Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 29. októbra 2015 - Štrasburg
Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) ***I
 Transparentnosť transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov ***I
 Opatrenia prijaté v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ
 Odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh
 Bezpečné používanie diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) v oblasti civilného letectva
 Nové výzvy a stratégie na podporu cestovného ruchu v Európe
 Rozvoj satelitnej technológie umožňujúcej fungovanie systémov celosvetového zaznamenávania letov

Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) ***I
PDF 329kWORD 98k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a ktorým sa zrušuje a nahrádza rozhodnutie Rady 2005/681/SVV (COM(2014)0465 – C8-0110/2014 – 2014/0217(COD))
P8_TA(2015)0386A8-0048/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0465),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0110/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0048/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  vyzýva Komisiu, aby predložila celkovú analýzu administratívnej spolupráce medzi agentúrami Európskej únie a uviedla, kde by takáto spolupráca mohla v budúcnosti vytvárať synergie;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. októbra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o Agentúre Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a ktorým sa nahrádza a zrušuje rozhodnutie Rady 2005/681/SVV

P8_TC1-COD(2014)0217


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/2219.)


Transparentnosť transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov ***I
PDF 333kWORD 107k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o oznamovaní a transparentnosti transakcií spočívajúcich vo financovaní cenných papierov (COM(2014)0040 – C7-0023/2014 – 2014/0017(COD))
P8_TA(2015)0387A8-0120/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0040),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0023/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 7. júla 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0120/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. októbra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

P8_TC1-COD(2014)0017


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/2365.)

(1) Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 56.
(2) Ú. v. EÚ C 271, 19.8.2014, s. 87.


Opatrenia prijaté v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ
PDF 382kWORD 119k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ (2015/2635(RSP))
P8_TA(2015)0388B8-1092/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na právny rámec stanovený Zmluvou o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej článkami 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 21, Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkami 1, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 20, 21, 42, 47, 48 a 52, Európskym dohovorom o ľudských právach, najmä jeho článkami 6, 8, 9, 10 a 13 a judikatúrou európskych súdov týkajúcou sa bezpečnosti, súkromia a slobody prejavu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(1) (ďalej len „uznesenie“),

–  so zreteľom na pracovný dokument z 19. januára 2015 o činnosti v nadväznosti na vyšetrovanie výboru LIBE týkajúce sa hromadného elektronického sledovania občanov EÚ(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 21. apríla 2015 o hromadnom sledovaní,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ (O-000114/2015 – B8-0769/2015 a O-000115/2015 – B8-0770/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v uznesení Európsky parlament vyzval orgány USA a členské štáty, aby zakázali plošné hromadné sledovanie a hromadné spracúvanie osobných údajov občanov, a odsúdil zaznamenanú činnosť spravodajských služieb, ktorá vážne poškodila dôveru európskych občanov a ich základné práva; keďže v uznesení sa vzhľadom na rozsah zaznamenaných programov hromadného sledovania poukazuje na možnú existenciu ďalších motívov, ako sú politická a hospodárska špionáž;

B.  keďže uznesením sa spustil plán „Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku“, s ôsmimi konkrétnymi opatreniami a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci bol poverený, aby do jedného roka Európskemu parlamentu predložil správu o tom, do akej miery boli odporúčania dodržiavané;

C.  keďže v pracovnom dokumente z 19. januára 2015 sa informuje o vývoji po prijatí uznesenia spolu s odhaleniami údajného pokračujúceho hromadného elektronického sledovania a o stave vykonávania navrhovaného „Európskeho habeas corpus v digitálnej oblasti“, naznačujúc obmedzenú reakciu inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán, ktoré boli vyzvané, aby konali;

D.  keďže v uznesení Európsky parlament vyzval Komisiu a ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby konali na základe odporúčaní v súlade s článkom 265 ZFEÚ („nečinnosť“);

E.  keďže portál Wikileaks nedávno zverejnil cielené sledovanie komunikácie posledných troch francúzskych prezidentov, ako aj ministrov francúzskej vlády a francúzskeho veľvyslanca v USA; keďže táto strategická a hospodárska špionáž zo strany NSA sa počas posledných desiatich rokov vykonávala vo veľkom rozsahu a bola zameraná na všetky francúzske štátne štruktúry, ako aj najväčšie francúzske spoločnosti;

F.  keďže v správe osobitného spravodajcu o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu sa uvádza, že šifrovanie a anonymita zabezpečujú súkromie a bezpečnosť, ktoré sú nevyhnutné na výkon práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku; keďže v uvedenej správe sa tiež uvádza, že akékoľvek zákazy šifrovania a anonymity sa musia prísne obmedziť v súlade so zásadami zákonnosti, potrebnosti, proporcionality a legitímnosti cieľa;

1.  víta vyšetrovania zo strany nemeckého Spolkového snemu, Rady Európy, OSN a brazílskeho senátu, diskusie vo viacerých ďalších národných parlamentoch a prácu mnohých aktérov občianskej spoločnosti, ktoré prispeli k zvyšovaniu všeobecného povedomia o hromadnom elektronickom sledovaní;

2.  vyzýva členské štáty EÚ, aby upustili od akýchkoľvek obvinení Edwarda Snowdena z trestného činu, poskytli mu ochranu, a tým zabránili jeho vyhosteniu alebo vydaniu tretími stranami, čím uznajú jeho status oznamovateľa a medzinárodného obhajcu ľudských práv;

3.  je však mimoriadne sklamaný z celkového nedostatočného pocitu naliehavosti a ochoty, ktorý je možné vidieť u väčšiny členských štátov a inštitúcií EÚ z hľadiska skutočného riešenia problémov, na ktoré sa v uznesení poukazuje, a vykonávania konkrétnych odporúčaní v ňom uvedených, ako aj nedostatku transparentnosti voči Európskemu parlamentu a dialógu s ním;

4.  je znepokojený niektorými nedávno prijatými zákonmi v niektorých členských štátoch, ktoré rozširujú možnosti sledovania zo strany spravodajských orgánov vrátane nového francúzskeho zákona o spravodajskej činnosti, ktorý prijalo Národné zhromaždenie 24. júna 2015 a ktorého niekoľko ustanovení podľa Komisie vyvoláva vážne právne otázky, v Spojenom kráľovstve je to prijatie zákona o uchovávaní údajov a vyšetrovacích právomociach z roku 2014 a následné súdne rozhodnutie o protiprávnosti a neuplatňovaní niektorých článkov a v Holandsku návrhy nových právnych predpisov, ktorými sa novelizuje zákon o spravodajských a bezpečnostných službách z roku 2002; opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že ich súčasné a budúce právne rámce a mechanizmy dohľadu, ktorými sa riadia činnosti spravodajských agentúr, budú v súlade s normami Európskeho dohovoru o ľudských právach a všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie;

5.  víta skutočnosť, že sa v nemeckom Spolkovom sneme začalo vyšetrovanie hromadného sledovania; vyjadruje vážne znepokojenie nad odhaleniami hromadného sledovania telekomunikačnej a internetovej prevádzky v rámci Únie zo strany nemeckej zahraničnej spravodajskej agentúry BND v spolupráci s NSA; považuje to za porušenie zásady lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

6.  žiada svojho predsedu, aby vyzval generálneho tajomníka Rady Európy, aby začal postup podľa článku 52, podľa ktorého na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy „každá Vysoká zmluvná strana poskytne vysvetlenie o spôsobe, akým jej vnútroštátne právo zabezpečuje účinné vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru“;

7.  domnieva sa, že doterajšia reakcia Komisie na uznesenie nie je vzhľadom na rozsah odhalení zďaleka adekvátna; vyzýva Komisiu, aby konala na základe výziev vyjadrených v uznesení najneskôr do decembra 2015; vyhradzuje si právo podať žalobu za nečinnosť alebo uložiť určité rozpočtové prostriedky pre Komisiu do rezervy, kým sa Komisia nebude náležite zaoberať všetkými odporúčaniami;

8.  zdôrazňuje význam rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) z 8. apríla 2014 o vyhlásení neplatnosti smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov; pripomína, že Súdny dvor uviedol, že zásah tohto nástroja do základného práva na súkromie musí byť obmedzený len na nevyhnutnú mieru; zdôrazňuje skutočnosť, že tento rozsudok obsahuje nový prvok v tom, že Súdny dvor výslovne odkazuje na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa otázky „všeobecných programov sledovania“ a teraz účinne začleňuje rovnaké zásady, vyplývajúce z tejto konkrétnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, do práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že preto treba očakávať, že aj Súdny dvor bude v budúcnosti uplatňovať tie isté odôvodnenia pri posudzovaní platnosti iných legislatívnych aktov EÚ a členských štátov podľa charty v rovnakej oblasti „všeobecných programov sledovania“;

Balík opatrení na ochranu údajov

9.  víta začatie neformálnych medziinštitucionálnych rokovaní o návrhu všeobecného nariadenia o ochrane údajov a prijatie všeobecného smerovania k návrhu smernice o ochrane údajov Radou; pripomína svoj úmysel uzavrieť v roku 2015 rokovania o balíku opatrení na ochranu údajov;

10.  pripomína Rade jej záväzok dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k návrhom Komisie; pripomína najmä, že úroveň poskytovanej ochrany by nemala byť nižšia, ako je už stanovená v smernici 95/46/ES;

11.  zdôrazňuje, že nariadenie o ochrane údajov a smernica o ochrane údajov sú nevyhnutné na ochranu základných práv jednotlivcov, a preto ich treba vnímať ako balík opatrení, ktoré treba prijať súčasne, s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti v súvislosti so spracúvaním údajov v EÚ poskytovali vysokú úroveň ochrany za každých okolností; zdôrazňuje, že pri prijímaní balíka opatrení musí byť splnený cieľ posilniť práva a ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov;

Zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA

12.  konštatuje, že od prijatia uznesenia sa rokovania so Spojenými štátmi o rámcovej dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely presadzovania práva (ďalej len „zastrešujúca dohoda“) ukončili a návrh dohody bol parafovaný;

13.  víta snahy vlády USA obnoviť dôveru prostredníctvom zastrešujúcej dohody, a najmä víta skutočnosť, že zákon o súdnej náprave z roku 2015 bol úspešne prijatý Snemovňou reprezentantov 20. októbra 2015, čím sa zdôraznili významné a pozitívne kroky, ktoré USA prijali v reakcii na obavy EÚ; nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť pre občanov EÚ/osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v EÚ a sú prenášané do USA, rovnaké práva vo všetkých rovnakých okolnostiach v rámci účinnej súdnej nápravy bez akejkoľvek diskriminácie medzi občanmi EÚ a USA; vyzýva Senát USA, aby prijal právne predpisy, ktoré to zaručia; zdôrazňuje, že jednou z podmienok podpísania a uzavretia zastrešujúcej dohody je prijatie zákona o súdnej náprave v Kongrese USA;

Bezpečný prístav

14.  pripomína, že v uznesení sa žiada okamžité pozastavenie rozhodnutia o bezpečnom prístave, pretože neposkytuje primeranú ochranu osobných údajov občanov EÚ;

15.  pripomína, že akákoľvek medzinárodná dohoda, ktorú uzavrela EÚ, má prednosť pred sekundárnym právom EÚ, a preto zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zastrešujúca dohoda neobmedzovala práva a záruky dotknutej osoby vzťahujúce sa na prenos údajov v súlade s právom EÚ; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila, ako presne by sa zastrešujúca dohoda vzájomne ovplyvňovala s právnym rámcom EÚ na ochranu údajov a aký dosah by mala na tento právny rámec, a to vrátane súčasného rámcového rozhodnutia Rady, smernice o ochrane údajov (95/46/ES) a budúcej smernice a nariadenia o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby pred začatím ratifikačného postupu predložila Európskemu parlamentu správu o právnom posúdení tejto záležitosti;

16.  pripomína, že Komisia vo svojich oznámeniach z 27. novembra 2013 o fungovaní bezpečného prístavu adresovala Spojeným štátom 13 odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú úroveň ochrany;

17.  víta skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vyhlásil rozhodnutie Komisie o primeranosti 2000/520/ES o bezpečnom prístave USA za neplatné; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie potvrdilo dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nedostatok primeranej úrovne ochrany tohto nástroja; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky osobné údaje prenášané do USA podliehali účinnej úrovni ochrany, ktorá je v zásadne ekvivalentná tej, ktorá sa zaručuje v EÚ;

18.  namieta proti skutočnosti, že Európsky parlament nedostal žiadne formálne oznámenie Komisie o stave vykonávania 13 odporúčaní, a to napriek jej vyhláseniu, že tak urobí do leta 2014; zdôrazňuje, že v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o zrušení rozhodnutia 2000/520/ES je teraz nevyhnutné, aby Komisia poskytla podrobné aktuálne informácie o už uskutočnených rokovaniach a dôsledkoch rozsudku na ďalšie rokovania, ktoré boli oznámené; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne reagovala na alternatívy k bezpečnému prístavu a na dôsledky rozsudku na akékoľvek iné nástroje na prenos osobných údajov do USA, a podala o tom správu do konca roka 2015;

19.  nalieha na Komisiu, aby zhodnotila právny dosah a dôsledky rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci Schrems (C-362/14) vo vzťahu k akýmkoľvek dohodám s tretími krajinami umožňujúcim prenos osobných údajov, ako sú napríklad dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), dohody o osobnom zázname o cestujúcom (PNR), zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA a iné nástroje v rámci práva EÚ, ktoré zahŕňajú zber a spracovanie osobných údajov;

Demokratický dohľad

20.  plne rešpektujúc skutočnosť, že národné parlamenty majú plnú právomoc v oblasti dohľadu nad národnými spravodajskými službami, vyzýva všetky národné parlamenty, ktoré tak ešte neurobili, aby dôkladne prehodnotili a zaviedli účinný dohľad nad činnosťami spravodajských služieb a zabezpečili, aby výbory/orgány vykonávajúce tento dohľad mali dostatočné zdroje, technické odborné znalosti, právne prostriedky a prístup ku všetkým príslušným dokumentom, aby mohli účinne a nezávisle vykonávať dohľad nad spravodajskými službami a výmenou informácií s inými zahraničnými spravodajskými službami; opätovne vyjadruje svoj záväzok úzko spolupracovať s národnými parlamentmi na zavedení účinných mechanizmov dohľadu vrátane výmeny najlepších postupov a spoločných noriem;

21.  má v úmysle nadviazať na konferenciu o demokratickom dohľade nad spravodajskými službami v Európskej únii, ktorá sa konala 28. a 29. mája 2015, a pokračovať v úsilí zameranom na zabezpečenie výmeny najlepších postupov v oblasti dohľadu nad spravodajskými službami v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi; víta spoločné závery spolupredsedov tejto konferencie, ktorí ohlásili svoj zámer zorganizovať o dva roky nadväzujúcu konferenciu;

22.  domnieva sa, že existujúce nástroje spolupráce medzi orgánmi dohľadu, napríklad Európska sieť vnútroštátnych orgánov dohľadu nad spravodajskými službami (ENNIR), by sa mali podporovať a ich využívanie by sa malo zintenzívniť, napríklad využitím potenciálu platformy IPEX na výmenu informácií medzi národnými parlamentmi, v súlade s jej rozsahom pôsobnosti a technickými možnosťami;

23.  pripomína svoju výzvu na pozastavenie dohody o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť spoločné vymedzenie „národnej bezpečnosti“, aby EÚ a jej členské štáty mohli zabezpečiť právnu istotu; konštatuje, že chýbajúce jasné vymedzenie poskytuje priestor na svojvôľu a porušovanie základných práv a zásady právneho štátu zo strany vedúcich predstaviteľov a spravodajských služieb v EÚ;

25.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby do právnych predpisov, ktoré umožňujú zhromažďovanie osobných údajov alebo sledovanie európskych občanov, zaviedli ustanovenia o obmedzení a predĺžení platnosti; zdôrazňuje, že takéto ustanovenia sú nevyhnutnou zárukou zabezpečenia toho, že nástroj, ktorý zasahuje do súkromia, bude pravidelne preskúmavaný, pokiaľ ide o jeho potrebnosť a primeranosť v demokratickej spoločnosti;

Obnovenie dôvery

26.  zdôrazňuje, že zdravé vzťahy medzi EÚ a USA sú absolútne nevyhnutné pre oboch partnerov; konštatuje, že odhalenia týkajúce sa sledovania narušili podporu verejnosti tomuto vzťahu, a zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia na zabezpečenie obnovy dôvery, najmä pokiaľ ide o naliehavú potrebu spolupráce v mnohých geopolitických otázkach spoločného záujmu; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné dohodnúť celkové riešenie medzi USA a EÚ, ktoré bude dodržiavať základné práva;

27.  víta nedávne legislatívne a súdne rozhodnutia v USA s cieľom obmedziť hromadné sledovanie NSA vrátane prijatia zákona USA o slobode v Kongrese bez akýchkoľvek zmien ako výsledok kompromisu medzi oboma komorami a oboma stranami a rozhodnutie odvolacieho súdu pre druhý obvod o programe zberu telefónnych záznamov NSA, ľutuje však, že tieto rozhodnutia sa týkajú najmä občanov USA, pričom situácia občanov EÚ sa nemení;

28.  domnieva sa, že každé rozhodnutie o použití technológie sledovania by malo byť založené na podrobnom posúdení potrebnosti a primeranosti; víta výsledky výskumného projektu SURVEILLE, ktorý ponúka metodiku posudzovania technológií sledovania pri zohľadnení zákonných, etických a technických otázok;

29.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prispieť k vypracovaniu medzinárodných noriem/zásad na úrovni OSN v súlade s Medzinárodným paktom OSN o občianskych a politických právach s cieľom vytvoriť globálny rámec na ochranu údajov vrátane osobitných obmedzení so zreteľom na zber údajov na účely národnej bezpečnosti;

30.  je presvedčený, že len v prípade vytvorenia dôveryhodných noriem na globálnej úrovni je možné predísť pretekom v „zbrojení“ v oblasti sledovania;

Súkromné spoločnosti

31.  víta iniciatívy súkromného sektora IKT, pokiaľ ide o vývoj kryptografických bezpečnostných riešení a internetových služieb zlepšujúcich súkromie; podnecuje pokračujúci vývoj užívateľsky jednoduchých nastavení aplikácií, ktoré zákazníkom umožňujú spravovať, ako a s kým si vymieňajú informácie; berie na vedomie, že viaceré spoločnosti tiež oznámili plány, že umožnia end-to-end šifrovanie v reakcii na odhalenia týkajúce sa hromadného sledovania;

32.  pripomína, že v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES členské štáty nesmú poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu uložiť žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani všeobecnú povinnosť aktívne vyhľadávať fakty alebo okolnosti poukazujúce na nelegálne aktivity; pripomína najmä, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (poskytovateľov prístupu k internetu v jednom prípade a sociálnej sieti v druhom prípade), a spresnil, že akýkoľvek súdny príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

33.  víta uverejnenie správ informačných a telekomunikačných spoločností o transparentnosti týkajúcich sa žiadostí vlád o prístup k údajom používateľov; vyzýva členské štáty, aby zverejnili štatistiky o ich žiadostiach smerovaných súkromným spoločnostiam o informácie týkajúce sa súkromných používateľov;

Dohoda o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP)

34.  vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia ignorovala jasnú žiadosť Európskeho parlamentu o pozastavenie dohody o TFTP, keďže neboli poskytnuté žiadne jasné informácie na objasnenie toho, či k údajom SWIFT majú prístup akékoľvek ďalšie orgány vlády USA mimo TFTP; má v úmysle zohľadniť túto skutočnosť pri udeľovaní súhlasu s medzinárodnými dohodami v budúcnosti;

Iné výmeny osobných údajov s tretími krajinami

35.  zdôrazňuje svoju pozíciu, že všetky dohody, mechanizmy a rozhodnutia o primeranosti týkajúce sa výmen s tretími krajinami zahŕňajúcimi osobné údaje si vyžadujú prísne monitorovanie a okamžité následné opatrenia zo strany Komisie ako strážkyne zmlúv;

36.  víta vyhlásenie EÚ a USA z Rigy z 3. júna 2015 o posilnení transatlantickej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom sa signatári zaviazali zlepšiť vykonávanie dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA (MLAT), uzavrieť jej preskúmanie podľa dohody a usporiadať semináre na prediskutovanie týchto otázok s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; zdôrazňuje, že dohody o vzájomnej právnej pomoci (MLAT) sú nástrojom, na základe ktorého by mali orgány presadzovania práva členských štátov spolupracovať s orgánmi tretích krajín; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ a vládu USA, aby dodržali uvedené záväzky s cieľom čo najskôr uzatvoriť posúdenie MLAT medzi EÚ a USA;

37.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do konca roku 2015 podala správu o zistených nedostatkoch v jednotlivých nástrojoch používaných na medzinárodné prenosy dát, pokiaľ ide o prístup orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb tretích krajín, a o prostriedkoch na riešenie týchto nedostatkov, aby sa zabezpečila kontinuita požadovanej zodpovedajúcej ochrany osobných údajov z EÚ prenášaných do tretích krajín;

Ochrana právneho štátu a základných práv občanov EÚ / posilnená ochrana oznamovateľov korupcie a novinárov

38.  domnieva sa, že základné práva občanov EÚ sú naďalej ohrozené, a že sa urobilo príliš málo na zabezpečenie ich úplnej ochrany v prípade elektronického hromadného sledovania; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri zabezpečovaní ochrany oznamovateľov korupcie a novinárov;

39.  odsudzuje skutočnosť, že mnohé programy hromadného a rozsiahleho sledovania sa javia ako motivované hospodárskymi záujmami spoločností, ktoré vyvíjajú a prevádzkujú tieto programy, ako to bolo v prípade ukončenia programu cieleného sledovania NSA s názvom Thinthread a jeho nahradenia programom rozsiahleho sledovania Trailblazer, ktorý bol outsourcovaný na SAIC v roku 2001;

40.  opakuje svoje vážne znepokojenie v súvislosti s prácou výboru Rady Európy pre Dohovor o počítačovej kriminalite pri výklade článku 32 Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (Budapeštiansky dohovor), ktorý sa týka cezhraničného prístupu k uloženým počítačovým údajom na základe súhlasu, alebo ak sú verejne dostupné, a nesúhlasí so záverom dodatkového protokolu alebo pokynov, ktorých zámerom je rozšíriť rozsah tohto ustanovenia nad súčasný režim zriadený týmto dohovorom, ktorý už predstavuje veľkú výnimku zo zásady teritoriality, lebo by mohol viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov presadzovania práva k serverom a počítačom, ktoré sa nachádzajú v iných jurisdikciách bez toho, aby sa odvolával na dohody o vzájomnej právnej pomoci a iné nástroje súdnej spolupráce, ktoré majú zaručiť základné práva pre jednotlivcov vrátane ochrany údajov a ich riadneho spracovania; zdôrazňuje, že EÚ uplatnila svoje právomoci v oblasti počítačovej kriminality a že by sa preto mali rešpektovať výsady Komisie i Európskeho parlamentu;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na žiadosť Európskeho parlamentu o vykonanie posúdenia komplexného európskeho programu ochrany oznamovateľov korupcie, a vyzýva ju, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie na túto tému;

42.  víta uznesenie o zlepšení ochrany informátorov, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 23. júna 2015, a najmä jeho bod 9 o význame oznamovania pre zabezpečenie dodržiavania zákonných limitov stanovených pre sledovanie, a jeho bod 10, v ktorom vyzýva EÚ, aby prijala zákony na ochranu oznamovateľov korupcie zahŕňajúce aj zamestnancov národných bezpečnostných a spravodajských služieb a súkromných firiem pôsobiacich v tejto oblasti, a na udelenie azylu, podľa možností v rámci vnútroštátneho práva, oznamovateľom korupcie ohrozeným odvetnými opatreniami v ich vlastných krajinách za predpokladu, že ich odhalenia sú oprávnené na ochranu podľa zásad obhajovaných zhromaždením;

43.  zdôrazňuje, že hromadné sledovanie je vážnym narušením dôvernosti informácií v prípade regulovaných povolaní vrátane lekárov, novinárov a právnikov; zdôrazňuje najmä práva občanov EÚ na ochranu pred akýmkoľvek sledovaním súkromnej komunikácie s právnikmi, ktorá by bola porušením Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článkov 6, 47 a 48, a smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie o ochrane dôvernej komunikácie v povolaniach so zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť;

44.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa zosúladenia všetkých nástrojov na zber osobných údajov na účely ochrany, zisťovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov vrátane terorizmu v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov (veci C-293/12 a C-594/12) a zo 6. októbra 2015 o bezpečnom prístave (vec C-362/14); upozorňuje najmä na odseky 58 a 59 rozsudku o uchovávaní údajov a na odseky 93 a 94 rozsudku o bezpečnom prístave, v ktorých sa jasne požaduje cielený prístup k zberu údajov namiesto celoplošného zberu;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že najnovšia judikatúra, a najmä rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov, jasne stanovujú ako právnu požiadavku preukázanie nevyhnutnosti a primeranosti akýchkoľvek opatrení zahŕňajúcich zber a používanie osobných údajov, ktoré potenciálne porušujú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu údajov; považuje za poľutovaniahodné, že politické úvahy často narúšajú dodržiavanie týchto právnych zásad v rámci rozhodovacieho procesu; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho programu lepšej právnej regulácie zabezpečila, aby všetky právne predpisy EÚ mali vysokú kvalitu, spĺňali všetky právne normy a judikatúru a boli v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; odporúča, aby posúdenie vplyvu všetkých opatrení na presadzovanie práva a bezpečnostných opatrení zahŕňajúcich používanie a zber osobných údajov vždy obsahovalo posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti;

Európska stratégia pre väčšiu nezávislosť informačných technológií

46.  je sklamaný nedostatočnou činnosťou Komisie, pokiaľ ide o preskúmanie podrobných odporúčaní z uznesenia týkajúcich sa zlepšení bezpečnosti IT a súkromia na internete v EÚ;

47.  víta doterajšie kroky na posilnenie bezpečnosti informačných technológií (IT) Európskeho parlamentu uvedené v akčnom pláne o bezpečnosti IKT v EP vypracovanom GR ITEC; žiada, aby toto úsilie pokračovalo a aby sa v plnom rozsahu a čo najskôr vykonali odporúčania uvedené v uznesení; žiada o nový prístup a v prípade potreby o legislatívne zmeny v oblasti verejného obstarávania na posilnenie bezpečnosti IT inštitúcií EÚ; žiada o systematické nahradenie proprietárneho softvéru auditovateľným a overiteľným slobodným softvérom vo všetkých inštitúciách EÚ a na zavedenie povinného výberového kritéria pre slobodný softvér do všetkých budúcich výberových konaní v oblasti IKT a skutočnú dostupnosť šifrovacích nástrojov;

48.  dôrazne opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci nových iniciatív, ako je digitálny jednotný trh, vypracovala európska stratégia pre väčšiu nezávislosť IT a súkromia na internete, ktorá posilní priemysel IT v EÚ;

49.  plánuje predložiť ďalšie odporúčania v tejto oblasti v nadväznosti na svoju konferenciu o ochrane súkromia na internete posilnením bezpečnosti IT a autonómie EÚ v oblasti IT, ktorá sa uskutoční koncom roka 2015, pričom bude vychádzať z nálezov nedávnej štúdie STOA o hromadnom sledovaní používateľov IT;

Demokratická a neutrálna správa internetu

50.  víta cieľ Komisie, aby sa z EÚ stal referenčný subjekt v oblasti správy internetu, a jej víziu modelu správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán, ako bolo zdôraznené na celosvetovom stretnutí mnohých zainteresovaných strán o budúcnosti riadenia internetu (NETMundial) v apríli 2014 v Brazílii; očakáva výsledok prebiehajúcej medzinárodnej práce v tejto oblasti, a to aj v rámci Fóra pre správu internetu;

51.  varuje pred jasným zhoršovaním sa situácie základného práva na súkromie a ochranu údajov v situácii, keď sa každá informácia o ľudskom správaní považuje za potenciálne užitočnú v boji proti budúcim trestným činom, čo má nutne za následok kultúru hromadného sledovania, v ktorej sa každý občan považuje za potenciálne podozrivého, čo vedie k zhoršovaniu súdržnosti spoločnosti a dôvery;

52.  má v úmysle zohľadniť zistenia Agentúry pre základné práva z hĺbkového výskumu ochrany základných práv v súvislosti so sledovaním, a najmä súčasnej právnej situácie fyzických osôb, čo sa týka nápravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmito praktikami;

Následné opatrenia

53.  poveruje svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby naďalej monitoroval vývoj v tejto oblasti a činnosť v nadväznosti na odporúčania uvedené v uznesení;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(2) PE546.737v01-00.


Odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh
PDF 269kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce (2015/2820(RSP))
P8_TA(2015)0389B8-1093/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce, ktorý predložila Komisia 17. septembra 2015 (COM(2015)0462),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu 2015 (COM(2014)0902),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(1),

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) z 9. marca 2015 s názvom Ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti na rok 2015: politické usmernenia pre politiku zamestnanosti a sociálnu politiku(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(3),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám,

–  so zreteľom na správu Európskej siete pre sociálnu politiku (ESPN) s názvom Integrovaná podpora pre dlhodobo nezamestnaných: štúdia národných politík – 2015 (Integrated support for the long-term unemployed: A study of national policies – 2015),

–  so zreteľom na otázku Rade o integrácii dlhodobo nezamestnaných na trh práce (O-000121/2015 – B8-1102/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v dôsledku hospodárskej krízy a jej následkov sa dlhodobá nezamestnanosť od roku 2007 zdvojnásobila a tvorí polovicu z celkovej nezamestnanosti, resp. dotýka sa viac než 12 miliónov ľudí, čo predstavuje 5 % ekonomicky činného obyvateľstva EÚ; keďže v roku 2014 bolo viac ako 60 % dlhodobo nezamestnaných osôb bez práce už minimálne dva po sebe idúce roky;

B.  keďže miera dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši, od 1,5 % v Rakúsku po 19,5 % v Grécku; keďže členské štáty s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti sú Taliansko, Portugalsko, Slovensko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko; keďže oživenie hospodárstva musí nabrať na obrátkach, pretože v súčasnosti neprináša dostatočné stimuly na podstatné zníženie vysokej miery štrukturálnej nezamestnanosti;

C.  keďže neregistrácia značného podielu dlhodobo nezamestnaných a metodické chyby zberu údajov vedú k tomu, že v oficiálnych štatistikách sa situácia podceňuje;

D.  keďže dlhodobá nezamestnanosť často vedie k chudobe, nerovnostiam a sociálnemu vylúčeniu a neúmerne postihuje zraniteľné osoby, ktoré sú na trhu práce v znevýhodnenej pozícii;

E.  keďže dlhodobá nezamestnanosť postupne vzďaľuje ľudí od trhu práce z dôvodu straty zručností, profesionálnych kontaktov a pracovného rytmu a môže viesť k špirále odpútavania sa od spoločnosti, domáceho napätia a pocitov odcudzenia; keďže každý rok pätina dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa neúspešne snažili nájsť si prácu, stratia motiváciu i záujem o aktívne hľadanie pracovného miesta;

F.  keďže dôsledky dlhodobej nezamestnanosti sú obzvlášť závažné v domácnostiach s nezamestnanými osobami, čo často vedie k nízkej dosiahnutej úrovni vzdelania, odtrhnutiu od „sveta práce“, zvýšeným psychickým a zdravotným problémom, sociálnemu vylúčeniu a v najhorších prípadoch i k chudobe, ktorá prechádza z generácie na generáciu;

G.  keďže obdobia dlhodobej nezamestnanosti majú často dlhodobý negatívny vplyv na vyhliadky týkajúce sa zamestnania, kariérny postup, príjmový profil či dôchodok („trvalé následky“);

H.  keďže dlhodobá nezamestnanosť znamená pre spoločnosť obrovské náklady, pretože predstavuje plytvanie zručnosťami a zvýšené sociálne výdavky, ako aj nepeňažné náklady súvisiace s veľkým množstvom ľudí, ktorí strácajú sebadôveru a nedosahujú svoj osobný potenciál, a s úbytkom sociálnej súdržnosti;

I.  keďže pretrvávajúca vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti ohrozuje úsilie o dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to zabezpečenie 75 % zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov a zníženie počtu osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením o minimálne 20 miliónov;

J.  keďže udržanie zručností v prípade straty pracovného miesta, ako aj vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia so zameraním na budúce potreby v oblasti kvalifikácií, sú dôležitým prvkom predchádzania dlhodobej nezamestnanosti a jej nápravy;

K.  keďže toto odporúčanie nesie známky podobnosti so zárukou pre mladých ľudí; keďže je potrebné poučiť sa z počiatočných skúseností získaných v oblasti realizácie záruky pre mladých ľudí;

1.  víta iniciatívu Komisie navrhnúť odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; zdôrazňuje, že skoršie vypracovanie tohto návrhu a dosiahnutie dohody v Rade by bolo mohlo čiastočne zabrániť dlhodobej nezamestnanosti, ktorej sme teraz svedkami; vyjadruje obavu, že odporúčanie Rady nemusí byť dostatočné na urýchlenú nápravu situácie dlhodobo nezamestnaných, a nabáda členské štáty, aby plnili svoje záväzky;

2.  podporuje tri hlavné zložky návrhu: i) ambiciózne posilnenie registrácie dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom poskytovateľa služieb zamestnanosti so zameraním na úplné pokrytie; ii) posúdenie individuálneho potenciálu, potrieb a preferencie pracovného miesta dlhodobo nezamestnaných pred dosiahnutím 18 mesiacov nezamestnanosti; a iii) poskytnutie konkrétne prispôsobenej, vyváženej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“ medzi dlhodobo nezamestnanými osobami a príslušnými poskytovateľmi služieb najneskôr po tom, ako dotknutá osoba dosiahla 18 mesiacov nezamestnanosti; zdôrazňuje však, že individuálne posúdenie by sa malo vykonať ešte pred tým, než dotknutá osoba dosiahne 12 mesiacov nezamestnanosti, aby sa zaistilo, že dohodu o pracovnej integrácii možno uzavrieť pred tým, než dosiahne 18 mesiacov nezamestnanosti; trvá na tom, že trojfázový prístup by v príslušných prípadoch nemal opomenúť zapojenie neštátnych subjektov – ako sú mimovládne organizácie v sociálnej oblasti, ktoré pracujú s dlhodobo nezamestnanými – do celého procesu;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť všetkým dlhodobo nezamestnaným vrátane tých, ktorí nie sú registrovaní, a nielen osobám, ktoré sú nezamestnané 18 mesiacov alebo dlhšie; považuje za prvoradé, aby politiky členských štátov zamerané na krátkodobú nezamestnanosť (menej ako 12 mesiacov) a nezamestnanosť mladých ľudí (vrátane záruky pre mladých ľudí) plne zodpovedali politikám zameraným na riešenie dlhodobej nezamestnanosti;

4.  podporuje výzvu na úzku spoluprácu medzi všetkými stranami zapojenými do opätovného začleňovania dlhodobo nezamestnaných osôb (v príslušných prípadoch i vrátane organizácií občianskej spoločnosti) a na účinnú koordináciu týchto strán a požaduje vytvorenie kontaktných miest, kde by mali nezamestnané osoby k dispozícii jedného prideleného manažéra („jednotné kontaktné miesto“), pričom v prípade zmeny režimu podpory pre nezamestnanú osobu nesmie byť úsilie o opätovné začlenenie narušené;

5.  zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu pri posudzovaní schopností a potrieb dlhodobo nezamestnaných, pokiaľ ide o ich opätovné začlenenie do trhu práce, čo je prístup, ktorým by sa mali rešpektovať ich existujúce práva a mala by sa zohľadňovať ich širšia osobná situácia a akékoľvek súvisiace potreby; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočný a vysoko kvalifikovaný personál, ktorý dokáže dlhodobo nezamestnaným, ktorí predstavujú rôznorodú skupinu, ponúknuť individuálny prístup;

6.  berie na vedomie odporúčanie na zavedenie písomnej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“, ktorá by objasnila príslušné práva a povinnosti tak nezamestnanej osoby, ako aj úradov zastúpených príslušným manažérom, a tým by stanovila jasné očakávania pre všetky zúčastnené strany, bola by k nezamestnanému spravodlivá a rešpektovala by jeho osobné kvalifikácie a práva ako pracovníka; naliehavo žiada, aby sa táto dohoda pravidelne aktualizovala;

7.  považuje za kľúčové, aby všetky programy opätovného začlenenia dlhodobo nezamestnaných osôb boli zamerané na potreby trhu práce a formulované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; vyzýva členské štáty, aby motivovali zamestnávateľov, a to aj v duchu sociálnej zodpovednosti podnikov, aby sa aktívne zapájali do ponuky voľných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných a aby v prípade potreby určili mentorov, ktorí umožnia hladké opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu; vyzýva, aby poskytovatelia služieb zamestnanosti členských štátov podporovali MSP pri zabezpečovaní tohto mentoringu; pripomína, že dlhodobo nezamestnaní potrebujú nielen pracovné miesta, ale aj komplexné poradenstvo a prípravu na úspešný návrat na trh práce;

8.  vyzýva členské štáty, aby prepojili financovanie svojich vnútroštátnych politík zameraných na riešenie dlhodobej nezamestnanosti z prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, so zodpovedajúcim vnútroštátnym financovaním; zdôrazňuje, že rozpočtové obmedzenia, ktorým čelia niektoré členské štáty (najmä štáty, v ktorých prebiehajú programy hospodárskych úprav), nesmú brániť urýchlenému vykonávaniu odporúčania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchleho prístupu k financovaniu EÚ a aby v prípade možnosti mobilizovala dodatočné prostriedky, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch je potrebné poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie administratívnej kapacity poskytovateľov služieb zamestnanosti;

9.  žiada najmä zlepšenie finančných a administratívnych kapacít verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie toho, aby mohli pri implementácii tohto návrhu plniť ústrednú úlohu;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, ako možno podporiť osobitné programy odbornej prípravy na pracovisku, ako aj rozvoj podnikania a investičné plány, ktorými sa vytvoria udržateľné, kvalitné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných;

11.  zdôrazňuje, že na účinné vykonávanie odporúčania je prvoradá úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a na vnútroštátnej úrovni medzi (odvetvovými) sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi nezamestnaných, miestnymi a regionálnymi orgánmi, verejnými a súkromnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti, poskytovateľmi sociálnej a zdravotnej starostlivosti a miestnymi a regionálnymi inštitútmi vzdelávania a odbornej prípravy, tak ako je kľúčové i aktívne zapojenie zamestnávateľov v záujme lepšieho pochopenia podnikateľských požiadaviek a potrieb;

12.  pripomína svoju pozíciu k rozhodnutiu Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov, v ktorej sa zdôrazňujú konkrétne opatrenia na ochranu dlhodobo nezamestnaných pred sociálnym vylúčením a na ich opätovné začlenenie do trhu práce, a to pri náležitom dodržiavaní zmlúv;

13.  vyzýva členské štáty, aby pri formulovaní svojho vnútroštátneho prístupu k riešeniu dlhodobej nezamestnanosti zohľadňovali regionálne rozdiely vrátane rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

14.  víta návrh Komisie vytvoriť prostredníctvom európskeho semestra a Výboru pre zamestnanosť viacstranný dohľad nad vykonávaním odporúčania; trvá na tom, aby bol tento dohľad dôkladný a v prípade potreby po ňom nasledovali pokyny v odporúčaniach členských štátov pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby uľahčila postupy vzájomného učenia, ktoré umožňujú prepojenie týchto členských štátov s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti s tými, ktoré sú úspešné pri urýchlenom opätovnom začleňovaní (dlhodobo) nezamestnaných do svojich trhov práce;

15.  vyzýva ministrov práce a sociálnych vecí, aby zohľadnili námety Európskeho parlamentu pred tým, než dosiahnu dohodu o odporúčaní;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0068.
(2) Dokument Rady 6147/15.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.


Bezpečné používanie diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) v oblasti civilného letectva
PDF 371kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva (2014/2243(INI))
P8_TA(2015)0390A8-0261/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2014 s názvom Nová éra letectva – otvorenie trhu leteckej dopravy pre bezpečné a udržateľné používanie systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel na civilné účely (COM(2014)0207),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 4 ods. 2 písm. g), článok 16 a hlavu VI,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 7 a  8,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Nová éra letectva – otvorenie trhu leteckej dopravy pre bezpečné a udržateľné používanie systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel na civilné účely,

–  so zreteľom na záverečnú správu európskej riadiacej skupiny pre diaľkovo riadené letecké systémy s názvom Plán integrácie civilných diaľkovo riadených leteckých systémov do európskeho systému leteckej dopravy,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Rigy o diaľkovo riadených lietadlách (drónoch) s názvom Formovanie budúcnosti letectva,

–  so zreteľom na správu Snemovne lordov s názvom Civilné používanie bezpilotných lietadiel (drónov) v EÚ,

–  so zreteľom na návrh Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) s názvom Koncepcia operácií pre dróny – prístup k regulácii bezpilotných vzdušných prostriedkov založený na posúdení rizika,

–  so zreteľom na Chicagský dohovor zo 7. decembra 1944,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0261/2015),

A.  keďže nadšenci už mnoho desaťročí používajú malé rádiom ovládané modely lietadiel; keďže v uplynulých 15 rokoch možno sledovať rýchly nárast v používaní RPAS, všeobecnejšie známych ako bezpilotné lietadlá alebo dróny; keďže najmä malé RPAS skonštruované pre amatérske aj rekreačné účely sa stávajú čoraz populárnejšie;

B.  keďže technológia vyvinutá v prvom rade na vojenské účely sa teraz používa komerčne, čím sa posúvajú legislatívne hranice; keďže RPAS používané v profesionálnom kontexte v súčasnosti poskytujú aj významné prínosy pre rôzne civilné použitia, ktorých pridaná hodnota sa zvyšuje so vzdialenosťou medzi lietadlom a diaľkovým pilotom (operácie mimo vizuálneho kontaktu); keďže aplikácie RPAS, ktoré sú veľmi rôznorodé a v budúcnosti by sa mohli rozšíriť na ďalšie oblasti, možno použiť napríklad na bezpečnostné kontroly a monitorovanie infraštruktúry (železničné trate, priehrady a elektrárne), posudzovanie prírodných katastrof, (ekologické) operácie presného poľnohospodárstva a mediálnu produkciu, leteckú termografiu alebo doručovanie balíkov v izolovaných regiónoch; keďže v blízkej budúcnosti možno rátať s prudkým rozvojom nových aplikácií, čo preukazuje inovačný a dynamický charakter odvetvia RPAS;

C.  keďže technológia RPAS môže nahradiť priame zásahy človeka v nebezpečnom prostredí;

D.  keďže existujú dva druhy aplikácií RPAS, a to profesionálne a rekreačné aplikácie RPAS; keďže na tieto dve kategórie, ktoré sa vo svojej podstate líšia, by sa mali vzťahovať rôzne požiadavky v medziach toho istého regulačného rámca EÚ;

E.  keďže súčasné právne predpisy EÚ stanovujú, že Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) je v podstate certifikačným orgánom v prípade RPAS s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou ako 150 kg; keďže RPAS s hmotnosťou 150 kg alebo menej patria do právomoci členského štátu;

F.  keďže predpisy v oblasti RPAS existujú alebo sa vypracúvajú v Českej republike, Dánsku, vo Francúzsku(1), v Chorvátsku, Írsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Spojenom kráľovstve(2), Španielsku a Taliansku; keďže v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Holandsku už pôsobia schválené letecké školy a v Holandsku a Spojenom kráľovstve je vyše 500 pilotov RPAS s preukazom spôsobilosti;

G.  keďže všetky predpisy v oblasti RPAS platné v Európe sú prispôsobené na posudzovanie bezpečnostného rizika prevádzky; keďže takéto predpisy v oblasti RPAS sú zamerané na prevádzkovateľa, čím sa líšia od prístupu zameraného na lietadlo, ktorý sa využíva v leteckej doprave s posádkou; keďže riziko závisí nielen od druhu stroja a jeho charakteristík (hmotnosť, rýchlosť atď.), ale aj od ďalších faktorov, ako je oblasť preletu, výška, odbornosť prevádzkovateľa, konkrétny druh prevádzky a schopnosť prevádzkovateľa vyrovnať sa s nepredvídanými okolnosťami;

H.  keďže potenciál hospodárskeho rastu v tomto odvetví od výrobcu ku koncovému používateľovi je obrovský, a to v prípade veľkých podnikov i dodávateľského reťazca pozostávajúceho z tisícov MSP, ako aj inovatívnych začínajúcich podnikov; keďže je nevyhnutné zachovať normy výroby a prevádzky na svetovej úrovni a zároveň podporovať vedúce postavenie Európy;

I.  keďže so zreteľom na rýchly rozvoj tohto trhu sa RPAS oprávnene začleňujú do existujúcich programov v oblasti letectva, ako je spoločný podnik na výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) a program Horizont 2020; keďže odvetvie už investovalo značné finančné zdroje a malo by motiváciu zintenzívniť svoje investičné úsilie, ak by MSP, ktoré tvoria jeho najväčšiu časť, boli schopné ľahšie získavať finančné prostriedky; keďže dodatočné finančné prostriedky na ďalší výskum a vývoj budú mať zásadný význam pre podporu tohto nového odvetvia a bezpečnej integrácie RPAS do vzdušného priestoru;

J.  keďže už v tomto skorom štádiu členské štáty, odvetvie a Komisia uznali potenciál tohto trhu a rozhodne zdôrazňujú, že každý politický rámec musí umožniť rast európskeho priemyslu, aby mohol konkurovať v celosvetovom meradle;

K.  keďže tento vznikajúci trh ponúka významné príležitosti na investície, inovácie a vytváranie pracovných miest naprieč dodávateľským reťazcom a v prospech spoločnosti, pričom sa zároveň uznáva, že treba chrániť verejný záujem, najmä vrátane otázok týkajúcich sa súkromia, ochrany údajov, zodpovednosti a občianskoprávnej zodpovednosti;

L.  keďže napriek hospodárskemu potenciálu RPAS bude ich rozvoj jednou z najdôležitejších budúcich výziev v oblasti bezpečnosti leteckého priemyslu a bezpečnosť a ochrany ľudí a spoločnosti;

M.  keďže EÚ by mala čo najskôr vypracovať legislatívny rámec výlučne na civilné využitie RPAS;

N.  keďže európsky legislatívny rámec musí na jednej strane umožniť priemyslu, aby pokračoval v inováciách a rozvíjal sa za optimálnych podmienok, a na strane druhej musí poskytnúť verejnosti záruku, že život a majetok, ako aj osobné údaje a súkromie budú účinne chránené;

Medzinárodný rozmer

1.  poznamenáva, že mnohí vnímajú Spojené štáty americké ako hlavný trh na používanie RPAS, hoci ide o vojenské operácie; zdôrazňuje však, že Európa má vedúce postavenie v civilnom sektore s 2 500 prevádzkovateľmi (400 v Spojenom kráľovstve, 300 v Nemecku, 1 500 vo Francúzsku, 250 vo Švédsku atď.) v porovnaní s 2 342 prevádzkovateľmi vo zvyšku sveta a mala by urobiť všetko, čo je v jej silách, aby svoju silnú konkurenčnú pozíciu podporila;

2.  poznamenáva, že Japonsko má veľký počet prevádzkovateľov RPAS a dve desaťročia skúseností, a to prevažne v oblasti operácií presného poľnohospodárstva pomocou RPAS, ako je postrekovanie plodín; pripomína, že Japonsko bolo prvou krajinou, ktorá v polovici deväťdesiatych rokov povolila používanie technológie RPAS v poľnohospodárstve, a počet prevádzkovateľov sa za niekoľko rokov znásobil;

3.  poznamenáva, že Izrael má veľmi aktívny výrobný priemysel, ktorý sa však priamo zameriava na vojenské RPAS; zdôrazňuje skutočnosť, že integrované civilno-vojenské letecké navigačné služby teraz zjednodušujú integráciu RPAS do izraelského vzdušného priestoru;

4.  poznamenáva, že Austrália, Čína (kde sa vyrába veľké množstvo veľmi malých RPAS) a Južná Afrika patria medzi 50 ďalších krajín, ktoré v súčasnosti RPAS vyvíjajú;

5.  zdôrazňuje, že treba uznať globálny rozmer RPAS, a vyzýva Komisiu, aby to v plnom rozsahu zohľadnila;

Súčasný stav v členských štátoch EÚ

6.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty vyvíjajú určité činnosti súvisiace s RPAS, a to v oblasti výroby a/alebo prevádzky;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že pokiaľ nebola udelená výnimka, prevádzka je zákonná len vtedy, ak existujú vnútroštátne právne predpisy; pripomína, že táto povinnosť je založená na pravidle ICAO, že na všetky operácie vykonávané bezpilotnými lietadlami sa musí udeliť osobitné povolenie(3);

8.  konštatuje, že keďže neexistujú žiadne harmonizované predpisy na úrovni EÚ, rozvoj európskeho trhu bezpilotných lietadiel by mohol byť sťažený, pretože členské štáty spravidla navzájom neuznávajú národné povolenia;

Kľúčové otázky

9.  domnieva sa, že odvetvie RPAS naliehavo potrebuje európske a celosvetové predpisy s cieľom zabezpečiť cezhraničný rozvoj RPAS; domnieva sa, že je potrebný jasný európsky právny rámec, aby sa zaistili investície a rozvoj konkurencieschopného európskeho odvetvia RPAS; zdôrazňuje skutočnosť, že ak sa urýchlene neprijmú žiadne opatrenia, existuje riziko, že ekonomický potenciál a pozitívne účinky RPAS sa plne nevyužijú;

10.  pripomína hospodársky význam tohto odvetvia a zdôrazňuje, že treba zaviesť vhodné politiky zamerané na ochranu súkromia a zaistenie ochrany údajov a bezpečnosti, ktoré budú primerané svojmu cieľu a nebudú pritom zbytočne zaťažovať MSP;

11.  je presvedčený, že jasný, účinný, spoľahlivý a bezodkladne zavedený európsky rámec by mohol pomôcť pri rokovaniach o vytvorení celosvetových pravidiel týkajúcich sa využívania bezpilotných lietadiel;

12.  domnieva sa, že v rámci takýchto budúcich právnych predpisov treba stanoviť jasný rozdiel medzi profesionálnym a rekreačným využívaním diaľkovo riadených lietadiel;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že bezpečnosť a ochrana sú v súvislosti s prevádzkou RPAS a príslušnými predpismi prvoradé a musia zodpovedať rizikám; domnieva sa, že budúci európsky regulačný rámec by mal byť prispôsobený konkrétnym rizikám súvisiacim s letmi mimo vizuálneho kontaktu, no bez toho, aby od takýchto letov odrádzal;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že tematika ochrany údajov a súkromia má zásadný význam, pokiaľ ide o posilnenie širokej verejnej podpory pre využívanie civilných RPAS, a preto je tiež kľúčová pre uľahčenie rastu a bezpečnú integráciu RPAS do civilného letectva, pričom treba prísne dodržiavať smernicu 95/46/ES o ochrane údajov, právo na ochranu súkromného života zakotvené v článku 7 Charty základných práv EÚ a právo na ochranu osobných údajov zakotvené v článku 8 Charty základných práv EÚ a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vytváraní akejkoľvek politiky EÚ v oblasti RPAS sa pevne zakotvia záruky ochrany súkromia a údajov v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala vytvorenie noriem týkajúcich sa koncepcie súkromia už v štádiu návrhu a štandardnej ochrany súkromia;

15.  súhlasí s piatimi kľúčovými zásadami pre budúci rozvoj RPAS, ktoré sú stanovené vo vyhlásení z Rigy, a plne ich podporuje:

   k RPAS treba pristupovať ako k novým druhom lietadiel, ktoré si vyžadujú primerané predpisy založené na riziku každej operácie;
   musia sa vypracovať predpisy EÚ pre bezpečné poskytovanie služieb RPAS, aby odvetvie mohlo investovať;
   musia sa vyvinúť technológie a normy s cieľom umožniť úplnú integráciu RPAS do európskeho vzdušného priestoru;
   pre rast služieb RPAS je zásadné prijatie zo strany verejnosti;
   prevádzkovateľ RPAS je zodpovedný za jeho používanie;

16.  zdôrazňuje, že v krátkodobom horizonte z pohľadu manažmentu letovej prevádzky (ATM) sú už zavedené prevádzkové postupy umožňujúce RPAS lietať mimo špecifických a obmedzených priestorov; pripomína, že mnoho civilných a vojenských RPAS sa prevádzkuje s využitím vyhradených koridorov, keď sú posilnené štandardné kritériá odstupu obvykle používané v prípade pilotovaných lietadiel;

17.  zdôrazňuje význam letov mimo vizuálneho kontaktu pre rozvoj odvetvia; domnieva sa, že európske právne predpisy by mali tento postup podporovať;

18.  uznáva, že vplyv RPAS na dopravu pilotovanými lietadlami je obmedzený vzhľadom na malý podiel RPAS v porovnaní s pilotovanými lietadlami; konštatuje však, že tlak na ATM sa môže zvýšiť z dôvodu vítaného nárastu športových a rekreačných RPAS, ktoré by za určitých okolností mohli predstavovať hrozbu pre bezpečnosť leteckej dopravy, a požaduje, aby príslušné orgány a budúce predpisy EÚ tento faktor zohľadňovali s cieľom zabezpečiť naďalej účinnú úroveň ATM vo všetkých členských štátoch;

19.  zdôrazňuje skutočnosť, že v dlhodobom horizonte by technické a regulačné riešenia mali podľa možností umožniť RPAS využívať vzdušný priestor popri iných používateľoch vzdušného priestoru bez toho, aby sa týmto používateľom ukladali nové požiadavky na vybavenie; poznamenáva, že existuje veľký počet malých RPAS prevádzkovaných vo výške do 500 stôp spolu s pilotovanými lietadlami; zdôrazňuje, že hoci poskytovatelia leteckých navigačných služieb nezabezpečujú služby riadenia letovej prevádzky (ATC) v uvedených výškach, majú povinnosť poskytovať dostatočné informácie, aby oba typy lietadiel mohli byť prevádzkované v rovnakom vzdušnom priestore; poznamenáva, že Eurocontrol podporuje štáty pri rozvíjaní spoločného chápania súvisiacich otázok a pri podnecovaní harmonizácie v čo najväčšej miere;

20.  domnieva sa, že zásadný význam má identifikácia bezpilotných lietadiel bez ohľadu na ich veľkosť; zdôrazňuje, že by sa mali nájsť riešenia, ktoré budú zohľadňovať rekreačné či komerčné účely, na ktoré sa bezpilotné lietadlá využívajú;

Riešenia do budúcnosti

21.  je presvedčený, treba vypracovať jasný, harmonizovaný a primeraný európsky a celosvetový regulačný rámec, ktorý bude založený na posúdení rizík a nebude obsahovať neprimerané predpisy pre podniky, ktoré by odrádzali od investícií a inovácií v odvetví RPAS, pričom bude primerane chrániť občanov a vytvárať udržateľné a inovatívne pracovné miesta; domnieva sa, že dôkladné posudzovanie rizika by sa malo opierať o koncepciu operácií, ktorú vytvorila EASA, a malo by zohľadňovať charakteristiky RPAS (hmotnosť, rozsah pôsobnosti, rýchlosť) a povahu ich využitia (rekreačné alebo profesionálne účely); domnieva sa, že tento rámec by mal byť súčasťou dlhodobej perspektívy a zohľadňovať možný budúci vývoj a iné aspekty týchto technológií;

22.  podporuje zámer Komisie zrušiť prah 150 kg a nahradiť ho uceleným a komplexným regulačným rámcom EÚ, ktorý by umožnil príslušným vnútroštátnym orgánom, kompetentným inštitúciám alebo združeniam, aby vykonávali vyhodnotenie a dohľad; domnieva sa, že primeranosť predpisov by sa mala doplniť potrebnou flexibilitou procesov a postupov;

23.  je presvedčený, že v rozpočte agentúry EASA by sa mal zohľadniť vývoj jej právomocí v oblasti RPAS, aby sa zabezpečilo, že bude môcť vykonávať úlohy, ktoré jej boli zverené;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pri formulovaní akejkoľvek politiky EÚ v oblasti RPAS sa zaručí ochrana súkromia a údajov, a to tým, že sa ako minimálna požiadavka stanoví povinnosť vypracovať posúdenia vplyvu a zabezpečiť ochranu súkromia už v štádiu návrhu a štandardnú ochranu súkromia;

25.  vyjadruje znepokojenie nad potenciálnym nelegálnym a nebezpečným využitím RPAS (napr. úprava RPAS z civilného nástroja na zbraň používanú na vojenské či iné účely alebo využívanie RPAS na rušenie navigačných či komunikačných systémov); vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj technológie potrebnej na zaistenie bezpečnosti, ochrany a súkromia pri prevádzkovaní RPAS, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov programu Horizont 2020 zameraných predovšetkým na výskum a vývoj systémov, technológií atď., ktoré možno použiť na posilnenie ochrany súkromia už v štádiu návrhu a štandardnej ochrany súkromia, a aby podporovala rozvoj technológií, ako sú technológie zisťovania a vyhýbania (detect and avoid), geofencing, technológie proti rušeniu či únosom, ako aj ochrana súkromia už v štádiu návrhu a štandardná ochrana súkromia, ktoré umožnia bezpečné používanie civilných RPAS;

26.  podporuje inovatívne technológie v oblasti RPAS, ktoré majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a to najmä ekologických pracovných miest, pretože zahŕňajú široké spektrum profesií; nabáda na rozvoj a využívanie veľkého potenciálu, ktorý predstavuje zaangažovanie MSP, pokiaľ ide o služby zamerané na výrobu špecializovaných súčiastok a materiálu; zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať a podporovať centrá pre zabezpečovanie kvalifikácie a odbornej prípravy;

27.  domnieva sa, že predpisy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni by mali jasne uvádzať ustanovenia uplatniteľné na RPAS v súvislosti s vnútorným trhom a medzinárodným obchodom (výroba, predaj, nákup, obchod a používanie RPAS) a základné práva na ochranu súkromia a osobných údajov; je tiež presvedčený, že tieto predpisy by mali prispievať k náležitému presadzovaniu práva v oblasti ochrany súkromia a údajov a všetkých ostatných predpisov týkajúcich sa rôznych rizík a povinností spojených s prevádzkou RPAS, ako je napríklad trestné právo a právo v oblasti duševného vlastníctva, letectva a životného prostredia; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby každá osoba prevádzkujúca RPAS bola informovaná o základných predpisoch, ktoré sa vzťahujú na používanie RPAS, a aby sa tieto predpisy konkrétne uvádzali v oznámení pre kupujúcich;

28.  domnieva sa, že priemysel, regulačné orgány a obchodné subjekty musia spolupracovať, aby zaručili právnu istotu podporujúcu investície a predišli vzniku začarovaného kruhu, v ktorom je priemysel neochotný investovať do vývoja potrebných technológií bez toho, aby mal istotu, ako budú technológie regulované, zatiaľ čo regulačné orgány váhajú s vypracovaním noriem dovtedy, kým odvetvie nepredstaví technológie na schválenie; zdôrazňuje, že MSP by mali byť skutočne prepojené s týmto procesom normalizácie;

29.  domnieva sa, že prístup založený na posúdení rizika v súlade s vyhlásením z Rigy a koncepcia operácií, ktorú vytvorila EASA, sú pevným základom pre zaistenie bezpečnej prevádzky RPAS a že bude potrebné, aby európske regulačné požiadavky boli založené buď na individuálnom prístupe, alebo prístupe opierajúcom sa o typ/triedu podľa toho, čo je vhodnejšie, a aby zabezpečili vysokú úroveň bezpečnosti a interoperability; domnieva sa, že na zabezpečenie úspechu výrobcov a prevádzkovateľov RPAS je nevyhnutné, aby príslušný regulačný orgán potvrdil požiadavky týkajúce sa štandardizácie, ktoré vypracovala Európska organizácia pre zariadenia civilného letectva (EUROCAE);

30.  je presvedčený, že budúce európske a celosvetové predpisy v oblasti RPAS by sa mali zaoberať otázkami, ktoré sa týkajú:

   letovej spôsobilosti;
   certifikačných špecifikácií;
   komerčného a rekreačného používania;
   identity bezpilotného lietadla a vlastníka/prevádzkovateľa;
   schvaľovania výcvikových organizácií pre pilotov;
   odbornej prípravy a vydávania preukazov spôsobilosti pilotov;
   prevádzky;
   zodpovednosti a poistenia;
   ochrany údajov a súkromia;
   geofencingu;
   bezletových zón;

31.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že odborná príprava poskytovaná profesionálnym používateľom a majiteľom RPAS bude zahŕňať osobitné školenia o ochrane údajov a súkromí a že sa na profesionálnych používateľov RPAS bude vzťahovať vzájomné uznávanie zo strany členských štátov s cieľom odstrániť všetky trhové obmedzenia;

32.  zdôrazňuje, že RPAS lietajúce mimo vizuálneho kontaktu musia byť vybavené technológiou zisťovania a vyhýbania s cieľom odhaliť lietadlá využívajúce rovnaký vzdušný priestor, aby sa zaistilo, že RPAS neohrozia bezpečnosť lietadiel s posádkou a navyše zohľadnia husto osídlené oblasti a bezletové zóny, ako sú letiská, elektrárne, jadrové a chemické zariadenia a ďalšia kritická infraštruktúra; preto naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila potrebné rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj prostredníctvom spoločného podniku SESAR;

33.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány a spoločnosti, aby posilnili svoje programy výskumu a vývoja; domnieva sa, že vzhľadom na očakávaný ekonomický dosah tohto odvetvia by EÚ mala podporovať rozvoj európskych technológií, a to napríklad prostredníctvom programu Horizont 2020; požaduje, aby sa v rámci programov výskumu zohľadňoval aj rozvoj technológií zisťovania a zachytávania bezpilotných lietadiel;

34.  pripomína, že európsky program globálneho navigačného satelitného systému EGNOS, ktorý zosilňuje signál GPS, bol certifikovaný pre civilné letectvo v roku 2011 a že v prípade programu Galileo sa v najbližších rokoch postupne začne prevádzková fáza; v tejto súvislosti sa domnieva, že moderný systém riadenia letovej prevádzky, ako aj aplikácie pre RPAS založené na európskych programoch GNSS pozitívne prispejú k bezpečnej prevádzke RPAS;

35.  konštatuje, že v súlade s prístupom založeným na posúdení rizika by RPAS mali byť vybavené identifikačným čipom a zaregistrované, aby sa zaistila sledovateľnosť, zodpovednosť a riadne vykonávanie predpisov týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti;

36.   podporuje koncepciu operácií pre bezpilotné lietadlá, ktorú vytvorila EASA a ktorá vymedzuje tri rôzne kategórie RPAS a príslušné predpisy;

37.  konštatuje, že presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa RPAS je kľúčom k bezpečnej a úspešnej integrácii RPAS do európskeho vzdušného priestoru;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné prostriedky na presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa RPAS;

39.  zdôrazňuje, že Spojené orgány pre stanovovanie pravidiel pre systémy bez posádky (JARUS) sú medzinárodným zoskupením s dobrovoľným členstvom, ktoré združuje vnútroštátne úrady civilného letectva z 22 krajín EÚ a krajín mimo EÚ a regionálne agentúry/orgány; pripomína, že zoskupeniu JARUS predsedá zástupca agentúry EASA, ktorá sa bude zaoberať budúcim nariadením o RPAS; poukazuje na to, že účelom zoskupenia JARUS je vytvárať technické, bezpečnostné a prevádzkové požiadavky na certifikáciu a bezpečnú integráciu veľkých a malých RPAS do vzdušného priestoru a na letiskách;

40.  domnieva sa, že zoskupenie JARUS by mohlo zabezpečiť, aby všetky budúce predpisy EÚ boli koordinované s medzinárodnými opatreniami v iných krajinách, a to prostredníctvom procesu vzájomného uznávania;

41.  domnieva sa, že orgány členských štátov na ochranu údajov by mali spolupracovať v záujme výmeny údajov a najlepších postupov a zabezpečovať dodržiavanie existujúcich usmernení a nariadení v oblasti ochrany údajov, ako je napríklad smernica 95/46/ES;

42.  zdôrazňuje skutočnosť, že orgány presadzovania práva a spravodajské služby musia pri využívaní RPAS dodržiavať základné právo na súkromie, ochranu údajov, slobodu pohybu a slobodu prejavu a že sa treba zaoberať prípadnými rizikami spojenými s takýmito využívaním RPAS tak pri sledovaní jednotlivcov a skupín, ako aj pri monitorovaní verejných priestoroch, napríklad hraníc;

43.  domnieva sa, že orgány členských štátov na ochranu údajov by si mali vymieňať existujúce osobitné usmernenia pre ochranu údajov v súvislosti s komerčnými RPAS, a vyzýva členské štáty, aby dôkladne vykonávali právne predpisy na ochranu údajov spôsobom, ktorý úplne rozptýli obavy verejnosti o súkromie a zároveň nepovedie k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu prevádzkovateľov RPAS;

44.  rozhodne odporúča, aby sa súčasné diskusie medzi EÚ a vnútroštátnymi tvorcami politiky a regulačnými orgánmi, priemyslom, MSP a komerčnými prevádzkovateľmi otvorili a aby sa začala verejná debata s účasťou občanov a iných relevantných zainteresovaných strán, napríklad mimovládnych organizácií (vrátane organizácií na ochranu občianskych práv) a orgánov presadzovania práva, s cieľom zohľadniť a riešiť obavy týkajúce sa ochrany základných práv a povinností rôznych aktérov a výziev, s ktorými sa stretávajú pri zaisťovaní týchto práv a pri ochrane bezpečnosti občanov pri používaní RPAS;

45.  zastáva názor, že Európsky parlament musí zaujať stanovisko pred tým, ako Komisia prijme balík opatrení v oblasti leteckej dopravy, čím odpovie na žiadosť priemyslu o poskytnutie jasných usmernení;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť jasný právny rámec založený na relevantných kritériách, pokiaľ ide o používanie kamier a senzorov, a to najmä v prípade komerčných a súkromných RPAS, ktorý zabezpečí účinnú ochranu práva na súkromie a na ochranu údajov a zaistí bezpečnosť občanov so zreteľom na neustále sa zmenšujúce súčiastky RPAS, čo má za následok prenosnejšie a neodhaliteľné zariadenia;

47.  vyzýva výbory TRAN a LIBE, aby zorganizovali spoločné vypočutie so zástupcami priemyslu, vnútroštátnych organizácií na ochranu súkromia, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, Komisie a MVO pôsobiacich v oblasti základných práv;

48.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie mechanizmu pravidelného podávania správ, ktoré by zohľadňovali technický vývoj, ako aj vývoj politík a najlepšie postupy na vnútroštátnej úrovni, zaoberali sa incidentmi spojenými s RPAS a poskytovali prehľad a hodnotenie regulačných prístupov na úrovni členských štátov s cieľom umožniť porovnanie a identifikovať najlepšie postupy;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.developpement-durable.gouv.fr/Quelle-place-pour-les-drones-dans.html.
(2) http://www.caa.co.uk/default.aspx?catid=1995&pageid=16012.
(3) http://www.icao.int/Meetings/UAS/Documents/Circular%20328_en.pdf.


Nové výzvy a stratégie na podporu cestovného ruchu v Európe
PDF 346kWORD 179k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe (2014/2241(INI))
P8_TA(2015)0391A8-0258/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu (COM(2014)0464),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím(3),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 195,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0258/2015),

A.  keďže opatrenia prijaté na úrovni EÚ podľa článku 195 ZFEÚ musia dopĺňať činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov;

B.  keďže cestovný ruch je kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva, ktoré vytvára vyše 10 % HDP EÚ, ak vezmeme do úvahy i odvetvia súvisiace s cestovným ruchom; keďže cestovný ruch tiež výrazne pomáha zamestnanosti, pretože priamo zamestnáva 13 miliónov pracovníkov, čo predstavuje najmenej 12 % pracovných miest v EÚ;

C.  keďže Európa je v celosvetovom meradle turistickou destináciou číslo jeden, s trhovým podielom 52 %; keďže štatistiky ukazujú, že väčšina ciest obyvateľov EÚ do zahraničia smeruje naďalej do destinácií v EÚ, a keďže sa predpokladá, že počet medzinárodných turistov prichádzajúcich do EÚ bude rásť každý rok do roku 2025 o 140 miliónov;

D.  keďže cestovný ruch predstavuje významnú sociálno-ekonomickú činnosť v EÚ s veľkým vplyvom na hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny rozvoj a keďže by preto mohol pomôcť pri riešení súčasnej hospodárskej krízy a krízy zamestnanosti;

E.  keďže pobrežný a námorný cestovný ruch je najväčšou námornou činnosťou v Európe a keďže predstavuje viac než tretinu námorného hospodárstva, ktoré má priamy vplyv na mnohé iné odvetvia hospodárstva EÚ a zamestnáva 3,2 milióna ľudí, väčšinou vo veku od 16 do 35 rokov; keďže treba tiež pripomenúť, že toto odvetvie je hybnou silou rastu a tvorby pracovných miest, najmä v oblastiach Atlantického oceánu a Stredozemného mora;

F.  keďže priority politiky v oblasti cestovného ruchu prispievajú najmenej k trom prioritám Komisie s predsedom Junckerom, konkrétne k udržateľnému rastu a zamestnanosti, prepojenému jednotnému digitálnemu trhu a hlbšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému trhu;

G.  keďže opatrenia ohlásené v oznámení Komisie z roku 2010 s názvom „Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu“ podporujú ambiciózny cieľ udržať dominantné postavenie Európy vo svete ako destinácie cestovného ruchu;

H.  keďže v rozpočte EÚ neexistuje žiaden osobitný riadok pre cestovný ruch a keďže opatrenia v tejto oblasti pochádzajú z rôznych fondov, pilotných projektov a prípravných akcií;

I.  keďže cestovný ruch v Európe čelí viacerým novým výzvam, ako sú digitalizácia distribučných kanálov, rozvoj nového odvetvia hospodárstva spoločného využívania zdrojov, rast konkurencie v nových, lacnejších destináciách tretích trhov, zmena v správaní spotrebiteľov, prechod na tzv. zážitkovú ekonomiku, požiadavky na kvalitu služieb pre klientov, potreba pritiahnuť a udržať kvalifikovaných zamestnancov, demografické zmeny a problém sezónnosti;

J.  keďže tvorcovia politiky v oblasti cestovného ruchu môžu riešiť výzvy, ako sú demografické zmeny a sezónnosť cestovného ruchu, vytvorením produktov a služieb, ktoré zabezpečujú špecifické potreby rastúceho počtu starších občanov schopných cestovať mimo hlavnej sezóny;

K.  keďže MSP v odvetví cestovného ruchu čelia značným ťažkostiam v dôsledku veľkej regulačnej záťaže;

L.  keďže podpora Európy prostredníctvom propagácie vlastných turistických destinácií a stratégie obchodných značiek slúži ako dôležitý nástroj na posilnenie obrazu, profilu a konkurencieschopnosti Európy ako súboru udržateľných a kvalitných turistických destinácií, umožňuje, aby sa európske destinácie odlišovali od iných medzinárodných destinácií, a pomáha pritiahnuť zahraničných turistov, najmä z rozvíjajúcich sa trhov tretích krajín;

M.  keďže konflikty blízko hraníc EÚ, napríklad na Ukrajine a na Blízkom východe, majú spolu s teroristickými hrozbami negatívny vplyv na odvetvie cestovného ruchu, a preto si vyžadujú protiopatrenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

N.  keďže udržateľný, dostupný a zodpovedný cestovný ruch, ktorý je v súlade s prírodou, krajinou a mestskými destináciami a ktorý sa opiera o efektívne využívanie zdrojov, udržateľnú mobilitu a ochranu klímy, pomáha chrániť miestne životné prostredie, najmä v horských a pobrežných regiónoch a na ostrovoch, a prinášať trvalé výsledky v oblasti regionálneho rastu, uspokojuje rastúci dopyt cestujúcich po kvalite a pomáha podnikom súťažiť;

O.  keďže európsky kultúrny cestovný ruch zohráva dôležitú úlohu pri podpore bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy, posilňuje európsku identitu a podporuje medzikultúrnu výmenu a multikultúrne porozumenie;

P.  keďže regióny zohrávajú zásadnú úlohu pri tvorbe a vykonávaní politík súvisiacich s cestovným ruchom na regionálnej úrovni;

Q.  keďže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov predstavuje posun k novým obchodným modelom, ktoré vznikajú v dôsledku rýchlo sa meniacich nových technológií, a keďže mnohí účastníci tohto hospodárstva sú súčasťou hospodárskeho odvetvia cestovných služieb;

R.  keďže napriek tomu, že informácie sú roztrúsené a je ťažké vyvodiť spoľahlivé závery, je veľmi pravdepodobné, že ekonomický vplyv hospodárstva spoločného využívania zdrojov má pozitívny účinok na hospodársky rast a blahobyt;

S.  keďže ponuka kvalitných služieb a ochrana práv spotrebiteľov by mali byť najvyššou prioritou pre všetkých, ktorí poskytujú služby súvisiace s cestovným ruchom, vrátane zapojenia a využívania najnovšej internetovej technológie v tomto odvetví;

T.  keďže cestovný ruch je jedným z odvetví, ktoré boli najviac ovplyvnené digitalizáciou, a keďže sa tak otvára množstvo príležitostí pre cestovné spoločnosti nielen v Európe, ale aj na celom svete;

Akčný rámec Komisie

1.  vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o vykonávaní opatrení stanovených vo vyššie uvedenom oznámení z roku 2010 a o používaní rozpočtových prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov a príslušných programov EÚ, najmä rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME), ako aj príslušných pilotných projektov a prípravných akcií, a to formou preskúmania skutkového stavu vrátane posúdenia účinnosti opatrení na podporu cestovného ruchu a na konsolidáciu konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu EÚ;

2.  očakáva, že Komisia zabezpečí, aby bolo v budúcnosti naďalej možné prideľovanie prostriedkov z rôznych podporných fondov na vytvorenie priaznivého prostredia pre spoločnosti v cestovnom ruchu EÚ;

3.  dôrazne nabáda Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť v rámci budúceho viacročného finančného rámca oddiel, ktorý by bol venovaný výlučne cestovnému ruchu, aby sa cestovný ruch lepšie odlíšil ako samostatná hospodárska činnosť, pokiaľ ide o rozpočet a činnosti, a nie aby sa financoval z rozpočtu iných oblastí politiky;

4.  pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú stále najväčším zdrojom externého financovania činností určených na podporu odvetvia cestovného ruchu v niektorých členských štátoch; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť využívania štrukturálnych fondov;

5.  vyzýva Komisiu, členské štáty, regióny a orgány zodpovedné za cestovný ruch, ako aj podniky, najmä MSP, aby v čo najväčšej miere využívali nové možnosti financovania z Európskeho fondu pre strategické investície, najmä prostredníctvom národných a regionálnych investičných bánk, s cieľom dosiahnuť kvalitatívnu zmenu činnosti EÚ pri podpore cestovného ruchu;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj pilotných scenárov súvisiacich s cestovným ruchom v rámci programu Horizont 2020;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila preklad príručky o finančnej podpore do 24 úradných jazykov EÚ s cieľom uľahčiť prístup k informáciám o možnostiach financovania, najmä pre MSP, keďže prístupto k financovaniuje jednou z prekážok, ktorým čelí toto odvetvie;

8.  vyzýva Komisiu, aby vymenovala nezávislých expertov, ktorí by posúdili vplyv ostatných politík EÚ na oblasť cestovného ruchu a analyzovali skutočné a potenciálne hrozby pre cestovný ruch v dôsledku konfliktov v krajinách a regiónoch susediacich s EÚ, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu s návrhmi opatrení s cieľom posilniť pozitívny a znížiť negatívny vplyv na cestovný ruch;

9.  očakáva, že Komisia predloží prehľad aktuálnych údajov na základe nového nariadenia o štatistike cestovného ruchu;

10.  konštatuje, že je potrebné viac sa snažiť o vytvorenie integrovaného prístupu k cestovnému ruchu a pritom zabezpečiť, aby sa pri tvorbe a vykonávaní iných politík EÚ (napr. v oblasti dopravy, vidieka) zohľadňovali záujmy a potreby tohto odvetvia;

11.  vyzýva Komisiu, aby predstavila novú stratégiu EÚ pre cestovný ruch, ktorá by nahradila alebo aktualizovala oznámenie z roku 2010;

12.  očakáva, že Komisia predloží podrobné vykonávacie opatrenia týkajúce sa nového súboru spoločných opatrení v kontexte nadchádzajúceho Európskeho fóra cestovného ruchu;

13.  dôrazne odporúča, aby Komisia vzhľadom na význam cestovného ruchu ako kľúčového faktora hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Európe presunula do svojej politiky cestovného ruchu dostatok ľudských zdrojov; kritizuje skutočnosť, že téma cestovného ruchu nie je dostatočne zreteľne uvedená na novej webovej stránke GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP; odporúča tiež, aby bola táto webová stránka viacjazyčná;

14.  zdôrazňuje dôležitosť koordinácie medzi útvarmi a oddeleniami Komisie;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zníženie neúmernej regulačnej záťaže, ktorá má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť MSP v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nezvyšovali, ale znižovali súčasnú regulačnú záťaž;

16.  pripomína Komisii, že cestovný ruch je kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva, a preto je potrebné výrazne zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a finančnými inštitúciami a dosiahnuť účinné spolupôsobenie verejného a súkromného sektora; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala hľadaním mechanizmu na účinnú koordináciu a spoluprácu v tomto odvetví;

17.  domnieva sa, že v rámci spolupráce a dobrých susedských vzťahov by EÚ mala rozvíjať kooperačné opatrenia na rozvoj cestovného ruchu v tretích krajinách s cieľom umožniť vyrovnaný rozvoj ich ekonomík, čo prispeje aj k uvoľneniu napätia v oblasti susedských vzťahov a k zvýšeniu príťažlivosti daného regiónu a cestovného ruchu;

18.  domnieva sa, že ustanovenie Európskeho roku cestovného ruchu by pomohlo spropagovať rozmanitosť európskeho cestovného ruchu a zviditeľniť rôzne subjekty pôsobiace v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby podporila túto iniciatívu;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu výhod a nevýhod zriadenia Európskej agentúry pre cestovný ruch;

Budovanie značky/spoločná propagácia Európy ako turistickej destinácie

20.  dôrazne nabáda Komisiu, aby v spolupráci s Európskou komisiou pre cestovný ruch (ETC), ktorá spája vnútroštátne organizácie cestovného ruchu, a v rámci spoločného európskeho prístupu ďalej prispievala k spoločnej propagácii Európy ako jednej z najpopulárnejších turistických destinácií na svete; žiada predovšetkým vykonávanie dlhodobej stratégie, ktorú spustili Komisia a ETC vo februári 2014, a iniciatívy „Destinácia Európa 2020“, ktorá zahŕňa marketing, vytváranie značky a propagačné akcie v prospech Európy ako turistickej destinácie;

21.  žiada najmä vytvorenie značky „Destinácia Európa“ s cieľom doplniť a posilniť propagačné aktivity cestovného ruchu organizáciami pôsobiacimi na národnej, regionálnej, cezhraničnej a miestnej úrovni, ako aj európskeho odvetvia cestovného ruchu v prospech zviditeľnenia a konkurencieschopnosti európskych turistických destinácií, najmä na vzdialených trhoch; zdôrazňuje, že značka Destinácia Európa potrebuje inkluzívny prístup, ktorý bude prínosom pre uznávané i menej známe európske destinácie, pričom sa zachová prirodzená rozmanitosť jednotlivých európskych regiónov, keďže dokážu žiť z vlastných územných značiek, a že značka musí plne rešpektovať právomoci členských štátov v súlade s článkom 195 ZFEÚ;

22.  uznáva, že spoločné ciele sa musia jasne vymedziť a potenciál a pridaná hodnota značky Destinácia Európa sa musí analyzovať v súlade s potrebami a osobitnými požiadavkami, ktoré vyjadria členské štáty; zastáva názor, že na dosiahnutie týchto výsledkov je potrebné uskutočniť ďalšie hĺbkové konzultácie s odvetvím a organizáciami cestovného ruchu, ako aj s regionálnymi a miestnymi orgánmi; odporúča vytvorenie príručky k vybudovaniu značky, v ktorej by mali byť stanovené dohodnuté spôsoby propagácie;

23.  odporúča zvážiť, ako sa môže súkromný sektor zapojiť do marketingovej stratégie značky Destinácia Európa a ako môže finančne prispieť k rozvoju a cieľom stratégie; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev, a preto navrhuje vytvoriť špecifický program verejno-súkromného partnerstva pre cestovný ruch; vyzýva členské štáty, aby do tohto procesu zapojili svoje príslušné miestne a regionálne orgány a aby konštruktívne spolupracovali s odvetvím na dosiahnutí týchto cieľov;

24.  žiada posilnenie značky Destinácia Európa ako najústretovejších dovoleniek sveta pre rodiny, deti a jednotlivé generácie;

25.  považuje za nevyhnutné, aby jedným z kľúčových prvkov značky Destinácia Európa bola bezpečnosť turistov; preto vyzýva orgány členských štátov, aby v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávali stratégie (vrátane turistických informačných kampaní) s cieľom poskytnúť turistom čo najbezpečnejšie zážitky v európskych turistických destináciách;

26.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť politické povedomie o skutočnosti, že propagácia Európy v tretích krajinách slúži ako marketingový nástroj s cieľom zvýšiť počet prichádzajúcich turistov a pomáha tak priniesť hospodárske výhody nielen pre menej známe destinácie a krajiny, ktoré majú ekonomické ťažkosti, ale aj pre EÚ ako celok; domnieva sa, že prísna vízová politika predstavuje prekážku aktívneho cestovného ruchu z tretích krajín; víta opatrenia, ktoré Komisia predložila v roku 2014 a ktorých cieľom je vydávať nové turistické víza a uľahčiť pohyb turistov cez schengenský priestor; nabáda Radu, aby na tento účel dosiahla rýchlu dohodu s Európskym parlamentom, čím by EÚ mohla mať prospech z čoraz väčšieho prílivu turistov z niektorých tretích krajín s vysokým potenciálnym záujmom o návštevu EÚ;

27.  pripomína, že EÚ by mala začať investovať, aby mohla využívať potenciál tretích krajín s vysokým počtom obyvateľov a rozvíjajúcou sa ekonomikou, predovšetkým krajín BRIC, v ktorých narastá počet turistov smerujúcich do zahraničia; poukazuje na nutnosť iniciatív zameraných na podporu cestovného ruchu a na potrebu väčšej flexibility a jednotnosti, pokiaľ ide o udeľovanie turistických víz a prekračovanie hraníc; zdôrazňuje, že podpora väčšieho počtu vízových platforiem pre cestovný ruch spolu s opatrným prístupom k zjednodušovaniu vízového kódexu je významným faktorom pri zvyšovaní počtu turistov z krajín mimo Európy a pri zviditeľňovaní európskych turistických destinácií; vyzdvihuje potenciál turistických víz pre skupiny turistov, ktorí už v krajine boli, a význam zavedenia ďalších dohôd o zrušení vízovej povinnosti v záujme optimálneho využívania príchodu medzinárodných turistov; považuje pri náležitom rešpektovaní práva a povinnosti členských štátov kontrolovať vstup cez vlastné hranice za vhodné, aby európske inštitúcie a členské štáty vytvorili v rámci spoločnej vízovej politiky dlhodobú stratégiu pre koordinovanejšie a jednoduchšie vízové postupy;

Celoeurópske a nadnárodné produkty cestovného ruchu

28.  zastáva názor, že verejné a súkromné zainteresované strany by mali zintenzívniť úsilie zamerané na vytváranie nových nadnárodných európskych produktov cestovného ruchu, pričom je potrebné pri ich tvorbe v plnej miere zohľadniť úlohu makroekonomických regionálnych stratégií; konštatuje, že makroregióny, ako je jadransko-iónsky makroregión, ponúkajú špecifické prírodné, kultúrne a historické základy pre rozvoj takýchto produktov; vyzýva verejné a súkromné strany zainteresované v pobaltskej, podunajskej, jadransko-iónskej a alpskej makroregionálnej stratégii EÚ, aby každá vo svojej oblasti navrhli spoločné stratégie na rozvoj cestovného ruchu;

29.  podporuje medzinárodnú spoluprácu pri vytváraní nadnárodných tematických trás (na úrovni väčšieho počtu európskych krajín) s cieľom rozšíriť empirické prvky, ktoré motivujú návštevy do určitých destinácií (vymedzené na štátnej úrovni), zvýšiť mobilitu dovolenkárov, dosiahnuť vyššiu úroveň priemerných výdavkov a rozšíriť podpornú platformu (najmä pokiaľ ide o návštevníkov prichádzajúcich zo „vzdialených trhov“);

30.  poukazuje na nárast medzinárodnej konkurencie so vznikom destinácií mimo Európy; považuje preto za dôležité podporovať väčšiu spoluprácu medzi európskymi destináciami cestovného ruchu prostredníctvom zoskupení (klastrov) a sietí v oblasti cestovného ruchu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni a v morských oblastiach;

31.  uznáva význam nadnárodných produktov cestovného ruchu pri podpore územnej súdržnosti; je preto presvedčený, že iniciatívy vykonávané v rámcoch inštitucionalizovanej spolupráce by sa mali podporovať vhodnými stimulmi;

32.  vyzýva členské štáty, aby podporovali nové turistické trasy obnovou nevyužívaných oblastí, ciest a železníc, opustených chodníkov a starých trás;

33.  vyzýva Komisiu a členov Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC), aby podporovali mandát ETC s cieľom pomôcť pri rozvoji a propagácii cielených nadnárodných a celoeurópskych produktov a služieb cestovného ruchu, spoločne s pobrežným a námorným cestovným ruchom, prostredníctvom progresívneho, zdokonaleného a plne prístupného portálu visiteurope.com; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť portálu visiteurope.com zo všetkých bežných mobilných a prenosných terminálov cez špeciálnu programovanú aplikáciu (app);

34.  vyzýva ďalej Komisiu, aby posilnila spoluprácu s Radou Európy, ETC a Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch, spolu s ďalšími medzinárodnými partnermi, s cieľom posilniť úsilie zamerané na vývoj nových nadnárodných a celoeurópskych produktov cestovného ruchu;

35.  zdôrazňuje s prihliadnutím na skutočnosť, že dnešní spotrebitelia vyhľadávajú nielen destináciu, ale aj turistický zážitok, že úspešná marketingová stratégia na podporu európskeho cestovného ruchu musí zodpovedať potrebám rôznych cestovateľských segmentov a trhov v tretích krajinách;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby cestovné agentúry a cestovné kancelárie propagovali európske číslo tiesňového volania 112 na príslušných webových lokalitách, elektronických lístkoch a v našich hlavných turistických destináciách;

37.  víta iniciatívu sociálneho cestovného ruchu CALYPSO, ktorá umožňuje seniorom, mladým ľuďom, ľuďom s nižším príjmom a ľuďom so zdravotným postihnutím chodiť na dovolenku mimo hlavnej sezóny; zdôrazňuje, že táto iniciatíva má potenciál prekonať problém sezónnosti, najmä v menej známych destináciách;

38.  domnieva sa však, že v boji proti sezónnosti v Európe je potrebné silnejšie zameranie na rozvoj cielených produktov cestovného ruchu, ktoré cestovateľom ponúkajú špecifické cestovateľské skúsenosti a zodpovedajú ich osobitným potrebám; vyzýva preto Komisiu, aby podnecovala a podporovala členské štáty a odvetvie cestovného ruchu pri vytváraní rozmanitejších a cielených produktov so špecifickými témami – ako sú vidiecke, kultúrne a priemyselné dedičstvo, história a náboženstvo, zdravotné, kúpeľné a wellness služby, športové pobyty, pobyty spojené s ochutnávkou vín a jedál, s hudbou a umením – ako formami alternatívneho cestovného ruchu, ktoré pomôžu danej oblasti dosiahnuť pridanú hodnotu prostredníctvom diverzifikácie jej hospodárstva a zníženia sezónneho charakteru zamestnanosti; nabáda členské štáty, aby na tento účel využili fondy EÚ, a vyzýva Komisiu, aby náležite rozšírila ciele pre akcie v rámci programu COSME; domnieva sa, že športové, hudobné a výtvarné festivaly majú silný potenciál aktivizovať turistov z Európy i zo zahraničia;

39.  zdôrazňuje, že rôznorodosť a multikulturalizmus Európy ponúkajú obrovský potenciál v oblasti rozvoja tematického cestovného ruchu a umožňujú koordinovanú propagáciu alternatívneho a udržateľného cestovného ruchu a kultúrnych výmen; podporuje iniciatívy zamerané na vzájomné prepojenie turistických atrakcií s cieľom vytvoriť tematické turistické produkty a trasy na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, s využitím vzájomného dopĺňania sa a špecifík rôznych európskych turistických atraktívnych lokalít a ponúknuť turistom čo najlepšie zážitky;

40.  zdôrazňuje potrebu podporovať a pozdvihnúť bohaté kultúrne dedičstvo Európy s využitím zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako jedinečnej možnosti na upútanie záujmu, a to vrátane lokalít, ktoré sú možno menej známe alebo ťažšie dosiahnuteľné, najmä vzhľadom na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru predstavuje približne 40 % cestovného ruchu v Európe, čím významne prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, sociálnym inováciám a miestnemu, regionálnemu, mestskému a vidieckemu rozvoju a zároveň znižuje vplyv sezónnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti aj kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri udržiavaní európskeho dedičstva sponzorstvo, keď pomáha členským štátom niesť náklady;

41.  zdôrazňuje, že podpora kultúrnych podujatí na rôznych úrovniach by mohla prispieť k príťažlivosti turistických destinácií, preto navrhuje zvážiť možnosť vytvorenia celoeurópskeho kalendára podujatí, ktorý by sa rozosielal prostredníctvom portálu visiteurope.com, s cieľom zvýšiť turistické informačné služby;

42.  vyzýva národné organizácie cestovného ruchu, aby na internete primerane zviditeľňovali iniciatívy a ocenenia zdôrazňujúce európske dedičstvo a aby podporovali súvisiace propagačné iniciatívy a činnosti (napr. značku Európske dedičstvo a program Európske kultúrne trasy);

43.  zdôrazňuje význam zachovania kultúrneho dedičstva a jeho ochrany pred možnými škodlivými účinkami štrukturálnych zmien, ktoré zapríčiňuje cestovný ruch, a pred rizikami, ktoré predstavuje masový cestovný ruch, najmä počas vrcholnej sezóny; kladie na prvé miesto skôr kvalitu vykonanej práce než náklady; v tomto smere zdôrazňuje úlohu patronátov, ktoré môžu pomôcť pri ochrane európskeho dedičstva a vyvážiť pokles verejných prostriedkov vynakladaných na tento účel;

44.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na ochranu ohrozených pamiatok a lokalít v Európe s cieľom chrániť a propagovať kultúrne dedičstvo a podporovať tak kultúrny cestovný ruch;

45.  vyzdvihuje dôležitú úlohu európskeho kultúrneho cestovného ruchu pri podpore osobného rozvoja a vedomostí, najmä u mladých ľudí, tým, že propaguje bohatú európsku národnú a miestnu kultúrnu rozmanitosť a dedičstvo, prispieva k medzikultúrnemu vzdelávaniu, poskytuje príležitosť na vytváranie kontaktných sietí, posilňuje európsku identitu a vyjadruje európske hodnoty;

46.  zdôrazňuje potenciál kultúrneho cestovného ruchu v oblasti znižovania chudoby; v tejto súvislosti žiada podporu kreatívnych odvetví a vidieckeho cestovného ruchu členských štátov s cieľom propagovať mimoriadne kultúrne bohatstvo Európy a bojovať proti chudobe a nezamestnanosti;

47.  zdôrazňuje, že treba zjednodušiť spoločný nákup cestovných lístkov a vstupeniek ako formu podpory kultúrnych kampaní;

48.  zdôrazňuje, že množstvo jazykov v Európe – úradných, vedľajších úradných, menšinových i menej známych – je základným kameňom jej kultúrneho dedičstva a kľúčom k udržateľnému a zodpovednému cestovnému ruchu;

49.  berie na vedomie možnosti, ktoré ponúkajú významné historické udalosti a lokality, napríklad tzv. miesta svedomia, pri riešení súčasných výziev prostredníctvom citlivej interpretácie a vzdelávacích programov; nabáda na využívanie kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu s cieľom podporovať medzikultúrny dialóg a zbližovať národy Európy;

50.  zdôrazňuje možnosti cestovného ruchu v oblasti športu, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať jedným z najdynamickejších odvetví rozvíjajúceho sa odvetvia európskeho cestovného ruchu, a požaduje zavedenie osobitných politík na propagáciu a podporu jeho rozvoja; pripomína významný podiel športových aktivít na turistickej príťažlivosti európskych regiónov; vyzdvihuje možnosti vyplývajúce z cestovania športovcov a divákov pred začiatkom športových podujatí a počas nich, čo by mohlo prilákať turistov aj do tých najodľahlejších oblastí; zdôrazňuje, že potenciál športového cestovného ruchu nie je dostatočne využitý;

Kvalita

51.  vyjadruje presvedčenie, že v európskom cestovnom ruchu musí dôjsť k prechodu z modelu kvantitatívneho rastu ku kvalitatívnemu modelu, ktorý povedie k stabilnému a trvalo udržateľnému rozvoju, a že fakticky je potrebné vybudovať odvetvie cestovného ruchu, ktoré umožní vytvorenie väčšieho množstva kvalifikovaných, náležite odmeňovaných pracovných miest; domnieva sa, že hospodárska diverzifikácia cestovného ruchu vo vidieckych a pobrežných oblastiach ponúka príležitosti pre nové a udržateľné pracovné miesta;

52.  uznáva, že existujú rozdielne normy kvality služieb v cestovnom ruchu, a zastáva názor, že normy kvality sú dôležitým prostriedkom na vyrovnanie podmienok pre prevádzkovateľov a zvýšenie transparentnosti pre spotrebiteľov, čo pomôže posilniť dôveru všetkých strán; vyzýva všetky zainteresované strany, aby pokračovali v diskusii o tom, ako môže EÚ podporovať normy kvality služieb v oblasti cestovného ruchu;

53.  vyzýva Komisiu, aby začala využívať európsku značku kvality pre cestovný ruch ako odmenu za výrazné úsilie profesionálnych pracovníkov z oblasti cestovného ruchu v podpore kvality služieb v tejto oblasti na základe maximálneho rešpektovania kultúrneho a prírodného dedičstva, zvyšovaním kvality pracovných miest v oblasti cestovného ruchu, zlepšovaním prístupnosti pre všetkých a propagáciou kultúrnych tradícií miestnych komunít;

54.  vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť kvalitu produktov ochranou značky „Vyrobené v ...“ (Made in ...);

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so združeniami cestovného ruchu a spoločne definovali spoločný európsky systém klasifikácie infraštruktúry cestovného ruchu (hotely, reštaurácie atď.); domnieva sa, že iniciatívu Hotelstars Union, zameranú na postupnú harmonizáciu systémov klasifikácie ubytovania v celej Európe, treba ďalej podporovať, umožniť tak lepšie porovnanie ubytovacích ponúk v Európe a prispieť k vytvoreniu spoločných kritérií kvality služieb;

56.  je presvedčený, že zachovanie bezpečnostných noriem služieb cestovného ruchu v EÚ je základným prvkom dobrej kvality; víta preto zelenú knihu Komisie s názvom Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu; berie na vedomie pripomienky mnohých skupín spotrebiteľov, organizácií požiarnej bezpečnosti a cestovného ruchu, ktoré podporujú opatrenie v oblasti cestovného ruchu na úrovni EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrhy na minimálne normy pre bezpečnosť cestovného ruchu v EÚ, najmä v oblasti požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti týkajúcej sa oxidu uhoľnatého v dovolenkovom ubytovaní; zdôrazňuje potrebu systematického zberu údajov o bezpečnosti ubytovania;

57.  zdôrazňuje, že vysokokvalitné služby cestovného ruchu sú zaručené v kombinácii s primeranou odbornou prípravou a dôstojnými pracovnými podmienkami a že ignorovanie a znižovanie požadovanej odbornosti a sociálnych vymožeností v tomto odvetví je kontraproduktívne;

58.  domnieva sa, že investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je základným prvkom pri poskytovaní kvalitných služieb v sektore, ktorý zamestnáva väčšinou mladých ľudí, zvyčajne vo veku od 16 do 35 rokov; dôrazne nabáda Komisiu, aby spolupracovala so súkromnými subjektmi a inými verejnými orgánmi na príprave odborného vzdelávania a programov stáží týkajúcich sa období mimo hlavnej sezóny s cieľom zabezpečiť väčšiu príťažlivosť tohto odvetvia a znížiť jeho sezónnosť; domnieva sa, že v takejto odbornej príprave by sa mal klásť dôraz na vyššiu kvalifikáciu a sociálne zručnosti, čo povedie k zlepšeniu vyhliadok na zamestnanie v celom odvetví; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala úsilie odvetvia cestovného ruchu v oblasti zlepšenia zručností a kompetencií zamestnávateľov a zamestnancov so zameraním na predvídanie budúcich trendov a potrebných zručností; zastáva názor, že štatistiky o zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu by sa mali zlepšiť;

59.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala cestovný ruch odstránením medzier v zručnostiach a podporou relevantnosti trhu, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a prípravu; navrhuje, aby Komisia vydala a rozšírila príručku o osvedčených postupoch a dostupných možnostiach odbornej prípravy v EÚ, čím umožní vyššiu úroveň profesionality a vyššiu dobrovoľnú mobilitu odborných pracovníkov v rámci EÚ;

60.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zlepšili vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v odvetví cestovného ruchu s cieľom umožniť pracovníkom nájsť si čo najlepšiu perspektívu kariéry a tak podporiť ich mobilitu;

61.  víta nástroje mobility a projekty spolupráce, napr. znalostné partnerstvá a združenia odvetvových zručností v rámci programu Erasmus+ a Erasmus pre mladých podnikateľov, ako efektívne prostriedky umožňujúce pracovníkom v oblasti cestovného ruchu zapojeným do vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach vymieňať si najlepšie postupy, zlepšovať jazykové schopnosti a získať praktické znalosti v oblasti kultúrneho cestovného ruchu; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nedostatkom záujmu mladých ľudí o kariéru v určitých odvetviach cestovného ruchu; zdôrazňuje výhody systému „duálneho vzdelávania“ v odvetví cestovného ruchu a dôležitosť kombinovania vzdelávania s praxou, čím sa zlepšia teoretické znalosti aj praktické zručnosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využívali možnosti na propagáciu odbornej prípravy, ktoré ponúka Európsky sociálny fond a ďalšie fondy na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

62.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vysokokvalitnej odbornej prípravy pre turistických sprievodcov a aby podporovali viacjazyčný prístup s cieľom lepšie propagovať lokality zaujímavé pre zahraničných turistov; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili európske normy kvality pre turistických sprievodcov a zabezpečili zhodu s minimálnymi požiadavkami na odbornú prípravu;

63.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve daní a odvodov, ktoré boli získané z produktov a služieb cestovného ruchu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, na konkurencieschopnosť Európy ako destinácie; vyzýva členské štáty, aby uznali dôležitosť zníženia sadzieb DPH na služby v oblasti cestovania a cestovného ruchu s cieľom pomôcť rozvíjať miestne hospodárstva a podporiť udržateľný rast a pracovné miesta, ako aj pomôcť Európe udržať si konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu;

Uvoľnenie potenciálu pobrežného a námorného cestovného ruchu;

64.  uznáva význam európskej stratégie posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu pre pobrežné a ostrovné oblasti (v súlade so stratégiou Modrý rast a stratégiou Európa 2020), ktorá predstavuje súbor spoločných reakcií na mnohé výzvy, ktorým čelia;

65.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by sprevádzal 14 opatrení opísaných v uvedenej stratégii pobrežného a námorného cestovného ruchu, s konkrétnymi cieľmi a harmonogramom, a aby podala Európskemu parlamentu správu o pokroku v týchto činnostiach;

66.  žiada Komisiu, aby zorganizovala výročný seminár za účasti pobrežných a morských členských štátov a príslušných regiónov s cieľom podporovať celoeurópsky dialóg a uľahčiť výmenu osvedčených postupov a vykonávanie dlhodobej stratégie;

67.  pripomína význam prepojenia a dostupnosti a konštatuje, že sa líšia v hlavnej sezóne a v období mimo sezóny v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch, ktoré do veľkej miery závisia od námornej a leteckej dopravy; zdôrazňuje tiež význam vytvorenia regionálnych plánov, ktoré podporujú mobilitu v rámci destinácií; žiada Komisiu, aby v opatrení 12 uvedenej stratégie pobrežného a námorného cestovného ruchu vzala do úvahy aj účinnosť štátnej pomoci v pobrežných a námorných regiónoch;

68.  dôrazne nabáda Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v odvetví plavebného a námorného cestovného ruchu posúdila potrebu vytvoriť inteligentné a inovačné stratégie ako riešenie na zníženie sezónnosti, prispôsobené obdobiu hlavnej sezóny i obdobiu mimo nej a prihliadajúce na rôzne cieľové skupiny; vyzýva zainteresované strany, aby sa snažili vytvoriť prax, produkty a doplnkové služby, ktoré sa spájajú s miestnymi produktmi, najmä v súvislosti s námorným dedičstvom a kultúrou, ako sú vodné športy, rekreačné plavby, pozorovanie morského života a prírody, činnosti súvisiace so slnkom a plážou, drobným rybolovom, potravinami a zdravím;

69.  zdôrazňuje význam cestovného ruchu v oblasti okružných plavieb pre rast odvetvia cestovného ruchu v Európe; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zhodnotila potrebné zdroje a existujúce prístavné a plavebné infraštruktúry a aby štandardizovala triedenie odpadu a recykláciu s cieľom vytvoriť pre tieto oblasti inovatívne plánované opatrenia rozvíjaním koncepcie inteligentného prístavného mesta;

70.  zdôrazňuje, že spoločné plánovanie a spoločné opatrenia sú potrebné pre prijatie cestovného ruchu obyvateľstvom, ako aj pre jeho udržateľný rozvoj;

Udržateľný, zodpovedný a sociálny cestovný ruch

71.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore udržateľného, zodpovedného a ekologického cestovného ruchu v spolupráci so strategickými partnermi, ako sú ETC a ďalšie zainteresované strany, vytváraním nových produktov a podporou existujúcich, a navrhuje vytvoriť celoeurópsku, plne prístupnú webovú platformu, ktorá zahrnie existujúce informácie o certifikovaných produktoch, nových formách cestovného ruchu, destináciách a trasách, ako aj o špecifických službách, ako sú dopravné prostriedky a turistickí sprievodcovia, do jednej databázy s prístupom cez portál visiteurope.com;

72.  domnieva sa, že treba vyčleniť zvýšené (spolu-)financovanie na udržateľné projekty cestovného ruchu v rámci programu COSME;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila Európsku chartu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu a aby pokračovala v poskytovaní finančnej podpory na dôležité iniciatívy a siete, ako sú EDEN (výnimočné európske destinácie);

74.  nabáda národné organizácie cestovného ruchu, aby na základe noriem, ktoré navrhla Komisia, zriadili na národnej úrovni jednotný špecifický portál v oblasti udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu s cieľom umožniť zákazníkom prijímať pri výbere cielených národných a nadnárodných produktov a destinácií informované rozhodnutia;

75.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rozvoj udržateľného, zodpovedného a prístupného cestovného ruchu, v rámci ktorého by koncepcia „inteligentnej destinácie" mala byť pri vypracúvaní destinácií v centre pozornosti a ktorý by mal spájať aspekty udržateľnosti, orientácie na zážitky a primeraného využívania prírodných zdrojov, spoločne s novými technológiami a vrátane aspektu fyzickej a informačnej dostupnosti; je presvedčený, že informačné siete o sociálne zameraných projektoch cestovného ruchu ponúkajú dobrú príležitosť na podporu MSP, miestneho udržateľného rozvoja, udržateľných pracovných miest a stabilného hospodárstva;

76.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o osvedčeniach udržateľnosti pre sociálne zamerané služby cestovného ruchu vrátane analýzy dobrovoľných nástrojov, pričom uvedie, ktoré nástroje boli úspešné;

77.  žiada podporu a ďalší rozvoj možností pre deti a rodiny v odvetví cestovného ruchu, napríklad prostredníctvom vytvorenia značky rodinne zameraného európskeho cestovného ruchu;

78.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy, ktoré umožnia obnovu zastaraných hotelových zariadení v súlade s ekologicky udržateľnými kritériami cestovného ruchu;

79.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskeho cestovného ruchu pri obnove vidieckych a mestských oblasti v záujme dosiahnutia udržateľného miestneho a regionálneho rozvoja;

80.  požaduje rozvoj služieb udržateľného cestovného ruchu v tých regiónoch, ktoré napriek veľkému kultúrnemu a turistickému potenciálu utrpeli v dôsledku toho, že sa oblasť viac zamerala na rozvoj iných odvetví, napr. priemyslu;

81.  zdôrazňuje, že je dôležité pamätať na to, že cestovný ruch by nemal mať negatívny vplyv na každodenný život obyvateľov; domnieva sa naopak, že obyvatelia by sa mali s cestovným ruchom pozitívne zjednotiť a podieľať sa na ňom;

82.  zdôrazňuje, že prírodné a kultúrne dedičstvo a ochrana biodiverzity sú pre odvetvie cestovného ruchu cenným kapitálom, preto podporuje členské štáty, regionálne orgány a podniky cestovného ruchu pri propagácii ekologického cestovného ruchu a dodržiavaní environmentálnych právnych predpisov EÚ pri rozhodovaní o projektoch infraštruktúry a počas ich realizácie; vyzýva členské štáty, aby začlenili iniciatívy z oblasti prírodného dedičstva do svojich národných a regionálnych stratégií cestovného ruchu;

83.  zdôrazňuje význam udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu pre ochranu a podporu regionálneho prírodného a kultúrneho dedičstva; je preto presvedčený, že produkty regionálneho cestovného ruchu a krátkodobé pobyty treba vhodnými opatreniami podporovať a propagovať;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili siete „zelených“ trás, ktoré zahrnú vidiecke a zalesnené oblasti a menšie prírodné lokality, pričom prepoja existujúce dopravné infraštruktúrne siete s novými, ekologicky udržateľnými riešeniami;

85.  zdôrazňuje, že udržateľný cestovný ruch zameraný na rybolov môže významne prispieť do hospodárstva vidieckych oblastí v Európe; zdôrazňuje, že táto forma cestovného ruchu môže naďalej existovať iba vtedy, ak sa budú ohrozené druhy rýb vo vnútrozemských vodách riadiť udržateľnejšie;

86.  konštatuje, že agroturistika patrí k najzákladnejším formám alternatívneho cestovného ruchu v EÚ, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala opatrenia zamerané na poskytovanie stimulov na ďalší rozvoj infraštruktúry a dostupnosť tohto odvetvia;

87.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala miestne oblasti a zvláštnosti podporou prezentácií a zaručením ochrany miestnych produktov, napríklad poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych chránených zemepisných označení (CHZO);

88.  domnieva sa, že citlivé regióny, ako sú ostrovy, pobrežné a horské oblasti, najmä odľahlé a najvzdialenejšie regióny, často značne závisia od podnikov cestovného ruchu a ako prvé ich postihuje zmena klímy; preto je presvedčený, že ochrana klímy by mala byť prioritou a mala by byť pevnejšie začlenená do európskych, národných a regionálnych politík v oblasti cestovného ruchu a dopravy, a to aj zameraním sa na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, udržateľnú dopravu a odpadové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu v tom, ako zmena klímy vplýva na cestovný ruch v týchto citlivých regiónoch – hospodársky, environmentálne a sociálne – a aký vplyv bude mať v budúcnosti;

89.  zdôrazňuje potrebu podporovať potenciál cestovného ruchu odľahlých vidieckych, ostrovných, pobrežných a horských oblastí, podporuje rozvoj udržateľného námorného a morského cestovného ruchu v EÚ a vyzýva členské štáty, aby vytvorili udržateľnú infraštruktúru a zlepšili cezhraničné prepojenia ako prostriedok na zvýšenie ich atraktivity a prístupnosti;

90.  zdôrazňuje skutočnosť, že ostrovy majú svoje vlastné problémy, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi menšími ostrovmi a pevninou, a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na podporu investícií v tejto oblasti;

91.  považuje zavedenie dobrovoľných „environmentálnych kontrol“ v záujme zlepšenia kvality životného prostredia v odvetví cestovného ruchu za užitočný príspevok zo strany priemyslu a odporúča, aby sa oceňovali podniky, ktoré v tom prejavujú osobitnú iniciatívu;

92.  vyzýva orgány a prevádzkovateľov zodpovedných na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby zintenzívnili úsilie zamerané na podporu neautomobilových sietí, ako sú európske konské, pešie a pútnické trasy a cyklistické cesty, spolu so všetkými cezhraničnými železničnými službami vrátane vysokorýchlostných a nočných vlakov; pripomína, že vždy treba preskúmať interoperabilitu s inými druhmi dopravy; odporúča odstrániť zvýšenie cien na hraničných úsekoch, čo je jedna z prekážok rozsiahlejšieho využívania železničnej dopravy turistami v pohraničných oblastiach;

93.  uznáva, že udržateľný mestský cestovný ruch je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie, dopravná politika v centrách turistických miest by mala byť efektívna a udržateľná a mala by byť výhodná pre návštevníkov i navštívené miesta;

94.  podporuje rozvoj integrovaných multimodálnych foriem dopravy pre turistov vytvorením vstupeniek, ktoré umožnia použitie rôznych dopravných prostriedkov podľa rôznych požiadaviek; zdôrazňuje, že pokrok v integrovaných službách vydávania cestovných lístkov by bol silným podnetom pre cezhraničný cestovný ruch;

95.  zdôrazňuje, že elektrické vozidlá ponúkajú čoraz príťažlivejšie riešenie pre vidiecky i mestský cestovný ruch, pokiaľ ide o novú, flexibilnú mobilitu, a že táto možnosť cestovania by sa mala v dovolenkových strediskách viac ponúkať;

96.  zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť využívanie verejnej dopravy pre cyklistov;

97.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť, že by sa európsky systém ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) stal nástrojom EÚ, ktorý pomôže turistickým destináciám kontrolovať, riadiť, hodnotiť a zlepšovať ich výkonnosť z hľadiska udržateľnosti;

98.  vyzýva členské štáty, aby ďalej odovzdávali pozitívne skúsenosti z oblasti udržateľného manažmentu cestovného ruchu v rámci medzinárodnej spolupráce v zahraničí;

99.  domnieva sa, že plná prístupnosť a cenová dostupnosť cestovného ruchu sú neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti tohto odvetvia; potvrdzuje, že zásada „cestovný ruch pre všetkých“ povzbudzuje ľudí a umožňuje im – najmä tým s osobitnými potrebami (ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou, mladí ľudia, starší ľudia, nízkopríjmové rodiny a rodiny s deťmi) – uplatňovať svoje občianske práva, a preto sa jej treba pridržiavať v každej vnútroštátnej, regionálnej, miestnej alebo európskej akcii v oblasti cestovného ruchu; vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe programov v oblasti cestovného ruchu pre starších občanov a ľudí so špecifickým postihnutím kládli osobitný dôraz na využívanie nových technológií;

100.  odporúča, aby členské štáty vypracovali jednotný a transparentný celoeurópsky identifikačný systém pre dostupné možnosti a stanovenie príslušných internetových platforiem; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s tým predložila návrhy;

101.  odporúča, aby členské štáty zaviedli stanovenie prístupnosti ako kritérium oprávnenosti pre odvetvie cestovného ruchu v kontexte programov hospodárskeho rozvoja;

102.  zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľov v spoločnosti poskytujúce služby v odvetví cestovného ruchu závisí aj od spoločností, ktoré spotrebiteľom dávajú k dispozícii jednoduché, účinné a rýchle alternatívne spôsoby riešenia spotrebiteľských sporov, a od spoločností, ktoré chránia osobné a finančné údaje spotrebiteľov;

103.  zastáva názor, že v záujme sprístupnenia európskeho cestovného ruchu musia letecké spoločnosti skončiť s deformovaným a v praxi často rozšíreným prideľovaním väčšieho priestoru obchodnej (business) triede ako turistickej triede;

104.  zdôrazňuje, ako občianska spoločnosť prispieva k propagácii nových foriem cestovného ruchu prostredníctvom sociálnych sietí, dobrovoľníckych organizácií, kultúrnych a športových združení, akčných skupín občanov a organizácií zastupujúcich mladých ľudí, ženy a komunity cudzincov;

105.  požaduje výraznejšie uznávanie zásadnej úlohy dobrovoľníctva v rozvoji a podpore odvetvia cestovného ruchu prostredníctvom kultúrneho dobrovoľníctva;

106.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť potenciálu sociálneho hospodárstva a podporovali ho s cieľom rozvíjať udržateľný a zodpovedný cestovný ruch;

107.  domnieva sa, že cestovný ruch má významnú sociálnu hodnotu pre mladých ľudí, zamestnancov a dôchodcov, a vyzýva členské štáty, aby využívali fondy EÚ na rozvoj cestovného ruchu spojeného so zdravotníckymi a rekreačnými službami;

108.  zdôrazňuje, že pokračujúca prisťahovalecká kríza v Európe zasahuje najmä pobrežné oblasti, kde je cestovný ruch dôležitou súčasťou príjmu miestnych obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o vplyve nekontrolovaného prílevu prisťahovalcov do EÚ na odvetvie cestovného ruchu;

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

109.  víta možnosti vyplývajúce z hospodárstva spoločného využívania zdrojov pre začínajúce a inovačné podniky v odvetví cestovného ruchu; berie na vedomie komplementárnosť týchto služieb s ostatnými ponukami cestovného ruchu, pokiaľ ide o ich lokalitu a cieľové skupiny;

110.  pripomína, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov či spoluspotrebiteľstvo je novým sociálno-ekonomickým modelom, ktorý vznikol vďaka technologickej revolúcii, s internetom spájajúcim ľudí prostredníctvom on-line platforiem, na ktorých možno bezpečne a transparentne uskutočňovať transakcie spojené s tovarmi a službami;

111.  zdôrazňuje, že súčasné právne predpisy nie sú prispôsobené na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, preto miestne a národné vlády začali takéto on-line platformy analyzovať a pokúšajú sa regulovať ich účinky, pričom často uplatňujú neprimerané opatrenia, ktoré sú v rámci Únie trochu rozdielne; nalieha na Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi analyzovala najlepšie možné iniciatívy, ktoré by sa mali prijať na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; odporúča, aby sa v prierezovej stratégii jednotného digitálneho trhu EÚ zvážilo vytvorenie vhodného regulačného rámca;

112.  zdôrazňuje, že pred prijatím regulačných opatrení treba najprv analyzovať reakciu na vzostup hospodárstva spoločného využívania zdrojov; domnieva sa však, že každé opatrenie zo strany verejných orgánov musí byť primerané a pružné s cieľom umožniť vytvorenie regulačného rámca, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky pre podniky, najmä priaznivé podnikateľské prostredie pre MSP a inovácie v tomto odvetví; okrem toho sa domnieva, že v záujme ochrany spotrebiteľa by sa mali aj v službách cestovného ruchu poskytovaných na komerčnom základe v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov uplatňovať záruky a bezpečnostné a zdravotné predpisy platné v tradičnom odvetví cestovného ruchu;

113.  zdôrazňuje, že činnosti poskytovateľov treba správne kategorizovať s cieľom jasne rozlišovať medzi službami ad hoc alebo stálymi službami spoločného využívania zdrojov a profesionálnymi podnikovými službami, na ktoré by sa mali uplatňovať príslušné právne predpisy;

114.  zdôrazňuje, že platformy musia byť plne prístupné a spotrebitelia používajúci takéto stánky musia byť náležite informovaní, nesmú sa uvádzať do omylu a ich súkromné údaje musia byť chránené; zdôrazňuje dôležitosť funkčného a transparentného systému hodnotení, ako aj potrebu zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb nemohli spotrebiteľov postihovať za negatívne hodnotenia;

115.  zdôrazňuje, že technologické spoločnosti, ktoré konajú ako sprostredkovatelia, musia poskytovateľov služieb informovať o ich povinnostiach, najmä pokiaľ ide o ochranu práv spotrebiteľov, a poskytovať im spoľahlivé a prístupné informácie o všetkých poplatkoch a skrytých nákladoch spojených s vedením podniku a o tom, ako dosahovať plný súlad s miestnymi právnymi predpismi, najmä čo sa týka dodržiavania daňových predpisov a noriem týkajúcich sa bezpečnosti spotrebiteľov a pracovných podmienok osôb poskytujúcich služby v oblasti cestovného ruchu;

116.  vyzýva Komisiu, aby posúdila hospodársky a sociálny vplyv hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jeho dôsledky pre odvetvie cestovného ruchu, spotrebiteľov, technologické spoločnosti a verejné orgány a aby informovala Európsky parlament o výsledkoch jej doterajších iniciatív vrátane práce osobitnej skupiny, ktorú zriadilo GR GROW;

Digitalizácia

117.  vyzýva Komisiu, aby spoločne so zástupcami priemyslu a združeniami cestovného ruchu vytýčila inteligentný plán iniciatív zameraných na širší rozsah inovácií (proces, IKT, výskum) a na požadované zručnosti s cieľom podnietiť podniky pôsobiace v oblasti cestovania a cestovného ruchu, aby efektívnejšie prijímali a využívali digitálne nástroje; zastáva názor, že Komisia by sa mohla zamerať na šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

118.  víta platformu pre digitálny cestovný ruch, ktorú vytvorila Komisia, a jej ciele, ktorými sú: i) zvyšovanie inovačnej kapacity a digitalizácia malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu v záujme aktivizovania odvetvia cestovného ruchu a ii) vypracúvanie návrhov, pokiaľ ide o to, ako prispôsobiť a formovať udržateľné a konkurencieschopné politiky orientované na spotrebiteľa a zamerané na ďalší rozvoj odvetvia cestovného ruchu; nabáda na využívanie inovatívnych technológií, výmenu najlepších postupov a prehlbovanie spolupráce na regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť príťažlivosť a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v Európe; domnieva sa, že presadzovanie elektronického učenia sa a širšie využívanie digitálnych technológií by zabezpečili ďalší pokrok pri dosahovaní tohto cieľa;

119.  uvedomuje si, že MSP (z ktorých väčšina sú mikropodniky) a začínajúce podniky v odvetví cestovného ruchu čelia značným problémom pri presadzovaní svojich služieb v zahraničí a pri prispôsobovaní sa rýchlo sa meniacim trhovým podmienkam; konštatuje, že nové nástroje v oblasti informačných technológií, napríklad portál podnikov cestového ruchu, ktorý vytvorila Komisia, spoločne s webovými seminármi (webinars) im môžu pomôcť pri využívaní digitálnych príležitostí; zdôrazňuje, že sprístupnenie portálu podnikov cestového ruchu vo všetkých jazykoch členských štátov by ďalej podporilo prínos týchto opatrení pre jednotlivé oblasti; nabáda na prijímanie podobných iniciatív na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

120.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala spoluprácu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami pôsobiacimi v oblasti cestovania a cestovného ruchu s cieľom uľahčiť výskum v oblasti digitálnych riešení a ich prijímanie európskymi podnikmi; zdôrazňuje najmä potrebu lepšej koordinácie medzi verejnými úradmi pre cestovný ruch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, cestovnými kanceláriami, odvetvím hotelierstva a podnikmi IKT;

121.  vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvia pri vytváraní nástrojov, ktoré umožnia monitorovanie destinácií návštevníkov, vytváranie ich profilov a sledovanie ich mobility, s cieľom identifikovať ich záujmy, vypracovať vhodné produkty a vytvoriť nástroje ponúkajúce destinácie podľa výberu klienta („à la carte“) alebo nástroje monitorujúce siete s cieľom zistiť názor našich návštevníkov;

122.  očakáva, že Komisia predloží komplexnú správu zahŕňajúcu hodnotenie súčasného stavu, pokiaľ ide o digitalizáciu na trhu s turistickým ruchom v EÚ, s cieľom zistiť a riešiť výzvy a príležitosti pre rôzne verejné i súkromné subjekty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; domnieva sa, že správa by mala obsahovať príslušné odporúčania s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých aktérov a chrániť spotrebiteľov zabezpečením transparentnosti, nestrannosti a dostupnosti;

123.  berie na vedomie, že užívatelia si vo zvýšenej miere rezervujú on-line služby cestovného ruchu a že spotrebiteľom, ktorí často nepoznajú svoje práva a platné právne predpisy, hrozia riziká; žiada, aby Komisia podrobne sledovala každé porušenie predpisov v tejto oblasti, najmä tam, kde dochádza k spoločným nákupom od rôznych poskytovateľov služieb (napr. k nákupu leteniek a prenájmu áut), a aby prispôsobila a rozvinula tieto nové spôsoby objednávania služieb v nasledujúcej revízii smernice o balíku cestovných služieb;

124.  víta nedávne skončenie trojstranných rokovaní o revidovanej smernici o balíku cestovných služieb; požaduje jej včasnú a účinnú transpozíciu a uplatňovanie v záujme transformácie odvetvia a ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí;

125.  vyzýva Komisiu, aby v záujme lepšej podpory digitalizácie európskych spoločností pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu upravila zameranie fondov a programov;

126.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby poskytovatelia služieb dostali spravodlivý a rovnaký prístup k relevantným údajom cestovných a dopravných prevádzkovateľov s cieľom uľahčiť zavádzanie digitálnych multimodálnych informačných služieb a služieb predaja cestovných lístkov; berie na vedomie význam inteligentných dopravných systémov (ITS) pri poskytovaní presných údajov o premávke a cestovaní v reálnom čase pre rozvoj integrovaných služieb mobility, ktoré by boli prospešné pre rozvoj európskeho cestovného ruchu;

127.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali a podporovali iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré nabádajú na používanie digitálnej infraštruktúry a interoperabilitu medzi rôznymi platformami; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby v oblastiach cestovného ruchu poskytli bezplatné wi-fi a aby do 15. júna 2017 zrušili poplatky za roaming, ako bolo rozhodnuté, ako aj geografické blokovanie;

128.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili, aby boli všetky stanice a nástupištia pre odchody a príchody vybavené informačnými kanceláriami s vyškoleným personálom schopným poskytovať informácie o hlavných destináciách, dopravných prostriedkoch a zariadeniach cestovného ruchu, spolu s viacjazyčnými digitálnymi informačnými systémami, ktoré budú ponúkať voľný a neobmedzený prístup k sieťam wi-fi a ktoré budú môcť využívať aj ľudia so zdravotným postihnutím;

129.  zdôrazňuje, že cestujúci sa pri rezervovaní ubytovania alebo dopravných prostriedkov cez internet ešte stále stretávajú s rozdielnymi cenami a podmienkami; víta preto oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; vyzýva Komisiu, aby prijala komplexný návrh na skončenie neodôvodneného geografického blokovania prístupu k tovaru, službám a najlepším dostupným sadzbám na základe geografického umiestnenia alebo krajiny pobytu;

130.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu ako prioritu pre odľahlé a vzdialené turistické oblasti, napríklad ostrovy a pobrežné, horské a vidiecke oblasti, s cieľom pozdvihnúť rast podnikov cestovného ruchu a znížiť rozdiely v digitalizácii v rámci EÚ;

131.  vyzýva členské štáty a zúčastnené strany, aby vypracovali účinné prostriedky na riešenie nedostatku zručností vo všetkých častiach odvetvia cestovného ruchu, najmä v oblasti digitalizácie;

132.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé hospodárske výhody distribúcie on-line nemožno v Európe využívať; zastáva názor, že európske vlády by mali vyvinúť viac úsilia na posilnenie podnikania, a najmä technologicky orientovaných riešení v Európe;

o
o   o

133.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41.
(2) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(3) Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 7.


Rozvoj satelitnej technológie umožňujúcej fungovanie systémov celosvetového zaznamenávania letov
PDF 265kWORD 74k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15) (2015/2857(RSP))
P8_TA(2015)0392B8-1094/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nový bod týkajúci sa sledovania za letu (tzv. inflight tracking) v rámci programu nadchádzajúcej Svetovej rádiokomunikačnej konferencie Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), ktorá sa uskutoční od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15),

–  so zreteľom na pracovný dokument s názvom Možnosti sledovania a lokalizácie lietadla, ktorý EÚ predložila Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ICAO) na multidisciplinárnom stretnutí o celosvetovom sledovaní v dňoch 12. a 13. mája 2014,

–  so zreteľom na odporúčania vydané na uvedenom multidisciplinárnom stretnutí ICAO o celosvetovom sledovaní,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva č. 01/2014 z 5. mája 2014 s názvom Zmena požiadaviek na zapisovače letových údajov a podvodné zariadenia na určovanie polohy,

–  so zreteľom na bezpečnostné odporúčania, ktoré vydali rôzne vnútroštátne orgány bezpečnostného vyšetrovania s cieľom zvýšiť bezpečnosť uľahčením získavania informácií na účely bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve a zlepšiť výkonnosť letových zapisovačov a manipuláciu s nimi, ako aj určovanie polohy lietadla po nehode nad vodou(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012, pokiaľ ide o požiadavky na letové zapisovače, podvodné zariadenia na určovanie polohy a systémy sledovania lietadiel(2),

–  so zreteľom na otázku určenú Komisii o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15) (O-000118/2015 – B8-1101/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tragédie spojené s letom AF447 spoločnosti Air France (1. júna 2009) a letom MH370 spoločnosti Malaysia Airlines (8. marca 2014) zdôraznili potrebu zavedenia nových systémov na nepretržité určovanie polohy lietadla verejnej dopravy, a to aj v odľahlých miestach;

B.  keďže tieto celosvetové monitorovacie systémy riadenia letovej prevádzky (ATM) uľahčia určenie polohy lietadla v prípade nezvyčajného správania, núdzovej situácie alebo nehody;

C.  keďže vzhľadom na tragédie letov AF447 a MH370 by tieto systémy nemali byť ovplyvnené výpadkom obyčajného elektrického prúdu na palube ani by sa nemali nijako dať vypnúť počas letu;

D.  keďže tieto systémy zlepšia účinnosť pátracích a záchranných operácií a vyšetrovaní, pretože súčasné systémy sledovania letov pokrývajú zemeguľu len čiastočne;

E.  keďže tieto systémy by takisto mohli byť významným nástrojom na zvyšovanie efektívnosti a kapacity ATM a zároveň výrazne zlepšiť bezpečnosť letectva a znížiť náklady na infraštruktúru;

F.  keďže Komisia v spolupráci s Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA), Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) a so zainteresovanými stranami začala skúmať rôzne technické možnosti na základe ich výkonnosti a navrhla pravidlá na sledovanie lietadiel spolu s ich postupným zavádzaním;

G.  keďže spomedzi možných alternatív, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke a/alebo sa skúmajú (napríklad automatické závislé sledovanie – kontrakt (ADS-C), systém komunikácie, vysielania a oznamovania údajov o lietadlách (Aircraft Communications Addressing and Reporting System – ACARS), vysokofrekvenčné dátové spojenie), sa ako veľmi sľubná javí technológia automatického závislého sledovania – vysielania (ADS-B) podporovaná satelitnou komunikáciou;

H.  keďže technológia ADS-B môže pomôcť pri monitorovaní ATM mimo najhustejšie osídlených oblastí, kde je rádiolokačné pokrytie obmedzené, nemožné alebo mimoriadne nákladné (vrátane oceánov a neobývaných oblastí na pevnine);

I.  keďže technológia ADS-B podporovaná satelitom spočíva na komunikácii medzi lietadlom a sústavou satelitov, čo poskytovateľom leteckých navigačných služieb poskytuje schopnosť monitorovania, a keďže na tento účel by potrebovala pridelenie osobitného rádiového frekvenčného pásma, ktoré je chránené pred rušením;

J.  keďže Svetová rádiokomunikačná konferencia (WRC-15), ktorá je naplánovaná na november 2015 a ktorú organizuje Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), je fórum na určenie toho, ktoré rádiové služby sa pridelia konkrétnym rádiovým frekvenčným pásmam;

K.  keďže by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa vývoj technológie ADS-B nebrzdil tým, že sa včas nepridelí vhodné rádiové frekvenčné pásmo;

1.  podporuje opatrenia Komisie zamerané na rýchle vytvorenie celosvetového systému sledovania letov založeného na výkonnosti, ktorý umožní poskytovateľom leteckých navigačných služieb nepretržite určovať polohu osobného dopravného lietadla, a to aj v odľahlých miestach;

2.  zdôrazňuje, že tento systém by mal zostať účinný dokonca aj v prípade výpadku obyčajného elektrického prúdu na palube a nemal by sa dať nijako vypnúť počas letu;

3.  domnieva sa, že rozvoj tohto systému by sa mal zabezpečiť prostredníctvom úzkej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami (napr. priemyslom, leteckými spoločnosťami, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, bezpečnostnými a záchrannými službami, orgánmi bezpečnostného vyšetrovania a medzinárodnými organizáciami);

4.  konštatuje, že technológia ADS-B podporovaná satelitom, ktorá sa zakladá na komunikácii medzi lietadlom a satelitmi, je jednou zo sľubných možností na vytvorenie celosvetového monitorovacieho systému ATM;

5.  zdôrazňuje, že pri uplatňovaní technológie ADS-B je nevyhnutné brať do úvahy potreby všetkých používateľov vzdušného priestoru a zabezpečiť interoperabilitu medzi alternatívnymi technológiami, aby sa predchádzalo narúšaniu bezpečnosti;

6.  konštatuje, že vývoj technológie ADS-B podporovanej satelitom bude potrebovať pridelenie vhodného rádiového frekvenčného pásma, aby sa zabránilo rušeniu;

7.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nadchádzajúcu Svetovú rádiokomunikačnú konferenciu (WRC-15), ktorá sa uskutoční v novembri 2015 v Ženeve, podnikla potrebné kroky týkajúce sa pridelenia rádiového frekvenčného pásma potrebného na podporu budúceho rozvoja satelitného systému celosvetového sledovania letov;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Stanovisko Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva č. 01/2014 z 5. mája 2014, s. 1, „Referenčné údaje“.
(2) Dokument Komisie RPS COM-AC DRC(2015) D040413/02 a jeho príloha.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia