Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 6. októbra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci: justičná spolupráca v trestných veciach ***
 Podrobenie 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam *
 Podrobenie 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam *
 Podrobenie látok 25I-NBOMe, AH-7921, MDPV a metoxetamín kontrolným opatreniam *
 Podrobenie látok 4,4'-DMAR a MT-45 kontrolným opatreniam *
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ: katastrofy v Bulharsku a Grécku v roku 2015
 Možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky
 Spoločné ustanovenia o európskych štrukturálnych a investičných fondoch: osobitné opatrenia pre Grécko ***I
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel – Nemecko
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/003 BE/Ford Genk – Belgicko
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/004 IT/Alitalia – Taliansko
 Úloha miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce

Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci: justičná spolupráca v trestných veciach ***
PDF 248kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskej únie Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, pokiaľ ide o články 1 až 4 protokolu vzťahujúce sa na záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach (06731/2015 – C8-0078/2015 – 2014/0258(NLE))
P8_TA(2015)0325A8-0226/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06731/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 82 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0078/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0226/2015),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Podrobenie 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam *
PDF 246kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam (10010/2015 – C8-0182/2015 – 2013/0021(NLE))
P8_TA(2015)0326A8-0265/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10010/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmien Amsterdamskej zmluvy a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0182/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0265/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Podrobenie 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam *
PDF 244kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam (10012/2015 – C8-0186/2015 – 2013/0207(NLE))
P8_TA(2015)0327A8-0263/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10012/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmien Amsterdamskej zmluvy a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0186/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0263/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Podrobenie látok 25I-NBOMe, AH-7921, MDPV a metoxetamín kontrolným opatreniam *
PDF 252kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení látok 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamínu (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N-[[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamidu (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerónu (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanónu (metoxetamínu) kontrolným opatreniam (10011/2015 – C8-0185/2015 – 2014/0183(NLE))
P8_TA(2015)0328A8-0264/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10011/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0185/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0264/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Podrobenie látok 4,4'-DMAR a MT-45 kontrolným opatreniam *
PDF 249kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení 4-metyl-5-(4-metylfenyl)-4,5-dihydrooxazol-2-amínu (4,4'-DMAR) a 1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl)piperazínu (MT-45) kontrolným opatreniam (10009/2015 – C8-0183/2015 – 2014/0340(NLE))
P8_TA(2015)0329A8-0262/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10009/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0183/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0262/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ: katastrofy v Bulharsku a Grécku v roku 2015
PDF 329kWORD 64k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (katastrofy v Bulharsku a Grécku v roku 2015) (COM(2015)0370 – C8-0198/2015 – 2015/2151(BUD))
P8_TA(2015)0330A8-0253/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0370 – C8-0198/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0253/2015),

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity EÚ

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1872.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky
PDF 383kWORD 122k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky (2015/2053(INI))
P8_TA(2015)0331A8-0259/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Maximálne využitie európskeho tradičného know-how: možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky (COM(2014)0469),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1151/2012(1),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1308/2013(2),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 110/2008(3),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 251/2014(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. februára 2015;

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa zemepisných označení;

–  so zreteľom na Ženevský akt k Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu z 31. októbra 1958, revidovaný v Štokholme 14. júla 1967 a 28. septembra 1979, týkajúci sa duševného vlastníctva a zaručujúci ochranu výrobkov, s ktorými sa medzinárodne obchoduje a ktoré sú všeobecne známe pre charakteristické znaky ich konkrétnej zemepisnej oblasti pôvodu;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0259/2015),

A.  keďže poľnohospodárskym výrobkom konkrétneho zemepisného pôvodu, ktoré majú určité vlastnosti alebo sú vyrobené podľa tradičných metód, sa môže priznať celoeurópska jednotná ochrana zemepisných označení;

B.  keďže WTO vymedzuje zemepisné označenia ako „označenia, ktoré označujú tovar ako pochádzajúci z územia člena [WTO] alebo z oblasti alebo lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu“;

C.  keďže kvalitné tradičné európske výrobky založené na tradičnom know-how a tradičných technikách tvoria súčasť kultúrneho dedičstva EÚ a sú dôležitým prvkom, ktorý treba zachovať v rámci hospodárstva a spoločnosti mnohých európskych regiónov, a to tým, že podporujú činnosti, ktoré sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach, a pomáhajú zvýšiť celkovú príťažlivosť oblasti, zachovávať miestne identity a presadzovať ich osobitosť, čo je na prospech cestovného ruchu, kultúry, zamestnanosti a obchodu;

D.  keďže takéto výroky by mohli pomôcť rozvíjať nové stratégie na podporu podnikania na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj podporovať údržbu infraštruktúry a rozvoj nových kvalifikovaných pracovných miest s väzbou na miestne oblasti, a to s osobitným dôrazom na vidiecke oblasti, krízové oblasti a najokrajovejšie regióny, pričom v mnohých z nich zamestnanosť závisí od typických lokálne vyrobených výrobkov, čo poskytne nový impulz pre odbornú a remeselnú prípravu úzko spojenú s rozvojom lokalít a produktívnych oblastí a zároveň zachová a podporí jedinečné a rôznorodé dedičstvo každého regiónu;

E.  pripomína, že nepoľnohospodárske výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a dôležitým prvkom kultúrneho dedičstva členských štátov; zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších výziev, ktorým toto odvetvie čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel a že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by mohla byť podnetom na zachovanie tohto kultúrneho dedičstva a tradičného know-how a tiež na zabezpečenie primeranej odmeny pre výrobcov a čo najširšej dostupnosti týchto výrobkov;

F.  keďže povesť zemepisného označenia predstavuje spoločné nehmotné aktívum, ktoré, ak nie je chránené, sa môže slobodne a bez obmedzení používať, čo spôsobuje pokles jeho hodnoty a vedie k strate samotného výrobku;

G.  keďže zemepisné označenia môžu mať veľký hospodársky potenciál a poskytnutie im náležitej ochrany môže priniesť k značným výhodám, najmä pre MSP a regióny EÚ;

H.  keďže regióny Európy sa môžu pýšiť veľkým množstvom nepoľnohospodárskych výrobkov vychádzajúcich z tradičných zručností a remesiel na veľmi vysokej úrovni, ktoré pomohli vybudovať ich povesť a tvoria neoddeliteľnú súčasť regionálnej a miestnej kultúry;

I.  keďže verejné orgány by mali chrániť, podporovať (ak o to požiada súkromný sektor) a presadzovať európske tradičné kvalitné výrobky a ich zemepisné označenia;

J.  keďže kvalita, povesť a ďalšie charakteristické znaky výrobku môžu vyplývať z jeho pôvodu; keďže určité postupy zahŕňajúce zneužívanie názvov môžu vážne poškodiť povesť výrobku vyplývajúcu z jeho pôvodu;

K.  keďže tradičné európske výrobky sú kvalitné a vyhľadávané pre túto kvalitu, a preto sa ich názvy môžu stať predmetom zneužitia, a to na úkor spotrebiteľov aj výrobcov;

L.  keďže primeraná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na európskej úrovni, kontrola a sledovanie ich používania a boj proti podvodom by mohli umožniť bojovať proti falšovaniu, predchádzať nekalej súťaži a zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov;

M.  keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o bezpečnosť výrobkov, ale aj o ich pôvod, pravosť a metódy ich výroby;

N.  keďže spotrebitelia by mali byť schopní prijímať informované rozhodnutia pri nákupe tovaru tým, že by dokázali identifikovať pôvod a kvalitu výrobkov;

O.  keďže existujúce vnútroštátne zákony chrániace nepoľnohospodárske výrobky vedú k rozdielnym úrovniam ochrany v členských štátoch, čo nie je v súlade s cieľmi vnútorného trhu a spôsobuje ťažkosti pri ich účinnej ochrane v Európe a členských štátoch, v ktorých sa na ne nevzťahujú vnútroštátne právne predpisy, čo naznačuje potrebu jednotného systému ochrany zemepisných označení v celej EÚ;

P.  keďže harmonizované európske právne predpisy v tejto oblasti môžu byť pre Európsku úniu pri medzinárodných obchodných rokovaniach len prospešné;

Q.  keďže neexistencia jednotného celoeurópskeho systému ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov vedie k vytvoreniu neprimeraného a obzvlášť rozdrobeného stavu v Európe, čo je dôsledkom toho, že niektoré členské štáty neponúkajú konkrétnu ochranu a iné uplatňujú rôzne vymedzenia pojmov, postupy a úrovne ochrany podľa vnútroštátnych a miestnych, odvetvových alebo interdisciplinárnych pravidiel, čo prináša rušivé účinky, ktoré poškodzujú tak harmonický rozvoj spoločného trhu a homogénnu ochranu, ako aj efektívnu hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, ktoré bránia spotrebiteľom dostávať správne, spoľahlivé a porovnateľné informácie umožňujúce prijímať informovanejšie rozhodnutia a ktoré sú prekážkou ochrany spotrebiteľa;

Úvod

1.  víta iniciatívu Komisie konzultovať so zainteresovanými stranami o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky, ako aj o výsledku konzultácie, ktorá sa skončila v októbri 2014, a jasne uprednostňuje systém EÚ na ochranu, ktorý je založený na zemepisných označeniach nepoľnohospodárskych výrobkov;

2.  domnieva sa, že by sa mal zriadiť nástroj ochrany na európskej úrovni, ako súčasť širšej stratégie na podporu vysoko kvalitných výrobkov EÚ, založený na pevnejšom záväzku inštitúcií EÚ považovať priemysel a remeselné odvetvia za hnaciu silu rastu a dokončenia jednotného trhu, čím sa zvýši prestíž miestnej priemyslovej a remeselnej výroby a zároveň sa podporí miestny hospodársky rozvoj a zamestnanosť v dotknutých oblastiach, oživí sa cestovný ruch a zvýši sa dôvera spotrebiteľa;

3.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh s cieľom zriadiť jednotný európsky systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na základe výsledkov už uskutočnených konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj ďalších analýz a súčasne zabezpečila, aby sa v plnej miere zohľadnili účinky nového systému na výrobcov, ich konkurentov, spotrebiteľov a členské štáty;

4.  zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto nástroja budú musieť sprevádzať informačné a komunikačné kampane s cieľom oboznámiť výrobcov a spotrebiteľov s novým typom zemepisného označenia;

5.  je pevne presvedčený, že rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo priniesť viacero pozitívnych účinkov z hľadiska občanov, spotrebiteľov, výrobcov a celej európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry;

6.  domnieva sa, že tento systém by mohol predovšetkým účinnejšie chrániť spotrebiteľov, zvýšiť ich dôveru vo výrobky označené značkou a pomôcť im prijímať informovanejšie rozhodnutia pri nákupe výrobkov, a to zvýšením transparentnosti a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi, najmä ak sa existencia takéhoto systému účinne oznámi; domnieva sa, že by to tiež mohol prispieť k zvýšeniu vysledovateľnosti a k zlepšeniu poskytovania informácií o kvalite a pôvode výrobkov, použitých výrobných metódach a podmienkach, a to v neposlednom rade s prihliadnutím na zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov o tieto otázky;

Výhody jednotnej ochrany na úrovni EÚ

7.  pripomína, že by bolo mimoriadne vhodné, keby EÚ prijala právne predpisy o nepoľnohospodárskych zemepisných označeniach, aby sa v plnej miere využili pozitívne hospodárske účinky ochrany osobitého charakteru a kvality týchto výrobkov, spotrebiteľom sa poskytli spoľahlivé informácie o mieste a spôsobe ich výroby a zaistila sa ochrana know-how a pracovných miest v súvislosti s týmito výrobkami;

8.   domnieva sa, že takéto právne predpisy môžu podporovať inovácie v tradičných postupoch výroby a zakladanie nových začínajúcich podnikov pre tradičné výrobky a tiež prispieť k udržateľnosti pracovných miest vytvorených v slabo rozvinutých oblastiach, a to najmä tým, že sa malým podnikom a mikropodnikom vyrábajúcim takmer 80 % typických miestnych výrobkov, ktoré by mohli byť chránené podľa systému zemepisných označení, poskytne príležitosť na zvýšenie predaja prostredníctvom účinnejších marketingových operácií, ako aj stimul na užšiu spoluprácu, a to vzhľadom na kolektívnu povahu systému;

9.  poukazuje na to, že by to mohlo účinne pomôcť v boji proti falšovaniu, podvodnému používaniu názvov zemepisného pôvodu a ďalším nekalým praktikám, ktoré sú zavádzajúce pre konečného spotrebiteľa a škodlivé najmä pre mikropodniky a MSP, ktoré zákonne vyrábajú drvivú väčšinu výrobkov, na ktoré by sa potenciálne mohla vzťahovať ochrana, a ktoré v súčasnosti nemajú právne ani finančné prostriedky na ochranu svojich záujmov, čo má tiež negatívny vplyv na ich vývoz;

10.  domnieva sa, že takáto ochrana zlepšuje a uľahčuje prístup na spoločný trh a trhy mimo EÚ pre európske remeselné výrobky vyrábané podľa tradičných znalostí a zručností, čo pomáha zachovať cenné know-how, ktoré je charakteristické pre celé sociálne a územné spoločenstvá a predstavuje aj významný prvok európskeho historického, kultúrneho, ekonomického a sociálneho dedičstva;

11.  domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by podnietila technologický a hospodársky rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni, pretože by viedla k zvýšeniu počtu osôb zamestnaných vo výrobe tradičných výrobkov;

12.  zdôrazňuje, že jednotná ochrana zemepisných označení by prispela nielen k podpore tradičných výrobkov, ale aj k uznaniu kvality surovín používaných v týchto výrobkoch a požiadavky na prvotriednu prácu vo všetkých fázach procesu výroby;

13.  upozorňuje, že zemepisné označenia sú pre spotrebiteľov zárukou kvality výrobkov a pre výrobcov predstavujú uznanie know-how a prostriedok ochrany;

14.  zdôrazňuje, že uznanie ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení a tradičného, vysoko kvalitného know-how je tak v defenzívnom, ako aj ofenzívnom záujme spoločnej obchodnej politiky a že môže byť účinným nástrojom na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a výrobcov v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ i mimo nej, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa, čo umožní účinnejšie identifikovať pravosť a kvalitu výrobkov; domnieva sa, že uznanie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení by takisto prispelo k budovaniu sociálneho kapitálu v regiónoch výroby;

15.  domnieva sa, že jednotný systém EÚ by mohol zvýšiť príťažlivosť profesií v oblasti kultúrneho dedičstva;

16.  zdôrazňuje, že zachovanie tradičného know-how a tradičnej výroby môže pomôcť zastaviť vyľudňovanie a ničenie vidieckych oblastí, ako aj odliv mladých ľudí, ktorí odchádzajú z týchto oblastí;

17.  poukazuje na význam kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych a udržateľných zložiek nepoľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa začlenia do tohto procesu, a zdôrazňuje potrebu zachovávať, odovzdávať a rozvíjať tradičné know-how a s ním spojené zručnosti, ako aj nutnosť posilniť užšiu spoluprácu s kreatívnym priemyslom, a to v neposlednom rade v záujme zdôraznenia kvality používaných materiálov a koncových výrobkov; žiada, aby všetci výrobcovia, ktorí v danej oblasti vyrábajú príslušný výrobok predpísaným spôsobom, mali možnosť používať názov alebo logo výrobku;

18.  zdôrazňuje, že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov prispeje k zachovaniu kultúrneho a umeleckého dedičstva vytváraného európskymi miestnymi a regionálnymi tradíciami;

19.  uznáva dôležitú úlohu MSP, ktoré investujú do vysoko kvalitného a tradičného know-how a zabezpečujú miestnu zamestnanosť a ponúkajú učňovskú prípravu v rámci odbornej prípravy kvalifikovaných odborníkov, ktorí zohrávajú významnú úlohu pri odovzdávaní tradičných výrobných metód; uznáva význam investovania do vzdelávania a odbornej prípravy v tejto oblasti a nabáda členské štáty, aby optimálne využívali dostupné finančné prostriedky a programy EÚ na podporu odbornej prípravy špecialistov, ktorí sa podieľajú na výrobe a propagácii ekologických miestnych a regionálnych remeselných a priemyselných výrobkov;

20.  vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov pri vytváraní a podpore iniciatív zameraných na oživenie odvetvia tradičnej remeselnej výroby, čo by zas mohlo zvýšiť informovanosť o miestnom kultúrnom dedičstve a podnietiť rozvoj vidieckych oblastí;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že dobre známe zemepisné označenie by mohlo pomôcť pri lepšej propagácii európskych kultúrnych trás;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nadregionálnu a nadnárodnú spoluprácu a zhromažďovanie najlepších postupov medzi klastrami výroby nepoľnohospodárskych výrobkov a s nimi súvisiacimi odvetviami;

23.  zdôrazňuje dôležitosť zemepisných označení v širšom spektre práv duševného vlastníctva ako spôsobu na ochranu miestnych hodnôt vrátane infraštruktúry a zamestnanosti, na zlepšovanie regionálneho rozvoja, vysledovateľnosti, transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov;

24.  poznamenáva, že priemyselné a remeselné výrobky, ktoré sú späté s miestom svojho pôvodu alebo viazané na určitú oblasť, majú kľúčový význam pre hospodárstvo a spoločnosť v mnohých európskych regiónoch tým, že podporujú činnosti, ktoré nemožno premiestniť inam a sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že prijatie systému ochrany priemyselných a remeselných výrobkov spätých s miestom svojho pôvodu alebo viazaných na určitú oblasť na európskej úrovni by umožnilo zachovať originalitu našich priemyselných a remeselných výrobkov a zabrániť štandardizácii výrobkov;

Vzťahy s tretími krajinami

25.  domnieva sa, že otvorený zoznam všetkých výrobkov, poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych, ktoré sú chránené zemepisným označením, by sa mal zahrnúť do budúcich obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami;

26.  domnieva sa, že by tiež došlo k pozitívnemu vplyvu na obchodné vzťahy, ktoré EÚ udržiava s tretími krajinami alebo o nich rokuje, čím by sa EÚ umožnilo dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov aj v rámci medzinárodných obchodných rokovaní;

27.  nazdáva sa, že rozšírenie ochrany zemepisných označení v EÚ na nepoľnohospodárske výrobky by predstavovalo spôsob, ako stimulovať európsky vývoz a získať podiel na trhu pri súčasnom dosahovaní medzinárodného uznania príslušných výrobkov a rozvíjaní kvalitného obrazu a reputácie prostredníctvom obchodu a obchodných rokovaní;

28.  domnieva sa, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ by posilnila postavenie EÚ v rámci WTO prostredníctvom výzvy na zvýšenie štandardnej úrovne ochrany a mohla by pozitívne vplývať na obnovenie rokovaní o vytvorení viacstranného registra zemepisných označení v rámci rozvojového programu z Dauhy, a to plne v súlade s Dohodou TRIPS;

29.  poznamenáva, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení musí byť spojená s účinnejšou stratégiou na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách s cieľom zintenzívniť opatrenia na boj proti falšovaným výrobkom alebo imitáciám;

30.  domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky v EÚ by mohla byť výhodou pri rokovaniach o obchodných dohodách s tretími krajinami, a naopak zdôrazňuje, že niektorí z našich hlavných partnerov, ako je Čína a India, už zaviedli systémy na ochranu týchto zemepisných označení;

31.  vyzýva Komisiu, aby do svojho nadchádzajúceho oznámenia o stratégii EÚ v oblasti obchodu a investícií zahrnula ucelenú a dobre pripravenú stratégiu týkajúcu sa všetkých zemepisných označení, čím sa zabezpečí ich dodržiavanie a uznávanie;

32.  zastáva názor, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti systému ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo pomôcť ešte viac posilniť postavenie EÚ v tejto oblasti a upevniť ho v rámci dvojstranných obchodných rokovaní, ako aj na viacstranných fórach, pričom hlavným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkých vysokokvalitných európskych výrobkov mimo EÚ; domnieva sa najmä, že poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske výrobky chránené zemepisnými označeniami by sa mali plne zohľadniť pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách EÚ; je presvedčený, že komplexný systém zemepisných označení EÚ by podporil obchodnú expanziu a uľahčil realizáciu spoločných propagačných kampaní mimo EÚ;

Všeobecné zásady

33.  zdôrazňuje význam zemepisných označení ako dôležitého nástroja na zlepšenie vysledovateľnosti, transparentnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom a na zviditeľňovanie regiónov a lokalít EÚ v rámci sociálnejšieho a environmentálne udržateľnejšieho prístupu k hospodárskemu rozvoju, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zemepisné označenia v obchodnej politike EÚ;

34.  je presvedčený, že tento systém musí byť založený na najlepších postupoch a transparentných a nediskriminačných zásadách a môže byť účinným nástrojom v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ a mimo nej, ako aj pri posilnení ochrany spotrebiteľa;

35.  vyzýva Komisiu, aby si vzala ponaučenie zo skúseností získaných v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví s cieľom vytvoriť systém založený na najlepších postupoch a nediskriminačných zásadách, ktorý by bol transparentný, efektívny, pružný a bez zbytočnej administratívnej záťaže a odrádzajúcich nákladov pre výrobcov, ktorí sa z vlastnej vôle rozhodnú zaregistrovať výrobok do systému zemepisného označovania; okrem toho zastáva názor, že takýto systém by mal zabezpečiť prísnu kontrolu a čo najväčšiu transparentnosť a mal by zahŕňať primerané prostriedky na riešenie podvodov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na akýkoľvek systém ochrany uplatňovala prístup, ktorý sa nezakladá na odvetviach;

36.  domnieva sa, že nový systém podobne ako tomu bolo v minulosti v prípade poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov by mal predstavovať záruku, ktorú intuitívne vnímajú spotrebitelia hľadajúci vysokokvalitné výrobky z hľadiska pravosti a pôvodu, ktoré sú silne prepojené s príslušnou zemepisnou oblasti a podložené spoľahlivými a jasnými informáciami; je presvedčený, že účinnosť takéhoto jednotného európskeho systému ochrany zemepisných označení bude závisieť od toho, či sa všetky potrebné informácie dostanú k výrobcom a spotrebiteľom; zdôrazňuje, že tento systém musí byť transparentný a musí zabezpečiť dostupnú ochranu, čo má zásadný význam z hľadiska dôvery spotrebiteľov a výrobcov;

37.  zastáva názor, že v novom legislatívnom rámci EÚ pre obstarávanie by verejní obstarávatelia mohli použiť systém kvality výrobkov a certifikačný systém pôvodu v súvislosti s technickými špecifikáciami, certifikáciou a kritériami na vyhodnotenie ponúk, najmä na miestnej a regionálnej úrovni;

38.  žiada, aby sa projekty v oblasti regionálneho rozvoja, výskumu a inovácií, ako aj program Horizont 2020 a financovanie na podporu súdržnosti zameriavali na takéto výrobky;

39.  zastáva názor, že systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ, ktorý je jednotný, jednoduchý, transparentný a byrokraticky a finančne nenáročný, čím sa najmä MSP umožní prístup k nemu, by Európskej únii umožnil dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov mimo EÚ v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a vytvoril by značnú výhodu pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s obchodnými partnermi EÚ na dvojstrannej úrovni a v rámci WTO na viacstrannej úrovni;

40.  domnieva sa, že vytvorenie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ, ktorá by zahŕňala spoločné vymedzenia pojmov, postupy registrácie a náklady na ňu, rozsah ochrany a spôsob presadzovania, a ustanovenie dôveryhodného orgánu zodpovedného za rozhodovanie o udelení statusu nepoľnohospodárskeho zemepisného označenia uznaného na úrovni EÚ bez toho, aby došlo k zníženiu noriem ochrany, ktoré už existujú v 15 členských štátoch, by bolo najlepším spôsobom na dosiahnutie väčšej efektívnosti tak v rámci EÚ, ako aj pri rokovaniach s tretími krajinami;

Rozsah pôsobnosti

41.  opätovne potvrdzuje, že spojenie s územím výroby je nevyhnutné, aby bolo možné rozpoznať osobitné know-how a označiť kvalitu, pravosť a charakteristické znaky výrobku;

42.  podporuje široké vymedzenie, ktoré by umožnilo zohľadniť prepojenie medzi výrobkom a oblasťou, na ktorú sa vzťahuje zemepisné označenie; domnieva sa, že systém ochrany na úrovni EÚ by mal mať rozšírený rozsah pôsobnosti umožňujúci zahrnutie názvov, ktoré, hoci nie sú geografické, sú jednoznačne spojené s daným miestom;

43.  domnieva sa, že systému ochrany by mal zahŕňať neverbálne znaky a symboly, ktoré sú jednoznačne spojené s určitým regiónom;

44.  zdôrazňuje, že označenie/rozlišovací znak/ochranná známka/logo nepoľnohospodárskych zemepisných označení by mali byť jednoduché a ľahko rozpoznateľné, mali by odrážať regionálnu/miestnu identity tovaru a mali by byť vyjadrené aspoň v jazyku miesta pôvodu výrobku a krajiny, do ktorej sa dováža;

45.  zdôrazňuje, že niektoré označenia, napríklad druhové názvy alebo homonymné zemepisné označenia, by mali byť vyňaté z ochrany zemepisných označení; okrem toho poznamenáva, že ako príklad by mohli poslúžiť výnimky stanovené v článku 6 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 o zemepisných označeniach poľnohospodárskych výrobkov;

Proces registrácie

46.  domnieva sa, že by sa mal zaviesť povinný proces registrácie, čím by sa zaistila väčšia bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práv v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby navrhla čo najefektívnejší, najjednoduchší, najužitočnejší a najdostupnejší mechanizmus registrácie výrobkov a zabezpečila, že systém ponúkne dostupné, jasné a transparentné postupy registrácie, zmeny a zrušenia a zainteresovaným stranám poskytne právne záruky; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie s cieľom minimalizovať finančné a administratívne zaťaženie zainteresovaných strán;

47.  zdôrazňuje, že tento systém musí byť sprevádzaný vytvorením jednotného, štandardizovaného a verejného európskeho registra pre nepoľnohospodárske výrobky využívajúce ochranu zemepisných označení s cieľom podporiť remeselné výrobky a informovanosť a ochranu spotrebiteľov aj výrobcov, pričom sa treba vyhnúť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu;

48.  zdôrazňuje tiež, že takýto systém by mal byť charakterizovaný prierezovým prístupom v záujme maximalizácie jeho hospodárskeho a sociálneho vplyvu a mal by výrazne posilniť existujúcu väzbu medzi výrobkami a ich miestom pôvodu a zlepšiť transparentnosť s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a pravosť výrobku, zaručiť jeho pôvod a prispieť k zlepšeniu jeho vysledovateľnosti; poukazuje na to, že po udelení štatútu zemepisného označenia je potrebné vykonávať pravidelné kontroly s cieľom uistiť sa, že výrobky stále zodpovedajú kritériám, na základe ktorých sa tento štatút udeľuje;

49.  domnieva sa, že registrácia by mala prebiehať v dvoch fázach: po prvé, kontroly na mieste by mali vykonávať vnútroštátne alebo regionálne orgány s cieľom uistiť sa, že osobitné charakteristické znaky nie sú narušené; a, po druhé, mal by existovať jednotný európsky systém registrácie na zabezpečenie súladu so spoločnými kritériami vo všetkých častiach EÚ;

50.  navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť prenášať v tejto súvislosti aj registráciu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM); navrhuje, aby správu uvedeného systému na úrovni EÚ vykonával OHIM;

51.  zdôrazňuje, že tento systém by mal udržiavať náklady a administratívnu záťaž pre podniky na minimálnej úrovni a súčasne poskytovať dostatočné záruky pre spotrebiteľov a pomáhať im pri prijímaní informovanejších rozhodnutí pri nákupe výrobkov;

52.  domnieva sa, že takéto opatrenie by malo prenechávať iniciatívu na vytvorenie zemepisného označenia daným podnikom, najmä pokiaľ ide o vymedzenie špecifikácií, ktoré by mali zemepisné označenia spĺňať;

53.  domnieva sa, že ku kritériám zahrnutým do špecifikácií výrobku by sa malo pristupovať flexibilne, aby sa nielen umožnil, ale aj podporil rozvoj výrobných procesov a budúce inovácie, a to za predpokladu, že sa tým neovplyvní kvalita a pravosť výrobku;

54.  domnieva sa, že medzi špecifikáciami by sa mali nachádzať minimálne tieto kritériá: používané primárne suroviny, opis procesu výroby, dôkaz spojenia s územím a aspekty sociálnej zodpovednosti podnikov;

55.  navrhuje, aby výrobcovia, ich združenia a obchodné komory boli hlavnými aktérmi, ktorí budú môcť požiadať o registráciu zemepisného označenia pre nepoľnohospodárske výrobky;

56.  domnieva sa, že výrobcovia by mohli byť požiadaní, aby zaplatili príspevok s cieľom získať zemepisné označenie, a to pod podmienkou, že takéto príspevky budú mať formu jednorazových platieb, budú primerané znášaným nákladom a presadzované jednotne v celej Únii;

Kontrolné opatrenia

57.  domnieva sa, že by sa mali tiež zabezpečiť požadované zdroje na to, aby ochrana, ktorú tento nástroj poskytuje, bola účinná v praxi bez ohľadu na spôsob distribúcie výrobku v prípade zneužitia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zemepisné označenia bolo rovnako chránené na digitálnom trhu;

58.  zdôrazňuje význam kontrol kvality vzhľadom na značné rozdiely medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi výrobkami (napr. počet výrobcov);

59.  okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa zriadil systém pre inšpekcie, porušenia a sankcie s cieľom sledovať zemepisné označenia na výrobkoch predávaných v Európe;

60.  domnieva sa, že v záujme maximalizácie ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by sa zákaz nesprávneho používania zemepisných označení nemal obmedzovať iba na situácie, keď existuje riziko zavádzania spotrebiteľov alebo ak existuje nekalá súťaž, a to vrátane prípadov, že skutočný pôvod výrobku je jasne uvedený; navrhuje preto, aby sa dodatočná ochrana stanovená v článku 23 dohody TRIPS, pôvodne uplatniteľná iba na vína a liehoviny, rozšírila aj na zemepisné označenia nepoľnohospodárskych výrobkov;

61.  navrhuje, aby sa zaviedol postup napadnutia registrácie zemepisných označení, ktorý by bol prístupný zainteresovaným stranám;

62.  domnieva sa, že by to uľahčilo stanovenie účinných postupov dohľadu, čím sa spotrebiteľom a výrobcom poskytne možnosť chrániť sa pred falšovaním, napodobňovaním a inými nezákonnými praktikami;

Koexistencia s prioritnými právami

63.  domnieva sa, že akýmkoľvek budúcim zemepisným označeniam sa musí umožniť existovať spolu s právami spojenými s výrobkom a tieto označenia by mali zohľadňovať súčasné najlepšie postupy na vnútroštátnej a miestnej úrovni v EÚ;

64.  zdôrazňuje, že vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami sa musí jasne vymedziť tak, aby sa zabránilo sporom;

65.  navrhuje, aby sa pravidlá upravujúce vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami vzťahovali na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov;

66.  navrhuje, aby tie členské štáty, ktoré už poskytujú ochranu, mali potrebný čas na zaistenie súladu a zároveň umožnili uplatňovanie prechodných opatrení na zabezpečenie koexistencie dvoch systémov pred prechodom na mechanizmus EÚ;

o
o   o

67.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(3) Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16.
(4) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14.


Spoločné ustanovenia o európskych štrukturálnych a investičných fondoch: osobitné opatrenia pre Grécko ***I
PDF 336kWORD 65k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko (COM(2015)0365 – C8-0192/2015 – 2015/0160(COD))
P8_TA(2015)0332A8-0260/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0365),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0192/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozpočet k otázke finančnej zlučiteľnosti návrhu,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. septembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na list Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na článok 59, článok 50 ods. 1 a článok 41 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0260/2015),

A.  keďže navrhované pozmeňujúce nariadenie je výnimočným opatrením, ktorého cieľom je poskytnutie okamžitej podpory Grécku tým, že sa mu do konca roka 2015 umožní prístup k finančným prostriedkom na politiku súdržnosti, ktoré sú ešte k dispozícii z programového obdobia 2007 – 2013, ako aj ich využívanie, a keďže preto je naliehavo potrebné prijať toto nariadenie;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. októbra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/1839.)


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel – Nemecko
PDF 362kWORD 89k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel, Nemecko) (COM(2015)0342 – C8-0249/2015 – 2015/2208(BUD))
P8_TA(2015)0333A8-0273/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0342 – C8-0249/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0273/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Nemecko predložilo žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 2 881 pracovníkov v podniku Adam Opel AG, ktorý je v rámci klasifikácie NACE Rev. 2 zaradený do divízie 29 (Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov)(4), a jednom dodávateľskom podniku;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Nemecko je preto oprávnené na prijatie finančného príspevku vo výške 6 958 623 EUR podľa tohto nariadenia;

2.  konštatuje, že nemecké orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 26. februára 2015 a že Komisia dokončila jej posúdenie 14. júla 2015 a informovala Európsky parlament 1. septembra 2015; víta krátke obdobie hodnotenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  konštatuje, že objem predaja áut v západnej Európe prudko klesol a dosiahol najnižšie hodnoty za 20 rokov(5), a zdôrazňuje, že počet predaných áut v Európe bol najnižší od roku 1997; usudzuje, že tieto udalosti priamo súvisia s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou, ktorou sa zaoberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009(6); ďalej zdôrazňuje, že výrobcovia malých a stredných vozidiel v segmente stredných cien boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí a že spoločnosť Adam Opel AG, ktorá je jedným z hlavných aktérov v segmente malých a stredných vozidiel za stredné ceny, bola teda krízou osobitne postihnutá, zatiaľ čo predaj úsporných, ako aj prémiových alebo luxusných vozidiel kríza tak veľmi nezasiahla;

4.  konštatuje, že počet novo evidovaných áut v EÚ a členských štátoch EZVO v rokoch 2007 až 2013 zaznamenal pokles o 25 % (z viac ako 16 miliónov novo evidovaných áut na 12 miliónov, podľa údajov Združenia európskych výrobcov automobilov); zdôrazňuje v tejto súvislosti, že predaj automobilov značky Opel/Vauxhall v Európe dramaticky klesol, pričom v rokoch 2007 až 2013 sa znížil o 39 %;

5.  konštatuje, že podnik Adam Opel AG, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti General Motors, táto spoločnosť znevýhodňovala, pretože mu umožňovala predávať len v rámci Európy, čím ho vylúčila z novovznikajúcich trhov na iných kontinentoch; zastáva názor, že úsporné opatrenia zavedené v európskych krajinách prispeli k dramatickému poklesu predaja výrobcov Opel/Vauxhall;

6.  konštatuje, že prepúšťania budú mať závažný negatívny dosah na miestne hospodárstvo mesta Bochum; pripomína, že Bochum je mesto v Porúrí, vysoko urbanizovanej priemyselnej oblasti v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá ako iné regióny s tradičnou ťažbou uhlia a výroby ocele od 60. rokov minulého storočia čelí obrovským štrukturálnym výzvam; zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti v Porúrí už vysoko presiahla celonemecký priemer;

7.  pripomína, že mesto Bochum už dostalo podporu z EGF po tom, ako Nokia ukončila výrobu mobilných telefónov, čím o prácu prišlo viac ako 1 300 ľudí; konštatuje, že oceliareň Outukumpu plánuje zastaviť koncom roka 2015 výrobu nerezovej ocele v Bochume, čo povedie k ďalšej deindustrializácii mesta a zhoršeniu situácie na miestnom a regionálnom trhu práce;

8.  konštatuje, že sektor divízie 29 podľa klasifikácie NACE Revision 2 (Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) bol k dnešnému dňu predmetom 21 žiadostí o finančný príspevok z EGF, pričom 11 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu a 10 s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou; pripomína v tejto súvislosti žiadosť EGF/2010/031/General Motors Belgium, ktorá bola podaná v dôsledku zatvorenia jeho výrobného závodu Opel v Antverpách v Belgicku;

9.  víta skutočnosť, že nemecké orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli, že prepusteným pracovníkom začnú poskytovať personalizované služby 1. januára 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, a dokonca pred podaním žiadosti o túto podporu;

10.  poznamenáva, že prepustení zamestnanci majú k dispozícii širokú škálu opatrení zameraných na ich opätovné začlenenie do trhu práce; domnieva sa, že odhadovaný počet uchádzačov o poradenskú službu na začatie podnikania je nízky, podľa odhadov ide len o 25 príjemcov;

11.  víta skutočnosť, že riadenie a kontrolu v súvislosti s touto žiadosťou budú zabezpečovať tie isté orgány v rámci Spolkového ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré spravujú Európsky sociálny fond a ktoré spravovali aj predchádzajúce príspevky z EGF;

12.  konštatuje, že Nemecko plánuje nasledujúce opatrenia pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: opatrenia v oblasti odbornej prípravy (Qualifizierungen), profesijné poradenstvo (Berufsorientierung), partnerské skupiny/workshopy, poradenská služba na začatie podnikania (Existenzgründerberatung), hľadanie zamestnania (Stellenakquise) a veľtrhy práce (Jobmessen), následné mentorstvo a poradenstvo (Nachbetreuung und -beratung) a príspevok na odbornú prípravu (Transferkurzarbeitergeld);

13.  berie na vedomie, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po dohode so sociálnymi partnermi, ktorá spočívala vo vytvorení prechodných spoločností;

14.  poznamenáva, že orgány plánujú použiť maximálne povolených 35 % celkových nákladov na koordinovaný balík personalizovaných služieb na príspevky a stimuly vo forme príspevkov na odbornú prípravu (Transferkurzarbeitergeld) predstavujúcich 60 % resp. 67 % predchádzajúceho čistého príjmu zamestnanca – v závislosti od situácie v domácnosti príjemcu;

15.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky na príspevky na odbornú prípravu (v tomto prípade Transferkurzarbeitergeld) nesmú nahradiť právny záväzok členského štátu alebo bývalého zamestnávateľa; vyzýva Komisiu a členské štáty aby poskytli jasné a zrozumiteľné informácie o tom, do akej miery predstavuje príspevok na odbornú prípravu právny záväzok po zriadení prechodnej spoločnosti; požaduje zrozumiteľnosť tak v postupoch financovania, ako aj v informáciách poskytovaných Európskemu parlamentu; očakáva preto, že Komisia poskytne dôkladnú a zrozumiteľnú analýzu a podrobnosti o prvkoch, ktoré presahujú právne záväzky členských štátov; opakuje svoje stanovisko, že finančné prostriedky z EGF by sa mali použiť na príspevok na odbornú prípravu (Transferkurzarbeitergeld) s cieľom umožniť prechodnej spoločnosti ísť nad rámec toho, čo by za normálnych okolností mohla urobiť pre pracovníkov, a to tým, že poskytne viac personalizované a hĺbkové opatrenia než opatrenia, ktoré by mohla poskytnúť bez podpory z EGF; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude naďalej monitorovať, či sa prostriedky z EGF nepoužívajú na nahradenie záväzkov členských štátov alebo spoločností;

16.  vyzýva Komisiu, aby stanovila konzistentný prístup v prípade žiadostí zahŕňajúcich ako opatrenie príspevok na odbornú prípravu (Transferkurzarbeitergeld) tým, že ho bude jednotne definovať v každej žiadosti a riadne kontrolovať a uvádzať dôkazy o tom, že toto osobitné opatrenie má skutočne nárok na financovanie z EGF, ako sa stanovuje v článku 7 nariadenia o EGF, a že nijakým spôsobom nenahrádza pasívne opatrenia sociálnej ochrany, a že je vylúčené riziko zdvojeného financovania;

17.  poznamenáva, že sociálni partneri sa dohodli na vytvorení troch prechodných spoločností, ktoré majú realizovať opatrenia pre prepustených pracovníkov, čo je v Nemecku bežná prax; víta skutočnosť, že pracovníci prepustení u dodávateľskej spoločnosti (Johnson Controls Objekt Bochum GmbHCo. KG) sa budú môcť tiež zúčastniť na opatreniach realizovaných prechodnými spoločnosťami;

18.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

19.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

20.  konštatuje, že informácie poskytované o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že nemecké orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia sa neprijíma pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

21.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel, Nemecko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1871.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5)European Automobile Manufacturers Association (ACEA), The Automobile Industry Pocket Guide 2014 – 2015 (Združenie európskych výrobcov automobilov, Vreckový sprievodca automobilovým priemyslom 2014 – 2015), s. 57 a nasl.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/003 BE/Ford Genk – Belgicko
PDF 357kWORD 84k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/003 BE/Ford Genk, Belgicko) (COM(2015)0336 – C8-0250/2015 – 2015/2209(BUD))
P8_TA(2015)0334A8-0272/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0336 – C8-0250/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0272/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2015/003 BE/Ford Genk o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 5 111 pracovníkov, z ktorých 3 701 bolo prepustených zo spoločnosti Ford Genk, zaradených v rámci klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 29 („Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov“)(4), a 1 180 z 11 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov, pričom podľa odhadov sa na opatreniach bude zúčastňovať 4 500 prepustených pracovníkov;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené a že Belgicko je preto podľa uvedeného nariadenia oprávnené prijať finančný príspevok vo výške 6 268 564 EUR z celkových nákladov vo výške 10 447 607 EUR;

2.  berie na vedomie, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 24. marca 2015 a že Komisia dokončila posúdenie 14. júla 2015 a Európsky parlament informovala 1. septembra 2015; víta krátke obdobie hodnotenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  konštatuje, že výroba osobných vozidiel v EÚ-27 klesla medzi rokmi 2007 a 2012 o 14,6 % a že podiel Číny na trhu výroby osobných vozidiel za to isté obdobie sa viac ako zdvojnásobil; vyvodzuje záver, že tieto udalosti sú priamo spojené s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie;

4.  pripomína, že prvá vlna prepúšťania v spoločnosti Ford Genk v roku 2013 viedla k predloženiu prvej žiadosti o príspevok z EGF, ktorá bola tiež založená na globalizácii a ktorá sa v súčasnosti vykonáva(5), a že táto druhá žiadosť sa týka prepúšťania v závodoch spoločnosti Ford Genk, ktoré prebiehalo v roku 2014 až po konečné zatvorenie závodu v decembri 2014;

5.  poznamenáva, že v belgickom automobilovom priemysle sa výroba znížila o 15,58 %, pričom celosvetová výroba sa zvýšila o 18,9 %;

6.  pripomína, že Ford Genk bol najväčším zamestnávateľom v provincii Limburg; konštatuje, že v dôsledku prepúšťania je hospodárstvo provincie Limburg značne poškodené, pretože o prácu prišlo viac než 8 000 osôb (vrátane nepriamych strát pracovných miest), z ktorých väčšina sú občania Únie vo veku od 30 do 54 rokov, miera nezamestnanosti stúpla o 1,8 až 2 percentuálne body (zvýšenie miery nezamestnanosti v regióne o 29,4 % zo 6,8 % na 8,8 %), HDP klesol o 2,6 % až 2,9 % a došlo k potenciálnemu poklesu produktivity práce o 10,9 % z dôvodu veľkého významu automobilového priemyslu pre produktivitu práce v regióne;

7.  konštatuje, že odvetvie zaradené do divízie 29 v rámci klasifikácie NACE Revision 2 („Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov“) bolo doteraz predmetom 22 žiadostí o príspevok z EGF, z ktorých 12 bolo založených na globalizácii týkajúcej sa obchodu a 10 na celosvetovej finančnej a hospodárskej kríze; preto žiada Komisiu, aby vykonala štúdiu o ázijských a juhoamerických trhoch, aby sa európski výrobcovia dozvedeli viac o nových dovozových licenčných požiadavkách ako aj o tom, ako získať silnejšie zastúpenie a konkurencieschopnosť na týchto trhoch;

8.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc belgické orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 1. januára 2015, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

9.  konštatuje, že Belgicko plánuje tri typy opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) individuálnu pomoc pri hľadaní zamestnania, správu konkrétnych prípadov a všeobecné informačné služby, ii) odbornú prípravu a rekvalifikáciu a iii) príspevky a stimuly;

10.  víta skutočnosť, že prepustení zamestnanci majú k dispozícii širokú škálu navrhovaných opatrení, ktoré obsahujú niekoľko opatrení pre individuálnu pomoc pri hľadaní práce, správu prípadov a všeobecné informačné služby; školenie a rekvalifikáciu, ktoré takisto poskytuje bývalý zamestnávateľ;

11.  konštatuje, že na základe konzultácií s dotknutými prijímateľmi, ich zástupcami, sociálnymi partnermi, miestnymi, regionálnymi a národnými verejnými inštitúciami pre zamestnanosť a inštitúciami pre odborné vzdelávanie, ako aj so spoločnosťou bol vypracovaný koordinovaný balík personalizovaných služieb;

12.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávania zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

13.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti odbornej prípravy by mali byť zamerané na zlepšenie zamestnateľnosti pracovníkov a mali by byť prispôsobené súčasným požiadavkám pracovného trhu; zároveň konštatuje, že opatrenia súvisiace s odbornou prípravou a rekvalifikáciou by mali zohľadňovať osobitné zručnosti a kompetencie, ktoré príslušní pracovníci získali v automobilovom priemysle a jeho dodávateľskom odvetví, a stavať na nich;

14.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

15.  konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že belgické orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.  víta skutočnosť, že orgány plánujú použiť väčšinu dostupných finančných prostriedkov na personalizované služby a iba 4,94 % z celkových nákladov na koordinované balíky personalizovaných služieb sa použijú na príspevky a stimuly, čo je značne nižšie ako povolené maximum 35 %;

17.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Belgicka - EGF/2015/003 BE/Ford Genk)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1869.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5)EGF/2013/012 BE/Ford Genk (COM(2014)0532).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/004 IT/Alitalia – Taliansko
PDF 357kWORD 84k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/004 IT/Alitalia z Talianska) (COM(2015)0397 – C8-0252/2015 – 2015/2212(BUD))
P8_TA(2015)0335A8-0274/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0397 – C8-0252/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0274/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Taliansko predložilo žiadosť EGF/2015/004 IT/Alitalia o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepustením 1 249 zamestnancov spoločnosti Gruppo Alitalia, ktorej činnosť patrí do klasifikácie NACE Rev. 2 divízia 51 (Letecká doprava)(4) v NUTS(5) úroveň 2 v regióne Lazio a keďže na týchto opatreniach sa podľa odhadu zúčastní 184 prepustených pracovníkov;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Taliansko je preto oprávnené na finančný príspevok vo výške 1 414 848 EUR podľa tohto nariadenia;

2.  poznamenáva, že talianske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 24. marca 2015, a že Komisia dokončila posúdenie 7. augusta 2015 a Európsky parlament o tom informovala 1. septembra 2015; víta krátke obdobie posúdenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  konštatuje, že na trhu medzinárodnej leteckej dopravy došlo k vážnemu hospodárskemu narušeniu, najmä k rýchlemu zníženiu podielu Únie na trhu a obrovskému nárastu počtu pasažierov prepravovaných spoločnosťami dopravcov z Perzského zálivu a Turecka na úkor európskych spoločností ako Alitalia;

4.  pripomína, že hoci zamestnanosť v regióne Lazio bola ovplyvnená hospodárskou a finančnou krízou v menšom rozsahu ako zamestnanosť na vnútroštátnej úrovni, každý ďalší nárast nezamestnanosti vytvára tlak na systém kompenzácie príjmov (CIG)(6);

5.  konštatuje, že k dnešnému dátumu bol sektor NACE Revízia 2 divízia 51 (Letecká doprava) predmetom jednej ďalšej žiadosti o podporu z EGF(7), ktorá sa tiež zakladala na globalizácii súvisiacej s obchodom;

6.  víta zameranie na aktívne hľadanie práce a opatrenia v oblasti odbornej prípravy navrhnuté talianskymi orgánmi vrátane programu opätovného zamestnania zameraného na prepustených pracovníkov vo veku nad 50 rokov;

7.  víta skutočnosť, že talianske orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 1. apríla 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

8.  pripomína, že podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF predstavujú prípravné činnosti, riadenie, informovanie a zverejňovanie a kontrola a podávanie správ relatívne vysoký podiel na celkových nákladoch (3,99%);

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že z 1 249 oprávnených príjemcov sa navrhnuté opatrenia týkajú len 184 (14,7 %), čo predstavuje veľmi malý podiel zo všetkých prepustených pracovníkov;

10.  oceňuje, že všetkým 184 dotknutým príjemcom sa podľa očakávaní majú poskytnúť personalizované služby;

11.  berie na vedomie, že Taliansko plánuje päť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: (i) nábor a posudzovanie zručností, ii) podpora pri aktívnom hľadaní práce, iii) odborná príprava, iv) preplatenie nákladov na mobilitu a v) výhody pri zamestnávaní zamestnancov starších ako 50 rokov;

12.  berie na vedomie, že príspevky a stimuly sú obmedzené na náklady na mobilitu a výhody pri zamestnávaní a nedosiahnu maximálnu sumu 35 % celkových nákladov na koordinovaný balík personalizovaných služieb, ako sa stanovuje v nariadení o EGF;

13.  víta výhody pri zamestnávaní pracovníkov starších ako 50 rokov; domnieva sa, že spôsob, akým sú príspevky diferencované, podnieti najímanie dotknutých pracovníkov za lepších podmienok;

14.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so sociálnymi partnermi, akreditovanými agentúrami, ktoré poskytujú pomoc pri hľadaní práce a s pracovníkmi;

15.  víta skutočnosť, že akreditované agentúry poskytujúce podporu aktívneho vyhľadávania práce dotknutým pracovníkom sú odmeňované na základe dosiahnutých výsledkov;

16.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

17.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

18.  konštatuje, že informácie poskytované o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že talianske orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia sa neprijíma pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

19.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

20.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Talianska – EGF/2015/004 IT/Alitalia)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1870.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1046/2012 z 8. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), pokiaľ ide o zasielanie časových radov pre nové regionálne členenie (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2012, s. 34).
(6)Cassa Integrazione Guadagno (CIG) je systém kompenzácie príjmov, prostredníctvom ktorého sa zaručuje určitá úroveň príjmu pre pracovníkov, ktorí nemôžu vykonávať svoje úlohy. CIG sa aktivuje v prípade zníženia alebo prerušenia výrobných aktivít z dôvodu reštrukturalizácie, reorganizácie podniku, konkurzného alebo krízového konania, ktoré majú vážne následky na pracovný trh na miestnej úrovni. CIG je nástroj, ktorým sa zabraňuje, aby boli pracovníci prepustení a umožňuje spoločnosti vyhnúť sa nákladom na zamestnancov, ktorí sú dočasne nadbytoční, pričom sa očakáva obnovenie výrobných činností v normálnom rozsahu. CIG je však často predzvesťou zavedenia režimu prepustenia (mobilità).
(7)EGF/2013/014 FR/Air France (COM(2014)0701).


Úloha miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce
PDF 299kWORD 119k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce (2015/2004(INI))
P8_TA(2015)0336A8-0232/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na správu, ktorú v júli 2014 prijala otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a globálnom rozvojovom rámci po roku 2015(1),

–  so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

–  so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

–  so zreteľom na záverečný dokument zo zasadnutia Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku v apríli 2014,

–  so zreteľom na správu s názvom Dialóg o lokalizácii rozvojového programu na obdobie po roku 2015 z 31. októbra 2014, ktorú pripravili Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP), Globálna pracovná skupina (Global Taskforce)(2) a Program OSN pre ľudské sídla (UN Habitat),

–  so zreteľom na správu Rozvojovej skupiny Organizácie Spojených národov (UNDG) za rok 2014 s názvom Poskytovanie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: možnosti na národnej a miestnej úrovni,

–  so zreteľom na správu UNDP o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

–  so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN o programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia z hľadiska rodovej rovnosti z ôsmich miléniových rozvojových cieľov,

–  so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro v Brazílii od 20. do 22. júna 2012,

–  so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých,

–  so zreteľom na Istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane v Južnej Kórei v decembri 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

–  so zreteľom na deklaráciu z roku 1986 o práve na rozvoj,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji(3) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(5) a na závery Rady z 22. júla 2013 o miestnych orgánov v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–  so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2008 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (SEC(2008)2570),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus(6),

–  so zreteľom na Európsku chartu o rozvojovej spolupráci na podporu miestnej správy, ktorá sa zaviedla 16. novembra 2008 počas Európskych rozvojových dní,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 24. februára 2015 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010 s názvom Jarný balík: Akčný plán EÚ zameraný na plnenie rozvojových cieľov tisícročia,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 22. apríla 2009 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015(9),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT – EÚ z 20. júna 2014 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0232/2015),

A.  keďže miestne orgány, ktoré sú významnými štátnymi a inštitučnými subjektmi z hľadiska miestnej správy, budovania demokracie na základnej úrovni a udržateľného územného rozvoja na základe zapojenia miestneho obyvateľstva a jeho demokraticky vyjadreného postoja, budú mať kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stanovených pre obdobie po roku 2015;

B.  keďže miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní, organizácii a dosahovaní rozvojových cieľov;

C.  keďže miestne orgány predstavujú silné prepojenie medzi cieľmi spoločenstva a vnútroštátnymi a celosvetovými cieľmi v programe na obdobie po roku 2015;

D.  keďže miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva v nestabilných štátoch postihnutých krízou a krajinách so stredným príjmom;

E.  keďže nový globálny rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS), miestnych orgánov a národných parlamentov; keďže posilnenie postavenia miestnych orgánov a OOS je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie riadnej, transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

F.  keďže EÚ sa výrazne zapája do podpory miestnych orgánov v rozvojových krajinách s cieľom prispieť k znižovaniu chudoby a dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov, ale aj presadzovať demokratickú správu vecí verejných na miestnej úrovni;

G.  keďže zástupcovia nižších úrovní štátnej správy a miestnych orgánov predniesli príspevky na zasadnutiach otvorenej pracovnej skupiny Valného zhromaždenia OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Globálna pracovná skupina (Global Taskforce) sa spolupodieľala na vedení konzultácií OSN s UNDP a Programom OSN pre ľudské sídla (UN Habitat) o lokalizácii programu na obdobie po roku 2015;

H.  keďže súhrnná správa generálneho tajomníka OSN o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby nový rozvojový program bol transformačný, univerzálny, zameraný na ľudí a založený na zásadách ľudských práv a právneho štátu; keďže generálny tajomník požaduje, aby inovatívne partnerstvá vrátane miestnych orgánov boli hlavnými aktérmi vykonávania tohto programu na úrovni, ktorá je čo najbližšie občanom;

I.  keďže najdôležitejšie ciele a výzvy týkajúce sa globálneho rozvojového programu na obdobie po roku 2015 budú závisieť od miestnych opatrení a silných partnerstiev;

J.  keďže svetové obyvateľstvo podľa predpokladov narastie z približne 7 miliárd ľudí na 9,3 miliardy ľudí v roku 2050, pričom hlavná časť tohto rastu sa očakáva v rozvojových krajinách, najmä v mestských oblastiach; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

K.  keďže dva a pol miliardy nových mestských obyvateľov bude potrebovať prístup k vzdelaniu, zdravotným službám, pracovným miestam, potravinám, hygiene, doprave, bývaniu a elektrickej energii; keďže to predstavuje kľúčové výzvy pre miestne a regionálne orgány a obce zodpovedné za poskytovanie týchto služieb;

L.  keďže Deklarácia z Ria zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo a jeho komunity zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti environmentálneho riadenia a rozvoja; keďže vlády by mali uznať a náležite podporiť ich identitu, kultúru a záujmy a umožniť ich účinnú účasť na zabezpečovaní udržateľného rozvoja;

M.  keďže znižovanie chudoby je nevyrovnané a rozdiely medzi krajinami a v rámci nich, ktoré sa zvýšili v rozvinutých aj rozvojových krajinách, predstavujú významnú rozvojovú výzvu;

N.  keďže násilné konflikty a humanitárne krízy majú naďalej rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže zraniteľné skupiny ako ženy, deti a starší ľudia sú vážnejšie postihované vojenskými konfliktami a krízami a miestne orgány sú vedúcimi kľúčovými aktérmi, pokiaľ ide o prevenciu a riešenie konfliktov;

O.  keďže je ešte potrebné vynaložiť dodatočné úsilie o zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovicu, pretože 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže spôsobiť nezvratné účinky na zdravie, ako aj sociálno-ekonomické dôsledky súvisiace so znížením produktivity ľudí;

P.  keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia ohrozujú zníženie chudoby a predstavujú veľkú výzvu pre miestne orgány, keďže postihujú v prvom rade miestne obyvateľstvo;

Q.  keďže je potrebné vytvoriť viac nových a dôstojných pracovných miest s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe;

R.  keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách; keďže musí byť lepšie cielená, aby reagovala na potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; keďže ona sama nestačí a preto je nutné použiť inovačné nástroje financovania;

S.  keďže mobilizácia medzinárodných, verejných a súkromných financií bude mať zásadný význam pre podporu trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni;

T.  keďže EÚ a jej členské štáty ako najväčší darcovia oficiálnej rozvojovej pomoci, ale aj kľúčoví tvorcovia politík a aktéri decentralizovanej spolupráce, by preto mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN, a to najmä pokiaľ ide o dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja;

U.  keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

I.Miestne orgány ako aktéri rozvoja a úloha Európskej únie

1.  pripomína, že Pusanské partnerstvo predstavuje rozširujúce sa fórum pre nových aktérov rozvoja, ako sú miestne a regionálne subjekty;

2.  zdôrazňuje, že nové usmernenia v oznámení Európskej komisie o miestnych orgánoch a uznanie ich úlohy ako štátnych zainteresovaných strán, predstavujú významný krok vpred v rámci nového programu Európskej únie v oblasti rozvoja;

3.  zdôrazňuje potrebu konkrétne uplatniť tieto nové usmernenia pri vykonávaní európskej spolupráce, a to v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF), ako aj v rámci nástroja rozvojovej spolupráce;

4.  zdôrazňuje, že strategické plánovanie na vnútroštátnej a miestnej úrovni je absolútne nevyhnutné na podporu integrácie troch hlavných rozmerov rozvoja: sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozmeru;

5.  víta podporu poskytnutú na účely posilnenia kapacít miestnych orgánov v rámci tematickej položky „miestne orgány”, najmä podporu na posilnenie koordinačných štruktúr miestnych orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni a zriadenie partnerstva na európskej úrovni;

6.  uznáva dôležitú úlohu miestnych orgánov v rozvojových krajinách; podporuje zriadenie partnerstiev medzi miestnymi orgánmi v členských štátoch EÚ a miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách v oblastiach, ako je odborná príprava a rozvoj ľudských kapacít s cieľom umožniť dosiahnuť väčší prínos, ako je lepšie environmentálne plánovanie;

7.  domnieva sa, že tieto koordinačné štruktúry hrajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o technickú a metodologickú podporu rozvoja miestnych kapacít v oblasti výmeny poznatkov na účely podpory procesu decentralizácie a poskytovania základných služieb; tieto štruktúry takisto predstavujú vhodný priestor pre politický dialóg a vyjadrenie názorov miestnych orgánov na všetkých úrovniach správy;

8.   vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala decentralizovanú spoluprácu ako prostriedok na vykonávanie rámca rozvoja na obdobie po roku 2015; preto vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť urobiť decentralizáciu prioritnou oblasťou financovania v rámci jej finančných nástrojov pre vonkajšiu pomoc, najmä nástroja financovania rozvojovej spolupráce a EFR, a aby zintenzívnila svoje úsilie o dôkladné začlenenie miestnych orgánov do vykonávania 11. ERF tak na úrovni partnerských krajín, ako aj regiónov a vzhľadom na sektorovú a rozpočtovú pomoc; vyzýva členské štáty, aby vo svojich programoch v oblasti rozvoja takisto vyhradili primerané miesto miestnym orgánom a aby koordinovali svoje činnosti s činnosťami Európskej komisie a iných členských štátov;

II.Politický dialóg, využívanie finančných prostriedkov a zodpovednosť

9.  zdôrazňuje potrebu zaistiť spravodlivejší presun finančných prostriedkov zo štátnej úrovne na subregionálnu úroveň miest a obcí;

10.  zdôrazňuje, že v rámci súčasného procesu decentralizácie je potrebné podporiť členské štáty pri prevode časti štátnych rozpočtových prostriedkov na úroveň regionálnych a miestnych správ; v tejto súvislosti sa domnieva, že sa musí zintenzívniť podpora na úrovni posilnenia finančných a rozpočtových kapacít miestnych orgánov, najmä prostredníctvom ich združení;

11.  zastáva názor, že je nevyhnutné, aby časť európskej rozpočtovej pomoci bola vyhradená na financovanie miestnych správnych celkov;

12.  dôrazne vyzýva, aby sa v rámci európskej spolupráce začal skutočný politický dialóg s miestnymi orgánmi, ktorý umožní posúdiť dosiahnutý pokrok, výzvy pri zvyšovaní účinnosti pomoci na miestnej úrovni a príležitosti v tejto oblasti ;

13.  žiada, aby sa tento dialóg uskutočnil v inštitucionálnom rámci na základe existujúcich koordinačných štruktúr v rôznych oblastiach spolupráce;

III.Úloha miestnych orgánov pri plnení miléniových rozvojových cieľov: získané skúsenosti

14.  zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele poukázali na kľúčovú úlohu miestnych orgánov v boji proti chudobe a poskytovaní služieb spoločenstva, ako je napr. zásobovanie vodou a hygiena, primárna zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

15.  víta šírenie decentralizovaných iniciatív rozvojovej spolupráce a využívanie mechanizmov spolupráce medzi mestami;

16.  zdôrazňuje potrebu vyčleniť dodatočné zdroje na posilnenie kapacít decentralizovaných orgánov s cieľom umožniť im poskytovať kvalitné verejné služby, zabezpečiť rovnaké príležitosti a budovať sociálnu súdržnosť;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že význam miestneho rozmeru rozvoja sa nedostatočne zohľadnil v rámci miléniového rozvojového cieľa; a že rozvojové programy nezahŕňajú v dostatočnej miere kultúrny rozmer, ktorý je nevyhnutným prvkom pre pochopenie miestneho kontextu; žiada, aby sa v rámci miestnych, národných a medzinárodných stratégií na zníženie chudoby zohľadnil kultúrny rozmer;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné miléniové rozvojové ciele nie sú dostatočne jasné, pokiaľ ide o prispôsobenie globálnych cieľov celoštátnej a miestnej dynamike;

IV.Vymedzenie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: výzvy a príležitosti

19.  domnieva sa, že proces po roku 2015 by mal poskytnúť jasnú víziu pre realizáciu výsledkov konferencie RIO+20, v rámci ktorej sa uznáva úloha miestnych orgánov;

20.  podčiarkuje dôležitosť vymedziť v rámci miléniového rozvojového cieľa ciele a spoľahlivé ukazovatele, ktoré budú zodpovedať pomerom, potrebám a problémom miestneho obyvateľstva; vyzýva EÚ, aby posilnila úlohu miestnych orgánov a zohľadnila ich poznatky so zreteľom na ďalšie ciele udržateľného rozvoja;

21.  vyzýva EÚ, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť miestnym orgánom pri plánovaní a vykonávaní rozvoja a tokov finančnej pomoci; zdôrazňuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ich väčšiu účasť na určovaní stratégií rozvoja;

22.  žiada, aby Únia zaistila lepšie zastúpenie miestnych orgánov na medzinárodných rokovaniach v súvislosti s prijatím rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015; na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja a medzinárodnej konferencii o klíme;

23.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala samostatný cieľ týkajúci sa miest a ľudských sídel;

V.Potreba obnoveného účinného globálneho partnerstva (s OOS, súkromným sektorom atď.)

24.  vyzýva EÚ, aby prispela k posilneniu partnerstiev viacerých zúčastnených strán a zároveň lokalizovala realizáciu programu na obdobie po roku 2015;

25.  žiada jasné vymedzenie a rozdelenie zodpovedností medzi partnermi;

VI.Partnerstvá so súkromným sektorom

26.  pripomína, že verejný sektor bude kľúčovým aktérom umožňujúcim a uplatňujúcim nový globálny rozvojový program a zdôrazňuje, že nevyhnutným faktorom pre jeho účinnosť bude využívanie príjmov verejného rozpočtu a posilnenie daňového systému na základe schopnosti občanov niesť daňovú záťaž a spravodlivej návratnosti transparentného využívania prírodných zdrojov;

27.  zdôrazňuje potrebu podporovať vznik strednej triedy prostredníctvom podpory súkromného podnikania, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy;

28.  zdôrazňuje dôležitosť posilnenia postavenia miestnych podnikov, mikropodnikov a malých a stredných podnikov v rámci vytvárania pracovných miest a podpory udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, a to najmä prostredníctvom verejno-súkromných politík;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné mechanizmy zodpovednosti a vymedziť povinné sociálne a environmentálne záruky;

VII.Partnerstvo s občianskou spoločnosťou

30.  domnieva sa, že globálny rozvojový program na obdobie po roku 2015 musí zmeniť úlohu a vplyv organizácií občianskej spoločnosti; domnieva sa, že členské štáty by mali úzko spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti vytvorením mechanizmov na pravidelný dialóg, aby bolo možné dosiahnuť taký stupeň účinnosti, ktorý zaistí pozitívnu reakciu zo strany občianskej spoločnosti;

VIII. Podpora domácej zodpovednosti a budovanie kapacít

31.  zdôrazňuje, že vlády sa musia zodpovedať domácim zainteresovaným stranám aj medzinárodnému spoločenstvu;

32.  podčiarkuje význam transparentnosti a podpory dialógu mnohých zainteresovaných strán pre posilnenie účasti miestnych kultúr, domorodého obyvateľstva, migrantov a menšín;

33.  domnieva sa, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na zlepšenie schopnosti miestnych orgánov poskytovať verejné služby;

34.  zdôrazňuje dôležitosť posilniť dobrú správu vecí verejných na miestnej úrovni prostredníctvom podpory zásady zodpovednosti, dobrého riadenia, transparentnosti, účasti, schopnosti reagovať a právneho štátu;

35.  podporuje vytváranie miestnych konzultačných platforiem v rámci rozpočtového plánovania;

36.  zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy oficiálnych služieb zhromažďovania údajov;

IX.Domorodé obyvateľstvo a plánovanie rozvoja

37.  zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo by sa malo intenzívne zapájať do prípravy investičných plánov a plánov miestneho a územného rozvoja;

38.  vyzýva národné vlády a miestne orgány, aby: a) posilňovali miestne právne predpisy s cieľom ustanoviť uznávanie tradičných režimov držby pôdy; b) spolupracovali s tradičnými orgánmi z oblasti správy prírodných zdrojov; c) riešili rodové a medzigeneračné otázky, ktoré existujú medzi domorodými národmi; d) chránili vedomosti domorodých národov; e) posilňovali schopnosť domorodého obyvateľstva zúčastňovať sa na plánovaní rozvoja;

X.Transfer technológií

39.  zdôrazňuje, že národné vlády a miestne orgány by mali vytvoriť priaznivé prostredie pre transfer technológií;

40.  domnieva sa, že takéto spolupráca by mala zahŕňať aj dlhodobejšie investície;

XI.Mestá a ľudské sídla

41.  víta mobilizáciu a angažovanosť afrických miest v rámci prípravy konferencie Organizácie Spojených národov o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III); vyzýva Komisiu, aby tento mobilizačný postup podporila a aby v rámci svojho plánu partnerstva vyčlenila podporu na riadenie procesu udržateľnej urbanizácie;

42.  víta rozhodnutie otvorenej pracovnej skupiny zahrnúť samostatný cieľ týkajúci sa udržateľného rozvoja miest;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa otázkami, ako sú nakladanie s odpadom a mestská chudoba, odstránenie nerovností, väčšia nezávislosť občanov, inkluzívna a participatívna správa, inovatívne koncepcie infraštruktúry, poskytovanie služieb, pôdne hospodárstvo, príspevok miest ku globálnej zmene životného prostredia a ich vplyv na ekosystémy, znižovanie rizika prírodných katastrof, spotreba energie atď., na základe územného prístupu;

44.  zdôrazňuje význam podpory rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, a to aj prostredníctvom finančnej a technickej pomoci;

XII.Dobrá správa vecí verejných a boj proti korupcii

45.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca pri riešení otázky nezákonných finančných tokov by sa mala zintenzívniť, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania miestnych a medzinárodných spoločností;

46.  zdôrazňuje, že decentralizácia moci predstavuje účinný nástroj, pokiaľ ide o boj proti korupcii – vrátane korupcie vznikajúcej pri nadnárodných spoločnostiach – a pomoc pri modernizácii verejnej správy a pri hospodárskych a sociálnych reformách, ktoré reagujú na potreby obyvateľstva;

XIII. Posilnenie mobilizácie zdrojov

47.  zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať tvorivé a spravodlivé mechanizmy financovania;

48.  poukazuje na mimoriadny význam, ktorý mobilizácie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na miestnej úrovni pre úspešnosť programu na obdobie po roku 2015, keďže je kľúčovým prvkom pri vykonávaní stratégií a politík vnútroštátneho a miestneho rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť kapacity miestnych orgánov v partnerských krajinách, pokiaľ ide o obecné dane a rozpočtové plánovanie; víta skutočnosť, že sú postupne zriaďované miestne strediská finančného dohľadu, ktoré si zaslúžia väčšiu podporu zo strany Európskej únie;

49.  domnieva sa, že na účely zlepšenia životných podmienok obyvateľstva, najmä vo vidieckych oblastiach, je účinnejšie konať na miestnej úrovni a že jednou z kľúčových výziev pre miestne a vnútroštátne orgány je podpora postupnej reintegrácie neformálneho sektora bez toho, aby boli brzdené inovácie;

50.  vyzýva Svetovú banku a medzinárodné finančné inštitúcie, aby aktualizovali politiky v oblasti environmentálnych a sociálnych záruk;

51.  pripomína, že miestne orgány sú prvými subjektmi, ktoré musia riešiť čoraz väčší počet kríz, ale že im väčšinou chýbajú kapacity a prostriedky na to, aby vypracovali účinnú reakciu;

52.  žiada Komisiu, aby podporovala využívanie inovatívnych zdrojov financovania, pokiaľ ide o decentralizovanú spoluprácu, konkrétne nástrojov kombinovania úverov a grantov, ktoré nie sú prispôsobené osobitostiam miestnych orgánov;

53.  naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podporovala decentralizované rozpočty, ktoré sú nevyhnutné pre miestny rozvoj;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(2) Globálna pracovná skupina miestnych a regionálnych vlád pre rozvojový program na obdobie po roku 2015 zameraný na HABITAT III.
(3) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(4) Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0432.
(6) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0269.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia