Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 11. júna 2015 - Štrasburg
Sýria: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darwisha
 Paraguaj: právne aspekty súvisiace s tehotenstvom maloletých
 Situácia v Nepále po zemetraseniach
 Strategická vojenská situácia v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom
 Nedávne odhalenia prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA

Sýria: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darwisha
PDF 280kWORD 97k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2015 o Sýrii: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darviša (2015/2732(RSP))
P8_TA(2015)0229RC-B8-0575/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, vrátane uznesenia z 30. apríla 2015(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2015 s názvom Základné prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje teroristická skupina Dá’iš,

–  so zreteľom na vyhlásenia a správy generálneho tajomníka OSN a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o konflikte v Sýrii,

–  so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu zriadenej Radou pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý 17. júla 1998, a najmä na jeho článok. 8 ods. 2 písm. b) bod ix), ktorý považuje zámerné útoky na historické pamiatky za vojnový zločin,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych statkov zo strany IŠ/Dá’iš(2),

–  so zreteľom na článok167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že „Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami“,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru,

–  so zreteľom na uznesenie prijaté Radou na jej zasadnutí 25. a 26. októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–  so zreteľom na druhý protokol z roku 1999 k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 21. mája 2015 o situácii v Palmýre; a tiež so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej zo 17. februára 2012, v ktorom odsúdila zatknutie Mazena Darviša, a na miestne vyhlásenie EÚ z 3. apríla 2012 o pokračujúcej väzbe Mazena Darviša a siedmich ďalších obhajcov ľudských práv bez vznesenia obvinenia,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv prijaté v júni 2004 a aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2222 (2015),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže od začiatku konfliktu v Sýrii v roku 2011 prišlo o život vyše 220 000 ľudí, väčšinou civilistov; keďže Asadov režim, IŠ/Dá’iš, front an-Núsra a ďalšie strany zapojené do konfliktu vo veľkej miere a opakovane porušujú ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; keďže prevažná väčšina týchto trestných činov zatiaľ nebola potrestaná;

B.  keďže využívanie mučenia, masového zatýkania a rozsiahleho ničenia obývaných oblastí sa v posledných mesiacoch dramaticky vystupňovalo; a keďže veľký počet Sýrčanov je vysídlených a niektorí sú dokonca nútení ešte viac sa vzdialiť od humanitárnej pomoci, ktorú potrebujú;

C.  keďže od dobytia starobylého sýrskeho mesta Palmýra zoskupenie IŠ/Dá’iš v tomto meste zabilo najmenej 400 ľudí vrátane žien a detí a podľa sýrskeho monitorovacieho strediska pre ľudské práva popravilo minimálne 217 ľudí a zadržalo ďalších 600 vrátane žien a detí obvinených z udržiavania vzťahov s vládnymi silami a ukrývania príslušníkov vládneho režimu vo svojich domovoch;

D.  keďže po obsadení mesta Palmýra nasledovali prudké letecké útoky síl podporujúcich prezidenta Asada, pri ktorých zahynulo viac než desať civilistov a ktoré priviedli k úteku mnohých obyvateľov, ktorí v oblasti ešte zostávali;

E.  keďže po novej ofenzíve v apríli a máji 2015 obsadilo hnutie IŠ/Dá’iš 17. mája 2015 mesto Ramádí a 21. mája 2015 dobylo Palmýru, čím získalo 50 % sýrskeho územia; keďže nadnárodný charakter tzv. Islamského štátu, ktorý má značné finančné prostriedky a približne 200 000 bojovníkov, je podľa niektorých zdrojov hrozbou pre širší región; keďže v týchto ozbrojených skupinách bojujú podľa odhadov tisíce cudzincov vrátane občanov EÚ; keďže vzostup IŠ/Dá’iš zhoršil humanitárnu krízu, a to najmä hromadným vysídľovaním civilného obyvateľstva;

F.  keďže 5. júna 2015 vyjadrili členovia Bezpečnostnej rady OSN rozhorčenie v súvislosti s nárastom násilia a útokov na civilné obyvateľstvo v Sýrii a odsúdili teroristické útoky, ktoré páchajú IŠ/Dá’iš, front al-Núsra a ďalšie teroristické skupiny v Sýrii;

G.  keďže Palmýra sa nachádza medzi Damaskom a východným mestom Deir al-Zour a v jej blízkosti sa nachádzajú významné ložiská zemného plynu a fosfátové bane; keďže obsadenie Palmýry prebiehalo paralelne s tým, ako hnutie IŠ/Dá’iš dobylo mesto Ramádí v irackej provincii Anbar, pričom sa ale udialo krátko potom, čo hnutie IŠ/Dá’iš stratilo územia okolo mesta Tikrít;

H.  keďže toto staroveké mesto, ktoré má viac než 2 000 rokov, je kultúrnym pokladom zaradeným na zoznam svetového dedičstva UNESCO; keďže 21. mája 2015 vyzvala generálna riaditeľka UNESCO na okamžité zastavenie bojov v Palmýre;

I.  keďže Palmýra je symbolom bohatého kultúrneho dedičstva Sýrie a nachádzajú sa v ňom monumentálne zrúcaniny veľkého mesta, ktoré bolo jedným z najvýznamnejších kultúrnych stredísk starobylého sveta; keďže hromadné zabíjanie a ničenie archeologického a kultúrneho dedičstva hnutím IŠ/Dá’iš sa za určitých okolností považuje za zločin proti ľudskosti a „kultúrne čistky“ a podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu je vojnovým zločinom; keďže tieto systematické útoky na kultúrne dedičstvo označila generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova za „kultúrne čistky“;

J.  keďže IŠ/Dá’iš systematicky útočí na kultúrne dedičstvo Iraku a Sýrie a ničí ho ako prejav vojenskej taktiky šírenia nenávisti a teroru; keďže v dôsledku dobytia mesta Palmýra zoskupením IŠ/Dá’iš hrozí historickému dedičstvu tohto mesta zničenie;

K.  keďže EÚ v regionálnej stratégii pre Sýriu a Irak a v otázke hrozby zo strany hnutia IŠ/Dá’iš, ktorú prijala Rada pre zahraničné veci 16. marca 2015, rozhodne odsudzuje úmyselné ničenie archeologického a kultúrneho dedičstva, a konštatuje, že tieto kroky možno považovať za vojnový zločin v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC);

L.  keďže UNESCO a ďalší partneri začali projekt záchrany sýrskeho dedičstva na obdobie troch rokov, ktorého cieľom je naliehavá ochrana kultúrneho dedičstva;

M.  keďže nezákonné obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru je teraz tretím najzávažnejším nezákonným druhom obchodu po obchodovaní s drogami a zbraňami, keďže tento nezákonný obchod ovládajú organizované zločinecké siete a keďže existujúce národné a medzinárodné mechanizmy nemajú dostatočné vybavenie ani podporu na riešenie tohto problému; keďže EÚ podnikla všetky primerané kroky v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 (2015) na zabránenie nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym majetkom;

N.  keďže od začiatku sýrskeho konfliktu v marci 2011 dochádza k rozsiahlemu a vážnemu porušovaniu ľudských práv, ako sú najmä úmyselné zameriavanie, svojvoľné zatýkanie a únosy nezávislých novinárov, obhajcov dodržiavania ľudských práv, humanitárnych pracovníkov a zdravotníckeho personálu, ktorí sú vystavovaní hrozbám, násiliu, svojvoľnému zatýkaniu a únosom v Sýrii;

O.  keďže sýrsky novinár a aktivista a predseda Sýrskeho centra pre médiá a slobodu prejavu Mazen Darviš je vo väzení od roku 2012, podobne ako Haní al-Zajtaní a Husajn Ghrer, za ich prácu na ochranu slobody prejavu; keďže Mazen Darviš bol údajne vystavený krutému mučeniu a zlému zaobchádzaniu a 6. mája 2015 ho odviedli na neznáme miesto; keďže Mazen Darviš získal v roku 2015 cenu UNESCO za slobodu tlače, ako aj ďalšie významné medzinárodné ocenenia ako napríklad Cenu Lutherových miest – Neohrozené slovo za rok 2015, cenu Bruna Kreiského za zásluhy v oblasti ochrany ľudských práv za rok 2013 a cenu PEN-Pinter za rok 2014; keďže pokračujúce väznenie Mazena Darviša, Haního al-Zaitaního a Husajna Ghrera je ďalším dôkazom represívnej povahy režimu Baššára al-Asada v Sýrii;

P.  keďže rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 67/262 z 15. mája 2013 vyzýva sýrske orgány na okamžité prepustenie všetkých osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané, vrátane členov Sýrskeho centra pre médiá a slobodu prejavu;

Q.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn vyzval 19. februára 2015 sýrske orgány na prepustenie všetkých osôb zadržiavaných za pokojné vyjadrenie názoru a najmä Marzena Darviša;

R.  keďže stovky obhajcov dodržiavania ľudských práv boli vystavené hrozbám, násiliu, svojvoľnému zatýkaniu a únosom v Sýrii; keďže medzi nimi je aj obhajkyňa dodržiavania ľudských práv a nositeľka Sacharovovej ceny za rok 2011 Razán Zajtúnová, ktorú uniesli v meste Dúmá 9. decembra 2013;

1.  rozhodne odsudzuje hrozné systematické a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané režimom al-Asada, teroristami patriacimi k hnutiu IŠ/Dá’iš a ďalším džihádistickým skupinám v Sýrii, ako aj tresty a obvinenia aktivistov obhajujúcich politické, občianske a ľudské práva, blogerov a novinárov; pripomína svoje absolútne odsúdenie toho, že sýrska vláda využíva mučenie, intenzívne ostreľovanie a letecké bombardovanie vrátane barelových bômb; vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam; je stále hlboko otrasený hrozným ľudským utrpením a stratami na životoch v sýrskom konflikte a je mimoriadne znepokojený zhoršovaním humanitárnej a bezpečnostnej situácie v Sýrii;

2.  odsudzuje skutočnosť, že IŠ sa zmocnil Palmýry 21. mája 2015 po krvavej ofenzíve trvajúcej deväť dní a vyjadruje poľutovanie nad tým, že IŠ odvtedy popravil najmenej 217 osôb v meste a jeho okolí a zintenzívnil násilie a zverstvá v samozvanom „kalifáte“ na území, ktoré kontroluje v Sýrii a Iraku;

3.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou v okolí mesta Palmýra a tisícov obyvateľov v meste, ako aj tých, ktorí boli vysídlení v dôsledku postupu hnutia IŠ/Dá’iš, ako aj žien a detí v Palmýre, pričom berie na vedomie model správania hnutia IŠ/Dá’iš, ktoré sa vyznačuje únosmi, využívaním a zneužívaním žien a detí na iných miestach vrátane znásilňovania, sexuálneho násilia, nútených manželstiev a núteného verbovania detí;

4.  vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby poskytli všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc utečencom;

5.  víta záväzok zdvojnásobiť kolektívne úsilie s cieľom poraziť IŠ/Dá’iš, na ktorom sa dohodli účastníci zasadnutia ministrov medzinárodnej koalície proti IŠ/Dá’iš v Paríži 2. júna 2015; vyzýva koalíciu, aby zintenzívnila úsilie o naplnenie spoločnej, viacrozmernej a dlhodobej stratégie na oslabenie a napokon odstránenie zoskupenia IS/Dá’iš; zdôrazňuje potrebu doplniť túto stratégiu posilnenou spoluprácou so všetkými regionálnymi štátnymi a neštátnymi aktérmi, ktorí sa angažujú v boji proti IŠ/Dá’iš;

6.  je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu v Sýrii a ani trvalý mier nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za zločiny spáchané počas konfliktu všetkými stranami;

7.  pripomína, že trvalým riešením sýrskej krízy môže byť len inkluzívne politické riešenie na základe komuniké zo Ženevy z 30. júna 2012 a podporované medzinárodným spoločenstvom; vyzýva osobitného vyslanca OSN Staffana De Misturu, aby sa spolu so všetkými stranami usiloval dosiahnuť skutočnú politickú transformáciu, ktorá naplní legitímne túžby obyvateľov Sýrie a umožní im nezávisle a demokraticky rozhodnúť o vlastnej budúcnosti;

8.  vyjadruje vážne znepokojenie nad kritickým nedostatkom finančných prostriedkov pre výzvy OSN na rok 2014, čo viedlo k dočasnému pozastaveniu pomoci v rámci Svetového potravinového programu sýrskym utečencom; preto naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoje financovanie a pomoc v reakcii na nadchádzajúce výzvy;

9.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo na posilnenie úsilia o nájdenie riešení na zmiernenie krízy a ukončenie vojny v Sýrii a podporuje aktérov, ktorí sa zúčastňujú na boji proti IŠ/Dá’iš v Sýrii a Iraku; vyzýva regionálne vlády na spoluprácu v tomto boji, pretože len úzka spolupráca umožní obnoviť mier a bezpečnosť v regióne;

10.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách na ochranu civilného obyvateľstva a zabezpečenie ochrany unikátneho kultúrneho dedičstva, ktorým je Palmýra, a vyzýva všetky strany na bezodkladné skoncovanie s prejavmi nepriateľstva v Palmýre a na zaistenie bezpečného odchodu civilistov unikajúcich pred násilím;

11.  požaduje okamžité zastavenie ničenia kultúrneho dedičstva v Sýrii a Iraku vrátane náboženských miest a objektov; zdôrazňuje, že žiadne takéto činy spáchané hnutím IŠ/Dá’iš alebo ďalšími jednotlivcami, skupinami, podnikmi a subjektmi nemožno tolerovať, a vyzýva tiež na zachovanie kultúrneho dedičstva Iraku prostredníctvom ochrany kultúrneho a náboženského majetku a miest v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

12.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali kampane na zlepšovanie informovanosti zamerané na odrádzanie od nezákonného nákupu a predaja tovaru kultúrneho charakteru z konfliktných oblastí;

13.  opätovne zdôrazňuje vysokú hodnotu kultúrneho dedičstva pre celé ľudstvo, a preto sa domnieva, že jeho zničenie by sa malo považovať za neobhájiteľný vojnový zločin;

14.  zdôrazňuje potrebu spoločného úsilia medzinárodného spoločenstva o zabránenie nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym majetkom a s kultúrnymi predmetmi, čím sa pomáha financovať hnutie IŠ/Dá’iš;

15.  podporuje návrh generálnej riaditeľky UNESCO a všetky mimoriadne opatrenia, ktoré prijala OSN alebo UNESCO na ochranu Palmýry alebo všetkých iných ohrozených kultúrnych a historických pamiatok;

16.  žiada generálneho tajomníka OSN, aby zvolal Bezpečnostnú radu s cieľom prijať rezolúciu o ochrane všetkých kultúrnych miest ohrozených teroristickými skupinami a IŠ/Dá’iš;

17.  žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v spolupráci s OSN prijali konkrétne opatrenia na ochranu ohrozených kultúrnych, historických, náboženských a archeologických miest, Palmýry a Blízkeho východu všeobecne;

18.  víta mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o zaznamenávanie prípadov porušovania ľudských práv a dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a iných porušení a zdôrazňuje ich nezastupiteľný význam; vyjadruje najhlbší obdiv všetkým sýrskym aktivistom. ktorí neúnavne monitorujú a dokumentujú situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svojej vojnou zmietanej krajine a podávajú o nej správy, pričom riskujú vlastný život, a vyjadruje s nimi najhlbšiu solidaritu;

19.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustále sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti dodržiavania ľudských práv v Sýrii a zdôrazňuje potrebu rešpektovania slobody prejavu a slobody obhajcov ľudských práv vykonávať svoju prácu v súlade s medzinárodnými záväzkami Sýrie; pripomína, že všetci ľudia majú právu na slobodu názoru a prejavu, a že ide o základné ľudské právo; odsudzuje všetky porušenia slobody tlače a násilie, ktorého obeťami sú novinári v Sýrii;

20.  vyzýva sýrske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili a zbavili všetkých obvinení Mazena Darviša a všetky osoby, ktoré boli zadržané, osvedčené alebo odsúdené za nenásilné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a združovania, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv a politických aktivistov svojvoľne zbavených slobody na základe činnosti v oblasti ľudských práv;

21.  naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby okamžite zverejnili informácie o osude a mieste pobytu týchto troch mužov a aby zabezpečili ich ochranu pred mučením a zlým zaobchádzaním, okamžite im umožnili kontakt s rodinami a právnikmi a poskytli im potrebnú lekársku starostlivosť;

22.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby ako prioritu ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby podporovali všeobecnú ratifikáciu a uplatňovanie tohto kľúčového nástroja v oblasti ľudských práv a aby podporovali činnosť Výboru OSN pre nútené zmiznutia, ktorý bol zriadený v súlade s uvedeným dohovorom;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi OSN a Ligy arabských štátov v Sýrii a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0187.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0179.


Paraguaj: právne aspekty súvisiace s tehotenstvom maloletých
PDF 184kWORD 88k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2015 o Paraguaji: právne aspekty týkajúce sa detského tehotenstva (2015/2733(RSP))
P8_TA(2015)0230RC-B8-0547/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medziregionálnu rámcovú dohodu o spolupráci medzi EÚ a Mercosurom, uzavretú v roku 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na paraguajský trestný zákonník (zákon č. 1160/97) z 26. novembra 1997, najmä jeho článok 109 ods. 4,

–  so zreteľom na piaty miléniový rozvojový cieľ (zlepšenie zdravia matiek),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, najmä na jeho článok 3,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi z 11. mája 2015,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu, ktorý nadobudol platnosť 26. júna 1987,

–  so zreteľom na žiadosť Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva z marca 2015 o revíziu a zmenu právnych predpisov Paraguaja týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva s cieľom zabezpečiť jeho súlad s ostatnými právami, ako je právo na zdravie a život,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa posledných údajov OSN tvoria 19 % všetkých tehotných dievčat v Paraguaji maloleté osoby, denne porodia dve dievčatá vo veku do 14 rokov a na dievčatá vo veku 10 až 14 rokov pripadá 2,13 % úmrtí matiek; keďže každý rok v Paraguaji, ktorý má 6,8 milióna obyvateľov, otehotnie približne 600 dievčat vo veku 14 rokov a menej, a keďže miera tehotenstva u maloletých detí je desaťkrát vyššia než v ostatných krajinách regiónu;

B.  keďže v Latinskej Amerike je riziko úmrtia matky štyrikrát vyššie u dievčat vo veku do 16 rokov a keďže k 65 % prípadov genitálnej fistule dochádza v prípade tehotenstiev dievčat, čo má vážne dôsledky na ich životy, vedie to k vážnym zdravotným problémom a sociálnemu vylúčeniu; keďže predčasné tehotenstvo je nebezpečné aj pre dieťa, pričom úmrtnosť je o 50 % vyššia než priemer; keďže až 40 % žien v regióne bolo obeťami sexuálneho násilia a keďže 95 % umelých prerušení tehotenstva vykonaných v Latinskej Amerike nie je bezpečných;

C.  keďže 21. apríla 2015 prišlo do pôrodnice a detskej nemocnice a Trinidad v Asuncióne 10-ročné dievča a bolo uňho zistené tehotenstvo v 21. týždni; keďže po jeho vyšetrení riaditeľ nemocnice verejne priznal, že jej tehotenstvo je vysoko rizikové; keďže nevlastný otec dievčaťa na úteku bol zadržaný 9. mája 2015 a je obvinený z jeho znásilnenia; keďže dievča od januára 2015 vyšetrovali vo viacerých zdravotných strediskách, kde sa sťažovalo na bolesti brucha, ale keďže tehotenstvo bolo potvrdené až 21. apríla 2015;

D.  keďže 28. apríla 2015 matka dievčaťa požiadala o dobrovoľné umelé ukončenie tehotenstva dievčaťa vzhľadom na jeho nízky vek a vysoké riziko pre jej zdravie a život; keďže matka dievčaťa je zadržiavaná za to, že nezabránila jeho sexuálnemu zneužívaniu, ktoré viedlo k tehotenstvu; keďže podľa posledných správ bolo toto 10-ročné dievča prevezené do strediska pre mladé matky a oddelené od jeho vlastnej matky;

E.  keďže v januári 2014 sa matka dievčaťa sťažovala na sexuálne zneužívanie jej dcéry jej nevlastným otcom, ale keďže prokurátori nepodnikli žiadne kroky, nevyšetrovali ani neposkytli ochranné opatrenia, keďže sa domnievali, že jej nehrozí žiadne riziko;

F.  keďže tento prípad je len jedným z mnohých v Paraguaji a ďalších latinskoamerických krajinách; keďže Paraguaj aj naďalej z náboženských dôvodov odmieta prístup dievčat k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, čím porušuje ich právo na zdravie, život a fyzickú a psychickú integritu; keďže dievča bude vzhľadom na svoj nízky vek a okolnosti, ktoré viedli k jeho tehotenstvu, čeliť psychickým a zdravotným rizikám, ak sa dieťa narodí; keďže 7. mája 2015 bola zriadená medziodborová skupina expertov pozostávajúca z troch odborníkov navrhnutých miestnymi organizáciami, troch zástupcov ministerstva zdravotníctva a troch členov najvyššieho súdu;

G.  keďže podľa článku 109 ods. 4 paraguajského zákona o zdravotníctve je umelé prerušenie tehotenstva zakázané vo všetkých prípadoch okrem tých, v ktorých tehotenstvo znamená život ohrozujúce komplikácie pre ženu alebo dievča, pričom sa nedajú uplatniť žiadne ďalšie výnimky, a to ani v prípadoch znásilnenia, incestu alebo plodu, ktorý nie je životaschopný; keďže orgány argumentujú, že zdravie dievčaťa nie je ohrozené; keďže 10-ročné dievča, ktoré prežilo znásilnenie, je preto nútené pokračovať v nechcenom tehotenstve a porodiť;

H.  keďže experti OSN varujú, že rozhodnutie paraguajských orgánov vedie k vážnym porušeniam práv dievčaťa na život, zdravie a fyzickú a psychickú integritu, ako aj jeho práva na vzdelanie, čím sú ohrozené jeho ekonomické a sociálne príležitosti;

I.  keďže podľa článku 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia byť vo všetkých krokoch týkajúcich sa detí vždy zohľadnené najmä najlepšie záujmy dieťaťa, či už ide o kroky verejných alebo súkromných sociálnych inštitúcií, súdov, administratívnych alebo zákonodarných orgánov, a keďže štáty sú povinné zabezpečiť prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva tehotným ženám, ktorých život je ohrozený;

J.  keďže Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva v marci 2015 požiadal Paraguaj o revíziu a zmenu jeho právnych predpisov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva s cieľom zabezpečiť jeho súlad s ostatnými právami, ako je právo na zdravie a život; keďže fyzické, sexuálne a psychické násilie voči ženám je vážnym porušením ľudských práv;

K.  keďže Paraguaj sa aktívne zúčastnil na 59. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien a keďže všetky zúčastnené strany by mali pokračovať v presadzovaní Pekinskej akčnej platformy OSN, pokiaľ ide okrem iného o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základnému ľudskému právu, ako aj o sexuálne a reprodukčné práva;

L.  keďže orgány OSN pre monitorovanie zmlúv vrátane Výboru pre ľudské práva a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien vyzvali viaceré latinskoamerické krajiny, aby zaviedli výnimky v obmedzujúcich zákonoch o umelom prerušení tehotenstva v prípadoch, v ktorých tehotenstvo predstavuje ohrozenie života alebo zdravia ženy, ak je vážne poškodený plod a keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu;

M.  keďže tento nehumánny čin vážne ohrozil zdravie uvedeného 10-ročného dievčaťa, ktoré pred tehotenstvom vážilo len 34 kg; keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) identifikovala hrozby tehotenstva pre mladé dievčatá, ktorých telo ešte nie je riadne vyvinuté; keďže WHO definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo slabosti;

N.  keďže výbor proti mučeniu uvádza, že obmedzenia prístupu k službám reprodukčného zdravia a zlé zaobchádzanie, ku ktorému dochádza, keď ženy tieto služby vyhľadávajú, môžu byť porušeniami Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý ratifikoval Paraguaj a všetky členské štáty EÚ, keďže ohrozujú zdravie a životy žien alebo im môžu spôsobiť iné vážne fyzické alebo duševné ujmy alebo utrpenie;

O.  keďže násilie voči ženám a dievčatám, či už fyzické, sexuálne alebo psychické, je naďalej najrozšírenejším porušovaním ľudských práv ovplyvňujúcim všetky úrovne spoločnosti, ale je jedným z najmenej ohlasovaných trestných činov;

1.  opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a dievčat a násilia páchaného na ženách a dievčatách, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a domáce násilie; vyzýva Paraguaj, aby zabezpečil, aby ženy a dievčatá mali prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, keď je ohrozené ich zdravie a život, ak je vážne poškodený plod a v prípadoch znásilnenia a incestu;

2.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vysokým počtom detských tehotenstiev v Paraguaji; nalieha na paraguajské orgány, aby si splnili medzinárodné záväzky a chránili ľudské práva tým, že zabezpečia, aby všetky dievčatá mali prístup k všetkým možným informáciám a zdravotným službám potrebným v súvislosti s vysoko rizikovými tehotenstvami, ktoré sú dôsledkom znásilnenia;

3.  nalieha na paraguajské orgány, aby uskutočnili nezávislé a nestranné vyšetrovanie predmetného znásilnenia a aby páchateľa postavili pred spravodlivosť; vyzýva paraguajské orgány, aby matku dievčaťa okamžite prepustili; víta návrh poslancov paraguajského kongresu na zvýšenie maximálneho trestu odňatia slobody za znásilnenie maloletého dieťaťa z 10 na 30 rokov;

4.  berie na vedomie vytvorenie medziodborovej skupiny expertov a očakáva, že vykoná komplexné hodnotenie stavu dievčaťa a zabezpečí, že budú dodržané všetky jeho ľudské práva, najmä právo na život, zdravie a fyzickú a psychickú integritu;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že telá žien a dievčat, osobitne so zreteľom na ich sexuálne zdravie a reprodukčné práva, sú stále predmetom ideologického boja, a vyzýva Paraguaj, aby uznal neodňateľné právo žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie, pokiaľ ide o právo na prístup k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; domnieva sa, že všeobecný zákaz terapeutického umelého prerušenia tehotenstva a prerušenia tehotenstva, ktoré je dôsledkom znásilnenia alebo incestu, a odmietnutie poskytnúť zdravotné služby zdarma v prípade znásilnenia, sa rovná mučeniu;

6.  berie na vedomie, že pôrodné násilie je kombináciou inštitucionálneho násilia a násilia voči ženám, ktorá predstavuje vážne porušenie ľudských práv, ako je právo na rovnosť, nediskrimináciu, právo na informácie, integritu, zdravie a reprodukčnú samostatnosť, a ktorej dôsledkami je ponižujúci a neľudský pôrod, zdravotné komplikácie, vážne psychické poruchy, traumy či dokonca smrť;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vládami, ktoré zatvárajú oči pred neľudskými prípadmi detského tehotenstva a sexuálneho zneužívania žien v čase, keď každá tretia žena na svete zažije počas života násilie;

8.  zdôrazňuje, že žiadne 10-ročné dievča nemôže byť pripravené stať sa matkou, a upozorňuje, že dotknutým dievčatám sa stále pripomína násilie, ktoré bolo voči nim spáchané, čo u nich spôsobuje vážny traumatický stres a znamená riziko dlhodobých psychických problémov;

9.  nalieha na Komisiu, aby urýchlila prácu na návrhu Európskeho parlamentu a Rady s cieľom umožniť EÚ ratifikovať a vykonávať istanbulský dohovor, aby sa zabezpečil súlad medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami EÚ, pokiaľ ide o násilie voči deťom, ženám a dievčatám;

10.  vyzýva Radu, aby problematiku bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva zaradila do usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám; žiada Komisiu, aby zaistila, aby európska rozvojová spolupráca uplatňovala prístup založený na ľudských právach, s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a boj proti všetkým formám sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup k zdraviu, najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam, je základným ľudským právom, a podčiarkuje právo na dobrovoľný prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva vrátane bezpečnej a legálnej starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva, a potreby informácií a vzdelávania zameraných na zníženie úmrtnosti matiek a detí a odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských a predčasných sobášov a manželstiev vynútených násilím, rodovo motivovaného zabíjania, nútenej sterilizácie a znásilnenia medzi manželmi;

11.  nabáda Komisiu a Radu, aby vypracovali metódy a ukazovatele na zber údajov o tomto jave, a nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zahrnula túto problematiku do rozvoja a vykonávania stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; ďalej naliehavo vyzýva ESVČ, aby stanovila osvedčené postupy na boj proti znásilňovaniu a sexuálnemu násiliu páchanému na ženách a dievčatách v tretích krajinách s cieľom odstrániť základné príčiny tohto problému; naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými darcami, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia alebo incestu;

12.  žiada hlavy štátov alebo predsedov vlád EÚ – CELAC (Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku), aby na svojom druhom samite posilnili kapitolu o rodovo motivovanom násilí v akčnom pláne EÚ – CELAC na roky 2013 – 2015, ktorý prijali na svojom prvom samite v Santiagu de Chile v januári 2013, s cieľom stanoviť jasný harmonogram krokov a vykonávacích opatrení zameraných na zaručenie náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o prevenciu, vyšetrovanie a trestanie všetkých aktov násilia páchaného na ženách a ponuku zodpovedajúceho odškodnenia jeho obetiam;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a kongresu Paraguajskej republiky, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Parlasuru, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
(2) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1.


Situácia v Nepále po zemetraseniach
PDF 179kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2015 o situácii v Nepále po zemetraseniach (2015/2734(RSP))
P8_TA(2015)0231RC-B8-0580/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nepále,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej, komisára pre rozvoj Nevena Mimicu a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Christosa Stylianidesa z 25. apríla 2015 o zemetrasení v Ázii, ako aj na ďalšie oficiálne vyhlásenia,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu svojej Delegácie pre vzťahy s krajinami južnej Ázie z 30. apríla 2015 o zemetrasení v Nepále,

–  so zreteľom na návštevu svojej Delegácie pre vzťahy s krajinami južnej Ázie v Nepále pri príležitosti 9. medziparlamentnej schôdze EP/Nepálu, ktorá sa konala od 8. do 10. apríla 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 15. mája 2015 o posilnení núdzovej pomoci, obnovy a rekonštrukcie v reakcii na ničivé následky zemetrasenia v Nepále,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na nepálske iniciatívy týkajúce sa obdobia po zemetrasení, napríklad národný plán rekonštrukcie a obnovy a posúdenie potrieb po katastrofe,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže humanitárna situácia v Nepále a okolitom regióne po ničivom zemetrasení z 25. apríla 2015 a následnom zemetrasení z 12. mája 2015 je naďalej mimoriadne vážna, pričom bolo doteraz nahlásených viac než 8 800 obetí na životoch a oveľa viac ľudí bolo zranených, najmenej pol milióna domov bolo zničených, 2,8 milióna ľudí vysídlených a milióny osôb naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc;

B.  keďže okrem toho je podľa odhadov 1,7 milióna detí postihnutých vysídlením, úmrtím jedného alebo oboch rodičov alebo zničením svojho domu či školy; keďže siroty sú vystavené zvýšenému riziku vyhladovania, chorôb, zneužívania, zanedbávania a obchodovania s ľuďmi; keďže nepálska polícia nahlásila prípady skupín detí odvedených dospelými osobami, s ktorými nemajú nijaký vzťah; keďže bol vyhlásený zákaz cestovania pre maloletých bez sprievodu a boli pozastavené medzinárodné adopcie;

C.  keďže toto zemetrasenie okrem hrozných strát na životoch a vysokého počtu zranených vážne poškodilo kultúrne, náboženské a historické dedičstvo krajiny vrátane štyroch zo siedmich lokalít svetového dedičstva a tisícok pamiatok, chrámov a kláštorov, čo je úderom pre národnú identitu krajiny a postihuje nenahraditeľné zdroje príjmov;

D.  keďže bolo nahlásených viac ako 500 veľkých zosuvov suchej pôdy v horských regiónoch, ktoré v mnohých prípadoch bránia toku riek a vzniká riziko záplav alebo povodní spôsobených vyliatím ľadovcových jazier; keďže riziko ďalších zosuvov pôdy, záplav a vyliatia jazier je veľmi vysoké vzhľadom na prichádzajúce obdobie monzúnov;

E.  keďže existujú vážne obavy z rizika prepuknutia prenosných ochorení, najmä v preľudnených oblastiach a v oblastiach, kde sú narušené systémy vody, sanitácie a hygieny;

F.  keďže čoskoro sa očakáva príchod monzúnových dažďov, ktoré výrazne ovplyvnia úsilie o odstraňovanie následkov, predovšetkým vo vzdialenejších oblastiach;

G.  keďže OSN odhaduje, že 1,4 milióna osôb potrebuje potravinovú pomoc z dôvodu vážneho narušenia živobytia založeného na poľnohospodárstve; keďže obdobie výsadby začína tento mesiac a odhaduje sa, že 236 000 ľudí potrebuje poľnohospodárske vstupy vrátane semien ryže a zeleniny, a keďže táto situácia je ešte sťažená výraznými stratami na stavoch dobytka; keďže poľnohospodári, ktorí premeškajú tohtoročné obdobie výsadby, nebudú môcť zberať úrodu až do konca roka 2016;

H.  keďže komisár Stylianides navštívil postihnuté oblasti spolu so zástupkyňou generálneho tajomníka OSN Valerie Amosovou od 30. apríla do 2. mája 2015;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty poskytli v reakcii na túto situáciu významnú finančnú pomoc, pričom okamžite uvoľnili 6 miliónov EUR na naliehavé potreby a celkové doterajšie výdavky zo strany Komisie predstavujú 22,6 milióna EUR okrem poskytnutia predmetov núdzovej pomoci a pátracích a záchranných tímov prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

J.  keďže však humanitárny koordinátor OSN 4. júna 2015 uviedol, že medzinárodné financovanie na podporu Nepálu je naďalej neuspokojivé a že OSN získala z celkovej prisľúbenej sumy 422 miliónov EUR iba sumu 120 miliónov USD;

K.  keďže nedávno otvorené stredisko pre zmierňovanie následkov katastrof a priestor zabezpečovania humanitárnej pomoci, ktoré poskytli prídely potravín pre 200 000 ľudí počas dvoch týždňov a sú takisto podporované z prostriedkov EÚ, úspešne fungujú a sú dobrými príkladmi smerovania, ktorým sa vláda uberala v období pred zemetrasením;

L.  keďže napriek tomu, že úsiliu o núdzovú pomoc bránila obmedzená a poškodená infraštruktúra, susediace krajiny zriadili dodávateľské trasy, a to najmä India prostredníctvom svojej „Operácie priateľstvo“;

M.  keďže problémy, hoci už čiastočne vyriešené, stále pretrvávajú, pokiaľ ide o zdĺhavé colné postupy pre dodávky humanitárnej pomoci zaslané do Nepálu oficiálnymi a súkromnými darcami; keďže platnosť 30-dňového odpustenia dovozného cla uplynula a nahradil ho zoznam položiek úplne alebo čiastočne oslobodených od daní z dovozu, v dôsledku čoho sa dovozné clo v súčasnosti vyberá v súvislosti s niektorými položkami núdzovej pomoci;

N.  keďže tisíckam ľudí, ktorí potrebujú pomoc po zemetraseniach, hrozí, že budú ponechaní, aby sa o seba postarali sami, zatiaľ čo existujú znepokojujúce signály, že diskriminácia z dôvodu pohlavia a príslušnosti ku kaste a etnická diskriminácia bránia úsiliu o poskytovanie pomoci; keďže viac než polovica dalitskej komunity v krajine ešte stále čaká na prístrešia a prídely potravín;

O.  keďže podľa odhadov nepálskeho ministerstva financií predstavujú náklady na rekonštrukciu približne 10 miliárd USD, čo je polovica ročného HDP krajiny;

P.  keďže nepálska vláda oznámila, že 25. júna 2015 usporiada v Káthmandu medzinárodnú konferenciu s cieľom mobilizovať medzinárodnú finančnú podporu na rekonštrukciu a obnovu krajiny;

Q.  keďže Nepál, ktorý je jednou z najchudobnejších krajín sveta, sa len prednedávnom pomaly vymanil z 10-ročnej občianskej vojny; keďže však vláda v uplynulých rokoch vyvinula úsilie s cieľom pripraviť krajinu na očakávané veľké zemetrasenie;

1.  vyjadruje úprimnú sústrasť všetkým tým, ktorí sú postihnutí toto hroznou tragédiou, vrátane rodín vyše 8 800 ľudí, ktorí prišli o život v Nepále, Indii, Číne a Bangladéši;

2.  oceňuje úsilie nepálskych inštitúcií a spoločnosti v období po zemetraseniach;

3.  víta pohotovú pomoc, ktorú Nepálu poskytla Komisia a členské štáty, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej pomáhalo vláde Nepálu prostredníctvom krátkodobej humanitárnej podpory a dlhodobého úsilia o rekonštrukciu a obnovu s osobitným zameraním na odvetvie poľnohospodárstva a ťažko prístupné oblasti a aby plnilo svoje prísľuby;

4.  zdôrazňuje význam pohotovostnej zdravotnej starostlivosti a opatrení zameraných na predchádzanie vypuknutiu prenosných ochorení; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali revitalizáciu zdravotníckych zariadení a služieb v krajine, najmä v odľahlých oblastiach, okrem iného poskytovaním zdravotníckych stanov a vybavenia pre poškodené alebo zničené zdravotnícke zariadenia;

5.  vyzýva nepálsku vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, aby sa deti, ktoré boli odlúčené od svojich rodín, do nich čo najskôr vrátili, a aby sa pri humanitárnych zásahoch zameriavali práve na ne; ďalej žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mimoriadne zraniteľnej situácii detí, a to aj mnohým prípadom podvýživy a rizikám zneužívania a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa deti vrátili do škôl;

6.  je znepokojený správami o zneužívaní a obťažovaní žien a detí v provizórnych táboroch a vyzýva nepálsku vládu, aby prijala dodatočné opatrenia na zaistenie bezpečnosti zraniteľných osôb a rýchle vyšetrenie takýchto správ;

7.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomáhalo vláde Nepálu pri záchrane a obnove poškodeného kultúrneho, náboženského a historického dedičstva;

8.  zdôrazňuje, že podľa odhadu OSN je ďalších 298,2 milióna USD naliehavo potrebných na poskytovanie humanitárnej pomoci, najmä vzhľadom na blížiace sa obdobie monzúnových dažďov, a požaduje obnovenie celosvetového úsilia o splnenie týchto naliehavých potrieb financovania;

9.  naliehavo vyzýva nepálsku vládu, aby vyriešila zostávajúce problémy s colnými postupmi pre dodávky humanitárnej pomoci, zrušila všetky tzv. dane na položky núdzovej pomoci, ktoré miestna polícia na hraniciach Nepálu vyberá v súvislosti s dodávkami humanitárnej pomoci, a aby spolupracovala s agentúrami poskytujúcimi pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc rýchlo dostala na miesta, kde je potrebná;

10.  vyjadruje znepokojenie nad správami o diskriminácii pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci a vyzýva vládu Nepálu, aby zabezpečila, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na to, kto sú tieto osoby a odkiaľ pomoc pochádza; okrem toho vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa touto problematikou zaoberala na najvyššej možnej politickej úrovni v rámci svojich kontaktov s Nepálom;

11.  chváli vlády v tomto regióne, najmä vládu Indie, za pomoc pri poskytovaní medzinárodnej pomoci; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné zainteresované strany, aby pokračovali v spolupráci s vládou Nepálu a ostatnými vládami v regióne v súvislosti s otázkou zlepšovania pripravenosti na prírodné katastrofy a odolnosti voči nim, a to aj pokiaľ ide o stavebné normy, infraštruktúru a núdzové plány; zdôrazňuje, že národný plán rekonštrukcie a obnovy by sa mal zaoberať aj ďalšími kľúčovými otázkami vrátane boja proti chudobe, ochrany životného prostredia a zmeny klímy;

12.  zdôrazňuje, že Nepál ako krajina po skončení konfliktu potrebuje ďalšie vnútroštátne úsilie a medzinárodnú podporu pri svojom prechode k demokracii; vyzýva politické sily Nepálu, aby spolupracovali v duchu konštruktívnej spolupráce a hľadania kompromisov s cieľom prijať novú, demokratickú a inkluzívnu ústavu, ktorá naplní očakávania nepálskeho ľudu a bude míľnikom v mierovom procese a významným príspevkom k rýchlej a úspešnej obnove po katastrofách; v tejto súvislosti víta dohodu, ktorú 8. júna 2015 dosiahli hlavné politické strany Nepálu;

13.  zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zorganizovať dlho odkladané miestne voľby, keďže úspešné úsilia o obnovu budú závisieť od administratívnych kapacít miestnych orgánov;

14.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a ústavodarnému zhromaždeniu Nepálu, vládam a parlamentom Zoskupenia južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.


Strategická vojenská situácia v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom
PDF 372kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom (2015/2036(INI))
P8_TA(2015)0232A8-0171/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä na uznesenie z 15. januára 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(2), z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(3), z 3. júla 2012 o obchodných aspektoch Východného partnerstva(4) a zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora(6),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. marca 2014, z 21. marca 2014 a z 18. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady (pre zahraničné veci) o Ukrajine zo 17. novembra 2014 a z 29. januára 2015,

–  so zreteľom na najnovšie vyhlásenia Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 a zo 16. marca 2015,

–  so zreteľom na dohody EÚ s Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom o pridružení,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii, s osobitným zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu(7), zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny(8) a z 18. septembra 2014 o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0171/2015),

A.  keďže oblasť Čierneho mora patrí k strategicky najdôležitejším regiónom vo svete a má zásadný význam pre EÚ a jej členské štáty, predovšetkým pokiaľ ide o zaistenie ich bezpečnosti a obrany, ako aj pre susedskú politiku EÚ a Východné partnerstvo; keďže význam posilnenej spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami v tejto oblasti bol uznaný v Čiernomorskej synergii – regionálnej politike EÚ zavedenej v roku 2008; keďže všetky existujúce dlhotrvajúce konflikty v Moldavskej republike (Podnestersko), Gruzínsku (Južné Osetsko a Abcházsko) a Náhornom Karabachu sú sústredené v oblasti Čierneho mora;

B.  keďže oblasť Čierneho mora tvorí veľmi dôležitú vonkajšiu hranicu Európskej únie;

C.  keďže Európska rada dôrazne odsúdila anexiu Krymu a Sevastopola Ruskou federáciou, ktorá predstavuje porušenie Charty OSN, Parížskej charty a Helsinského záverečného aktu OBSE, ako aj porušenie záväzkov Ruska v rámci Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, a neuzná ju; keďže Rusko konalo s úmyslom destabilizovať situáciu na východe Ukrajiny; keďže v dôsledku toho boli vyhlásené obmedzenia obchodu medzi EÚ a Krymom;

D.  keďže NATO odsúdila eskaláciu vojenských aktivít Ruskej federácie na Kryme, jej nezákonnú a protiprávnu anexiu Krymu, ako aj pokračujúcu a zámernú destabilizáciu východnej Ukrajiny zo strany Ruska ako porušovanie medzinárodného práva;

E.  keďže po nezákonnej anexii Krymu sa narušila vojenská rovnováha v oblasti Čierneho mora a Rusko teraz nezákonne kontroluje stovky kilometrov krymského pobrežia a priľahlé vody v tesnej blízkosti námorných hraníc NATO a EÚ; keďže Rusko podnecuje agresívne akcie na ukrajinskom území;

F.  keďže pred nezákonnou anexiou boli ruské pozemné a vzdušné vojenské sily na Kryme minimálne a zameriavali sa predovšetkým na obranu Sevastopola – hlavnej základne ruskej čiernomorskej flotily – a dvoch priľahlých námorných základní; keďže anexia Krymu závažným spôsobom oslabila ozbrojené sily Ukrajiny, najmä jeho námorníctvo, ktoré prevzali ruské vojská; keďže Rusko prostredníctvom rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti na Kryme a v oblasti Čierneho mora po anexii pristúpilo k vytváraniu spoločných útočných ozbrojených síl zahŕňajúcich námorníctvo a pozemné a vzdušné sily;

G.  keďže Rusko po anexii zrýchlilo rozširovanie a modernizáciu čiernomorskej flotily; keďže plán modernizácie čiernomorskej flotily je jednou z najambicióznejších súčastí ruského štátneho zbrojného programu na obdobie rokov 2011 – 2020; keďže v decembri 2014 ruská vláda schválila novú vojenskú doktrínu, podľa ktorej sa NATO považuje za hlavnú bezpečnostnú hrozbu pre Rusko;

H.  keďže Rusko v roku 2007 pozastavilo svoju účasť na rokovaniach o Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe; keďže Rusko 11. marca 2015 pozastavilo svoju účasť na Spoločnej konzultačnej skupine v rámci Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe a v dôsledku toho od tejto zmluvy úplne odstúpilo;

I.  keďže Turecko je kandidátskou krajinou EÚ, spojencom NATO, námornou mocnosťou, aktívnym regionálnym aktérom v oblasti zahraničnej politiky a kľúčovým partnerom EÚ, v neposlednom rade v oblasti energetickej bezpečnosti a bezpečnosti hraníc; keďže strategická poloha Turecka má tiež veľký význam z hľadiska ďalšej významnej hrozby, ktorej čelí NATO aj EÚ: samozvaného Dá’iš (Islamského štátu); keďže Turecko môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti hrozbám v oblasti Čierneho mora a proti Islamskému štátu; keďže Turecko napriek tomu, že anexiu Krymu Ruskom považuje za nezákonnú, nevyjadrilo jasnú pozíciu k tejto záležitosti a jej následkom; keďže nedávny diplomatický prístup Turecka, najmä s ohľadom na blízke konflikty, ponecháva priestor pre nejednoznačnosť a nie je v súlade s pozíciami EÚ a NATO; keďže Turecko je strategickým bezpečnostným partnerom a zohráva významnú úlohu v oblasti Čierneho mora, a to aj úlohu zverenú podmienkami v Dohovore z Montreux z roku 1936;

J.  keďže reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Gruzínsku a na porušenie jeho územnej celistvosti v roku 2008 možno povzbudila Rusko, aby konalo podobným spôsobom aj na Ukrajine; keďže EÚ, NATO a USA odsúdili „dohody“ podpísané v novembri 2014 a v marci 2015 medzi Ruskom a separatistickými orgánmi v Abcházsku a Južnom Osetsku a znovu potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; keďže tieto „zmluvy“ sú v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Ruska vrátane tých, ktoré boli prijaté na základe dohody o prímerí z 12. augusta 2008;

K.  keďže od okupácie ruskými vojskami dochádza v Abcházsku, regióne Cchinvali/Južnom Osetsku a najnovšie aj na Kryme k porušovaniu ľudských práv; keďže porušovanie ľudských práv na Kryme postihuje menšinové skupiny a odporcov ruskej okupácie, najmä domorodých krymských Tatárov, proukrajinských aktivistov a aktivistov občianskej spoločnosti a ľudí, ktorí si chcú ponechať svoje ukrajinské občianstvo;

Zmena strategickej a bezpečnostnej situácie v oblasti Čierneho mora

1.  dôrazne podporuje neuznanie ruskej anexie Krymu; znova pripomína svoj záväzok týkajúci sa nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, najmä s jej článkom 2; v plnej miere podporuje závery Európskej rady, podľa ktorých EÚ neuzná nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola; zdôrazňuje, že anexia predstavuje aj porušenie Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, ktorá bola uzatvorená medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty vystupovali jednotne, pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Ruskom;

2.  so znepokojením poznamenáva, že v dôsledku nezákonnej anexie Krymu sa zásadným spôsobom zmenila strategická situácia v oblasti Čierneho mora a v susediacej oblasti; domnieva sa, že agresívne konanie Ruska predstavuje jeho návrat k nepriateľskému prístupu založenému na konfrontácii dvoch blokov; varuje, že okupáciou celého polostrova, na ktorom rozmiestnilo trvalú námornú jednotku, Rusko získalo veľmi dôležitý „odrazový mostík“ smerom na západ (Balkán, Podnestersko a ústie Dunaja) aj na juh (východné Stredozemie) a že nezákonná anexia Krymu ponúka Rusku „južný Kaliningrad“ – ďalšiu základňu priamo hraničiacu s NATO;

3.  je presvedčený o tom, že zmena geostrategickej situácie, vývoj vojenskej situácie v oblasti Čierneho mora a násilná anexia Krymu Ruskom signalizujú širšie a systémové zmeny európskej bezpečnostnej štruktúry založenej na normách v období po skončení studenej vojny; je presvedčený o tom, že EÚ a členské štáty musia mať pripravenú bezpečnostnú odpoveď na tieto výzvy a v súlade s tým prehodnotiť svoje zahraničné a bezpečnostné politiky, čo sa musí odraziť v revidovanej Európskej bezpečnostnej stratégii, európskej stratégii námornej bezpečnosti a stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora; vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným ruským tlakom na východnej hranici EÚ, a to aj na Rumunsko, Poľsko a pobaltské štáty, čo predstavuje významné riziko;

4.  zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť svoju vlastnú odolnosť a reagovať na problematiku informácií na vojenské účely a informačnej bezpečnosti; víta rozhodnutie Rady z 19. – 20. marca 2015 o začatí projektu boja proti ruskej propagande, ktorý zahŕňa aj financovanie niekoľkých televíznych kanálov v ruskom jazyku;

5.  je hlboko znepokojený súčasným budovaním obranných a útočných vojenských síl Ruskom v oblasti Čierneho mora a plánovaným rozšírením a modernizáciou ruskej čiernomorskej flotily vrátane doplnenia šiestich nových moderných dieselových ponoriek typu Rostov na Done a šiestich nových fregát typu Admirál Grigorovič; pripomína, že rozmiestnením útočných vzdušných síl a modernizáciou krymskej vojenskej infraštruktúry sa rozšíri útočné vojenské postavenie Ruska, ako aj jeho schopnosť plánovať použitie sily za hranicami vlastného územia;

6.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúce vyzbrojovanie Ruskom v okupovaných regiónoch Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska v Gruzínsku; konštatuje, že táto vojenská infraštruktúra obranného aj ofenzívneho charakteru so svojím širokým operačným rozsahom predstavuje vážnu hrozbu pre celú oblasť Čierneho mora;

7.  so znepokojením poznamenáva, že Rusko významne posilnilo svoju vzdušnú a námornú obranu v oblasti Čierneho mora, v rámci ktorej rozmiestňuje nové námorné obranné (protilodné) strely (s doletom 600 km, schopné zasiahnuť Bospor) a prostredníctvom ktorej zabezpečuje kontrolu troch štvrtín vzdušného priestoru v oblasti Čierneho mora ruskými bojovými lietadlami (na základe prakticky trojnásobného zvýšenia počtu letísk na Kryme); v tejto súvislosti poznamenáva, že Rusko posilnilo svoje strategické aj taktické kapacity: zo strategického hľadiska môžu bombardéry s dlhým doletom, schopné niesť riadené strely s plochou dráhou letu, a prieskumné letectvo operujúce v blízkosti západného pobrežia Čierneho mora potenciálne preniknúť hlboko na územie strednej Európy; z taktického hľadiska predstavujú významnú možnú pozemnú hrozbu dve brigády námornej pechoty – prípadne podporované vrtuľníkovými loďami typu Mistral; víta rozhodnutie Francúzska opätovne zvážiť dodávku výsadkových vojenských lodí typu Mistral Rusku a víta rokovania Francúzska na jednoznačné a konečné zrušenie tohto obchodu;

8.  je hlboko znepokojený vyhlásením prezidenta Putina, že bol počas obsadzovania Krymu Ruskom pripravený uviesť do pohotovosti ruské jadrové sily, ak by Západ zasiahol proti tejto anexii; takisto je hlboko znepokojený hrozivými vyhláseniami vysokopostavených ruských predstaviteľov, že Rusko má právo rozmiestniť a použiť jadrové zbrane na Kryme, čo by malo globálne dôsledky; so znepokojením poznamenáva, že Rusko v marci 2015 rozmiestnilo na Kryme počas vojenského cvičenia bližšie neurčený počet strategických jadrových bombardérov Tu-22M3; je znepokojený novou ruskou vojenskou doktrínou z decembra 2014, ktorá umožňuje použiť jadrové zbrane proti štátu, ktorý nedisponuje takýmito zbraňami;

9.  konštatuje, že možné rozmiestnenie ruských systémov zbraní s dvojakou funkciou na Kryme spochybňuje dobré úmysly Ruska, pokiaľ ide o dosiahnutie pokroku v súvislosti s viacstranným programom jadrového odzbrojenia v rámci nadchádzajúcej revízie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a oslabuje doterajšie úsilie v tejto oblasti;

10.  považuje nedávne tesné prelety ruských bojových lietadiel nad vojenskými loďami NATO a ťažobnými plošinami v Čiernom mori za jasný signál agresívnejšej pozície Ruska v oblasti Čierneho mora a varuje pred zvýšeným rizikom eskalácie; žiada o priame komunikačné linky medzi vojskami, aby sa zabránilo tragickým nedorozumeniam, ktoré by mohli mať ďalekosiahle vojenské a bezpečnostné dôsledky;

11.  je hlboko znepokojený mimoriadne vážnou situáciou na východe Ukrajiny – kde vojna vedie k destabilizácii Ukrajiny a regiónu ako celku – vrátane možnej hrozby vytvorenia pozemného koridoru spájajúceho ruské územie s Krymom cez územie kontrolované separatistami pozdĺž západného pobrežia Azovského mora (Mariupol), v dôsledku čoho by Ukrajina mohla byť celkom odrezaná od mora; vyzýva Ukrajinu a Moldavskú republiku, aby prijali opatrenia s cieľom zabrániť poskytovaniu dodávok zbraní a vojenského materiálu do regiónu Podnesterska, či už po zemi alebo letecky;

12.  odsudzuje skutočnosť, že Rusko poskytuje priamu a nepriamu podporu separatistickým skupinám na Ukrajine, a to aj vo forme zbraní a verbovania, čím umožňuje pokračovanie vojny; je znepokojený správami o vojnových zločinoch spáchaných v regióne kontrolovanom separatistami podporovanými Ruskom vrátane zostrelenia civilného lietadla MH-17, čo je incident, ktorý je v súčasnosti predmetom nezávislého a medzinárodného vyšetrovania; naliehavo vyzýva Rusko, aby okamžite stiahlo všetky svoje vojenské sily z územia Ukrajiny a aby dodržiavalo dohody z Minska; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby využili svoj vplyv s cieľom zastaviť násilnosti a zabrániť ďalším vojnovým zločinom a novým obetiam; opätovne zdôrazňuje, že na spáchané vojnové zločiny nemožno poskytnúť žiadne amnestie;

13.  ľutuje, že iniciatívy týkajúce sa spolupráce pri zaisťovaní regionálnej bezpečnosti v oblasti Čierneho mora BLACKSEAFOR a Čiernomorský súlad (Black Sea Harmony), ktoré mali ostatnému svetu ukázať, že pobrežné krajiny môžu prevziať hlavnú zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a zároveň zachovať svoj potenciál oživiť možnú budúcu spoluprácu medzi týmito štátmi, sú v súčasnosti paralyzované;

Zachovanie pevného postoja a komunikovanie s Ruskom

14.  zdôrazňuje, že vzťah s Ruskom, ktoré je dôležitým aktérom medzinárodného systému, by mal byť z dlhodobého hľadiska vo všeobecnosti založený na spolupráci, a nie na konfrontácii; domnieva sa však, že vzhľadom na nedostatok dôvery po posledných ruských krokoch sa z krátkodobého a strednodobého hľadiska akékoľvek obnovenie spolupráce musí zakladať v prvom rade na pevnom strategickom uistení, ktoré NATO ponúka svojim východným členom, a po druhé na zmene ruskej politiky voči Ukrajine, najmä na úplnom a bezpodmienečnom vykonávaní minských dohôd zo septembra 2014 a februára 2015 (ktoré sa vzťahujú iba na konflikt na východe Ukrajiny) a na návrate Krymu Ukrajine, a teda obnovení predchádzajúceho stavu, a kontrole ukrajinských orgánov nad územím tejto krajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc;

15.  vyjadruje nádej, že dohoda o prímerí z Minsku dosiahnutá 12. februára 2015 bude dodržaná, a poskytne tak čas na politické riešenie prostredníctvom rokovaní; je znepokojený početnými náznakmi porušenia dohody ruskou stranou a separatistami; zdôrazňuje, že súčasný medzinárodný právny rámec sa musí v plnej miere dodržiavať;

16.  domnieva sa, že v prípade, že Rusko nebude úplne vykonávať dohodu o prímerí z Minsku a bude pokračovať v destabilizácii východnej Ukrajiny a v nezákonnej anexii Krymu, režim sankcií by mal pokračovať a mal by sa posilniť, ako aj podpora Ukrajiny pri posilňovaní jej obranných schopností; zdôrazňuje, že EÚ musí preukázať jednotu, solidaritu a odhodlanie pri postihovaní krokov Ruska proti platným pravidlám medzinárodného práva;

17.  vyzýva členské štáty EÚ, aby si zachovali pevné a jednotné odhodlanie, pokiaľ ide o schválené sankcie voči Rusku, a to aj zmrazením všetkej vojenskej a obrannej spolupráce a zrušením zmlúv, ako je napríklad dodávka obojživelných bojových lodí triedy Mistral do Ruska; a očakáva úspešné ukončenie rokovaní o zrušení tejto zmluvy;

Energetická a námorná bezpečnosť a bezpečnosť hraníc a ľudí v regióne Čierneho mora

18.  víta vykonávanie energetickej politiky EÚ zameranej na podporu energetickej bezpečnosti všetkých členských štátov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné kroky na zníženie svojej energetickej závislosti a na zaistenie bezpečnosti ťažby ropy a plynu a dopravných aktivít v regióne Čierneho mora; vyzýva EÚ, aby si zachovala iniciatívy za diverzifikáciu energetických zdrojov v oblasti Čierneho mora, a to aj prostredníctvom investičných a finančných opatrení, ako súčasť stratégie energetickej nezávislosti; vyzýva Komisiu, aby obnovila práce na výstavbe plynovodu Nabucco; zastáva názor, že konštruktívny a dôveryhodný vzťah medzi susediacimi krajinami je najlepšou zárukou zásobovania členských štátov energiou;

19.  je znepokojený skutočnosťou, že výhody vyplývajúce z ťažby a prepravy ropy a plynu v oblasti Čierneho mora sú čoraz závislejšie od úrovne militarizácie, ktorá sa začala po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a následnom posilňovaní jeho kapacít v tejto oblasti; opätovne potvrdzuje, že vzhľadom na potenciál nestability, a najmä závislosť Európy od oblasti Čierneho mora, pokiaľ ide o tranzit dodávok energie, má EÚ strategický záujem o to, aby regionálne subjekty odradila od riskantnej politiky, a na tento účel môže byť potrebné mobilizovať európsku námornú a vzdušnú flotilu v Čiernom mori; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti ťažby ropy a plynu a prepravy v regióne Čierneho mora;

20.  zdôrazňuje, že súčasná kríza má vplyv na spoluprácu v ďalších dôležitých oblastiach, ako je napríklad riadenie a bezpečnosť hraníc (predovšetkým kontrola migrácie), nezákonné obchodovanie a boj proti organizovanému zločinu;

21.  odsudzuje porušovanie ľudských práv na Kryme, ku ktorému dochádza od okupácie ruskými ozbrojenými silami, a to vrátane zastrašovania a rastúceho počtu nedobrovoľných zmiznutí(10), cenzúry slobody prejavu a prenasledovania menšín, najmä etnických a národnostných; odsudzuje systematické prenasledovanie domorodých krymských Tatárov, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách na podporu ukrajinskej územnej celistvosti; pripomína, že tisícky krymských Tatárov utiekli zo svojej vlasti pre obavu pred prenasledovaním a hľadajú útočisko v iných regiónoch na Ukrajine; vyjadruje solidaritu s nimi a naliehavo žiada o zlepšenie situácie; vyzýva ruské orgány, aby okamžite zastavili prenasledovanie zákonodarného orgánu krymských Tatárov, ktorým je Mejlis; vyzýva Rusko, aby plne rešpektovalo ľudské práva miestneho obyvateľstva na Kryme, a vyzýva Ukrajinu, EÚ a jej členské štáty, aby monitorovali dodržiavanie ľudských práv na Kryme;

22.  žiada o vyšetrenie a lepší prístup medzinárodných organizácií pre monitorovanie ľudských práv ku všetkým prípadom závažného porušovania ľudských práv na Kryme; vyzýva ukrajinskú vládu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby vyšetrila a stíhala vojnové zločiny spáchané na svojom území; vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane Haagskeho tribunálu, aby začalo s vyšetrovaním potenciálnych zločinov spáchaných počas nezákonnej anexie Krymu a konfliktu na východe Ukrajiny;

23.  upozorňuje na mimoriadnu zraniteľnosť životného prostredia v oblasti Čierneho mora; zdôrazňuje, že rastúca militarizácia tohto regiónu predstavuje ďalšie riziká pre tento citlivý ekosystém, a požaduje zriadenie účinného mechanizmu na prevenciu incidentov so spoľahlivým systémom výmeny informácií medzi všetkými pobrežnými krajinami v prípade núdze;

24.  pripomína, že vzhľadom na ruskú hybridnú vojnu na Ukrajine musí EÚ naďalej konať a vystupovať jednotne; je pevne presvedčený, že jednota je predpokladom účinnej reakcie na všetky bezpečnostné hrozby a politické výzvy, ktoré vyplývajú z kombinácie ruských vojenských a nevojenských akcií na Ukrajine;

Úloha EÚ a medzinárodných aktérov

25.  zdôrazňuje, že oblasť Čierneho mora by mala byť pre EÚ skutočne prvoradá; domnieva sa, že súčasný formát Čiernomorskej synergie je zastaraný; opätovne vyzýva Komisiu a ESVČ, aby čo najskôr pripravili komplexnú stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje, že ustanovenia stratégie námornej bezpečnosti EÚ by sa mali vzťahovať aj na oblasť Čierneho mora; žiada o preskúmanie Európskej bezpečnostnej stratégie a očakáva, že preskúmanie európskej susedskej politiky, ktoré zahŕňa všetky príslušné programy týkajúce sa tejto oblasti, prinesie intenzívnejšiu spoluprácu SBOP s pobrežnými partnerskými štátmi v oblasti Čierneho mora;

26.  zdôrazňuje, že napriek praktickému pozastaveniu Čiernomorskej synergie by účinná spolupráca so štátmi v oblasti Čierneho mora mala pokračovať; víta prebiehajúce misie SBOP – poradnú misiu EÚ, pozorovateľskú misiu EÚ a pomocnú hraničnú misiu EÚ – ako dôležité súčasti príspevku EÚ k riešeniu dlhodobých konfliktov v tomto regióne; víta úsilie členských štátov o posilnenie vojenských kapacít pobrežných štátov Čierneho mora, a tým aj zvýšenie ich potenciálu reagovať na krízové situácie v tomto regióne; domnieva sa, že EÚ potrebuje odvážny prístup orientovaný na výsledky, najmä pokiaľ ide o oblasť hospodárstva, obrany a bezpečnosti, s cieľom vnútorne posilniť EÚ, aktualizovať a zlepšiť existujúce nástroje a posilniť schopnosť reakcie Únie na vývoj v susednej oblasti, ktorý ovplyvňuje európsku bezpečnosť;

27.  zdôrazňuje rozhodujúci význam koordinácie s NATO, najmä s pobrežnými štátmi Čierneho mora, ktoré sú členmi tejto aliancie, a so Spojenými štátmi, keďže oblasť Čierneho mora predstavuje kľúčovú zložku euroatlantickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že modernizácia a zvýšenie vojenských kapacít tých štátov na pobreží Čierneho mora, ktoré sú členmi EÚ a NATO, má kľúčový význam pre zaistenie bezpečnosti a stability v tomto regióne; víta záväzok NATO týkajúci sa podpory regionálneho úsilia štátov na pobreží Čierneho mora zameraného na zaistenie bezpečnosti a stability; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a NATO podporili zachovanie oblasti Čierneho mora ako otvoreného hospodárskeho priestoru; vyzýva OBSE, aby rozšírila svoje úsilie v súvislosti s bezpečnosťou oblasti Čierneho mora; vyzýva EÚ, aby podporovala posilnenú prítomnosť OBSE a nové iniciatívy OBSE v tomto regióne zamerané na uvoľnenie bezpečnostnej situácie;

28.  pripomína, že najmä vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v oblasti Čierneho mora musia mať všetky členské štáty EÚ rovnakú úroveň bezpečnosti v súlade s článkom 42 ods. 7 ZEÚ;

29.  víta záväzok členských štátov NATO týkajúci sa kolektívnej bezpečnosti a v prípade potreby uzákonenia článku 5 Washingtonskej zmluvy; víta rozhodnutie samitu NATO vo Walese o strategických opatreniach na opätovné uistenie spojencov a Akčnom pláne pripravenosti, ktoré predstavujú dôležité prvky bezpečnosti väčšiny dotknutých členských štátov NATO; vyzýva NATO, aby pokračovalo v rozvíjaní svojich kapacít kybernetickej a raketovej obrany, a to aj v oblasti Čierneho mora, a aby vypracovalo pohotovostné plány na zabránenie asymetrickej a hybridnej vojne a na boj proti nim;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o stanovenie riešení v záujme zvýšenia ich rozpočtu na obranu na úroveň 2 %; víta záväzok členov NATO prijatý na poslednom samite NATO v Newporte zabezpečiť, aby ich výdavky na obranu dosiahli do roku 2024 minimálne 2 % HDP; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí spojenci oznámili svoj zámer uskutočniť nové škrty vo výdavkoch na obranu; v tejto súvislosti pripomína článok 3 Washingtonskej zmluvy;

31.  pripomína, že aj keď v roku 2008 neboli prijaté žiadosti Gruzínska a Ukrajiny o pripojenie sa k Akčnému plánu členstva v NATO, organizácia NATO na samite v Bukurešti vyhlásila, že Gruzínsko a Ukrajina sa stanú členmi tejto aliancie; poznamenáva, že po vojne v Gruzínsku v roku 2008 a po nezákonnej anexii Krymu v roku 2014 Rusko územne ochromilo tieto dve krajiny, a znemožnilo im tak členstvo v NATO; domnieva sa, že aj keď ich NATO nie je schopná brániť priamo, má morálnu povinnosť podporiť schopnosť Gruzínska a Ukrajiny, aby sa bránili samy;

32.  zdôrazňuje, že NATO by si malo zachovať svoju všeobecnú námornú a vzdušnú prevahu v oblasti Čierneho mora a udržať schopnosť sledovať túto oblasť;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a všetkým krajinám v oblasti Čierneho mora.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0011.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0380.
(3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 77.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 38.
(5) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26.
(6) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 81.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0248.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0025.
(10) V zmysle článku 7 ods. 1 písm. i) Rímskeho štatútu (2002).


Nedávne odhalenia prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA
PDF 191kWORD 95k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA (2015/2730(RSP))
P8_TA(2015)0233RC-B8-0548/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ z 3. februára 2014 (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe(2),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe z 11. júla 2007 (COM(2007)0391),

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport (2014 – 2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe(3),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 23. apríla 2015 o reforme spravovania futbalu,

–  so zreteľom na nový športový program v rámci programu Erasmus+, a najmä jeho cieľ bojovať proti cezhraničným ohrozeniam čestnosti športu, ako je doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie, ako aj všetkým druhom netolerancie a diskriminácie a podnecovať a podporovať dobrú správu v športe,

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich,

–  so zreteľom na článok 2 stanov FIFA, v ktorom sa uvádza, že medzi ciele FIFA patrí: podpora čestnosti, etiky a fair play s cieľom predchádzať všetkým metódam alebo postupom ako korupcia, doping alebo ovplyvňovanie výsledkov zápasov, ktoré môžu ohroziť čestnosť zápasov, súťaží, hráčov, funkcionárov a členov alebo spôsobiť zneužitie asociačného futbalu,

–  so zreteľom na správu Michaela Garciu týkajúcu sa sporného postupu uchádzania sa o organizáciu majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022, s ktorej zverejnením FIFA súhlasila v decembri 2014,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže švajčiarske orgány 27. mája 2015 v Zürichu zatkli 14 funkcionárov FIFA vrátane viceprezidenta; keďže zatknutia sa uskutočnili na žiadosť ministerstva spravodlivosti USA na základe obvinení z prania špinavých peňazí, vydierania, podvodu a úplatkárstva v hodnote prekračujúcej 150 miliónov USD;

B.  keďže švajčiarske a americké orgány začali aj samostatné trestnoprávne vyšetrovanie spôsobu pridelenia organizácie majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022 Rusku a Kataru;

C.  keďže FIFA mnoho rokov fungovala ako organizácia, ktorá sa nikomu nezodpovedala, bola nepriehľadná a notoricky skorumpovaná; keďže nedávne zatknutia potvrdzujú, že podvody a korupcia vo FIFA sú skôr systémovým, rozšíreným a pretrvávajúcim javom, a nielen ojedinelými prípadmi pochybení, ako to tvrdí bývalý prezident FIFA Joseph Blatter;

D.  keďže napriek zatknutiu a obvineniu vedúcich činiteľov FIFA a kríze, do ktorej sa organizácia ponorila, bol Joseph Blatter 29. mája 2015 znovuzvolený za prezidenta FIFA na piate funkčné obdobie; keďže znovuzvolenie Josepha Blattera za prezidenta a rozhodnutie nezverejniť zistenia v Garciovej správe týkajúce sa výberu Ruska a Kataru ako hostiteľských krajín majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022 ukazujú, že FIFA postupovala bezohľadne a nezodpovedne a bránila sa reformám či zmenám potrebným na zlepšenie správy medzinárodného futbalu;

E.  keďže odstúpenie Josepha Blattera a zatknutie funkcionárov FIFA vytvorili podmienky na radikálnu reformu štruktúr a praktík FIFA s cieľom zlepšiť jej správu a bojovať proti korupcii v tejto organizácii, čo sa musí uskutočniť ako naliehavá záležitosť;

F.  keďže čestnosť športových organizácií je veľmi dôležitá, pretože profesionálny aj amatérsky šport zohrávajú kľúčovú úlohu v celosvetovom presadzovaní mieru, dodržiavania ľudských práv a solidarity, majú zdravotný a hospodársky prínos pre spoločnosť a nenahraditeľnú úlohu pri zdôrazňovaní základných vzdelávacích a kultúrnych hodnôt, ako aj pri presadzovaní sociálneho začleňovania;

G.  keďže európsky komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics vo vyhlásení z 3. júna 2015 odsúdil najnovšie udalosti vo FIFA a vyzval na obnovenie dôvery a vytvorenie pevného systému dobrej správy vo FIFA;

H.  keďže Komisia a Rada uznali, že medzi riadiacimi orgánmi futbalu a verejnými orgánmi je v záujme dobrej správy tohto športu potrebné partnerstvo, ktoré rešpektuje samoregulačnú povahu profesionálneho športu a ktoré viedlo k štruktúrovanému dialógu o športe;

I.  keďže transparentnosť, zodpovednosť a demokracia – inými slovami dobré riadenie – v športových organizáciách sú nevyhnutnými predpokladmi takéhoto samoregulačného režimu, ako aj účinnej a štrukturálnej prevencie podvodov a korupcie a boja proti nim v športovom hnutí;

J.  keďže Európsky parlament už v minulosti vyzval riadiace orgány futbalu, aby zaviedli viac demokracie, transparentnosti, legitimity, zodpovednosti (t. j. finančný audit nezávislým orgánom auditu) a dobrú správu, a požiadal Komisiu, aby poskytla usmernenia, ako by bolo možné podporovať legitímnu a primeranú samoreguláciu;

K.  keďže bez naliehavého a riadneho riešenia môže korupcia naďalej narúšať dôveru v športové inštitúcie a ohrozovať čestnosť športu ako celku;

L.  keďže boj proti korupcii je jednou z priorít Štokholmského programu, ktorý usmerňuje kroky Komisie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

M.  keďže šport predstavuje aj veľké a rýchlo rastúce odvetvie hospodárstva EÚ a významnou mierou prispieva k rastu a zamestnanosti, pričom jeho pridaná hodnota a účinky na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu;

1.  odsudzuje systémovú a odsúdeniahodnú korupciu odhalenú vo FIFA a oficiálne vyjadruje svoj názor, že tieto obvinenia v žiadnom prípade nie sú prekvapujúce;

2.  vyzýva športové organizácie, členské štáty a EÚ, aby v plnej miere spolupracovali so všetkými prebiehajúcimi aj budúcimi vyšetrovaniami obvinení z korupčných praktík vo FIFA;

3.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť vyšetrovania justičných orgánov Švajčiarska a USA vo veci rozhodnutia výkonného výboru FIFA o pridelení organizácie majstrovstiev sveta v rokoch 1998, 2010, 2018 a 2022 Francúzsku, Južnej Afrike, Rusku a Kataru;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby súčasťou následného vyšetrovania korupčných praktík vo FIFA z minulosti bolo v odôvodnených prípadoch prepustenie všetkých funkcionárov zúčastnených na finančných deliktoch a preskúmanie rozhodnutí spojených s korupciou alebo trestnou činnosťou; vyzýva EÚ, aby tento proces pozorne monitorovala a vytvorila podmienky nevyhnutné na nestranné externé vyšetrovanie; víta vyhlásenie predsedu výboru FIFA pre audit a dodržiavanie súladu s predpismi, že pridelenie majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022 by sa mohlo anulovať, ak sa nájdu dôkazy, že boli pridelené len v dôsledku korupcie;

5.  odsudzuje, že FIFA nezverejnila celú Garciovu správu, s ktorej zverejnením súhlasila v decembri 2014, no doteraz tak neurobila, a vyzýva FIFA, aby tak ihneď urobila;

6.  pripomína dôležitosť jasných a transparentných pravidiel prideľovania majstrovstiev sveta, ako aj vytvorenia vhodného informačného a kontrolného mechanizmu, aby sa zaručilo, že tento postup garantuje rovnosť kandidátskych krajín a prijatie konečného rozhodnutia výlučne na základe kvality ich projektov;

7.  vyzýva všetky medzinárodné športové organizácie, aby zabezpečili, že každá krajina, ktorá sa uchádza o usporiadanie významného športového podujatia, sa zaviaže dodržiavať medzinárodné normy v oblasti základných práv v rámci všetkých činností spojených s organizáciou a priebehom podujatia;

8.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s postavením migrujúcich pracovníkov v Katare zamestnaných na výstavbe infraštruktúry na majstrovstvá sveta FIFA vo futbale v roku 2022, a to vrátane systému kafala predstavujúceho nútenú prácu, nebezpečných pracovných podmienok, nútenej práce v extrémnych horúčavách šesť dní v týždni a núteného bývania v preplnených a zanedbaných pracovných táboroch; vyzýva Katar, aby ratifikoval, uzákonil a presadzoval základné pracovné práva a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

9.  zdôrazňuje, že korupcia a pranie špinavých peňazí sú vo svojej podstate prepojené a veľký počet členských štátov bol zasiahnutý ovplyvňovaním výsledkov zápasov a inou finančnou trestnou činnosťou často súvisiacou so zločineckými skupinami pôsobiacimi na medzinárodnej úrovni;

10.  vyzdvihuje investigatívnu žurnalistiku, ktorá vyvolala vážne znepokojenie nad korupciou vo FIFA a v rámci postupu uchádzania sa o majstrovstvá sveta; v tejto súvislosti nabáda všetky športové organizácie, aby vytvorili účinný regulačný rámec na uľahčenie oznamovania nekalých praktík aj ochranu oznamovateľov;

11.  vyjadruje svoj dlhodobý názor, že korupcia vo FIFA je rozbujnená, systémová a hlboko zakorenená, a domnieva sa, že táto organizácia vážne poškodila bezúhonnosť svetového futbalu, čo má ničivý vplyv od vrcholových úrovní profesionálneho futbalu až po amatérske kluby na najnižšej úrovni;

12.  rozhodne zdôrazňuje, že futbal ako najpopulárnejší šport na svete nesmie byť poškvrnený touto kultúrou korupcie a mal by byť pred súčasnými udalosťami vo FIFA skôr chránený, ako nimi stigmatizovaný;

13.  opätovne pripomína vysoko pozitívny sociálny vplyv futbalu a športu všeobecne na každodenný život miliónov občanov, a najmä mladých ľudí;

14.  víta odstúpenie Josepha Blattera z funkcie prezidenta FIFA, ako aj prebiehajúce trestnoprávne vyšetrovania; vyzýva výkonný výbor FIFA, aby vykonal hĺbkové štrukturálne reformy s cieľom nastoliť transparentnosť a zodpovednosť a zaručiť otvorený, vyvážený a demokratický proces rozhodovania vo FIFA vrátane procesu voľby nového prezidenta a politiky nulovej tolerancie korupcie v športe;

15.  vyjadruje však vážne obavy, že dôveryhodnosť FIFA ako riadiacej organizácie svetového futbalu sa nemôže skutočne obnoviť a potrebné naliehavé reformy nemôžu skutočne začať, kým sa nevymenuje nové vedenie, čo sa, podľa pravidiel FIFA, nemusí stať ďalších deväť mesiacov; preto vyzýva FIFA, aby transparentným a inkluzívnym spôsobom vybrala vhodného dočasného vedúceho predstaviteľa, ktorý by bezodkladne nahradil Josepha Blattera;

16.  pripomína, že dobrá správa športu je nevyhnutnou podmienkou autonómie a samoregulácie športových organizácií v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a demokracie, a zdôrazňuje potrebu politiky nulovej tolerancie korupcie v športe; zdôrazňuje potrebu primeraného zastúpenia všetkých zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a konštatuje, že si možno osvojiť najlepšie postupy iných športových organizácií;

17.  požaduje neobmedzený záväzok FIFA, že podrobne preskúma minulé a súčasné rozhodnutia, a jej úplnú transparentnosť v budúcnosti, a to aj pokiaľ ide o odmeňovanie exekutívy a vyššieho manažmentu, s cieľom vytvoriť vnútorné samoregulačné postupy a účinné mechanizmy na odhaľovanie, vyšetrovanie a penalizáciu;

18.  domnieva sa, že táto revízia by sa mala týkať štatútu, štruktúry, kódexov a prevádzkových politík a postupov FIFA, zavedenia obmedzení funkčných období a nezávislého hĺbkového preverovania členov výkonného výboru vrátane prezidenta a externého, úplne nezávislého finančného auditu na posúdenie spoľahlivosti jej finančných výkazov;

19.  naliehavo vyzýva FIFA, aby uplatňovala prísne etické normy a kódex správania v prípade manažmentu a výkonného výboru, na čo má dohliadať nezávislý monitorovací orgán;

20.  vyzýva všetky riadiace orgány v oblasti športu, aby sa zaviazali dodržiavať postupy dobrej správy a zvyšovať transparentnosť s cieľom znížiť riziko, že sa stanú obeťou korupcie; v tejto súvislosti odporúča lepšie dodržiavanie rodovej rovnováhy pri vymenúvaní členov predstavenstiev a výkonných výborov všetkých organizácií, najmä s cieľom pripomenúť, že šport, a predovšetkým futbal, nie je iba výhradnou výsadou mužov; domnieva sa, že takéto otvorenie by prispelo k transparentnosti;

21.  vyzýva všetkých zmluvných sponzorov a vysielacie spoločnosti, aby požadovali a podporovali reformný proces v rámci FIFA verejnými vyhláseniami proti korupcii v športe a aby svoje vyjadrenia potvrdzovali vyvíjaním neustáleho tlaku;

22.  žiada UEFA a národné futbalové zväzy, aby tak priamo, ako aj prostredníctvom svojich zástupcov vo výkonnom výbore FIFA a národných futbalových zväzov vystupňovali vlastné úsilie o presadenie základných reformných opatrení v rámci FIFA, a najmä odporúčaní uvedených v tomto uznesení, do konca roku 2016;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili a uprednostnili prácu a opatrenia súvisiace s dobrou správou v rámci pracovného plánu EÚ pre šport a aby zabezpečili plnú účasť národných športových zväzov na krokoch smerujúcich k lepšej správe na európskej a medzinárodnej úrovni;

24.  vyzýva Komisiu, aby koordinovane s členskými štátmi a v spolupráci s Interpolom, Europolom a Eurojustom prijala všetky primerané opatrenia vrátane účinného presadzovania na riešenie akýchkoľvek náznakov korupcie zo strany funkcionárov FIFA a národných futbalových zväzov na území EÚ a posilnila spoluprácu pri presadzovaní európskeho práva prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, ako aj spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní;

25.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nadnárodnú povahu korupcie v športe si úsilie na boj proti nej vyžaduje účinnejšiu spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov presadzovania práva, odvetvia športu, športovcov a priaznivcov, pričom dôraz by sa mal klásť aj na vzdelávanie a preventívne opatrenia v tejto oblasti;

26.  víta nový športový program v rámci programu Erasmus+, ktorý podporuje nadnárodné vzdelávacie projekty na boj proti cezhraničným hrozbám pre čestnosť a etiku športu, ako sú doping, ovplyvňovanie výsledkov zápasov a násilie, ako aj všetky druhy netolerancie a diskriminácie, a ktorého cieľom je presadzovať a podporovať dobrú správu v športe;

27.  vyzýva členské štáty a športové federácie, aby primerane informovali a vzdelávali športovcov a spotrebiteľov už od útleho veku a na všetkých úrovniach amatérskeho aj profesionálneho športu; nabáda športové organizácie, aby vytvorili a zachovávali komplexné preventívne a výchovné programy obsahujúce jednoznačné povinnosti pre kluby, ligy a federácie, najmä pokiaľ ide o mládež;

28.  víta nedávnu dohodu o štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a podporuje proaktívne využívanie všetkých prostriedkov, ktoré poskytujú nové právne predpisy, na riešenie tejto otázky; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom zaručiť, aby boli dostatočné na boj proti korupcii v športe a zabezpečenie kontroly riadiacich orgánov v oblasti športu registrovaných v EÚ a ich funkcionárov;

29.  trvá na tom, že boj proti korupcii v súvislosti s riadením FIFA musia sprevádzať aj jasné záväzky a opatrenia zo strany FIFA, EÚ, členských štátov a iných zainteresovaných strán proti iným trestným činom zasahujúcim športové organizácie, najmä ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, ktoré často súvisia s organizovanou trestnou činnosťou na medzinárodnej úrovni;

30.  zdôrazňuje potrebu, aby všetky budúce reformy v rámci profesionálneho športu, a najmä futbalu, obsahovali zásadné ustanovenia na ochranu práv športovcov, trénerov a tímov; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť riešenia otázky vlastníctva hráčov treťou stranou v európskom športe;

31.  podporuje výzvu kampane „Nová FIFA teraz“ na zriadenie nezávislej mimovládnej komisie pre reformu FIFA, na ktorú by dohliadal nezávislý medzinárodný orgán;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA), Únii európskych futbalových zväzov (UEFA), národným futbalovým zväzom, Združeniu európskych profesionálnych futbalových líg (EPFL), Európskemu združeniu klubov (ECA) a Medzinárodnej federácii futbalových profesionálov (FIFPro).

(1) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(2) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 46.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0098.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia