Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016 (11706/2015 – C8-0274/2015 – 2015/2132(BUD))

P8_TA(2015)0376 A8-0298/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) (MID),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2016, oddiel III - Komisia(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(6),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Komisia prijala 24. júna 2015 (COM(2015)0300),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorú Rada prijala 4. septembra 2015 a postúpila Európskemu parlamentu 17. septembra 2015 (11706/2015 – C8-0274/2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 23. septembra 2015 s názvom Riadenie utečeneckej krízy: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490),

–  so zreteľom na opravné listy č. 1/2016 (COM(2015)0317) a č. 2/2016 (COM(2015)0513) k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0298/2015),

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom čítaní rozpočtu na rok 2016 v plnej miere odzrkadľuje politické priority prijaté výraznou väčšinou vo svojich vyššie uvedených uzneseniach z 11. marca 2015 o všeobecných usmerneniach a z 8. júla 2015 o mandáte na trialóg; pripomína, že tieto priority spočívajú vo vnútornej a vonkajšej solidarite, a to najmä v účinnom riešení migračnej a utečeneckej krízy, ako aj vo zvyšovaní konkurencieschopnosti prostredníctvom tvorby dôstojných a kvalitných pracovných miest a rozvoja podnikov a podnikania v celej Únii (tzv. tri E);

2.  zdôrazňuje, že Únia v súčasnosti čelí mnohým vážnym núdzovým situáciám, najmä bezprecedentnej migračnej a utečeneckej kríze; je presvedčený, že do rozpočtu Únie treba zahrnúť potrebné finančné zdroje s cieľom čeliť politickým výzvam a umožniť Únii konať a účinne na tieto krízy reagovať, a to s najväčšou naliehavosťou a prioritou; chápe, že migračnú a utečeneckú krízu nemožno vyriešiť len finančnými prostriedkami a že je potrebný komplexný prístup na riešenie jej vnútorného aj vonkajšieho rozmeru; nazdáva sa, že mimoriadne časy si vyžadujú mimoriadne opatrenia a že je potrebný silný politický záväzok s cieľom zabezpečiť nové rozpočtové prostriedky na tento účel; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že solidarita je základným princípom rozpočtu Únie; je znepokojený tým, že počas utečeneckej krízy sa solidarita neprejavuje rovnako vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby navrhla, ako by rozpočet Únie mohol podnietiť členské štáty k vyrovnanejšiemu prístupu k solidarite;

3.  poznamenáva, že Európsky parlament v rozpočte na rok 2016 od počiatku kládol osobitný dôraz na migráciu a utečencov; pripomína svoje predchádzajúce vyhlásenia, že riešenie migračných tokov leží na križovatke vnútornej a vonkajšej solidarity a že by sa mali mobilizovať aj nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, a to v rámci integrovaného prístupu s cieľom riešiť základné príčiny problémov, s ktorými sa Únia stretáva; pripomína spoločné zmluvy a dohody, akými sú schengenské acquis a dublinské nariadenie(8), a návrh Komisie na záväzný krízový mechanizmus premiestnenia (COM(2015)0450);

4.  rozhodol sa preto bezodkladne predložiť rozsiahly balík pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa zvýšenia návrhu rozpočtu o 1 161 miliónov EUR v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a okruhu 4 (Globálna Európa) s cieľom poskytnúť počiatočnú reakciu na migračnú krízu; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vnútorný rozmer tejto krízy, pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu už plne začleňujú a zosúlaďujú dva balíky o premiestňovaní žiadateľov o azyl, a zároveň navrhuje ďalšie zvýšenie prostriedkov pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a agentúry Únie v tejto oblasti; pokiaľ ide o vonkajší rozmer, zdôrazňuje niekoľko ďalších zvýšení prostriedkov zameraných na osobitné programy v okruhu 4, ako sú napríklad nástroj európskeho susedstva, nástroj rozvojovej spolupráce, humanitárna pomoc a nástroj predvstupovej pomoci;

5.  podčiarkuje však, že tieto pozmeňujúce návrhy by sa mali zvážiť spolu s opravným listom Komisie č. 2/2016, ktorý okrem druhého balíka týkajúceho sa premiestnenia zahŕňa dodatočné opatrenia uvedené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z 23. septembra 2015; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament a Rada nemajú viac času na preskúmanie vhodnosti tohto opravného listu, chápe však potrebu okamžitej reakcie a značný časový tlak; zdôrazňuje, že Európsky parlament plne podporuje tieto nové opatrenia a má v úmysle brániť ich financovanie prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov dokonca vo väčšej miere, než je úroveň navrhovaná v jeho vlastnej pozícii k rozpočtu na rok 2016;

6.  rozhodol sa prijať opatrenia aj vzhľadom na prebiehajúcu krízu, ktorá postihuje európskych poľnohospodárov, najmä v mliekarenskom sektore, a začleniť už do svojej pozície k rozpočtu na rok 2016 podporné núdzové opatrenia, ktoré oznámila Komisia, vo výške 500 miliónov EUR; verí, že opravný list Komisie č. 2/2016 umožní presne určiť rozpočtové riadky, v ktorých sa prostriedky v tejto súvislosti zvýšia; víta rozhodnutie Komisie preniesť nevyužité rozpočtové prostriedky z rezervy na krízové situácie z rozpočtu na rok 2015 do rozpočtu na rok 2016 a poznamenáva, že tieto nevyužité prostriedky sa použijú na náhrady pre príjemcov priamych platieb podľa nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;

7.  uznáva, že je potrebné vynaložiť oveľa viac úsilia na riešenie nedostatkov v hospodárstve Únie prostredníctvom podpory konkurencieschopnosti, rastu a kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú mikropodniky, malé a stredné podniky a sociálne podniky; posilňuje preto program COSME o 16,5 milióna EUR; rozhodol sa tiež navrhnúť nové záväzky v roku 2016 na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorej celkové finančné krytie sa prednostne uskutočnilo v rokoch 2014 – 2015; uznáva významný prínos tohto programu k boju proti nezamestnanosti a je rozhodnutý zabezpečiť, aby boli k dispozícii potrebné rozpočtové prostriedky s cieľom zabrániť medzere vo financovaní pri jeho vykonávaní; schvaľuje preto zvýšenie o 473,2 milióna EUR na rok 2016, čo zodpovedá pôvodnej splátke, ktorá bola naplánovaná pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na ročnom základe;

8.  opakuje svoje presvedčenie, že rozpočet Únie by nemal financovať nové iniciatívy na úkor existujúcich programov a politík Únie a nebrať do úvahy už prijaté politické záväzky; zatiaľ čo uznáva a plne potvrdzuje rozsiahlu politickú a finančnú podporu vytvoreniu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), má v úmysle splniť záväzok, ktorý prijal počas rokovaní o EFSI, a to čo najviac obmedziť dosah na program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) v rámci ročného rozpočtového postupu; navrhuje preto plne kompenzovať zníženia prostriedkov týchto dvoch programov – v dôsledku financovania záručného fondu EFSI – v roku 2016 (vo výške 1 326 miliónov EUR) s cieľom umožniť im riadne plniť ciele dohodnuté iba pred dvoma rokmi prijatím ich príslušných právnych základov;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité plne rešpektovať spoločné vyhlásenie o pláne platieb na roky 2015 – 2016 dohodnutom medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v nadväznosti na spoločný záväzok znížiť počet neuhradených žiadostí o platby za programy v oblasti súdržnosti v období 2007 – 2013 vo výške približne 2 miliárd EUR do konca roka 2016; v tejto súvislosti kritizuje, že škrty navrhnuté Radou sú v priamom rozpore s týmto plánom platieb; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť akémukoľvek vzniku neudržateľného nahromadenia takýchto neuhradených žiadostí v budúcnosti, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na tento účel; z tohto dôvodu sa domnieva, že nepredvídané platobné potreby by mali byť financované z nových rozpočtových prostriedkov a že prednostné vyčlenenie 1 miliardy EUR v roku 2016 pre Grécko by preto malo byť financované prostredníctvom dostupného stropu pre platby vo VFR; zdôrazňuje svoju dlhodobú pozíciu, že platby vyplývajúce zo záväzkov mobilizovaných v rámci nástroja flexibility sa započítavajú nad rámec tohto stropu;

10.  ruší všetky škrty navrhované Radou v návrhu rozpočtu (563,6 milióna EUR v záväzkoch a 1 421,8 milióna EUR v platbách); nerozumie odôvodneniu navrhovaných škrtov, napríklad na Horizont 2020 a NPE, t. j. dva programy, ktoré sú už ovplyvnené presunmi prostriedkov do EFSI, a na rozvojovú a susedskú politiku, najmä vzhľadom na nedávne udalosti; je znepokojený skutočnosťou, že pri navrhovaní takýchto značných škrtov v návrhu rozpočtu Rada vo veľkej miere nezohľadňuje nespornú pridanú hodnotu rozpočtu Únie; v každom prípade namieta proti vyhlásenému zámeru Rady zacieliť sa na rozpočtové riadky, v ktorých je nízka miera plnenia alebo absorpčná kapacita, pretože to nie je podložené údajmi o skutočnom plnení a nezohľadňuje rôzne spôsoby realizácie určitých programov;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že expertným skupinám Komisie naďalej chýba rovnováha, pretože sú príliš ovplyvnené záujmami podnikov;

12.  vyvodzuje záver, že na účely primeraného financovania týchto naliehavých potrieb a vzhľadom na veľmi obmedzené rezervy VFR v roku 2016 bude potrebné zaviesť všetky dostupné prostriedky v rámci nariadenia o VFR v zmysle flexibility vrátane úplnej mobilizácie nástroja flexibility; očakáva, že Rada bude takisto zastávať tento prístup a že sa v zmierovacom konaní ľahko dosiahne dohoda, čo umožní Únii, aby využila príležitosť a účinne reagovala na výzvy, pred ktorými stojí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že celková rezerva VFR na záväzky z roku 2015 by sa mala mobilizovať, hneď ako budú splnené zákonné podmienky; očakáva dosiahnutie predbežnej dohody s Radou a Komisiou o tejto otázke;

13.  pripomína spoločné vyhlásenie troch inštitúcií Únie v kontexte politickej dohody o VFR, že sa do ročných rozpočtových postupov podľa potreby začlenia rodové prvky; zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť základom politík Únie ako horizontálna zásada, a žiada komplexné uskutočňovanie rodového rozpočtovania; okrem toho víta prvé kroky na ekologizáciu rozpočtu Únie; poukazuje na potrebu dosiahnuť ďalší pokrok v tomto procese s cieľom splniť dohodnuté ciele týkajúce sa vynakladania prostriedkov spôsobom rešpektujúcim klímu a životné prostredie;

14.  stanovuje celkovú výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2016 na 157 427,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a na 146 459,3 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

15.  kritizuje, že tento rok je podokruh 1a opäť vážne postihnutý škrtmi Rady so znížením o 140,9 milióna EUR v záväzkoch a 435,4 milióna EUR v platbách v porovnaní s návrhom rozpočtu; zdôrazňuje, že približne polovica týchto škrtov je zacielená na program Horizont 2020, čo má za následok ďalšie zníženie pre tento program v roku 2016 po tom, ako bola časť jeho rozpočtových prostriedkov presunutá do EFSI;

16.  zdôrazňuje, že v záujme koherentného prístupu sa viaceré škrty, ktoré Rada uplatnila z dôvodu nízkej absorpčnej kapacity mnohých programov podokruhu 1a v júni 2015, musia teraz zrušiť kvôli značnému urýchleniu realizácie týchto programov v septembri 2015; konštatuje, že je to všeobecný trend v súlade so životným cyklom týchto programov; rozhodol sa preto obnoviť úroveň z návrhu rozpočtu v riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty v záväzkoch aj platbách;

17.  v súlade so svojimi prioritami na rok 2016 – zamestnanosť, podniky a podnikanie – a po dôkladnom posúdení ich doterajšej absorpčnej kapacity sa rozhodol predložiť okrem plnej kompenzácie škrtov v programe Horizont 2020 a v NPE súvisiacich s EFSI aj niektoré selektívne zvýšenia nad úroveň návrhu rozpočtu pre programy COSME, Horizont 2020, EaSI a Erasmus+;

18.  zdôrazňuje najmä, že prednostné plnenie rozpočtových prostriedkov pre program COSME na roky 2014 a 2015 sa ukázalo byť skutočným prínosom vzhľadom na neustály nárast požiadaviek MSP na podporu v rámci prístupu k trhom a financovaniu v niekoľkých minulých rokoch; odmieta preto zníženie prostriedkov na program COSME v návrhu rozpočtu oproti roku 2015 a rozhodol sa zvýšiť rozpočtové prostriedky nad úroveň návrhu rozpočtu pre tento program; pripomína, že Komisia už poukázala na nedostatok finančných nástrojov pre program COSME na roky 2015, 2016 a 2017, čo poukazuje na medzeru medzi dostupnými záväzkami a očakávanými požiadavkami; v rámci programu COSME žiada o podstatné zvýšenie rozpočtových prostriedkov na program Erasmus pre mladých podnikateľov, keďže dostupné zdroje nepostačujú na pokrytie výrazného dopytu po účasti;

19.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala finančné bremeno spôsobené poplatkami a platbami splatnými v rámci povinných postupov udeľovania osvedčení a povolení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité hodnotenie vplyvu týchto nákladov na konkurencieschopnosť priemyselných spoločností a MSP;

20.  rozhodol sa zvýšiť rozpočtové prostriedky nad úroveň návrhu rozpočtu pre tri orgány dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA), ako aj pre agentúru ACER s cieľom poskytnúť im primerané zdroje, aby mohli zvládať rastúci počet svojich úloh;

21.  potvrdzuje svoju podporu programu ITER a je zaviazaný zabezpečiť jeho primerané financovanie; je však znepokojený možnými ďalšími zdržaniami a dodatočnými nákladmi tohto programu, ako aj súvisiacim možným dosahom na rozpočet Únie; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že nemohol posúdiť úroveň rozpočtových prostriedkov pre ITER na rok 2016 oproti aktualizovanému plánu platieb a harmonogramu, ktorý má byť predložený Rade ITER až v novembri 2015; očakáva však, že tento revidovaný plán poskytne dostatočné dôkazy o tom, že odporúčania Európskeho parlamentu, ako sú stanovené v príslušnom uznesení o absolutóriu za rok 2013(9), boli náležite zohľadnené a že finančné zdravie a efektívnosť výdavkov budú zabezpečené; má v úmysle predložiť túto otázku v rámci rozpočtového zmierovacieho konania v súvislosti s rokom 2016; okrem toho trvá na tom, že je potrebná úplná transparentnosť, pokiaľ ide o použitie príspevkov spoločného podniku Fusion for Energy do programu ITER; požaduje vytvorenie riadneho mechanizmu zodpovednosti, ktorý poskytne jasný prehľad o sumách finančných prostriedkov poskytovaných na tento medzinárodný projekt a vyhodnotí efektívnosť ich využitia;

22.  vyhradzuje časť rozpočtových prostriedkov na štandardizáciu finančného výkazníctva a auditu a požaduje vykonávanie odporúčaní Maystadtovej správy týkajúcich sa úlohy a zodpovednosti Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), čím sa tiež posilní vplyv Únie pri stanovovaní medzinárodných účtovných štandardov; je znepokojený aj značnými finančnými prostriedkami Únie poskytovanými Nadácii IFRS, ktoré nezodpovedajú potrebným zlepšeniam týkajúcim sa zodpovednosti, transparentnosti a demokracie;

23.  v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov nad úroveň návrhu rozpočtu pre podokruh 1a o 1 405,5 milióna EUR a 491,5 milióna EUR (vrátane pilotných projektov a prípravných akcií), ktorá tým prekročí strop pre záväzky o 1 316,9 milióna EUR, pričom má byť financovaná pomocou všetkých dostupných prostriedkov, pokiaľ ide o flexibilitu v nariadení o VFR po vyčerpaní dostupných rezerv;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

24.  vyjadruje nesúhlas so škrtmi navrhovanými Radou vo výške 3,1 milióna EUR v záväzkoch a – čo je dôležitejšie – vo výške 220,1 milióna EUR v platbách v rámci podokruhu 1b vrátane riadkov súvisiacich s dokončením programov; vyzýva Radu, aby vysvetlila, ako sú tieto škrty zlučiteľné s cieľom, na jednej strane, znížiť objem nahromadených neuhradených účtov a na druhej strane vyhnúť sa negatívnym vplyvom a zbytočným oneskoreniam v realizácii programov na roky 2014 – 2020; pripomína, že politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku Únie zameranú na znižovanie rozdielov medzi európskymi regiónmi posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že nástroje ako Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond či iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí pomáhajú posilňovať konvergenciu, obmedzovať rozdiely v rozvoji a podporovať vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest;

25.  berie na vedomie predbežné hodnotenie Komisie založené na najnovších prognózach členských štátov, že vykonávanie programu v oblasti politiky súdržnosti sa v roku 2016 pravdepodobne oneskorí; je znepokojený tým, že akékoľvek výrazné nedostatočné čerpanie v treťom roku vykonávania nového cyklu európskych štrukturálnych a investičných fondov, t. j. v čase, keď by sa programy mali naplno vykonávať, bude mať nielen nepriaznivý účinok na včasné dosiahnutie výsledkov v praxi, ale môže takisto viesť k vážnemu tlaku na platby v nasledujúcich rokoch, čo pravdepodobne obnoví nahromadenie neuhradených účtov; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby dosiahli rýchly pokrok pri riešení základných príčin týchto oneskorení pri vykonávaní, napríklad prostredníctvom urýchleného určenia programových orgánov, ako aj zamedzením multiplikácie a zjednodušením vnútroštátnych administratívnych postupov; v súlade s plánom platieb žiada Komisiu, aby dôsledne monitorovala vývoj platieb v rámci podokruhu 1b na programové obdobie 2014 – 2020, a to aj prostredníctvom podrobných a pravidelne aktualizovaných predpovedí, o ktorých sa bude diskutovať na osobitných medziinštitucionálnych schôdzach, a aby podľa potreby predložila vhodné návrhy;

26.  pripomína, že Komisia nenavrhla žiadne viazané rozpočtové prostriedky pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v roku 2016 v dôsledku jej prednostného uskutočňovania v rokoch 2014 – 2015; v súlade s nariadením o Európskom sociálnom fonde(10), ktoré stanovuje možnosť takéhoto pokračovania, sa rozhodol poskytnúť iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí sumu 473,2 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo je suma zodpovedajúca počiatočnej ročnej splátke stanovenej pre tento program; je presvedčený, že financovanie tohto dôležitého programu, ktorý rieši jednu z najnaliehavejších výziev Únie, by nemalo skončiť v roku 2015; zdôrazňuje, že dodatočné financovanie by sa malo využiť na rozšírenie programu, a tak pomôcť väčšiemu počtu mladých ľudí pri hľadaní dôstojného a trvalého zamestnania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o urýchlenie vykonávania iniciatívy na mieste, a to v záujme priameho prospechu mladým Európanom; nalieha na Komisiu, aby informovala Európsky parlament o opatreniach na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí, ktoré financuje Únia, a o výsledkoch, ktoré sa vďaka týmto opatreniam dosiahli;

27.  pri zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií zvyšuje viazané rozpočtové prostriedky pre podokruh 1b o 482,7 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 1 164 miliónov EUR nad rámec návrhu rozpočtu, čím sa prekročí strop pre záväzky o 467,3 milióna EUR, čo má byť financované všetkými dostupnými prostriedkami, pokiaľ ide o flexibilitu v nariadení o VFR;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

28.  berie na vedomie, že Rada znížila rozpočtové prostriedky aj v okruhu 2 o 199,9 milióna EUR v záväzkoch a o 251,1 milióna EUR v platbách vrátane rozvoja vidieka, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a programu LIFE; domnieva sa, že opravný list č. 2/2016 by mal zostať základom pre akékoľvek spoľahlivé prehodnotenie rozpočtových prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF); obnovuje preto úrovne prostriedkov z návrhu rozpočtu;

29.  víta skutočnosť, že Komisia predložila komplexný balík núdzových opatrení na podporu európskych poľnohospodárov vo výške 500 miliónov EUR, najmä v mliekarenskom sektore, a to v situácii klesajúcich cien komodít a väčšej produkcie mlieka; zdôrazňuje, že tieto účinky sú najvážnejšie v odľahlých oblastiach, kde je sociálno-ekonomický význam mliekarenského sektora nespochybniteľný; túto sumu zahŕňa do svojho čítania ako vyjadrenie podpory oznámeniu Komisie a očakáva jej plné začlenenie v priebehu zmierovacieho konania na základe opravného listu č. 2/2016; zdôrazňuje, že tento balík by sa mal pripojiť k radu opatrení zameraných na riešenie strát a dlhodobých vplyvov ruského embarga týkajúceho sa poľnohospodárskych výrobkov na európskych poľnohospodárov, keďže Rusko je druhou najdôležitejšou destináciou pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Únie;

30.  domnieva sa, že vývozné náhrady poškodzujú obchod a sú v rozpore s rozvojovými cieľmi Únie; podporuje preto ich úplné zrušenie;

31.  opätovne zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky SPP ani žiadne iné rozpočtové prostriedky by sa nemali využiť na financovanie činností spojených s býčími zápasmi, pri ktorých sa usmrcujú zvieratá; pripomína, že takéto financovanie je jednoznačným porušením Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (smernica Rady 98/58/ES(11));

32.  zdôrazňuje rastúce úlohy zverené Únii v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu; preto obnovuje úroveň rozpočtových prostriedkov z rozpočtu na rok 2015 pre vedecké poradenstvo a poznatky v oblasti rybárstva vzhľadom na význam zhromažďovania údajov pri rozhodovaní a posilňuje rozpočet Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA) v záujme podpory jej úlohy pri koordinácii a vykonávaní spoločnej rybárskej politiky;

33.  zvyšuje preto viazané rozpočtové prostriedky o 510,4 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 520,6 milióna EUR (vrátane pilotných projektov a prípravných akcií), čím ponecháva rezervu vo výške 647,2 milióna EUR v rámci stropu pre záväzky v okruhu 2;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

34.  pripomína, že návrh rozpočtu stanovil zvýšenia v oblasti bezpečnosti a migrácie vrátane 150 miliónov EUR na systém premiestnenia 40 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, čo viedlo Komisiu k prekročeniu stropu tohto okruhu o 124 miliónov EUR a navrhnutiu zodpovedajúcej mobilizácie nástroja flexibility; víta skutočnosť, že Rada súhlasila so zásadou mobilizácie nástroja flexibility na tento účel; konštatuje však, že je potrebné vypracovať dlhodobý finančný plán na zvládanie utečeneckej krízy, a domnieva sa, že táto otázka by sa mala riešiť aj prostredníctvom revízie VFR;

35.  rozhodol sa vzhľadom na súčasné výnimočné toky migrantov a utečencov sústrediť svoje zvýšenia prostriedkov na posilnenie fondu AMIF; v tejto súvislosti dôrazne podporuje druhý balík vo výške 780 miliónov EUR týkajúci sa premiestnenia ďalších 120 000 osôb; rozhodol sa zahrnúť potrebné finančné prostriedky do svojho čítania a zosúladiť prvý balík týkajúci sa premiestnenia s druhým balíkom pripočítaním 20 miliónov EUR na financovanie nákladov na dopravu (500 EUR na migranta pre Taliansko a Grécko); schvaľuje ďalšie zvýšenie vo výške 79 miliónov EUR na všeobecné posilnenie fondu AMIF; zdôrazňuje, že je takisto nevyhnutné zabezpečiť možnosti dostatočného financovania fondu AMIF na nadchádzajúce roky; pripomína, že v bode 17 MID sa povoľuje zvýšenie o viac ako 10 % v sume plánovanej na celé trvanie programu, ak vzniknú nové, objektívne a dlhodobé okolnosti;

36.  konštatuje, že takéto opatrenia sú len prvým krokom smerujúcim k úplnej implementácii zásady solidarity, na ktorej je Únia založená; vyzýva Komisiu a Radu, aby plne implementovali plány navrhnuté vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z 23. septembra 2015 a preukázali jednoznačný záväzok k dodržiavaniu ľudských práv, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie; zdôrazňuje význam riadneho financovania návratových operácií v súlade s chartou a so zásadou nevyhostenia alebo vrátenia (non-refoulement) v záujme dosiahnutia účinnej politiky návratu, ktorá zabráni neregulárnej migrácii a obmedzí ju; zdôrazňuje význam podporovania utečencov v blízkosti ich domovských krajín a uľahčovania konaní o azyle v členských štátoch;

37.  napokon sa rozhodol posilniť prostriedky agentúr, ktoré plnia úlohy súvisiace s migráciou, v celkovej výške 26 miliónov EUR, pričom Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO) bude poskytnuté najväčšie zvýšenie, a to o 12 miliónov EUR nad úrovňou z návrhu rozpočtu; pripomína, že táto agentúra zohráva ústrednú, koordinačnú úlohu pri vykonávaní predbežných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany a je čoraz viac vyzývaná, aby pomáhala dotknutým členským štátom;

38.  víta oznámenie Komisie z 23. septembra 2015 a zodpovedajúce opatrenia zohľadnené v opravnom liste č. 2/2016, konkrétne 600 miliónov EUR dodatočného núdzového financovania pre najviac postihnuté členské štáty; je spokojný, že Komisia zaujala vedúce postavenie v tejto oblasti, a tým potvrdzuje prístup, ktorý prijal Európsky parlament v rámci svojho čítania; je pripravený zvážiť ďalšie zvýšenia v priebehu zmierovacieho konania;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada znižuje viazané rozpočtové prostriedky o 25,1 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 33,6 milióna EUR v porovnaní s návrhom rozpočtu; domnieva sa, že týmito zníženiami sa ohrozuje riadne vykonávanie programov a akcií v rámci okruhu 3; v tejto súvislosti pripomína, že hoci niektoré navrhované škrty sa môžu zdať mierne, je potrebné mať na pamäti relatívne malý rozsah viacerých dôležitých a cenných programov, čím sa stávajú osobitne náchylnými na škrty; rozhodol sa preto obnoviť úroveň prostriedkov z návrhu rozpočtu;

40.  okrem toho považuje za potrebné zvýšiť celkovo o 10,5 milióna EUR nad úroveň návrhu rozpočtu viazané rozpočtové prostriedky na čiastkové programy v oblasti kultúry a médií vrátane multimediálnych akcií a Záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory plánované na rok 2016 vzhľadom na ich významnú úlohu pri podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý predstavuje kľúčové európske hodnoty, pričom cieľom týchto programov je riešiť rozhodujúcu otázku prístupu k finančným prostriedkom pre MSP a organizácie v sektoroch kultúry a kreatívnej činnosti;

41.  za prioritu považuje tiež posilnenie programu Európa pre občanov sumou 1,5 milióna EUR, ako aj úpravu nomenklatúry rozpočtu programu Európa pre občanov vyčlenením osobitného riadku na implementáciu európskej iniciatívy občanov;

42.  konštatuje, že jeho čítanie (vrátane pilotných projektov a prípravných akcií) presahuje strop okruhu 3 o 1 055,1 milióna EUR v záväzkoch, pričom dosahuje sumu 931,1 milióna EUR nad rámec návrhu rozpočtu, zatiaľ čo zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov predstavuje 586,5 milióna EUR; navrhuje preto mobilizovať všetky prostriedky dostupné vo VFR na financovanie balíka zvýšení, ktoré sa týkajú migrácie;

Okruh 4 – Globálna Európa

43.  poukazuje na skutočnosť, že zo všetkých okruhov boli v okruhu 4 zaznamenané najväčšie škrty zo strany Rady, a to v záväzkoch (- 163,4 milióna EUR), ako aj v platbách (- 450,4 milióna EUR); s údivom konštatuje, že nástroj európskeho susedstva (najmä chudoba a bezpečnosť v stredomorských krajinách), nástroj rozvojovej spolupráce (vrátane tematického cieľa migrácie a azylu) a nástroj predvstupovej pomoci (napriek tomu, že kandidátske krajiny prijali značné množstvo utečencov alebo sa nachádzajú na hlavných migračných trasách) patria medzi najviac postihnuté; zdôrazňuje, že tento prístup je v očividnom rozpore s vyhláseniami Rady a Európskej rady o migračnej agende, utečeneckej kríze a spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu;

44.  v tejto súvislosti sa rozhodol obnoviť úroveň rozpočtových prostriedkov stanovenú v návrhu rozpočtu; konštatuje, že situácia týkajúca sa platieb v okruhu 4 stále vzbudzuje mimoriadne obavy z dôvodu presunu značného objemu nahromadených neuhradených účtov a umelého odkladania zmluvných záväzkov kvôli pretrvávajúcemu nedostatočnému rozpočtu v platbách; preto opätovne potvrdzuje, že zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov navrhnuté Komisiou sú skutočne potrebné, nehľadiac na skutočnosť, že bezprecedentná migračná a utečenecká kríza medzičasom priniesla dodatočné výzvy v oblasti vonkajšej činnosti Únie;

45.  dopĺňa balík pozmeňujúcich návrhov o migračnej a utečeneckej kríze prijatím cielených zvýšení viazaných rozpočtových prostriedkov, predovšetkým v rámci nástroja európskeho susedstva (+ 178,1 milióna EUR), ale aj v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (+ 26,6 milióna EUR), humanitárnej pomoci (+ 26 miliónov EUR), nástroja predvstupovej pomoci (+ 11,2 milióna EUR), nástroja na podporu stability a mieru (+ 12,6 milióna EUR) a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (+ 1 milión EUR); zatiaľ čo podporuje, podľa potreby, opätovné stanovenie priorít v rámci týchto programov s cieľom riešiť najaktuálnejšie výzvy, zdôrazňuje, že to nesmie viesť k zníženiu úsilia týkajúceho sa pôvodných cieľov príslušného právneho základu, čím by vzniklo riziko destabilizácie európskeho susedstva alebo iných dotknutých regiónov; opakuje potrebu prijať komplexný prístup založený na ľudských právach, ktorý prepája migráciu a rozvoj a ktorý sa usiluje o integráciu legálnych migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu a angažovanosť s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom účinne riešiť súčasnú migračnú krízu, a najmä potreby vysídlených osôb v tretích krajinách v oblasti zdravotníctva a vzdelávania; domnieva sa preto, že takéto zvýšenia sú nevyhnutné na financovanie ďalších iniciatív nad rámec pôvodných cieľov príslušných právnych základov;

46.  konštatuje, že Regionálny trustový fond Únie v reakcii na sýrsku krízu a Núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike boli vytvorené, pretože rozpočtu Únie chýbajú potrebná pružnosť a financovanie na umožnenie rýchlej a komplexnej reakcie na krízu; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť celostnejšie riešenie v rámci preskúmania/revízie VFR, pokiaľ ide o otázku, ako poskytovať podporu z rozpočtu Únie na humanitárnu pomoc a rozvoj účinnejšie a pohotovejšie a ako ju úspešne zlúčiť s pomocou zo strany Európskeho rozvojového fondu a s bilaterálnou pomocou poskytovanou členskými štátmi; požaduje, aby sa dodatočné rozpočtové prostriedky na programy v rámci okruhu 4 použili najmä na zvýšenie financovania týchto dvoch trustových fondov, ako aj na okamžitú pomoc prostredníctvom UNHCR a Svetového potravinového programu; vyzýva jednotlivé členské štáty, aby zmenili slová na skutky a bez ďalšieho odkladu poskytli potrebné dodatočné príspevky s cieľom zodpovedajúco doplniť finančné prostriedky Únie súvisiace s týmito trustovými fondmi a vyplniť medzery vo financovaní agentúr OSN; konštatuje, že súbor projektov potenciálne financovaných prostredníctvom trustových fondov ďalej oslabuje argumenty Rady týkajúce sa údajnej nedostatočnej absorpčnej kapacity v okruhu 4;

47.  zvyšuje prostriedky v rozpočtovom riadku pre podporu mierového procesu a finančnú pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) o 40 miliónov EUR; konštatuje, že agentúra UNRWA zohráva účinnú úlohu pri podpore rastúceho počtu palestínskych utečencov priamo postihnutých sýrskou krízou, čo pre túto agentúru predstavuje ďalšiu záťaž; je znepokojený medzerami vo financovaní, ktorým čelí agentúra UNRWA, a požaduje, aby tieto dodatočné rozpočtové prostriedky boli nasmerované do jej všeobecného fondu na podporu služieb základného vzdelávania a sociálnych a zdravotníckych služieb;

48.  pripomína, že s cieľom zmierniť škodlivé dlhodobé účinky, ktoré vyplývajú z humanitárnej krízy, je nevyhnutné zabezpečiť, aby deťom postihnutým krízou bolo aj naďalej poskytované vzdelávanie; preto zvyšuje financovanie na podporu vzdelávania v rámci rozpočtu na humanitárnu pomoc, takže predstavuje 3 % namiesto 1 %, a to s cieľom dosiahnuť prah 4 % do roku 2019;

49.  schvaľuje symbolické navýšenie rozpočtu SZBP s cieľom podporovať všetky iniciatívy zamerané na to, aby sa migrácia stala špecifickou zložkou civilných misií SBOP, pričom poskytuje plnú podporu vojenskej misii EUNAVFOR MED zameranej na boj proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi;

50.  víta proces úvah prebiehajúci v ESVČ o budúcnosti osobitných zástupcov EÚ a ich vzťahu s ESVČ; domnieva sa, že akákoľvek zmena rozpočtového riadku pre osobitných zástupcov EÚ by sa mala uskutočniť až po skončení súčasného procesu úvah;

51.  považuje za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu cyperských Turkov (+ 2 milióny EUR) s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma spoločenstvami;

52.  zdôrazňuje, že vykonávanie dohody o uľahčení obchodu dosiahnutej na 9. ministerskej konferencii WTO si bude vyžadovať zvýšenú finančnú podporu pre najmenej rozvinuté a rozvojové krajiny; zdôrazňuje potrebu koordinovaného úsilia medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o medzinárodné finančné inštitúcie, s cieľom predísť zníženiu rozpočtových prostriedkov na pomoc obchodu a na viacstranné iniciatívy, ako aj nezrovnalostiam vo vzťahu k spolupráci s niektorými partnermi, čo spôsobuje zníženie účinnosti výdavkov, a zabezpečiť, aby dohoda o uľahčení obchodu podporovala rozvoj;

53.  rozhodol sa, spolu s pilotnými projektmi a prípravnými akciami, vyčerpať rezervu vo výške 261,3 milióna EUR, ktorá zostala v návrhu rozpočtu v rámci stropu pre okruh 4 v záväzkoch, a v tejto fáze nezachádzať ďalej; takisto zvyšuje platobné rozpočtové prostriedky o 132,5 milióna EUR; očakáva plodné zmierovacie konanie na základe týchto pozmeňujúcich návrhov, zohľadňujúc aj opravný list č. 2/2016; zdôrazňuje však, že tento strop môže byť nedostatočný vzhľadom na to, že bol stanovený dávnejšie pred významnými udalosťami na Ukrajine, v Sýrii, Tunisku a všeobecnejšie vo všetkých susedných krajinách, na Blízkom východe a v Afrike; žiada preto, aby sa v plnej miere využil potenciál rezervy na núdzovú pomoc, a je aj naďalej otvorený voči akejkoľvek ďalšej mobilizácii ustanovení o flexibilite uvedených vo VFR na riešenie vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy;

Okruh 5 – Administratíva; ďalšie okruhy – výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu

54.  berie na vedomie, že škrty Rady v tomto okruhu dosahujú sumu 31,2 milióna EUR, z čoho 19,3 milióna EUR sa týka administratívneho rozpočtu Komisie, najmä na jej budovy a zariadenia, a predovšetkým na jej zamestnancov, a to v dôsledku zvýšenia štandardnej zrážky na 4,3 %; nevidí žiadne odôvodnenie pre čítanie v Rade a pripomína, že po neustálej zdržanlivosti v predchádzajúcich rokoch sa administratívne výdavky na rok 2016 navrhované Komisiou ponechali blízko očakávanej miery inflácie, t. j. z reálneho hľadiska stabilné, a že Komisia pokračuje v znižovaní počtu svojich zamestnancov;

55.  navyše považuje tieto škrty za svojvoľné vzhľadom na predvídateľnosť tohto druhu výdavkov, ktoré sú vo veľkej miere založené na zmluvných záväzkoch, a vzhľadom na ich veľmi vysoké plnenie oznámené Komisiou; konštatuje najmä, že miera obsadenia v pláne pracovných miest Komisie dosiahla 1. apríla 2015 rekordnú výšku, a to 97,8 % skutočne obsadených pracovných miest; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že v iných okruhoch než v okruhu 5 Rada znížila výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu celkovo o 28 miliónov EUR, hoci tieto výdavky majú kľúčový význam pre zabezpečenie úspechu programov v rôznych oblastiach politiky Únie;

56.  rozhodol sa preto obnoviť návrh rozpočtu vo všetkých riadkoch pre výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu v oblastiach politiky a vo všetkých riadkoch okruhu 5, v ktorých Rada vykonala škrty, ako aj schváliť obmedzený počet miernych zvýšení prostriedkov;

57.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby spojený rozpočet dozorného výboru úradu OLAF a jeho sekretariátu bol uvedený v samostatnom riadku rozpočtu úradu OLAF na rok 2016;

Agentúry

58.  vo všeobecnosti schvaľuje odhady Komisie, pokiaľ ide o rozpočtové potreby agentúr; konštatuje, že Komisia už značne zredukovala počiatočné požiadavky väčšiny agentúr;

59.  domnieva sa preto, že akékoľvek ďalšie škrty navrhované Radou by mohli ohroziť riadne fungovanie agentúr a neumožnili by im plniť úlohy, ktorými ich poveril zákonodarný orgán;

60.  rozhodol sa zvýšiť, v rámci celkového balíka o migrácii, rozpočtové prostriedky pre hlavné agentúry, ktoré pôsobia v tejto oblasti: Európsky podporný úrad pre azyl, Frontex, Europol, Eurojust, agentúra eu.LISA, CEPOL a Agentúra pre základné práva, a to v celkovej výške 26 miliónov EUR, keďže tieto agentúry sú životne dôležité pre riešenie súčasného naliehavého problému migračných tokov účinným spôsobom; víta dodatočné rozpočtové prostriedky a dodatočných 120 pracovných miest v rámci plánu pracovných miest pre agentúry v opravnom rozpočte č. 7/2015 a očakáva, že toto rozhodnutie bude mať takisto vplyv na rozpočet na rok 2016, ako aj na rozpočty na nasledujúce roky; zdôrazňuje rýchlo sa zhoršujúcu krízovú situáciu a obrovský nárast migračných tokov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred rozpočtovým zmierovacím konaním poskytla aktualizované a konsolidované informácie o potrebách agentúr; vyzýva Komisiu, aby navrhla strednodobú a dlhodobú stratégiu pre činnosti agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí: ciele, úlohy, koordinácia, vytváranie krízových vstupných centier a finančné zdroje;

61.  rozhodol sa tiež zvýšiť rozpočtové prostriedky na rok 2016 pre tri agentúry pôsobiace v oblasti finančného dohľadu vzhľadom na ich dodatočné úlohy a zvýšené pracovné zaťaženie; vyzýva Komisiu, aby do roku 2017 predložila návrh koncepcie financovania založeného na poplatkoch, ktoré úplne nahradí súčasné príspevky členských štátov, ako prostriedok na zabezpečenie nezávislosti európskych orgánov od ich vnútroštátnych členských orgánov;

62.  rozhodol sa tiež zvýšiť rozpočtové prostriedky pre Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, Európsku agentúru pre kontrolu rybárstva a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť s cieľom lepšie prispôsobiť dostupné zdroje úlohám agentúr;

63.  nemôže však prijať prístup Komisie a Rady v oblasti zamestnancov agentúr, a mení teda značný počet plánov pracovných miest; opäť zdôrazňuje, že každá agentúra by mala zrušiť 5 % pracovných miest počas piatich rokov, ako bolo dohodnuté v MID, ale že pre nové pracovné miesta, ktoré sú potrebné na plnenie dodatočných úloh vzhľadom na nový politický vývoj a nové právne predpisy od roku 2013, musia byť k dispozícii dodatočné zdroje a treba s nimi počítať mimo cieľa zníženia počtu zamestnancov uvedeného v MID;

64.  preto opätovne zdôrazňuje svoj nesúhlas s koncepciou fondu pracovných miest určených na presun medzi agentúrami, ale opätovne potvrdzuje svoju otvorenosť týkajúcu sa uvoľnenia pracovných miest prostredníctvom zvýšenia efektívnosti medzi agentúrami vďaka intenzívnejšej administratívnej spolupráci, alebo vo vhodných prípadoch dokonca analýzou možností zlúčenia, a prostredníctvom využívania určitých funkcií buď spoločne s Komisiou, alebo s inou agentúrou;

65.  opäť zdôrazňuje, že pracovné miesta financované z odvetvia nemajú žiadny vplyv na rozpočet Únie, a preto by sa na ne nemalo vzťahovať žiadne znižovanie počtu zamestnancov; zdôrazňuje, že vyrovnávanie kolísavého pracovného zaťaženia tým, že agentúra neobsadí všetky pracovné miesta, ktoré má k dispozícii, by sa malo ponechať na zvážení dotknutej agentúry;

66.  mení preto plány pracovných miest viacerých agentúr v súlade s prioritami, ktoré sú uvedené vyššie, aby sa tak ľudské zdroje zosúladili s dodatočnými úlohami, a mení ďalšie plány pracovných miest s cieľom väčšmi ich zosúladiť so skutočným znížením o 5 % počas piatich rokov a zabezpečiť, aby sa inak zaobchádzalo s pracovnými miestami financovanými z poplatkov; pripomína, že zníženie o 5 % počas piatich rokov bolo zavedené s cieľom znížiť náklady na administratívu; v tomto kontexte zdôrazňuje, že dodatočné pracovné miesta v pláne pracovných miest nemajú automatický finančný vplyv na rozpočet Únie, keďže agentúry obsadzujú svoje miesta podľa vlastných potrieb, a preto nemajú vždy obsadené všetky pracovné miesta vo svojich plánoch pracovných miest;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

67.  po uskutočnení dôkladnej analýzy predložených pilotných projektov a prípravných akcií, pokiaľ ide o mieru úspešnosti tých, ktoré prebiehajú, a vylúčenie iniciatív, na ktoré sa už vzťahuje existujúci právny základ, ako aj s plným ohľadom na hodnotenie vykonateľnosti projektov uskutočnené Komisiou sa rozhodol prijať kompromisný balík pozostávajúci z obmedzeného počtu PP/PA, a to aj vzhľadom na obmedzené dostupné rezervy;

Platby

68.  opätovne zdôrazňuje význam spoločného plánu platieb na roky 2015 – 2016, na ktorom sa ešte pred rozpočtovým postupom dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorý vyjadruje záväzok týchto troch inštitúcií znížiť objem nahromadených neuhradených platieb; poznamenáva, že tieto tri inštitúcie súhlasili, že budú v plnej miere spolupracovať s cieľom schváliť úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2016, ktorá umožní dosiahnuť takýto cieľ, a že Komisia podľa toho vypočítala platobné rozpočtové prostriedky požadované na rok 2016; domnieva sa, že každé opatrenie na riadenie rizika neudržateľného nahromadenia neuhradených platieb by malo byť sprevádzané úsilím o zabezpečenie produktívnejšej výmeny stanovísk a zlepšenie ovzdušia spolupráce medzi Radou na jednej strane a Európskym parlamentom a Komisiou na druhej strane; pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte Únie v rovnováhe;

69.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek miernym zvýšeniam a značným rezervám, ktoré navrhla Komisia, sa Rada rozhodla znížiť platobné rozpočtové prostriedky o 1,4 miliardy EUR, pričom sa zamerala na riadky súvisiace s dokončením programov aj na programy vo fáze plného fungovania, čím ohrozuje postupné ukončovanie neprimeraného množstva neuhradených účtov; pripomína, že v prípade programov v rámci priameho hospodárenia sa nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov odzrkadľuje nielen vo vývoji nedoplatkov, ale aj v umelých oneskoreniach pri vykonávaní programov, napríklad v odložení výziev na predkladanie návrhov a/alebo podpísania nových zmlúv;

70.  rozhodol sa obnoviť návrh rozpočtu v platbách vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, za predpokladu, že úrovne platieb navrhované Komisiou v návrhu rozpočtu sú potrebné na dosiahnutie cieľov plánu platieb;

71.  vo vhodnom pomere posilňuje platobné rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých sa zmenili viazané rozpočtové prostriedky, berúc do úvahy oblasti s rýchlym profilom vyplácania alebo s vysokým stupňom naliehavosti, konkrétne Erasmus+, dva systémy premiestnenia, UNRWA a humanitárnu pomoc; zvyšuje platobné rozpočtové prostriedky o ďalšiu 1 miliardu EUR s cieľom úplne pokryť prednostné uskutočnenie platieb pre Grécko novými rozpočtovými prostriedkami; rozhodol sa tiež, vzhľadom na plnenie v minulosti, zvýšiť platby pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

Ďalšie oddiely

Oddiel I – Európsky parlament

72.  pripomína, že odhady Európskeho parlamentu na rok 2016 boli stanovené na 1 823 648 600 EUR, čo predstavuje zvýšenie o 1,6 % oproti rozpočtu na rok 2015; okrem toho pripomína, že suma 15 miliónov EUR bola vyčlenená na naliehavé investície do bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, čím sa jeho celkový rozpočet na rok 2016 stanovil vo výške 1 838 648 600 EUR;

73.  poukazuje na to, že k 15. júnu 2015, po prijatí odhadov Európskeho parlamentu na rok 2016, bola vytvorená nová politická skupina a že v dôsledku týchto zmien v organizácii Európskeho parlamentu sú potrebné dodatočné rozpočtové prostriedky na zabezpečenie toho, aby sa k všetkým politickým skupinám pristupovalo rovnako;

74.  tieto zvýšenia v plnej miere kompenzuje znížením rozpočtových prostriedkov v rozpočtových riadkoch určených na rezervu pre mimoriadne udalosti, všeobecné príspevky poslancom, ďalšie vzdelávanie, zariadenie priestorov, spotrebu energie, výpočtovú techniku a telekomunikácie – investície do projektov a nábytok;

75.  berie na vedomie závery Predsedníctva zo 7. septembra 2015 s ohľadom na parlamentné čítanie rozpočtu na rok 2016, v ktorých sa navrhuje transponovať jeho nedávne rozhodnutia a technické úpravy do rozpočtu; schvaľuje tieto obmedzené technické zmeny navrhnuté Predsedníctvom, ktoré zahŕňajú rozpočtovo neutrálne úpravy rozpočtových prostriedkov a plánu pracovných miest, ako aj aktualizáciu určitých aspektov rozpočtovej nomenklatúry;

76.  zachováva preto nezmenenú celkovú úroveň svojho rozpočtu na rok 2016, tak ako bol prijatý v pléne 29. apríla 2015, v objeme 1 838 648 600 EUR;

77.  podčiarkuje, že činnosti politických skupín nie sú administratívnou prácou; potvrdzuje, že celkový stav zamestnancov v politických skupinách je preto vyňatý z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % v súlade s rozhodnutiami, ktoré prijal v súvislosti s rozpočtovými rokmi 2014(12) a 2015(13) a odhadmi na rok 2016(14);

78.  pripomína, že politické skupiny majú prijímanie zamestnancov zastavené od roku 2012 a že ich potreby boli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch pokryté len čiastočne;

79.  opätovne zdôrazňuje svoj záväzok vykonať bod 27 MID a znížiť počet svojich zamestnancov o 1 %;

80.  zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada musia riešiť potrebu vytvoriť plán na zavedenie jediného sídla, ako požadovala veľká väčšina poslancov v tomto Európskom parlamente vo viacerých uzneseniach, s cieľom vytvoriť dlhodobé úspory v rozpočte Únie;

Zmeny v pláne pracovných miest

81.  znižuje počet pracovných miest v pláne pracovných miest svojho generálneho sekretariátu na rok 2016 o 57 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) takto: 4 trvalé pracovné miesta AD14, 13 trvalých pracovných miest AD13, 2 trvalé pracovné miesta AD12, 1 trvalé pracovné miesto AD9, 2 trvalé pracovné miesta AD8, 1 trvalé pracovné miesto AD5, 2 trvalé pracovné miesta AST11, 1 trvalé pracovné miesto AST10, 3 trvalé pracovné miesta AST9, 8 trvalých pracovných miest AST8, 7 trvalých pracovných miest AST7, 4 trvalé pracovné miesta AST6, 3 trvalé pracovné miesta AST5, 2 trvalé pracovné miesta AST4, 1 trvalé pracovné miesto AST3, 1 trvalé pracovné miesto AST1 a 2 dočasné pracovné miesta AST4; pripomína, že vplyv tohto opatrenia na rozpočet už bol zohľadnený v odhadoch;

82.  v súlade s novým služobným poriadkom mení 80 trvalých pracovných miest AST (25 pracovných miest AST11, 10 pracovných miest AST10, 5 pracovných miest AST8, 15 pracovných miest AST7, 5 pracovných miest AST6, 5 pracovných miest AST5, 5 pracovných miest AST4, 5 pracovných miest AST3 a 5 pracovných miest AST2) na 80 pracovných miest AST/SC1;

83.  vykonáva tieto technické úpravy: ruší tri pracovné miesta AST7 a tri pracovné miesta AST6, pridáva šesť pracovných miest AST5 a vypúšťa poznámku pod čiarou č. 1 k plánu pracovných miest, keďže príslušný postup nebol v nedávnej minulosti použitý;

84.  schvaľuje vytvorenie 43 nových dočasných pracovných miest (2 pracovné miesta AD7, 19 pracovných miest AD5, 5 pracovných miest AST5, 5 pracovných miest AST3 a 12 pracovných miest AST1) a povýšenie jedného dočasného pracovného miesta z AD10 na AD14 z dôvodu dodatočných potrieb týkajúcich sa vytvorenia novej politickej skupiny;

Zníženie počtu zamestnancov o 5 %

85.  pripomína, že Európsky parlament vykonáva cieľ zníženia počtu zamestnancov o 5 % tretí rok po sebe pri náležitom dodržiavaní znenia a ducha MID; zdôrazňuje, že na tento účel bolo odstránených 171 trvalých pracovných miest z jeho plánu pracovných miest od roku 2014(15); zdôrazňuje, že v záujme úplného dodržania cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % by sa mali vykonať ďalšie dva ročné škrty 57 pracovných miest(16) do roku 2018;

86.  podčiarkuje, že v súlade s bodom 27 MID je tento cieľ zníženia o 5 % kompenzáciou, pokiaľ ide o zamestnancov, súvisiacou s predĺžením pracovného času z 37,5 na 40 hodín týždenne v porovnaní s plánom pracovných miest z 1. januára 2013; domnieva sa, že toto zníženie sa musí vzťahovať na stálu pracovnú záťaž a že v dôsledku toho musia byť nové zodpovednosti a úlohy vyňaté z tohto výpočtu;

87.  konštatuje, že Európsky parlament spolu s posilňovaním svojich výsad a prijímaním nových úloh od roku 2013 prešiel významnými štrukturálnymi zmenami, akými sú procesy internalizácie, ktoré sa z personálneho hľadiska riešili podľa možnosti vnútornými presunmi, pričom nové pracovné miesta boli vytvorené len v úplne nevyhnutných prípadoch; rozhodol sa vyňať tieto dodatočné pracovné miesta z úsilia o zníženie počtu zamestnancov o 5 %;

88.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní vykonávania cieľa zníženia počtu zamestnancov Európskym parlamentom zohľadňovala ďalšie nové skutočnosti, ako sú napríklad stála pracovná záťaž, vyňatie politických skupín, kompenzácia internalizácie znížením prostriedkov v rozpočtových riadkoch pre externé služby a nové výsady a úlohy;

89.  zdôrazňuje, že realizácia zníženia počtu zamestnancov o 5 % by nemala ohrozovať riadne fungovanie Európskeho parlamentu a vykonávanie kľúčových právomocí Európskym parlamentom, ani meniť jeho prvotriednu legislatívnu činnosť alebo kvalitu pracovných podmienok poslancov a zamestnancov;

90.  pripomína, že žiadna dohoda nemôže zbaviť Európsky parlament a Radu ich zvrchovanej slobody hodnotenia a ich právomoci rozhodovať každý rok o obsahu rozpočtu;

Ďalšie otázky súvisiace so zamestnancami

91.  pripomína, že potreba nových pracovných miest na sekretariáte by sa mala pokryť interným presunom, pokiaľ potreba vytvorenia nových pracovných miest nie je riadne odôvodnená a preukázaná;

92.  pripomína, že akákoľvek reorganizácia parlamentnej činnosti alebo postupov by nemala viesť k zhoršeniu pracovných podmienok a sociálnych práv zamestnancov bez ohľadu na ich pozíciu;

93.  opakuje, že s cieľom zabezpečiť primeranú podporu pre poslancov pri výkone ich parlamentnej činnosti je potrebné zaviesť novú rovnováhu medzi akreditovanými parlamentnými asistentmi a miestnymi asistentmi; berie na vedomie skutočnosť, že generálny tajomník predložil Predsedníctvu návrh na dosiahnutie tohto cieľa; berie na vedomie dohodu uzatvorenú v rámci Predsedníctva, keďže vo svojej podstate odpovedá na žiadosť Európskeho parlamentu vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 29. apríla 2015 o odhadoch Európskeho parlamentu; víta rozhodnutie o okamžitom uplatňovaní tejto dohody;

94.  opakuje svoj záväzok podporovať viacjazyčnosť v parlamentnej práci prostredníctvom prísnych noriem na tlmočenie a preklad; žiada generálneho tajomníka, aby Výboru pre rozpočet predložil výsledky analýzy a hodnotenia, ktoré začal po tom, ako sa nedospelo k dohode o nových pracovných podmienkach pre tlmočníkov (jar 2015); očakáva, že generálny tajomník využije všetku pružnosť, ktorá je potrebná na zabezpečenie vysokej kvality tlmočníckych a prekladateľských služieb pre poslancov;

95.  žiada generálneho tajomníka, aby predložil podrobný prehľad všetkých pracovných miest v Európskom parlamente v rokoch 2014 – 2016 vrátane rozdelenia pracovných miest podľa útvaru, kategórie a typu zmluvy;

Politika v oblasti nehnuteľností

96.  pripomína, že Výbor pre rozpočet by mal byť pravidelne informovaný o novom vývoji v politike Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností a malo by sa s ním v dostatočnom predstihu, t. j. pred uzatvorením zmluvy, konzultovať o každom stavebnom projekte, ktorý má finančné dôsledky; potvrdzuje, že finančný dosah všetkých stavebných projektov sa bude dôkladne kontrolovať;

97.  domnieva sa, že rozhodnutia týkajúce sa stavebných projektov by mali byť predmetom transparentného rozhodovacieho procesu;

98.  opakuje svoju výzvu, aby Výboru pre rozpočet bola čo najskôr, a to najneskôr do začiatku roka 2016, predložená nová strednodobá stratégia v oblasti nehnuteľností, aby tak bolo možné včas pripraviť odhady Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017; vyzýva generálneho tajomníka, aby Výboru pre rozpočet predložil prípadnú dlhodobú stratégiu do roku 2025 v dostatočnom predstihu pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2016;

99.  konštatuje, že od roku 2014 neboli poskytnuté žiadne rozpočtové prostriedky na investície do výstavby budovy Konrad Adenauer (KAD) v Luxemburgu; pripomína, že odhady na rok 2016 zahŕňali len rozpočtové prostriedky na pokrytie prác a služieb, ktoré má vyplatiť priamo Európsky parlament, hlavne na riadenie projektu, technickú expertízu a poradenstvo; vyzýva generálneho tajomníka, aby do konca tohto roka zhodnotil prostriedky, ktoré neboli v rozpočte na rok 2015 využité, a pridelil ich na projekt KAD prostredníctvom žiadosti o presun na konci roka 2015 s cieľom vyhnúť sa v čo najväčšej miere budúcim platbám úrokov v súvislosti s touto budovou;

Výdavky poslancov

100.  opakuje výzvu na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky poslancov; vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu, aby pracovalo na vymedzení presnejších pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky oprávnené na základe tohto príspevku bez toho, aby vznikali ďalšie náklady pre Európsky parlament;

101.  požaduje posúdenie výsledkov dobrovoľného prístupu, ktorý spoločná pracovná skupina prijala na obmedzenie letov poslancov a zamestnancov v obchodnej triede, ako aj posúdenie možností získať výhodnejšie sadzby s cieľom znížiť cestovné výdavky poslancov a zamestnancov;

Oddiel IV – Súdny dvor

102.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek nepretržitému nárastu objemu činnosti súdov a plánovanej reforme Všeobecného súdu Komisia znížila počet zamestnancov o 20 pracovných miest, v dôsledku čoho existuje riziko vytvorenia problematických miest a ohrozuje sa riadne fungovanie a rýchlosť výkonu spravodlivosti; preto sa rozhodol obnoviť 20 pracovných miest, o ktoré pôvodne žiadal Súdny dvor;

103.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zvýšila štandardnú zrážku uplatňovanú na rozpočtové prostriedky na odmeny zamestnancov z 2,5 % na 3,2 %, čo predstavuje zníženie o 1,55 milióna EUR a je v rozpore s mimoriadne vysokou mierou obsadenia pracovných miest Súdneho dvora (98 % na konci roka 2014) a vysokou mierou plnenia rozpočtu (99 % v roku 2014); preto znovu upravuje štandardnú zrážku na úroveň uvedenú v návrhu rozpočtu a ruší príslušné zníženie rozpočtových prostriedkov s cieľom zabezpečiť, aby Súdny dvor mohol primerane zvládať výrazný nárast počtu prípadov a plne využívať pracovné miesta, ktoré mu boli pridelené;

104.  okrem toho sa rozhodol obnoviť sedem pracovných miest, o ktoré pôvodne žiadal Súdny dvor, aby mohol plniť dvojakú požiadavku týkajúcu sa posilnenia oddelenia bezpečnosti Súdneho dvora s cieľom lepšie chrániť zamestnancov, návštevníkov a dokumenty a zároveň vykonávania nového článku 105 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý vyžaduje zriadiť vysoko bezpečný systém s cieľom umožniť stranám konania v určitých prípadoch poskytovať informácie a materiály týkajúce sa bezpečnosti Únie, členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov;

105.  v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu zdrojov na bezpečnosť a stráženie budov Súdneho dvora, a rozhodol sa preto obnoviť škrty, ktoré navrhuje Rada v tejto oblasti, späť na úroveň návrhu rozpočtu;

106.  ruší existujúcu rezervu týkajúcu sa služobných ciest a nahrádza ju novou, ktorá bude uvoľnená, keď Súdny dvor uverejní informácie o vonkajších činnostiach sudcov, ako to požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení o absolutóriu za rok 2013 v súvislosti so Súdnym dvorom(17);

Oddiel V – Dvor audítorov

107.  znovu upravuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 2,76 % s cieľom umožniť Dvoru audítorov plniť svoje potreby súvisiace s plánom pracovných miest;

108.  obnovuje prostriedky vo všetkých ostatných riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, aby tak Dvor audítorov mohol plniť svoj pracovný program a predkladať plánované audítorské správy;

Oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor

109.  upravuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 4,5 % s cieľom umožniť výboru uspokojovať svoje potreby a vyrovnať sa s neustálym znižovaním stavu zamestnancov v súvislosti s dohodou o spolupráci medzi Európskym parlamentom a výborom;

110.  ďalej sa rozhodol obnoviť návrh rozpočtu, pokiaľ ide o príspevky na cestovanie a diéty;

Oddiel VII – Výbor regiónov

111.  na jednej strane znižuje odmeny a príspevky o sumu zodpovedajúcu 66 povýšeniam a štyrom dodatočným pracovným miestam, ktoré ešte nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu, tak aby odzrkadľovali presun týchto pracovných miest do Európskeho parlamentu;

112.  na druhej strane zvyšuje prostriedky v niektorých riadkoch (externé zabezpečovanie prekladov, tretie strany, komunikácia, výdavky na reprezentáciu, komunikácia politických skupín, služobné cesty a upratovanie a údržba), čo väčšmi zodpovedá vlastným odhadom výboru, aby tak výbor mohol vykonávať svoju politickú prácu a plniť svoje záväzky;

113.  napokon ruší škrty vykonané Radou v oblasti bezpečnosti a stráženia budov výboru s cieľom zabezpečiť dostatočné financovanie bezpečnostných opatrení v prípade zvýšenia stupňa bezpečnostného ohrozenia („žltý“) v roku 2016;

Oddiel VIII – Európsky ombudsman

114.  s poľutovaním konštatuje, že Rada znížila návrh rozpočtu ombudsmana o 135 000 EUR; zdôrazňuje, že toto zníženie by predstavovalo neprimeranú záťaž pre veľmi obmedzený rozpočet ombudsmana a malo podstatný vplyv na schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť občanom Únie; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť ombudsmanovi plniť svoj mandát a záväzky;

Oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

115.  s poľutovaním konštatuje, že Rada znížila návrh rozpočtu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o 135 000 EUR; zdôrazňuje, že toto zníženie by predstavovalo neprimeranú záťaž pre veľmi obmedzený rozpočet dozorného úradníka pre ochranu údajov a malo podstatný vplyv na schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť inštitúciám Únie; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť dozornému úradníkovi pre ochranu údajov plniť svoje povinnosti a záväzky;

Oddiel X — Európska služba pre vonkajšiu činnosť

116.  je presvedčený, že na to, aby bolo možné riešiť výzvy, ktoré prináša geopolitická neistota, a v záujme zabezpečenia úlohy Únie vo svete je potrebné zaistiť primerané financovanie ESVČ; obnovuje preto návrh rozpočtu vo všetkých riadkoch a ruší rezervy, ktoré prijala Rada v súvislosti s fluktuáciou výmenného kurzu eura;

o
o   o

117.  je presvedčený, že rozpočet Únie môže prispieť k účinnému riešeniu nielen následkov, ale aj základných príčin kríz, ktorým Únia v súčasnosti čelí; zastáva však názor, že neočakávané udalosti, ktoré majú celoeurópsky rozmer, by sa mali riešiť prostredníctvom spájania úsilia a poskytovania dodatočných prostriedkov na úrovni Únie, a nie spochybňovaním minulých záväzkov ani návratom k mylnej predstave čisto vnútroštátnych riešení; zdôrazňuje preto, že ustanovenia týkajúce sa flexibility slúžia na to, aby umožnili takúto spoločnú a rýchlu reakciu, a mali by sa využívať v plnej miere s cieľom vykompenzovať prísne obmedzenia stropov VFR;

118.  zdôrazňuje, že sotva dva roky po začiatku súčasného VFR Komisia musela dvakrát požadovať mobilizáciu nástroja flexibility, ako aj využitie rezervy na nepredvídané udalosti s cieľom pokryť naliehavé a nepredvídané potreby, ktoré nebolo možné financovať v rámci súčasných stropov VFR; ďalej konštatuje, že celková rezerva na záväzky v roku 2015, ktorý bol prvým rokom fungovania VFR, bola okamžite použitá v plnom rozsahu, zatiaľ čo zdroje dvoch dôležitých programov Únie bolo potrebné znížiť s cieľom umožniť financovanie nových iniciatív; podčiarkuje, že vzhľadom na uprednostnenie v rokoch 2014 – 15 má niekoľko programov Únie od roku 2016 k dispozícii menej prostriedkov na záväzky, alebo dokonca žiadne takéto prostriedky; preto zreteľne vníma, že stropy VFR sú v mnohých okruhoch príliš prísne a paralyzujú Úniu v oblastiach s najväčšími potrebami, zatiaľ čo dostupné mechanizmy flexibility VFR už boli využité až po svoje hranice; domnieva sa, že tento vývoj je dôvodom na skutočnú revíziu VFR v polovici trvania; netrpezlivo očakáva ambiciózne návrhy Komisie na tento účel v roku 2016;

119.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii, ďalším dotknutým inštitúciám a orgánom a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0061. (6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172. (7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0263. (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31). (9) Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2013 (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 395). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470). (11) Smernica Rady 98/58/EC z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23). (12) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0437). (13) Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2014 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2014)0036). (14) Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0172). (15) —67 pracovných miest v roku 2014, - 47 pracovných miest v roku 2015 a - 57 pracovných miest v roku 2016. (16) Keďže bolo prijaté politické rozhodnutie o vyňatí politických skupín z tohto výpočtu, toto zníženie sa uplatňuje na časť plánu pracovných miest týkajúcu sa sekretariátu (referenčný počet pracovných miest (1 %): - 57). (17) Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel IV – Súdny dvor (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 118).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (09375/1/2015 – C8-0166/2015 – 2011/0901B(COD))

P8_TA(2015)0377 A8-0296/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09375/1/2015 – C8-0166/2015),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k žiadosti Súdneho dvora predloženej Európskemu parlamentu a Rade (02074/2011),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. októbra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre právne veci (A8-0296/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Súdnemu dvoru, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 28. októbra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/..., ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/2422.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady

Na konci reformného procesu bude Všeobecný súd pozostávať z dvoch sudcov za každý členský štát. V záujme dosiahnutia rovnosti medzi ženami a mužmi, čo je cieľom Európskej únie podľa článku 3 Zmluvy o EÚ, by preto vlády členských štátov mali v rámci procesu vymenúvania kandidátov na sudcov Všeobecného súdu podľa článku 254 ZFEÚ v čo najväčšom rozsahu zabezpečiť rovnomerné zastúpenie žien a mužov.

(1) Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0358.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (08806/1/2015 – C8-0260/2015 – 2014/0213(COD))

P8_TA(2015)0378 A8-0295/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08806/1/2015 – C8-0260/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0457),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rybárstvo (A8-0295/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

4.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

5.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie, spolu s vyhlásením Európskeho parlamentu týkajúcim sa aktu, v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o udelení výnimiek týkajúcich sa využívania vlečných sietí a žiabroviek v Čiernom mori

„Európsky parlament vyhlasuje, že ustanovenia v článku 15a, ktoré sa majú vložiť do nariadenia (EÚ) č. 1343/2011, pokiaľ ide o výnimky vzťahujúce sa na zákaz využívania niektorých druhov výstroja v pobrežných vodách Čierneho mora, sú výnimočnej povahy. Zohľadňujú prevládajúcu situáciu v regióne, kde členské štáty zaviedli opatrenia s cieľom umožniť využívanie daného výstroja v súlade s príslušnými odporúčaniami Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more. Táto informácia už bola k dispozícii Európskemu parlamentu pred predložením súčasného návrhu Komisie. V tejto súvislosti preto Európsky parlament súhlasí s dojednaním, aby sa dotknutým členským štátom povolilo udeliť predmetné výnimky. Zdôrazňuje však, že tieto ustanovenia sa nemajú chápať alebo používať ako precedens v súvislosti s akýmkoľvek budúcim právnym aktom.“

(1) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 116. (2) Prijaté texty, 13.1.2015, P8_TA(2015)0005.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území (COM(2015)0177 – C8-0107/2015 – 2015/0093(COD))

P8_TA(2015)0379 A8-0305/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

—  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0177),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0107/2015),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality belgickou Poslaneckou snemovňou, španielskym parlamentom, holandskou Druhou komorou a rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015(1),

—  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. októbra 2015(2),

—  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0305/2015),

1.  zamieta návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby vzala svoj návrh späť a predložila nový návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách (COM(2013)0894 – C7-0487/2013 – 2013/0435(COD))

P8_TA(2015)0380 A8-0046/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0894),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0487/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na pozície Rady a Európskeho parlamentu z 29. marca 2011, keď neuspel zmierovací postup týkajúci sa nových potravín,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Národným zhromaždením a francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. apríla 2014(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0046/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. októbra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/2283.)

(1) Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 73.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 28. októbra 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES (COM(2013)0920 – C7-0004/2014 – 2013/0443(COD))(1)

P8_TA(2015)0381 A8-0249/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 2 (2)  V siedmom environmentálnom akčnom programe18 sa potvrdzuje dlhodobý cieľ Únie v rámci politiky v oblasti ovzdušia, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia, ktoré nepredstavujú významné nepriaznivé vplyvy alebo riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto sa v danom programe uvádza požiadavka dosahovať úplný súlad so súčasnými právnymi predpismi Únie v oblasti kvality ovzdušia, plniť strategické ciele a podnikať strategické opatrenia po roku 2020, rozvíjať úsilie v oblastiach, v ktorých sú populácia a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie a posilňovať synergie medzi právnymi predpismi v oblasti kvality ovzdušia a politickými cieľmi Únie stanovenými najmä pre oblasť zmeny klímy a biodiverzity. (2)  V siedmom environmentálnom akčnom programe18 sa potvrdzuje dlhodobý cieľ Únie v rámci politiky v oblasti ovzdušia, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia, ktoré nepredstavujú významné nepriaznivé vplyvy alebo riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto sa v danom programe uvádza požiadavka dosahovať úplný súlad so súčasnými právnymi predpismi Únie v oblasti kvality ovzdušia, plniť strategické ciele a podnikať strategické opatrenia po roku 2020, rozvíjať úsilie v oblastiach, v ktorých sú populácia a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie a posilňovať synergie medzi právnymi predpismi v oblasti kvality ovzdušia a politickými cieľmi Únie stanovenými najmä pre oblasť zmeny klímy a biodiverzity. Spoločná poľnohospodárska politika na obdobie rokov 2014 – 2020 ponúka členským štátom možnosť prispieť ku kvalite ovzdušia osobitnými opatreniami. Ďalšie hodnotenie umožní lepšie pochopenie vplyvov týchto opatrení. __________________ __________________ 18 Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“, COM(2012)0710, 29.11.2012. 18 Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“, COM(2012)0710, 29.11.2012. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  Členské štáty a Únia sú stranami Minamatského dohovoru o ortuti z roku 2013, ktorého cieľom je zlepšenie zdravia ľudí a ochrana životného prostredia prostredníctvom zníženia emisií ortuti z existujúcich aj nových zdrojov. Touto smernicou by sa malo prispieť k obmedzeniu emisií ortuti v Únii, ako sa požaduje v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 28. januára 2005 o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti a v Minamatskom dohovore o ortuti. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 6 (6)  Z týchto dôvodov by sa mal revidovať režim národných emisných stropov stanovený v smernici 2001/81/ES, aby sa zladil s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov. (6)  Z týchto dôvodov by sa mal revidovať režim národných emisných stropov stanovený v smernici 2001/81/ES, aby sa zaistil súlad s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 8 (8)  Touto smernicou by sa ďalej malo prispieť k splneniu cieľov týkajúcich sa kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch Únie a k zmierneniu vplyvov zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou, ako aj k celosvetovému zlepšeniu kvality ovzdušia. (8)  Touto smernicou by sa ďalej pri čo najvyššej nákladovej efektívnosti malo prispieť k splneniu cieľov týkajúcich sa kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch Únie a k zmierneniu vplyvov zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou popri celosvetovom zlepšení kvality ovzdušia a zlepšením synergií s politikami Únie v oblasti zmeny klímy a energetiky a zabezpečením nezdovojovania existujúcich právnych predpisov Únie. Táto smernica by sa predovšetkým mala uviesť do súladu s vyvíjajúcimi sa opatreniami Únie a medzinárodnými opatreniami v oblasti zmeny klímy vrátane rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a komplexnej a záväznej celosvetovej dohody v oblasti zmeny klímy. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 8 a (nové) (8a)  Táto smernica by prostredníctvom zlepšenia kvality života občanov Únie mala tiež prispieť k zníženiu nákladov v Únii súvisiacich so zdravím spôsobených znečistením ovzdušia a zároveň byť prínosná pri prechode na ekologické hospodárstvo. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 8 b (nové) (8b)  Na zníženie emisií z námornej dopravy je potrebné zabezpečiť úplnú a včasnú implementáciu limitov stanovených Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a prísne presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ1a. Potrebné sú aj ďalšie opatrenia na kontrolu emisií z lodí. Je vhodné, aby Únia a členské štáty zvážili vymedzenie nových oblastí kontroly emisií a naďalej pracovali v rámci IMO, aby sa pokračovalo v znižovaní emisií. ______________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách (Ú. v. EÚ L 327, 27.11.2012, s. 1). Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 9 (9)  Členské štáty by mali splniť záväzky znižovania emisií týkajúce sa roku 2020 a 2030. V záujme zabezpečenia preukázateľného pokroku k splneniu záväzkov na rok 2030 by mali členské štáty v roku 2025 dosiahnuť prechodné úrovne emisií, ktoré sú stanovené na základe lineárnej trajektórie smerujúcej od úrovní emisií stanovených na rok 2020 až po úrovne vytýčené v záväzkoch zníženia emisií na rok 2030, ak by tento postup neprinášal neprimerane náklady. V prípade, že záväzky na rok 2025 nemožno takto obmedziť, členské štáty by mali vo svojej správe podľa tejto smernice danú situáciu odôvodniť. (9)  Aby sa obmedzili atmosférické emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a skutočne prispelo k napĺňaniu cieľa Únie, pokiaľ ide o dosiahnutie kvality ovzdušia, ktorá nemá významné nepriaznivé vplyvy na zdravie a nepredstavuje preň riziko, a aby sa znížili úrovne a ukladanie acidifikačných a eutrofizačných znečisťujúcich látok pod hranicou kritických množstiev a úrovní, sa v tejto smernici stanovujú národné záväzky zníženia emisií na roky 2020, 2025 a 2030. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 11 (11)  S cieľom podporiť nákladovo efektívne plnenie národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a prechodných úrovní emisií by členské štáty mali byť oprávnené zohľadňovať zníženia emisií z medzinárodnej námornej dopravy, ak sú emisie z tohto sektora nižšie ako úrovne emisií, ktoré by vyplývali z dodržiavania noriem vyplývajúcich z právnych predpisov Únie, vrátane limitov týkajúcich sa obsahu síry v palivách, ktoré sa stanovujú v smernici Rady 1999/32/ES21. Členské štáty by mali mať aj možnosť spoločne plniť svoje záväzky a dosahovať prechodné úrovne emisií týkajúce sa metánu (CH4) a uplatňovať pritom rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES.22 Členské štáty by mohli upraviť svoje národné inventúry emisií vzhľadom na lepšie vedecké poznatky a postupy v súvislosti s emisiami na účely kontroly dodržiavania ich národných emisných stropov, plnenia záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a dosahovania prechodných úrovní emisií. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v tejto smernici by Komisia mohla namietať proti využitiu akéhokoľvek z týchto nástrojov flexibility daným členským štátom. (11)  S cieľom podporiť nákladovo efektívne plnenie národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií by členské štáty mali mať možnosť spoločne plniť svoje záväzky týkajúce sa metánu (CH4) a uplatňovať pritom rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES22. Členské štáty by mohli upraviť svoje národné inventúry emisií vzhľadom na lepšie vedecké poznatky a postupy v súvislosti s emisiami na účely kontroly dodržiavania ich národných emisných stropov, plnenia záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a dosahovania úrovní emisií. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v tejto smernici by Komisia mohla namietať proti využitiu týchto flexibilít daným členským štátom. __________________ __________________ 21 Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13). 22 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136). 22 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136). Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 12 (12)  Členské štáty by mali prijať a vykonávať národný program kontroly znečistenia ovzdušia so zámerom splniť svoje požiadavky znižovania emisií a dosahovania prechodný úrovní emisií, a tak účinne prispievať k plneniu cieľov Únie v oblasti kvality ovzdušia. V tomto zmysle by členské štáty mali zohľadniť potrebu znížiť emisie v zónach a aglomeráciách postihnutých nadmernými koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie a/alebo v tých, ktoré významne prispievajú k znečisteniu ovzdušia v iných zónach a aglomeráciách, ako aj v susedných krajinách. Na tento účel by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali prispievať k úspešnej realizácii plánov kvality ovzdušia vyplývajúcich z článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES.23 (12)  Členské štáty by mali prijať a vykonávať národný program kontroly znečistenia ovzdušia so zámerom splniť svoje požiadavky znižovania emisií, a tak účinne prispievať k plneniu cieľov Únie v oblasti kvality ovzdušia. V tomto zmysle by členské štáty mali zohľadniť potrebu znížiť emisie v zónach a aglomeráciách postihnutých nadmernými koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie a/alebo v tých, ktoré významne prispievajú k znečisteniu ovzdušia v iných zónach a aglomeráciách, ako aj v susedných krajinách. Na tento účel by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali prispievať k úspešnej realizácii plánov kvality ovzdušia vyplývajúcich z článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES23. __________________ __________________ 23 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1). 23 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1). Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 13 (13)  S cieľom znížiť atmosférické emisie NH3 a PM2,5 pochádzajúcich od hlavných znečisťovateľov ovzdušia by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali obsahovať opatrenia uplatniteľné v poľnohospodárskom sektore. Členské štáty by mali byť vzhľadom na špecifické okolnosti v danej krajine oprávnené vykonávať iné opatrenia ako opatrenia stanovené v tejto smernici, a to s rovnocennou úrovňou výsledkov. (13)  S cieľom znížiť atmosférické emisie NH3, CH4 a PM2,5 pochádzajúce od hlavných znečisťovateľov ovzdušia by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali obsahovať opatrenia uplatniteľné v poľnohospodárskom sektore. Tieto opatrenia by mali by byť nákladovo efektívne a mali by sa zakladať na konkrétnych informáciách a údajoch, zohľadňovať vedecký pokrok a predchádzajúce opatrenia prijaté členskými štátmi. V snahe znížiť tieto emisie by bol vhodný vývoj usmernení o správnej poľnohospodárskej praxi používania NH3, ktoré by sa vymieňali na úrovni Únie. Členské štáty by mali byť vzhľadom na špecifické okolnosti v danej krajine oprávnené vykonávať iné opatrenia ako opatrenia stanovené v tejto smernici, a to s rovnocennou úrovňou výsledkov. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 13 a (nové) (13a)  S cieľom znížiť emisie pochádzajúce od hlavných znečisťovateľov by národné programy kontroly znečistenia ovzdušia mali obsahovať opatrenia uplatniteľné vo všetkých príslušných sektoroch vrátane poľnohospodárstva, priemyslu, cestnej dopravy, necestných pojazdných strojov, vnútrozemskej a vnútroštátnej lodnej dopravy, vykurovania domácností a rozpúšťadiel. Členské štáty by mali byť vzhľadom na špecifické okolnosti v danej krajine oprávnené vykonávať iné opatrenia ako opatrenia stanovené v tejto smernici, a to s rovnocennou úrovňou environmentálneho výkonu. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 13 b (nové) (13b)  Pri prijímaní opatrení, ktoré sa majú zahrnúť do národných programov kontroly znečistenia ovzdušia uplatniteľných v poľnohospodárskom sektore, by členské štáty mali zabezpečiť, že budú plne zohľadnené vplyvy na malé a stredné poľnohospodárske podniky, a že tieto vplyvy neprinesú značné dodatočné náklady, ktoré nemôžu znášať takéto poľnohospodárske podniky. Zlepšenie kvality ovzdušia by sa malo dosiahnuť prostredníctvom primeraných opatrení, ktoré zabezpečia budúcnosť poľnohospodárskych podnikov. Národné programy kontroly znečistenia ovzdušia by mali vytvárať rovnováhu medzi chovom hospodárskych zvierat a kontrolou znečistenia. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 13 c (nové) (13c)  Opatrenia prijaté v rámci národných programov kontroly znečistenia ovzdušia na predchádzanie emisií NH3, CH4 a PM2,5 v odvetví poľnohospodárstva by mali byť oprávnené na finančnú podporu okrem iného z fondov rozvoja vidieka, najmä opatrenia malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktoré si vyžadujú podstatnú zmenu postupov alebo podstatné investície, ako napríklad extenzívne spísanie, agroekológia anaeróbne vyhnívanie na výrobu bioplynu použitím poľnohospodárskeho odpadu a nízkoemisné systémy ustajnenia. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 14 a (nové) (14a)  S cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, by národné programy kontroly kvality ovzdušia mali zahŕňať opatrenia na zníženie emisií oxidov dusíka a tuhých častíc v mestských oblastiach. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 15 a (nové) (15a)  V súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a s judikatúrou Súdneho dvora by verejnosť mala získať rozsiahly prístup k spravodlivosti s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie tejto smernice a prispieť k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané k osobnému zdraviu a dobrému životu. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 15 b (nové) (15b)  Na zabezpečenie účinnosti tejto smernice a opatrení prijatých na dosiahnutie jej cieľov sú potrebné environmentálne inšpekcie a dohľad nad trhom. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 15 c (nové) (15c)  Pri hodnotení synergií medzi politikou kvality ovzdušia EÚ a politikou v oblasti klímy a energetiky by Komisia mala zohľadniť štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu „Kvalita ovzdušia – Doplnkové posúdenie vplyvu týkajúce sa interakcií medzi politikou EÚ v oblasti kvality ovzdušia a politikou v oblasti energetiky a klímy“. Pozmeňujúci návrh 123 Návrh smernice Odôvodnenie 20 (20)  Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES26 je potrebné zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť tejto smernice s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998. (20)  Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES26 je potrebné zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť tejto smernice a smernice 2008/50/ES s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998. __________________ __________________ 26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17). 26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17). Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 21 (21)  S cieľom zohľadniť technický pokrok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny usmernení pre podávanie správ stanovených v prílohe I, ako aj v časti 1 prílohy III a prílohách IV a V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (21)  S cieľom zohľadniť technický pokrok by sa mala Komisii na vymedzené obdobie udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny usmernení pre podávanie správ stanovených v prílohe I, ako aj v časti 1 prílohy III a prílohách IV a V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 26 a (nové) (26a)  Kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny by mali čo najviac zosúlaďovať svoje vnútroštátne právne predpisy s touto smernicou. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 a (nový) Zámerom tejto smernice je obmedziť atmosférické emisie acidifikačných a eutrofizačných znečisťujúcich látok, prekurzorov ozónu, primárnych tuhých častíc a prekurzorov sekundárnych tuhých častíc a iných látok znečisťujúcich ovzdušie, čím sa prispeje k: a)  plneniu dlhodobého cieľa Únie, ktorým je dosiahnuť úrovne kvality ovzdušia, ktoré nebudú mať výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie ani nebudú pre ne predstavovať riziká v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie o kvalite ovzdušia; b)  dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti biodiverzity a ekosystému prostredníctvom zníženia úrovní a ukladania acidifikačných a eutrofizačných znečisťujúcich látok a iných znečisčujúcich látok vrátane prízemného ozónu pod kritické záťaže a úrovne; c)  dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia stanovených v legislatívnych aktoch Únie; d)  zmierneniu vplyvov zmeny klímy znížením emisií prostredníctvom zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou a zlepšenia synergií s klimatickou a energetickou politikou Únie. Táto smernica sa predovšetkým uvedie do súladu s vyvíjajúcimi sa opatreniami Únie a medzinárodnými opatreniami v oblasti zmeny klímy vrátane rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a komplexnej a záväznej celosvetovej dohody v oblasti zmeny klímy. Pozmeňujúci návrh 131 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 2 2.  „prekurzory ozónu“ znamenajú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, metán a oxid uhoľnatý; 2.  „prekurzory ozónu“ znamenajú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny a oxid uhoľnatý; Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 3 – bod 3 a (nový) 3a.  „kritická záťaž“ je kvantitatívny odhad pôsobenia jednej alebo niekoľkých znečisťujúcich látok, pod hranicou ktorých sa podľa súčasných poznatkov nevyskytujú významné negatívne vplyvy na určené citlivé zložky životného prostredia; Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Článok 3 – bod 3 b (nový) 3b.  „kritická úroveň“ je koncentrácia znečisťujúcich látok v atmosfére alebo v tokoch na receptory, nad úrovňou ktorej sa podľa súčasných poznatkov môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na príjemcov, ako sú napríklad ľudia, rastliny, ekosystémy alebo materiály; Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 3 – bod 4 a (nový) 4a.  „prízemný ozón“ je ozón v najnižších častiach troposféry; Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 3 – bod 4 b (nový) 4b.  „prchavé organické zlúčeniny“ (POZ) sú všetky organické zlúčeniny vznikajúce pri ľudskej činnosti, iné ako metán, ktoré môžu produkovať fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla; Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 3 – bod 6 a (nový) 6a.  „národný emisný strop“ je maximálne množstvo látky vyjadrené v kilotonách, ktoré sa môže emitovať v členskom štáte v kalendárnom roku; Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 3 – bod 9 9.  „medzinárodná námorná doprava“ znamená plavby na mori a v pobrežných vodách vodnými plavidlami plaviacimi sa pod všetkými vlajkami, okrem rybárskych plavidiel, ktoré odchádzajú z územia jednej krajiny a prichádzajú na územie inej krajiny; vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 3 – bod 12 a (nový) 12a.  „politiky EÚ týkajúce sa znečistenia ovzdušia pri zdroji“ sú nariadenia alebo smernice, ktoré, bez ohľadu na povinnosti stanovené v uvedených nariadeniach alebo smerniciach majú za cieľ čiastočne alebo v plnej miere obmedziť emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), amoniaku (NH3), tuhých častíc (PM2,5) a metánu (CH4) prostredníctvom vykonávania zmierňujúcich opatrení pri zdroji, okrem iného obmedzenia emisií, na čo slúži: –  smernica 94/63/ES1a, –  smernica 97/68/ES1b, –  smernica 98/70/ES1c, –  smernica 1999/32/ES1d, –  smernica 2009/126/ES1e, –  smernica 2004/42/ES1f, –  smernica 2007/46/ES1g, vrátane nariadenia (ES) č. 715/20071h, nariadenie (ES) č. 79/20091i, nariadenia (ES) č. 595/2009 1ja nariadenia (ES) č. 661/20091k, –  smernica 2010/75/EÚ1l; –  nariadenie (EÚ) č. 167/20131m; –  nariadenie (EÚ) č. 168/20131n; –  smernica 2014/94/EÚ1o. _______________________ 1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24). 1b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1). 1c Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58). 1d Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13). 1e Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 36). 1f Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87). 1g Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1). 1h Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1). 1i Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 32). 1j Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1). 1k Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1). 1l Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17). 1m Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1). 1n Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52). 1o Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1). Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 3 – bod 12 b (nový) 12b.  „dotknutá verejnosť“ je verejnosť, na ktorú majú vplyv alebo môžu mať vplyv emisie látok znečisťujúcich ovzdušie do atmosféry, alebo verejnosť, ktorá by mohla byť zainteresovaná na týchto emisiách; na účely tohto vymedzenia sa má za to, že mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia, spotrebiteľské organizácie, organizácie, ktoré zastupujú záujmy zraniteľných skupín obyvateľstva, a iné príslušné orgány v oblasti zdravotníctva spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, sú zainteresované. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 1.  Členské štáty obmedzia svoje ročné antropogénne emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), prchavých organických zlúčenín iných ako metán (NMVOC), amoniaku (NH3), tuhých častíc (PM2,5) a metánu (CH4) aspoň v súlade s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií uplatniteľnými od roku 2020 a od roku 2030, ktoré sú stanovené v prílohe II. 1.  Členské štáty obmedzia svoje ročné antropogénne emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), amoniaku (NH3), tuhých častíc (PM2,5) aspoň v súlade s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií uplatniteľnými od roku 2020, 2025 a od roku 2030, ktoré sú stanovené v prílohe II. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 a (nový) 1a.  Členské štáty obmedzia svoje ročné antropogénne emisie metánu (CH4), okrem emisií enterického metánu produkovaného prežúvavými hospodárskymi zvieratami, aspoň v súlade s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií uplatniteľnými od roku 2030, ako je stanovené v prílohe II. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 4 – odsek 2 – pododsek 1 2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, pri ktorých sa nevyžadujú neprimerané náklady, na obmedzenie svojich antropogénnych emisií SO2, NOx, NMVOC, NH3, PM2,5 a CH4. Úrovne týchto emisií sa stanovia na základe objemu predaných palív vzhľadom na lineárnu trajektóriu znižovania emisií medzi úrovňami emisií daných látok na rok 2020 a úrovňami ich emisií stanovenými v záväzkoch týkajúcich sa znižovania emisií na rok 2030. 2.  Členské štáty poskytujú vo svojich správach predložených Komisii v súlade s článkom 9 aktuálne informácie o ich pokroku pri plnení ich národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3 – úvodná časť 3.  Nasledujúce emisie sa nezohľadňujú na účel dodržiavania súladu s ustanoveniami odsekov 1 a 2: 3.  Nasledujúce emisie sa nezohľadňujú na účel dodržiavania súladu s ustanoveniami odseku 1: Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3 – písmeno d d)  emisie z medzinárodnej námornej dopravy bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1. d)  emisie z medzinárodnej námornej dopravy. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 1.  V záujme dosiahnutia prechodných úrovní emisií stanovených na rok 2025 v súlade s článkom 4 ods. 2 a na účely dosiahnutia národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií stanovených v prílohe II, ktoré sú uplatniteľné počnúc rokom 2030 pre NOx, SO2 a PM2,5, môžu členské štáty kompenzovať zníženia emisií NOx, SO2 a PM2,5 dosiahnuté v medzinárodnej námornej doprave emisiami NOx, SO2 a PM2,5 uvoľnenými z iných zdrojov v tom istom roku, ak splnia tieto podmienky: vypúšťa sa a)  zníženia emisií sa uskutočnia v morských oblastiach patriacich do pobrežných vôd, výhradných hospodárskych zón alebo oblastí kontroly znečistenia členských štátov, ak takéto zóny boli vytvorené; b)  prijali a vykonávali účinné monitorovacie a inšpekčné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatnenia tejto flexibility; c)  vykonávali opatrenia na dosiahnutie nižších emisií NOx, SO2 a PM2,5 z medzinárodnej námornej dopravy, ako sú úrovne emisií, ktoré by sa dosiahli dodržaním noriem Únie vzťahujúcich sa na emisie NOx, SO2 a PM2,5, a u ktorých sa preukázala primeraná kvantifikácia dodatočných znížení emisií v dôsledku týchto opatrení; d)  nekompenzovali viac ako 20 % znížení emisií NOx, SO2 a PM2,5 vypočítaných v súlade s písm. c) za predpokladu, že v dôsledku tejto kompenzácie nedôjde k nesúladu s národnými záväzkami týkajúcimi sa znižovania emisií na roky 2020, ktoré sú stanovené v prílohe II. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 – úvodná časť 2.  Členské štáty môžu spoločne dosahovať svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií metánu, ako aj prechodné úrovne emisií metánu, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, ak splnia nasledujúce podmienky: 2.  Členské štáty môžu spoločne dosahovať svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií metánu, ktoré sa uvádzajú v prílohe II, ak splnia nasledujúce podmienky: Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 5 – odsek 3 3.  Členské štáty môžu zaviesť upravené ročné národné inventúry emisií SO2, NOx, NH3, NMVOC a PM2,5 v súlade s prílohou IV, ak by sa im v dôsledku uplatnenia zlepšených metód inventúr emisií na základe vedeckých poznatkov nepodarilo dosiahnuť ich národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií alebo prechodné úrovne emisií. 3.  Členské štáty môžu zaviesť upravené ročné národné inventúry emisií SO2, NOx, NH3, NMVOC a PM2,5 v súlade s prílohou IV, ak by sa im v dôsledku uplatnenia zlepšených metód inventúr emisií na základe vedeckých poznatkov nepodarilo dosiahnuť ich národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 5 – odsek 4 4.  Členské štáty, ktoré majú v úmysle uplatňovať odseky 1, 2 a 3, o tom musia Komisiu informovať do 30. septembra roku predchádzajúceho príslušnému roku podávania správ. Tieto informácie musia obsahovať údaje o znečisťujúcich látkach a príslušných sektoroch a v prípade dostupnosti aj o rozsahu vplyvov na národné inventúry emisií. 4.  Členské štáty, ktoré majú v úmysle uplatňovať flexibility stanovené v tejto smernici, o tom informujú Komisiu do 31. decembra roku predchádzajúceho príslušnému roku podávania správ. Tieto informácie musia obsahovať údaje o znečisťujúcich látkach a príslušných sektoroch a v prípade dostupnosti aj o rozsahu vplyvov na národné inventúry emisií. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 5 – odsek 5 – pododsek 1 5.  Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry preskúma a posúdi, či je použitie ktoréhokoľvek druhu flexibility v konkrétnom roku v súlade s príslušnými požiadavkami a kritériami. 5.  Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry preskúma a posúdi, či je použitie flexibility alebo úpravy v konkrétnom roku v súlade s príslušnými požiadavkami a kritériami. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 5 – odsek 5 – pododsek 2 V prípade, že Komisia do deviatich mesiacov od dátumu prijatia príslušnej správy uvedenej v článku 7 odsekoch 4, 5 a 6 nevznesie žiadne námietky, daný členský štát môže považovať použitie uplatnenej flexibility za schválené a platné pre príslušný rok. Ak sa Komisia domnieva, že použitie flexibility nie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami a kritériami, prijme rozhodnutie a členskému štátu oznámi, že toto použitie nemožno akceptovať. V prípade, že Komisia do šiestich mesiacov od dátumu prijatia príslušnej správy uvedenej v článku 7 ods. 5 a 6 nevznesie žiadne námietky, daný členský štát môže považovať použitie uplatnenej flexibility za schválené a platné pre príslušný rok. Ak sa Komisia domnieva, že použitie flexibility nie je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami a kritériami, prijme v lehote deviatich mesiacov od dátumu prijatia príslušnej správy rozhodnutie a členskému štátu oznámi, že toto použitie nemožno akceptovať. K tomuto rozhodnutiu sa pripojí odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 5 – odsek 6 6.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa špecifikujú podrobné pravidlá použitia flexibility uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14. 6.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa špecifikujú podrobné pravidlá použitia flexibility uvedenej v odsekoch 2 a 3 v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 6 – odsek 1 1.  Členské štáty vypracujú a prijmú národný program kontroly znečistenia ovzdušia v súlade s časťou 2 prílohy III s cieľom obmedziť svoje ročné antropogénne emisie v súlade s článkom 4. 1.  Členské štáty vypracujú a prijmú národný program kontroly znečistenia ovzdušia v súlade s časťou 2 prílohy III s cieľom obmedziť svoje ročné emisie v súlade s článkom 4 a dosiahnuť ciele tejto smernice podľa článku 1. Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a a (nové) aa)  posúdia nákladovú efektívnosť opatrení na znižovanie emisií a zohľadnia už dosiahnuté zníženie emisií, alebo ak členský štát prioritizuje svoje opatrenia na znižovanie emisií, ktoré možno dosiahnuť uplatňovaním existujúcich právnych predpisov Únie; Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a b (nové) ab)  prioritizujú osobitné politické opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziká pre zdravie zraniteľných skupín osôb a zabezpečia súlad s cieľom zníženia expozície stanoveným v súlade s časťou B prílohy XIV k smernici 2008/50/ES; Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b b)  zohľadnia potrebu znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie na účel dosiahnutia súladu s cieľmi kvality ovzdušia na ich územiach a v prípade vhodnosti aj v susedných členských štátoch; b)  znížia emisie látok znečisťujúcich ovzdušie na účel dosiahnutia súladu s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia na ich územiach, najmä pokiaľ ide o hraničné hodnoty stanovené v smernici 2008/50/ES, a v prípade vhodnosti aj v susedných členských štátoch; Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b a (nové) ba)  vyčíslia dodatočné zníženie emisií potrebné na dosiahnutie úrovne kvality okolitého ovzdušia, ktorá je rovnaká alebo nižšia ako úroveň, ktorú odporúča dosiahnuť do roku 2030 Svetová zdravotnícka organizácia; Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b b (nové) bb)  vyčíslia dodatočné zníženie emisií potrebné na dosiahnutie kritických záťaží a úrovní pre ochranu životného prostredia do roku 2030; Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b c (nové) bc)  určia príslušné opatrenia na splnenie cieľov uvedených v písmenách ba) a bb); Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c a (nové) ca)  podporia posun investícií smerom k čistým a účinným technológiám a udržateľnej výrobe pomocou fiškálnych stimulov; Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c b (nové) cb)  posúdia, do akej miery majú rozdielne vnútroštátne geografické regióny odlišné potreby a ťažkosti pri riešení problému znečistenia ovzdušia; Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno d a (nové) da)  zabezpečia, že príslušné zodpovedné orgány monitorujú účinnosť opatrení zavedených členskými štátmi na dosiahnutie súladu s touto smernicou a v prípade potreby sú splnomocnené konať. Pozmeňujúci návrh 124 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 a (nový) 2a.  Komisia zabezpečí, aby všetky politiky EÚ týkajúce sa znečistenia ovzdušia pri zdroji zodpovedali svojmu účelu a prispievali k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti kvality vzduchu. Na tento účel sa Komisia a členské štáty bezodkladne dohodnú na novom návrhu nariadenia týkajúcom sa noriem a skutočného objemu emisií vzniknutých počas jazdy, o ktorom sa v súčasnosti rokuje. Nová skúšobná metóda typového schválenia sa začne uplatňovať najneskôr v roku 2017 a zabezpečí, že znečisťujúce látky ako NOx a tuhé častice (PM2,5 a PM10) budú účinne obmedzené podľa faktorov zhody potrebných na opísanie skutočných podmienok jazdenia. Nové testy budú nezávislé a transparentné. Tieto faktory zhody budú prísne a vyčíslia sa iba s cieľom preukázať neistotu skúšobného postupu založeného na skutočnom objeme emisií vzniknutých počas jazdy. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 b (nový) 2b.  Členské štáty ustanovia systém rutinných a nerutinných environmentálnych inšpekcií a dohľadu nad trhom s mobilnými a stacionárnymi zdrojmi, ako aj informovania verejnosti o tomto trhu, aby sa zabezpečila účinnosť politík a opatrení pri dosahovaní zníženia emisií za reálnych prevádzkových podmienok. Do ... * Komisia predloží legislatívny návrh na celoúniový systém kontrolných skúšok počas prevádzky a zverejňovanie emisných noriem týkajúcich sa ľahkých úžitkových vozidiel, ktorý bude spravovať príslušný zodpovedný orgán, s cieľom overiť, či sú vozidlá a motory v súlade s normou Euro 6 počas celej ich životnosti. ______________ *Dva roky od dátumu transpozície tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 6 – odsek 3 a (nový) 3a.  Členské štáty môžu podporiť postupné odstránenie zdrojov nízkych emisií tým, že v odvetví dopravy a dodávky palív presadia nahradenie pórovitých hadíc technologickými riešeniami, ktoré neprodukujú žiadne emisie. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 6 – odsek 4 – písmeno b b)  členské štáty sa rozhodnú využiť ktorýkoľvek druh flexibility stanovený v článku 5. b)  členské štáty sa rozhodnú využiť flexibilitu stanovenú v článku 5. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 6 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový) Národné programy kontroly znečistenia ovzdušia naznačujú, či členské štáty zamýšľajú využiť niektorú z flexibilít stanovenú v článku 5. Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 6 – odsek 5 5.  V súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie členské štáty ešte pred dokončením svojom návrhu národného programu kontroly znečistenia ovzdušia, ako aj pred jeho akoukoľvek významnou aktualizáciou vedú o danom návrhu konzultácie s verejnosťou a príslušnými orgánmi, u ktorých sa predpokladá zodpovednosť za vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia z dôvodu ich osobitných environmentálnych úloh v oblasti znečistenia ovzdušia, kvality ovzdušia a riadenia kvality ovzdušia na všetkých úrovniach. V náležitých prípadoch sa zabezpečia cezhraničné konzultácie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. 5.  V súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie členské štáty ešte pred dokončením svojom návrhu národného programu kontroly znečistenia ovzdušia, ako aj pred jeho akoukoľvek aktualizáciou vedú o danom návrhu konzultácie a príslušnými orgánmi, u ktorých sa predpokladá zodpovednosť za vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia z dôvodu ich osobitných environmentálnych úloh v oblasti znečistenia ovzdušia, kvality ovzdušia a riadenia kvality ovzdušia na všetkých úrovniach. Tieto konzultácie zahŕňajú príslušné miestne alebo regionálne orgány zodpovedné za vykonávanie politík znižovania emisií v špecifikovaných zónach a/alebo aglomeráciách, pričom nevylučujú zóny a/alebo aglomerácie, ktoré sa nachádzajú na území aspoň dvoch členských štátov. Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 6 – odsek 5 – pododsek 1 a (nový) Členské štáty v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie zabezpečia, že sa s dotknutou verejnosťou konzultuje v skorom štádiu pri vypracúvaní a posudzovaní návrhov národných programov kontroly znečistenia ovzdušia a pri akýchkoľvek aktualizáciách týchto programov pred ich finalizáciou. V prípade potreby sa zabezpečia cezhraničné konzultácie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane článku 25 smernice 2008/50/ES. Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 6 – odsek 5 a (nový) 5a.  Členské štáty vymenujú svoj vlastný nezávislý odborný orgán, aby uskutočnil preskúmanie návrhov národných programov znečistenia ovzdušia s cieľom posúdiť presnosť informácií a primeranosť politík a opatrení stanovených v týchto programoch. Výsledky tohto preskúmania sa sprístupnia verejnosti pred uverejnením návrhu národného programu kontroly znečistenia ovzdušia s cieľom uľahčiť zmysluplnú účasť verejnosti. Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 6 – odsek 6 – pododsek 1 a (nový) Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa opatrení na znižovanie emisií, ktoré nie sú uvedené v časti 1 prílohy III, vrátane vykurovania domácností a cestnej dopravy, a ktoré môžu členské štáty zahrnúť do národného programu kontroly znečistenia ovzdušia. Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 6 – odsek 8 8.  Komisia môže stanoviť usmernenia pre vypracovanie a vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia. 8.  Komisia stanoví usmernenia pre vypracovanie a vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia. Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 6 – odsek 9 9.  Komisia môže takisto určiť formát a nevyhnutné informácie týkajúce sa národných programov členských štátov v oblasti kontroly znečistenia ovzdušia v podobe vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14. 9.  Komisia takisto určí formát a nevyhnutné informácie týkajúce sa národných programov členských štátov v oblasti kontroly znečistenia ovzdušia v podobe vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 6 a (nový) Článok 6a Fond pre čisté ovzdušie Komisia uľahčí prístup k finančnej podpore v záujme zabezpečenia toho, aby sa mohli prijať vhodné opatrenia zamerané na splnenie cieľov podľa tejto smernice. Toto zahŕňa dostupné financovanie v rámci, okrem iného: a)  poľnohospodárskeho financovania vrátane financovania v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2014 – 2020 zmenenej preskúmaním v polovici trvania v roku 2017 s cieľom zahrnúť kvalitu ovzdušia ako „verejný statok“ s osobitným odkazom na amoniak alebo metán, alebo na amoniak a metán, aby členské štáty a ich príslušné regionálne a miestne orgány dostali príležitosť na to, aby prispievali k znižovaniu emisií špecifickými opatreniami a aby dostali potrebnú pomoc; b)  budúcich pracovných programov Horizontu 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu; c)  európskych štrukturálnych a investičných fondov; d)  nástrojov financovania opatrení v oblasti životného prostredia a klímy, napríklad LIFE; e)  každej kombinácie uvedených možností. Komisia zabezpečí, aby postupy financovania boli jednoduché, transparentné a prístupné rôznym úrovniam štátnej správy. Komisia vyhodnotí možnosť vytvorenia jednotného kontaktného miesta, kde by subjekty mohli jednoducho skúmať dostupnosť financovania a postupy spojené s prístupom k projektom, ktoré sa zaoberajú otázkami znečistenia ovzdušia. Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 7 – odsek 4 4.  Členské štáty uplatňujúce flexibilitu podľa článku 5 ods. 1 v informatívnej správe o inventúrach za príslušný rok uvedú nasledujúce informácie: vypúšťa sa a)  množstvo emisií NOx, SO2 a PM2,5 , ktoré by vzniklo pri absencii oblasti kontroly emisií; b)  úroveň znížení emisií dosiahnutú v časti oblasti kontroly emisií, ktorá prislúcha členskému štátu, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c); c)  rozsah, v akom túto flexibilitu uplatňujú; d)  akékoľvek ďalšie údaje, ktoré členské štáty môžu považovať za vhodné, aby Komisii s pomocou Európskej environmentálnej agentúry umožnili vykonať úplné posúdenie podmienok, za ktorých sa daná flexibilita uplatnila. Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 7 – odsek 7 7.  Členské štáty vypracujú inventúry emisií vrátane upravených inventúr emisií, prognóz emisií a informatívnu správu o inventúrach, v súlade s prílohou IV. 7.  Členské štáty vypracujú inventúry emisií v prípade potreby vrátane upravených inventúr emisií, prognóz emisií a informatívnu správu o inventúrach, v súlade s prílohou IV. Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 8 – odsek 1 1.  V prípade uskutočniteľnosti členské štáty zabezpečia monitorovanie nepriaznivých vplyvov znečisťovania ovzdušia na ekosystémy v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V. 1.  Členské štáty monitorujú nepriaznivé vplyvy znečisťovania ovzdušia na ekosystémy v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V. Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 8 – odsek 2 2.  V prípade vhodnosti členské štáty koordinujú monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia s ďalšími programami monitorovania vytvorenými na základe právnych predpisov Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES a 2000/60/ES.30 2.  Členské štáty koordinujú monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia s ďalšími programami monitorovania vytvorenými na základe právnych predpisov Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES a 2000/60/ES30. __________________ __________________ 30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). 30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1 1.  Členské štáty Komisia predkladajú svoje národné programy kontroly znečistenia ovzdušia [do troch mesiacov od dátumu uvedeného v článku 17, konkrétny dátum doplní Úrad pre publikácie] a následne každé dva roky ich aktualizácie. 1.  Členské štáty Komisia predkladajú svoje národné programy kontroly znečistenia ovzdušia do ...* a následne každé dva roky ich aktualizácie. _________________ *Šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1 – pododsek 2 V prípade aktualizácie národného programu kontroly znečistenia ovzdušia podľa článku 6 ods. 4 príslušný členský štát Komisii danú skutočnosť oznámi do dvoch mesiacov. V prípade aktualizácie národného programu kontroly znečistenia ovzdušia podľa článku 6 ods. 4 príslušný členský štát Komisiu o tomto aktualizovanom programe upovedomí do dvoch mesiacov. Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2 – pododsek 1 2.  Od roku 2017 členské štáty oznamujú Komisii a Európskej environmentálnej agentúre svoje národné inventúry emisií, prognózy emisií, priestorovo rozčlenené inventúry emisií, inventúry veľkých bodových zdrojov a správy uvedené v článku 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a v prípade vhodnosti podľa článku 7 ods. 4, ods. 5 a ods. 6 v súlade s termínmi na podávanie správ stanovenými v prílohe I. 2.  Od roku 2017 členské štáty oznamujú Komisii a Európskej environmentálnej agentúre svoje národné inventúry emisií, prognózy emisií, priestorovo rozčlenené inventúry emisií, inventúry veľkých bodových zdrojov a správy uvedené v článku 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a v prípade vhodnosti podľa článku 7 ods. 5 a ods. 6 v súlade s termínmi na podávanie správ stanovenými v prílohe I. Pozmeňujúci návrh 134 Návrh smernice Článok 9 – odsek 3 3.  Členské štáty predkladajú správy o svojich národných emisiách a prognózach emisií CH4 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013.31 vypúšťa sa __________________ 31 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13). Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 9 – odsek 4 – úvodná časť 4.  Komisia za pomoci Európskej environmentálnej agentúry a členských štátov pravidelne kontroluje údaje uvedené v národných inventúrach emisií. K týmto kontrolám patria: 4.  Komisia za pomoci Európskej environmentálnej agentúry a členských štátov pravidelne kontroluje údaje uvedené v národných inventúrach emisií a národných programoch kontroly znečistenia ovzdušia. K týmto kontrolám patria: Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 9 – odsek 4 – písmeno c a (nové) ca)  kontroly v záujme overenia, či národné programy kontroly znečistenia ovzdušia plnia požiadavky článku 6. Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 9 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový) Výsledky preskúmania, ktoré vykoná Komisia, sa zverejňujú v súlade s článkom 11. Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1 1.  Najmenej každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice vrátane posúdenia jej prínosu pre splnenie cieľov tejto smernice. 1.  Najmenej každých 30 mesiacov počnúc ... * Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice. Komisia týmto posúdi: a)  svoj príspevok a úsilie členských štátov k dosiahnutiu cieľov tejto smernice; b)  pokrok v znižovaní emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorý sa plánuje dosiahnuť do roku 2025 a 2030; c)  pokrok pri dosahovaní dlhodobých cieľov kvality ovzdušia, ktoré boli stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe; d)  či sú prekročené kritické záťaže a úrovne a smerné hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie; ako aj e)  čerpanie dostupných finančných prostriedkov EÚ, prostredníctvom ktorých sa dosahuje znižovanie znečistenia ovzdušia, členskými štátmi. ______________ *Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 78 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový) Pri podávaní správ o znižovaní emisií v členských štátoch za rok 2020, 2025 a 2030 priloží Komisia v prípade akéhokoľvek nesplnenia stanovených požiadaviek prípadne aj vysvetlenie. Pozmeňujúci návrh 79 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1 b (nový) Keď sa v správe uvádza, že členské štáty nedokážu dodržiavať právne predpisy Únie a limitné hodnoty kvality ovzdušia stanovené v smernici 2008/50/ES, Komisia: a)  zhodnotí, či nedosiahnutie je výsledkom neúčinnej politiky EÚ týkajúcej sa znečistenia ovzdušia pri zdroji, vrátane vykonávania na úrovni členských štátov; b)  konzultuje s výborom uvedeným v článku 14 a určí, či treba prijať nové právne predpisy, a prípadne predloží legislatívne návrhy na zabezpečenie splnenia cieľov tejto smernice. Každý takýto návrh podporuje dôkladné posúdenie vplyvu a zohľadňuje najnovšie vedecké údaje. Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – pododsek 2 Komisia predkladá v každom prípade správu za rok 2025 uvedenú v predchádzajúcej časti. Do správy zahrnie aj informácie o dosiahnutí prechodných úrovní emisií uvedených v článku 4 ods. 2, ako aj dôvody každého nedosiahnutia cieľov. Uvedie v nej potrebu ďalších opatrení, a to aj s prihliadnutím na vplyvy realizácie cieľov na dané odvetvia. Na základe týchto správ Komisia spolu s členskými štátmi určí potrebu ďalších opatrení vrátane na úrovni členských štátov, a to aj s prihliadnutím na vplyvy realizácie cieľov na dané odvetvia. Pozmeňujúci návrh 81 Návrh smernice Článok 10 – odsek 2 2.  Správy uvedené v odseku 1 môžu obsahovať hodnotenie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov tejto smernice. 2.  Správy uvedené v odseku 1 obsahujú hodnotenie environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov tejto smernice, vrátane vplyvu prijatých opatrení na systémy zdravotníctva členských štátov a náklady nevykonávania. Komisia tieto správy zverejní. Pozmeňujúci návrh 152 Návrh smernice Článok 10 – odsek 2 a (nový) 2a.  Komisia tiež pred stanovením národného záväzku týkajúceho sa znižovania emisií vykoná posúdenie vplyvu ortute (Hg) a v prípade potreby predloží nový legislatívny návrh. Pozmeňujúci návrh 82 Návrh smernice Článok 10 a (nový) Článok 10a Európske fórum pre čisté ovzdušie Komisia zriadi Európske fórum pre čisté ovzdušie s cieľom uľahčiť koordinované vykonávanie programu Čisté ovzdušie a spájať všetkých príslušných aktérov vrátane príslušných orgánov členských štátov na všetkých príslušných úrovniach, Komisie, priemyslu, občianskej spoločnosti a vedeckej obce každé dva roky. Fórum pre čisté ovzdušie dohliada na vytvorenie usmernenia pre vypracovanie a vykonávanie národných programov kontroly znečistenia ovzdušia a vývoj spôsobov znižovania emisií vrátane posúdenia požiadaviek na vykazovanie. Pozmeňujúci návrh 83 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1 – písmeno b a (nové) ba)  pokrok členských štátov pri plnení záväzných cieľov v oblasti znečistenia ovzdušia v jednotlivých krajinách pre roky 2025 a 2030 pre jednotlivé znečisťujúce látky. Pozmeňujúci návrh 84 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1 – písmeno b b (nové) bb)  výsledky preskúmania uvedené v článku 9 ods. 4. Pozmeňujúci návrh 85 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2 a (nový) 2a.  Členské štáty zabezpečia, aby dotknutá verejnosť mala prístup k administratívnym a súdnym postupom, aby mohla napadnúť opatrenia alebo nečinnosť príslušných orgánov alebo súkromných osôb, ktoré nedodržiavajú ustanovenia tejto smernice. Týmito postupmi sa zabezpečí primeraná a účinná náprava vrátane prípadného predbežného opatrenia, pričom sú spravodlivé, nestranné, včasné a nie sú nedostupne drahé. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o možnostiach prístupu k takýmto postupom boli verejne dostupné, a zvážia vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo obmedziť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti. Pozmeňujúci návrh 127 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2 b (nový) 2b.  Na základe správ uvedených v článku 10 ods. 1 Komisia v súvislosti s NH3 na základe najnovších vedeckých dôkazov posudzuje existujúce právne záväzné národné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, pričom zohľadnia výsledky dosiahnuté členskými štátmi podľa smernica 2001/81/ES a protokolu k dohovoru z roku 1979 o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, znižovaní acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu. Do roku 2022 Komisia zhodnotí pokrok pri plnení záväzkov podľa tejto smernice, berúc do úvahy okrem iného: a)  usmerňujúci dokument EHK OSN na prevenciu a zníženie emisií amoniaku, rámcový kódex EHK OSN týkajúci sa vhodných postupov v poľnohospodárstve na účely zníženia emisií amoniaku, revidovaný v roku 2014, a najlepšie dostupné techniky stanovené v článku 3 ods. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ; b)  agroenvironmentálne opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky; c)  revízie všetkých príslušných právnych predpisov o kvalite ovzdušia, okrem iného aj dokumentov uvedených v článok 3 ods. 12a tejto smernice. V prípade potreby Komisia predloží legislatívne návrhy cieľov na obdobie po roku 2030 na zlepšenie noriem kvality ovzdušia. Pozmeňujúci návrh 86 Návrh smernice Článok 11 a (nový) Článok 11a Na základe správ uvedených v článku 10 ods. 1 Komisia preskúma túto smernicu najneskôr v roku 2025 s cieľom zabezpečiť pokrok smerom k dosiahnutiu odporúčaných úrovní kvality ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie a dlhodobej vízie stanovenej v 7. akčnom environmentálnom akčnom programe. Komisia v prípade potreby a pri zohľadnení vedeckého a technického pokroku najmä navrhne zmeny národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií v prílohe II. Na základe pravidelných práv uvedených v článku 10 ods. 1 Komisia posúdi opatrenia na znižovanie emisií z medzinárodnej lodnej dopravy najmä v teritoriálnych vodách a výlučných hospodárskych zónach členských štátov a podľa potreby predloží legislatívny návrh. Pozmeňujúci návrh 87 Návrh smernice Článok 12 Únia a členské štáty sa podľa okolností budú usilovať o dvojstrannú a mnohostrannú spoluprácu s tretími krajinami, ako aj o koordináciu úsilia v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), a to aj prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa technického a vedeckého výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť východiskovú základňu znižovania emisií. Únia a členské štáty sa podľa okolností budú usilovať o dvojstrannú a mnohostrannú spoluprácu s tretími krajinami, ako aj o koordináciu úsilia v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), a to aj prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa technického a vedeckého výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť východiskovú základňu znižovania emisií. Členské štáty uskutočnia cezhraničné konzultácie o vzájomnom ohrození emisiami v prípade susediacich priemyselných regiónov týchto štátov, a vypracujú spoločné plány na odstránenie alebo znižovanie týchto emisií. Pozmeňujúci návrh 88 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2 2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 7, článku 7 ods. 9 a článku 8 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. 2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6 ods. 7, 7 ods. 9 a 8 ods. 3 sa udeľuje Komisii na dobu piatich rokov od …*. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči tomuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. _______________ *Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 89 Návrh smernice Článok 15 Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto opatreniach informujú Komisiu do ...*a bezodkladne jej oznámia ich každú zmenu. _________________ * Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Pozmeňujúci návrh 90 Návrh smernice Článok 15 – odsek 1 a (nový) Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, neprenesú členské štáty bremeno súvisiace so splnením požiadaviek na orgány, ktoré nemajú strategické právomoci na splnenie požiadaviek smernice. Pozmeňujúci návrh 125 Návrh smernice Článok 16 – úvodná časť Do prílohy I k smernici 2003/35/ES sa pridáva toto písmeno g): Do prílohy I k smernici 2003/35/ES sa pridáva toto písmeno g) a h): Pozmeňujúci návrh 126 Návrh smernice Článok 16 – bod 1 a (nový) „h) článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.“ Pozmeňujúci návrh 135 Návrh smernice Príloha I – tabuľka A – riadok 4 Text predložený Komisiou Celkové národné emisie podľa kategórie zdroja –  CH4 ročne, od roku 2005 do roku nahlasovania mínus 2 (X-2) 15.  2**** Pozmeňujúci návrh vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 91 Návrh smernice Príloha I – tabuľka A – riadok 5 Text predložený Komisiou Predbežné národné emisie podľa súhrnu NFR(2) —  SO2, NOx, NH3, NMVOC, PM2,5 ročne, za rok nahlasovania mínus 1 (X-1) 30.  9. Pozmeňujúci návrh Predbežné národné emisie podľa súhrnu NFR(2) —  SO2, NOx, NH3, NMVOC, PM2,5 každé dva roky, za rok nahlasovania mínus 1 (X-1) 31.  12. Pozmeňujúci návrh 136 Návrh smernice Príloha I – tabuľka C – riadok 5 Text predložený Komisiou Predpokladané emisie podľa kategórie agregovaného zdroja –  CH4 každé dva roky, za každý rok od roku X do roku 2030 a v prípade vhodnosti do roku 2040 a roku 2050 15.  3 Pozmeňujúci návrh vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 95 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno a a)  hospodárenie s dusíkom so zreteľom na úplný cyklus dusíka, a)  hospodárenie s dusíkom so zreteľom na úplný cyklus dusíka a zváženie vypracovania plánov hospodárenia s pôdou a živinami; Pozmeňujúci návrh 96 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno c c)  nízkoemisné postupy rozmetávania hnoja, c)  nízkoemisné postupy rozmetávania hnoja a techniky vrátane oddeľovania na tekutú a pevnú zložku; Pozmeňujúci návrh 97 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno e e)  nízkoemisné systémy spracovania a kompostovania hnoja, e)  nízkoemisné systémy spracovania a kompostovania hnoja vrátane oddeľovania na tekutú a pevnú zložku; Pozmeňujúci návrh 98 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno g a (nové) ga)  podpora pasenia a extenzívneho chovu a zlepšovanie biodiverzity pastvín rastlinami s vysokým obsahom aminokyselín, ako sú ďatelina, alfalfa a obilniny; Pozmeňujúci návrh 99 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno g b (nové) gb)  podpora striedania plodín vrátane plodín viažucich dusík; Pozmeňujúci návrh 100 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 1 – písmeno g c (nové) gc)  podpora agroekologického poľnohospodárstva, ktoré vedie k poľnohospodárskym systémom s vysokou biodiverzitou, účinnosti využívania zdrojov a zníženiu alebo ideálne odstráneniu závislosti na chemických vstupoch. Pozmeňujúci návrh 101 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A – bod 3 – písmeno d d)  rozmetávanie anorganických hnojív v súlade s predvídateľnými potrebami pestovanej plodiny alebo trávnatého porastu, pokiaľ ide o dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív. d)  nahradenie anorganických hnojív organickými hnojivami v čo najväčšej možnej miere. Ak sa naďalej používajú anorganické hnojivá, ich rozmetávanie musí byť v súlade s predvídateľnými potrebami pestovanej plodiny alebo trávnatého porastu, pokiaľ ide o dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív. Pozmeňujúci návrh 108 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel A a (nový) Aa.  Opatrenia na kontrolu emisií oxidov dusíka a tuhých častíc v mestských oblastiach V konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi členské štáty zvážia tieto opatrenia: –  udržateľné plány mestskej mobility vrátane opatrení, ako sú zóny s nízkymi emisiami, poplatky za dopravné zaťaženie, kontroly parkovania, obmedzenie rýchlosti, systémy spoločného používania automobilov a zavádzanie alternatívnej dobíjacej infraštruktúry; –  podpora zmeny spôsobov dopravy s cieľom zvýšiť používanie bicyklov, chôdze a verejnej dopravy; –  plány udržateľnej mestskej nákladnej prepravy, ako je zavedenie konsolidačných centier plus opatrenia na povzbudenie zmeny regionálnej prepravy z cestnej na elektrickú vlakovú a vodnú; –  používanie systému plánovania na riešenie emisií z nového vývoja a kotlových systémov; modernizovanie jestvujúcich budov opatreniami energetickej účinnosti; –  modernizačné systémy na podporu nahrádzania starých domácich spaľovacích zariadení lepšou izoláciou domov, tepelnými čerpadlami, ľahkým vykurovacím olejom, novými zariadeniami na drevené pelety, oblastným vykurovaním alebo plynom; –  hospodárske a daňové stimuly na podporu využívania vykurovacích zariadení s nízkymi emisiami; –  zákaz spaľovania pevného paliva v obytných štvrtiach a iných citlivých oblastiach na ochranu zdravia zraniteľných skupín vrátane detí; –  zaručenie minimalizácie emisií zo stavebníctva zavedením a posilňovaním politík na znižovanie a monitorovanie stavebného prachu a stanovenie emisných limitov pre necestné pojazdné stroje; –  revízia daňových sadzieb za vozidlá s prihliadnutím na vyššie reálne emisie automobilov s naftovým motorom a benzínovým motorom s priamym vstrekovaním paliva v záujme podpory predaja menej znečisťujúcich vozidiel; –  verejné obstarávanie a daňové stimuly na podporu skorého využívania automobilov s ultranízkymi emisiami; –  podpora modernizácie filtrov tuhých častíc triedy IV UNECE REC v naftových motoroch strojov, nákladných áut, autobusov a taxíkov; –  regulácia emisií zo stavebných strojov a iných necestných pojazdných strojov v prevádzke v husto osídlených oblastiach (a to aj pomocou modernizácie); –  kampane na zvyšovanie informovanosti a upozorňovanie. Pozmeňujúci návrh 109 Návrh smernice Príloha III – časť 1 – oddiel C a (nový) Ca.  Opatrenia na znižovanie emisií uhľovodíkov Členské štáty znížia emisie nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC) prostredníctvom podpory využívania moderných hadicových technológií bez emisií, ktoré sa používajú v rôznych sektoroch. Pozmeňujúci návrh 110 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 1 – písmeno a – bod i i)  politických priorít a ich vzťahu k prioritám stanoveným v iných relevantných politických oblastiach vrátane oblasti zmeny klímy; i)  politických priorít a ich vzťahu k prioritám stanoveným v iných relevantných politických oblastiach vrátane poľnohospodárstva, vidieckeho hospodárstva, priemyslu, mobility a dopravy, ochrany prírody a zmeny klímy; Pozmeňujúci návrh 111 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 1 – písmeno b b)  zvažované politické možnosti na účely splnenia záväzkov znižovania emisií na rok 2020 a rok 2030 a ďalšie roky a prechodné úrovne emisií určené na rok 2025, ako aj na účely ďalšieho zlepšovania kvality ovzdušia; analýza týchto záväzkov vrátane uvedenia analytickej metódy; osobitné alebo kombinované vplyvy politík a opatrení na zníženie emisií, kvalitu ovzdušia a životné prostredie; ako aj súvisiace neistoty; b)  zvažované politické možnosti na účely splnenia záväzkov znižovania emisií na rok 2020, 2025 a rok 2030, ako aj na účely ďalšieho zlepšovania kvality ovzdušia; analýza týchto záväzkov vrátane uvedenia analytickej metódy; osobitné alebo kombinované vplyvy politík a opatrení na zníženie emisií, kvalitu ovzdušia a životné prostredie; ako aj súvisiace neistoty; Pozmeňujúci návrh 112 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 1 – písmeno d d)  podľa potreby objasnenie dôvodov, prečo nemožno dosiahnuť prechodné úrovne emisií na rok 2025 bez neprimerane nákladných opatrení; d)  objasnenie opatrení prijatých na splnenie národných záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií; Pozmeňujúci návrh 113 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 1 – písmeno d a (nové) da)  objasnenie metodiky použitej na zabezpečenie toho, aby opatrenia na účely dosiahnutia národných záväzkov znižovania PM2.5 uprednostňovali znižovanie emisií čierneho uhlíka; Pozmeňujúci návrh 114 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 1 – písmeno e e)  posúdenie spôsobu, akým sa vybranými politikami a opatreniami zabezpečuje súlad s plánmi a programami vytvorenými v iných relevantných politických oblastiach. e)  posúdenie spôsobu, akým sa vybranými politikami a opatreniami zabezpečuje súlad s plánmi a programami vytvorenými v iných relevantných politických oblastiach, najmä, ale nie výlučne, plánov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, prechodných národných programov a plánov inšpekcií podľa smernice 2010/75/ES, národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EÚ, národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice 2009/28/ES a príslušných plánov a programov spĺňajúcich požiadavky smernice 2001/42/ES alebo ekvivalentných ustanovení v následných právny predpisoch. Pozmeňujúci návrh 115 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 2 – písmeno a a)  posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci vykonávania programu, ako aj pri znižovaní emisií a znižovaní koncentrácií znečistenia; a)  posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci vykonávania programu, ako aj pri znižovaní emisií, znižovaní koncentrácií znečistenia a súvisiacich environmentálnych, verejnozdravotných a sociálno-ekonomických prínosov; Pozmeňujúci návrh 116 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 2 – písmeno b b)  všetky významné zmeny politického kontextu, posúdení, programu alebo harmonogramu vykonávania. b)  všetky významné zmeny politického kontextu, posúdení (vrátane výsledkov vykonaných inšpekcií a dohľadu nad trhom v súlade s článkom 6 ods. 2b), programu alebo harmonogramu vykonávania. Pozmeňujúci návrh 117 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 2 – písmeno b a (nové) ba)  posúdenie pokroku pri dosahovaní dlhodobých cieľov Únie v oblasti zdravia a životného prostredia, s ohľadom na akúkoľvek potrebnú aktualizáciu týchto cieľov vrátane nových usmernení o kvalite ovzdušia, ktoré stanoví Svetová zdravotnícka organizácia; Pozmeňujúci návrh 118 Návrh smernice Príloha III – časť 2 – bod 2 – písmeno b b (nové) bb)  ak sa národný program kontroly znečistenia ovzdušia aktualizuje v súlade s článkom 6 ods. 4, musí zahŕňať aj informácie o všetkých dodatočných opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých uplatňovanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni pri uplatňovaní v súvislosti s dosiahnutím záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií a cieľov týkajúcich sa kvality ovzdušia, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe III tejto smernice a odseku 3 prílohy XV (B) k smernici 2008/50/ES.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0249/2015).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 k európskej iniciatíve občanov (2014/2257(INI))

P8_TA(2015)0382 A8-0284/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov (A7-0350/2010),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o iniciatíve občanov z 26. februára 2015 organizované Výborom pre ústavné veci v spolupráci s Výborom pre petície,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu, vydanú v roku 2014, s názvom Európska iniciatíva občanov – prvé ponaučenia z vykonávania,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej ombudsmanky zo 4. marca 2015, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy týkajúce sa Komisie (OI/9/2013/TN),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z februára 2015 s názvom Vykonávanie európskej iniciatívy občanov,

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. marca 2015 o európskej iniciatíve občanov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre petície a Výboru pre právne veci (A8-0284/2015),

A.  keďže európska iniciatíva občanov je nové politické právo občanov, ako aj jedinečný a inovatívny nástroj tvorby agendy pre participatívnu demokraciu v Európskej únii, umožňujúci občanom stať sa aktívnou súčasťou projektov a procesov, ktoré ich ovplyvňujú, a ktorého potenciál sa musí nepochybne v plnej miere vyčerpať a zásadne rozšíriť tak, aby sa dosahovali čo najlepšie výsledky a aby dokázal povzbudiť čo najviac občanov k účasti na ďalšom rozvoji európskeho integračného procesu; keďže jedným z hlavných cieľov EÚ musí byť posilnenie demokratickej legitímnosti jej inštitúcií;

B.  keďže tri roky po tom, čo sa 1. apríla 2012 začalo uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 211/2011, je potrebné zhodnotiť jeho vykonávanie s cieľom zistiť prípadné nedostatky a navrhnúť schodné riešenia na účely jeho urýchlenej revízie;

C.  keďže zo skúsenosti vieme, že väčšina organizátorov európskych iniciatív občanov (ECI) sa pri príprave ECI stretla s viacerými problémami praktickej aj právnej povahy a keďže organizátori viacerých zamietnutých európskych iniciatív občanov následne podali podnety na Súdny dvor a na úrad európskej ombudsmanky proti rozhodnutiu Komisie nezaregistrovať ich európske iniciatívy občanov; keďže pravidlá sa preto musia navrhovať tak, aby sa európske iniciatívy občanov čo najviac sprístupnili občanom aj organizátorom;

D.  keďže Európsky parlament je jediným priamo voleným orgánom Európskej únie a ako taký musí zastupovať občanov EÚ;

E.  keďže viacero inštitúcií, mimovládnych organizácií, odborných obcí a skupín občianskej spoločnosti posúdilo rozličné nedostatky vo vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o európskej iniciatíve občanov a v organizovaní ECI, navrhlo viaceré zlepšenia a viacnásobne poukázalo na to, ktoré aspekty nariadenia je potrebné čo najskôr zmeniť;

F.  keďže praktické aspekty určené v článku 6 nariadenia, najmä vytvorenie systému online zberu a jeho schválenie príslušným orgánom členského štátu, nechávajú organizátorom vo väčšine prípadov menej času ako 12 mesiacov na vyzbieranie potrebného počtu podpisov;

G.  keďže predloženie úspešnej iniciatívy Komisii po uplynutí lehoty na zber podpisov nepodlieha konkrétnej lehote, čo spôsobuje zmätok a neistotu tak v inštitúciách, ako aj vo verejnosti;

1.  víta európsku iniciatívu občanov, ktorá je vymedzená v článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a v článku 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako prvý nástroj nadnárodnej participatívnej demokracie, ktorý umožňuje občanom priamo spolupracovať s inštitúciami EÚ a aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov a dopĺňa ich právo predkladať petície Európskemu parlamentu a predkladať sťažnosť európskemu ombudsmanovi;

2.  zdôrazňuje, že iniciatíva občanov je prvým nástrojom participatívnej demokracie, ktorým sa občanom EÚ na základe najmenej jedného milióna vyhlásení podpory z minimálne jednej štvrtiny členských štátov EÚ udeľuje právo začať iniciatívu, čím dochádza k posilneniu ich novej politickej výsady, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh o otázkach, v súvislosti s ktorými sa občania domnievajú, že na vykonávanie zmlúv je nevyhnutný legislatívny akt;

3.  zdôrazňuje, že iniciatíva občanov predstavuje pre občanov výnimočnú príležitosť určiť a formulovať svoje ambície a požiadať o opatrenia na úrovni EÚ a že je potrebné ju všetkými dostupnými prostriedkami povzbudzovať a podporovať; uznáva však, že existujú významné nedostatky, ktorými sa treba zaoberať a ktoré treba vyriešiť, ak sa má zvýšiť účinnosť ECI; zdôrazňuje, že každé ďalšie hodnotenie nástroja by sa malo zamerať na dosiahnutie maximálnej užívateľskej prístupnosti, keďže ide o základný spôsob prepojenia občanov Európy s EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je občianskym právom každého občana používať vlastný materinský jazyk a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali alternatívy ponúkajúce túto možnosť v súvislosti so všetkými činnosťami týkajúcimi sa ECI, keďže tým sa povzbudzuje účasť občanov; poukazuje na význam informovania verejnosti o ECI a zároveň ľutuje obmedzené povedomie o tomto nástroji medzi občanmi EÚ; žiada preto EÚ, aby za týmto účelom organizovala propagačné a reklamné kampane s cieľom zvýšiť profil ECI v médiách a vo verejnosti;

4.  ďalej zdôrazňuje, že občianska angažovanosť mladých ľudí má zásadný význam pre budúcnosť všetkých demokracií a vyzýva Komisiu, aby sa poučila zo skúseností jednotlivých štátov, ktoré boli úspešné, pokiaľ ide o európske iniciatívy občanov;

5.  považuje za mimoriadne dôležité, aby občania mohli prispievať k výkonu legislatívnych právomocí Únie a priamo sa zúčastňovať na iniciovaní legislatívnych návrhov;

6.  zdôrazňuje význam informovania verejnosti o európskej iniciatíve občanov, aby sa táto stala účinným nástrojom demokratickej účasti; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali maximálne komunikačné úsilie, pokiaľ ide o tento nástroj, a dali ho do pozornosti čo najväčšiemu počtu občanov a podporovali aktívnu účasť na ňom;

7.  vyzýva Komisiu, aby využila všetky verejné komunikačné kanály na zvyšovanie informovanosti o európskych iniciatívach občanov, prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie transparentnosti a uľahčila komunikáciu týkajúcu sa súčasných európskych iniciatív občanov napríklad aj tým, že vytvorí aplikácie s informáciami, bude zasielať oznámenia a umožní elektronický podpis; zdôrazňuje, že aktívna účasť verejnosti na európskych iniciatívach občanov v rozhodujúcej miere závisí aj od ich propagácie v členských štátoch, a preto navrhuje, aby vnútroštátne parlamenty členských štátov uvádzali európsku iniciatívu občanov na svojich oficiálnych webových stránkach;

8.  konštatuje, že na európskej iniciatíve občanov sa zúčastnilo viac než šesť miliónov občanov EÚ, že počet žiadostí o začatie iniciatívy dosiahol 51, z ktorých len tri iniciatívy – Right 2Water, Jeden z nás a Stop Vivisection – boli uznané za prípustné, a že šesť organizátorov európskej iniciatívy občanov, čo zodpovedá 30 % všetkých zamietnutí, napadlo zamietnutie Komisie pred Súdnym dvorom, z čoho vyplýva, že treba vyvinúť ešte množstvo úsilia s cieľom zabezpečiť, aby európska iniciatíva občanov naplnila svoj potenciál; poukazuje na rôzne praktické ťažkosti, s ktorými sa organizátori stretli od nadobudnutia účinnosti nariadenia v apríli 2012, a upozorňuje, že počet iniciatív klesá;

9.  vyzýva Komisiu, aby organizátorom ECI čo najskôr poskytla primerané a komplexné usmernenia, najmä právnej povahy, a to prostredníctvom kontaktného centra Europe Direct, aby organizátori vedeli o možnostiach, ktoré sú im otvorené a aby nezlyhala registrácia ECI tým, že navrhnú iniciatívu, ktorá je zjavne mimo rámca právomocí Komisie a nespĺňa právne kritériá prípustnosti; žiada, aby sa zvážila možnosť vytvorenia iného nezávislého orgánu povereného poskytovaním poradenstva; konštatuje však, že podľa Lisabonskej zmluvy otázky nastolené európskymi iniciatívami občanov nemusia patriť výhradne do právomoci Komisie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala uvažovať o vytvorení zvláštnej kancelárie pre európske iniciatívy občanov, ktorá by na každom jej zastúpení v členských štátoch poskytovala potrebné informácie, poradenstvo a podporu v súvislosti s ECI;

10.  ďalej zdôrazňuje, že zvláštna kancelária pre ECI by mala tiež prispievať k zvyšovaniu informovanosti verejnosti aj médií o ECI; vyzýva preto Komisiu, aby propagovala ECI ako oficiálny nástroj EÚ na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že toto opatrenie by tiež mohlo prispieť k prekonaniu nedôvery verejnosti, pokiaľ ide o využívanie osobných údajov, ktoré sa vyžadujú na podporu ECI;

11.  žiada poskytnutie podrobnejších usmernení o výklade právnych základov a viac informácií o povinnostiach v súvislosti s ochranou údajov v jednotlivých členských štátoch, v ktorých organizátori vedú svoje kampane, s cieľom poskytnúť im právnu istotu, ako aj o možnosti organizátorov uzavrieť dostupné poistenie;

12.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom jasných informácií o nástroji európskej iniciatívy občanov v raných štádiách, čo viedlo k všeobecnému nepochopeniu jeho podstaty a spôsobilo sklamanie po tom, čo Komisia odmietla prvé európske iniciatívy; pripomína, že tento nástroj by mal byť jednoduchý, zrozumiteľný, ľahko použiteľný a široko medializovaný; zdôrazňuje, že Komisia by mala nabádať a podporovať vnútroštátnych a miestnych volených zástupcov s cieľom umožniť tento nárast publicity európskych iniciatív občanov;

13.  podporuje preto aktívnu účasť občanov EÚ pri primeranom využívaní tohto nástroja na účely tvorby agendy; vyjadruje obavy z potenciálneho konfliktu záujmov, keďže samotná Komisia má výhradnú právomoc vykonávať kontrolu prípustnosti, a žiada, aby sa táto situácia v budúcnosti primerane riešila; zároveň konštatuje, že cieľom všetkých zúčastnených strán by mali byť v záujme zachovania jasnosti o aktivitách občanov transparentnosť a objektívnosť;

14.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu Európskeho parlamentu aj ako subjektu s rozhodovacími právomocami, keďže je jedinou inštitúciou, ktorej členovia sú volení priamo občanmi EÚ;

15.  zdôrazňuje, že podľa podmienok stanovených v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ak Komisia zamietne registráciu ECI, „informuje organizátorov o dôvodoch zamietnutia a o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy“; v tejto súvislosti berie na vedomie početné sťažnosti organizátorov na to, že nedostali podrobné a úplné dôvody zamietnutia svojich ECI; vyzýva Komisiu, aby podrobne vysvetlila dôvody zamietnutia ECI, ak je predložená európska iniciatíva občanov „jasne mimo právomocí Komisie”, a aby zároveň písomne a tak, aby im čo najviac uľahčila prácu, informovala organizátorov o príslušných právnych aspektoch, ktoré by mali byť v mene transparentnosti v plnej miere zverejnené, a tak, aby sa platnosť a úplná objektívnosť týchto aspektov podrobili právnej kontrole, aby sa čo najviac obmedzilo diskrečné právo Komisie ako sudcu a strany pri posudzovaní prípustnosti iniciatívy a aby sa organizátori mohli rozhodnúť, či svoju ECI prehodnotia a predložia v pozmenenej podobe;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť registrácie iba časti iniciatívy v prípade, že celá európska iniciatíva občanov nespadá do právomoci Komisie; vyzýva Komisiu, aby organizátorov pri registrácii usmernila, ktorú časť by mohli zaregistrovať, aby uznala, že dialóg a kontakt s organizátormi ECI je počas procesu dôležitý a aby Európsky parlament informovala o svojom rozhodnutí týkajúcom sa registrácie ECI; vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj spôsoby, ako možno iniciatívy alebo ich časti, ktoré nepatria do právomoci Komisie, odkázať na príslušný orgán na celoštátnej alebo regionálnej úrovni;

17.  poukazuje na význam technológií ako nástroja na povzbudenie občianskej účasti; vyzýva Komisiu, aby vylepšila softvér na elektronický zber podpisov tak, aby bol ľahko používateľný, a aby bezplatne a trvalo poskytovala svoje servery na uchovávanie elektronických podpisov, pričom by využívala existujúce rozpočtové prostriedky EÚ, a aby zjednodušila a revidovala technické špecifikácie pre elektronický zdroj údajov tak, že e-mailové adresy by sa mohli zbierať nepovinne na tej istej obrazovke ako podpora, no ukladali by sa v inej databáze;

18.  domnieva sa, že ak sa tento nástroj prehodnotí, naďalej bude mať potenciál zapájať verejnosť a podporovať dialóg medzi občanmi a medzi občanmi a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje potrebu prepojiť elektronický systém zberu podpisov s novými zodpovedajúcimi nástrojmi, ktoré sa používajú prostredníctvom sociálnych a digitálnych médií na vedenie kampaní, podľa vzoru iných úspešných internetových platforiem na vedenie kampaní;

19.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila automatické prepojenie medzi registráciou európskej iniciatívy občanov a dátumom začiatku dvanásťmesačného obdobia na zbieranie vyhlásení o podpore, aby tak organizátori ECI mohli sami rozhodnúť, kedy začnú zbierať vyhlásenia o podpore;

20.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby používali overovací nástroj európskej iniciatívy občanov na overovanie vyhlásení o podpore, ktorý bol vyvinutý v rámci programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy;

21.  zdôrazňuje, že v rámci dostupných nástrojov na posilnenie participatívnej demokracie v celej Únii by mali byť k dispozícii nástroje informačných technológií aj pre regióny, čím by sa umožnilo intenzívnejšie zapojenie občanov do vecí verejných;

22.  úprimne víta ponuku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na bezplatný preklad textov týkajúcich sa európskej iniciatívy občanov v záujme zníženia organizačných nákladov ECI;

23.  žiada, aby sa pri riešení európskych iniciatív občanov posilnila medziinštitucionálna spolupráca na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a podpory organizátorom európskych iniciatív občanov; požaduje zlepšenie viacjazyčnej webovej stránky o európskej iniciatíve občanov, ktorú spravuje Komisia, ako aj jednotný súbor usmernení vo všetkých úradných jazykoch EÚ o právach a povinnostiach organizátorov európskej iniciatívy občanov a o správnych postupoch uplatňovaných v celom procese európskej iniciatívy občanov;

24.  žiada, aby sa v budúcnosti vytvorilo fyzické a internetové kontaktné miesto, ktoré by nepretržite poskytovalo informácie, prekladateľské služby, ako aj technickú, právnu a politickú podporu ECI a nazdáva sa, že by mohlo využívať existujúce zdroje kontaktných miest zriadených v rámci kontaktného centra Europe Direct, zastúpení Komisie a informačných kancelárií Európskeho parlamentu v členských štátoch; zastáva názor, že takéto usporiadanie by projekt európskej iniciatívy občanov priblížilo občanom;

25.  domnieva sa, že pre organizátorov je príliš komplikované poskytovať rôzne osobné údaje na podporu ECI v 28 členských štátoch, ako je určené v nariadení (EÚ) č. 211/2011 na základe rôznych predpisov jednotlivých štátov, a žiada, aby sa zaviedol jednotný postup pre vyhlásenia o podpore zmenou prílohy III nariadenia (EÚ) č. 211/2011 v záujme štandardizácie údajov zozbieraných v členských štátoch; povzbudzuje Komisiu, aby ďalej rokovala s členskými štátmi s cieľom znížiť počet požiadaviek týkajúcich sa údajov, a aby v tejto súvislosti odstránila požiadavku poskytnúť osobné identifikačné číslo a požiadavky prispôsobila užívateľom a pripomína, že ECI sa zameriava viac na účasť občanov a tvorbu agendy než na záväzné návrhy; navrhuje, aby sa zvážilo zriadenie digitálneho občianstva EÚ a odporúča prijať dočasné riešenie, kým sa nezriadi digitálne občianstvo EÚ s cieľom vyriešiť súčasné problémy spôsobené viacnásobnou registráciou; vyzýva preto Komisiu, aby sa touto otázkou prednostne zaoberala vo svojej digitálnej agende;

26.  vyzýva Komisiu, aby zmenila článok 3 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a odporúča členským štátom, aby znížili vekovú hranicu, od ktorého možno európsku iniciatívu občanov podporiť a zúčastniť sa na nej z 18 na 16 rokov, a aby nebola viazaná na právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, čím by sa poskytla šanca najmä mladým ľuďom aktívne sa podieľať na presadzovaní európskeho projektu;

27.  berie na vedomie háklivý problém spočívajúci v osobnej zodpovednosti organizátorov v súvislosti s ochranou údajov pri zbere osobných údajov signatárov a navrhuje, aby sa zúžil rozsah požadovaných údajov a aby sa zmenilo znenie článku 13 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o zodpovednosti, prípadne aby sa jasne uviedlo, že osobná zodpovednosť nie je neobmedzená; navrhuje, aby občianske výbory mohli nadobúdať právnu subjektivitu a aby čerpali inšpiráciu z článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s cieľom stanoviť, že organizátori sú zodpovední len za konanie, ktoré je „protiprávne a došlo k nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti“;

28.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby dosiahli užívateľsky vhodnejšie a harmonizovanejšie požiadavky na zber údajov; vyzýva príslušné orgány jednotlivých štátov, aby výbory pre európske záležitosti svojich národných parlamentov pravidelne informovali o prebiehajúcich európskych iniciatívach občanov, ktoré už získali väčší počet podpisov; naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 s cieľom zaručiť občanom možnosť podpisu ECI v krajine ich bydliska;

29.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2012 iba 3 z 31 registrovaných európskych iniciatív občanov dospeli do poslednej fázy; zdôrazňuje, že prudké zníženie počtu nových iniciatív je jedným z dôsledkov neprimeraných požiadaviek a zbytočne zložitého systému; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim legislatívnym dosahom a odrádzajúcimi opatreniami Komisie, ktoré nadväzujú na úspešné iniciatívy; vyjadruje rozdielny názor ako Komisia, pokiaľ ide o úspešné vykonávanie nariadenia s cieľom v plnej miere využiť potenciál európskych iniciatív občanov; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ a členské štáty musia podniknúť všetky potrebné kroky na podporu európskej iniciatívy občanov a na prehĺbenie dôvery občanov v tento nástroj;

30.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala znenie článku 10 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 s cieľom umožniť riadny ďalší postup v prípade úspešnej ECI; naliehavo žiada Komisiu, aby začala s prípravou právneho aktu na základe úspešných ECI do 12 mesiacov od vydania kladného stanoviska;

31.  zastáva názor, že v záujme zdôraznenia politického rozmeru európskych iniciatív občanov by malo byť verejné vypočutie uskutočnené za podmienok stanovených v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 štruktúrované tak, aby organizátorom umožnilo zapojiť sa do dialógu s poslancami Európskeho parlamentu a príslušnými úradníkmi Komisie; zdôrazňuje, že vypočutia o ECI by sa mali organizovať pod záštitou „neutrálneho” výboru, ktorý nie je hlavným gestorským výborom, pokiaľ ide o obsah, a že vždy by mali byť prizvaní externí odborníci;

32.  naliehavo vyzýva Európsky parlament a jeho výbory, aby v prípade, keď Komisia nepredloží v  lehote 12 mesiacov legislatívny návrh, uplatňovali v súlade s článkom 225 ZFEÚ právo na požiadanie Komisie o predloženie príslušného návrhu; domnieva sa, že príslušný výbor Európskeho parlamentu by pri uplatňovaní tohto práva mal zohľadňovať obsah každej úspešnej európskej iniciatívy občanov a konzultovať s organizátormi európskej iniciatívy občanov na inom vypočutí; požaduje primeranú zmenu rokovacieho poriadku;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytnutia finančnej podpory pre ECI z existujúceho rozpočtu EÚ prostredníctvom európskych programov, napríklad programu Európa pre občanov či programu Práva, rovnosť a občianstvo, majúc na pamäti, že existuje reálna potreba finančnej podpory organizovania ECI a že s týmto zámerom boli predložené mnohé návrhy na zmenu rozpočtu;

34.  vyzýva Komisiu, aby akýmkoľvek preventívnym spôsobom bojovala proti krádeži – vrátane krádeži pomocou internetových nástrojov –citlivých informácií týkajúcich sa signatárov, najmä keď sú tieto informácie spracúvané formou súhrnných údajov;

35.  víta správu Komisie z 31. marca 2015 o ECI a rozhodnutie európskeho ombudsmana OI/9/2013/TN a vyzýva Komisiu, aby sa podľa revidovanej verzie tohto nástroja vykonali všetky náležité právne opatrenia v prospech riadnych následných opatrení v prípade, že sa určitá ECI bude považovať za úspešne dovŕšenú; vyzýva preto Komisiu, aby so zreteľom na rôzne nedostatky, ktoré sa objavili, čo najskôr predložila návrh revízie nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1179/2011;

36.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa venovali dôležitej komunikačnej práci prostredníctvom informačnej kampane o európskej iniciatíve občanov;

37.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o stave prebiehajúcich európskych iniciatív občanov s cieľom umožniť mu kontrolovať, či tento nástroj ako súčasť záväzku Európskeho parlamentu voči občanom Európy funguje čo najefektívnejšie; zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov by mala predstavovať neustále sa zlepšujúci proces na základe nadobudnutých praktických skúseností a že by okrem toho mala byť v súlade s rozsudkami Súdneho dvora;

38.  odporúča, aby sa využíval každý dostupný komunikačný kanál, najmä platformy sociálnych a digitálnych médií všetkých príslušných inštitúcií EÚ, na uskutočnenie nepretržitých informačných kampaní, a to za účasti kancelárií a zastúpení EÚ, ako aj vnútroštátnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby podporila vývoj softvérového programu s otvoreným zdrojovým kódom pre mobilné zariadenia, ktorý by sa zameriaval na európsku iniciatívu občanov; víta skutočnosť, že niektorým európskym iniciatívam občanov sa podarilo ovplyvniť situáciu na miestnej úrovni;

39.  považuje za nevyhnutné, aby sa zvýšila transparentnosť a kvalita kontrol financovania a sponzorovania európskych iniciatív občanov s cieľom zabezpečiť riadne využívanie tohto nástroja participatívnej demokracie občanmi a predchádzať jeho možnému zneužitiu na presadzovanie súkromných záujmov;

40.  pripomína dôležitú úlohu európskeho ombudsmana pri vyšetrovaní vybavovanie žiadostí v rámci európskych iniciatív občanov Komisiou, a najmä prípadov zamietnutia registrácie iniciatívy;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (2014/2214(INI))

P8_TA(2015)0383 A8-0279/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357), sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2014 o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. septembra 2014 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357) a Stratégiu Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora: výskum, vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch (prieskumné stanovisko talianskeho predsedníctva Rady EÚ),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (prieskumné stanovisko),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 26. júna 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov z 11. októbra 2011 s názvom Územná spolupráca v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

–  so zreteľom na správu Komisie o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté na konferencii o rozvoji a bezpečnosti v regióne Jadranského a Iónskeho mora konanej 19. – 20. mája 2000,

–  so zreteľom na zakladajúcu konferenciu jadransko-iónskeho euroregiónu, ktorá sa uskutočnila 30. júna 2006 v Pule, a na vyhlásenie o začatí iniciatívy na vytvorenie jadranskej stratégie prijaté zhromaždením jadransko-iónskeho euroregiónu, ktoré sa zišlo 22. októbra 2009 v Splite,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júna 2015 s názvom Región Jadranského a Iónskeho mora: sociálno-ekonomická analýza a posúdenie dopravných a energetických spojení.

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rybárstvo (A8-0279/2015),

A.  keďže makroregionálne stratégie predstavujú nový model viacúrovňového riadenia, ktorého úspešná realizácia a dosiahnutie cieľov v zásadnej miere závisia od zapojenia zainteresovaných strán zastupujúcich EÚ, vnútroštátne, regionálne a miestne úrovne vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj od vzájomného dopĺňania rôznych politík a programov; keďže regionálne a miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní demokracie, decentralizácie a posilňovaní miestnej a regionálnej samosprávy;

B.  keďže predošlé stratégie pre pobaltskú a podunajskú oblasť priniesli cieľovým regiónom hmatateľné výhody, potvrdili úspech mechanizmov spolupráce EÚ a priniesli užitočné skúsenosti pre vytváranie budúcich makroregionálnych stratégií;

C.  keďže zo strany regiónov stúpa záujem o túto modernú formu regionálnej spolupráce a sprievodný model riadenia; keďže v poslednom čase to boli najmä prípady horských oblastí, ako sú Karpaty a Alpy, kde je v dôsledku prírodných prekážok potrebné vykonávanie špecifických regionálnych politík;

D.  keďže stratégiou EÚ je makroregionálna stratégia ako integrovaný rámec (vzťahujúci sa na členské štáty a krajiny mimo EÚ v rovnakej geografickej oblasti), ktorú schválila Európska rada;

E.  keďže existujú veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi krajinami zapojenými do tejto stratégie, najmä medzi členskými štátmi EÚ a nečlenskými štátmi;

F.  keďže zvýšený záujem krajín v regióne Jadranského a Iónskeho mora o spoluprácu a vymedzenie spoločných akcií na riešenie výziev využitím potenciálu celého regiónu a ich nepretržité úsilie o dosiahnutie synergie viedli k prijatiu stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR);

G.  keďže makroregionálne stratégie možno vnímať ako nástroj európskej integrácie a zvýšenia územnej súdržnosti na základe dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a susednými krajinami pri riešení spoločných problémov; keďže EUSAIR predstavuje novú formu regionálnej spolupráce, ktorá môže pomôcť zúčastneným kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám na ich ceste k členstvu v EÚ, a dôležitú súčasť širšej stredomorskej politiky EÚ vyjadrenej prostredníctvom Únie pre Stredozemie; keďže EUSAIR ako súčasť regionálnej politiky EÚ je nástrojom na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti s hlavnými cieľmi znížiť rozdiely medzi regiónmi, podporovať skutočnú konvergenciu a podnecovať rast a zamestnanosť;

H.  keďže Jadranské more je pre svoj polouzavretý charakter obzvlášť citlivé na znečistenie a má nezvyčajné hydrografické prvky, napríklad skutočnosť, že hĺbka a pobrežie sa medzi severnou a južnou časťou regiónu značne líšia; keďže o populácie rýb sa delia všetky pobrežné krajiny, čo vytvára nepretržitý tlak na regeneráciu týchto populácií; keďže opatrenia v rámci budúceho rámcového nariadenia o technických opatreniach v zreformovanej SRP by sa mali navrhovať na regionálnom základe a mali by byť prispôsobené osobitostiam tejto oblasti a jej morským zdrojom a rybolovu;

Všeobecné úvahy

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora a sprievodný akčný plán; domnieva sa, že ide o dôležitý krok v rozvoji tejto časti Európy; zdôrazňuje, že EUSAIR bola vytvorená, aby pridala hodnotu intervenciám, či už zo strany orgánov EÚ, vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov, alebo súkromného sektora, a to spôsobom, ktorý významne posilňuje fungovanie makroregiónu; zdôrazňuje možnosti, ktoré stratégia prináša kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby stratégia bola založená na zásadách integrácie, koordinácie, spolupráce a partnerstva; opätovne zdôrazňuje význam zásady „troch NIE“: žiadne nové právne predpisy, žiadne nové inštitúcie, žiadne nové financovanie, keďže makroregióny sú rámce pre iniciatívy spolupráce, ktoré vychádzajú zo synergií, ktoré sú výsledkom skĺbenia rôznych politických nástrojov EÚ vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov;

2.  víta úsilie všetkých zainteresovaných strán pri vytváraní inštitucionálnej štruktúry na vykonávanie EUSAIR v existujúcom inštitucionálnom rámci; nabáda všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované strany, aby prevzali plnú zodpovednosť za realizáciu projektov, na ktoré sa vzťahuje táto makroregionálna stratégia; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť inštitucionálne kapacity a efektívnosť verejnej správy a verejných služieb a v každej zúčastnenej krajine zabezpečiť dostatočné a príslušné správne prostriedky výslovne určené na vykonávanie EUSAIR;

3.  zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na miestnych danostiach, pokiaľ ide o činnosti v oblasti spolupráce, a poukazuje na pridanú hodnotu modelu viacúrovňového riadenia, ktorý musí riešiť nedostatok administratívnych kapacít a môže sa využiť na združovanie zdrojov v makroregióne; v tomto smere trvá na tom, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány do politických riadiacich orgánov a do prevádzkových, technických a vykonávacích orgánov stratégie a zároveň zachovať úlohu Komisie v procese koordinácie; zdôrazňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou môže mobilizovať miestnych aktérov a zapojiť ich do rozhodovacieho procesu a môže pomôcť posilniť pocit spoluzodpovednosti občanov za projekty;

4.  zdôrazňuje význam transparentného procesu prijímania, monitorovania a hodnotenia stratégie, ako aj otvorenosti a inkluzívnosti vo vzťahu k občianskej spoločnosti a všetkým príslušným zainteresovaným stranám; zdôrazňuje, že komunikácia a zvyšovanie informovanosti vo všetkých pilieroch sú nevyhnutné pre účasť zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a pre budovanie verejnej podpory; nabáda členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú viditeľnosť stratégie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vypracovali vhodný spôsob komunikácie s ohľadom na ciele a výsledky stratégie, podporovali koordináciu a výmeny najlepších postupov s ostatnými existujúcimi aj budúcimi makroregionálnymi stratégiami;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny zosúladili svoje právne predpisy s acquis konkrétnych odvetví, ktoré sa vzťahujú na stratégiu, s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov EÚ a ich pravidelné, zákonné a včasné vykonávanie na základe noriem a predpisov EÚ; nabáda všetky účastnícke krajiny na vytvorenie think tankov a organizovanie pravidelných stretnutí zameraných na výmenu najlepších postupov na upevnenie a zefektívnenie tohto postupu;

6.  konštatuje, že v dôsledku strmého poklesu súkromných investícií naprieč krajinami v regióne spolu s fiškálnou konsolidáciou a obmedzenou investičnou kapacitou vo verejnom sektore môžu vzniknúť problémy pri financovaní projektov v rámci stratégie; vyzýva zúčastnené krajiny, aby si udržiavali vysoký stupeň politickej zodpovednosti a odhodlania, ako aj vedúce postavenie potrebné na úspešné vykonávanie stratégie;

7.  víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), nástroj predvstupovej pomoci na obdobie rokov 2014 – 2020 a predovšetkým jadransko-iónsky program spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020 (ADRION) poskytujú pre stratégiu značné potenciálne zdroje a celý rad nástrojov a technických možností; podporuje skutočnosť, že k dispozícii sú aj iné fondy a nástroje vzťahujúce sa na piliere stratégie, konkrétne Horizont 2020 a Erasmus+ pre všetky piliere, Nástroj na prepájanie Európy pre pilier II, program LIFE pre pilier III a tiež pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene a programy COSME a Kreatívna Európa pre MSP pre pilier IV, ako aj program INNOVFIN na financovanie inovácií; podporuje spoluprácu monitorovacích výborov programov územnej spolupráce, ktoré pokrývajú región, správnej rady EUSAIR a riadiacich orgánov EŠIF pri vytváraní synergie dostupných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že stratégia by mala umožniť účelnejšie a účinnejšie využívanie existujúcich nástrojov a finančných prostriedkov;

8.  vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôraznili význam makroregionálnych projektov a akcií;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť na makroregionálnej úrovni vykonávaciu štruktúru a koordinačné mechanizmy s cieľom uľahčiť spoluprácu vrátane spoločného plánovania, zladenia možností financovania a prístupu zdola nahor; zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť vnútroštátne a regionálne operačné programy s cieľmi stratégie a, pokiaľ je to možné, začleniť EUSAIR do programov; považuje za potrebné koordinovať a harmonizovať iniciatívy, návrhy a projekty, ktoré sa týkajú regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

10.  nabáda Komisiu, Európsku investičnú banku (EIB) a zúčastnené krajiny, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré sú k dispozícii v rámci novozriadeného Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), na financovanie projektov v regióne, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu, podporovať udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť, povzbudzovať rast a zvyšovať zamestnanosť na makroregionálnej úrovni a prispievať k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti podporuje poskytovanie „bonusových bodov“ na makroregionálne projekty vo fáze výberu projektov v dôsledku ich prirodzeného nadnárodného charakteru;

11.  poukazuje na to, že žiadne osobitné finančné prostriedky nie sú vyčlenené len na vykonávanie makroregionálnych stratégií a že silná politická vôľa, partnerstvo a koordinácia medzi krajinami je predpokladom úspechu; vyzýva preto krajiny v regióne, aby spájali finančné prostriedky (z EŠIF, IPA, EFSI), ako aj príspevky z vnútroštátnych zdrojov v rámci EIB v podobe finančnej a investičnej platformy na podporu financovania projektov, ktoré prispievajú k splneniu cieľov stratégie; vyzýva na vytvorenie transparentnej a verejne dostupnej databázy projektov pre región Jadranského a Iónskeho mora, vďaka ktorej by súčasné a potenciálne investičné potreby a projekty boli viditeľné s cieľom nabádať investorov na investovanie do týchto projektov;

12.  naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby si vymieňali najlepšie postupy, čerpali zo získaných skúseností a odhaľovali nedostatky vo vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ a zintenzívnili spoluprácu s partnermi, napr. z makroregiónov Baltského mora, Podunajska a alpského makroregiónu;

13.  vyzýva Komisiu, aby odstránila administratívne a nefinančné prekážky, ktoré často odradia investorov od investovania do týchto projektov;

14.  považuje za potrebné nájsť spôsoby, ako zapojiť krajiny, ktoré nie sú v stratégii zahrnuté a ktoré majú z geografického a ekonomického hľadiska k tomuto regiónu blízko, aspoň na úrovni jednotlivých a špecifických projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a vyzýva členské štáty a zúčastnené regióny, aby využívali existujúce najlepšie postupy v tejto oblasti;

15.  pripomína významný dosah hospodárskej krízy na región a zdôrazňuje, že je potrebné pravidelné hodnotenie stratégií zameraných na dosiahnutie oživenia hospodárstva; poukazuje na to, že krajiny v regióne sú na rôznych úrovniach rozvoja a majú rôzne potreby; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam vytvorenia podmienok na obmedzenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými krajinami; podporuje reformy v menej rozvinutých krajinách, ako aj výmenu poznatkov, skúseností a postupov v tomto smere;

16.  poukazuje na to, že je potrebné podporovať, obnovovať a prehlbovať spoluprácu v oblasti kultúry, vedy a vzdelávania vrátane zväčšovania priestoru na akademickú mobilitu študentov a pracovníkov univerzity; zdôrazňuje, že veda a inovácie sú nevyhnutným predpokladom pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast; zdôrazňuje vzájomnú závislosť spolupráce v oblasti vedy a kultúry a rastu hospodárskej dynamiky a úrovne rozmanitosti a udržateľnosti cestovného ruchu v regióne;

17.  víta zastúpenie Európskeho parlamentu v riadiacich orgánoch EUSAIR; vyzýva Komisiu, aby analyzovala spoločné úsilie krajín v regióne (členské štáty EÚ a tretie krajiny) a účinnú účasť miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie;

18.  odvoláva sa na precedensy stanovené v súvislosti s inými makroregionálnymi stratégiami EÚ a vyzýva na podporu rôznych druhov činností v rámci pilotných projektov a prípravných opatrení počnúc štúdiami až po získanie počiatočného kapitálu na prípravu projektov v rámci jednotlivých prioritných oblastí;

19.  považuje za nevyhnutné, aby sa všeobecné zásady stratégie, a to najmä otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia a zlepšenia využívania prírodných zdrojov, riadne zohľadnili vo fáze vykonávania stratégie vo všetkých štyroch pilieroch, a to aj s cieľom uplatňovať celostný prístup k zložitým a rozmanitým výzvam makroregiónu;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam uvedeným v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sú ostrovné, horské a vidiecke regióny, s cieľom odhaliť a využiť ich špecifický potenciál, najmä v odvetví cestovného ruchu, a zároveň rešpektovať oblasti činnosti a priority určené v tejto správe; navyše vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rok ostrovov a hôr;

21.  považuje za nevyhnutné, aby zúčastnené krajiny našli spôsoby, ako zapojiť ďalšie dôležité piliere, ktoré by mohli byť prínosom z hľadiska rozvoja pre oblasti, ako je poľnohospodárstvo, vzhľadom na mimoriadne geoklimatické podmienky, biodiverzitu a potenciál vytvárať synergické koordinované účinky a ďalší rast; odporúča úzku spoluprácu a koordináciu medzi vnútrozemskými oblasťami, pobrežnými oblasťami a ostrovmi s cieľom dosiahnuť synergie projektov čistej energie a zdravej výroby potravín;

22.  upozorňuje na význam primeraného predkladania správ a hodnotenia vykonávania stratégie; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby spoločne s Komisiou zhromaždili spoľahlivé východiskové údaje a stanovili konkrétne ciele pre jednotlivé piliere, ktoré by sa každoročne hodnotili a zverejňovali;

23.  požaduje komplexný a integrovaný európsky prístup k migrácii; zdôrazňuje, že región čelí vážnym výzvam v súvislosti s migráciou, a vyjadruje poľutovanie nad všetkými tragédiami v Stredozemí; trvá na tom, že v záujme riešenia týchto problémov je nevyhnutné, aby došlo k výraznému posunu v azylových politikách z hľadiska solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa celkovou stratégiou spolupráce s tretími krajinami; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou medzi členskými štátmi EÚ v súvislosti s migračnými problémami; podporuje výmenu osvedčených postupov pri prijímaní migrantov a naliehavo vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala sociálnym a humanitárnym otázkam, ktoré sa týkajú regiónu, s cieľom prípadne redefinovať do budúcnosti priority EUSAIR;

24.  očakáva nový impulz smerom k posilneniu mieru a bezpečnosti v juhovýchodnej Európe;

25.  vyzýva krajiny, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti dodržiavania práv menšín s cieľom uplatniť najvyššie normy, keďže ide o mimoriadne citlivú oblasť týkajúcu sa jazykových otázok;

26.  zdôrazňuje, že v rámci jednotlivých fáz vykonávania je potrebné zabezpečiť verejným i súkromným hospodárskym subjektom, členom spoločnosti a rôznym zložkám organizovanej občianskej spoločnosti primerané vzdelávanie prostredníctvom osobitného programu vrátane organizačnej a technickej podpory;

27.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky predkladala Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní EUSAIR s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

28.  nabáda na konkrétne opatrenia na podporu sociálneho rozmeru; zdôrazňuje význam zaradenia priorít a opatrení zameraných na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a zabránenie všetkým formám diskriminácie;

Modrý rast

29.  zdôrazňuje, že jedinečná geografická poloha a špecifická pobrežná štruktúra regiónu spolu s jeho bohatou morskou biodiverzitou majú v sebe obrovský potenciál na vytvorenie „modrých“ pracovných miest, na inovatívny a udržateľný hospodársky rozvoj a rast okrem iného v oblasti modrých technológií, rybolovu a akvakultúry a na skvalitnenie námornej a morskej správy a služieb;

30.  podporuje modré hospodárstvo ako riešenie hospodárskej krízy, pretože stimuluje hospodársky rozvoj a tvorbu nových pracovných miest, a to najmä pracovných miest pre ženy a mladých ľudí v pobrežných a ostrovných krajinách; je presvedčený, že stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora nemožno realizovať bez zahrnutia koncepcie modrého hospodárstva, ktorá spája hospodárske odvetvia týkajúce sa morí a oceánov, akvakultúry, námornej a riečnej dopravy a cestovného ruchu s ochranou životného prostredia;

31.  vyzýva Komisiu a štáty zapojené do stratégie, aby poskytli stimuly, ktoré do odvetvia rybárstva a akvakultúry v regióne Jadranského a Iónskeho mora prilákajú mladých ľudí a podnietia ich k takejto činnosti;

32.  požaduje koordináciu politík a harmonizáciu cieľov stratégie aj spoločných projektov v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi spoločnej rybárskej politiky; okrem toho podporuje rozvoj udržateľného odvetvia rybolovu a výrobu tradičných a zdravých potravín; vyzýva na vytvorenie miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, ktoré by mohli predstavovať prirodzený nástroj diverzifikácie rybolovu; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné a ziskové odvetvia rybolovu a akvakultúry si vyžadujú posilnenie účasti zainteresovaných strán na celkovom riadení, ako aj lepšiu a diverzifikovanú činnosť v oblasti rybolovu;

33.  zastáva názor, že tzv. modrý rast zahŕňa veľmi rozmanité odvetvia a podniky, a preto si jeho vývoj vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých týchto odvetviach; vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby podporovali rôzne odvetvia modrého rastu vo svojich vzdelávacích programoch, a to aj s prihliadnutím na systémy celoživotného vzdelávania a odborné vzdelávanie pre zamestnancov; poukazuje na zložitosť činností, odvetví a disciplín sociálno-ekonomických systémov zapojených do modrého rastu, a preto sa domnieva, že je nesmierne dôležité, aby členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR prijali politiky trhu práce, aby sa zvýšila ich schopnosť prispôsobiť sa zmenám, inováciám a multidisciplinarite, prispôsobiť odbornú prípravu ľudského kapitálu a zvýšiť podiel účasti žien;

34.  zdôrazňuje význam lepšieho a reálneho prepojenia medzi stratégiou EÚ 2020 a tromi piliermi stratégie EUSAIR (najmä pilierom modrého rastu) na základe akčného plánu Európskej komisie; považuje akčný plán za jeden z výstupov prístupu stratégie identifikujúcich konkrétne priority makroregiónu; poukazuje na to, že na základe toho sú všetky opatrenia alebo projekty vybrané na základe rozsiahlych konzultácií zdola nahor zahŕňajúcich širokú škálu zainteresovaných strán z regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ktoré predstavujú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, sociálni partneri, ale aj subjekty súkromného sektora, sociálneho hospodárstva, akademickej obce a občianskej spoločnosti;

35.  podporuje vytváranie klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami v námornom a morskom odvetví s cieľom stimulovať inováciu a v plnej miere využívať výhody synergií; zastáva názor, že akcie v rámci piliera „modrý rast“ by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, aby sa zabezpečili efektívnejšie a účinnejšie investície; vyzýva krajiny a regióny, aby sa podieľali na platforme S3 Komisie s cieľom využívať pomoc v oblasti rozvoja, vykonávania a hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zabezpečiť MSP lepší prístup k úverom a zlepšenie existujúcich obchodných sietí (klastrov) prostredníctvom procesu internacionalizácie s cieľom vytvoriť nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta;

36.  podporuje vytvorenie spoločnej značky kvality pre vysokokvalitné morské produkty z regiónu, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť;

37.  zdôrazňuje dôležitosť sociálneho dialógu a zapojenia zástupcov občianskej spoločnosti do budovania kapacít spolu s orgánmi verejnej moci; domnieva sa, že by sa to mohlo dosiahnuť tým, že sa vytvorí stála platforma na makroregionálnej úrovni a na regionálnej úrovni v každom členskom štáte na reprezentáciu hospodárskych a sociálnych partnerov v súlade s tým, čo už bolo urobené pre vysoké školy, obchodné komory a mestá;

38.  zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce v týchto odvetviach medzi výskumníkmi, ako aj medzi členskými štátmi a regiónmi zapojenými do stratégie EUSAIR, s cieľom prekonať existujúce rozdiely medzi týmito členskými štátmi a zvýšiť konkurencieschopnosť pobrežných oblastí a vytvárať kvalitné a udržateľné lokálne pracovné miesta;

39.  so znepokojením poukazuje na rýchlosť, akou sa znižuje populácia rýb v Jadranskom a Iónskom mori v dôsledku nadmerného rybolovu spolu s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom a na ďalšie významné riziká pre morský život; zdôrazňuje, že rybolov je jednou z najdôležitejších zložiek hospodárstiev pobrežných oblastí a ostrovov; považuje preto za potrebné, aby sa ochrana a zachovanie populácií rýb a morských ekosystémov v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výnosu, stanovenou v spoločnej rybárskej politike, považovali za prvoradý cieľ stratégie; zdôrazňuje potrebu podporovať v prechodnom období úpravy limitov rybolovu prostredníctvom dotácií na nákup zariadení prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF); žiada, aby sa prijali rázne opatrenia v podobe zosúladenia právnych predpisov tretích krajín v oblasti rybolovu s právnymi predpismi EÚ, výmeny údajov, spoločných platforiem na monitorovanie a viacročných plánov riadenia rybárstva a aby sa zvážil spôsob, ako rozvíjať udržateľný sektor akvakultúry, ktorý má veľký potenciál využívať obnoviteľné zdroje energie;

40.  pripomína, že ryby a mäkkýše, ktoré sa využívajú na obchodné účely, by mali byť v rámci bezpečných biologických hraníc s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť odvetvia rybolovu;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaznamenávala objem úlovkov rekreačného rybolovu, regulovala túto činnosť a podriadila rekreačný i profesionálny rybolov cieľom maximálnych udržateľných výnosov;

42.  naliehavo vyzýva na uskutočnenie komplexného výskumu populácií rýb, najmä ohrozených druhov, a ich biologického prepojenia, keďže chýbajú presné údaje , čo by mohlo viesť k nejasnému a nespoľahlivému hodnoteniu; naliehavo vyzýva na zachovanie prirodzeného rozmnožovania rýb;

43.  požaduje vyhodnocovanie a presadzovanie projektov, ktoré sú zamerané na posúdenie vplyvu nepriameho rybolovu (prostredníctvom stratených sietí a sietí na pestovanie slávok) a vedľajších úlovkov chránených druhov, pretože sa odhaduje, že len v Jadranskom mori sa náhodne uloví viac ako 40 000 morských korytnačiek; zastáva názor, že je naliehavo potrebné vypracovať štúdie o životnom prostredí a o prostriedkoch na zmiernenie problému (ako sú zariadenia na vypúšťanie morských korytnačiek zachytených do rybárskych sietí);

44.  naliehavo žiada o silnú podporu pre lodiarstvo vrátane odvetvia rekreačných plavidiel, pričom sa treba zamerať na jeho modernizáciu a špecializáciu, s cieľom vytvárať pracovné miesta a prispôsobiť sa požiadavkám udržateľného a konkurencieschopného rastu, ktorý bude v súlade s modrými technológiami;

45.  vyzýva na silnú podporu výrobných oblastí a partnerstva a spolupráce oblastí v rôznych častiach makroregiónu; podporuje výmenu osvedčených postupov vrátane najvýznamnejších skúseností v tomto odvetví a skúseností iných regiónov, ktoré sa usilujú o rovnaký prístup, s cieľom podporiť vznik výrobných oblastí;

46.  zdôrazňuje význam podporovania a pestovania rekreačného športového a rodinného rybárčenia spolu s integrovanými politikami pre rybárstvo a cestovný ruch (rybolov a turistický rybolov, morská akvakultúra) najmä na ostrovoch s cieľom zachovať miestne kultúrne tradície a námorný spôsob života ostrovanov a malé pobrežné lokality; podporuje maloobjemový a tradičný rybolov a akvakultúru v spojení s rozmanitou kulinárskou ponukou a propagáciou miestnych rybárskych trhov ako najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť a poskytovať väčšiu podporu pobrežnému cestovnému ruchu;

47.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybárstva a pracovníkov v oblasti rybárstva do projektov, ktoré sa týkajú napríklad cestovného ruchu zameraného na kultúru a historické dedičstvo, pričom zahŕňajú rybárstvo, znovuobjavovanie námorných činností a tradičné rybolovné oblasti a povolania;

48.  zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva a podnikania žien pre dosiahnutie piliera modrého rastu a vyzýva členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR, aby podnecovali a podporovali účasť žien vo všetkých príslušných odvetviach; pripomína zásadnú úlohu malých podnikov a mikropodnikov v dotknutých regiónoch a územiach a vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby vykonávali aktívnu politiku na podporu týchto foriem hospodárskej činnosti;

49.  podporuje opatrenia na zníženie hydrogeologického rizika a rizika erózie pobrežia;

50.  zdôrazňuje význam výskumu a vyzýva na silnú podporu morských a námorných oblastí;

51.  zdôrazňuje, že rozvoj akvakultúry a morskej akvakultúry môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri obnovovaní rozmanitosti druhov, ale aj v súvislosti s hospodárskym rastom regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

52.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výmenu osvedčených postupov, napríklad pokiaľ ide o udržateľnosť projektov vypracovaných pobrežnými akčnými skupinami;

Prepojenie regiónu

53.  konštatuje, že lepšie dopravné a energetické prepojenia medzi zúčastnenými krajinami a tiež medzi nimi a ich susedmi vrátane zlepšenia námornej dopravy, intermodálnych spojení s vnútrozemím a energetických sietí sú naliehavými potrebami makroregiónu a predpokladom pre jeho hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje nedostatočné spojenie medzi dvoma pobrežiami Jadranského mora a rozdiely v infraštruktúre sietí, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti;

54.  vyzýva na poskytnutie stimulov na vybudovanie udržateľných dopravných trás, ktoré znížia dĺžku trvania prepravy, dopravné a logistické náklady a externality; požaduje veľké strategické diela na vzájomnú výmenu medzi morom a pevninou s cieľom vytvárať príležitosti na intermodálnu dopravu medzi krajinami, prispievať k súdržnosti, zlepšiť celkovú sieť a obmedziť dopravné zápchy, a tým aj emisie CO2; upozorňuje na potrebu zlepšiť námorný a prístavný rozmer kabotáže, námorných diaľnic a plavieb medzi oboma brehmi Jadranského mora, a to tak na severo-južných trasách, ako aj na priečnych východo-západných trasách; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

55.  nabáda na to, aby sa využilo nariadenie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (nariadenie (EÚ) 2015/757) na inovácie a vybudovanie udržateľnej námornej dopravy v makroregióne prostredníctvom používania alternatívnych lodných hnacích motorov a palív s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť v odvetví dopravy;

56.  zdôrazňuje význam spojenia námorných dopravných trás a prístavov s inými časťami Európy a dôležitosť prepojenia s koridormi TEN-T; vyzýva zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie zamerali na realizáciu projektov, ktoré patria do súčasnej siete TEN-T, a iných opatrení na jej navrhované rozšírenie do juhovýchodnej Európy/na východojadranské pobrežie, ktoré umožnia vyrovnať rozdiely medzi sieťami, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby identifikovali prioritné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré majú regionálnu a európsku pridanú hodnotu, a navrhuje, aby sa pozornosť zameriavala okrem iného na:

57.  vyzýva na optimalizáciu kapacity existujúcej siete infraštruktúry, najmä s ohľadom na existujúce cestné a železničné spojenia v makroregióne vrátane spojení „poslednej míle“; zdôrazňuje potrebu čo najskôr dokončiť jadransko-iónsku diaľnicu, ktorá výrazne urýchli hospodársky a sociálny rozvoj makroregiónu; pripomína dôležitosť nových koridorov s integrovanými diaľnicami, železnicami a ďalšími infraštruktúrami na oboch stranách jadransko-iónskej oblasti; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

58.  vyzýva na rozvoj vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry, ktorá prepojí makroregión a umožní lepšie spojenie s EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje význam zlepšenia železničného prepojenia regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ako aj prepojenia medzi pobrežím Tyrrhenského mora a pobrežím Jadranského/Iónskeho mora;

59.  žiada zúčastnené krajiny, aby skvalitnili svoju námornú, železničnú a leteckú dopravnú infraštruktúru, vytvorili v makroregióne námorné diaľnice pre rôzne prostriedky intermodálnej dopravy, najmä na spojenie s vnútrozemím, a zlepšili dopravnú logistiku uvedením najmodernejších technológií pre najlepšie možné využitie a stálym zabezpečovaním vysokej úrovne bezpečnosti a udržateľnosti životného prostredia; vyzýva tiež zúčastnené krajiny, aby posúdili možnosti zlepšenia prepojenia s nástrojmi elektromobility, ktoré by mohli uľahčiť medzinárodný elektronický systém predaja lístkov;

60.  zdôrazňuje nedostatok efektívnych prepojení s ostrovmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie spojenia skúmaním nových koordinovaných možností s pridanou hodnotou, optimalizáciou využívania trás nákladnej a osobnej dopravy a zapájaním súkromných a verejných zainteresovaných strán v záujme zlepšenia kvality života, zastavenia vyľudňovania a umožnenia využívania sociálno-ekonomických príležitostí v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že v záujme udržateľnej mobility vnútrozemia je potrebné zlepšiť vnútorné spojenia ostrovov a dopravnú infraštruktúru; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zabezpečiť zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a vzdelávacie programy pre obyvateľstvo ostrovov v priebehu celého roka;

61.  vyzýva na realizáciu veľkých projektov na rozvoj intermodálnych spojení na ostrovoch a predovšetkým si želá silnú podporu posilnenia strategicky dôležitých letísk, a to z hľadiska infraštruktúry, ako aj nových trás do iných regiónov v makroregióne;

62.  naliehavo žiada zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie, pričom tento proces nielen zvýši energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale zároveň povedie k vyššej konkurencieschopnosti a boju proti energetickej chudobe, čo bude významným prínosom pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu; zdôrazňuje potrebu dôkladného posúdenia vplyvu zásahov v oblasti energetiky na životné prostredie; zdôrazňuje dôležitosť spoločného plánovania investícií do vybudovania staníc na čerpanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a chýbajúcich plynovodných sietí v makroregióne, čo prispeje k dosiahnutiu väčšej nezávislosti a energetickej bezpečnosti; okrem toho podporuje opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov, čo tiež prispieva ku konkurencieschopnosti;

63.  podporuje rozvoj energetickej infraštruktúry, ktorá je schopná znížiť uhlíkovú stopu, zvýšiť energetickú efektívnosť a zaistiť energetickú bezpečnosť v makroregióne i mimo neho; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať a podporovať koncepciu inteligentných miest s cieľom poskytnúť pridanú hodnotu k súčasnej celkovej energetickej infraštruktúre v makroregióne;

64.  uznáva veľký potenciál nedostatočne využívaných obnoviteľných zdrojov energie v makroregióne; žiada, aby sa v rámci energetického mixu využívali dostupné obnoviteľné zdroje, napríklad slnečná, veterná a prílivová energia (ak je to technicky možné) a energia z morských vĺn; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť potenciálnych vodných elektrární vo všetkých zúčastnených krajinách; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúceho a prepojeného trhu s plynom a elektrickou energiou v makroregióne, ktorý zabezpečí rovnaký prístup k lacnej a dostupnej energii; zdôrazňuje význam posilnenia cezhraničných prepojení energetických sietí, ktoré vedú k investíciám v odvetví energetiky, ako kľúčový predpoklad pre integráciu do energetickej siete EÚ, ako aj odstránenia prekážok pre cezhraničné investície v odvetví energetiky;

65.  podporuje spoločné plánovanie a investície do energetickej infraštruktúry na výrobu a prepravu elektriny a zemného plynu v makroregióne, v súlade so sieťou TEN-E, v rámci ktorej sa realizujú konkrétne projekty uvedené v zozname projektov v záujme Energetického spoločenstva (PECI);

66.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s novým impulzom na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu na mori aj na pevnine, čo by mohlo vystaviť makroregión riziku katastrof s veľmi vážnymi dôsledkami na životné prostredie, hospodárstvo vrátane odvetvia rybárstva a verejné zdravie; zdôrazňuje, že každá takáto činnosť musí byť v súlade s pravidlami a usmerneniami Únie v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že Jadran je uzavreté plytké more, v ktorom sa znečisťujúce látky nemôžu rozptýliť a na ktorého oboch brehoch prekvitá cestovný ruch, a že rast makroregiónu by mal v prvom rade závisieť od cestovného ruchu a hospodárskych činností spojených s jeho osobitnými environmentálnymi prvkami a ekosystémami; zdôrazňuje potrebu jednotného postupu pri vykonávaní právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov o udržateľnosti životného prostredia a bezpečnosti námorných činností; požaduje plné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES) a smernice o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2013/30/EÚ);

67.  vyzýva na formuláciu spoločných európskych noriem v oblasti bezpečnosti dopravy v makroregióne Jadranského a Iónskeho mora;

68.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cezhraničné letecké služby prostredníctvom realizácie spoločných projektov, ktorých cieľom je zabezpečiť a posilniť väzby v rámci makroregiónu;

Kvalita životného prostredia

69.  pripomína bohatstvo morských, pobrežných a suchozemských ekosystémov v zúčastnených krajinách; konštatuje, že Jadranské more je domovom takmer polovice (49 %) všetkých zaznamenaných stredomorských morských druhov a je najneobvyklejším subregiónom v Stredozemí vďaka svojej plytkosti, obmedzeným tokom a veľkému vplyvu riek; vyzýva na spoločné úsilie zamerané na prijatie všetkých možných opatrení, napríklad použitia čistých palív v námornej doprave a logistike, na zachovanie biodiverzity morského prostredia a nadnárodných suchozemských biotopov, ako aj na prevenciu a zníženie miery znečisťovania mora a ďalších hrozieb pre pobrežnú a morskú biodiverzitu; zdôrazňuje význam ochrany ohrozených morských a suchozemských druhov, ako sú stredomorské tulene, jaskyniare vodné, rysy, supy bielohlavé a ďalšie, a vyzýva zúčastnené členské štáty, aby vykonali primerané opatrenia na splnenie tohto cieľa;

70.  požaduje výmenu najlepších postupov medzi zúčastnenými krajinami v oblasti správy prírodného a kultúrneho dedičstva vrátane siete Natura 2000 a pamiatok UNESCO so zámerom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

71.  naliehavo žiada všetky zúčastnené krajiny, aby spojili svoje sily pri vykonávaní námorného priestorového plánovania podľa smernice 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, a integrovaného riadenia pobrežných oblastí, na ktorých sa zúčastňujú rôzne zainteresované strany (vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, miestne obyvateľstvo, komunita výskumníkov, MVO a pod.); domnieva sa, že náležitá spoločná správa námorného priestoru poskytuje dôležitý rámec na udržateľné a transparentné využívanie námorných a morských zdrojov;

72.  zdôrazňuje, že je dôležité chrániť rieky a jazerá jadransko-iónskej oblasti a zachovávať ich;

73.  zdôrazňuje potrebu zodpovedne sa zaoberať otázkou historického a cezhraničného znečisťovania a vyčistiť lokality postihnuté priemyselnou kontamináciou pôdy, vody a vzduchu a v relevantných prípadoch znečistením v dôsledku vojnových konfliktov; podporuje všetky aktívne opatrenia na zníženie miery znečisťovania mora chemickými a konvenčnými zbraňami; podporuje zníženie znečisťovania morí odpadom (a v konečnom dôsledku jeho zastavenie) v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii, najmä pokiaľ ide o znečistenie spôsobené odpadom na jadranských ostrovoch;

74.  vyjadruje znepokojenie nad škodami, ktoré na mori spôsobuje plastový odpad; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zber a recykláciu tohto odpadu; zdôrazňuje význam zapojenia rybárov do tohto procesu;

75.  vyzýva krajiny, aby vypracovali a vykonávali komplexné plány na opätovné používanie zastaraných priemyselných a vojenských objektov; zdôrazňuje, že tieto objekty nie sú len hrozbou pre životné prostredie, ale predstavujú tiež značný hospodársky potenciál, ktorý nie je využitý;

76.  vyzýva na podporu presunu priemyslu z mestských centier a pobrežných oblastí s cieľom zlepšiť kvalitu života;

77.  trvá na tom, že pri realizácii najlepších riešení nakladania s odpadom a úpravy odpadových vôd by sa mali využívať všetky existujúce nástroje v súlade so smernicou Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd v členských štátoch EÚ;

78.  upozorňuje na rôzne prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy, ktoré tento región zasiahli v posledných rokoch; upozorňuje na problém odlesňovania a ďalšie riziká týkajúce sa zmeny klímy; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uplatňovať horizontálne zásady riadenia rizík prírodných katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom vykonávať akčný plán a priority pre každý pilier; nabáda na spoluprácu medzi hydrometeorologickými ústavmi jednotlivých krajín pri riešení problémov spojených s extrémnymi výkyvmi počasia a následkami zmeny klímy a pri riadení rizika katastrof; uznáva, že vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch sú odvetvia najviac ohrozené zmenou klímy, a preto podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vytvoriť rámec a podporný mechanizmus na vykonávanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení;

79.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov, najmä v odvetví námornej dopravy;

80.  pripomína problém nerovnosti z geografického a sezónneho hľadiska, pokiaľ ide o dostupnosť zásob vody, pričom výrazný nedostatok vody panuje na ostrovoch a v pobrežnej oblasti počas leta, kedy sa dopyt po vode niekoľkokrát zvýši v dôsledku príchodu veľkého počtu turistov;

81.  naliehavo požaduje zriadenie regionálneho centra pre pripravenosť na katastrofy, ako aj spoločného pohotovostného plánu pre ropné škvrny a znečistenia veľkého rozsahu s cieľom vytvoriť systém včasného varovania na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným priemyselnými, dopravnými a inými činnosťami, napríklad záplavám, požiarom a ťažobným aktivitám v Jadranskom mori; zdôrazňuje, že centrum by malo byť priamo napojené na mechanizmus civilnej ochrany EÚ; zdôrazňuje význam zachovania ekosystému a biodiverzity regiónu prostredníctvom lepšieho pochopenia a výmeny najlepších postupov;

82.  vyzýva krajiny mimo EÚ, aby urýchlili vykonávanie acquis jednotlivých odvetví (ako je rámcová smernica o vode) v záujme svojho budúceho pristúpenia k Únii;

83.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby viedli konzultácie s príslušnými orgánmi susedných krajín a miestnych komunít v makroregióne, a to najmä pokiaľ ide o hospodársku činnosť, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie;

Udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch

84.  zdôrazňuje kľúčový význam cestovného ruchu pre európske hospodárstvo a rozvoj sociálnej súdržnosti v rámci EÚ, najmä pre stredozemské krajiny a pre región ako taký; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť nové prístupy na kompenzáciu sezónneho charakteru v súlade s dosahom cestovného ruchu na životné prostredie a jeho udržateľnosťou; naliehavo požaduje väčšiu podporu na financovanie projektov v oblasti cestovného ruchu z fondov EŠIF a iných zdrojov;

85.  naliehavo vyzýva na urýchlené zlepšenie cezhraničných cestných spojení v záujme posilnenia konkurencieschopnosti cestovného ruchu, keďže nedostatočná prepojenosť spôsobuje dopravné zápchy a dlhé zdržania; zdôrazňuje nutnosť zlepšiť na účely cestovného ruchu existujúcu leteckú infraštruktúru a námorné spojenie medzi oboma pobrežiami Jadranského mora;

86.  zdôrazňuje, že treba podporovať využitie existujúcich letísk v makroregióne, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii cestujúcich na niekoľkých letiskových uzloch a aby sa podporil udržateľný a vyrovnanejší príliv turistov na rôzne miesta;

87.  uznáva bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo (vrátane kultúrnych aktivít, ako je kino, divadlo a hudba) regiónu ako výrazný klad, na ktorom môže odvetvie cestovného ruchu stavať; upozorňuje na veľký počet chránených lokalít UNESCO a lokalít Natura 2000 vo všetkých zúčastnených krajinách; zastáva názor, že napriek výraznému prínosu cestovného ruchu do hospodárstva sa potenciál tohto odvetvia nevyužíva v plnej miere, a to najmä pre jeho sezónnu povahu a nedostatky v oblasti inovácií, udržateľnosti, dopravnej infraštruktúry, kvality ponuky cestovného ruchu, kvalifikácie zúčastnených zainteresovaných strán a zodpovedného riadenia cestovného ruchu; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prijali politiky zabezpečujúce dostatočné spojenia a turistické zariadenia počas letnej sezóny i mimo nej, aby sa tak diverzifikovali toky turistov a zabezpečila stabilná prítomnosť turistov v každom ročnom období; zdôrazňuje význam prepojenia cestovného ruchu s prírodným, kultúrnym a umeleckým dedičstvom;

88.  vyzýva členské štáty, aby podporovali riešenia pre udržateľnú mobilitu v odvetví cestovného ruchu a zlepšili tak kvalitu služieb cestovného ruchu a zväčšili jeho rozsah;

89.  uznáva význam národných a prírodných parkov a chránených oblastí ako základov budúceho vzdelávania občanov v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy;

90.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi krajinami má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v regióne; nabáda k sformulovaniu stratégií v oblasti cestovného ruchu pre oblasť Jadranského mora a oblasť Iónskeho mora, ktoré budú založené na zásade udržateľnosti a umožnia krajinám využívať výhody synergií a riešiť spoločné problémy na makroregionálnej úrovni; považuje spoluprácu za nevyhnutnú na zviditeľnenie destinácií v regióne Jadranského a Iónskeho mora;

91.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, zúčastnené krajiny a miestne a regionálne orgány, aby prijali opatrenia, ktoré budú motivovať zainteresované strany k zlepšeniu infraštruktúry cestovného ruchu;

92.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kultúrnu a tvorivú činnosť, a to najmä rozvoj a integráciu obchodných činností v oblasti hudby, divadla, tanca a filmu; vyzýva na organizovanie festivalov, konferencií a kultúrnych podujatí, ktoré podporujú integráciu;

93.  upozorňuje na potrebu umožniť MSP ľahší prístup k podpore a financovaniu, keďže sú užitočným nástrojom pre odvetvie cestovného ruchu; nabáda zainteresované strany v regióne, aby sa zapojili do siete Enterprise Europe Network s cieľom podeliť sa o skúsenosti, nadviazať kontakty a nájsť cezhraničných partnerov;

94.  zdôrazňuje význam projektov inteligentnej špecializácie a inteligentných komunít zahŕňajúcich využívanie existujúcich inovačných platforiem, ako je napríklad vytvorenie jadransko-iónskeho priestoru tvorivosti;

95.  podporuje vytvorenie diverzifikovanej ponuky cestovného ruchu, ktorá by zahŕňala tematické turistické parky a trasy a kultúrny, vidiecky, zdravotný, lekársky, námorný, enogastronomický, konferenčný a športový cestovný ruch vrátane cyklistiky, golfu, potápania, horskej turistiky, lyžovania, horolezectva a outdoorových športov, s cieľom podporiť cestovný ruch v priebehu celého roka a zlepšiť konkurencieschopnosť turistických destinácií na báze udržateľnosti; podporuje rozvoj vidieckeho cestovného ruchu s cieľom znížiť tlak na významné strediská cestovného ruchu a úzku pobrežnú oblasť, a tak prispieť k prekonaniu sezónnosti; podporuje rozšírenie aktivít cestovného ruchu smerom do vnútrozemia s vytváraním integrovaných produktov cestovného ruchu, ktoré zahŕňajú hlavné atrakcie makroregiónu a jeho hlavných miest;

96.  zdôrazňuje význam súdržnosti medzi riadením cestovného ruchu a infraštruktúrou a potrebu zlepšiť kvalitu a rozmanitosť služieb a príležitostí s prihliadnutím na osobitosti regiónu; zdôrazňuje tiež, že je dôležité podporovať a zachovávať miestne a regionálne tradície;

97.  zdôrazňuje význam preskúmania alternatívnych trás a obchodných modelov a lepšieho prepájania ponuky plavieb s miestnymi obyvateľmi a produktmi, čo umožní účinnejšie riešiť neudržateľné dopravné zápchy a lepšie využívať plný potenciál s trvalejším hospodárskym prínosom pre miestne hospodárstva; uznáva, že je dôležité rozvíjať a označovať makroregionálne turistické trasy pomocou mapovania a ďalšej podpory existujúcich trás;

98.  obhajuje využívanie najreprezentatívnejších aktív oblasti na účely cestovného ruchu a rozvoja reklamných a marketingových programov;

99.  zdôrazňuje potrebu skutočnej dopravnej intermodality pomocou integrovanej siete služieb a križovatiek s cieľom rozvíjať kvalitný a ekologický cestovný ruch;

100.  vyzýva na prijatie návrhu charty Jadranského a Iónskeho mora, ktorá bude obsahovať kritériá, zásady a usmernenia pre podporu udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom vykonávania Európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) na posudzovanie turistických destinácií s cieľom zlepšiť ich udržateľný rozvoj;

o
o   o

101.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom zúčastnených krajín stratégie EUSAIR (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko).

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (3) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020 (2014/2246(INI))

P8_TA(2015)0384 A8-0277/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej ako „nariadenie o spoločných ustanoveniach”)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: Investovanie do rastu zamestnanosti, podpora rozvoja a dobrej správy verejných vecí v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014 (ďalej ako šiesta správa o súdržnosti”),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(8),

–  so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: vytváranie sietí excelentnosti pre účinnú politiku súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. októbra 2011 s názvom Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 3. decembra 2014(14),

–  so zreteľom na pracovný dokument s názvom Návrh revidovanej stratégie Európa 2020: príspevok riadiaceho výboru Výboru regiónov „platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020”(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2015 k šiestej správe Komisie o súdržnosti(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2015 s názvom Európa 2020 – Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0277/2015),

A.  keďže politika súdržnosti je hlavnou investičnou a rozvojovou politikou a politikou rastu EÚ, ktorá je zladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, zameriava sa na znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podporuje zbližovanie, pričom disponuje rozpočtom vo výške 351,8 miliárd EUR do konca roka 2020; keďže EÚ sa naďalej vyrovnáva s následkami hospodárskej a finančnej krízy, t. j. s vysokou nezamestnanosťou a nerovnomerným a pomalým tempom oživovania hospodárstva; keďže cieľom politiky súdržnosti je zabezpečiť, aby sa všetka energia a kapacity využili a zamerali sa na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 v podobe udržateľného rastu a zamestnanosti;

B.  keďže je nanajvýš dôležité, aby si rôzne iniciatívy EÚ pre rast a zamestnanosť, ako aj pre ochranu životného prostredia a klímy zachovali súdržný prístup; keďže hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní koordinácie na miestnej aj regionálnej úrovni, pokiaľ ide o vykonávanie politiky súdržnosti; keďže v ustanoveniach týkajúcich sa programovania a podávania správ nie je začlenený žiadny explicitný mechanizmus, ktorý by bol vyslovene zameraný na hlavné iniciatívy, pokiaľ ide o prispievanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k ich plneniu; keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 sa bude treba zaoberať realizáciou hlavných iniciatív a snažiť sa o rovnováhu medzi finančnými, fiškálnymi a hospodárskymi opatreniami na jednej strane a sociálnymi, vzdelávacími a environmentálnymi aspektmi a aspektmi rovnosti (najmä rodovej rovnosti) na strane druhej;

C.  keďže narastá potreba intenzívnejšieho spoluvlastníctva v rámci stratégie na rôznych úrovniach riadenia a zo strany rôznych zainteresovaných subjektov, ako aj spoločnej zodpovednosti s príslušnými právami a povinnosťami na všetkých úrovniach realizácie; keďže je nutné posilniť viacúrovňové riadenie a partnerstvo, pretože tieto zásady majú potenciál vyriešiť nedostatok administratívnych kapacít;

D.  keďže ciele politiky súdržnosti sa časom nepochybne vyvinuli na podporu investícií do hlavných priorít EÚ a preukázali svoju prispôsobiteľnosť a účinnosť, pričom ústredným cieľom zostalo zníženie nerovností medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, posilňuje sa potenciál regiónov a podporuje trvalo udržateľný rozvoj; keďže Európsky fond pre strategické investície prináša do celkovej stratégie EÚ nové prvky na účely dosiahnutia inovačného, udržateľného a inkluzívneho a rastu a kvalifikovaných pracovných miest;

E.  keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 by sa mali zohľadniť závažné a nerovnomerné následky hospodárskej a finančnej krízy na členské štáty a regióny a v záujme súdržnosti a účinnosti by tento prieskum mal byť inteligentný a vyvážený; keďže by sa však pritom mohli zvážiť ďalšie opatrenia, ako napríklad opatrenia v oblasti infraštruktúry, vnútorného trhu a administratívnych kapacít; keďže by sa mali vziať do úvahy rôzne územné charakteristiky s osobitným zreteľom na regióny EÚ uvedené v článkoch 174 a 349 ZFEÚ;

F.  keďže preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania napriek oneskoreniu v roku 2015 poskytuje predovšetkým príležitosť posúdiť (a uznať) prínos politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie a zlepšiť existujúce interakcie a prepojenia medzi rôznymi politikami EÚ a s rozpočtom EÚ, aby mohli pôsobiť ako účinná hnacia sila pri realizácii stratégie; keďže táto fáza je nevyhnutná pre formovanie budúcej politiky súdržnosti ako investičnej politiky v celej EÚ, pričom zároveň treba za prioritu považovať znižovanie rozdielov v rozvoji a opätovne urýchliť proces konvergencie;

Stratégia Európa 2020 a jej prepojenie s politikou súdržnosti

1.  pripomína, že stratégia Európa 2020 je ústrednou dlhodobou stratégiou Európskej únie pre rast a zamestnanosť vychádzajúcou z piatich ambicióznych cieľov: zamestnanosť, inovácie, zmena klímy a energetická udržateľnosť, vzdelanie a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poznamenáva, že tieto ciele sprevádzalo sedem hlavných iniciatív, problémy zistené v roku 2010 boli riešené nerovnomerne a pokrok na úrovni EÚ pri realizácii niektorých z nich, ako napríklad boja proti nezamestnanosti, je stále nevýrazný; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala sústrediť na udržateľný rast a rozvoj, ako aj na dôstojné pracovné miesta s cieľom získať vďaka svojim investíciám dlhodobé prínosy;

2.  podčiarkuje skutočnosť, že pokrok v oblasti rodovej rovnosti by takisto mohol prispieť k hospodárskemu rastu, trvalo udržateľnému rozvoju a sociálnej súdržnosti;

3.  poukazuje na to, že rámec správy ekonomických záležitostí EÚ a mechanizmus na jeho vykonávanie s názvom európsky semester boli v roku 2010 zavedené s cieľom zabezpečiť koordináciu fiškálnych politík a štrukturálnych reforiem členských štátov a lepšie zladenie národných rozpočtových politík v oblasti rastu a zamestnanosti na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, aby sa podporilo uplatňovanie stratégie; upozorňuje na skutočnosť, že sa ešte treba zaoberať ďalšími problémami v súvislosti s koordináciou a synchronizáciou;

4.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti na roky 2007 – 2013, ktorá bola zladená so svojou predchodkyňou – Lisabonskou stratégiou – a mala podobné základné ciele, bola už vo fáze vykonávania, keď sa začala stratégia Európa 2020, a že preprogramovanie v súlade s cieľmi novej stratégie by preto bolo zložité a kontraproduktívne; poukazuje však na to, že v čase hospodárskej krízy bola politika súdržnosti v mnohých členských štátoch nielen jediným zdrojom investícií, ale prostredníctvom „lisabonského vyčlenenia“ zároveň výrazne podporila opatrenia krajín na vykonávanie stratégie a prispela k nim, ako sa uvádza v šiestej správe o súdržnosti a vo viacerých oznámeniach a štúdiách Komisie; pripomína, že angažovanosť členských štátov, regiónov a miest v súvislosti s Lisabonskou stratégiou sa časom vytratila a že riadenie stratégie Európa 2020 je obzvlášť konzistentné so zásadami a nástrojmi politiky súdržnosti, čo môže zaistiť angažovanosť, pokiaľ ide o spoluzodpovednosť za vykonávanie stratégie;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hodnotení ex post týkajúcich sa programového obdobia 2007 – 2013 poskytla informácie o orientácii na výstupy a výsledky a o konkrétnych príspevkoch k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité pochopiť reality a obmedzenia dostupných dôkazov o prispievaní politiky súdržnosti k plneniu ústredných cieľov stratégie a vziať do úvahy otrasy, ktoré utrpelo hospodárstvo EÚ, najmä v prípade krajín, ktoré boli počas krízy vážne postihnuté; domnieva sa, že tieto závery by mohli byť užitočné pre súčasnú realizáciu stratégie;

6.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavným nástrojom EÚ zahŕňajúcim všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky a vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely; poukazuje na to, že politika súdržnosti je plne v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a poskytuje potrebný investičný rámec bez toho, aby bola len nástrojom na jeho vykonávanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prostredníctvom tematickej koncentrácie sú EŠIF v rámci novej štruktúry orientované na 11 tematických cieľov, ktoré sú priamo odvodené od cieľov stratégie Európa 2020, a že sa stanovili podmienky priamo spojené s týmito tematickými cieľmi, aby sa zabezpečilo, že investície sa budú realizovať tak, aby sa čo najviac zvýšila ich účinnosť; podčiarkuje svoju plnú podporu pre tento nový prístup, ktorý prispeje k zvýšeniu účinnosti výdavkov;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že politika súdržnosti vytvára synergie s ďalšími politikami EÚ, ako je jednotný digitálny trh, energetická únia, jednotný kapitálový trh a sociálna politika, a že prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane makroregionálnych stratégií, mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a plneniu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti vyzýva národné a regionálne orgány v celej Európe, aby vypracúvali stratégie pre inteligentnú špecializáciu a využívali synergie medzi rôznymi verejnými aj súkromnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi;

8.  poukazuje na prepojenie so širším procesom správy hospodárskych záležitostí prostredníctvom opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí; vyzýva členské štáty, aby konali zodpovedne s cieľom zabrániť ich uplatňovaniu v najväčšej možnej miere a predísť negatívnemu vplyvu na využívanie EŠIF a na plnenie cieľov politiky súdržnosti; ďalej podčiarkuje, že členským štátom s dočasnými rozpočtovými problémami by sa mala poskytovať podpora; víta mechanizmy flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012), ktoré sú zamerané na posilnenie prepojenia medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a využívaním zdrojov s cieľom podporiť dlhodobý udržateľný rast a uľahčiť pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

9.  so znepokojením poukazuje na oneskorenie pri vykonávaní politiky súdržnosti v súčasnom programovom období; poukazuje na to, že hoci veľká väčšina operačných programov už bola schválená, samotná realizácia je stále vo veľmi skorej fáze; zdôrazňuje však, že možno vypracovať posúdenia, pokiaľ ide o nasmerovanie zdrojov politiky na priority, ktoré prispievajú k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest; v tejto súvislosti konštatuje, že podľa prvého hodnotenia Komisie sa sumy pridelené na výskum a inovácie, podporu MSP, IKT, nízkouhlíkové hospodárstvo, zamestnanosť, sociálne začlenenie, vzdelávanie a budovanie kapacít v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami značne zvýšili, zatiaľ čo úroveň podpory dopravnej a environmentálnej infraštruktúry klesla; poukazuje na skutočnosť, že v čase preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania môžu ešte stále chýbať údaje o vykonávaní EŠIF za obdobie 2014 – 2020 a že v dôsledku toho stále nemusí byť v danej fáze možné konkrétne vyhodnotiť prínos týchto fondov k plneniu cieľov stratégie; oceňuje skutočnosť, že členské štáty podnikli kroky, aby napríklad zabezpečili, že 20 % ich zdrojov sa vynaloží na opatrenia v oblasti ochrany klímy;

10.  uznáva, že vytvorenie rámca výkonnosti a zavedenie ex ante kondicionalít a prepojení s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci programovania politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 by mohlo poskytnúť lepšie investičné prostredie pre maximalizáciu príspevku politiky súdržnosti k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020;

Dynamika preskúmania a súvisiace výzvy

11.  pripomína, že Komisia začala proces preskúmania stratégie v roku 2014, keď uverejnila oznámenie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a považuje za poľutovaniahodné, že sa v ňom na politiku súdržnosti a súvisiace nástroje poukazuje v nedostatočnej miere; oceňuje skutočnosť, že proces pokračoval verejnou konzultáciou od mája do októbra 2014 s cieľom zhromaždiť dôkazy pre proces preskúmania, a víta skutočnosť, že sa potvrdil význam stratégie a zmysluplnosť jej cieľov a priorít;

12.  konštatuje, že sa uznalo, že hlavné iniciatívy slúžia svojmu účelu, no zároveň zdôrazňuje, že ich viditeľnosť sa považuje za pomerne nízku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodárska a finančná kríza prehĺbila rozdiely v rámci Európskej únie a pokrok pri plnení viacerých hlavných cieľov stratégie, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, bol nedostatočný; víta záver, ktorý z toho vyplynul, t. j. že je potrebné, aby sa upevnením vertikálnych a horizontálnych partnerstiev zvýšila zodpovednosť a účasť na mieste s cieľom zlepšiť plnenie stratégie; zdôrazňuje, že prostredníctvom stratégie by sa mal podnecovať prechod od prístupu zameraného na proces a výstupy k prístupu zameranému na skutočné výsledky s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a účinnosť súvisiacich politík EÚ;

13.  víta skutočnosť, že Eurostat pravidelne zverejňuje ukazovatele pokroku, čo sa týka plnenia stratégie Európa 2020; požaduje však podrobnejšie a presnejšie regionálne informácie, pokiaľ ide o údaje poskytnuté na úrovni NUTS II a NUTS III, čo bude mať čoraz väčší význam vzhľadom na nepredvídané hospodárske a sociálne problémy, ktoré sa vynárajú v rôznych regiónoch EÚ bez ohľadu na úroveň ich rozvoja; navyše poukazuje na tri rozmery politiky súdržnosti – hospodársky, sociálny a územný – a so zreteľom na to sa domnieva, že by sa nemala merať len na základe hospodárskych ukazovateľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v diskusii a zapojili sa do účinnejšej spolupráce s cieľom vypracovať inkluzívnejší súbor ukazovateľov, ktorý by doplnil HDP, v záujme zabezpečenia toho, aby tieto ukazovatele boli relevantnejšie pre hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení prioritných cieľov stratégie Európa 2020;

14.  berie na vedomie, že návrh Komisie týkajúci sa preskúmania stratégie Európa 2020 má byť uverejnený do konca roka 2015, a vyjadruje poľutovanie nad týmto oneskorením, keďže návrh sa mal pôvodne uverejniť začiatkom roka 2015; zdôrazňuje, že k tomu opäť dôjde v dosť nevhodnej chvíli v rámci cyklu politiky súdržnosti, keď prebieha proces účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje, že preprogramovanie v skorej fáze by bolo pre dlhodobé strategické plánovanie politiky súdržnosti absolútne kontraproduktívne;

15.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre lepšie využívanie fondov EÚ; víta tiež zriadenie útvaru na podporu štrukturálnej reformy, ktorý oficiálne začal pôsobiť 1. júla 2015 a bude poskytovať technickú pomoc členským štátom, aby mohli účinnejšie realizovať štrukturálne reformy a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

16.  zároveň uznáva potrebu vziať do úvahy vývoj hospodárskeho výhľadu, využívanie nových nástrojov, pokrok pri plnení cieľov stratégie a následnú nutnosť uskutočniť operačné úpravy;

17.  žiada preto, aby rozsah preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania bol inteligentný a vyvážený a zameriaval sa na lepšie prepojenie piatich cieľov tejto stratégie a jej hlavných iniciatív a na určenie spôsobov, ako by sa mohli lepšie plniť a vyhodnocovať bez zvyšovania komplexnosti a nadmernej administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania by sa mali zohľadniť silné a slabé stránky hospodárstva EÚ, rastúce nerovnosti (napríklad čo sa týka majetku), vysoká nezamestnanosť a vysoké verejné dlhy; zdôrazňuje, že súbežne so zameraním na makroekonomické kritériá správy fiškálnych a hospodárskych záležitostí by sa malo vyvíjať úsilie o pokrok pri plnení všetkých hlavných cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať aj väčšej spoločenskej a environmentálnej udržateľnosti, lepšiemu sociálnemu začleneniu a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby útvary Komisie naďalej podporovali orgány členských štátov pri zlepšovaní administratívnych kapacít;

18.  opakuje svoje výzvy na posilnenie rozmeru zodpovednosti, vlastníctva, transparentnosti a účasti prostredníctvom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a všetkých príslušných zúčastnených subjektov z občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán, a to od stanovenia a vypracovania cieľov až po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégie; trvá na tom, že je nesmierne dôležité posilniť štruktúru riadenia založenú na viacúrovňovom riadení, stimulačných štruktúrach, účinnom zmiešanom prístupe zhora nadol/zdola nahor, partnerskom modeli politiky súdržnosti a verejno-súkromných partnerstvách vo všeobecnosti s cieľom zaistiť konzultácie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán, aby sa zabezpečila účinná schopnosť plniť dlhodobé ciele; pripomína, že v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov sú za verejné investície zodpovedné aj regionálne a miestne orgány, a preto by mali byť uznané za kľúčových aktérov pri realizácii stratégie;

19.  okrem toho navrhuje, aby sa obnovil záväzok miestnych a regionálnych orgánov a zúčastnených strán voči projektu stratégie Európa 2020 vo forme paktu medzi týmito partnermi, členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a účasť a aby sa prijal kódex správania podobný kódexu pre partnerstvo, ktorý bol zavedený v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020;

20.  zdôrazňuje potrebu skutočne územného prístupu k stratégii Európa 2020 s cieľom prispôsobiť verejné intervencie a investície rôznym územným charakteristikám a osobitným potrebám; považuje za mimoriadne dôležité prepojiť celkový prístup stratégie Európa 2020 s územným prístupom Územnej agendy Európskej únie 2020 (TA 2020); okrem toho zastáva názor, že by sa mali umožniť individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele stratégie Európa 2020, ktoré by sa mali prediskutovať na regionálnej úrovni bez zvýšenia administratívneho zaťaženia na mieste vykonávania; zdôrazňuje, že takéto individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele by mali byť v súlade s ústrednou štruktúrou stratégie a mali by byť zahrnuté do vopred stanovených cieľov; v tejto súvislosti tiež pripomína význam stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou;

21.  uznáva významnú úlohu miest a mestských oblastí ako hnacej sily rastu a pracovných miest a žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 zohľadnil aj širší holistický prístup k budúcemu rozvoju miest ako subjektov, ktoré hrajú aktívnu úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva preto Komisiu, aby náležite zohľadnila vyhlásenie z Rigy o mestskej agende, a to so zreteľom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú malé, stredné i veľké mestské oblasti; zdôrazňuje najmä potrebu stratégie, ktorá zohľadňuje osobitné potreby malých a stredne veľkých mestských oblastí, a to na základe prístupu vytvárajúceho synergie s Digitálnou agendou a Nástrojom na prepájanie Európy;

22.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o úlohe územných aspektov ako faktorov hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, a žiada, aby sa preskúmanie stratégie Európa 2020 venovalo územným vplyvom a poskytlo usmernenia na ich zvládnutie; pripomína, že v tejto súvislosti majú veľký význam konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vykonávaní stratégií územného rozvoja; vyzdvihuje tiež úlohu, ktorú by pri úspešnom vykonávaní cieľov stratégie Európa 2020 mohli zohrávať makroregionálne stratégie a Európska územná spolupráca vo všeobecnosti, pretože mnohé rozvojové projekty sa týkajú cezhraničných oblastí, pričom zahŕňajú viacero regiónov a krajín, a môžu prichádzať s miestne orientovanými riešeniami dlhodobých problémov;

23.  poukazuje na význam nového investičného nástroja EÚ, a síce Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý podporí uvoľnenie investičných prostriedkov až do výšky 315 miliárd EUR s cieľom preklenúť nedostatok investícií v EÚ a maximalizovať vplyv verejných výdavkov; zdôrazňuje, že EFSI by mal byť doplnkový a dodatočný k EŠIF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento fond nie je jednoznačne prepojený so stratégiou Európa 2020, ale domnieva sa, že prostredníctvom svojich cieľov a výberu realizovateľných udržateľných projektov by mohol prispieť k vykonávaniu stratégie v konkrétnych oblastiach;

24.  okrem toho zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť plnú súdržnosť a synergie medzi všetkými nástrojmi EÚ, a to tým, že sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu budú považovať za jeden z hlavných investičných nástrojov, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky; preto žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 potvrdila jeho úloha ako dlhodobého strategického rámca EÚ pre rast a zamestnanosť a aby sa riešila výzva, ktorú predstavuje koordinácia politických nástrojov vrátane EFSI, s cieľom účinne využívať všetky dostupné zdroje a dosiahnuť očakávané výsledky, pokiaľ ide o ústredné strategické ciele;

25.  žiada Komisiu, aby v záujme podpory celkového harmonického rozvoja EÚ a vzhľadom na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 zohľadnila pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie charakteristiky a obmedzenia konkrétnych území, ako napríklad vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ostrovných, cezhraničných a horských regiónov a najvzdialenejších regiónov EÚ, a to v súlade s článkami 174 a 349 ZFEÚ; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál najvzdialenejších regiónov v takých oblastiach ako biotechnológie, energia z obnoviteľných zdrojov a biodiverzita;

26.  poukazuje na zlepšenie výsledkov, ku ktorému došlo vďaka zvýšeniu objemu, kvality a vplyvu investícií do výskumu a inovácií prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020 v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 posilnila všetky možné interakcie a synergie medzi týmito dvoma dôležitými politickými rámcami a vytvorila internetový systém sledovania s cieľom identifikovať prípady kombinovania finančných prostriedkov z EŠIF s programom Horizont 2020, EFSI a inými programami financovanými Spoločenstvom; víta tiež plán zaviesť „známku excelentnosti“ pre žiadateľov, ktorí sú vyhodnotení ako excelentní, ale nemôžu získať financovanie z programu Horizont 2020, s cieľom uľahčiť im prístup k EŠIF;

27.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ucelený postup priebežného hodnotenia s cieľom pravidelne posudzovať pokrok v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby navrhla primerané opatrenia na ich splnenie, ako aj odporúčania týkajúce sa politiky súdržnosti po roku 2020; zdôrazňuje tiež, že úlohou Európskeho parlamentu je dohliadať na to, aby sa stratégia Európa 2020 a politika súdržnosti vykonávali koordinovaným spôsobom, a to nielen v rámci Európskeho parlamentu, ale aj so všetkými príslušnými inštitúciami; v tejto súvislosti žiada včasné zapojenie Európskeho parlamentu do všetkých príslušných diskusií, ktoré sa zameriavajú na navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie politík patriacich do tejto stratégie, poukazuje na to, že je dôležité, aby sa do týchto výmen názorov zapojili aj Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, národné a regionálne parlamenty, miestne a regionálne orgány a ďalšie zúčastnené a zainteresované strany;

Budúca politika súdržnosti – pohľad za krátkodobý horizont

28.  domnieva sa, že preskúmanie stratégie Európa 2020, ktoré bude predchádzať predloženiu návrhu na revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, poskytne základ pre štruktúru budúcej politiky súdržnosti po roku 2020, ako aj pre ďalšie nástroje VFR; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinne riešiť všetky uvedené otázky a zároveň zabezpečiť kontinuitu strategického prístupu; pripomína tiež pridanú hodnotu politiky súdržnosti na úrovni celej EÚ, ktorá musí byť naďalej jedným z hlavných investičných nástrojov EÚ pre rast, vytváranie pracovných miest a ochranu klímy a zároveň zabezpečovať vyvážený a harmonický rozvoj naprieč EÚ ako katalyzátor zmeny a stimulátor prosperity, a to aj v menej rozvinutých regiónoch; v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu zaistiť udržateľnú úroveň financovania pre EŠIF po roku 2020;

29.  upozorňuje, že tak budúca politika súdržnosti, ako aj budúca dlhodobá stratégia EÚ by sa mali vypracovať pred koncom súčasného funkčného obdobia Komisie, pričom treba brať do úvahy, že v roku 2019 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu, a poukazuje na to, že táto skutočnosť spôsobí značné konkrétne časové obmedzenia spoluzákonodarcom, pokiaľ ide o harmonogram rokovaní, i novej Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o prípravu a prijatie nových dohôd o partnerstve a operačných programov pred začiatkom ďalšieho VFR; zároveň konštatuje, že sa začnú aj rokovania o budúcom VFR; vyzýva preto Komisiu, aby vzala do úvahy všetky konkrétne obmedzenia, ktoré vzniknú v dôsledku vzájomných prepojení a požiadaviek na časovú koordináciu, a aby vypracovala súdržný prístup, čo sa týka budúcej dlhodobej a udržateľnej stratégie rastu a zamestnanosti EÚ, rozpočtu EÚ, najmä politiky súdržnosti, a ďalších nástrojov v rámci VFR;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a regiónom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303. (6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281. (7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (8) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002. (10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015. (11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0132. (12) Prijaté texty, P8_TA(2014)0068. (13) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98. (14) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 9. (15) https://portal.cor.europa.eu/europe2020/SiteCollectionDocuments/2459-brochure-BlueprintEU2020.pdf. (16) Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 43.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a riadnej správe hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (2015/2052(INI))

P8_TA(2015)0385 A8-0268/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (COM(2014)0494) (ďalej len „usmernenia“),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4, článok 162, články 174 až 178 a článok 349,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k článku 23 začlenené do vyhlásení týkajúcich sa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(6),

–  so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 z 18. apríla 2013 (COM(2013)0210),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 k usmerneniam o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a riadnu správu hospodárskych záležitostí,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z januára 2014 s názvom Európska správa hospodárskych záležitostí a politika súdržnosti (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

–  so zreteľom na brífing Európskeho parlamentu z decembra 2014 s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy a riadna správu hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0268/2015),

A.  keďže politika súdržnosti vychádza zo ZFEÚ a je vyjadrením európskej solidarity, pričom jej cieľom je posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ a najmä znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podpora vyváženého a harmonického sociálno-ekonomického rozvoja; keďže politika súdržnosti je aj investičnou politikou, ktorá prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

B.  keďže súčasný legislatívny rámec politiky súdržnosti, keď sa vytvárajú väzby so stratégiou EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, s európskym semestrom a integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020, ako aj s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a s odporúčaniami Rady, však zahŕňa veľmi špecifické úlohy, ciele a horizontálne zásady;

C.  keďže súčasný právny rámec EŠIF sa zameriava na posilnenie koordinácie, komplementárnosti a synergie s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ;

D.  keďže sú dôkazy o tom, že dobrá správa vecí verejných a účinné inštitúcie majú zásadný význam pre udržateľný a dlhodobý hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a sociálny a územný rozvoj, hoci o makroekonomických faktoroch, ktoré ovplyvňujú spôsob fungovania politiky súdržnosti, je k dispozícii menej údajov;

E.  keďže hospodárska a finančná nepredvídateľnosť a právna neistota môžu mať za následok znižovanie úrovne verejných a súkromných investícií, čo by ohrozilo dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

F.  keďže usmernenia sa týkajú prvej zložky opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 NSU; keďže sa to týka opätovného programovania a pozastavenia platieb, ktoré nie sú povinné, na rozdiel od druhej časti článku 23 NSU, v ktorej sa vyžaduje pozastavenie záväzkov alebo platieb, ak členské štáty nedokážu prijať nápravné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí;

G.  keďže výsledky členských štátov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú neuspokojivé, pričom dôkazy z posúdení Komisie zamerané na pokrok pri vykonávaní, ktoré sa týkajú 279 odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v rokoch 2012 a 2013, naznačujú, že 28 odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa úplne vyriešilo alebo sa pri nich preukázal podstatný pokrok (10 %) a pri 136 odporúčaniach (48,7 %) sa dosiahol určitý pokrok, ale v prípade 115 odporúčaní (41,2 %) sa dosiahol obmedzený pokrok alebo sa nezaznamenal žiadny pokrok;

Spájanie účinnosti EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.  zdôrazňuje význam nástrojov a zdrojov politiky súdržnosti pri zachovávaní úrovne európskej pridanej hodnoty investícií v členských štátoch a regiónoch v záujme posilnenia tvorby pracovných miest a zlepšenia sociálno-ekonomických podmienok, a to najmä v prípade výrazného poklesu investícií spôsobeného hospodárskou a finančnou krízou;

2.  domnieva sa, že dosahovanie politických zámerov a cieľov EŠIF by nemalo byť oslabované mechanizmami správy hospodárskych záležitostí, pričom zároveň uznáva ich význam, pokiaľ ide o prínos k stabilite makroekonomického prostredia a k efektívnej, účinnej a na výsledky zameranej politike súdržnosti;

3.  domnieva sa, že článok 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach sa musí využívať len ako posledná možnosť, pokiaľ ide o prínos k efektívnemu vykonávaniu EŠIF;

4.  zdôrazňuje viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečenia jednoznačnosti mechanizmov vykonávania európskeho semestra, a žiada o úzku spoluprácu medzi oboma uvedenými procesmi a medzi orgánmi zodpovednými za ich vykonávanie;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila bielu knihu, v ktorej zohľadní účinky verejných investícií z dlhodobého hľadiska a stanoví typológiu kvalitných verejných investícií, aby tak bolo možné jednoznačne určiť, ktoré investície sú z dlhodobého hľadiska najúčinnejšie;

6.  pripomína, že v kontexte súčasnej krízy zohrala politika súdržnosti dôležitú úlohu a preukázala značnú schopnosť reagovať na makroekonomické a fiškálne obmedzenia, a to opätovným programovaním viac ako 11 % dostupného rozpočtu medzi rokmi 2007 a 2012, aby sa podporili najnaliehavejšie potreby a posilnili sa určité intervenčné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v niekoľkých členských štátoch predstavovala politika súdržnosti v období 2007 – 2013 viac než 80 verejných investícií;

7.  žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie analytické údaje o vplyve a význame makroekonomických mechanizmov pre regionálny rozvoj, účinnosť politiky súdržnosti a pre interakciu medzi európskym rámcom správy hospodárskych záležitostí a politikou súdržnosti, a aby poskytla konkrétne informácie o tom, ako politika súdržnosti prispieva k príslušným odporúčaniam pre jednotlivé krajiny a odporúčaniam Rady;

8.  vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali flexibilitu, ktorú umožňujú pravidlá Paktu stability a rastu;

Opätovné programovanie podľa článku 23 NSU

Všeobecné úvahy

9.  pripomína, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa opätovného programovania alebo pozastavenia podľa článku 23 NSU musí byť použité len vo výnimočných situáciách a musí byť dobre zvážené, dôkladne odôvodnené a realizované obozretným spôsobom, s uvedením dotknutých programov a priorít, aby sa zabezpečila transparentnosť a umožnilo sa overovanie a preskúmanie; okrem toho zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia by nemali zhoršovať ťažkosti, ktorým regióny a členské štáty čelia v dôsledku sociálno-ekonomického prostredia alebo ich geografickej polohy a špecifickej situácie v zmysle článkov 174 a 349 ZFEÚ;

10.  domnieva sa, že dohody o partnerstve a programy prijaté v súčasnom programovom období zohľadňujú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a príslušné odporúčania Rady, a tak predstavujú dobrý základ pre to, aby sa v strednodobom horizonte predišlo akýmkoľvek zmenám v programovaní, pokiaľ nedôjde k podstatnému zhoršeniu hospodárskych podmienok;

11.  zdôrazňuje, že časté zmeny programovania by boli kontraproduktívne a treba sa im vyhnúť, aby sa nenarušila správa fondov alebo sa neohrozila stabilita a predvídateľnosť viacročnej investičnej stratégie a čerpanie, aby sa predišlo prípadným negatívnym vplyvom, a to aj pokiaľ ide o čerpanie EŠIF;

12.  víta opatrný prístup Komisie v súvislosti s opätovným programovaním a jej zámer obmedziť opätovné programovanie na nevyhnutné minimum; vyzýva na uplatňovanie tzv. prístupu včasného varovania s cieľom informovať dotknuté členské štáty o začatí postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU, a zdôrazňuje, že každej žiadosti o opätovné programovanie by mala predchádzať konzultácia s monitorovacím výborom;

13.  žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s príslušným členským štátom urobila komplexnú analýzu všetkých dostupných možností iných ako uplatňovanie článku 23 NSU s cieľom riešiť otázky, ktoré môžu viesť k žiadosti o opätovné programovanie;

14.  odsudzuje akékoľvek neprimerané zvýšenie administratívneho zaťaženia a s tým spojených nákladov v prípade všetkých príslušných úrovní správy vzhľadom na krátke lehoty a zložitosť postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU; varuje pred akýmkoľvek prekrývaním postupov opätovného programovania podľa článku 23 NSU s následnými cyklami európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania podľa článku 23 ods. 16 NSU zvážila možnosť prehodnotenia uplatňovania lehôt;

Horizontálne zásady v rámci NSU

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v usmerneniach sa výslovne neodkazuje na všeobecné a horizontálne zásady stanovené v článkoch 4 až 8 NSU, a pripomína, že znenie článku 23 NSU musí tieto zásady zohľadňovať a byť v súlade s nimi, najmä pokiaľ ide o zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia, ako aj o nariadenie a spoločný strategický rámec ako celok; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby objasnila, ako budú tieto zásady konkrétne zohľadnené pri uplatňovaní ustanovení článku 23 NSU;

Nadnárodný rozmer článku 23 NSU

16.  zdôrazňuje, že príčinou nárastu verejného dlhu sú hlavne politiky uplatňované vládami členských štátov, a je vážne znepokojený tým, že neschopnosť adekvátne riešiť makroekonomické problémy na vnútroštátnej úrovni môže uškodiť orgánom na nižšej ako celoštátnej úrovni a príjemcom prostriedkov z EŠIF a žiadateľom o tieto prostriedky;

17.  pripomína, že pravidlá týkajúce sa tematického zamerania stanovené v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 umožňujú určitú mieru flexibility pri riešení potrieb členských štátov a regiónov, a konštatuje, že uplatňovanie článku 23 NSU môže túto flexibilitu obmedzovať; pripomína, že treba zohľadňovať hlavné územné problémy, ako aj zásadu subsidiarity uvedenú v článku 4 ods. 3 NSU;

18.  žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a partnermi v zmysle článku 5 NSU vyhodnocovala vplyv a nákladovú efektívnosť všetkých opatrení, ktoré sa prijmú podľa článku 23 NSU, na regionálnej a miestnej úrovni;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby v prípade akéhokoľvek opätovného programovania boli vždy aktívne zapojené miestne a regionálne orgány, a domnieva sa, že vzhľadom na to, že EŠIF sú úzko späté s dobrou správou hospodárskych záležitostí, by európsky semester mal nadobudnúť územný rozmer tým, že aj doň budú uvedené orgány zapojené;

20.  žiada Komisiu, aby článok 23 NSU vykladala v súlade so zásadou proporcionality tým, že zohľadní skutočnú situáciu tých členských štátov a regiónov, ktoré čelia sociálno-ekonomickým ťažkostiam a v ktorých EŠIF predstavujú značný podiel investícií; zdôrazňuje, že treba predísť ďalšiemu dosahu na členské štáty a regióny, najmä tie, ktoré zaostávajú;

Inštitucionálna koordinácia, transparentnosť a zodpovednosť

21.  pripomína, že silná inštitucionálna koordinácia má zásadný význam pre zabezpečenie správnej komplementárnosti a súčinnosti politík, ako aj pre riadny a stabilný výklad rámca riadnej správy hospodárskych záležitostí a jeho prepojenia s politikou súdržnosti;

22.  vyzýva na primeranú výmenu informácií medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom, ako aj na usporiadanie diskusie na príslušnej politickej úrovni s cieľom zabezpečiť jednotné chápanie, pokiaľ ide o výklad podmienok uplatňovania článku 23 NSU; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby za rozhodovanie podľa článku 23 NSU bola zodpovedná Rada v špeciálnom zložení zameranom na politiku súdržnosti;

23.  domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť tým, že sa Európskemu parlamentu udelí demokratický dohľad nad systémom riadenia v súvislosti s článkom 23 NSU, ktorým sa zavádzajú dôležité obmedzenia v prístupe „zdola nahor“, ktorý je dôležitý prvok politiky súdržnosti;

Pozastavenie platieb

24.  pripomína, že pozastavenie platieb je záležitosť, o ktorej Rada rozhoduje na základe návrhu, ktorý Komisia môže prijať v prípade, že príslušný členský štát nevykoná účinné opatrenia; poukazuje na dôležité právne záruky stanovené v článku 23 NSU na zabezpečenie výnimočnosti mechanizmu pozastavenia;

25.  zdôrazňuje sankčný charakter každého pozastavenia platieb a žiada Komisiu, aby využívala svoju diskrečnú právomoc navrhnúť pozastavenie platieb nanajvýš obozretne a prísne v súlade s článkom 23 ods. 6 NSU, a to po náležitom zvážení všetkých relevantných informácií a prvkov, ktoré vyplynú zo štrukturálneho dialógu, ako aj stanovísk vyjadrených v jeho priebehu;

26.  víta, v súvislosti s kritériami na určenie programov, ktoré sa majú pozastaviť, a s úrovňou pozastavenia v rámci prvej zložky opatrení, opatrný prístup prijatý v usmerneniach, pričom sa zohľadnia hospodárske a sociálne okolnosti členských štátov s prihliadnutím na poľahčujúce faktory podobné tým, aké sa predpokladajú v prípade pozastavení podľa článku 23 ods. 9 NSU;

27.  vyzýva Komisiu, aby stanovila harmonogram na zrušenie pozastavenia podľa článku 23 ods. 8 NSU;

Úloha Európskeho parlamentu v rámci článku 23 NSU

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia neobsahujú žiadny odkaz na úlohu Európskeho parlamentu, napriek tomu, že NSU sa prijalo podľa riadneho legislatívneho postupu, a napriek systematickým výzvam Európskeho parlamentu na posilnenie demokratickej zodpovednosti a kontroly v kontexte správy hospodárskych záležitostí;

29.  domnieva sa, že účasť Európskeho parlamentu ako hlavnej demokratickej záruky správneho uplatňovania článku 23 ods. 15 NSU by sa mala formalizovať na základe jasného postupu, ktorý umožňuje, aby sa s Európskym parlamentom viedli konzultácie vo všetkých etapách, pokiaľ ide o prijatie žiadostí o opätovné programovanie alebo akékoľvek návrhy a rozhodnutia o pozastavení záväzkov alebo platieb;

30.  zdôrazňuje, že je potrebná trvalá, jasná a transparentná spolupráca na medziinštitucionálnej úrovni, a domnieva sa, že takýto postup by mal zahŕňať aspoň tieto kroky:

31.  vyzýva Komisiu, aby podávala správu o vplyve a výsledkoch dosiahnutých pri uplatňovaní článku 23 NSU v kontexte preskúmania jeho uplatňovania v súlade s odsekom 17 tohto článku, a to aj podrobným opísaním toho, do akej miery sa akákoľvek žiadosť o opätovné programovanie zakladala na vykonávaní príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo odporúčaní Rady alebo mala vplyv na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti dostupných EŠIF pre členské štáty v rámci programov finančnej pomoci, ako aj poskytnutím údajov o akýchkoľvek pozastavených sumách a príslušných programoch;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regiónom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ C 375, 20.12.2013, s. 2. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0401. (4) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120. (5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0132. (6) Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.