Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o zvýšenie počiatočnej sumy zálohových platieb vyplatených pre operačné programy podporované z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2015)0046 – C8-0036/2015 – 2015/0026(COD))

P8_TA(2015)0110 A8-0134/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0046),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 164 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0036/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. marca 2015(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet k otázke zlučiteľnosti návrhu s viacročným finančným rámcom,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. apríla 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 41 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0134/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1304/2013, pokiaľ ide o sumu dodatočnej počiatočnej zálohovej platby vyplatenej pre operačné programy podporované z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/779.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín (COM(2014)0707 – C8-0271/2014 – 2014/0334(COD))

P8_TA(2015)0111 A8-0026/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0707),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0271/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. marca 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0026/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/937.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnostných opatreniach ustanovených v dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom (kodifikované znenie) (COM(2014)0304 – C8-0010/2014 – 2014/0159(COD))

P8_TA(2015)0112 A8-0046/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0304),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0010/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0046/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o bezpečnostných opatreniach ustanovených v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/938.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých postupoch na uplatňovanie Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (kodifikované znenie) (COM(2014)0375 – C8-0034/2014 – 2014/0191(COD))

P8_TA(2015)0113 A8-0047/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0375),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0034/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0047/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o určitých postupoch na uplatňovanie Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/939.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho nariadenia a Rady z o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a na uplatňovanie Dočasnej dohody o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (kodifikované znenie) (COM(2014)0443 – C8-0087/2014 – 2014/0206(COD))

P8_TA(2015)0114 A8-0017/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0443),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0087/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0017/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a na uplatňovanie Dočasnej dohody o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/940.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých postupoch pri uplatňovaní Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane (kodifikované znenie) (COM(2014)0394 – C8-0041/2014 – 2014/0199(COD))

P8_TA(2015)0115 A8-0132/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0394),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0041/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenom pracovnom postupe pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0132/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. apríla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o určitých postupoch pri uplatňovaní Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/941.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (kodifikované znenie) (COM(2014)0377 – C8-0139/2014 – 2014/0192(NLE))

P8_TA(2015)0116 A8-0029/2014

(Konzultácia – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2014)0377),

–  so zreteľom na článok 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0139/2014),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0029/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0534 – C8-0212/2014 – 2014/0246(NLE))

P8_TA(2015)0117 A8-0047/2014

(Konzultácia – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2014)0534),

–  so zreteľom na článok 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0212/2014),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0047/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (2014/2075(DEC))

P8_TA(2015)0118 A8-0101/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2014 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2013 (COM(2014)0342),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hodnotení financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov (COM(2014)0383) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0200 a SWD(2014)0201),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3), a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na rozličné rozhodnutia a odporúčania ombudsmanky týkajúce sa Komisie spolu s plnením týchto odporúčaní inštitúciami v záujme občanov;

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05303/2015 – C8-0053/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2013(7);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke, ako aj národným parlamentom a národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(8),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(9),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2013(10),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(11),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(12) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(13),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(14), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(15), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(16), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/336/ES z 20. apríla 2009, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru na riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry pri uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 58/2003(17),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/776/EÚ z 18. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru a zrušuje rozhodnutie 2009/336/ES(18),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (bývalý Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie) za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(19),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(20),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (bývalý Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie) za rozpočtový rok 2013(21),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (bývalý Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie) za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(22),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(23) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(24),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(25), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(26), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(27), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2004/20/ES z 23. decembra 2003 o zriadení výkonného orgánu ako výkonnej správy pre inteligentnú energiu na riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti energie na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003(28),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/771/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky a zrušujú rozhodnutia 2004/20/ES a 2007/372/ES(29),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (predtým Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie) absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (bývalý Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie), Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

4.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (bývalá Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov) za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(30),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(31),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (bývalá Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov) za rozpočtový rok 2013(32),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (bývalá Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov) za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(33),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(34) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(35),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(36), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(37), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(38), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2004/858/ES z 15. decembra 2004 zakladajúce výkonnú agentúru s názvom Výkonná agentúra pre program verejného zdravia, ktorá je poverená riadením akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003(39),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/770/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny a zrušuje rozhodnutie 2004/858/ES(40),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/927/EÚ zo 17. decembra 2014, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/770/EÚ s cieľom transformovať Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny na Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny(41),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (bývalá Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov) absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (bývalá Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov), Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

5.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(42),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(43),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(44),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(45) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(46),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(47), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(48), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(49), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2008/37/ES zo 14. decembra 2007, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum na riadenie špecifického programu Spoločenstva Idey v oblasti hraničného výskumu podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003(50),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/779/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/37/ES(51),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

6.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(52),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(53),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2013(54),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(55),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(56) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(57),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(58), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(59), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(60), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2008/46/ES zo 14. decembra 2007, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre výskum na riadenie niektorých oblastí špecifických programov Spoločenstva Ľudia, Kapacity a Spolupráca v oblasti výskumu podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003(61),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/778/EÚ z 13. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/46/ES(62),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

7.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (bývalá Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť) za rozpočtový rok 2013 (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(63),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(64),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (bývalá Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť) za rozpočtový rok 2013(65),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (bývalá Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť) za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry(66),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(67) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(68),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(69), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(70), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry(71), a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2007/60/ES z 26. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003(72),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/801/EÚ z 23. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete a zrušuje rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES(73),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (bývalá Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť) absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (bývalá Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť), Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

8.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o účtovnej závierke týkajúcej sa plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(74),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(75),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2014 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2013 (COM(2014)0342),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hodnotení financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov (COM(2014)0383) a na pracovné dokumenty útvarov Komisie k nej pripojené (SWD(2014)0200 a SWD(2014)0201),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2013 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2014)0615) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0293),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(76), a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(77) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05303/2015 – C8-0053/2015),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2013 (05305/2015 – C8-0048/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(78),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(79), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(80), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

1.  schvaľuje účtovnú závierku týkajúcu sa všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke, ako aj národným parlamentom a národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

9.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (2014/2075(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu výkonných agentúr za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0101/2015),

A.  keďže Dvor audítorov nemohol už 20. raz za sebou vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť platieb súvisiacich s účtovnou závierkou, čo môže oslabiť legitimitu výdavkov a politík Únie;

B.  keďže najmä v situácii, keď sú zdroje obmedzené, by Komisia mala ísť príkladom tým, že poukáže na európsku pridanú hodnotu svojich výdavkov a zabezpečí, aby sa finančné prostriedky, za ktoré nesie spoločnú alebo plnú zodpovednosť, vynakladali v súlade s platnými rozpočtovými pravidlami a nariadeniami;

C.  keďže Komisia má konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie, zatiaľ čo členské štáty sú povinné s Komisiou lojálne spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa využívajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia; keďže členské štáty, najmä v rámci zdieľaného hospodárenia s finančnými prostriedkami, sú osobitne zodpovedné za plnenie rozpočtu Únie;

D.  keďže v rámci zdieľaného hospodárenia s finančnými prostriedkami je veľmi dôležité, aby údaje členských štátov o príjmoch a výdavkoch v rámci zdieľaného hospodárenia s finančnými prostriedkami boli verné a presné; keďže je dôležité, aby členské štáty chápali vlastnú zodpovednosť za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie v rámci zdieľaného hospodárenia;

E.  keďže medziinštitucionálny dialóg zakotvený v článku 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) poskytuje príležitosť na stimulovanie novej kultúry zameranej na výkonnosť vnútri Komisie;

Zdieľané a decentralizované hospodárenie: nedostatky v hospodárení Komisie a členských štátov

Výhrady v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

1.  nemôže politicky zaručiť, že kontrolné postupy zavedené v Komisii a členských štátoch poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou všetkých príslušných operácií v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, čo dokazujú výhrady uvedené generálnym riaditeľom GR AGRI vo výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014;

Výhrady v oblasti regionálnej politiky

2.  nemôže politicky zaručiť, že kontrolné postupy zavedené v Komisii a členských štátoch poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou všetkých príslušných operácií v oblasti regionálnej politiky, čo dokazujú výhrady uvedené generálnym riaditeľom GR REGIO vo výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014; konštatuje, že voči 73 z 322 programov boli vznesené výhrady v dôsledku čiastočne spoľahlivých systémov riadenia a kontroly (v porovnaní s 85 z 317 OP v roku 2012); konštatuje, že priebežné platby pre uvedené programy na roky 2007 – 2013, ktorých sa týkajú výhrady, predstavujú sumu 6 035,5 milióna EUR; konštatuje, že Komisia odhaduje sumu vystavenú riziku na 440,2 milióna EUR;

3.  uznáva, že tieto výhrady síce poukazujú na nedostatky v systémoch kontroly členských štátov, ale zároveň sú účinným nástrojom, ktorý Komisia využíva na urýchlenie prijatia opatrení členskými štátmi v oblasti odstraňovania týchto nedostatkov, a tak chráni rozpočet Únie;

Výhrady v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí

4.  nemôže politicky zaručiť, že kontrolné postupy zavedené v Komisii a členských štátoch poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou všetkých príslušných operácií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, čo dokazujú výhrady uvedené generálnym riaditeľom GR EMPL vo výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014; konštatuje, že v jeho výročnej správe o činnosti sa uvádza výhrada k platbám vykonaným v roku 2013 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013 so sumou vystavenou riziku vo výške 123,2 milióna EUR; konštatuje, že tieto výhrady sa týkali 36 zo 118 operačných programov (OP) Európskeho sociálneho fondu (ESF) (v porovnaní s 27 zo 117 OP v roku 2012);

Vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti

Účtovná závierka a zákonnosť a riadnosť príjmov – stanoviská bez výhrad

5.  víta skutočnosť, že ročná účtovná závierka Únie za rozpočtový rok 2013 verne a zo všetkých významných hľadísk vyjadruje finančnú situáciu Únie k 31. decembru 2013, a s uspokojením konštatuje, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou za rok končiaci sa 31. decembra 2013 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

Výhrada týkajúca sa príspevkov na základe hrubého národného dôchodku (HND)

6.  vznáša výhradu týkajúcu sa spôsobu, ktorým sa vypočítavali príspevky členských štátov na základe HND, a to z dôvodu nedostatkov(81), pokiaľ ide o overovanie údajov Komisiou(82); pripomína, že Dvor audítorov dospel k záveru, že overovanie údajov o HND Komisiou nebolo dostatočne štruktúrované a cielené;

Zákonnosť a riadnosť záväzkov – stanovisko bez výhrad

7.  s uspokojením konštatuje, že záväzky súvisiac e s účtovnou závierkou za rok končiaci sa 31. decembra 2013 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

Zákonnosť a riadnosť platieb – záporný výrok

8.  je presvedčený, že je neprijateľné, že v platbách sa už po dvadsiaty rok za sebou vyskytujú závažné chyby;

9.  chápe, že základom záporného výroku Dvora audítorov je záver, že systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné, a že v dôsledku toho sa pri platbách vyskytujú chyby s najpravdepodobnejšou mierou 4,7 %;

10.  pripomína, že podľa odhadov bola najpravdepodobnejšia miera chybovosti platieb v rozpočtovom roku 2012 na úrovni 4,8 %, v rozpočtovom roku 2011 na úrovni 3,9 %, v rozpočtovom roku 2010 na úrovni 3,7 %, v rozpočtovom roku 2009 na úrovni 3,3%, v rozpočtovom roku 2008 na úrovni 5,2 % a v rozpočtovom roku 2007 na úrovni 6,9 %, teda priemerná úroveň za obdobie zahrnuté do predchádzajúceho viacročného finančného rámca (VFR) 2007 – 2013 je približne 4,6%; konštatuje, že vo výročných správach Dvora audítorov sa teda od roku 2009 ukazuje stabilizácia miery chybovosti za rok 2013 na úrovni priemeru VFR 2007 – 2013, ktorá napriek tomu vykazuje stabilný rastúci a negatívny trend;

11.  poukazuje na to, že podľa výročnej správy Dvora audítorov za rok 2013 oblasti zdieľaného hospodárenia vykazovali odhadovanú mieru chybovosti 5,2 %; konštatuje, že vo všetkých ostatných prevádzkových výdavkoch (ktoré väčšinou priamo riadi Komisia) je odhadovaná miera chybovosti 3,7 %; zdôrazňuje, že obe miery chybovosti prekračujú prah významnosti vo výške 2 %; zdôrazňuje, že v oblastiach zdieľaného hospodárenia je miera chybovosti podstatne vyššia ako v prípade všetkých ostatných prevádzkových výdavkov;

12.  konštatuje, že generálny riaditeľ GR REGIO vzniesol vo svojej výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014 v dôsledku čiastočne spoľahlivých systémov riadenia a kontroly výhrady voči 73 z 322 programov z roku 2013, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje menší podiel (85 z 317 OP); konštatuje, že odhadovaná suma vystavená riziku je 1 135,3 milióna EUR a že tieto výhrady a príslušná suma sa týkajú dvoch programových období 2007 – 2013 a 2000 – 2006;

13.  berie na vedomie, že generálny riaditeľ GR RTD vzniesol vo svojej výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014 jednu výhradu týkajúcu sa 7. rámcového programu pre výskum (RP7) a že odhadovaný vplyv za rok 2013 je od 105,5 milióna EUR do 109,5 milióna EUR;

14.  konštatuje, že generálny riaditeľ GR MARE vzniesol vo svojej výročnej správe o činnosti z 31. marca 2014 jednu výhradu týkajúcu sa Európskeho rybárskeho fondu, a že suma vystavená riziku za rok 2013 predstavuje 10,77 milióna EUR;

15.  upriamuje pozornosť na potrebu stáleho zlepšovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch v záujme zabezpečenia lepšieho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie, a zníženia miery chybovosti v príslušných odvetviach politiky počas programového obdobia 2014 – 2020;

Finančné opravy a vymáhanie platieb

16.  konštatuje, že finančné opravy, ktoré sú vykázané ako zrealizované v roku 2013, poklesli z 3,7 miliardy EUR v roku 2012 na 2,5 miliardy EUR v roku 2013, a pripomína, že vysoká suma finančných opráv v roku 2012 bola spôsobená hlavne jedinou opravou vo výške 1,8 miliardy EUR v Španielsku, ktorou sa opravili výdavky štrukturálnych fondov v období rokov 2000 – 2006; konštatuje, že Komisia v roku 2013 zrealizovala finančné opravy a vymáhania platieb vo výške 3 362 miliónov EUR, čo predstavuje 2,3 % platieb z rozpočtu Únie;

17.  konštatuje, že akumulácia finančných opráv realizovaných v čase dokončenia programov predstavuje umelú akumuláciu v čase, ktorý nie je významný, pretože sa objavili niekoľko rokov potom, ako sa realizovali; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, či zmena metodiky z potvrdených opráv na realizované opravy, ktorá sa uskutočnila v roku 2012, je najvhodnejšou na vyjadrovanie reality systémov kontroly a riadenia v danom rozpočtovom roku;

18.  konštatuje, že výsledný pokles finančných opráv zrealizovaných v roku 2013 o 34 % (z 3,7 miliardy EUR na 2,5 miliardy EUR) bol čiastočne kompenzovaný zvýšením zrealizovaných vymáhaní platieb o 27 % v roku 2013 (z 0,7 miliardy EUR na 0,9 miliardy EUR);

19.  vyslovuje poľutovanie, že v dôsledku právneho rámca na ochranu finančných záujmov Únie, zložitosti súvisiacich postupov a množstva kontrolných mechanizmov zapojených v mnohých oblastiach sa chyby môžu opraviť až niekoľko rokov potom, ako k nim došlo;

20.  poukazuje na to, že priemerná suma finančných opráv a realizovaných vymáhaní platieb v období rokov 2009 – 2013 bola 2,7 miliardy EUR, čo predstavuje 2,1 % priemernej sumy platieb z rozpočtu Únie v uvedenom období; konštatuje, že podľa Komisie možno uvedený trend vysvetliť uzavretím programového obdobia 2000 – 2006(83); konštatuje najmä, že v prípade politiky súdržnosti sa štyri pätiny opráv uskutočnených v rokoch 2007 až 2013 týkajú operačných programov zo skorších období(84); pripomína, že členské štáty majú právo nahradiť zistené neoprávnené výdavky zákonnými a riadnymi výdavkami v rámci právneho rámca platného pre štrukturálne fondy;

21.  pripomína Komisii a členským štátom, že ich úlohou je prijať nápravné opatrenia na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch neúčinných systémov kontroly alebo nezákonných výdavkov; poukazuje na to, že Komisia a členské štáty využívajú tieto nápravné opatrenia a poznamenáva, že ak by sa tieto nápravné opatrenia neuplatnili na platby z roku 2013, ktoré kontroloval Dvor audítorov, celková predpokladaná miera chybovosti by bola 6,3 % namiesto 4,7 %; zdôrazňuje, že Dvor audítorov zistil, že v prípade viacerých operácií postihnutých chybou, najmä v oblastiach zdieľaného hospodárenia, mali orgány k dispozícii dostatok informácií na to, aby mohli zistiť a napraviť chyby; žiada, aby Dvor audítorov vo svojich budúcich výročných správach odhadoval mieru chybovosti v prípade prijatia všetkých nápravných opatrení;

22.  ďalej vyjadruje poľutovanie, že tieto opatrenia majú stále len obmedzený finančný vplyv na rozpočet Únie, pretože vyše 40 % finančných opráv realizovaných v roku 2013 sa nepovažuje za pripísané príjmy(85), ale môžu ich využiť tie isté členské štáty, ktoré tieto opravy v politike súdržnosti zapríčinili, čím oslabili preventívny účinok finančných opráv;

23.  konštatuje, že približne 28 % finančných opráv realizovaných v roku 2013 predstavovalo čisté zníženie finančných prostriedkov Únie na program a pre príslušný členský štát v oblasti politiky súdržnosti;

24.  so znepokojením konštatuje, že vyššie uvedené oznámenie Komisie z 29. septembra 2014 možno neposkytuje spoľahlivé informácie o zrušeniach prostriedkov, vymožených prostriedkoch a pokračujúcich vymáhaniach realizovaných členskými štátmi v prípade štrukturálnych fondov, pretože Komisia uvádza, že musela zaujať opatrný prístup z dôvodu určitých nedostatkov v údajoch členských štátov, aby mohla zaručiť, že uvedené sumy nie sú nadhodnotené(86);

25.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli riadne postupy na potvrdenie časového rozvrhu, pôvodu a sumy opravných opatrení a predkladali informácie, z ktorých možno čo najlepšie vidieť, v ktorom roku bola vykonaná príslušná platba, v ktorom roku sa zistila príslušná chyba a v ktorom roku sa vymáhania platieb alebo finančné opravy uviedli v poznámkach k účtovnej závierke so zreteľom na viacročné trvanie celého postupu; pokladá ďalej za mimoriadne dôležité, aby sa poskytovali úplné informácie týkajúce sa vymáhaní platieb a finančných opráv a zabezpečovala úplná transparentnosť, čo sa týka údajov o uvoľňovaní rozpočtových prostriedkov a konaní o porušení povinnosti za príslušný rok;

Súhrnná správa a výročné správy o činnosti

26.  berie na vedomie, že generálni riaditelia Komisie vyjadrili spolu 17 vyčíslených výhrad k výdavkom; poukazuje na to, že nižší počet vyčíslených výhrad v roku 2013 (21 v roku 2012) nemal za následok zníženie sumy vystavenej riziku a že maximálna celková suma vystavená riziku, ktorú Komisia oznámila vo svojej súhrnnej správe(87), je nižšia než 4 179 miliónov EUR, čo zodpovedá 2,8 % všetkých vyplatených výdavkov;

27.  žiada Komisiu, aby podrobnejšie objasnila výpočet sumy vystavenej riziku(88) tým, že vysvetlí odhadovaný dosah nápravných mechanizmov na tento údaj, a aby vydávala v súhrnnej správe riadne „vyhlásenie o vierohodnosti“ na základe výročných správ o činnosti predkladaných generálnymi riaditeľmi;

28.  pripomína, že kumulatívne údaje použité Komisiou sa týkajú nápravných mechanizmov uplatňovaných Komisiou a členskými štátmi (finančné opravy a vymáhanie platieb) niekoľko rokov po vyplatení finančných prostriedkov (najmä v obdobiach rokov 1994 – 1999 a 2000 – 2006), a konštatuje, že v tomto období ani Dvor audítorov, ani Komisia neuvádzala presné miery chybovosti;

Tlak na rozpočet

29.  je znepokojený skutočnosťou, že z dôvodu neprijateľnej pozície Rady počas rokovaní o ročnom rozpočte Únie a napriek vysokej úrovni platieb účtovná závierka ukazuje, že nesplatené finančné záväzky (v okruhu 1b, najmä regionálna politika, sa výška nesplatených záväzkov na konci roka 2013 odhaduje na 23,4 miliardy EUR po 5 miliardách EUR na konci roka 2010, 11 miliardách EUR na konci roka 2011 a 16 miliardách EUR na konci roka 2012) a ostatné pasíva v roku 2013 ďalej rástli; konštatuje, že ku koncu roka predstavovali 322 miliárd EUR(89), pričom toto číslo sa v roku 2014 pravdepodobne zvýši;

30.  poukazuje na to, že na konci roka 2013 sa suma nesplatených záväzkov odhadovala na 322 miliárd EUR a v roku 2014 sa očakávalo jej zvýšenie; domnieva sa, že táto situácia je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia, zavedenou článkom 310 ZFEÚ, čo kladie otáznik nad zákonnosťou rozpočtu;

31.  zdôrazňuje, že tieto „previsujúce“ finančné záväzky sú mimoriadne znepokojujúce, pretože stropy platieb majú po prvýkrát zostať vo všeobecnosti stabilné v reálnom vyjadrení po viacero rokov(90);

32.  poukazuje na to, že v časoch hospodárskej krízy sú finančné zdroje nedostatočné; konštatuje však, že v prípade veľkej časti rozpočtu sa maximálna výška výdavkov v okruhoch VFR rozdeľuje do ročných prídelov pre jednotlivé členské štáty; všíma si, že spôsob, akým členské štáty čerpajú prostriedky, sa často stáva hlavným cieľom politiky (zásada „využi alebo strať“)(91); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto podporovali prechod od kultúry čerpania ku kultúre výkonnosti zameranej na výsledky dosahované na základe zásad efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti;

33.  zdôrazňuje, že hrubé sumy predbežného financovania dosiahli na konci roka 2013 výšku 79,4 miliardy EUR, a trvá na tom, že dlhé obdobia predbežného financovania môžu viesť k zvýšenému riziku chýb alebo straty; zdôrazňuje, že toto riziko je osobitne prítomné v okruhu 4 rozpočtu (EÚ ako globálny aktér), kde pri typickej operácii uplynú štyri roky od vzniku záväzku do momentu, keď Komisia zaznamená súvisiaci konečný výdavok;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby opätovne vypracovala a zverejnila dlhodobú prognózu peňažných tokov, v ktorej sa ukážu budúce požiadavky na platby, s cieľom zabezpečenia toho, že potrebné platby možno kryť zo schválených ročných rozpočtov; žiada, aby Komisia podľa potreby predložila úpravy existujúcich predpisov v prípade, keď ročné rozpočty nemôžu poskytnúť dostatok rozpočtových prostriedkov zodpovedajúcich potrebnej úrovni platieb;

35.  pripomína, že treba pracovať na hľadaní dlhodobých riešení, ktoré Komisii umožnia znovu získať kontrolu nad vlastným rozpočtom; konštatuje, že je osobitne potrebné klásť väčší dôraz najmä na zodpovednosť a zamerať sa na výsledky výkonnosti a výdavkov; na tento účel zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európsky parlament mal väčšiu úlohu pri kontrole výdavkov a výkonnosti;

Finančné nástroje

36.  všíma si, že ku koncu roka 2013 bolo zriadených 941 nástrojov finančného inžinierstva (NFI) v rámci 176 operačných programov (OP) Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) v 25 členských štátoch; je osobitne znepokojený tým, že len 47 % zo 14,3 miliardy EUR (6,7 miliardy EUR), ktoré boli vyplatené NFI, bolo skutočne vyplatených konečným príjemcom, hoci toto číslo predstavuje zvýšenie v porovnaní so 4,7 miliardy EUR vyplatených do konca roka 2012; všíma si, že priemerná miera vyplatenia vo výške 47 % ku koncu roka 2013 maskuje určitú odchýlku medzi fondmi a členskými štátmi; konštatuje, že priemerná miera vyplatenia sa týka všetkých 900 fondov: fondov zriadených v roku 2008, ako aj nových fondov, zriadených v roku 2013, v prípade ktorých sa realizácia ešte len začala; domnieva sa, že kým niektoré fondy nemajú dostatočné výsledky, iné dosiahli už 100 % čerpanie a v súčasnosti znovu investujú revolvingové fondy;

37.  konštatuje, že v členských štátoch bolo zriadených 14 NFI v rámci fondu pre rozvoj vidieka; všíma si, že do konca roka 2013 bola bankám v Rumunsku, Bulharsku, Grécku, Taliansku a Litve z rozpočtu Únie vyplatená suma 443,77 milióna EUR; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z tejto sumy sa ani jedno euro nedostalo ku konečným príjemcom; všíma si, že v prípade šiestich NFI zriadených v rámci Európskeho rybárskeho fondu bolo bankám v Grécku, Rumunsku, Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku a Holandsku vyplatených 72,37 milióna EUR; konštatuje, že len Lotyšsku boli dostupné sumy v plnej výške vyplatené konečným príjemcom, kým v Rumunsku bolo konečným príjemcom vyplatených len 28 % prostriedkov, v Bulharsku 77 %, v Estónsku 91 % a v Holandsku a Grécku sa nevyplatilo nič(92);

38.  ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje sú zložité a je ťažké ich správne účtovne vykázať, čo takisto sťažuje verejnú kontrolu; vyzýva Komisiu, aby bola transparentnejšia a pravidelne predkladala správy o pákovom efekte, stratách a rizikách, ako sú napríklad investičné bubliny; naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla úplný prehľad o počte projektov financovaných v rámci každého NFI a dosiahnutých výsledkoch a aby jasne uviedla, koľko rozpočtových prostriedkov Únie sa použilo na spolufinancovanie týchto projektov NFI, a predložila komplexnú analýzu nákladov a výnosov nástroja NFI v porovnaní s priamejšími formami financovania projektu;

39.  víta skutočnosť, že počas stretnutí týkajúcich sa ročného prehľadu sa do programu systematicky zahŕňa vykonávanie finančných nástrojov, a že sa následne analyzujú nedostatky a navrhujú nápravné opatrenia; s uspokojením uznáva, že pre nasledujúce obdobie rokov 2014 – 2020 boli v tejto oblasti odstránené nedostatky (t. j. platby budú prevedené iba do fondov, ktoré spravujú finančné nástroje v prípade, keď súčasné vyplatenie konečným príjemcom dosiahne určité percento);

40.  odporúča, vzhľadom na tlak na rozpočet v oblasti platieb a na skutočnosť, že v článku 140 ods. 7 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (nariadenie o rozpočtových pravidlách) sa stanovuje, že by sa malo zabrániť nadmerným zostatkom v prípade finančných nástrojov, aby Komisia zabezpečila, aby príspevky z rozpočtu Únie na takéto nástroje odrážali skutočné potreby peňažných tokov;

41.  je mimoriadne znepokojený niektorými zisteniami Dvora audítorov, pokiaľ ide o účinnosť kombinovania grantov z regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík Únie(93);

42.  poukazuje na to, že aj keď boli nástroje nastavené dobre, potenciálny prínos kombinovaného financovania sa nedosiahol v plnom rozsahu vzhľadom na riadiace nedostatky Komisie; žiada Komisiu, aby vyplácala finančné prostriedky len vtedy, keď ich príjemca skutočne potrebuje, a aby zlepšila svoje monitorovanie vykonávania grantov Únie;

Zodpovednosť Komisie a členských štátov v rámci zdieľaného hospodárenia

43.  zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie nesie podľa článku 317 ZFEÚ Komisia; zdôrazňuje, že ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, úlohy súvisiace s plnením rozpočtu sú delegované na členské štáty v súlade s článkom 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách, čím im vzniká politická a finančná zodpovednosť; pripomína preto, že členské štáty by mali konať výlučne v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a nemali by oslabiť vlastnú zodpovednosť za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

44.  berie na vedomie oznámenie Komisie z 28. októbra 2014 o prijatí odporúčaní medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na vypracovanie a používanie národných vyhlásení (COM(2014)0688); poukazuje na to, že predkladanie vyhlásení je dobrovoľné a preto s uspokojením víta skutočnosť, že štyri členské štáty, Dánsko, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, sa rozhodli predložiť ich; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vyhlásenia sa líšia formou, rozsahom, komplexnosťou a obdobím, ktorého sa týkajú, a konštatuje, že preto nie sú veľmi použiteľné;

45.  poukazuje na to, že podľa početných vyhlásení Dvora audítorov majú vyhlásenia o národnom hospodárení, ktoré poskytli štyri vyššie uvedené členské štáty, veľmi obmedzenú hodnotu v procese auditu Dvora audítorov, a nemožno ich považovať za spoľahlivý zdroj informácií na vydanie vyhlásenia o vierohodnosti;

46.  ďalej vyjadruje poľutovanie vo vzťahu k vyššie uvedenému oznámeniu Komisie z 28. októbra 2014 nad nedostatkom výrazného pokroku k zlepšeniu finančného hospodárenia, čo by mohlo viesť k stálym stratám finančných prostriedkov Únie v dôsledku nesprávnych rozhodnutí na politickej a riadiacej úrovni; požaduje systém sankcií, ak členské štáty predložia nesprávne informácie o programoch a vyhlásenia;

47.  vyzýva preto aj Komisiu a Radu, aby prijali konkrétne a zmysluplné opatrenia s cieľom umožniť dosiahnutie potrebného pokroku v riadnom finančnom hospodárení vrátane väčšej miery využívania nástroja národných vyhlásení, ktorý v praxi nevyžaduje väčšie úsilie (údajne menej ako 1 plný pracovný úväzok ročne na členský štát), pričom tiež konštatuje, že je veľmi dôležité, aby členské štáty prijali politickú zodpovednosť za využívanie fondov Únie na základe verejného dokumentu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili nielen národné vyhlásenia, ale aj ročné zhrnutia a vyhlásenia o hospodárení v záujme získania väčšieho prehľadu a dosiahnutia skutočného zlepšenia v oblasti finančného hospodárenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila odporúčanie na podporu využívania národných vyhlásení v súlade s odporúčaniami medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na vypracovanie a používanie národných vyhlásení;

48.  domnieva sa, že má zásadný význam podporovať plnú transparentnosť pri využívaní štrukturálnych fondov prostredníctvom uverejnenia účtovnej dokumentácie pripísaných projektov;

Spoľahlivosť údajov oznamovaných členskými štátmi

49.  konštatuje, že nedostatočná spoľahlivosť kontrol prvého stupňa vykonávaných členskými štátmi v rámci zdieľaného hospodárenia podkopáva dôveryhodnosť výročných správ o činnosti vypracovaných útvarmi Komisie a súhrnnej správy, ktorú prijíma Komisia, pretože sú čiastočne založené na výsledkoch kontrol vykonávaných vnútroštátnymi orgánmi; pripomína svoju predchádzajúcu žiadosť, aby Komisia vyhodnotila a v prípade potreby opravila údaje členských štátov s cieľom vypracovať spoľahlivé a objektívne výročné správy o činnosti;

50.  žiada, aby generálni riaditelia vo svojich výročných správach o činnosti podrobne uvádzali miery chybovosti oznámené členskými štátmi a opravy, ktoré urobila Komisia, a to podľa potreby na úrovni operačných programov;

Členské štáty s najhoršími výsledkami

51.  víta prehľad výsledkov auditu Dvora audítorov o fondoch spravovaných v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti poľnohospodárstva a súdržnosti za obdobie rokov 2009 – 2013, uverejnený spolu s výročnou správou Dvora audítorov za rok 2013, ktoré čiastočne riešia požiadavku Európskeho parlamentu vyjadrenú v uznesení o absolutóriu za rok 2012 na informácie za jednotlivé krajiny v rámci zdieľaného hospodárenia;

52.  poukazuje na to, že podľa údajov, ktoré poskytol Dvor audítorov, pokiaľ ide o sumy a podiel prostriedkov vystavených riziku za Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond (zdrojové údaje uvedené vo výročných správach o činnosti GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a GR pre regionálnu a mestskú politiku za rok 2013), najvyššie miery chybovosti majú Slovensko, Spojené kráľovstvo a Španielsko;

53.  poukazuje na to, že podľa údajov, ktoré poskytol Dvor audítorov, pokiaľ ide o sumy a podiel prostriedkov vystavených riziku za Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (zdrojové údaje uvedené vo výročnej správe o činnosti GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka za rok 2013), najvyššie miery chybovosti majú Rumunsko, Bulharsko a Portugalsko;

54.  žiada Dvor audítorov, aby vypracoval vlastnú metódu výkazníctva za jednotlivé krajiny vzhľadom nielen na sumy vystavené riziku, ale aj na systémy riadenia a kontroly členských štátov spolu s nápravnými mechanizmami, ktoré uplatňuje Komisia a členské štáty, s cieľom primerane zhodnotiť vývoj hospodárenia v členských štátoch s najhoršími výsledkami a odporučiť najlepšie možné riešenia;

55.  pripomína, že korupcia vážne poškodzuje finančné prostriedky Únie; je znepokojený údajmi poukazujúcimi na to, že niektoré členské štáty sú týmto javom osobitne postihnuté, a v tejto súvislosti pripomína odporúčanie Komisie z 29. mája 2013 pre odporúčanie Rady týkajúce sa národného programu reforiem Talianska na rok 2013, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Talianska na roky 2012 – 2017(94); požaduje skoré prijatie smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva;

Konflikty záujmov

56.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch sú právne predpisy týkajúce sa konfliktu záujmov členov parlamentu, členov vlády a členov miestnych rád nepresné a nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala súčasnú situáciu a predložila odporúčania, či dokonca, ak to je potrebné, právne záväzné riešenia; domnieva sa, že to isté by malo platiť aj pre kandidátskych členov a členov Komisie;

Príjmy: vlastné zdroje založené na HND

57.  konštatuje, že audit Dvora audítorov (pozri výročnú správu za rok 2013, bod 2.27) nezistil žiadne významné chyby vo výpočte príspevkov členských štátov uskutočnenom Komisiou a ich platieb, ktoré väčšinou vychádzajú z prognózy údajov o hrubom národnom dôchodku (HND) na rok 2013;

58.  žiada, aby Komisia zabezpečila, aby údaje Eurostatu a členských štátov boli totožné, pretože ukazovateľ HND predstavuje referenčnú hodnotu nielen pre príjmy Únie, ale aj pre výdavky;

59.  pripomína kritiku Dvora audítorov uvedenú v jeho výročnej správe za rok 2012, pokiaľ ide o nedostatočnú účinnosť overovania údajov o HND Komisiou (pozri výročnú správu za rok 2012, bod 2.41); zdôrazňuje, že dlhodobejšie používanie všeobecných výhrad a neprimerane dlhé trvanie cyklu overovania údajov o HND používaných na účely vlastných zdrojov môže viesť k rozpočtovej neistote, ako vyplynulo z diskusií medzi členskými štátmi o návrhu opravného rozpočtu č. 6 k všeobecnému rozpočtu na rok 2014(95);

60.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nepočítali s tým, že to bude mať za následok zvýšenie ich príspevku do rozpočtu, hoci vedeli o zmenách v štatistickej metodike na výpočet príspevkov založených na HND od jari 2014;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia trvala na tom, aby sa s týmto spisom nakladalo ako s čisto technickým spisom(96), hoci od jari 2013 vedela o tom, že zmeny v štatistickej metodike na výpočet príspevkov založených na HND budú mať za následok veľké zvýšenie príspevkov niektorých členských štátov;

62.  pripomína, že Dvor audítorov dospel vo svojom stanovisku č. 7/2014(97) k záveru, že návrh Komisie umožniť odklad platieb dane z pridanej hodnoty (DPH) a zostatkov a úprav HND v prípade výnimočných okolností môže zvýšiť zložitosť systému vlastných zdrojov a rozpočtovú neistotu členských štátov;

63.  poukazuje najmä na to, že návrh Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (COM(2014)0704), sa týka len predĺženia lehoty pre členské štáty na sprístupnenie zdrojov v prípade, že z kladných zostatkov DPH a HND a úprav vyplývajú významné sumy, a poznamenáva, že ak členské štáty majú veľké záporné zostatky DPH a HND a úpravy, Komisia by mohla mať povinnosť vybrať dodatočné príjmy prostredníctvom opravného rozpočtu;

64.  vyjadruje poľutovanie, že Rade sa nepodarilo na základe týchto legislatívnych návrhov doteraz dosiahnuť nijaký pokrok, pokiaľ ide o reformu systému vlastných zdrojov, a to aj napriek skutočnosti, že Komisia navrhla globálnu reformu systému vlastných zdrojov, ktorú uvítal Európsky parlament(98) a ktorej cieľom bolo vytvoriť spravodlivejší, zrozumiteľnejší, transparentnejší a účinnejší systém vlastných zdrojov a znížiť národné príspevky;

Potrebné opatrenia

65.  vyzýva Komisiu, aby:

66.  poukazuje na nedostatky, ktoré zistil Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 2/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane? v kontrolnej stratégii a pri riadení rizika v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve, ktoré viedli k potenciálnym stratám v rozpočte Únie; konštatuje, že tieto nedostatky sa potvrdili výškou potenciálne stratených príjmov v týchto troch členských štátoch; všíma si, že Dvor audítorov extrapolovaním chýb zistených na vzorke z roku 2009 odhadol výšku cla splatného v týchto členských štátoch z dôvodu premlčania na 655 miliónov EUR; konštatuje, že to predstavuje asi 6 % hrubej sumy dovozného cla vyzbieranej v piatich vybraných členských štátoch v danom roku, čo predstavuje 167 miliónov EUR v prípade Nemecka, 176 miliónov EUR v prípade Francúzska a 312 miliónov EUR v prípade Spojeného kráľovstva;

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo: problémy súvisiace s demografickou štruktúrou a štruktúrou príjemcov

67.  poukazuje na to, že demografické zmeny ovplyvňujú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) viac než ktorúkoľvek inú politiku Únie, pretože takmer jedna tretina z 12 miliónov poľnohospodárov Únie, ktorí využívajú viac ako 45 % jej rozpočtu, je staršia ako 65 rokov a len 6 % má menej ako 35 rokov(99); preto víta programy realizované v rámci reformy SPP, ktoré sa zameriavajú na pomoc mladým poľnohospodárom;

68.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že opatrenia, ktoré Komisia iniciovala v rámci poľnohospodárskej politiky, zatiaľ nedokázali napraviť demografickú nerovnováhu, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti znovu preskúmala rozpočtovú podporu pre poľnohospodárstvo;

69.  zdôrazňuje skutočnosť, že menej ako 2 % poľnohospodárov v Únii dostáva 31 % priamych platieb SPP; poukazuje na to, že SPP by sa mala zameriavať najmä na malých poľnohospodárov, a je presvedčený, že súčasná prax ďalej poškodzuje politickú akceptáciu SPP;

70.  pripomína, že Európsky parlament a Rada v záujme spravodlivejšej SPP zaviedli(100) zníženie platieb nad 150 000 EUR a možné ohraničenie priamych platieb; preto žiada, aby Dvor audítorov vykonal v očakávaní nasledujúcich výročných správ audit účinnosti a efektívnosti tohto opatrenia;

71.  poukazuje na to, že Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Nemecko a Bulharsko majú najnevyrovnanejšie poľnohospodárske systémy(101); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili rovnováhu svojej štruktúry príjemcov, a požaduje, aby generálny riaditeľ GR AGRI každoročne priložil k výročnej správe o činnosti orientačné údaje o rozdelení platieb priamej pomoci SPP výrobcom podľa členských štátov a kategórií príjemcov;

Poľnohospodárstvo: miera chybovosti v prvom pilieri

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že platby z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v roku 2013 neboli bez významných chýb, pričom najpravdepodobnejšia miera chybovosti predstavuje podľa odhadov Dvora audítorov 3,6 % (3,8 % v roku 2012)(102) a že sa zistilo, že z piatich preskúmaných systémov kontroly, pokiaľ ide o platby zaúčtované do výdavkov, sú dva neúčinné, dva sú čiastočne účinné a len jeden sa považuje za účinný;

73.  zdôrazňuje, že v 33 z 101 vyčísliteľných chýb, ktoré Dvor audítorov zistil, mali vnútroštátne orgány dostatočné informácie na to, aby im aspoň čiastočne zabránili, odhalili ich a napravili, a že ak by všetky tieto informácie použili správne, najpravdepodobnejšia miera chybovosti v tejto oblasti by bola o 1,1 % nižšia, a teda relatívne blízko prahu významnosti 2 %; zdôrazňuje, že členské štáty majú dôležitú zodpovednosť za správne a zákonné plnenie rozpočtu Únie, ak zodpovedajú za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

Krížové plnenie

74.  poukazuje na to, že audit Dvora audítorov zahŕňa požiadavky na krížové plnenie a že prípady nesplnenia povinností krížového plnenia sa označili ako chybné, ak sa zistilo, že v roku, v ktorom poľnohospodár požiadal o pomoc, už došlo k porušeniu; poukazuje na to, že Dvor audítorov zahŕňa nedostatky v oblasti krížového plnenia do výpočtu miery chybovosti, pričom konštatuje, že podľa názoru Komisie, krížové plnenie sa netýka oprávnenosti na platby, ale je len impulzom na administratívne sankcie;

75.  konštatuje, že Komisia vo svojej odpovedi Dvoru audítorov tvrdí, že na programové obdobie 2014 – 2020 bol zjednodušený právny rámec, a žiada Komisiu, aby do konca roka 2015 informovala o tom, ako tieto zjednodušujúce opatrenia fungovali v praxi, a ktoré ďalšie opatrenia by sa mohli prijať, pokiaľ ide o ostatné zložité pravidlá a podmienky oprávnenosti;

Miera chybovosti v trhových opatreniach

76.  je znepokojený skutočnosťou, že miera chybovosti v súvislosti s trhovými opatreniami v poľnohospodárstve predstavuje podľa výpočtov Komisie 7,44 %; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že je to druhá najvyššia miera chybovosti v oblasti politík za rok 2013;

77.  zdôrazňuje, že výhrady, ktoré generálny riaditeľ GR AGRI uviedol vo výročnej správe o činnosti za rok 2013, potvrdzujú znepokojujúci súčasný stav, pokiaľ ide o trhové opatrenia, pričom sa určilo sedem programov pomoci v deviatich členských štátoch, najmä v sektoroch ovocia a zeleniny, reštrukturalizácie vinohradov, investícií do vína, vývozných náhrad za hydinu a programu mlieka na školách;

78.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že mnohé menšie programy, ako je program na podporu konzumácie ovocia a mlieka v školách, nie sú jednoduché, čiastočne z dôvodu súvisiacej byrokracie, a ich prijatie a uskutočňovanie sú preto nedostatočné;

79.  vyjadruje poľutovanie nad výraznými nedostatkami v kontrolných postupoch uplatňovaných pri uznávaní skupín výrobcov(103) ovocia a zeleniny v Poľsku, Rakúsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, na ktoré upozornil Dvor audítorov vo výročnej správe za rok 2013 a ktoré potvrdil generálny riaditeľ GR AGRI, ktorý vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2013 uviedol výhradu založenú na odhade, že asi 25 % celkových výdavkov v rámci tohto opatrenia je vystavených riziku, a to vo výške 102,7 milióna EUR;

80.  vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatkami, ktoré zistila Komisia, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa „reštrukturalizácie vinohradov“ v Španielsku, ktoré bolo dôvodom na výhradu vyjadrenú generálnym riaditeľom GR AGRI na základe opravenej miery chybovosti na úrovni 33 % a sumy vystavenej riziku vo výške 54 miliónov EUR, a opatrenie vývoz hydiny vo Francúzsku na základe opravenej miery chybovosti na úrovni 69,6 % a sumy vystavenej riziku vo výške 29,3 milióna EUR;

Spoľahlivosť údajov členských štátov o priamych platbách

81.  víta skutočnosť, že miery chybovosti oznamované členskými štátmi v ich štatistikách o kontrolách sa síce nevzťahujú na všetky zložky zostatkovej miery chybovosti a nie sú vždy spoľahlivé, ale GR AGRI vykonalo jednotlivé posúdenia za každú platobnú agentúru, a to na základe všetkých dostupných informácií vrátane zistení z auditu Dvora audítorov;

82.  opäť zdôrazňuje tvrdenia Dvora audítorov(104), že výsledky tohto nového prístupu potvrdzujú, že zo štatistických údajov členských štátov o kontrolách, z vyhlásení riaditeľov platobných agentúr a z práce vykonanej certifikačnými orgánmi možno získať len obmedzenú vierohodnosť;

83.  poukazuje na to, že napriek tomu, že takmer všetky platobné agentúry pre priame platby boli akreditované a certifikované certifikačnými orgánmi, a napriek skutočnosti, že 79 z 82 vyhlásení o vierohodnosti platobných agentúr dostalo v roku 2013 od certifikačných orgánov bezvýhradné stanovisko, čím sa potvrdila správnosť vyhlásení o vierohodnosti predkladaných riaditeľmi platobných agentúr, Komisia musela revidovať smerom nahor miery chybovosti oznámené 42 zo 68 platobných agentúr, ktorých zostatková miera chybovosti bola nad 2 %;

84.  upozorňuje, že päť platobných agentúr s najvyššou mierou chybovosti boli:

85.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný legislatívny rámec neumožňuje sankcie za nepravdivé alebo nesprávne podávanie správ(105) platobnými agentúrami;

86.  vyzýva úradníkov Únie, aby zintenzívnili kontrolu a monitorovanie a zlepšili koordináciu vnútroštátnych platobných agentúr v príslušných členských štátoch s cieľom vyriešiť nedostatky, s ktorými sa stretávajú, najmä v prípade tých platobných agentúr, ktoré sa v uplynulých troch rokoch vyznačovali konštantne nízkou výkonnosťou, v záujme účinnejšieho riadenia platieb;

Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) a systém LPIS

87.  súhlasí s názorom Komisie a Dvora audítorov, že ako celok zohráva Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) kľúčovú úlohu pri predchádzaní chybám v žiadostiach poľnohospodárov a ich znižovaní, a poukazuje na to, že jeho riadne fungovanie malo zabezpečiť, aby sa v priamych platbách v poľnohospodárstve nevyskytovali významné chyby;

88.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajúce nedostatky v súvislosti s vylučovaním neoprávnenej pôdy zo systému identifikácie pozemkov (LPIS) a s administratívnym spracovaním žiadostí poľnohospodárov v podstatnej miere prispievajú k významnej chybovosti, ktorá ostáva v platbách z EPZF;

89.  opätovne zdôrazňuje horizontálny rozmer zistených nedostatkov v systéme LPIS; konštatuje, že Dvor audítorov od roku 2007 preskúmal systém IACS v 38 platobných agentúrach vo všetkých 28 členských štátoch, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že len sedem systémov kontroly sa vyhodnotilo ako účinný, 22 čiastočne účinný a deväť kontrolných systémov sa považuje za neúčinné; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa finančné riziká pre rozpočet kryli z čistých finančných opráv;

Postupy na zabezpečenie spätného získania neoprávnených platieb

90.  je znepokojený skutočnosťou, o ktorej informoval Dvor audítorov(106), že dlžníci v Írsku boli upozornení na sumy stratené v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti, ktoré sa týkajú žiadostí za rok 2008 a predchádzajúce roky, so značným oneskorením a že tieto sumy nie sú predmetom žiadneho postupu spätného získania alebo vymáhania už niekoľko rokov;

91.  konštatuje, že do konca roka 2012 Únia zo sumy 6,7 milióna EUR dlhov súvisiacich so žiadosťami z uvedených rokov znášala sumu 2,3 milióna EUR podľa pravidla 50/50 napriek oneskoreniu, ktoré Dvor audítorov zistil v postupe oznamovania, a obáva sa, že finančné prostriedky sú pre rozpočet Únie definitívne stratené;

92.  je ďalej znepokojený zisteniami Dvora audítorov, pokiaľ ide o skutočnosť, že talianske orgány nezaznamenávali, či dlhy boli spôsobené nezrovnalosťami alebo administratívnymi chybami, ktoré by mohli potenciálne viesť k zaťaženiu rozpočtu Únie; žiada Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu tejto situácie a do konca toho roku podala správu;

93.  konštatuje, že podľa údajov výročnej správy o činnosti GR AGRI za rok 2013(107) sú členskými štátmi s najhoršími výsledkami pri spätnom získavaní neoprávnených platieb Bulharsko s mierou spätne získaných prostriedkov 4 %, Grécko s 21 %, Francúzsko s 25 %, Slovinsko s 25 %, Slovensko s 27 % a Maďarsko s 33 %; je znepokojený z alarmujúco nízkej miery spätného získavania v niektorých oblastiach a žiada od Komisie správu o príčinách a možnostiach na dosiahnutie zlepšenia;

Postup schvaľovania účtov

94.  konštatuje, že Komisia prijala v roku 2013 štyri rozhodnutia o súlade, výsledkom ktorých boli finančné opravy vo výške 1 116,8 milióna EUR (861,9 milióna EUR, ktoré sa týkajú EPZF, a 236,2 milióna EUR v prípade Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), čo predstavuje približne 2 % rozpočtu Únie na rok 2013 pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (1,4 % v období rokov 2008 – 2012);

95.  poukazuje na to, že túto sumu nemožno porovnávať s najpravdepodobnejšou mierou chybovosti podľa Dvora audítorov, pretože audity zhody Komisie sú založené na systémoch, nekontrolujú riadnosť príslušných operácií, zahŕňajú výdavky súvisiace s viacerými rozpočtovými rokmi, vedú k finančným opravám na 65 % na základe paušálnej sadzby a v dôsledku toho neumožňujú vypočítanie ročnej miery chybovosti(108);

96.  zdôrazňuje, že zvýšenie priemernej úrovne finančnej opravy v roku 2013 v porovnaní s obdobím rokov 2008 – 2012 sa podľa zistení Dvora audítorov(109) vysvetľuje najmä znížením počtu zostávajúcich otvorených audítorských spisov z 553 na konci roka 2012 na 516 na konci roka 2013 a že vyriešenie týchto spisov, ktoré sa týkajú rozpočtových rokov pred rokom 2010, viedlo k finančným opravám vo výške 881 miliónov EUR (79 % celkovej sumy);

97.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nezávislosť zmierovacieho orgánu, ktorý môže byť zapojený do postupu overenia súladu, nie je v súčasnosti platnými ustanoveniami zaručená(110);

Rozvoj vidieka, životné prostredie, rybárstvo a zdravie

98.  konštatuje, že v platbách v oblasti rozvoja vidieka, životného prostredia, rybárstva a zdravia sa v roku 2013 vyskytli významné chyby, pričom došlo k zníženiu najpravdepodobnejšej miery chybovosti zo 7,9 % v roku 2012 na 6,7 %, a že sedem z 13 preskúmaných systémov dohľadu a kontroly pre platby zaúčtované do výdavkov v členských štátoch sa vyhodnotilo ako čiastočne účinné a šesť ako neúčinné;

99.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti by sa znížila na 2 %, keby vnútroštátne orgány použili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii na predchádzanie chybám, ich odhaľovanie a nápravu; zdôrazňuje, že členské štáty majú dôležitú zodpovednosť za správne a zákonné plnenie rozpočtu Únie, ak zodpovedajú za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

100.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že priemerná miera chybovosti, ktorú Dvor audítorov vypočítal v prípade rozvoja vidieka za posledné tri roky bola 8,2 % a v roku 2013 bola na úrovni 7,9 %(111); rozhodne odsudzuje, že je to najvyššia miera chybovosti v oblasti politiky za rok 2013;

101.  konštatuje, že chyby, ktoré zistil Dvor audítorov, sa vyskytli najmä preto, že príjemcovia nedodržali požiadavky oprávnenosti, pravidlá verejného obstarávania sa riadne neuplatňovali a agroekologické záväzky sa nedodržali;

102.  je znepokojený skutočnosťou, že Dvor audítorov zistil, že zrejme úmyselné porušenie zo strany súkromných príjemcov prispelo k jednej osmine miery chybovosti v oblasti rozvoja vidieka, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osobitné opatrenie v oblasti rozvoja vidieka „pridávanie hodnoty poľnohospodárskym a lesníckym výrobkom“ najväčšou mierou prispelo k miere chybovosti v prípade súkromných investícií(112), v súvislosti s čím Dvor audítorov vyjadril vážne obavy, pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť opatrení pri dosahovaní cieľov politík;

103.  súhlasí s názorom Dvora audítorov(113), že chyby boli čiastočne spôsobené zložitosťou pravidiel a širokou škálou programov pomoci v rámci programov na obdobie rokov 2007 – 2013: 46 opatrení celkovo na rozvoj vidieka, z ktorých každé má svoje vlastné pravidlá a požiadavky;

104.  berie na vedomie zvyšujúci sa počet prípadov pozastavenia a prerušenia platieb zo strany Komisie, čím sa zabezpečuje systematické vykonávanie nápravných opatrení v prípadoch, v ktorých sa zistia nedostatky;

105.  víta zrevidovaný prístup Komisie k výpočtu zostatkovej miery chybovosti pri zohľadnení všetkých príslušných auditov a informácií s cieľom upraviť mieru chybovosti ohlasovanú členskými štátmi;

106.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoľahlivosťou údajov poskytnutých členskými štátmi o výsledkoch ich kontrol; konštatuje, že certifikačné orgány vydali stanovisko s výhradami, v ktorom uvádzajú mieru chybovosti nad 2 % iba v prípade deviatich zo 74 platobných agentúr(114), zatiaľ čo Komisia vydala stanovisko s výhradou v prípade 31 agentúr v 24 členských štátoch(115);

107.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom kvalitných nápravných opatrení zo strany niektorých členských štátov a nad neexistenciou systematického prístupu na odstraňovanie príčin chýb vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že nie sú zavedené dostatočné preventívne opatrenia proti mnohým nedostatkom na úrovni Únie;

108.  uznáva, že hlavným faktorom nedostatočného plnenia vo výške 4 300 000 EUR v kapitole 17 04 – Bezpečnosť potravín a krmív, zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín je suma 900 000 EUR týkajúca sa pripísaných príjmov na rôzne programy, ktorá môže byť využitá v roku 2014, a suma 2 000 000 EUR týkajúca sa pohotovostného fondu; konštatuje, že 50 % z druhej sumy, resp. 1 000 000 EUR, sa prenieslo do roku 2014 (na opatrenia proti katarálnej horúčke oviec v Nemecku) a použilo v uvedenom roku;

Žiadosti Komisii, členským štátom a Dvoru audítorov týkajúce sa poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

109.  žiada Dvor audítorov, aby vypočítal oddelene miery chybovosti pre trhové opatrenia a priame platby v prvom pilieri SPP;

110.  odporúča Komisii, aby aktívne monitorovala uplatňovanie nápravných opatrení v súvislosti s nedostatkami systému kontroly, ktorý sa vzťahuje na pomoc Únie pre uznávanie skupín výrobcov ovocia a zeleniny v Poľsku, a operačných programov pre organizácie výrobcov v Rakúsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve;

111.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preukázala pridanú hodnotu Únie v trhových poľnohospodárskych opatreniach vzhľadom na riziko možných strát, ktoré majú vplyv na rozpočet Únie, a žiada ju, aby zvážila ich zrušenie, ak je toto riziko príliš vysoké; žiada Komisiu, aby v správe o nadväzných opatreniach po udelení absolutória Komisii za rok 2013 informovala o opatreniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vzhľadom na audítorskú misiu týkajúcu sa vývozných náhrad pri vývoze hydiny vo Francúzsku;

112.  žiada Komisiu, aby vypracovala návrhy s cieľom sankcionovať nepravdivé alebo nesprávne podávanie správ platobnými agentúrami vrátane týchto troch aspektov: kontrolných štatistík, vyhlásení platobných agentúr a práce vykonanej certifikačnými orgánmi; požaduje, aby Komisia bola oprávnená zrušiť akreditáciu platobných agentúr v prípadoch vážnych prípadov poskytnutia skreslených informácií;

113.  naliehavo vyzýva generálneho riaditeľa GR AGRI, aby zvážil, či existuje nejaká skutočná pridaná hodnota v každoročnom zdržovaní výhrad odôvodnených nedostatkami v LPIS, pričom tieto nedostatky majú jasný horizontálny rozmer;

114.  žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť využívanie úplného potenciálu systému IACS, a najmä zabezpečiť, aby členské štáty správne posudzovali a zaznamenávali oprávnenosť a veľkosť poľnohospodárskych plôch, a aby prijímali okamžité nápravné opatrenia v prípadoch, v ktorých sa ukáže, že IACS je ovplyvnený systémovými chybami;

115.  naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila skutočnosti, na ktoré poukázal Dvor audítorov v prípade Írska a Talianska v bodoch 3.24 a 3.25 svojej výročnej správy za rok 2013, pokiaľ ide o nezrovnalosti pri vymáhaní neoprávnených platieb, aby prijala potrebné nápravné opatrenia a aby o nich Európsky parlament informovala do júna 2015;

116.  nalieha na Komisiu, aby podnikla kroky na ďalšie zníženie nevybavených audítorských spisov v postupe schvaľovania účtov, aby bolo možné uzavrieť všetky audity vykonané pred rokom 2012 do konca roku 2015;

117.  žiada najmä, aby bol mandát členov zmierovacieho orgánu, ktorý sa zúčastňujú na postupe schvaľovania účtov, časovo obmedzený na trojročné obdobie s možnosťou predĺženia najviac o jeden rok; ďalej žiada, aby sa predchádzalo všetkým možným konfliktom záujmov pri riešení týchto spisov, a aby členské štáty neboli zastúpené v zmierovacom orgáne, keď sa ich finančné opravy priamo dotýkajú;

118.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobnú správu o realizácii ohraničovania priamych platieb v rámci SPP pre jednotlivé členské štáty;

119.  požaduje menej byrokratickú SPP s cieľom znížiť miery chybovosti; víta preto záväzok Komisie určiť zjednodušenie a subsidiaritu za jednu z hlavných priorít v priebehu nasledujúcich piatich rokov; žiada, aby boli platobné agentúry s konštantne nízkou výkonnosťou v extrémnych prípadoch zbavené svojej akreditácie;

120.  vyzýva Komisiu, aby včas predložila podrobný plán na obmedzenie byrokracie v rámci SPP o 25 % v nasledujúcich piatich rokoch;

121.  žiada Dvor audítorov, aby preskúmal oblasti politiky rozvoja vidieka v jednej samostatnej kapitole výročnej správy, alebo aby aspoň osobitne vypočítal miery chybovosti pre politickú oblasť rozvoja vidieka, oblasť politiky rybárstva a program LIFE +;

122.  odporúča Komisii, aby zabezpečila, že akčné plány členských štátov v oblasti rozvoja vidieka sa doplnia o všetky regióny a opatrenia v rámci ich pôsobnosti, najmä investičné opatrenia, a aby zohľadnili audit Komisie a Dvora audítorov;

123.  žiada Komisiu, aby vysvetlila následné opatrenia v prípadoch pravdepodobného úmyselného porušenia, na ktoré Dvor audítorov upozornil OLAF, najmä pokiaľ ide o opatrenie v rámci rozvoja vidieka „pridávanie hodnoty poľnohospodárskym a lesníckym výrobkom“, a aby úplne zrevidovala návrh tohto opatrenia vzhľadom na kritické poznámky Dvora audítorov, pokiaľ ide o ich účinnosť a efektívnosť, v správe o následných opatreniach v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2013;

124.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vykonávanie programov rozvoja vidieka a aby v auditoch zhody zohľadnila uplatniteľné pravidlá vrátane tých, ktoré boli prípadne prijaté na vnútroštátnej úrovni, s cieľom znížiť riziko opakovania sa nedostatkov a chýb, ktoré sa vyskytli počas programového obdobia 2007 – 2013;

Rybárstvo

125.  poukazuje na výhradu, ktorú GR MARE vznieslo v súvislosti s mierou chybovosti vyššou než 2 % v prípade výdavkov, ktoré nahlásili niektoré členské štáty, a v súvislosti so správou považovanou za nespoľahlivú a s nepredloženou správou jedného členského štátu; vyjadruje poľutovanie nad situáciou týkajúcou sa tohto členského štátu; konštatuje však, že situácia sa zlepšila v nadväznosti na pokyny, ktoré Komisia vydala pre tento členský štát;

126.  okrem uvedených poznámok vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov podrobnejšie neopísal výsledok svojich auditov v špecifických oblastiach rybárstva a námorných záležitostí, a v záujme transparentnosti požaduje zverejnenie týchto informácií;

127.  berie na vedomie, že 92,31 % platieb, ktoré vykonalo GR MARE, sa uskutočnilo načas; so znepokojením však poznamenáva, že podiel oneskorených platieb sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom zvýšil; s potešením konštatuje, že úroky z omeškania vyplatené v roku 2013 sa znížili, a preto nabáda GR MARE, aby zachovávalo platobné lehoty v súlade s príslušnými predpismi;

Regionálna politika, doprava a energetika

EÚ 2020

128.  zdôrazňuje, že od celkovej výšky platieb v roku 2013 v rámci tejto politickej skupiny (45 311 miliónov EUR) je 96 % (43 494 miliónov EUR) vyčlenených na regionálnu politiku, ktorá sa vykonáva najmä prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF), 1 059 miliónov EUR je vyčlenených na mobilitu a dopravu a 758 miliónov EUR na energetiku;

129.  uznáva rozhodujúcu úlohu regionálnej politiky Únie pri zmenšovaní regionálnych rozdielov, podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi regiónmi členských štátov a medzi členskými štátmi; uznáva, že táto politika je hlavnou, dlhodobou investičnou politikou v rámci celej Únie v oblasti reálnej ekonomiky, ktorá tvorí 29 % celkových rozpočtových výdavkov Únie v roku 2013 a je zavedeným nástrojom na vytváranie rastu a zamestnanosti v Únii, ktoré podporujú dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

130.  uznáva významnú úlohu politík v oblasti dopravy a energetiky pre vytvorenie bezpečných, udržateľných a konkurencieschopných systémov a služieb v oblasti dopravy a energetiky pre občanov a podniky Únie a zdôrazňuje prínos týchto politík pri realizácii cieľov stratégie Európa 2020;

131.  víta skutočnosť, že Komisia hodnotí účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a európsku pridanú hodnotu regionálnej politiky prostredníctvom hodnotenia ex post; očakáva pravidelnú aktualizáciu hodnotenia Komisie;

132.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby dostávala od členských štátov konzistentné a spoľahlivé informácie o využívaní finančných prostriedkov z EFRR; domnieva sa, že tieto informácie by mali naznačovať napredovanie operačných programov, a to nielen z hľadiska financovania, ale aj výkonnosti(116);

133.  upozorňuje na viacročný charakter systému riadenia politiky súdržnosti a zdôrazňuje, že konečné hodnotenie nezrovnalostí týkajúcich sa vykonávania tejto politiky bude možné uskutočniť len pri ukončení programového obdobia;

Chyby

134.  konštatuje, že z celkového počtu 180 operácií, ktoré kontroloval Dvor audítorov, sa 102 (57 %) vyznačovalo chybami; konštatuje, že Dvor audítorov je na 95 % presvedčený, že miera chybovosti v celkovom súbore je v rozmedzí od 3,7 % do 10,1 % (spodná a horná hranica miery chybovosti), a odhaduje, na základe 40 chýb, ktoré vyčíslil, najpravdepodobnejšiu mieru chybovosti na úrovni 6,9 % (2012: 6,8 %);

135.  zdôrazňuje, že v 17 prípadoch vyčísliteľných chýb spôsobených konečnými príjemcami mali vnútroštátne orgány dostatok informácií na to, aby chybám predišli, odhalili ich a napravili pred vykázaním výdavkov Komisii; poznamenáva, že ak by sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb, najpravdepodobnejšia miera chybovosti odhadovaná pre túto kapitolu by bola o tri percentuálne body nižšia; zdôrazňuje, že členské štáty majú dôležitú zodpovednosť za správne a zákonné plnenie rozpočtu Únie, ak zodpovedajú za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

136.  poukazuje na to, že v prípade výdavkov v rámci EFRR a KF, ako aj na mobilitu, dopravu a energiu sa hlavné riziká dodržiavania predpisov týkajú: chýb v pravidlách verejného obstarávania (39 %), neoprávnených projektov/činností alebo príjemcov (22 %), neoprávnených nákladov zahrnutých do výkazov výdavkov (21 %) a nesúladu s pravidlami štátnej pomoci pre EFRR a KF; víta opatrenia, ktoré prijala Komisia na zmiernenie týchto rizík, a vyzýva ju, aby riadiacim orgánom naďalej poskytovala usmernenia a školenia o zistených rizikách; očakáva, že tieto nové predpisy a pravidlá na programové obdobie 2014 – 2020 prispejú k zníženiu rizika chýb a k lepšej výkonnosti prostredníctvom väčšieho zjednodušenia a objasnenia postupov;

Spoľahlivosť výkazníctva členských štátov

137.  konštatuje, že orgány členských štátov oznámili 322 národných audítorských výrokov o ich operačných programoch a že v audítorských výrokoch sa v 209 prípadoch (65 %) uviedla miera chybovosti menej ako 2 %; konštatuje, že keď Komisia skontrolovala údaje, mohla potvrdiť oznámenia o miere chybovosti členských štátov iba v prípade 78 národných audítorských výrokov; konštatuje, že Komisia musela opraviť 244 audítorských výrokov(117); žiada Komisiu, aby v budúcnosti podrobne informovala o všetkých zmenách mier chybovosti, ktoré urobilo GR REGIO;

138.  všíma si, že Komisia považovala všetky vnútroštátne kontrolované miery chybovosti v správach Slovenska za nespoľahlivé, 10 z 15 mier chybovosti v správach Maďarska, dve miery zo siedmich v správach Bulharska, a jednu mieru zo štyroch v správach Belgicka; žiada Komisiu, aby objasnila, či a ako ich paušálne korekcie uložené na ochranu rozpočtu Únie (25 % v prípade jedného programu a 10 % pre deväť programov na Slovensku, dve pre Bulharsko a Taliansko a Belgicko(118)) napravili situáciu;

139.  zdôrazňuje, že oznamovanie chýb bolo osobitne nespoľahlivé v prípade týchto operačných programov:

140.  žiada Komisiu, aby v budúcnosti predkladala správy o miere chybovosti pre každý program, ako ich oznámia členské štáty a prijme/opraví Komisia vo výročnej správe o činnosti;

141.  berie na vedomie, že Komisia na základe vlastného prieskumu zhodnotila prácu 40 národných kontrolných orgánov zodpovedných za kontrolu 90 % pridelených rozpočtových prostriedkov EFRR/KF na programové obdobie 2007 – 2013 ako vo všeobecnosti spoľahlivú;

Systémy riadenia a kontroly

142.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla ďalšie pokyny a technickú pomoc; žiada, aby Komisia a členské štáty venovali osobitnú pozornosť zjednodušeniu postupov vrátane postupov týkajúcich sa príjemcov, čo môže znamenať prínos pre vykonávanie auditu aj zníženie miery chybovosti a zároveň prispieť k zvyšovaniu účinnosti systémov riadenia a kontroly;

143.  víta zlepšenia hospodárenia s fondmi od roku 2011 v Rakúsku, Českej republike a Rumunsku; je znepokojený zhoršením hospodárenia s prostriedkami EFRR na Slovensku, v Španielsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve(119);

144.  poukazuje na to, že v 50 zo 75 prípadov výhrady zostali nevyriešené najmenej jeden rok; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie na hodnotenie toho, či sa jednalo o rovnaké slabé stránky a regióny, a aby zistila, prečo národné správne orgány nedokázali chyby účinne napraviť;

145.  plne podporuje prerušenie a pozastavenie platieb, ktoré používa Komisia ako účinný a preventívny nástroj na ochranu finančných záujmov Únie;

146.  je si vedomý toho, že ustanovenia nového regulačného rámca na programové obdobie 2014 – 2020, v ktorých sa uvádza, že závažné nedostatky v zmysle delegovaného nariadenia Komisia (EÚ) č. 480/2014(120), zistené Komisiou alebo Dvorom audítorov po predložení účtovnej závierky povedú k čistým finančným opravám v príslušných programoch; vyzýva Komisiu, aby včas poskytla zoznam týchto prípadov pre postup udelenia absolutória Komisii za rok 2014;

147.  víta posilnené kontrolné a audítorské postupy stanovené v regulačnom rámci na programové obdobie 2014 – 2020, a najmä pokiaľ ide o overovanie a kontroly riadenia pred osvedčením ročných účtovných závierok programov a predložením vyhlásení hospodáriaceho subjektu zo strany riadiacich orgánov Komisii; konštatuje, že sa ešte zvýšila nápravná schopnosť Komisie tým, že sa odobrala členským štátom možnosť opätovne využiť finančné prostriedky, čo vedie k čistým finančným opravám; víta zriadenie kompetenčného strediska pre budovanie administratívnych kapacít v súvislosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi; podporuje dôslednejšiu orientáciu na výsledky a tematické zameranie politiky súdržnosti, čo by malo zabezpečiť posun od kritérií využívania fondov ku kvalite výdavkov a vysokej pridanej hodnote spolufinancovaných operácií;

148.  pripomína odsek 165 svojho uznesenia k absolutóriu Komisii za rok 2012, v ktorom Európsky parlament žiadal, aby sa zjednotil prístup k chybám vo verejnom obstarávaní v rámci zdieľaného hospodárenia; víta kroky, ktoré Komisia uskutočnila smerom k harmonizácii vo svojom rozhodnutí C(2013)9527 z 19. decembra 2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania; poukazuje na to, že smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(121) by členské štáty mali vykonať do 18. apríla 2016; domnieva sa, že to prinesie výrazné zmeny v postupoch verejného obstarávania, čo by mohlo spôsobiť ďalšie metodické zmeny;

149.  berie na vedomie, že metodika Dvora audítorov musí byť konzistentná a musí sa vzťahovať na všetky oblasti riadenia; chápe, že ďalšie zladenie by mohlo viesť k nezrovnalostiam v tom, ako by Dvor audítorov definoval pojmy nelegálne transakcie priameho a zdieľaného hospodárenia;

Finančné opravy

150.  konštatuje, že Komisia v roku 2013 rozhodla o finančných opravách vo výške 912 371 222 EUR na operačné programy členských štátov, z čoho 239,50 milióna EUR pripadlo na Českú republiku, 147,21 milióna EUR pripadlo na Maďarsko a 95,47 milióna EUR pripadlo na Grécko;

151.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala progresívne hodnotenie výkonnosti v priebehu realizácie projektov navrhnutých členskými štátmi a po ich realizácii, pokiaľ ide o financovanie zo štrukturálnych fondov, s cieľom zvýšenia účinnosti projektov a kontroly využívania verejných fondov, v dôsledku čoho bude môcť odhaliť zneužitia a podvody v súvislosti s realizáciou projektu;

152.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus pre výmenu informácií medzi vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi, aby bolo možné porovnanie záznamov týkajúcich sa krížového plnenia transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi v boji proti medzinárodným podvodom súvisiacim so štrukturálnymi fondmi a vzhľadom na nové ustanovenia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v najširšej kategórii štrukturálnych a investičných fondov (Európsky sociálny fond – ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja – EFRR, Kohézny fond – KF, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV, Európsky námorný a rybársky fond– ENRF) s cieľom zabezpečiť horizontálny prístup k ochrane finančných záujmov Únie;

153.  ďalej konštatuje, že v programovom období 2007 – 2013 šesť členských štátov (Česká republika, Grécko, Španielsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko) zodpovedalo za 75 % (čo predstavuje 1 342 miliónov EUR) potvrdených finančných opráv v rámci EFRR/KF a ESF;

Zrušenie viazanosti

154.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2 013 sa musela zrušiť viazanosť 397,8 milióna EUR, z čoho 296,7 miliónov EUR len z Českej republiky; domnieva sa, že rušenie viazanosti je v rozpore so zásadami riadneho finančného hospodárenia; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou neschopnosťou niektorých regiónov čerpať určené finančné prostriedky, a vyzýva Komisiu, aby identifikovala regionálne problémy, ktoré vedú k tejto neschopnosti; ďalej vyzýva Komisiu, aby pripravila a predložila podrobný plán na zlepšenie schopnosti čerpať finančné prostriedky v tých regiónoch, ktoré vykazujú mimoriadne nízku mieru čerpania;

155.  poukazuje na to, že stanovenie obdobia oprávnenosti sa zaviedlo v novom nariadení na programové obdobie 2014 – 2020 s cieľom stanoviť časový rámec na investovanie a podnietiť programové orgány, aby včas realizovali investície pre zamestnanosť a rast v Únii, čím sa zmenší riziko nevyužívania v stanovenom období oprávnenosti, a teda aj zrušenia viazanosti;

Nástroje finančného inžinierstva

156.  konštatuje, že riadiace orgány členských štátov nahlásili celkovo 941 NFI fungujúcich na konci roka 2013 v 25 členských štátoch: 91 % tvoria NFI pre podniky, 6 % pre projekty rozvoja miest a 3 % pre fondy na energetickú účinnosť/obnoviteľné zdroje energie; konštatuje, že celková hodnota príspevkov operačných programov (OP) vyplatených na NFI predstavuje 14 278,20 milióna EUR vrátane 9 597,62 milióna EUR zo štrukturálnych fondov; konštatuje, že do skončenia zostávajú už len dva roky, pričom len 47 % príspevkov OP alebo 6 678,20 milióna EUR sa vyplatilo konečným príjemcom;

157.  je znepokojený zisteniami Komisie uvedenými v jej konsolidovanej výročnej správe za rok 2013 o implementácii NFI, v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006(122), že riadiace orgány členských štátov neposkytli úplný obraz o implementácii NFI a určité údaje poukázali na „nepresnosti“ vo vzťahu k údajom o NFI v Maďarsku a Taliansku;

Grécko

158.  má obavy o realizáciu prioritných projektov v Grécku pod vedením pracovnej skupiny; konštatuje, že realizácia 48 prioritných projektov sa musí zrýchliť; konštatuje, že Komisia považuje za hlavné problémy: a) meškanie vo fáze dozrievania, b) oneskorenia pri udeľovaní licencií, c) zrušenie zmluvy z dôvodu nedostatočnej likvidity dodávateľov a d) zdĺhavé súdne opravné prostriedky pri postupoch zadávania zákaziek; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla aktualizované informácie o prioritných projektov pre hodnotiacu správu za rok 2013;

Lago Trasimeno

159.  konštatuje, že úrad OLAF uskutočnil v decembri 2014 vyšetrovaciu misiu s cieľom vysvetliť prípadné nezrovnalosti v súvislosti s podporou Únie pre cyklotrasu okolo jazera Lago Trasimeno v Taliansku; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na správu o udelení absolutória za rok 2013 informovala Európsky parlament o ďalšom vývoji;

Privatizácia projektov v oblasti štruktúry financovaných z finančných prostriedkov Únie

160.  konštatuje, že Únia financovala modernizáciu vodovodnej siete v Skorkove (Česká republika) do výšky 1,1 milióna EUR; je znepokojený skutočnosťou, že komunálne orgány prenajali vodovodnú sieť na využívanie spoločnosti, ktorá už spravuje miestnu kanalizačnú sieť; konštatuje, že vybudovanie kanalizačnej siete sa takisto spolufinancovalo sumou 1,4 milióna EUR z finančných prostriedkov Únie a že cena za dodávky pitnej vody sa zvýšila o 45 %; domnieva sa, že pitná voda je verejným majetkom a že všetci občania musia mať prístup k vysokokvalitnej pitnej vode za primeranú cenu;

161.  vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o všetkých prípadoch, keď sa projekty s aspoň 30 % podielom Únie potom sprivatizovali;

Fond solidarity Európskej únie

162.  berie na vedomie správu Komisie o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2013(123); vyjadruje prekvapenie nad tým, že obavy uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 24/2012 a podporené uznesením Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2012(124) sa neriešili; vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako sa v revidovanom nariadení o Fonde solidarity Európskej únie, ktoré nadobudlo účinnosť 28. júna 2014, riešili nedostatky v poskytovaní núdzovej pomoci pre región Abruzzi, ktoré objavil Dvor audítorov, najmä s ohľadom na vytvorenie aktualizovaných národných plánov zvládania katastrof, vytvorene opatrení verejného obstarávania v núdzových situáciách, budovanie dočasných príbytkov v oblastiach postihnutých katastrofou a presun všetkých ziskov z projektov Fondu solidarity naspäť do rozpočtu Únie;

Potrebné opatrenia

163.  vyzýva Komisiu, aby včas podrobne informovala o pokroku dosiahnutom v systémoch riadenia a kontroly, ktoré sa považovali za čiastočne účinné v roku 2013, pre postup udelenia absolutória za rok 2014(125);

164.  vyzýva Komisiu, aby na základe odporúčania Dvora audítorov v súlade s článkom 32 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracovala posúdenie „kontrol prvej úrovne“, ktoré sa vykonali v programovom období 2007 – 2013; vyzýva Komisiu, aby výročnú správu o činnosti GR REGIO doplnila o hodnotenie spoľahlivosti informácií poskytovaných certifikačnými orgánmi v členských štátoch; víta hodnotenia vykonané od roku 2010 prostredníctvom cielených auditov o vysokorizikových programov v rámci svojho audítorského prieskumu „odstránenie nedostatkov, pokiaľ ide o vierohodnosť“;

165.  vyzýva Dvor audítorov, aby predložil Európskemu parlamentu podrobnú správu o vývoji miery chybovosti (za každý rok, za jednotlivé odvetvové politiky a členské štáty) počas celého obdobia predchádzajúceho viacročného finančného rámca (2007 – 2013);

166.  vyzýva Komisiu, aby požiadala kontrolné orgány o osvedčenie správnosti údajov o finančných opravách, ktoré poskytli certifikačné orgány za každý OP; domnieva sa, že tieto podrobné informácie by sa mali zverejniť v prílohe k výročnej správe o činnosti GR REGIO;

167.  vyzýva Komisiu, aby vždy vo svojej výročnej správe o činnosti uviedla príčiny, pre ktoré nevzniesla výhrady (alebo vzniesla výhrady s nižším finančným dosahom) v prípadoch, keď je to spôsobené výnimkami v platných pokynoch Komisie alebo v schválených stratégiách auditu;

168.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia požadovala od členských štátov, aby vo svojich vyhláseniach hospodáriaceho subjektu (v súlade s článkom 59 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách ) výslovne potvrdili účinnosť kontrol prvej úrovne, ktoré vykonali riadiace a certifikačné orgány;

169.  vyzýva Komisiu, aby požiadala vnútroštátne orgány o poskytovanie spätnej väzby o tom, či sa stanovené ciele projektu v oblasti EFRR/KF a ESF splnili; domnieva sa, že toto by sa malo urobiť tak, aby sa zaznamenané údaje dali porovnať na úrovni Únie; domnieva sa, že občania, ktorých sa plnenie cieľov projektov týka, by mali mať možnosť na zhodnotenie projektu po jeho dokončení;

170.  vyzýva Komisiu, aby objasnila „nepresnosti“ v NFI a aby podrobne vyhodnotila výsledky vo výročnej správe o činnosti GR REGIO za rok 2014;

171.  uznáva snahy Komisie zaviesť kultúru výkonnosti; žiada preto Komisiu (GR REGIO), aby do svojho plánu riadenia a výročnej správy o činnosti zahrnula hodnotenie svojej práce v súvislosti so zvyšovaním efektívnosti, účinnosti a vplyvu politiky súdržnosti; žiada Komisiu, aby okrem prístupu týkajúceho sa plnenia rozpočtu posudzovala na základe cieľov aj výkonnosť, aby lepšie využívala hodnotenia a aby podporovala členské štáty a ich riadiace orgány v tom, aby čo najviac zvyšovali kvalitu svojich hodnotiacich správ; v tejto súvislosti zdôrazňuje budúcu potrebu zvážiť a posúdiť výsledky projektu, návratnosť investícií a skutočnú pridanú hodnotu pre hospodárstvo, zamestnanosť a regionálny rozvoj;

Zamestnanosť a sociálne veci

EÚ 2020

172.  zdôrazňuje, že zdroje ESF výrazne prispievajú k dosiahnutiu cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky; konštatuje, že na tieto účely sa sprístupnili pôžičky na platby za vykazovací rok vo výške 14,1 miliardy EUR, z čoho sa 98 % realizovalo prostredníctvom ESF; domnieva sa však, že treba vypracovať hodnotenie výkonnosti fondu, ktoré by poukázalo ani nie tak na mieru čerpania z fondu, ako na jeho efektívnosť pri vytváraní pracovných miest a uvádzaní nezamestnaných späť na trh práce; požaduje predloženie podrobnej analýzy výkonnosti fondu do konca roka, na čo nadviaže politické hodnotenie ESF;

173.  zdôrazňuje význam ESF pre investície do opatrení zameraných na vytváranie pracovných miest a boj proti nezamestnanosti, do ľudského kapitálu, vzdelávania a odbornej prípravy, sociálneho začlenenia a prístupu k sociálnym službám;

174.  poukazuje na skutočnosť, že podľa nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 nemôžu byť finančné prostriedky z ESF použité na presun pracovných miest z jedného členského štátu do druhého; trvá na tom, aby Komisia a členské štáty vykonávali náležitú kontrolu s cieľom zabezpečiť, aby finančné prostriedky Únie neboli takýmto spôsobom spreneverené;

175.  konštatuje, že zámer členských štátov čerpať finančné prostriedky Únie by mal viesť k dosahovaniu výsledkov a cieľov podporovaných z ESF a nesmie byť v rozpore s dôsledným uplatňovaním účinných kontrol, pretože inak sa nemusí najmä pred blížiacim sa koncom obdobia oprávnenosti odhaliť porušenie pravidiel a následne sa budú financovať projekty, ktoré sú príliš nákladné, nedostatočne vykonávané alebo pri ktorých nie je pravdepodobné, že sa dosiahnu želané výsledky;

176.  zdôrazňuje, že zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí je mimoriadne naliehavé; víta skutočnosť, že z ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa v novom programovom období vyčlenilo vyše 12,4 miliárd EUR na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri využívaní finančných prostriedkov Únie a zabezpečila, aby sa tieto prostriedky využívali na uvedený účel; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na programové obdobie 2014 – 2020, ktorý počíta so správami o dosiahnutom pokroku pri začleňovaní znevýhodnených ľudí alebo skupín ľudí (t. j. mladých ľudí, starších ľudí, dlhodobo nezamestnaných, Rómov) do zamestnania;

Rómovia

177.  poukazuje na to, že finančné prostriedky použiteľné na integráciu Rómov sa nie vždy vynakladali na tento účel; je znepokojený tým, že mnohí Rómovia zápasia s diskrimináciou a sociálnym vylúčením, pričom žijú vo veľmi zlých sociálno-ekonomických podmienkach; je mimoriadne znepokojený informáciami, že na základe prieskumu, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva v roku 2012(126), priemerný príjem 90 % domácností Rómov bol pod národnou hranicou chudoby, a že v priemere približne 45 % Rómov žije vo veľmi zlých bytových podmienkach;

178.  vyzýva Komisiu, aby podporila účinné uplatňovanie národných stratégií na integráciu Rómov na miestnych a regionálnych úrovniach a zabezpečila, aby boli rozpočtové výdavky v súlade s cieľmi väčšinových politík;

Chyby

179.  všíma si, že z celkového počtu 182 operácií, ktoré kontroloval Dvor audítorov, sa 50 (27 %) vyznačovalo chybami; konštatuje, že Dvor audítorov na základe 30 chýb, ktoré vyčíslil, odhaduje, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti bude 3,1 % (3,2% v roku 2012); konštatuje, že vnútroštátne orgány mali v 13 prípadoch vyčísliteľných chýb spôsobených konečnými príjemcami dostatok informácií na to, aby chybám predišli, odhalili ich a napravili pred vykázaním výdavkov Komisii; domnieva sa, že ak by sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb, najpravdepodobnejšia miera chybovosti odhadovaná pre túto kapitolu by bola o 1,3 percentuálneho bodu nižšia; zdôrazňuje, že členské štáty majú dôležitú zodpovednosť za správne a zákonné plnenie rozpočtu Únie, ak zodpovedajú za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie;

180.  konštatuje, že výročná správa Dvora audítorov poukazuje na mierne zníženie odhadovanej miery chybovosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ktorá bola v roku 2013 na úrovni 3,1 % v porovnaní s úrovňou 3,2 % v predchádzajúcom roku; konštatuje, že táto miera chybovosti bola stále druhou najnižšou medzi všetkými oblasťami politiky a že očakáva ďalšie zníženie miery chybovosti v nasledujúcich rokoch;

181.  konštatuje, že chyby v tejto oblasti politiky, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, sa týkali neoprávnených výdavkov (93 % sa týkalo nadmerných režijných nákladov, nadhodnotenia nákladov na zamestnancov a nesprávne vypočítaných nákladov) a nedodržiavania pravidiel verejného obstarávania (7 %);

182.  berie na vedomie odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia spolu s členskými štátmi prijala opatrenia nadväzujúce na nedostatky, ktoré GR EMPL zistilo v rámci tematického auditu overovaní riadenia založeného na rizikách, a víta nové usmernenia, ktoré vypracovala Komisia s cieľom ďalej posilniť spoľahlivosť overovaní riadenia v programovom období 2014 – 2020; konštatuje, že tieto usmernenia, ktoré vychádzajú z poznatkov získaných v predchádzajúcom programovom období, boli predložené členským štátom a budú vydané v prvej polovici roka 2015; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby orgány členských štátov využívali informácie, ktoré majú k dispozícii, na odhaľovanie a nápravu chýb predtým, ako požiadajú Komisiu o preplatenie výdavkov, čím sa výrazne zníži miera chybovosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

183.  vyzýva GR EMPL, aby sa v súvislosti s ESF aj naďalej usilovalo o dosiahnutie takej situácie, kedy sa chyby nebudú musieť naprávať, ale bude sa im predchádzať, a podporuje úsilie GR EMPL o pomoc členským štátom, ktoré majú v súvislosti s ESF najvyššiu mieru chybovosti, aby pomocou dostupných najlepších postupov zlepšovali svoje systémy; v tejto súvislosti konštatuje, že administratívna kapacita a organizácia GR EMPL by mala zodpovedať jeho činnostiam a povinnostiam, ktoré má voči členským štátom;

Spoľahlivosť výkazníctva členských štátov

184.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že chybné prvostupňové kontroly vykonávané národnými systémami riadenia a kontroly sú stále hlavným zdrojom chýb; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že členské štáty sú možno menej zásadové pri vynakladaní finančných prostriedkov Únie v porovnaní so spôsobom plnenia vlastného štátneho rozpočtu, zatiaľ čo majú dôležitú zodpovednosť za správne a zákonné plnenie rozpočtu Únie, keď zodpovedajú za hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie; konštatuje, že nasledujúce programy preukázali osobitné systémové nedostatky: Poľsko, Španielsko (Castilla y Leon), Rumunsko, Portugalsko, Taliansko (Sicília), Nemecko (celé Nemecko), Nemecko (Durínsko), Česká republika a Maďarsko; konštatuje, že okrem toho sa počas tematických auditov Komisie odhalili nedostatky v systémoch riadenia a kontroly operačných programov pre Írsko (Human Investment Capital), Slovensko (vzdelávanie) a Španielsko (Comunidad Valenciana);

185.  poukazuje na to, že Komisia preskúmala miery chybovosti, ktoré uviedli členské štáty (ČS) vo výročných kontrolných správach (VKS), a zvýšila mieru chybovosti o vyše 2 % pre tieto operačné programy (OP):

okrem toho Komisia považovala VKS na tieto operačné programy za úplne nespoľahlivé, čo spôsobilo paušálnu opravu:

186.  v tejto súvislosti víta konkrétne zmierňujúce opatrenia prijaté Komisiou vrátane preventívnych aj nápravných opatrení a audity založené na analýze rizika, ktoré uskutočnilo GR EMPL;

187.  víta skutočnosť, že Komisia pokračovala v prísnej politike prerušenia a pozastavenia platieb v roku 2013; v tejto súvislosti považuje za pozoruhodné, že Komisia vykonala finančné opravy v roku 2013 vo výške 842 miliónov EUR, z čoho 153 miliónov EUR na obdobie rokov 1994 – 1999, 472 miliónov EUR na obdobie rokov 2000 – 2006 a 217 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 – 2013; konštatuje, že za posledné tri programové obdobia tieto členské štáty ukázali najvyššiu finančnú opravu:

188.  ďalej konštatuje, že vo výročnej správe GR EMPL o činnosti sa uvádza výhrada k platbám vykonaným v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013 so sumou vystavenou riziku vo výške 123,2 milióna EUR v roku 2013; konštatuje, že táto výhrada sa týka 36 zo 118 OP ESF (v porovnaní s 20 zo 117 OP v roku 2012):

189.  poukazuje na to, že v 30 zo 79 prípadov výhrady zostali nevyriešené najmenej jeden rok,  pričom sa neberú do úvahy opakujúce sa výhrady z rovnakých programov; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie na hodnotenie toho, či sa jednalo o rovnaké slabé stránky a regióny, a aby vyhodnotila, prečo národné správne orgány nedokázali chyby účinne napraviť; berie na vedomie opakujúce sa výhrady v Belgicku (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, zamestnanosť a sociálna súdržnosť), Nemecku (Durínsko a Berlín), Írsku (investície do ľudského kapitálu), Talianska (Kampánia, zručnosti a rozvoj), na Slovensku (vzdelávanie), v Španielsku (Extremadura, Andalúzia, Baleárske ostrovy, Katalánsko, Rioja; prispôsobivosť a zamestnanosť, boj proti diskriminácii, technická podpora) a v Spojenom kráľovstve (vysočina a ostrovy – Škótsko, nížiny a vysočina – Škótsko); v tejto súvislosti sa pýta Komisie, prečo sa tieto výhrady objavovali opakovane a aké opatrenia Komisia vykonala, aby situáciu riešila;

190.  zdôrazňuje skutočnosť, že na priebežné platby na operačné programy v období rokov 2007 – 2013 vo výške 2 159,4 milióna EUR sa vzťahujú výhrady; konštatuje, že Komisia odhaduje sumu vystavenú riziku v roku 2013 na 123,3 milióna EUR;

191.  vyjadruje podporu Dvoru audítorov, keď žiada Komisiu, aby vždy vo svojej výročnej správe o činnosti uvádzala príčiny, pre ktoré nevzniesla výhrady (alebo vzniesla výhrady s nižším finančným dosahom) v prípadoch, keď je to spôsobené výnimkami v platných pokynoch Komisie alebo v schválených stratégiách auditu;

192.  má stále obavy zo systémových nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly Španielska a Talianska, ktoré sa zhoršili z dôvodu decentralizovaných a nestabilných štátnych štruktúr;

193.  žiada GR EMPL, aby do svojej výročnej správy o činnosti zapracovalo tabuľku s národnými VKS, ktorú uvádza v odpovedi na otázku 19 dotazníka k absolutóriu;

194.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vnútroštátne orgány zodpovedné za správu štrukturálnych fondov riešili problém nákladov na personál, ktoré sú pri projektoch Únie uplatňované vo vyššej miere ako pri projektoch financovaných z vnútroštátnych zdrojov;

195.  berie na vedomie výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálne veci, no vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými odkazmi na rodovú rovnosť v tejto oblasti, ako aj nad nedostatočným zameraním sa na zamestnanosť, sociálnu solidaritu a rodovú rovnosť v osobitných správach Dvora audítorov z tohto roku;

196.  opakuje svoju požiadavku ďalej rozvíjať rodovo špecifické ukazovatele a údaje s cieľom umožniť hodnotenie všeobecného rozpočtu Únie z rodového hľadiska a monitorovať úsilie v oblasti rodového rozpočtovania;

Zrušenie viazanosti

197.  je znepokojený tým, že do konca roku 2014 sa možno zruší viazanosť 129 miliónov EUR v šiestich členských štátoch (BE, CZ, DE, ES, IT a UK);

Nástroj mikrofinancovania Progress

198.  všíma si, že Únia prispela sumou 100 miliónov EUR na nástroj mikrofinancovania Progress; pripomína, že Európsky investičný fond, ktorý využíva nástroj mikrofinancovania Progress v mene Komisie a Európskej investičnej banky, uviedol, že 52 poskytovateľov mikroúverov v 20 členských štátoch podpísalo dohody v rámci nástroja mikrofinancovania Progress a 31 895 mikroúverov v hodnote 260,78 milióna EUR sa už vyplatilo mikropodnikateľom; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie, že sa nevenuje dostatočná pozornosť otázke demokratickej zodpovednosti pri vytváraní finančných nástrojov;

Potrebné opatrenia

199.  vyzýva Komisiu, aby pri schvaľovaní OP na nové programové obdobie zabezpečila, aby členské štáty zohľadňovali všetky možnosti zjednodušenia, ktoré vychádzajú z predpisov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch na obdobie rokov 2014 – 2020;

200.  vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom pri spravovaní uvedených OP s výhradami a na nápravu zistených nedostatkov v správe, ktorú vypracuje po udelení absolutória za rok 2013;

201.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby orgány členských štátov poverené riadením štrukturálnych fondov riešili problém účtovania nákladov na personál pri projektoch Únie vo vyšších mierach, než sú miery financované z vnútroštátnych finančných prostriedkov;

202.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula tlak na členské štáty a naliehavo ich vyzvala, aby realizovali stratégiu pre Rómov a zabezpečili využívanie finančných prostriedkov Únie zameraných na riešenie postavenia Rómov;

203.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula tlak na členské štáty a naliehavo ich vyzvala, aby aktívne a konkrétne bojovali proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí;

Vonkajšie vzťahy

Tlak na rozpočet

204.  víta intenzívnejšie zameranie postupu udelenia absolutória na zlepšovanie výkonnosti s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov Únie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zdvojnásobila svoje úsilie o zlepšenie procesu spätnej väzby v rámci cyklu hodnotení tak, aby skúsenosti získané z predchádzajúcej praxe a odporúčania v rámci hodnotení ešte viac prispeli k prijímaniu lepších rozhodnutí a lepšiemu plánovaniu a vykonávaniu pomoci Únie v budúcnosti;

205.  je vážne znepokojený tým, že v rozpočte na rok 2013 chýbalo 293 miliónov EUR v rámci platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré riadi Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozvoj a spoluprácu (GR DEVCO), a že neskoré schválenie potrebného zvýšenia viedlo k prenosu problému do nasledujúceho roka, v dôsledku čoho sa vyvinul vyšší tlak na už aj tak obmedzené platobné rozpočtové prostriedky na rok 2014;

206.  so znepokojením berie na vedomie narastajúci rozpor medzi medzinárodnými záväzkami Únie, jej ambicióznymi politickými rámcami a novými nástrojmi (napríklad rozvojový program na obdobie po roku 2015 a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti na obdobie rokov 2014 – 2020) na jednej strane a na druhej strane jej neschopnosťou – v dôsledku nedostatočných platobných prostriedkov – plniť záväzky, ktoré prijala vo vzťahu k svojim globálnym partnerom a iným subjektom, najmä pokiaľ ide o humanitárnu pomoc;

207.  domnieva sa, že táto situácia predstavuje nielen vysoké politické riziko a riziko poškodenia dôveryhodnosti Únie ako hlavného svetového darcu, ale môže ohroziť aj fiškálnu stabilitu partnerských krajín tým, že v ich rozpočtoch ponecháva finančné medzery; obáva sa, že tento nedostatok sa môže stať veľmi očividným v roku 2015, keď celková výška oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) bude ku koncu roka značne nižšia ako spoločný cieľ vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku Únie;

208.  zdôrazňuje, že v roku 2013 sa už druhý rok po sebe na humanitárnu pomoc venovalo z rozpočtu Únie viac ako 1,3 miliardy EUR v záväzkoch z dôvodu veľkého počtu humanitárnych kríz, ktoré spôsobili obrovské ľudské utrpenie; vyjadruje poľutovanie nad dosahom chýbajúcich platobných rozpočtových prostriedkov v tomto krízovom roku na činnosti GR ECHO, v ktorých bolo možné pokračovať len vďaka zmene rozvrhov platieb, čo viedlo k prenosu neuhradených platieb vo výške 160 miliónov EUR na konci roka; vyzýva Radu, aby dodržiavala platobný harmonogram, na ktorom sa dohodla s Európskym parlamentom;

209.  vyjadruje poľutovanie nad poškodením povesti, ktoré už zapríčinili tieto ad hoc opatrenia, a poukazuje na paradox medzi nárastom počtu humanitárnych kríz na celom svete v posledných rokoch sprevádzaným operatívnymi opatreniami, ktoré Únia prijala s cieľom účinne riešiť nečakané krízy (ako je napríklad otvorenie Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie v máji 2013), na jednej strane, a nedostatočnými platobnými rozpočtovými prostriedkami na druhej strane; je veľmi znepokojený skutočnosťou, že táto situácia sa môže zhoršiť, ak sa nezabezpečí primerané zvýšenie rozpočtu;

Miera chybovosti

210.  konštatuje, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti Dvora audítorov je 2,6 % a že zvyšková miera chybovosti, ako sa určuje v druhej štúdii vypracovanej riaditeľstvom EuropeAid, sa odhaduje na 3,35 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov ohodnotil systémy na EuropeAid ako čiastočne účinné;

211.  konštatuje, že charakter nástrojov a platobné podmienky rozpočtovej podpory a príspevkov Únie na projekty s viacerými darcami realizované medzinárodnými organizáciami obmedzujú rozsah náchylnosti transakcií na chyby;

212.  žiada Komisiu, aby predložila osobitnú správu o pridanej hodnote rozpočtovej podpory, a najmä o spôsobe, akým rozvojovým krajinám pomohla pri plnení miléniových rozvojových cieľov; v tejto súvislosti žiada o prieskum prijatých opatrení, aby sa zabránilo premrhaniu časti finančných prostriedkov v dôsledku korupcie a podvodu, a v tejto súvislosti aj o účinnosť systémov finančného hospodárenia;

213.  má rovnaký názor na kritiku Dvora audítorov, pokiaľ ide o tzv. „teoretický prístup“ v prípade projektov s viacerými darcami, a žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť predloženia analýzy týchto projektov ako celku v rámci svojich vlastných účtov namiesto toho, aby výlučne zvažovala, či zhromaždená suma zahŕňa dostatočne oprávnené výdavky na pokrytie príspevku Únie;

214.  žiada Dvor audítorov, aby vypočítal individuálnu mieru chybovosti vo vonkajších vzťahoch týkajúcu sa výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočtovej podpore alebo v príspevkoch do projektov s viacerými darcami, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie;

Výročné správy o činnosti

215.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v prípade deviatich operácií týkajúcich sa národného programu predvstupovej pomoci Komisia použila účtovný postup na schvaľovanie sumy vo výške 150 miliónov EUR na základe odhadov, a nie na základe vzniknutých, splatených a prijatých nákladov podložených dokladmi; zdôrazňuje, že táto systematická prax GR pre rozširovanie nie je v súlade s článkom 88 nariadenia o rozpočtových pravidlách ani s článkom 100 jeho vykonávacích predpisov; poukazuje na to, že tento dlhodobý postup ovplyvnil a ovplyvňuje po mnohé roky vyhlásenia generálneho riaditeľstva pre rozširovanie o vierohodnosti, čo znamená, že 20 % všetkých výdavkov tohto generálneho riaditeľstva vynaložených v roku 2013 vychádzalo z odhadov; víta skutočnosť, že Komisia zaviedla v roku 2014 systém, ktorý bezodkladne realizovala, s cieľom zabezpečiť, aby sa predbežné financovanie v budúcnosti schvaľovalo na základe riadne vynaložených a zdokumentovaných nákladov; uznáva, že Komisia sústavne upozorňovala na to, že GR pre rozširovanie oficiálne nepotvrdilo ani neschválilo žiadne výdavky v rámci postupu schvaľovania účtov, a preto nebolo možné nadviazať s príjemcami komunikáciu o akceptácii;

216.  pripomína, že generálny riaditeľ riaditeľstva EuropeAid vo vyhlásení o vierohodnosti(127) uvádza, že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií; domnieva sa však, že tomuto tvrdeniu odporuje skutočnosť, že generálny riaditeľ vyjadril globálnu výhradu týkajúcu sa miery chybovosti nad 2 %, čo svedčí o tom, že kontrolné postupy nedokázali zabrániť významným chybám, odhaliť ich ani opraviť;

217.  žiada Komisiu, aby objasnila platné pokyny vydané generálnym sekretariátom Komisie tak, aby bolo možné vydať záporný výrok v prípade, keď finančný vplyv prekročí prah významnosti pre celý rozpočet v rámci zodpovednosti GR;

218.  žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie mechanizmu sankcií v prípade vydania úmyselne nesprávneho vyhlásenia o vierohodnosti zo strany povoľujúceho úradníka vo výročnej správe o činnosti uvedenej v článku 66 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Medzinárodný obchod

219.  žiada Komisiu, aby prerozdelila personálne zdroje z iných generálnych riaditeľstiev do GR TRADE s cieľom zabezpečiť, aby GR TRADE dokázalo uspokojiť odôvodnenú požiadavku občanov Únie a Európskeho parlamentu na posilnenie transparentnosti a zlepšenie prístupu k informáciám v kontexte pokračujúcich obchodných rokovaní Únie a nadchádzajúceho ratifikačného procesu, najmä pokiaľ ide o transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu (CETA) a dohodu o obchode so službami (TISA), a to efektívne, účinne a včas bez toho, aby sa museli zanedbávať ostatné dôležité úlohy pridelené Komisii;

220.  upozorňuje na potrebu zabezpečiť primerané kontroly a audity makrofinančnej pomoci Únie;

221.  konštatuje, že Dvor audítorov zistil, že došlo síce k pozitívnemu vývoju, ale Všeobecný systém preferencií (VSP) ešte v plnej miere nenaplnil plánované ciele; konštatuje tiež, že tento systém sa uplatňuje len krátko;

222.  zdôrazňuje, že posudzovanie a kontrola obchodných dohôd nie sú len rozpočtovou otázkou, ale že sú takisto dôležité, keď ide o zabezpečovanie toho, aby partneri dodržiavali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv, pracovných a environmentálnych noriem;

223.  požaduje, aby sa zabezpečili dostatočné kontroly rôznych činností podporujúcich internacionalizáciu malých a stredných podnikov z Únie, ako aj ich prístup na trhy tretích krajín; pripomína potrebu vyhodnocovať úroveň účinnosti a hľadať spôsoby, ktorými by sa koordinácia medzi podnikateľskými centrami Únie, národnými podnikateľskými centrami a obchodnými komorami v tretích krajinách, najmä v Ázii, dala zlepšiť;

Haiti

224.  súhlasí s odporúčaniami osobitnej správy Dvora audítorov č. 13/2014 s názvom Podpora EÚ na obnovu po zemetrasení na Haiti, najmä v súvislosti s prijatím spoločnej stratégie GR DEVCO a GR ECHO s cieľom zabezpečiť účinnejšie prepojenie a synergiu medzi ich príslušnými činnosťami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla tieto odporúčania vo všetkých pokračujúcich a budúcich operáciách v situácii po pohrome alebo v nestabilnej situácii; vyzýva Komisiu, aby spoluzákonodarcov informovala o všetkých rozpočtových alebo právnych obmedzeniach, ktoré bránia v účinnom vykonávaní podpory Únie na obnovu po zemetrasení na Haiti;

Kombinované financovanie

225.  so znepokojením konštatuje, že využívanie kombinovaného financovania v odvetví energetiky sa zameriava predovšetkým na veľké projekty, pričom sa kladie menší dôraz na miestne energetické riešenia; naliehavo vyzýva Úniu, aby pri rozvoji energetickej infraštruktúry na zabezpečenie všeobecného prístupu k energii pre všetkých do roku 2030 nezaujímala prístup zhora nadol a mala na pamäti, že veľké infraštruktúry nemusia vyhovovať hospodárskej a sociálnej štruktúre danej krajiny a poskytovať prístup k energii chudobným, pre ktorých sú menšie, decentralizované a mimosieťové zdroje energie zvyčajne vhodnejšie a účinnejšie;

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)

226.  víta pokrok Komisie v akreditovaní všetkých misií SZBP v súlade so šesťpilierovým hodnotením a jej predpoveď, že štyri najväčšie misie budú čoskoro spĺňať požiadavky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia akreditovala všetky misie v súlade s odporúčaním Dvora audítorov;

227.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad závažnými obvineniami misie EULEX Kosovo z údajnej korupcie, ktoré, ak sa potvrdia, spochybnia dobrú povesť Únie a pomoc, ktorú poskytuje krajinám realizujúcim reformy v oblasti právneho štátu; ďalej vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad tým, ako sa k obvineniam z korupcie pristupovalo, ako aj pomalou reakciou zo strany Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; berie na vedomie začiatok vyšetrovania, ktorého cieľom je preskúmanie misie EULEX Kosovo; očakáva, že čo najskôr dostane informácie o jeho výsledkoch, a zdôrazňuje, že v otázkach korupcie sa musí uplatňovať politika nulovej tolerancie a že si bude treba zobrať ponaučenia;

228.  vyjadruje poľutovanie nad značným omeškaním pri obstarávaní základného vybavenia a služieb pre misie v rámci spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) a nad výsledným negatívnym účinkom na fungovanie misií; pripomína, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 18/2012 s názvom Pomoc Európskej únie Kosovu týkajúca sa právneho štátu kritizoval túto neefektívnosť a dospel k záveru, že postupy verejného obstarávania stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách „neboli navrhnuté pre misie SBOP, ktoré niekedy potrebujú rýchlu a flexibilnú odozvu“; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila revíziu príslušných pravidiel;

Správa o riadení vonkajšej pomoci (EAMR)

229.  konštatuje, že väčšina delegácií Únie nedosiahla referenčné hodnoty stanovené Komisiou pre kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI)(128) uvedené v 119 správach o monitorovaní vonkajšej pomoci týkajúcich sa finančného plánovania a prideľovania zdrojov, finančnej správy a auditu;

230.  konštatuje, že pokiaľ ide o KPI stanovené Komisiou, najlepšie výsledky dosiahli delegácie Únie v Nepále a Namíbii, ktoré dosiahli referenčné hodnoty stanovené Komisiou v prípade 23 z 26 KPI; vyjadruje poľutovanie nad tým, že najhoršie výsledky dosiahla delegácia Únie v Líbyi, ktorá splnila referenčné hodnoty len v troch KPI z 26, po ktorej nasleduje rovnako nie veľmi výkonná delegácia v Stredoafrickej republike, ktorá splnila len štyri referenčné hodnoty;

231.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že delegácie riadené GR pre rozširovanie, konkrétne delegácie v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Turecku, Kosove a Albánsku poskytujú v správach o riadení vonkajšej pomoci málo adekvátnych údajov a informácií;

232.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výsledky, výstupy alebo dosah akcií riadených útvarmi delegácií Únie sa v rámci existujúcich KPI dostatočne nehodnotia a ukazovatele poskytujú len veľmi obmedzený obraz o dosiahnutých výsledkoch a najmä celkovom fungovaní delegácií, ako aj o miere spokojnosti zainteresovaných strán so službami poskytovanými delegáciami Únie v týchto krajinách;

233.  žiada Komisiu, aby:

Medzinárodná riadiaca skupina

234.  berie na vedomie, že verzia záverečnej správy úradu OLAF o medzinárodnej riadiacej skupine, ktorá prenikla na verejnosť, sa dostala do obehu; žiada Komisiu a dozorný výbor úradu OLAF, aby vyšetrili, prečo a ako správa úradu OLAF prenikla na verejnosť a kto je za to zodpovedný, pretože medzinárodná riadiaca skupina ešte stále nemá informácie o obsahu tejto správy;

235.  poznamenáva, že medzinárodná riadiaca skupina dostala, priameho alebo nepriameho, od svojho založenia v roku 1994 od Komisie viac ako 130 miliónov EUR v rámci spoločného hospodárenia; konštatuje, že medzinárodná riadiaca skupina z dôvodu prerušenia platieb Komisiou dala prípad na súd a že postavenie tejto organizácie je stále predmetom právnej polemiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala jasné rozhodnutie, a žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o ďalších krokoch nadväzujúcich na vyšetrovanie úradu OLAF, ktoré sa začalo v roku 2011; naliehavo vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla zoznam všetkých organizácií, spoločností, iných orgánov alebo osôb spolu s podrobnými informáciami o ich právnom postavení, ktoré prijali od Komisie zákazky bez výzvy na predkladanie návrhov;

Ukrajina

236.  konštatuje, že platby dvojstrannej pomoci Ukrajine, financované z rozpočtu nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), dosiahli v roku 2013 výšku 152,8 milióna EUR; konštatuje, že 42,5 % týchto platieb (64,9 milióna EUR) súvisí so zmluvami priamo riadenými delegáciou Únie na Ukrajine; berie na vedomie, že vo forme rozpočtovej podpory bolo vyplatených zostávajúcich 57,5 % (87,9 milióna EUR);

237.  zdôrazňuje, že platby rozpočtovej podpory sú podmienené dosiahnutím spoločne dohodnutých výsledkov a referenčných hodnôt; konštatuje, že prijímajúca vláda sa podpísaním dvojstrannej dohody o financovaní zaväzuje tieto výsledky a referenčné hodnoty splniť, a ak sa tieto výsledky a referenčné hodnoty nepodarí splniť, platby sa nevyplatia;

238.  uznáva, že Ukrajina sa v súčasnosti nachádza v osobitne ťažkej situácii, ale tvrdí, že to nemôže slúžiť ako výhovorka nesplnenia podmienok, za ktorých sa poskytuje rozpočtová podpora, a najmä neriešenia rozsiahlej korupcie v krajine;

239.  vyzýva preto Komisiu a delegáciu Únie na Ukrajine, aby boli osobitne opatrné pri rozdeľovaní finančných prostriedkov a aby sa ubezpečili o tom, že finančné prostriedky sa investujú do projektov, na ktoré boli určené;

Administratívne náklady na poskytovanie pomoci

240.  vyjadruje znepokojenie nad vysokými administratívnymi nákladmi na poskytovanie pomoci Strednej Ázii, ktoré vypočítal Dvor audítorov; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o administratívnych nákladoch na externé poskytovanie pomoci, ak prekročia 10 % predpokladaného rozpočtu;

Podozrenie na spreneveru finančných prostriedkov Únie na humanitárnu a rozvojovú pomoc

241.  berie na vedomie, že úrad OLAF vypracoval správu o humanitárnej pomoci poskytnutej utečencom zo Západnej Sahary v utečeneckom tábore Tindouf v Alžírsku (OF 2003/526); vyzýva Komisiu, aby objasnila opatrenia prijaté v nadväznosti na zistenia tejto správy; konštatuje, že podľa vyšetrovacej správy Rady OSN pre ľudské práva(129) predstavuje neregistrovanie populácie utečencov za toto dlhšie obdobie (t. j. takmer 30 rokov po ich príchode) „abnormálnu a jedinečnú situáciu v histórii Rady OSN pre ľudské práva“; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby Alžírčania ani Západosaharčania obvinení v správe úradu OLAF už nemali prístup k pomoci financovanej daňovými poplatníkmi z Únie; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a upravila pomoc Únie na základe skutočných potrieb tohto obyvateľstva a aby zabezpečila, že sa nepoškodia záujmy ani potreby utečencov, pretože sú najviac bezbranní voči možnému nečestnému konaniu;

242.  vyjadruje znepokojenie nad prípadom podvodu v súvislosti so mzdami štátnych zamestnancov v Ghane, keď Svetová banka ani Spojené kráľovstvo ako projektoví partneri neupozornili Komisiu na vážne obavy z nedostatkov kontrol a na riziko účtovných chýb a podvodov, ktoré tieto nedostatky predstavujú;

Výskum a iné vnútorné politiky

EÚ 2020

243.  zdôrazňuje, že siedmy rámcový program (7RP) bol hlavným programom, ktorý financovala Komisia; konštatuje, že sa podpísalo 809 dohôd o grantoch na príspevky Únie v celkovej hodnote 3 439 miliónov EUR, do ktorých bolo zapojených 10 345 účastníkov; konštatuje, že 7RP prispieva k úsiliu Únie investovať do udržateľnej konkurencieschopnosti, ale upozorňuje, že Únia ako celok stále nesplnila cieľ, ktorým je vyčleniť aspoň 3 % HDP na výskum a vývoj; konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok pri plnení KPI (hrubé výdavky na výskum a vývoj, podiel verejných výdavkov na výskum a vývoj, pokrok pri realizácii Únie inovácií, podiel finančných príspevkov Únie malým a stredným podnikom, skrátenie času medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu);

Chyby

244.  konštatuje, že Dvor audítorov skontroloval 150 operácií, konkrétne 89 operácií súvisiacich s výskumom (86 v RP7 a tri v šiestom rámcovom programe (RP6)), 25 operácií sa týkalo programu celoživotného vzdelávania (LLP) a programu Mládež v akcii (YiA) a 36 operácií sa týkalo iných programov; vyjadruje poľutovanie, že Dvor audítorov odhadol najpravdepodobnejšiu mieru chybovosti na 4,6 % (3,9 % v roku 2012);

245.  všíma si, že výdavky v tejto skupine politík sa týkali širokej škály politických cieľov, napríklad výskumu a inovácií, vzdelávania, bezpečnosti, migrácie a opatrení na boj proti účinkom finančnej krízy; konštatuje, že Komisia využila viac ako 50 % sumy, ktorá bola k dispozícii na výskum (5 771 miliónov EUR); konštatuje, že 45 % rozpočtu Komisie na výskum realizovali subjekty (t. j. agentúry, spoločné podniky) mimo generálneho riaditeľstva; poznamenáva, že takmer 90 % výdavkov bolo v podobe grantov určených príjemcom podieľajúcim sa na projektoch a že v roku 2013 uzavrela Komisia 809 dohôd o grantoch;

246.  konštatuje, že hlavným rizikom z hľadiska riadnosti bolo aj naďalej to, že príjemcovia mohli do svojho výkazu nákladov zahrnúť neoprávnené alebo nepodložené náklady, ktoré systémy kontroly Komisie alebo členských štátov neodhalili ani neopravili;

247.  vyjadruje poľutovanie, že 35 % odhadovanej miery chybovosti je spôsobených nesprávne vypočítanými alebo neoprávnenými nákladmi na personál; konštatuje, že ide skôr o vykázanie rozpočtových, nie skutočných nákladov na personál, ako aj vyúčtovanie času, ktorý nebol strávený na projektoch;

248.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že 23 % odhadovanej miery chybovosti pochádza z nepriamych neoprávnených nákladov, 25 % z ostatných neoprávnených priamych nákladov (DPH, cestovné atď.) a 17 % z nedodržiavania pravidiel verejného obstarávania;

249.  všíma si, že žiadatelia, ktorí žiadajú prvýkrát, najmä malé a stredné podniky, majú väčšinou neznámy profil rizika/chýb; vyzýva Komisiu, aby neohrozila úsilie vynaložené s cieľom podporiť týchto účastníkov, aby sa podieľali na programoch, a to systematickým zvyšovaním úrovne kontroly alebo administratívnej záťaže, ktorú na nich kladie;

Systémy riadenia a kontroly

250.  je šokovaný, že v deviatich z 32 výkazov nákladov certifikovaných nezávislými audítormi zistil Dvor audítorov závažné chyby; domnieva sa, že táto miera chybovosti nie je prijateľná, pretože audítori pracujú vo svojej odbornej oblasti;

251.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila informovanosť audítorov, pokiaľ ide o plnenie ich úloh;

252.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia v roku 2013 vykonala 500 auditov ex post a prijala s tým súvisiace opatrenia týkajúce sa vymáhania platieb a opravy, ako aj kontroly ex ante v závislosti od rizika;

253.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, ktoré Komisia akceptovala, aby jej kontroly v tejto skupine politík viac vychádzali z analýzy rizík, pričom by sa pri kontrolách mala orientovať na vysokorizikových príjemcov (napr. subjekty, ktoré majú menej skúseností s financovaním z Únie) a mala by zmenšovať kontrolnú záťaž u menej rizikových príjemcov;

254.  pripomína potrebu nájsť správnu rovnováhu medzi menšou administratívnou záťažou a účinnou finančnou kontrolou;

255.  víta skutočnosť, že v roku 2014 sa čas medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu skrátil z 249 na 209 dní v 94 % dohôd o grantoch;

256.  víta skutočnosť, že Komisia pokračovala vo svojej komunikačnej kampani založenej na dokumente s uvedením 10 najčastejších príčin chýb, ktorý sa v roku 2012 zaslal všetkým účastníkom programu;

257.  konštatuje, že ku koncu roka 2013 dosiahli opätovne získané neoprávnene nárokované sumy výšku 29,6 milióna EUR, zatiaľ čo zostávajúca výška súm, ktoré sa majú vrátiť, sa zvýšila z 12 miliónov EUR na konci roku 2012 na takmer 17 miliónov EUR;

258.  konštatuje, že strany zainteresované na projekte (organizácia ITER a domáce agentúry – vrátane spoločného podniku Fusion for Europe) uznali, že súčasný harmonogram a rozpočet nie sú realistické, čo potvrdilo niekoľko nezávislých hodnotení v posledných dvoch rokoch (2013 – 2014); žiada o poskytnutie kópie revidovaného harmonogramu a rozpočtu, ktorý sa predloží rade ITER v júni 2015; je znepokojený pravidelným meškaním programu ITER, čo spochybňuje jeho účinnosť a efektívnosť; je hlboko znepokojený nadmernými nákladmi, ktoré ovplyvnili nákladovú efektívnosť programu a ohrozili ostatné programy Únie, najmä v oblasti výskumnej politiky;

259.  víta skutočnosť, že Fond pre vonkajšie hranice prispel k podpore finančnej solidarity; napriek tomu kritizuje skutočnosť, že sa obmedzila pridaná hodnota Únie a že pre nedostatky v monitorovaní príslušnými orgánmi a závažné chyby v následných hodnoteniach vykonávaných Komisiou a členskými štátmi sa nedal zmerať celkový výsledok;

Galileo

260.  berie na vedomie odpovede Komisie o pokroku dosiahnutom pri realizácii projektu Galileo: v rokoch 2011 a 2012 sa na obežnú dráhu úspešne vypustili štyri satelity vo fáze validácie systému na obežnej dráhe (IOV), fáza validácie systému na obežnej dráhe sa úspešne skončila v roku 2014, dizajn systému, ciele výkonnosti a východiskové body na fungovanie systému sa úspešne potvrdili, pozemná infraštruktúra s mnohými pozemnými stanicami na celom svete sa dokončila a môžu sa spustiť úvodné operácie, pátracia a záchranná funkcia satelitov Galileo v rámci validácie na obežnej dráhe (IOV) sa úspešne demonštrovala, dva satelity (č. 5 a 6) sa 22. augusta 2014 vypustili na nesprávnu obežnú dráhu a od decembra 2014 sa postupne presunuli na vhodnejšiu obežnú dráhu, aby sa dali lepšie využívať, a zároveň pokračuje testovanie užitočného navigačného zaťaženia satelitov; očakáva, že dostane informácie o dodatočných nákladoch na tieto nepredvídané opatrenia;

261.  konštatuje, že v roku 2013 Dvor audítorov kontroloval osem operácií v odvetví dopravy a zistil, že päť z nich bolo ovplyvnených jednou alebo viacerými chybami; upozorňuje na zvýšenie podielu ovplyvnených operácií v roku 2013 (62 %) oproti roku 2012 (49 %) a vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov ako v minulých rokoch zistil niekoľko chýb súvisiacich s nedodržaním pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel verejného obstarávania v prípade kontrolovaných projektov TEN-T; konštatuje, že GR MOVE, ako v predchádzajúcom roku 2012 ani v roku 2013, nevydalo výhradu v súvislosti s chybami vo verejnom obstarávaní; preto trvá na tom, aby Komisia realizovala opatrenia potrebné na vylúčenie týchto chýb v budúcnosti; konštatuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa rozšírili kontroly ex ante a ex post týkajúce sa príjemcov grantov, fondov a finančných prostriedkov od Komisie, aby sa zabránilo zneužívaniu pri prideľovaní zdrojov Spoločenstva a zabezpečilo sa overovanie výkonnosti; zdôrazňuje, že i keď sa obdobie financovania 2007 – 2013 formálne skončilo, pre financovanie z Kohézneho fondu platí zásada N+2, čo znamená, že práca na mnohých projektoch pokračuje až do konca tohto roka;

262.  vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejňovala ľahko dostupný výročný zoznam dopravných projektov spolufinancovaných Úniou vrátane presnej sumy finančných prostriedkov pre každý jednotlivý projekt; konštatuje, že tento zoznam projektov má zahŕňať všetky zdroje financovania poskytované Úniou, ako sú TEN-T, Horizont 2020, Kohézny fond a regionálne fondy;

263.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala o tom, ako sa zohľadňovali pripomienky k jednotlivým rozpočtovým riadkom;

264.  pripomína, že dopravné projekty v obdobiach rokov 2007 – 2013 a 2014 – 2020 sa financovali a budú financovať z viacerých zdrojov vrátane NPE, Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o väčšiu súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania, a tak zabezpečila efektívnejšie prideľovanie finančných prostriedkov Únie;

Ochrana životného prostredia a verejné zdravie

265.  vyjadruje spokojnosť nad celkovým plnením v rozpočtových okruhoch na ochranu životného prostredia, klímu, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v roku 2013; znovu pripomína, že na tieto nástroje politiky sa z rozpočtu Únie vyčlenilo iba necelých 0,5 %, pričom treba mať na zreteli jednoznačnú pridanú hodnotu Únie v týchto oblastiach a podporu občanov Únie politikám Únie v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti potravín; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto percento sa v porovnaní s rokom 2012 znížilo z 0,8 % na 0,5 %;

266.  berie na vedomie prezentáciu politík v oblastiach ochrany životného prostredia a zdravia vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2013; je znepokojený tým, že obe tieto oblasti politiky sa znovu objavujú v kapitole, ktorá sa venuje aj rozvoju vidieka a rybárstvu; opäť vyjadruje kritický postoj k tomuto zloženiu oblastí politiky a naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby v budúcej výročnej správe svoj prístup prehodnotil; v tejto súvislosti poukazuje na osobitnú správu Dvora audítorov č. 12/2014 s názvom Je EFRR účinný pri financovaní projektov, ktoré priamo podporujú biodiverzitu v súlade so stratégiou EÚ pre biodiverzitu do roku 2020?, kde sa zdôrazňuje, že Komisia by mala viesť presné záznamy o priamych a nepriamych výdavkoch na biodiverzitu vrátane sústavy Natura 2000; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tento proces uľahčili tým, že budú poskytovať presné údaje;

267.  oceňuje, že Dvor audítorov vykonáva náhodné kontroly v členských štátoch veľmi systematicky a na ich základe určuje mieru chybovosti; konštatuje, že Dvor audítorov neuvádza, v ktorých členských štátoch alebo oblastiach sa objavujú najväčšie problémy; zdôrazňuje preto potrebu jasného reťazca zodpovednosti a v tejto súvislosti prikladá veľký význam kvalite kontrolných systémov v členských štátoch;

268.  pokladá pokrok pri uskutočňovaní 14 pilotných projektov (PP) a šiestich prípravných akcií (PA) v celkovej sume 5 983 607 EUR za uspokojivý; povzbudzuje Komisiu, aby aj naďalej vykonávala PP a PA podľa návrhu Európskeho parlamentu;

269.  konštatuje, že GR SANCO v roku 2013 zodpovedalo za plnenie sumy 233 928 461 EUR v rozpočtových riadkoch v oblasti verejného zdravia, z čoho bolo uspokojivo zaviazaných 98,1 %; je si vedomý, že približne 77 % z tohto rozpočtu sa priamo presúva do troch decentralizovaných agentúr (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA)) a že miera plnenia všetkých rozpočtových prostriedkov bola 100 % okrem agentúry EMA a úradu EFSA a toto nedostatočné plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov v prípade agentúry EMA a úradu EFSA zodpovedá výsledku za rok 2012;

Kultúra

270.  víta skutočnosť, že v roku 2013 bola miera plnenia rozpočtu na programy na obdobie rokov 2007 – 2013, najmä na program celoživotného vzdelávania a programy Kultúra, Médiá a Mládež v akcii, na úrovni 100 %; žiada, aby sa rozpočet v rámci vzdelávacích a kultúrnych programov na obdobie rokov 2014 – -2020 posilnil a zvýšil; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že na konci roku nesúlad medzi schválenými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami spôsobil nedostatok platieb (ktorý napríklad v rámci programu Erasmus+ viedol k deficitu vo výške 202 miliónov EUR), čo malo vážny nepriaznivý vplyv na nasledujúci rok; vyjadruje vážne znepokojenie a zároveň poľutovanie nad skutočnosťou, že v súvislosti s novými programami, najmä s programami Erasmus+ a Kreatívna Európa, môže nastať podobná situácia, čo by pre Úniu následne znamenalo nebezpečnú stratu dôveryhodnosti a oslabilo dôveru občanov v inštitúcie Únie a pre účastníkov programu by to malo katastrofálne následky;

271.  víta skutočnosť, že program Erasmus od svojho začatia v roku 1987 dosiahol hranicu 3 miliónov študentov, ktorú sa mu podarilo dokonca prekročiť; berie na vedomie udržateľný úspech, ktorý tento hlavný program Únie, prispievajúci k európskej integrácii a zlepšujúci informovanosť o spoločnom európskom občianstve a pocit spolupatričnosti, dosahuje od začiatku svojho fungovania;

272.  je znepokojený tým, že na európskej úrovni, ako sa uvádza v osobitnej správe Eurobarometra č. 399 z roku 2013 o prístupe ku kultúre a účasti na nej, sa verejné rozpočty určené na ochranu a podporu kultúrneho dedičstva výrazne znižujú, rovnako ako účasť na tradičných kultúrnych aktivitách; preto sa domnieva, že nové nástroje Únie určené na podporu európskej stratégie pre kultúru, ako sú programy Kreatívna Európa a Horizont 2020 alebo kultúrna platforma Europeana, treba posilniť;

Potrebné opatrenia

273.  berie na vedomie skutočnosť, že generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu vydal všeobecnú výhradu týkajúcu sa presnosti výkazov nákladov (3 664 miliónov EUR) pre RP7 vo výročnej správe o činnosti generálneho riaditeľstva, napriek tomu, že on sám očakáva, že „čistý finančný vplyv chýb“ bude na základe 1 552 dokončených projektov vo výške približne 2,09 %, t. j. blízko prahu významnosti; domnieva sa, že vzhľadom na tieto výhrady stráca výraz „riadne finančné hospodárenie“ zmysel; vyzýva preto generálneho riaditeľa, aby svoje výhrady v budúcnosti vyjadroval konkrétnejšie a cielenejšie;

274.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o priemernej dĺžke námietkových konaní pred procesmi vymáhania v tejto skupine politík, a to v dostatočnom časovom predstihu pred vydaním správy o nadväzných opatreniach po udelení absolutória Komisii za rok 2013;

275.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia stále nezaslala zoznam príjemcov podľa krajín; očakáva odpoveď v správe o ďalších opatreniach po udelení absolutória Komisii za rok 2013;

276.  víta skutočnosť, že Komisia konečne udelila spravodajcovi prístup k správe o audite operačných nákladov na dva programy (Program celoživotného vzdelávania 6,9 milióna EUR a Mládež v akcii 1,65 milióna EUR), ktoré sa realizovali v rokoch 2012 a 2013 v Turecku; konštatuje, že správa sa poslala na základe rámcovej dohody; vyjadruje znepokojenie nad zistenými významnými nedostatkami, ale víta opatrenia, ktoré prijali turecké orgány v záujme nápravy situácie; žiada Komisiu, aby zhodnotila, či bude treba vykonať nejaké finančné opravy;

277.  vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o výdavkoch na program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií, a to v dostatočnom predstihu pred vydaním správy o nadväzných opatreniach po udelení absolutória Komisii za rok 2013; konštatuje, že v prípade tohto programu môžu rizikové platby dosahovať v roku 2013 výšku až 3,4 milióna EUR, čo predstavuje zvyškovú mieru chybovosti vo výške 2,8 %; konštatuje, že generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CONNECT) napriek týmto skutočnostiam neuviedol žiadnu výhradu;

278.  vyzýva Komisiu, aby komplexne a včas vzhľadom na postup udelenia absolutória za rok 2014 informovala o zvýšení politického zamerania generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu v súvislosti s poverením subjektov mimo Komisie riadením dvoch tretín operačných nákladov RP7;

279.  žiada Komisiu, aby včas s ohľadom na postup udelenia absolutória za rok 2014 poskytla prehľad o pokroku politiky medzi RP7 a programom Horizont 2020 pre výskumných pracovníkov a malé a stredné podniky;

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

280.  víta pokračujúce diskusie medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom o revízii pracovných dohôd a vyzýva ich, aby dosiahli uspokojivú dohodu; berie na vedomie úsilie úradu OLAF o presadzovanie pracovných dohôd; zdôrazňuje, že toto úsilie by nemalo byť neprimerané vzhľadom na obmedzené zdroje tohto úradu;

281.  poukazuje na to, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(130) v účinnosti od 1. októbra 2013 zaväzuje úrad OLAF, aby zabezpečil nezávislé fungovanie sekretariátu dozorného výboru (odôvodnenie 40 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013); v tejto fáze nepozná opatrenia, ktoré by boli prijaté na vykonanie tejto zákonnej povinnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky na nápravu tejto situácie;

282.  vyzýva úrad OLAF, aby včas konzultoval so svojím dozorným výborom ešte pred zmenou pokynov na vyšetrovacie postupy pre zamestnancov a pred stanovením priorít vyšetrovacej politiky;

283.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že úrad OLAF nie vždy realizuje odporúčania svojho dozorného výboru, niekedy dokonca bez uvedenia dôvodu; vyzýva generálneho riaditeľa, aby v tomto smere zlepšil spoluprácu;

284.  pripomína, že 31. januára 2012 začal úrad OLAF 423 vyšetrovaní; vyjadruje znepokojenie nad zákonnosťou takéhoto postupu; vyzýva dozorný výbor úradu OLAF, aby posúdil zákonnosť 423 vyšetrovaní, ktoré sa začali zo dňa na deň, ako aj výsledok týchto vyšetrovaní; takisto žiada dozorný výbor úradu OLAF, aby posúdil štatistiky o trvaní vyšetrovaní, preskúmal fungovanie systému riadenia prípadov a aby o tom podal správu Európskemu parlamentu;

285.  vyzýva dozorný výbor úradu OLAF, aby posúdil aj štatistiky o trvaní vyšetrovaní, preskúmal fungovanie systému riadenia prípadov a aby o tom podal správu príslušnému výboru Európskeho parlamentu;

286.  žiada úrad OLAF, aby vo svojej výročnej správe uviedol podrobnejšie štatistiky o frekvencii začatia a skončenia vyšetrovaní;

287.  žiada úrad OLAF, aby Európskemu parlamentu poskytol viac informácií o praktických aspektoch postupu v prípade výberového konania, dĺžke a interných pravidlách konania;

Administratíva

288.  poukazuje na to, že v posledných štyroch rokov (2011 – 2014) prišlo 336 145 prihlášok do všetkých výberových konaní, ktoré začal Európsky úrad pre výber pracovníkov, priemerné náklady na spracovanie jednej prihlášky dosahujú približne 238 EUR a menej ako 10 % týchto uchádzačov sa nakoniec dostalo do rezervného zoznamu; žiada, aby sa ušetrili peniaze daňových poplatníkov Únie zmenšením byrokracie a predĺžením platnosti rezervných zoznamov aspoň na dva roky; žiada Komisiu, aby do júna 2015 predložila správu na túto tému;

289.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla informácie o najvyšších dôchodkoch úradníkov Komisie vyplatených v roku 2013;

290.  vyjadruje znepokojenie nad zistením Dvora audítorov, že ustanovenia o prijímaní opatrení voči zamestnancom so slabou výkonnosťou sa využívajú len zriedka; vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu uplatňovala služobný poriadok;

291.  žiada informácie o zamestnancoch mimo plánu pracovných miest a o nákladoch na zamestnancov financovaných z iných okruhov než „administratíva“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočtový orgán nedostáva konsolidované informácie o celkovom počte týchto zamestnancov ani o súvisiacich výdavkoch Komisie na zamestnancov;

292.  pripomína, že nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004(131) sa v prílohe 1 časť A zaviedli dve nové platové triedy AD 13 a AD 14 dostupné pracovníkom bez riadiacej zodpovednosti, čo bolo predtým obmedzené na triedu A4 (rovnocenná s AD 12); vyzýva Komisiu, aby aktualizovala správu z roku 2011 o rovnocennosti primeranej kariéry a aby informovala o výdavkoch na zamestnancov v nemanažérskych pozíciách AD 13 a AD 14 v roku 2013;

293.  žiada Komisiu, aby poskytla informácie o financovaní všetkých spoločenských, športových a kultúrnych opatrení pre svojich zamestnancov vrátane prínosu týchto opatrení pre výkonnosť a integráciu vysťahovalcov a ich rodín;

294.  žiada Komisiu, aby v správe o nadväzných opatreniach po udelení absolutória Komisii za rok 2013 informovala o využívaní pružného pracovného času;

295.  vyjadruje znepokojenie nad výrazným zvýšením počtu vysokých úradníkov v triedach AD 13 až AD 16; vidí riziko poškodenia povesti Únie, pretože len ťažko sa dá vysvetliť, že nadčasy nie sú viditeľne zahrnuté do týchto vysokých platov;

296.  konštatuje, že rozdiely v úrovni miezd štátnych zamestnancov pracujúcich pre inštitúcie Únie a zamestnancov pracujúcich pre štátnu správu sú stále veľmi vysoké a vedú, okrem iného, k nedostatočnej mobilite medzi zamestnancami na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu o dôvodoch týchto rozdielov a vypracovala dlhodobú stratégiu na ich zníženie, a aby zároveň venovala osobitnú pozornosť rôznym príspevkom (príspevky na rodinu, expatriáciu, zabývanie a presídlenie), ročnej dovolenke, dovolenke, pracovným cestám a preplácaniu nadčasov;

297.  pripomína oznámenie, ktoré vydal generálny sekretariát Komisie o obmedzení dĺžky odpovedí na parlamentné otázky, ktoré sa stanovuje na 20 riadkov; vyzýva členov Komisie, aby prevzali svoju politickú zodpovednosť a nenechali sa už vo svojich odpovediach obmedzovať generálnym sekretariátom;

298.  vyjadruje obavy o ochranu informátorov a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila plné dodržiavanie ich práv;

299.  poukazuje na to, že mimovládne organizácie dostali v roku 2013 takmer 9 miliónov EUR od GR pre životné prostredie, takmer 4 milióny EUR od GR pre zdravie a spotrebiteľov a 5,7 milióna EUR od GR pre zamestnanosť, sociálne veci a inklúziu; berie na vedomie trvalú externalizáciu úloh Komisie; žiada Komisiu, aby prezentovala Európskemu parlamentu, akú pridanú hodnotu majú pre Úniu peniaze prideľované cez tieto mimovládne organizácie;

300.  vyzýva Komisiu, aby sa členom Komisie, ktorí sú vo funkcii kratšie ako dva roky, v budúcnosti poskytoval vyrovnávací príspevok len na obdobie, ktoré nepresahuje dĺžku ich funkčného obdobia vo funkcii člena Komisie;

301.  domnieva sa, že v čase krízy a rozpočtových škrtov vo všeobecnosti by sa mali znížiť náklady na výjazdy zamestnancov inštitúcií Únie mimo kancelárie a mali by sa čo najviac obmedzovať na pracoviská inštitúcií, pretože výsledná pridaná hodnota neodôvodňuje tieto vysoké náklady;

302.  je znepokojený nedostatkom žien v zodpovedných funkciách Komisie; vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán rovnakých príležitostí, najmä pokiaľ ide o vedúce pozície v záujme čo najrýchlejšieho odstránenia tejto nerovnováhy;

Rozpočet Únie a výsledky

303.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek určitému pokroku, o ktorom informoval Dvor audítorov(132), štvrtá hodnotiaca správa podľa článku 318 ZFEÚ stále nie je užitočným príspevkom k postupu udelenia absolutória, zatiaľ čo podľa ZFEÚ by mala byť súčasťou dôkazov, keď Európsky parlament každoročne udeľuje absolutórium Komisii v súvislosti s rozpočtom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hlavným problémom rozpočtu Únie je nedostatočné zameranie na výkon;

304.  konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej správe za rok 2013 dospel k záveru, že členské štáty sa pri výbere projektov v rámci zdieľaného hospodárenia zamerali najprv na potrebu minutia dostupných finančných prostriedkov Únie než na očakávanú výkonnosť; žiada v záujme zvrátenia tejto pohnútky a dosiahnutia zmeny smerom ku kultúre dobrej výkonnosti, aby sa zvolala nezávislá pracovná skupina na vysokej úrovni (vrátane akademikov) pre výkonnosť rozpočtu Únie s cieľom vydať odporúčania, pokiaľ ide o štrukturálny presun tejto pohnútky z výdavkov na dobrú výkonnosť, založený na posúdení pridanej hodnoty pre Úniu, pri súčasnom dodržiavaní súladu s pravidlami; zastáva názor, že zistenia tejto pracovnej skupiny na vysokej úrovni by mali byť k dispozícii včas pred hodnotením súčasného viacročného finančného rámca v polovici jeho trvania, a mali by tvoriť základ programového obdobia nového viacročného finančného rámca;

305.  pripomína svoju požiadavku, aby si generálne riaditeľstvá Komisie v pláne riadenia stanovili obmedzený počet jednoduchých cieľov podľa požiadaviek Dvora audítorov z hľadiska relevantnosti, porovnateľnosti a spoľahlivosti, ktoré by boli prepojené s hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020, aby uvádzali informácie o ich úspechoch vo výročných správach o činnosti v kapitole s názvom Splnené politické ciele a aby Komisia na základe toho prijala hodnotiacu správu o financiách Únie podľa článku 318 ZFEÚ;

306.  žiada, aby Komisia do nasledujúcich hodnotiacich správ podľa článku 318 ZFEÚ zahrnula analýzu účinnosti, efektívnosti a dosiahnutých výsledkov v oblasti rastu a pracovných miest na základe investičného plánu vo výške 315 miliárd EUR, ktorý oznámil predseda Komisie Jean-Claude Juncker 26. novembra 2014 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu;

307.  žiada, aby Komisia do nasledujúcej hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ zahrnula analýzu vypracovanú v spolupráci s Európskou investičnou bankou týkajúcu sa účinnosti, efektívnosti a výsledkov dosiahnutých prostredníctvom Paktu pre rast a zamestnanosť vo výške 120 miliárd EUR, ktorý schválila Európska rada na svojom zasadnutí 28. a 29. júna 2012;

308.  trvá na tom, aby vnútorná organizácia Komisie, ktorej predsedá Jean Claude Juncker, vzala na vedomie skutočnosť, že stratégia Únie pre rast a zamestnanosť nie je založená na činnostiach vykonávaných jednotlivými generálnymi riaditeľstvami, ale zahŕňa sedem hlavných prierezových iniciatív, ktoré zakaždým realizuje viacero generálnych riaditeľstiev; trvá na tom, aby koordinácia a spolupráca, ktoré sú v tejto súvislosti v rámci Komisie potrebné, nevytvárali nové formy byrokracie;

309.  vyzýva Komisiu, aby so svojím rozpočtom hospodárila tak, aby nedošlo k tematickému prekrývaniu politík a duplicite medzi jej jednotlivými generálnymi riaditeľstvami, ktoré majú podobné alebo takmer rovnaké právomoci;

310.  domnieva sa, že koncepcia/myšlienka štúdií na hodnotenie trvalo udržateľného vplyvu sa musí uplatňovať pre všetky typy finančnej podpory, nielen na výdavky Komisie, ale aj na výdavky všetkých inštitúcií, úradov a agentúr Únie; domnieva sa, že výdavky, ktoré nie sú v súlade so štúdiou/analýzou hodnotenia vplyvu, sa nesmú povoliť ani umožniť;

311.  žiada, aby Komisia predložila príslušnému výboru Európskeho parlamentu do septembra 2015 komplexnú správu o svojej činnosti s cieľom podporiť informátorstvo širokou verejnosťou;

Výkonné agentúry

312.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť(133), agentúra nevykonáva adekvátne overovanie ex ante týkajúce sa poplatkov za priestory, ktoré jej fakturuje správca budovy, výsledkom čoho je neoprávnene vyplatená suma DPH vo výške 113 513 EUR, ktorú agentúra v roku 2013 nevymohla späť; poznamenáva, že väčšinu príslušných zmlúv, faktúr a príjmových dokladov nemala agentúra k dispozícii; poukazuje na vysokú mieru prenesených rozpočtových prostriedkov v hlave II (27 %, 666 119 EUR), čo vyvoláva otázky o riadnom finančnom hospodárení tejto agentúry;

Pašovanie tabakových výrobkov

313.  pripomína, že Európsky parlament vyzval v uznesení, ktoré je súčasťou rozhodnutia o udelení absolutória Komisii za rok 2012, na posúdenie platných dohôd so štyrmi skupinami výrobcov tabakových výrobkov (Philip Morris International Corporation Inc. (PMI), Japan Tobacco International Corporation, British American Tobacco Corporation a Imperial Tobacco Corporation); konštatuje, že počas vypočutia za zatvorenými dverami o tejto problematike sa Komisia zaviazala predložiť do mája 2015 vyhodnotenie skúseností, pokiaľ ide o dohodu s PMI, ktorej platnosť čoskoro uplynie.

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0119. (8) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (9) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 408, 15.11.2014, s. 39. (11) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 67. (12) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (13) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (15) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (16) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (17) Ú. v. EÚ L 101, 21.4.2009, s. 26. (18) Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 46. (19) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (20) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (21) Ú. v. EÚ C 408, 15.11.2014, s. 6. (22) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 74. (23) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (24) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (25) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (26) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (27) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (28) Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 85. (29) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 73. (30) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (31) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (32) Ú. v. EÚ C 408, 15.11.2014, s. 5. (33) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 83. (34) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (35) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (36) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (37) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (38) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (39) Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 73. (40) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 69. (41) Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 183 (42) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (43) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (44) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 240. (45) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (46) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (47) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (48) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (49) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (50) Ú. v. EÚ L 9, 12.1.2008, s. 15. (51) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 58. (52) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (53) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (54) Ú. v. EÚ C 408, 15.11.2014, s. 40. (55) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 351. (56) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (57) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (58) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (59) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (60) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (61) Ú. v. EÚ L 11, 15.1.2008, s. 9. (62) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 54. (63) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (64) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (65) Ú. v. EÚ C 408, 15.11.2014, s. 41. (66) Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 358. (67) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (68) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (69) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (70) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (71) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (72) Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 88. (73) Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 65. (74) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (75) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (76) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (77) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (78) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (79) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (80) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (81) Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2013, body 93 až 97. (82) Pozri vyššie uvedené uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2013, Časť I. (83) Pozri oznámenie Komisie z 29. septembra 2014 o ochrane rozpočtu EÚ do konca roka 2013 (COM(2014)0618), s. 11. (84) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 1.14. (85) Pozri vyššie uvedené oznámenie Komisie COM(2014)0618, tabuľka 5.2: rušenie prostriedkov v politike súdržnosti (775 miliónov EUR), vymáhania platieb v oblasti rozvoja vidieka (129 miliónov EUR) a finančné opravy realizované zrušením viazanosti/odpočítaním pri ukončení, či už v politike súdržnosti (494 miliónov EUR) alebo v iných oblastiach politiky než poľnohospodárstvo a politika súdržnosti (1 milión EUR). (86) Pozri vyššie uvedené oznámenie Komisie COM(2014)0618, tabuľka 7.2. (87) Oznámenie Komisie z 11. júna 2014 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2013 (COM(2014)0342), s. 14: maximálna celková suma vystavená riziku v rámci celkových výdavkov za rok 2013 (rozpočet EÚ a ERF). (88) V prílohe 1 k súhrnnej správe sa vysvetľuje, že „suma vystavená riziku“ je hodnota zlomku operácie, pri ktorej sa odhaduje, že nie je v úplnom súlade s príslušnými právnymi a zmluvnými požiadavkami po uplatnení všetkých kontrol (nápravných opatrení) zameraných na zmiernenie rizík súladu. (89) Z 322 miliárd EUR predstavujú nesplatené rozpočtové záväzky 222 miliárd EUR a 99 miliárd EUR sa vzťahuje na súvahové pasíva, ktoré nie sú kryté nesplatenými záväzkami. (90) Predseda Dvora audítorov Vítor Manuel da Silva Caldeira prezentoval výročné správy na schôdzi výboru CONT 5. novembra 2014. (91) Tamže. (92) Informácie poskytla podpredsedníčka Komisie Kristalina Georgievová počas postupu udeľovania absolutória. (93) Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 16/2014. (94) COM(2013)0362. (95) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 2.11, a osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2013 (absolutórium za rok 2013) s názvom Správne údaje o hrubom národnom dôchodku (HND): štruktúrovanejším a lepšie zameraným prístupom by sa zlepšila účinnosť overenia Komisiou. (96) Vyhlásenie Jaceka Dominika o revízii hrubého národného dôchodku členských štátov, tlačová správa, Brusel, 27. októbra 2014, posledná veta. (97) Stanovisko č. 7/2014 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ C 459, 19.12.2014, s. 1). (98) Prijaté texty, P7_TA(2013)0078. (99) Pozri situačnú správu Dvora audítorov – Ako najlepšie využívať peniaze EÚ: situačná správa o rizikách finančného hospodárenia s rozpočtom EÚ“, 2014, s. 67. (100) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608). (101) Orientačné údaje o rozdelení pomoci podľa objemu pomoci, ktorá bola prijatá v rámci priamej pomoci vyplácanej výrobcom v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1782/2003 a nariadením Rady (ES) č. 73/2009, ktoré poskytol člen Komisie Hogan 8. decembra 2014. (102) Výskyt sa výrazne zvýšil: zo 41 % v roku 2012 na 61% v roku 2013. (103) V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1) sa v určitých regiónoch môže poskytnúť prechodná pomoc na podporu pestovateľov, ktorí si želajú získať štatút organizácie výrobcov (OV) na vytvorenie skupiny výrobcov; toto financovanie môže EÚ čiastočne uhradiť, pričom sa skončí, keď sa skupina výrobcov uznáva ako organizácia výrobcov. (104) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 43. (105) Pozri odpoveď Komisie na písomnú otázku č. 11, vypočutie vo výbore CONT za účasti Phila Hogana, člena Komisie, 1. decembra 2014. (106) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 3.23 a nasledujúce. (107) Pozri výročnú správu o činnosti GR AGRI za rok 2013, príloha 10, tabuľka 51: nové prípady otvorené od roku 2007. (108) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 4.25. (109) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 4.27. (110) Pozri odpoveď na písomnú otázku č. 29, vypočutie vo výbore CONT za účasti člena Komisie Phila Hogana 1. decembra 2014. (111) Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 23/2014 s názvom „Chyby vo výdavkoch na rozvoj vidieka: aké sú príčiny a ako sa riešia?”, s. 10: 8,2 % je priemer za tri roky, pričom dolná hranica je 6,1 % a horná hranica 10,3 %. Priemer predstavuje 8,4 % za rok 2011, 8,3 % za rok 2012 a 7,9 % za rok 2013. (112) Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 23/2014, s. 22 až 24. (113) Vyhlásenie členky Dvora audítorov Rasy Budbergyteovej, vypočutie vo výbore CONT za účasti člena Komisie Phila Hogana 1. decembra 2014. (114) Pozri odpoveď na písomnú otázku č. 12, vypočutie vo výbore CONT za účasti člena Komisie Phila Hogana 1. decembra 2014. (115) Pozri výročnú správu o činnosti GR AGRI za rok 2013, tabuľku 2.1.24. (116) Pozri osobitnú správu Dvora audítorov č. 20/2014, bod 68. (117) Pozri výročnú správu o činnosti GR REGIO za rok 2013, príloha, s. 41. (118) Pozri výročnú správu o činnosti GR REGIO za rok 2013, príloha, s. 42. (119) Pozri výročnú správu o činnosti GR REGIO za rok 2013, príloha, s. 43. (120) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014 doplňujúce nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 5). (121) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). (122) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). (123) COM(2015)0118. (124) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 69, bod 139 a nasl. (125) Vyjadruje poľutovanie nad tým, že týchto 73 systémov riadenia a kontroly v členských štátoch sa považovalo prinajlepšom za čiastočne spoľahlivé (označené oranžovou farbou spomedzi zelenej, žltej, oranžovej, červenej farby): Vorarlberg (AT), Vienna (AT), Styria (AT), Tirol (AT), Brussels (BE), regional development (BG), environment (BG), Business & Innovation (CZ), ROP NUTSII North-East(CZ), ROP NUTS II Silesia (CZ), Integrated OP (CZ), Thuringia (DE), Mecklenburg Wes Pomerania (DE), Saxony-Anhalt, Bremen (DE), North Rheine Westphalia (DE), EC ENV (EE), Attica (EL), West Greece (EL), Macedonia-Thrace (EL), Thessaly-continental Greece-Epirus (EL), Crete and Aegean Islands (EL), Murcia (ES), Melilla (ES),Ceuta (ES), Asturias (ES), Galicia (ES), Extremadura (ES), Castalia La Mancha (ES), Andalucía (ES), Cohesion Fund (ES), Cantabria (ES), Basque region (ES), Navarra (ES), Madrid (ES), Rioja (ES), Cataluña (ES), Balearic Islands (ES), Aragon (ES), Castalia y Leon (ES), Valencia region (ES), Canary Islands (ES), Research, development and innovation for business(ES), Economic development (HU), Environment energy (HU), West Pannon (HU), South Great Plain (HU), Central Transdanubia (HU), North Hungary (HU), Transport (HU), North Great Plain (HU), South Transdanubia (HU), Central Hungary (HU), Adriatic (Instrument for Pre-Accession Assistance - IPA), Mecklenburg West Pomerania/Brandenburg-Poland (European Territorial Cooperation - ETC), Flanders-Netherlands border region (ETC), Networks and mobility (IT), Research (IT), Security (IT), Calabria (IT), Puglia (IT), Sicily (IT), Basilicata (IT), Sardinia (IT), Infrastructure and environment (PL), Development Eastern Poland (PL), Information society (SK), Environment (SK), Regional OP(SK), Transport (SK), Health (SK), Competitiveness and economic growth(SK), Technical assistance (SK), Research and development (SK). (126) Agentúra Európskej únie pre základné práva , Situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ, Luxemburg, 2012. (127) Pozri výročnú správu o činnosti EuropeAid za rok 2013, s. 197. (128) a.b.c.d.e.f.g.h.i.KPI „20 ex ante neoprávnené sumy”KPI 1 „Plnenie rozpočtových prognóz: platby”KPI 2 „Plnenie rozpočtových prognóz: zmluvy”KPI 4 „Absorpčná kapacita nesplatených záväzkov (RAL)”KPI 18 „Percentuálny podiel projektov kontrolovaných v rámci obdobia EAMR”KPI 21 „Plnenie ročného plánu auditov: rok N (2013)”KPI 22 „Plnenie ročného plánu auditov: rok N – 1 (2012)”KPI 23 „Plnenie ročného plánu auditov: rok N – 2 (2011)”KPI 26 „Vymoženie alebo odôvodnenie neoprávnených súm z auditu” (129) UNHCR Inspector General's Office, Inquiry Report INQ/04/005, Ženeva, 12. mája 2005. (130) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (131) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 124, 27.4.2004, s. 1). (132) Pozri výročnú správu Dvora audítorov za rok 2013, bod 10.24. (133) Pozri správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (predtým Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť) za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami agentúry (Ú. v. EÚ C 442, 10.12.2014, s. 358), body 11 až 13.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2013 (2014/2140(DEC))

P8_TA(2015)0119 A8-0067/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s pripomienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s druhým pododsekom článku 287 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (05303/2015 – C8-0053/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0067/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia;

Časť I - osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2013 s názvom Správne údaje o hrubom národnom dôchodku (HND): štruktúrovanejším a lepšie zameraným prístupom by sa zlepšila účinnosť overenia Komisiou

1.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štruktúrovanú a formalizovanú analýzu, v rámci ktorej sa zohľadnia náklady a prínosy a ktorá jej umožní naplánovať si overovanie osobitných oblastí alebo (čiastočných) postupov zostavovania a stanoviť jeho priority; domnieva sa, že pri tejto analýze by sa mali zohľadniť riziká súvisiace so zostavovaním národných účtov členských štátov a relatívna veľkosť zložiek HND v celkovom hospodárstve; domnieva sa, že toto posúdenie rizika by malo byť založené na všetkých kvalitatívnych a  kvantitatívnych informáciách, ktoré sú k dispozícii vo všetkých oddeleniach Eurostatu, a malo by byť zamerané na postupy zostavovania uvedené v súpise HND a najnovších správach členských štátov o kvalite HND;

2.  vyzýva Komisiu, aby skrátila trvanie cyklu overovania s cieľom obmedziť používanie všeobecných výhrad; domnieva sa, že tieto výhrady by sa mali obmedziť na výnimočné prípady, keď existuje podstatné riziko, že sa neochránia finančné záujmy Únie, napríklad keď členský štát vykonáva hlavné revízie počas overovacieho cyklu alebo v nepravidelných intervaloch;

3.  vyzýva Eurostat, aby predkladal jasné a včasné správy Výboru pre HND o prípadoch, v ktorých sa má uplatniť zásada nákladovej efektívnosti;

4.  očakáva, že súčasťou postupu overovania Komisiou bude štruktúrované a formalizované kvalitatívne posúdenie rizika postupov zostavovania uvedených v súpise HND a podrobné overovanie závažných a rizikových zložiek HND; vyjadruje presvedčenie, že výber zložiek HND na účely podrobného overovania by sa mal vykonať v súlade s analýzou nákladov a prínosov uvedenou v odporúčaní 1; domnieva sa, že rozsah a ciele podrobného overovania by mali byť širšie než v prípade priameho overovania, ktoré vykonal Eurostat v najnovšom overovacom cykle;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci overovania venovala osobitnú pozornosť úplnosti HND členských štátov a použitiu porovnateľných postupov odhadu s   cieľom pokryť tieňovú ekonomiku v národných účtoch; vyzýva Eurostat, aby kontroloval, či všetky členské štáty dodržiavajú usmernenia Komisie a prijal primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť porovnateľný prístup členských štátov k tejto otázke;

6.  vyzýva Komisiu, aby viedla dokumentáciu o svojej činnosti vrátane úplného súboru informácií týkajúcich sa overovania, ktoré vykonáva Eurostat na základe administratívnych kontrol a/alebo kontrol národných štatistických úradov; domnieva sa, že na základe kontrolných spisov Eurostatu by mali mať riadiaci pracovníci možnosť jasne určiť výsledky kontrol vybraných zložiek HND v súlade so štandardmi vnútornej kontroly (ICS);

7.  vyzýva Eurostat, aby v prípadoch, keď je to možné, posúdil v súvislosti s opatreniami ich potenciálny dosah (pri vyčísliteľných pripomienkach) a/alebo sumu vystavenú riziku (pri nevyčísliteľných pripomienkach) a určil jasné kritériá významnosti s cieľom stanoviť osobitné výhrady; domnieva sa, že tieto kritériá by mali byť kvalitatívne alebo kvantitatívne; domnieva sa, že vo všeobecnosti by sa výhrady mali uvádzať v súvislosti s osobitnými zložkami HND týkajúcimi sa opatrení, ktoré národné štatistické úrady neriešili v stanovených lehotách a ktorých vplyv môže byť významný;

8.  vyzýva Eurostat, aby zlepšil koordináciu medzi svojím oddelením, ktorého úlohou je overovanie HND na účely vlastných zdrojov, a svojimi ostatnými oddeleniami, najmä tými, ktoré sa zaoberajú národnými účtami; domnieva sa, že v prípadoch, keď prípadné opatrenia vykonané inými oddeleniami Eurostatu môžu mať vplyv na zostavovanie hrubého domáceho produktu (HDP) a/alebo HND, by sa mala uskutočniť konzultácia s Výborom pre HND a na primeranej hierarchickej úrovni v Eurostate by sa malo prijať konečné rozhodnutie týkajúce sa týchto opatrení;

9.  vyzýva Eurostat, aby zlepšil svoje hodnotiace správy tak, aby poskytovali úplné, transparentné a  jednotné hodnotenie údajov členských štátov o HND; domnieva sa, že výročné stanoviská Výboru pre HND by mali obsahovať jasné posúdenie, či údaje členských štátov o HND sú (alebo nie sú) primerané na účely vlastných zdrojov, či ich obsah je v súlade s požiadavkami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003(8) (nariadenie HND) a či sa primerane používajú v rozpočtovom postupe, ako sa uvádza v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000(9) (nariadenie o vlastných zdrojoch);

10.  domnieva sa, že GR pre rozpočet a Eurostat by mali vo svojich výročných správach o činnosti uvádzať pravdivý a verný obraz o overovaní údajov členských štátov o HND a riadení vlastných zdrojov založených na HND; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila požiadavky, podľa ktorých by Eurostat pravidelne predkladal správy o výsledkoch overovaní údajov o HND, na základe ktorých by mohlo GR pre rozpočet vytvoriť potrebné istoty, ktoré sa použijú v súvislosti s jeho výročnými správami o činnosti;

Časť II – osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2013 s názvom Rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu

11.  víta osobitnú správu, v ktorej sa hodnotí rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu; berie na vedomie zistenia, nálezy a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

12.  víta zistenia uvedené v správe, z ktorých je zrejmé, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vynaložili značné úsilie v relatívne náročnom geografickom a politickom kontexte;

13.  upozorňuje však, že stále existuje priestor na lepšie zameranie a prispôsobenie rozvojových stratégií Únie prostredníctvom zodpovedajúcich modelov pomoci s cieľom zvýšiť viditeľnosť a dosah politických cieľov Únie na regionálnej úrovni;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že miera a charakter angažovanosti Únie musia byť diferencované a podmienečné a musia závisieť od merateľného pokroku v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy, udržateľného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii, pričom Únia by mala v prípade potreby poskytovať pomoc s cieľom podporovať pokrok v týchto oblastiach, a to podľa podobných zásad, ako sú zásady susedskej politiky Únie;

15.  domnieva sa, že pokračujúca podpora programov Únie zameraných na krajiny Strednej Ázie je dôležitým cezhraničným nástrojom na podporu porozumenia a spolupráce medzi krajinami tohto regiónu;

16.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca so štátmi Strednej Ázie môže priniesť výsledky len vtedy, keď budú tieto štáty spĺňať medzinárodné normy demokracie, verejnej správy, právneho štátu a ľudských práv; rovnako zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca Únie nemôže byť podriadená hospodárskym, energetickým či bezpečnostným záujmom;

Ďalší vývoj v súvislosti s plánovaním a vykonávaním nadchádzajúcej rozvojovej pomoci

17.  domnieva sa, že akékoľvek budúce regionálne programy by mala navrhovať Komisia, aby mohli získať skutočný regionálny rozmer;

18.  žiada Komisiu, aby sústredila všetku poskytovanú pomoc do malého počtu sektorov;

19.  upozorňuje na to, že nadchádzajúca rozvojová pomoc by sa mala zlepšiť na jednej strane intenzívnejšou vnútornou koordináciou Únie a na druhej strane intenzívnejšou spoluprácou s ostatnými medzinárodnými darcami a regionálnymi zainteresovanými stranami;

20.  dôrazne podporuje otvorenie plnohodnotných delegácií Únie vo všetkých krajinách Strednej Ázie ako prostriedok posilnenia prítomnosti a viditeľnosti Únie v regióne a dlhodobej spolupráce a interakcie so všetkými sektormi spoločnosti, ako aj na podporu pokroku smerom k lepšiemu porozumeniu, vytvoreniu právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv; domnieva sa, že prítomnosť týchto delegácií významným spôsobom prispeje k splneniu cieľov rozvojovej pomoci;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na vypočítanie a ohlasovanie celkových administratívnych nákladov spojených s poskytovaním jej rozvojovej pomoci;

22.  žiada, aby Komisia pre všetky prebiehajúce programy rozpočtovej podpory vymedzila a uplatňovala prísne a objektívne overiteľné podmienky a aby najmä venovala dostatočnú pozornosť podpore mechanizmov na boj proti korupcii;

23.  pripomína, že korupcia je v krajinách Strednej Ázie vážnym problémom; upozorňuje na to, že v roku 2011 dosiahol index vnímania korupcie organizácie Transparency International vo všetkých krajinách Strednej Ázie hodnotu menej než 28 zo 100, pričom Kirgizsko, Turkménsko a Uzbekistan boli medzi 10 % najnižšie umiestnených krajín zo 182 krajín, v ktorých sa prieskum uskutočnil;

24.  domnieva sa, že natoľko rozšírená korupcia môže poškodiť povesť Komisie a znížiť účinnosť programov podpory;

25.  zastáva názor, že rozhodnutia o vyplatení prostriedkov by mali byť založené skôr na pokroku dosiahnutom partnerskými krajinami než na ich reformných záväzkoch; podčiarkuje význam zabezpečenia primeraného politického dialógu založeného na stimuloch a neustálom monitorovaní sektorových reforiem a programov, pri ktorom sa meria výkonnosť a udržateľnosť výsledkov;

26.  požaduje väčšiu transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov zo strany veľvyslanectiev Únie a členských štátov na podporu skutočne nezávislých mimovládnych partnerských organizácií s cieľom pomôcť im účinne sa zapojiť do rozvoja a konsolidácie občianskej spoločnosti;

27.  žiada, aby Komisia zlepšila navrhovanie programov a ich plnenie s ohľadom na získané poznatky a meniace sa okolnosti;

28.  žiada Komisiu, aby predkladala správy o výsledkoch a dosahu tak, aby bolo možné porovnať ich s plánmi a cieľmi;

Časť III – osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2013 s názvom Bola zložka environmentálna politika programu LIFE účinná?

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby program LIFE pôsobil ako katalyzátor zmien rozvoja a vykonávania politiky; zdôrazňuje, že Komisia musí pre projekty, ktoré chce financovať, stanoviť jasné, konkrétne, merateľné a dosiahnuteľné ciele;

30.  zdôrazňuje, že v prípade projektov financovaných z programu LIFE je dôležité, aby prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov nielen v jednej, ale vo viacerých prioritných oblastiach programu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri financovaných projektoch predchádzalo izolácii, aby mali naopak nadnárodný charakter a aby sa merateľným spôsobom prispievalo k ich šíreniu a udržateľnosti a k opakovaniu ich výsledkov vo všetkých členských štátoch;

31.  poznamenáva, že výber najlepších projektov môže niekedy narúšať poskytovanie vnútroštátnych príspevkov; nabáda členské štáty, aby zachovali geografickú rovnováhu tým, že budú navrhovať integrovanejšie projekty, pričom však opätovne zdôrazňuje, že finančné prostriedky by mali byť rozdeľované v prvom rade na základe významu projektov, a nie na úkor kvality projektov;

32.  poznamenáva, že by sa mala venovať osobitná pozornosť potenciálu projektov, pokiaľ ide o ich šírenie, udržateľnosť a opakovanie; vyzýva Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť ciele programu stanovila jasné ukazovatele hodnotenia potenciálu posudzovaných projektov z hľadiska potenciálu ich šírenia, udržateľnosti a opakovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmito cieľmi prijala nadväzujúce opatrenia;

33.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje nástroje riadenia programu s cieľom zabrániť netransparentným postupom výberu; domnieva sa, že súčasťou toho je zlepšenie formulárov na hodnotenie výberu projektov, zavedenie podrobných vzorov na posúdenie deklarovaných nákladov, primerané monitorovanie projektov, zavedenie zodpovedajúcich spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov, ako aj dôsledné nadväzujúce monitorovanie projektov;

Časť IV – osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2013 s názvom Hodnotenie „jednotného auditu“ a spoliehanie sa Komisie na prácu vnútroštátnych kontrolných orgánov v oblasti súdržnosti

34.  zdôrazňuje možnosť zvýšenia účinnosti v prípade reťazca jednotného auditu založeného na spoločných zásadách a normách; nabáda členské štáty, Komisiu a Dvor audítorov, aby v tejto súvislosti pokračovali vo svojom úsilí; domnieva sa, že tento systém jednotného auditu by mal zohľadňovať viacročné programové cykly;

35.  pripomína Komisii poznámky Európskeho parlamentu(10) týkajúce sa zistení Dvora audítorov z jeho výročnej správy za rok 2012: „zdôrazňuje, že zistenia auditu Dvora audítorov poukazujú na nedostatky pri „primárnych kontrolách“ výdavkov (v členských štátoch); poukazuje na to, že v prípade 56 % transakcií v oblasti regionálnej politiky, pri ktorých boli zistené (vyčísliteľné a/alebo nevyčísliteľné) chyby, mali podľa Dvora audítorov orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby odhalili a opravili jednu alebo viacero chýb pred osvedčením vyhlásení o výdavkoch, ktoré sa predkladajú Komisii“; poznamenáva, že preto Európsky parlament súhlasil s výhradou, ktorú vyjadril generálny riaditeľ GR REGIO v súvislosti so systémami riadenia a kontroly ERFF, Kohézneho fondu a nástroja predvstupovej pomoci na programové obdobie 2007 – 2013 v 17 členských štátoch (72 programov), a požiadal o prijatie naliehavých opatrení;

36.  je preto stále presvedčený, že členské štáty musia byť pri riadení štrukturálnych fondov oveľa obozretnejšie;

37.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavedenia národných vyhlásení podpísaných na vhodnej, najlepšie politickej úrovni, a nadviazania na ročné vyhlásenia hospodáriaceho subjektu (článok 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách);

38.  víta skutočnosť, že od roku 2009 Komisia vykonala rozsiahle audity na mieste s cieľom preskúmať prácu kontrolných orgánov; poznamenáva, že vykonala 269 auditov a preskúmala 47 kontrolných orgánov pre EFRR a 84 kontrolných orgánov pre ESF; poznamenáva, že tieto audity pokryli v prvom prípade 96 % a v druhom 99 % celkových pridelených prostriedkov; domnieva sa, že Komisia by počas obdobia financovania mala aspoň raz vykonať audit všetkých operačných programov (OP);

39.  víta skutočnosť, že v prípade, že chyby prekročia prahovú hodnotu 2 %, Komisia platby preruší a pozastaví; domnieva sa, že ide o užitočné nástroje na ochranu finančných záujmov Únie a vyjadruje presvedčenie, že Komisia by sa mala v prípade auditov sústrediť na krajiny so slabými výsledkami;

40.  domnieva sa, že členské štáty by mali Komisii poskytovať dostatočne podrobné informácie o svojich auditoch;

41.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia prijala vhodné opatrenia s cieľom zaručiť, aby kontrolné orgány mohli využívať stabilný a záväzný metodický rámec, ktorý zabezpečí, aby boli výdavky Únie vo všetkých členských štátoch kontrolované podľa tých istých noriem a výsledky boli vykazované presne;

42.  s uspokojením konštatuje, že Komisia predložila 13. decembra 2013 oznámenie o uplatňovaní čistých finančných opráv na členské štáty v poľnohospodárstve a v politike súdržnosti (COM(2013)0934); zdôrazňuje však, že bude závisieť od mnohých faktorov, či nový nástroj povedie k väčšiemu množstvu čistých opráv, a tým k nižšej miere chybovosti v politike súdržnosti;

43.  vyzýva Dvor audítorov a Komisiu, aby vyvinuli audítorský nástroj, ktorý bude na jednej strane ročne zaznamenávať chyby a nezrovnalosti a na druhej strane bude tiež zohľadňovať finančnú opravu počas programového obdobia;

44.  víta skutočnosť, že Komisia v septembri 2013 aktualizovala plán vykonávania a monitorovania správnej implementácie zásady jednotného auditu, ktorej dodržiavanie by malo pomôcť orgánom členských štátov získať status jednotného auditu; požaduje kópiu tohto dokumentu;

45.  nestotožňuje sa s názorom, že kontrola výdavkov by mohla predstavovať administratívnu záťaž; domnieva sa, že povinnosť niesť zodpovednosť nesmie odrádzať potenciálnych príjemcov od žiadania finančnej pomoci;

Časť V – osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2013 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy Európskou úniou v rámci vonkajšej pomoci

46.  víta osobitnú správu, v ktorej sa skúma financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy Úniou v rámci vonkajšej pomoci ako významný príspevok do celkovej politickej a finančnej rozpravy o politike Únie v oblasti zmeny klímy a diplomacie; berie na vedomie zistenia, nálezy a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

47.  víta zistenia uvedené v správe, ktoré poukazujú na to, že Komisia dobre riadila výdavky na oblasť klímy z rozpočtu Únie a Európskeho rozvojového fondu (ERF);

48.  víta tiež začatú prácu Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o spoločné normy Únie pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

49.  opätovne zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu, ktorú vzal Dvor audítorov na vedomie vo svojej osobitnej správe, v ktorej trvá na tom, že finančné prostriedky v oblasti klímy by mali dopĺňať cieľ 0,7 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncept doplnkovosti Európskeho parlamentu nebol v rokovaniach o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) potvrdený;

50.  zdôrazňuje však, že Komisia musí vykonávať vedúcu úlohu v  dostatočnej miere na to, aby čo najviac zvýšila svoj medzinárodný vplyv a konsolidovala nástroje formovania podmienok pre klimatickú/environmentálnu diplomaciu Únie v budúcich rokoch, predovšetkým aby v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) splnila kritériá týkajúce sa klímy, ktoré boli schválené v decembri 2013, v ktorých sa uvádza, že „by mali prispievať ku konečnému cieľu vyžívať najmenej 20 % rozpočtu Únie na nízkouhlíkovú a klimaticky odolnú spoločnosť a program Celosvetové verejné statky a problémy (GPGC) by mal využívať najmenej 25 % svojich zdrojov na pokrývanie nákladov súvisiacich so zmenou klímy a životným prostredím (odôvodnenie 20 DCI)“; upozorňuje na to, že v prílohe IV DCI sa uvádza, že podľa programu Celosvetové verejné statky a problémy (GPCG) je 27 % prostriedkov vyčlenených na životné prostredie a zmenu klímy a že aspoň 50 % programu GPGC bude slúžiť na aktivity súvisiace s klimatickými zmenami a cieľmi, ktoré súvisia so životným prostredím;

51.  víta, že približne 40 krajín sa od roku 2011 zaviazalo k zlepšeniu spoločného plánovania EÚ; poukazuje však na to, že je naďalej potrebné podstatne zlepšiť koordináciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy medzi Komisiou a členskými štátmi, aby neboli splnené len záväzky na rok 2020, ale aby si Únia zároveň zachovala vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o aktivity v oblasti klímy, a bol zabezpečený boj proti korupcii v rozvojových krajinách;

52.  opakuje podporu Európskeho parlamentu spoločnému plánovaniu a svoje uznanie významnému pokroku, ktorý sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť; s potešením očakáva, že v prípade, ak toto plánovanie bude viesť k zmenám v plánovaní DCI, bude sa s ním opäť konzultovať, ako sľúbila Komisia;

53.  berie na vedomie vysvetlenia ťažkostí pri sledovaní a vykazovaní spôsobených rozdielnymi metódami vykazovania v členských štátoch, ktoré boli uvedené v správe Komisie o zodpovednosti v oblasti financovania rozvoja vydanej 3. júla 2014 vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorá v prvom zväzku obsahuje časť o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy Európskou úniou; poznamenáva, že v správe sa opakovane uvádza suma 7,3 miliardy EUR vo forme financovania urýchleného začatia činnosti, ktorú uvoľnili Únia a členské štáty, a naliehavo žiada ďalšie zlepšenie vykazovania dosahu a výsledkov rozvojovej pomoci;

Budúci vývoj

54.  žiada účelové viazanie prostriedkov špecifickým sektorom, vrátane financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pokiaľ sa čerpajú prostredníctvom rozpočtovej podpory, a viac transparentnosti pri využívaní prostriedkov vo všeobecnosti;

55.  domnieva sa, že Komisia a ESVČ by mali posilniť svoju komunikačnú politiku, pokiaľ ide o globálne poskytovanú podporu, ako aj podporu jednotlivým štátom, a dávať najavo hodnoty Únie;

56.  uznáva, že korupcia naďalej predstavuje významnú prekážku pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, a naliehavo žiada Komisiu, aby s partnermi v oblasti rozvoja intenzívnejšie pracovala na témach súvisiacich s korupciou;

57.  požaduje, aby Komisia predložila Rade plán zvýšenia financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v záujme dosiahnutia cieľa na rok 2020 stanoveného v rámci Kodanskej dohody, ktorý by obsahoval aj definíciu súkromného financovania;

58.  požaduje, aby Komisia vypracovala nezávislé hodnotenie globálnej aliancie proti zmene klímy a aby zároveň preskúmala, prečo sa väčšina členských štátov nezapojila do spolufinancovania tejto iniciatívy;

59.  žiada Komisiu a ESVČ, aby informovali o tom, v akom rozsahu sa v rámci rozvojovej pomoci plní cieľ vyčleniť v období 2014 – 2020 z rozpočtu Únie a ERF 20 % prostriedkov na opatrenia súvisiace s klímou, a aby uviedli, aké sumy boli vyčlenené a vyplatené;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(11) (nariadenie o mechanizme monitorovania) schválili spoločné štandardy monitorovania, vykazovania a overovania, najmä pokiaľ ide o definíciu pojmov „nové a dodatočné“, uplatňovanie ukazovateľov z Ria a vyplácanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy;

61.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s cieľom vykonávať Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií o prídeloch pre jednotlivé krajiny, spoločnom plánovaní a predchádzaní korupcii pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a v boji proti nej;

Časť VI – osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2013 s názvom Spoľahlivosť výsledkov kontrol výdavkov na poľnohospodárstvo vykonávaných členskými štátmi

62.  uznáva, že systémy skúmané v osobitnej správe č. 18/2013 boli zmenené novými nariadeniami o SPP (spoločná poľnohospodárska politika), pričom sa rozšírili povinnosti certifikačných orgánov v členských štátoch v oblasti overovania zákonnosti a správnosti výdavkov a overovania výsledkov kontrol oznamovaných Komisii;

63.  víta neustále úsilie Komisie o zjednodušenie SPP; očakáva, že zjednodušenie kritérií oprávnenosti bude viesť k zjednodušeniu pravidiel kontroly a zároveň môže prispieť k zníženiu chybovosti;

64.  pripomína Komisii, aby zaistila, aby sa zistené problémy neopakovali; pripomína, že Dvor audítorov uviedol vo výročnej správe za rok 2012 tieto zistenia:

65.  zdôrazňuje, že 3. apríla 2014 Európsky parlament podporil výhradu generálneho riaditeľa GR AGRI vo výročnej správe o činnosti za rok 2012, pokiaľ ide o nedostatky týkajúce sa oprávnenosti pôdy na získanie podpory, ktoré zistila Komisia a Dvor audítorov; pripomína, že Európsky parlament požiadal najmä o to, aby sa trvalé pasienky riadne zaznamenávali v databáze systému identifikácie pozemkov (LPIS) a aby ho Komisia každých šesť mesiacov informovala o dosiahnutom pokroku;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali nápravné opatrenia, pokiaľ sa zistí, že systémy riadenia a kontroly a/alebo databázy IACS majú nedostatky alebo sú neaktuálne;

67.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby platby vychádzali z výsledkov kontrol a aby kontroly mali potrebnú kvalitu s cieľom spoľahlivo a dôsledne stanoviť veľkosť oprávnenej plochy;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola činnosť platobných agentúr a certifikačných orgánov zorganizovaná takým spôsobom a v takej kvalite, aby mohla slúžiť ako spoľahlivý základ na hodnotenie zákonnosti a správnosti príslušných operácií; tvrdí, že Komisia by preto mala pracovať na dosiahnutí cieľa jednotnej stratégie auditu kontrolných systémov SPP;

69.  víta zmenu v prístupe GR AGRI k výpočtu zvyškovej chybovosti v prípade oddelenej pomoci na plochu za rok 2012, keďže zohľadňuje skutočnosť, že štatistiky kontrol, vyhlásenia riaditeľov platobných agentúr a činnosť certifikačných orgánov môžu byť postihnuté nedostatkami ovplyvňujúcimi ich spoľahlivosť; požaduje, aby sa tento nový prístup v novom období financovania rozšíril na všetky výdavky v rámci SPP vo výročných správach GR AGRI o činnosti;

70.  pripomína Komisii, že podporil výhradu uvedenú vo výročnej správe o činnosti GR AGRI k celkovým výdavkom EPFRV za rok 2012 a že táto výhrada vychádza z pochybností, pokiaľ ide o kvalitu kontrol v niektorých členských štátoch a chybovosť, ktorú uviedol Dvor audítorov;

71.  vyzýva členské štáty, aby efektívne vykonávali existujúce administratívne kontroly a používali pritom všetky príslušné informácie, ktoré majú k dispozícii platobné agentúry, pretože tak možno zistiť a opraviť väčšinu chýb;

72.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na nákladovú efektívnosť kontrol ako významnú oblasť, a to konkrétne rozvíjaním používania kontrol založených na riziku;

73.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v oblastiach rozvoja vidieka rovnako uplatňovali a dodržiavali jednotné normy a postupy, a to zo strany schvaľovacích i kontrolných orgánov;

Časť VII – osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou

74.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy (fondy ESI) sú najdôležitejším zdrojom financovania projektov mestskej mobility Únie a že takéto projekty nie sú dôležité len z hľadiska prístupnosti mestských oblastí v menej rozvinutých regiónoch Únie, ale plnia tiež dôležité sociálne a environmentálne úlohy z hľadiska kvality života občanov Únie;

75.  zdôrazňuje čoraz väčší význam pokračovania finančnej pomoci Únie, a to najmä vzhľadom na mimoriadne negatívne dôsledky rozširovania miest a na perspektívu ďalšieho neustáleho nárastu mestského obyvateľstva;

76.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby Komisia a členské štáty realizovali projekty mestskej mobility zodpovedne, účinne a efektívne a aby sa pritom snažili dosiahnuť konkrétne výsledky, a nielen čerpať dostupné fondy;

77.  so zreteľom na zásadu subsidiarity opakuje výzvu členským štátom uvedenú v oznámení Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje, (COM(2013)0913):

78.  so zreteľom na negatívny vplyv finančnej krízy na využívanie dopravných systémov vyzýva Komisiu a orgány v členských štátoch, aby venovali väčšiu pozornosť cieľom a ukazovateľom, a to najmä vo formulároch projektových žiadostí, s cieľom odhaliť možné riziká a predísť prílišnému optimizmu v budúcich projektoch a zabrániť prekročeniu harmonogramu a nákladov, ako sa uvádza v osobitnej správe;

79.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala dôkladnejšie analýzy nákladov a prínosov v predbežných rozpočtoch projektov mestskej dopravy, vymieňala si najlepšie postupy s členskými štátmi a aby podporovala takéto výmeny medzi nimi, čím by podporila orgány v úspešnom vypracúvaní projektov, ktoré nepodliehajú schvaľovaniu Komisie;

80.  trvá na tom, aby Komisia podporovala používanie nástroja Jaspers (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch) členskými štátmi a aby v plnej miere využila jeho potenciál pomôcť pri vypracúvaní a posudzovaní kvality projektov mestskej dopravy financovaných z ESI;

81.  upozorňuje však na skutočnosť, že mestská verejná doprava nie je len činnosťou vytvárajúcou príjmy, ale aj dôležitým a niekedy nenahraditeľným prvkom systémov mestskej mobility v mnohých veľkých mestách, a dokonca aj v rozvinutejších regiónoch, keďže pre ne je tiež charakteristický tzv. mestský paradox vzhľadom na existenciu sociálne znevýhodnených obvodov;

82.  žiada preto, aby príslušné orgány v plnej miere zohľadnili sociálny rozmer projektov mestskej verejnej dopravy na základe vhodných odôvodnení uvedených v žiadosti;

83.  žiada Komisiu, aby urýchlene prijala príslušné vykonávacie a delegované akty s cieľom predísť možným oneskoreniam, keďže vypracovanie a realizácia projektov v oblasti dopravy si obyčajne vyžadujú dlhší čas;

84.  trvá na tom, aby sa uplatňovali prvky uvedené v prílohe k oznámeniu Komisie zo 17. decembra 2013 vrátane:

85.  upozorňuje na chýbajúce adekvátne ukazovatele na meranie účinnosti projektov mestskej dopravy uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013(12) (nariadenie o EFRR) a trvá na tom, aby Komisia do vykonávacích a delegovaných aktov súvisiacich s týmto typom projektov začlenila vhodnejšie ukazovatele so zreteľom na ukazovatele, ktoré odporučil Dvor audítorov;

Časť VIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane?

86.  víta osobitnú správu vyhodnocujúcu riadenie preferenčných obchodných režimov v súvislosti s výlučnou právomocou Únie ako dôležitý príspevok ku všeobecnej politickej diskusii o vonkajšom obchode a rozvojových politikách Únie; berie na vedomie zistenia a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

87.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia neposúdila primerane všetky hospodárske vplyvy preferenčných obchodných režimov (PTA), a tiež nad tým, že nie je v plnej miere zaručený výber príjmov;

88.  pripomína, že dostatočne informovať tvorcov politík, rôzne zainteresované strany a daňových poplatníkov Únie o hlavných prínosoch a nevýhodách rôznych možností a scenárov v oblasti obchodnej politiky je hlavnou prioritou;

89.  považuje za neprípustné, že v niektorých prípadoch sú posúdenia vplyvu na udržateľnosť (SIA) neúplné, založené na starých a neaktuálnych informáciách alebo úplne chýbajú, prípadne sú k dispozícii až po podpise dohody (Čile);

90.   trvá na tom, že pred podpisom každej novej dohody by mala byť dokončená a zverejnená podkladová štúdia SIA;

91.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že partneri v rámci všeobecného systému preferencií (systém GSP) sa v niektorých prípadoch nehlásia k medzinárodným dohodám o ľudských právach a pracovnom práve; vyzýva Komisiu, aby v dohodách o preferenčných obchodných režimoch kládla väčší dôraz na životné prostredie a dobrú správu;

92.  najneskôr do októbra 2015 by chcel byť informovaný o opatreniach, ktoré Komisia vykoná na základe odporúčaní a pozorovaní Európskeho parlamentu a Dvora audítorov;

Budúci vývoj

93.  domnieva sa, že v záujme lepšieho posudzovania hospodárskeho vplyvu preferenčných obchodných režimov by Komisia mala:

94.  v záujme zlepšenia ochrany finančných záujmov Únie vyzýva Komisiu, aby:

Časť IX – osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2014 s názvom Skúsenosti, ktoré získala Európska komisia pri vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II)

95.  víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Dvora audítorov č. 3/2014;

96.  vyjadruje kritiku na adresu Komisie za to, že neposkytla dostatok odborného personálu na začiatku projektu, ani pokiaľ ide o technickú implementáciu, ani v otázke hodnotenia kvality projektu SIS II;

97.  odporúča začlenenie každého významného projektu IT do postupu riadenia IT a zapojenie nielen odborníkov z generálneho riaditeľstva Komisie pre informatiku, ale aj odborníkov z ostatných generálnych riaditeľstiev a externých odborníkov, aby sa lepšie využili interné odborné poznatky;

98.  odporúča, aby Komisia využívala odborné poznatky členských štátov už od začiatku každého veľkého projektu a aby zriadila expertnú skupinu pozostávajúcu zo zástupcov členských štátov zodpovedných za projekt; domnieva sa, že poslanie a právomoci skupiny a jej členov by sa mali jasne vymedziť;

99.  kritizuje skutočnosť, že ani Komisia, ktorá mala okrem iného zastupovať záujmy koncových užívateľov SIS II, ani hlavné zainteresované strany nepoznali technické požiadavky a požiadavky užívateľov na začiatku projektu;

100.  očakáva, že pri budúcich projektoch stanoví Komisia v spolupráci s členskými štátmi na začiatku projektu presný profil technických požiadaviek a požiadaviek užívateľov, ktoré treba splniť;

101.  skutočnosť, že Komisia zverejnila všeobecnú výzvu na predkladanie ponúk na projekt bez jasného vymedzenia požiadaviek, považuje za mrhanie peniazmi daňových poplatníkov;

102.  odporúča Komisii, aby pre budúce projekty IT stanovila realistický podnikateľský plán a harmonogram založený na jasne vymedzených požiadavkách, pokiaľ ide o formu a obsah, a prehľadnej analýze nákladov a časového plánovania s prihliadnutím na riziká a komplexnosť projektu;

103.  kritizuje skutočnosť, že Komisia sa niekoľkokrát pokúšala utajiť oneskorenia a zvýšenie nákladov;

104.  požaduje pre budúce projekty IT najvyššiu možnú transparentnosť, pokiaľ ide o neustály obeh informácií vo vzťahu k príslušnému výboru Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o zásadné rozhodnutia, ktoré spúšťajú po sebe idúce fázy projektu, alebo nepredvídané zmeny nákladov, časové plánovanie alebo alternatívne riešenia;

105.  domnieva sa, že podmienky na presadzovanie nárokov na odškodnenie by v zmluve s hlavným dodávateľom nemali byť obmedzené; budúce zmluvy by mali obsahovať účinné sankčné mechanizmy, aby sa zaručilo včasné odovzdanie projektu na požadovanej úrovni;

106.  kritizuje Komisiu za to, že neukončila zmluvu s hlavným dodávateľom napriek zlým výsledkom v prvej fáze projektu;

107.  kritizuje Komisiu za to, že netrvala pri implementácii SIS II na systéme vývoja založenom na komponentoch; domnieva sa, že ak by boli zavedené prepojiteľné bloky prác, ucelené komponenty sa mohli odovzdať inému dodávateľovi, aby sa zamedzilo väzbe na jedného konkrétneho dodávateľa;

108.  kritizuje Komisiu za to, že opätovným prerokúvaním zmluvy prekročila hodnotu pôvodnej zmluvy osemnásobne v porovnaní s pôvodnou hodnotou napriek tomu, že v článku 126 ods. 1 písm. e) nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002(13) sa stanovuje, že hodnota zmluvy nesmie prekročiť 50 % jej pôvodnej hodnoty;

109.  v tejto súvislosti poznamenáva, že je zrejme potrebné zrevidovať článok 134 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012(14), pretože technické alebo umelecké dôvody, ktorými sú verejní obstarávatelia viazaní na jedného konkrétneho dodávateľa, by nemali poskytovať možnosť obchádzať ochranné ustanovenie v písmene e) toho istého odseku a umožňovať neprimerané prekročenie pôvodnej hodnoty hlavnej zmluvy;

110.  konštatuje, že v prípade značného prekročenia pôvodných nákladov na projekt alebo výrazných zmien v očakávaných nákladoch, rizikách alebo alternatívnych riešeniach by mal rozpočtový orgán vopred vydať povolenie;

111.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niekoľkých prípadoch došlo k opätovnému vyčleneniu rozpočtových prostriedkov bez toho, aby to schválil rozpočtový orgán;

112.  víta usmernenia pre riadenie projektov, ktoré generálne riaditeľstvo Komisie pre informatiku vydáva od roku 2011; domnieva sa, že na základe týchto usmernení musí začatie ďalších krokov projektu schváliť vedúci výbor projektu, čo je známe aj ako „schválenie prechodu projektu do ďalšieho štádia“;

113.  zdôrazňuje, že treba hľadieť do budúcnosti, pretože na konci tohto desaťročia môže byť projekt SIS II na konci životnosti a bude potrebný projekt SIS III; dúfa, že v tomto ohľade sa prípravy projektu SIS III uskutočnia oveľa lepším spôsobom;

Časť X – osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2014 s názvom Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech

114.  vyzýva Komisiu, aby zákonodarnému orgánu Únie navrhla potrebné úpravy súčasných nástrojov (krížové plnenie a rozvoj vidieka) s cieľom zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(15) (rámcová smernica o vode (RSV)) alebo prípadne navrhla nové nástroje, prostredníctvom ktorých bude možné splniť ambicióznejšie plány v oblasti integrácie cieľov vodohospodárskej politiky do SPP;

115.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s RSV:

116.  očakáva, že Komisia navrhne vhodné mechanizmy, ktoré dokážu účinne presadzovať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu programových dokumentov členských štátov vypracúvaných v súlade s RSV a zabraňovať odchýlkam od harmonogramu stanoveného v RSV; domnieva sa, že s týmto cieľom by sa predtým, ako sa vyčlenia finančné prostriedky na rozvoj vidieka, malo zabezpečiť splnenie minimálnych podmienok týkajúcich sa vykonávania RSV;

117.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne urýchlili proces vykonávania RSV a v nasledujúcom riadiacom cykle (2015) zlepšili kvalitu svojich PMP tým, že opíšu jednotlivé opatrenia (napr. z hľadiska rozsahu, harmonogramu, cieľov a nákladov) a primerane ich objasnia a konkretizujú na operačnej úrovni a na miestnej úrovni, ako aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

118.  vyzýva Komisiu, aby upevnila svoje znalosti o vzťahu medzi kvalitou/kvantitou vody a poľnohospodárskymi postupmi, a to tak, že vylepší súčasné systémy monitorovania a uistí sa, že dokážu aspoň posúdiť vývoj rôznych foriem záťaže poľnohospodárskych postupov na vodu; domnieva sa, že by to pomohlo pri identifikácii oblastí, ktoré najviac potrebujú finančné prostriedky SPP;

119.  naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili včasné predkladanie správ, spoľahlivosť a ucelenosť údajov, ktoré poskytujú Komisii, pretože kvalita informácií o vode za Úniu ako celok závisí od kvality informácií, ktoré poskytujú členské štáty;

Časť XI – osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2014 s názvom Európsky bankový dohľad nadobúda formu – Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a jeho meniaci sa kontext

120.  zdôrazňuje potrebu medziodvetvovej analýzy vplyvov, ako aj skutočnosť, že je potrebné zohľadniť čas potrebný na vypracovanie technických predpisov; víta návrh Komisie stanoviť termíny na vypracovanie technických predpisov a konštatuje, že sa vykonáva medziodvetvová analýza právnych predpisov Únie vo finančnej oblasti prijatých v uplynulých rokoch, ktorá je zameraná na opatrenia regulačného balíka;

121.  zdôrazňuje, že opatrenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo by naďalej mali byť z politického hľadiska neutrálne; domnieva sa však, že treba čo najskôr posilniť konvergenciu postupov dohľadu, aby mohol vykonávať svoje úlohy a poslanie;

122.  domnieva sa, že nezávislý systém kontroly je základom riadneho fungovania finančného trhu; vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s politickým rozhodnutím považovať Európsky orgán pre bankovníctvo len za koordinačný orgán, a nie za orgán mikroprudenciálneho dohľadu v období, keď si dôvera vo finančné inštitúcie vyžaduje rozhodné opatrenia;

123.  berie na vedomie obmedzenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o kolégiá orgánov dohľadu, ako aj jeho vplyv na konvergenciu postupov dohľadu; víta pokrok, ktorý orgán v rámci týchto obmedzení dosiahol v zlepšovaní fungovania kolégií, najmä vo vzťahu k prijímaniu spoločných hodnotení rizík a spoločných rozhodnutí;

124.  so znepokojením konštatuje, že hoci sa v rámci celkového balíka predpisov o jednotnom mechanizme dohľadu posilnila úloha Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri iniciovaní a koordinácii stresových testov, právnu zodpovednosť za vykonanie stresového testovania majú naďalej príslušné orgány, v dôsledku čoho orgán nemá kontrolu nad výsledkami testov; .

125.  so znepokojením konštatuje, že Európsky orgán pre bankovníctvo nie je schopný úplne naplniť svoje poslanie v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to najmä v dôsledku chýbajúcich právnych nástrojov na riešenie týchto otázok a obmedzeného priestoru na prijímanie právne záväzných rozhodnutí týkajúcich sa zákazu určitých produktov alebo činností; zdôrazňuje však úlohu spoločného výboru uľahčovať a zlepšovať výmenu názorov naprieč sektormi a súhlasí s Dvorom audítorov, že na ochranu spotrebiteľov vo finančnom sektore Únie sú potrebné posilnené opatrenia;

126.  domnieva sa, že väčšia koordinácia s vnútroštátnymi orgánmi ochrany spotrebiteľa by mohla zvýšiť vplyv Európskeho orgánu pre bankovníctvo v tejto oblasti;

127.  súhlasí s Dvorom audítorov, že vytvorenie systému merania výkonnosti je nevyhnutné na účinné monitorovanie, a na základe informácií Európskeho orgánu pre bankovníctvo berie na vedomie, že orgán práve zavádza systém merania výkonnosti;

128.  konštatuje, že bankový dohľad v celej Únii si vyžaduje jasné rozdelenie úloh a zodpovednosti medzi Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsku centrálnu banku a vnútroštátne orgány dohľadu, a to v rámci jednotného mechanizmu dohľadu i mimo neho; žiada preto ďalšie vyjasnenie ich úloh a povinností, aby sa predišlo riziku prekrývania úloh, možným medzerám a nejasnej zodpovednosti;

129.  domnieva sa, že treba zlepšiť súčasné pravidlá dohľadu s cieľom zahrnúť dôkladnejší dohľad nad národnými bankami v krajinách, ktoré prijali euro, ale nie sú členskými štátmi, ako je napr. Vatikán, Andorra, Monako a San Marino;

130.  domnieva sa, že je potrebné prehodnotiť parametre pre rizikovo vážené aktíva, aby neboli penalizované banky, ktoré majú najväčšiu expozíciu voči bankovým produktom súvisiacim s úvermi, a zároveň neboli odmenené banky, ktoré majú zlé alebo pochybné finančné produkty, ako sú deriváty;

Časť XII – osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2014 s názvom Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov – dosiahli sa ňou dobré výsledky?

131.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 6/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

132.  víta zistenie Dvora audítorov, že vykonávanie vybraných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bolo bezproblémové a považuje túto skutočnosť za potvrdenie vyspelosti kľúčových technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

133.  zastáva názor, že pri projektoch v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré spravidla začnú v plnej miere fungovať až po niekoľkých rokoch, je náročné primerane zhodnotiť ich výkon pred uplynutím tohto obdobia;

134.  domnieva sa, že v nástrojoch politiky súdržnosti, ako aj v iných nástrojoch, napríklad v Európskom energetickom programe pre obnovu – a nielen v prípade projektov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie – by mala byť pevne zakotvená zásada nákladovej účinnosti, a to aj v prípade, že slúžia na všeobecnejšie účely; poukazuje na to, že pojem nákladová účinnosť je možné vymedziť rôznymi spôsobmi; navrhuje preto, aby Komisia a členské štáty spolu rokovali o možných spôsoboch, ako by bolo možné túto myšlienku prispôsobiť, aby boli k dispozícii účinnejšie usmernenia pre vykonávanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

135.  je znepokojený tým, že regulačný rámec Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nie je v úplnom súlade s požiadavkami finančných nástrojov Únie – Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu – ktoré sú najdôležitejšími zdrojmi financovania obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu právnych predpisov a opravila zistený nesúlad;

136.  je presvedčený, že verejné financovanie v tejto oblasti by malo dopĺňať súkromné investície a malo by zohrávať kľúčovú úlohu pri ich podpore; zastáva však názor, že niektoré projekty, najmä pokiaľ sú rozsiahlejšie, si vyžadujú väčšie verejné investície;

137.  domnieva sa, že nestabilné a nepredvídateľné podnety a režimy podpory bránia investíciám do obnoviteľných zdrojov energie; trvá na tom, že súčasná neistá situácia zároveň narúša proces výberu výrobných technológií, čo ešte viac ohrozuje zásady nákladovej účinnosti;

138.  zdôrazňuje, že neistota a problémy spojené s integráciou sústav obnoviteľných zdrojov energie predstavujú nielen prekážku pre súkromné investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ale môžu tiež znížiť hospodársku a finančnú udržateľnosť prebiehajúcich projektov a vykonávanie budúcich programov EFRR a Kohézneho fondu; vyzýva Komisiu, aby preverila súčasný stav regulačných a technických prekážok na úrovni členských štátov s cieľom zlepšiť prístup malých a veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie k elektrizačnej sústave;

139.  konštatuje, že Komisia by mala prísnejšie dohliadať na nový regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 vrátane jeho počiatočných cieľov a ukazovateľov výkonnosti, čo by umožnilo účinné monitorovanie a hodnotenie;

140.  žiada členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie o výmenu najlepších postupov a stanovenie spoločných postupov v záujme harmonizácie svojich vnútroštátnych administratívnych systémov;

141.  konštatuje, že príliš podrobné kritériá na výber obnoviteľných zdrojov energie môžu predstavovať spôsob, ako sa zbaviť konkurencie; žiada Komisiu, aby posilnila usmernenia v tejto veci a dané prípady pozorne sledovala;

142.  berie na vedomie odpoveď Komisie, podľa ktorej už boli niektoré odporúčania Dvora audítorov vykonané prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES(16) (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie);

Časť XIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2014 s názvom Bola podpora rozvoja podnikateľských inkubátorov z EFRR úspešná?

143.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

144.  konštatuje, že podnikateľské inkubátory podporujú zakladanie a ďalší rozvoj nových podnikov, ktorý môže malé a stredné podniky (SME) umiestniť do centra hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii;

145.  vyjadruje presvedčenie, že programy financovania politiky súdržnosti uplatňované v súvislosti s týmito auditovanými inkubátormi by mali mať štruktúrované plánovanie, jasný súbor cieľov a efektívne hodnotenie; zastáva názor, že auditované inkubátory majú nedostatky vo všetkých uvedených oblastiach;

146.  pripomína, že z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa poskytol výrazný finančný príspevok na vybudovanie infraštruktúry podnikateľských inkubátorov a že zariadenia auditovaných inkubátorov boli riadne založené, avšak výkonnosť týchto inkubátorov bola obmedzená;

147.  poukazuje na to, že počet podnikateľských plánov vytvorených pomocou inkubátorov, počet začínajúcich podnikov (start-up) vytvorených s podporou inkubátorov, ako aj počet vytvorených pracovných miest bol v priemere oveľa nižší ako údaje z referenčných inkubátorov, ktoré Dvor audítorov použil na porovnanie;

148.  konštatuje, že auditované inkubátory financované z EFRR ponúkali obmedzenejší rozsah služieb ako referenčné inkubátory a že úroveň zručností a odborných poznatkov inkubátorov financovaných z EFRR bola nižšia;

149.  zdôrazňuje, že vybudovaný hodnotový reťazec podnikateľskej podpory s kvalifikovanými pracovníkmi, osvedčenými postupmi a pravidelným monitorovaním je dôležitý z hľadiska efektivity podnikateľských inkubátorov;

150.  berie na vedomie vysvetlenie Komisie, že členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004, nemali po pristúpení podnikateľskú infraštruktúru, znalosti ani skúsenosti, a preto nemohli dosahovať lepšie výsledky; pripomína však, že audit sa uskutočnil v inkubátoroch v členských štátoch v zložení 4+2, pričom len dva štáty pristúpili k Únii v roku 2004;

151.  zastáva názor, že Komisia v po sebe idúcich programových obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 neprejavila o podporu týchto podnikov dostatočný záujem; poznamenáva, že to potvrdzujú aj nedostatky v poradenstve, ktoré Komisia v týchto programovacích obdobiach poskytovala, najmä v rokoch 2006 až 2010;

152.  pripomína, že vytváranie a výmena osvedčených postupov, najmä v nových podnikoch, sú dôležitými opatreniami na zvyšovanie efektívnosti; vyjadruje poľutovanie nad veľmi chabými výsledkami, ktoré dosiahli auditované inkubátory; vyzýva Komisiu, aby zlepšila poradenstvo poskytované riadiacim orgánom členských štátov v tejto oblasti a tieto orgány vyzýva, aby efektívne uplatňovali tieto usmerňujúce zásady;

153.  zdôrazňuje, že investovanie do školenia pracovníkov, na zabezpečenie efektívnej podpory poskytovanej spoločnostiam, ktoré využívajú podporu inkubátorov, a potenciálnym klientom, je dôležité z hľadiska efektivity podniku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prvok sa v auditovaných inkubátoroch vo všeobecnosti takisto zanedbával;

154.  konštatuje, že podpora podnikateľských inkubátorov by mohla vychádzať z komplexnej a hĺbkovej analýzy, ako aj zo súboru individuálnych, konkrétnych, na mieru šitých preskúmaní pre projekty s osobitnou podporou (napríklad štúdia uskutočniteľnosti, podnikateľský plán a pod.); domnieva sa, že tieto preskúmania by mohli poskytovať jasnú argumentáciu pre takúto podporu;

155.  vyjadruje presvedčenie, že nie každá lokalita je predurčená na úspešný výsledok s použitím podnikateľských inkubátorov, ktorých cieľom je dodať pridanú hodnotu regionálnemu a hospodárskemu rozvoju; domnieva sa, že by sa mali podporovať iba tie inkubátory, ktoré spĺňajú úvodné podmienky;

156.  zdôrazňuje, že podpora podnikateľským inkubátorom by sa mala poskytovať využívaním metódy verejno-súkromného partnerstva (PPP), kde riziko verejnej služby nesie aj súkromný podnik, ktorému je podpora určená;

157.  konštatuje, že podnikateľské inkubátory by sa mali vytvárať v úzkej spolupráci so školami a s výskumnými ústavmi;

158.  konštatuje, že treba nájsť dopĺňajúce sa miesta a synergie v oblasti podpory podnikateľských inkubátorov zo zdrojov EFRR, programu HORIZONT 2020 a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) v období rokov 2014 – 2020;

Časť XIV – osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2014 s názvom Riadila Komisia začlenenie viazanej podpory do režimu jednotnej platby účinne?

159.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a víta konštruktívny postoj Komisie;

160.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov niektoré členské štáty pri vymedzovaní kritérií na výpočet platobných nárokov nie vždy dodržiavali zásadu riadneho finančného hospodárenia;

161.  konštatuje, že to poľnohospodárom v niektorých odvetviach prinieslo neočakávané zisky, ktoré samotné nie sú porušením platných pravidiel:

162.  vyzýva preto Komisiu, aby adekvátne vykonávala dohľad nad výpočtami platobných nárokov poľnohospodárov zo strany členských štátov vrátane dodržiavania príslušných stropov pre prideľovanie týchto nárokov;

163.  so znepokojením berie na vedomie, že dokonca aj v prípade, ak Komisia zistila chyby, platobné nároky neboli opravené, lebo administratívne postupy sú príliš pomalé;

164.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila včasný dohľad a venovala väčšiu pozornosť rizikám spojeným s nárokmi;

165.  poznamenáva, že od roku 2015 bude režim SPS nahradený režimom základných platieb (BPS);

166.  zastáva názor, že nový systém by mal byť zameraný na zníženie administratívnej záťaže pre poľnohospodárov;

167.  je presvedčený, že kontroly a audity Komisie by v zásade mali byť založené na riziku;

168.  trvá na tom, že nový systém musí zabraňovať neodôvodneným nezrovnalostiam vo výpočtoch platobných nárokov v rôznych členských štátoch a tiež nerovnakému prístupu k poľnohospodárom bez ohľadu na akúkoľvek úroveň voľnosti v rozhodovaní, ktorú nariadenie poskytuje; žiada Komisiu, aby uistila Európsky parlament a jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu, že sú zavedené vhodné opatrenia na zabezpečenie tohto cieľa;

169.  je znepokojený tým, že nesprávne platobné nároky by mohli viesť k nesprávnym platbám aj po roku 2014, keďže členské štáty si môžu zvoliť zaplatiť časť budúcej pomoci na základe súčasnej úrovne podpory SPS až do roku 2021; domnieva sa, že aj keď takéto platby možno opraviť a vymôcť späť, v prvom rade by bolo treba zabrániť, aby takáto situácia nastala;

170.  pripomína Komisii, že v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že: „Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet (...) na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného hospodárenia“; očakáva, že Komisia preto poskytne dostatočné usmernenia členským štátom, aby mohli vykonávať režim BPS v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a zavedie vhodné štruktúry na monitorovanie s cieľom prevziať celkovú zodpovednosť za plnenie rozpočtu;

Časť XV – osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2014 s názvom Je podpora EÚ na investície a propagáciu vinárskeho sektora dobre riadená a preukázali sa jej výsledky na konkurencieschopnosti vín EÚ?

171.  víta zistenia a odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 9/2014;

172.  berie na vedomie, že Rada a Európsky parlament prijali nariadenie (EÚ) č. 1308/2013(18) o novej spoločnej organizácii trhov na obdobie 2014 – 2020;

173.  pripomína osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2012 (absolutórium za rok 2011) s názvom Reforma spoločnej organizácie trhu s vínom: doterajší pokrok a nadväzujúcu správu Výboru pre kontrolu rozpočtu;

174.  v plnej miere súhlasí s myšlienkou, že systém pomoci by sa mal racionalizovať a že Komisia by mala pravidelne monitorovať čerpanie prostriedkov; trvá na tom, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby investičné opatrenie bolo orientované na podnikanie a na výsledky a aby sa podporovali modely najlepších postupov, ako aj z nich získané skúsenosti;

175.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o neúspešné snahy pritiahnuť viac malých a stredných podnikov (MSP) do oblasti propagácie a podpory vinárskeho sektora zo strany Únie; domnieva sa, že miery spolufinancovania by sa mali prepracovať tak, aby z nich mali MSP výhody, čím by sa uľahčila účasť MSP ako potenciálnych príjemcov, najmä tých, ktoré majú obmedzené administratívne a finančné kapacity;

176.  domnieva sa, že je potrebné zaviesť spoločný systém hodnotenia potrieb týkajúcich sa opatrenia v oblasti propagácie, aby sa zaručilo, že Komisia a členské štáty budú môcť analyzovať rozsah pokroku a splnenie vymedzených cieľov, ako aj jeho dosah na konkurencieschopnosť vinárskeho sektora na úrovni členských štátov; upozorňuje na to, že zvýšenie podielu príslušného vinárskeho podniku na svetovom trhu by tiež mohlo byť súčasťou spoločného systému hodnotenia;

177.  schvaľuje odporúčanie Dvora audítorov, aby boli dodatočné náklady, napríklad náklady implementačných orgánov a režijné náklady primerane odôvodnené a obmedzené na určitú maximálnu percentuálnu výšku celkových nákladov;

178.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby existovala primeraná kombinácia investičných a propagačných politík; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali uplatňovať opatrenia efektívnejšie; poznamenáva najmä, že v prípade opatrenia v oblasti propagácie by sa od príjemcov malo vyžadovať, aby preukázali potrebu pomoci Únie, že by sa nemali financovať bežné prevádzkové náklady a že by sa mala obmedziť podpora príjemcom predkladajúcim v každom programovom období propagačné programy v tých istých cieľových krajinách; poukazuje ďalej na to, že výsledky propagačných činností by mali byť posudzované skôr na úrovni príjemcov než na úrovni celého vinárskeho sektora Únie;

179.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, že Komisia by mala vykonať analýzu s cieľom zistiť, ako rozpočet vyčlenený na národné programy podpory (NPP) na obdobie 2014 –2018 zodpovedá potrebám vinárskeho sektora Únie, ako aj analýzu absorpčnej kapacity členských štátov a v náležitých prípadoch rozpočet upraviť; vyzýva Komisiu, aby v porovnaní s inými sektormi poľnohospodárstva zvážila, či je v sektore vinohradníctva a vinárstva potrebný osobitný finančný nástroj;

180.  víta pozitívny vývoj vo vývoze kvalitných vín z Únie; poukazuje na to, že Únia by mala identifikovať a využívať svoje konkurenčné výhody na mnohostrannom svetovom trhu s vínom, ktorého konkurencieschopnosť je čoraz silnejšia, a že by sa mala snažiť nabádať producentov vína v Únii, aby vyrábali vína svetovej kvality, čím pomôžu ešte viac zabezpečiť v Únii rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

181.  nabáda Komisiu, aby prispela k zvýšenej transparentnosti propagácie vína v tretích krajinách lepším systémom kontroly a monitorovania financovaných projektov; poukazuje na to, že toto opatrenie by malo tiež pomôcť vyhnúť sa dvojitému financovaniu;

Časť XVI – osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2014 s názvom Účinnosť podpory z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo pre akvakultúru

182.  súhlasí s hlavnými odporúčaniami Dvora audítorov a poznamenáva, že Komisia vyvíja požadované usmernenia k rámcovej smernici o vode a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (19) (rámcová smernica o morskej stratégii); víta, že Komisia vzala na vedomie odporúčania týkajúce sa územného plánovania a potrebu zjednodušenia administratívnych postupov;

183.  víta, že skúsenosti nadobudnuté v období 2007 – 2013 boli začlenené do nového Európskeho námorného a rybárskeho fondu na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje, že je však potrebné, aby Komisia zabezpečila, aby boli všetky odporúčania uvedené do praxe;

184.  chápe, že finančná kríza kritickým spôsobom ovplyvnila plnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v odvetví akvakultúry; zdôrazňuje však, že jeden z hlavných cieľov Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) – rast a udržateľnosť akvakultúry – nebol splnený aj v dôsledku iných faktorov; upozorňuje, že na rozdiel od ostatných častí sveta, odvetvie akvakultúry namiesto toho, aby rástlo, už mnoho rokov stagnuje;

185.  vyjadruje sklamanie v súvislosti s nedostatočným stanovením priorít na úrovni projektov a strategického plánovania na vnútroštátnej úrovni; naliehavo preto Komisiu vyzýva, aby zlepšila navrhovanie programov s cieľom posilniť opatrenia na podporu akvakultúry, a žiada ju, aby zabezpečila lepšie vykonávanie;

186.  upozorňuje, že na jednej strane je silnejšia, udržateľná akvakultúra jedným z kľúčových cieľov Komisie, avšak na druhej strane sa vyvinulo veľmi málo úsilia na úspešné dosiahnutie tohto cieľa v rámci EFRH; konštatuje, že ide o systematickú chybu, ktorú možno nájsť aj v iných programoch, a uvedomuje si teda, že Komisii sa stále nedarí dosahovať svoje ciele;

187.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoje finančné hospodárenie a zmenila svoj prístup a namiesto míňania všetkých dostupných zdrojov sa sústredila na to, či sú jej výdavky v súlade s pravidlami, či zabezpečujú dobrú hodnotu a či poskytujú účinnú podporu dosahovaniu hlavných cieľov;

188.  poznamenáva, že členské štáty sa musia zamerať na riešenie problému slabého výberu projektov, namiesto toho, aby poskytovali finančné prostriedky na všetky projekty, a musia zabezpečiť, aby bol proces výberu založený na podrobných pravidlách hodnotenia, ktorými sa posúdi potenciál projektov priniesť výsledky a zabezpečiť vhodný pomer medzi nákladmi a výslednou hodnotou, ktorý celkovo prispeje k dosiahnutiu cieľov Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako sú rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že Komisia by v tom mala členské štáty podporovať, mala by nabádať na následné monitorovanie výsledkov projektov a mala by stanoviť komplexnejšie hodnotenie po vykonaní projektu, ktoré by sa využilo ako zdroj skúseností;

189.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty zlepšia svoje nástroje a prostriedky podávania správ, keďže údaje poskytované Komisii sú často nepresné; odporúča Komisii, aby a) vyvinula spoľahlivejšie prostriedky nátlaku na členské štáty, aby poskytli hodnoverné údaje, najmä v prípade, že existujú zjavné nezrovnalosti, a b) zvážila penalizáciu členských štátov podozrivých zo zámerného predkladania nesprávnych údajov;

190.  poukazuje na to, že je potrebné, aby Komisia vytvorila pevnejší rámec pre všetky svoje finančné programy vrátane nových opatrení v rámci ENRF pre akvakultúru; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť zaujatie dôslednejšieho prístupu a mala by posilniť svoju integritu;

191.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty objasnili svoje vlastné stratégie a vykonávali ich spôsobom, ktorý bude dopĺňať ciele EFNR; žiada, aby Komisia dohliadala na to, aby členské štáty vyvíjali ešte väčšie úsilie v súvislosti s hodnotením projektov a vyriešili otázku chýbajúceho strategického myslenia o projektoch; zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby hodnotitelia posudzovali projekty s otvorenými očami a jasnými očakávaniami;

192.  odporúča, aby sa financovanie projektov, ktoré sa už začali, opätovne posúdilo, keďže nemá žiadny dodatočný vplyv; odrádza Komisiu a členské štáty od toho, aby uplatňovali politiku „zaškrtávania políčok“, pretože tak nevznikne žiadna pridaná hodnota;

193.  podporuje zjednodušenie administratívnych postupov s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu projektov, v rámci ktorých sa žiada o financovanie;

194.  víta návrh na nový systém monitorovania v rámci ENRF, ktorý bude obsahovať databázu na úrovni členských štátov s informáciami o každej operácii a súhrnnú správu s kľúčovými informáciami, ale trvá na tom, aby sa tento návrh uskutočnil a aby spĺňal prísne normy;

Časť XVII – osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2014 s názvom Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť

195.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

196.  zastáva názor, že kvôli obmedzeným zdrojom Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ešte nie je plnohodnotnou diplomatickou službou Únie; domnieva sa, že Komisia a členské štáty sú tými pravými aktérmi, ktorí by sa mali usilovať o konsolidáciu ESVČ;

197.  poukazuje na to, že zásada rozpočtovej neutrality je nanajvýš vítaná; domnieva sa však, že by sa nemala posudzovať izolovane od úspor, ktoré členské štáty dosiahli zriadením ESVČ;

198.  domnieva sa, že ESVČ má aj naďalej administratívu s príliš veľkým počtom vedúcich pracovníkov, čo treba zmeniť; domnieva sa, že opatrenia, ktoré už boli vykonané na nápravu tejto veci, sú na správnej ceste, a žiada Komisiu, aby posilnila svoju angažovanosť pri zlepšovaní spolupráce medzi útvarmi;

199.  domnieva sa, že úlohy osobitných zástupcov Únie sú veľmi nejasné a nevykonáva sa riadne monitorovanie ani analýza výkonnosti; navrhuje, aby sa v záujme vyriešenia tohto nedostatku začlenili do ESVČ;

200.  pozitívne hodnotí vývoj, ku ktorému došlo v oblasti ľudských zdrojov, súhlasí však s pripomienkami Dvora audítorov, že tematické odborné znalosti v delegáciách sú nanajvýš potrebné; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zaviedli zosúladený prístup k optimalizácii profilu zamestnancov delegácií;

201.  vyzýva ESVČ, aby získala lepší prehľad o nákladoch vzniknutých v postupoch prijímania zamestnancov; vyzýva ESVČ, aby využívala inovatívne riešenia, ako sú napríklad videokonferencie pri pohovoroch s kandidátmi na pracovné miesta, a aby v čo najväčšej miere predkladala podobné návrhy aj v prípade odbornej prípravy zamestnancov;

202.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu lepšej koordinácie a spolupráce medzi svojimi službami pre vonkajšie vzťahy a ESVČ a aby pritom zohľadnili horizontálne tematické otázky;

203.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu flexibilitu pri financovaní misií spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) s cieľom zaručiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Únie vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú konflikty v krajinách, ktoré s ňou susedia, ako aj na zvýšené riziko možných teroristických činností spojených s IS;

204.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby v duchu skutočnej vonkajšej politiky a služieb Únie v maximálnej možnej miere využívala úspory z rozsahu vytváraním nových synergických účinkov v rámci sídla a delegácií ESVČ, ako aj v spolupráci s členskými štátmi a diplomatickými službami jednotlivých štátov; s uspokojením konštatuje, že spoločné umiestnenie delegácií Únie a diplomatických zastúpení členských štátov je čoraz rozšírenejšie, aj keď je naďalej pomerne zriedkavé, a oceňuje prístup ESVČ, ktorá tejto otázke pripisuje v rámci svojej činnosti prvoradý význam;

205.  súhlasí s tým, že v súvislosti s konzulárnymi službami je ešte potrebné prijať ďalšie opatrenia;

Časť XVIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2014 s názvom Je EFRR účinný pri financovaní projektov, ktoré priamo podporujú biodiverzitu v súlade so stratégiou EÚ pre biodiverzitu do roku 2020?

206.  upozorňuje na to, že v Dohovore o biologickej diverzite (DBD) sa biodiverzita vymedzuje ako variabilita živých organizmov zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. ďalej upozorňuje, že v DBD sa rozlišuje niekoľko hlavných hrozieb pre biodiverzitu, napríklad strata a fragmentácia biotopu, nadmerné využívanie lesov, oceánov, riek, jazier a pôdy, znečistenie, zmena klímy a nepôvodné druhy, ktoré konkurujú pôvodnej flóre a faune;

207.  zdôrazňuje, že biodiverzita má zásadný význam pre ľudský život a dobré fungovanie spoločností; ďalej zdôrazňuje, že zmena klímy, strata biodiverzity, hrozby zo strany invazívnych druhov a nadmerná spotreba prírodných zdrojov sú veľké výzvy, ktoré sa týkajú všetkých občanov Únie;

208.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia nedokázala splniť svoj základný cieľ zastaviť stratu biodiverzity v Únii do roku 2010;

209.  konštatuje, že strata biodiverzity prináša spoločnosti mimoriadne vysoké hospodárske náklady, ktoré doteraz neboli v celosvetových politikách dostatočne zohľadnené; ďalej poznamenáva, že podľa štúdie o ekonómii ekosystémov a biodiverzity by náklady, ktoré by vyplynuli z nečinnosti a ďalšieho zhoršovania ekologických služieb, predstavovali do roku 2050 až 7 % globálneho HDP ročne(20);

210.  vyjadruje presvedčenie, že preto existuje naliehavá potreba konať a väčšmi uprednostniť biodiverzitu z politického hľadiska s cieľom splniť v tejto oblasti záväzky do roku 2020;

211.  konštatuje, že často trvá dlhší čas, kým sa prejavia výsledky projektov, takže je ťažké ich hodnotiť;

212.  domnieva sa, že bez ohľadu na obmedzenia súvisiace s nízkou mierou finančných prostriedkov prideľovaných na biodiverzitu a na ťažkosti súvisiace s hodnotením spôsobu využitia týchto finančných prostriedkov je nevyhnutné finančnú podporu tejto fáze zachovať;

213.  zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana biodiverzity je nielen vznešeným environmentálnym cieľom, ale že táto politika zároveň môže významne prispieť k vytváraniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí;

214.  zdôrazňuje, že je dôležité začleňovať ochranu a úsilie o zachovanie biodiverzity do rozvoja, vykonávania a financovania všetkých ostatných politík Únie (vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, regionálneho rozvoja a regionálnej súdržnosti, energetiky, priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, rozvojovej spolupráce, výskumu a vývoja atď.) s cieľom zabezpečiť lepšiu súdržnosť odvetvových a rozpočtových politík Únie a zaistiť, aby Únia dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa ochrany biodiverzity; v tejto súvislosti by sa mala posilniť spolupráca medzi orgánmi na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni;

215.  poznamenáva, že napriek usmerneniam a podnetom, ktoré poskytla Komisia, patrí výlučne do právomoci členských štátov, aby vymedzili priority financovania v súlade so svojimi vlastnými potrebami, a že veľká väčšina členských štátov nevyužíva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) ako nástroj na ochranu biodiverzity;

216.  domnieva sa preto, že vzhľadom na nízku mieru čerpania týchto prostriedkov (0,79 %) je potrebné zvážiť možnosť zavedenia povinného vyčlenenia časti prostriedkov EFRR, ktorej podiel sa ešte určí, na podporu biodiverzity;

Časť XIX – osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2014 s názvom Podpora EÚ na obnovu po zemetrasení na Haiti

217.  víta osobitnú správu č. 13/2014 hodnotiacu podporu Únie na obnovu po zemetrasení na Haiti ako dôležitý príspevok k celkovej politickej diskusii o vonkajších humanitárnych a rozvojových politikách Únie; berie na vedomie zistenia a odporúčania;

218.  víta a berie na vedomie hlavné závery a odporúčania záverečnej správy o hodnotení spolupráce Únie s Haitskou republikou vypracovanej generálnym riaditeľstvom Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj – EuropeAid na požiadanie Európskeho parlamentu a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

219.  opäť zdôrazňuje celkovú spokojnosť s prácou a úsilím útvarov Komisie v reakcii na zemetrasenie na Haiti v roku 2010 a to v mimoriadne vážnej situácii pre delegáciu Únie a jej zamestnancov; víta v tejto súvislosti schopnosť Komisie zdržať platby a vyplácanie súm v prípade neuspokojivého pokroku vo finančnom riadení vlády a nedostatkov v postupoch verejného obstarávania v krajine;

220.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami zistenými v koordinácii medzi darcami a v rámci útvarov Komisie, ktoré boli posudzované aj v rámci hodnotenia spolupráce Únie a Haitskej republiky (2008-2012)(21) publikovaného v mene Komisie; v tejto súvislosti požaduje lepšie formulovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci s pevnejším prepojením pomoci, obnovy a rozvoja (tzv. prístup LRRD – linking of relief, rehabilitation and development) prostredníctvom stálej platformy viacerých útvarov; domnieva sa, že vždy, keď je to možné, treba zaviesť integrované prístupy s jasne vymedzenými cieľmi koordinácie a jednotnou stratégiou pre krajinu medzi útvarom Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) a EuropeAid, spolu s výmenou najlepších postupov; víta v tejto súvislosti začlenenie systematickej integrácie prístupu LRRD do cyklu financovania pokrývajúceho obdobie 2014 – 2020; vyzýva ďalej útvary Komisie, aby zabezpečili lepší prechod z krátkodobých humanitárnych činností k dlhodobým rozvojovým zásahom a aby zaviedli ucelenú koordináciu nielen medzi rôznymi subjektmi Únie, ale aj s prioritami pre krajiny, a to prostredníctvom spoločnej stratégie vo forme spoločného humanitárneho a rozvojového rámca; vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s Európskym parlamentom, ak účinnej koordinácii medzi rôznymi finančnými nástrojmi v humanitárnej a rozvojovej pomoci bráni platný právny rámec; domnieva sa tiež, že zapojenie miestnych mimovládnych organizácií občianskej spoločnosti môže posilniť využitie miestnej vedomostnej základne s cieľom lepšie identifikovať potreby obnovy a dohliadať na pokrok dosiahnutý vnútroštátnymi orgánmi;

221.  pripomína odporúčania po návšteve delegácie Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu na Haiti vo februári 2012 a ako na nemennej zásade trvá na dôležitej otázke sledovateľnosti a zodpovednosti za rozvojové fondy Únie, a to najmä podmienením rozpočtovej podpory výkonnosťou predovšetkým prostredníctvom jasne vymedzených povinností a úloh v štátnej správe krajiny s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu transparentnosť, sledovateľnosť a zodpovednosť; opakuje výzvu, aby sa väčší dôraz kládol na boj proti veľmi rozšírenej korupcii; upozorňuje, že humanitárna pomoc by mala byť založená na stratégii pre ukončenie operácie, a zdôrazňuje, že prostriedky by sa mali v čo najväčšej miere poskytovať prostredníctvom haitských inštitúcií na základe Dohody z Cotonou, aby sa zabezpečil pocit spoluzodpovednosti a podpora posilňovaniu vnútroštátnych orgánov vrátane haitskej agentúry pre obstarávanie, ktorá by mala pôsobiť ako kontrolný subjekt; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zdôrazňovali maticu podmienenosti v súvislosti s rozpočtovou podporou pre rozličné odvetvia;

222.  pripomína, že budovanie štátu je ústredným motívom rozvojovej stratégie Únie a základom akejkoľvek takejto krízovej situácie v súlade so zásadami pre zásahy v nestabilných podmienkach; poznamenáva, že to zahŕňa podporu budovania inštitúcií, transparentnosti a efektívnosti verejného finančného riadenia, rozpočtových príspevkov a účinnosti verejných výdavkov s posilneným politickým dialógom a dialógom o politikách;

223.  požaduje definíciu dobrého súboru politík podľa logiky zásahov Únie prostredníctvom komplexného prístupu k štátnym a neštátnym/mimovládnym zainteresovaným stranám a k podpore sektorov, ktorá sa má poskytovať na základe rýchleho posudzovania sektorových potrieb, a to v záujme uskutočniteľnosti, doplnkovosti a udržateľnosti projektov;

Budúce zamerania

224.  domnieva sa, že nad rámec situácie na Haiti treba prediskutovať a zlepšiť opatrenia s cieľom posilniť rámec politiky zásahov a znižovania rizika katastrof s konečným cieľom obmedziť riziko pre ľudské životy a životné podmienky pre ľudí na minimum; domnieva sa, že investície do znižovania rizika katastrof sú dôležité a v plnom rozsahu patria do oblasti udržateľného rozvoja, a zároveň sú vysoko efektívne z hľadiska nákladov, keďže umožňujú výrazne efektívnejšie a účinnejšie použitie zdrojov, než je uhrádzanie účtov za odozvu na katastrofy;

225.  domnieva sa, že tieto krízové a nestabilné situácie si vyžadujú rozvoj politík, ktoré potrebujú nové prístupy, nové metódy a odbornosť, najmä pokiaľ ide o činnosti ako (i) identifikácia rizík na rôznych operačných úrovniach, (ii) tvorba scenárov a predpovedí pravdepodobných dosahov a (iii) navrhovanie nástrojov na predchádzanie rizikám a prípadným katastrofám, ich znižovanie a prípravu na ne; požaduje flexibilný prístup s cieľom umožniť Komisii adekvátne a rýchlo prispôsobiť svoje opatrenia a nástroje pomoci krízovým a pokrízovým situáciám; v tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia medzičasom zriadila systém na mobilizáciu odborníkov v rôznych odborných oblastiach s cieľom umožniť urýchlené nasadenie dodatočných pracovníkov do delegácií Únie alebo ústredí v prípade nedostatku personálu;

226.  nabáda Komisiu a ESVČ, aby systematicky pracovali na štyroch fázach cyklu riadenia katastrof t. j. zmierňovanie a pripravenosť, reakcia a obnova s cieľom vymedziť strategický rámec pre riadenie rizika katastrof a budovanie odolnosti; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby informovali Európsky parlament o vývoji najmä so zreteľom na riadenie rizika a pripravenosť na uskutočnenie a plnenie programových cieľov v situácii po katastrofe;

227.  pripomína, že v situácii akejkoľvek krízy treba obozretne pristupovať k primeranosti a operačnej účinnosti rámca štátnej správy pre riadenie znižovania rizika katastrof ako predpokladu pre úspešnú operáciu Únie; pripomína, že hodnotenie akéhokoľvek rámca štátnej správy pre riadenie by malo zohľadniť okrem iného platné rámce zodpovednosti za výsledky, platné vymedzenie povinností a rozhodovanie o nich na ústrednej a miestnej úrovni, jasný reťazec pokynov a kontrol, informačné kanály medzi rôznymi aktérmi/darcami a mechanizmy spätnej väzby týkajúce sa projektov;

228.  podporuje odporúčania Dvora audítorov, pokiaľ ide o podporu Únie týkajúcu sa obnovy po zemetrasení na Haiti, a víta odpoveď Komisie tiež prijať tieto odporúčania;

Časť XX – osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2014 s názvom Ako inštitúcie a orgány EÚ vypočítajú, znížia a kompenzujú svoje emisie skleníkových plynov?

229.  domnieva sa, že cieľom všetkých inštitúcií a orgánov Únie by mal byť spoločný prístup k ich emisiám skleníkových plynov a ich možnému zníženiu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa musia vypočítať svoje emisie skleníkových plynov v celom rozsahu a nemali by sa vyhýbať uverejňovaniu výsledkov;

230.  domnieva sa, že Komisia by mala vyvíjať viac úsilia o zhromažďovanie väčšieho množstva údajov o svojich emisiách skleníkových plynov, aby si udržala hodnovernosť pri rokovaniach o životnom prostredí s tretími stranami;

231.  vyzýva tie inštitúcie a orgány Únie, ktoré nemajú certifikát schémy Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), aby čo najrýchlejšie zvážili jeho zavedenie; zdôrazňuje však, že schéma EMAS by sa mala považovať za nástroj na poskytovanie štruktúry okrem iného emisií skleníkových plynov, a nie za jediný a konečný cieľ environmentálnej politiky inštitúcií;

232.  poukazuje na to, že inštitúcie a orgány Únie môžu využívať kompenzácie za emisie skleníkových plynov vo väčšej miere, aby znížili svoju emisnú stopu; súhlasí s Dvorom audítorov v tom, že tieto otázky by sa primerane vyriešili využitím kvalitných kompenzačných opatrení ako doplnku k opatreniam na zníženie emisií (a nie namiesto týchto opatrení); konštatuje však, že dôležitejšie ako kompenzácie by malo byť investovanie týchto prostriedkov do ďalšieho zlepšovania environmentálnej politiky inštitúcií a orgánov Únie;

233.  víta skutočnosť, že niektoré inštitúcie Únie začali s pilotnými projektmi zeleného verejného obstarávania; dúfa, že výsledky budú sľubné a že zelené verejné obstarávanie sa v blízkej budúcnosti stane štandardným postupom inštitúcií a orgánov Únie;

234.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní týchto politík je kľúčovým aspektom naďalej ľudský faktor; naliehavo preto vyzýva riadiace zložky v inštitúciách a orgánoch Únie, ktoré sú zodpovedné za tieto politiky, aby zabezpečili školenie ľudských zdrojov a ďalšie zlepšovanie príslušných zručností, ako aj pochopenie významu emisií skleníkových plynov inštitúcií; dúfa, že vytvorenie nového kolégia komisárov v roku 2014 je príležitosťou, aby sa v Komisii a jej agentúrach znova začali uplatňovať prísnejšie normy;

Časť XXI – osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2014 s názvom Fond pre vonkajšie hranice podporuje finančnú solidaritu, ale vyžaduje si lepšie meranie výsledkov a musí poskytovať väčšiu pridanú hodnotu na úrovni EÚ

235.  so znepokojením konštatuje, že strategické ciele Fondu pre vonkajšie hranice (EBF) nie sú jasné, a najmä že existuje napätie medzi všeobecnou povahou EBF ako mechanizmom solidarity a jeho zameraním na konkrétne ciele, pokiaľ ide o zabezpečenie lepšej spolupráce v oblasti kontroly hraníc a víz;

236.  konštatuje, že úspešné spustenie programov SIS II, VIS a Eursur vo všetkých členských štátoch je pre Komisiu svedectvom o prínose EBF; domnieva sa však, že takéto všeobecné tvrdenie nikdy nemôže byť uspokojujúcou odpoveďou na konkrétnu kritiku Dvora audítorov týkajúcu sa chýbajúcich ukazovateľov výkonnosti;

237.  konštatuje, že podobné problémy môžu vzniknúť v súvislosti s cieľmi nástroja pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), keďže tento nástroj zabezpečuje jednak solidaritu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riadenie kontroly hraníc, ako aj vykonávanie jednotných kontrol na vysokej úrovni na vonkajších hraniciach a účinné spracovanie schengenských víz v súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o základné slobody a ľudské práva;

238.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že členské štáty uznávajú význam účinných hraničných kontrol na spoločných vonkajších hraniciach ako súčasť schengenského acquis, stále považujú riadenie kontroly hraníc a v menšom rozsahu spracovanie víz v prvom rade za vnútroštátnu právomoc;

239.  vyzýva preto členské štáty, aby ISF začlenili do vnútroštátnych stratégií riadenia hraníc s cieľom podporiť konzulárnu spoluprácu, operácie agentúry Frontex alebo núdzové operácie a osobitné akcie, ktoré majú význam pre schengenský priestor ako celok; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti zlepšili vzájomnú spoluprácu;

240.  žiada, aby Komisia preskúmala, či môže byť užitočné rozdeliť časť hraničných kontrol a víz ISF do niekoľkých vyčlenených segmentov: jeden na solidaritu, jeden na vykonávanie konzulárnej spolupráce, operácií agentúry Frontex a na núdzové a osobitné akcie a jeden na akcie, ktoré sú mimoriadne relevantné z vnútroštátneho hľadiska;

241.  odporúča členským štátom, aby vypracovali a používali relevantné a merateľné ukazovatele pre výstup, výsledky a dosah financovaných projektov; zdôrazňuje, že by sa mali používať kontroly ex ante vysokej kvality s cieľom zabezpečiť, aby všetky financované projekty slúžili na konkrétne a merateľné ciele a mali pridanú hodnotu; poznamenáva, že kontroly ex post by pomohli zabezpečiť mechanizmy kontroly kvality;

242.  poukazuje na to, že zvýšenie pridanej hodnoty Únie možno dosiahnuť ďalšími prispievaním členských štátov k operáciám agentúry Frontex, a to tak, že aspoň časť aktív spolufinancovaných z ISF by sa musela povinne začleniť do spoločných technických prostriedkov agentúry Frontex;

243.  je znepokojený nezrovnalosťami zistenými Dvorom audítorov vo viacerých politikách verejného obstarávania členských štátov a konštatuje, že klauzula o výnimke pri verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti sa nemôže uplatňovať v prípadoch, v ktorých sa mohli použiť menej obmedzujúce postupy bez ohrozenia bezpečnosti; odporúča zjednodušenie postupov obstarávania, aby sa zaistilo včasné poskytovanie financovania;

244.  vyjadruje Komisii uznanie za to, že prijala nápravné finančné opatrenia v prípade projektu, ktorý porušoval základné slobody a ľudské práva, ale vyzýva ju, aby v čo najväčšej miere vopred identifikovala akékoľvek možné riziká v tejto súvislosti, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým sa vykonávajú hraničné kontroly v súvislosti s právom žiadať o azyl;

245.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť úroveň zberu údajov o financovaných projektoch na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti;

Časť XXII – osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ

246.  víta osobitnú správu venovanú hodnoteniu účinnosti kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ a ďalej v texte uvádza svoje postrehy a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

247.  nabáda Dvor audítorov, aby ešte viac prehĺbil audítorskú činnosť v tejto novej oblasti spolupráce s cieľom pravidelne poskytovať tvorcom politík komplexné posúdenie príslušných otázok a rizík;

248.  uznáva, že zvýšený záujem o kombinované financovanie a príležitosti, ktoré poskytuje využívanie nových finančných investičných nástrojov, je motivovaný hlavne vzájomným pôsobením dôležitých otázok rozvojovej spolupráce a veľmi obmedzených verejných finančných prostriedkov, čo vedie k vytváraniu nových finančných zdrojov, ktoré prepájajú grantovú pomoc Únie a negrantové zdroje;

249.  zdôrazňuje, že akékoľvek nové finančné nástroje a ich kombinácia musia byť v súlade s cieľmi rozvojových politík Únie založených na kritériách definovaných v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a stanovených v programe zmien, t. j. zvyšovanie kvality, účinnosti, udržateľnosti a rýchlosti vykonávania opatrení Únie; domnieva sa, že tieto nástroje sa musia zameriavať na tie priority Únie, ktorých hospodárska a iná pridaná hodnota a vplyv sú najvyššie, a domnieva sa, že musia byť strategicky využívané v oblastiach, v ktorých je finančná podpora Únie nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia životaschopnosti investície a kde sa kombinované financovanie môže najužitočnejšie použiť; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že osobitná správa sa zameriava najmä na finančné aspekty kombinovania grantov regionálnych investičných nástrojov, zatiaľ čo ich efektívnosť a účinnosť nie sú dostatočne preskúmané;

250.  ako základný nemenný princíp požaduje zabránenie riziku, aby finančné stimuly prevážili nad zásadami rozvojovej spolupráce (finančné ciele môžu prevážiť nad rozvojovými otázkami) a požaduje dodržiavanie zásad udržateľného rozvoja, ako sú sociálne a environmentálne normy a prístup k základným verejným statkom;

251.  berie na vedomie výsledky hodnotenia platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce s pôvodným cieľom zvýšiť účinnosť, efektívnosť a kvalitu existujúcich mechanizmov a spôsobov kombinovaného financovania vzhľadom na to, že harmonizácia kľúčových zásad platných pre všetky regionálne spôsoby financovania a finančné nástroje bude mať mimoriadny význam pre nový viacročný finančný rámec; podľa výsledkov povolebnej revízie VFR vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej viedli štruktúrovaný/strategický dialóg najmä o tom, ako stabilne docieliť transparentnosť a zodpovednosť a ako ich zlepšovať;

252.  je presvedčený, že Komisia by sa mala počas fázy plánovania zamerať na dosahovanie udržateľných, dlhodobých, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov v oblastiach, v ktorých sa tieto investície majú realizovať;

253.  ako základný princíp požaduje sústredenie fondov Únie na projekty, ktoré by nebolo možné zrealizovať bez finančnej podpory Únie, ako sú projekty, ktoré síce majú nízku ziskovosť, ale môžu viesť k zlepšeniu situácie v sociálnej oblasti, ako aj v oblasti životného prostredia a ľudských práv;

254.  ako základný princíp požaduje monitorovanie výsledkov a strednodobých/dlhodobých účinkov projektov realizovaných v oblasti sociálnych vecí, životného prostredia a ľudských práv a nadväzovanie na ne; domnieva sa, že výsledky takýchto nadväzujúcich hodnotení by sa mali priamo použiť na informovanie o dosiahnutí dlhodobých cieľov a na zlepšenie fázy plánovania/výberu projektov na budúce financovanie;

255.  požaduje, aby sa posilnila politická úloha Komisie ako politicky zodpovedného orgánu v tejto oblasti;

256.  požaduje zavedenie spoločných noriem riadenia pre takéto finančné činnosti, ako aj stanovenie najlepších postupov a jasne vymedzených kritérií oprávnenosti a hodnotiacich kritérií používania uvedených finančných nástrojov; domnieva sa, že jednotné pravidlá riadenia, ako napríklad štruktúrované podávanie správ, jasné monitorovacie rámce a podmienky dohľadu, povedú k zníženiu transakčných nákladov alebo k zamedzeniu možnému zdvojeniu nákladov;

257.  považuje za absolútne nevyhnuté navrhnúť primerané štruktúry riadenia rôznych nástrojov s cieľom podporiť zodpovednosť prijímajúcich krajín, prijímateľov alebo zainteresovaných strán v súvislosti s týmito nástrojmi; pripomína, že rozvoj kombinovaných zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej prostredníctvom nástrojov si vyžaduje správne štruktúrovanú spoluprácu Komisie a ESVČ s Európskou investičnou bankou, členskými štátmi a Európskym parlamentom; vyzýva na výraznejšie zapojenie delegácií Únie do rozhodovacieho procesu, a to najmä vo fáze identifikácie projektov prostredníctvom príspevkov k hodnoteniam ex ante alebo k posúdeniam vplyvu, a vo všeobecnejšej rovine na zabezpečenie silného postavenia Únie v politickom dialógu s partnerskými krajinami a tiež v kontaktoch s miestnou občianskou spoločnosťou;

258.  trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť najvyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti tým, že bude zabezpečený prístup k podrobným a spoľahlivým rozpočtovým informáciám a finančným údajom týkajúcim sa projektov, ktoré sú financované z týchto investičných nástrojov, s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu právomoci kontroly a súhlasu; žiada pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu o používaní týchto finančných nástrojov a ich výsledkoch, najmä o hodnotení finančných a nefinančných pák a doplnkovosti, pričom pripomína, že treba dodržiavať ustanovenia článku 140 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

259.  podporuje odporúčania Dvora audítorov ako krok správnym smerom, pokiaľ ide o účinnosť kombinovania grantov regionálnych investičných nástrojov s úvermi finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík Únie, a víta odpoveď Komisie, že tieto odporúčania tiež príjme;

Časť XXIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2014 s názvom Môže iniciatíva centier excelentnosti EÚ účinne prispievať k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?

260.  víta iniciatívu týkajúcu sa chemických, biologických, rádiologických a jadrových centier excelentnosti; domnieva sa, že štruktúra riadenia iniciatívy zvýrazňuje jej sieťový charakter;

261.  víta celkovo pozitívny ráz osobitnej správy č. 17/2014 a odporúčaní Dvora audítorov, ktoré Komisia všetky prijala;

262.  poznamenáva, že iniciatíva predstavuje inovačný prístup zabezpečujúci vytváranie sietí, regionálnych a medzinárodných partnerstiev, konsolidáciu, koordináciu a optimalizáciu existujúcich schopností z hľadiska odborných znalostí, odbornej prípravy, technickej pomoci alebo vybavenia;

263.  poukazuje na skutočnosť, že tieto štruktúry sú zvyčajne komplexné, a preto náročné na zriadenie a účinnú prevádzku;

264.  pripomína, že v rámci tejto iniciatívy bolo k dispozícii 100 miliónov EUR na obdobie rokov 2010 – 2013;

265.  domnieva sa, že základná hodnota tejto iniciatívy spočíva v jej prístupe zdola nahor, ktorý vychádza zo skúseností partnerských krajín; domnieva sa, že delegácie Únie by mali byť pravidelne informované a mali by zohrávať aktívnejšiu úlohu na základe konzultácií s príslušnými orgánmi partnerských krajín;

266.  zároveň by chcel zdôrazniť, že rešpektovanie „vlastníctva“ projektov partnerských krajín by nemalo brániť Komisii predkladať návrhy, ktoré by využívali spoločnú reakciu (napr. v boji proti vypuknutiu epidémie eboly);

267.  je presvedčený, že projekty by sa mali vyberať takým spôsobom, aby sa obmedzené prostriedky, ktoré sú k dispozícii, mohli sústrediť do oblastí s najväčším významom pre bezpečnosť Únie; pri výbere projektov by inštitúcie Únie mohli vhodne prevziať zúčtovaciu funkciu;

268.  poznamenáva, že by sa mala posilniť technická expertíza regionálnych sekretariátov s cieľom uľahčiť identifikáciu problémov, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom iniciatív, ako aj zlepšiť prípravu a vykonávanie jednotlivých projektov;

269.  víta skutočnosť, že partnerské krajiny môžu od mája 2013 kedykoľvek navrhovať projekty, čo podporuje schopnosť reagovať na vznikajúce sa hrozby;

270.  konštatuje, že oneskorenie medzi návrhom projektu a jeho následným schválením a vykonaním by sa malo ešte viac skrátiť;

271.  zdôrazňuje, že je potrebná širšia strategická spolupráca v záujme zlepšenia súladu a koordinácie rôznych nástrojov financovania v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že posilnená koordinácia medzi príslušnými aktérmi v oblasti CBRN zvýši účinnosť súčasných iniciatív;

272.  domnieva sa, že iniciatíve by mohlo prospieť jasnejšie rozlišovanie medzi vnútorným a vonkajším rozmerom činnosti v oblasti CBRN(22);

Časť XXIV – osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2014 s názvom Predvstupová pomoc EÚ pre Srbsko

273.  vyzýva srbské orgány, aby zlepšili kvalitu národných stratégií a akčných plánov a aby ich zracionalizovali a aby sa zodpovedajúcim spôsobom zamerali na riešenie rôznych politických a sociálnoekonomických problémov; vyzýva Komisiu, aby bola v tejto súvislosti v prípade potreby k dispozícii a poskytla potrebnú technickú pomoc;

274.  zdôrazňuje význam vypracovania národných stratégií v politicky citlivých oblastiach; žiada príslušné orgány, aby vypracovali stratégie v týchto hlavných oblastiach riadenia, ako aj realistický harmonogram ich realizácie: územná decentralizácia a stratégia na koordináciu realizácie reformy riadenia verejných financií;

275.  nalieha na Komisiu a delegáciu Únie v Srbsku, aby predchádzali problémom, ktoré sa objavili v prvej časti programového obdobia 2007 – 2013, konkrétne výberu neúplných alebo problematických projektov; podporuje spoluprácu Komisie a srbských orgánov pri riešení zistených problémov vrátane nedostatočnej podpory od vnútroštátnych orgánov, chýbajúcej medziinštitucionálnej koordinácie, slabej koncepcie projektov, nedostatočne vymedzených podmienok, neudržateľných riešení financovania a neschopnosti poučiť sa z chýb z predchádzajúcich projektov;

276.  víta skutočnosť, že v projektoch súvisiacich s riadením sa vo všeobecnosti dosiahli dobré výsledky, ale implementáciu a kontrolné systémy projektov považuje za slabé alebo neefektívne, najmä v prípadoch, v ktorých Dvor audítorov zistil závažné nedostatky v štyroch z ôsmich auditovaných projektov Nástroja predvstupovej pomoci (IPA) súvisiacich s riadením;

277.  upozorňuje na skutočnosť, že v reforme sektora súdnictva sa od roku 2007 nedosiahol výrazný pokrok;

278.  trvá na potrebe posilniť súčasnú ochranu oznamovateľov (whistleblowers), s ktorou sa počíta v národnej stratégii boja proti korupcii na obdobie 2013 – 2018; trvá na tom, že srbské orgány by mali pokročiť vo vypracúvaní nových právnych predpisov o oznamovateľoch a takéto právne predpisy by mali vzbudzovať dôveru a povzbudzovať potenciálnych oznamovateľov k tomu, aby poskytovali informácie;

279.  schvaľuje odporúčania Dvora audítorov a žiada, aby Komisia venovala náležitú pozornosť vymedzeniu cieľov, posúdeniu potrieb a uplatneniu skúseností z minulých projektov, a aby sa vyhla oneskoreniam a neefektívnym a neúčinným postupom obstarávania; zdôrazňuje význam udržateľnosti, keďže výsledky priniesli množstvo otázok v dvoch tretinách projektov, najmä v projektoch súvisiacich s riadením;

Časť XXV – osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2014 s názvom Bola podpora v oblasti elektronického obchodu poskytnutá malým a stredným podnikom z EFRR účinná?

280.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 20/2014 a súhlasí s jej závermi a odporúčaniami;

281.  víta aj konštruktívnu reakciu Komisie na odporúčania Dvora audítorov;

282.  konštatuje, že technológie elektronického obchodovania sú kľúčom k podpore rozvoja a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP); vyzdvihuje význam MSP pre hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest v Únii;

283.  uznáva, že v osobitnej správe Dvora audítorov sa zdôrazňuje význam meraní výkonnosti a európskej pridanej hodnoty;

284.  konštatuje, že napriek skutočnosti, že dostupnosť internetového podnikania sa rozšírila, projekty vybrané na investovanie boli slabé; poznamenáva, že vzhľadom na neexistenciu porovnávacieho výberu aplikácií a komplexných podnikateľských informácií sa vo vyše tretine prípadov prejavil nízky pomer medzi nákladmi a výslednou hodnotou, prípadne sa v týchto prípadoch neprejavila žiadna výsledná hodnota;

285.  poukazuje na to, že 10 z 30 spolufinancovaných projektov by sa mohlo realizovať aj bez verejného spolufinancovania, päť projektov sa začalo ešte skôr, ako bolo oznámené udelenie grantu, a realizácia troch projektov sa začala ešte predtým, ako podnik predložil žiadosť o spolufinancovanie;

286.  zastáva názor, že by sa mala zaviesť povinnosť predložiť podnikateľský plán, v ktorom by bola uvedená európska pridaná hodnota s cieľom zabrániť zbytočným investíciám;

287.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zaviesť výberové kritériá a postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa vo vybraných projektoch maximalizovala pridaná hodnota v zmysle prispievania k rozvoju elektronického obchodovania v malých a stredných podnikoch a plnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu (DAE);

288.  konštatuje, že vzhľadom na absenciu monitorovania Komisia sa nedalo posúdiť, do akej miery prispela podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) k splneniu vnútroštátnych cieľov a cieľov Únie v oblasti informačných technológií, ako aj podnikateľských plánov malých a stredných podnikov;

289.  je presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby dostávala od členských štátov vyčerpávajúce a spoľahlivé informácie o využívaní finančných prostriedkov z EFRR; zastáva názor, že obsahom týchto informácií by mal byť pokrok v oblasti operačných programov, a to nielen v súvislosti s financovaním, ale aj s výkonom;

290.  zastáva rovnaký názor ako Dvor audítorov, že v dohodách o grante by sa mal vymedziť minimálny súbor ukazovateľov súvisiacich s cieľmi, ktoré sú merateľné a v ďalšom štádiu podliehajú monitorovaniu, a to keď sa projekt realizoval a uviedol do prevádzky, ako aj v neskoršom štádiu v záujme hodnotenia výkonnosti;

Časť XXVI – osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2014 s názvom Letiskové infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ: nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze

291.  vyjadruje uznanie v súvislosti s tým, že Komisia už zaviedla zmeny týkajúce sa mnohých otázok uvedených v osobitnej správe, a vo všeobecnosti podporuje nový regulačný rámec, ktorý predstavila Komisia; navrhuje preto, aby Komisia predložila do roka po prijatí tohto uznesenia parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu správu o pokroku v súvislosti s týmito odporúčaniami;

292.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby členské štáty zaviedli jednotné plány rozvoja letísk, a odporúča, aby Komisia tieto plány schvaľovala ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov na konkrétne projekty; ďalej odporúča, aby sa v týchto regionálnych, národných alebo nadnárodných plánoch zohľadnila nielen letecká doprava, ale aj iné druhy verejnej dopravy s podobnými časmi prepravy ako v prípade letov vrátane vlakovej a autobusovej dopravy tak, aby sa predišlo presýteniu trhu a zvýšila sa realizovateľnosť poskytovania služieb;

293.  odporúča, aby sa finančné prostriedky udeľovali len finančne životaschopným letiskám;

294.  odporúča Komisii, aby preskúmala všetky nové projekty z hľadiska analýzy spádovej oblasti s cieľom zaručiť realizovateľnosť a aby v každom prípade zohľadnila význam regionálnych letísk pre dostupnosť a mobilitu v Únii;

295.  domnieva sa, že Komisia by sa mala prednostne sústreďovať na dôkladné monitorovanie tých členských štátov, v ktorých boli podľa správy v minulosti zistené obzvlášť problematické projekty;

o
o   o

296.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov, a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0118. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (8) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 z 15. júla 2003 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách (nariadenie HND) (Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 1). (9) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1). (10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 32). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289). (13) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s.1). (14) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1). (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16). (17) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16). (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671). (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 146, 25.6.2008, s.1). (20) Leon Braat, Patrick ten Brink (eds. el al.), The Cost of Policy Inaction: The case of not meeting the 2010 biodiversity target (Cena za politickú nečinnosť: Prípad nedosiahnutia cieľa biodiverzity na rok 2010), Wageningen/Brussels, 2008, s. 28. (21) Hodnotenie spolupráce EÚ s Haitskou republikou (2008 – 2012), Particip GmbH, realizované v mene Komisie, august 2014. (22) Pozri tiež uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN (Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 8).

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013 (2014/2077(DEC))

P8_TA(2015)0120 A8-0102/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0487 – C8-0146/2014),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie zo 14. apríla 2014 o finančnom hospodárení ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2014)0350),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami Komisie(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2013 (05135/2015 – C8-0050/2015, 05136/2015 – C8-0051/2015, 05138/2015 – C8-0052/2015),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou(3) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(5),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(6),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva podľa finančného protokolu k Dohode o partnerstve medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin), a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(7),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(8),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahuje na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa Štvrtého dohovoru AKT – ES(9),

–  so zreteľom na článok 119 finančného nariadenia z 27. marca 2003, uplatňovaného na 9. Európsky rozvojový fond(10),

–  so zreteľom na článok 142 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 10. Európsky rozvojový fond(11),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0102/2015),

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013 (2014/2077(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0487 – C8-0146/2014),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie zo 14. apríla 2014 o finančnom hospodárení ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2014)0350),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami Komisie(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(13) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2013 (05135/2015 – C8-0050/2015, 05136/2015 – C8-0051/2015, 05138/2015 – C8-0052/2015),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2012 (COM(2014)0607) a na pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2014)0285 a SWD(2014)0286),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou(14) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(16),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(17),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva podľa finančného protokolu k Dohode o partnerstve medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin), a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(18),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(19),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahuje na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa Štvrtého dohovoru AKT – ES(20),

–  so zreteľom na článok 119 finančného nariadenia z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahuje na deviaty Európsky rozvojový fond(21),

–  so zreteľom na článok 142 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(22),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0102/2015),

1.  berie na vedomie, že konečná ročná účtovná závierka ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu sa nachádza v tabuľke 2 výročnej správy Dvora audítorov;

2.  schvaľuje účtovnú závierku ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013 (2014/2077(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0102/2015),

A.  keďže hlavným cieľom Dohody z Cotonou, ktorá je rámcom vzťahov medzi Úniou a africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) štátmi a zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), je znížiť a v konečnom dôsledku odstrániť chudobu, čo je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a postupného začleňovania štátov AKT a ZKÚ do svetového hospodárstva;

B.  keďže konkrétne ciele rozvojovej politiky musia byť pod záštitou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); zdôrazňuje, že ďalšie úvahy, ako napr. úvahy v súvislosti s obchodnou politikou a zahraničnou a bezpečnostnou politikou, by nemali byť v rozpore s rozvojovými prioritami Únie;

C.  keďže Európske rozvojové fondy (ERF), financované členskými štátmi, sú hlavným finančným nástrojom Únie umožňujúcim poskytovať rozvojovú spoluprácu štátom AKT, za ktorú nesie Komisia zodpovednosť v rámci postupu udeľovania absolutória;

D.  keďže nástroje predbežného financovania, ktoré financuje Európska komisia, dosiahli výšku 424 miliónov EUR a prevádzkové príjmy dosiahli výšku 124 miliónov EUR za rozpočtový rok 2013;

E.  keďže Európsky rozvojový fond vymedzil svoju stratégiu a prioritné oblasti na základe politických priorít, ako aj hospodárskych a finančných kritérií súvisiacich so všeobecnými kritériami efektívnosti a využíva náležité finančné nástroje s cieľom plniť tieto priority v udržateľnom a dlhodobom časovom horizonte;

F.  keďže v rozvojových krajinách existuje vysoká inherentná expozícia voči riziku vzhľadom na geopolitické, inštitucionálne a administratívne prostredie, ktoré je často spojené s nestabilitou a nestálosťou;

G.  keďže miera a charakter angažovanosti Únie musia byť diferencované a podmienečné a musia závisieť od merateľného pokroku v rozličných oblastiach, napríklad demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy, udržateľného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu, transparentnosti a boja proti korupcii;

H.  keďže používanie inovatívnych finančných nástrojov, napríklad kombinovaného financovania, sa považuje za jeden zo spôsobov rozširovania portfólia existujúcich nástrojov, ako sú granty a úvery, a prináša so sebou aj určité výzvy týkajúce sa dohľadu a správy;

I.  keďže je mimoriadne dôležité zabezpečiť viditeľnosť Únie a presadzovať jej hodnoty vo všetkých činnostiach, ktoré vykonáva;

J.  keďže zahrnutie ERF do rozpočtovej štruktúry Únie je aj naďalej prioritou Európskeho parlamentu; keďže zahrnutie ERF do všeobecného rozpočtu by viedlo k väčšej finančnej bezpečnosti prijímajúcich krajín, ale aj k zlepšeniu súdržnosti politík a demokratickej kontroly;

K.  keďže rozpočtová podpora prináša značné fiduciárne riziko, najmä viacero výziev súvisiacich s transparentnosťou, zodpovednosťou a dobrým finančným riadením; keďže rozpočtová podpora si vyžaduje dôkladné monitorovanie a politický dialóg medzi Úniou a partnerskou krajinou, pokiaľ ide o ciele, pokrok pri dosahovaní dohodnutých výsledkov a ukazovatele výkonnosti, ako aj analýzu systémových rizík a stratégiu na zmiernenie rizika, ktoré by sa mali ďalej rozširovať;

Vyhlásenie o vierohodnosti

Spoľahlivosť účtovnej závierky

1.  víta názor Dvora audítorov, že konečná ročná účtovná závierka ôsmeho, deviateho a desiateho ERF za rok 2013 vyjadruje verne a zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2013 a že výsledky ich operácií, ich toky hotovosti a zmeny čistých aktív za príslušný rozpočtový rok sú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ERF, a medzinárodne prijatými účtovnými štandardmi pre verejný sektor;

2.  s uspokojením berie na vedomie zvýšenie počtu a hodnoty spätne získaných prostriedkov v porovnaní s rokom 2012, keďže v roku 2013 boli prostriedky získané späť v 24 prípadoch v celkovej hodnote 4,7 milióna EUR a v roku 2012 v 13 prípadoch v celkovej hodnote 1,3 milióna EUR;

3.  vyjadruje však hlboké znepokojenie nad tým, že poverení povoľujúci úradníci naďalej systematicky nedodržiavajú pravidlo, na základe ktorého je Komisia v prípade platieb predbežného financovania v hodnote nad 750 000 EUR povinná každoročne vymáhať úrok, a tiež nad tým, že výška príjmov z úrokov uvedená v účtovnej závierke vychádza čiastočne z odhadov;

4.  vyjadruje navyše poľutovanie nad tým, že úrok nadobudnutý z predbežného financovania vo výške od 250 000 do 750 000 EUR nebol vo finančných výkazoch ešte stále uznaný ako finančný príjem z dôvodu neukončeného vývoja spoločného informačného systému RELEX (CRIS);

Zákonnosť a riadnosť operácií súvisiacich s účtovnou závierkou

5.  víta názor Dvora audítorov, že príjmy a záväzky súvisiace s účtovnou závierkou za rok 2013 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

6.  vyjadruje však znepokojenie nad hodnotením Dvora audítorov, ktoré sa týka zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou, podľa ktorého sú monitorovacie a kontrolné systémy ústredia Generálneho riaditeľstva Komisie pre rozvoj a spoluprácu (EuropeAid) a delegácií Únie pri zabezpečovaní zákonnosti a riadnosti platieb účinné iba čiastočne;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa odhadu Dvora audítorov dosahuje najpravdepodobnejšia miera chybovosti výdavkových operácií ôsmeho, deviateho a desiateho ERF 3,4 %, čo síce svedčí o jemnom náraste v porovnaní s rokom 2012 (3 %), stále však ide o nižšiu hodnotu v porovnaní s najvyššou hodnotou, ktorú dosiahla v roku 2011 (5,1 %);

8.  berie na vedomie, že z výročnej správy Dvora audítorov o činnostiach ERF za rozpočtový rok 2013 vyplýva, že miera chybovosti sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila a že je naďalej príliš vysoká; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala splniť dohodnutý cieľ 2 % miery chybovosti;

9.  konštatuje a vyjadruje poľutovanie nad tým, že platby, na ktorých sa zakladá účtovná závierka, sú ovplyvnené nedostatkami v systéme dohľadu a v platbách sa vyskytovali závažné chyby; konštatuje, že v 27 % platieb (v 45 zo 165 preverovaných platobných operácií) sa vyskytovali chyby;

10.  berie na vedomie výsledky zo vzoriek v oblasti projektov, podľa ktorých bolo 42 (32 %) zo 130 platieb ovplyvnených chybami, a najmä skutočnosť, že 30 platieb zo 42 bolo označených ako vyčísliteľné chyby a v 17 prípadoch išlo o konečné operácie schválené po vykonaní všetkých kontrol ex ante;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek plánu nápravných opatrení, ktorý bol prijatý v máji 2013, typológia zistených chýb je do veľkej miery podobná chybám zisteným v predchádzajúcich rokoch – konkrétne ide o chýbajúce účtovné doklady, nedodržiavanie ustanovení v oblasti verejného obstarávania príjemcami a nečitateľné výdavky; poznamenáva, že tieto chyby súvisia aj s operáciami v týchto oblastiach: i) programové odhady, ii) granty a iii) dohody o poskytnutí príspevku medzi Komisiou a medzinárodnými organizáciami;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v týchto špecifických oblastiach spolupráce vylepšením prijatého plánu existujúcich nápravných opatrení, predovšetkým vtedy, keď vyčísliteľné chyby poukazujú na nedostatky v kontrolách vykonávaných medzinárodnými organizáciami, ktoré sa týkajú plnenia zmluvných ustanovení v rámci celkového úsilia zlepšiť metódy riadenia rizík a celkové systémy kontroly a riadenia;

Riziká týkajúce sa riadnosti a účinnosti kontrolných mechanizmov

13.  uznáva, že implementácia ERF, v rámci ktorej sa používajú viaceré pracovné postupy a rozličné metódy poskytovania pomoci (centralizované priame hospodárenie a nepriame hospodárenie) s komplikovanými pravidlami a postupmi – napríklad verejné obstarávanie a zadávanie zákaziek – a so širokým geografickým pokrytím, v sebe nesie vysoké riziko, ktoré sťažuje optimalizáciu systému kontroly a zvyšovanie transparentnosti financovania ERF;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že kontroly ex ante, ktoré boli vykonané pred realizáciou platobných operácií týkajúcich sa projektov, obsahujú podľa hodnotenia Dvora audítorov naďalej významné nedostatky;

15.  vyzýva Komisiu, aby venovala pravidelnú pozornosť kvalite a primeranosti kontrol ex ante vykonávaným všetkými zainteresovanými stranami (zamestnancami Komisie a vonkajšími audítormi) ešte pred vykonaním platieb súvisiacich s projektmi, a to predovšetkým z toho dôvodu, že ide o prostredie s vysokým politickým a prevádzkovým rizikom;

16.  berie na vedomie, že pokiaľ ide o rozpočtovú podporu (platby z ERF v hodnote 718 miliónov EUR v roku 2013), ako aj príspevky Únie na projekty s viacerými darcami realizované medzinárodnými organizáciami, napríklad Organizáciou Spojených národov (platby z ERF vo výške 458 miliónov EUR v roku 2013), charakter nástroja a platobné podmienky majú obmedzujúci vplyv na rozsah, v akom sa môžu v operáciách vyskytovať chyby;

17.  vyjadruje obavy, že napriek vonkajším auditom a overovaniu výdavkov sa neustále vyskytujú chyby týkajúce sa konečných výkazov nákladov;

18.  naliehavo vyzýva Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozvoj a spoluprácu (GR DEVCO), aby čo najskôr vykonalo odporúčanie Dvora audítorov z roku 2011 zamerané na posilnenie spôsobilosti jeho oddelenia vnútorného auditu, aby mohlo účinnejšie vykonávať svoje úlohy;

Stratégia a priority

19.  zdôrazňuje, že všetky činnosti ERF musia presne zodpovedať všeobecnej stratégii a prioritným oblastiam vychádzajúcim z politických priorít a kritérií hospodárskej a finančnej efektivity, ktoré sa odzrkadľujú v riadení výkonnosti, a to vrátane činností v oblasti riadenia rizík a kontroly a konkrétnych foriem finančných nástrojov na tento účel;

20.  vzhľadom na zvýšený dôraz na fungovanie pomoci Únie upriamuje pozornosť na skutočnosť, že subsaharská Afrika je región, ktorý so zreteľom na miléniové rozvojové ciele (MRC) zaostáva najviac, a ide o jediný región na svete, kde sa podľa prognóz chudobu pravdepodobne nepodarí do roku 2015 znížiť o polovicu; je znepokojený znižovaním objemu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na sociálne služby, najmä v odvetví vzdelávania a reprodukčného zdravia, ku ktorému dochádza v posledných rokoch a ktoré ohrozuje pokrok v oblasti rozvoja ľudského kapitálu;

21.  dochádza k záveru, že je potrebné zintenzívniť úsilie, aby bolo možné urýchliť dosiahnutie MRC v Afrike do cieľového roka 2015; vyzýva Komisiu, aby rozvojový program na obdobie po roku 2015 a rokovania o cieľoch udržateľného rozvoja po ich prijatí vzala do úvahy ako základ pre audit výkonnosti Dvora audítorov; víta skutočnosť, že ERF, ktoré sú hlavným nástrojom poskytovania pomoci Únie v oblasti rozvojovej spolupráce v AKT štátoch, predstavovali až 45 % celkovej hodnoty nových zmlúv GR DEVCO uzavretých v roku 2013;

22.  konštatuje, že v roku 2013 sa dosiahla dohoda o zriadení 11. ERF v celkovej hodnote takmer 27 miliárd EUR (v cenách z roku 2011), čím sa finančné prostriedky v skutočnosti zmrazili na úrovni 10. ERF namiesto ich zvýšenia o 13 %, ako to navrhovala Komisia, a to napriek tomu, že Únia má trvalý záväzok zvyšovať v nasledujúcich rokoch financovanie rozvoja;

Monitorovanie a dohľad

23.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatkami, ktoré pretrvávajú v informačnom systéme riadenia, pokiaľ ide o výsledky a následné kroky súvisiace s vonkajšími auditmi, overovaním výdavkov a monitorovacími návštevami, a to napriek záväzku Komisie zlepšiť v posledných rokoch kvalitu údajov systému CRIS;

24.  pripomína, že spoľahlivosť a presnosť informačného systému riadenia zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala vyvinúť a zaviesť nové funkcie v module auditu systému riadenia CRIS, predovšetkým pokiaľ ide o následné opatrenia ku všetkým audítorským správam a všetkým typom hodnotení; považuje za mimoriadne dôležité mať k dispozícii stabilný systém monitorovania, ktorý sa bude zameriavať na výsledky a bude poskytovať náležité a spoľahlivé informácie o dosiahnutých výsledkoch v záujme úpravy strategických priorít;

25.  konštatuje, že väčšinu ERF implementujú decentralizovaným spôsobom delegácie Únie; vyzýva vedenie GR DEVCO, aby ich prostredníctvom systému CRIS dôsledne podporovalo pri riadení svojich portfólií podľa príslušných zložiek rizika; opätovne poukazuje a nabáda na lepšie využívanie možností, ktoré poskytuje hodnotenie rizík, v rámci nadväzujúcich opatrení na operácie delegácií Únie;

26.  víta zavedenie štúdie o zvyškovej chybovosti uzavretých operácií ako príklad fungujúceho riadiaceho prostredia GR DEVCO;

27.  poznamenáva, že na základe druhej štúdie v roku 2013 odhadovalo GR DEVCO mieru chybovosti na 3,35 % (približne 228,55 milióna EUR) v porovnaní s 3,4 %, ktoré odhadol Dvor audítorov; so znepokojením konštatuje, že hlavnými zistenými príčinami sú absencia adekvátnej dokumentácie zo strany prijímajúcich organizácií, chyby v dôsledku nedostatočných dôkazov, ktoré by umožnili skontrolovať riadnosť operácií, nedodržiavanie postupov verejného obstarávania a nevymožené a neopravené sumy;

28.  nazdáva sa, že v rámci akčného plánu, ktorý vypracovalo GR DEVCO s cieľom prijať zmierňujúce opatrenia, by mohli byť stanovené priority zameraním sa na špecifické a najkritickejšie oblasti, ktoré vyvolávajú znepokojenie, ako aj na možnosti dosiahnutia efektívnosti nákladov; vyzýva GR DEVCO, aby vo výročnej správe uviedlo dosiahnutý pokrok, alebo konkrétne ťažkosti, na ktoré narazilo pri vykonávaní akčného plánu;

29.  vyjadruje presvedčenie, že bude užitočné jednoznačne stanoviť, ktoré činnosti rozpočtu zostaveného podľa činností obsahujú najviac nedostatkov, chýb a sú najviac ohrozené; zastáva názor, že s cieľom udržať náklady na kontrolu na prijateľnej úrovni by sa tieto konkrétne oblasti mohli upravovať a analyzovať systémom viacročnej rotácie;

30.  s ohľadom na efektívnosť nákladov mechanizmov kontroly uznáva, že netreba pridávať ďalšie úrovne kontroly, ale namiesto toho sa treba radšej zamerať na efektívnosť rámca kontrolných činností a ich vzájomnú doplnkovosť na základe zásad dobrej správy;

31.  víta začlenenie prehľadu všetkých nákladov do výročnej správy o činnosti vrátane nákladov na administratívne výdavky, ako aj nákladov na systémy monitorovania a kontroly;

32.  víta revíziu správ o riadení vonkajšej pomoci, ktoré už v súčasnosti obsahujú zhrnutie nápravných opatrení prijatých v súvislosti s odhalenými chybami, ako aj začlenenie uistenia vedúcich delegácií o tom, že zvýšia mieru zodpovednosti v globálnom reťazci zabezpečovania vierohodnosti, ako aj množstvo informácií uvádzaných v správach delegácií Únie;

Rozpočtová podpora

33.  so záujmom berie na vedomie a víta uplatňovanie nového prístupu Komisie k rozpočtovej podpore; konštatuje, že v roku 2013 bola na nové operácie rozpočtovej podpory v Afrike vyčlenená celková suma 660 miliónov EUR, ktorá sa sčasti použila na vykonávanie „iniciatívy MRC“ na podporu krajín, ktoré zaostávali v dôležitých sektoroch, ako je zdravotníctvo, vodohospodárstvo, sanitácia, potravinová bezpečnosť a výživa;

34.  vzhľadom na cieľ rozpočtovej podpory, v rámci ktorej sú príspevky priamo prevádzané do všeobecného rozpočtu prijímajúcich krajín alebo do rozpočtu určeného na konkrétnu všeobecnú politiku alebo cieľ, trvá na tom, aby rozpočtová podpora zohľadňovala podstatný pokrok dosiahnutý v partnerských krajinách, najmä pokiaľ ide o riadenie verejných financií, a aby pevne previazala všeobecné podmienky oprávnenosti s týmto dosiahnutým podstatným pokrokom; uvítal by vypracovanie záväzných kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v rámci úsilia o zníženie rizika;

35.  pripomína, že vo všetkých oblastiach verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje stratégia spolupráce Únie, je nevyhnutné podporovať boj proti podvodom a korupcii; zdôrazňuje, že riziko presmerovania zdrojov je stále vysoké a že v oblastiach, v ktorých sa spravujú verejné financie, ponúkajú priestor pre korupciu a podvody;

36.  opakuje, že je potrebné uplatňovať prísne a overiteľné KPI v súvislosti s pokračovaním akýchkoľvek programov rozpočtovej podpory; zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na zásadu diferenciácie, aby sa predišlo rozšírenému výkladu podmienenosti vyplácania rozpočtovej podpory; požaduje dôraznú podporu protikorupčných mechanizmov, keďže korupcia je zrejme jednou z kľúčových otázok, ktorá znižuje účinnosť programov podpory, čo vedie k nedostatočnej účinnosti európskej rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje preto, že je potrebné posilniť spoluprácu na opatreniach týkajúcich sa dobrej správy vecí verejných a opatreniach proti korupcii;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v konečnom dôsledku sú finančné prostriedky, ktoré poskytuje Únia, skombinované s vlastnými rozpočtovými prostriedkami partnerskej krajiny, a že preto chýba vysledovateľnosť finančných prostriedkov Únie; požaduje uverejnenie podrobnej správy o využití finančných prostriedkov, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečila lepšia vysledovateľnosť prostriedkov poskytovaných Úniou;

38.  vyzýva v tejto súvislosti Dvor audítorov, aby sa čoraz viac zameriaval na otázku korupcie a aby sa vo svojich osobitných správach, ako aj vo výročnej správe Dvora audítorov o činnosti pokúsil vyčísliť a stanoviť jej mieru;

39.  pokiaľ ide o rozpočtovú podporu rozličným odvetviam, žiada, aby sa systematicky používala a upevňovala odvetvová matica podmienenosti a aby sa vymedzili primerané referenčné hodnoty pre zásah Únie; uvítal by, keby sa všetky programy podpory zo všeobecného rozpočtu postupne zmenili na programy sektorovej rozpočtovej podpory v záujme zvýšenia úrovne kontroly a zodpovednosti s cieľom lepšej ochrany finančných záujmov Únie;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeraný dialóg v oblasti politík založený na stimuloch, nepretržité monitorovanie reforiem v odvetviach a programov na meranie výkonnosti a udržateľnosť výsledkov pomocou systémov finančného riadenia Komisie na poskytovanie rozpočtovej podpory v partnerských krajinách;

41.  vyzýva Komisiu, aby výrazne podporovala rozvoj parlamentnej kontroly a orgánov dohľadu, možností a schopností dohľadu v prijímajúcich krajinách, a to aj tým, že bude neustále poskytovať technickú pomoc; trvá na tom, že nezávislý vnútroštátny orgán auditu musí byť podmienkou poskytnutia rozpočtovej podpory;

42.  dôrazne podporuje možnosť Komisie zastaviť prevod finančných prostriedkov do prijímajúcich krajín v prípade nesplnenia predbežných kritérií, najmä požadovaných makroekonomických podmienok; vyzýva Komisiu, aby zablokovala prevod finančných prostriedkov do krajín, ktoré vykazujú vysokú mieru korupcie a nezaviedli politiky zamerané na boj proti tomuto javu;

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami

43.  navrhuje, že počas nového volebného obdobia by sa v záujme optimalizácie spolupráce mali stanoviť ďalšie kroky smerom k lepšej výmene informácií so Svetovou bankou a inštitúciami OSN;

44.  opätovne zdôrazňuje, že Európsky parlament podporuje stanovenie a výmenu osvedčených postupov s cieľom prijať podobné a trvalé základné zásady vierohodnosti a dodržiavania nariadení Únie o rozpočtových pravidlách;

45.  podporuje širšie zverejňovanie správ z auditov inštitúcií OSN s cieľom dosiahnuť lepšiu správu finančných prostriedkov Únie;

46.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mali neustále zbližovať príslušné systémy riadenia, ako aj vnútorné a vonkajšie audity s cieľom umožniť porovnávanie údajov, metodiky a výsledkov;

47.  žiada, aby sa v rámci iniciatív zahŕňajúcich viacerých darcov dôsledne zaistila viditeľnosť financovania Únie, najmä v prípade, keď sa finančné prostriedky Únie poskytujú v rizikovom prostredí;

48.  víta prehlbovanie vzťahov medzi Detským fondom OSN (UNICEF) a Svetovou bankou na jednej strane a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) na strane druhej prijatím usmernení úradu OLAF týkajúcich sa výmeny informácií a stratégií;

49.  opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie v súvislosti s vykonávaním 11. ERF, a to z toho dôvodu, že poverené subjekty môžu prostredníctvom zmluvy o službe poveriť vykonávaním rozpočtových úloh ďalšie organizácie, ktoré sa riadia súkromným právom, čím sa vytvára reťazec zvereneckých vzťahov; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so subdodávateľmi uplatňovala prísne podmienky, a pripomína, že tieto poverené subjekty sú pre tento spôsob implementácie povinné zaručiť prísnu úroveň ochrany finančných záujmov Únie;

50.  požaduje urýchlené poskytnutie dodatočného vysvetlenia k združovaniu finančných prostriedkov (vrátane trustových fondov) a súvisiacim rizikám týkajúcim sa riadnosti operácií, konkrétne v prípade združovania finančného príspevku Komisie na projekty s viacerými darcami s finančnými prostriedkami od iných darcov bez toho, aby boli vyčlenené na konkrétne identifikovateľné položky oprávnených výdavkov;

51.  požaduje poskytnutie informácií o predbežnom prieskume kontrol a systémov riadenia, ktorý Komisia vykonáva v iných pridružených medzinárodných organizáciách; ďalej požaduje informácie, pokiaľ ide o úroveň porovnateľnosti a súladu už existujúcich systémov;

52.  žiada o informácie o preventívnych, zmierňujúcich alebo iných opatreniach, ktoré by mohli byť prijaté v prípade rozdielnych názorov na mieru vierohodnosti, ktorú treba dosiahnuť, a korelačné riziko súvisiace s celkovým objemom výdavkov;

Investičný nástroj Európskej investičnej banky

53.  opakuje a vyjadruje silné presvedčenie, že na investičný nástroj spravovaný Európskou investičnou bankou (EIB) v mene Únie by sa mal takisto vzťahovať postup Európskeho parlamentu na udeľovanie absolutória, keďže tento investičný nástroj je financovaný z finančných prostriedkov daňových poplatníkov Únie;

54.  poznamenáva, že v roku 2015 sa má obnoviť trojstranná dohoda uvedená v článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov zo strany Dvora audítorov; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti aktualizovala rozsah pôsobnosti Dvora audítorov tým, že doň zahrnie všetky nové finančné nástroje EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky Únie alebo ERF;

55.  víta začlenenie auditu investičného nástroja ERF do plánu práce Dvora audítorov v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu z absolutória za rok 2012 a v roku 2015 očakáva výsledok tejto osobitnej správy;

56.  uznáva, že EIB podporuje projekty vo vysoko rizikovom prostredí, predovšetkým pokiaľ ide o politické riziko, s čím je spojená nestabilita prijímajúcich krajín;

57.  víta prístup EIB zameraný na výsledky, predovšetkým v súvislosti so zavedením rámca merania výsledkov, ktorý umožňuje posudzovať správnosť projektov, ich finančnú a ekonomickú udržateľnosť a vlastnú pridanú hodnotu EIB; žiada zabezpečiť trvalý dialóg o ukazovateľoch merania a konvergencii výsledkov dosiahnutých spolu s pridruženými partnermi;

58.  zdôrazňuje význam politiky nulovej tolerancie EIB, pokiaľ ide o podvody a korupciu; upozorňuje, že je dôležité nefinancovať podniky, ktoré sa preukázateľne zapojili do podvodov a korupcie; považuje terajšiu politiku EIB týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií vrátane posledného dodatku za neprimeranú a vyzýva EIB, aby bezodkladne prijala novú „zodpovednú daňovú politiku“, v rámci ktorej by vykonala forenzný prieskum skutočných majiteľov financovaných podnikov, a aby v prípadoch, keď by finančné prostriedky smerovali na podporu nadnárodných korporácií, títo príjemcovia vopred poskytli údaje o príjmoch, vytvorenom zisku a sume uhradených daní, a to v rozčlenení podľa jednotlivých krajín, v ktorých pôsobia;

59.  pripomína, že je dôležité, aby projekty financované EIB mali výrazný sociálny dosah a aby podporovali miestne podniky, ale aby nenabádali na špekulatívne transakcie; požaduje každoročné podrobné zhodnotenie sociálneho dosahu projektov financovaných EIB;

60.  žiada, aby sa finančné prostriedky Únie poskytovali iba tým finančným sprostredkovateľom, ktorí nepôsobia v daňových rajoch, majú výrazné miestne vlastníctvo a majú tiež kapacitu uplatňovať prístup zameraný na rozvoj, ktorý podporuje osobitné črty malých a stredných podnikov v každej krajine; žiada, aby EIB nespolupracovala s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnymi záznamami, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu a environmentálne a sociálne dôsledky; zdôrazňuje, že EIB musí spoločne s Komisiou vypracovať zoznam prísnych kritérií na výber finančných sprostredkovateľov, ktorý bude k dispozícii verejnosti;

61.  nabáda EIB, aby finančne podporovala produktívne investície a v prípade potreby pôžičky kombinovala s technickou pomocou s cieľom zvýšiť účinnosť projektov a zabezpečiť reálnu pridanú hodnotu pre Úniu z hľadiska doplnkovosti a v záujme dosiahnutia väčšieho účinku z hľadiska rozvoja;

62.  pripomína, že zabezpečenie súladu s cieľmi Únie má kľúčový význam a že by sa mala venovať náležitá pozornosť absorpčnej kapacite štátov AKT;

63.  žiada prísne preverovanie potenciálnych miestnych subjektov a sprostredkovateľov v procese ich identifikácie a výberu;

Kombinované financovanie

64.  uznáva, že zvýšený záujem o kombinované financovanie je spôsobený hlavne koreláciou náročných rozvojových výziev a veľmi obmedzených verejných finančných prostriedkov, čo vedie k vytváraniu nových finančných zdrojov, v ktorých je grantová pomoc Únie prepojená s negrantovými zdrojmi; nabáda Dvor audítorov, aby poskytoval pravidelné komplexné hodnotenie činností financovaných kombinovaním finančných nástrojov;

65.  uznáva, že kombinovaním grantov s doplnkovými verejnými a súkromnými zdrojmi (napríklad pôžičkami alebo vlastným kapitálom), je možné v záujme uvoľnenia dodatočných finančných prostriedkov dosiahnuť výrazný pákový efekt grantov, ako aj vypracovanie dôraznejších politík EÚ s väčším dosahom;

66.  zdôrazňuje, že všetky nové finančné nástroje, ako aj kombinované financovanie musia byť aj naďalej v súlade s cieľmi rozvojovej politiky Únie založenými na kritériách ODA a stanovenými v programe zmien; vyjadruje presvedčenie, že tieto nástroje sa musia zameriavať na priority Únie s najvyššou pridanou hodnotou a strategickým dosahom;

67.  berie na vedomie výsledky preskúmania platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce s pôvodným cieľom zvýšiť účinnosť, efektívnosť a kvalitu existujúcich mechanizmov a nástrojov kombinovaného financovania;

68.  požaduje zavedenie spoločných noriem vykonávania pre takéto finančné činnosti, ako aj stanovenie najlepších postupov, kritérií oprávnenosti a hodnotiacich kritérií; vyjadruje presvedčenie, že jednotné pravidlá riadenia, napríklad štruktúrované podávanie správ, jasné rámce pre monitoring a podmienky dohľadu, umožnia vďaka vyššej úrovni transparentnosti a zodpovednosti znížiť transakčné náklady a obmedziť možné zdvojenie platieb;

69.  žiada pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu o používaní týchto finančných nástrojov a ich výsledkoch, aby sa Európskemu parlamentu umožnilo uplatniť právomoci kontroly a súhlasu, najmä pokiaľ ide o hodnotenie finančných a nefinančných pák a doplnkovosti;

Podpora Únie v Konžskej demokratickej republike

70.  opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko k znepokojujúcej situácii v Konžskej demokratickej republike (KDR), najmä pokiaľ ide o reformu súdnictva, ale aj o právny štát, verejné financie a otázku decentralizácie;

71.  víta hodnotenie Dvora audítorov týkajúce sa rozvojovej pomoci Únie financovanej z prostriedkov ERF; súhlasí s tým, že nedostatok politickej vôle, ako aj nedostatočná absorpčná schopnosť sú vo veľkej miere príčinami len minimálneho úspechu pri zlepšovaní správy vecí verejných v KDR;

72.  uznáva, že KDR sa všeobecne považuje za jeden z najnestabilnejších štátov na svete; dôrazne odporúča vypracovanie záväzných KPI a referenčných hodnôt v záujme spoľahlivého hodnotenia zlepšení; takisto dôrazne odporúča, aby boli KPI a referenčné hodnoty navrhnuté realisticky;

73.  žiada Komisiu a ESVČ, aby poskytli najnovší zoznam priorít európskej rozvojovej pomoci v KDR v nadväznosti na minuloročnú správu o udelení absolutória, ktorá navrhla obmedzenejší počet priorít s cieľom umožniť lepšiu a cielenejšiu stratégiu rozvojovej pomoci;

Podpora Únie na Haiti

74.  opäť zdôrazňuje celkovú spokojnosť s prácou a úsilím útvarov Komisie v reakcii na zemetrasenie na Haiti v roku 2010 v mimoriadne vážnej situácii pre delegáciu Únie a jej zamestnancov; víta skutočnosť, že Komisia dokázala pozastaviť platby a vyplácanie podpory v dôsledku nedostatočného pokroku haitskej vlády v zlepšovaní finančného riadenia, ako aj nedostatkov vo vnútroštátnych postupoch verejného obstarávania;

75.  berie na vedomie problémy v oblasti koordinácie, ktoré odhalil Dvor audítorov, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zachovať úzku koordináciu medzi darcami a v rámci útvarov Komisie; žiada priebežné vymedzovanie humanitárnej a rozvojovej pomoci so silnejším prepojením medzi pomocou, obnovou a rozvojom prostredníctvom stálej platformy viacerých útvarov (Linking Relief, Rehabilitation and Development - LRRD); domnieva sa, že medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) a EuropeAid treba v čo najväčšej miere zavádzať integrované prístupy s jasne vymedzenými cieľmi koordinácie a jednotnou stratégiou pre krajinu spolu s výmenou najlepších postupov; vyzýva Komisiu, aby nadviazala dialóg s Európskym parlamentom; domnieva sa tiež, že zapojenie miestnej občianskej spoločnosti môže podporiť využívanie miestnej vedomostnej základne;

76.  pripomína odporúčania prijaté v nadväznosti na návštevu delegácie Výboru pre kontrolu rozpočtu na Haiti vo februári 2012 a opätovne trvá na nemennej zásade sledovateľnosti a zodpovednosti za rozvojové fondy Únie, najmä tým, že sa rozpočtová podpora podmieni dosiahnutím cieleného výkonu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v prípade sektorovej rozpočtovej podpory kládli dôraz na matricu podmienenosti;

77.  pripomína, že opatrenia na „budovanie štátu“ majú byť ústredným bodom stratégie rozvoja Únie a základnou zásadou každého akčného plánu týkajúceho sa krízovej situácie; žiada stanoviť správny pomer politických opatrení v súlade so zásahmi Únie;

78.  domnieva sa, že krízové situácie a nestabilita si žiadajú vypracovanie nových prístupov, najmä pokiaľ ide o činnosti, ako napríklad i) identifikáciu rizík na jednotlivých operačných úrovniach, ii) vypracovanie prognóz pravdepodobných dôsledkov a iii) navrhnutie nástrojov na zníženie rizík a prípravu na hrozby a potenciálne katastrofy, ktoré poskytujú dostatočnú mieru flexibility a schopnosti mobilizovať odborníkov v rôznych oblastiach pôsobnosti;

79.  nabáda Komisiu a ESVČ, aby systematickejšie a spoločne pracovali na štyroch fázach cyklu riadenia katastrof; žiada Komisiu a ESVČ, aby informovali Európsky parlament o vývoji, najmä so zreteľom na riadenie rizika a pripravenosť na uskutočnenie a plnenie programových cieľov v situáciách po katastrofách;

80.  pripomína, že v akejkoľvek krízovej situácii treba náležitú pozornosť venovať primeranosti a operačnej účinnosti vnútroštátneho riadiaceho rámca pre riadenie znižovania rizík katastrof, pretože ide o predpoklad úspechu príslušného zásahu Únie;

Budúcnosť ERF

81.  odporúča presne vymedziť stratégie a priority budúcich činností ERF a vybudovať na základe toho systém finančných nástrojov pri zohľadnení zásad efektivity a transparentnosti;

82.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ERF neboli zahrnuté do všeobecného rozpočtu v rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012);

83.  pripomína, že Európsky parlament, Rada a Komisia súhlasili s revíziou rozpočtových pravidiel, aby sa mohli zapracovať nevyhnutné zmeny, ktoré vyplynuli z výsledkov rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, vrátane otázky možného zahrnutia ERF do rozpočtu Únie; opakuje svoju výzvu Rade a členským štátom, aby súhlasili s úplným zahrnutím ERF do rozpočtu Únie;

84.  domnieva sa, že nové volebné obdobie ponúka novú politickú príležitosť na povzbudenie inštitúcií Únie k tomu, aby v dohľadnom čase iniciovali reflexiu a posúdenie vývoja po roku 2020 s cieľom prípadného nahradenia súčasnej dohody z Cotonou; pripomína, že podľa názoru Európskeho parlamentu by ERF mal byť zahrnutý do všeobecného rozpočtu čo najskôr;

85.  zastáva názor, že začlenenie ERF do všeobecného rozpočtu posilní demokratickú kontrolu, pretože Európsky parlament sa bude podieľať na stanovovaní strategických priorít týkajúcich sa prideľovania finančných prostriedkov, a umožní aj účinnejšiu implementáciu s lepšími mechanizmami koordinácie na úrovni ústredia Komisie a na regionálnej úrovni; žiada Komisiu, aby v nadchádzajúcom posúdení opäť náležite zvážila finančný dosah začlenenia ERF do rozpočtu pre členské štáty, rovnako ako prípadný záväzný kľúč na určovanie príspevkov členských štátov;

86.  domnieva sa, že je pravdepodobné, že zjednodušenie a zosúladenie pravidiel ERF bude viesť k zníženiu rizika chýb a nedostatkov a zvýši transparentnosť a právnu istotu; nabáda Komisiu, aby pre všetky ERF navrhla jediné nariadenie o rozpočtových pravidlách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v rámci diskusie o budúcej dohode pre 11. ERF nenavrhla jednotné nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom zjednodušiť riadenie ERF;

Následné kroky v súvislosti s uzneseniami Európskeho parlamentu

87.  vyzýva Dvor audítorov, aby do svojej ďalšej výročnej správy zahrnul prehľad následných krokov v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu, ktoré sú obsiahnuté vo výročnej správe Európskeho parlamentu o absolutóriu.

(1) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 401, 13.11.2014, s. 264. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3. (5) Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1 a Ú. v. ES L 324, 7.12.2001, s. 1. (6) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108. (7) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355. (8) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32. (9) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53. (10) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1. (12) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 401, 13.11.2014, s. 264. (14) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (15) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3. (16) Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1 a Ú. v. ES L 324, 7.12.2001, s. 1. (17) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108. (18) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355. (19) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32. (20) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53. (21) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1. (22) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel I – Európsky parlament (2014/2078(DEC))

P8_TA(2015)0121 A8-0082/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0147/2014)(2),

–  so zreteľom na správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok 2013, oddiel I – Európsky parlament(3),

–  so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora za rozpočtový rok 2013,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(5) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a článok 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7), a najmä na jeho články 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva z 27. apríla 2005 o vnútorných pravidlách pre plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu(8), a najmä na jeho článok 13,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2013 – oddiely I, II, IV, V, VI, VII, VIII, IX a X(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2013(10),

–  so zreteľom na článok 94, článok 98 ods. 3 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0082/2015),

A.  keďže predseda 25. júna 2014 prijal účtovnú závierku Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2013;

B.  keďže generálny tajomník ako poverený hlavný povoľujúci úradník 6. novembra 2014 potvrdil, že má primeranú istotu, že zdroje pridelené do rozpočtu Európskeho parlamentu sa použili na plánovaný účel a podľa zásad riadneho finančného hospodárenia;

C.  keďže v audite Dvora audítorov sa konštatuje, že pokiaľ ide o administratívne výdavky v roku 2013, všetky inštitúcie uspokojivo spravovali systémy kontroly a dohľadu, ktoré sa vyžadujú v nariadení (ES, Euratom) č. 966/2012;

D.  keďže podľa článku 166 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vyžaduje, aby každá inštitúcia Únie prijala všetky vhodné kroky s cieľom reagovať na poznámky pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o absolutóriu;

1.  udeľuje svojmu predsedovi absolutórium za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel I – Európsky parlament (2014/2078(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel I – Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 26. februára 2015 o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na článok 94, článok 98 ods. 3 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0082/2015),

A.  keďže účtovník Európskeho parlamentu vo svojom schválení konečnej účtovnej závierky konštatoval, že získal primeranú istotu, že účtovná závierka vyjadruje pravdivo a verne zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu Európskeho parlamentu a že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na vznesenie výhrad;

B.  keďže Dvor audítorov na základe svojho auditu dospel k záveru, že počas auditu sa nezistili nijaké vážne nedostatky v súvislosti s oblasťami, na ktoré sa zameriaval audit pre Európsky parlament , a systémy dohľadu a kontroly, pokiaľ ide o administratívne výdavky za rok 2013, vyhodnotil ako účinné;

C.  keďže v súlade s bežným postupom sa administratíve Európskeho parlamentu zaslal dotazník a väčšinu odpovedí sa prediskutovala s Výborom pre kontrolu rozpočtu za prítomnosti podpredsedov zodpovedných za rozpočet, generálneho tajomníka a vnútorného audítora; keďže je to po prvýkrát, čo rad otázok poslancov nebol písomne ani ústne zodpovedaný, čo Európskemu parlamentu znemožňuje zohľadniť relevantné informácie a prijať kvalifikované rozhodnutie, pokiaľ ide o určité dôležité aspekty súvisiace s udelením absolutória Európskeho parlamentu;

D.  keďže preskúmanie je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa administratíva a politické vedenie Európskeho parlamentu zodpovedali občanom Únie; keďže z hľadiska kvality, účinnosti a efektívnosti pri hospodárení s verejnými financiami stále existuje priestor na zlepšovanie;

E.  keďže v správe Dvora audítorov prijatej 11. júla 2014 sa uvádza, že ak by Parlament centralizoval svoju činnosť, potenciálne úspory v rozpočte Únie by sa pohybovali vo výške približne 114 miliónov EUR ročne;

F.  keďže Európsky parlament je spomedzi všetkých inštitúcií jedinou inštitúciou, ktorá udeľuje absolutórium nie generálnemu tajomníkovi alebo príslušnému podpredsedovi, ale svojmu predsedovi;

Účty Európskeho parlamentu

1.  konštatuje, že konečné rozpočtové prostriedky Európskeho parlamentu na rok 2013 dosiahli sumu 1 750 463 939 EUR alebo 19,07 % okruhu V viacročného finančného rámca vyčleneného na administratívne výdavky inštitúcií Únie ako celku na rok 2013, čo predstavuje zvýšenie o 1,9 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 (1 717 868 121 EUR);

2.  konštatuje, že celkové príjmy zapísané v účtoch k 31. decembru 2013 dosiahli sumu 158 117 371 EUR (v roku 2012: 175 541 860 EUR) vrátane 25 991 783 EUR v pripísaných príjmoch (v roku 2012: 22 274 843 EUR);

3.  konštatuje, že štyri kapitoly predstavovali 70 % celkovej výšky záväzkov: kapitola 1 0 (Členovia inštitúcie), kapitola 1 2 (Úradníci a dočasní zamestnanci), kapitola 2 0 (Budovy a súvisiace náklady) a kapitola 4 2 (Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc);

4.  berie na vedomie údaje, na základe ktorých sa vykonala účtovná závierka Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2013, a to:

5.  konštatuje, že v roku 2013 bolo viazaných 99,02 % rozpočtových prostriedkov zapísaných v rozpočte Európskeho parlamentu, pričom miera zrušenia dosiahla 0,8 %, a podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa dosiahla veľmi vysoká miera plnenia rozpočtu;

6.  poukazuje však na to, že toto vysoké percento plnenia rozpočtu neodhaľuje, či rozpočet obsahuje presuny, pomocou ktorých sa všetky rozpočtové prostriedky dostupné na konci roku presúvajú do rozpočtových riadkov na budovy, a najmä na zálohové kapitálové platby s cieľom znížiť budúce platby úrokov; preto žiada, aby dostával údaje o plnení rozpočtu pred začatím postupu globálnych presunov;

7.  v tejto súvislosti konštatuje, že 54 000 000 EUR sa presunulo z okruhov predbežných rozpočtových prostriedkov a z iných zdrojov tak, aby sa pomohlo financovať rozšírenie a modernizácia budovy Konrad Adenauer (KAD), čo je hlavný stavebný projekt v Luxembursku;

8.  predpokladá, že v dôsledku toho sa náklady financovania počas obdobia výstavby a odpisu úveru podľa odhadov znížia o 18 100 000 EUR; pripomína však svojim príslušným orgánom, že predbežné financovanie alebo splátky v súvislosti s budovami by sa mali stanoviť ako súčasť rozpočtovej stratégie; vyzýva preto svoje príslušné orgány, aby politiku Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností týkajúcu sa budúcich nákupov zahrnuli do rozpočtu s dostatočnou jasnosťou;

9.  pripomína administratíve, že Európsky parlament opakovane požadoval, aby sa jeho politika v oblasti nehnuteľností riadne zahrnula do rozpočtu; očakáva, že sa tak stane najneskôr od rozpočtového roku 2016;

10.  vyjadruje kritiku nad čoraz vyššou úrovňou prenosov, ktoré do roku 2013 činili 305 457 875 EUR (v roku 2012: 222 900 384 EUR);

Výroky Dvora audítorov o spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2013 a o zákonnosti a riadnosti operácií súvisiacich s touto účtovnou závierkou

11.  vyzdvihuje skutočnosť, že počas auditu sa nezistili nijaké vážne nedostatky v súvislosti s oblasťami, v ktorých sa vykonával audit Európskeho parlamentu;

12.  pripomína, že Dvor audítorov vykonáva osobitné vyhodnocovanie administratívnych a iných výdavkov ako jednej skupiny politík pre všetky inštitúcie Únie;

13.  berie na vedomie, že Dvor audítorov zistil, že testovanie operácií naznačuje, že najpravdepodobnejšia chybovosť v tejto skupine politík je 1 %, a preto nie je zasiahnutá významnou chybovosťou, a že systémy dohľadu a kontroly vyhodnotil ako účinné;

14.  konštatuje, že audit zahrnoval preskúmanie vzorky 153 platobných operácií, a to 95 v oblasti výdavkov súvisiacich so zamestnancami, 17 v oblasti výdavkov na budovy a 41 v oblasti iných výdavkov; zdôrazňuje, že administratívne a iné výdavky sa považujú za oblasť s malým rizikom, a vyzýva Dvor audítorov, aby sa pri ich analýze ďalej sústreďoval na oblasti, ktoré sú náchylnejšie na chyby, konkrétne na nedodržiavanie postupov verejného obstarávania, výdavky súvisiace s budovami a plnenie zmlúv;

15.  pripomína, že možno dosiahnuť výrazné úspory, ak bude mať Európsky parlament len jedno sídlo;

Výročná správa vnútorného audítora

16.  konštatuje, že na schôdzi príslušného výboru s vnútorným audítorom, ktorá sa uskutočnila 26. januára 2015, vnútorný audítor predložil výročnú správu podpísanú 23. júla 2014, v ktorej sa uvádza, že v roku 2013 vykonal tieto audity týkajúce sa administratívy Európskeho parlamentu:

17.  v audítorskom hodnotení projektu budovy Konrada Adenauera (KAD) zdôrazňuje, že:

18.  žiada o vypracovanie krátkeho súhrnu (tri strany) najdôležitejších kritických záverov obsiahnutých vo výročnej správe Útvaru pre vnútorný audit do 20. mája 2015;

Audit rámca vnútornej kontroly Európskeho parlamentu

19.  konštatuje, že na konci roku 2013 po nadväzujúcich auditoch zostávalo ešte 13 opatrení, ktoré neboli dokončené, zo 452 pôvodne dohodnutých opatrení rámca vnútornej kontroly; berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade štyroch z týchto 13 opatrení, vďaka čomu sa reziduálne riziko mohlo prehodnotiť z významného na mierne;

20.  naliehavo vyzýva vedenie oddelení a ústredné vedenie, aby bezodkladne realizovalo ostávajúce nedokončené opatrenia; vyzýva ich, aby dodržiavali prísnejšie harmonogramy pre opatrenia, ktoré sa majú realizovať; vyzýva vnútorného audítora, aby informoval Výbor pre kontrolu rozpočtu o pokroku dosahovanom v prípade týchto opatrení; vyzýva ich, aby takisto vyčíslili náklady a úspory spojené s novými opatreniami navrhovanými v tomto uznesení a zahrnuli ich do sledovania absolutória za rok 2013;

Opatrenia prijaté v nadväznosti na uznesenie o absolutóriu za rok 2012

21.  berie na vedomie písomné odpovede na uznesenie o udelení absolutória za rok 2012, ktoré boli 28. októbra 2014 poskytnuté Výboru pre kontrolu rozpočtu, a vystúpenie generálneho tajomníka v súvislosti s rozličnými otázkami a žiadosťami uvedenými v uznesení o udelení absolutória Európskemu parlamentu za rok 2012, ako aj výmenu názorov s poslancami, ktorá nasledovala po tomto vystúpení; vyjadruje poľutovanie, že v súvislosti s niektorými odporúčaniami Európskeho parlamentu neboli prijaté primerané nadväzné opatrenia;

22.  berie na vedomie, že do konca roka 2014 malo byť predložené hodnotenie po piatich rokoch uplatňovania nového štatútu parlamentných asistentov, ako to prisľúbil generálny tajomník vo svojich ústnych i písomných odpovediach týkajúcich sa nadväzných opatrení na odporúčania Európskeho parlamentu v rámci absolutória za rok 2012; žiada, aby sa vypracovalo hodnotenie v spolupráci so zástupcami akreditovaných parlamentných asistentov z minulého volebného obdobia, ktorí naďalej pracujú v Európskom parlamente, a aby sa predložilo do 30. júna 2015, a žiada, aby bol Výbor pre kontrolu rozpočtu informovaný o výsledkoch tohto hodnotenia; poukazuje na to, že k 31. decembru 2013 bolo v rámci Európskeho parlamentu zamestnaných 1 763 akreditovaných parlamentných asistentov;

23.  konštatuje, že stravovacie služby zaznamenali ku koncu roka 2013 deficit vo výške 3 500 000 EUR; je prekvapený, že zvýšenie počtu zákazníkov o asi 150 % v období rokov 2002 až 2011 neposkytlo príležitosť na vyrovnanie finančnej situácie; pripomína svoju požiadavku, a to vzhľadom na druhú revíziu cien (schválenú Predsedníctvom 10. júna 2013), aby sa cenové politiky v Európskom parlamente neodchyľovali od praxe v iných inštitúciách; poukazuje napríklad na odlišnú cenovú štruktúru stravovacích služieb a jedální v Komisii; poukazuje tiež na to, že výrazné zvýšenie cien ponúkaných jedál neprinieslo žiadne zvýšenie kvality ani rozmanitosti, ktoré sa, naopak, značne zhoršili;

24.  zamýšľa sa nad príčinou cenovej prirážky na kávu ponúkanú pri vchode do niektorých zasadacích miestností parlamentných výborov, ktorá stojí o 20 % viac, ako rovnaký produkt, ktorý si možno kúpiť buď v rovnakom type automatov, alebo v jedálňach Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že službu zabezpečuje tá istá spoločnosť, ktorá zodpovedá za stravovacie služby a ktorá prevádzkuje aj automaty na kávu Nespresso umiestnené v Európskom parlamente; považuje za potrebné poskytnúť vysvetlenie dodatočných nákladov na predĺženie zmluvy medzi Európskym parlamentom a týmto dodávateľom;

25.  domnieva sa, že osobitný význam by malo mať zlepšenie možností prístupu malých a stredných podnikov (MSP) ku všetkým koncesným trhom Únie; zastáva názor, že koncesia poskytnutá Európskym parlamentom spoločnosti, ktorá aktuálne zodpovedá za stravovacie služby v bruselskom sídle, je prekážkou slobodného poskytovania služieb, pretože pripravuje iné MSP o obchodné práva a príležitosti, ktoré doteraz nemohli veľmi využívať; žiada, aby sa zvážilo zavedenie určitého stupňa pružnosti v koncesných zmluvách s cieľom zabezpečiť, aby ostatné subjekty mali skutočný, nediskriminačný prístup ku konkrétnym službám; domnieva sa, že to podporí aj optimálnejšie využívanie zdrojov a umožní využívanie služieb lepšej kvality za najlepšiu cenu;

Absolutórium Európskemu parlamentu za rok 2013

26.  berie na vedomie výmenu názorov medzi podpredsedami zodpovednými za rozpočet, generálnym tajomníkom a Výborom pre kontrolu rozpočtu za prítomnosti člena Dvora audítorov a vnútorného audítora, ktorá sa uskutočnila 26. januára 2015;

27.  znovu potvrdzuje, že riadiace orgány a administratíva Európskeho parlamentu v rámci procesu udeľovania absolutória zodpovedajú za zdroje, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, a že je preto dôležité, aby sa celý rozhodovací postup uskutočňoval úplne transparentne v záujme toho, aby sa občanom Únie poskytol pravdivý a presný prehľad o tom, ako Európsky parlament prijíma rozhodnutia a využíva prostriedky, ktoré má k dispozícii;

28.  kritizuje skutočnosť, že generálny tajomník neodpovedal na celý rad otázok predložených poslancami; opätovne zdôrazňuje, že účinný dohľad nad plnením rozpočtu Európskeho parlamentu si vždy vyžadoval aj bude vyžadovať úzku spoluprácu medzi administratívou Európskeho parlamentu a Výborom pre kontrolu rozpočtu; preto žiada generálneho tajomníka, aby vyplnil dotazník a písomne odpovedal na tieto otázky:

29.  odporúča, aby sa v záujme väčšej transparentnosti a účinnosti politickej a administratívnej činnosti Európskeho parlamentu všetky programy a zápisnice zo schôdzí, ako aj rozhodnutia prijaté rozhodovacími orgánmi Európskeho parlamentu okamžite a všeobecne oznamovali všetkým poslancom, zamestnancom Európskeho parlamentu a verejnosti; pripomína užitočnosť bývalého výboru pre rokovací poriadok, ktorý slúžil ako fórum na diskusiu a zlepšovanie regulačného procesu aj vnútorných záležitostí Európskeho parlamentu, a to transparentným a verejným spôsobom; v tejto súvislosti odporúča vytvorenie neutrálneho výboru pre rokovací poriadok a vnútorné záležitosti, ktorý by umožnil riešiť všetky tieto záležitosti, ktoré by sa následne legitimizovali na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu;

30.  je hlboko znepokojený tým, že Európsky parlament vyčlenil na obdobie rokov 2013 až 2014 sumu 17 800 000 EUR na propagačné aktivity opísané ako inštitucionálna volebná kampaň, pričom účasť na európskych voľbách v roku 2014 znovu poklesla na 42,54 % (v roku 2009 to bolo 43 %); nabáda na prijatie novej stratégie zameranej na zvýšenie atraktívnosti európskych volieb v členských štátoch;

31.  zdôrazňuje, že do júna 2015 sa očakáva vypracovanie externej hodnotiacej správy ex post o komunikačnej stratégii pred voľbami v roku 2014; žiada, aby bol Výbor pre kontrolu rozpočtu informovaný o dátume zverejnenia; v tejto správe očakáva podrobnú analýzu finančných prostriedkov;

32.  poznamenáva, že prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu (EB/EP 82.5) ukázal, že počas volebnej kampane v roku 2014 malo 23 % respondentov veľmi negatívny názor na Európsky parlament a 43 % malo neutrálny názor; poukazuje na to, že podľa mediálnej analýzy sa negatívny názor často spája s finančnými podmienkami pre poslancov, ako sú príspevky, mzdy a rozpočet Európskeho parlamentu vo všeobecnosti; je preto presvedčený, že na zlepšenie dôvery v Európsky parlament a jeho podpory sú potrebné štrukturálne zlepšenia, napríklad úplná transparentnosť a zúčtovanie príspevkov na všeobecné výdavky;

33.  berie na vedomie vytvorenie nového generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby, ktoré bude poskytovať nezávislé akademické poradenstvo predovšetkým jednotlivým poslancom, čím doplní prácu tematických sekcií, ktoré riešia potreby parlamentných orgánov;

34.  víta zriadenie oddelenia pre posudzovanie vplyvu právnych predpisov Únie; žiada, aby sa táto služba sústreďovala na kompromisy vyrokované Európskym parlamentom a na pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu k návrhom Komisie; žiada o vypracovanie prístupu k promptnému posudzovaniu právnych predpisov a ich vplyvu, zvýšenie povedomia o tejto službe medzi poslancami a poskytnutie podrobného prehľadu celkových nákladov do 30. októbra 2015; žiada, aby sa konali pravidelné výmeny názorov tejto služby so zodpovedajúcimi útvarmi Komisie, Rady a národných parlamentov;

35.  berie na vedomie dohodu o spolupráci medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Výborom regiónov a Európskym parlamentom, ktorá bola napokon podpísaná 5. februára 2014 a ktorá sa začala presunom významného počtu pracovníkov z oboch výborov do novej výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS); zastáva názor, že účinná medziinštitucionálna spolupráca by sa mala zlepšiť, a je presvedčený, že sústredením odborných znalostí a kúpnej sily v oblastiach, kde inštitúcie potrebujú pomoc podobnej povahy, by sa malo zlepšiť jej poskytovanie a mohli sa znížiť celkové náklady; očakáva, že rozvoj tejto dohody medzi tromi inštitúciami dosiahne tieto ciele, bude vyvážený a bude rovnako prínosný pre všetky tri inštitúcie; žiada od každej z týchto inštitúcií, aby po roku vykonávania tejto spolupráce vypracovala individuálne posúdenie vplyvu tejto dohody z hľadiska ľudských zdrojov, výdavkov, synergií, pridanej hodnoty a obsahu;

36.  berie na vedomie vytvorenie generálneho riaditeľstva pre bezpečnosť a ochranu; pripomína, že internalizácia bezpečnostných služieb Európskeho parlamentu priniesla úspory vo výške 195 000 EUR v roku 2013 a očakáva sa, že v období rokov 2013 – 2016 prinesie úspory vo výške vyše 11 miliónov EUR; považuje za vhodné rokovať s belgickou vládou o jej väčšom príspevku k bezpečnosti Európskeho parlamentu vzhľadom na skutočnosť, že Belgicko má z prítomnosti inštitúcií Únie na svojom území hospodársky prospech; požaduje, aby sa hodnotenie kvality bezpečnostných služieb pred vytvorením generálneho riaditeľstva pre bezpečnosť a ochranu a po ňom predložilo Výboru pre kontrolu rozpočtu do 30. septembra 2015; trvá na tom, aby sa vykonala porovnávacia štúdia bezpečnostných systémov ostatných inštitúcií;

37.  znova opakuje, že zachovanie bezpečnosti budov Európskeho parlamentu a ich bezprostredného okolia musí byť najvyššou prioritou; žiada, aby sa v tejto súvislosti zlepšila bezpečnosť na parkoviskách;

38.  je znepokojený tým, že v administratíve neexistuje rovnosť, keďže k 31. decembru 2013 ženy predstavovali 29 % vedúcich oddelení, 34 % riaditeľov a 33 % generálnych riaditeľov; požaduje vykonávanie plánu rovnakých príležitostí, najmä pokiaľ ide o riadiace pozície, s cieľom čo najskôr napraviť túto nerovnováhu;

39.  požaduje vyvážené obsadenie pozícií na vyšších úrovniach administratívy Európskeho parlamentu podľa krajín pôvodu; očakáva do konca roku 2015 správu o tom, do akej miery bola táto požiadavka realizovaná;

40.  požaduje predloženie údajov o medziročných zmenách počtu zamestnancov a výdavkov na zamestnancov rozlíšených podľa platových tried a úrovní riadenia do konca roka 2015; žiada administratívu Európskeho parlamentu, aby uviedla, či by porovnateľné štúdie administratívy medzinárodných parlamentných zhromaždení mohli poskytnúť dôležité závery pre prácu Európskeho parlamentu; poznamenáva, že práca zadaná externým odborníkom by mala byť takisto zahrnutá do správ s cieľom podporiť transparentný charakter, pričom by tiež mala byť v najlepšom záujme jednotlivých zložiek; so znepokojením konštatuje, že veľký počet zamestnancov v kancelárii predsedu Európskeho parlamentu, ktorý predstavuje 35 zamestnancov vrátane dvoch vodičov, ako aj osobného uvádzača, je veľmi kontroverzný a že sa tým vysiela zlý signál, pokiaľ ide o znižovanie nákladov a fiškálnu zodpovednosť v rámci Európskeho parlamentu;

41.  konštatuje, že Predsedníctvo prijalo vykonávacie opatrenia pre kódex správania poslancov 15. apríla 2013; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nedostatočným vykonávaním a rozdielmi vo výklade, na ktoré upozornila koalícia mimovládnych organizácií(11), a požaduje posilnenie pozície poradného výboru tak, aby mal právo iniciovať náhodné kontroly vyhlásení o záujmoch predkladaných poslancami;

42.  víta, že poslanci musia byť počas výkonu verejnej funkcie transparentnejší, pokiaľ ide o ich vedľajšie aktivity; pripomína však, že poslanci, podobne ako poslanci národných parlamentov, nemajú výhradný mandát, a preto môžu vykonávať iné profesionálne aktivity; zastáva názor, že podrobnejší vzor vyhlásenia pre poslancov by pomohol posilniť transparentnosť a zabránil možným konfliktom záujmov; požaduje, aby generálny tajomník vytvoril verejnú databázu všetkých vedľajších aktivít jednotlivých poslancov, ktorá bude dostupná prostredníctvom webových stránok Európskeho parlamentu;

43.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o príspevky na všeobecné výdavky poslancov; vyzýva Predsedníctvo, aby pracovalo na vymedzení presnejších pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci týchto príspevkov, ktoré by nepriniesli navýšenie nákladov Európskeho parlamentu;

44.  je znepokojený nedostatočným overovaním ex post, pokiaľ ide o používanie služobných áut poslancami, a spochybňuje potrebu dostupnosti dvoch služobných áut pre predsedu Európskeho parlamentu;

45.  schvaľuje, že 5 % zníženie cestovných výdavkov poslancov a výdavkov na služobné cesty zamestnancov prinieslo v roku 2013 úspory vo výške 4 miliónov EUR; považuje za vhodné vykonávať prísnu politiku s cieľom znížiť cestovné výdavky prostredníctvom dohôd s leteckými spoločnosťami; vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil návrhy v tomto smere;

Riadenie programu príspevkov pre skupiny návštevníkov

46.  je hlboko znepokojený, že Dvor audítorov v situačnej správe o finančnom hospodárení s rozpočtom Únie označil prax platieb na úhradu nákladov pre skupiny návštevníkov v hotovosti ako vysokorizikovú skutočnosť; zdôrazňuje, že v roku 2013 sa 73 % finančných príspevkov vyplatilo v hotovosti a iba 27 % bankovým prevodom; je znepokojený v súvislosti s vysokým rizikom poškodenia dobrej povesti Európskeho parlamentu a významným bezpečnostným rizikom pri vykonávaní hotovostných platieb skupinám návštevníkov;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité informovať skupiny návštevníkov pred ich návštevou o udržateľných možnostiach dopravy do Európskeho parlamentu; odporúča zaviesť rôzne miery náhrad podľa zvoleného spôsobu dopravy a úrovne emisií;

48.  zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada musia s cieľom vytvoriť dlhodobé úspory v rozpočte Únie riešiť potrebu stanoviť plán na zavedenie jediného sídla, ako uviedol Európsky parlament v niekoľkých predchádzajúcich uzneseniach;

Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky a generálne riaditeľstvo pre vonkajšie politiky

49.  poukazuje na to, že náklady na delegácie, spoločné parlamentné zhromaždenia, delegácie ad hoc a volebné pozorovateľské misie mimo Únie v roku 2013 dosiahli výšku približne 5 794 360 EUR; žiada o vypracovanie podrobného prehľadu nákladov na tieto oblasti za roky 2005 až 2015 do konca roka 2015;

50.  so znepokojením konštatuje, že náklady na jednu delegáciu pri parlamentnom zhromaždení predstavovali 493 193 EUR; vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo jednoduché, ale účinné zásady úspornejšej štruktúry nákladov pre návštevy delegácií, najmä s ohľadom na ich politický význam, trvanie a výsledky;

Medziparlamentné delegácie

51.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné a dôležité rozvíjať a napĺňať obsahom webové stránky medziparlamentných delegácií; za rovnako dôležité považuje, aby sa verejné schôdze delegácií priamo vysielali prostredníctvom webstreamingu tak, ako schôdze parlamentných výborov, ak to dovolí rozpočet;

Generálne riaditeľstvo komunikácie

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacročný grantový program na roky 2012 až 2014 zameraný na zlepšovanie informovanosti o úlohe Európskeho parlamentu stál približne 14 500 000 EUR; vyjadruje pochybnosti, či tento grantový programy reprezentuje hlavné kompetencie Európskeho parlamentu a úlohy, ktoré vyplývajú z jeho legislatívnych a rozpočtových právomocí a právomocí v oblasti udeľovania absolutória; žiada svoju administratívu, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu poskytla externé hodnotenie tohto grantového programu včas na postup udelenia absolutória za rok 2014;

53.  žiada o predloženie úplného prehľadu všetkých grantov na komunikačné projekty financovaných z rozpočtu Európskeho parlamentu spolu s príslušnými sumami a prijímateľmi;

54.  žiada o predloženie prehľadu prípadných výdavkov z rozpočtu Európskeho parlamentu pre organizácie MEP Ranking a Vote Watch Europe; kritizuje skutočnosť, že tieto organizácie hodnotia činnosť poslancov na základe kvantitatívnych kritérií, čo môže poskytovať nesprávne stimuly a vytvárať zbytočnú prácu; domnieva sa, že poslanci čelia čoraz väčšej byrokracii a obmedzovaniu slobody pri výkone mandátu;

EuroparlTV

55.  pripomína, že rozpočet na EuroparlTV bol 8 000 000 EUR v roku 2013 a 5 000 000 EUR v roku 2014, pričom oceňuje, že výkonnosť služby sa zlepšila vďaka viacerým novým činnostiam a projektom; konštatuje, že medzi rokmi 2012 a 2014 priemerný mesačný počet sledovaných videozáznamov vzrástol z 53 000 na 400 000;

56.  pripomína, že na základe rozhodnutia Predsedníctva z 12. decembra 2012 sa v roku 2014 začalo s vypracovaním externej štúdie zameranej na získanie vstupných informácií pre budúci vývoj internetovej televíznej služby Európskeho parlamentu (EuroparlTV); konštatuje, že odporúčania tejto štúdie sa majú vykonať v prvom polroku roku 2015;

Cena LUX

57.  berie na vedomie, že výdavky na cenu LUX v roku v roku 2013 predstavovali 448 000 EUR, čo zodpovedá približne nákladom v roku 2012 (434 421 EUR), a pokrývali:

58.  požaduje nájdenie možností zefektívnenia vo svojom rozpočte;

59.  žiada o uskutočnenie reprezentatívneho prieskumu medzi poslancami do konca roku 2015 s cieľom zistiť, či je cena LUX známa a ako je prípadne hodnotená v ich členských štátoch;

Informačné kancelárie

60.  so znepokojením konštatuje, že výdavky na služobné cesty informačných kancelárií dosiahli v roku 2013 výšku 1 839 696 EUR, pričom služobné cesty do Štrasburgu predstavovali 1 090 290 EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že náklady na služobné cesty z informačných kancelárií do Štrasburgu sa zvýšili asi o 7 % od roku 2012, pričom zvýšenie o ďalšie 2 % bolo spôsobené vytvorením novej informačnej kancelárie v Chorvátsku; žiada o uvedenie podrobností, pokiaľ ide o hlavné dôvody služobných ciest zamestnancov informačných kancelárií do Štrasburgu a Bruselu; žiada o podrobný prehľad služobných ciest zamestnancov každej informačnej kancelárie za roky 2005, 2010 a 2015, aby sa mohlo urobiť porovnanie; trvá na tom, že by sa malo uprednostňovať využívanie videokonferencií, čím by sa štrukturálne znížili náklady pre rozpočet Európskeho parlamentu a dosiahli by sa zlepšenia v oblasti životného prostredia, ktoré by negatívne neovplyvnili prácu Európskeho parlamentu;

61.  poukazuje na to, že webové stránky niekoľkých informačných kancelárií v členských štátoch sa od volieb neaktualizovali; upozorňuje na následky, ktoré by to mohlo mať na dôveryhodnosť Európskeho parlamentu v očiach verejnosti; trvá na tom, že treba prešetriť využívanie prostriedkov prideľovaných informačným kanceláriám a vysvetliť značné odchýlky v nákladoch na internetové pripojenie medzi členskými štátmi;

Logo Európskeho parlamentu

62.  berie na vedomie zmenu loga Európskeho parlamentu; vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že znovu nebol o rozhodnutí informovaný včas; žiada zodpovedné útvary, aby vysvetlili motívy uskutočnenia tejto zmeny, ako prebiehal proces rozhodovania a aké boli náklady na túto zmenu;

63.  požaduje podrobný prehľad všetkých externých a interných nákladov Európskeho parlamentu súvisiacich s Domom európskej histórie, rozčlenených podľa nákladov na plánovanie (vrátane predbežného plánovania), investičných nákladov a prevádzkových nákladov (vrátane nákladov na výstavbu, rezervy na údržby, výdavkov na zamestnancov a nákladov na výstavy); konštatuje, že Komisia podporuje financovanie Domu európskej histórie ročným príspevkom vo výške 800 000 EUR; poukazuje na to, že Dom európskej histórie bude mať pozitívny vplyv nielen na inštitúcie Únie, ale aj na Belgicko, kde bude novou turistickou atrakciou zabezpečujúcou príjmy; odporúča preto, aby bolo Belgicko požiadané o podporu pri zriaďovaní Domu európskej histórie;

Generálne riaditeľstvo pre personál

64.  berie na vedomie, že úradníkov Európskeho parlamentu (stálych zamestnancov verejnej správy) možno v zásade zamestnávať iba prostredníctvom verejných výberových konaní, pričom asi 10 % kandidátov je úspešných a majú priemerný vek 34 rokov; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že napriek tomu, že zamestnanosť mladých ľudí patrí medzi najvyššie priority Únie, inštitúcie Únie vrátane Európskeho parlamentu nemajú absolútne žiadnu politiku na podporu zamestnávania mladých ľudí do 30 rokov;

65.  poukazuje na ťažkosti pri zamestnávaní úradníkov alebo zamestnancov z niektorých konkrétnych členských štátov; konštatuje, že súčasné platové stupnice a úroveň nástupných podmienok ponúkaných inštitúciami sú pre nových zamestnancov menej príťažlivé; poukazuje na to, že neponúkajú konkurencieschopné mzdy ani atraktívnu kariérnu perspektívu pre mnohých občanov z členských štátov EÚ-15, a najmä občanov, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku; poukazuje na to, že nevyhnutné zmenšenie európskej verejnej správy v bezprostrednej budúcnosti bude mať negatívny vplyv na kvalitu poskytovaných služieb a povedie k riziku väčšej zemepisnej nevyváženosti;

66.  žiada o preskúmanie aktivít organizovaných a financovaných Výborom zamestnancov a o podrobné informácie o druhoch aktivít, vzniknutých výdavkoch a dodržiavaní riadneho finančného hospodárenia;

67.  žiada GR pre personál a zodpovedné útvary, aby aktívne podporovali zamestnávanie žien na vysokých pozíciách v Európskom parlamente alebo aby „posúdili dôvody“ nedostatočnej rovnováhy a následne navrhli opatrenia uľahčujúce prijímanie žien na vysoké pozície v administratíve Európskeho parlamentu;

68.  berie na vedomie vysoké náklady na výjazdové zasadania a podobné podujatia pre zamestnancov v roku 2013 (140 730 EUR na osem podujatí); domnieva sa, že v čase krízy a rozpočtových škrtov všeobecne musia byť náklady na výjazdové zasadania pre zamestnancov inštitúcií Únie primerané a že tieto podujatia by sa mali uskutočňovať, pokiaľ je to možné, vo vlastných priestoroch inštitúcií, keďže ich pridaná hodnota neospravedlňuje takéto vysoké náklady;

Asistenti poslancov

69.  vyjadruje podporu opatreniam prijatým na zorganizovanie zvládnutia ukončenia zmlúv asi 1 700 akreditovaných asistentov poslancov pred koncom siedmeho volebného obdobia a začiatkom ôsmeho volebného obdobia, a najmä implementácii nástroja APA-People; domnieva sa však, že na niektoré oblasti spojené s prijímaním AAP sa malo prideliť viac administratívnych zamestnancov, aby sa zabezpečila väčšia rýchlosť a efektívnosť; zdôrazňuje, že ľudské zdroje a technické prostriedky neboli dostatočné na to, aby zabránili oneskoreniam pri podpisovaní zmlúv asistentov a prerušení zmlúv, ani oneskoreniam pri platbách výdavkov, príspevkov a v dôsledku toho aj miezd; uznáva však, že proces sa v porovnaní s rokom 2009 výrazne zlepšil, a zároveň konštatuje, že Európsky parlament sa musí naďalej snažiť o zlepšenie rýchlosti a efektívnosti postupov prijímania zamestnancov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nenašlo žiadne riešenie pre AAP, ktorých práva boli oslabené skrátením ich zmlúv o minimálne mesiac z dôvodu skorších volieb do Európskeho parlamentu; trvá na tom, že je nutné zosúladiť právne predpisy týkajúce sa období, za ktoré vzniká nárok na dôchodok, so zmenami ovplyvňujúcimi skutočné volebné obdobie;

70.  vyjadruje poľutovanie, že sociálna správa Európskeho parlamentu za rok 2013, tak ako v predošlých rokoch, neobsahuje takmer žiadne informácie o AAP napriek tomu, že predstavujú 29,4 % zamestnancov Európskeho parlamentu; žiada, aby sa tento nedostatok napravil vzhľadom na význam, ktorý táto správa má pre zlepšenie riadenia ľudských zdrojov;

71.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Súdu pre verejnú službu z 12. decembra 2013 vo veci F-129/12 a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európsky parlament bol odsúdený za to, že nedokázal AAP poskytnúť pomoc v prípadoch obťažovania a nezákonného prepustenia; berie na vedomie rozhodnutie Predsedníctva zo 14. apríla 2014 o vytvorení poradného výboru pre prevenciu šikanovania na pracovisku, aby sa predišlo vystaveniu AAP takýmto situáciám; vyjadruje však obavy nad nerovnováhou v zložení tohto výboru, ktorý pozostáva z troch kvestorov, jedného zástupcu administratívy a jedného zástupcu AAP; konštatuje, že do novembra 2014 kvestori minimálne v troch prípadoch predložených výboru rozhodli, že nie je dôvod na ďalšie opatrenia; žiada preto Predsedníctvo, aby revidovalo svoje rozhodnutie o zložení výboru tak, aby sa zabezpečilo vyváženejšie zloženie s minimálne dvoma členmi výboru zastupujúcimi AAP;

72.  so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nedokončenia jazykových kurzov zo strany AAP, ktorá dosahuje 32 % v porovnaní s 8 % u ostatných zamestnancov; žiada, aby sa vykonala zmena v osnovách jazykových kurzov s cieľom zabezpečiť ich lepšie prispôsobenie špecifickým pracovným podmienkam AAP;

73.  žiada o preskúmanie možných dôvodov pre veľký rozdiel medzi AAP a ostatnými zamestnancami, pokiaľ ide o pracovnú neschopnosť z dôvodu choroby;

74.  upozorňuje na to, že AAP dostávajú diéty súvisiace s cestami do Štrasburgu o 30 až 45 % nižšie ako ostatní zamestnanci; rovnako upozorňuje na to, že AAP sa výdavky uhrádzajú na základe trojstupňového systému, čo znamená, že v niektorých prípadoch nemusia byť výdavky na služobnú cestu do Štrasburgu uhradené vôbec; žiada Predsedníctvo, aby prijalo potrebné opatrenia na ukončenie tejto nerovnosti a na zosúladenie nárokov AAP v tejto súvislosti s ostatnými zamestnancami;

75.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet miestnych asistentov zamestnaných poslancom v roku 2013 sa značne líšil a pohyboval sa medzi nulou a 43; žiada o prešetrenie s cieľom posúdiť, či boli dodržané postupy prijímania zamestnancov v prípadoch s vysokým počtom miestnych asistentov, a dôvody takýchto vysokých počtov; žiada o vyhodnotenie postupov prijímania miestnych asistentov a návrhy na zefektívnenie týchto postupov, aby sa zabránilo nadmernému počtu miestnych asistentov na poslanca; požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o zamestnávanie miestnych asistentov a poskytovateľov služieb; žiada o zverejnenie mien všetkých poskytovateľov služieb zamestnaných poslancami na internete;

76.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v článku 43 písm. d) vykonávacích opatrení k štatútu poslancov prijatých v júli 2008 sa vylučuje možnosť, aby poslanci zamestnávali ako asistentov svojich manželov alebo stálych životných partnerov, alebo svojich rodičov, deti či súrodencov;

77.  je znepokojený oneskoreným prijatím vnútorných pravidiel v oblasti oznamovania nekalých praktík; požaduje bezodkladné vykonávanie týchto pravidiel;

Generálne riaditeľstvo pre infraštruktúru a logistiku

Politika Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností

78.  berie na vedomie, že Európsky parlament zaberá na troch pracoviskách 1,1 milióna m² a vlastní 81 % tejto plochy; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti budov Európskeho parlamentu vo vzťahu k zvýšeným nákladom na údržbu;

79.  požaduje dosiahnutie dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom a Komisiou pri spoločnom riadení európskych domov s cieľom na jednej strane stanoviť rámec pre viacročné plánovanie prieskumov nehnuteľností v súvislosti s nákupom alebo prenájmom budov a na druhej strane zjednodušiť administratívne a finančné postupy pri každodennom riadení;

80.  berie na vedomie, že európsky dom v Sofii je plne funkčný od júla 2013; konštatuje, že chyby a nedostatky v štruktúre budovy sa zaúčtovali na ťarchu predávajúceho pred podpísaním zmluvy o nákupe;

Generálne riaditeľstvo pre tlmočenie a konferencie a generálne riaditeľstvo pre preklad

81.  s uspokojením konštatuje, že vykonávanie rozhodnutia Predsedníctva o viacjazyčnosti efektívne využívajúcej zdroje prinieslo v roku 2013 úspory vo výške 15 miliónov EUR v rámci tlmočníckych služieb a 10 miliónov EUR v rámci prekladateľských služieb bez toho, aby to ovplyvnilo zásadu viacjazyčnosti alebo aby sa zhoršila kvalita parlamentnej činnosti; pripomína, že medziinštitucionálna spolupráca je veľmi dôležitá v záujme výmeny najlepších postupov, ktoré podporujú efektívnosť a umožňujú úspory;

Generálne riaditeľstvo pre financie

Dobrovoľný dôchodkový fond

82.  konštatuje, že dobrovoľný dôchodkový fond zvýšil do konca roka 2013 svoj odhadovaný poistno-matematický deficit vypočítaný na základe aktív fondu na 197,5 milióna EUR; zdôrazňuje, že tieto plánované budúce záväzky sú rozložené na niekoľko desaťročí;

83.  konštatuje, že v konečnom dôsledku sa nedá posúdiť, či je fond riadený efektívne a riadne, a naliehavo vyzýva na vykonanie externého posúdenia;

84.  konštatuje však, že to vyvoláva obavy z možného vyčerpania fondu a že Európsky parlament ručí za vyplácanie dôchodkových práv, ak tento fond nedokáže plniť svoje záväzky;

85.  berie na vedomie, že Súdny dvor v roku 2013 rozhodol, že rozhodnutie o zvýšení veku odchodu do dôchodku pre účastníkov fondu zo 60 na 63 rokov, aby sa predišlo predčasnému vyčerpaniu kapitálu a aby sa fond zladil s novým štatútom poslancov Európskeho parlamentu, je platné;

Služby poskytované poslancom

86.  žiada, aby sa na domovskej stránke poslancov sprístupnili verejnosti popri údajoch o AAP a miestnych asistentoch aj mená poskytovateľov služieb a služby poskytované danému poslancovi;

Generálne riaditeľstvo pre inováciu a technologickú podporu

87.  berie na vedomie postup internalizácie zamestnancov generálneho riaditeľstva pre inováciu a technologickú podporu a sľubované zníženie nákladov a vyššiu úroveň odborných znalostí u zamestnancov v oblasti IT; pripomína, že vyššia miera odborných znalostí v oblasti trvalých inovácií sa už pred niekoľkými rokmi uvádzala ako dôvod externalizácie tohto odvetvia; vyzýva generálneho tajomníka, aby spolupracoval s Európskym úradom pre výber pracovníkov v záujme nájdenia spôsobov, ako urýchliť postup prijímania a prilákať najlepších odborníkov v oblasti IT a bezpečnosti;

88.  pripomína, že osobné a dôverné e-mailové schránky vybraných poslancov, asistentov poslancov a úradníkov boli ohrozené po tom, ako sa Európsky parlament stal terčom útoku technikou „man in the middle“, keď hacker zachytil komunikáciu medzi súkromnými smartfónmi a verejnou Wi-Fi sieťou Európskeho parlamentu;

89.  konštatuje, že na všetkých parlamentných IKT systémoch sa vykonal nezávislý bezpečnostný audit treťou stranou s cieľom dokončiť jasný plán smerom k odolnejšej bezpečnostnej politike v oblasti IKT v roku 2015; upozorňuje, že audit bezpečnosti IKT sa mal dokončiť v decembri 2014; pripomína, že vzhľadom na zvýšené bezpečnostné hrozby v uplynulom období by to malo byť prioritou, a žiada, aby bol jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu informovaný o výsledkoch hneď, ako bude správa dokončená;

90.  berie na vedomie bezprostredné a strednodobé opatrenia, ktoré prijalo Predsedníctvo 9. decembra 2013 v záujme sprísnenia bezpečnostných noriem Európskeho parlamentu pre používanie mobilných zariadení;

91.  trvá na tom, aby Európsky parlament ďalej spolupracoval s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre informatiku s cieľom určiť vhodné náhrady za staré nástroje a infraštruktúry IKT, ktoré by smerovali k otvoreným, interoperabilným riešeniam, nezávislým od predajcu s cieľom dosiahnuť nákladovo efektívne a vysokokvalitné IT prostredie pre Európsky parlament;

92.  víta zavedenie veľmi užitočnej a úspešnej aplikácie at4am na predkladanie pozmeňujúcich návrhov pred niekoľkými rokmi; považuje za potrebné zlepšiť a aktualizovať túto aplikáciu tak, aby ponúkala aj niektoré užitočné funkcie, napríklad automatické opravy a zálohovanie;

93.  žiada, aby v záujme transparentnosti a rovnosti prístupu k dokumentom bola aplikácia ePetition, ktorá umožňuje prístup k všetkým petíciám predloženým občanmi Výboru pre petície, sprístupnená pre všetkých poslancov, a nielen pre členov alebo náhradníkov daného výboru;

Ekologický Európsky parlament

94.  je si vedomý koncepcie Európskeho parlamentu nazývanej Nový svet práce, akreditácie a procesu systému EMAS a bezpapierového programu vrátane aplikácií e-Committee a e-Meeting; požaduje zlepšovanie tohto programu dostupnými aplikáciami pre smartfóny a tablety;

95.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že telekonferencie a práca na diaľku môžu prispievať k efektívnejšiemu využívaniu času a podporovať ekologický Európsky parlament, čím sa môžu znížiť administratívne a cestovné náklady;

96.  berie na vedomie, že emisie skleníkových plynov z cestovania zamestnancov Európskeho parlamentu medzi Bruselom, Luxemburgom a Štrasburgom v roku 2012 klesli o 34 % v porovnaní s rokom 2006; vyzýva Predsedníctvo, aby zabezpečilo úplnú transparentnosť a vykazovalo aj emisie spôsobené poslancami, ktorí cestujú z domovských krajín do Bruselu a Štrasburgu; víta opatrenia zamerané na kompenzáciu tých emisií, ktoré nemožno znížiť a nedá sa im vyhnúť; odporúča vykonávanie ďalších kompenzačných politík v rámci projektov podľa zlatého štandardu mechanizmu čistého rozvoja (CDM) uznávaného OSN;

97.  vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval plán na zníženie počtu debien, ktoré sú potrebné na parlamentné cesty; navrhuje, aby sa používali menšie debny, alebo aby sa zaviedol systém spoločného využívania, čím by sa mohli znížiť náklady v zmysle financií a emisnej stopy;

98.  požaduje, aby zodpovedné útvary vypracovali udržateľnú a ucelenú koncepciu, ako naplno využiť rozpočtový riadok 2 3 9 na kompenzáciu CO2 v maximálnej možnej výške, aby sa kompenzovali nevyhnutné emisie CO2 inštitúcie projektmi podľa zlatého štandardu CDM uznávaného OSN;

99.  žiada o zameranie sa na energetickú účinnosť klimatizačného systému, aby bol zaručený čo najmenší vplyv tohto systému na životné prostredie;

Výročná správa o udelených zákazkách

100.  konštatuje, že z celkového počtu 264 zákaziek udelených v roku 2013 sa 120 zákaziek zakladalo na otvorenej alebo užšej súťaži, s hodnotou 465 miliónov EUR, a 144 zákaziek sa zakladalo na rokovacích konaniach, s celkovou hodnotou 152 miliónov EUR; berie na vedomie, že celkový počet zákaziek udeľovaných v rokovacom konaní bol v roku 2013 síce o 37 % nižší (144 oproti 241 v roku 2012), ale nevyskytli sa nijaké osobitne dôležité zmeny z hľadiska hodnoty rokovacích konaní;

101.  v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vykonávať koncepciu zeleného verejného obstarávania pre všetky zmluvy a výzvy na predkladanie ponúk; požaduje stupňujúce sa a ambiciózne záväzné ciele pre ekologické zmluvy, a to najmä v oblastiach potravín a stravovania, vozidiel a dopravy, hygienického a vodného vybavenia, papiera, nakladania s odpadom, IT a zobrazovacieho vybavenia, osvetlenia, upratovania a nábytku;

102.  konštatuje, že väčšina zákaziek udelených v roku 2013 boli verejné zákazky na poskytnutie služby (61 %) v celkovej hodnote 374 miliónov EUR a že tri generálne riaditeľstvá udelili 14 zákaziek v hodnote vyše 10 miliónov EUR; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby tieto vysokohodnotné zákazky podliehali osobitne primeraným systémom kontroly, ktoré by stále monitorovali vykonávanie objednávok;

103.  berie na vedomie nasledujúci prehľad zákaziek udelených v rokoch 2013 a 2012 podľa druhu použitej zmluvy:

104.  berie na vedomie nasledujúci prehľad zákaziek udelených v rokoch 2013 a 2012 podľa typu použitého postupu:

Mimoriadne rokovacie konania

105.  berie na vedomie, že mimoriadne rokovacie konania predstavovali 39 % rokovacích konaní, ktoré sa začali v roku 2013; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európsky parlament využil mimoriadne rokovacie konanie v roku 2013 na udelenie 56 zákaziek, a žiada, aby sa uvádzal nielen počet zákaziek, ale aj ich súhrnná hodnota;

106.  zastáva názor, že povoľujúci úradníci by mali predkladať komplexné a transparentné odôvodnenia na využitie mimoriadneho rokovacieho konania; žiada, aby Ústredné finančné oddelenie zbieralo informácie a uvádzalo ich vo výročnej správe o udelených zákazkách určenej orgánu udeľujúcemu absolutórium;

Politické skupiny (rozpočtová položka 4 0 0)

107.  konštatuje, že rozpočtové prostriedky zahrnuté v roku 2013 do rozpočtovej položky 4 0 0 pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa využili takto:

Európske politické strany a európske politické nadácie

108.  konštatuje, že v roku 2013 sa rozpočtové prostriedky z rozpočtovej položky 4 0 2 využili takto(12):

109.  konštatuje, že v roku 2013 sa rozpočtové prostriedky z rozpočtovej položky 4 0 3 využili takto(13):

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 201, 30.6.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (8) PE 349.540/Bur/ann/fin. (9) Ú. v. EÚ C 249, 30.8.2013, s. 18. (10) Ú. v. EÚ C 257, 6.9.2013, s. 104. (11) ALTER-EU: Mind the Gap (http://www.alter-eu.org/sites/default/files/documents/Mind%20the%20Gap%20briefing.pdf). (12) Zdroj: PV BUR. 20.10.2014 (PE 538.295/BUR) a PV BUR. 20.10.2014 (PE 538.297/BUR) bod 12. (13) Zdroj: PV BUR. 20.10.2014 (PE 538.295/BUR) a PV BUR. 20.10.2014 (PE 538.297/BUR) bod 12.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel II – Európska rada a Rada (2014/2079(DEC))

P8_TA(2015)0122 A8-0116/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0148/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie(4) o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0116/2015),

1.  odkladá rozhodnutie o udelení absolutória generálnemu tajomníkovi Rady za plnenie rozpočtu Európskej rady a Rady za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel II – Európska rada a Rada (2014/2079(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel II – Európska rada a Rada,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 26. februára 2015 o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0116/2015),

A.  keďže všetky inštitúcie Únie by mali byť transparentné a v plnej miere skladať účty občanom Únie za využívanie finančných prostriedkov, ktoré im ako inštitúciám Únie boli zverené;

B.  keďže vzhľadom na chýbajúce odpovede na otázky Európskeho parlamentu a na nedostatočné informácie Európsky parlament nedokáže prijať kvalifikované rozhodnutie o udelení absolutória;

1.  poznamenáva, že Dvor audítorov na základe svojho auditu dospel k záveru, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2013, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky inštitúcií a orgánov, sa nevyskytli významné chyby;

2.  berie na vedomie, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2013 uviedol, že v prípade Európskej rady a Rady neboli zistené žiadne významné nedostatky v súvislosti s kontrolovanými oblasťami;

3.  konštatuje, že v roku 2013 predstavoval celkový rozpočet Európskej rady a Rady 535 511 300 EUR (533 920 000 EUR v roku 2012) a miera plnenia dosiahla 86,7 %; vyjadruje poľutovanie nad znížením miery využitia v roku 2013 v porovnaní s 91,8 % v roku 2012;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že miera nevyčerpaných prostriedkov je naďalej vysoká a týka sa takmer všetkých kategórií; opakuje svoju výzvu na vytvorenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti s cieľom zlepšiť rozpočtové plánovanie v nadchádzajúcich rokoch;

5.  berie na vedomie, že v roku 2013 boli zrušené záväzky vo výške 71 376 244 EUR z dôvodu nedostatočného čerpania a obmedzenejšieho využívania zariadení;

6.  vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že 5 miliónov EUR viazaných na nadobudnutie budovy Európa bolo prenesených na vyplatenie do roku 2014; domnieva sa, že tento zostatok, spolu s ďalšími prenesenými rozpočtovými prostriedkami, je v rozpore so zásadami ročnej platnosti rozpočtu a riadneho finančného hospodárenia uvedenými v nariadení o rozpočtových pravidlách;

7.  opätovne zdôrazňuje, že rozpočet Európskej rady a rozpočet Rady by mali byť oddelené, aby sa zlepšila transparentnosť finančného hospodárenia inštitúcií a zvýšila ich zodpovednosť;

8.  opakuje svoju výzvu Európskej rade a Rade, aby Európskemu parlamentu zasielali svoju výročnú správu o činnosti spolu s úplným prehľadom všetkých ľudských zdrojov, ktoré majú obe inštitúcie k dispozícii, rozdelených podľa kategórie, platovej triedy, pohlavia, štátnej príslušnosti a odborného vzdelania; konštatuje, že táto tabuľka by mala byť automaticky zahrnutá vo výročnej správe o činnosti inštitúcií;

9.  víta vytvorenie Výboru pre audit v rámci Generálneho sekretariátu Rady a prijatie novej charty pre vnútorný audit; žiada Radu, aby informovala Európsky parlament o prínosoch a výsledkoch týchto zmien;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2013 došlo k poklesu vykonávania následných pripomienok vydaných vnútorným auditom; súhlasí s Radou, pokiaľ ide o „dôležitosť včasného vykonania odporúčaní auditu“(7); očakáva, že tento postup sa vykoná bezodkladne;

11.  je znepokojený oneskoreným vykonávaním odporúčaní vyplývajúcich z auditu prekladateľskou službou;

12.  so znepokojením konštatuje, že existujú obrovské rozdiely v nákladoch na preklad pre rôzne inštitúcie Únie; žiada preto, aby medziinštitucionálna pracovná skupina pre preklad určila príčiny týchto rozdielov a predložila riešenia, ktoré odstránia túto nerovnováhu a prinesú harmonizované náklady na preklad, ktoré plne rešpektujú kvalitu a jazykovú rozmanitosť; konštatuje, že na tento účel by pracovná skupina mala obnoviť spoluprácu medzi inštitúciami s cieľom spoločne využívať najlepšie postupy a výsledky a určiť oblasti, v ktorých sa spolupráca alebo dohody medzi inštitúciami môžu posilniť; konštatuje, že cieľom pracovnej skupiny by malo byť aj stanovenie jednotnej metodiky vykazovania nákladov na preklad, ktorú môžu používať všetky inštitúcie, s cieľom zjednodušiť analýzu a porovnávanie nákladov; konštatuje, že pracovná skupina by mala predložiť výsledky tejto práce do konca roku 2015; vyzýva všetky inštitúcie, aby sa aktívne zúčastňovali na práci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny; v tejto súvislosti pripomína zásadný význam dodržiavania mnohojazyčnosti v inštitúciách Únie, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre všetkých občanov Únie;

13.  domnieva sa, že v čase krízy a rozpočtových škrtov všeobecne sa musia znížiť náklady na výjazdové zasadnutia zamestnancov inštitúcií Únie a že tieto zasadnutia by sa mali uskutočňovať pokiaľ možno vo vlastných priestoroch inštitúcií, keďže pridaná hodnota, ktorú prinášajú, neodôvodňuje takéto vysoké náklady;

14.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom žien v riadiacich funkciách inštitúcií Únie; žiada Radu, aby začala uplatňovať plán pre rovnosť príležitostí, najmä pokiaľ ide o riadiace pozície, s cieľom čo najskôr napraviť túto nerovnováhu;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vypracovanie príručky pre riadenie stavebných projektov sa oneskorilo;

16.  berie na vedomie, že realizácia niektorých odporúčaní auditu v súvislosti s projektom budovy Európa stále zaostáva; opakuje svoju výzvu Rade, aby predložila dôkladné písomné vysvetlenie podrobne uvádzajúce celkovú výšku rozpočtových prostriedkov použitých na nadobudnutie budovy;

17.  žiada, aby sa k výročnej správe o činnosti inštitúcie pripájala jej politika v oblasti nehnuteľností, a to najmä preto, že je dôležité, aby takéto náklady boli riadne odôvodnené a aby neboli nadmerné;

18.  berie na vedomie nulový nárast (o 0,3 %, resp. 1,6 mil. EUR) rozpočtu Rady v roku 2013; považuje tento trend za pozitívny a očakáva, že bude v nasledujúcich rokoch pokračovať;

19.  vyzýva Radu, aby spolupracovala s ostatnými inštitúciami na vypracovaní jednotnej metodiky vykazovania nákladov na preklad s cieľom zjednodušiť analýzu a porovnávanie nákladov;

20.  je znepokojený oneskoreným prijatím vnútorných pravidiel v oblasti oznamovania nekalých praktík; vyzýva Radu, aby ich bez ďalšieho odkladu začala uplatňovať;

21.  vyzýva Radu, aby v súlade s platnými predpismi týkajúcimi sa dôvernosti a ochrany údajov zahŕňala do svojich výročných správ o činnosti výsledky a dôsledky prípadov uzavretých úradom OLAF, v ktorých bola predmetom vyšetrovania inštitúcia alebo akákoľvek osoba, ktorá pre ňu pracuje;

Dôvody na odloženie rozhodnutia o udelení absolutória

22.  opätovne potvrdzuje, že Rada musí byť transparentná a v plnej miere skladať účty občanom Únie za využívanie finančných prostriedkov, ktoré jej ako inštitúcii Únie boli zverené; zdôrazňuje, že to znamená, že Rada sa musí v plnej miere a dobrej viere zúčastňovať na každoročnom postupe udelenia absolutória tak, ako ostatné inštitúcie; v tejto súvislosti sa domnieva, že účinný dohľad nad plnením rozpočtu Únie si vyžaduje spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Radou na základe určitej pracovnej dohody; vyjadruje poľutovanie nad doterajšími ťažkosťami v súvislosti s postupmi udelenia absolutória; napriek tomu berie na vedomie záujem o zmierenie postojov, ktorý prejavilo súčasné predsedníctvo Únie, ako aj list generálneho tajomníka Rady, ktorým reaguje na otázky predložené Výborom pre kontrolu rozpočtu a v ktorom vyjadruje ochotu aktívne podporovať hmatateľné opatrenia na dosiahnutie modu vivendi, ako to požadoval Európsky parlament v uznesení z 23. októbra 2014(8); zdôrazňuje potrebu zlepšiť schopnosť dialógu medzi oboma inštitúciami s cieľom čo najskôr nájsť riešenie, ktoré umožní súlad s mandátom vyplývajúcim zo zmluvy a zodpovednosť voči občanom;

23.  opätovne zdôrazňuje, že účinnú kontrolu rozpočtu je možné vykonávať jedine na základe spolupráce Európskeho parlamentu a Rady, pričom medzi hlavné prvky tejto spolupráce musia patriť formálne stretnutia zástupcov Rady a Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu, zodpovedanie otázok členov výboru prostredníctvom písomného dotazníka a predkladanie dokumentov, ktoré majú slúžiť ako podkladový materiál pre kontrolu rozpočtu, na požiadanie;

24.  opätovne zdôrazňuje, že bez takejto spolupráce s Radou nedokáže Európsky parlament prijať kvalifikované rozhodnutie o udelení absolutória;

25.  súhlasí s názormi Komisie uvedenými v jej liste z 23. januára 2014 zaslanom Európskemu parlamentu, že je žiaduce, aby Európsky parlament naďalej udeľoval absolutórium, odkladal svoje rozhodnutie alebo zamietal udelenie absolutória ostatným inštitúciám – vrátane Rady – tak, ako to robil doteraz;

26.  plne schvaľuje a podporuje názory Komisie uvedené v jej liste, že všetky inštitúcie sú v plnej miere súčasťou procesu následných opatrení v súvislosti s poznámkami Európskeho parlamentu vyjadrenými v rámci procesu udelenia absolutória a že všetky inštitúcie by mali spolupracovať v záujme zabezpečenia bezproblémového priebehu postupu udelenia absolutória v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a príslušnými sekundárnymi právnymi predpismi;

27.  informuje Radu, že Komisia vo svojom liste uviedla, že nebude dozerať na plnenie rozpočtov ostatných inštitúcií a že zodpovedanie otázok adresovaných inej inštitúcii by narušilo autonómiu danej inštitúcie pri plnení jej vlastného rozpočtového oddielu; pripomína, že Európsky parlament udeľuje absolutórium ostatným inštitúciám na základe preskúmania poskytnutých dokumentov a odpovedí na položené otázky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament sa opakovane stretáva s problémami pri získavaní odpovedí od Rady;

28.  považuje za demokratické, aby Európsky parlament vykonával svoju právomoc udeliť absolutórium podľa článkov 316, 317 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade so súčasným výkladom a praxou, t. j. aby udeľoval absolutórium za každý okruh rozpočtu osobitne s cieľom zachovať transparentnosť a demokratickú zodpovednosť voči daňovým poplatníkom Únie; trvá preto na tom, že udelenie alebo neudelenie absolutória je povinnosťou, ktorú má Európsky parlament voči občanom Únie;

29.  domnieva sa, že právny rámec Únie týkajúci sa absolutória by sa mal revidovať, aby sa ujasnil proces udeľovania absolutória;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky inštitúcie Únie dodržiavajú rovnaké normy transparentnosti, a domnieva sa, že Rada by mala v tejto súvislosti zabezpečiť zlepšenie.

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (7) Súhrn výročnej správy o činnosti za rok 2013 vnútorným audítorom Generálneho sekretariátu Rady, strana 2. (8) Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014, s. 95.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2014/2086(DEC))

P8_TA(2015)0123 A8-0109/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0155/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164 a 167,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0109/2015),

1.  udeľuje vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku absolutórium za plnenie rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2014/2086(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 26. februára 2015 o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0109/2015),

1.  víta skutočnosť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len "ESVČ") vo svojom treťom rozpočtovom roku naďalej plnila svoj rozpočet bez toho, aby Európsky dvor audítorov odhalil závažné chyby; berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri náprave chýb zistených v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, ktoré v zásade vyplývali z procesu vytvorenia ESVČ, a podporuje odporúčania týkajúce sa ďalších zlepšení, ktoré Dvor audítorov uviedol vo svojej výročnej správe; víta osobitnú správu č. 11/2014 o zriadení ESVČ zverejnenú Dvorom audítorov, ako aj mnohé užitočné návrhy na zlepšenia obsiahnuté v tejto správe, ktoré snáď budú čo najskôr zrealizované;

2.  poukazuje na to, že do výročnej správy za rok 2011, 2012 a 2013 Dvor audítorov opakovane vložil poznámky týkajúce sa ESVČ, pokiaľ ide o platby miezd zamestnancov, nedostatky v riadení rodinných prídavkov, ktoré v mene ESVČ vykonáva úrad PMO, obstarávanie bezpečnostných služieb v delegáciách a zmluvy o poskytovaní služieb IT;

3.  je znepokojený skutočnosťou, že príspevky zamestnancom už boli predmetom znepokojenia a podliehali chybám v predchádzajúcich rokoch; žiada, aby sa v tejto oblasti vykonali prísnejšie kontroly, najmä prostredníctvom pravidelného upozorňovania zamestnancov, aby nahlásili príspevky, ktoré dostali z iných zdrojov;

4.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2013 nebol systém PMO ešte plne funkčný, čo viedlo k nesprávnemu vyplácaniu sociálnych príspevkov zamestnancom; žiada ESVČ, aby rozšírila systém na úradníkov zo všetkých členských štátov;

5.  pripomína, že ústredie ESVČ musí venovať pravidelnú pozornosť všetkým druhom postupu verejného obstarávania vo všetkých etapách postupu obstarávania, najmä v delegáciách; zastáva názor, že nepretržitá podpora prostredníctvom jasných usmernení by sa mala poskytnúť zamestnancom delegácií s cieľom znížiť vystavenie riziku, ktoré je pre tieto postupy charakteristické, najmä pre citlivé ponuky a zmluvy; víta vytvorenie špecializovanej pracovnej skupiny v ústredí ESVČ pre zákazky na bezpečnostné služby v delegáciách;

6.  konštatuje, že v prípade rámcových zmlúv uzavretých s ESVČ sa musí zabezpečiť náležitá pozornosť, pokiaľ ide o vysledovateľnosť operácií, a to zaznamenávaním primeranej dokumentácie pre každú zmluvu bez ohľadu na jej špecifický charakter; žiada ústredie ESVČ, aby ďalej rozvíjalo zručnosti zamestnancov a informovanosť o tejto problematike v delegáciách a všeobecnejšie o účinnom uplatňovaní súvisiacich noriem vnútornej kontroly; konštatuje, že kvalita informácií je jedným z najdôležitejších nedostatkov zistených na základe predbežných kontrol vykonaných v roku 2013, a žiada, aby sa táto situácia čo najrýchlejšie napravila s cieľom mať prístup k presným a komplexným riadiacim a administratívnym informáciám;

7.  vyzýva ESVČ, aby posilnila svoju novú stratégiu pre boj proti podvodom týkajúcu sa tretích krajín, a s potešením konštatuje, že administratívne memorandum o porozumení s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) bolo 23. januára 2015 konečne podpísané;

8.  žiada ESVČ, aby predložila správu o dosiahnutom pokroku týkajúcom sa novej stratégie boja proti podvodom pre delegácie Únie, ktorej finalizácia bola naplánovaná na rok 2013;

9.  je znepokojený oneskoreným prijatím vnútorných pravidiel v oblasti oznamovania nekalých praktík; vyzýva ESVČ, aby tieto pravidlá zaviedla bez ďalšieho odkladu;

10.  vyzýva ESVČ, aby v súlade s platnými predpismi týkajúcimi sa dôvernosti a ochrany údajov začlenila do svojej výročnej správy o činnosti výsledky a dôsledky prípadov, ktoré uzavrel OLAF, keď predmetom vyšetrovania bola inštitúcia alebo akýkoľvek z jej zamestnancov;

11.  konštatuje, že konečný rozpočet na rok 2013 pre ústredie ESVČ bol vo výške 508,8 milióna EUR, čo predstavuje zvýšenie o 4,09 %, pričom rozpočet je rozdelený takto: 195,81 milióna EUR pre ústredie ESVČ a 312,95 milióna EUR pre delegácie Únie; konštatuje, že okrem vlastného rozpočtu ESVČ prispela Komisia sumou 272,4 milióna EUR;

12.  berie na vedomie, že v ústredí ESVČ je 69 % rozpočtu určených na výplatu miezd a iných nárokov stálych a externých zamestnancov (t. j. 134,59 milióna EUR) a 10 % (alebo 19,92 milióna EUR) na budovy a súvisiace náklady; konštatuje, že v prípade delegácií Únie sa suma 106,6 milióna EUR (34 %) týka platov stálych zamestnancov, suma 62,2 milióna EUR (19,9 %) je určená na externých zamestnancov a suma 99,6 milióna EUR (31,8 %) na budovy a súvisiace náklady;

13.  zastáva názor, že kvôli obmedzeným zdrojom ESVČ ešte nie je plnohodnotnou diplomatickou službou Únie; domnieva sa, že vhodnými aktérmi, ktorí by sa mali usilovať o konsolidáciu ESVČ, sú Komisia a členské štáty;

14.  poukazuje na to, že zásada rozpočtovej neutrality je nanajvýš vítaná, ale nemala by sa posudzovať izolovane od úspor, ktoré členské štáty dosiahli na základe zriadenia ESVČ;

15.  domnieva sa, že ESVČ má aj naďalej administratívu s príliš veľkým počtom vedúcich pracovníkov, čo treba zmeniť; domnieva sa, že opatrenia, ktoré už boli vykonané na nápravu tejto záležitosti, sú na správnej ceste, a žiada Komisiu, aby posilnila svoju angažovanosť pri zlepšovaní spolupráce medzi útvarmi; žiada inštitúciu, aby vo svojej ďalšej výročnej správe o činnosti informovala o znížení počtu pracovných miest v platových triedach AD 15 a AD 16; berie na vedomie aj skutočnosť, že neexistuje rámec kompetencií manažérov, ktorý by slúžil ako základ pri hodnotení uchádzačov, ktorí prešli predbežným výberom; zdôrazňuje, že spôsobilosť v oblasti zahraničných vecí musí byť naďalej hlavné kritérium pri rozhodovaní o obsadzovaní pracovných miest;

16.  trvá na tom, že je potrebné zracionalizovať vrcholový manažment ESVČ a zjednodušiť rozhodovacie procesy;

17.  víta zlepšenie dosiahnuté v oblasti geografickej rovnováhy, pokiaľ ide o zamestnancov ESVČ pochádzajúcich z členských štátov, ktoré sú členmi Únie od roku 2004, ktorí momentálne tvoria 18 % administratívneho personálu a 17,7 % vedúcich delegácií, pričom podiel obyvateľstva týchto krajín je 21 %; zdôrazňuje potrebu geografickej rovnováhy pri prijímaní a vymenúvaní zamestnancov; zastáva názor, že rovnovážne geografické zastúpenie v rámci ESVČ je dôležitým prvkom, ktorý prispieva k zlepšeniu jej výkonnosti, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tomto smere;

18.  berie na vedomie úsilie vynakladané v záujme zlepšenia rodovej rovnováhy a odstránenia potenciálnych prekážok pracovného postupu; naliehavo vyzýva ESVČ, aby pokračovala v práci na znižovaní rodovej nerovnováhy, najmä v kategórii zamestnancov na vyššej úrovni riadenia;

19.  je však znepokojený nedostatočným zastúpením žien vo vedúcich funkciách v rámci ESVČ (v delegáciách je 204 mužov a 55 žien a vo vyššom manažmente je tento podiel 42 mužov a 4 ženy, t. j. iba 8,7 % žien); žiada, aby sa začal uplatňovať plán rovnakých príležitostí, najmä s ohľadom na riadiace funkcie, s cieľom čo najskôr odstrániť túto nerovnováhu;

20.  konštatuje, že štatutárny cieľ, že aspoň jednu tretinu personálu na úrovni administrátor (AD) v rámci ESVČ by mali tvoriť diplomati členských štátov, bol dosiahnutý v roku 2013; poznamenáva však, že počet vyslaných národných expertov z členských štátov je relatívne vysoký (397 v júni 2014), a požaduje ďalšie vysvetlenie ich postavenia/nárokov a nákladov pre rozpočet ESVČ;

21.  pripomína minuloročnú žiadosť o vypracovanie podrobnej tabuľky s údajmi všetkých ľudských zdrojov, ktoré má ESVČ k dispozícii, rozdelených podľa platovej triedy, pohlavia a štátnej príslušnosti; konštatuje, že táto tabuľka by mala byť automaticky zahrnutá vo výročnej správe o činnosti inštitúcie;

22.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že sa ešte nedosiahla lepšia geografická rovnováha a žiada ESVČ, aby túto rovnováhu posilnila, najmä pokiaľ ide o menovanie do riadiacich funkcií a funkcií vedúcich delegácií; opätovne zdôrazňuje potrebu väčšej geografickej rovnováhy členských štátov na všetkých úrovniach administratívy a naliehavo vyzýva ESVČ, aby vykonala opatrenia, ktoré prispejú k lepšiemu a rovnovážnejšiemu zastúpeniu všetkých členských štátov;

23.  domnieva sa, že úlohy osobitných zástupcov Únie sú veľmi nejasné, pričom sa nevykonáva ich riadne monitorovanie a analýza výkonnosti; navrhuje, aby sa v záujme preklenutia tejto medzery začlenili do ESVČ;

24.  pripomína význam prenosu rozpočtu osobitných zástupcov Únie z operačného rozpočtu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) do rozpočtu ESVČ, a to s cieľom lepšie podporiť ich integráciu do ESVČ;

25.  berie na vedomie vývoj, ku ktorému došlo v oblasti ľudských zdrojov, hoci súhlasí s poznámkami Dvora audítorov, že tematické odborné znalosti v delegáciách sú potrebné; vyjadruje znepokojenie nad tým, že delegácie EÚ majú nedostatok zamestnancov v politických sekciách, ako aj na operačné plánovanie a vykonávanie misií spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); berie na vedomie aj praktické problémy delegácií Únie s posielaním a spracúvaním spravodajských informácií; vyzýva Komisiu, aby spolu s ESVČ zaviedla zosúladený prístup s cieľom optimalizovať profil zamestnancov delegácií;

26.  konštatuje, že ESVČ naďalej neposkytuje dostatočné prostriedky na vonkajšie aspekty vnútorných politík a že má nedostatok zamestnancov, aby náležite prispievala k plánovaniu finančných nástrojov, čím je oslabená súdržnosť vonkajšej činnosti Únie;

27.  zastáva názor, že v období krízy a škrtov v rozpočte vo všeobecnosti treba náklady na výjazdné zasadnutia zamestnancov európskych inštitúcií znížiť a že tieto zasadnutia by sa mali v čo najväčšej miere uskutočňovať vo vlastných sídlach inštitúcií, keďže pridaná hodnota, ktorá z nich vyplýva, neodôvodňuje také vysoké náklady;

28.  vyzýva ESVČ, aby získala lepší prehľad o nákladoch vzniknutých v postupoch prijímania zamestnancov; vyzýva ESVČ, aby využívala inovatívne riešenia, ako sú napríklad videokonferencie pri pohovoroch s kandidátmi na pracovné miesta, a aby v čo najväčšej miere predkladala podobné návrhy aj v prípade odbornej prípravy zamestnancov;

29.  opätovne zdôrazňuje, že potrebné, aby ESVČ zaviedla požiadavku, aby novovymenovaní zamestnanci ESVČ poskytli čestné vyhlásenie, že v minulosti nepracovali pre spravodajské služby;

30.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu lepšej koordinácie a spolupráce medzi svojimi službami pre vonkajšie vzťahy a ESVČ bez toho, aby nebrali ohľad na horizontálne tematické otázky;

31.  zdôrazňuje, že je možné dosiahnuť významné úspory nákladov, ak sa zlepší spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ak sa proaktívne určí, v ktorých oblastiach môže ESVČ postupne začať vyvíjať spoločné úsilie, aby sa z EÚ stal silnejší a účinnejší globálny aktér;

32.  zdôrazňuje, že by sa mali ďalej rozvíjať pracovné postupy na zabezpečenie spolupráce s Generálnym riaditeľstvom pre rozvoj a spoluprácu (DEVCO) a podporu tematických útvarov (ako je riaditeľstvo pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku);

33.  zdôrazňuje, že tematické útvary by mali byť zapojené do plánovania vo všetkých fázach, aby sa predišlo dopĺňaniu otázok, ako je predchádzanie konfliktom, budovanie mieru, rodové otázky a ľudské práva, na poslednú chvíľu;

34.  zastáva názor, že súčasnú zahraničnú politiku Únie naďalej veľmi ovplyvňujú zahraničné politiky jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že výsledky zahraničnej politiky Únie určuje politika zatláčania do ústrania vo vzťahu ku krajinám s osobitnými znalosťami o nie ktorých prebiehajúcich konfliktoch, najmä ukrajinsko-ruskom konflikte; vyzýva ESVČ, aby to dôsledne monitorovala a aby zohľadňovala možný vplyv zahraničnej politiky určitých členských štátov na zahraničnú politiku Únie;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité uznávať a podporovať náročnú prácu osobitného civilného a vojenského personálu na najkonfliktnejších a najnebezpečnejších miestach na svete, kde Únia musí byť takisto zastúpená a musí vyvíjať svoju činnosť; preto považuje za nevyhnutné, aby títo zamestnanci, ktorí žijú a pracujú pod veľkým tlakom z hľadiska bezpečnosti, ako aj mobility, zlúčenia/rozdelenia rodiny a kultúrnych a sociálnych podmienok, mohli počítať s najvyššou úrovňou ochrany a bezpečnosti, ako aj s dostatočnou flexibilitou; podporuje zvýšenie rozpočtu určeného na náklady na bezpečnosť týchto delegácií; domnieva sa, že by bolo veľmi užitočné mať k dispozícii komparatívne štatistické údaje o pracovníkoch ESVČ a zamestnancov vonkajšej činnosti členských štátov pracujúcich za takýchto okolností;

36.  trvá na tom, že je potrebné zjednodušiť štruktúru rozpočtu na podporu delegácií; zdôrazňuje náročnú situáciu delegácií, ktoré majú najnižší počet zamestnancov, z dôvodu zložitých a nepružných pravidiel týkajúcich sa poverovania v oblasti schvaľovania platieb medzi zamestnancami ESVČ a Komisie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zvážili možnosti, ako zjednodušiť postup schvaľovania finančných prostriedkov a zároveň zabezpečiť dodržiavanie pravidiel finančnej kontroly;

37.  zdôrazňuje, že z finančných predpisov, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na delegácie EÚ, pre vedúcich delegácií naďalej vyplýva prílišná administratívna záťaž, čo odpútava vedúcich delegácií od ich prvoradej úlohy, ktorá spočíva v politickej činnosti; naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby našli riešenie tohto problému, ktoré by mohlo obsahovať aj zmenu finančných predpisov za predpokladu, že nebude mať za následok zhoršenie kvality a dôslednosti hospodárenia s finančnými prostriedkami delegácií; poznamenáva tiež, že sa naďalej používajú rozpočtové riadky z rozpočtov ESVČ a Komisie na administratívne výdavky, čo zbytočne komplikuje finančné postupy;

38.  upozorňuje na nerovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi EÚ v delegáciách v porovnaní s pracovníkmi EÚ v misiách SZBP na rovnakých miestach, pokiaľ ide o dni voľna, lety, príspevky a iné výhody; požaduje podrobné porovnanie týchto výhod pre pracovníkov EÚ a pracovníkov EÚ v misiách SZBP na príklade Mogadišo/Somálsko a Bangui/Stredoafrická republika k 1. januáru 2014 a žiada o odôvodnenie tohto nerovnakého zaobchádzania;

39.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu flexibilitu pri financovaní misií SBOP s cieľom zaručiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Únie vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú konflikty v krajinách, ktoré s ňou susedia, ako aj na zvýšené riziko možných teroristických činností;

40.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vytvoriť spoločné stredisko služieb (SSC), čo by viedlo k významným úsporám nákladov tým, že by bola poskytnutá centralizovaná logistická podpora, podpora v oblasti verejného obstarávania a administratívna podpora misiám SBOP a osobitným zástupcom Únie a ich úradom; vyjadruje poľutovanie nad dlhým meškaním pri zriaďovaní centra a naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa usilovali čo najskôr dosiahnuť dohodu o ambicióznom SSC, ktoré dokáže účinne podporovať misie, predovšetkým v ich začiatkoch, štandardizovať pracovné postupy a zabezpečovať rýchlejšie a nákladovo efektívnejšie verejné obstarávanie;

41.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby v duchu skutočnej vonkajšej politiky a služieb Únie v maximálnej možnej miere využívala úspory z rozsahu vytváraním nových synergických účinkov v rámci ústredia a delegácií ESVČ, ako aj v spolupráci s členskými štátmi a diplomatickými službami jednotlivých štátov; s uspokojením konštatuje, že spoločné umiestnenie delegácií Únie a diplomatických zastúpení členských štátov je čoraz rozšírenejšie, aj keď je naďalej využívané v obmedzenej miere; žiada ESVČ, aby naďalej hľadala spôsoby, ako toto spoločné umiestňovanie ďalej rozšíriť;

42.  žiada, aby sa k výročnej správe o činnosti pripojila politika ESVČ týkajúca sa budov, najmä s ohľadom na to, že je dôležité, aby boli náklady spojené s takouto politikou správne racionalizované a aby neboli nadmerne vysoké;

43.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby poskytla orgánu udeľujúcemu absolutórium zoznam zmlúv týkajúcich sa budov, ktoré boli uzavreté v roku 2013, vrátane podrobných informácií o týchto zmluvách a informáciu o krajine, v ktorej bola zmluva uzavretá, a o dĺžke trvania zmluvy, ako to bolo v prípade výročnej správy o činnosti ESVČ za rok 2011, a žiada ESVČ, aby poskytla rovnaké podrobné informácie o zmluvách týkajúcich sa budov vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2014;

44.  uznáva, že v súvislosti s konzulárnymi službami ešte treba prijať ďalšie opatrenia; poukazuje na potenciál, ktorý z hľadiska úspor nákladov predstavuje poskytovanie konzulárnych služieb prostredníctvom delegácií Únie; vyzýva ESVČ, aby vypracovala podrobnú analýzu súvisiacich finančných dôsledkov, a členské štáty, aby dosiahli v tejto veci dohodu s cieľom umožniť vypracovanie harmonizovaných pravidiel a právnych predpisov;

45.  vyzýva Dvor audítorov, aby do svojej nasledujúcej výročnej správy zahrnul prehľad následných krokov ESVČ v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu uvedenými v tomto uznesení.

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel IV – Súdny dvor (2014/2080(DEC))

P8_TA(2015)0124 A8-0111/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0149/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0111/2015),

1.  udeľuje tajomníkovi Súdneho dvora absolutórium za plnenie rozpočtu Súdneho dvora za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel IV – Súdny dvor (2014/2080(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel IV – Súdny dvor,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 26. februára 2015 o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0111/2015),

1.  s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2013 uviedol, že v súvislosti s kontrolovanými témami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a obstarávania Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) neboli zistené žiadne významné nedostatky;

2.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov na základe svojej audítorskej práce dospel k záveru, že v platbách ako celku za rok končiaci sa 31. decembrom 2013, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky inštitúcií a orgánov, sa nevyskytli významné chyby;

3.  konštatuje, že v roku 2013 mal Súdny dvor k dispozícii rozpočtové prostriedky vo výške 354 880 000 EUR (348 300 000 EUR v roku 2012) a miera plnenia dosiahla 96,3 %; vyjadruje poľutovanie nad znížením miery využitia v roku 2013 v porovnaní s mierou využitia 98,6 % v roku 2012;

4.  berie do úvahy nižšiu mieru plnenia, ktorú možno pripísať skutočnosti, že pôvodné rozpočtové prostriedky na rok 2013 zahŕňali navrhovanú úpravu miezd a dôchodkov v celkovej výške takmer 6 000 000 EUR, zatiaľ čo Rada nakoniec úpravy neschválila; upozorňuje, že dôvody neočakávaného rozhodnutia o úprave platov už neplatia po dohode o novom služobnom poriadku v roku 2014;

5.  zdôrazňuje však, že rozpočet Súdneho dvora je čisto administratívny, pričom značná časť prostriedkov sa používa na výdavky súvisiace s osobami pracujúcimi v inštitúcii; berie na vedomie odôvodnenie zníženej miery využitia uvedené vo výročnej správe o činnosti Súdneho dvora za rozpočtový rok 2013;

6.  konštatuje, že Súdny dvor v roku 2013 uzavrel 701 vecí (595 uzavretých vecí v roku 2012) a bolo mu predložených 699 nových vecí (632 v roku 2012) vrátane 450 odvolaní a prejudiciálnych konaní; víta pozitívne štatistické výsledky a domnieva sa, že napriek dobrým výsledkom stále existuje priestor na zlepšenie;

7.  berie na vedomie, že v roku 2013 Všeobecný súd prijal 790 nových vecí, uzavrel 702 vecí a 1 325 vecí sa prerokúvalo, čo predstavuje všeobecné zvýšenie počtu konaní v porovnaní s rokom 2012; konštatuje tiež, že trvanie konaní sa mierne skrátilo; poukazuje na to, že vytvorenie deviatej komory neprispelo v roku 2013 k zvýšeniu efektívnosti Všeobecného súdu, ale napriek tomu opakuje svoje stanovisko, že Všeobecný súd potrebuje posilnenie v oblasti ľudských zdrojov;

8.  konštatuje, že Súd pre verejnú službu v roku 2013 uzavrel 184 vecí, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 121 vecí (to predstavuje nárast o 52 %), čím znížil počet prerokúvaných vecí o 24 (to znamená zníženie podielu nevybavených vecí o 11 %); domnieva sa, že zrušenie Súdu pre verejnú službu je neprimeraným riešením v reakcii na dlhodobé obštrukcie Rady;

9.  domnieva sa, že stále existuje priestor na zlepšenie v rámci existujúcich prostriedkov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii; zdôrazňuje, že vnútorné reformy vykonané v roku 2013, konkrétne vytvorenie novej komory Všeobecného súdu a nový generálny advokát, ako aj revízia rokovacieho poriadku Súdneho dvora, najmä v oblasti jazykov a využívania technológií, a iné doplnkové pravidlá, prispeli k pozitívnym zmenám v systéme, ktoré umožnili pokrok v optimalizácii zdrojov; vyzýva Súdny dvor, aby pokračoval v uplatňovaní tohto prístupu;

10.  odporúča, aby bola inštitúcia reorganizovaná spôsobom, ktorý umožní lepšie oddelenie súdnych a administratívnych funkcií, čo je vo väčšom súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby sudcovia už nemohli rozhodovať o odvolaniach proti aktom, na ktorých sa priamo podieľajú ich príslušné inštitúcie;

11.  pripomína, že Súdny dvor v reakcii na uznesenie o absolutóriu za rok 2012 naznačuje, že usporadúvanie väčšieho počtu vypočúvaní a vynášania rozsudkov by výrazne nezvýšilo produktivitu; poukazuje na to, že Súdny dvor na druhej strane požadoval zvýšenie počtu sudcov; naliehavo vyzýva Súdny dvor, aby požiadal o externé partnerské hodnotenie v záujme získania externých nástrojov na určovanie možných riešení problémov, ktoré nastolil Súdny dvor;

12.  zdôrazňuje osobitný význam dodržiavania viacjazyčnosti na Súdnom dvore, čo má zaručiť nielen rovnosť v prístupe k judikatúre Súdneho dvora, ale aj rovnosť príležitostí strán v konaniach pred Súdnym dvorom;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas postupu udelenia absolutória mu neboli poskytnuté dostatočné informácie o zozname vonkajších činností, ktoré vykonávajú sudcovia; žiada Súdny dvor, aby na svojej domovskej stránke zverejnil register, ktorý obsahuje podrobné informácie o vonkajších činnostiach každého sudcu, ktoré majú vplyv na rozpočet Únie;

14.  žiada Súdny dvor, aby v prípade dvoch úradníkov zamestnaných na pozícii prekladateľa, ktorí odišli do dôchodku a získali zákazky na preklad, predložil správu, ktorá umožní overiť, či táto situácia spĺňa požiadavky stanovené v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie, pokiaľ ide o konflikt záujmov a odmeňovanie;

15.  žiada Súdny dvor, aby zvážil zlúčenie registrov Súdneho dvora do jedného registra s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu procedurálnych opatrení medzi súdmi;

16.  berie na vedomie zlepšenia vykonané v aplikácii e-Curia; uznáva, že aplikácia ešte nedosiahla svoj plný potenciál; odporúča, aby Súdny dvor stanovil plán s cieľom podporiť všetky členské štáty, aby ju využívali;

17.  berie na vedomie, že v roku 2013 sa začal projekt digitálnych zbierok judikatúry s cieľom nahradiť papierové zbierky judikatúry; zastáva názor, že tento projekt sa mohol zrealizovať aj skôr;

18.  domnieva sa, že Súdny dvor môže vzhľadom na údaje uvedené vo výročnej správe o činnosti ďalej znižovať počet papierových kópií bez toho, aby to bolo v rozpore s jeho povinnosťami;

19.  vzhľadom na to, že Súdny dvor v roku 2013 uskutočnil svoje prvé vysielanie naživo cez internet, vyzýva Súdny dvor, aby túto technológiu ďalej využíval a rozšíril jej využívanie na veci súvisiace s prácou;

20.  uznáva, že kvalita tlmočenia na Súdnom dvore má zásadný význam a nie je možné kontrolovať počet vypočutí; domnieva sa však, že je možné efektívnejšie plánovanie kalendára vypočutí; navrhuje, aby Súdny dvor v rámci svojich medziinštitucionálnych vzťahov hľadal najlepšie postupy uplatňované v tejto oblasti inými inštitúciami;

21.  berie na vedomie politiku Súdneho dvora, v rámci ktorej sa uprednostňuje využívanie vnútorných zdrojov, najmä v rámci prekladateľských služieb; chápe ťažkosti s nájdením niektorých jazykových kombinácií s odborným právnym vzdelaním; je však hlboko znepokojený veľmi vysokými nevyužitými rozpočtovými prostriedkami (2 200 000 EUR) pridelenými na externý preklad; domnieva sa preto, že prípadné zadávanie prekladov externým prekladateľom by takisto mohlo viesť k ďalším úsporám;

22.  vyzýva Súdny dvor, aby posúdil možnosť uplatňovania systému prekladu „na požiadanie“ v špecifických prípadoch a častejšie využíval prekladateľské nástroje založené na technológiách;

23.  žiada Súdny dvor, aby v jednotlivých prípadoch overoval nevyhnutnosť prekladu, ak je dôležitosť pre občanov Únie obmedzená;

24.  so znepokojením konštatuje, že existujú obrovské rozdiely v nákladoch na preklad pre rôzne inštitúcie Únie; žiada preto medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre preklad, aby určila príčiny týchto rozdielov a navrhla riešenia na odstránenie nerovnováhy a dosiahnutie harmonizácie nákladov na preklad, pričom sa zaručí úplné zachovanie kvality a jazykovej rozmanitosti; v súvislosti s touto skutočnosťou konštatuje, že pracovná skupina by mala obnoviť spoluprácu medzi inštitúciami v záujme spoločného využívania najlepších postupov a výsledkov, ako aj určenia oblastí, v ktorých možno posilniť spoluprácu alebo dohody medzi inštitúciami; konštatuje, že cieľom pracovnej skupiny by malo byť aj stanovenie jednotnej metodiky vykazovania nákladov na preklad, ktorú môžu používať všetky inštitúcie, v záujme zjednodušenia analýzy a porovnávania nákladov; konštatuje, že pracovná skupina by mala predložiť výsledky tejto práce do konca roku 2015; žiada všetky inštitúcie, aby sa aktívne zúčastňovali na činnostiach medziinštitucionálnej pracovnej skupiny; v tejto súvislosti pripomína zásadný význam dodržiavania viacjazyčnosti v inštitúciách Únie, ktorá zaručuje rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre všetkých občanov Únie;

25.  domnieva sa, že v čase krízy a rozpočtových škrtov vo všeobecnosti sa musia znížiť náklady na výjazdové zasadnutia zamestnancov inštitúcií Únie a že tieto zasadnutia by sa mali uskutočňovať pokiaľ možno vo vlastných priestoroch inštitúcií, keďže pridaná hodnota, ktorú prinášajú, neodôvodňuje takéto vysoké náklady;

26.  očakáva, že Súdny dvor bude naďalej hľadať nové vnútorné synergie, najmä v oblasti prekladu a tlmočenia;

27.  opätovne žiada, aby bol program schôdzí Súdneho dvora začlenený ako príloha do výročnej správy o činnosti za príslušný rok;

28.  odporúča, aby sa stanovili určité objektívne kritériá na vymedzenie nadmerného oneskorenia pri vydávaní rozsudkov;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty, ktoré vstúpili do Únie po roku 2004, nie sú zastúpené na vrcholovej riadiacej úrovni inštitúcie; opätovne zdôrazňuje potrebu väčšej geografickej rovnováhy na všetkých úrovniach administratívy;

30.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom žien v riadiacich funkciách Súdneho dvora (70 % – 30 %); žiada, aby sa začal uplatňovať plán rovnakých príležitostí, najmä s ohľadom na riadiace funkcie, s cieľom čo najskôr odstrániť túto nerovnováhu;

31.  berie na vedomie, že pravidlá, ktoré Súdny dvor uplatňuje na súkromné využívanie služobných vozidiel, sú podobné pravidlám, ktoré sa uplatňujú v iných inštitúciách; domnieva sa, že tieto pravidlá by sa mali aktualizovať s cieľom znížiť náklady, a to najmä v prípade súkromného využívania;

32.  vyzýva Súdny dvor, aby zvážil zníženie počtu služobných vozidiel pre členov a zamestnancov a aby Európskemu parlamentu predložil správu o dosiahnutých úsporách; domnieva sa, že bude preto potrebná revízia pridelenia pracovných miest pre vodičov; upozorňuje na to, že rozšírené súkromné služby vodičov hradia daňovníci Únie;

33.  domnieva sa, že Súdny dvor by mal zlepšiť svoje úsilie v oblasti životného prostredia prostredníctvom ďalšieho rozvoja existujúcich opatrení na znižovanie emisií a zahrnutie environmentálnych kritérií do verejného obstarávania;

34.  berie na vedomie záväzok Súdneho dvora pokračovať v zlepšovaní systému na včasné monitorovanie a kontrolu postupov prijímania zamestnancov a verejného obstarávania; nabáda Súdny dvor, aby pokračoval v monitorovaní riadenia príspevkov a zlepšovaní svojej úrovne výkonnosti;

35.  domnieva sa, že hodnota zmlúv uzatvorených na základe rokovacieho konania je pomerne vysoká; žiada, aby bol podrobne informovaný o dôvodoch týchto rozhodnutí;

36.  vyzýva Súdny dvor, aby v súlade s platnými predpismi týkajúcimi sa dôvernosti a ochrany údajov zahŕňal do svojich výročných správ o činnosti výsledky a dôsledky prípadov uzavretých úradom OLAF, v ktorých bola predmetom vyšetrovania inštitúcia alebo akákoľvek osoba, ktorá pre ňu pracuje;

37.  berie na vedomie politiku Súdneho dvora v oblasti budov pripojenú k výročnej správe o činnosti;

38.  s uspokojením konštatuje, že Súdny dvor vypracoval dôkladnú a podrobnú výročnú správu o činnosti a začlenil do nej podrobné informácie o riadení ľudských zdrojov, ako to požadoval Európsky parlament;

39.  je znepokojený oneskoreným prijatím vnútorných pravidiel v oblasti oznamovania nekalých praktík; vyzýva Súdny dvor, aby ich bezodkladne začal uplatňovať.

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel V – Dvor audítorov (2014/2081(DEC))

P8_TA(2015)0125 A8-0113/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0155/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0113/2015),

1.  udeľuje generálnemu tajomníkovi Dvora audítorov absolutórium za plnenie rozpočtu dvora za rozpočtový rok 2013;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel V – Dvor audítorov (2014/2081(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel V – Dvor audítorov,

–  so zreteľom na článok 94 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0113/2015),

1.  poznamenáva, že audit ročnej účtovnej závierky Dvora audítorov vykonáva nezávislý externý audítor PricewaterhouseCoopers SARL, aby sa zabezpečilo uplatnenie rovnakých zásad transparentnosti a zodpovednosti, aké Dvor audítorov uplatňuje na subjekty, ktoré kontroluje; berie na vedomie stanovisko audítora, že „finančné výkazy poskytujú pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii Dvora audítorov“;

2.  zdôrazňuje, že v roku 2013 mal Dvor audítorov k dispozícii konečné rozpočtové prostriedky v celkovej výške 142 761 000 EUR (v roku 2012 to bolo 142 477 000 EUR) a že celková miera plnenia rozpočtu dosiahla 92 %; vyjadruje poľutovanie nad znížením miery ich využitia v roku 2013 v porovnaní s 96 % v roku 2012;

3.  zdôrazňuje však, že rozpočet Dvora audítorov je čisto administratívny, pričom značná časť prostriedkov sa používa na výdavky súvisiace s osobami pracujúcimi v inštitúcii; berie na vedomie odôvodnenie zníženej miery využitia uvedené v správe Dvora audítorov o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok 2013;

4.  berie na vedomie novú stratégiu Dvora audítorov na obdobie 2013 – 2017, ktorej cieľom je maximalizovať jeho úlohu externého audítora Únie; schvaľuje plán vytvorený v roku 2013, ako aj zámer dosiahnuť zvýšenie kvantity a kvality správ o auditoch výkonnosti zvýšením účinnosti a zdrojov vyčlenených na tento účel; rovnako berie na vedomie zvýšenie počtu týchto správ od roku 2008 o približne 60 % a trvá na tom, že sa nemôže presadzovať kvantita na úkor kvality;

5.  pripomína Dvoru audítorov, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa v bode 54 spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram z roku 2012 dohodli, že za všetky aspekty externalizovaných auditov bude aj naďalej niesť plnú zodpovednosť EDA, ktorý riadi a financuje všetky požadované administratívne postupy a postupy verejného obstarávania, ako aj akékoľvek iné náklady spojené s externalizovanými auditmi, z vlastného rozpočtu; očakáva, že Dvor audítorov sa bude riadiť týmto spoločným prístupom a bude zmluvne najímať a financovať externých audítorov agentúr;

6.  žiada Dvor audítorov, aby vykonal audit vplyvov konsolidácie registrov Súdneho dvora do jedného registra s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu procedurálnych opatrení medzi súdmi;

7.  víta program interných reforiem Dvora audítorov, ktorý je súčasťou jeho stratégie na obdobie 2013 – 2017 a vychádza z partnerskej správy z roku 2014, správy Európskeho parlamentu o budúcnosti Dvora audítorov a internej analýzy samotného Dvora audítorov; žiada Dvor audítorov, aby pravidelne podával Európskemu parlamentu správy o vývoji a vykonávaní reformy;

8.  domnieva sa, že v pracovnom programe Dvora audítorov je nevyhnutná určitá miera flexibility, aby mohol rýchlo reagovať na významné neočakávané okolnosti, ktoré si môžu vyžadovať audit alebo osobitnú pozornosť, ako aj vynechať programové oblasti, ktoré už môžu byť zastarané; považuje tiež za dôležité, že Dvor audítorov by mal dosiahnuť určitú mieru diverzifikácie a rovnováhy a nezameriavať sa nadmerne a opakovane na niektoré hospodárske odvetvia; upriamuje pozornosť Dvora audítorov na politické priority zákonodarcov a otázky hlavného významu pre občanov Únie, ako to oznámil Výbor pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu;

9.  podporuje Dvor audítorov v jeho úsilí o vyčlenenie väčšieho objemu zdrojov na audity výkonnosti; pripomína, že Dvor audítorov by mal zabezpečiť, aby audítori pridelení na konkrétne audity disponovali potrebnými technickými znalosťami a metodickými zručnosťami;

10.  pripomína Dvoru audítorov potrebu zlepšovať harmonogramy, a to najmä v prípade osobitných správ Dvora audítorov, bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich kvalitu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zistenia z auditov sú z hľadiska správneho načasovania naďalej vzdialené dlhodobým cieľom; odporúča Dvoru audítorov, aby stanovil cieľ skrátiť každú fázu harmonogramu auditov výkonnosti;

11.  poznamenáva, že metodika Dvora audítorov musí byť konzistentná a mala by sa uplatňovať vo všetkých oblastiach riadenia; chápe, že ďalšie prispôsobenie by mohlo viesť k nesúladu v definíciách Dvora audítorov vymedzujúcich nelegálne transakcie v rámci priameho a zdieľaného hospodárenia;

12.  konštatuje, že priemerný čas na vypracovanie osobitnej správy je stále 20 mesiacov ako v roku 2012; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov nesplnil strategický cieľ, ktorým bola priemerná lehota 18 mesiacov na vypracovanie osobitných správ; vyzýva Dvor audítorov, aby ku každej osobitnej správe pripojil podrobnosti o pozadí tejto správy, ako aj o jednotlivých fázach jej vypracovávania;

13.  zastáva názor, že odporúčania uvedené v osobitných správach by mali byť jasnejšie a mali by dôslednejšie upozorňovať na pozitívne a negatívne kroky príslušných krajín;

14.  berie na vedomie, že posledné zmeny rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zamerané na zlepšenie účasti parlamentných výborov v rôznych oblastiach, pokiaľ ide o osobitné správy, nesplnili všetky očakávania; zaväzuje sa preskúmať spôsoby uľahčenia parlamentného postupu týkajúceho sa osobitných správ Dvora audítorov;

15.  podporuje ďalšie zvyšovanie počtu pracovných miest v oblasti auditu v roku 2013; berie na vedomie úspešné prijímanie nových zamestnancov na audítorské miesta a zníženie počtu neobsadených miest na konci roku 2013 v porovnaní s rokom 2012;

16.  berie na vedomie vyjadrenie Dvora audítorov, že pri vymenúvaní zamestnancov do riadiacich pozícií nezohľadňuje geografické kritériá; v tejto súvislosti vyzýva Dvor audítorov, aby uskutočnil potrebné opatrenia na budúcu nápravu veľkej nerovnováhy, ktorá v Dvore audítorov v súčasnosti existuje, najmä pokiaľ ide o riadiace pozície;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že plán rovnakých príležitostí, ktorý Dvor audítorov spustil v roku 2012 s cieľom zabezpečiť rodovú vyváženosť, nepriniesol želané výsledky, najmä pokiaľ ide o riadiace pozície; konštatuje, že spomedzi 70 pozícií riaditeľov a vedúcich oddelení je iba 21 obsadených ženami, ktoré okrem toho obsadzujú najmä pozície v rámci riaditeľstiev pre preklad a administratívu; vyzdvihuje a víta nárast počtu audítoriek, ktorý bude mať bezpochyby vplyv na počet žien na riadiacich pozíciách v rámci auditu; berie na vedomie záväzok Dvora audítorov urýchlene opätovne preskúmať plán rovnakých príležitostí s cieľom určiť účinné riešenia umožňujúce čo najskoršie dosiahnutie cieľov stanovených v tejto oblasti;

18.  vyzýva Dvor audítorov, aby do výročnej správy o činnosti zahrnul prehľad zamestnancov na riadiacich pozíciách rozčlenený podľa štátnej príslušnosti, pohlavia a pozície;

19.  s uspokojením berie na vedomie ukončenie budovy K3 načas a bez toho, aby bol prekročený rozpočet;

20.  žiada, aby sa do výročnej správy o činnosti Dvora audítorov zahrnula jeho politika týkajúca sa budov; najmä keďže je dôležité, aby boli takéto náklady správne racionalizované a nie nadmerné;

21.   berie na vedomie značné rozdiely medzi jednotlivými jazykmi na Dvore audítorov, pokiaľ ide o náklady na preklady (pričom rozdiely v cene prekladu v závislosti od jazyka presahujú 100 eur za stranu); zastáva názor, že takéto veľké rozdiely v cenách vrátane nepriamych nákladov treba analyzovať a napraviť;

22.  so znepokojením berie na vedomie enormné rozdiely v nákladoch na preklad medzi rôznymi inštitúciami Únie; vyzýva preto medziinštitucionálnu pracovnú skupinu, aby určila príčiny týchto rozdielov, navrhla riešenia na odstránenie nerovnováhy a harmonizovala náklady na preklad, pričom súčasne zaručí úplné dodržiavanie kvality a jazykovej rozmanitosti; v súvislosti s touto skutočnosťou poznamenáva, že pracovná skupina by mala obnoviť spoluprácu medzi inštitúciami s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a výsledky, ako aj určiť oblasti, v ktorých sa môže posilniť spolupráca alebo medziinštitucionálne dohody; poznamenáva, že pracovná skupina by si tiež mala klásť za cieľ vytvoriť jednotnú metodiku vykazovania nákladov na preklad pre všetky inštitúcie s cieľom uľahčiť analýzu a porovnanie nákladov; konštatuje, že pracovná skupina by mala predložiť tieto výsledky do konca roku 2015; vyzýva všetky inštitúcie Únie, aby sa aktívne zúčastňovali na činnosti medziinštitucionálnej pracovnej skupiny; v tejto súvislosti poukazuje na zásadný význam rešpektovania viacjazyčnosti v inštitúciách Únie, aby bolo zaručené rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre všetkých jej občanov;

23.  zastáva názor, že v období krízy a škrtov v rozpočte vo všeobecnosti treba náklady na výjazdné zasadnutia zamestnancov inštitúcií Únie znížiť a že tieto zasadnutia by sa mali v čo najväčšej miere uskutočňovať vo vlastných sídlach inštitúcií, keďže pridaná hodnota, ktorá z nich vyplýva, neodôvodňuje také vysoké náklady;

24.  uznáva, že Dvor audítorov urobil pokroky v súvislosti s definovaním a objasnením právomocí a zodpovedností komory pre koordináciu, hodnotenie, záruku a rozvoj; vyzýva Dvor audítorov, aby aj naďalej vytrval v tomto úsilí, a žiada, aby bol informovaný o prijatých opatreniach na zlepšenie výkonnosti tejto komory;

25.  berie na vedomie, že v roku 2013 ohlásil Dvor audítorov Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) celkový počet 14 prípadov podozrenia z podvodu, ktoré zistil počas svojej audítorskej činnosti, a 10 prípadov vyplývajúcich z oznámení; konštatuje, že OLAF sa rozhodol začať vyšetrovanie v siedmich zo 14 prípadov a že v ostatných prípadoch boli informácie zaslané inému subjektu na účel prijatia následných krokov;

26.  vyzýva Dvor audítorov, aby v súlade s platnými pravidlami v oblasti dôvernosti a ochrany údajov do výročnej správy o činnosti zahrnul výsledky a dôsledky prípadov, ktoré uzavrel OLAF, v ktorých bola predmetom vyšetrovania inštitúcia alebo niektorý z jej zamestnancov;

27.  schvaľuje následný prieskum vnútorného audítora za rok 2013 a pokrok dosiahnutý pri zisťovaní finančných a prevádzkových rizík a stanovovaní priorít v tejto oblasti, ako aj pri určovaní vhodných kontrol na zmiernenie týchto rizík;

28.  konštatuje, že politika v oblasti informačnej bezpečnosti si vyžaduje koordinovanú a harmonizovanú bezpečnostnú stratégiu na úrovni celého orgánu; poukazuje na to, že v hlavných oblastiach správy Dvora audítorov možno zlepšiť účinnosť riadenia a vnútorné kontroly;

29.  berie na vedomie, že Dvor audítorov zaviedol nový systém podpory auditu (ASSYST) slúžiaci ako interný audítorský nástroj; žiada, aby bol informovaný o cieľoch v oblasti výkonnosti stanovených pre túto aplikáciu;

30.  berie na vedomie, že Dvor audítorov ubezpečil, že prijíma všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky na misie využívali v prísnom súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti;

31.  ďalej berie na vedomie zavedenie nových softvérových aplikácií na zlepšenie správy jazykového vzdelávania; očakáva, že tieto nástroje prispejú k ďalšiemu zlepšeniu riadenia výučby jazykov;

32.  chápe záujem Dvora audítorov o vyhodnocovanie svojej prítomnosti v médiách; domnieva sa však, že musí zlepšiť jasnosť svojich správ; preto navrhuje, aby bola centralizovane overovaná redakčná kvalita všetkých textov Dvora audítorov;

33.  oceňuje spoluprácu medzi Dvorom audítorov a Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu a poskytovanie pravidelnej spätnej väzby na základe žiadostí Európskeho parlamentu; žiada Dvor audítorov, aby do svojej výročnej správy o činnosti zahrnul osobitný oddiel o postupe, ktorý uskutočnil v reakcii na odporúčania Európskeho parlamentu v súvislosti s absolutóriom Dvora audítorov za predchádzajúci rozpočtový rok, ako to robí aj väčšina ostatných inštitúcií; žiada však Dvor audítorov a orgány udeľujúce absolutórium, aby opäť zlepšili vzájomnú spoluprácu a tým prispeli k tomu, aby bola ich práca efektívnejšia a účinnejšia;

34.  považuje správy Dvora audítorov, a najmä osobitné správy, za významný prínos ku kvalitnejšiemu prístupu k výdavkom, pokiaľ ide o finančné prostriedky Únie; zastáva názor, že správy Dvora audítorov by mohli mať ešte väčšiu pridanú hodnotu, ak by boli doplnené určitým počtom nápravných opatrení, ktoré má Únia prijať, a očakávaným harmonogramom ich zavádzania, aby mohli byť dosiahnuté ciele stanovené v programe, fonde či politike Únie; zastáva preto názor, že toto detailnejšie zameranie sa na výsledky, a to najmä tie dlhodobé, na základe zásad účinnosti a účelnosti, by zlepšilo potrebný proces následných opatrení, ktorý má vykonať Dvor audítorov a v rámci ktorého by sa sledovali vplyvy navrhnutých odporúčaní;

35.  vyzýva Dvor audítorov, aby zvážil, či je možné skoršie predloženie jeho výročnej správy v rámci parametrov stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013. (2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128. (5) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.