Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 21. mája 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zimbabwe: prípad obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru
 Kritická situácia utečencov patriacich ku komunite Rohingyov vrátane masových hrobov v Thajsku
 Svazijsko, prípad ľudskoprávnych aktivistov Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua
 Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
 Financovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
 Bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe

Zimbabwe: prípad obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru
PDF 268kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o Zimbabwe a prípade obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru (2015/2710(RSP))
P8_TA(2015)0210RC-B8-0465/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, najmä na uznesenie zo 7. februára 2013(1),

–  so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ o únose Itaia Dzamaru z 11. marca 2015 a 9. apríla 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene EÚ z 19. februára 2014 o preskúmaní vzťahov medzi EÚ a Zimbabwe,

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady 2014/98/SZBP zo 17. februára 2014(2) a 2015/277/SZBP z 19. februára 2015(3), ktorými sa mení rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 18. januára 2013 o nedávnych útokoch na obhajcov ľudských práv, ktoré predchádzali voľbám,

–  so zreteľom na všeobecnú politickú dohodu, ktorú v roku 2008 podpísali tri hlavné politické strany, a to ZANU PF, MDC-T a MDC,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 23. júla 2012 o Zimbabwe a na vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/124/SZBP z 27. februára 2012(4) o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z 27. júna 1981, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na ústavu Zimbabwe,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 9. marca 2015 na predmestí Harare piati neznámi ozbrojení muži údajne uniesli Itaia Dzamaru, popredného zimbabwianskeho aktivistu za ľudské práva, vodcu hnutia Occupy Africa Unity Square a odporcu prezidenta Mugabeho; keďže miesto, kde sa nachádza, je doposiaľ neznáme a jeho bezpečnosť a ochrana jeho práv je predmetom vážnych obáv;

B.  keďže v mesiacoch predchádzajúcich jeho únosu Itai Dzamara viedol množstvo pokojných protestov proti zhoršujúcej sa politickej a hospodárskej situácii v Zimbabwe; keďže dva dni predtým Itai Dzamara vystúpil na politickom zhromaždení opozičného Hnutia za demokratickú zmenu – Tsvangirai (MDC-T), pričom vyzval na hromadný protest proti narastajúcemu útlaku a zhoršujúcej sa hospodárskej situácii v krajine, žiadal prezidenta Mugabeho, aby odstúpil, a vyzval na reformu volebného systému;

C.  keďže vláda doteraz o zmiznutí Itaia Dzamaru mlčala, čo medzi obyvateľstvom vyvolalo podozrenie, že za únos by mohol byť zodpovedný štát; keďže vládnuca strana ZANU-PF popiera jeho nedobrovoľné zmiznutie a odsudzuje ho ako akt zinscenovaný opozičnými stranami;

D.  keďže rozsudkom Najvyššieho súdu z 13. marca 2015 sa zimbabwianskym orgánom nariaďuje, aby začali pátranie po Itaiovi Dzamarovi a aby bol súd každé dva týždne informovaný o dosiahnutom pokroku, a to dovtedy, kým bude zistené miesto, kde sa nachádza; keďže toto nariadenie Najvyššieho súdu orgány zodpovedné za jeho vykonávanie doposiaľ ignorovali a štátne orgány podľa neho zatiaľ nepostupovali;

E.  keďže Itai Dzamara bol viackrát obeťou fyzických útokov prívržencov vládnucej strany ZANU-PF a uniformovaných príslušníkov polície; keďže v novembri 2014 asi 20 uniformovaných príslušníkov polície Itaia Dzamaru spútalo a zbilo do bezvedomia a tiež fyzicky napadlo jeho právnika Kennedyho Masiyeho;

F.  keďže 27. apríla 2015 bolo v Harare zadržaných 11 osôb po tom, ako sa zúčastnili na pochode na podporu nezvestného Itaia Dzamaru; keďže aktivisti boli zatknutí a zdržiavaní šesť hodín;

G.  keďže po únose sa jeho manželka Sheffra Dzamarová obrátila na Najvyšší súd v Harare, aby vyvinula nátlak na políciu a ústrednú spravodajskú organizáciu (CIO), aby pátrali po jej manželovi; keďže počas výsluchu polícia a CIO popreli, že by mali akékoľvek informácie o tom, kde sa Itai Dzamara nachádza; keďže Sheffra Dzamarová začiatkom apríla oznámila, že je pod neustálym dozorom neznámych mužov a že má obavy o svoj život;

H.  keďže súčasná situácia v Zimbabwe v oblasti ľudských práv a demokracie sa zhoršuje a neustále sa objavujú správy o prenasledovaní obhajcov ľudských práv, novinárov a členov občianskej spoločnosti v Zimbabwe a o porušovaní ich ľudských práv;

I.  keďže polícia v záujme zákazu verejných mítingov a zhromaždení, ktoré sú v súlade so zákonom, často zneužíva existujúce zákony, napríklad zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti (POSA) a zákon o prístupe k informáciám a ochrane súkromia (AIPPA);

J.  keďže sloboda zhromažďovania, združovania a prejavu je základným prvkom každej demokracie;

K.  keďže EÚ vo februári 2015 obnovila svoju pomoc pre Zimbabwe v podobe národného indikatívneho programu na úrovni 234 miliónov EUR, zameraného na pomoc Zimbabwe na jeho ceste k demokratickejšej a prosperujúcejšej krajine, zatiaľ čo Európska rada rozhodla o presadení niektorých sankcií voči Zimbabwe; keďže zmrazenie aktív a zákaz cestovania sa naďalej vzťahuje iba na prezidenta Roberta Mugabeho, jeho manželku a jednu spoločnosť pôsobiacu v oblasti obrany; keďže sa naďalej uplatňuje i zbrojné embargo EÚ;

L.  keďže 16. marca 2013 bola referendom prijatá nová ústava, pričom jej deklarovaným cieľom bolo očistenie politiky, ale pokrok dosahovaný v praxi je pomalý a situácia v oblasti ľudských práv je naďalej krehká;

1.  dôrazne odsudzuje nedobrovoľné zmiznutie obhajcu ľudských práv Itaia Dzamaru a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

2.  naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe, aby prijala všetky potrebné opatrenia na nájdenie Itaia Dzamaru a všetky zodpovedné osoby postavila pred súd; vyzýva vládu, aby v plnej miere dodržiavala nariadenie Najvyššieho súdu, na základe ktorého má zabezpečiť pátranie po Itaiovi Dzamarovi;

3.  vyzýva zimbabwianske orgány, aby zaistili bezpečnosť a ochranu jeho manželky a rodiny, jeho kolegov a prívržencov;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami organizácií pre ľudské práva o zintenzívnení politického násilia a prenasledovania politickej opozície, ako aj nad prísnymi obmedzeniami a zastrašovaním obhajcov ľudských práv, ktorí sú často obeťou fyzických útokov zo strany polície a zatýkania na základe falošných obvinení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od posledných volieb a prijatia novej ústavy v roku 2013 bol dosiahnutý len nepatrný pokrok, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu, a najmä na ceste k reforme situácie v oblasti ľudských práv;

5.  naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby vyšetrili obvinenia z nadmerného používania sily a ďalšieho porušovania ľudských práv zo strany polície a štátnych úradníkov a brali ich na zodpovednosť;

6.  pripomína celkovú zodpovednosť vlády Zimbabwe za zaistenie bezpečnosti všetkých jeho občanov; vyzýva zimbabwianske orgány, aby vykonávali ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Africkej charty ľudských práv a práv národov a regionálne nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré Zimbabwe ratifikovalo;

7.  pripomína, že v rámci všeobecnej politickej dohody sa Zimbabwe zaviazalo, že zabezpečí, aby jeho právne predpisy, postupy a prax boli v súlade s medzinárodnými zásadami a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv vrátane slobody zhromažďovania, združovania a prejavu;

8.  uznáva zriadenie zimbabwianskej komisie pre ľudské práva, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že jej nebola zverená žiadna výrazná právomoc, na základe ktorej by mohla konať nezávisle a plniť si povinnosti, pokiaľ ide o naliehavé problémy v oblasti ľudských práv, ktoré musí táto krajina riešiť;

9.  preto vyzýva na spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva, najmä Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC); nazdáva sa, že táto regionálna organizácia má zohrávať dôležitú úlohu ako garant všeobecnej politickej dohody, pričom bude okrem iného trvať na vykonávaní dohody, a najmä jej článku 13, s cieľom zabezpečiť nestrannú činnosť polície a ďalších bezpečnostných zložiek;

10.  naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe a prezidenta Mugabeho, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky a ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktoré Zimbabwe podpísalo a ktoré zaručujú dodržiavanie zásady právneho štátu a uplatňovanie občianskych a politických práv;

11.  žiada EÚ, aby na základe článku 8 Dohody z Cotonou zintenzívnila politický dialóg o ľudských právach, a najmä nabádala vládu, aby zrušila alebo primerane zmenila zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti a zákon o prístupe k informáciám a ochrane súkromia, s cieľom ukončiť ich zneužívanie;

12.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) uzavretej so štyrmi východoafrickými a juhoafrickými štátmi vrátane Zimbabwe nie je zakotvená žiadna pevná a vykonateľná doložka o ľudských právach;

13.  berie na vedomie zrušenie sankcií, o ktorom rozhodla EÚ, a podporuje cielené opatrenia, ktoré sú v súčasnosti stále v platnosti proti prezidentovi a jeho manželke, ako aj zbrojné embargo, pričom tieto opatrenia sú reakciou na politickú situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv v Zimbabwe;

14.  domnieva sa, že podpora demokracie a ochrana ľudských práv a zásady právneho štátu sú nevyhnutným predpokladom na to, aby sa Zimbabwe stalo slobodnou a prosperujúcou krajinou;

15.  vyzýva delegáciu EÚ v Harare, aby naďalej poskytovala pomoc Zimbabwe v záujme zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa finančnými prostriedkami pre Zimbabwe určenými na rozvoj účinne riešili potreby obyvateľstva, najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, a aby sa vykonávali politické a hospodárske reformy, ktoré financuje;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ESVČ, vláde a parlamentu Zimbabwe, vládam Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0059.
(2) Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2014, s. 20.
(3) Ú. v. EÚ L 47, 20.2.2015, s. 20.
(4) Ú. v. EÚ L 54, 28.2.2012, s. 20.


Kritická situácia utečencov patriacich ku komunite Rohingyov vrátane masových hrobov v Thajsku
PDF 266kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o neutešenej situácii rohingských utečencov a o masových hroboch v Thajsku (2015/2711(RSP))
P8_TA(2015)0211RC-B8-0469/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Barme/Mjanmarsku a o rohingskej menšine, najmä tie z 20. apríla 2012(1), z 13. septembra 2012(2), z 22. novembra 2012(3) a z 13. júna 2013(4) a na uznesenie z 23. mája 2013 o obnovení prístupu Mjanmarska/Barmy k všeobecným colným preferenciám(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o situácii barmských utečencov v Thajsku(6),

–  so zreteľom na vyhlásenie Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zo 6. mája 2015 o masových hroboch Rohingyjov v Thajsku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na Deklaráciu Združenia štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach, najmä na jej odseky 13, 15, 16 a 18,

–  so zreteľom na výzvu UNHCR z 15. mája 2015 regionálnym vládam na organizovanie pátracích a záchranných operácií, v ktorej upozorňoval na „možnú humanitárnu katastrofu“,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v kontexte stupňujúcej sa regionálnej krízy sa podľa odhadov tisíce rohingských a iných utečencov stále nachádzajú na člnoch v Andamanskom mori a prielive Malacca, z ktorých niektorých pašeráci zanechali s minimálnym množstvom jedla a vody, pričom po vstupe ich člnov do pobrežných vôd sú vracaní späť do mora;

B.  keďže vojenská polícia 1. a 4. mája 2015 objavila telá aspoň 30 etnických rohingských moslimov v tábore v okrese Sadao v provincii Songhkla nedaleko thajsko-malajských hraníc, v ktorom sa údajne organizoval obchod s ľuďmi; keďže o niekoľko dní neskôr našla ďalší tábor s najmenej piatimi ďalšími hrobmi;

C.  keďže Rohingyov stále zažívajú prenasledovanie a diskrimináciu a svojvoľne ich zbavujú barmského/mjanmarského občianstva, a preto nemajú štátnu príslušnosť; keďže mjanmarská vláda 1. apríla 2015 zrušila ich dočasné osobné preukazy, čím ich pripravila o volebné práva; keďže za trestné činy a brutálne zločiny voči nim pretrváva beztrestnosť;

D.  keďže od prepuknutia násilia v roku 2012 opúšťali Barmu/Mjanmarsko veľké počty Rohingyov z vyhladených oblastí, pričom stovky z nich prišli o život; keďže mnohí z tých, ktorým sa podarilo utiecť, padli do rúk nelegálnych gangov, ktoré operujú v oblasti Bengálskeho zálivu;

E.  keďže podľa pravidelnej správy UNHCR z 8. mája 2015 sa od januára do marca roku 2015 dostalo na pašerácke lode asi 25 000 Rohingyov a Bangladéšanov; keďže toto predstavuje takmer dvojnásobok počtu ľudí, ktorí sa na lode dostali za rovnaké obdobie roku 2014;

F.  keďže niekoľko tisícok Rohingyov utieklo po mori, aby sa vyhli prenasledovaniu, a keďže stovky z nich prišli o život v potápajúcich sa člnoch alebo tak, že ich vrátili na more;

G.  keďže po záťahu sa obchodníci s ľuďmi začali orientovať na morské trasy; keďže rastie počet prípadov, keď prevádzači opúšťajú migrantov na mori;

H.  keďže tisíce Rohingyov a iných migrantov stále prevádzajú cez Thajsko a z iných krajín v regióne obchodníci s ľuďmi, v niektorých prípadoch aj skorumpované miestne thajské orgány, aby ich potom držali v zajatí v neľudských podmienkach v džungľových táboroch na juhu Thajska, kde ich väznitelia mučia, nechávajú hladovať a ubíjajú na smrť, aby získali výkupné od ich rodín a príbuzných alebo ich predali do otroctva;

I.  keďže UNHCR požadoval spoločnú reakciu po objavení masových hrobov Rohingyov v Thajsku, pričom vyzval krajiny v regióne, aby posilnili spoluprácu v boji proti pašovaniu a opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a zároveň aby posilnili ochranu obetí;

J.  keďže na nedávnom 26. samite ASEAN, ktorý sa uskutočnil 26. až 28. apríla 2015 v Malajzii, sa o probléme príslušníkov rohingskej menšiny nediskutovalo;

K.  keďže Generálne riaditeľstvo Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) poskytlo zraniteľným ľuďom v Jakchainskom štáte humanitárnu pomoc v hodnote 57,3 milióna EUR; keďže ECHO v roku 2015 financuje projekty v Jakchainskom štáte, zamerané na riešenie najnaliehavejších potrieb príslušníkov Rohingyov na severných predmestiach, vrátane potravín a výživy, základných zdravotníckych služieb a dodávok iných základných domácich potrieb, a na podporu obyvateľstva vysídleného od roku 2012;

L.  keďže ECHO vyčlenilo 325 000 EUR Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) od roku 2013 na zabezpečovanie potravín, základných domácich potrieb, zdravotníckej starostlivosti a ochrany asi 3 000 rohingských mužov, žien a detí, zadržiavaných v Thajsku;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie z neutešenej situácie rohingských utečencov a humanitárnej krízy, ku ktorej v súčasnosti došlo na šírom mori a v pobrežných vodách medzi Barmou/Mjanmarskom, Bangladéšom, Thajskom a Indonéziou, a je šokovaný zisteniami po nedávnej exhumácii desiatok tiel z masových pohrebísk neďaleko táborov v južnom Thajsku, v ktorých sa obchoduje s ľuďmi; vyjadruje sústrasť rodinám obetí;

2.  vyzýva thajské orgány, aby zorganizovali okamžité, úplné a dôveryhodné vyšetrovanie masových hrobov rohingských moslimov, a v prípade potreby s pomocou OSN zabezpečili, aby zodpovedné osoby boli postavené pred súd;

3.  víta skutočnosť, že vláda Thajska potvrdila problém obchodovania s ľuďmi v Thajsku a v regióne, ako aj spolupáchateľstvo niektorých skorumpovaných orgánov pri pašovaní ľudí; vyzýva vládu Thajska a jeho predstaviteľov, aby skoncovali so spolupáchateľstvom so zločineckými skupinami, ktoré v Thajsku obchodujú s Rohingyami a ďalšími migrantmi;

4.  vyzýva všetky krajiny v regióne, aby posilnili spoluprácu v boji proti pašovaniu a opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a zároveň aby posilnili ochranu obetí; zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú môže v tomto ohľade mať združenie ASEAN; vyzýva vlády štátov regiónu, aby sa zúčastnili na nadchádzajúcom regionálnom stretnutí venovanom postaveniu migrantov, ktoré usporiada Thajsko 29. mája 2015 v Bangkoku; víta návrh Dohovor združenia ASEAN proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi (ACTIP), ktorý by vedúci predstavitelia združenia ASEAN mali schváliť počas roka 2015;

5.  vyzýva všetky krajiny v regióne, aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o štatúte utečencov a poskytovali rohingským žiadateľom o azyl aspoň dočasnú ochranu, a zároveň podporili barmskú vládu pri hľadaní dlhodobého spravodlivého riešenia hlavných príčin tejto situácie;

6.  ďalej vyzýva vládu Barmy/Mjanmarska, aby zmenila politiku a prijala všetky opatrenia potrebné na skoncovanie prenasledovania a diskriminácie rohingskej menšiny; pripomína svoje predchádzajúce požiadavky na zmenu alebo zrušenie zákona o občianstve z roku 1982, aby sa rohingskému obyvateľstvu poskytol rovnaký prístup k barmskému občianstvu;

7.  víta veľmi oneskorené vyhlásenie hovorcu opozičnej strany nositeľky Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij Národnej ligy za demokraciu (NLD) z 18. mája 2015, že vláda Barmy/Mjanmarska by mala príslušníkom rohingskej menšiny zaručiť občianstvo;

8.  naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov Indonézie, Malajzie a Thajska, aby venovali záchrane životov migrantov a utečencov, ktorí uviazli na člnoch v Bengálskom zálive a Andamanskom mori, prioritnú pozornosť, a víta vyhlásenie Malajzie a Indonézie z 20. mája 2015, že poskytnú dočasné útočisko migrantom, ktorých nájdu na mori;

9.  víta pomoc, ktorú poskytli Európska únia a medzinárodné organizácie ako UNHCR príslušníkom rohingskej menšiny v Barme/Mjanmarsku a v Thajsku, a humanitárnu pomoc poskytovanú vnútorne vysídleným osobám v štáte Arakan/Jakchain, nezaregistrovaným Rohingyom a zraniteľným domácim obyvateľom v Bangladéši a Rohingyom a bangladéšskym migrantom, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v prisťahovaleckých internačných táboroch (muži) alebo v strediskách sociálnej starostlivosti (ženy a deti) v Thajsku;

10.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa v rámci svojich kontaktov s Thajskom a Barmou/Mjanmarskom a s ďalšími členskými štátmi združenia ASEAN zaoberala touto problematikou na čo najvyššej politickej úrovni;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Barmy/Mjanmarska, vláde a parlamentu Thajska, generálnemu tajomníkovi Združenia štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), medzivládnemu výboru združenia ASEAN pre ľudské práva , osobitnému zástupcovi OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku, vysokej komisárke OSN pre utečencov, Rade OSN pre ľudské práva a vládam a parlamentom ďalších štátov v regióne.

(1) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 79.
(2) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 145.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0464.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0286.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0228.
(6) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 144.


Svazijsko, prípad ľudskoprávnych aktivistov Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua
PDF 270kWORD 83k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o Svazijsku a prípade aktivistov za ľudské práva Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua (2015/2712(RSP))
P8_TA(2015)0212RC-B8-0473/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na svazijský zákon o pracovnoprávnych vzťahoch z roku 2000 (v znení zmien),

–  so zreteľom na národný program Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na podporu dôstojnej práce pre Svazijsko,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR) o Svazijsku na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo 4. októbra 2011,

–  so zreteľom na všeobecný systém preferencií EÚ (VSP), ktorý schválil Európsky parlament 31. októbra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ na 103. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce 6. júna 2014 v Ženeve,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 30. júla 2014 o odsúdení redaktora časopisu The Nation Bhekiho Makhubua a právnika pôsobiaceho v oblasti ľudských práv Thulaniho Maseka,

–  so zreteľom na rezolúciu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) č. 286 o slobode prejavu v Svazijskom kráľovstve,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 1. apríla 2014 o nedávnom zatknutí a pokračujúcom zadržiavaní redaktora časopisu The Nation Bhekiho Makhubua a právnika pôsobiaceho v oblasti ľudských práv Thulaniho Maseka,

–  so zreteľom na tlačovú správu, ktorú 28. marca 2014 vydal osobitný spravodajca ACHPR pre slobodu prejavu a prístup k informáciám v Afrike o zatknutí Thulaniho Rudolfa Maseka a Bhekiho Makhubua,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Svazijsko je absolutistická monarchia pod vládou kráľa Mswatiho III., ktorý v roku 1973 zaviedol výnimočný stav, ktorý je stále v platnosti aj po 41 rokoch, pričom kráľ má absolútnu moc nad kabinetom, parlamentom a súdnictvom a za jeho vlády došlo k výraznému zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv a životnej úrovne a k zvýšeniu chronickej chudoby a zároveň k obmedzeniu rešpektovania právneho štátu, čoho dôkazom je najmä postavenie politických strán mimo zákon; keďže porušovanie základných práv pracovníkov sa stalo systémovým a keďže za posledné desaťročie vláda Svazijska porušovala odborové a ľudské práva a nerešpektovala intervencie MOP týkajúce sa uplatňovania dohovoru č. 87;

B.  keďže Thulani Maseko, právnik pracujúci pre Kongres odborových zväzov Svazijska, bol 17. marca 2014 zatknutý po tom, čo napísal článok kritizujúci nedostatok nezávislosti systému súdnictva v Svazijsku; keďže 19. marca 2015, po uverejnení listu z väzenia odsudzujúceho podmienky jeho zadržiavania, bol predvedený pred disciplinárny výbor vo väzení bez prítomnosti právnika a potom bol násilne presunutý do samoväzby; keďže hoci toto rozhodnutie napadol, doteraz nebol oznámený žiadny dátum jeho výsluchu na Najvyššom súde;

C.  keďže Bheki Makhubu, publicista a šéfredaktor časopisu The Nation považovaného za jediné nezávislé noviny tejto krajiny, bol po uverejnení článku kritizujúceho justičný systém zatknutý na základe obvinenia zo „škandalizácie súdnictva“ a z „pohŕdania súdom“;

D.  keďže 17. júla 2014 boli Thulani Maseko a Bheki Makhubu usvedčení Najvyšším súdom Svazijska z pohŕdania súdom a odsúdení na dva roky väzenia, čo je rozsudok, ktorý sa zdá byť neprimeraný v porovnaní s bežným trestom – 30-dňovým odňatím slobody s možnosťou zaplatiť pokutu – uplatňovaným v podobných prípadoch; keďže sudca predsedajúci tribunálu Mpendulo Simelane bol menovite uvedený v jednom z článkov uverejnených v novinách Thulaniho Maseka a keďže to predstavuje jasný konflikt záujmov a bránenie spravodlivému procesu;

E.  keďže súdne prenasledovanie kritických hlasov v Svazijsku nie je obmedzené na prípad Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua, ale je súčasťou znepokojujúceho trendu obmedzovania slobody prejavu v krajine, kde 32 zákonov stanovuje obmedzenia slobody prejavu a prístupu k informáciám a kde boli politické strany zakazované od roku 1973;

F.  keďže svazijské orgány okrem použitia obvinení z pohŕdania súdom proti svojim kritikom aktívne uplatňujú zákon o potláčaní terorizmu z roku 2008 a zákon o poburovaní a podvratných činnostiach z roku 1938 na zastrašovanie aktivistov a obmedzovanie výkonu práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a keďže tieto orgány takisto začali súdne konanie podľa zákona o potláčaní terorizmu proti Thulanimu Masekovi v septembri 2014, a to na základe obvinenia z poburovania, ktoré bolo voči nemu prvýkrát vznesené v roku 2009; keďže medzinárodné organizácie z viacerých dôvodov odsúdili ustanovenia zákona o potláčaní terorizmu ako nezlučiteľné so záväzkami Svazijska v oblasti ľudských práv;

G.  keďže v apríli 2014 bolo zatknutých a obvinených z teroristických činov sedem ľudí iba preto, že mali oblečené politické tričká; keďže premiér Svazijska Barnabas Sibusiso Dlamini pri prejave v parlamente 7. augusta 2014 povedal, že dvoch vedúcich odborových organizácií, ktorí sa zúčastnili na africkom samite vo Washingtone DC, by mali za kritizovanie vlády uškrtiť a že prvomájové oslavy by sa mali povoliť iba uznaným odborom;

H.  keďže svazijská ministerka práce a sociálneho zabezpečenia Winnie Magagula 8. októbra 2014 pozastavila s okamžitou účinnosťou činnosť všetkých federácií, rozpustila Kongres odborových zväzov Svazijska (TUCOSWA), Združené odborové zväzy Svazijska (ATUSWA), Federáciu svazijských zamestnávateľov a obchodnej komory (FSE&CC) a niekoľko ďalších štatutárnych orgánov a keďže článok 5 dohovoru MOP č. 87 o slobode združovania, ratifikovaný svazijskou vládou, uznáva právo organizácií pracovníkov vstupovať do federácií a konfederácií podľa ich vlastného výberu;

I.  keďže vláda Svazijska úplne ignorovala odporúčania a opakované výzvy medzinárodného odborového hnutia zamerané na dodržiavanie práv zaručených podľa medzinárodných dohovorov, ktoré Svazijsko ratifikovalo, najmä dohovoru MOP č. 87, a namiesto toho úplne pozastavila právo pracovníkov slobodne sa združovať a vykonávať odborársku činnosť;

J.  keďže v nadväznosti na vyšetrovaciu misiu do Svazijska, ktorú zorganizovala Medzinárodná konfederácia odborových zväzov v dňoch 14. – 16. mája 2015 s cieľom posúdiť pokrok v oblasti slobody združovania a navštíviť politických aktivistov a aktivistov za ľudské práva, bol kongres TUCOSWA nakoniec znovu zaregistrovaný; keďže napriek tomu tieto orgány neposkytli záruky, že nebudú zasahovať do fungovania a organizácie odborových zväzov, a v skutočnosti sa na schôdzach odborových zväzov objavila polícia;

K.  keďže EÚ 15. júla 2014 ukončila rokovania o dohode o hospodárskom partnerstve (DHP) so skupinou SADC-DHP (vrátane Svazijska), ktorá má byť predložená Európskemu parlamentu v druhom polroku 2015 na prípadné schválenie;

L.  keďže Svazijsko v novembri 2014 prišlo o svoju preferenčnú obchodnú dohodu s USA vyplývajúcu zo zákona o raste a možnostiach Afriky (AGOA) po tom, čo vláda neprijala reformné opatrenia, ktoré sa dobrovoľne zaviazala zrealizovať v roku 2013, vrátane riešenia otázky obmedzovania slobody združovania, zhromažďovania a prejavu, napríklad uväznenia Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua, a zmeny zákona o potláčaní terorizmu, zákona o verejnom poriadku a zákona o pracovnoprávnych vzťahoch;

M.  keďže EÚ v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) vyčlenila 62 miliónov EUR na národný indikatívny program na obdobie 2014 – 2020, ktorého priority zahŕňajú podporu dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, zodpovednosti, nezávislosti súdnictva, právneho štátu a posilnenie bezpečnosti;

1.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua vzhľadom na to, že ich väznenie priamo súvisí s legitímnym uplatňovaním ich práva na slobodu prejavu a názoru; požaduje aj okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia a politických väzňov vrátane predsedu Spojeného demokratického ľudového hnutia Maria Masukua a generálneho tajomníka Kongresu mládeže Svazijska Maxwella Dlaminiho; odsudzuje kruté podmienky zadržiavania oboch týchto väzňov a vyzýva orgány Svazijska, aby za každých okolností zaručili ich fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť;

2.  pripomína záväzky, ktoré Svazijsko prijalo na základe Dohody z Cotonou, a to rešpektovať zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré zahŕňajú slobodu prejavu a slobodu médií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad úpadkom demokracie a základných práv v Svazijsku a nad čoraz brutálnejším spôsobom, ktorým vláda reaguje na svojich kritikov;

3.  konštatuje, že rozsudok vynesený pre Thulaniho Maseka a Bhekiho Makhubua je oveľa prísnejší než iné tresty v podobných prípadoch, a považuje to za jasný pokus o umlčanie aktivistov a za odstrašujúci prostriedok pre iných, ako to uviedol príslušný sudca; žiada, aby vláda Svazijska okamžite ukončila zastrašovanie zo strany príslušných orgánov namierené proti novinárom, právnikom, nezávislým sudcom, predstaviteľom odborových zväzov a poslancom parlamentu, ktorým hrozia násilím, zatýkaním, trestným stíhaním alebo inými formami nátlaku z dôvodu, že obhajujú ľudské práva a rešpektujú právny štát alebo politické reformy;

4.  vyzýva svazijskú vládu, aby nadviazala skutočný dialóg s odbormi o legislatívnych reformách, ktoré zabezpečia dodržiavanie práv pracovníkov v súlade s medzinárodnými záväzkami;

5.  vyzýva svazijské orgány, aby prijali konkrétne opatrenia na dodržiavanie a presadzovanie slobody prejavu, zaručenie demokracie a plurality a zavedenie legislatívneho rámca, ktorý umožňuje registráciu, fungovanie a plnú účasť politických strán, v súlade s medzinárodnými a regionálnymi záväzkami v oblasti ľudských práv a ústavou Svazijska, najmä jej článkom 24;

6.  zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva je základnou demokratickou zásadou, ktorú treba dodržiavať;

7.  domnieva sa, že väznenie politických aktivistov a zákaz odborových zväzov je v jasnom rozpore so záväzkami, ktoré Svazijsko prijalo na základe Dohody z Cotonou, a to rešpektovať demokraciu, právny štát a ľudské práva, a takisto na základe kapitoly o udržateľnom rozvoji v rámci dohody o hospodárskom partnerstve SADC, ktorej podpora zo strany Európskeho parlamentu bude závisieť od dodržiavania prijatých záväzkov vrátane záväzku dodržiavať medzinárodné dohovory, najmä základné normy MOP, ako sú dohovory č. 87 a 98;

8.  pripomína, že EÚ udeľuje Svazijsku obchodné preferencie v rámci VSP s cieľom poskytnúť obchodné stimuly, aby sa zabezpečilo dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že zákaz odborových zväzov a väznenie politických oponentov je v rozpore s týmito cieľmi;

9.  vyzýva preto Komisiu, aby splnila svoju povinnosť monitorovať dodržiavanie ľudských práv a dohovorov v oblasti práce a životného prostredia v rámci VSP zo strany Svazijska a začala vyšetrovanie s cieľom určiť, či došlo k vážnemu a systematickému porušovaniu pracovných práv chránených na základe VSP;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Svazijska, vládam členských štátov Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Medzinárodnej organizácii práce, Africkej únii a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.


Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
PDF 392kWORD 140k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2014/2220(INI))
P8_TA(2015)0213A8-0054/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

–  so zreteľom na výročnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (12094/2014), najmä časti týkajúce sa európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP),

–  so zreteľom na články 2 a 3 a hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 21, 24 a 36,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. - 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zo 4. apríla 2014 a 7. novembra 2014,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor a na súvisiace závery Rady z 25. júna 2013, ako aj na politický rámec EÚ pre kybernetickú obranu prijatý 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti EÚ z 24. júna 2014 a akčný plán stratégie námornej bezpečnosti z decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 24. júna 2014 o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou,

–  so zreteľom na politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu prijatý 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542) a súvisiaci vykonávací plán z 24. júna 2014 (COM(2014)0387),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov na obranné účely v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, najmä na uznesenia z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(3) a o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni(4)a z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5) a o vojenských štruktúrach EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(9) a na závery Rady o správe ESVČ za rok 2013 zo 17. decembra 2013(10),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0054/2015),

Kontext všeobecnej bezpečnosti

1.  domnieva sa, že bezpečnostné prostredie Európskej únie a jej okolia je čoraz nestabilnejšie a nestálejšie, a to z dôvodu veľkého počtu dlhodobých aj nových bezpečnostných problémov; považuje konflikt na východnej Ukrajine, konflikty v Sýrii a Iraku so vzostupom teroristickej organizácie ISIS, líbyjskú krízu a hrozbu terorizmu v Afrike (najmä v regióne Sahel a v Africkom rohu) za priame ohrozenie bezpečnosti Únie; ďalej sa domnieva, že obnova rovnováhy USA smerom k ázijsko-tichomorskej oblasti a vplyv finančnej krízy na rozpočty na obranu a kapacity členských štátov len zdôrazňujú, že Únia a členské štáty by mali prevziať na seba väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že Európska únia dokáže účinne reagovať na uvedené nové bezpečnostné výzvy len vtedy, keď jej štruktúry a jej členské štáty budú spolupracovať na spoločnom a skutočne koordinovanom úsilí v kontexte SZBP/SBOP;

2.  domnieva sa, že súčasná miera neistoty na hraniciach EÚ a v jej blízkom okolí nemá od zavedenia EBOP/SBOP na konci 90. rokov precedens; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Únia ako rozhodujúci hráč nedokáže spoločne riešiť všetky tieto hrozby a príliš často sa obmedzuje na to, že sa opiera o iniciatívy jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov či aliancií ad hoc, v ktorých zohráva len okrajovú alebo vedľajšiu úlohu;

3.  domnieva sa, že Únia a jej členské štáty sa musia naliehavo prispôsobiť týmto novým bezpečnostným úlohám, najmä účinným využívaním existujúcich nástrojov SBOP a ich lepším nadväzovaním na nástroje EÚ v oblasti zahraničných vecí, humanitárnu pomoc a rozvojovú politiku, dôkladnejšou koordináciou národných opatrení alebo pragmatickým a pružným zavádzaním nových mechanizmov na vyjadrenie európskej solidarity; zdôrazňuje, že hranice medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie; požaduje preto posilnenie súdržnosti medzi externými a internými nástrojmi a užšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, najmä v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, kybernetickej obrany a migrácie, a to pod vedením PK/VP;

4.  zdôrazňuje, že sila a význam Únie spočívajú v jej schopnosti súčasne zmobilizovať zdroje a zapojiť simultánne širokú škálu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov v plnom súlade s ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov; kladie dôraz na to, že vojenské a civilné nástroje SBOP tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto komplexného prístupu;

Od Rady v decembri 2013 do júna 2015: je SBOP skutočnou prioritou?

5.  víta závery Rady z decembra 2013, v ktorých uznáva potrebu posilnenia účinnosti, viditeľnosti a vplyvu SBOP, zintenzívnia rozvoja kapacít a posilnenia európskeho obranného priemyslu;

6.  považuje, najmä v súvislosti čoraz väčšou vonkajšou nestabilitou, za poľutovaniahodnú skutočnosť, že politický impulz z roku 2013 sa nepremietol do posilnenej spolupráce ani do podstatného a rýchleho uplatňovania praktických opatrení, ktoré by zodpovedali deklarovaným ambicióznym cieľom, domnieva sa, že Únia v súčasnosti ešte nedisponuje potrebnými zdrojmi, operačnými a priemyselnými prostriedkami ani kapacitami na to, aby mohla rozhodujúcim spôsobom prispievať k prevencii a riadeniu medzinárodných kríz a presadzovať vlastnú strategickú autonómiu či strategické hodnoty v súlade s hodnotami a normami zakotvenými v článku 21 Lisabonskej zmluvy; vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie naplnili konkrétne opatrenia;

7.  víta vymenovanie novej podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej; víta jej prvé vyhlásenia a rozhodnutie predsedať zasadnutiam Rady pre zahraničné veci a obranu, čo naznačuje jej záujem o SBOP; dúfa, že jej postoje sa odrazia v oživení rozvoja SBOP; vyzýva PK/VP, aby sa ujala vedúcej úlohy v rámci úsilia o ďalšie uplatňovanie SBOP a o zoskupovanie a spoločné využívanie európskych obranných kapacít; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci pracovnej skupiny pre obranu pod vedením PK/VP na úrovni členov Komisie s cieľom zaručiť politické usmerňovanie a dohľad;

8.  očakáva, že na zasadnutí Európskej rady v júni 2015, ktorá sa bude opäť zaoberať otázkami obrany, členské štáty a inštitúcie EÚ dokážu prijať konkrétne opatrenia v súlade so záväzkami prijatými v decembri 2013; vyjadruje spokojnosť s potvrdením hláv štátov, že Rada obrany sa uskutoční 25. – 26. júna 2015 a vyzýva ich, aby kriticky posudzovali nízku mieru implementácie a zvýšili tlak na byrokratické aparáty obrany s cieľom realizovať rozhodnutia prijaté na najvyššej politickej úrovni v decembri 2013; zdôrazňuje, že zasadnutie Európskej rady v júni 2015 musí podporiť zdráhajúce sa členské štáty, aby investovali do obrany viac zdrojov, a že musí zamerať úsilia na tie oblasti krízového riadenia, v ktorých EÚ môže byť skutočným prínosom;

9.  domnieva sa, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady venovaného obrane by sa mali prijať rozhodnutia, ktoré by viedli k posilneniu kapacít Únie a členských štátov v oblasti územnej obrany, a to v plnej miere ako doplnok činnosti NATO, a schopnosti reagovať na interné bezpečnostné problémy a rozvíjať využiteľné kapacity potrebné na zabezpečenie zmysluplného príspevku EÚ na krízové riadenie, k posilneniu Európskej obrannej agentúry a európskej obrannej a priemyselnej základne a iniciovaniu vypracovania komplexného bezpečnostného konceptu zahŕňajúceho vnútorný aj vonkajší rozmer bezpečnosti;

Misie a operácie SBOP

10.  vyjadruje znepokojenie, že nedávne civilné a vojenské operácie v rámci SBOP stále prenasledované štrukturálnymi nedostatkami, ktoré boli zjavné v uplynulých niekoľkých rokoch, a to neefektívnosť, čo sa týka okamžitých reakcií na civilné a vojenské akcie, zdĺhavé a nepružné rozhodovacie procesy, potreba väčšej solidarity medzi členskými štátmi v otázke financovania misií, mandáty na misie, ktoré nie sú vhodné do operačného prostredia, rozpočtové obmedzenia, problém formovania síl a neschopnosť logisticky reagovať a nedostatok finančných prostriedkov;

11.  domnieva sa, že otázka financovania misií a operácií SBOP má rozhodujúci význam, ak má táto politika mať budúcnosť; považuje za poľutovaniahodné, že diskusia na túto tému, ktorú Rada začala v decembri 2013, zatiaľ nepriniesla nijaké konkrétne návrhy; požaduje, aby sa mechanizmus ATHENA systematicky využíval na financovanie operačných nákladov a nákladov spojených s vysielaním misií SBOP, najmä v súvislosti s využívaním bojových zoskupení EÚ, ubytovacou infraštruktúrou pre vojakov, výdavkami spojenými s vytváraním bodov vstupu jednotiek na miesta operácií a prípadnými rezervnými zásobami potravín a palív; ďalej požaduje, aby sa ten istý mechanizmus využíval na hospodárenie s finančnými prostriedkami získavanými od členských štátov na dvojstrannom základe, od tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré im umožnia finančne sa podieľať na príslušnej operácii a v odôvodnených prípadoch podporovať účasť tretích krajín na odvetných operáciách a misiách EÚ v prípade kríz;

12.  podporuje ďalšie úsilie, ktoré sa má vyvinúť na urýchlenie zabezpečovania financovania civilných misií a zjednodušenie rozhodovacích a realizačných procesov; domnieva sa v tejto súvislosti, že Komisia by formou delegovaných aktov a v súlade s článkom 210 nariadenia o rozpočtových pravidlách mala zaviesť osobitné predpisy obstarávania pre opatrenia krízového riadenia v rámci SBOP, aby sa uľahčilo rýchle a pružné uskutočňovanie operácií;

13.  požaduje vytvorenie mechanizmu predbežného financovania na pomoc členským štátom, ktoré sa chcú podieľať na misii SBOP, pri pokrývaní nákladov na tieto misie, čím by sa im uľahčilo rozhodovanie o realizácii misie;

14.  zdôrazňuje, že príspevok EÚ na medzinárodnú bezpečnosť, krízové riadenie a udržiavanie mieru prostredníctvom civilných a vojenských misií a operácií EÚ je dôležitou súčasťou komplexného prístupu Únie; konštatuje, že príliš veľa civilných a vojenských misií, ktoré Európska únia realizuje od roku 2009, sa zameriava na zviditeľňovanie Únie v časoch krízy, a nie na prijímanie strategických opatrení vychádzajúcich z dôkladnej analýzy a plánovania; je presvedčený, že tieto misie, v rámci ktorých treba vyzdvihnúť profesionalizmus a odhodlanie personálu pri nasadení, by mali byť skutočnými, účinnými nástrojmi politiky, ktoré sa používajú zodpovedne, pričom tvoria súčasť celkovej stratégie činnosti, najmä v susedstve EÚ; podporuje pokračujúce skúmanie štruktúr krízového riadenia v rámci ESVČ; vyzýva PK/VP, aby výrazne zvýšila účinnosť existujúcich štruktúr tak, aby dokázali rýchlejšie a primeranejšie reagovať na vznikajúce krízy, okrem iného aj znížením počtu paralelných štruktúr;

15.  domnieva sa, že dôležitým prvkom úspešných misií sú zamestnanci, ktorí sú vhodní a kvalifikovaní z hľadiska odbornej prípravy, zručností a vedenia;

16.  spochybňuje napríklad význam nasadenia a udržiavania podpornej misie na hraniciach Líbye, (EUBAM Libya) jej inštitucionálneho a bezpečnostného kontextu, bez ktorého by nedokázala riešiť základné stanovené ciele; požaduje prehodnotenie potrieb Líbye na základe znepokojivého vývoja v nedávnom období v záujme vhodného riešenia bezpečnostných obáv, a to aj v súvislosti s pokračujúcim protiteroristickým úsilím v Mali a v regióne Sahel;

17.  domnieva sa, že by sa mala vyhodnotiť efektívnosť 17 pokračujúcich misií EÚ v zahraničí;

18.  vzhľadom na situáciu v pásme Gazy zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania Rady o podpornej misii EÚ na hraniciach v Rafahu (EUBAM Rafah) doteraz nepriniesli nijaké výsledky; požaduje reaktiváciu tejto misie a prehodnotenie jej mandátu, personálneho zabezpečenia a prostriedkov, aby sa mohla podieľať na monitorovaní hraníc medzi pásmom Gazy a Egyptom a Izraelom;

19.  víta komplexné zapojenie EÚ v Africkom rohu vrátane misií a operácií SBOP , a to EUTM Somalia, EUNAVFOR Atalanta a EUCAP Nestor; v tejto súvislosti konštatuje, že činnosť misie EUCAP Nestor sa odohráva v zložitom inštitucionálnom a operačnom prostredí za prítomnosti množstva medzinárodných subjektov vrátane EÚ; vyzýva Radu a ESVČ, aby v tejto súvislosti vysvetlili ciele misie;

20.  dúfa, že dve civilné misie, ktoré sa začali tento rok, a to misia Rady na reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukrajina) a misia na podporu vnútorných bezpečnostných síl v Mali (EUCAP Sahel Mali), naozaj splnia svoje mandáty a zamerajú sa na jasne určené, merateľné a trvalé ciele;

21.  konštatuje, že od júna 2013 existuje sklad na rýchle nasadenie prostriedkov potrebných na civilné misie SBOP; domnieva sa, že ak sa má tento sklad využívať účinne, mal by byť k dispozícii príslušným veliteľom misií a slúžiť na potreby, ktoré určia, a nemal by operovať na základe rozhodnutí Komisie; požaduje prípravu výročných správ o činnosti týkajúcej sa tohto skladu, aby sa mohol riadne posúdiť jeho prínos v záujme rýchleho nasadzovania civilných misií;

22.  víta výskum realizovaný v súvislosti so zriadením strediska spoločných služieb, kde by sa sústreďovali zdroje určené na civilné misie SBOP a ktoré by zabezpečovalo efektívnejšie nasadzovanie misií; požaduje vytvorenie strediska spoločných služieb; domnieva sa, že najúčinnejším riešením by bolo vytvorenie jednej inštitucionálnej štruktúry vnútri ESVČ, kde by sa sústreďovali a racionalizovali služby pre civilné misie (ľudské, informačné, logistické zdroje atď.), ktoré sú v súčasnosti roztrúsené v jednotlivých misiách;

23.  konštatuje, že vojenské operácie SBOP sa čoraz častejšie stávajú misiami zameranými na výcvik ozbrojených síl (EUTM Mali a EUTM Somalia); oceňuje rozhodnutie o uskutočňovaní týchto misií, ale trvá na tom, aby sa mandát každej misie prispôsoboval okolnostiam každej jednotlivej situácie; domnieva sa, že vytvorené jednotky musia byť plne funkčné, čiže mať útočné kapacity; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misie s výkonným mandátom sa v súčasnosti plánujú už len zriedkavo; domnieva sa, že vzhľadom na pretrvávajúce hrozby v susedstve si Európska únia nemôže dovoliť zameriavať sa len na nástroje na použitie po skončení krízy či nástroje na podporu pri prekonávaní krízy, ale musí byť schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia, v súlade s Chartou OSN;

24.  je znepokojený pretrvávajúcimi problémami pri vytváraní ozbrojených síl, ktoré sa vyskytli na začiatku vojenských misií; konštatuje, že s výnimkou EUTM Mali, na ktorej sa aktívne zúčastňuje 23 členských štátov, na všetkých súčasných vojenských operáciách EÚ sa podieľa najviac šesť členských štátov; vyzýva členské štáty, aby do operácií prispievali väčším počtom jednotiek, ak majú požadované vnútroštátne kapacity k dispozícii; zdôrazňuje potrebu spoločného a kooperačný prístup k riešeniu problémov s vytváraním ozbrojených síl; víta príspevky tretích krajín, čo odráža životaschopnosť partnerstiev v rámci SBOP; vyzýva členské štáty, aby prejavovali väčšiu ochotu v súvislosti s vojenskými operáciami EÚ a aby prispievali podľa toho zdrojmi a kapacitami, ktoré majú na toto zapojenie k dispozícii;

25.  vzhľadom na skutočnosť, že misie Únie tak civilné (EUCAP), ako aj vojenské (EUTM) sa zameriavajú na výcvik, domnieva sa, že treba zaviesť štrukturálnu politiku na dlhodobé vysielanie týchto misií s účinnými mandátmi a cieľmi, ktoré sú primerané v záujme riešenia situácií, s ktorými sú konfrontované, poskytovaním finančnej a materiálnej pomoci; domnieva sa, že táto nová politika, ktorá by bola súčasťou úsilia Únie o spoluprácu a rozvoj, by mala slúžiť ako prostriedok na podporu práce vykonávanej v rámci iniciatív Train and Equip a E2I, ktoré sa zameriavajú na posilňovanie kapacít tretích štátov (vybavenie, zbrane, infraštruktúra, mzdy), aby ich ozbrojené sily boli riadne schopné nasadenia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala inovatívne zdroje financovania;

26.  berie na vedomie zámer Rady z novembra 2013 posilniť modularitu a flexibilitu bojových jednotiek EÚ, aby sa mohli nasadzovať na všetky typy úloh krízového riadenia; konštatuje však, že doteraz sa dosiahol len veľmi obmedzený pokrok, ktorým je návrh, aby sa strategická preprava bojových skupín EÚ na miesta operácií realizovala v rámci mechanizmu ATHENA; uznáva, že nekonštruktívny prístup medzi členskými štátmi pôsobil ako politická a operačná prekážka rozmiestňovania bojových skupín;

27.  víta pozitívnu správu, ktorú vydalo posledné neformálne zasadnutie Rady pre obranu, o preskúmaní potenciálu článku 44 ZEÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pre rozdielne názory na túto otázku sa nedosiahol pokrok pri určení, ako možno uplatniť ustanovenia článku 44; je presvedčený, že uplatňovanie článku 44 by umožnilo Únii, aby mohla konať pružnejšie a rýchlejšie, čiže aby sa posilnila jej schopnosť zaoberať sa hrozbami v jej okolí; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré nemajú záujem o účasť na operáciách SBOP ani prostriedky na ňu, aby zaujali konštruktívny postoj a umožnili ostatným konať, ak to majú v úmysle;

28.  ďalej vyzýva PK/VP, aby preskúmala potenciál ďalších relevantných článkov Lisabonskej zmluvy, najmä článkov týkajúcich sa počiatočného fondu (článok 41 ZEÚ), trvalej posilnenej spolupráce (článok 46 ZEÚ), doložky o solidarite (článok 222 ZFEÚ) a doložky o vzájomnej obrane (článok 42 ZEÚ);

29.  požaduje dôkladne preskúmanie možností na využívanie – pomocou opatrení na zabezpečenie potrebnej modularity – multilaterálnych štábov, ktoré už existujú a ukázali sa ako efektívne v teréne ako napríklad Eurocorps v Štrasburgu;

30.  vyjadruje prekvapenie, že stále neexistuje spoločná stratégia EÚ na riešenie nových problémov v súvislosti s bezpečnosťou EÚ; víta zámer Rady a záväzok PK/VP na začatie procesu strategickej reflexie o úlohách a možnostiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky; pripomína, že tento proces sa zameriava na vypracovanie novej spoločnej európskej bezpečnostnej stratégie s cieľom určiť nové geostrategické scenáre, hrozby a globálne problémy, ktoré sa objavili, a na definovanie opatrení, ktorými EÚ môže na ne reagovať, konkrétne v rámci SZBP a SBOP; navyše vyzýva PK/VP, aby iniciovala rozsiahly proces na prípravu ešte ambicióznejšej bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane, ktorou by sa mohli usmerniť strategické ambície a procesy rozvoja kapacít EÚ; očakáva nasledujúce oznámenie PK/VP, ktorého cieľom je vyhodnotenie vplyvov zmien globálneho prostredia a určení problémov a príležitostí, ktoré z toho pre EÚ vyplývajú;

31.  víta prijatie rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany 18. novembra 2014 , ktorým sa stanovuje päť priorít na kybernetickú obranu v kontexte SBOP a objasňujú úlohy rôznych subjektov; víta zámer rámca, ktorým je podpora rozvoja kapacít členských štátov na kybernetickú obranu a posilňovanie ochrany komunikačných sietí využívaných na nástroje SBOP; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia rovnakej úrovne kybernetickej bezpečnosti medzi členskými štátmi v záujme primeraného pokroku, čo sa týka spolupráce v kybernetickej obrane, a posilnenia našich kapacít, čo sa týka kybernetických útokov a kybernetického terorizmu, a dúfa, že tento akčný plán bude východiskovým krokom smerom k systematickejšej integrácii kybernetickej obrany v národných bezpečnostných stratégiách členských štátov, ako aj informovanosti o dôležitosti kybernetickej obrany medzi inštitúciami EÚ; ďalej požaduje jednotnú európsku stratégiu na zabezpečenie rozhodujúcej (digitálnej) infraštruktúry proti kybernetickým útokom, a súčasne na ochranu a presadzovanie digitálnych práv a slobôd občanov; pripomína potrebu jednoznačnosti a riadneho právneho rámca, vzhľadom na ťažkosti s pripisovaním kybernetických útokov, a potrebu primeranej a potrebnej reakcie v každom kontexte;

32.  poukazuje na bezprostredné ohrozenie kybernetických domén a zdôrazňuje, že odolnosť a pripravenosť v EÚ by mali byť reakciou na kybernetické krízy, a to aj v rámci SBOP, a preto vyzýva preto všetky členské štáty, aby bez meškania urýchlili rozvoj kapacít kybernetickej obrany; zdôrazňuje, že sú potrebné investície do vysoko kvalifikovaného ľudského kapitálu a do výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že medzi civilnými a vojenskými oblasťami kybernetickej bezpečnosti a obrany v EÚ by mala existovať súčinnosť a mali by sa navzájom dopĺňať; zdôrazňuje význam zintenzívnenia spolupráce s NATO v oblasti kybernetickej obrany;

33.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany s medzinárodnými inštitúciami, najmä s OSN, NATO, Africkou úniou a OBSE; víta vyhlásenie zo samitu NATO v septembri v roku 2014 vo Walese, v ktorom aliancia potvrdzuje podporu rozvoju SBOP; požaduje prijatie opatrení na posilnenie oboch organizácií;

Kapacity

34.  domnieva sa, že účinky hospodárskej a finančnej krízy z roku 2008 spôsobili obmedzenie finančných prostriedkov na národnú obranu a že k tomuto obmedzeniu došlo bez koordinácie medzi členskými štátmi, čím sa ohrozila strategická autonómia Únie a schopnosť členských štátov uspokojovať potreby ozbrojených síl v oblasti kapacít, čo bolo na úkor povinností a potenciálu Únie ako globálneho garanta bezpečnosti; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa strategické investície na nákup a obnovu materiálu medzi členskými štátmi plánovali vopred;

35.  je pevne presvedčený, že EÚ má životne dôležitý záujem o bezpečné, otvorené a čisté námorné prostredie, ktoré umožňuje voľný pohyb tovaru a ľudí a mierové, zákonné, spravodlivé a udržateľné využívanie bohatstva oceánov; je presvedčený, že civilný aj vojenský inštitucionálny rámec EÚ by sa preto mal ďalej rozvíjať, aby sa mohla realizovať európska stratégia námornej bezpečnosti; konštatuje, že väčšina strategických prvkov, dôležitej infraštruktúry a kapacít je pod kontrolou členských štátov, a že ich ochota zlepšiť spoluprácu je mimoriadne dôležitá pre európsku bezpečnosť;

36.  víta skutočnosť, že Rada 18. novembra 2014 prijala politický rámec na systematickú a dlhodobú spoluprácu v oblasti obrany, ktorá je založená na zladení plánovania kapacít a na výmene informácií; poukazuje na to, že členské štáty by na tento účel mali pokračovať v uplatňovaní etického kódexu EDA v oblasti spoločného využívania vybavenia, aby sa dali omnoho efektívnejšie predpovedať budúce kapacitné medzery a systematizovať spoluprácu v oblasti rozvoja kapacít; vyzýva PK/VP, aby predložila dôkazy o konkrétnych opatreniach, ktoré sa budú prijímať na posilnenie obrannej spolupráce; vyzýva členské štáty, čo sa týka nekoordinovaného posilnenia dvojstrannej a viacstrannej spolupráce v oblasti obrany, aby sa zapojili do stálej štrukturálnej spolupráce (PESCO) ako prostriedku na lepšiu koordináciu a aby využívali financovanie EÚ na mierovú spoluprácu; vyzýva PK/VP, aby predložila realistické plány úspešného začatia PESCO;

37.  víta skutočnosť, že Rada v novembri 2014 prijala plán rozvoja kapacít (CDP) Európskej obrannej agentúry (EDA), ktorý vytyčuje 16 priorít rozvoja kapacít; víta aj prácu EDA v súvislosti so spoločnou databázou (CODABA), v ktorej sa určujú možnosti spolupráce medzi členskými štátmi, čím sa otvára priestor na začatie rozličných foriem spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje brali do úvahy pri rozvoji vojenských kapacít; požaduje, aby sa EÚ striktne vyhýbala zdvojovaniu iniciatív, ktoré sa už realizujú inde, a aby sa väčšia pozornosť venovala hľadaniu spôsobov, ako dosiahnuť prínos;

38.  vyjadruje prekvapenie nad tým, že na úrovni EÚ stále neexistujú mechanizmy daňových stimulov podporujúcich spoluprácu a združovanie; berie na vedomie výzvu Rady z decembra 2013, aby sa tieto mechanizmy posúdili, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že diskusie ani po roku nepriniesli v tejto súvislosti nijaké konkrétne opatrenia; konštatuje, že belgická vláda už udeľuje výnimky z DPH, na báze ad hoc, na prípravné fázy niektorých projektov EDA, ako napríklad projekt na satelitnú komunikáciu; je presvedčený, že tieto výnimky by sa mali uplatňovať systematicky a vzťahovať aj na infraštruktúry a konkrétne programy týkajúce sa kapacít podľa vzoru mechanizmu existujúceho v rámci NATO alebo existujúceho mechanizmu EÚ na infraštruktúru civilného výskumu; požaduje vypracovanie ďalších stimulov, ktoré by mohli podporovať spoluprácu medzi európskymi zainteresovanými subjektmi;

39.  víta existujúce modely spolupráce, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy (EATC), a chváli skutočnosť, že tento systém sa stále rozširuje a zahrnuje nové členské štáty; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento model síce existuje už niekoľko rokov, ale ešte nebol prispôsobený na používanie s inými druhmi obranných kapacít; požaduje, aby sa model EATC využíval aj v iných oblastiach operačnej podpory ako prostriedok na riešenie vážnych nedostatkov v oblasti kapacít;

40.  konštatuje, že v súvislosti s projektmi zhromažďovania a spoločného využívania sa dosiahol len minimálny pokrok; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti dopĺňania paliva počas letu vďaka nákupu flotily viacúčelových tankovacích dopravných lietadiel; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz sa na tomto projekte podieľalo veľmi málo členských štátov, a vyzýva členské štáty s nedostatočnými kapacitami, aby sa do projektu zapojili; zastáva názor, že členské štáty by mali spoločne využívať projekty, pričom by sa mali zamerať na 16 oblastí kapacít, ktoré spolu s EDA a Vojenským štábom Európskej únie (EUMS) identifikovali v rámci SBOP;

41.  berie na vedomie zámer Rady na vypracovanie projektov na posilnenie kapacít EÚ vrátane napríklad systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS), a vládnej satelitnej komunikácie; konštatuje, že treba zaviesť regulačný rámec, ktorého cieľom bude RPAS do európskeho systému leteckej dopravy do roku 2016, pričom treba brať do úvahy civilné i vojenské požiadavky, ako aj potrebu dodržiavania medzinárodného práva; vyzýva Komisiu, aby načrtla, ako možno prostriedky programu Horizont 2020 na civilno-vojenský výskum využiť na zaradenie RPAS do európskeho vzdušného priestoru;

42.  víta pokrok v oblasti satelitných služieb Európskej únie (Galileo, Copernicus, EGNOS); domnieva sa, že tieto vesmírne služby, najmä Copernicus, by sa mali uviesť do prevádzky, aby mohli uspokojovať potreby misií a operácií SBOP, čo sa týka satelitných snímok s vysokým rozlíšením; víta začatie projektu Ariane 6; považuje za poľutovaniahodné, že Únia z technických a obchodných dôvodov aj naďalej nakupuje ruské odpaľovacie zariadenie, čo je v protiklade s jej cieľom dosiahnutia určitej strategickej autonómie, a preto zdôrazňuje, že treba urýchliť vývoj technológií na civilné aj vojenské použitie, ktoré by zaručili našu nezávislosť;

43.  vyzýva Úniu, aby podporovala členské štáty pri plnení cieľov NATO v oblasti kapacít, čo si vyžaduje minimálne výdavky na obranu vo výške 2 % HDP a aspoň 20 % obranného rozpočtu na hlavnú výzbroj vrátane výskumu a vývoja;

Obranný priemysel

44.  víta návrh Komisie zameraný na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov na obranné trhy, ktoré sú veľmi špecifické z rozličných dôvodov, a to: verejné obstarávanie je prakticky jediným zdrojom dopytu, počet spoločností na trhu je obmedzený, vývoj produktov a ich prevádzka trvá dlho a niektoré technológie majú strategickú povahu;

45.  berie ma vedomie oznámenie Komisie z júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti, ako aj na jeho vykonávací plán z júna 2014, ako aj na návrhy, ktoré obsahuje, predovšetkým na lepšie uplatňovanie smerníc 2009/81/ES a 2009/43/ES o vnútornom trhu bez toho, aby boli dotknuté zvrchované práva členských štátov podľa článku 346 ZFEÚ;

46.  je presvedčený, že všetky tieto opatrenia závisia od vopred určenej spoločnej definície rozsahu európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), aby sa dalo zameriavať na prijímacie podniky alebo strategické činnosti, pričom sa zohľadní rozdielny potenciál obranného priemyslu členských štátov; zastáva názor, že táto definícia by mohla vychádzať najmä z viacerých kritérií, ako napríklad rozvoj v rámci EÚ zariadení a technológií, kontrola vlastníctva a užívacích práv na zariadenia a technológie, ktorú vyvíjajú spoločnosti, a záruky v prípade zahraničného vlastníctva, keď zahraniční majitelia nemajú nadmerné hlasovacie práva, čo by ohrozilo kontroly činností samotnými spoločnosťami; zdôrazňuje, že treba definovať dôležité obranné aktíva EÚ (t. j. hlavné priemyselné kapacity a dôležité technológie);

47.  pripomína, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozsah priemyselnej, vesmírnej a výskumnej politiky EÚ rozširuje o oblasť obrany; poukazuje na to, že programy Únie v iných oblastiach, ako sú vnútorná a pohraničná bezpečnosť, riadenie pohrôm a rozvoj, ponúkajú značné vyhliadky na spoločný rozvoj kapacít, ktoré sú dôležité pre tieto politiky a na uskutočňovanie misií SBOP; vyzýva Komisiu, aby zaviedla trvalé postupy na spoluprácu medzi Komisiou, ESVČ, EDA a členskými štátmi v oblastiach spoločného trhu, priemyslu, vesmíru, výskumu a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vytvorila trvalú väzbu medzi orgánmi a agentúrami EÚ v oblastiach vnútornej bezpečnosti (Frontex, Europol, ENISA) a vonkajšej bezpečnosti a obrany (Európska obranná agentúra EDA, ESVČ);

48.  berie na vedomie návrhy Komisie na lepšie vykonávanie smerníc 2009/81/ES (verejné obstarávanie v oblasti obrany) a 2009/43/ES (transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci vnútorného trhu); považuje za potrebné určiť, čo možno označovať ako zariadenie a technológia s vysokou strategickou hodnotou, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2009/81/ES (zariadenie so zásadným bezpečnostným významom) ani smernica 2004/18/ES (zariadenia, ktorých používanie súvisí, hoci nie konkrétne, s oblasťou obrany); je presvedčený, že spoločnosti EÚ, ktoré pôsobia v tomto odvetví, potrebujú osobitný právny a finančný režim, ktorý im umožní, aby boli konkurencieschopné, čím sa zaručí strategická autonómia EÚ;

49.  berie na vedomie zámer Rady na realizáciu opatrení na európsky systém bezpečnosti dodávok, podľa ktorého by si členské štáty vzájomne pomáhali, vďaka čomu by mohli rýchlo reagovať na svoje príslušné obranné požiadavky; očakáva, že Komisia predloží plán, ktorý bude obsahovať možnosti realizácie týchto opatrení, ako aj zelenú knihu venovanú kontrole zahraničných investícií do strategických obranných spoločností; víta prijatie rozšíreného rámcového opatrenia EDA na bezpečnosť dodávok medzi členskými štátmi ako významného dobrovoľného, právne nezáväzného mechanizmu určeného na to, aby členské štáty posilnili vzájomnú podporu a pomoc v otázke bezpečnosti dodávok; vyzýva agentúru EDA a Komisiu, aby spoločne vytvorili ďalšie prostriedky a iniciatívy na podporu bezpečnosti dodávok v celej EÚ a na pomoc členským štátom pri realizácií nového rámcového opatrenia;

50.  vyzýva Komisiu, aby jasne určila a mobilizovala európske finančné prostriedky a nástroje zamerané na pomoc pri vytváraní spoločného európskeho trhu obranného priemyslu;

51.  víta prijatie zmien zoznamov vývozných kontrol v rámci wassenaarskeho režimu, čo sa týka monitorovacích technológií a technológií pre prípad narušenia, ktoré sa nedávno začali využívať na úrovni EÚ; zdôrazňuje však, že treba urobiť ešte viac, aby sa zabránilo nekontrolovanej výrobe a vývozu technológií, ktoré možno použiť na útok na dôležitú infraštruktúru EÚ a porušovanie ľudských práv; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na revíziu nariadenia o vývoze položiek s dvojakým použitím;

52.  je presvedčený, že nijaká vláda nemôže sama začať s realizáciou rozsiahlych programov v oblasti výskumu a technológie; pripomína vyhlásenie Rady o posilňovaní kapacít z decembra 2008 a odhodlanie členských štátov na splnenie kolektívneho cieľa využiť na financovanie výskumu 2 % našich výdavkov na obranu; vyzýva PK/VP a riaditeľa EDA, aby poskytli údaje o súčasnom stave v tejto otázke; víta preto návrhy Komisie na rozvoj synergie medzi civilným výskumom a výskumom súvisiacim s obranou; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že výskumný bezpečnostný program Horizont 2020 ponúka veľké možnosti na rozvoj kapacít v tejto otázke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumnú misiu, ktorá poskytuje podporu vonkajším politikám Únie vrátane technického rozvoja v oblasti technológií dvojakého použitia v záujme zlepšenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami, ako sa uvedené v osobitnom programe, ktorým sa zriaďuje Horizont 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapracovali príslušné výskumné aktivity do ročných pracovných programov; víta aj začatie prípravných akcií a dúfa, že ďalším krokom v oblasti SBOP bude financovanie určitej výskumnej témy na základe budúceho viacročného finančného rámca; zdôrazňuje dôležitosť realizácie pilotného projektu venovaného výskumu v oblasti SBOP, na čom sa budú spoločne podieľať Komisia a agentúra EDA, ako to navrhol Európsky parlament v rozpočte na rok 2015 s cieľom dosiahnuť, aby agentúra mohla realizovať ciele Únie a plniť rozpočet Únie; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nepredložila Európskemu parlamentu hodnotenie potenciálu článok 185 ZFEÚ, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni;

53.  však požaduje zvýšenú ostražitosť, či už ide o otázky riadenia, práv duševného vlastníctva alebo spolufinancovania prípravných akcií pre oblasť obranu a pravidiel účasti na nich; vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapojili do rozhodovacieho procesu s cieľom zabrániť nadmernej byrokracii a aby sa zaručilo, že programy budú uspokojovať strategické potreby SBOP a členských štátov;

54.  pripomína, že výskum v oblasti obrany má veľmi citlivú povahu a strategický význam tak pre konkurencieschopnosť podnikov, ako aj pre strategickú autonómiu EÚ, a požaduje prijatie vhodnej politiky v oblasti duševného vlastníctva s väzbou na bezpečnosť a obranu, aby sa mohli chrániť výsledky výskumu; očakáva v tomto smere návrhy Komisie, ale aj subjektov obranného priemyslu;

55.  berie na vedomie návrhy Komisie, ktorých cieľom je podporiť zavedenie spoločných noriem a certifikačných postupov pre obranné zariadenie; v tejto súvislosti očakáva plán agentúry EDA a Komisie na vypracovanie priemyselných noriem pre obranné odvetvie, ako aj možnosti EDA a EASA na zlepšenie vzájomného uznávania vojenskej certifikácie v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neochotou európskych normalizačných organizácií vytvoriť štandardizačné pečate pre obranné výrobky;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi zhromaždenia Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

(1) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0513.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0380.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0381.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0457.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0286.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0278.
(10) http://eeas.europa.eu/library/publications/2013/3/2013_eeas_review_sk.pdf.


Financovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
PDF 371kWORD 110k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o financovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2014/2258(INI))
P8_TA(2015)0214A8-0136/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 21, 24, 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3) a na jeho následné zmeny,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2012 s názvom Pomoc Európskej únie Kosovu týkajúca sa právneho štátu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku vo vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej obrannej agentúry za rok 2014 a jej finančnú správu za rok 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(4),

–  so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Helsinkách 11. decembra 1999 (hlavný cieľ 2003) a na hlavný cieľ 2010, ktorý Rada prijala 17. mája 2004,

–  so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2010, ktorý schválila ministerská konferencia o skvalitnení civilných spôsobilostí a vzala na vedomie Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 19. novembra 2007,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A8-0136/2015),

A.  keďže bezpečnostná situácia prinášajúca čoraz väčšie výzvy v Únii a mimo nej, charakterizovaná novými rizikami a hrozbami, ktoré žiadny členský štát nemôže vyriešiť sám, si vyžaduje posilnenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) tak, aby sa stala účinnejším politickým nástrojom, skutočnou zárukou bezpečnosti občanov EÚ a presadzovania európskych záujmov a hodnôt; keďže EÚ by mala posilniť bezpečnosť na svojich vonkajších hraniciach;

B.  keďže rozpočtové škrty vo výdavkoch na obranu a existujúce zdvojenia si vyžadujú prehodnotenie financovania misií a operácií SBOP, a to lepším a nákladovo efektívnejším využívaním rozpočtových prostriedkov pri súčasnom zaistení, na úrovni inštitúcií EÚ, náležitej demokratickej kontroly všetkých misií a operácií, a to civilných aj vojenských;

C.  keďže Európska rada sa v decembri 2013 rozhodla preskúmať finančné aspekty misií a operácií EÚ vrátane preskúmania mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby postupy a pravidlá umožnili zvýšiť rýchlosť, flexibilitu a efektívnosť Únie pri nasadení civilných misií a vojenských operácií EÚ;

D.  keďže podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy je vysoký predstaviteľ EÚ súčasne podpredsedom Komisie, hlavou Európskej obrannej agentúry, a predsedá tiež Rade EÚ pre zahraničné veci; keďže podľa článku 45 ZEÚ Európska obranná agentúra „plní svoje úlohy v prípade potreby v spojení s Komisiou“;

1.  poznamenáva, že EÚ a jej členské štáty patria k významným financovateľom rôznych mierových operácií a operácií krízového riadenia na celom svete, a že civilné a vojenské misie a operácie SBOP predstavujú veľmi malú časť všetkých financií; uznáva význam intervencií SBOP na dosiahnutie mieru, a súčasne nabáda členské štáty k tomu, aby zaujali jasnejší postoj k predchádzaniu konfliktom, obnove po konfliktoch a udržiavaniu udržateľného mieru v oblastiach postihnutých konfliktami; je presvedčený, že EÚ si nemôže dovoliť zamerať sa výhradne na nástroje pre situáciu po kríze alebo na podporu východiska z krízy;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, a najmä jej článku 44 o vykonávaní úloh SBOP skupinou členských štátov a článku 46 o stálej štruktúrovanej spolupráci, v záujme rýchlejšieho a flexibilnejšieho využívania misií o operácií SBOP; 

3.  všíma si so znepokojením, že napriek kombinovanému ročnému rozpočtu na obranu vo výške približne 190 miliárd EUR členské štáty stále neboli schopné dosiahnuť helsinské hlavné ciele z roku 1999; opätovne pripomína ambiciózne civilné hlavné ciele stanovené EÚ; požaduje posilnenie EÚ ako obranného subjektu v kontexte NATO a ľutuje, že neexistuje doktrína, prostredníctvom ktorej by sa plnili úlohy uvedené v článku 43 ZEÚ (rozšírené petersberské úlohy); dôrazne obhajuje užšiu koordináciu a spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany v kontexte NATO medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ, a predovšetkým združovanie a spoločné využívanie zdrojov, spôsobilostí a aktív; vyzýva Komisiu, aby urgentne uskutočnila analýzu výziev a potrieb v oblasti bezpečnosti a obrany;

4.  poznamenáva, že úroveň financovania civilných misií SBOP v rámci kapitoly rozpočtu EÚ týkajúcej sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa za posledné roky znížila a predpokladá sa, že ostane stabilná ako súčasť viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020; ľutuje, že civilné misie sú ovplyvnené všeobecným nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov, ktorý núti Komisiu odložiť vyplatenie 22 miliónov EUR do roku 2015 ako zmierňujúce opatrenie; víta však skutočnosť, že približne 16 miliónov EUR bolo určených ako možné úspory, čo umožní financovanie ďalších misií v prípade potreby v blízkej budúcnosti;

Iniciatívy na úsporu nákladov/zvýšenie nákladovej efektívnosti

5.  víta konkrétne opatrenia a pragmatické riešenia, ktoré Komisia nedávno zaviedla v existujúcom rámci rozpočtových pravidiel s cieľom skrátiť rozpočtové postupy, ktoré sa týkajú civilných misií SBOP; ľutuje však pretrvávajúce značné oneskorenia pri obstarávaní základného vybavenia a služieb pre misie SBOP v rámci SZBP, čiastočne z dôvodu častého pomalého postupu prijímania rozhodnutí v Rade, ale aj pre určitý nedostatočne konsolidovaný prístup k uplatňovaniu rozpočtových pravidiel na misie SBOP, ako aj výsledný negatívny vplyv na fungovanie misií a zamestnancov, prípadne na bezpečnosť misií;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zmiernila tieto nedostatky tým, že pripraví osobitný vzor rozpočtových pravidiel pre civilné misie SBOP a prispôsobí súčasné usmernenia ich potrebám, a to s cieľom uľahčiť rýchle, flexibilné a efektívnejšie vedenie misií, pričom by zároveň zaručila riadne finančné hospodárenie so zdrojmi EÚ a primeranú ochranu finančných záujmov Únie; domnieva sa, že právomoci na plnenie rozpočtu by mali byť delegované na veliteľa civilnej operácie podobne ako v prípade vedúcich delegácií EÚ;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ročné hodnotenie celkovej sumy výdavkov na bezpečnostnú a obrannú politiku, ktoré bude obsahovať transparentnú prezentáciu verejného obstarávania, aby sa umožnilo čo najefektívnejšie plnenie rozpočtu venovaného tejto oblasti v budúcnosti;

8.  dôrazne podporuje zriadenie strediska spoločných služieb spolu so systémom integrovaného riadenia zdrojov, ktoré by zrýchlili nasadenie a zlepšili nákladovú efektívnosť civilných misií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto iniciatíva je dodnes na mŕtvom bode; konštatuje, že v súčasnosti sa uvažuje o platforme na podporu misií, vyzýva však Komisiu a ESVČ, aby podnikli ďalšie kroky smerom ku zriadeniu skutočného strediska spoločných služieb;

9.  je presvedčený o tom, že treba zmierniť pretrvávajúce obmedzenia administratívneho rozpočtu ESVČ/útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, keďže ročné rozpočtové prostriedky sú stále príliš nízke na to, aby pokryli všetky úlohy plánovania, vedenia a podpory, predovšetkým vtedy, keď sa takmer súčasne realizuje viac misií;

10.  domnieva sa, že by sa mal urýchlene rozšíriť trvalý sklad SBOP, ktorý v súčasnosti slúži len pre nové civilné misie SBOP, a to rozšírením rozsahu pôsobnosti a zahrnutím existujúcich misií, ako aj zlepšením dostupnosti uskladneného vybavenia a aj rozšírením rozmanitosti potrebného vybavenia; navrhuje, aby sklad SBOP spravovalo budúce stredisko spoločných služieb;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primeraný stav personálu v misiách v súlade s rôznymi záväzkami, ktoré v tejto súvislosti prijali členské štáty (napr. hlavný civilný cieľ 2010 alebo viacročný plán rozvoja civilných spôsobilostí); ľutuje však problémy s náborom (a udržaním) dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov pre misie SBOP; nabáda na široké využívanie rýchlo nasaditeľných oddielov civilného nasadenia (CRT), ktoré by zvýšili schopnosť rýchlej reakcie EÚ, uľahčili pružné budovanie misií a prispeli k zefektívneniu reakcií krízového riadenia;

12.  vyjadruje poľutovanie nad netransparentnosťou a vysokými nákladmi procesu výberu súkromných spoločností na zaisťovanie bezpečnosti personálnu civilných misií SBOP; vyzýva na vytvorenie rámcovej bezpečnostnej zmluvy pre civilné misie SBOP s cieľom znížiť poplatky účtované súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami a zvýšiť transparentnosť výberového procesu; domnieva sa, že v tomto procese by mali byť uprednostnené európske spoločnosti;

Súdržnosť a komplementárnosť

13.  domnieva sa, že SBOP je súčasťou širšieho vonkajšieho rozmeru SZBP a vonkajšej činnosti EÚ ako celku, a aj ako súčasť vnútorného rozmeru politík v oblasti spoločného trhu a priemyslu, vesmíru, výskumu a vývoja; je pevne presvedčený o tom, že by sa mala zabezpečiť súdržnosť a komplementárnosť medzi rôznymi nástrojmi v záujme dosiahnutia úspor z rozsahu a maximalizácie vplyvu výdavkov EÚ; je presvedčený o tom, že EÚ má viac nástrojov a väčší potenciál pákového efektu ako iné nadnárodné inštitúcie, vzhľadom na to, že jej bezpečnostná a obranná politika môže byť posilnená komplexným prístupom s využitím ostatných druhov nástrojov a finančných mechanizmov EÚ; domnieva sa preto, že zdroje SZBP by sa mali využívať inteligentnejším spôsobom, a to najmä prostredníctvom posilnenej koordinácie medzi nástrojmi SBOP a rôznymi programami financovania z prostriedkov EÚ riadenými Komisiou;

14.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi vojenskými a civilnými zložkami tam, kde je to vhodné, a najmä ich zohľadňovanie na začiatku procesov plánovania, a to predovšetkým v oblastiach priestorov, zdravotníckych služieb, logistiky, dopravy a bezpečnosti misií, a súčasné rešpektovanie odlišnej hierarchie velenia a jasné rozlišovanie rozdielnych pováh, cieľov a spôsobov fungovania civilných a vojenských operácií;

15.  zdôrazňuje, aké potenciálne úspory by bolo možné dosiahnuť podporou synergií na úrovni EÚ vo vojenskej oblasti vrátane dopravy, výcviku a zdravotníckej pomoci; zdôrazňuje úlohu Európskej obrannej agentúry v jej misii zameranej na podporu interoperability a synergií v oblasti obranného vybavenia a schopností nasadenia medzi členskými štátmi EÚ, veľmi však ľutuje, že hoci v jej čele stojí podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie, agentúra naďalej podlieha Rade a je v celom rozsahu financovaná mimo rozpočtu Únie, a preto nepodlieha európskej demokratickej kontrole;

16.  víta revíziu Postupov krízového riadenia schválenú v roku 2013, keďže viedla k zlepšeniu plánovania a otvárania misií SBOP; zdôrazňuje však, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia na prekonanie pretrvávajúcich „priepastí“ oddeľujúcich jednotlivé časti mechanizmu európskej zahraničnej politiky;

17.  vyzýva Komisiu, aby zriadila stále rozpočtové postupy na spoluprácu medzi Komisiou, ESVČ, EDA, ESA a členskými štátmi v oblasti SBOP a spoločných politík v oblasti trhu, priemyslu, vesmíru, výskumu a vývoja; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili stále rozpočtové pravidlá spájajúce subjekty EÚ z oblastí vnútornej bezpečnosti (napr. agentúry Frontex, Europol, ENISA) s tými z oblasti vonkajšej obrany (napr. EDA, ESVČ);

18.  víta realizáciu pilotného projektu venovaného výskumu v oblasti SBOP uskutočňovaného spoločne Komisiou a agentúrou EDA, ako to navrhol Európsky parlament v rozpočte na rok 2015 s cieľom dosiahnuť, aby agentúra realizovala ciele Únie a plnila jej rozpočet; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad tým, že Komisia Európskemu parlamentu neposkytla posúdenie potenciálu článku 185 ZFEÚ, ako o to požiadal vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni(5);

19.  víta plán vykonávania Komisie týkajúci sa oznámenia o európskom odvetví obrany a bezpečnosti prijatý 24. júna 2014; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v posúdení zainteresovaných subjektov načrtla, ako sú potenciálni príjemcovia aj národné a regionálne orgány verejnej správy pripravení využívať uvedené opatrenia (EŠIF, EFRR, ESF, INTERREG V); vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že návrhy Komisie prišli možno príliš neskoro na to, aby ovplyvnili prebiehajúce prideľovanie zdrojov národných a regionálnych orgánov verejnej správy a presmerovali prostriedky EÚ slúžiace pevnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (EDTIB);

20.  víta iniciatívu „výcviku a vybavenia“, ktorá by zabezpečila budovanie kapacít partnerov v rámci stratégie prechodu alebo stratégie pre ukončenie operácie, a to uľahčením financovania rôznych foriem nástrojov a nesmrtonosného vybavenia pre bezpečnostné a obranné sily tretích krajín, a podporuje spoločný prístup ESVČ a Komisie v tejto záležitosti; podporuje vytvorenie projektových jednotiek, v rámci ktorých môžu prispievať zainteresované členské štáty alebo tretie krajiny a ktoré pomôžu zaistiť rýchle dodanie a dokupovanie bezpečnostných potrieb pre hostiteľské krajiny zabezpečením projektovej podpory, a domnieva sa, že tieto jednotky by sa mali používať systematicky;

21.  víta Komisiou predložené návrhy smerujúce k lepšiemu vykonávaniu smernice 2009/81/ES (o verejnom obstarávaní) a smernice 2009/43/ES (o transferoch výrobkov súvisiacich s obranou na vnútornom trhu); vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala skutočnosť, že európske podniky pôsobiace v oblasti obrany musia mať osobitný právny a finančný režim, aby mohli byť konkurencieschopné, ako aj aby podporovala úsilie jednotlivých štátov o upevnenie obranných schopností;

Financovanie vojenských operácií

22.  uznáva, že vojenské operácie sú financované členskými štátmi mimo rozpočtu EÚ a že ich spoločné náklady sú pokryté z mechanizmu Athena; zdôrazňuje, že mechanizmus Athena má zásadný význam pre realizáciu týchto operácií a predstavuje nástroj solidarity medzi členskými štátmi, pričom ich (najmä tie, ktorým chýbajú finančné a operačné zdroje) nabáda k tomu, aby sa zapojili do operácií SBOP; ľutuje však, že skutočný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 10 – 15 % všetkých nákladov) a že veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada "costs lie where they fall") je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP; vyjadruje obavu z toho, že táto situácia, najmä v súvislosti s neochotou členských štátov zapájať sa do tvorby operačných síl, brzdí rýchle nasadzovanie operácií SBOP a ohrozuje ich celkovú efektívnosť; domnieva sa, že treba zabezpečiť dlhodobé financovanie vojenských misií;

23.  vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že revízia mechanizmu Athena, ktorá sa mala uskutočniť na konci roka 2014, priniesla iba obmedzené výsledky, ako je organizácia formy predbežného financovania určitých nákladov na zrýchlenie nasadzovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nedosiahla dohodu o začlenení financovania nákladov strategického nasadenia bojových jednotiek EÚ do zoznamu spoločných nákladov systematicky znášaných mechanizmom Athena, a namiesto toho prijala obnoviteľné rozhodnutie na dvojročné obdobie; vyzýva Európsku radu pre obranu, aby zvážila ďalšie rozšírenie spoločných nákladov oprávnených v rámci mechanizmu Athena, ako je automatické financovanie výdavkov na nasadzovanie operácií a misií SBOP (infraštruktúra na ubytovanie síl, výdavky spojené s vytvorením vstupných bodov jednotiek do operačných lokalít a rezervné zásoby potravín a paliva, ak sú potrebné);

24.  podporuje iniciatívy na preskúmanie možnosti získania a spravovania finančných príspevkov z tretích krajín alebo medzinárodných organizácií v rámci mechanizmu Athena; podporuje tiež možnosť tzv. spoločného financovania, v rámci ktorého by menší počet zúčastnených krajín financoval niektoré prevádzkové náklady misií pod podmienkou, že ich príspevky by boli spravované prostredníctvom mechanizmu Athena a nenahrádzali by, ale skôr dopĺňali spoločné náklady;

25.  pripomína, že Lisabonská zmluva obsahuje nové ustanovenia o SBOP Európskej únie, ktoré sa zatiaľ nevyužívajú; nabáda Radu, aby využila článok 44 ZEÚ, ktorým sa umožňuje skupine ochotných členských štátov, aby začali plniť úlohy SBOP; domnieva sa, že je naliehavo potrebné zrýchliť rozhodovací proces; domnieva sa, že mechanizmy financovania vojenských operácií ad hoc by mali zahŕňať viac než len tradičné spoločné náklady hradené mechanizmom Athena;

26.  vyzýva Radu, aby v priebehu tohto roka iniciovala zriadenie počiatočného fondu (v súlade s článkom 41 ods. 3 ZEÚ) na naliehavé financovanie počiatočných fáz vojenských operácií, ktorý by mohol slúžiť aj ako silný nástroj na rozvoj kapacít; vyzýva tiež Radu, aby predložila návrh, ako možno v krízovej situácii uskutočniť urýchlene konzultáciu s Európskym parlamentom; konštatuje, že zatiaľ čo civilné operácie využívajú pri prípravných opatreniach vyhradené rozpočtové prostriedky, nasadenie a efektívnosť vojenských misií budú naďalej štrukturálne obmedzované, pokiaľ sa táto možnosť nevyužíva; dôrazne nabáda členské štáty, aby sa podieľali na stálej štrukturálnej spolupráci stanovenej v článku 46 ZEÚ, čím by sa tiež rýchlo zlepšila spôsobilosť rýchlej reakcie EÚ, ktorá to veľmi potrebuje; vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že politický rámec pre systematickú a dlhodobú spoluprácu v oblasti obrany, ktorý Rada prijala 18. novembra 2014, je bezobsažný, keďže v tomto dokumente sa len opisujú súčasné postupy; preto vyzýva Komisiu, aby predložila potrebný návrh na ozrejmenie toho, ako môže rozpočet EÚ uľahčiť zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce a prácu vojenskej mierovej spolupráce v jej rámci;

27.  vyjadruje prekvapenie nad tým, že na európskej úrovni stále neexistujú mechanizmy daňových stimulov podporujúcich spoluprácu a združovanie; berie na vedomie výzvu Rady z decembra 2013 na preskúmanie takýchto režimov, a považuje za poľutovania hodné, že ani po roku diskusie v tomto smere nepriniesli žiadne konkrétne opatrenia; konštatuje, že belgická vláda už dnes udeľuje ad hoc výnimky z DPH na prípravné etapy niektorých projektov EDA, napr. v oblasti satelitnej komunikácie; domnieva sa, že takéto výnimky by sa mali uplatňovať bežne a mali by sa rozšíriť na infraštruktúru a na konkrétne programy súvisiace so spôsobilosťami, pričom vzorom by mohol byť existujúci mechanizmus v rámci NATO alebo existujúci mechanizmus EÚ pre infraštruktúru civilného výskumu; vyzýva na rozvoj akéhokoľvek iného stimulu, ktorý by mohol podporiť spoluprácu v oblasti spôsobilostí medzi Európanmi;

Transparentnosť a zodpovednosť

28.  zdôrazňuje, že transparentnosť a zodpovednosť predstavujú základné požiadavky nielen na demokratické preskúmanie, ale aj na adekvátne fungovanie a dôveryhodnosť misií realizovaných pod vlajkou EÚ; opäť zdôrazňuje, že pre Európsky parlament je dôležité vykonávanie dohľadu nad spôsobom zostavovania rozpočtu rôznych misií a operácií SBOP; víta mechanizmy oznamovania stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013, ako sú napríklad štvrťročné správy o rozpočtových prostriedkoch SZBP a spoločné konzultačné stretnutia týkajúce sa SZBP; víta záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vdýchnuť nový život týmto schôdzam a zaviesť vhodný stupeň flexibility z hľadiska ich rozsahu, aby bol Európsky parlament plne informovaný o vojenských misiách a o práci a programe politického a bezpečnostného výboru; tvrdí, že zvyšovanie flexibility a efektívnosti financovania a realizácie misií a operácií nesmie ohroziť dosiahnuté pozitívne výsledky z hľadiska transparentnosti a individuálnej zodpovednosti v rámci intervencií SBOP; vyzýva Komisiu, aby podrobne vyložila článok 49 ods. 1 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách a navrhla špecifické riadky pre jednotlivé civilné misie SBOP v rámci kapitoly o SZBP, a aby do výročnej správy o činnosti automaticky zaradila podrobnú schému každej misie podľa jej účastníkov a hradených výdavkov;

29.  očakáva iniciatívy, ktoré by vysvetlili a zosúladili pravidlá financovania a prevádzky uplatňované pri civilných misiách; v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o flexibilite rozpočtových pravidiel víta záväzok Komisie pripraviť osobitný vzor pre všetky misie SBOP a prispôsobiť existujúce usmernenia ich potrebám;

Súlad slov a činov

30.  nabáda podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa ujala vedenia SBOP a usmerňovala „preklenovanie priepastí“ tak, že zabezpečí koordináciu medzi Radou, Komisiou a ESVČ a zaručí súdržnosť medzi Komisiou a ESVČ; navrhuje, aby osobitní zástupcovia EÚ boli poverení mandátom na zlepšenie dialógu a spolupráce medzi rôznymi subjektmi EÚ na základnej úrovni s cieľom zvýšiť súdržnosť činnosti EÚ a zabezpečiť, aby sa viaceré zdroje financovania zmenili z výzvy na prínos;

31.  domnieva sa, že na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady pre obranu by sa mala využiť príležitosť na dôkladnú diskusiu a mali by sa sformulovať konkrétne návrhy reformy financovania misií a operácií SBOP, aby boli efektívnejšie a úspešnejšie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili záväzky prijaté na zasadnutí Európskej rady v decembri 2013; považuje za potrebné, aby počas ďalšieho zasadnutia Európskej rady pre obranu boli prijaté konkrétne opatrenia na posilnenie obranných spôsobilostí EÚ dopĺňajúce NATO, na podporu a upevnenie Európskej obrannej agentúry a na podporu spoločnej priemyselnej a technologickej základne;

32.   vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie členských štátov o operačnú realizáciu rozhodnutí Európskej rady v oblasti posilňovania obranných kapacít, zohľadňujúc pri tom rozpočtové obmedzenia, ktorým sú niektoré členské štáty vystavené;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0286.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.


Bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe
PDF 371kWORD 123k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe (2015/2037(INI))
P8_TA(2015)0215A8-0159/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. – 20. decembra 2013 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542) a súvisiaci vykonávací plán z 24. júna 2014 (COM(2014)0387),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

–  so zreteľom na Politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu, ktorý Rada prijala 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na rámcové dojednanie o bezpečnosti dodávok medzi podpísanými členskými štátmi, ktoré prijal Riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry (EDA) v novembri 2013, a súvisiaci kódex správania pri stanovovaní priorít, ktorý prijal Riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry v máji 2014,

–  so zreteľom na uznesenia z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni(3) a zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0159/2015),

A.  keďže právne predpisy o európskom trhu v oblasti obrany sa zaviedli v rámci obranného balíka z roku 2009 a 28 členských štátov transponovalo nové predpisy do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov; keďže podstatou týchto nových právnych predpisov je zavedenie regulačného rámca vychádzajúceho z transparentnosti, nediskriminácie a hospodárskej súťaže, ktorý rieši špecifickosti obranného odvetvia;

B.  keďže členské štáty súhlasili s tým, že treba vytvoriť európsky trh pre obranné zariadenia a služby; keďže Európska rada dokonca požadovala zavedenie celoeurópskeho režimu bezpečnosti dodávok; keďže primerané schopnosti a dodávky zariadenia a strategická autonómia EÚ sú mimoriadne dôležité pre bezpečnosť Únie, ako aj jej susedov;

C.  keďže úspech mierových a bezpečnostných misií SBOP závisí do značnej miery od ich schopnosti rýchlej a okamžitej reakcie, a kľúčovým aspektom je teda potreba dosiahnuť skutočný európsky trh v oblasti obrany s cieľom odstrániť duplicitu a znížiť mieru byrokracie;

D.  keďže nedostatočná konsolidácia, nákladová efektívnosť a transparentnosť na európskych trhoch v oblasti obrany znamená, že vonkajšia závislosť európskeho obranného sektora by mohla ďalej rásť, a to v čase mnohonásobných a priamych ohrození európskej bezpečnosti, ktoré od skončenia studenej vojny nabrali nebývalé rozmery;

E.  keďže v posledných rokoch alarmujúco klesli investície do výskumu a technológií v obranných sektoroch všetkých členských štátov, ako aj spoločné investície do výskumu a technológií v obrannom sektore v rámci európskej spolupráce;

Vývoj na trhoch v oblasti obrany ohrozuje európsku autonómiu

1.  je aj naďalej vážne znepokojený rozsiahlymi a značne nekoordinovanými škrtmi v obranných rozpočtoch väčšiny členských štátov; zdôrazňuje, že škrty v obranných rozpočtoch oslabujú obranyschopnosť členských štátov a EÚ a vyvolávajú pochybnosti o úrovni pripravenosti zaistiť vnútroštátnu a európsku bezpečnosť; zastáva názor, že tieto nekoordinované škrty v spojení so štrukturálnymi problémami a nespravodlivými a netransparentnými praktikami ohrozujú Úniu, a to upúšťaním od strategických aktív a schopností a stratou príležitostí, ktoré by koordinácia obranných politík a zhromažďovanie a spoločné využívanie obranných aktív mohla priniesť, čo sa týka zaistenia prosperity a mieru v EÚ v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii, bezpečnosti dodávok a obrany jej občanov a záujmov;

2.  je hlboko znepokojený vlnou ozbrojených konfliktov, krízami s nízkou intenzitou, hybridnou vojnou a vojnou vedenou v zastúpení, zlyhaním štátu, nestabilitou a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v bezprostrednom susedstve EÚ, ako aj hrozbou terorizmu vnútri aj mimo EÚ; je presvedčený, že súčasné bezpečnostné hrozby sú spoločné pre celú EÚ a mali by sa riešiť jednotným a koordinovaným spôsobom, a to zhromažďovaním a spoločným využívaním civilných a vojenských zdrojov; v tejto súvislosti je jednoznačne presvedčený, že je veľmi dôležité, aby sa neplytvalo zdrojmi, a že má zásadný význam, aby sa lepšie využívali peniaze daňových poplatníkov a aby sa pokročilo pri vytváraní európskeho trhu s obranným zariadením a rozvíjaní konkurencieschopnej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), ktorá bude schopná vytvárať synergie prostredníctvom zvýšenej cezhraničnej koordinácie a zabezpečenia potrebných kapacít pre SBOP; je tiež presvedčený, že to bude mať zásadný význam pre zvýšenie efektivity a nákladovej efektívnosti európskych opatrení v rámci operácií NATO na zaistenie bezpečnosti a stability v Európe a jej susedstve;

3.  preto je znepokojený pomalým tempom a nedôslednosťou vykonávania smerníc obranného balíka z roku 2009 členskými štátmi a vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania týchto smerníc, a to prostredníctvom monitorovania vnútroštátnych transpozícií, s cieľom vyhnúť sa narušeniam trhu; uznáva, že zavádzanie nových právnych predpisov je zdĺhavým procesom, ale upozorňuje, že nesprávne a rozptýlené uplatňovanie spôsobuje hrozbu vytvorenia zlých noriem praxe, čím sa ohrozuje dosiahnutie cieľov, ktoré sa v smerniciach vysvetľujú, čo znamená, že sa ohrozuje zavedenie európskeho trhu s obranným zariadením a oslabuje vývoj EDTIB; zdôrazňuje, že obranný balík by mal prispieť aj k vytváraniu podnetov pre obrannú spoluprácu v Európe, a vyzýva Komisiu a EDA, aby v tomto smere úzko spolupracovali; s poľutovaním pripomína, že spoločné obstarávanie v obrannom sektore stagnuje, a v posledných rokoch sa dokonca zredukovalo;

4.  upozorňuje na riziká vonkajšej závislosti európskeho obranného odvetvia v čase čoraz zložitejšieho a problematickejšieho bezpečnostného prostredia; upozorňuje predovšetkým na kombináciu nekoordinovaných rozpočtov členských štátov na obranu, pokračujúcej roztrieštenosti trhu napriek novým predpisom o vnútornom trhu, čoraz väčšej závislosti obranného priemyslu od vývozu mimo EÚ a rastúcich zahraničných investícií do európskeho obranného sektora v niektorých krajinách, čo by mohlo viesť k nedostatočnej transparentnosti a k slabnúcej kontrole nad strategickými štátnymi a európskymi obrannými odvetviami, aktívami a technológiami;

5.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu určitých projektov na autonómiu a nezávislosť EÚ, napríklad spolupráci s Ruskom v citlivých oblastiach, ako je vypúšťanie satelitov pomocou rakiet Sojuz a strategická letecká preprava; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vykonali prednostné preskúmanie svojho vojenského/obranného priemyslu a poskytli stimuly pre ich rozvoj, a to v rozsahu prípustnom podľa právnych predpisov EÚ;

6.  zdôrazňuje, že vysoko konkurencieschopná, moderná a integrovaná európska stratégia priemyselnej obrany je nevyhnutná na zabezpečenie obranných schopností Európy a mala by pozitívny nepriamy vplyv na iné súvisiace hospodárske odvetvia; poukazuje na to, že prehĺbená súčinnosť ekonomických zdrojov a ľudského kapitálu je nevyhnutná na dosiahnutie pokroku vo výskume položiek s dvojakým použitím, ktorý minimalizuje našu vonkajšiu závislosť a zabezpečuje naše zásoby a suroviny pre priemysel, a to najmä pre priemysel rozhodujúceho charakteru;

7.  konštatuje, že Európska rada síce v decembri 2013 nereagovala primerane na túto situáciu, ale načrtla viacero smerovaní ďalších krokov na zlepšenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zaviazala sa, že v júni roku 2015 vyhodnotí dosiahnutý pokrok; ľutuje, že napriek ďalšiemu zhoršovaniu bezpečnostného prostredia tak vnútri, ako aj na východe a na juhu EÚ, ktoré ohrozuje jej bezpečnosť, sa pri riešení súčasných bezpečnostných problémov a hrozieb nedosiahol skutočný pokrok;

8.  naliehavo vyzýva Európsku radu, aby si vzala potrebné ponaučenia a prijala konkrétne opatrenia na prekonanie roztrieštenosti európskeho trhu v oblasti obrany; vyzýva Európsku radu, aby poskytla konkrétne usmernenia k obranným politikám a európskemu trhu v oblasti obrany, a to s ohľadom na špecifiká sektora obrany, s cieľom posilniť jeho transparentnosť a konkurencieschopnosť a v záujme zaručenia dostupnosti obranných schopností potrebných na zaistenie európskej bezpečnosti a na plnenie cieľov SBOP;

Menší európsky dopyt z dôvodu rozpočtových škrtov: potreba ďalšej spolupráce

9.  je presvedčený, že roky nekoordinovaných vnútroštátnych obranných rozpočtov v Európe sa musia vyvážiť užšou spoluprácou a koordináciou medzi členskými štátmi, a to aj skĺbením politík obranných rozpočtov a koordináciou strategických výberov týkajúcich sa nákupu vojenského materiálu a materiálu na dvojaké použitie v súlade s normami transparentného verejného obstarávania; zdôrazňuje potrebu počiatočného plánovania strategických investícií členských štátov do nákupu a obnovy zariadení; pripomína svoju požiadavku na konsolidáciu v celej EÚ s cieľom podpory a udržiavania konkurencieschopnej a nezávislej EDTIB; zdôrazňuje, že vytvorenie efektívnej a transparentnej EDTIB je kľúčovým prvkom európskej schopnosti chrániť svojich občanov, svoje záujmy a hodnoty v súlade s cieľmi zmluvy a plniť svoje úlohy ako garanta bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu, ktorá vymedzí kľúčové schopnosti, na ktorých by sa EDTIB mohla zakladať;

10.  pripomína, že 28 členských štátov EÚ je celosvetovo stále na druhom mieste, pokiaľ ide o výdavky na obranu a vývoz zbraní; domnieva sa, že táto skutočnosť poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú členské štáty EÚ a Únia stále zohrávajú v celosvetovom predaji zbraní a vo verejnom obstarávaní na účely obrany; považuje celkové ročné výdavky na obranu vo výške 190 miliárd EUR za enormné množstvo peňazí daňových poplatníkov; pripomína tiež, že mnoho nedávnych štúdií preukázalo, že hlavný problém spočíva v tom, že v mnohých z 28 členských štátov EÚ sa obranné rozpočty čerpajú veľmi neefektívnym spôsobom, čo vedie k výrazným oneskoreniam, vyšším nákladom a v mnohých prípadoch k tomu, že vrtuľníky, stíhačky a iné technológie nie sú schopné prevádzky, hoci sú úplne nové; zdôrazňuje, že je potrebné hĺbkovo prepracovať vzťahy medzi vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy v oblasti obrany a obranným priemyslom a zaviesť prísne kvalitatívne kritériá pre výstup projektov verejného obstarávania;

11.  zastáva názor, že súčasné rozpočtové obmedzenia v členských štátoch EÚ by mali predstavovať príležitosť pre väčšiu a lepšiu spoluprácu v oblasti akvizícií obranného zariadenia, aby bola zaistená lepšia hodnota za peniaze daňových poplatníkov a aby sa zabezpečili primerané vojenské schopnosti v EÚ a udržateľný režim na zaistenie bezpečnosti dodávok; domnieva sa, že členské štáty čelia voľbe medzi účinnou spoluprácou na riešení spoločných problémov alebo stratou strategických schopností a nechránením občanov členských štátov a európskych občanov a ich záujmov;

12.  pripomína potrebu pevnejšieho zbližovania vnútroštátnych procesov obranného plánovania a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Rada prijala Politický rámec na systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu; považuje však za poľutovaniahodnú jeho nezáväznú povahu a skutočnosť, že nezaviedol jasný a štruktúrovaný proces; zdôrazňuje, že tento dokument by mala Európska rada uvítať, aby sa stal hlavnou hnacou silou; vyzýva členské štáty, aby požiadali EDA o podporu pri svojom preskúmaní národnej obrany a podelili sa o informácie o národných investičných plánoch a prioritách v rámci Vojenského výboru EÚ; vyzýva členské štáty, aby začali stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO) ako prostriedok pre lepšiu koordináciu a aby využívali financovanie EÚ pre mierovú spoluprácu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby predložila realistické plány na úspešné začatie PESCO;

13.  požaduje, aby sa uprednostňovala spolupráca a zhromažďovanie a spoločné využívanie iniciatív a aby sa na tento účel vytvorili stimuly; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh objasňujúci, ako by mohli daňové stimuly, ktoré nenarúšajú trh, slúžiť týmto cieľom; berie na vedomie rozhodnutie Belgicka priznať oslobodenie od DPH pre ad hoc projekty EDA a domnieva sa, že táto výnimka by sa mala zovšeobecniť na všetky činnosti EDA v oblasti spolupráce; víta prácu EDA na mechanizme spoločného obstarávania a očakáva, že tento mechanizmus bude obsahovať opatrenia na stimulovanie spoločného nákupu a podpory obranného zariadenia;

14.  pripomína, že obranné odvetvia, a najmä MSP, môžu v rámci programov Horizont 2020 a COSME a európskych štrukturálnych a investičných fondov žiadať o financovanie projektov na dvojaké použitie a ďalších projektov zo zdrojov EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomáhali spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, pri primeranom vyžívaní príležitostí európskeho financovania pre projekty súvisiace s obranou;

15.  poukazuje na to, že v poslednom čase EÚ čoraz častejšie bojuje s hrozbami a výzvami v kybernetickom priestore, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť jednotlivých členských štátov a EÚ ako celku; domnieva sa, že tieto hrozby by sa mali riadne posúdiť a mali by sa prijať opatrenia na úrovni EÚ v záujme zabezpečenia technických a iných bezpečnostných opatrení v členských štátoch;

16.  žiada Európsku radu, aby na svojom zasadnutí v júni 2015 riešila otázku potreby zjednodušiť postupy verejného obstarávania a zadávania verejných zákaziek vo vzťahu ku kybernetickej bezpečnosti a zaistiť väčšiu koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom umožniť Únii pohotovo reagovať na veľké globálne hrozby, ako sú kybernetický terorizmus a kybernetické útoky;

17.  pripomína svoju výzvu PK/VP a Rade na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorej sa najväčší význam prikladá dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a riešia otázky, ako je právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť;

Rast vonkajšej závislosti: potreba spoločného prístupu

18.  upozorňuje, že európske spoločnosti pôsobiace v obrannom odvetví čoraz častejšie získavajú kompenzácie za svoj znížený obrat v Európe prostredníctvom vývozu mimo EÚ; vyjadruje znepokojenie nad možnými nedostatkami tohto prístupu, ako je napríklad prenos citlivých technológií a práv duševného vlastníctva k ich budúcim konkurentom a presun výroby mimo EÚ, čím sa oslabuje európska bezpečnosť dodávok; je presvedčený, že vystavenie Európskej únie riziku toho, že EDTIB by bola závislá od zákazníkov v tretích mocnostiach s rozličnými strategickými záujmami, predstavuje vážnu strategickú chybu;

19.  keďže v spoločnej pozícii EÚ k vývozu zbraní sa vymedzuje spoločná definícia kontroly vývozu vojenskej technológie a materiálu, ktorá umožňuje koordináciu vnútroštátnych systémov kontroly vývozu; domnieva sa, že jednotnejšie uplatňovanie jej ôsmich kritérií je potrebné s cieľom zabezpečiť nielen to, aby spoločné ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky mali prednosť pred krátkodobými hospodárskymi ziskami, ale aj to, aby pre európske priemyselné odvetvia platili rovnaké podmienky;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili zásady spoločnej pozície a aby v rámci výročných správ v plnej miere informovali o stave ich vývozu obranného zariadenia do tretích krajín; vyzýva Radu a PK/VP, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť dodržiavanie povinnosti predkladania správ a ako zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu rámca kontroly vývozu; pripomína, že dodržiavanie spoločnej pozície je základom plnenia zásad a hodnôt EÚ, najmä v oblastiach medzinárodného práva týkajúceho sa ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a jej zodpovednosti v oblasti miestnej, regionálnej a globálnej bezpečnosti;

21.  berie na vedomie oznámenie Komisie o prehodnotení politiky kontroly vývozu predmetov na dvojaké použitie a v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečenia spôsobov kontroly, ktoré nebránia voľnému toku tovaru a technológií v rámci vnútorného trhu a zabraňujú rozličným výkladom predpisov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový legislatívny návrh na aktualizáciu režimu kontroly vývozu predmetov na dvojaké použitie s cieľom zlepšiť jeho súdržnosť, efektívnosť, transparentnosť a uznávanie jeho vplyvu na ľudské práva a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky; zdôrazňuje, že tento návrh musí brať do úvahy meniaci sa charakter bezpečnostných výziev a rýchlosť technologického vývoja, najmä pokiaľ ide o softvér a zariadenie systému ostrahy, narušiteľský softvér a zariadenie a obchodovanie v oblasti softvérovej zraniteľnosti;

22.  konštatuje, že čoraz väčšia dôležitosť technológií dvojakého použitia síce ponúka výhody, čo sa týka synergie medzi obranným sektorom a komerčnou výrobou, vytvára však aj ich závislosť od civilných dodávateľských reťazcov, ktoré často umiestňujú svoju výrobu mimo Európy; požaduje informácie od Komisie a EDA o možných rizikách rastúcej internacionalizácie a možných účinkoch, ktoré zmeny vlastníctva v obrannom sektore môžu mať na bezpečnosť dodávok, ako aj o zvýšených rizikách pre európsku a národnú bezpečnosť vrátane digitálnej infraštruktúry EÚ; vyzýva Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o stave zelenej knihy o kontrole obranných a citlivých bezpečnostných priemyselných spôsobilostí, ktorej vydanie do konca roku 2014 oznámila, a požaduje informácie o výsledku ohlásených konzultácií so zainteresovanými stranami;

23.  víta prácu EDA a Komisie na režime celoeurópskej bezpečnosti dodávok, a to na základe poverenia Európskou radou, a teší sa na plán konkrétnych krokov, ktorý má byť v júni 2015 predložený na schválenie hlavami štátov a predsedami vlád; vyzýva Európsku komisiu a EDA, aby podrobne vysvetlili rozsah, v akom bol návrh Európskeho parlamentu o „komplexnom a ambicióznom režime na zaistenie bezpečnosti dodávok v rámci EÚ (...) na základe systému vzájomných záruk a analýzy rizík a potrieb, a prípadne s využitím právneho základu stálej štruktúrovanej spolupráce“(5) zaradený do prípravných prác; domnieva sa, že metodiky používané Komisiou v minulosti, ako je mapovanie a monitorovanie, neboli postačujúce; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na nové prístupy, pokiaľ ide o zabezpečenie voľného pohybu vojenského materiálu pre ozbrojené sily 28 členských štátov;

24.  domnieva sa, že vzájomné záruky bezpečnosti dodávok medzi členskými štátmi by mali byť základným prvkom budovania integrovaného európskeho trhu v oblasti obrany; víta aktualizovaný rámcový dohovor EDA o bezpečnosti dodávok ako nástroj, ktorý posilňuje vzájomnú dôveru a solidaritu, ľutuje však, že tento dohovor nevytvára žiadne právne záväzky; zastáva názor, že celoeurópsky režim bezpečnosti dodávok musí vychádzať z vykonávania platných právnych predpisov, a najmä z úplného vykonávania smernice o transferoch vnútri EÚ, aby sa odstránili prekážky pohybu výrobkov obranného priemyslu vnútri EÚ;

Uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu v plnom rozsahu

25.  zdôrazňuje, že cieľom obranného balíka, ktorý predložila Komisia, je podporiť konkurencieschopnosť európskeho obranného sektora a že jedným z jeho cieľov je obmedziť problémy, ktoré vyplývajú z roztrieštenosti európskeho trhu v oblasti obrany, z určitých protekcionistických postojov pri zadávaní zákaziek v sektore obrany a z nedostatočnej koordinácie medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o ich režimy kontroly transferov výrobkov obranného priemyslu;

26.  zdôrazňuje, že jednotný trh v oblasti obrany by zabezpečil úplnú transparentnosť a zabránil duplicitnému úsiliu, ktoré vedie k narušeniam trhu; poukazuje na to, že úspech mierových a bezpečnostných misií SBOP závisí do značnej miery od ich schopnosti rýchlej reakcie a že väčšia integrácia má kľúčový význam pre zefektívnenie procesov a znižovanie nákladov;

27.  poukazuje na to, že dokončenie európskeho trhu v oblasti obrany si vyžaduje vysoko konkurenčnú priemyselnú základňu založenú na inováciách a technológiách, ktorá môže dosiahnuť synergie prostredníctvom užšej cezhraničnej spolupráce, a že pokroky vo výskume položiek s dvojakým použitím majú kľúčový význam pre zaručenie našej nezávislosti a zaistenie bezpečnosti dodávok, a to najmä dodávok dôležitých položiek;

28.  poukazuje na to, že na posilnenie európskych obranných a technologických inovácií a na dosiahnutie významných úspor musí Európa vytvoriť úspory z rozsahu a mať spoločný trh EÚ pre verejné obstarávanie v oblasti obrany, a to aj s cieľom podporiť moderný, integrovaný a konkurencieschopný európsky obranný priemysel; zdôrazňuje, že pravidlá vnútorného trhu by sa mali uplatňovať v plnej miere, aby sa zmiernila prebiehajúca fragmentácia európskeho obranného a bezpečnostného sektora, ktorá vedie k zdvojovaniu programov pre obranné zariadenia a k nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o vzťahy medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi v oblasti obrany a obranným priemyslom, a to prostredníctvom posilnenej cezhraničnej spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili vnútroštátne pravidlá, ktoré nie sú v súlade so smernicami 2009/43/ES a 2009/81/ES a bránia vnútornému trhu pre verejné obstarávanie v oblasti obrany, a aby správne vykonávali a presadzovali smernicu 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernicu 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu; vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky na zabezpečenie správneho uplatňovania smerníc a na kontrolu a monitorovanie vnútroštátnych postupov transpozície s cieľom ubezpečiť sa, či nevedú k narušeniam trhu;

29.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom čo najlepšieho využitia zdrojov povzbudila členské štáty, aby vykonávali spoločné nákupy prostredníctvom centrálnych obstarávacích organizácií, napríklad EDA, ako je stanovené v smernici 2009/81/ES;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvíjala väčšie úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok na európskych trhoch v oblasti obrany s cieľom bojovať proti protekcionistickým praktikám členských štátov tým, že bude podporovať cezhraničnú spoluprácu a lepší prístup k dodávateľským reťazcom obranného priemyslu a že prijme opatrenia na ukončenie situácie, keď niektoré členské štáty konajú výlučne ako dodávatelia a iné výlučne ako nákupcovia obranných technológií; domnieva sa v tejto súvislosti, že používanie výnimiek podľa smernice 2009/81/ES musí byť riadne odôvodnené; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o účinkoch siedmich usmernení (pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, vylúčenia, výskum a vývoj, bezpečnosť dodávok, bezpečnosť informácií, využívanie subdodávok, kompenzácie), ktoré už boli publikované, a poznamenáva, že Komisia plánuje vydať ďalšie dve v roku 2015; domnieva sa, že tieto usmernenia predstavujú ideálnu príležitosť, aby Komisia nadviazala dialóg s členskými štátmi o otázkach, ktoré nikdy neboli riešené štruktúrovaným a otvoreným spôsobom, a požaduje informácie o výsledkoch takéhoto dialógu s členskými štátmi;

31.  poznamenáva, že v súčasnom znení a v praxi článok 346 ZFEÚ stále ponúka členským štátom veľký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o jeho použitie, a teda na odchýlenie sa od uplatňovania právnych predpisov EÚ pre verejné obstarávanie v oblasti obrany; vyzýva preto členské štáty, aby uplatňovali článok 346 ZFEÚ správnym a účinným spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami vysvetlenými v pravidlách EÚ, v smerniciach o vnútornom trhu a pravidlách pre verejné obstarávanie v oblasti obrany; pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie by sa opatrenia podľa článku 346 mali obmedziť na výnimočné a jasne vymedzené prípady a nesmú presahovať rámec týchto prípadov; varuje, že nesprávnym prikláňaním sa k odchýlkam od pravidiel jednotného trhu sa aktívne narúša hospodárska súťaž v EÚ, obmedzuje transparentnosť, uľahčuje korupcia, a tým sa poškodzuje vytvorenie trhu EÚ v oblasti obrany, čo je škodlivé pre fungujúcu EDTIB a vývoj dôveryhodných vojenských spôsobilostí;

32.  konštatuje, že v dlhodobom horizonte postupné úplné zrušenie kompenzácií prispeje k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v európskom obrannom sektore; vyzýva preto Komisiu, aby aj naďalej kontrolovala, či členské štáty postupne rušia kompenzácie, ktoré nie sú riadne odôvodnené na základe článku 346 zmluvy; považuje to za nevyhnutné na zabezpečenie bezproblémového fungovania a transparentnosti vnútorného trhu v európskom obrannom sektore a rovnakých podmienok pre dodávateľov, najmä pre MSP;

33.  pripomína, že rámcové dohody, využívanie subdodávok a rozdelenie zákazky na časti by mali byť spôsobmi, ako sprístupniť zavedené dodávateľské reťazce v prospech malým a stredným podnikom; poukazuje však na to, že musia byť zaručené zásady transparentnosti v subdodávateľskom reťazci a spoločná zodpovednosť; vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby navzájom, ako aj s hlavnými dodávateľmi spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby MSP boli plne oboznámené s jednotlivými etapami v hodnotovom reťazci, keďže im to pomôže pri konsolidácii a uľahčí prístup k verejnému obstarávaniu v oblasti obrany a bude to kompenzovať zemepisne nerovnomerný vývoj európskych technológií a obrannej základne;

34.  konštatuje, že priemysel zavádza hlavné nástroje stanovené v smernici o transferoch v obrannom sektore, najmä všeobecné transferové licencie a certifikáciu podnikov v oblasti obrany, naďalej vo veľmi obmedzenej miere a že v administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi sú medzery pri zabezpečovaní primeraných kontrolných opatrení s cieľom zabrániť porušeniu podmienok transferových licencií; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné používanie týchto nástrojov v praxi, a preto víta iniciatívu Komisie na vytvorenie pracovnej skupiny spolu s členskými štátmi na harmonizáciu smernice o prevodoch v rámci EÚ;

35.  berie na vedomie plán Komisie z roku 2014 nazvaný Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti a záväzok Komisie uvedený v tomto dokumente preskúmať, ako by bolo možné zmierniť negatívny dosah kompenzácií požadovaných tretími krajinami, ako aj preskúmať vplyv kompenzácií na vnútorný trh a európsky priemysel; zdôrazňuje význam včasného plnenia tohto plánu a v prípade potreby prijatia ďalších opatrení; plne podporuje úsilie Komisie poskytovať praktické usmernenia pre MSP s využitím európskych fondov v oblasti projektov s dvojakým použitím;

36.  pripomína, že členské štáty musia urýchlene zlepšiť transparentnosť postupov verejného obstarávania v obrannom sektore voči Komisii a agentúram EÚ; zdôrazňuje, že osobitné postupy zadávania verejných zákaziek, ako je rokovacie konanie o zadaní zákazky bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, by sa mali obmedziť na výnimočné prípady a mali by byť odôvodnené len naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu spojenými s obranou a bezpečnosťou, v súlade so smernicou 2009/81/ES; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané monitorovanie, ktoré umožní predkladanie komplexných správ o obidvoch smerniciach Európskeho parlamentu a Rade v roku 2016, ako je naplánované;

37.  pripomína dôležitosť pravidelných kontrol obranného a bezpečnostného vybavenia zo strany príslušných orgánov dohľadu vrátane kontrol riadneho účtovníctva;

38.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi strategickými partnermi má zásadný význam pre európsku bezpečnosť dodávok, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri dojednávaní medzinárodných obchodných dohôd zohľadňovali verejné obstarávanie v oblasti obrany;

Preskúmanie balíka opatrení týkajúcich sa verejného obstarávania v oblasti obrany

39.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach pre Európsky parlament a Radu týkajúcich sa vykonávania smerníc 2009/81/ES a 2009/43/ES v roku 2016 dôsledne posúdila, či a do akej miery sa ich ustanovenia správne presadzovali a či boli dosiahnuté ich ciele, a aby podľa toho vypracovala legislatívne návrhy, ak na to poukážu zistenia zo správy;

40.  zdôrazňuje, že členským štátom by sa mali uložiť ďalšie osobitné povinnosti v oblasti podávania správ spolu so zabezpečením zodpovedajúcich záruk zachovania dôvernosti;

41.  pripomína, že účelom modernizácie pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní v zmysle smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ, ktoré boli prijaté v roku 2014, je zabezpečiť transparentnosť v subdodávateľskom reťazci a dodržiavanie právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej a pracovnej oblasti; poukazuje na to, že podľa nových smerníc sa umožňujú jednoduchšie postupy, ako sú používanie elektronického verejného obstarávania, zhromaždenie dopytu a využitie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktoré sa môžu prispôsobiť špecifikám obranného a bezpečnostného sektora;

42.  s cieľom vybudovať inovatívny a konkurencieschopný európsky priemysel a čo najlepšie využívať rozpočty určené na bezpečnosť a obranu požaduje začlenenie nového postupu „inovatívneho partnerstva“ do verejného obstarávania v oblasti obrany, aby sa verejným obstarávateľom umožnilo zaviesť tento postup na vývoj a následný nákup nových, inovačných výrobkov, služieb alebo prác a aby sa poskytli potrebné stimuly na trhu a podporil vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu;

43.  zdôrazňuje, že pri postupoch zadávania verejných zákaziek v oblasti obranného a bezpečnostného vybavenia je potrebné vziať do úvahy zabezpečenie maximálnej ochrany a bezpečnosti civilného obyvateľstva;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnemu tajomníkov NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 9.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia