Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 9. júna 2015 - Štrasburg
Miera úpravy priamych platieb, pokiaľ ide o rok 2015 ***I
 Stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015
 Práva duševného vlastníctva v tretích krajinách
 Práva duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ

Miera úpravy priamych platieb, pokiaľ ide o rok 2015 ***I
PDF 342kWORD 62k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa určuje miera úpravy priamych platieb stanovená v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2015 (COM(2015)0141 – C8-0083/2015 – 2015/0070(COD))
P8_TA(2015)0217A8-0174/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0141),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0083/2015),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0174/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. júna 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa určuje miera úpravy priamych platieb stanovená v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2015

P8_TC1-COD(2015)0070


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/1146.)

(1) Stanovisko z 22.4.2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).


Stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015
PDF 520kWORD 195k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (2014/2152(INI))
P8_TA(2015)0218A8-0163/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb z roku 1949,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking +20,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity týkajúce sa reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi Business Europe, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje sa smernica 96/34/ES(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám(10) a k ich poskytovaniu a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09)(11),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. septembra 2013 s názvom Priebežné preskúmanie stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (SWD(2013)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. marca 2010 s názvom Akčný plán EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na obdobie 2010 – 2015 (SWD(2010)0265),

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 19. a 20. júna 2014,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu s názvom Štúdia o hodnotení stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 ako prínos k dosiahnutiu cieľov Pekinskej akčnej platformy, ktorá bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women – an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky), ktorá bola uverejnená v marci 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Discrimination against and living conditions of Roma women in 11 EU Member States (Diskriminácia a životné podmienky rómskych žien v 11 členských štátoch EÚ), ktorá bola uverejnená v októbri 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Being Trans in the EU - Comparative analysis of the EU LGBT survey data (Transsexuáli v EÚ – porovnávacia analýza údajov z prieskumov EÚ venovaných LGBT osobám), ktorá bola uverejnená v decembri 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier(13), uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v nadväznosti na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách – akčná platforma, Peking + 10(14) a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking +15(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(16), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(17), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(18) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(22) a z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2014(28),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0163/2015),

A.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie je dôležité základné právo uznávané v zmluvách Európskej únie, ktoré je hlboko zakorenené v európskej spoločnosti a nevyhnutné pre jej ďalší rozvoj a malo by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a skutočnom živote;

B.  keďže EÚ počas svojej histórie síce prijala niektoré významné opatrenia na posilnenie práv žien a rodovej rovnosti, v poslednom desaťročí však došlo na úrovni EÚ k spomaleniu politických opatrení a reforiem zameraných na rodovú rovnosť; keďže predchádzajúca stratégia Komisie bola príliš slabá a neviedla k vykonaniu dostatočných opatrení zameraných na rodovú rovnosť; keďže nová stratégia bude musieť dať nový impulz a priniesť konkrétne opatrenia smerujúce k posilneniu práv žien a podpore rodovej rovnosti;

C.  keďže podľa predchádzajúcej stratégie Komisie sa síce podarilo dosiahnuť niektoré zo stanovených cieľov, nie však úplnú rodovú rovnosť, pričom veľakrát chýbali dôkazy o vzájomnom pôsobení rôznych foriem diskriminácie, konkrétnych cieľoch a účinných hodnotiacich opatreniach, a rodová rovnosť sa naďalej uplatňovala iba v obmedzenej miere;

D.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a v Charte základných práv a EÚ prevzala osobitnú úlohu, ktorou je začlenenie tejto hodnoty do všetkých jej činností; keďže rodová rovnosť má zásadný význam ako strategický cieľ na dosiahnutie celkových cieľov EÚ, ako je cieľ miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, a ako kľúčová hospodárska výhoda na podporu spravodlivého a inkluzívneho hospodárskeho rastu; keďže znižovanie profesijnej nerovnosti je cieľom nielen z hľadiska rovnakého zaobchádzania, ale aj z hľadiska efektívnosti a plynulosti trhu práce;

E.  keďže rozdiely vo vzdelaní, zamestnanosti, zdravotnom stave a diskriminácii medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou sú naďalej veľké, pričom situácia rómskych žien v EÚ je v dôsledku viacnásobnej diskriminácie na základe etnickej príslušnosti a pohlavia ešte horšia;

F.  keďže hospodársku a politickú situáciu v Európe možno iba zlepšiť a dôsledky demografických zmien možno odvrátiť len tým, že sa využije nadanie a potenciál všetkých žien a mužov;

G.  keďže nemôžeme zostať pripútaní k prebytočným a z hľadiska životného prostredia neudržateľným hospodárskym modelom založeným na zastaranom rozdelení práce podľa rodového hľadiska, ktoré boli prekonané začlenením žien do pracovného trhu; keďže potrebujeme nový, sociálne udržateľný model založený na znalostiach a inováciách, ktorým sa zabezpečí začlenenie daností žien v celom ich rozsahu do výrobnej štruktúry, a to aj tým, že sa prehodnotia niektoré odvetvové normy a faktory, ktorými sa mužom a ženám prideľujú rôzne povolania, pričom uvedený model napráva rovnováhu zodpovednosti mužov a žien vo verejnej a súkromnej sfére a harmonizuje osobný a pracovný život pracovníkov oboch pohlaví;

H.  keďže zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej starostlivosti o deti a podporným službám pre staršie a iné závislé osoby je zásadne dôležité pre zaistenie rovnocenného zapojenia mužov a žien do pracovného trhu, vzdelávania a odbornej prípravy;

I.  keďže v tomto roku si pripomíname 20. výročie Pekinskej akčnej platformy a jej ciele a plnohodnotné vykonávanie sú aktuálnejšie než kedykoľvek predtým;

J.  keďže násilie páchané na ženách, či už fyzické, sexuálne alebo duševné, je hlavnou prekážkou dosiahnutia rovnosti žien a mužov a i naďalej je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv s dosahom na všetky úrovne spoločnosti, pritom však jedným z najmenej hlásených zločinov; keďže i napriek opatreniam prijatým na boj proti nemu, podľa prieskumu Agentúry pre základné práva vykonaného v marci 2014 sa 55 % žien počas svojho života stretlo s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania a 33 % žien zažilo od svojich 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže život bez násilia je základným predpokladom pre plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti a na boj proti násiliu žien treba prijať rázne opatrenia;

K.  keďže nútená prostitúcia je formou násilia, ktorá sa osobitne dotýka tých najzraniteľnejších, väčšinou sa týka sietí organizovanej trestnej činnosti a obchodovania s ľuďmi a bráni v dosiahnutí rovnosti žien a mužov;

L.  keďže ženy ako zárobkovo činné osoby sú v dôsledku tradičných štruktúr a daňových prekážok stavané do druhoradej pozície, čo sa vyznačuje vertikálnou i horizontálnou segregáciou pracovného trhu, prestávkami v pracovnom živote a nerovnakými mzdami na základe pohlavia, a keďže neplatenú starostlivosť, starostlivosť o deti, opatrovanie starých ľudí a starostlivosť o iné závislé osoby a prácu v domácnosti vykonávajú oveľa častejšie ženy, ktoré potom majú menej času na to, aby si hľadali platenú prácu, v dôsledku čoho majú oveľa nižší dôchodok, a preto by sa malo zosúladenie pracovného a rodinného života, najmä v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, aj naďalej podporovať prostredníctvom praktických opatrení, čo je proces, do ktorého treba vo väčšej miere zapojiť mužov;

M.  keďže miera zamestnanosti žien je na úrovni 63 %, respektíve 53,5 %, ak sa zamestnanosť meria v ekvivalentoch plného pracovného času(29); keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,4 % a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je v priemere 39 %; keďže zapojenie žien do trhu práce sa nie vždy prejavuje ich vplyvom, pričom riadiace a rozhodovacie pozície sú zväčša obsadené mužmi, čo ženy obmedzuje v ich možnostiach mať vplyv a znamená demokratický deficit pri rozhodovaní vzhľadom na to, že ženy tvoria polovicu populácie; keďže podpora rodovej rovnosti presahuje zákaz diskriminácie na základe pohlavia a ukázalo sa, že pozitívna diskriminácia na podporu žien je nevyhnutná na ich plnohodnotné začlenenie do pracovného trhu, politického a hospodárskeho rozhodovania a spoločnosti ako takej; keďže vylúčenie žien z riadiacich funkcií a rozhodovacích orgánov má škodlivý vplyv na ich schopnosť ovplyvňovať ich vlastný rozvoj a emancipáciu, ako aj rozvoj spoločnosti;

N.  keďže využívanie rodových kvót a striedavých zoznamov pri politickom rozhodovaní sa ukazuje byť najúčinnejším nástrojom na riešenie diskriminácie a rodovej mocenskej nerovnováhy, ako aj zlepšenie demokratického zastúpenia v politických rozhodovacích orgánoch;

O.  keďže neschopnosť podporovať politiky umožňujúce rovnováhu pracovného a osobného života, nedostatočné podporovanie pružného pracovného času, najmä v prípade mužov, a nízka miera využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky predstavujú významné prekážky brániace ženám v dosahovaní ekonomickej nezávislosti a rovnakého plnenia rodinných a domácich povinností;

P.  keďže chudoba v Európe má neprimerane ženskú podobu a zahŕňa najmä osamelé matky, ženy so zdravotným postihnutím, mladé ženy, staršie ženy, migrantky a ženy z etnických menšín, z ktorých všetky sú postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, pričom túto situáciu ďalej zhoršuje hospodárska kríza a konkrétne úsporné opatrenia, ktoré by nemali byť dôvodom na menej úsilia zameraného na dosiahnutie rovnosti, a takisto čelia neistote zamestnania, zamestnávaniu na kratší pracovný čas, nízkym mzdám a dôchodkom, ťažkostiam pri získaní prístupu k základným sociálnym a zdravotníckym službám, ako aj skutočnosti, že v súčasnosti sa rušia najmä pracovné miesta vo verejnom sektore a služby v oblasti starostlivosti, v dôsledku čoho má hľadisko rodovej rovnosti ešte väčší význam;

Q.  keďže ženy vo vidieckych oblastiach viac trpia viacnásobnou diskrimináciou a rodovými stereotypmi než ženy v mestských oblastiach a keďže miera zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je omnoho nižšia než miera zamestnanosti žien v mestách; keďže vidiecke oblasti sú postihnuté absenciou vysokokvalitných pracovných príležitostí; keďže okrem toho sa veľa žien na oficiálnom trhu práce nikdy aktívne nezúčastňovalo, a preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté do štatistík nezamestnanosti, čo vedie k osobitným finančným a právnym problémom v súvislosti s právom na materskú dovolenku a pracovnú neschopnosť, nadobudnutím dôchodkových práv a prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj k problémom v prípade rozvodu;

R.  keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy ešte stále výrazne ovplyvňujú rozdelenie práce v domácnosti, vzdelávanie, kariérny postup, prácu na pracovisku a spoločnosť ako takú;

S.  keďže rodové stereotypy a tradičné štruktúry majú negatívny vplyv na zdravie a univerzálny prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a s tým súvisiacim právam, ktoré sú základnými ľudskými právami, a preto by nikdy nemali byť obmedzované; keďže právo ovládať vlastné telo a právo na sebaurčenie sú základným predpokladom univerzálnej rovnosti;

T.  keďže každý šiesty pár na svete má v nejakej podobe problém s neplodnosťou; keďže Komisia by mala predložiť novú porovnávaciu analýzu lekársky asistovanej reprodukcie v EÚ, pretože štúdia z roku 2008 (SANCO/2008/C6/051), ktorá v tom čase preukázala výraznú nerovnosť v prístupe k liečbe plodnosti, je zastaraná;

U.  keďže ešte stále existujú vzdelávacie zariadenia, ktoré uplatňujú rodovú segregáciu, a učebné materiály často obsahujú stereotypy, ktoré prispievajú k zachovávaniu oddelenia tradičných úloh pripisovaných dievčatám a chlapcom, čo má negatívny vplyv na možnosti ich výberu; keďže toto rozdelenie úloh ešte viac upevňuje aj ich zobrazovanie a obraz žien v médiách, informácie dostupné na internete a reklama;

V.  keďže transsexuáli v súčasnosti v celej EÚ pre svoju rodovú identitu alebo rodový prejav čelia častej diskriminácii, obťažovaniu a násiliu;

W.  keďže EÚ nesie zodpovednosť a zohráva svoju úlohu ako model rodovej rovnosti a práv žien, čo je oblasť, ktorá by sa mala stať kľúčovou otázkou v jej vonkajších vzťahoch; keďže rodová rovnosť, boj proti rodovo motivovanému násiliu a posilnenie postavenia žien sú nevyhnutné na dosiahnutie medzinárodných rozvojových cieľov a úspešnej zahraničnej politiky EÚ, jej politiky rozvojovej spolupráce a politiky v oblasti medzinárodného obchodu; keďže ženy sú nielen zraniteľnejšie z hľadiska dôsledkov energetickej, environmentálnej a klimatickej zmeny, ale taktiež sú významnými aktérkami v oblasti zmierňovacích a adaptačných stratégií a hnacím motorom spravodlivého a udržateľného modelu rastu;

X.  keďže inštitucionálne mechanizmy sú nevyhnutným základom pre dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže rodová rovnosť sa musí spolu s koncepciami uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a posúdenia rodového vplyvu považovať za významný, prierezový aspekt všetkých oblastí politiky v EÚ a jej členských štátoch;

Y.  keďže členenie údajov podľa pohlavia je zásadne dôležitým nástrojom na dosiahnutie skutočného pokroku a efektívne hodnotenie výsledkov;

Z.  keďže v posledných rokoch získali v niekoľkých členských štátoch verejný priestor hnutia smerujúce proti rodovej rovnosti, ktoré sa snažia posilňovať tradičné rodové úlohy a ktoré spochybňujú dosiahnuté úspechy v oblasti rodovej rovnosti;

AA.  keďže existujúce výzvy a získané skúsenosti ukazujú, že pre neexistujúcu jednotnú politiku v rôznych oblastiach bolo v minulosti ťažké dosiahnuť rodovú rovnosť a že je potrebný vhodný podiel finančných prostriedkov a lepšia koordinácia, šírenie a presadzovanie práv žien, a to so zreteľom na rôznorodé situácie;

Všeobecné odporúčania

1.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a prijala novú samostatnú stratégiu pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe zameranú na vytváranie rovnakých príležitostí a vychádzajúcu z prioritných oblastí predchádzajúcej stratégie s cieľom skoncovať so všetkými formami diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy na pracovnom trhu, pokiaľ ide o mzdy, dôchodky, rozhodovanie, prístup k tovaru a službám, zosúladenie rodinného a pracovného života a všetky formy násilia páchaného na ženách a o odstránenie diskriminačných štruktúr a praktík súvisiacich s pohlavím; zdôrazňuje, že v rámci novej stratégie pre práva žien a rodovú rovnosť sa musia dôkladne zohľadniť viacnásobné a prierezové formy diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv, ktoré majú spoločné základné faktory, ale postihujú ženy odlišne, a že treba vypracovať konkrétne opatrenia na posilnenie práv rôznych skupín žien vrátane žien so zdravotným postihnutím, migrantiek a príslušníčok etnických menšín, rómskych žien, starších žien, osamelých matiek a LGBTI;

2.  vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala opatrenia zamerané na odstránenie diskriminácie všetkých žien v ich rozmanitosti v rámci širšej protidiskriminačnej stratégie a osobitného a samostatného plánu v oblasti LGBTI; na tento účel naliehavo žiada Radu, aby čo najskôr dospela k spoločnej pozícii k návrhu smernice Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, rod alebo sexuálnu orientáciu, ktorý je zablokovaný od jeho prijatia Európskym parlamentom v apríli 2009;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie 2010 – 2015 sa konkrétne nerieši otázka zdravotného postihnutia, a to i napriek tomu, že ženy so zdravotným postihnutím sú často v horšej situácii než muži so zdravotným postihnutím a sú viac vystavené rizikám chudoby a sociálneho vylúčenia; preto vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala potrebami žien so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť ich väčšie zapojenie do pracovného trhu; v tomto zmysle taktiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie 2010 – 2020 neobsahuje integrovaný pohľad na rodové záležitosti ani samostatnú kapitolu venovanú politikám v oblasti zdravotného postihnutia s osobitným dôrazom na rodovú problematiku;

4.  vyzýva Komisiu, aby štruktúrovaným spôsobom zapojila občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov do vypracúvania a priebežného hodnotenia tejto stratégie;

5.  vyzýva členské štáty, aby v súkromnom aj verejnom sektore posilňovali a presadzovali plné uplatňovanie kolektívneho vyjednávania, ktoré je nenahraditeľným nástrojom na úpravu pracovných vzťahov, boj proti mzdovej diskriminácii a presadzovanie rovnosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení uplatňovania smernice 2004/113/ES, ktorou sa vykonáva zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám, vzali do úvahy prípady diskriminácie;

7.  vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu, ktorú chce EÚ zohrávať vo svete a v spolupráci s členskými štátmi vrátane ich príslušných orgánov z hľadiska podpory rodovej rovnosti v Únii aj za jej hranicami, a aby sa tieto ciele snažila dosiahnuť prostredníctvom koncepcie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach, ako aj prostredníctvom jednotlivých cielených a konkrétnych opatrení; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť rodové hľadisko a boj proti rodovo motivovanému násiliu do zahraničnej politiky EÚ, jej politiky rozvojovej spolupráce a politiky medzinárodného obchodu a ochrániť potrebné finančné nástroje a ľudské zdroje;

8.  vyjadruje opäť poľutovanie nad tým, že stratégia Európa 2020 uspokojivo nezahŕňala rodové hľadisko, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zaistili začlenenie rodovej rovnosti do všetkých programov, opatrení a iniciatív začatých v rámci tejto stratégie a aby pre rovnosť žien a mužov v rámci tejto stratégie zaviedli osobitný pilier, zvážili ciele budúcej stratégie ako aspekt európskeho semestra a do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zaviedli rodové hľadisko a ročný prieskum rastu;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali, analyzovali a zverejňovali spoľahlivé štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia a ukazovateľov rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky a na všetkých úrovniach riadenia, na základe činnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a Agentúry Európskej únie pre základné práva tak, aby bolo možné analyzovať koncepciu a uplatňovanie stratégií rodovej rovnosti v EÚ a členských štátoch, aktualizovať tieto stratégie a hodnotiť uplatňovanie začlenenia rodových otázok do všetkých príslušných vnútroštátnych oblastí politiky a oblastí politiky Únie, a ak je to možné, aby ďalej rozčlenili tieto údaje na základe rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery a zdravotného postihnutia s cieľom umožniť prierezovú analýzu pre všetky politické oblasti, čím sa zdokumentuje viacnásobná diskriminácia, ktorej sú vystavené niektoré skupiny žien; nabáda Komisiu a členské štáty, aby iniciovali posúdenia vplyvu politík členských štátov na rodovú rovnosť, najmä keď členské štáty navrhujú reformy pracovného práva a dôchodkov;

10.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh stratégie vo forme praktického akčného plánu s jasným uvedením príslušných zúčastnených strán, pričom zabezpečí, aby zohľadnila najmä nižšie spomenuté konkrétne návrhy v oblasti násilia páchaného na ženách, práce a času, žien na riadiacich a rozhodovacích pozíciách, finančných zdrojov, zdravia, vedomostí, vzdelávania a médií, globálneho pohľadu, ako aj inštitucionálnych mechanizmov a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že v príslušných prípadoch a pri plnom rešpektovaní právomocí EÚ je potrebné zaviesť legislatívne kroky na posilnenie právneho rámca v oblasti rodovej rovnosti;

Násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie

11.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami na boj proti násiliu páchanému na ženách, aby predložila právny akt, ktorým sa zabezpečí jednotný systém na zber štatistických údajov, ako aj posilnený prístup členských štátov k prevencii a potláčaniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a umožní sa jednoduchý prístup k spravodlivosti;

12.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami smernice 2012/29/EÚ začlenila vymedzenie pojmu rodovo motivovaného násilia do budúcej stratégie a čo najskôr predložila komplexnú stratégiu pre oblasť násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia, ktorá zahŕňa záväzný legislatívny akt; žiada Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku tým, že prijme jednomyseľné rozhodnutie, ktorým doplní zoznam oblastí trestnej činnosti uvedený v článku 83 ods. 1 ZFEÚ o rodovo motivované násilie;

13.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru a čo najskôr iniciovala tento postup a aby podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru členskými štátmi prostredníctvom novej stratégie a aktívne bojovala proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách; vyzýva členské štáty, aby Istanbulský dohovor čo najskôr podpísali a ratifikovali;

14.  opätovne vyzýva Komisiu, aby rok 2016 vyhlásila za Európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, počas ktorého by prioritou mala byť podpora ďalekosiahlych a účinných stratégií na výrazné zníženie rozsahu násilia páchaného na ženách a dievčatách;

15.  vyzýva EÚ, aby podporovala členské štáty pri príprave kampaní a stratégií boja proti každodennému obťažovaniu žien na verejnosti a v procese odovzdávania najlepších postupov členským štátom;

16.  domnieva sa, že je nevyhnutné ďalej monitorovať transpozíciu a vykonávanie smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernice o európskom ochrannom príkaze do roku 2015 a po ňom;

17.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie zakotvila kampane „nulovej tolerancie“ a podporovala členské štáty pri intenzívnejšom informovaní spoločnosti o probléme násilia páchaného na ženách a pri propagácii výročných informačných kampaní o pôvode násilia a zneužívania, a pokiaľ ide o prevenciu, prístup k spravodlivosti a podporu obetí; zdôrazňuje, že je dôležité konkrétnejšie zahrnúť celú spoločnosť, a najmä mužov a chlapcov, do boja proti násiliu páchanému na ženách; takisto vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje iniciatívy v oblasti boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

18.  zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti násiliu páchanému na ženách a beztrestnosti je potrebná zmena postoja voči ženám a dievčatám v spoločnosti, keďže ženy sú príliš často zobrazované v podriadených úlohách a násilie páchané na nich sa príliš často toleruje alebo sa mu nepripisuje dôležitosť; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v opatreniach na zamedzenie a potlačenie násilia v mnohých jeho podobách a jeho hlavných príčin a pri ochrane zneužívaných žien a aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na rôzne aspekty vrátane intenzívnejšej podpory útulkov pre ženy a organizácií na podporu žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, a preventívnych opatrení, akými sú boj proti rodovým stereotypom a diskriminačným sociálno-kultúrnym postojom od útleho detstva, ako aj trestanie páchateľov;

19.  konštatuje, že feminizácia chudoby môže viesť k zintenzívneniu obchodovania so ženami, sexuálneho vykorisťovania a nútenej prostitúcie, čo ženy obmedzuje v zmysle väčšej finančnej závislosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dôvody, pre ktoré sa ženy uchyľujú k prostitúcii, a spôsoby zamedzenia dopytu; zdôrazňuje dôležitosť programov na ukončenie prostitúcie;

20.  pripomína dôležitosť systematickej odbornej prípravy kvalifikovaného personálu, ktorý sa stará o ženské obete fyzického, sexuálneho alebo duševného násilia; domnieva sa, že takáto odborná príprava je nevyhnutná pre poskytovateľov starostlivosti v prvej a druhej línii vrátane pohotovostných sociálnych služieb, lekárskych služieb, civilnej ochrany a policajných služieb;

21.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu, a žiada Komisiu, aby vyhodnotila a monitorovala vykonávanie a identifikovala najlepšie postupy, o ktoré by sa členské štáty mohli podeliť, s cieľom prijať novú stratégiu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi po tom, ako skončí platnosť súčasnej stratégie v roku 2016, pričom nová stratégia by mala zahŕňať rodové hľadisko a venovať prioritnú pozornosť právam obetí obchodovania, s osobitným dôrazom na obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a na nové metódy obchodovania, ktoré sa vyvíjajú, zatiaľ čo dochádza k eliminácii zaužívanejších metód, a tiež v záujme zabezpečenia transparentnosti a prístupnosti všetkých politík, rozpočtov a výsledkov členských štátov v rámci vypracúvania stratégie;

22.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomohla zaistiť, aby obete tzv. stalkingu mohli pri presune z jedného členského štátu EÚ do druhého využívať ochranu poskytovanú existujúcimi opatreniami, ako sú európsky ochranný príkaz, nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernica EÚ o obetiach, a aby zvážila ďalšie opatrenia na zlepšenie ochrany obetí stalkingu, keďže podľa dostupných údajov má 18 % žien v EÚ vo veku nad 15 rokov skúsenosti so stalkingom a každá piata obeť stalkingu uviedla, že rušivé správanie trvalo aspoň dva roky(30);

23.  vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné orgány členských štátov pri príprave ich akčných programov pre rodovú rovnosť a osobitnú pozornosť venovala novým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako sú počítačové obťažovanie a počítačový stalking(31), a vykonávala priebežné hodnotenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou s cieľom včas rozpoznať problémové oblasti a účinnejšie proti nim bojovať;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty umožňovali plnohodnotné právne uznanie preferovaného pohlavia osoby vrátane zmeny krstného mena, čísla sociálneho poistenia a ďalších ukazovateľov pohlavia v dokladoch totožnosti;

25.  opäť vyzýva Komisiu, aby v priestoroch Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a pod vedením koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách a dievčatách čo najskôr zriadila európske stredisko pre sledovanie násilia páchaného na ženách;

Práca a čas

26.  vyzýva Komisiu, aby v novej stratégii venovala osobitnú pozornosť rôznym spôsobom zosúladenia rodinného a pracovného života; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad stagnujúcimi rokovaniami o prijatí smernice o materskej dovolenke a opakuje, že Európsky parlament má neobmedzenú ochotu spolupracovať; súčasne vyzýva členské štáty, aby chránili práva týkajúce sa materstva, prijali opatrenia na zamedzenie nespravodlivému prepúšťaniu pracovníčok počas tehotenstva a chránili ženy a mužov s povinnosťami v oblasti opatery pred nespravodlivým prepustením;

27.  upozorňuje, že napriek dostupným finančným prostriedkom EÚ niektoré členské štáty uskutočnili rozpočtové škrty, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a kvalitu služieb starostlivosti o deti a náklady na ne, s následným negatívnym vplyvom na zosúladenie rodinného a pracovného života, čo má dosah najmä na ženy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala dosahovanie barcelonských cieľov a ďalej podporovala členské štáty pri vytváraní kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti s primeraným časom poskytovania starostlivosti a úspešne rozvíjala nové ciele v oblasti systémov starostlivosti o deti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania dostupnosti, kvality a prístupnosti cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby vyžadujúce si osobitnú opateru vrátane pomoci závislým osobám a zabezpečenia toho, aby dostupnosť týchto služieb bola zlučiteľná s plným pracovným časom v prípade žien aj mužov; konštatuje, že komplexnejšie zariadenia dennej starostlivosti a opatery sú závislé nielen od potrebných verejných politík, ale aj od stimulov pre zamestnávateľov, aby ponúkali takéto riešenia;

28.  zdôrazňuje dôležitosť pružných foriem práce pri poskytovaní možnosti zosúladiť pracovný a rodinný život pre ženy a mužov za predpokladu, že pracujúci má slobodu rozhodnúť sa, a poveruje Komisiu, aby koordinovala a presadzovala výmenu najlepších postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu informačných kampaní v záujme rovnakého rozdelenia domácich prác a starostlivosti a opatery, ako aj nevyhnutnosť lepších investícií do infraštruktúry v oblasti starostlivosti, podpory účasti mužov a zavedenia otcovskej dovolenky v trvaní najmenej 10 dní a rodičovskej dovolenky dostupnej pre oboch rodičov, ale s výraznými stimulmi pre otcov, napríklad neprenosnej rodičovskej dovolenky; zdôrazňuje, že rovnaká rodičovská dovolenka prospieva všetkým rodinným príslušníkom a môže byť stimulom na obmedzenie diskriminácie súvisiacej s rodičovskou dovolenkou;

29.  vyzýva na prijatie potrebných opatrení na podporu vyššej miery zamestnanosti žien, ako sú cenovo dostupná starostlivosť a starostlivosť o deti, primerané systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a flexibilita pracovného času a miesta práce; zdôrazňuje význam dobrých a bezpečných pracovných podmienok umožňujúcich ženám aj mužom zosúladiť pracovný a súkromný život a vyzýva Komisiu, aby koordinovala a presadzovala posilňovanie pracovných práv v záujme väčšej rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie zosúladenia rodinného, osobného a pracovného života je dôležitým prvkom oživenia hospodárstva, udržateľnej demografie a osobného a spoločenského blahobytu, a poznamenáva, že rovnakou účasťou mužov a žien na pracovnom trhu by sa mohol značne zvýšiť hospodársky potenciál EÚ a zároveň by sa mohla potvrdiť jeho spravodlivá a inkluzívna povaha; pripomína, že podľa odhadov OECD by úplná konvergencia v mierach účasti viedla do roku 2030 k zvýšeniu HDP na osobu o 12,4 %; zdôrazňuje, že hoci práca na kratší pracovný čas, ktorú zväčša vykonávajú ženy, môže uľahčiť zosúladenie rodinného a pracovného života, takisto je pravda, že znamená aj menej kariérnych príležitostí, nižšie príjmy a dôchodky, nedostatočné využívanie ľudského kapitálu, a teda aj nižší hospodársky rast a prosperitu;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité vyzvať Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby v záujme pravidelného hodnotenia zhromažďoval vyčerpávajúce, rodovo špecifické údaje týkajúce sa rozdelenia času na starostlivosť, opateru a prácu v domácnosti a na voľnočasové aktivity;

31.  keďže zloženie rodín a vymedzenie pojmu rodiny sa postupne menia, odporúča komplexnejšie právne predpisy týkajúce sa rodín a pracovnej oblasti, pokiaľ ide o rodiny osamelých rodičov a rodičovstvo LGBT osôb;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali hlas žien v sociálnom dialógu a zastúpenie žien v odborových zväzoch vo všetkých odvetviach;

33.  vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie podporovala ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 členskými štátmi v záujme posilnenia práv európskych zamestnancov pracujúcich v domácnosti alebo ako opatrovatelia;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné orgány členských štátov pri vytváraní stimulov pre zamestnávateľov, aby menili neoficiálnu prácu na oficiálne zamestnanie; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú možno pozorovať najmä v odvetviach, v ktorých dominujú ženy, ako je práca v súkromných domácnostiach; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti neistej práci a nelegálnej práci žien, ktorá prispieva k celkovej deregulácii štruktúr odmeňovania žien, čo spôsobuje rast chudoby medzi ženami, a to najmä v neskoršom veku, a má negatívny vplyv na sociálne zabezpečenie žien a úrovne HDP v EÚ, a aby zabezpečili, aby pracovníci využívali primeranú sociálnu ochranu; vyzýva na urýchlené vytvorenie európskej platformy na lepšie zamedzenie nelegálnej práci a odrádzanie od nej;

35.  zdôrazňuje, že feminizácia chudoby je výsledkom viacerých faktorov vrátane prerušenia kariéry žien, rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (16,4 %), rozdielu v dôchodkoch (39 %), rodových rozdielov v kariérnom postupe, skutočnosti, že ženy sú často zamestnané na základe neštandardných zmlúv (napríklad zmlúv na nedobrovoľný kratší pracovný čas, dočasných zmlúv alebo zmlúv na nulový počet hodín), neexistencie sociálneho zabezpečenia pre partnerov, ktorí pomáhajú samostatne zárobkovo činným osobám, a chudoby v domácnostiach osamelých matiek; zdôrazňuje, že zníženie úrovne chudoby o 20 miliónov ľudí do roku 2020 možno dosiahnuť pomocou politík zameraných na boj proti chudobe a diskriminácii, ktoré sa opierajú o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pomocou akčných programov, ktoré venujú mimoriadnu pozornosť znevýhodneným ženám a sú podporované opatreniami zameranými na chudobu žien, ako aj zlepšením pracovných podmienok v odvetviach s nízkymi príjmami, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú ženy vystavené z dôvodu zdravotného postihnutia, rasového alebo etnického pôvodu, sociálno-ekonomického postavenia, rodovej identity a ďalších faktorov, prispieva k feminizácii chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité sledovať vplyvy zdaňovania a modelov pracovného času súvisiacich s rodovou príslušnosťou na ženy a rodiny;

36.  očakáva, že Komisia prijme všetky dostupné opatrenia na presadenie všetkých aspektov smerníc EÚ o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a so ženami, a to aj zo strany sociálnych partnerov, ktorí rokujú o kolektívnych zmluvách, a že bude nabádať na dialóg so sociálnymi partnermi zameraný na otázky, ako sú transparentnosť platieb, podmienky pracovných zmlúv pre ženy na kratší pracovný čas a na určitý čas, a že zároveň podporí účasť žien v ekologických a inovačných odvetviach; zdôrazňuje, že dôchodky sú dôležitým faktorom ekonomickej nezávislosti ich príjemcov a že rozdiely v dôchodkoch odzrkadľujú nakumulované nevýhody kariéry na pracovnom trhu vyznačujúcom sa rodovými predsudkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú priamym dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a aby posúdili vplyv dôchodkových systémov na ženy, s osobitnou pozornosťou venovanou zmluvám na kratší pracovný čas a neobvyklým zmluvám;

37.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania informovanosti o koncepcii spoločnej zodpovednosti na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom odvetví; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prispievali k presadzovaniu stratégie, ktorá by viedla k tvorbe pracovných miest pre ženy vo vidieckych oblastiach a nepriamo i k zaisteniu slušných dôchodkov pre ženy-dôchodkyne v EÚ, ktoré žijú v problematických podmienkach, a žiada o podporu politického úsilia zameraného na posilnenie úlohy žien v poľnohospodárstve a ich primerané zastúpenie na všetkých politických, hospodárskych a spoločenských fórach v odvetví poľnohospodárstva;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali sociálno-ekonomické prekážky, ktorým čelia ženy v osobitných podmienkach, napríklad vo vidieckych oblastiach, v odvetviach s prevahou mužov, vo vyššom veku, ako aj ženy so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že ženy naďalej čelia väčšej pracovnej neistote ako muži a že neistota v zamestnaní sa zvýšila v dôsledku krízy, a vyjadruje znepokojenie nad počtom a podielom žien, ktoré sú vystavené chudobe pracujúcich; zastáva názor, že pomoc ženám pri ich návrate na pracovný trh si vyžaduje viacrozmerné politické riešenia zahŕňajúce celoživotné vzdelávanie a opatrenia na boj proti neistým pracovným miestam a na podporu práce s právami a diferencovaných postupov organizácie práce; žiada Komisiu a členské štáty, aby posilňovali rodové hľadisko vo všetkých programoch zameraných na tvorbu pracovných miest, ktorými sa vytvárajú kvalitné pracovné miesta v súlade s programom dôstojnej práce MOP;

39.  zdôrazňuje, že hospodársky rast a konkurencieschopnosť v EÚ závisia od odstránenia nesúladu medzi dosiahnutou úrovňou vzdelania žien (60 % absolventov univerzít v Európe tvoria ženy) a ich účasťou a postavením na trhu práce; zdôrazňuje potrebu bojovať proti všetkým aspektom vertikálnej a horizontálnej segregácie, ktorá obmedzuje zamestnávanie žien na určité odvetvia a vylučuje ich z vyšších úrovní hierarchie podnikov; zdôrazňuje, že súčasné právne predpisy, ktoré zahŕňajú pozitívnu diskrimináciu, najmä vo verejnom sektore niektorých členských štátov, zlepšili rodovú rovnosť na vstupnej úrovni, ale že by sa mali rozšíriť na všetky úrovne pracovnej kariéry;

Účasť na rozhodovaní a podnikanie žien

40.  poukazuje na to, že zďaleka najväčšie zvýšenie zastúpenia žien v riadiacich orgánoch spoločností nastalo v krajinách, ktoré už prijali právne predpisy v oblasti povinných kvót, a že v členských štátoch, v ktorých neboli zavedené žiadne povinné opatrenia, spoločnosti ani zďaleka nedosahujú prijateľnú rodovú rovnováhu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať transparentné postupy vymenúvania žien za členov bez výkonnej funkcie v správnych radách spoločností kótovaných na burze; nabáda verejný sektor a súkromný sektor, aby naplánovali dobrovoľné systémy na podporu žien na vedúcich pozíciách; vyzýva Komisiu, aby do stratégie zahrnula konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o rovnaké zastúpenie žien a mužov na vedúcich pozíciách, a podporila Radu pri rokovaniach o prijatí smernice o vyváženom zastúpení mužov a žien v nevýkonných radách; žiada Radu, aby čo najskôr dosiahla spoločnú pozíciu k tomuto návrhu smernice;

41.  vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vytvorila stimuly, ktoré povedú k vyváženejšiemu zastúpeniu žien a mužov v orgánoch miestnej samosprávy, regionálnych a národných parlamentoch a v Európskom parlamente, a v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť rodovo vyvážených volebných zoznamov, na čele ktorých bude striedavo muž alebo žena; zdôrazňuje význam kvót pre zvyšovanie účasti žien na politickom rozhodovaní; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby v rámci svojich vlastných rozhodovacích orgánov prijali vnútorné opatrenia na zvýšenie rovnosti, a to tým, že na pozície EÚ na vysokej úrovni navrhnú ako mužského, tak aj ženského kandidáta; domnieva sa, že rovnosť by mala byť pre Komisiou nutnosťou a že vymenovanie Komisie vychádzajúce z rovnosti je významným ukazovateľom budúcej práce v oblasti rovnosti;

42.  upozorňuje na nerovnováhu v zapojení mužov a žien do rozhodovania v politike, verejnej správe a hospodárstve a na to, že prekážky brániace v zapojení žien možno pripísať kombinácii diskriminácie na základe pohlavia a stereotypom v správaní, ktoré stále pretrvávajú v podnikaní, politike aj spoločnosti; pripomína, že ženy tvoria 60 % nových absolventov, sú však nedostatočne zastúpené, napríklad v odvetví vedy a výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť žien o príležitostiach v oblasti odbornej prípravy v tejto oblasti a aby pre ne zabezpečili rovnaké šance, ako majú muži, pokiaľ ide o získanie zamestnania a kariérny rozvoj v rámci príslušných povolaní; konštatuje, že kariéry žien sa vo všeobecnosti vyznačujú absenciou výrazného postupu; vyzýva členské štáty, aby ponúkli svoje povzbudenie a podporu ženám, aby mohli mať úspešnú kariéru, a to aj prostredníctvom pozitívnej diskriminácie, ako sú programy na vytváranie sietí a mentorské programy, ako aj vytváraním primeraných podmienok a zabezpečením rovnakých príležitostí u mužov všetkých vekových kategórií, pokiaľ ide o odbornú prípravu, napredovanie, rekvalifikáciu a preškolenie; zdôrazňuje dôležitosť politík zameraných na rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti zamestnanosti, uznávajúc potenciálnu zraniteľnosť žien vo vedúcich funkciách; zdôrazňuje, že predovšetkým Komisia by mala podporovať politiky proti obťažovaniu na pracovisku(32);

43.  zdôrazňuje, že ženy predstavujú 52 % celkového obyvateľstva Európy, ale len jednu tretinu samostatne zárobkovo činných osôb alebo všetkých začínajúcich podnikateľov v EÚ; poukazuje na dôležitosť podporných programov pre ženy-podnikateľky, ako aj pre ženy pracujúce v oblasti vedy a v akademickej sfére, a naliehavo vyzýva EÚ, aby takéto programy konkrétnejšie podporovala; vyzýva Komisiu, aby analyzovala a rozvíjala návrhy spôsobov, ako podnietiť záujem žien o zakladanie podnikov; zdôrazňuje, že potenciálne podnikateľky, vedkyne a akademičky by mali byť informované o podporných programoch a možnostiach financovania; nabáda členské štáty, aby presadzovali opatrenia a činnosti na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodnú podnikať, nabádali ženy na podnikanie, uľahčili a zjednodušili prístup k financovaniu a ďalším formám podpory a obmedzili administratívnu záťaž a iné prekážky, ktoré bránia ženám zakladať nové podniky;

Finančné zdroje

44.  opätovne upriamuje pozornosť na to, stále existuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý sa v posledných rokoch sotva znížil; zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov vyplývajú z nedostatočnej účasti žien na pracovnom trhu, vertikálnej a horizontálnej segregácie, ako aj zo skutočnosti, že v odvetviach, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené, sú často nižšie platy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice 2006/54/ES a navrhla konkrétne legislatívne i nelegislatívne opatrenia, ktoré budú zohľadňovať štrukturálne mzdové rozdiely, s cieľom zabezpečiť transparentnosť miezd a uplatňovať sankcie, čím sa znížia rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a aby predkladala výročnú správu o pokroku v tejto oblasti; nabáda členské štáty, aby uznali potenciál najnovšej smernice o verejnom obstarávaní ako nástroja na presadzovanie a posilňovanie politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti tým, že zvážia stanovenie požiadaviek vychádzajúcich z platných právnych predpisov členských štátov o rovnakom zaobchádzaní a rodovej rovnosti ako nevyhnutných predpokladov v prípade zmlúv o verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či by sa sociálne doložky v oblasti verejného obstarávania mohli použiť ako potenciálny nástroj na posilnenie politiky sociálneho začlenenia; uznáva, že pri realizácii tohto zámeru sa musia dodržiavať právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave svojich fiškálnych politík, sociálneho zabezpečenia a verejných služieb zohľadňovali demografický vývoj a zmeny, pokiaľ ide o veľkosť a zloženie domácností;

46.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v boji proti chudobe, ktorá sa osobitne dotýka osamelých matiek a ktorú ešte viac prehĺbila kríza vedúca k vyššej miere sociálneho vylúčenia,

47.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí o intenzívnejšie využívanie štrukturálnych fondov na investície do verejnej starostlivosti o deti a starších ľudí, čo je základná stratégia zvyšovania zapojenia žien do pracovného trhu;

48.  opakuje, že smernica 2006/54/ES v súčasnej podobe nie je dostatočne účinná pri riešení rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a dosahovaní cieľa rodovej rovnosti v zamestnaní a práci; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zrevidovala túto smernicu;

49.  domnieva sa, že politiky a nástroje zamerané na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, ako sú záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, by mali uspokojovať osobitné potreby mladých mužov a žien s cieľom umožniť im prístup na pracovný trh; konštatuje, že podiel mladých žien, ktoré nemajú zamestnanie, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je vyšší ako podiel mladých mužov; požaduje aj v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia, aby bolo možné vytvoriť zodpovedajúce politiky založené na dôkazoch;

50.  vyzýva Komisiu, aby investičný balík schválený v roku 2014, ako aj záruku pre mladých ľudí dôraznejšie zamerala na konkrétnu situáciu a osobitné potreby dievčat a žien;

51.  zdôrazňuje dôležitosť príkladov výmeny najlepších postupov a iniciatív s cieľom zabrániť tendencii nevyužívania kvalifikácie v prípade žien, zvyšovať ich zručnosti alebo im poskytovať odbornú prípravu, ktorá im umožní opätovný vstup na pracovný trh po tom, ako sa starali výlučne o svoje deti či iné závislé osoby; zdôrazňuje tiež význam zlepšenia a uľahčenia uznávania diplomov a kvalifikácií, aby sa zabránilo nevyužívaniu schopností kvalifikovaných žien, ako sa to často stáva v prípade migrantiek;

Zdravie

52.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zabezpečovaní kvalitných, geograficky primeraných a ľahko dostupných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, bezpečných a legálnych interrupcií a antikoncepcie, ako aj všeobecnej zdravotnej starostlivosti;

53.  naliehavo žiada Komisiu, aby zaradila sexuálne a reprodukčné zdravie a práva do svojej nasledujúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia s cieľom zaistiť rovnosť medzi ženami a mužmi a doplniť národné politiky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

54.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na prevenciu sexuálne prenosných chorôb a metódy prevencie, ako aj na prevenciu a výskum s cieľom zlepšiť včasné odhaľovanie chorôb, ako sú ženské formy rakoviny (rakovina prsníka, krčka maternice a vaječníkov), pravidelnými gynekologickými kontrolami a prehliadkami;

55.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii a Svetovej zdravotníckej organizácii, aby poruchy rodovej identity odstránili zo zoznamu duševných porúch a porúch správania, aby zabezpečili nepatologizujúcu zmenu klasifikácie v rámci rokovaní o 11. verzii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11) a aby zaistili nepatologický prístup k rodovej rozmanitosti v detstve;

56.  uznáva význam sexuálnych a reprodukčných práv a vyzýva Komisiu, aby vytvorila modely najlepších postupov vzdelávania v oblasti sexuality a vzťahov pre mladých ľudí v celej Európe;

57.  zdôrazňuje, že Komisia musí uskutočniť rodový audit s cieľom zaistiť, aby sa politiky EÚ v oblasti zdravia a výskum financovaný z prostriedkov EÚ čoraz viac venovali zdravotnému stavu a diagnózam žien;

58.  zdôrazňuje význam informačných kampaní zameraných na príznaky ochorení pre jednotlivé pohlavia, ako aj na rodové úlohy a stereotypy, ktoré majú vplyv na zdravie, a vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala výskumné programy zohľadňujúce rodovú rovnosť;

59.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na (lekársku) podporu plodnosti a skoncovali s diskrimináciou v oblasti prístupu k liečbe plodnosti a asistovanej reprodukcii; v tejto súvislosti tiež berie na vedomie dôležitosť podpory adopcií;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali a realizovali programy sexuálnej výchovy na školách a zabezpečili poradenstvo a prístup k antikoncepcii pre mladých ľudí;

Vedomosti, vzdelávanie a médiá

61.  vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch vytvorila stimuly pre kompetentnú odbornú prípravu v oblasti kritického prístupu k médiám v záujme spochybňovania stereotypov a štruktúr a aby sa podelila o príklady najlepších postupov, a tým preskúmala spôsoby zobrazovania stereotypov v učebných materiáloch používaných v súčasnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila programy na zvýšenie informovanosti o stereotypoch, sexizme a tradičných úlohách mužov a žien v oblasti vzdelávania a médií a aby uskutočnila kampane za pozitívne ženské a mužské vzory; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že boj proti šikanovaniu a predsudkom voči LGBTI osobám na školách, či už ide o študentov, rodičov alebo učiteľov, by mal byť súčasťou úsilia EÚ o boj proti rodovým stereotypom; v tomto ohľade zdôrazňuje dôležitosť rodovo spravodlivých vyučovacích metód pre učiteľov tak, aby bolo možné jasne uviesť výhody rodovej rovnosti a rozmanitej spoločnosti;

62.  vyzýva členské štáty a najmä regulačné orgány médií, aby zvážili miesto poskytované – z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska – ženám a podporovali vyvážený, nestereotypný obraz žien spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien, ich rozličné úlohy a identitu, a aby zabezpečili, aby komerčné audiovizuálne médiá neobsahovali žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia ani ponižujúce zobrazenia žien, s osobitným dôrazom na internetové médiá, ktoré sú často zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť prístup žien k pracovným príležitostiam v médiách, a najmä na rozhodovacích pozíciách; vyzýva Komisiu, aby upozorňovala členské štáty na potrebu toho, aby verejné a zákonné médiá pôsobili pri prezentácii rozmanitosti ako vzory; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pevnejšie zaviazali skoncovať so sexistickými stereotypmi v médiách, a upozorňuje na dôležité opatrenia zaradené do správy Európskeho parlamentu o odstraňovaní rodových stereotypov, ktorá bola prijatá v roku 2013;

63.  poukazuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie a posilňovanie postavenia v boji proti rodovým stereotypom a pri skoncovaní s diskrimináciou na základe pohlavia, a na pozitívny vplyv na ženy, ako aj celkovo na spoločnosť a hospodárstvo; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vštepovať tieto hodnoty od útleho veku a realizovať kampane na zvyšovanie informovanosti na pracoviskách a v médiách, pričom podčiarkuje úlohu mužov pri podpore rovnosti, rovnomerného rozdelenia rodinných povinností a dosahovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

64.  zdôrazňuje, že dodržiavanie rodovej rovnosti by sa malo považovať za kritérium pre všetky programy v oblasti kultúry, vzdelávania a výskumu financované EÚ, a žiada Komisiu, aby do svojho programu Horizont 2020 zaradila osobitnú oblasť výskumu v rodovej oblasti;

65.  poveruje Komisiu, aby vypracovala štúdiu o každodennom vplyve zobrazovania oboch pohlaví na verejnosti, v médiách a vo vzdelávacích zariadeniach s osobitným dôrazom na šikanovanie na školách, nenávistné slovné prejavy a rodovo motivované násilie;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kampane a iniciatívy na podporu aktívnej účasti občanov v spoločnosti, zamerané predovšetkým na ženy a migrantky;

Globálny pohľad

67.  žiada Komisiu, aby zaistila, aby sa v rámci európskej rozvojovej spolupráce uplatňoval prístup založený na ľudských právach, najmä rodovej rovnosti, odbornej príprave žien, boji proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a odstránení detskej práce; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k zdraviu, najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam, je základným ľudským právom, a podčiarkuje právo na dobrovoľný prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva vrátane bezpečnej a legálnej starostlivosti v súvislosti s interrupciou, poskytovania informácií a vzdelávania na účely zníženia úmrtnosti matiek a detí a odstránenia všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských a predčasných sobášov a manželstiev vynútených násilím, rodovo motivovaného zabíjania, nútenej sterilizácie a znásilnenia medzi manželmi;

68.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné začleniť rodový pohľad do všetkých prvkov plánovania bezpečnosti potravín, pretože ženy zodpovedajú za 80 % poľnohospodárstva v Afrike;

69.  vyzýva Komisiu, aby sa v rámci politiky rozšírenia a susedskej politiky a v oblastiach rozvojovej spolupráce, obchodných a diplomatických vzťahov zasadzovala za zavedenie normy, v rámci ktorej by sa práva žien vymedzili ako ľudské práva a platil by záväzok ich dodržiavania ako súčasti štruktúrovaných dialógov v rámci všetkých partnerstiev a dvojstranných rokovaní EÚ; zdôrazňuje význam participatívnej spolupráce so všetkými zúčastnenými stranami, najmä s organizáciami pre práva žien, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi a regionálnymi vládnymi združeniami v kontexte rozvojovej spolupráce; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala, že uvedenie dievčat na čele globálneho rozvoja poskytuje rámec na zabezpečenie toho, aby sa ľudské práva dievčat dodržiavali, presadzovali a uplatňovali, a vyzýva na začlenenie „Deklarácie dievčat“ (Girl Declaration) a jej cieľov do jadra stratégie rodovej rovnosti po roku 2015; zdôrazňuje význam uskutočňovania informačných kampaní v komunitách, kde dochádza k rodovo motivovanému porušovaniu ľudských práv;

70.  vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie akčného plánu na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti členskými štátmi; pripomína medzinárodnému spoločenstvu, že ženy a dievčatá potrebujú ochranu, predovšetkým pred znásilňovaním ako vojnovou zbraňou a pred nútenou prostitúciou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že sexuálne násilie páchané na ženách sa naďalej používa ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že je nutné vykonať viac na zaistenie dodržiavania medzinárodného práva, ochrany obetí a prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci pre ženy a dievčatá zneužité v konfliktoch;

71.  naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci Európskou úniou a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými donormi, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch;

72.  zdôrazňuje význam rodovo citlivej azylovej a migračnej politiky, uznania hrozby zmrzačenia pohlavných orgánov ako dôvodu na azyl a vypracovania príslušných usmernení, ako aj koordinácie príkladov najlepších postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť individuálneho práva na pobyt, keďže inak dochádza k mocenskej nerovnováhe, a to najmä u migrantiek v prípade domáceho násilia; vyzýva Komisiu, aby posúdila a identifikovala konkrétne kroky, ktoré môžu zaistiť posilnenie a plnohodnotné dodržiavanie práv žiadateliek o azyl v celom konaní o azyle;

73.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje rozdelené podľa pohlavia s cieľom vykonať hodnotenie vplyvu pre ženy v oblasti klimatickej, environmentálnej a energetickej politiky;

74.  zdôrazňuje, že hoci vo vojenských a civilných misiách na riešenie kríz, na ktorých sa podieľa Európska únia, sú prítomní poradcovia pre rodové otázky, je naďalej potrebné zvýšiť počet žien zapojených do operácií a misií na všetkých úrovniach rozhodovania, ako aj do rokovaní o mieri a procesov rekonštrukcie; trvá na tom, že v prípade každej misie by mala existovať osobitná stratégia pre práva dievčat a žien a rodovú rovnosť; ďalej sa domnieva, že v rámci nasledujúceho akčného plánu ESVČ pre ľudské práva sa musí zakotviť osobitná kapitola o rodovej rovnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam neustálej a intenzívnej spolupráce medzi Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a ESVČ;

Inštitucionálne mechanizmy a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

75.  vyzýva Komisiu, aby podporovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a posúdenia rodového vplyvu vo všetkých oblastiach a pre každý legislatívny návrh na všetkých úrovniach riadenia, a teda zabezpečila konkrétne ciele v oblasti rodovej rovnosti; žiada Dvor audítorov, aby pri posudzovaní plnenia rozpočtu EÚ tiež uplatňoval rodové hľadisko; podobne žiada členské štáty, aby do svojich rozpočtov zaviedli rodový rozmer s cieľom analyzovať vládne programy a politiky, ich vplyv na rozdelenie zdrojov a ich prispenie k rovnosti medzi mužmi a ženami;

76.  takisto vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi, organizáciami pre práva žien a sociálnymi partnermi;

77.  zdôrazňuje význam primeraného financovania vnútroštátnych orgánov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a antidiskriminačných orgánov; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, a postupov pri vykonávaní smerníc o rodovej rovnosti; v tejto súvislosti takisto vyzýva Komisiu, aby podporovala plnenie Európskej charty rovnosti žien a mužov v miestnom živote a kontinuitu mimovládnych organizácií prostredníctvom organizácií pre práva žien a ďalších organizácií zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti prostredníctvom primeranej a predvídateľnej finančnej podpory; v tejto súvislosti takisto žiada pokračujúcu finančnú podporu programu Daphne a zachovanie jeho podoby s cieľom umožniť predovšetkým organizáciám pre práva žien v členských štátoch, aby naďalej bojovali proti násiliu páchanému na ženách;

78.  zdôrazňuje význam partnerskej spolupráce medzi Komisiou a Európskym parlamentom, a preto navrhuje, aby komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť predložila Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v ústnej a písomnej forme výročnú správu o pokroku – z hľadiska Komisie, ako aj z hľadiska členských štátov, s podávaním správ o jednotlivých krajinách s konkrétnymi informáciami o každom členskom štáte – o cieľoch vytýčených v stratégii;

79.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom a Radou a zvolala výročný samit EÚ venovaný rodovej rovnosti a právam žien, s cieľom zistiť, aký pokrok sa dosiahol, a prijať obnovené záväzky;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(2) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(8) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(9) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(11) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4.
(12) Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.
(13) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.
(14) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
(15) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
(16) Ú. v. EÚ C 341E, 16.12.2010, s. 35.
(17) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(18) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0375.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.
(22) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2013)0073.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
(25) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(26) Prijaté texty, P7_TA(2013)0488.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(28) Prijaté texty, P7_TA(2014)0128.
(29) Správa Komisie o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 (SWD(2013)0171), s. 8.
(30) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 83 – 84 a 92 – 93.
(31) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 87.
(32) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 96.


Práva duševného vlastníctva v tretích krajinách
PDF 375kWORD 115k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o stratégii na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (2014/2206(INI))
P8_TA(2015)0219A8-0161/2015

Európsky parlament

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 1. júla 2014 s názvom Obchod, rast a duševné vlastníctvo – stratégia na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (COM(2014)0389),

–  so zreteľom na Stratégiu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách Komisie(1) a jej nezávislé posúdenie z novembra 2010,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 11 ods. 1 a článok 17 ods. 2,

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020 (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. marca 2014,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2008 s názvom Hospodársky vplyv falšovania a pirátstva, aktualizovanú v roku 2009,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2009 s názvom Pirátstvo digitálneho obsahu;

–  so zreteľom na spoločnú štúdiu Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (EPÚ/OHIM) z roku 2013 s názvom Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii,

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD o obchodnej politike z roku 2010 s názvom Politický príspevok k posilňovaniu práv duševného vlastníctva v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na štúdiu Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej organizácie duševného vlastníctva a Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2013 s názvom Podpora prístupu k zdravotníckym technológiám a inováciám,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie(2) (nariadenie o prekážkach obchodu),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 816/2006 zo 17. mája 2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia(4),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 953/2003 z 26. mája 2003 o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003(7),

–  so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a na vyhlásenie z Dauhy o dohode TRIPS a o verejnom zdraví, prijaté na ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie 14. novembra 2001,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu(10),

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. júla 2014 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu – výsledky na hraniciach EÚ za rok 2013(11),

–  so zreteľom na uznesenie Rady k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti na boj proti porušovaniu PDV na roky 2013 – 2017(12),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0161/2015),

A.  keďže konkurencieschopnosť EÚ závisí a čoraz viac bude závisieť od kreatívnosti a inovácií a keďže inteligentný rast – rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách – je jednou z troch priorít stratégie Európa 2020;

B.  keďže práva duševného vlastníctva prispievajú k rozvoju inovácií a kreativity, keďže ich ochrana je kľúčovou otázkou z hľadiska konkurencieschopnosti Európy a keďže EÚ preto potrebuje ambicióznejšiu stratégiu ochrany práv duševného vlastníctva vo vzťahu k svojim obchodným partnerom;

C.  keďže je nevyhnutné podporovať posilnenie prepojenia medzi vzdelávaním, obchodom, výskumom a inováciami a duševným vlastníctvom; keďže postupy na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva sú nákladné a časovo náročné, predovšetkým pre MSP, vrátane individuálnych držiteľov práv;

D.  keďže EÚ a jej členské štáty, ako členovia Svetovej obchodnej organizácie, sú viazané Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), a sú teda zaviazané prijímať a vykonávať minimálne normy, pokiaľ ide o účinné opatrenia proti všetkým porušeniam práv duševného vlastníctva;

E.  keďže diskusia o právach duševného vlastníctva by mala vychádzať z kvalifikovaného posúdenia minulých skúseností, ako aj budúcich technologických trendov, pričom by sa mal zachovať súlad medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi a malo by sa v príslušných prípadoch rozlišovať medzi fyzickým a digitálnym prostredím, mali by sa zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane MSP a spotrebiteľských organizácií a cieľom by malo byť zabezpečenie plnej transparentnosti záujmov a náležitej legitimity v snahe dosiahnuť spravodlivú rovnováhu všetkých záujmov;

F.  keďže falšovanie sa už neobmedzuje len na luxusné výrobky, ale zahŕňa aj bežne používaný tovar, ako sú hračky, lieky, kozmetika a potraviny, ktoré môžu v prípade, ak sú falšované, spôsobiť zranenia alebo spotrebiteľov vystaviť vážnym zdravotným rizikám;

G.  keďže colné orgány EÚ zaistili v roku 2013 takmer 36 miliónov predmetov, pri ktorých existuje podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva, pričom hodnota zadržaného tovaru presahovala 760 miliónov EUR;

H.  keďže 72 % z celkového počtu predmetov zaistených v roku 2013 sa týkalo malých zásielok; keďže najčastejšie zaisťovaným tovarom boli už štvrtý rok po sebe lieky, ktoré tvorili 19 % z týchto zaistených predmetov a 10 % z ich celkového počtu;

I.  keďže je nevyhnutné bojovať proti porušovaniu práv duševného vlastníctva s cieľom: znižovať riziká, ktoré takéto porušovanie predstavuje pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a pre životné prostredie; chrániť vytváranie hodnôt v EÚ a v tretích krajinách; zabrániť hospodárskym a sociálnym dôsledkom pre podniky a tvorcov z EÚ; predchádzať ohrozeniu kultúrnej rôznorodosti v Európe a v tretích krajinách; keďže boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá ťaží z obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom, si vyžaduje osobitnú pozornosť;

J.  keďže komplexný právny rámec pre práva duševného vlastníctva by sa mal kombinovať s účinným presadzovaním, pričom by sa v príslušných prípadoch mali uplatňovať opatrenia v oblasti presadzovania, ako aj postihy, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby opatrenia na presadzovanie práv duševného vlastníctva nepredstavovali neprimeranú záťaž pre legálny obchod;

K.  keďže jedným z hlavných bodov ochrany duševného vlastníctva je náležité presadzovanie platných právnych predpisov a medzinárodných záväzkov vrátane právnych predpisov o postihoch;

Všeobecné pripomienky

1.  oceňuje prístup, ktorý uplatňuje Komisia, najmä so zreteľom na požiadavku zabezpečenia rovnováhy medzi rozdielnymi záujmami;

2.  domnieva sa, že diskusia o nastolení spravodlivej rovnováhy medzi záujmami držiteľov práv a záujmami koncových používateľov má mnohé stránky a je mimoriadne komplikovaná vzhľadom na hospodárske záujmy na všetkých stranách; domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať, ako možno uskutočniť odbornú a transparentnú verejnú diskusiu o ochrane a presadzovaní duševného vlastníctva a čo to znamená pre spotrebiteľov; domnieva sa, že výzvu na zlepšenie zapojenia zainteresovaných strán do diskusie o právach duševného vlastníctva treba doplniť opatreniami na zabezpečenie transparentnosti a legitimity pre všetkých účastníkov; domnieva sa, že neexistuje žiadne hodnotenie oznámenia, v ktorom by bola zohľadnená stratégia na presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách z roku 2004 a zároveň odmietnutie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA);

3.  zdôrazňuje, že nie je dostatočne jasné, akými prostriedkami a akým spôsobom by bolo možné dosiahnuť výsledky uvedené v oznámení, najmä to, aké zdroje sa majú použiť a odkiaľ sa majú vziať, pričom netreba zabúdať, že na podporu držiteľov práv z EÚ, ktorí vyvážajú alebo pôsobia na trhoch tretích krajín, sú k dispozícii len obmedzené prostriedky;

4.  domnieva sa, že neexistuje jasný náznak koordinácie medzi vnútornými a vonkajšími politikami, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva, a zdôrazňuje, že treba dosiahnuť zlepšenie z interného hľadiska; uznáva, že súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami nevylučuje potrebu individuálneho prístupu, v rámci ktorého sa zohľadnia špecifické skutočnosti a okolnosti existujúce na trhu tretej krajiny;

5.  zdôrazňuje, že ochrana práv duševného vlastníctva by sa mala vnímať ako prvý krok, ktorý je potrebný, nie však dostatočný na zabezpečenie prístupu na trh tretej krajiny, a že schopnosť účinne uplatňovať uznané práva duševného vlastníctva je podmienená hmotnoprávnou ochranou, ktorej súčasťou sú aj opravné prostriedky a účinné presadzovanie v príslušnej krajine;

6.  zdôrazňuje, že komerčný charakter mnohých prípadov porušovania práv duševného vlastníctva, ako aj čoraz častejšie zapájanie organizovaných zločineckých skupín do činnosti v tejto oblasti sa stali vážnym problémom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermský dohovor) stále neexistuje protokol o falšovaní, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne zintenzívnili svoje úsilie s cieľom dosiahnuť jeho podpísanie;

7.  oceňuje a podporuje cieľ lepšej súdržnosti medzi ochranou a presadzovaním práv duševného vlastníctva a inými politikami, ako aj medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa; domnieva sa, že ochrana práv duševného vlastníctva a náležité opatrenia zamerané na boj proti takémuto porušovaniu môžu byť prínosom v boji proti organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom, ako aj pre vývoj spravodlivého, udržateľného a stabilného digitálneho trhu, ktorý podporuje inovácie;

8.  podporuje Komisiu v jej činnosti súvisiacej s určovaním geografických priorít, pričom vychádza zo svojich polročných správ o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách;

9.  domnieva sa, že v stratégii sa v dostatočnej miere nerozlišuje medzi, na jednej strane, fyzickým falšovaním ochranných známok a patentov a, na druhej strane, porušovaním autorských práv, predovšetkým v digitálnom prostredí; poznamenáva, že vzhľadom na neustále rýchlejšie tempo digitalizácie bude mať otázka ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva v digitálnom svete na celom svete čoraz väčší význam;

10.  domnieva sa, že stratégia by mala byť lepšie prispôsobená digitálnemu prostrediu a mala by zahŕňať úzku spoluprácu s colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom zabezpečiť horizontálnu súdržnosť;

11.  zdôrazňuje, že zemepisné označenia a ich ochrana sú rovnako dôležité ako iné druhy duševného vlastníctva, keďže umožňujú vysledovať produkty až do momentu ich konzumácie a chránia know-how výrobcov;

12.  nazdáva sa, že Komisia by mala pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), zabezpečiť, aby boli zemepisné označenia uznávané a skutočne chránené;

13.  domnieva sa, že Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) by sa mala v príslušných prípadoch vykonávať vyvážene a účinne a v prípade akejkoľvek flexibility v jej znení by sa mala v plnej miere zohľadniť základná zásada nediskriminačného prístupu k všetkým technologickým oblastiam, ako sa stanovuje v jej článku 27 ods. 1; domnieva sa, že by sa malo zohľadniť aj vyhlásenie z Dauhy, pričom zdôrazňuje, že sprísnená ochrana duševného vlastníctva a jej presadzovanie nie sú prínosné len pre členské štáty EÚ, ale pomáhajú aj rozvojovým krajinám budovať a rozvíjať vnútroštátne rámce potrebné na podporu a ochranu inovácií a výskumu, čo má stále väčší význam v situácii, keď tieto rozvojové krajiny postupujú v hodnotových reťazcoch medzinárodného obchodu;

Presadzovanie a verejná diskusia

14.  zdôrazňuje potrebu erudovanej, vyváženej a transparentnejšej verejnej diskusie o presadzovaní, do ktorej sú zapojené všetky zainteresované strany a sú v nej vyvážené všetky súkromné a verejné záujmy;

15.  uznáva potrebu zvyšovať medzi spotrebiteľmi povedomie o finančných stratách, o stratách v oblasti inovácií a kreativity a v určitých prípadoch aj o ohrození zdravia a bezpečnosti v súvislosti s kúpou alebo prístupom k tovaru, ktorý je v rozpore s právami duševného vlastníctva; poukazuje na skutočnosť, že prísnejšie presadzovanie samo osebe nevyrieši aktuálne a ani budúce problémy v oblasti ochrany a presadzovania duševného vlastníctva a malo by byť doplnkovým opatrením k zvýšenému povedomiu spotrebiteľov; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu podnikateľského sektora;

16.  nemá žiadne pochybnosti o tom, že treba zabezpečiť verejnú podporu v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva; berie v tejto súvislosti na vedomie činnosť Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorý sa okrem iného zaoberá aj organizáciou kampaní na zvyšovanie povedomia medzi občanmi, pokiaľ ide o dôsledky porušovania duševného vlastníctva na komerčnej báze;

Internet a práva duševného vlastníctva

17.  víta memorandum o porozumení, ktoré 4. mája 2011 podpísali držitelia práv a zástupcovia internetových platforiem v spoločnom úsilí obmedziť predaj falšovaného tovaru prostredníctvom elektronického obchodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s online platformami o tom, ako najlepšie odhaliť predaj falšovaného tovaru a aké opatrenia proti tomu prijať;

18.  konštatuje, že problém porušovania práv duševného vlastníctva sa v posledných rokoch znásobil v dôsledku digitalizácie a zvyšovania počtu digitálnych platforiem na predaj tovaru, prostredníctvom ktorých je možné falšované výrobky predávať a distribuovať na celom svete bez akejkoľvek účinnej možnosti kontroly; v tejto súvislosti vyzýva na hlbšiu reflexiu s cieľom prijať účinnejšie nástroje na kontrolu internetového predaja fyzických produktov;

19.  domnieva sa, že znenie stratégie týkajúcej sa podpory riadnej ochrany zemepisných označení na internete by malo byť konkrétnejšie, aby v nej mohli byť navrhnuté špecifickejšie ciele;

20.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu s Internetovou spoločnosťou pre pridelené mená a čísla (ICANN) a so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) s cieľom zaviesť mechanizmus na ochranu zemepisných označení na internete;

21.  domnieva sa, že treba starostlivo posúdiť úlohu sprostredkovateľov; v tejto súvislosti by privítal prepracovanejšiu stratégiu, pričom uznáva, že v tomto prípade ide o tému na samostatnú diskusiu;

Rozvoj a rozvíjajúce sa ekonomiky

22.  vyzýva Komisiu, aby prispela k vytvoreniu prostredia, v ktorom sa záujmy členských štátov a tretích krajín zbližujú a kde existuje vzájomný záujem o stanovenie rámcov ochrany na vysokej úrovni doplnených účinnými opravnými prostriedkami na vyplnenie medzier v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva; poznamenáva, že je potrebné starostlivo rozlišovať medzi konkrétnou situáciou, v akej sa rozličné rozvojové krajiny nachádzajú, a obchodnými otázkami, ktoré s tým súvisia, pričom treba zohľadniť špecifické podmienky jednotlivých rozvojových krajín;

23.  víta prácu, ktorú odviedla Komisia pri individuálnej podpore rozvojových krajín, ktoré si želajú zlepšiť svoje systémy práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu, aby v tomto úsilí pokračovala a ešte ho zvýšila tým, že bude poskytovať náležitú technickú podporu vo forme programov na zvyšovanie informovanosti, legislatívnej pomoci a odbornej prípravy úradníkov, pričom sa zohľadní úroveň rozvoja príslušnej krajiny;

Prístup k liekom

24.  vyjadruje súhlas s výzvou zareagovať v širokom rozsahu na komplexný a mnohostranný problém, ktorým je vzťah medzi právami duševného vlastníctva a univerzálnym prístupom k cenovo dostupným liekom, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že farmaceutický priemysel by mal k právam duševného vlastníctva pristupovať vždy z hľadiska potrieb pacientov;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali konštruktívny dialóg o prístupe k liekom, do ktorého sú zapojené všetky príslušné zainteresované strany, a aby hľadali spôsob, ako uľahčiť prístup k liekom obyvateľom najchudobnejších krajín, ktorí si nedokážu zabezpečiť tú najlepšiu liečbu, ktorá je v súčasnosti k dispozícii;

26.  zastáva názor, že napriek tomu, že treba chrániť záujem a konkurencieschopnosť farmaceutických firiem EÚ tým, že sa zachová ich kapacita na inovácie, a vzhľadom na to, že niektoré podniky EÚ poskytujú prístup k liekom prostredníctvom programov pomoci a diskontovaných viazaných cien, je nevyhnutné, aby boli ceny liekov dostupné obyvateľom krajiny, v ktorej sa predávajú, z čoho vyplýva nevyhnutnosť podpory flexibilít, ktoré boli stanovené v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a potvrdené vo vyhlásení z Dauhy, pričom treba zároveň zohľadniť narušenia trhu spôsobené opätovným predajom liekov v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali zabezpečiť, aby opatrenia prijaté na hraniciach s cieľom blokovať dovoz falšovaných liekov nemali negatívny vplyv na prepravu generických liekov;

27.  zastáva názor, že podniky by sa mali nabádať k lepšej spolupráci vo svojom konkurenčnom prostredí a k spolupráci s verejnými orgánmi s cieľom zabezpečiť väčší a lepší prístup k liekom v členských štátoch a v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zvážila podporu inovačných mechanizmov, napríklad patentových združení, s cieľom podpory výskumu a zároveň zachovania výroby generických liekov;

28.  domnieva sa, že Únia sa potrebuje zapojiť do širšej diskusie o zlepšení zdravotnej starostlivosti na celom svete vrátane stratégií na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporila skorý vývoz generických a biologicky podobných liekov vyrobených v EÚ ihneď, ako prestanú byť v tretích krajinách chránené patentom;

Poskytovanie lepších údajov

30.  domnieva sa, že niektoré štatistické údaje uvedené v oznámení boli získané použitím kontroverznej metodiky, ktorá už bola aj kritizovaná, a že štatistické údaje treba zlepšiť, aby podávali lepší obraz o skutočnej situácii, pokiaľ ide o kľúčový význam práv duševného vlastníctva a ich ochrany a presadzovania pre hospodárstvo EÚ, a aby nielen informovali a zlepšovali existujúcu politiku, ale aj ďalej podporovali zásadu tvorby politík na základe dôkazov;

31.  súhlasí s dôvodmi Komisie na vytvorenie Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva a žiada, aby mu boli pridelené osobitné zdroje;

32.  poukazuje na to, že toto stredisko by malo byť vytvorené komplexným spôsobom a nemalo by vykonávať tú istú činnosť ako už existujúce orgány;

33.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala zachovať nezávislosť strediska s cieľom zabrániť oslabeniu jeho činnosti z dôvodu skutočnej alebo pociťovanej zaujatosti;

Právne predpisy EÚ a spolupráca v rámci EÚ

34.  uznáva, že lepšie, primerane harmonizované, vnútorné politiky v oblasti práv duševného vlastníctva by mohli pomôcť v úsilí zvýšiť v globálnej miere úroveň ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva;

35.  vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala s cieľom dosiahnuť ratifikáciu Dohovoru WIPO o práve ochrannej známky, Ženevského aktu Haagskej dohody a Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu, ako aj ďalších medzinárodných dohôd týkajúcich sa práv duševného vlastníctva;

36.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v súlade s výsledkom verejných konzultácií o zelenej knihe s názvom Maximálne využitie európskeho tradičného know-how (COM(2014)0469) týkajúcich sa možného rozšírenia ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky;

Ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách

37.  podporuje prísľub Komisie prednostne sa zamerať na podporu lepšej ochrany práv duševného vlastníctva a ich presadzovania vo WTO a na celej medzinárodnej scéne s cieľom otvoriť nové trhy pre vývozcov z EÚ a zlepšiť existujúci prístup na trh;

38.  poznamenáva, že udelenie štatútu trhovej ekonomiky, pokiaľ ide o nástroje ochrany obchodu, je okrem iných kritérií podmienené ochranou duševného vlastníctva v príslušnej krajine;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby práva duševného vlastníctva účinnejšie obhajovali vo všetkých relevantných medzinárodných organizáciách (Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová organizácia duševného vlastníctva) a aby sa usilovali zahrnúť do systému Svetovej obchodnej organizácie tie medzinárodné dohody týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré v ňom ešte nie sú zahrnuté, napríklad Dohovor WIPO o práve ochrannej známky, Zmluvu WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch, Ženevský akt Haagskej dohody a Lisabonskú dohodu o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu;

40.  domnieva sa, že na rokovaniach o bilaterálnych dohodách o voľnom obchode by sa mala náležitá pozornosť venovať kapitolám o duševnom vlastníctve a zúčastnené strany by mali uznať, že v rámci práva podnikať by sa malo zohľadniť dodržiavanie práv duševného vlastníctva a platných právnych rámcov; víta doterajšie úspechy Komisie pri začleňovaní kapitol o ochrane a presadzovaní duševného vlastníctva do dvojstranných dohôd o voľnom obchode;

41.  domnieva sa, že ratifikácia uvedených dohôd WIPO na začlenenie do systému Svetovej obchodnej organizácie by mala byť zahrnutá do bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých Úniou;

42.  podporuje prístup Komisie, pokiaľ ide o nadväzovanie dialógov a vytváranie pracovných skupín v oblasti duševného vlastníctva s prioritnými krajinami, s ktorými neprebiehajú komplexné rokovania, s cieľom plniť a posilňovať osobitné záväzky v oblasti ochrany a presadzovania duševného vlastníctva; zdôrazňuje potrebu začleniť práva duševného vlastníctva do programu politických zasadnutí na vyššej úrovni v prípade, ak sa nedarí dosiahnuť pokrok na úrovni dialógov o duševnom vlastníctve a stretnutí medzi agentúrami;

43.  zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti práv duševného vlastníctva medzi Úniou a inými regionálnymi blokmi by sa mala čo najviac posilniť;

44.  vyzýva Komisiu, aby pravidelnejšie využívala príslušné mechanizmy urovnávania sporov vrátane orgánu WTO na urovnávanie sporov, keď sa porušujú práva hospodárskych subjektov Únie vrátane držiteľov práv duševného vlastníctva;

45.  vyzýva Komisiu, aby tretie krajiny nabádala k vzájomnému uznávaniu práv na výkon praxe právnych expertov v oblasti duševného vlastníctva;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti ciel v rámci Únie a tiež s tretími krajinami s cieľom zabavovať falšovaný tovar a zjednodušovať colné režimy;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali s tretími krajinami, pokiaľ ide o autorské právo a udeľovanie licencií;

48.  vyjadruje presvedčenie, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a účinné uplatňovanie pravidiel, ktoré s nimi súvisia, v tretích krajinách by boli pre investorov z Európskej únie a z iných krajín veľkým stimulom k tomu, aby investovali, umožnili spoločné využívanie svojich technologických zručností a uskutočnili modernizáciu existujúcich technológií;

Pomoc v tretích krajinách a geografické zameranie

49.  konštatuje, že niektoré členské štáty vysielajú do svojich delegácií v niektorých kľúčových krajinách atašé pre duševné vlastníctvo; vyjadruje presvedčenie, že lepšia koordinácia a spoločné využívanie informácií medzi členskými štátmi môžu poskytnúť nové príležitosti, na splnenie spoločných cieľov v oblasti ochrany duševného vlastníctva v tretích krajinách;

50.  domnieva sa, že hospodárske subjekty EÚ a spotrebitelia v tretích krajinách, v ktorých častejšie dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva, by mali byť osobitne chránené rozšírením asistenčného pracoviska pre práva duševného vlastníctva;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 26.5.2005, s. 3.
(2) Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 71.
(3) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.
(4) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 135, 3.6.2003, s. 5.
(6) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15.
(8) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
(9) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 47.
(10) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 48.
(11) http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/customs/customs_controls/counterfeit_piracy/statistics/2014_ipr_statistics_en.pdf.
(12) Ú. v. EÚ C 80, 19.3.2013, s. 1.


Práva duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ
PDF 400kWORD 136k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o oznámení „Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ“ (2014/2151(INI))
P8_TA(2015)0220A8-0169/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva(1) (ďalej len smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva),

–  so zreteľom na článok 17 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003,

–  so zreteľom na správu, ktorú predložili úrad OHIM a Európsky patentový úrad (EPÚ) v septembri 2013 s názvom Príspevok odvetví s vysokým výskytom práv duševného vlastníctva k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 11. septembra 2009 s názvom Zvyšovanie účinnosti presadzovania práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu (COM(2009)0467),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. decembra 2010 s názvom Uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2010)0779) a na pracovný dokument útvarov Komisie k nej(3),

–  so zreteľom na zhrnutie Komisie odpovedí získaných v rámci verejnej konzultácie o občianskoprávnom presadzovaní práv duševného vlastníctva: verejná konzultácia o efektívnosti postupov a dostupnosti opatrení z 13. júla 2013(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 1. júla 2014 s názvom Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: akčný plán EÚ (COM(2014)0392),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 1. júla 2014 s názvom Obchod, rast a duševné vlastníctvo – stratégia na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (COM(2014)0389),

–  so zreteľom na plán Komisie vytvoriť konkurencieschopný jednotný digitálny trh EÚ a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu(5),

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. a 5. decembra 2014 o presadzovaní práv duševného vlastníctva(6),

–  so zreteľom na uznesenie Rady k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti zameranému na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roky 2013 – 2017(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu(8),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 24. marca 2011 o správe o uplatňovaní smernice 2004/48/ES,

–  so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorom sa stanovuje, že každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0169/2015),

A.  keďže v článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 Charty základných práv Európskej únie sa kladie osobitný dôraz na duševné vlastníctvo;

B.  keďže práva duševného vlastníctva sú jednou z najdôležitejších hybných síl inovácie a tvorivosti a kľúčovým prispievateľom ku konkurencieschopnosti, zamestnanosti a kultúrnej rozmanitosti; keďže pravosť výrobku nemožno vždy spájať s otázkami bezpečnosti výrobku a kvality výrobku a presadzovanie práv duševného vlastníctva hrá významnú úlohu pri zaručovaní bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľov; keďže príjmy z falšovania vo všeobecnosti tečú do tieňového hospodárstva a organizovanej trestnej činnosti;

C.  keďže EÚ čelí vysokému počtu prípadov porušovania práv duševného vlastníctva a keďže objem a finančná hodnota týchto porušení sú alarmujúce, ako uvádza Komisia vo svojej správe o uplatňovaní smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2010)0779); keďže tieto výpočty sú tiež dobrým príkladom pridanej hodnoty, ktorú predstavujú práva duševného vlastníctva pre európske hospodárstvo v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže;

D.  keďže porušovanie práv duševného vlastníctva vrátane falšovania znemožňuje rast, tvorbu pracovných miest, inovácie a tvorivosť;

E.  keďže porušovanie práv duševného vlastníctva spôsobuje nemateriálne aj hospodárske škody európskym podnikov a štátom prináša veľké hospodárske a finančné straty;

F.  keďže primeraná ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutnou podmienkou rozvoja digitálnej ekonomiky a jednotného digitálneho trhu;

G.  keďže rýchlo rastúci rozvoj elektronického obchodovania a online činností zmenil spôsob, akým by sa malo uvažovať o presadzovaní práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí, najmä preto, že vznikajú nové možnosti porušovania v neposlednom rade v dôsledku nových spoločenských vzorcov správania u používateľov;

H.  keďže Európsky parlament so znepokojením konštatuje, že správa úradu OHIM poukazuje na existenciu určitej miery tolerancie u nezanedbateľnej menšiny Európanov voči myšlienke, že porušovanie práv duševného vlastníctva by mohlo byť považované za prijateľné(9); keďže chýbajú primerané znalosti o spoločenskom a kultúrnom význame práv duševného vlastníctva a o opatreniach považovaných za ich porušovanie a chýba povedomie, predovšetkým medzi mladými Európanmi, o možných dôsledkov porušovania práv duševného vlastníctva pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ, ako aj pre všeobecnú bezpečnosť občanov; keďže je potrebné a možné uskutočniť vhodné kampane zamerané na zvyšovanie povedomia a informovanosti používateľov;

I.  keďže treba zdvojnásobiť úsilie o boj proti nezákonnému obchodu s falšovaným tovarom a keďže nikto by nemal mať zisk z porušovania práv duševného vlastníctva;

J.  keďže presadzovanie práva je zásadné z hľadiska predvídateľnosti práva a keďže je nanajvýš dôležité nájsť účinné, primerané a odrádzajúce prostriedky presadzovania práv duševného vlastníctva naprieč hranicami;

K.  keďže porušovanie práv duševného vlastníctva má osobitný vplyv na MSP vrátane služieb, ktoré podniky poskytujú iným podnikom, a môže viesť k strate trhov a úpadku;

L.  keďže zohľadňovanie medzinárodných aspektov je zásadné z hľadiska presadzovania práv duševného vlastníctva, pretože porušovanie práv duševného vlastníctva je celosvetovým javom;

M.  keďže porušovanie práv duševného vlastníctva online aj offline by sa malo brať do úvahy v politických opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva;

1.  víta oznámenie Komisie z 1. júla 2014, ktoré predstavuje akčný plán presadzovania práv duševného vlastníctva; podporuje jej prístup k presadzovaniu práv duševného vlastníctva na základe preventívnych činností a politických nástrojoch, ktorých cieľom je odstrániť zdroje príjmov porušovateľov komerčného rozsahu a sťažiť uvádzanie tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva, na trh;

2.  zdôrazňuje, že hlavnú zodpovednosť za presadzovanie práv duševného vlastníctva majú verejné orgány členských štátov;

3.  zdôrazňuje, že hlavným cieľom akčného plánu by malo byť zabezpečiť účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva, ktoré je založené na dôkazoch a zohráva kľúčovú úlohu pri podpore inovácií, tvorivosti, konkurencieschopnosti, rastu a kultúrnej rozmanitosti; konštatuje, že opatrenia prijaté v záujme presadzovania práv duševného vlastníctva by mali vychádzať z presných a spoľahlivých údajov;

4.  zdôrazňuje, že v čase finančnej krízy, keď sa robia veľké škrty v oblasti finančnej podpory sektora kultúry, práva duševného vlastníctva často patria medzi hlavné zdroje príjmu jednotlivých tvorcov; zdôrazňuje preto, že zabezpečenie spravodlivej odmeny pre tvorcov by malo predstavovať kľúčový prvok akčného plánu EÚ;

5.  domnieva sa, že v záujme inovácií, tvorivosti a konkurencieschopnosti je nesmierne dôležité, aby opatrenia na ochranu práv duševného vlastníctva boli transparentné a kompletné informácie sa sprístupnili verejnosti a všetkým ostatným príslušným aktérom;

6.  uznáva, že presadzovanie práv duševného vlastníctva nie je len motorom zamestnanosti a rastu v Únii, ale je nevyhnutné na riadne fungovanie jednotného trhu – najmä vzhľadom na faktory, ako sú podiel na HDP EÚ, zamestnanosť a spektrum odvetví, ktoré využívajú práva duševného vlastníctva a majú z nich prospech – a zohráva kľúčovú úlohu pri podpore inovácií, tvorivosti, konkurencieschopnosti a kultúrnej rozmanitosti;

7.  zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva sú zárukou tvorivosti, inovácií a konkurencieschopnosti najmä kultúrnych a tvorivých odvetví, ale tiež iných priemyselných odvetví, ako zdôrazňuje Komisia vo svojom oznámení s názvom Za obnovu európskeho priemyslu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci a zohľadňovala práva duševného vlastníctva ako faktor konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

8.  zdôrazňuje, že práva duševného vlastníctva nie sú len autorské práva, ale tiež okrem iného ochranné známky a patenty, pričom všetky sú mimoriadne dôležité pre hodnotu tovaru a služieb z Európy;

9.  poznamenáva, že podľa Komisie kultúrne a kreatívne sektory, ktoré často intenzívne využívajú práva duševného vlastníctva, tvoria až 4,5 % HDP a poskytujú až 8,5 milióna pracovných miest v EÚ, pričom majú zásadný význam nielen z hľadiska kultúrnej rozmanitosti, ale výrazne sa podieľajú aj na sociálnom a hospodárskom rozvoji;

Zapojenie všetkých aktérov v dodávateľskom reťazci, online aj offline

10.  domnieva sa, že všetci aktéri v dodávateľskom reťazci majú hrať úlohu v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a mali by byť zapojení do tohto procesu; zdôrazňuje, že prístup zahŕňajúci všetkých aktérov by sa mal vypracovať v online a offline kontexte; domnieva sa, že na to, aby to prinieslo úspech, je potrebné, aby základné práva boli vyvážené, pretože opatrenia, ktoré ovplyvňujú základné práva, nemôžu svojvoľne prijímať obchodné subjekty, keďže v súvislosti s nimi sa vyžaduje právny základ a súdny dohľad;

11.  zdôrazňuje, že zapojenie online aktérov do opatrení na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva musí byť v súlade so zásadami stanovenými v smernici 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode) a v Charte základných práv Európskej únie;

12.  poznamenáva, že s falšovaným tovarom a fyzickým tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva sa čoraz častejšie obchoduje cez internetové trhy, kde orgány členských štátov môžu len obmedzene kontrolovať predaj; zdôrazňuje, že vlastníkov trhových platforiem treba zapájať do všetkých snáh o presadzovanie práv duševného vlastníctva vrátane úsilia o stiahnutie falšovaného tovaru z ich stránok a zákazu predajcov tohto tovaru na nich;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie náležitej starostlivosti v celom dodávateľskom reťazci vrátane digitálneho dodávateľského reťazca, ako aj v súvislosti so všetkými jeho kľúčovými aktérmi a zúčastnenými subjektmi, ako sú tvorcovia, umelci a držitelia práv, producenti, sprostredkovatelia, poskytovatelia internetových služieb, platformy na predaj online, koncoví používatelia a verejné orgány;

14.  domnieva sa, že použitie náležitej starostlivosti v celom dodávateľskom reťazci, ako aj posilnený dohľad nad trhom a výmena informácií medzi colnými orgánmi by zlepšili podnikateľské prostredie a prispeli k prevencii vstupu výrobkov a služieb, ktoré porušujú práva duševného vlastníctva, na trh; zdôrazňuje, že by sa mali riadne posúdiť pomer nákladov a prínosov a efektívnosť akýchkoľvek systémov kvalitatívneho auditu pred tým, ako sa zavedú, a že v tejto súvislosti by sa mala venovať značná pozornosť poskytovaniu pomoci MSP;

15.  ďalej berie na vedomie návrhy na konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami o uplatňovaní zásady náležitej starostlivosti v EÚ v celom dodávateľskom reťazci vrátane poskytovateľov platobných služieb, aby sa zabránilo porušovaniu práv duševného vlastníctva, a žiada, aby sa výsledky konzultácií a dobrovoľného systému náležitej starostlivosti v EÚ predkladali Európskemu parlamentu raz ročne, nie raz za dva roky;

16.  vyzýva Komisiu, aby sa postarala o transparentnosť a včasnosť všetkých konzultácií so zainteresovanými stranami a zabezpečila, aby sa výsledky konzultácií analyzovali po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke a aby sa nimi oboznámili zainteresované strany vrátane Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií EÚ;

17.  vyzdvihuje dôležitosť odvetvových dohôd a príručiek osvedčených postupov v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; vyzýva prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby si vymieňali informácie o platformách, ktoré sprístupňujú obsah porušujúci práva duševného vlastníctva, a aby v záujme obmedzenia príjmov z takéhoto obsahu alebo platforiem prijali koordinované a primerané opatrenia, ako je oznamovanie prípadov a odstraňovanie protizákonných záznamov; konštatuje, že takéto opatrenia by nemali zahŕňať blokovanie internetových stránok, ktoré by nebolo vopred nariadené súdom;

18.  poukazuje na to, že platformy na hosťovanie údajov online (tzv. cyberlockers) sú jedným z hlavných centier porušovania práv duševného vlastníctva, z ktorého nepriamo profitujú prostredníctvom reklám a/alebo predplatného;

19.  víta prístup založený na odrezaní príjmov porušovateľov práv duševného vlastníctva prostredníctvom dohôd medzi držiteľmi práv a ich partnermi; podporuje vypracovanie memoránd o porozumení ako opatrení tzv. soft law na boj proti falšovaniu a pirátstvu a podporuje myšlienku ďalšieho vývoja takýchto opatrení medzi zúčastnenými stranami; v tejto súvislosti odporúča Komisii, aby vypracovala štúdiu o tom, ako tieto operácie falšovania krížovo financujú svoje činnosti (predaj falšovaných výrobkov a poskytovanie nezákonného obsahu);

20.  pripomína, že od mája 2011 existuje dobrovoľné memorandum o porozumení týkajúce sa predaja falšovaného tovaru cez internet, a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila výsledky uplatňovania tohto memoranda a predložila správu Európskemu parlamentu;

21.  domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť aj účinnosť existujúcich iniciatív a možných budúcich opatrení vzhľadom na úlohu sprostredkovateľov pri riešení prípadov porušovania práv duševného vlastníctva;

22.  poukazuje na to, že najmä v kultúrnom a kreatívnom sektore by sa mala podporovať spolupráca – a to aj na báze samoregulácie – medzi držiteľmi práv, autormi, prevádzkovateľmi platforiem, sprostredkovateľmi a konečnými spotrebiteľmi s cieľom včas odhaliť porušovanie práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že efektívnosť takejto samoregulácie musí v blízkej budúcnosti posúdiť Komisia a že môžu byť potrebné ďalšie legislatívne opatrenia;

23.  zdôrazňuje, že v kultúrnom a kreatívnom sektore by sa do dialógu mali zapojiť prevádzkovatelia platobných služieb, aby sa tak znížili zisky z porušovania práv duševného vlastníctva v online prostredí;

24.  pripomína, že do medzinárodného porušovania práv duševného vlastníctva je zapojený organizovaný zločin a že je mimoriadne dôležité, aby Európa tento problém riešila koordinovane, aby posilnila zavedené kontrolné opatrenia a zároveň uplatňovala zásadu sledovania toku peňazí, a tak chránila záujmy spotrebiteľov a integritu dodávateľského reťazca;

Povedomie a informovanie spotrebiteľov

25.  víta prístup Komisie zameraný na vypracovanie cielených informačných kampaní; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetci chápali konkrétne dôsledky porušovania práv duševného vlastníctva pre spoločnosť ako celok a pre jednotlivých spotrebiteľov a občanov; domnieva sa, že spotrebitelia by mali byť lepšie informovaní o tom, čo zahŕňajú práva duševného vlastníctva, a čo sa smie alebo nesmie robiť s chráneným tovarom a obsahom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej vyvinuli informačné činnosti zamerané na konkrétne cieľové skupiny a významné trhy;

26.  odporúča uskutočniť širšiu informačnú kampaň zameranú na držiteľov práv duševného vlastníctva a platformu orgánov vykonávania, aby držitelia práv mali aktívnejšiu úlohu pri ochrane svojich práv v celej Európskej únii prostredníctvom databázy na účely presadzovania začlenenej do zabezpečenej siete Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu; požaduje ďalšiu a rýchlejšiu integráciu s policajnými orgánmi a ďalšími colnými orgánmi v celosvetovom meradle s cieľom zabezpečiť lepšie presadzovanie práv duševného vlastníctva;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné konkrétnejšie sa obracať na mladšiu generáciu prostredníctvom príslušných kampaní na zvýšenie informovanosti s prihliadnutím na to, že – ako vyplýva z nedávneho prieskumu o vnímaní duševného vlastníctva – práve táto generácia najviac spochybňuje práva duševného vlastníctva;

28.  zdôrazňuje význam iniciatív na účely posudzovania a sledovania vývoja znalostí o tom, ako mladí ľudia chápu a vnímajú duševné vlastníctvo, s cieľom lepšie pochopiť ich potreby a určiť najprimeranejšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať;

29.  víta najmä úsilie Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva, umiestneného v rámci Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorého cieľom je zlepšovanie informovanosti spotrebiteľov o výhodách výberu výrobkov, ktorými sa rešpektujú práva duševného vlastníctva, ako aj uľahčenie prístupu k týmto výrobkom;

30.  zároveň je presvedčený, že spotrebitelia by mali dokázať lepšie identifikovať ponuky porušujúce práva duševného vlastníctva, aby sa mohli rozhodnúť, že neuskutočnia daný nákup; vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán Komisie neobsahuje žiadne opatrenia zamerané na zlepšovanie schopnosti spotrebiteľov identifikovať tovar a obsah, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej uvažovali o vytvorení konkrétnych nástrojov a usmernení a zaviedli preskúmanie založené na dôkazoch a prípadne vytvorili harmonizovaný systém postupov oznamovania/stiahnutia tovaru a obsahu, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva, aby spotrebitelia a podniky mohli konať, ak boli uvedení do omylu, rovnako ako môžu konať s cieľom upozorniť na nežiaduci obsah, a to na základe skúseností Komisie a Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva, najmä so zreteľom na výmenu najlepších postupov;

31.  konštatuje, že systém oznamovania a odstraňovania obsahu porušujúceho práva duševného vlastníctva postupne po jednotlivých URL adresách má praktické obmedzenia vzhľadom na rýchlosť eventuálneho opätovného sprístupnenia predmetného obsahu; vyzýva preto prevádzkovateľov v danom sektore, aby začali uvažovať nad tým, ako tento systém oznamovania a odstraňovania dlhodobo zefektívniť;

32.  poukazuje na to, že všetci aktéri zapojení do distribučného reťazca by mali spolupracovať na vypracúvaní informačných kampaní poskytujúcich spotrebiteľom informácie o ich právach a povinnostiach, pričom by sa im zároveň umožnil jednoduchý prístup k tvorivému obsahu a jeho využívanie;

33.  domnieva sa, že väčšiu transparentnosť a lepšiu informovanosť bude možné dosiahnuť len spoluprácou s hlavnými zainteresovanými stranami v oblasti internetu, ktoré šíria obsah chránený právami duševného vlastníctva, a že preto je vhodné zapojiť ich do takýchto snáh o dosiahnutie transparentnosti a šírenie informácií;

34.  trvá na potrebe koordinácie iniciatív a kampaní vo všetkých členských štátoch s cieľom vyhnúť sa zdvojeniu práce a zabezpečiť súlad a účinnosť;

35.  vyzýva orgány členských štátov na zabezpečenie toho, aby tovar, ktorým sa porušujú práva duševného vlastníctva a ktorý predstavuje bezpečnostné riziko, sa zahrnul do informačného systému RAPEX, a to bez ohľadu na to, či sa tento tovar predáva v príslušnom členskom štáte legálne alebo nelegálne;

Tvorba nových obchodných modelov

36.  domnieva sa, že v určitých odvetviach nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o legálnych ponukách a niekedy ťažko dostupná alebo nákladná dodávka tovaru a obsahu, ktorý neporušuje práva duševného vlastníctva, môžu sťažiť odradzovanie spotrebiteľov od nákupu nezákonného tovaru alebo používania nezákonného obsahu; domnieva sa, že v tejto oblasti treba dosiahnuť ďalší pokrok, a znovu opakuje svoju požiadavku, aby Komisia a členské štáty vyvíjali väčší tlak na priemysel, aby vypracoval vo všetkých členských štátoch legálne ponuky, ktoré budú zároveň diverzifikované a atraktívne, aby tak spotrebitelia skutočne mohli v plnej miere nakupovať zákonný tovar a používať zákonný obsah;

37.  zdôrazňuje potrebu zaujať ucelenejší prístup zameraný na spôsob uspokojovania dopytu spotrebiteľov zvyšovaním dostupnosti a využívania inovatívnej a dostupnej legálnej ponuky na základe obchodných modelov, ktoré sú prispôsobené internetu a umožňujú odstránenie prekážok vytvorenia skutočného európskeho digitálneho jednotného trhu, pričom sa však zároveň zachováva rovnováha medzi právami spotrebiteľov a ochranou novátorov a tvorcov;

38.  zastáva názor, že jedným zo spôsobov, ako posilniť práva duševného vlastníctva, by mohlo byť vytvorenie inovatívnych obchodných modelov; zdôrazňuje tiež, že zlepšovanie a neustále prispôsobovanie takýchto modelov technologickému vývoju by sa malo opätovne zvážiť v prípade niektorých priemyselných odvetví;

Dôraz na MSP

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť občianskoprávne postupy presadzovania práv duševného vlastníctva v prípade MSP a jednotlivých tvorcov, pretože v kreatívnych a kultúrnych sektoroch zohrávajú kľúčovú úlohu a často nemajú možnosť presadiť svoje práva vzhľadom na zložitosť, nákladnosť a trvanie takýchto postupov;

40.  víta deklarovaný úmysel Komisie podporovať MSP pri presadzovaní práv duševného vlastníctva zlepšením dostupných možností nápravy podľa občianskeho práva, aby sa zefektívnil boj proti zneužívaniu trhu väčšími konkurentmi, ako aj úmysel ďalej posudzovať potreby MSP vzhľadom na budúce činnosti EÚ;

41.  víta rozhodnutie stanovené v oznámení Komisie z 1. júla 2014 o akčnom pláne EÚ a konkrétne v ňom uvedené opatrenie č. 4, ktorého cieľom je zlepšenie občianskoprávnych postupov presadzovania práv duševného vlastníctva v prípade MSP, najmä vzhľadom na pohľadávky s nízkou hodnotou a prípadné kroky v tejto oblasti;

42.  zdôrazňuje, že pre MSP sú životne dôležité jasné a ľahko zvládnuteľné štruktúry na presadzovanie ich práv duševného vlastníctva;

43.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby všetky prijaté opatrenia mali obmedzený vplyv, pokiaľ ide o zaťaženie a náklady pre MSP; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby ďalej posúdila, ako by sa MSP mohli zúčastňovať na systémoch kvalitatívneho auditu, a určila, aké konkrétne opatrenia by sa moli prijať na tento účel v prospech MSP;

44.  trvá na potrebe zohľadňovať MSP pri vypracúvaní právnych predpisov a opakuje, že zásada najskôr myslieť na malých by sa mala vždy uplatňovať;

45.  zdôrazňuje význam prístupu k spravodlivosti a nákladovej efektívnosti súdnych konaní, najmä v prípade MSP, a vyzýva na vývoj mediačných služieb a iných systémov alternatívneho riešenia sporov medzi podnikmi v oblasti práv duševného vlastníctva;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité pravidelne analyzovať faktory, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú rozhodnutia MSP využívať alebo nevyužívať ich práva duševného vlastníctva, s cieľom určiť, kde by sa mohlo dosiahnuť zlepšenie, či už v prípade inovatívnych MSP alebo MSP, ktoré majú problémy, najmä pri výkone svojich práv duševného vlastníctva;

47.  očakáva, že do konca roka 2015 získa informácie o existujúcich iniciatívach jednotlivých štátov týkajúcich sa občianskoprávneho presadzovania práv duševného vlastníctva v prípade MSP; víta chystanú zelenú knihu o potrebe budúcich opatrení Únie vychádzajúcich z najlepších postupov, ktoré sa osvedčili v rámci programov financovaných z vnútroštátnych zdrojov na pomoc MSP pri presadzovaní ich práv duševného vlastníctva;

Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva

48.  vyjadruje spokojnosť s vývojom činností Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva ako užitočnej pomoci pri rokovaniach politických činiteľov a ako nástroja na zber a výmenu údajov a informácií o všetkých formách porušovania práv duševného vlastníctva;

49.  zdôrazňuje, že úloha Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) – získavať od priemyslu údaje dokumentujúce porušovanie práv duševného vlastníctva a poskytovať spoľahlivé údaje a analýzy skutočného vplyvu porušovania uvedených práv na hospodárske subjekty – by mala byť súčasťou desaťbodového akčného plánu a východiskom na ďalšie opatrenia v rozličných najviac postihnutých odvetviach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zdokonalila databázu Spravodajského podporného nástroja na boj proti falšovaniu (ACIST), ktorú vytvoril úrad OHIM s cieľom poskytovať informácie o falšovateľoch a zabrániť tak tomu, aby verejní obstarávatelia nakupovali falšované výrobky;

50.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia zmysluplného presadzovania práv duševného vlastníctva by mali byť k dispozícii a dostupné všetky informácie o druhu práv duševného vlastníctva (napríklad patent, obchodná známka a autorské právo), ktorého sa to v konkrétnej situácii týka, o platnosti týchto práv a totožnosti ich vlastníkov, a to aj vo forme metadát v prípade digitálnych súborov;

51.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala údaje, ktoré získalo stredisko pre sledovanie, a výsledky jeho činností, vyvodila závery a navrhla riešenia týkajúce sa zlepšenie presadzovania práv duševného vlastníctva, ktoré môžu využívať tvorcovia politiky; nalieha na Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu;

52.  konštatuje, že veľký význam má odborná príprava zameraná na rozvoj presadzovania práv duševného vlastníctva v rôznych odvetviach na vnútroštátnej úrovni, ako aj úloha strediska pre sledovanie, ktorú bude zohrávať v rámci pomoci pri vzdelávaní orgánov členských štátov a výmene najlepších postupov, a to najmä podporou digitálne dostupných kampaní zameraných na sledovanie efektívneho pomeru medzi kvalitou a nákladmi a ich koordináciou s príslušnými agentúrami a orgánmi;

Expertná skupina Komisie pre presadzovanie práv duševného vlastníctva

53.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila expertnú skupinu pre presadzovanie práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa Európsky parlament a podľa potreby Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva výraznejšie zapájali do práce skupiny a najmä aby bol Európsky parlament požiadaný o vysielanie expertov, ktorí sa zúčastnia na jej schôdzach;

Vývoj právneho rámca

54.  víta uverejnenie správy Komisie o uplatňovaní smernice o presadzovaní práv duševného vlastníctva(10), zároveň konštatuje, že možno vyvodiť len obmedzené závery v niektorých ohľadoch, a to pre neskorú transpozíciu smernice niektorými členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšiu analýzu vplyvu smernice, najmä pokiaľ ide o inováciu a rozvoj informačnej spoločnosti, ako sa požaduje podľa článku 18 ods. 1 a ako na to vyzval Európsky parlament vo svojom uvedenom uznesení z 22. septembra 2010; pripomína však, že Komisia zistila viaceré ďalšie aspekty presadzovania práv duševného vlastníctva, napríklad úlohu sprostredkovateľov v boji proti porušovaniu, ktorá by sa tiež mohla ukázať ako užitočná v boji proti zneužívaniu;

55.  berie na vedomie správu Komisie, ktorá uvádza, že smernica o presadzovaní práv duševného vlastníctva je v určitých veciach v digitálnom veku zastaraná a nestačí na boj proti online porušovaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie obmedzení súčasného právneho rámca, pokiaľ ide o online činnosti, a prípadne návrhy na prispôsobenie legislatívneho rámca EÚ internetovému prostrediu; zdôrazňuje, že všetky takéto návrhy musia byť predmetom podrobného posúdenia vplyvu;

56.  berie na vedomie zistenie, že odlišné výklady niektorých ustanovení smernice vedú k rozdielom pri jej uplatňovaní v členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na nápravu problémov zistených v správe, a to aj prostredníctvom ďalšieho objasnenia smernice;

57.  opakuje svoju žiadosť o stratégiu v oblasti práv duševného vlastníctva vrátane komplexného právneho rámca na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva prispôsobeného online prostrediu, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a slobôd, spravodlivých súdnych procesov, proporcionality a ochrany údajov; domnieva sa, že právna ochrana je naliehavo potrebná v súvislosti s novými dielami, pretože sa tým podporia investície a povedie to k ďalším inováciám;

58.  zdôrazňuje, že všetky právne predpisy týkajúce sa práv duševného vlastníctva musia odrážať rozvoj digitálneho veku a zohľadňovať online prostredie a rôzne spôsoby distribúcie, zaručovať vyvážený prístup zastupujúci záujmy všetkých zainteresovaných strán a predovšetkým spotrebiteľov a ich právo na prístup k obsahu a zároveň podporovať umelcov, tvorcov a inovácie v Európe;

59.  pripomína potrebu moderného rámca pre autorské práva, ktorý by podporoval hospodársku súťaž a bol by jednoduchý z hľadiska spotrebiteľov, pričom by tiež podporoval tvorivosť a inovácie zaručovaním bezpečného, vhodného a spoľahlivého prostredia pre vynálezcov a tvorcov;

60.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel Európskej únie predstavuje hnaciu silu sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ako aj tvorby pracovných miest v Európe, pričom pripomína, že k hospodárskemu rastu, inováciám a tvorbe pracovných miest v Únii výrazným spôsobom prispievajú aj tvorcovia, dizajnéri a inštitúcie, ktoré sa spoliehajú na výnimky a obmedzenia týkajúce sa autorského práva; zdôrazňuje, že akékoľvek legislatívne iniciatívy na modernizáciu autorského práva by mali vychádzať z nezávislých dôkazov týkajúcich sa vplyvu na rast a zamestnanosť (najmä pokiaľ ide o MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch), prístupu k vedomostiam a ku kultúre, ako aj prípadných nákladov a prínosov;

Medzinárodné dodávateľské reťazce a úloha colníctva a medzinárodnej spolupráce

61.  trvá na dôležitej úlohe, ktorú zohrávajú colné orgány a medzinárodná spolupráca v colnej oblasti v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v cezhraničnom obchode, a zdôrazňuje, že treba podporovať a uľahčovať prácu, ktorú colné orgány vykonávajú v rámci vzájomnej spolupráce, objasňovaním prevádzkových pravidiel, a to najmä s tým cieľom, aby táto práca umožňovala účinné vykonávanie kontrol tovaru prevážaného cez územie EÚ;

62.  vyzýva Komisiu, aby pri implementácii akčného plánu presadzovania práv duševného vlastníctva vzala do úvahy súvisiace iniciatívy, najmä akčný plánu EÚ v colnej oblasti na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a stratégiu na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách;

63.  požaduje posilnenie dohľadu nad trhom, riadenia rizika a výmeny informácií medzi colnými orgánmi, pokiaľ ide o otázky vznesené v kontexte presadzovania práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, napríklad vo vzťahu k skladovaniu a ničeniu tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva;

64.  zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a výmeny informácií a primeranej odbornej prípravy colných orgánov, orgánov dohľadu nad trhom a justičných orgánov;

Ďalšie otázky

65.  poukazuje na dôležitú úlohu orgánov verejnej moci na všetkých úrovniach vrátane miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovne pri verejnom obstarávaní a nákupe a vyslovuje Komisii uznanie za úmysel vytvoriť, propagovať a zverejniť príručku o najlepších postupoch na zamedzenie toho, aby orgány verejnej moci na všetkých úrovniach nakupovali falšovaný tovar;

66.  víta Komisiou navrhovanú zelenú knihu o konzultáciách so zainteresovanými stranami o vplyve spätného zúčtovania a súvisiacich programov na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu a na posúdenie potreby prijímania konkrétnejších opatrení v tejto oblasti, a to v kontexte internetu aj mimo neho; je presvedčený, že zavedenie práva na spätné zúčtovanie v celej EÚ v prípade každého neúmyselne zakúpeného falšovaného tovaru by bolo pozitívnym prínosom pre spotrebiteľov a povzbudilo by obchodníkov, aby overovali tovar pred uvedením do predaja;

67.  podporuje dôraz, ktorý sa v akčnom pláne kladie na dôležitosť spolupráce s členskými štátmi, výmeny informácií a najlepších postupov a koordinácie činností spojených s cezhraničným presadzovaním týchto práv;

68.  zdôrazňuje, že v záujme podpory inovácií a konkurencieschopnosti v odvetviach Únie založených na znalostiach spôsobom, ktorý rešpektuje práva duševného vlastníctva, je potrebné povzbudzovať otvorený výskum a spoločné využívanie znalostí, ktoré boli aj v stratégiách Globálna Európa a Európa 2020 označené za kľúčové prvky;

69.  zdôrazňuje potrebu presných systémov detekcie, ktoré budú viesť k pohotovému prerušeniu činností porušujúcich práva duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu;

70.  poukazuje na to, že príjmy vytvárané presadzovaním práv duševného vlastníctva predstavujú dôležitý zdroj vonkajšieho financovania výskumných projektov, a teda sú hybnou silou inovácie, rozvoja a spolupráce medzi univerzitami a spoločnosťami;

71.  žiada o urýchlené vykonávanie akčného plánu, aby sa opatrenia nevyhnutné na presadzovanie práv duševného vlastníctva, najmä v kultúrnom a kreatívnom sektore, mohli v prípade potreby v blízkej budúcnosti zrevidovať s cieľom zohľadniť skutočné potreby;

72.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vykonávanie jednotlivých činností uvedených v akčnom pláne a podala o tom Európskemu parlamentu správu najneskôr do júla 2016;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 157, 30.4.2004, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 1.
(3) Analýza uplatňovania smernice 2004/48/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v členských štátoch, (SEC(2010)1589).
(4) http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2012/intellectual-property-rights/summary-of-responses_en.pdf.
(5) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 64.
(6) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15 321-2014-INIT/sk/pdf.
(7) Ú. v. EÚ C 80, 19.3.2013, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 48.
(9) Pozri správu úradu OHIM s názvom Európski občania a duševné vlastníctvo: vnímanie, povedomie a správanie, november 2013.
(10) COM(2010)0779.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia