Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 týkajuce sa preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch vymenovaného člena Komisie (výklad ods. 1 písm. a) prilohy XVI rokovacieho poriadku) (2015/2047(REG))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 9. apríla 2015,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť tento výklad k odseku 1 písm. a) prílohy XVI rokovacieho poriadku:

„Preskúmanie vyhlásenia o finančných záujmoch vymenovaného člena Komisie výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nespočíva len v overení, či bolo vyhlásenie riadne vyplnené, ale taktiež v posúdení, či je z obsahu vyhlásenia možné vyvodiť konflikt záujmov. V takom prípade výbor, v ktorého pôsobnosti je vypočutie, rozhodne, či bude od vymenovaného člena Komisie požadovať ďalšie informácie.”

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty oprávňujú, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Medzinárodného dohovoru Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby posádky rybárskych plavidiel (15528/2014 – C8-0295/2014 – 2013/0285(NLE))

P8_TA(2015)0097 A8-0064/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15528/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 46, článkom 53 ods. 1, článkom 62 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0295/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0064/2015),

1.  súhlasí s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2015 na rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia (07660/2015 – C8-0098/2015 – 2015/2013(BUD))

P8_TA(2015)0098 A8-0138/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015 prijatý s konečnou platnosťou 17. decembra 2014(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2015, ktorý Komisia prijala 20. januára 2015 (COM(2015)0016),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2015, ktorú Rada prijala 21. apríla 2015 a postúpila Európskemu parlamentu 22. apríla 2015 (07660/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(5),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0138/2015),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 2/2015 sa týka návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie o VFR (COM(2015)0015), ako je uvedené v jeho článku 19;

B.  keďže v článku 19 nariadenia o VFR sa stanovuje revízia viacročného finančného rámca v prípade neskorého prijatia pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného hospodárenia na prenos rozpočtových prostriedkov nevyužitých v roku 2014 do nasledujúcich rokov nad rámec príslušných výdavkových stropov;

C.  keďže suma viazaných rozpočtových prostriedkov na programy v rámci zdieľaného hospodárenia v zmysle článku 19 nariadenia o VFR, ktorá prepadla v roku 2014, dosahuje výšku 21 043 639 478 EUR v bežných cenách, čo zodpovedá tranžiam programov na rok 2014, ktoré nemohli byť v roku 2014 pridelené na záväzky ani prenesené do roku 2015;

D.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 2/2015 obsahuje presun najväčšieho podielu týchto pridelených rozpočtových prostriedkov do rozpočtu na rok 2015, pričom menšie presuny sa začlenia do návrhov rozpočtov na roky 2016 a 2017;

E.  keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 2/2015 sa navrhuje zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov v roku 2015 pre rôzne fondy v rámci zdieľaného hospodárenia v podokruhu 1b, okruhu 2 a okruhu 3 o 16 476,4 milióna EUR;

F.  keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 2/2015 sa tiež navrhuje zvýšenie prostriedkov pre nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) v okruhu 4 o 2,5 milióna EUR, aby bolo zachované podobné zaobchádzanie s príspevkami z okruhu 4 a podokruhu 1b do Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na programy Európskej územnej spolupráce;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2015 tak, ako ho predložila Komisia, a pozíciu Rady k nemu;

2.  pripomína, že takáto revízia nariadenia o VFR je štandardný postup na začiatku každého obdobia VFR a že príslušný návrh opravného rozpočtu sa s ňou musí zosúladiť;

3.  pripomína, že pre európskych občanov a ekonomiky všetkých členských štátov je mimoriadne dôležité, aby sa rozpočtové prostriedky nevyužité v roku 2014 mohli presunúť do nasledujúcich rokov a prispieť k tvorbe pracovných miest a rastu;

4.  víta skutočnosť, že rozpočtové prostriedky nevyužité v roku 2014 boli v najvyššej možnej miere presunuté do rozpočtového roku 2015, keďže sa tým zabráni nespravodlivému zaobchádzaniu s určitými členskými štátmi, regiónmi a operačnými programami, urýchli vykonávanie a plnenie politiky súdržnosti a pomôže zabrániť koncentrácii platieb na konci obdobia VFR;

5.  je však znepokojený dlhodobým vplyvom tohto jednoročného odkladu na celkovú situáciu v oblasti platieb; vyzýva preto Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie a urobila všetko pre to, aby sa zabránilo lavínovému narastaniu nezaplatených účtov tým, že bude v prípade potreby predkladať vhodné návrhy na úpravu ročnej úrovne platobných rozpočtových prostriedkov v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia o VFR;

6.  upozorňuje na skutočnosť, že rozhodnutie previesť väčšinu nevyužitých rozpočtových prostriedkov z roku 2014 do roku 2015 by si mohlo vyžadovať flexibilný prístup zo strany Komisie, aby bolo možné vyriešiť prípadné problémy spôsobené nerovnomerným finančným profilom, ktorý by mohol viesť k nevyužitým záväzkom v období rokov 2014 – 2020; vyzýva Komisiu, aby v prípade, že k tejto situácii dôjde, predložila návrhy príslušných opatrení, ktoré budú vychádzať z podobných predchádzajúcich skúseností, v rámci ktorých sa zohľadnilo neskoré schválenie programov;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné dohodnúť sa na tomto návrhu opravného rozpočtu včas s cieľom umožniť rýchle prijatie všetkých príslušných programov;

8.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2015;

9.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil, že opravný rozpočet č. 1/2015 bol prijatý s konečnou platnosťou, a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov, Výboru regiónov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (05130/3/2015 – C8-0063/2015 – 2013/0165(COD))

P8_TA(2015)0099 A8-0053/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05130/3/2015 – C8-0063/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0316),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0053/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 47. (2) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0154.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (10710/2/2014 – C8-0004/2015 – 2012/0288(COD))

P8_TA(2015)0100 A8-0025/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10710/2/2014 – C8-0004/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0595),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. apríla 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0025/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 28. apríla 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2015/1513.)

(1) Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 56. (2) Prijaté texty, 11.9.2013, P7_TA(2013)0357.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek (05094/1/2015 – C8-0064/2015 – 2013/0371(COD))

P8_TA(2015)0101 A8-0130/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05094/1/2015 – C8-0064/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. februára 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. apríla 2014(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0761),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0130/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu

Európsky parlament berie na vedomie vyhlásenie Komisie k prijatiu dohody, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek.

Ako Komisia uviedla vo svojej dôvodovej správe, cieľom jej pôvodného návrhu bolo „obmedziť negatívne vplyvy na životné prostredie, najmä z hľadiska ich odhadzovania, podporiť predchádzanie vzniku odpadu a efektívnejšie využívanie zdrojov a zároveň pritom obmedziť negatívne sociálno-ekonomické vplyvy. Konkrétnejším cieľom návrhu je obmedziť spotrebu plastových tašiek s hrúbkou menšou ako 50 mikrónov (0,05 mm) v Európskej únii.“

Európsky parlament sa nazdáva, že text, na ktorom sa spoluzákonodarcovia dohodli, je v plnom súlade s cieľmi návrhu Komisie.

Komisia vo svojom posúdení vplyvu dospela k záveru, že „alternatíva, ktorá spája celoúnijný preventívny cieľ s výslovným odporúčaním používať cenové opatrenie, a skutočnosť, že členské štáty majú možnosť uplatňovať trhové obmedzenia na základe odchýlok od článku 18 [...], má najvyšší potenciál dosiahnuť vysoké ciele v oblasti životného prostredia a dosiahnuť pritom pozitívne ekonomické vplyvy a obmedziť negatívne vplyvy na zamestnanosť so zaistením akceptovania vo verejnosti a môže prispieť k väčšej informovanosti o udržateľnej spotrebe“.

Európsky parlament sa nazdáva, že konečný dohodnutý text vychádza z uprednostňovanej alternatívy, ktorú Komisia určila v samotnom posúdení vplyvu, a poskytuje členským štátom vhodné ustanovenia, aby mohli zabezpečiť účinné zníženie spotreby plastových tašiek v celej Únii.

Európsky parlament ďalej pripomína, že podľa odseku 30 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003, patrí do právomoci spoluzákonodarcov rozhodnúť, či by sa pred prijatím akejkoľvek podstatnej zmeny malo uskutočniť posúdenie vplyvu.

Európsky parlament pripomína, že podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ „inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú“. Európsky parlament oceňuje úsilie, ktoré Komisia vyvinula, zamerané na uzavretie medziinštitucionálnych rokovaní. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vyhlásenie Komisie sa sústreďuje na otázky, ktoré sa už adekvátne riešili v priebehu legislatívneho procesu.

Napokon Európsky parlament pripomína, že Komisia je ako strážkyňa zmlúv v plnej miere zodpovedná za správne uplatňovanie práva Únie členskými štátmi.

(1) Ú. v. EÚ C 214, 8.7.2014, s. 40. (2) Ú. v. EÚ C 174, 7.6.2014, s. 43. (3) Prijaté texty, 16.4.2014, P7_TA(2014)0417.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (17086/1/2014 – C8-0072/2015 – 2013/0224(COD))

P8_TA(2015)0102 A8-0122/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (17086/1/2014 – C8-0072/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0480),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0122/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 70. (2) Prijaté texty, 16.4.2014, P7_TA(2014)0424.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike (05161/2/2015 – C8-0073/2015 – 2012/0084(COD))

P8_TA(2015)0103 A8-0137/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05161/2/2015 – C8-0073/2015),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality španielskym Poslaneckým kongresom, španielskym Senátom a rakúskou Spolkovou radou, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 6. novembra 2012(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0167),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre hospodárske a menové veci do druhého čítania (A8-0137/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 374, 4.12.2012, s. 2. (2) Prijaté texty, 21.11.2013, P7_TA(2013)0505.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 28. apríla 2015 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 (COM(2014)0614 – C8-0174/2014 – 2014/0285(COD))(1)

P8_TA(2015)0104 A8-0128/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  V Dohovore Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve16, ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, sa stanovujú povinnosti týkajúce sa ochrany morských zdrojov vrátane uchovávania alebo obnovy populácií druhov rýb, ktoré sú predmetom rybolovu, a to na úrovni reálneho dosahovania maximálneho udržateľného výnosu. (1)  V Dohovore Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve16, ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, sa stanovujú povinnosti týkajúce sa ochrany morských zdrojov vrátane uchovávania alebo obnovy populácií druhov rýb, ktoré sú predmetom rybolovu, a to na úrovni reálneho dosahovania maximálneho udržateľného výnosu vymedzeného príslušnými environmentálnymi a ekonomickými faktormi. __________________ __________________ 16 Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3. 16 Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. K cieľom SRP patrí okrem iného zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli dlhodobo environmentálne udržateľné a aby sa v súvislosti s riadením rybárstva uplatňoval prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup. (4)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. K cieľom SRP patrí okrem iného zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli dlhodobo udržateľné zo sociálno-hospodárskeho a environmentálneho hľadiska v súlade s vyváženým uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu v súvislosti s riadením rybárstva. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 a (nové) (7a)  Viacdruhový plán riadenia stanovený týmto nariadením vyžaduje, aby sa vo väčšej miere zohľadnili rôzne ekologické úlohy a funkcie druhov, na ktoré sa tento plán vzťahuje. Keďže jednotlivé druhy do značnej miery vzájomne na seba pôsobia, nemôžu byť úlovky udržateľne maximalizované súčasne pre všetky druhy rýb, a je potrebné rozhodnúť, ktoré druhy by sa mali uprednostniť. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 b (nové) (7b)  Rada a Európsky parlament by mali brať do úvahy najnovšie odporúčania a správy ICES, pokiaľ ide o maximálny udržateľný výnos, s cieľom zabezpečiť, aby toto nariadenie bolo čo najviac aktualizované. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7c (nové) (7c)  V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES1a (ďalej len "rámcová smernica o morskej stratégii") je prirodzená veľkosť a vekové zloženie komerčných populácií rýb dôležitým ukazovateľom na dosiahnutie dobrého ekologického stavu morského prostredia. _________________________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s.19). Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  Je vhodné stanoviť viacdruhový rybolovný plán, v ktorom sa zohľadní dynamika medzi populáciami tresky, sleďa a šproty a zvážia sa aj druhy lovené ako vedľajší úlovok pri love týchto populácií, najmä populácie platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Cieľom tohto plánu by malo byť zameranie sa na dosiahnutie a udržanie maximálneho udržateľného výnosu príslušných populácií. (8)  Konečným cieľom je stanoviť viacdruhový rybolovný plán, v ktorom sa zohľadní dynamika medzi populáciami tresky, sleďa a šproty a zvážia sa aj druhy lovené ako vedľajší úlovok pri love týchto populácií, najmä populácie platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Cieľom tohto plánu by malo byť obnovenie, dosiahnutie a udržanie populácie príslušných druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť udržateľný výnos príslušných populácií, pričom by sa mal čo najviac minimalizovať vplyv na iné druhy, ako sú morské vtáky, a na širšie morské prostredie, a to v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  Využívanie tresky a pelagických populácií by nemalo ohroziť udržateľnosť populácií lovených ako vedľajší úlovok pri týchto druhoch rybolovu, konkrétne platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Preto by sa plán mal zamerať aj na zabezpečenie zachovania týchto populácií lovených ako vedľajší úlovok nad úrovňami biomasy, ktorá zodpovedá prístupu predbežnej opatrnosti. (9)  Využívanie tresky a pelagických populácií by nemalo ohroziť udržateľnosť populácií lovených ako vedľajší úlovok pri týchto druhoch rybolovu, konkrétne platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Preto by sa plán mal zamerať aj na zabezpečenie zachovania týchto populácií lovených ako vedľajší úlovok nad úrovňami biomasy, ktorá zodpovedá prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémovému prístupu k riadeniu rybárstva a pri ktorej sa dosiahne maximálne udržateľný výnos. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 a (nové) (9a)  Ďalším cieľom nariadenia Rady (EÚ) č. 1380/2013 je postupne odstrániť odhadzovanie úlovkov pri zohľadnení najlepších vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva. Tento cieľ možno dosiahnuť zlepšením výberu rybárskeho výstroja a postupov. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vyžaduje, aby sa rybolovné možnosti určili v súlade s cieľmi stanovenými vo viacročných plánoch. (11)  Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vyžaduje, aby sa rybolovné možnosti určili v súlade s cieľmi stanovenými vo viacročných plánoch. Úrovne, ktoré treba dosiahnuť, pokiaľ ide o úmrtnosť v danom rybolove a biomasu, by mali brať do úvahy najaktuálnejšie vedecké odporúčanie. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 (12)  Tieto ciele by sa preto mali stanoviť na základe vedeckých odporúčaní a vyjadriť ako miery rybolovnej úmrtnosti19. (12)  Tieto ciele by sa preto mali stanoviť na základe vedeckých odporúčaní a vyjadriť ako miery rybolovnej úmrtnosti19, ktorými sa obnovia a zachovajú populácie lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Miera využívania zodpovedajúca maximálne udržateľnému výnosu by mala byť hornou hranicou využívania. __________________ __________________ 19 ICES technical services, September 2014 http://www.ices.dk/sites/pub/Publication%20Reports/Advice/2014/Special%20Requests/EU_Fmsy_range_for_Baltic_cod_and_pelagic_stocks.pdf 19 ICES technical services, September 2014 http://www.ices.dk/sites/pub/Publication%20Reports/Advice/2014/Special%20Requests/EU_Fmsy_range_for_Baltic_cod_and_pelagic_stocks.pdf Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Je nevyhnutné stanoviť ochranné referenčné body s cieľom umožniť ďalšie zvýšenie predbežnej opatrnosti v prípade zníženia veľkosti populácie na určitú kritickú úroveň predstavujúcu vážne ohrozenie. Takéto ochranné referenčné body by sa mali určiť na minimálnych úrovniach neresiacej sa biomasy zodpovedajúcej úplnej reprodukčnej schopnosti. Nápravné opatrenia by sa mali prijať v prípade, ak veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň neresiacej sa biomasy. (13)  Je nevyhnutné stanoviť ochranné referenčné body s cieľom umožniť ďalšie zvýšenie predbežnej opatrnosti v prípade zníženia veľkosti populácie na určitú kritickú úroveň predstavujúcu vážne ohrozenie. Takéto ochranné referenčné body by sa mali určiť na minimálnych úrovniach biomasy zodpovedajúcich maximálne udržateľnému výnosu populácie. Nápravné opatrenia by sa mali prijať s cieľom predchádzať tomu, aby veľkosť populácie klesla pod túto úroveň. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14 (14)   V prípade populácií ulovených ako vedľajší úlovok by sa mali v prípade, že vedecké odporúčanie pre takéto minimálne úrovne neresiacej sa biomasy nie je k dispozícii, alebo že sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že populácia je ohrozená, prijať špecifické ochranné opatrenia. (14)   V prípade populácií ulovených ako vedľajší úlovok by sa mali v prípade, že vedecké odporúčanie pre takéto minimálne úrovne neresiacej sa biomasy nie je k dispozícii, prijať osobitné ochranné opatrenia, ak iné ukazovatele umožňujú vydať vedecké odporúčanie, v ktorom sa uvádza, že populácia je ohrozená. Na účely prijatia potrebných opatrení sa musia urýchlene sprístupniť vedecké údaje o úrovniach neresiacej sa biomasy pre vedľajšie úlovky. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 (16)   S cieľom splniť povinnosť vyloďovania úlovkov stanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v tomto pláne mali stanovovať ďalšie opatrenia, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 písm. a) až c) uvedeného nariadenia. Takéto opatrenia by sa mali stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov. (16)   S cieľom splniť povinnosť vyloďovania úlovkov stanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v tomto pláne mali stanovovať ďalšie opatrenia, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 písm. a) až c) uvedeného nariadenia. Takéto opatrenia by sa mali stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov po konzultácii s príslušnými poradnými radami. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 a (nové) (16a)  Na splnenie povinnosti vyloďovať úlovky stanovenej v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by Komisia pri prijímaní delegovaných aktov mala zohľadniť stanovisko príslušných poradných rád s cieľom stanoviť ďalšie opatrenia uvedené v článku 15 ods. 4 písm. a) až c) uvedeného nariadenia. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17 (17)   V pláne by sa mali takisto stanoviť určité sprievodné technické opatrenia, ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaných aktov, s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov plánu, najmä pokiaľ ide o ochranu juvenilných rýb alebo neresiacich sa rýb. Až kým nedôjde k revízii nariadenia Rady (ES) č. 2187/200520 by sa takisto malo stanoviť, že takéto opatrenia sa v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov plánu, môžu odchýliť od určitých nepodstatných prvkov uvedeného nariadenia. (17)   Po konzultácii s príslušnými poradnými radami by sa v pláne mali takisto stanoviť určité sprievodné technické opatrenia, ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaných aktov, s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov plánu, najmä pokiaľ ide o ochranu juvenilných rýb alebo neresiacich sa rýb. Až kým nedôjde k revízii nariadenia Rady (ES) č. 2187/200520 by sa takisto malo stanoviť, že takéto opatrenia sa v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov plánu, môžu odchýliť od určitých nepodstatných prvkov uvedeného nariadenia. __________________ __________________ 20 Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1). 20 Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1). Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17 a (nové) (17a)  Komisia by pri prijímaní určitých sprievodných technických opatrení na pomoc dosiahnuť ciele stanovené v pláne mala zohľadniť stanovisko príslušných poradných rád. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  S cieľom včas a primeraným spôsobom sa prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, ako aj zabezpečiť flexibilitu a umožniť vývoj určitých opatrení by sa právomoc prijímať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie akty na doplnenie tohto nariadenia, pokiaľ ide o nápravné opatrenia týkajúce sa platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého, vykonávanie povinnosti vyloďovania úlovkov a technické opatrenia, mala delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. (18)  S cieľom včas a primeraným spôsobom sa prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, ako aj zabezpečiť flexibilitu a umožniť vývoj určitých opatrení by sa právomoc prijímať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie akty na doplnenie tohto nariadenia, pokiaľ ide o nápravné opatrenia týkajúce sa platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého, vykonávanie povinnosti vyloďovania úlovkov a technické opatrenia, mala delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a osobitných orgánov v členských štátoch a Únii vrátane expertov Európskeho parlamentu a Rady. Intenzívna debata s dotknutými zainteresovanými stranami by sa mala uskutočniť skôr, ako bude finalizovaný návrh osobitného opatrenia. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 a (nové) (18a)  Komisia by pri prijímaní delegovaných aktov mala zohľadniť stanovisko príslušných poradných rád, aby rozšírila rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ ide o nápravné opatrenia týkajúce sa platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého, vykonávania povinnosti vykládky úlovkov a technických opatrení. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 b (nové) (18b)  Pri vykonávaní plánu stanoveného v tomto nariadení by sa malo považovať za prvoradé uplatňovanie zásady regionalizácie stanovenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 (19)   V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 platí, že ak bola Komisii udelená právomoc prijímať delegované akty v súvislosti s určitými opatreniami na ochranu zdrojov stanovenými v pláne, členské štáty s priamym záujmom v oblasti riadenia rybolovu v Baltskom mori by mali mať možnosť predkladať spoločné odporúčania na prijatie takýchto opatrení, aby boli tieto opatrenia koncipované tak, aby zodpovedali osobitostiam Baltského mora a rybolovu v ňom. Na základe požiadaviek podľa článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia by sa mala stanoviť lehota na predkladanie týchto odporúčaní. (19)   V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 platí, že ak bola Komisii udelená právomoc prijímať delegované akty v súvislosti s určitými opatreniami na ochranu zdrojov stanovenými v pláne, členské štáty a poradné rady s priamym záujmom v oblasti riadenia rybolovu v Baltskom mori by mali mať možnosť predkladať spoločné odporúčania na prijatie takýchto opatrení, aby boli tieto opatrenia koncipované tak, aby zodpovedali osobitostiam Baltského mora a rybolovu v ňom. Na základe požiadaviek podľa článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia by sa mala stanoviť lehota na predkladanie týchto odporúčaní. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 a (nové) (19a)  S cieľom posilniť efektívnosť a inovačné aspekty plánu by sa spoločné odporúčania a následné delegované akty mali zamerať na to, aby sa zabezpečilo začlenenie prístupu zdola nahor a prístupu založeného na výsledkoch. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 b (nové) (19b)  Komisia by mala pri prijímaní delegovaných aktov týkajúcich sa určitých ochranných opatrení stanovených v pláne zohľadniť stanovisko príslušných poradných rád. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 a (nové) (22a)  Pravidlá by mali byť stanovené tak, aby sa zaručilo, že v prípade dočasného zastavenia rybolovu sa môže poskytovať finančná pomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/20141a. ___________ 1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1). Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25 (25)  Pokiaľ ide o časový rámec, očakáva sa, že v prípade dotknutých populácií by sa maximálny udržateľný výnos mal dosiahnuť do roku 2015. Následne by sa mal zachovávať. (25)  Pokiaľ ide o časový rámec, v prípade dotknutých populácií by sa cieľ mal podľa možnosti dosiahnuť do roku 2015. Dosiahnutie mier využívania k neskoršiemu dátumu by sa malo povoliť iba vtedy, ak by ich dosiahnutie do roku 2015 vážne ohrozilo sociálnu a hospodársku udržateľnosť dotknutých rybárskych flotíl. Tieto miery by sa mali po roku 2015 dosiahnuť čo najskôr a v každom prípade najneskôr v roku 2020. Cieľ by sa mal od uvedených dátumov zachovávať. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26 (26)  V prípade režimu rybolovného úsilia je potrebné vypustiť špecifické pravidlá týkajúce sa osobitného povolenia na rybolov a výmeny plavidiel alebo motorov uplatniteľné v Rižskom zálive. Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 2 2.  Plán sa uplatňuje aj na platesu veľkú, platesu bradavičnatú, kalkana veľkého a kalkana hladkého v poddivíziách ICES 22 až 32 ulovených pri love dotknutých populácií. 2.  Toto nariadenie tiež stanovuje opatrenia, pokiaľ ide o vedľajšie úlovky platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého v poddivíziách ICES 22 – 32, ktoré sa majú uplatniť pri love populácií uvedených v odseku 1. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 2– písmená b a c (b)  „pascové siete“ sú veľké siete, ktoré sú ukotvené, osadené na pilotách alebo občas voľne plávajúce, otvorené na povrchu a vybavené rôznymi druhmi mechanizmov slúžia cimi na zhlukovanie a zadržiavanie rýb a ktoré sú vo všeobecnosti rozdelené na dielce, ktoré sú na dne uzavreté sieťovinou; b)„pascové siete, sieťové vrše a nastavovacie siete“ sú siete, ktoré sú ukotvené, osadené na pilotách alebo občas voľne plávajúce a vybavené rôznymi druhmi mechanizmov slúžiacich na zhlukovanie a zadržiavanie rýb a ktoré sú vo všeobecnosti rozdelené na dielce, ktoré sú na dne uzavreté sieťovinou; (c)  „koše a košíky“ sú malé pasce, ktoré slúžia na lov kôrovcov alebo rýb, ktoré majú podobu klietok alebo košov z rôznych materiálov a ktoré sa kladú na morské dno buď jednotlivo, alebo v radoch; sú lanami (bójové laná) spojené s bójami, ktoré ukazujú ich polohu, na hladine a majú jeden alebo viacero otvorov alebo vchodov; c)  „koše a košíky“ sú pasce, ktoré slúžia na lov kôrovcov alebo rýb, ktoré majú podobu klietok alebo košov z rôznych materiálov a ktoré sa kladú na morské dno buď jednotlivo, alebo v radoch; sú lanami (bójové laná) spojené s bójami, ktoré ukazujú ich polohu, na hladine a majú jeden alebo viacero otvorov alebo vchodov; Pozmeňujúce návrhy 63, 28 a 56 Návrh nariadenia Článok 3 1.  Cieľom plánu je prispieť k plneniu cieľov spoločnej rybárskej politiky uvedeným v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a najmä: 1.  Plán zabezpečuje plnenie cieľov spoločnej rybárskej politiky uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a v rámcovej smernici o morskej stratégii 2008/56/ES (MSFD), najmä pokiaľ ide o: (a)  dosiahnutie a udržanie maximálneho udržateľného výnosu dotknutých populácií a a)  obnovenie a udržanie dotknutých populácií nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, a (b)  zaistenie ochrany populácií platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti. b)  zaistenie ochrany populácií platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. 2.  Cieľom plánu je prispieť k plneniu povinnosti vyloďovania úlovkov zavedenej v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v prípade dotknutých populácií a platesy veľkej. 2.  Plán má s ohľadom na najlepšie vedecké odporúčanie prispieť k odstráneniu odhadzovania úlovkov tým, že sa rybolov vyvaruje nechceným úlovkom a bude ich znižovať, a k plneniu povinnosti vyloďovania úlovkov zavedenej v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v prípade dotknutých populácií a platesy veľkej. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 3 a (nový) Článok 3a Súlad s environmentálnymi právnymi predpismi Únie 1.  V pláne sa uplatňuje prístup k riadeniu rybolovu založený na ekosystéme. 2.  S cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy rybolovných činností na morský ekosystém a aby pri rybolovných činnostiach nedochádzalo k zhoršovaniu morského prostredia, plán musí byť v súlade s cieľmi rámcovej smernice o morskej stratégii a musí prispievať k ich plneniu tak, aby sa dobrý environmentálny stav dosiahol do roku 2020. Predovšetkým: a)  sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa splnili podmienky uvedené v deskriptore 3 v prílohe I k uvedenej smernici; b)  sa zameria na prispievanie k plneniu deskriptorov 1, 4 a 6 v prílohe I k uvedenej smernici v pomere k úlohe, ktorú rybolov zohráva pri ich plnení. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 1.  Cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti v prípade dotknutých populácií sa dosiahne do roku 2015 a následne sa bude zachovávať v rámci týchto pásiem: 1.  Pokiaľ ide o cieľovú hodnotu rybolovnej úmrtnosti, zohľadní sa najnovšie vedecké odporúčanie a dosiahne sa do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 a potom sa bude zachovávať pre príslušné populácie. Rybolovná úmrtnosť v prípade dotknutých populácií sa bude zachovávať v rámci týchto pásiem: Populácia Cieľová miera rybolovnej úmrtnosti Populácia Cieľová miera rybolovnej úmrtnosti treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora 0.23-0.29 treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora 0 až FMSY treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora 0.41-0.51 treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora 0 až FMSY sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora 0.23-0.29 sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora 0 až FMSY sleď atlantický v Rižskom zálive 0.32-0.39 sleď atlantický v Rižskom zálive od 0 po FMSY sleď atlantický v Botnickom mori 0.13-0.17 sleď atlantický v Botnickom mori 0 až FMSY sleď atlantický v Botnickom zálive neurčená sleď atlantický v Botnickom zálive 0 až FMSY sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora 0.25-0.31 sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora 0 až FMSY šprota severná v Baltskom mori 0.26-0.32 šprota severná v Baltskom mori 0 až FMSY Hodnoty pre FMSY (rybolovná úmrtnosť v súlade s dosiahnutím maximálneho udržateľného výnosu) sa prevezmú z posledného dostupného spoľahlivého vedeckého odporúčania a rybolovné úmrtnosť (F), by sa mala zamerať na hodnotu 0,8 x FMSY. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 a (nový) 2a.  Rybolovné možnosti sa stanovia takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že pravdepodobnosť, že prevýšia hodnoty F-MSY uvedené v tabuľke v odseku 1, bude nižšia než 5 %. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 b (nový) 2b.  V tomto nariadení sa stanovuje, že v prípade dočasného zastavenia rybolovných činností vymedzených v článku 33 nariadenia (EÚ) 508/2014 sa poskytne finančná podpora podľa tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1 1.  Ochranné referenčné body vyjadrené ako minimálna úroveň neresiacej sa biomasy zodpovedajúca úplnej reprodukčnej schopnosti sa v prípade dotknutých populácií stanovujú takto: 1.  Ochranné referenčné body zodpovedajúce úplnej reprodukčnej schopnosti sa v prípade dotknutých populácií stanovujú takto: Populácia Minimálna úroveň neresiacej sa biomasy (v tonách) Populácia Minimálna úroveň neresiacej sa biomasy (v tonách) treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora 36 400 treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora 36 400 pre rok 2015 a BMSY (biomasa zodpovedajúca maximálne udržateľnému výnosu) pre zostávajúce roky treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora 88 200 treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora 88 200 pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora 600 000 sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora 600 000 pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky sleď atlantický v Rižskom zálive neurčená sleď atlantický v Rižskom zálive neurčená pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky sleď atlantický v Botnickom mori neurčená sleď atlantický v Botnickom mori neurčená pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky sleď atlantický v Botnickom zálive neurčená sleď atlantický v Botnickom zálive neurčená pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora 110 000 sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora 110 000 pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky šprota severná v Baltskom mori 570 000 šprota severná v Baltskom mori 570 000 pre rok 2015 a BMSY pre zostávajúce roky Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 2.  Ak je neresiaca sa biomasa ktorejkoľvek z dotknutých populácií na určitý rok pod minimálnymi úrovňami neresiacej sa biomasy stanovenými v odseku 1, na zabezpečenie rýchleho návratu dotknutých populácií na úrovne predbežnej opatrnosti sa prijmú primerané nápravné opatrenia. Predovšetkým platí, že odchylne od článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti stanovia na nižších úrovniach ako sú úrovne, ktorých výsledkom sú cieľové miery rybolovnej úmrtnosti stanovené v článku 4 ods. 1. Tieto nápravné opatrenia môžu zahŕňať, ak je to vhodné, aj predkladanie návrhov právnych predpisov zo strany Komisie a mimoriadnych opatrení prijatých Komisiou podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. 2.  Ak je neresiaca sa biomasa ktorejkoľvek z dotknutých populácií na určitý rok pod minimálnymi úrovňami neresiacej sa biomasy stanovenými v odseku 1, na zabezpečenie toho, aby sa dotknuté populácie čo najskôr vrátili nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa prijmú primerané nápravné opatrenia. Predovšetkým platí, že odchylne od článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti stanovia na nižších úrovniach ako sú úrovne, ktorých výsledkom sú cieľové miery rybolovnej úmrtnosti stanovené v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Tieto nápravné opatrenia môžu zahŕňať, ak je to vhodné, aj predkladanie návrhov právnych predpisov zo strany Komisie a mimoriadnych opatrení prijatých Komisiou podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 a (nový) 2a.  Keď sa biomasa ktorejkoľvek z dotknutých populácií na určitý rok dostane pod úrovne uvedené v nasledujúcej tabuľke, prijmú sa primerané opatrenia na zastavenie cieleného rybolovu pre príslušnú populáciu: Populácia Limitná úroveň biomasy (v tonách) treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora 26 000 treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora 63 000 sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora 430 000 sleď atlantický v Rižskom zálive neurčená sleď atlantický v Botnickom mori neurčená sleď atlantický v Botnickom zálive neurčená sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora 90 000 šprota severná v Baltskom mori 410 000 Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 6 Článok 6 Článok 6 Opatrenia v prípade ohrozenia platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého Technické opatrenia na zachovanie platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého 1.   Ak sa vo vedeckom odporúčaní uvádza, že ktorákoľvek z populácií platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého alebo kalkana hladkého v Baltskom mori je ohrozená, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 15 delegované akty týkajúce sa špecifických opatrení na ochranu ohrozenej populácie a týkajúce sa: 1.   Ak sa vo vedeckom odporúčaní uvádza, že sú potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli populácie platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého alebo kalkana hladkého v Baltskom mori riadené v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 15 delegované akty týkajúce sa špecifických opatrení pre vedľajšie úlovky platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého a týkajúce sa týchto technických opatrení: (c)   (a) prispôsobenia rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia; a)  prispôsobenia rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia; (d)(b) technických opatrení vrátane (1)   vlastností rybárskeho výstroja, najmä veľkosti ôk a hrúbky povrazu, veľkosti výstroja; b)   vlastností rybárskeho výstroja, najmä veľkosti ôk a hrúbky povrazu, veľkosti výstroja; (2)   používania rybárskeho výstroja, najmä času ponorenia, hĺbky rozmiestnenia výstroja; c)   používania rybárskeho výstroja, najmä času ponorenia a hĺbky rozmiestnenia výstroja; (3)   zákazu alebo obmedzenia rybolovu v určitých oblastiach; d)   zákazu alebo obmedzenia rybolovu v určitých oblastiach; (4)   zákazu alebo obmedzenia rybolovu počas určitých období; e)   zákazu alebo obmedzenia rybolovu počas určitých období; (5)   minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti. f)   minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti; g)  iných vlastností spojených so selektivitou. 2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. b) a vychádzajú z vedeckých odporúčaní. 2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v písm. b) článku 3 ods. 1 a súlad s environmentálnymi právnymi predpismi Únie stanovenými v článku 3 a vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. 3.  Príslušné členské štáty môžu predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, pokiaľ ide o špecifické ochranné opatrenia, ako sa uvádza v odseku 1. 3.  Príslušné členské štáty môžu predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, pokiaľ ide o špecifické ochranné opatrenia, ako sa uvádza v odseku 1. 3a.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s Európskym parlamentom a príslušnými poradnými radami. 3b.  Komisia na základe konzultácie s príslušnými členskými štátmi analyzuje vplyv delegovaných aktov uvedených v odseku 1 jeden rok po ich prijatí a potom každoročne. Ak takáto analýza ukáže, že delegovaný akt nie je vhodný na riešenie danej situácie, môžu príslušné členské štáty predložiť spoločné odporúčanie v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č 1380/2013. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 7 Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vyloďovania úlovkov neuplatňuje na dotknuté populácie a platesu veľkú pri love pascovými sieťami, košmi a košíkmi. Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vyloďovania úlovkov neuplatňuje na tresku pri love týmito výstrojmi: pascovými sieťami, košmi a košíkmi, sieťovými vršami, ako aj nastavovacími sieťami. Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3, a najmä pokiaľ ide o ochranu mladých jedincov alebo neresiacich sa rýb. 2.  Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3, a najmä pokiaľ ide o ochranu mladých jedincov alebo neresiacich sa rýb, ako aj súlad s environmentálnymi právnymi predpismi Únie stanovený v článku 3a a zabezpečenie minimalizácie negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 – písmeno a (a)  špecifikácie cieľových druhov a veľkostí ôk stanovené v prílohách II a III, na ktoré sa odkazuje v článkoch 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2187/2005; a)  špecifikácie cieľových druhov, veľkostí ôk a minimálne ochranné referenčné veľkosti jedincov, ktoré sú stanovené v prílohách II, III a IV k nariadeniu (ES) č. 2187/2005 a na ktoré sa odkazuje v článkoch 3 a 4 a v článku 14 ods. 1 tohto nariadenia; Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 – písmeno f (f)  sa zákaz rybolovu vlečnými sieťami v Rižskom zálive stanovený v článku 22 uvedeného nariadenia. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 a (nový) 4a.  Okrem toho sa Komisia pred prijatím technických opatrení snaží zohľadniť najnovšie vedecké štúdie vrátane štúdií ICES. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 b (nový) 4b.  Počas neresenia tresky sa pelagický rybolov pomocou stacionárneho výstroja s veľkosťou ôk menšou ako 110 mm alebo 120 mm v prípade výložníkového výstroja zakazuje. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Kapitola VI a (nová) KAPITOLA VIa OSOBITNÉ OPATRENIA Článok 9a Osobitné opatrenia 1.  Od 1. mája do 31. októbra sa zakazuje vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť v oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto polohy merané podľa súradnicového systému WGS84: a)  Oblasť 1: –  55° 45′ s. š., 15° 30' v. d. –  55° 45′ s. š., 16° 30' v. d. –  55° 00′ s. š., 16° 30' v. d. –  55° 00′ s. š., 16° 00' v. d. –  55° 15′ s. š., 16° 00' v. d. –  55° 15′ s. š., 15° 30' v. d. –  55° 45′ s. š., 15° 30' v. d. b)  Oblasť 2: –  55° 00′ s. š., 19° 14' v. d. –  54° 48′ s. š., 19° 20′ v. d. –  54° 45′ s. š., 19° 19′ v. d. –  54° 45′ s. š., 18° 55′ v. d. –  55° 00′ s. š., 19° 14' v. d. c)  Oblasť 3: –  56° 13′ s. š., 18° 27′ v. d. –  56° 13′ s. š., 19° 31′ v. d. –  55° 59′ s. š., 19° 13' v. d. –  56° 03′ s. š., 19° 06′ v. d. –  56° 00′ s. š., 18° 51′ v. d. –  55° 47' s. š., 18° 57' v. d. –  55° 30' s. š., 18° 34' v. d. –  56° 13′ s. š., 18° 27′ v. d. 2.  Všetky plavidlá Únie s celkovou dĺžkou najmenej osem metrov, ktoré nesú na palube alebo využívajú akýkoľvek výstroj na rybolov tresky v Baltskom mori v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 2187/2005, majú osobitné povolenie na rybolov tresky v Baltskom mori. 3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15 prijať delegované akty s cieľom zmeniť tento článok, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3, a najmä na ochranu rybej mlade alebo neresiacich sa rýb. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 10 Článok 10 Článok 10 Regionálna spolupráca Regionálna spolupráca 1.  Článok 18 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uplatňuje na opatrenia podľa tejto kapitoly. 1.  Článok 18 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v článkoch 6, 8 a 9 tohto nariadenia. 2.  Príslušné členské štáty môžu predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a to v rámci týchto lehôt: 2.  Po konzultácii s regionálnymi poradnými radami môžu príslušné členské štáty predložiť spoločné odporúčania uvedené v článku 6 ods. 3, článku 8 ods. 3 a článku 9 ods. 4 po prvýkrát najneskôr 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom 12 mesiacov po každom predložení hodnotenia plánu v súlade s článkom 14, ale nie neskôr ako 1. septembra v prípade opatrení týkajúcich sa členských štátov. Takéto odporúčania môžu tiež predložiť v prípade akejkoľvek náhlej zmeny situácie populácií, ktoré sú súčasťou tohto plánu, ak sa odporúčané opatrenia považujú za potrebné alebo ich odôvodňuje vedecké odporúčanie. a)  v prípade opatrení stanovených v článku 6 ods. 1 týkajúcich sa dotknutého kalendárneho roku najneskôr 1. septembra predchádzajúceho roku; b)  v prípade opatrení stanovených v článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 po prvýkrát najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom šesť mesiacov po každom predložení hodnotenia plánu v súlade s článkom 14. 2a.  Príslušné poradné rady môžu tiež predložiť odporúčania v súlade s harmonogramom stanoveným v odseku 2. 2b.  Akékoľvek odchýlky Komisie od spoločných odporúčaní sa predložia Európskemu parlamentu a Rade a musia sa dať kontrolovať. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 12 Článok 12 Článok 12 Predchádzajúce oznámenia Predchádzajúce oznámenia 1.  Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa povinnosť predchádzajúceho oznamovania stanovená v uvedenom článku vzťahuje na 1.  Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa povinnosť predchádzajúceho oznamovania stanovená v uvedenom článku vzťahuje na: kapitánov rybárskych plavidiel Únie s celkovou dĺžkou osem metrov alebo viac ponechávajúcich na palube aspoň 300 kg tresky a)   kapitánov rybárskych plavidiel Únie s celkovou dĺžkou osem metrov alebo viac ponechávajúcich na palube aspoň 300 kilogramov tresky, pokiaľ ide o rybárske plavidlá zamerané na slede; alebo dve tony rýb pelagických populácií. b)  kapitánov rybárskych plavidiel Únie s celkovou dĺžkou osem metrov alebo viac ponechávajúcich na palube aspoň 2 tony rýb pelagických populácií, pokiaľ ide o rybárske plavidlá zamerané na slede a/alebo šproty; 2.  Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenie (ES) č. 1224/2009 je časová lehota na predchádzajúce oznámenie stanovená v uvedenom článku aspoň jedna hodina pred odhadovaným časom príchodu do prístavu. 2.  Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenie (ES) č. 1224/2009 je lehota na predchádzajúce oznámenie stanovená v uvedenom článku aspoň jedna hodina pred odhadovaným časom príchodu do prístavu. Príslušné orgány pobrežných členských štátov môžu v jednotlivých prípadoch umožniť skoršie vplávanie do prístavu za predpokladu, že existujú podmienky potrebné na vhodné kontrolné opatrenia. Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 13 – písmeno b (b)  5 ton pelagických populácií. b)  2 tony pelagických populácií. Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 14 Článok 14 Článok 14 Hodnotenie plánu Hodnotenie plánu Komisia zabezpečí hodnotenie vplyvu tohto plánu na populácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na rybolov využívajúci tieto populácie, a najmä na zohľadnenie zmien vo vedeckých odporúčaniach, a to šesť rokov od nadobudnutia účinnosti plánu a potom každých šesť rokov. Komisia predloží výsledky týchto hodnotení Európskemu parlamentu a Rade. Tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom každých päť rokov Komisia vyhodnotí vplyv tohto viacročného plánu na populácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na rybolov využívajúci tieto populácie, a najmä pokrok dosiahnutý pri obnove a zachovaní populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Komisia predloží výsledky tohto hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade a môže, ak je to vhodné a pri zohľadnení najnovšie vedeckého odporúčania, navrhnúť úpravy viacročného plánu alebo iniciovať zmeny delegovaných aktov. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Kapitola IX a (nová) KAPITOLA IXa PODPORA Z EURÓPSKEHO NÁMORNÉHO A RYBÁRSKEHO FONDU Článok 14a Podpora z Európskeho námorného a rybárskeho fondu Na účely podľa článku 33 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sa za viacročný plán považuje viacročný plán podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 8 a 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 2.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 8 a 9 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. septembra 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 16 Články 20 a 21 nariadenia (ES) č. 2187/2005 sa vypúšťajú. Nariadenie (ES) č. 2187/2005 sa mení takto: 1.  V článku 13 sa odsek 3 vypúšťa. 2.  V prílohe VI v stĺpci s nadpisom „Minimálna veľkosť“ sa v súlade s minimálnou ochrannou referenčnou veľkosťou pre tresku slová „38 cm“ nahrádzajú slovami „35 cm“.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0128/2015).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 850/98, (ES) č. 2187/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 2347/2002 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1434/98, pokiaľ ide o povinnosť vylodiť úlovky (COM(2013)0889 – C7-0465/2013 – 2013/0436(COD))

P8_TA(2015)0105 A8-0060/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0889),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0465/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. apríla 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0060/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98, (ES) č. 2187/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 2347/2002 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013, pokiaľ ide o povinnosť vylodiť úlovky, a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1434/98

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/812.)

(1) Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 68.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady v mene Európskej únie a jej členských štátov o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (11878/2014 – C8-0006/2015 – 2014/0052(NLE))

P8_TA(2015)0106 A8-0129/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11878/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (11513/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207, článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0006/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0129/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (2015/2039(INI))

P8_TA(2015)0107 A8-0121/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 26,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali štyria príslušní ministri Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva (Sorbonnská deklarácia)(1),

–  so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia)(2),

–  so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a v Louvain-la-Neuve(3),

–  so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA)(4),

–  so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov a tretie bolonské politické fórum, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti(5),

–  so zreteľom na stratégiu mobility 2020 pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) prijatú na konferencii ministrov EHEA, ktorá sa konala v Bukurešti 26. a 27. apríla 2012(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EQF-LLL)(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(11),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku(12),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(13),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky(14),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na správu s názvom Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: vývoj v rámci bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2009)(16),

–  so zreteľom na správu s názvom Sústredenie sa na vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2010: vplyv bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2010)(17),

–  so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2012)(18),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2007 o reforme vysokého školstva medzi učiteľmi(19),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2009 o reforme vysokého školstva medzi študentmi(20),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu zo 16. apríla 2009 s názvom Bolonský proces v európskom vysokom školstve – kľúčové ukazovatele sociálneho rozmeru a mobility(21),

–  so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku v dňoch 8. až 9. septembra 2011(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu(25),

–  so zreteľom na Európsky fond pre strategické investície (EFSI)(26),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0121/2015),

A.  keďže význam bolonského procesu v súčasnej hospodárskej situácii by mal spočívať v plnení cieľov rozvoja najvyššej možnej úrovne znalostí a inovácií pre občanov prostredníctvom širokého prístupu k vzdelaniu a jeho neustálej aktualizácie a keďže toto by sa malo premietnuť do revízie stratégie Európa 2020 a do vykonávania Junckerovho investičného plánu pre Európu;

B.  keďže z analýz vyplýva, že takmer každý tretí zamestnávateľ v EÚ má ťažkosti s hľadaním primerane kvalifikovaných zamestnancov; keďže z hľadiska cieľa, ktorým je zníženie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ (rozdiel medzi pracovnými zručnosťami jednotlivca a požiadavkami trhu práce), nebol bolonský reformný proces doteraz veľmi úspešný; keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa stal pre Európu kľúčovou výzvou s dosahom na všetky oblasti spoločnosti, od produktivity a efektívnosti podnikov po súčasné a budúce blaho mladých ľudí;

C.  keďže problém nezamestnanosti mladých ľudí sa od začiatku krízy v roku 2008 výrazne nezlepšil; keďže na konci roku 2014 bolo v EÚ asi 5 miliónov nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov;

D.  keďže slovami filozofa by „hlavnou črtou univerzít malo byť hľadanie pravdy a krásy“, popri jej povinnosti, ktorou je príprava nových odborníkov, vedcov, inžinierov, učiteľov, lekárov, politikov a občanov;

E.  keďže je dôležité považovať univerzity za skutočných kľúčových aktérov bolonského procesu, ktorých úloha presahuje podporné úlohy v oblasti koordinácie, regulácie a zdrojov regionálnych a vnútroštátnych inštitúcií;

F.  keďže vďaka tejto medzivládnej iniciatíve sa v spolupráci s akademickou obcou vynaložilo úsilie s cieľom stanoviť spoločnú európsku reakciu na vážne problémy v mnohých krajinách, ktoré však bolo nedostatočné;

G.  keďže skutočným účelom bolonského procesu je podporovať mobilitu a internacionalizáciu, zabezpečiť kompatibilitu a porovnateľnosť noriem a kvality rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania pri súčasnom rešpektovaní autonómie univerzít, a teda napomáhaní vytvoreniu autenticky demokratického európskeho priestoru, ktorý občanom ponúka rovnaké príležitosti;

H.  keďže je potrebné vykonať hodnotenie pokroku dosiahnutého za uplynulých 15 rokov, v ktorom sa zohľadnia úspechy z hľadiska medziregionálnej spolupráce, ako aj zistené pretrvávajúce problémy a nerovnaké výsledky v dosahovaní stanovených cieľov;

I.  keďže bolonský proces bol síce vo väčšine krajín smerodajným a motivačným nástrojom na uskutočnenie reforiem v oblasti vzdelávania, ale v niektorých krajinách sa môže vzhľadom na nesprávnu interpretáciu a nepochopenie jeho skutočnej vízie vnímať ako byrokratická záťaž;

J.  keďže je dôležité uznať celoeurópsky charakter bolonského procesu, ako aj zapojenie všetkých jeho aktérov vrátane študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov;

K.  keďže je nevyhnutná pretrvávajúca a zvýšená finančná podpora vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, znalostí a výskumu, najmä v týchto časoch hospodárskej krízy;

L.  keďže za týchto neustále sa meniacich okolností je potrebné opätovne potvrdzovať politický záväzok, ktorý je základom bolonského procesu, a zapojenie do realizácie procesu európskych inštitúcií, národných vlád a všetkých ostatných príslušných zúčastnených strán;

Úloha bolonského procesu

1.  poznamenáva, že vzdelanie a výskum sú jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti, pokiaľ ide o podporu rozvoja zručností, rastu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že väčšie investície do vzdelávania majú zásadný význam pre účinné riešenie problematiky chudoby, sociálnych rozdielov a nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, a pre podporu sociálneho začlenenia;

2.  poznamenáva, že bolonský proces by mohol pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, ak by študentom umožnil získať a rozvinúť kompetencie požadované na trhu práce, a tak by mohol dosiahnuť dôležitý cieľ, ktorým je zlepšenie zamestnateľnosti absolventov;

3.  uvedomuje si úlohu bolonského procesu pri vytváraní Európy znalostí; zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, vzdelávanie a výskum sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2002 a že prispievajú k podpore európskeho občianstva; zdôrazňuje však aj potrebu konzultácií v rámci vysokoškolskej obce (učitelia, študenti a nepedagogickí pracovníci) s cieľom pochopiť odpor k reformám spojeným s bolonským procesom, ako aj potrebu zaručiť verejné vzdelávanie, ktoré je bezplatné a prístupné pre všetkých a ktoré zodpovedá potrebám spoločnosti;

4.  poznamenáva, že bolonské reformy viedli k vytvoreniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a za uplynulých 15 rokov umožnili dosiahnutie úspechov, ktoré spočívajú v tom, že štruktúry vysokoškolského vzdelávania sa stali porovnateľnejšími, zvýšila sa mobilita, poskytli sa systémy zabezpečenia kvality, uznávanie titulov, zlepšila sa kvalita vzdelávacích systémov, ako aj príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe;

5.  poznamenáva, že v rámci bolonského procesu je naďalej potrebné prijať množstvo opatrení v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov trhu práce a zlepšenia celkovej zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, ako aj atraktivity vysokoškolského vzdelávania v Európe; konštatuje, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali byť schopné pohotovo reagovať na hospodárske, kultúrne, vedecké a technologické zmeny v modernej spoločnosti, aby bol v plnej miere využitý ich potenciál stimulovať rast, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť;

6.  berie na vedomie ciele pre nadchádzajúce roky a vnútroštátne priority týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať do roku 2015, ako boli navrhnuté konferenciou ministrov EHEA 2012 v Bukurešti, ako aj jej odporúčania pre stratégiu mobility 2020 pre EHEA, pričom podporuje vytvorenie nových monitorovacích stredísk, nových prístupov k rôznym európskym univerzitným obciam a nových systémov na zaradenie členov týchto univerzitných obcí do reformného procesu pre tento plán;

Priority a výzvy

7.  vyzýva krajiny EHEA, aby vykonávali spoločné dohodnuté reformy zamerané na urýchlenie dosiahnutia cieľov bolonského procesu a zároveň aby posilnili dôveryhodnosť EHEA; nabáda na podporu krajín, ktoré majú ťažkosti pri vykonávaní týchto reforiem; podporuje v tejto súvislosti vytváranie širokých partnerstiev medzi krajinami, regiónmi a zúčastnenými stranami;

8.  vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali a aktualizovali hodnotenie zariadení vysokoškolského vzdelávania so zreteľom na normy stanovené v minulosti prostredníctvom vzdelávacích systémov na medzinárodnej úrovni a aby v záujme podpory poznatkov, výskumu a vedy odmeňovali excelentnosť;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rozmanitosť výučby vrátane rozmanitosti jazykov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili študentské granty a zabezpečili ich ľahkú prístupnosť;

10.  zdôrazňuje potrebu vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj EHEA a stavať na pokroku dosiahnutom pri plnení jeho cieľov a v koordinácii s európskym priestorom vzdelávania a odbornej prípravy, európskym priestorom celoživotného vzdelávania (LLL) a Európskym výskumným priestorom;

11.  vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do vykonávania bolonského procesu, aby posilnili zabezpečenie kvality s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý zlepší jeho atraktivitu ako referenciu akademickej excelentnosti na celom svete;

12.  vyzýva členské štáty, krajiny EHEA a EÚ ako celok, aby pomáhali rozvoju verejného porozumenia a podpory bolonského procesu vrátane opatrení na najnižšej úrovni s cieľom dosiahnuť účinnejšie a dynamickejšie zapojenie pri dosahovaní jeho cieľov;

13.  upozorňuje, že Komisia má ako člen bolonského procesu dôležitú úlohu pri rozvoji EHEA, a vyzýva ju, aby prehlbovala svoju úlohu pri oživovaní procesu a urýchlení úsilia na dosiahnutie stanovených cieľov;

14.  upozorňuje na potrebu zahrnúť kvalitu vzdelávania a výskumu v terciárnom sektore medzi uvedené ciele; domnieva sa, že jedným z ukazovateľov splnenia týchto cieľov by bolo zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, čo je tiež cieľom stratégie Európa 2020;

15.  vyzýva na uskutočnenie dialógu medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými ústavmi s cieľom zamerať sa na dostupné prostriedky, ich maximalizáciu a účinnejšie využitie a hľadať nové a rozmanité modely financovania na doplnenie verejného financovania; zdôrazňuje tiež dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 pri vedení projektov spolupráce medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v oblasti výskumu a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprestávajúcimi snahami znížiť ich financovanie, kým iné rozpočtové oblasti sú ponechané bez povšimnutia;

16.  vyzýva vlády, aby zlepšili efektívnosť využívania verejného financovania v oblasti vzdelávania a rešpektovali hlavný cieľ EÚ, ktorým je investovanie 3 % HDP Únie do vývoja a výskumu do roku 2020; zdôrazňuje, že je potrebné ambiciózne financovanie vzdelávania a výskumu, keďže predstavujú jeden z kľúčových nástrojov na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, ako aj na boj proti hospodárskej kríze a nezamestnanosti;

17.  všíma si potenciálne možnosti financovania pre vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by mal poskytovať Európsky fond pre strategické investície (EFSI); vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s plánovaním znížením finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020, ktoré sú priamo spojené s výskumom a vzdelávaním, v prospech EFSI;

18.  upozorňuje, že akékoľvek zníženie finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020 by malo nepochybne vplyv na plné vykonávanie bolonského procesu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby stiahla všetky takéto návrhy;

19.  podporuje prístupy zhora nadol aj zdola nahor, do ktorých je zapojená celá akademická obec a sociálni partneri, a vyzýva na politickú angažovanosť a spoluprácu ministrov EHEA pri rozvoji spoločnej stratégie na dosiahnutie bolonských reforiem;

20.  vyzýva na ďalší rozvoj študijných programov s jasne vymedzenými cieľmi, ktoré zabezpečujú znalosti a kombináciu všeobecných aj odborných zručností, ktoré sú potrebné nielen na prípravu absolventov na požiadavky pracovného trhu a budovanie ich schopnosti celoživotného vzdelávania, ale aj na integráciu občanov, čo má rozhodujúci význam; podporuje plné vykonávanie európskeho rámca pre osvedčovanie odborných kvalifikácií;

21.  zdôrazňuje úlohu disciplín STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a ich význam pre spoločnosť, hospodárstvo a zamestnateľnosť absolventov;

22.  vyzýva na správne vykonávanie európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) a dodatku k diplomu v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktoré sú kľúčovými nástrojmi spojenými so študijným úväzkom a učebnými výsledkami, s cieľom uľahčiť mobilitu a pomôcť študentom zlúčiť svoje akademické a mimoškolské úspechy;

23.  zdôrazňuje význam zaručenia vzájomného uznávania a kompatibility akademických titulov pre posilnenie systému zabezpečenia kvality na európskej úrovni a vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou EHEA, v súlade s revidovanou verziou európskych noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality (ESG) v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzýva všetky krajiny, ktoré sú súčasťou EHEA, a ich príslušné agentúry zabezpečovania kvality, aby sa stali členmi európskych sietí pre zabezpečenie kvality (Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – ENQA a Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – EQAR);

24.  nabáda partnerské strany bolonského procesu, a najmä Európsku komisiu, aby pravidelne hodnotili nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými kompetenciami a zručnosťami v čase vstupu absolventov do sveta práce;

25.  zdôrazňuje význam cieľa stratégie Európa 2020, podľa ktorého by malo mať 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov skončené terciárne vzdelanie a získať zodpovedajúce zručnosti a schopnosti potrebné na nájdenie zamestnania, ktoré ich bude napĺňať;

26.  zdôrazňuje hodnotu kvalifikačných rámcov na zlepšenie transparentnosti a vyzýva všetky krajiny bolonského procesu, aby zabezpečili kompatibilitu svojich národných kvalifikačných rámcov s kvalifikačnými rámcami EHEA a s európskymi kvalifikačnými rámcami;

27.  zdôrazňuje, že národné kvalifikačné rámce (NQF) v mnohých členských štátoch ešte stále treba prispôsobiť európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF), ako aj európskym normám a usmerneniam pre zabezpečenie kvality (ESG); konštatuje, že mnohé NQF stále nie sú registrované v Európskom registri zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR);

28.  poznamenáva, že mobilita študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov je jednou z hlavných priorít bolonského procesu; vyzýva členské štáty, aby zvýšili množstvo príležitostí na mobilitu a zlepšili jej kvalitu, a zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie stratégie mobility 2020 pre EHEA a zároveň dosiahnuť do roku 2020 v oblasti mobility študentov kvantitatívny cieľ 20 %; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu programu Erasmus+ a dôležitosť zabezpečenia jeho bezproblémového a efektívneho vykonávania a podpory; zdôrazňuje, že štipendiá udeľované v rámci programu Erasmus+ by sa mali oslobodiť od daní a sociálnych dávok;

29.  žiada o postupné začleňovanie mobility študentov do oficiálnych osnov univerzít;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programov mobility EÚ zapojil primeraný počet študentov hudobných a výtvarných odborov, ako aj ich vyučujúcich;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európske a medzinárodné partnerstvá a opatrenia na podporu mobility zahrnuli medzi kritériá hodnotenia univerzít a zariadení ďalšieho vzdelávania;

32.  berie na vedomie ústrednú úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri podpore mobility a pri rozvíjaní vedomostí a zručností absolventov vysokých škôl a výskumných pracovníkov, ktoré im umožnia, aby sa v globálnom hospodárstve dokázali uplatniť na trhu práce;

33.  vyzýva členské štáty, EÚ a EHEA, aby posilnili mobilitu podporovaním výučby jazykov, odstránením administratívnych prekážok a zabezpečením primeraného mechanizmu finančnej podpory a prenosnosti grantov, štipendií a kreditov; konštatuje, že mobilita je ešte stále menej dostupná pre študentov z menej majetných pomerov;

34.  zdôrazňuje posun vzdelávacej paradigmy tak z hľadiska vypracúvania, ako aj realizácie programov, smerom k prístupu zameranému viac na študentov, ktorý zahŕňa osobný rozvoj študentov; zdôrazňuje význam účasti študentov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

35.  zdôrazňuje, že študijné programy by sa mali zameriavať na dlhodobé požiadavky trhu; zdôrazňuje tiež, že zamestnateľnosť znamená, že študenti by si mali osvojiť širokú škálu rôznych kompetencií, ktoré ich pripravia na trh práce a na celoživotné vzdelávanie; v tomto smere nabáda k aktívnemu dialógu a vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráci univerzitnej a podnikateľskej obce v oblasti programov a pracovných stáží, čo by pomohlo riešiť hospodársku krízu, oživiť hospodársky rast a prispieť k vybudovaniu znalostnej spoločnosti, a teda ponúknuť príležitosti v širšom spoločenskom zmysle; nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby boli otvorené interdisciplinárnym štúdiám, zriaďovaniu univerzitných výskumných ústavov a spolupráci s rôznymi partnermi;

36.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť široké možnosti pre celoživotné vzdelávanie a pre doplnkové formy vzdelávania, ako je neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj mäkkých zručností;

37.  požaduje úsilie o posilnenie prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a inováciami, a to aj prostredníctvom podpory vzdelávania na základe výskumu, a zdôrazňuje program Horizont 2020 ako kľúčový mechanizmus financovania na podporu výskumu; žiada lepšiu synchronizáciu činností podporujúcich bolonský proces, ako sú programy Horizont 2020 a Erasmus+;

38.  požaduje pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré zahŕňajú spoločné študijné programy a medziodborové štúdie a ktoré podporujú inovácie, kreativitu, odborné vzdelávanie a prípravu (VET), duálne vzdelávanie a podnikanie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a vyzýva na prieskum potenciálu, ktorý ponúkajú nové technológie, digitalizácia a IKT, s cieľom obohatiť učenie a vyučovanie a ďalej rozvíjať celý rad zručností a nové modely učenia, vyučovania a hodnotenia;

39.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, verejnú správu, sociálnych partnerov a podniky, aby viedli neustály dialóg na uľahčenie a zvýšenie zamestnateľnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu zamerať diskusiu na nevyužitý potenciál vysokoškolského vzdelávania z hľadiska stimulácie rastu a zamestnanosti; vyzýva krajiny EHEA a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby posilnili spoluprácu s cieľom zabezpečiť kvalitné stáže a učňovskú prípravu a aby v tejto súvislosti zlepšili mobilitu; zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali lepšie spolupracovať na zvyšovaní základných kvalifikácií a obnove kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj na zlepšení poskytovania, dostupnosti a kvality kariérneho a pracovného poradenstva; okrem toho sa domnieva, že by sa mali viac podporovať pracovné stáže, ktoré sú súčasťou študijných programov, a učenie na pracovisku;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali utečenci prístup ku všetkým inštitúciám v rámci EHEA, čo im umožní vybudovanie nezávislého života prostredníctvom vzdelávania; okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali viac liberalizovať povolenia na pobyt pre absolventov, ktorí si hľadajú kvalifikovanú pracovnú činnosť; zdôrazňuje, že úsilie o vzájomné uznávanie utečencov by sa malo vymáhať, a to najmä vzhľadom na mobilitu týchto študentov;

41.  zdôrazňuje, že členské štáty, Únia a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa stali súčasťou EHEA, sú zodpovedné za poskytnutie kvalitného vzdelania, ktoré reaguje na sociálne a hospodárske výzvy a zdôrazňuje potrebu ich úzkej vzájomnej spolupráce s cieľom dosiahnuť splnenie cieľov stanovených v rámci bolonského procesu;

42.  poznamenáva, že len niekoľko členských štátov vytvorilo komplexnú stratégiu na začlenenie študentov z menej privilegovaných sociálno-ekonomických pomerov do vysokoškolského vzdelávania, čím riešia problém tzv. sociálneho filtra;

43.  vyzýva na väčšie zapojenie učiteľov stredných škôl do bolonského procesu z hľadiska podpory kvality odbornej prípravy učiteľov a profesijnej mobility s cieľom splniť nové požiadavky na vzdelávanie a odbornú prípravu znalostnej spoločnosti a prispievať k zlepšeniu výsledkov študentov;

44.  zdôrazňuje úlohu vzdelávania, jeho kvalitu a výchovné poslanie, pokiaľ ide o formovanie budúcich generácií a prispievanie k širšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k tvorbe pracovných miest, vyššej konkurencieschopnosti a potenciálu rastu; v tejto súvislosti vyzýva na lepšie ocenenie učiteľského povolania;

45.  žiada, aby sa vynaložilo hospodárske a sociálne úsilie o zlepšenie sociálneho začlenenia zabezpečením spravodlivého a otvoreného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, uľahčením uznávania akademických a odborných kvalifikácií, ako aj študijných pobytov v zahraničí a predchádzajúceho vzdelania, programov tzv. mäkkých zručností, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj poskytnutím príslušného vzdelania rozličným skupinám študentov prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

46.  zdôrazňuje sociálny rozmer bolonského procesu; požaduje opatrenia, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenú účasť nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín, a to aj prostredníctvom medzinárodných programov mobility;

47.  zdôrazňuje úlohu mobility v oblasti vzdelávania pri medzikultúrnom učení, ako aj skutočnosť, že v rámci bolonského procesu by sa mali prijať aktívne opatrenia na podporu medzikultúrnych poznatkov študentov a vzájomného rešpektu jednotlivých kultúr;

48.  požaduje snahy o ďalšie rozvíjanie stratégie pre vonkajší rozmer EHEA prostredníctvom spolupráce s ostatnými regiónmi sveta s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a príťažlivosť v celosvetovom meradle, zlepšiť informácie o priestore EHEA, posilniť spoluprácu založenú na partnerstve, zintenzívniť politický dialóg a ďalej uznávať kvalifikácie;

49.  zdôrazňuje potrebu posilnenia zhromažďovania údajov v krajinách priestoru EHEA s cieľom lepšie identifikovať a riešiť výzvy bolonského procesu;

50.  zdôrazňuje význam ďalšej konferencie ministrov EHEA, ktorá sa bude konať v Jerevane v máji 2015, pokiaľ ide o objektívne a kritické preskúmanie pokroku a nezdarov pri plnení priorít stanovených na obdobie 2012 – 2015, a to v záujme posilnenia a ďalšej konsolidácie EHEA s plnou podporou Únie;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/SORBONNE_DECLARATION1.pdf. (2) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/BOLOGNA_DECLARATION1.pdf. (3) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqu%C3%A9_April_2009.pdf. (4) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Budapest-Vienna_Declaration.pdf. (5) http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bucharest%20Communique%202012(1).pdf. (6) http://www.ehea.info/Uploads/%281%29/2012%20EHEA%20Mobility%20Strategy.pdf. (7) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132. (8) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23. (9) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60. (10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2. (12) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 3. (13) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12. (14) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1. (15) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1. (16) http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/099SK.pdf. (17) http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/122EN.pdf. (18) http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bologna%20Process%20Implementation%20Report.pdf. (19) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl198_en.pdf. (20) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_260_en.pdf. (21) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/5713011/KS-78-09-653-EN.PDF/3eb9f4ec-dc39-4e51-a18b-b61eb7c2518b?version=1.0. (22) http://www.ehea.info/news-details.aspx?ArticleId=253. (23) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 18. (24) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 95. (25) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 24. (26) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 (COM(2015)0010).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o európskom filme v digitálnom veku (2014/2148(INI))

P8_TA(2015)0108 A8-0123/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(3),

–  so zreteľom na závery Rady o európskej audiovizuálnej politike v digitálnej ére z 25. novembra 2014(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na prvú správu Komisie zo 4. mája 2012 o uplatňovaní smernice 2010/13/EÚ – „smernice o audiovizuálnych mediálnych službách“ Audiovizuálne mediálne služby a pripojené zariadenia: Minulosť a budúce perspektívy (COM(2012)0203),

–  so zreteľom na prvú správu Komisie z 24. septembra 2012 o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2009 – 2010 Podpora európskych diel v plánovaných audiovizuálnych mediálnych službách a v službách na požiadanie (COM(2012)0522),

–  so zreteľom na tretiu správu Komisie zo 7. decembra 2012 s názvom O výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry (SWD(2012)0431) týkajúcu sa realizácie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/865/ES zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 24. apríla 2013 s názvom Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (COM(2013)0231),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2013 o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére – Prepojenie kultúrnej rozmanitosti a konkurencieschopnosti (COM(2014)0272),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o európskej kinematografii v digitálnom veku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet(9),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0123/2015),

A.  keďže filmy sú tak kultúrnym, ako aj hospodárskym tovarom a vo veľkej miere prispievajú k európskej ekonomike, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, pričom súčasne pomáhajú formovať európske identity odzrkadľovaním kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporou európskych kultúr naprieč hranicami a uľahčovaním kultúrnej výmeny a vzájomného porozumenia medzi občanmi, a rovnako prispievajú k formovaniu a rozvoju kritického myslenia;

B.  keďže potenciál kultúrneho a tvorivého sektora v Európe, a najmä európskeho filmového priemyslu, stále nie je v plnej miere využívaný pri podpore európskej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a vytváraní udržateľného rastu a pracovných miest, ktoré môžu byť zasa prínosom pre ostatné hospodárske odvetvia, čo Európe zabezpečí konkurenčnú výhodu na celosvetovej úrovni;

C.  keďže európsky filmový priemysel je s 1 500 filmami uvedenými do distribúcie v roku 2014 jedným z najväčších svetových producentov, no vyznačuje sa rôznorodou štruktúrou, čo sa týka financovania a typu produkcie;

D.  keďže európske filmy sa vyznačujú kvalitou, originalitou a rozmanitosťou, ale trpia v dôsledku obmedzenej propagácie a distribúcie v rámci Únie, čo sa odráža v pomerne nízkom počte divákov, pričom zároveň sú vystavené silnej medzinárodnej konkurencii a ťažkostiam pri distribúcii v Európe a mimo nej;

E.  keďže cirkulácia inonárodných európskych filmov v členských štátoch je naďalej nedostatočná napriek tomu, že každoročne sa vyrobí veľké množstvo filmov, kým neeurópska produkcia je v Únii distribuovaná vo veľkej miere;

F.  keďže rozmanitosť európskych filmov, ktorá je zrkadlom bohatstva a sily európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, znamená, že európsky filmový trh je prirodzene fragmentovaný;

G.  keďže podpora výroby kvalitných filmov je mimoriadne dôležitá v prípade menších členských štátov, ktorých jazyky majú málo používateľov;

H.  keďže podprogram MEDIA (ďalej len „MEDIA“) programu Tvorivá Európa ponúka nové zdroje financovania a možnosti pre distribúciu a cirkuláciu európskych inonárodných filmov, ako aj na rozvíjanie publika a podporu mediálnej gramotnosti;

I.  keďže jedným z kľúčových cieľov jednotného digitálneho trhu by malo byť budovanie dôvery v internet a zlepšenie prístupu k legálnemu audiovizuálnemu obsahu, a teda prispievanie k investovaniu do európskych filmov;

J.  keďže kinematografické premietanie ako prvá forma uvedenia filmu má naďalej veľký podiel na príjmoch z filmov, a preto má zásadný význam pre financovanie európskej filmovej produkcie a distribúcie a zároveň značný vplyv na úspech príslušných filmov v nasledujúcich fázach ich uvádzania;

K.  keďže však rastúci počet európskych filmov so skromným rozpočtom na produkciu a propagáciu by mal prospech z pružnejších distribučných stratégií a skoršej dostupnosti v rámci služieb videa na požiadanie (VOD);

L.  keďže lepšia organizácia termínov uvádzania by maximalizovala potenciálne publikum a zároveň by zabezpečila, že neoprávnená spotreba filmov by bola menej atraktívna;

M.  keďže v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; keďže toto ustanovenie bolo implementované odlišnými spôsobmi s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a táto skutočnosť viedla k tomu, že poskytovatelia sa usádzajú v tých členských štátoch, v ktorých platia najmiernejšie požiadavky;

N.  keďže väčšina verejných finančných prostriedkov pre európsky filmový priemysel, a to tak z vnútroštátnych zdrojov, ako aj zo zdrojov Únie, je určená na filmovú produkciu;

O.  keďže článok 14 nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa, uvádza, že Komisia zriadi „záručný mechanizmus zameraný na kultúrne a kreatívne sektory“ s cieľom uľahčiť prístup MSP k financovaniu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a umožniť zúčastneným finančným sprostredkovateľom účinnejšie posúdiť riziká spojené s projektmi, pre ktoré sa MSP usilujú získať úvery a finančné prostriedky;

P.  keďže vo svojej tretej správe zo 7. decembra 2012 o výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry Komisia poukázala na to, že doteraz sa digitalizovalo len 1,5 % európskeho filmového dedičstva; keďže toto percento sa dodnes nezmenilo, a to aj napriek opakovaným obavám, že veľká časť uvedeného dedičstva môže byť pre budúce generácie navždy stratená, o čom svedčí napríklad skutočnosť, že sa zachovalo len 10 % nemých filmov;

Q.  keďže digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti pre distribúciu a propagáciu európskych filmov v zahraničí, ako aj väčší potenciál pre inovácie a flexibilitu, pričom vyvolávajú významné zmeny v správaní a očakávaniach divákov;

R.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť financovanie digitalizácie, uchovávania a dostupnosti filmového dedičstva a ostatných materiálov na internete a stanoviť európske normy uchovávania digitálnych filmov;

S.  keďže mediálna a najmä filmová gramotnosť môže občanom poskytnúť možnosť na rozvíjanie kritického myslenia a porozumenia a môže podnietiť ich vlastnú kreativitu a schopnosť vyjadrenia;

T.  keďže autorské práva v digitálnom veku by mali naďalej stimulovať investície do filmovej produkcie a tvorby, zabezpečovať primeranú odmenu pre držiteľov práv a zároveň podporovať rozvoj nových služieb a cezhraničný prístup pre občanov a umožňovať kultúrnym a kreatívnym odvetviam, aby pokračovali v prispievaní k rastu a vytváraniu pracovných miest;

U.  keďže je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie smernice (2012/28/EÚ) o určitých spôsoboch použitia osirelých diel a zaistiť verejnú dostupnosť filmov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu osirelé diela;

Propagácia, cezhraničná distribúcia a dostupnosť

1.  nabáda európsky filmový priemysel, aby pokračoval vo vývoji inovatívnych služieb, nových obchodných modelov a distribučných kanálov s cieľom zlepšiť cezhraničnú dostupnosť európskych filmov v Únii a aby okrem toho umožnil divákom na území celej Únie prístup k ešte väčšej škále filmov prostredníctvom čoraz väčšieho počtu platforiem; v tejto súvislosti navrhuje, aby si európsky filmový priemysel vzal ponaučenie z najlepších obchodných praktík mimo EÚ;

2.  uznáva, že neoprávnené používanie kreatívnych diel má vplyv na kreatívny cyklus a práva tvorcov; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť legálnu ponuku vysokej kvality a zvýšiť povedomie mladých ľudí;

3.  navrhuje, aby sa vzhľadom na rýchly vzostup VOD a online transakcií v celej Únii dôkladnejšie preskúmal rozvoj cezhraničnej prenosnosti audiovizuálnych služieb, pretože by to divákom umožnilo získať prístup k filmom nezávisle od toho, kde sa nachádzajú;

4..  zdôrazňuje význam cieleného marketingu v celej Únii, ktorý zohľadňuje kultúrne špecifiká európskeho publika s cieľom zabezpečiť lepšiu a efektívnejšiu propagáciu európskych filmov;

5.  vyzýva preto na lepšiu dostupnosť filmov s titulkami s cieľom podporiť cezhraničnú cirkuláciu európskych filmov, zvýšiť povedomie divákov o európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zlepšiť vzájomné porozumenie;

6.  poukazuje najmä na úlohu, ktorú zohráva podprogram MEDIA pri podpore titulkovania a dabovania s cieľom zvýšiť dostupnosť európskych filmov, a to predovšetkým v originálnych verziách s titulkami, ktoré uľahčujú ich cirkuláciu a zlepšujú znalosti o európskych kultúrach a jazykoch a ich pochopenie;

7.  zdôrazňuje význam nedávno prijatej prípravnej akcie s názvom Kolektívne financovanie titulkovania s cieľom zvýšiť cirkuláciu európskych diel, ako aj krokov, ktoré musí Komisia podniknúť pri realizácii tejto akcie;

8.  podporuje aj iniciatívy, ako je pilotný projekt Komisie s názvom Podpora európskej integrácie prostredníctvom kultúry, ktorých cieľom je rozšíriť poskytovanie európskych filmov s titulkami zabezpečením nových, otitulkovaných verzií vybraných televíznych programov v rámci celej Európy;

9.  opätovne zdôrazňuje zásadný význam ďalšieho zlepšovania dostupnosti filmov pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom hlasového komentovania a titulkovania;

10.  zdôrazňuje mimoriadny význam súkromných a verejných európskych televíznych staníc pri filmovej produkcii, a to v prípade televíznej i kinematografickej koprodukcie, a vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pri zabezpečení budúcnosti početných, najmä malých a stredných filmových produkčných spoločností v EÚ;

11.  pripomína úlohu ceny Európskeho parlamentu LUX, ktorá rokmi získava čoraz väčšie uznanie, pri propagácii európskych filmov tým, že sa vďaka nej preložia titulky víťazného filmu do všetkých 24 úradných jazykov Únie a zabezpečí sa tak väčšia viditeľnosť a dostupnosť európskych filmov, ako aj väčšie povedomie o nich; vyzýva národné parlamenty, aby v členských štátoch v spolupráci s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu viac propagovali cenu LUX;

12.  konštatuje, že je potrebné presadzovať a podporovať európsku koprodukciu a že zvýšenie objemu takejto produkcie môže viesť k rozsiahlejšej distribúcii európskych filmov v rámci celej Európy;

13.  zdôrazňuje navyše rastúci úspech vysokokvalitných európskych televíznych seriálov a strategický význam ďalšej podpory produkcie, distribúcie a propagácie takýchto seriálov na európskych a svetových trhoch;

14.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a propagovali mimoriadne podujatia, ako sú filmové festivaly a iniciatívy pojazdných kín, s cieľom podnecovať a podporovať šírenie a cirkuláciu európskych filmov na svojom území;

15.  navrhuje posilnenie existujúcich opatrení pre lepšiu optimalizáciu cien lístkov do kina, rozvoj inovatívnej propagácie a ponuky predplatného, ktoré by pomohli zabezpečiť atraktívnosť kín a ich dostupnosť pre všetkých;

Rozširovanie publika

16.  nabáda distribútorov a prevádzkovateľov kín, aby zvýšili viditeľnosť a dostupnosť inonárodných európskych filmov s cieľom osloviť širšie publikum;

17.  uznáva, že kiná sú stále najvýznamnejšími miestami na prezentáciu a propagáciu filmov, ako aj miestami s dôležitým spoločenským rozmerom, kde sa ľudia stretávajú a vymieňajú si názory; zdôrazňuje, že zánik malých a nezávislých kín, najmä v malých mestách a menej rozvinutých regiónoch, obmedzuje prístup k európskym kultúrnym zdrojom, dedičstvu a dialógu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vybavenie všetkých kinosál digitálnou projekčnou technikou a zvukovou technikou, aby sa takéto kiná zachovali;

18.  zdôrazňuje význam propagácie filmov v počiatočnom štádiu produkcie s cieľom zlepšiť ich cirkuláciu a zabezpečiť väčšiu informovanosť potenciálnych divákov v celej Európe;

19.  zdôrazňuje význam podprogramu MEDIA pri testovaní inovačných prístupov v rámci rozširovania publika, a to najmä podporou festivalov, iniciatív týkajúcich sa filmovej gramotnosti a akcií zameraných na rozširovanie publika;

Rovnaké podmienky

20.  pripomína, že v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; zdôrazňuje, že toto ustanovenie bolo implementované nerovnomerne s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a že táto skutočnosť by mohla viesť k tomu, že poskytovatelia sa budú usadzovať v tých členských štátoch, v ktorých budú platiť najmiernejšie požiadavky;

21.  domnieva sa, že všetci, čo majú hospodársky prospech z európskych kinematografických diel, či už nepriamo, z priamych príjmov, marketingu alebo šírenia vrátane odkazov alebo poskytovania prostredníctvom videa na požiadanie, by mali finančne prispievať na tvorbu európskych filmov; vyzýva Komisiu, aby takéto prispievanie stanovila ako hlavnú zásadu, a to aj pri skúmaní systémov financovania filmov v členských štátoch z hľadiska hospodárskej súťaže;

22.  vyzýva Komisiu, aby uvedenú skutočnosť vzala do úvahy pri navrhovaní revízie súčasného právneho rámca s cieľom zabezpečiť pre všetkých poskytovateľov spravodlivé a rovnaké podmienky na európskom audiovizuálnom trhu;

23.  vyzýva platformy poskytujúce služby videa na požiadanie (VOD) a služby predplateného videa na požiadanie (SVOD), aby sprístupnili verejnosti údaje o spotrebe každého filmu vo svojom katalógu s cieľom zabezpečiť riadne posúdenie vplyvu;

Financovanie

24.  domnieva sa, že na zlepšenie cirkulácie európskych filmov na európskych i medzinárodných trhoch je potrebné lepšie vyváženie verejného financovania produkcie a distribúcie s cieľom zvýšiť podporu určenú na rozvoj, propagáciu a medzinárodnú distribúciu;

25.  považuje za dôležité zvýšenie financovania distribúcie filmov, propagácie a marketingu v reálnych hodnotách, čo by sa však nemalo diať na úkor financovania produkcie;

26.  vyzýva najmä členské štáty, aby zvýšili verejné financovanie s cieľom podporiť už v počiatočnom štádiu distribúciu a propagáciu domácich filmov v zahraničí, ako aj inonárodných európskych filmov;

27.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali stimuly na uľahčenie produkcie, distribúcie, dostupnosti a atraktívnosti európskych filmov; zastáva názor, že uplatňovanie rovnakých znížených sadzieb DPH v prípade kultúrnych audiovizuálnych diel predávaných či už online alebo offline stimuluje rast nových služieb a platforiem;

28.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory patriaci pod program Kreatívna Európa, pokiaľ ide o uľahčenie prístupu MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch k financovaniu a o podnietenie intenzívnejšieho investovania zo strany finančných sprostredkovateľov, a tým zvyšovanie možností financovania filmového priemyslu;

29.  navrhuje hodnotenie účinnosti a efektívnosti európskych a vnútroštátnych systémov na financovanie filmov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať kvalite a zameraniu filmov, ktoré získali finančné prostriedky, a zároveň by sa mala posúdiť dostupnosť a účinnosť nástrojov financovania pre marketing a rozširovanie publika; vyzýva Komisiu, aby informovala ostatné členské štáty o príkladoch najlepších postupov vyplývajúcich z výsledkov;

30.  pripomína, že produkcia a koprodukcia filmov si vyžaduje značné finančné investície, pričom platný právny rámec nebráni multiteritoriálnym licenciám, a preto zdôrazňuje, že by sa mala naďalej uplatňovať rôznorodosť systémov produkcie a distribúcie, aby sa podnecovali investície do európskych filmov s cieľom reagovať na európsky trh vyznačujúci sa jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a chrániť a podporovať kultúrnu rozmanitosť;

31.  zdôrazňuje, že európske filmy získavajú prostriedky z mnohých európskych, národných a regionálnych verejných fondov a že by sa mala podporovať väčšia komplementárnosť používania týchto fondov s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť;

Európske filmové fórum

32.  víta iniciatívu Komisie vytvoriť európske filmové fórum s cieľom uľahčiť štruktúrovaný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami v audiovizuálnom sektore o výzvach, ktorým je v súčasnosti tento sektor v digitálnej ére vystavený, aby sa zlepšila spolupráca, zhromažďovanie informácií a výmena najlepších postupov;

33.  vyzýva v tejto súvislosti na širokú účasť a spoluprácu medzi všetkými príslušnými inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom;

Mediálna gramotnosť

34.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mediálnej gramotnosti a najmä filmovej gramotnosti v rámci školských osnov a v inštitúciách kultúrneho vzdelávania a aby rozvíjali iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by zahŕňali všetky úrovne formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

35.  uvedomuje si osobitný význam kín ako medzigeneračných vzdelávacích miest pre filmovú a mediálnu gramotnosť a uvíta akékoľvek opatrenia na cielenú podporu tejto ich funkcie;

36.  upriamuje pozornosť na propagáciu vzdelávacích filmov pre mladých ľudí a podporuje súťaže, v ktorých majú vytvárať audiovizuálne diela poukazuje tiež na možnosti podprogramu MEDIA pri podpore projektov v oblasti filmovej gramotnosti;

Inovácia

37.  podporuje inovačné projekty a postupy, ako je prípravná akcia Komisie týkajúca sa cirkulácie európskych filmov v digitálnom veku, ktorej cieľom je preveriť pružnejšie uvádzanie filmov prostredníctvom rôznych médií vo viacerých členských štátoch, a víta začlenenie tejto akcie do programu Kreatívna Európa;

38.  domnieva sa, že takéto iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa fázy uvádzania stanú pružnejšími, môžu byť pre určité druhy európskych filmov prospešné z hľadiska zviditeľnenia, oslovenia publika, príjmov a úspor nákladov, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa týmito iniciatívami ďalej zaoberali;

Digitalizácia a archivácia

39.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili digitalizáciu kinematografických diel a zaviedli povinný mechanizmus na úschovu digitálnych formátov alebo takýmto formátom prispôsobili svoje súčasné mechanizmy tak, že budú v prípade digitálnych filmov vyžadovať úschovu medzinárodného štandardného digitálneho mastra;

40.  zdôrazňuje dôležitosť audiovizuálnych archívov, a to najmä v prípade inštitúcií pre uchovávanie filmového dedičstva a verejnoprávnych vysielateľov, a naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili primeranú úroveň financovania a systémy na vysporiadanie práv s cieľom uľahčiť plnenie ich poslania vo verejnom záujme vrátane uchovávania, digitalizácie a sprístupňovania filmového dedičstva verejnosti;

41.  zdôrazňuje dôležitú úlohu európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, ktorá je digitálnou knižnicou pre európske audiovizuálne dedičstvo (filmové a televízne);

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (2) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221. (4) Ú. v. EÚ C 433, 3.12.2014, s. 2. (5) Ú. v. EÚ C 332, 15.11.2013, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 102. (7) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 64. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0215. (9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0232.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (2014/2223(INI))

P8_TA(2015)0109 A8-0126/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (COM(2013)0659),

–  so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2013)0342 a SWD(2013)0343), ktoré sú pripojené k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na závery Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo z 19. mája 2014 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ,

–  so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov z 30. januára 2014 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva,

–  so zreteľom na návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva Európskej únie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“,

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a jej iniciatívy Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0126/2015),

A.  keďže Európska únia nemá právomoc vypracovať spoločnú politiku lesného hospodárstva, ale niektoré politiky Únie môžu mať dôsledky na vnútroštátne lesohospodárske politiky, pričom o politickom prístupe k problematike lesov a lesného hospodárstva rozhodujú členské štáty;

B.  keďže táto oblasť síce jednoznačne patrí do právomoci členských štátov, pre lesohospodárske podniky by však mohla byť prínosom lepšia a aktívnejšia koordinácia a výraznejšie postavenie tohto dôležitého hospodárskeho odvetvia, ktoré zabezpečuje pracovné miesta na európskej úrovni a zároveň chráni ekosystémy a prináša ekologické výhody pre všetkých, bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov;

C.  keďže drevo je udržateľný zdroj, ktorý sa v Európe často nevyužíva v dostatočnej miere, a treba zaručiť jeho inteligentné a udržateľné využívanie, okrem iného aj rozvíjaním a výmenou odborných znalostí;

D.  keďže lesy sú zdrojom jedinečnej flóry, fauny a húb;

E.  keďže lesy sa výrazne líšia z hľadiska rozsahu a charakteru, pričom v niektorých členských štátoch pokrývajú vyše polovice územia; udržateľne obhospodarované lesy majú obrovský význam pre miestnu a regionálnu tvorbu hodnôt, zabezpečenie pracovných miest vo vidieckych oblastiach a prínos k tvorbe spoločnosti založenej na zásadách biohospodárstva, sú výhodou pre ľudské zdravie, najmä v štrukturálne znevýhodnených regiónoch, a zároveň významne prispievajú k ochrane životného prostredia a klímy a k biodiverzite;

F.  keďže lesná biomasa je veľmi dôležitým zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov; keďže európske lesy v súčasnosti absorbujú a zachytávajú približne 10 % emisií uhlíka v EÚ, čím sa výrazne podieľajú na úsilí o zmiernenie zmeny klímy;

G.  keďže v dôsledku urbanizácie našej spoločnosti sa zmenšuje vzťah občanov Únie k lesom a zhoršujú sa ich vedomosti o lesnom hospodárstve a jeho vplyve na blahobyt, zamestnanosť, klímu, životné prostredie, ľudské zdravie a celý hodnotový reťazec v spojení so širšími ekosystémami;

H.  keďže pribúda množstvo požiadaviek, ktoré na lesy kladie čoraz viac politík EÚ; keďže tieto požiadavky musia byť starostlivo vyvážené, pričom požiadavky na nové spôsoby využitia dreva v biohospodárstve a v bioenergetike musí sprevádzať efektívne využívanie zdrojov, využívanie nových technológií a rešpektovanie možností udržateľných dodávok surovín;

I.  keďže európske lesné hospodárstvo je založené na udržateľnom hospodárení a dlhodobom plánovaní a zásada udržateľnosti by sa mala v záujme tvorby pracovných miest, ochrany biodiverzity, zmierňovania zmeny klímy a boja proti dezertifikácii dôraznejšie presadzovať na všetkých úrovniach – od miestnej až po celosvetovú;

J.  keďže je potrebné vyzdvihovať hospodársku, spoločenskú a environmentálnu úlohu lesov, a to aj v kontexte ochrany a podpory kultúrneho a prírodného dedičstva a propagácie udržateľného (ekologického) cestovného ruchu;

K.  keďže nárast svetového obyvateľstva znamená rastúci dopyt po energii, a preto by v budúcom energetickom mixe EÚ mala lesom patriť významnejšia úloha;

Všeobecné informácie – význam lesov, lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu pre hospodárstvo a spoločnosť

1.  víta oznámenie Komisie o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ a sprievodné pracovné dokumenty a zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia lesného hospodárstva EÚ sa musí sústrediť na udržateľné obhospodarovanie lesov a ich multifunkčnú úlohu z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a musí zabezpečovať lepšiu koordináciu a informovanosť o politikách Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s lesným hospodárstvom; v tejto súvislosti poukazuje na to, že zvyšujúci sa počet európskych politických iniciatív, napr. v oblastiach hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti, energetickej politiky a politiky v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, si vyžaduje väčšiu angažovanosť odvetvia lesného hospodárstva;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné systematickejšie určovať hodnotu lesných ekosystémových služieb a zohľadňovať ju pri rozhodovaní vo verejnom aj v súkromnom sektore;

3.  konštatuje, že len zdravé a stabilné horské lesy si dokážu v plnej miere plniť funkcie ochrany ľudí a prírody tým, že zabraňujú lavínam a bahenným zosuvom a slúžia ako prirodzená ochrana pred povodňami; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutná najmä komunikácia na nadnárodnej úrovni;

4.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že by sa malo zabrániť akýmkoľvek pokusom o komunitarizáciu lesného hospodárstva a že sa musí rešpektovať lokálny a regionálny charakter odvetvia a právne stanovené právomoci členských štátov, pričom sa treba usilovať o súdržnosť príslušných právomocí EÚ a členských štátov;

5.  zdôrazňuje, že pre lesy EÚ je typická mimoriadna rozmanitosť vrátane veľkých rozdielov z hľadiska ich vlastníctva, rozsahu, charakteru a problémov, ktorým čelia;

6.  zdôrazňuje, že stratégia lesného hospodárstva EÚ musí zohľadniť skutočnosť, že lesy v niektorých členských štátoch pokrývajú vyše polovicu územia a že udržateľne obhospodarované lesy majú obrovský význam pre miestnu a regionálnu tvorbu hodnôt a zabezpečenie pracovných miest vo vidieckych oblastiach a súčasne rozhodujúcim spôsobom prispievajú k ochrane životného prostredia;

7.  vyzdvihuje mimoriadne hodnotnú úlohu stabilných zmiešaných lesov s pôvodnými druhmi stromov, ktoré sa hodia do miestnych podmienok, ako aj zásadnú úlohu zmiešaných lesov v rámci ekosystémov a ich prínos k biodiverzite;

8.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vlastníkov lesov pri udržiavaní a tiež pri tvorbe pôvodných zmiešaných lesov typických pre konkrétne oblasti;

9.  vyjadruje sklamanie z toho, že do navrhovanej stratégie neboli ako referenčný bod zaradené pracovné podmienky lesných pracovníkov, a žiada Komisiu, aby zohľadnila aj problematiku inteligentnej organizácie práce, vysokých technologických noriem a kvalitných pracovných miest;

10.  poznamenáva, že sektor lesného hospodárstva v súčasnosti zamestnáva viac než 3 milióny európskych občanov, a zdôrazňuje, že jeho dlhodobú konkurencieschopnosť možno dosiahnuť iba prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily;

11.  domnieva sa, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala vytvoriť podmienky, ktoré umožnia EÚ, aby mala príslušné zariadenia odbornej prípravy a pracovnú silu, ktorá si bude v plnej miere uvedomovať súčasné výzvy a hrozby, ktorým čelí sektor lesného hospodárstva, ale aj bezpečnostné pravidlá neoddeliteľne späté s obhospodarovaním lesov;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločnú komplexnú a holistickú stratégiu, a víta uznanie hospodárskej, environmentálnej a spoločenskej úlohy a výhod lesov a európskeho sektora lesného hospodárstva v EÚ;

13.  je presvedčený, že toto uznanie predstavuje pevný základ pre podporu sektora lesného hospodárstva EÚ, okrem iného z hľadiska prevencie a riadenia lesných katastrof, zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov, zvýšenia konkurencieschopnosti, oživenia zamestnanosti, posilnenia odvetví lesného hospodárstva a zachovania ekologických funkcií;

14.  vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva biohospodárstvo pri plnení nových priorít Komisie v oblasti rastu, zamestnanosti a investícií;

15.  uznáva, že EÚ musí zohrávať svoju úlohu pri podpore vnútroštátnych politík v záujme dosiahnutia aktívneho, multifunkčného a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vrátane obhospodarovania rôznych typov lesa, ako aj pri posilňovaní spolupráce na riešení problémov cezhraničného charakteru, akými sú napríklad lesné požiare, zmena klímy a prírodné pohromy, či invázne nepôvodné druhy;

16.  zastáva názor, že stratégia by sa mala vo väčšej miere venovať problematike chorôb stromov, napríklad hynutiu dubov, ktoré ničí korkové plantáže v Portugalsku, Francúzsku a Španielsku a postihuje aj osobitne chránené územia a rezervácie biosféry;

17.  zdôrazňuje, že predpokladaný rast dopytu po dreve je pre lesy a všetky odvetvia lesného hospodárstva príležitosťou aj výzvou, najmä preto, že vinou zmeny klímy sa očakávajú častejšie a závažnejšie škody na lesoch v dôsledku sucha, požiarov, búrok a škodcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné chrániť lesy pred týmito rastúcimi hrozbami a zladiť ich produktívnu a ochrannú funkciu;

18.  víta zalesňovanie hlavne pôvodnými druhmi v oblastiach, ktoré nie sú vhodné na produkciu potravín, najmä v tesnej blízkosti mestských oblastí, s cieľom zmierniť nepriaznivé účinky horúčav, znížiť znečistenie a posilniť prepojenie ľudí a lesov;

19.  rozhodne podporuje snahy Komisie podporovať tvorbu pracovných miest v odvetviach spojených s lesným hospodárstvom a zvyšovať blahobyt v Európe udržateľným spôsobom;

20.  zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľnej produkcie a využívania dreva a iných lesných materiálov, napríklad korku a výrobkov na báze dreva vrátane textilných vlákien, z hľadiska rozvoja udržateľných koncepcií hospodárstva a tvorby ekologických pracovných miest;

21.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala ťažkosti v dolnej časti dodávateľského reťazca týkajúce sa zvýšeného dopytu tretích krajín najmä po guľatine a aby podporila tento sektor;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly, ktorými budú motivovať čoraz väčšiu skupinu vlastníčok lesov k využívaniu špeciálneho poradenstva a podpory v súvislosti s aktívnym a udržateľným obhospodarovaním ich lesov;

23.  zdôrazňuje, že zhruba 60 % lesov EÚ je v súkromnom vlastníctve, pričom počet súkromných vlastníkov lesov dosahuje približne 16 miliónov, a v tejto súvislosti poukazuje na význam majetkových a vlastníckych práv a podporuje všetky opatrenia, ktorými sa združeniam zainteresovaných strán umožní zúčastňovať sa na dialógu o posilňovaní a vykonávaní udržateľného obhospodarovania lesov a zlepšovať výmenu informácií;

24.  konštatuje, že vlastníci lesov sú kľúčovými aktérmi vo vidieckych oblastiach, a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v programe Rozvoj vidieka v rámci SPP na roky 2014 – 2020 sa uznáva úloha lesného hospodárstva a agrolesníctva;

25.  domnieva sa, že vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ by sa zlepšilo, ak by bolo podporené vhodnou koordináciou s dostupným financovaním z prostriedkov EÚ vrátane EPFRV;

26.  poukazuje na možnosť členských štátov a regiónov využívať dostupné finančné prostriedky z ich príslušných programov rozvoja vidieka s cieľom podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov, pozdvihnúť agrolesníctvo a zabezpečovať environmentálne verejné statky, napríklad produkciu kyslíka, záchyt uhlíka a ochranu plodín pred klimatickými vplyvmi, ako aj oživenie miestnych ekonomík a tvorbu ekologických pracovných miest;

27.  uznáva, že pre obhospodarovanie lesov a ťažbu dreva treba zlepšiť dopravu a logistiku; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili udržateľné logistické a ťažobné systémy, ktoré budú mať obmedzený negatívny vplyv na klímu a ich súčasťou bude používanie nákladných áut a lodí poháňaných udržateľnými biopalivami, ako aj rozšírené využívanie železníc; odporúča, aby sa na tieto účely využívali štrukturálne fondy EÚ a programy rozvoja vidieka;

28.  uznáva úlohu lesov pre spoločnosť z hľadiska telesného a duševného zdravia občanov a skutočnosť, že verejné statky, ktoré lesy zabezpečujú, majú vysokú environmentálnu a rekreačnú hodnotu a prispievajú ku kvalite života, najmä pokiaľ ide o zásobovanie kyslíkom, sekvestráciu oxidu uhličitého, filtrovanie vzduchu, zachytávanie a filtrovanie vody, kontrolu erózie a ochranu pred lavínami, a zároveň poskytujú priestor pre aktivity na čerstvom vzduchu;

29.  podporuje verejné dopravné spojenia medzi mestskými oblasťami a lesmi s cieľom uľahčiť prístup k lesom a zalesneným oblastiam;

30.  vyzdvihuje dôležitosť ďalších lesných aktivít, ako je zber nedrevných lesných produktov, napr. húb či bobuľového ovocia, či pastva a včelárstvo;

31.  vyzýva Komisiu, aby podporovala hospodárske činnosti, ktoré môžu byť zdrojom surovín pre farmaceutické odvetvie, kozmetický priemysel a potravinárstvo a môžu predstavovať alternatívny spôsob riešenia otázky nezamestnanosti a vyľudňovania vidieka, a aby propagovala prospešnosť produktov získaných týmito činnosťami pre ľudské zdravie;

Efektívnosť využívania zdrojov – drevo ako udržateľná surovina (udržateľné obhospodarovanie lesov)

32.  zdôrazňuje, že využívanie dreva a iných produktov z vyťaženého dreva ako obnoviteľných surovín šetrných ku klíme na jednej strane a udržateľné obhospodarovanie lesov na druhej strane zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení spoločensko-politických cieľov Európskej únie, ako je energetická transformácia, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, a pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov v oblasti biodiverzity; poukazuje na to, že chýbajúce aktívne obhospodarovanie lesov je v rozpore s týmito cieľmi;

33.  zdôrazňuje, že obhospodarované lesy majú vyššiu schopnosť absorbovať CO2 ako neudržiavané lesy, a podčiarkuje význam trvalo udržateľného obhospodarovania lesov z hľadiska maximalizácie potenciálu sekvestrácie oxidu uhličitého v lesoch EÚ;

34.  je presvedčený, že lesy by sa nemali považovať len za úložiská uhlíka;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívne využívanie a opätovné použitie lesných zdrojov a drevných materiálov, čo je spôsobom, ako znížiť deficit obchodnej bilancie EÚ, zlepšiť sebestačnosť EÚ z hľadiska zásobovania drevom, posilniť konkurencieschopnosť odvetvia lesného hospodárstva, prispieť k zníženiu neudržateľného obhospodarovania lesov, chrániť životné prostredie a znížiť odlesňovanie v krajinách mimo EÚ;

36.  výslovne podporuje zdrojovo efektívne využívanie dreva ako obnoviteľného, všestranného materiálu s obmedzenou dostupnosťou a nesúhlasí s právne záväznými predpismi pre prednostné využívanie dreva, pretože sa nimi nielenže obmedzí energetický trh a vývoj nových, inovatívnych spôsobov využitia biomasy, ale zároveň bude už len z infraštruktúrnych dôvodov nemožné presadzovať ich v mnohých vzdialených a vidieckych oblastiach;

37.  podporuje otvorený, trhovo orientovaný prístup a slobodu pre všetky trhové subjekty prostredníctvom uprednostňovania dreva vyťaženého z miestnych zdrojov s cieľom zminimalizovať uhlíkovú stopu v dôsledku zámorskej prepravy a povzbudiť udržateľnú miestnu výrobu;

38.  považuje za prvoradé – vzhľadom na to, že časť najväčších zdrojov biomasy v Únii sa nachádza v jej najredšie osídlených a najodľahlejších regiónoch –, aby sa v stratégii naplno zohľadnili aj špecifiká týchto regiónov;

39.  uznáva hodnotu dreva využívaného na energetické účely ako spôsobu boja proti energetickej chudobe, ktorý prispieva k cieľom Rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 týkajúcim sa energie z obnoviteľných zdrojov a otvára nové obchodné možnosti;

40.  domnieva sa, že nová stratégia lesného hospodárstva musí umožniť lepšiu spoluprácu v otázke štrukturalizácie drevospracujúceho priemyslu a preskupenia hospodárskych subjektov s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie lesných zdrojov;

41.  domnieva sa, že udržateľné obhospodarovanie lesov musí vychádzať zo všeobecne uznávaných a akceptovaných kritérií a nástrojov, napríklad z ukazovateľov udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré sa musia vždy uplatňovať na celé odvetvie bez ohľadu na konečné využitie dreva;

42.  podporuje úmysel Komisie vypracovať spolu s členskými štátmi a zúčastnenými stranami ambiciózny, objektívny a preukázateľný súbor kritérií a ukazovateľov udržateľného obhospodarovania lesov, pričom zdôrazňuje, že tieto kritéria by sa mali zosúladiť s požiadavkami konferencie Lesy v Európe (ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe)(2), ktoré predstavujú celoeurópsky základ jednotného vypracúvania správ o udržateľnom obhospodarovaní lesov, ako aj vydávania osvedčení o udržateľnosti; a aby zohľadnila rozmanitosť typov európskych lesov;

43.  uznáva, že zvyšujúci dopyt po lesných materiáloch, hlavne v dôsledku nárastu množstva obnoviteľných energií na báze biomasy, si v záujme zabezpečenia udržateľného využívania lesov vyžaduje nové spôsoby zvyšovania dostupnosti dreva;

44.  poukazuje na výrazný pokrok rokovaní vedených v rámci konferencie Lesy v Európe, ktoré sa týkajú európskeho dohovoru o lesoch(3) ako záväzného rámca na udržateľné obhospodarovanie lesov a na lepšie vyváženie záujmov v rámci politiky lesného hospodárstva, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie o obnovenie týchto rokovaní a dosiahnutie ich kladného výsledku;

45.  zastáva názor, že lesohospodárske plány alebo rovnocenné nástroje môžu predstavovať dôležité strategické nástroje na uskutočňovanie konkrétnych opatrení na úrovni podnikov, na dlhodobé plánovanie a na vykonávanie udržateľného obhospodarovania európskych lesov; zdôrazňuje však, že vykonávanie konkrétnych opatrení uvedených v týchto plánoch na úrovni lesohospodárskeho podniku musí naďalej podliehať vnútroštátnym právnym úpravám;

46.  vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality monitorovali a podporovali vykonávanie plánov obhospodarovania lesov bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;

47.  víta jasné oddelenie plánov lesného hospodárstva a plánov hospodárenia v rámci sústavy Natura 2000;

48.  poukazuje na to, že plány obhospodarovania lesov sú podmienkou prijímania finančných prostriedkov EÚ na rozvoj vidieka iba v prípade lesohospodárskych podnikov, ktoré presahujú určitú veľkosť, a že pre lesy pod touto hranicou daná podmienka neplatí; navyše konštatuje, že možno schváliť aj rovnocenné nástroje;

49.  vyzýva členské štáty, aby túto existujúcu možnosť flexibility naplno využili pri vykonávaní právnych predpisov, najmä v prospech malých hospodárskych subjektov;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly a podporovali nové obchodné modely, napríklad výrobné družstvá, ktoré by nabádali drobných súkromných vlastníkov lesov, aby svoje lesy obhospodarovali aktívne a udržateľne;

51.  domnieva sa, že pre riadne vykonávanie stratégie je rozhodujúci osobitný dlhodobý akčný plán, ktorý zdôrazní význam mobilizácie a udržateľného využívania lesného dreva, s cieľom vytvoriť pridanú hodnotu a pracovné miesta a zároveň poskytnúť prostriedky na posilnenie súkromných lesohospodárskych podnikov a podporu organizovaných zoskupení vlastníkov lesov;

52.  zdôrazňuje, že súčasťou efektívneho riadenia zdrojov by mali byť programy podpory pre zalesňovanie oblastí, ktoré sa nehodia na poľnohospodárske účely, ako aj pre výsadbu vetrolamov;

Výskum a vývoj – vzdelávanie odborná príprava

53.  domnieva sa, že prioritou by malo byť praktické využitie výsledkov výskumu, keďže celý sektor môže ťažiť z nových nápadov a drevospracujúci priemysel má veľký potenciál z hľadiska rastu; domnieva sa tiež, že ďalšie investície do inovácií v tomto sektore môžu vytvoriť nové špecializované výrobné segmenty a účinnejšie postupy, ktorými sa by sa mohlo zabezpečiť inteligentnejšie využívanie dostupných zdrojov a zminimalizovať negatívne vplyvy na lesné zdroje;

54.  vyzýva Komisiu, aby z hľadiska priorít lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu vyhodnotila európske programy pre výskum a vývoj (Horizont 2020) a program pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (COSME) a prípadne vytvorila nové nástroje pre sektor lesného hospodárstva a presadzovala výskum zameraný na nákladovo efektívne riešenia v prospech nových, inovatívnych produktov z dreva s cieľom podporovať rozvoj udržateľného biohospodárstva na báze dreva;

55.  víta prínosy výmeny najlepších postupov a existujúcich vedomostí o lesoch medzi členskými štátmi a žiada členské štáty a Komisiu, aby podporovali výmeny medzi priemyselným odvetvím, vedcami a výrobcami;

56.  zdôrazňuje význam podpory rámcových programov EÚ pre výskum, vývoj a inovácie z hľadiska dosiahnutia inteligentného a udržateľného rastu, produktov s vyššou pridanou hodnotou, čistejšej technológie a vyššej miery technologického pokroku, najmä pokiaľ ide o rafinované biopalivá a priemyselnú výstavbu z dreva, ako aj automobilový a textilný priemysel;

57.  pripomína, že biohospodárstvo predstavovalo v roku 2009 podľa Komisie trh, ktorého hodnota sa odhadovala na 2 bilióny EUR, poskytovalo 20 miliónov pracovných miest a tvorilo 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ;

58.  poznamenáva, že každé euro investované do výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva v rámci programu Horizont 2020 generuje približne 10 EUR v pridanej hodnote; zdôrazňuje, že lesy zohrávajú v biohospodárstve v súčasnosti kľúčovú úlohu a budú ju zohrávať aj v budúcnosti;

59.  domnieva sa, že nahrádzanie surovín na báze ropy alebo tepelne náročných surovín drevom a produktmi z vyťaženého dreva by sa malo podporovať v súlade s pokrokom v oblasti výskumu a technológií, čo môže pozitívne prispieť k ďalším ziskom z hľadiska zmiernenia zmeny klímy, ako aj k tvorbe pracovných miest;

60.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonať posúdenie nákladov všetkých právnych predpisov EÚ s vplyvom na hodnotové reťazce drevospracujúceho priemyslu s cieľom odstrániť všetku zbytočnú a zaťažujúcu administratívu a vytvoriť podporný rámec na udržateľné zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti tohto odvetvia, a že zároveň treba podporiť zásadu, že každý legislatívny návrh s vplyvom na sektor lesného hospodárstva a na hodnotové reťazce drevospracujúceho priemyslu by sa mal dôkladne preskúmať prostredníctvom posúdenia vplyvu;

61.  domnieva sa, že prehlbovanie základných vedomostí o lesoch má veľký význam pre výskum a že na vykonávanie stratégie lesného hospodárstva sú nevyhnutné spoľahlivé informácie;

62.  všíma si dostupnosť informácií a monitorovanie zdrojov prostredníctvom programu Copernicus a ďalšie iniciatívy na európskej úrovni týkajúce sa vesmíru a odporúča zintenzívniť využívanie týchto zdrojov a nástrojov;

63.  konštatuje, že národné inventarizácie lesov predstavujú komplexný monitorovací nástroj na hodnotenie stavu lesov, zohľadňujú regionálne hľadisko a zároveň reagujú na požiadavku znižovať byrokraciu a náklady;

64.  víta snahy Komisie o vytvorenie európskeho systému informácií o lesoch, založeného na vnútroštátnych údajoch, a iniciatívy, ktorými sa zlepší porovnateľnosť nových a existujúcich údajov, a v tejto súvislosti očakáva posilnenie analýz údajov o hospodárstve a zamestnanosti v sektore lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu;

65.  odporúča najmä vytváranie viacerých súborov dlhodobých údajov, ktoré pomôžu pochopiť vývoj v sektore lesného hospodárstva a jeho prispôsobenie sa zmene klímy;

66.  zastáva názor, že pre úspešnú realizáciu udržateľného obhospodarovania lesov má rozhodujúci význam kvalifikovaná a riadne vyškolená pracovná sila, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali opatrenia a podľa možností využívali existujúce európske nástroje, napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a európske programy odbornej prípravy (ET 2020), s cieľom podporiť generačnú výmenu a riešiť nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v lesnom hospodárstve;

67.  vyzýva Komisiu, aby podporila prípravu informačných kampaní pre sektor zameraných na zvyšovanie povedomia o možnostiach, ktoré ponúka z hľadiska riešenia nezamestnanosti a odlevu obyvateľstva, ako aj na zvyšovanie príťažlivosti tohto sektora v očiach mladých ľudí;

68.  domnieva sa, že by sa mali rozvíjať programy odbornej prípravy, a to najmä pre začínajúcich podnikateľov v tomto odvetví a mladých lesohospodárov, ako aj pre pracovníkov v odvetví stavebníctva s cieľom zvýšiť ich informovanosť o možnostiach, ktoré prináša používanie dreva, aby sa zabezpečil prenos poznatkov týkajúci sa udržateľného obhospodarovania lesov a vo vzťahu k nadväzujúcim priemyselným odvetviam;

69.  uznáva, že udržateľné obhospodarovanie počas celého životného cyklu lesných produktov môže výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov ekologického poľnohospodárstva, najmä k tým, ktoré sa spájajú s politikami na zmiernenie zmeny klímy a efektívnym využívaním zdrojov;

70.  domnieva sa, že členské štáty by mali presadzovať udržateľné využívanie lesných produktov v stavebníctve vrátane ich využívania pri výstavbe finančne dostupnejších domov stavaných z udržateľných surovín;

71.  poukazuje na význam tradičných spôsobov používania s vysokou hodnotou, ktoré majú naďalej vysoký potenciál rastu, ako je používanie dreva v stavebníctve a baliarenskom priemysle;

72.  konštatuje, že súčasný technologický vývoj umožňuje výstavbu veľkokapacitných bytových zástavieb postavených prevažne z dreva, čím sa výrazne obmedzujú emisie CO2 v stavebníctve;

73.  poukazuje na to, že pravidlá využívania dreva na stavebné účely sa v jednotlivých členských štátoch líšia; požaduje preto záväzok na prijatie pravidiel EÚ na podporu širšieho využívania dreva v stavebníctve;

74.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali iniciatívy na podporu prenosu znalostí a technológií a aby v plnej miere využívali existujúce programy EÚ na podporu výskumu a inovácií v sektore lesného hospodárstva a v drevospracujúcom priemysle;

75.  všíma si výrazné medzery vo vedecko-technickom výskume v súvislosti s prispôsobením sa lesného hospodárstva zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o výskum vplyvu čoraz častejšieho výskytu škodcov a chorôb, ktoré prestavujú závažnú hrozbu pre európske lesy a odvetvie lesného hospodárstva;

76.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby zvyšovali informovanosť o hospodárskej, ekologickej a sociálnej úlohe európskych lesov a európskeho lesného hospodárstva a o význame udržateľného lesného biohospodárstva a dreva ako jednej z kľúčových obnoviteľných surovín EÚ;

77.  domnieva sa, že je dôležité podporovať vedecký výskum orientovaný na racionálne využívanie biomasy a vývoj rýchlorastúcich energetických plodín a vytvoriť model, ktorý bude poskytovať hospodárske stimuly na využívanie odpadu z biomasy;

Celosvetové výzvy – ochrana životného prostredia a zmena klímy

78.  zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov má pozitívny dosah na biodiverzitu a zmierňovanie účinkov zmeny klímy a môže znížiť riziká lesných požiarov, poškodenia v dôsledku napadnutia škodcami a chorôb;

79.  zdôrazňuje, že Únia pristúpila na to, že do roku 2020 musí byť zastavená strata biodiverzity a degradácia ekosystémových služieb vrátane opeľovania, musia sa zachovať ekosystémy a ich služby a malo by byť obnovených aspoň 15 % degradovaných ekosystémov; dodáva, že Únia navyše súhlasila s tým, že obhospodarovanie lesov sa musí realizovať udržateľným spôsobom, že lesy, ich biodiverzitu a služby, ktoré poskytujú, treba chrániť a v najväčšej možnej miere posilňovať a že sa musí zvýšiť odolnosť lesov voči zmene klímy, požiarom, búrkam, škodcom a chorobám; okrem toho zdôrazňuje, že je teda potrebné vypracovať a implementovať obnovenú stratégiu lesného hospodárstva Únie, ktorá sa bude zaoberať rozmanitými požiadavkami kladenými na lesy a prínosom lesov a ktorá prispeje k strategickejšiemu prístupu k ochrane a zveľaďovaniu lesov, a to okrem iného prostredníctvom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov(4);

80.  poukazuje na to, že by sa mali podrobnejšie preskúmať ďalšie otázky, najmä problematika premnoženia bylinožravcov, dobrého stavu lesov a uľahčenia udržateľnej produkcie dreva, lesných genetických zdrojov, opatrení na prevenciu a potláčanie lesných požiarov a predchádzanie pôdnej erózii a obnovy vegetácie;

81.  uznáva, že pestovaním lesov s krátkou rubnou dobou by sa mohla zabezpečiť udržateľná drevná biomasa a zároveň potrebná údržba územia, čím by sa znížili riziká pôdnej erózie a zosuvov pôdy na nevyužívanom alebo zanedbanom území;

82.  vyzýva Komisiu a členské štáty na prijatie osobitných opatrení zameraných na dosiahnutie cieľa 5 z Aichi, podľa ktorého by sa rýchlosť úbytku všetkých prírodných biotopov vrátane lesov mala do roku 2020 znížiť aspoň na polovicu a tam, kde to je možné, priblížiť k nule, a zároveň by sa mala významne znížiť degradácia a fragmentácia;

83.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje politiky lesného hospodárstva spôsobom, ktorý plne zohľadňuje význam lesov z hľadiska ochrany biodiverzity, prevencie erózie pôdy, zabezpečenia sekvestrácie oxidu uhličitého a čistenia vzduchu a udržiavania kolobehu vody;

84.  konštatuje, že biohospodárstvo ako základný prvok inteligentného a ekologického rastu v Európe je nevyhnutné na splnenie cieľov hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“ v rámci stratégie Európa 2020 a že drevo ako surovina zohráva dôležitú úlohu z hľadiska pokroku v uplatňovaní biohospodárstva;

85.  zdôrazňuje potrebu urýchlene objasniť, aký účinok má energetické využívanie lesnej biomasy z hľadiska tvorby skleníkového efektu, a určiť tie druhy využitia, ktorými sa dá dosiahnuť najvýraznejší prínos k zmierneniu tohto efektu v rámci lehôt relevantných pre príslušnú oblasť politiky;

86.  považuje za dôležité podporovať uplatňovanie koncepcie biohospodárstva a súčasne rešpektovať hranice udržateľného zásobovania surovinami s cieľom podnietiť hospodársku životaschopnosť hodnotových reťazcov lesného hospodárstva prostredníctvom inovácií a prenosu technológií;

87.  požaduje väčšiu podporu rozličným lesným produktom, čím sa zabezpečí vyváženosť rôznorodého dopytu po lesných produktoch a jeho posúdenie vzhľadom na potenciál udržateľných dodávok surovín a iné ekosystémové funkcie a služby lesov;

88.  vyjadruje závažné znepokojenie nad tempom odlesňovania vo svete, najmä v rozvojových krajinách a často vinou nezákonnej ťažby dreva;

89.  podporuje mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa na celosvetovej úrovni presadzuje ďalší rozvoj lesného hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu využívaniu, a upozorňuje pritom predovšetkým na nariadenie EÚ o dreve(5), ktorého cieľom je boj proti nezákonnej ťažbe a uvádzaniu nezákonne vyťaženého dreva, dovezeného z tretích krajín, na európsky trh, ako aj na licenčný systém na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (FLEGT)(6) a na dobrovoľné partnerské dohody;

90.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila očakávané preskúmanie fungovania a účinnosti nariadenia EÚ o dreve, a zdôrazňuje, že nové nariadenie by malo byť primerané a malo by sa venovať spôsobom, ako znížiť zbytočné náklady a požiadavky na vypracúvanie správ pre európskych vlastníkov lesov a lesohospodárov bez toho, aby tým bol ohrozený cieľ nariadenia;

91.   zastáva názor, že vzhľadom na výzvy, ktoré prináša globálne otepľovanie a zmena klímy, musia byť ekosystémy a populácie druhov zdravé, biologicky rozmanité a silné, aby sa tak zaručila ich odolnosť;

92.  vyzdvihuje možnosti, ktoré ponúkajú lokality sústavy Natura 2000, v ktorých možno vďaka ich mimoriadnym prírodným zdrojom produkovať lesné produkty a služby vysokej environmentálnej a kultúrnej hodnoty;

93.  vyzdvihuje dôležitosť zdravých lesných ekosystémov, ktoré sú domovom živočíchov a rastlín, ale zdôrazňuje, že dobre mienené právne predpisy, napríklad smernica EÚ o biotopoch, majú vplyv na rozhodnutia o priestorovom manažmente a musia sa vykonávať proporcionálne;

94.  uznáva úlohu lesov pri rozvoji súvisiacich odvetví a v tomto smere trvá na tom, že je dôležité podporovať pestovateľov medonosných stromov, čo na druhej strane pomáha procesu opeľovania;

95.  zastáva názor, že niektoré problémy, najmä nelegálna ťažba, ovplyvňujú lesohospodárstvo na globálnej úrovni, a preto vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu lesného hospodárstva v pridružených medzinárodných orgánoch;

96.  všíma si, že sa zvyšuje dopyt po biomase, najmä po dreve, a preto víta snahy Komisie a členských štátov podporovať rozvojové krajiny pri vykonávaní opatrení na zlepšenie politík a právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva, predovšetkým v rámci programu REDD+(7) (riešenie príčin odlesňovania a degradácie lesov);

97.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán týkajúci sa odlesňovania a degradácie lesov, prostredníctvom ktorého bude riešiť ciele vytýčené vo svojom oznámení o odlesňovaní, ako sa to vyžaduje v siedmom environmentálnom akčnom programe; považuje za dôležité, aby sa zabezpečila nielen ochrana a obhospodarovanie existujúcich lesov, ale aj opätovné zalesnenie odlesnených plôch;

98.  domnieva sa, že osobitne treba poukázať aj na potrebu rozsiahleho opätovného zalesnenia oblastí, ktoré opakovane postihli lesné požiare;

Vykonávanie a podávanie správ

99.  zdôrazňuje, že vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ by malo byť viacročným koordinovaným procesom, v rámci ktorého by sa mali zohľadniť stanoviská Parlamentu, a že táto stratégia by sa mala v konávať efektívne, súvisle a čo najmenej byrokratickým spôsobom;

100.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že proces vykonávania sa čiastočne začal pred tým, než Parlament prijal svoju pozíciu, a domnieva sa, že to nie je v súlade s cieľom lepšej koordinácie lesohospodárskych politík, ktorú proklamovala Komisia v svojom dokumente o stratégii;

101.  zastáva názor, že nová stratégia by mala vytvoriť prepojenia medzi stratégiami a plánmi financovania EÚ a členských štátov a mala by posilniť súdržnosť z hľadiska plánovania, financovania a vykonávania medziodvetvových činností;

102.  požaduje inkluzívne, riadne štruktúrované a vyvážené vykonávanie stratégie;

103.  domnieva sa preto, že by sa mal posilniť mandát Stáleho lesníckeho výboru, ktorý by mal disponovať lepšími zdrojmi, aby tak Komisia mohla pri vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ na úrovni EÚ naplno využívať odborné znalosti členských štátov; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala konzultácie so Stálym lesníckym výborom v dostatočnom predstihu pred predložením akejkoľvek iniciatívy alebo návrhu textu, ktorý bude mať dosah na riadenie lesného hospodárstva a drevospracujúci priemysel;

104.  vyzdvihuje dôležitú úlohu skupiny pre občiansky dialóg o lesníctve a korku a iných príslušných zainteresovaných strán a žiada, aby boli riadne zapojení do vykonávania stratégie;

105.  zastáva názor, že vertikálny charakter lesohospodárskej problematiky si vyžaduje spoluprácu rôznych útvarov Komisie v prípade, ak sa zvažujú opatrenia, ktoré by mohli mať dosah na osobitnú povahu udržateľného obhospodarovania lesov a súvisiace odvetvia; vyzýva preto GR pre životné prostredie, GR pre oblasť klímy, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, GR pre energetiku, GR pre výskum a inováciu a iné zainteresované generálne riaditeľstvá, aby strategicky spolupracovali v záujme zabezpečenia účinného vykonávania stratégie prostredníctvom rozšírenej spolupráce a komunikácie;

106.  domnieva sa, že vzhľadom na priority stanovené Komisiou v oblasti rastu, zamestnanosti a investícií by sa pri vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ mala venovať prioritná pozornosť aj podpore konkurencieschopnosti a udržateľnosti lesného hospodárstva, podpore vidieckych aj mestských komunít, posilneniu vedomostnej základne, ochrane lesov a zachovaniu ich ekosystémov, podpore koordinácie a komunikácie a zvyšovaniu udržateľného používania drevných a nedrevných lesných produktov;

107.  vyzýva Komisiu, aby stratégiu doplnila o spoľahlivý akčný plán, ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia, a aby Parlamentu každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní konkrétnych krokov navrhnutých v stratégii;

108.  žiada zvolanie rozšíreného výboru AGRI, ENVI a ITRE, aby sa umožnila vyvážená diskusia o pokroku vo vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ;

o
o   o

109.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 413. (2) Lesy v Európe – ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, medzivládny rokovací výbor s cieľom uzavrieť právne záväznú dohodu o lesoch v Európe: http://www.foresteurope.org/. (3) Pozri: http://www.forestnegotiations.org/. (4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva. (6) Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (FLEGT – vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve). (7) Program znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov:http://unfccc.int/methods/redd/items/7377.php