Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2108(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0330/2015

Predkladané texty :

A8-0330/2015

Rozpravy :

PV 14/12/2015 - 12
CRE 14/12/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 15/12/2015 - 4.22
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0445

Prijaté texty
PDF 371kWORD 113k
Utorok, 15. decembra 2015 - Štrasburg
Príprava európskych elektrických sietí na rok 2020
P8_TA(2015)0445A8-0330/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020 (2015/2108(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % (COM(2015)0082),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 15. – 16. marca 2002,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 20. – 21. marca 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na „10-ročný plán rozvoja siete 2014“ Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E),

–  so zreteľom na madridské vyhlásenie zo samitu o energetických prepojeniach konaného za účasti Španielska, Francúzska, Portugalska, Európskej komisie a EIB 4. marca 2015,

–  so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0330/2015),

Výhody prepojenia

1.  víta oznámenie a stratégiu Komisie ako pozitívny krok smerujúci k dosiahnutiu cieľa miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % a k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu s elektrinou v EÚ;

2.  uznáva, že energia z obnoviteľných zdrojov, vyššia energetická účinnosť a udržateľný energetický mix vedúce k úsporám energie a k vnútornému trhu s energiou umožňujúcemu voľný tok energie sú dôležitým prostriedkom na dosiahnutie stabilného, bezpečného, nezávislého, inkluzívneho, transparentného a konkurencieschopného energetického systému EÚ, ktorý vytvára kvalitné pracovné miesta a bohatstvo v rámci udržateľného hospodárstva orientovaného na budúcnosť; zdôrazňuje skutočnosť, že na rozvoj takéhoto systému je potrebná vyššia miera prepojenia elektrických sietí, inteligentné siete a nová štruktúra trhu; je presvedčený, že vytvorenie takéhoto systému a skoncovanie s energetickými ostrovmi by mali byť hlavnou politickou prioritou Energetickej únie;

3.  uznáva, že prepojenie elektrických sietí je jedným zo základných predpokladov dobudovania integrovaného vnútorného trhu EÚ s elektrinou, ktorý – ak sa dobre naplánuje – pomôže dosiahnuť naše klimatické ciele vrátane cieľa EÚ byť na vedúcej pozícii v oblasti obnoviteľných zdrojov a zlepšiť geopolitické postavenie EÚ prostredníctvom väčšej energetickej bezpečnosti a nezávislosti, ako aj znížiť energetickú izoláciu a možnosť porúch v energetickom systéme; zdôrazňuje, že prepojenia elektrických sietí je tiež potrebné riešiť, plánovať a vytvárať na základe výraznej a koordinovanej regionálnej spolupráce so zreteľom na právomoci vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o určovanie energetického mixu, a súčasne rešpektovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že výhody výrazne vyššej prepojenosti európskej siete výrazne presahujú hospodársky a geopolitický rozmer; konštatuje, že ide o strategickú zásadu, ktorá by mala viesť k odolnejšej a odolnejšej sieti, lepšie pripravenej na riešenie všetkých druhov zmien a narušení; a ktorá zároveň umožňuje efektívne začlenenie čoraz väčšieho podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do európskej siete;

5.  pripomína, že IKT majú v rámci elektrických sietí čoraz väčšiu úlohu, preto je bezpečnosť elektrického systému zraniteľnejšia voči počítačovým hrozbám; žiada Komisiu, aby vyhodnotila bezpečnostné rizika elektrického systému a v prípade potreby vytvorila akčný plán boja proti nim;

6.  zdôrazňuje, že plne integrovaný vnútorný trh s elektrinou by uľahčil obchodovanie s elektrinou a služby vyrovnávania zaťaženia a zvýšil by bezpečnosť a znížil nestálosť cien elektriny v prospech občanov a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a podnikov v globálnom hospodárstve, keďže sa odhaduje, že európski spotrebitelia by do roku 2030 mohli ročne ušetriť 12 až 40 miliárd EUR;

7.  poznamenáva, že podľa Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) by investície do potrebných projektov prepojení celoeurópskeho významu mohli do roku 2030 dosiahnuť až 150 miliárd EUR, a so záujmom konštatuje, že prostredníctvom takýchto investícií do prepojenia by sa cena elektriny mohla znížiť aspoň o 2 EUR/MWh, pričom tieto investície by Európe umožnili pokryť veľkú časť jej elektrického zaťaženia obnoviteľnými zdrojmi energie; pripomína, že vnútorný trh s elektrinou musí byť prospešný pre všetkých spotrebiteľov EÚ; žiada, aby príslušné inštitúcie sledovali, či domácnosti, MSP a iní maloobchodní spotrebitelia majú z tejto situácie skutočný prospech, ktorý by sa nemal obmedzovať len na veľkoobchodné ceny;

8.  zdôrazňuje, že postupné ukončovanie regulovaných cien energie pre spotrebiteľov by malo zohľadňovať skutočnú úroveň hospodárskej súťaže na trhu; okrem toho sa poznamenáva, že stratégia Energetickej únie by mala zaistiť, aby spotrebitelia mali prístup k dostupným, bezpečným a udržateľným cenám energie;

Miera prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %

9.  uznáva mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2020, za hodnotný cieľ a významný krok správnym smerom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dvanásť členských štátov, najmä štátov na okraji EÚ, zatiaľ nedosahuje mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, a teda je izolovaných od vnútorného trhu s elektrinou; preto zdôrazňuje, že treba urobiť viac pre to, aby sa tým členským štátom, ktorým ich nízka úroveň prepojenia bráni v dokončení vnútorného trhu s elektrinou, poskytla pomoc zameraná na splnenie tohto cieľa; domnieva sa však, že miera prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % samotná nie vždy zohľadňuje situáciu na trhu a nebola stanovená na základe vedeckých dôkazov; pripomína, že cieľ 10 % sa prvýkrát stanovil v roku 2002 na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny, ktorá vtedy existovala; uznáva, že hoci je cieľ 10 % dôležitý, neopisuje ani množstvo elektriny prúdiacej medzi krajinami ani kvalitu, pokiaľ ide o dostupnosť existujúcej infraštruktúry prepojení alebo existujúcej vnútroštátnej infraštruktúry medzi prepojeniami; domnieva sa preto, že jednotný cieľ prepojenia na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny nie je vhodný pre všetky členské štáty; preto je presvedčený, že v strednodobom horizonte a rozhodne na obdobie do roku 2030 je potrebné dohodnúť sa na ambicióznych a na dôkazoch založených doplnkových cieľoch v oblasti prepojenia, ktoré schvália regióny; domnieva sa, že tieto ciele by sa mali stanoviť na základe rôznych parametrov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr otvorila odbornú diskusiu o týchto parametroch; zdôrazňuje, že na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacich fungovaniu európskeho trhu s elektrinou je okrem kvantitatívneho cieľa mimoriadne dôležitý aj otvorený prístup a dostupnosť prepojení; naliehavo vyzýva Komisiu, Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a vnútroštátne regulačné orgány, aby zabezpečili transparentnosť a dôsledné sledovanie dostupnosti prepojení s cieľom zabrániť vzniku prekážok, ktoré bránia vo fungovaní trhu s elektrinou a zabezpečiť fungovanie elektrických prenosových sústav;

10.  všíma si, že obmedzená prenosová kapacita napríklad v prevádzkovej oblasti Nord Pool Spot spôsobuje rozdiely v regionálnych cenách napriek skutočnosti, že miera prepojenia medzi krajinami je prekročená o výrazný odstup;

Holistický prístup

11.  poznamenáva, že časté preťaženia prenosových sietí by mohli súvisieť s cezhraničnými vedeniami, ale môže to byť tiež dôsledkom slabých, zastaraných vnútorných sietí a obmedzenej dostupnosti vnútroštátnych sietí; zdôrazňuje, že posilnenie vnútroštátnych sietí je nevyhnutné na to, aby sa plne využila kapacita prepojení; trvá na tom, že holistický prístup by sa mal zaujať pri posudzovaní potreby a priority posilnenia/rozšírenia cezhraničných aj vnútroštátnych prepojení, s cieľom čo najlepšie využiť existujúce prepojovacie vedenia a kapacitu existujúcej vnútroštátnej štruktúry;

12.  zdôrazňuje úlohu Komisie v rámci tretieho energetického balíka ako strážkyne rozčleneného a prístupného trhu s elektrinou a sprostredkovateľky decentralizovaného energetického systému, v ktorom členské štáty menším dodávateľom, najmä tzv. prozumentom (výrobcom, ktorí sú súčasne spotrebiteľmi), umožňujú prístup do siete v súlade so spravodlivými trhovými pravidlami a najlepšími postupmi v oblasti vlastnej spotreby;

13.  konštatuje, že naše energetické prostredie je čoraz decentralizovanejšie vzhľadom na narastajúci význam prozumentov energie; konštatuje preto význam dobre naplánovanej inteligentnej prenosovej a distribučnej sústavy; zdôrazňuje rastúcu a kľúčovú úlohu prevádzkovateľov distribučných sústav (PDS) ako sprostredkovateľov na trhu, keďže veľká väčšina zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je pripojená k distribučným sieťam; v tomto smere zdôrazňuje, že ak chceme vyriešiť obmedzenia siete, je nutné dôkladné posúdenie s cieľom vymedziť, ktoré kroky alebo kombinácie krokov vrátane budovania nového prenosového vedenia, rozvoja miestnych inteligentných sietí a integrácie efektívnosti a flexibility do systému sú najoptimálnejšie vzhľadom na konkrétnu situáciu;

14.  zdôrazňuje, že prínosy zvyšovania miery prepojenia nemožno dosiahnuť bez vysokej úrovne previazanosti trhu a prevádzkovateľov prenosovej sústavy (PPS); vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o zabránenie vzniku previazanosti na úrovni zoskupení členských štátov, a aby presadzovala previazanosť na úrovni EÚ zahŕňajúcej všetky členské štáty a ich susedov, najmä krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky;

15.  pripomína, že projekty spoločného záujmu posudzujú regionálne skupiny zriadené Komisiou, ktoré tvoria zástupcovia členských štátov, národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav, realizátorov projektov, ENTSO-E, agentúry ACER, Komisie a iných kľúčových zainteresovaných subjektov;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že zoznam projektov spoločného záujmu treba vypracovať transparentnejším a zodpovednejším spôsobom; konštatuje, že ENTSO-E, PPS a realizátori projektov zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vypracovaní harmonizovanej metodiky analýzy nákladov a prínosov, pri príprave desaťročných plánov rozvoja siete a sieťových predpisov a pri hodnotení nákladov a prínosov každého projektu; pripomína, že treba poskytovať úplné hodnotenia vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto hodnotenia budú vykonávať kvalifikovaní odborníci, ktorí budú plne nezávislí od realizátorov projektov; zdôrazňuje, že celý proces treba optimalizovať tým, že sa podporí väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a ďalších zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, agentúru ACER a vnútroštátne regulačné orgány, aby zohrávali proaktívnejšiu úlohu s cieľom zabezpečiť neutrálnejší, transparentnejší, vysledovateľnejší a inkluzívnejší konzultačný proces; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila situácie, v ktorých by sa využívanie najlepších dostupných technológií mohlo stanoviť ako významný parameter poskytnutia finančných prostriedkov EÚ na projekty;

17.  vyzýva Komisiu, aby lepšie vysvetlila proces hodnotenia projektov spoločného záujmu; pripomína, že aby sa o nich uvažovalo, mali by byť projekty spoločného záujmu súčasťou desaťročných plánov rozvoja siete ENTSO-E, ale konečné rozhodnutie o financovaní prijíma Komisia na základe vlastných hodnotiacich výberových kritérií projektov; žiada Komisiu, aby tieto kritériá výslovne vysvetlila;

18.  vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o realizácii projektov spoločného záujmu a o pokroku pri dosahovaní miery prepojenia na úrovni 10 %, a to ako súčasť výročného zhodnotenia, s ktorým počíta strategický rámec pre Energetickú úniu;

Proces vydávania povolení

19.  zdôrazňuje, že zdĺhavý postup vydávania povolení predstavuje hlavný problém v súvislosti s novými vedeniami vysokého napätia v Európe; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o zrýchlenie tohto postupu pri súčasnom zachovaní primeranej úrovne záruk pre verejný záujem vrátane účinných verejných konzultácií;

20.  pripomína, že projekty na zozname projektov spoločného záujmu majú prospech z preferenčného regulačného zaobchádzania, rýchleho plánovania, záväznej lehoty 3,5 roka na udelenie povolenia a rýchlejších postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a môžu byť tiež oprávnené na dodatočné financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); žiada Komisiu, aby posúdila, ako sa toto rýchle plánovanie realizuje a dodržiava vo všetkých členských štátoch;

21.  uznáva, že informovanosť a podpora verejnosti sú zásadné pre zabezpečenie rýchlej realizácie projektov prepojenia; uznáva, že pri budovaní nových elektrických vedení sa nesmú oslabovať transparentné a inkluzívne procesy a najprísnejšie environmentálne normy; vyzýva realizátorov projektov na využívanie najlepších dostupných technológií pre nové prepojenia s cieľom posilniť súdržnosť medzi projektovými investíciami do sietí, environmentálnu udržateľnosť a prijímanie na miestnej úrovni;

22.  zdôrazňuje, že uplatňovanie koncepcie „jednotného kontaktného miesta“ prispieva k skráteniu postupov vydávania povolení; pripomína, že v nariadení o TEN-E sa vyžaduje, aby každý členský štát vymenoval príslušný národný orgán zodpovedný za uľahčenie, skrátenie a koordináciu procesu vydávania povolení na vnútroštátnej úrovni; víta v tomto smere posúdenie prístupu založeného na jednotnom kontaktnom mieste, ktoré má Komisia uskutočniť v roku 2017, a nabáda v tomto rámci Komisiu, aby posúdila potenciál jednotného kontaktného miesta na úrovni EÚ;

Úlohy agentúry ACER

23.  berie na vedomie nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; žiada rozpočtový orgán EÚ, aby agentúre poskytol potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, aby agentúra mohla adekvátne a včas plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov; žiada, aby sa posilnila úloha agentúry ACER, najmä vo vzťahu k ENTSO-E a so zreteľom na posilnenie koordinácie národných regulačných orgánov, urovnávanie sporov medzi týmito orgánmi a koordináciu cezhraničných regulačných záležitostí;

24.  zdôrazňuje význam kvalifikovaných zamestnancov národných regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorí budú disponovať požadovanými odbornými vedomosťami, ako aj špecializáciou a nezávislosťou; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 uskutočnila nezávislý audit týkajúci sa jednak zdrojov, ktoré majú všetky národné regulačné orgány v oblasti energetiky k dispozícii, a jednak stupňa nezávislosti, ktorý tieto orgány doteraz dosiahli, a zároveň poskytla odporúčania na zlepšenie situácie;

25.  konštatuje, že stále chýba transparentnosť, pokiaľ ide o výpočet cezhraničných kapacít dostupných na trhu a frekvenciu, rozsah a dôvody obmedzenia prepojení; v tejto súvislosti pochybuje, že väčšine významných obmedzení sa venovala plná pozornosť; žiada Komisiu, aby agentúre ACER poskytla primerané kompetencie a právomoci na zhromažďovanie potrebných informácií o každej jednotlivej cezhraničnej prenosovej kapacite, aby agentúra ACER mohla účinne plniť svoje monitorovacie povinnosti; požaduje, aby sa tieto informácie agentúre ACER poskytovali spolu s potrebnými kontextovými informáciami o štruktúre a fungovaní vnútroštátnej siete; víta v tejto súvislosti rýchle dokončenie sieťových kódexov pre oblasť elektroenergetiky; berie na vedomie zámery Komisie rozšíriť mandát, dosah a právomoci agentúry ACER, ako aj jej úvahy o tom, čo to môže priniesť, uvedené v jej nedávnom oznámení s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy s cieľom podporiť realizáciu skutočného vnútorného trhu s energiou; konštatuje, že akékoľvek nové povinnosti pridelené agentúre ACER by mali sprevádzať zodpovedajúce zdroje;

Finančné nástroje

26.  berie na vedomie odhad Komisie, podľa ktorého sú na dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % vo všetkých členských štátoch do roku 2020 potrebné finančné prostriedky v objeme 35 miliárd EUR; pripomína, že podľa nariadenia o NPE ((EÚ) č. 1316/2013) by sa významná časť finančnej pomoci v rámci finančného krytia pre sektor energetiky z NPE mala sprístupniť na projekty v oblasti elektrickej energie, a trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť náležite zohľadnila; podporuje odporúčanie Komisie, aby sa NPE sústreďoval na niekoľko kľúčových projektov; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať projektom, ktoré riešia najvýznamnejšie nedostatky v rámci integrovaného trhu EÚ s elektrinou a absenciu dostatočného prepojenia; domnieva sa, že primerané finančné prostriedky EÚ by mali byť naďalej dostupné aj po roku 2020 na podporu výstavby životaschopných nekomerčných projektov elektrických prepojení potrebných na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou a bezpečného fungovania elektrických prenosových sústav; zdôrazňuje význam EIB pri podpore investorov v súvislosti s komerčne životaschopnými projektmi elektrickej infraštruktúry; berie na vedomie vytvorenie fondu EFSI a nabáda Komisiu na zabezpečenie toho, aby fond účinne priťahoval investície do prepojenia elektrických sietí;

27.  okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby: 1) podporovala investície do najlepšej dostupnej technológie, ktorá môže byť drahšia, ale poskytuje značné finančné výhody počas celého životného cyklu, ako aj časové úspory a výhody vedúceho postavenia v technologickej oblasti v dlhodobom horizonte; 2) vykonala preskúmanie pravidiel financovania s cieľom zefektívniť existujúce mechanizmy; a3) posilnila stimuly pre ďalšie investície do siete okrem iného podporovaním príjmov z poplatkov za prenájom v prípade prenosového preťaženia opätovne investovali do infraštruktúr a technológií na posilnenie siete vrátane dodatočných prepojení;

Regionálna spolupráca

Región Baltského mora

28.  poznamenáva, že sa očakáva, že plánované vedenia umožnia pobaltským štátom dosiahnuť do konca roku 2015 mieru prepojenia na úrovni 10 %; vyjadruje znepokojenie, že siete pobaltských štátov sú naďalej synchronizované s ruskou prenosovou sústavou pre elektrinu a závisia od nej, čo predstavuje prekážku pre skutočne integrovaný a dobre fungujúci európsky trh s elektrinou; požaduje urýchlenú synchronizáciu elektrických sietí pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie do vnútorného trhu s elektrinou, vyššiu bezpečnosť dodávok elektriny a bezpečné fungovanie systému; žiada dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné kroky na iniciovanie formálneho postupu smerujúceho k rozšíreniu synchrónnej európskej kontinentálnej siete smerom k pobaltským štátom, a sieť ENTSO-E, aby tento postup spustila; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovanie tohto projektu podporovala a monitorovala; vyzdvihuje spoločný severský trh s elektrinou ako najlepší postup spolupráce medzi členskými štátmi pri vytváraní a rozvoji vnútorného trhu s elektrinou; uznáva význam väčšieho prepojenia medzi Poľskom a severským trhom s elektrinou, aby Poľsko dosiahlo mieru prepojenia na úrovni 10 %; víta podpis memoranda o porozumení v súvislosti s posilneným plánom prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); zdôrazňuje, že regionálna spolupráca prostredníctvom BEMIP pokračuje, ako aj skutočnosť, že solidarita medzi členskými štátmi pri realizácii projektov spoločného záujmu sa ešte viac prehĺbila;

Severné more

29.  uznáva, že veterná energia na mori v oblasti Severného mora má potenciál vytvárať viac ako 8 % dodávok elektriny v Európe do roku 2030; ďalej konštatuje, že koordinácia plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej príbrežnej energetickej rozvodovej siete, prístup na trh a rozdelenie rezervy v oblasti Severného mora by mohli viesť k úsporám nákladov vo výške 5 – 13 miliárd EUR ročne do roku 2030 prostredníctvom lepšie integrovaného regionálneho trhu; vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby pri príprave štruktúry riadenia na rok 2030 a následnom plánovaní tento potenciál podporovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili silnú politickú podporu a propagáciu pre elektrickú sieť na mori v oblasti Severného mora ako kľúčový krok pri budovaní efektívnej energetickej únie; naliehavo vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby vypracovali a odsúhlasili právny rámec na schválenie počas holandského predsedníctva v roku 2016 vo forme medzivládnej dohody medzi príslušnými členskými štátmi, v ktorej sa vymedzí spoločná stratégia elektrickej energie pre oblasť Severného mora;

Stredozápadná Európa

30.  zdôrazňuje, že rakúsko-nemecký spoločný trh s elektrinou znamená pokrok v realizácii integrovaného európskeho trhu s energiou; uznáva, že spoločná ponuková oblasť (zavedená v roku 2002) znamená, že veľkoobchodné ceny elektriny v týchto dvoch krajinách sú rovnaké, a zabezpečilo sa ňou neobmedzené obchodovanie s elektrinou a bezpečnosť dodávok takmer na úrovni 100 %; konštatuje, že rakúsko-nemecká ponuková oblasť je jediná relatívne veľká zóna v Európe, ktorá je spoločná pre dve krajiny; konštatuje, že väčšie ponukové oblasti podporujú potrebné charakteristiky dobre fungujúceho a likvidného trhu s elektrinou, ktorý znižuje obchodné náklady, poskytuje odolné cenové signály pre investičné rozhodnutia a podporuje výraznejšiu hospodársku súťaž; požaduje urýchlený rozvoj sietí s cieľom umožniť začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zaručiť stabilitu siete, najmä v južnom Nemecku; vyzýva na zachovanie tohto modelu úspechu a na rozširovanie ponukovej oblasti;

Stredná a juhovýchodná Európa

31.  zdôrazňuje, že stredná a juhovýchodná Európa má obrovský – a prevažne nevyužitý – potenciál z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že spolupráca a koordinácia týkajúca sa dlhodobého plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej siete v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy musí presahovať rámec EÚ, aby sa zahrnuli krajiny západného Balkánu mimo EÚ a Turecko; vyzýva na zriadenie novej platformy, kde by všetky kľúčové zainteresované strany v regióne mohli rokovať a poskytovať politickú podporu spoločným projektom zameraným na plné využitie potenciálu regiónu v oblasti elektriny; uznáva, že skupina EÚ na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe, zriadená vo februári 2015, by sa mohla stať takouto platformou, ak sa jej mandát rozšíri s cieľom zahrnúť oblasť elektriny a zapojiť krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sú mimo EÚ; uznáva, že platforma by umožnila Komisii zaujať vedúce postavenie a poskytnúť politickú podporu;

32.  všíma si, že vysoká závislosť strednej a juhovýchodnej Európy od dovozu energie znamená, že je nevyhnutné zvýšiť cezhraničnú kapacitu elektriny, ktorou by sa pomohlo zabezpečiť bezpečnosť dodávky v regióne a z dlhodobého hľadiska by to prispelo nižším účtom ľudí za elektrinu;

33.  odporúča, aby Komisia dôkladne posúdila vyhliadky na nové prepojenia elektrických sietí v oblasti Stredozemia a medzi juhoeurópskymi a severoafrickými trhmi s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v oboch regiónoch;

Pyrenejský polostrov

34.  zdôrazňuje význam výrazného rozšírenia prepojenia medzi Španielskom a Francúzskom s cieľom podporovať obnoviteľné zdroje energie v regióne a umožniť Pyrenejskému polostrovu v plnej miere sa zapojiť do vnútorného trhu s elektrinou; považuje madridské vyhlásenie, podpísané 4. marca 2015, a vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre prepojenia v juhozápadnej Európe za dôležité kroky na zvýšenie prepojenosti regiónu; uznáva, že súčasná kapacita prepojenia medzi Pyrenejským polostrovom a kontinentálnou Európou je príliš nízka a že projekty zaradené na prvý zoznam projektov spoločného záujmu nestačili na dosiahnutie cieľa prepojenia do roku 2020; vyzýva krajiny tohto regiónu, aby podporovali rozvoj vlastného značného potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby uľahčili prístup tohto odvetvia na integrovaný európsky trh;

35.  víta iniciatívu Komisie, ktorá chce uskutočniť štúdiu prínosov prepojenia Pyrenejského polostrova a Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska a krajín na južnom brehu Stredozemného mora;

Po roku 2020

36.  poznamenáva, že od roku 2002, keď sa pôvodne stanovila miera prepojenia sietí na úrovni 10 %, prešiel európsky energetický systém vývojom, pričom predovšetkým obnoviteľné zdroje energie sa rozvinuli na celom kontinente; v tejto súvislosti odporúča, aby cieľ 15 % pre rok 2030 stanovený na základe inštalovanej kapacity nebol jediný a aby bol pozorne a dôkladne posúdený s cieľom zaručiť, že je vhodný na tento účel, relevantný a uskutočniteľný; žiada preto Komisiu, aby posúdila stanovenie regionálnych, doplnkových cieľov a našla lepšie kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ako sú napríklad obchodné toky, toky v čase špičky a obmedzenia, ktoré naznačujú, ako veľmi je prepojenie potrebné;

37.  zdôrazňuje potrebu odvodiť budúci cieľ v oblasti elektrických prepojení od dlhodobých klimatických cieľov EÚ od cieľa udržateľného energetického systému, o ktorý sa EÚ usiluje; v tejto súvislosti poznamenáva, že miera požadovaného prepojenia bude závisieť od niekoľkých parametrov vrátane: a) uplatňovania zásady „prvoradého zohľadňovania energetickej efektívnosti“ a ďalších reakčných opatrení na strane dopytu vo vnútroštátnej politike aj politike EÚ; b) rozvoja decentralizovanej elektriny založenej na obnoviteľných zdrojoch a prepojených inteligentných sústavách; c) vnútroštátnych rozhodnutí o energetickom mixe, ktoré budú zohľadňovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky; d) rozvoja technológií uskladňovania energie, a to aj na úrovni domácností a obcí; e) využívania najlepších dostupných technológií v prípade, že to bude vhodné; f) uznania toho, že obyvatelia sú v energetickom systéme prozumentmi; a g) vytvorenia jasných stimulov na investovanie do sietí;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia