Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 24. novembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zrušenie určitých aktov schengenského acquis ***I
 Zrušenie určitých aktov schengenského acquis v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach ***I
 Zrušenie určitých aktov v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach ***I
 Členstvo v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného ***
 Sprostredkovanie poistenia ***I
 Znižovanie nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí
 Politika súdržnosti a marginalizované komunity
 Úloha EÚ v rámci OSN

Zrušenie určitých aktov schengenského acquis ***I
PDF 329kWORD 63k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušujú určité právne akty týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (COM(2014)0713 – C8-0277/2014 – 2014/0337(COD))
P8_TA(2015)0396A8-0250/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0713),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. a), b) a d), článok 78 ods. 2 písm. e) a g), článok 79 ods. 2 písm. c) a d) a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0277/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. októbra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0250/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa zrušujú určité akty schengenského acquis

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/93.)


Zrušenie určitých aktov schengenského acquis v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach ***I
PDF 330kWORD 66k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušujú určité akty v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (COM(2014)0714 – C8-0279/2014 – 2014/0338(COD))
P8_TA(2015)0397A8-0251/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0714),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0279/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. októbra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0251/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa zrušujú určité akty schengenského acquis v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/94.)


Zrušenie určitých aktov v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach ***I
PDF 328kWORD 64k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušujú určité akty v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (COM(2014)0715 – C8-0280/2014 – 2014/0339(COD))
P8_TA(2015)0398A8-0252/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0715),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 82 ods. 1, článok 83 ods. 1, článok 87 ods. 2 a článok 88 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0280/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. októbra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0252/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa zrušujú určité akty v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/95.)


Členstvo v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného ***
PDF 248kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Komisiou na ochranu tuniaka južného (CCSBT) o členstve Únie v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného (07134/2015 – C8-0323/2015 – 2015/0036(NLE))
P8_TA(2015)0399A8-0318/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07134/2015),

–  so zreteľom na výmenu listov v záujme získania členstva v rozšírenej komisii Dohovoru o ochrane tuniaka južného,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0323/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A8-0318/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Komisii na ochranu tuniaka južného.


Sprostredkovanie poistenia ***I
PDF 333kWORD 87k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o sprostredkovaní poistenia (prepracované znenie) (COM(2012)0360 – C7-0180/2012 – 2012/0175(COD))
P8_TA(2015)0400A8-0315/2015

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0360),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0180/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2012(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 9. novembra 2012 adresovaný Výboru pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. júla 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 104, článok 59 a článok 61 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A7-0085/2014),

–  so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojom zasadnutí 26. februára 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o neukončených záležitostiach zo siedmeho volebného obdobia,

–  so zreteľom na doplňujúcu správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0315/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom zohľadňuje odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o distribúcii poistenia (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/97.)

(1) Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 95.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0155.


Znižovanie nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí
PDF 323kWORD 151k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (2014/2237(INI))
P8_TA(2015)0401A8-0310/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v New Yorku 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na smernicu o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2011)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2006)0367),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: vplyv krízy,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2013) s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: sociálne nerovnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa(9),

–  so zreteľom na správu organizácie Save the Children (2014) s názvom Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe (Child poverty and social exclusion in Europe),

–  so zreteľom na správu Výskumného úradu UNICEF z roku 2014 s názvom Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách (Children of the Recession: The impact of the economic crisis on child well-being in rich countries),

–  so zreteľom na správu sietí EAPN a Eurochild z roku 2013 s názvom Dosiahnutie dobrých životných podmienok detí – vysvetlenie chudoby detí v EÚ (Towards children's well-being in Europe – explainer on child poverty in the EU),

–  so zreteľom na hodnotiacu správu siete Eurochild (2014) s názvom Národné programy reforiem a národné sociálne správy z pohľadu chudoby detí a kvality ich života za rok 2014,

–  so zreteľom na správu z 11. konferencie siete Eurochild, ktorá sa konala 26. – 28. novembra 2014 v Bukurešti,

–  so zreteľom na správu Výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2012 s názvom: Meranie chudoby detí: nové tabuľky s hodnotením chudoby detí v bohatých krajinách sveta (Measuring child poverty: New league tables of child poverty in the world's rich countries),

–  so zreteľom na záverečnú vedeckú správu z projektu DRIVERS s názvom Sociálne nerovnosti v oblasti zdravia a vývoja v ranom detstve: celoeurópsky systematický prehľad (Social Inequalities in early childhood health and development: a European-wide systematic review), Londýn, september 2014,

–  so zreteľom na štatistiku EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) z roku 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. septembra 2009 s názvom Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2010 na tému „Chudoba detí a kvalita života detí“,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“,

–  so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia – štúdia európskej siete nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia o vnútroštátnych politikách(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0310/2015),

A.  keďže politika boja proti detskej chudobe by sa mala na najvyššej politickej úrovni EÚ viac zviditeľniť, ak má EÚ do roku 2020 dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, znížiť počet ľudí ovplyvnených chudobou aspoň o 20 miliónov;

B.  keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) sa má všetkým deťom zaručiť právo na vzdelanie, služby zdravotníckej starostlivosti, bývanie, ochranu, účasť na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, odpočinok a voľný čas, vyváženú stravu a starostlivosť v rodinnom prostredí;

C.  keďže väčšina členských štátov doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť využívaniu štrukturálnych fondov EÚ na boj proti znepokojujúcej a stále rastúcej miere chudoby medzi deťmi v Európe, a na podporu ich sociálneho začlenenia a všeobecnej kvality života;

D.  keďže sociálne nerovnosti vedú k zvýšeniu chudoby detí a keďže deti sú v 19 členských štátoch EÚ najviac ohrozené rizikom chudoby;

E.  keďže podľa Eurostatu patria medzi hlavné faktory ovplyvňujúce chudobu detí politiky prerozdeľovania bohatstva, účinnosť intervencií vlády prostredníctvom podpory príjmu, poskytovanie podporných služieb, politika práce(11) a situácia rodičov na trhu práce, ktorá súvisí s úrovňou ich vzdelania a zloženie domácnosti, v ktorej deti žijú; keďže zvýšenie zamestnanosti je účinný nástroj na boj proti chudobe;

F.  keďže jedna pätina celkového počtu obyvateľov EÚ má menej ako 18 rokov; keďže aj napriek daným záväzkom je v súčasnosti viac ako jedno zo štyroch detí v rámci EÚ vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

G.  keďže Európsky parlament opakovane vyzýval na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách a podporuje odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, v ktorom sa navrhuje komplexný rámec politiky na boj proti chudobe detí a podporu blaha detí a ktorý je založený na troch pilieroch, konkrétne prístupe k primeraným zdrojom v rámci Európskeho sociálneho fondu, prístupe ku kvalitným a inkluzívnym službám a na účasti detí na spoločenskom dianí a rozhodovaní, a ktorý uznáva deti ako držiteľov práv; považuje však za poľutovaniahodné, že EÚ neprijala zosúladené kroky na jeho vykonanie prostredníctvom európskeho semestra;

H.  keďže napriek tomu, že u detí rodičov s veľmi nízkym pracovným zapojením bola o 56,7 % vyššia pravdepodobnosť rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, v súčasnosti riziko chudoby detí hrozí v rodinách s vysokým pracovným zapojením (v Rumunsku, Litve, Portugalsku, Španielsku, Grécku, Lotyšsku, Slovensku, Poľsku a Luxembursku);

I.  keďže chudoba detí pramení z chudoby rodín, keďže rodiny s nízkym príjmom a mnohopočetné rodiny sú preto viac ohrozené chudobou, pričom prerozdelenia príjmov má významný vplyv na znižovanie cyklov sociálnej nerovnosti, a keďže zhoršovanie vnútroštátnych mzdových politík a systémov sociálnej ochrany zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, čo prispieva k zvyšovaniu chudoby detí, ako to vidno v členských štátoch s najnižšou mierou chudoby detí, ktoré sú zároveň krajinami s najnižšou mierou všeobecnej chudoby a nerovnosti;

J.  keďže medzi rokmi 2008 a 2012 vzrástol v Európe (EÚ 27 + Nórsko, Island a Švajčiarsko) počet detí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, takmer o jeden milión, pričom len v období od roku 2011 do roku 2012 došlo k nárastu o pol milióna(12); keďže v roku 2013 hrozilo podľa údajov Eurostatu 26,5 miliónu detí v EÚ 28 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže riziko chudoby a sociálneho vylúčenia sa v rokoch 2008 až 2012 zvýšilo z 26,5 % na 28 %; keďže v roku 2013 hrozilo v 28 členských štátoch EÚ riziko chudoby a sociálneho vylúčenia 28 % obyvateľstva mladšieho ako 18 rokov a vo veľkej väčšine krajín je riziko chudoby a sociálneho vylúčenia vyššie u detí, než u dospelých;

K.  keďže ženám hrozí väčšie riziko chudoby ako mužom a keďže riešenie chudoby žien nie je dôležité iba samé osebe, ale má veľký význam aj v rámci snahy o zníženie chudoby detí;

L.  keďže narastá nerovnosť v rámci krajín EÚ; keďže je znepokojujúce, že percento detí, ktoré trpia podvýživou stúpa, čo zapríčiňuje výskyt chorôb, ktoré už v EÚ zmizli (napr. rachitída); keďže podľa UNICEF-u je príznačné(13), že v krajinách ako Estónsko, Grécko a Taliansko sa od roku 2008 dramaticky zdvojnásobilo percento detí, ktoré si dva dni za sebou nemôžu dovoliť jesť mäso vrátane kuracieho alebo ryby;

M.  keďže vo svojich záverečných pripomienkach k najnovším pravidelným správam niektorých krajín Výbor OSN pre práva dieťaťa vyjadril znepokojenie nad nárastom miery chudoby a miery ohrozenia chudobou u detí v dôsledku hospodárskej krízy, čo ovplyvňuje uplatňovanie mnohých ich práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, najmä práv v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej ochrany, a vyzval orgány, aby zabezpečili ochranu rozpočtových riadkov pre deti, a keďže finančná a hospodárska kríza viedla k zhoršeniu životných a pracovných podmienok a k vytvoreniu novej skupiny, označovanej aj ako „ďalší v núdzi“;

N.  keďže priaznivé podnikateľské prostredie stimuluje rast zamestnanosti v členských štátoch, rozširuje možnosti pracovného uplatnenia rodičov, ktorí následne pôsobia ako vítané vzory, predovšetkým v komunitách negatívne ovplyvnených viacgeneračnou chudobou a vylúčením;

O.  keďže rodiny s jedným rodičom, najmä tie, v ktorých je jediným rodičom matka, hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia (49,8 % v porovnaní s 25,2 %), aj keď podľa EU-SILC(14) existujú medzi krajinami veľké rozdiely, čo súvisí s feminizáciou chudoby, privysokým zastúpením žien na neistých pracovných miestach a na miestach na kratší pracovný čas, neprimeraným množstvom času, ktorý ženy strávia v neplatenej práci, prerušením kariéry žien z dôvodu starostlivosti o deti a ostatných rodinných príslušníkov a rozdielmi vo výške miezd mužov a žien;

P.  keďže chudobu detí možno znížiť zlepšením príležitostí na trhu práce, a to najmä pre ženy, prostredníctvom vytvorenia lepších možností starostlivosti o deti;

Q.  keďže deti a ich rodičia, náhradní rodičia a opatrovatelia musia byť chránení pred diskrimináciou na akomkoľvek základe, napríklad rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo iného postavenia a keďže deti zo zraniteľných skupín obyvateľstva sú viac vystavené riziku marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia, ako to potvrdili najnovšie správy Európskej federácie národných združení pracujúcich s bezdomovcami, ktoré zvýrazňujú nárast počtu žien, mladých ľudí a rodín s deťmi (najmä rodín migrantov) prijatých do útulkov pre bezdomovcov; keďže mnohopočetným rodinám s jedným príjmom hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia z dôvodu zhoršujúcich sa mzdových politík a systémov sociálnej ochrany, čo je dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy;

R.  keďže dôsledky chudoby a sociálneho vylúčenia v detstve môžu mať vplyv na celý život a viesť k medzigeneračnej nezamestnanosti a chudobe; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní detí pochádzajúcich z rôznych socioekonomických vrstiev (v 11 krajinách nepresahuje poskytovanie vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vo vekovej skupine do 3 rokov 15 %);

S.  keďže vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve majú rozhodujúci vplyv na kognitívny vývoj detí, pretože sa u nich počas prvých piatich rokov života formujú základné schopnosti a keďže prístup ku kvalitnému vzdelávaniu tvorí základ neskoršieho úspechu v živote, pokiaľ ide o vzdelávanie, kvalitu života, zamestnateľnosť a sociálnu integráciu, a má výrazný vplyv na sebavedomie, najmä u detí zo znevýhodneného prostredia; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní medzi deťmi z rôznych socioekonomických vrstiev; keďže pracujúci rodičia, ktorí nemajú prístup k jasliam, sú často nútení nechať dieťa v starostlivosti iného dieťaťa alebo sa obrátiť na siete platenej a nelicencovanej neformálnej starostlivosti, čo ohrozuje bezpečnosť a kvalitu života detí; keďže predškolské vzdelávanie môže zohrávať významnú úlohu pri kompenzácii nízkeho sociálno-ekonomického postavenia detí ohrozených chudobou a predstavuje faktor, ktorý uľahčuje návrat rodičov na pracovný trh(15); keďže inkluzívne vzdelávanie rieši odlišné potreby všetkých študentov a reaguje na ne prostredníctvom vyššej účasti na vzdelávaní, kultúre a hodnotách komunity, a predstavuje tak účinný nástroj na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí;

T.  keďže miestne a regionálne orgány majú vedúcu úlohu pri riešení problematiky chudoby detí a ich vykorisťovania, a preto nesú hlavnú zodpovednosť za predchádzanie marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu, a keďže vnútroštátne orgány by im v prípade potreby mali poskytnúť dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov;

U.  keďže výdavky za vzdelávanie, konkrétne v oblasti učebných materiálov a dopravy, hradia vo väčšine krajín najmä rodiny; keďže tieto výdavky sú jedny z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; keďže v oblasti vzdelávania detí z marginalizovaných skupín ešte stále pretrvávajú finančné, administratívne a iné praktické prekážky;

V.  keďže socioekonomické prostredie, v ktorom deti žijú, má vplyv na kvalitu času stráveného v škole a času školských prázdnin a keďže voľný čas bez potrebného množstva stimulov nežiaduco prehlbuje rozdiely medzi deťmi, predovšetkým pri ich vzdelávaní;

W.  keďže priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ v roku 2012 dosiahla 13 % a v niektorých krajinách prekročila 20 % (Portugalsko, Španielsko a Malta)(16);

X.  keďže aj v krajinách, kde je právo na zdravie zakotvené v zákone, existuje mnoho detí, ktoré nemajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, a niektoré deti majú mimoriadne obmedzený prístup k službám nad rámec neodkladnej starostlivosti, ako napríklad ošetrenie všeobecným lekárom alebo zubným lekárom, najmä v dôsledku nedostatku dostupných verejných služieb; keďže deťom, ktoré sa narodili v chudobných podmienkach, hrozí väčšie riziko chronických ochorení a zdravotných problémov, čo vedie k opakovaniu nerovnosti;

Y.  keďže finančné problémy rodín prispievajú k nárastu problémov s duševným zdravím rodičov a prípadov rozvratov v rodinách, čo má nespochybniteľné dôsledky na psychickú a spoločenskú pohodu detí;

Z.  keďže prostredie, v ktorom dieťa žije, vrátane prenatálneho obdobia má rozhodujúci vplyv na vývoj kognitívneho systému, komunikačných a rečových schopností a spoločenských a emočných zručností, čo ovplyvní zdravotný stav, kvalitu života, zapojenie sa do spoločenstva a schopnosť učiť sa(17);

AA.  keďže všetky deti majú právo na ochranu pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním a keďže z výskumov vyplýva, že v dôsledku finančného tlaku na rodiny môžu obmedzenia sociálnych služieb a nárast chudoby viesť k častejšiemu výskytu násilia voči deťom;

AB.  keďže chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmerné riešenie; keďže zamestnanosť je iba jeden dôležitý faktor, ale pre rodiny dotknutých detí nie je vždy zárukou vymanenia sa z chudoby;

AC.  keďže chudoba detí spôsobuje spoločnosti vysoké hospodárske náklady, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na sociálnu podporu;

AD.  keďže v prípadoch rodín ohrozených chudobou je vyššia pravdepodobnosť, že žijú v nehygienických a nebezpečných oblastiach, a keďže v rámci EÚ 28 stále žije v týchto podmienkach 17 % detí, pričom v 15 krajinách je toto percento nadpriemerné; keďže v dôsledku rastúceho počtu vysťahovaní z dôvodu neschopnosti uhrádzať náklady na bývanie sa deti ocitajú v čoraz nestabilnejších podmienkach bývania, čo má zase negatívny vplyv na ich vývoj a životné príležitosti;

AE.  keďže podľa štatistiky Eurostatu z roku 2012 o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) je energetická chudoba problémom, ktorý má dosah na všetky členské štáty; keďže jedným z následkov zvyšovania cien energie je, že veľa detí žije v domácnostiach bez kúrenia, a keďže to vedie k častejšiemu výskytu ochorení dýchacích ciest a srdcovo-cievnych ochorení;

AF.  keďže rodiny s deťmi so zdravotnými problémami a rovnako rodičia, ktorí majú zdravotné problémy, častejšie čelia riziku chudoby, rozpadu rodiny a ťažkostiam pri uplatnení sa na pracovnom trhu;

AG.  keďže nadchádzajúci program na obdobie po roku 2015 v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a jeho univerzálnosť poskytujú príležitosť na zvýšenie investícií do detí a ich práv;

AH.  keďže v skupine ohrozenej chudobou sú deti migrantov zastúpené nadmerne a jazyková bariéra ich diskrimináciu ešte zvyšuje a keďže táto situácia je horšia pre deti nelegálnych migrantov; keďže so silnejúcim prílevom migrantov rastie počet prípadov, keď deti imigrantov ostávajú v rodných krajinách v starostlivosti iných rodinných príslušníkov alebo tretích osôb a keďže to má nepriaznivý vplyv na vývoj detí, najmä v citovej oblasti;

AI.  keďže silné politické zameranie na chudobu detí v rámci EÚ v posledných rokoch a podporné politické vyhlásenia hláv štátov EÚ neviedli k výraznému zníženiu miery chudoby detí;

AJ.  keďže financovanie programov potravinovej pomoci zameraných na znevýhodnené rodiny by sa malo posilniť, pretože rastie počet detí, ktoré majú prístup k jedlu len v škole; keďže tieto programy sú dôležité, ale nemožno ich považovať za dlhodobé riešenie;

AK.  keďže environmentálne problémy, ako sú znečisťovanie, doprava, kontaminovaná pôda a pitná voda z nebezpečných zdrojov, často neúmerne postihujú deti žijúce v chudobe;

1.  odporúča členským štátom, aby prevzali skutočný záväzok v oblasti tvorby politík na boj proti chudobe detí zameraných na potláčanie faktorov spôsobujúcich chudobu detí a zvýšenie účinnosti, množstva a rozsahu sociálnej podpory osobitne zameranej na deti, ale aj rodičov, ktorí sú nezamestnaní a na jav chudobných pracujúcich (ako sú podpora v nezamestnanosti a primeraná minimálna mzda) a v oblasti podpory pracovnoprávnych predpisov, ktoré zaručujú sociálne práva vrátane primeranej zákonnej minimálnej mzdy v súlade s vnútroštátnou praxou a kolektívnymi zmluvami, čo poskytne väčšiu istotu rodinám a podporí boj s neistými pracovnými miestami a prácu s primeranými sociálnymi právami;

2.  žiada, aby sa monitorovala a hodnotila účinnosť tejto podpory, s cieľom prispôsobiť politiky v oblasti boja proti chudobe, vylúčeniu a predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky existujúcim požiadavkám sociálnej rovnoprávnosti; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali odlišné postupy zabezpečovania dôkazov pre každú fázu zásahov;

3.   odporúča, aby Komisia spolu s členskými štátmi vypracovala plán na vykonávanie prístupu založeného na troch pilieroch, ktorý je uvedený v odporúčaní Komisie „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“, pokiaľ ide o prístup k zdrojom, službám a účasť detí; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia lepších výsledkov v rámci prístupu založenom na troch pilieroch, by mohlo byť užitočné vypracovať presné a špecifické ukazovatele miery chudoby detí a oblastí, ktoré sú viac ovplyvnené týmto javom; vyzýva členské štáty, aby účinne a komplexným spôsobom zapracovali relevantné aspekty balíka o sociálnych investíciách a uvedeného odporúčania Komisie do svojich ročných národných programov reforiem a národných sociálnych správ a vyzýva Komisiu, aby stanovila čiastkový cieľ stratégie Európa 2020 znížiť chudobu a sociálne vylúčenie detí, aby bolo jeho plnenie viditeľné a explicitné vo všetkých fázach európskeho semestra; zdôrazňuje, že zníženie chudoby detí prostredníctvom investovania do detí by sa malo navrhnúť ako hlavná priorita pre ročný prieskum rastu na rok 2016 ako kľúčový prostriedok na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o cieľ znižovať chudobu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom plánu zabezpečila ročné monitorovanie a podávanie správ členskými štátmi o vykonávaní odporúčania Komisie a využila Európsky sociálny fond na vykonávanie odporúčania Komisie a uskutočnenie posúdenia účinkov reforiem navrhnutých v národných programoch reforiem na chudobu;

4.  vyzýva členské štáty, aby sa vo svojom úsilí v boji proti chudobe detí zamerali aj na postavenie žien starajúcich sa o deti a rodinných príslušníkov s osobitnými potrebami a so zdravotným postihnutím;

5.  odporúča členským štátom, aby pri využívaní finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a tvorbe sociálnych politík venovali zvýšenú pozornosť ochrane rodín (najmä rodín s jedným rodičom) s deťmi so zdravotným znevýhodnením pred chudobou;

6.  pripomína, že je dôležité, aby sa v rámci preventívnych krokov vo verejnom záujme investovalo do rozumných opatrení v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa nezameriavali iba na dôsledky sociálneho vylúčenia a chudoby detí, ale podporovali by skôr rozvoj silných jedincov, schopných začleniť sa do spoločnosti a trhu práce;

7.  domnieva sa, že je potrebné do politík v oblasti podpory detí a mladých významne zahrnúť prevenciu vrátane dlhodobých stratégií boja proti sociálnej nerovnosti, a to bez zanedbania podpory detí postihnutých chudobou, tých, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku alebo sú sociálne vylúčené;

8.  odporúča členským štátom, aby zaviedli alebo posilnili univerzálne sociálne dávky určené deťom, ako je poskytovanie dotovanej alebo bezplatnej stravy, najmä pre znevýhodnené a chudobné deti s cieľom zabezpečiť ich zdravý vývoj; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia v oblasti zamestnanosti ako súčasť komplexných stratégií a politík na podporu prístupu rodičov ku kvalitnému zamestnaniu a primeranému príjmu, prístupu k vysoko kvalitným verejným službám (najmä k starostlivosti o deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám), čím sa uľahčí zosúladenie pracovného a rodinného života, a aby posilnili účasť detí a ich rodín na vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní týchto politík; zdôrazňuje, že všeobecné riešenia by mali byť naviazané na cielené zásahy na podporu najzraniteľnejších a marginalizovaných skupín detí a dospievajúcich; vyjadruje poľutovanie nad stúpajúcim trendom vzďaľovania sa vlád členských štátov od všeobecných podporných politík smerom k podpore založenej na príjme, keďže z dôkazov vyplýva, že všeobecné podporné politiky ponúkajú lepšiu ochranu pred chudobou detí(18);

9.   nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na normách EÚ alebo aby stanovili spoločnú metodiku výpočtu nákladov na výchovu dieťaťa a určenia primeraných zdrojov na prevenciu chudoby detí a boj proti nej;

10.  vyzýva Komisiu, aby prestala odporúčať reštrukturalizáciu a škrty vo verejných službách poskytovaných členskými štátmi, podporovať pružné pracovné vzťahy a privatizáciu verejných služieb, ktoré jednoznačne vedú k oslabeniu sociálnych práv detí;

11.  žiada Komisiu, aby zdôrazňovala potrebu investovania do bezplatného a verejného vzdelávania tým, že určí konkrétne metódy vzdelávania pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny, ako sú imigranti alebo ľudia so zdravotným postihnutím rôzneho typu; domnieva sa, že vzdelávanie môže byť kľúčovou prioritou na zabezpečenie toho, aby deti získavali zručnosti, ktoré im umožnia prístup ku kvalifikovaným a dobre plateným pracovným miestam a umožnia im nájsť vlastný spôsob, ako sa vymaniť z chudoby;

12.  pripomína, že boj proti chudobe detí si vyžaduje prijatie prístupu životného cyklu, vrátane prelomenia medzigeneračného cyklu rizík chudoby, ktorý odráža rôzne potreby raného detstva, predškolského veku a dospievania, uplatňujúc prístup orientovaný na dieťa ako celok, a to meraním počtu deprivácií, s ktorými sa každé dieťa stretáva súčasne, čím sa identifikujú tie najodkázanejšie, a meraním nielen peňažnej chudoby, ale aj viacrozmernej deprivácie;

13.  odporúča, aby v tejto kľúčovej fáze svojho vývoja mali všetky deti prístup ku kvalitným službám; domnieva sa, že zdravie, vzdelanie, rodičovstvo a podpora rodiny, bývanie a ochrana sú kľúčové služby, ktoré miestne a regionálne orgány najčastejšie poskytujú;

14.  nalieha na členské štáty, aby prijali, vykonávali a monitorovali plány na zníženie viacrozmernej chudoby detí a zamerali sa pri tom na prirodzené práva detí, pričom vypracujú ciele zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia detí s osobitným zameraním na deti, ktoré sú najviac vystavené riziku chudoby, a ich uprednostnením; pripomína, že je dôležité, aby sa členské štáty v reálnom čase vrátili minimálne na predkrízovú úroveň výdavkov na sociálnu ochranu, zdravie, vzdelávanie a sociálne bývanie v prospech najviac znevýhodnených detí;

15.  nalieha na členské štáty, aby realizovali plány na zmiernenie pocitu sociálneho vylúčenia, ktorý pociťujú deti s poruchami učenia, a zaviedli účinnejšie vzdelávacie moduly, ktoré podporia ich metódy vzdelávania;

16.  vyzýva členské štáty, aby uznali, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja, energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

17.  nalieha na členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť vytváraniu a dostupnosti vhodného mimoškolského prostredia, v ktorom môžu deti zmysluplne a stimulujúco tráviť čas mimo vyučovania a počas období školských prázdnin a dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti pre deti v znevýhodnených oblastiach a vo vzdialených a neprístupných regiónoch;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhli vyčleňovaniu detí, ktoré sú postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, zavedením minimálnych noriem pre bývanie detí, pričom sa zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa a tým, že domácnostiam zaručia vhodné bývanie, ktoré uspokojí ich potreby a zaručí dobré životné podmienky, súkromie a kvalitný život, čo prispeje k dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti a súdržnosti a k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

19.  žiada Komisiu a Európsky parlament, aby sa chopili príležitosti, ktorá sa naskytá v rámci strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca a lepšie využili prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby a programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a zistili, či sú deti prioritou pri plánovaní a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti, s osobitným zreteľom na povinnosť postupne rušiť veľké ubytovacie zariadenia (vykonateľné od roku 2014) v záujme posilnenia postavenia adoptívnych rodičov a pestúnov, aby siroty a znevýhodnené deti mohli skutočne vyrastať v rodine alebo v prostredí rodinného typu; nalieha zároveň na Komisiu, aby vypracovala ukazovatele na analýzu chudoby detí;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili, či je pre konkrétne skupiny obyvateľstva potrebné riešiť potravinové stratégie, ako sú diverzifikácia a obohatenie potravín, ako aj vzdelávanie v oblasti výživy a opatrenia v oblasti verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, a tiež výživové doplnky, s cieľom predchádzať negatívnym účinkom zlej výživy alebo podvýživy na zdravie detí;

21.  odporúča členským štátom, aby do vnútroštátnych rozpočtov zahrnuli zreteľné, transparentné, participatívne a zodpovednosť vyvodzujúce ustanovenia týkajúce sa rozpočtových prostriedkov a výdavkov na boj proti chudobe detí a na plnenie svojej povinnosti chrániť deti, a to aj prostredníctvom zvýšenia verejných výdavkov so zreteľom na dosiahnutie takýchto cieľov; vyzýva členské štáty, aby maximálne využívali európske štrukturálne a investičné fondy, najmä Európsky sociálny fond, na realizáciu všetkých troch pilierov odporúčania o investovaní do detí;

22.  odporúča, aby Komisia vypracovala usmernenia na podporu účasti detí na procese tvorby politík a zaviedla mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnila informovane vyjadrovať vlastné názory a podporila ich v tom, a zabezpečila, aby sa týmto názorom prikladal veľký význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

23.  odporúča Komisii a členským štátom, aby stanovili ciele na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia detí;

24.  nalieha na členské štáty, aby v prípade potreby uzavreli dohody o spolupráci so subjektmi a inštitúciami, ktoré podporujú vzdelávanie, rozvoj v oblasti kultúry a športu, integráciu detí a ktoré potláčajú chudobu detí; odporúča však, aby členské štáty zabezpečili dohľad nad touto pomocou, jej kvalitu a udržateľnosť a sledovali jej opodstatnenosť, ako aj skutočné výsledky;

25.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osobitné právne predpisy na ochranu alebo zvýšenie práv súvisiacich s materstvom a otcovstvom, a to aj prostredníctvom vykonávania účinných nástrojov na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a aby sa postarali o návrat žien do práce po tehotenstve a materskej dovolenke a podporu rodín s jedným rodičom; zdôrazňuje zároveň, že posilnenie právnych predpisov o otcovskej dovolenke poskytuje významnú podporu pre boj proti rodovej a platovej diskriminácii v zamestnaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnávatelia nebudú môcť ospravedlňovať rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami a ich obťažovanie tehotenstvom, výchovou detí alebo rodičovskými záležitosťami;

26.  odporúča členským štátom, aby vypracovali proaktívne, univerzálne a integrované sociálne politiky, ktoré zabránia chudobe a odoberaniu detí z ich rodinného prostredia; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že umiestňovanie detí a mladistvých do ústavnej starostlivosti, s výnimkou osobitných prípadov, sa použije iba ako posledná možnosť a využívali štrukturálne fondy EÚ a Európsky fond pre strategické investície na podporu transformácie ústavnej starostlivosti na starostlivosť v pestúnskych rodinách a v rámci komunitných služieb;

27.  odporúča členským štátom, aby upustili od ústavnej starostlivosti a prešli na stabilné systémy náhradnej starostlivosti, ktoré deti a mladistvých lepšie pripravia na nezávislý život, pokračujúce vzdelávanie alebo zamestnanie;

28.  odporúča, aby členské štáty vypracovali a zaviedli integrované systémy na ochranu detí s cieľom chrániť deti pred násilím, zneužívaním, vykorisťovaním a zanedbávaním takým spôsobom, v rámci ktorého budú spolupracovať všetky povinné subjekty a systémové zložky naprieč odvetviami a agentúrami so spoločnou zodpovednosťou s cieľom vytvoriť pre všetky deti ochranné a podporné prostredie;

29.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali politiky, ktoré podporujú tvorbu a udržanie dôstojných pracovných miest, a aby vypracovali systémy odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie, výhod, ako napríklad práca z domu alebo flexibilný pracovný čas, ktorými sa uľahčuje rodičom po kariérnej prestávke vstup alebo návrat na trh práce;

30.  vyzýva inštitúcie EÚ, agentúry EÚ, orgány členských štátov a ostatné zainteresované strany, aby stanovili jasné úlohy, povinnosti, pravidelný dialóg a postupy v prípade, že je v cezhraničných situáciách potrebná ochrana detí;

31.  odporúča, aby členské štáty zabezpečili všetkým deťom prístup k bezplatnému, inkluzívnemu a kvalitnému verejnému vzdelávaniu v každom veku vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a formálneho a neformálneho vzdelávania, čím sa podporí ich citový, sociálny, kognitívny a fyzický vývoj, zabezpečili primeraný pomer učiteľov a žiakov a podporili sociálnu rozmanitosť v oblasti vzdelávania s cieľom zaistiť bezpečnosť a kvalitu života detí, aby všetky deti mali prospech z inkluzívneho, vysokokvalitného vzdelávania, a maximalizovali tak vplyv systémov vzdelávania na rovnosť príležitostí a vymanili sa z cyklu chudoby;

32.  nalieha na členské štáty, aby zvýšili kvalitu ponúkaných vzdelávacích služieb prostredníctvom uplatňovania individuálneho prístupu a podporovania spolupráce medzi učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi a rodičmi s cieľom zabrániť deťom a mladým ľuďom, aby predčasne ukončili svoje vzdelávanie;

33.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju cenovo dostupného a prístupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), považovali ho za sociálnu investíciu na riešenie nerovnosti a výziev, ktorým čelia najmä deti zo znevýhodnených rodín, a tiež na zvýšenie povedomia rodičov o výhodách aktívnej účasti na programoch VSRD;

34.  vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívne vzdelávanie, čo by malo zahŕňať nielen zvýšenie počtu učiteľov v oblasti špeciálnej pedagogiky, ale aj začleňovanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do bežných tried;

35.  nalieha na členské štáty, aby zabezpečili všeobecný a rovnaký prístup k jasliam a materským školám pre deti zo všetkých spoločenských skupín;

36.  vyzýva členské štáty, aby podporovali plnú účasť všetkých detí v škole prostredníctvom poskytovania bezplatných učebných materiálov, výživnej školskej stravy a potrebnej dopravy do škôl pre deti postihnuté chudobou alebo ňou ohrozené, zvýšili účinnosť súčasných verejných investícií v tomto sektore a lepšie bojovali proti medzigeneračnému prenosu chudoby;

37.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všeobecnú, verejnú, bezplatnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ ide o prevenciu, imunizačné programy a primárnu starostlivosť, dostupnosť diagnostikovania, liečbu a rehabilitáciu, poskytli deťom rečovú a psychologickú terapiu, zabezpečili ženám právo na sexuálne a reprodukčné zdravie prostredníctvom zdravotnej starostlivosti o bábätká, zabezpečili zdravotnú starostlivosť o novorodencov a domáce návštevy pred pôrodom a po ňom, a to najmä v prípade predčasného pôrodu, prístup k rodinnému lekárovi, zdravotnej sestre, zubárovi, poradným službám pre rodinu a odborníkovi na duševné zdravie pre všetky deti a ich rodiny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby všetky tieto prvky zahrnuli do vnútroštátnych a európskych stratégií pre verejné zdravie;

38.  odporúča členským štátom, aby poskytovali potrebnú pomoc na zabezpečenie práva na kultúru, šport a voľný čas, prístup k otvorenému priestranstvu a zdravému prostrediu pre všetky deti s dôrazom na zabezpečenie rovnakého prístupu a kvality pre deti žijúce v chudobe, deti z odľahlých oblastí, deti so zdravotným postihnutím, deti patriace k národnostným, etnickým, náboženským, jazykovým menšinám alebo deti migrantov, deti sťahujúce sa v rámci EÚ bez ohľadu na ich občianstvo a opustené deti; pripomína právo na hranie stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

39.  zdôrazňuje potrebu zvýšenej ochrany detí, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, pred domácim násilím;

40.  nalieha na členské štáty, a to najmä na tie, v ktorých sú sociálne nerovnosti väčšie, aby posilnili sociálne práva a prístup k službám a sociálnej ochrane, ktoré musí garantovať štát, zvýšili počet zamestnancov a odborných pracovníkov v službách sociálneho zabezpečenia pracujúcich s deťmi a ich rodinami a v ich prospech, zvýšili lekársku, psychologickú a sociálnu starostlivosť a nasmerovali ju ku tým, ktorí ju najviac potrebujú, najmä ku deťom, v súlade s prístupom včasného zásahu;

41.  odporúča, aby členské štáty zaviedli mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnili a podporili ich vo vyjadrovaní vlastných informovaných názorov a zabezpečili, aby sa týmto názorom prikladal primeraný význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

42.  uznáva úlohu občianskej spoločnosti vrátane organizácií bojujúcich za práva detí a proti chudobe, pokiaľ ide o zabezpečenie súdržnosti politík EÚ, a vyzýva na posilnený občiansky dialóg o prevencii a riešení problematiky chudoby detí v členských štátoch;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako výslovnú prioritu stanovila boj s predčasným ukončením školskej dochádzky a chudobou detí;

44.  žiada členské štáty a Komisiu, aby sa aktívne zapojili do boja proti obchodovaniu s deťmi na účely akejkoľvek formy vykorisťovania vrátane nútených prác a sobášov, nezákonnej adopcie, protiprávneho konania a sexuálneho vykorisťovania;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali fungovanie európskych a medzinárodných sietí na boj proti chudobe a vylúčeniu detí a mládeže; upozorňuje, že je potrebné osobitne podporiť začlenenie inštitúcií z najvzdialenejších a najviac znevýhodnených regiónov do týchto sietí;

46.  považuje právo na bezplatné a univerzálne systémy vzdelávania, zdravotného a sociálneho zabezpečenia za základné predpoklady pre boj proti chudobe, najmä medzi deťmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby, majúc na pamäti tento cieľ, vzhľadom na oslabenie verejných služieb zaviedli záruku pre dieťa, aby každé dieťa postihnuté chudobou mohlo mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, bezplatnému a dôstojnému bývaniu a primeranej výžive, ako súčasť integrovaného európskeho plánu boja proti chudobe detí vrátane záruky pre dieťa a programov poskytujúcich podporu a príležitosti pre rodičov na prekonanie situácií sociálneho vylúčenia a na integráciu na trhu práce;

47.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich obcí a miestnych stredísk pomoci podporovali deti a ich rodiny, a to najmä v komunitách a oblastiach najviac postihnutých chudobou detí, pričom sa pri tejto pomoci nepredpokladá len právna pomoc a poradenstvo, poradenstvo pre rodičov a pomoc zo strany škôl, ale aj, okrem iného, vzdelávanie a usmernenia v oblasti zdravého spôsobu života a bezpečného používania internetu;

48.  odporúča Komisii a členským štátom, aby vypracovali štatistické metodiky, ktoré integrujú viacrozmerné ukazovatele zoskupené podľa veku, pohlavia a jednotlivých znevýhodnených skupín do merania chudoby, sociálneho vylúčenia, nerovností, diskriminácie a životných podmienok detí (príjem rodičov, prístup ku kvalitným verejným službám, zapojenie do spoločenských a kultúrnych činností, prístup k primeraným službám formálneho a neformálneho vzdelávania, vystavenie fyzickému riziku, bezpečnosť, stabilné rodinné prostredie, miera spokojnosti so životom) s cieľom informovať o vývoji politík založených na dôkazoch a zohľadniť obmedzenia meraní relatívnej chudoby a prácu, ktorú vykonali UNDP, UNICEF a OECD a ukazovatele podskupiny Výboru pre sociálnu ochranu, ktoré idú (pokiaľ ide o riziko chudoby a vylúčenia) za ukazovatele AROPE; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali odpovede založené na komplexnom prístupe a aby plne využívali údaje zhromaždené v rámci iniciatív, ako je analýza prekrývania viacerých nedostatkov (MODA), ktorú vypracoval UNICEF; zdôrazňuje, že na lepšie posúdenie kvality služieb, výsledkov a prístupu k službám, napr. pokiaľ ide o sociálno-ekonomické postavenie a zázemie rodičov (migranti alebo menšina) a pohlavie, zdravotné postihnutie a geografické aspekty, by sa mali vypracovať ďalšie ukazovatele;

49.  vyzýva Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby navrhli stanoviská k investovaniu do detí;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0266.
(4) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(6) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25.
(7) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.
(8) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24.
(10) Sieť nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia, súhrnná správa „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia – štúdia o vnútroštátnych politikách, Brusel 2014.
(11) Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.
(12) Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.
(13) Výskumné centrum UNICEF (2014), Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách, spáva Výskumného centra UNICEF Innocenti, karta č. 12, Florencia, s. 2.
(14) Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 14.
(15) Správa Komisie s názvom Tematická štúdia o politických opatreniach v oblasti detskej chudoby, 2008, s.9.
(16) EU-SILC (2013), štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach.
(17) Drivers, 2014, Všeobecné a kvalitné programy pre rané detstvo, ktoré zodpovedajú potrebám a vedú k lepším a rovnocennejším výsledkom v detstve a neskoršom živote („Universal, quality early childhood programmes that are responsive to need promote better and more equal outcomes in childhood and later life“).
(18) Založené na výskume nadácie Eurofound.


Politika súdržnosti a marginalizované komunity
PDF 396kWORD 144k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o politike súdržnosti a marginalizovaných komunitách (2014/2247(INI))
P8_TA(2015)0402A8-0314/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 151, 153, 162 a články 174 až 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na európske dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách,

–  so zreteľom na antidiskriminačné smernice EÚ, článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a na protokol č. 12 k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 5. januára 2011 o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby(6),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o dosiahnutom pokroku vo vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ pre oblasť integrácie Rómov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na trh práce v EÚ(13),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii,

–  so zreteľom na informačný list Komisie z 27. februára 2014 – Tematické usmernenia o rómskych a marginalizovaných komunitách (tematický cieľ 9 – Sociálne začleňovanie a chudoba),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2014 s názvom Správa o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2014)0209),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2012 s názvom Národné stratégie integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012)0226),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(14),

–  so zreteľom na usmerňujúcu poznámku Komisie o využití európskych štrukturálnych a investičných fondov pri riešení segregácie vo vzdelávaní a priestorovej segregácie (návrh) z 1. júla 2015,

–  so zreteľom na otázku na písomné zodpovedanie Komisii z 24. februára 2015 o finančných prostriedkoch pre marginalizované spoločenstvá (E-002782/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k téme vnútroštátne stratégie integrácie Rómov(15),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0314/2015),

A.  keďže politika súdržnosti je zameraná na posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, zníženie sociálnych rozdielov vrátane zníženia a odstránenia chudoby a vylúčenia, čo si vyžaduje zabránenie segregácii a podporu rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých občanov vrátane najviac marginalizovaných komunít, ako aj skupín a jednotlivcov každého veku, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a ktoré nemajú prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, bývaniu a systémom zdravotnej starostlivosti;

B.  keďže politika súdržnosti, ako je definovaná v Jednotnom európskom akte z roku 1986, má slúžiť na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostávania najmenej rozvinutých regiónov; keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie pridáva súdržnosti ďalší aspekt, keď odkazuje na „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť“;

C.  keďže cieľ sociálnej súdržnosti si v politike zameranej na začleňovanie marginalizovaných komunít vyžaduje celoeurópsky prístup a od členských štátov požaduje, aby využili svoje právomoci v tejto oblasti na prijatie podporných opatrení a opatrení aj v rámci programov nadnárodnej spolupráce a tiež vnútroštátnych programov;

D.  keďže financovanie príležitostí pre marginalizované komunity bolo v roku 2010 začlenené do Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); keďže legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 poskytuje strategický prístup;

E.  keďže v nariadení (EÚ) č. 1304/2013 sa stanovuje, že Európsky sociálny fond (ESF) je prínosom pre ľudí a zahŕňa znevýhodnené skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby všetkých vekových skupín, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

F.  keďže najmenej 23,1 % rozpočtu politiky súdržnosti bude vyčlenených na investície v rámci ESF v programovom období 2014 – 2020; keďže EFRR a ESF zohrávajú osobitnú a významnú úlohu, pričom aspoň 20-percentná rezerva ESF je v každom členskom štáte určená na osobitný cieľ podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a všetkým formám diskriminácie, čo predstavuje kľúčový nástroj na podporu väčšieho začlenenia marginalizovaných komunít;

G.  keďže v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovuje niekoľko predpokladov súvisiacich s nediskrimináciou, rodovou rovnosťou a zdravotným postihnutím, ktoré sa musia dodržať(16);

H.  keďže zo šiestej správy Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyplýva, že hospodárska kríza zvýšila chudobu a sociálne vylúčenie;

I.  keďže hospodárska kríza a výsledné krátenie rozpočtu a úsporné opatrenia viedli k mnohým problémom, ktoré často spôsobujú vážne rozpočtové problémy obciam, čo vedie k nedostatku možností pri riešení marginalizovaných skupín a pri snahe o zlepšenie ich začlenenia a zabránenie segregácii, keďže takéto politiky sú väčšinou a niekedy výlučne závislé od financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

J.  keďže následky hospodárskej krízy a škrty vo verejných službách sťažili situáciu žien v marginalizovaných komunitách;

K.  keďže ženy v marginalizovaných komunitách sú vystavené intenzívnejšej viacnásobnej diskriminácii a miera ich zamestnanosti je oveľa nižšia, ako je to v prípade mužov z týchto komunít a u iných žien;

L.  keďže do tohto problému je zapojený veľký počet verejných a súkromných aktérov na rôznych úrovniach a v rôznych sektoroch vrátane zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí často zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti začlenenia, čo si vyžaduje ucelený a dobre koordinovaný prístup;

M.  keďže v súčasnosti na úrovni Európskej únie neexistuje vymedzenie pojmu marginalizovaná komunita; keďže porozumenie správe začína pochopením marginalizácie založeným na analýze osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín, ktoré berie do úvahy ich konkrétnu situáciu a potreby, ako sú životné a pracovné podmienky, obmedzený prístup k vzdelávaniu a systémom zdravotnej starostlivosti a k zamestnaniu, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, čo sprevádzajú štrukturálne a systémové vylúčenia, pričom cieľom je zabezpečiť ich efektívne sociálno-ekonomického začlenenie;

N.  keďže Komisia neposkytla vymedzenie pojmu marginalizované komunity, pričom sa členským štátom ponecháva zodpovednosť za rozhodovanie o vymedzení pojmu na základe vnútroštátnych ukazovateľov; poznamenáva však, že marginalizáciu možno určiť so zreteľom na súbor relevantných ukazovateľov, ako je sociálne vylúčenie, vysoká dlhodobá nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania, (mimoriadne) zlé podmienky bývania, vysoká úroveň diskriminácie, nadmerné vystavenie zdravotným rizikám a/alebo nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, t. j. ide o to obyvateľstvo, ktoré sa považuje za najzraniteľnejšie a najviac potrebuje pomoc;

O.  keďže marginalizácia je spoločenský jav spočívajúci v tom, že jednotlivci alebo komunity sú sociálne vylučované, systematicky sa im bráni v možnosti zapájať sa do spoločenských a politických procesov, ktoré majú zásadný význam pre ich spoločenskú integráciu, alebo sa im táto možnosť odopiera; keďže pojem marginalizované komunity sa vzťahuje na rôzne skupiny a rôznych jednotlivcov, ako sú menšiny, Rómovia, ľudia ohrození životom pod úrovňou chudoby alebo žijúci pod úrovňou chudoby, migranti, utečenci a sociálne vylúčené skupiny v spoločnosti; keďže rasizmus, patriarchát, homofóbia, hospodárske znevýhodnenia a ďalšie diskriminačné faktory prispievajú k vzniku nerovnosti a dynamickému zhoršovaniu postavenia žien v marginalizovaných komunitách;

P.  keďže spoločné charakteristické znaky marginalizovaných komunít zahŕňajú miestne komunity, napríklad marginalizované komunity žijúce vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených štvrtiach, záujmové komunity, ako sú utečenci a žiadatelia o azyl, a etnické a jazykové menšiny, ako aj osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, bezdomovci a tiež pôvodné obyvateľstvo; keďže rozličné druhy marginalizovaných komunít majú spoločné ťažkosti a všetky sú postihnuté viacerými formami stigmatizácie a diskriminácie;

Q.  keďže v Európe existuje veľké množstvo marginalizovaných skupín; keďže k nim patria Rómovia (pojem, ktorý sa chápe rozdielne v celej Európe), ktorí tvoria najväčšiu etnickú menšinu v Európe a sú jednou z najviac marginalizovaných komunít;

R.  keďže politika súdržnosti by sa mala zaoberať marginalizovanými komunitami v ich rozmanitosti s prihliadnutím na osobitné potreby; keďže začlenenie marginalizovaných komunít do financovania si vyžaduje vyvinúť úsilie na všetkých úrovniach zahŕňajúce dlhodobý integrovaný a súvislý prístup, ako aj trvalé riešenia, posilnenie postavenia príslušníkov týchto komunít, opieranie sa o skúsenosti a budovanie kapacít, a to aj pre ženy a dievčatá v marginalizovaných komunitách, prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, aby sa skončilo so segregáciou a dosiahla sa normalizácia;

S.  keďže stratégie európskej politiky súdržnosti zamerané na posilnenie postavenia žien v marginalizovaných komunitách musia zohľadňovať situáciu starnúcich žien, žien so zdravotným postihnutím, žien – opatrovateliek a žien s duševnými problémami;

T.  keďže projekty v oblasti umenia a kultúry podporujúce medzikultúrne výmeny, posilnenie postavenia účastníkov, rozvoj tvorivých a sociálnych zručností a aktívnu účasť na živote miestneho spoločenstva patria medzi najúčinnejšie nástroje na riešenie sociálneho začlenenia a integrácie;

U.  keďže formálne vzdelávanie aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože vytvárajú priestor na dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a prispievajú k posilneniu postavenia marginalizovaných komunít; keďže nesmieme zabúdať na rodové hľadisko vo vzdelávaní a jeho úlohu pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

Všeobecné zásady

1.  pripomína naliehavú potrebu riešiť problém marginalizovaných komunít; zdôrazňuje dôležitú úlohu politiky súdržnosti pri podpore ich hospodárskeho, sociálneho a územného začleňovania;

2.  pripomína, že marginalizované komunity sa stali stredobodom opatrení politiky súdržnosti vzhľadom na rastúce obavy zo sociálneho vylúčenia a na záväzok bojovať proti tomu vrátane obáv o situáciu Rómov a dlhodobú potrebu zlepšiť ich životné podmienky;

3.  vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na vymedzenie pojmu marginalizované komunity pri špecifikovaní súboru osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín berúc do úvahy konkrétnu situáciu, problémy a potreby každej potenciálnej cieľovej skupiny, a to s cieľom podporiť ich sociálno-ekonomické začlenenie a zapojenie zástupcov týchto komunít; zdôrazňuje, že takéto usmernenia by ešte viac zvýšili účinnosť politiky súdržnosti pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej Európskej únii;

4.  víta skutočnosť, že legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 zaviedol nové prvky, ktoré posilňujú pôvodný prístup rozšírením možností financovania a zavedením mechanizmov na zabezpečenie toho, aby podpora marginalizovaných komunít bola v súlade s európskymi hodnotami a cieľmi a aby sa v nej zohľadnila nutnosť zapájať tieto skupiny počas celého procesu;

5.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o využívaní možností financovania v prospech marginalizovaných komunít; žiada vypracovanie analýzy, ktorá by umožnila vyvodiť primerané závery a zistiť prekážky, ktoré bránia ďalšiemu využitiu alebo dosiahnutiu čo najlepších výsledkov;

6.  vyzýva Komisiu, aby sledovala účinné využívanie Európskeho kódexu správania s ohľadom na zásadu partnerstva a zapojenie občianskej spoločnosti; pripomína, že horizontálne zásady stanovené v NSU – ktoré stelesňujú základné práva, ako je podpora rovnakých príležitostí, predchádzanie diskriminácii a podpora trvalo udržateľného rozvoja – sa musia uplatňovať pri príprave a vykonávaní programov v rámci EŠIF; pripomína, že všetky opatrenia členských štátov, ktoré sú financované v rámci politiky súdržnosti EÚ, by mali rešpektovať zásady základných práv a nikdy nesmú žiadnym spôsobom prispievať k segregácii;

7.  zdôrazňuje, že zásada rovnakých príležitostí a nediskriminácie je zakotvená v pravidlách financovania z EŠIF na účely odstránenia systémových príčin nerovnosti bez ohľadu na to, či sú hospodárske, sociálne alebo založené na pohlaví, ako aj v súvislosti s prístupom ku kultúre a k vzdelávaniu; zdôrazňuje, že porozumenie systémovej xenofóbie a rasizmu a zvyšovanie informovanosti v tomto zmysle by malo byť ústredným bodom pri analyzovaní príčin vylúčenia;

8.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základná zásada, ktorá sa uplatňuje horizontálne na politiku súdržnosti; vyjadruje poľutovanie nad viacnásobnou diskrimináciou, ktorou trpia najmä ženy, migranti a osoby so zdravotným postihnutím v marginalizovaných komunitách;

9.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní politiky súdržnosti sa musí riešiť závažný problém chudoby a vylúčenia mladých ľudí, detí, dospelých a osôb so zdravotným postihnutím vrátane prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti a službám; naliehavo vyzýva dotknuté členské štáty, aby podnikli primerané kroky a opatrenia s cieľom vypracovať a uplatňovať stratégie na tento účel, a to pri uplatnení integrovaného prístupu;

10.  poukazuje na to, že pri príprave politík určených pre konkrétne cieľové skupiny podľa zásady „výslovného, ale nie výhradného zamerania“ sa pozornosť musí venovať tomu, aby sa nevylúčili iné skupiny v podobných sociálno-ekonomických podmienkach s cieľom zabrániť tak spusteniu obranných reakcií; zdôrazňuje, že táto zásada je len prvým krokom pri uznaní potreby venovať pozornosť niektorým z najviac zraniteľných a marginalizovaných komunít a jednotlivcov;

11.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie začlenenia marginalizovaných komunít je potrebné zaviesť zodpovedné, transparentné a demokratické štruktúry na boj proti korupcii a podvodnému použitiu finančných prostriedkov;

12.  považuje prístup k verejným službám za jeden z hlavných cieľov pri riešení začleňovania marginalizovaných skupín; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s marginalizovanými komunitami zlepšili poskytovanie prispôsobených zdravotníckych informačných materiálov a prípravu stratégií predchádzania ochoreniam, ako aj komunitných iniciatív v oblasti zdravia; vyzýva na vytvorenie špecializovaných štruktúr, ako sú kontaktné miesta poskytujúce poradenstvo v otázkach súvisiacich s prístupom k zdravotnej starostlivosti, trhu práce a vzdelávaniu; žiada, aby sa podnikli kroky zamerané na posun vo verejnej správe od prístupu založeného na dopyte k ústretovému prístupu založenému na ponuke služieb;

13.  vyzýva na lepšiu koordináciu a silnejšie prepojenie vnútroštátnych stratégií pre marginalizované komunity – vrátane vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, vnútroštátnych stratégií zmenšovania chudoby, stratégií integrácie ďalších marginalizovaných alebo znevýhodnených komunít a stratégií v oblasti rodovej rovnosti –s politikou súdržnosti;

14.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov považovali otázku detí za prioritu, a pripomína, že je dôležité podporovať rovnaký prístup detí k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a dôstojným životným podmienkam;

15.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby podporovali využívanie prostriedkov z ESF na podporu projektov informálneho učenia a celoživotného vzdelávania, ako aj projektov v oblasti kultúry s cieľom dosiahnuť ciele investovania do nových zručností na účely inovácie a boja proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

16.  pripomína – majúc na pamäti narastajúce regionálne rozdiely, demografické výzvy a situáciu, ktorej čelí rastúci počet mladých ľudí, ktorí odišli alebo v súčasnosti plánujú odísť zo svojej krajiny pôvodu – že v rozpočtovom cykle 2014 – 2020 je k dispozícii na politiku súdržnosti menej finančných prostriedkov; je presvedčený, že politika súdržnosti má stále potenciál vytvárať pridanú hodnotu k práci, ktorá sa už v členských štátoch vykonáva, a zameraním sa na zlepšovanie pracovných príležitostí, účasť na živote spoločnosti a investovanie do zručností, najmä v tých regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, bude politika súdržnosti okrem iných prínosov viesť k väčšiemu sociálnemu začleneniu a zníženiu chudoby tým, že prinesie náležitú pružnosť, čo umožní členským štátom zavádzať individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami a zabezpečí, aby sa financovanie využívalo v oblastiach, kde je nezamestnanosť najvyššia a financovanie je najviac potrebné;

17.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú tieto zásady pri vykonávaní operačných programov; vyzýva Komisiu, aby do svojich správ začlenila svoju analýzu vrátane analýzy vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

18.  zdôrazňuje, že škrty v rozpočte verejných služieb v niektorých členských štátoch počas krízy viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu, zložitej situácii v oblasti bývania a k zdravotným problémom; vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z ESF s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a rovnaký prístup k nim pre marginalizované komunity a bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie;

19.  žiada, aby sa pri navrhovaní opatrení podporovaných z kohéznych fondov bralo do úvahy hľadisko ľudských práv, a zdôrazňuje, že kultúrne, hospodárske a sociálne práva by mali byť začlenené do politík zameraných na uznávanie žien z marginalizovaných komunít ako aktívnych plnoprávnych občianok a že pri koncipovaní všetkých opatrení a politík sa treba výslovne zaoberať otvorenými aj skrytými prejavmi rasizmu;

Príprava programov

20.  zdôrazňuje, že zásada partnerstva musí viesť k účasti na všetkých úrovniach a členské štáty sú povinné ju uplatňovať, a to nielen pro forma; zdôrazňuje význam vykonávania kódexu správania pre partnerstvo pri zabezpečení rovnakej účasti a zastúpenia partnerov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu marginalizovaných komunít, aby sa tak mohli zohľadniť ich osobitné situácie a akékoľvek potenciálne výzvy, ktorým čelia pri výraznom prispievaní k partnerstvu; je znepokojený nedostatočným dodržiavaním záväzného zapojenia partnerov v súlade s príslušnými zásadami pre partnerstvo stanovenými v NSU a európskom kódexe správania; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie partnerov vrátane tých, ktorých sa to najviac týka, a zaviedli systém stimulov a výmenu najlepších postupov vrátane osobitnej podpory pre tie riadiace orgány a príjemcov, ktorí majú osobitne dobré výsledky v tejto oblasti;

21.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia akceptovala dohody o partnerstve, ktoré v dostatočnej miere nezahŕňajú marginalizované komunity; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie začleňovania marginalizovaných komunít do prípravy, realizácie a hodnotenia projektov ako nástroj na posilnenie postavenia príslušných komunít; navrhuje, aby sa v kontexte európskeho semestra predstavili odporúčania ako vhodný spôsob podpory opatrení, ktoré majú prijať členské štáty;

22.  vyzýva členské štáty, aby konali podľa odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa sociálneho začlenenia marginalizovaných komunít, a Komisiu, aby dôsledne sledovala dodržiavanie týchto odporúčaní;

23.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty vrátane tých, ktoré dostávajú odporúčania, si vo svojich operačných programoch vybrali sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných komunít za investičnú prioritu; upozorňuje však, že toto hľadisko sa musí začleniť aj do takých oblastí politiky, ako sú vzdelávanie a zamestnanosť;

24.  vyzýva členské štáty, aby plne využívali fondy; zdôrazňuje potrebu osobitného zamerania na finančné opatrenia, ktoré presahujú rozsah cielenej činnosti v rámci tematického cieľa týkajúceho sa sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii, pričom sa uprednostní integrovaný a systematický prístup;

25.  domnieva sa, že viacúrovňové riadenie a koordinácia zohrávajú dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že zapojenie miestnych orgánov a miestnych zainteresovaných strán je rozhodujúce, aby sa dosiahlo na cieľovú skupinu, a vyžaduje si čo najmenšiu územnú vzdialenosť;

Vykonávanie programov

26.  poukazuje na význam integrovaného prístupu; zastáva názor, že finančné prostriedky by sa mali použiť integrovanejším spôsobom, a to aj prostredníctvom programov financovaných z viacerých fondov, miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií a krížového financovania, ako sa uvádza v článku 98 ods. 2 NSU, a že by sa mala dosiahnuť súčinnosť s ďalšími úniovými a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi; vyzýva príslušné správne orgány a iné orgány, aby sa usilovali o aktívnu spoluprácu na všetkých úrovniach, a to aj naprieč hranicami;

27.  poznamenáva, že krížové financovanie sa v súčasnosti používa v obmedzenej miere, čo je čiastočne zapríčinené zložitými pravidlami opísanými v článku 98 ods. 2 NSU; zastáva názor, že zvýšením flexibility pravidiel krížového financovania, najmä s ohľadom na marginalizované komunity, by sa mohla zvýšiť účinnosť projektov a k ich vplyvu pridať významná pridaná hodnota; žiada preto Komisiu, aby vykonala analýzu uplatňovania a úrovne využívania krížového financovania;

28.  konštatuje, že marginalizované komunity často žijú v menej výhodných mestských častiach; zdôrazňuje význam skutočnej realizácie programov mestskej obnovy a regenerácie pre znevýhodnené štvrte, ktoré spájajú integrované a lokálne orientované prístupy a partnerstvá, riešia hospodárske, sociálne aj územné výzvy a zlepšujú mestské prostredie a ktoré sa zameriavajú aj na zvyšovanie prepojiteľnosti s cieľom poskytnúť týmto komunitám lepší prístup; domnieva sa, že budúca mestská agenda EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť hlavné výzvy a potreby súvisiace s marginalizovanými komunitami v mestských oblastiach s cieľom zabrániť vzniku get a úspešne bojovať proti segregácii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.  upozorňuje na osobitné potreby, ktorým čelia marginalizované komunity žijúce vo vidieckych, horských a izolovaných oblastiach, vrátane problémov spojených s prepojiteľnosťou, mobilitou a prístupom k službám, ale aj pokiaľ ide o kultúrne a sociálne príležitosti; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie prepojiť jednotlivé regióny; poznamenáva tiež, že ľudia v cezhraničných oblastiach sú často vystavení marginalizácii pre ich geografickú polohu a táto skutočnosť by sa mala lepšie zohľadniť pri formulovaní politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa európskej územnej spolupráce;

30.  zdôrazňuje potrebu vybudovať kapacity zainteresovaných strán vrátane verejných služieb, úradov a subjektov občianskej spoločnosti s cieľom posilniť postavenie komunít, predovšetkým tým, že sa im umožní väčšia účasť na tvorbe politík; požaduje, aby sa aj na tento účel využívala cielená odborná pomoc a cielené financovanie;

31.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu potrebnú na zlepšenie administratívnej kapacity orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby zabezpečili poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním odbornej prípravy, poskytovaním pomoci pri žiadostiach o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom uľahčiť tak marginalizovaným komunitám, napríklad Rómom, získavanie informácií o európskych a vnútroštátnych programoch financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

32.  zdôrazňuje, že sociálni partneri musia mať prístup k technickej pomoci, aby sa nielen posilnila ich kapacita, ale tiež s cieľom zabezpečiť koordináciu a zastúpenie sociálnych partnerov v rámci výborov ad hoc, ktoré vymedzujú a vykonávajú operačné programy;

33.  zdôrazňuje, že v spolupráci so zástupcami marginalizovaných komunít by Komisia po tom, ako poskytne usmernenia k vymedzeniu pojmu marginalizované komunity, mala zriadiť expertnú skupinu ad hoc pre poradenstvo a podporovať primeranú odbornú prípravu administratívnych pracovníkov s cieľom zabezpečiť špecifické poznatky o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú marginalizované komunity, a bojovať proti diskriminačným praktikám, aby sa tak podporilo začlenenie prostredníctvom konštruktívneho a účinného dialógu a aby sa integrovaným a účinným spôsobom vykonávali a sledovali projekty financované z prostriedkov EÚ týkajúce sa marginalizovaných komunít, čím by sa maximalizoval ich vplyv;

34.  považuje za zásadné, aby orgány rodovej rovnosti, organizácie žien a ženy z marginalizovaných komunít boli zapojené do procesu rozhodovania o prideľovaní, využívaní, čerpaní a monitorovaní finančných prostriedkov na všetkých úrovniach – od miestnych a regionálnych až po členské štáty a inštitúcie EÚ – a domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie vykonávaných programov by sa malo považovať za kľúčový proces pri zvyšovaní účasti žien z marginalizovaných komunít;

35.  berie na vedomie prístup, podľa ktorého sa pred uskutočnením investícií majú zaviesť do praxe všetky strategické a operačné politické opatrenia vrátane dostatočných administratívnych a inštitucionálnych kapacít; nabáda Komisiu, aby dôsledne monitorovala plnenie týchto podmienok a zabezpečila, že príslušné členské štáty prijmú doplňujúce opatrenia, najmä v oblasti podpory začleňovania a boja proti chudobe a diskriminácii;

Monitorovanie a odporúčania

36.  poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ musia byť dlhodobé, aby boli účinné, a z fondov sa musia podporovať investície uspokojujúce skutočné potreby príjemcov, a musia ich sprevádzať mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, že sa dosiahne na cieľové skupiny, a ktoré riešia vylúčenie a marginalizáciu; požaduje zavedenie mechanizmov vyhodnocovania kvality a monitorovania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla proaktívne a participatívne mechanizmy na monitorovanie a pozorovanie činností členských štátov v rámci procesov plánovania a posúdenia finančných prostriedkov použitých na marginalizované komunity;

37.  zdôrazňuje, že vylúčenie z bývania, bezdomovectvo, vylúčenie zo vzdelávania a nezamestnanosť sú často kľúčovými prvkami marginalizácie; zdôrazňuje preto význam zásahov v oblasti integrovaného bývania, vzdelávania a zamestnanosti v prospech marginalizovaných komunít;

38.  pripomína – keďže nedávnu hospodársku a finančnú krízu tvrdo pocítili najmä marginalizované skupiny, ktorým v čase turbulencií na trhu práce najviac hrozí strata zamestnania –, že vzdelávanie a zamestnanosť predstavujú najlepší spôsob na vymanenie sa z chudoby, a preto by sa začlenenie marginalizovaných komunít do spoločnosti a trhu práce malo stať prioritou; so znepokojením konštatuje, že príslušníci marginalizovaných komunít sú často vylúčení zo spoločnosti a trpia diskrimináciou, v dôsledku čoho čelia prekážkam v prístupe k vysokokvalitnému vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, doprave, informáciám a službám vo všeobecnosti, čo predstavuje zložitý problém, ktorý treba náležite riešiť komplementárnym využívaním EŠIF a vnútroštátnych zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu vyvinúť osobitné úsilie v prípade už existujúcich programov EÚ, ako sú iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, programy Erasmus+ a Kreatívna Európa, s cieľom osloviť príslušníkov marginalizovaných komunít, pričom sa bude pravidelne monitorovať úspešnosť programov, aby sa prelomil kruh chudoby a marginalizácie a podporil rozvoj odborných zručností a kvalifikácie ľudí;

39.  žiada, aby sa finančné prostriedky využívali na zlepšenie životných podmienok žien v marginalizovaných komunitách a na uľahčenie ich prístupu k vysokokvalitnému, stabilnému vzdelávaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, starostlivosti o dieťa, sociálnym službám, službám na podporu obetí a právnym systémom;

40.  zdôrazňuje, že zástupcovia marginalizovaných komunít musia byť aktívne zapojení do opatrení monitorovania a musia mať možnosť zúčastňovať sa na nich ako riadni členovia; poukazuje na to, že na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni sa mohli získať značné skúsenosti; zdôrazňuje, že treba šíriť a využívať najlepšie postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali všetky existujúce najlepšie postupy vrátane inovatívnych postupov týkajúcich sa začlenenia marginalizovaných skupín a jednotlivcov do spoločnosti a iniciovali činnosti v oblasti vytvárania sietí okrem iného medzi sociálnymi pracovníkmi, pracovníkmi s mládežou a komunitnými pracovníkmi a tiež medzi akademikmi a výskumnými pracovníkmi; kladie dôraz na sieťovú platformu na úrovni EÚ uľahčujúcu výmenu najlepších postupov a riešenie spoločných problémov, ktorá by mohla slúžiť aj ako nástroj elektronického vzdelávania na účely budovania kapacít;

41.  vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom každoročnom štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou a organizáciami zastupujúcimi partnerov zaoberala politikou súdržnosti a marginalizovanými komunitami a aby zabezpečila, že sa na ňom zúčastnia zástupcovia marginalizovaných komunít, a umožnila diskusiu založenú na kvantitatívnej a kvalitatívnej analýze;

42.  poukazuje na to, že informovanosť o štrukturálnom a systémovom začlenení nie je len požiadavkou na spoločnosť ako celok, ale je tiež zásadná z hľadiska činnosti prijímateľov rozhodnutí a zainteresovaných strán na všetkých úrovniach správy a iných zúčastnených verejných subjektov; vyzýva všetky verejné zainteresované strany a vzdelávacie inštitúcie, aby vykonali dôkladnú analýzu príčin diskriminácie a marginalizácie a zvýšili informovanosť o potrebe odstrániť xenofóbiu, rasizmus a všetky typy marginalizácie vedúce k systémovému vylúčeniu vrátane protirómskych nálad; vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala a monitorovala právne predpisy EÚ o diskriminácii; vyzýva verejné služby zamestnanosti, aby poskytovali vysokokvalitné služby prispôsobené potrebám;

43.  zdôrazňuje, že na pomoc marginalizovaným skupinám a podporu ich integrácie je potrebný dvojaký prístup, ktorý by sa mal realizovať v priamom spojení s dotknutými subjektmi poskytovaním vzdelávania vrátane vzdelávacích zariadení, odbornej prípravy, profesijného poradenstva a pracovných príležitostí a v spojení s miestnou komunitou a miestnymi orgánmi s cieľom zlepšiť a/alebo zmeniť verejnú mienku zvyšovaním informovanosti o účinkoch predsudkov, zlepšovaním verejných služieb a prispôsobením sociálnych systémov;

44.  zdôrazňuje, že vzdelanie je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii; zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých členov spoločnosti k vysokokvalitnému vzdelávaniu je kľúčom na prelomenie kruhu sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie, pre ktoré je príznačné učenie zohľadňujúce rozmanitosť, predstavuje prvý krok ku skutočnej politickej, hospodárskej a sociálnej integrácii marginalizovaných komunít; zdôrazňuje potrebu realizovať programy, projekty a podporné činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom zabezpečiť predškolské vzdelávanie, vyzdvihnúť nevyhnutnosť formálneho vzdelávania, pričom sa tiež poskytujú príležitosti pre iné formy vzdelávania a celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o zručnosti potrebné na výkon povolania a v oblasti IKT, a s cieľom zlepšiť prístup k médiám, a to aj v záujme posilnenia postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

45.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali využívanie EFRR na podporu MSP a sociálnych podnikov, ktoré zapájajú marginalizované komunity a sú pre ne prospešné; poukazuje na potrebu podporovať činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom poskytovať pomoc a vytvárať podmienky na mikropodnikanie, čím sa zachovajú rôzne spôsoby podnikania;

46.  upozorňuje, že v blízkej budúcnosti prejdú mnohé sektory významnou transformáciou, čiastočne v dôsledku rozsiahlejšieho využívania on-line nástrojov a riešení; poukazuje na to, že pracovníci s nízkou a strednou kvalifikáciou sa tak dostanú pod tlak, čo postihne najmä príslušníkov marginalizovaných komunít, lebo v súčasnosti si práve oni zvyčajne nachádzajú prácu v týchto sektoroch; zdôrazňuje dôležitosť prístupnej a cenovo prijateľnej odbornej prípravy a služieb pre všetkých v prípade nových technológií a sektorov s osobitným zreteľom na možnosti v digitálnom sektore a v ekologickom hospodárstve, najmä pre najviac znevýhodnené skupiny; berie na vedomie význam mikropodnikov a malých podnikov pri podpore zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach, a preto žiada, aby sa zvýšený dôraz kládol na zabezpečenie prístupu týchto podnikov k financovaniu;

47.  poukazuje na to, že je dôležité posilňovať postavenie žien v marginalizovaných komunitách podporou žien, ktoré podnikajú, a podnecovaním zapájania žien do aktivít v týchto komunitách;

48.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú sociálne podnikanie, družstvá, vzájomné združenia a alternatívne podniky môžu zohrávať pri posilňovaní postavenia žien v marginalizovaných komunitách; odporúča, aby sa z kohéznych fondov, najmä ESF, podporovali investície v tejto oblasti s dôrazom na rodové hľadisko;

49.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala obmedzenia súčasného kľúča na určovanie podpory z fondov politiky súdržnosti, ktorý sa zakladá na HDP, spolu s lepším využívaním dostupných ukazovateľov – ako sú údaje Eurostatu EU-SILC o príjmoch a životných podmienkach –, podľa ktorých možno identifikovať ohniská chudoby a sociálnej nestability na území Únie s cieľom lepšie zamerať podporu EÚ na marginalizované komunity;

50.  zdôrazňuje, že v politickej diskusii vedenej v EÚ sa marginalizované komunity často tendenčne zneužívajú na politické účely, a preto je potrebná podrobná analýza štrukturálneho vylúčenia v rámci partnerských dohôd aj rôznych operačných programov; vyzýva Komisiu, aby poskytla zosúladené, konzistentné a jasné usmernenia týkajúce sa rozvoja, realizácie a riadenia projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré súvisia s marginalizovanými komunitami, vrátane hĺbkových analýz, príkladov najlepších postupov a politických odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby sa marginalizované komunity začlenili do fondov EÚ, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce programové obdobie;

51.  žiada o zahrnutie rodového hľadiska a prierezovej analýzy do všetkých iniciatív, programov, akcií a mechanizmov financovania zameraných na integráciu a sociálne začleňovanie a financovaných z prostriedkov EÚ, aby tak bolo možné lepšie reagovať na špecifické potreby žien v marginalizovaných komunitách a lepšie zachytiť širokú škálu názorov a vyhliadok žien v rôznych štrukturálnych pozíciách a rolách; je presvedčený, že posúdenia vplyvov rodového hľadiska a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri vyhodnocovaní vplyvov priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zbierať a pravidelne analyzovať údaje rozčlenené podľa pohlavia;

52.  vyzýva členské štáty, aby udeľovali cenu za príkladné úsilie o integráciu a začleňovanie marginalizovaných skupín pri čerpaní fondov EÚ; navrhuje, aby sa takáto cena za vynikajúcu prácu mohla udeľovať obciam alebo regiónom v členských štátoch;

53.  vyzýva členské štáty, aby umožnili a podporovali vytváranie sietí medzi obcami a mestami zaoberajúcimi sa integráciou marginalizovaných skupín; navrhuje, že Dohovor primátorov a starostov o zmene klímy by mohol slúžiť ako príklad takejto siete;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(5) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62.
(6) Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0132.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.
(11) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112.
(12) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120.
(13) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 60.
(14) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 73.
(16) Časť II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013.


Úloha EÚ v rámci OSN
PDF 379kWORD 123k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky (2015/2104(INI))
P8_TA(2015)0403A8-0308/2015

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o EÚ a OSN, najmä svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o 69. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1) a svoje uznesenie z 11. mája 2011 na tému „EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách“(2),

–   so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o prioritách EÚ na 70. Valnom zhromaždení OSN,

–   so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–   so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na práci OSN(3), ktorá zaručuje EÚ právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladania ústnych návrhov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú na žiadosť členského štátu predložené na hlasovanie, a právo uplatňovania práva na odpoveď,

–   so zreteľom na úplne prvé vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady zo 14. februára 2014 o úlohe, ktorú zohrala EÚ pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti(4),

–   so zreteľom na vyhlásenie zo Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, ktorá sa konala v roku 2001 v Durbane,

–   so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vonkajšie politiky na tému „Reforma OSN: súčasný stav, ďalšie napredovanie“ uverejnenú v marci 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0308/2015),

Ciele a globálne silné stránky EÚ

A.  keďže budúcnosť Európskej únie je spojená s celosvetovým mierom, bezpečnosťou, rozvojom a ľudskými právami; keďže výzvy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú globálne riešenia a globálne záležitosti si vyžadujú európsku účasť;

B.  keďže zásady a ciele vonkajšej politiky Európskej únie sú zakotvené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a sú úzko prepojené so zásadami a cieľmi Organizácie Spojených národov; keďže v článku 21 ZEÚ sa výslovne vyzýva na dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

C.  keďže EÚ má jedinečný potenciál mobilizovať zdroje v celom rozsahu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, rozvojových a humanitárnych nástrojov, čo je v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN; keďže používanie týchto nástrojov na základe komplexného prístupu umožňuje EÚ jedinečnú flexibilitu, pokiaľ ide o účinné riešenie najnáročnejších cieľov v oblasti bezpečnosti;

D.  keďže EÚ sa pod záštitou OSN aktívne podieľa na podpore mieru, bezpečnosti a pokroku prostredníctvom svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

E.  keďže EÚ si chráni svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a integritu a koná v záujme zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, čo je v súlade so zásadami Charty OSN a Helsinského záverečného aktu z roku 1975 a cieľmi Parížskej charty pre novú Európu prijatej v roku 1990; keďže EÚ je súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti OSN, ako aj jednej z oblastných dohôd, ktorých existencia je stanovená v Kapitole VIII Charty OSN;

F.  keďže EÚ podporuje udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok rozvojových krajín s prvoradými cieľmi odstránenia chudoby, podporou dlhodobého mieru a stability a boja proti sociálnym nerovnostiam a poskytuje humanitárnu pomoc národom, krajinám a regiónom, ktoré čelia všetkým typom kríz, či už prírodným alebo spôsobeným ľudskou činnosťou;

G.  keďže Európska únia je vedúcim aktérom v rôznych prepojených politických oblastiach: obchod, rozvoj, humanitárna pomoc, životné prostredie a ľudské práva;

H.  keďže EÚ sa usiluje o udržateľnosť životného prostredia tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a akcie na zachovanie a zlepšenie kvality životného prostredia a presadzuje udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

I.  keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu aj v oblasti environmentálnych politík, najmä v boji proti zmene klímy, nielen tým, že stojí na čele a stanovuje si ambiciózne ciele, ale aj tým, že sa počas svetových rokovaní neustále zasadzuje o prijímanie záväzných dohôd a konkrétnych a merateľných opatrení;

J.  keďže EÚ posilňuje základ sociálnej udržateľnosti a dobrej správy vecí verejných tým, že konsoliduje, podporuje a presadzuje demokraciu, zásady právneho štátu, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;

K.  keďže EÚ v súlade so svojimi zmluvami presadzuje medzinárodný systém založený na silnejšej mnohostrannej spolupráci a dobrej globálnej správe a je odhodlaná podporovať účinný multilateralizmus na čele s OSN; keďže toto odhodlanie vychádza z presvedčenia, že ak má medzinárodné spoločenstvo úspešne reagovať na globálne krízy, výzvy a hrozby, potrebuje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych právach a hodnotách;

L.  keďže hlavný dôraz vonkajšej politiky EÚ sa kladie na bilaterálne vzťahy a spoluprácu a partnerstvá s krajinami, skupinami krajín a ostatnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami na celom svete; keďže v priebehu posledných desaťročí sa venovala osobitná pozornosť geopolitickým cieľom a problémom vo východnom a južnom susedstve EÚ; keďže EÚ tiež udržiava osobitné vzťahy s krajinami afrického kontinentu a vo svojich opatreniach venuje osobitnú pozornosť výzvam, ktorým tieto krajiny čelia;

M.  keďže v kontexte rastúcej globálnej nezávislosti musí EÚ posilniť svoju úlohu v dvojstranných vzťahoch, ako aj na mnohostranných fórach;

N.  keďže Európska únia sa zúčastňuje na medzinárodných rokovaniach a mediácii a zohráva tam dôležitú úlohu, najmä pri rokovaniach medzi E3/EU3+3 a Iránom a v mierovom procese na Blízkom východe;

O.  keďže EÚ ako najväčšie obchodné zoskupenie na svete zohráva dôležitú úlohu v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách a vypracovala opatrenia aktívnej obchodnej politiky na podporu hospodárskeho rastu, zníženia chudoby a ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov;

P.  keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi do všeobecného rozpočtu OSN a prispievajú tiež na jej humanitárnu pomoc, oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) a operácie na udržiavanie mieru; keďže rozvojové politiky EÚ majú veľký význam vzhľadom na skutočnosť, že aktívne presadzujú znižovanie chudoby a hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, čím posilňujú mier a bezpečnosť; keďže EÚ je ako jediný neštátny účastník zmluvnou stranou viac ako 50 multilaterálnych dohôd a dohovorov OSN;

Q.  keďže EÚ je jedným z najhorlivejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a diverzity, demokracie a zásady právneho štátu; keďže ustanovenia týkajúce sa týchto zásad sú súčasťou všetkých bilaterálnych partnerstiev EÚ a majú ústredné postavenie v jej mnohostrannej politike; keďže EÚ vždy bola veľmi silným zástancom medzinárodnej spravodlivosti;

R.  keďže Európska únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore operácií OSN v oblastiach spoločného záujmu, konkrétne v oblasti ochrany civilného obyvateľstva a najmä žien a detí postihnutých ozbrojeným konfliktom;

S.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v jej zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže EÚ prevzala zodpovednosť za začlenenie rodovej rovnosti do všetkých svojich činností a oblastí politiky vrátane politík týkajúcich sa vonkajšej a rozvojovej spolupráce;

T.  keďže ľudstvo spájajú spoločné hodnoty a záujmy; keďže záťaž a výhody by mali byť pri riešení spoločných problémov a presadzovaní spoločných cieľov a hodnôt spravodlivo rozdelené;

Systém OSN

U.  keďže systém OSN je hlavným globálnym fórom na zlepšenie globálnej správy a ako taký predstavuje najlepšie fórum na presadzovanie hodnôt a záujmov EÚ;

V.  keďže hlavným cieľom po 2. svetovej vojne bolo udržanie mieru a bezpečnosti; keďže presadzovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ľudských práv má v charte ústredné miesto; keďže otázky životného prostredia sa v agende OSN objavujú od začiatku 70. rokov; keďže v roku 1987 bola v Brudtlandskej správe „Naša spoločná budúcnosť“ definovaná koncepcia udržateľného rozvoja ako rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčasnosti bez toho, aby oslaboval schopnosť budúcich generácií na zabezpečenie ich vlastných potrieb; keďže na konferencii v Riu (UNCED) v roku 1992 sa politiky v oblasti rozvoja a životného prostredia zlúčili a vznikla kombinácia účinného znižovania chudoby a presadzovania trvalo udržateľného rozvoja na celom svete;

W.  keďže systém OSN zahŕňa všetky oblasti spolupráce, pričom ústrednú úlohu zohráva Bezpečnostná rada, keďže nesie hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, v čom jej pomáhajú podporné a poradné orgány;

X.  keďže systém OSN tvorí 19 špecializovaných agentúr, medzi nimi FAO, IFAD, MOP, MMF, UNESCO, UNIDO, WHO a skupina Svetovej banky spolu s 11 fondmi a programami, medzi ktoré patrí UNCTAD, UNDP, UNEP, UNFPA, UNHCR, UNICEF, OSN Ženy a WFP(5), ako aj 9 funkčných komisií, 5 regionálnych komisií a niekoľko ďalších podobných orgánov; keďže so systémom OSN sú spojené aj organizácie ako Svetová obchodná organizácia (WTO) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE);

Y.  keďže väčšina uvedených agentúr, fondov, programov, komisií a výborov pracuje pod záštitou Hospodárskej a sociálnej rady a Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa niektoré z nich zodpovedajú;

Z.  keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad a cieľov OSN a riešení spoločných problémov ľudstva; keďže na druhej strane Európa potrebuje globálnych partnerov pri riešení vlastných problémov v oblastiach, ako je bezpečnosť, ochrana životného prostredia, ľudské práva, migrácia, zabezpečenie práva na azyl a finančná nestabilita;

AA.  keďže EÚ je osobitne zodpovedná za udržiavanie mieru, rozvoj a ľudské práva, pokiaľ ide o jej susedstvo;

AB.  keďže je dôležité, aby činnosti uskutočnené v rámci OSN boli v súlade s medzinárodným právom; keďže trestné činy spáchané pod mandátom OSN mimoriadne poškodzujú dôveryhodnosť tejto organizácie a nemali by zostať nepotrestané;

AC.  keďže krajiny sú rozdelené do zemepisných oblastí, čo často vedie k tomu, že krajiny hlasujú na princípe blokov; keďže krajiny, ktoré sú členmi Rady pre ľudské práva (UNHRC) sami často systematicky porušujú ľudské práva, čím oslabujú účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC ako celku;

AD.  keďže zisky z rabovania a pašovania kultúrnych a náboženských pamiatok a objektov v Iraku a Sýrii zo strany ISIS/Dá'iš pomáha financovať teroristickú činnosť ISIS/Dá'iš; keďže UNESCO a jeho Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení núdzovej ochrany sýrskeho a irackého kultúrneho dedičstva;

AE.  keďže EÚ a OSN úzko spolupracujú v najháklivejších krízových scenároch, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike; keďže ich úsilie sa musí viac posilniť v záujme dosiahnutia mierových politických riešení takýchto kríz;

AF.  keďže diskusia a rozhodnutie o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu (IGF) sa majú uskutočniť v roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN; keďže Európsky parlament vyzval zhromaždenie, aby obnovilo mandát Fóra pre správu internetu a posilnilo jeho zdroje a model riadenia internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán;

EÚ v rámci systému OSN

1.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty uznávajú spoločné hodnoty a zásady Charty OSN, ako sa uvádza v článku 21 ods. 1 ZEÚ, a zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní týchto zásad, ako aj cieľov OSN prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že EÚ potrebuje globálnych partnerov, ak chce úspešne dosiahnuť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky, najmä pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, terorizmus, organizovaný zločin, regionálne konflikty, zlyhania štátu a šírenie zbraní hromadného ničenia;

2.  domnieva sa, že bezpečnostné prostredie EÚ je v dôsledku veľkého počtu dlhodobých alebo novovznikajúcich bezpečnostných výziev čoraz nestabilnejšie a nestálejšie; považuje konflikt na východnej Ukrajine, konflikty v Sýrii a Iraku a vzostup teroristickej organizácie ISIS, líbyjskú krízu a hrozbu terorizmu v Afrike (najmä v oblasti Sahel, v Líbyi a v Africkom rohu) za vážne globálne hrozby, ktoré si vyžadujú globálnu reakciu; domnieva sa, že samotná EÚ nemôže riešiť tieto hrozby, ale že potrebuje podporu medzinárodných partnerov;

3.  víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sa rôznymi spôsobmi a formami aktívne podieľajú na práci v rámci systému OSN a že k nej prispievajú, čo by malo byť viditeľnejšie;

4.  víta aj významný prínos EÚ k rozvojovej a humanitárnej pomoci na celom svete; pripomína, že EÚ a jej členské štáty dohromady sú najväčším svetovým prispievateľom k rozvojovej a humanitárnej pomoci;

5.  pripomína, že EÚ sa stala skutočným medzinárodným aktérom a má teda posilnený pozorovateľský štatút v OSN s právom vystúpiť na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN v rozpravách medzi zástupcami hlavných skupín a pred jednotlivými štátmi, právom predkladať návrhy a pozmeňujúce návrhy, právom na odpoveď a právom vznášať procedurálne námietky a rozposielať dokumenty;

6.  okrem toho pripomína, že v rámci OSN je EÚ zastúpená mnohými účastníkmi: predsedom Európskej rady, vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskou komisiou a delegáciami EÚ, ako aj jej 28 členskými štátmi, z ktorých dva štáty (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta; trvá na tom, že podľa zmluvy sú členské štáty EÚ povinné koordinovať svoju činnosť na všetkých medzinárodných fórach;

Ako lepšie dosahovať plnenie cieľov EÚ v oblasti zahraničnej politiky v rámci OSN

7.  vyjadruje presvedčenie, že v záujme lepšieho dosiahnutia svojich v zmluve zakotvených cieľov v oblasti zahraničnej politiky by sa EÚ mala usilovať o posilnenie globálnej správy v rámci systému OSN a zvýšenie svojho vplyvu a vplyvu členských štátov v tomto systéme; pripomína odhodlanie EÚ aktívne podporovať komplexnú reformu systému OSN s cieľom posilniť jeho legitimitu, regionálne zastúpenie, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť v reakcii na komplexné a mnohostranné výzvy súčasnosti; zdôrazňuje najmä význam revitalizácie práce Valného zhromaždenia;

8.  zdôrazňuje, že EÚ by mala v rámci Valného zhromaždenia zohrávať významnejšiu úlohu zahŕňajúcu dostatočnú mieru viditeľnosti a politického vplyvu, ktoré jej umožnia lepšie plniť medzinárodné záväzky v súlade s vyššie uvedenou rezolúciou Valného zhromaždenia z 3. mája 2011;

9.  pripomína svoju podporu úlohy parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN;

10.  vyzýva členov Bezpečnostnej rady, aby v úzkej spolupráci s Valným zhromaždením preskúmali a revidovali nepriehľadný postup výberu generálneho tajomníka OSN a aby zabezpečili rovnocenné príležitosti pre uchádzačov o toto miesto z radov mužov a žien; vyzýva všetky orgány OSN, a najmä Bezpečnostnú radu, aby venovali dostatočnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v rámci OSN, a vyzýva členské štáty EÚ, aby stáli na čele tohto úsilia tým, že budú povzbudzovať a podporovať ženy, aby sa o toto miesto uchádzali; vyjadruje prianie, aby bola do funkcie generálneho tajomníka najbližšie zvolená žena; vyzýva EÚ, aby podporila orgán OSN Ženy pri riešení diskriminácie založenej na rodovej identite a rodovom vyjadrení;

11.  vyzdvihuje súčasné priority EÚ stanovené pre 70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré opätovne zdôrazňujú dlhodobú požiadavku Únie, aby OSN zefektívnila svoje štruktúry, rozpočet a pracovné metódy a nevyhýbala sa pritom zložitým otázkam, ako je reforma Bezpečnostnej rady;

12.  zdôrazňuje, že Valné zhromaždenie, ktoré zastupuje vlády všetkých členských krajín, musí mať k dispozícii spôsoby a prostriedky na usmerňovanie systému OSN a koordinovanie všetkých jeho činností;

13.  je presvedčený, že je potrebná reforma Bezpečnostnej rady, aby sa v nej lepšie odrazila nová svetová realita a aby účinnejšie riešila súčasné aj budúce bezpečnostné výzvy; povzbudzuje krajiny, ktoré majú v rámci Bezpečnostnej rady OSN uplatňovať právo veta, aby sa uplatňovania tohto práva zdržali v prípadoch genocídy a zločinov proti ľudskosti;

14.  vzhľadom na prínos EÚ k usporiadaniu sveta, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, a cieľ Lisabonskej zmluvy, ktorým je posilnenie európskej zahraničnej politiky, pripomína dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je miesto v rozšírenej BR OSN a opakovane vyzýva na uskutočnenie celoeurópskej diskusie o tejto reforme; opätovne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby sa usilovala o spoločné pozície EÚ v záležitostiach spadajúcich do právomoci Bezpečnostnej rady a aby zlepšila existujúce mechanizmy spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty EÚ, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, hájili v rámci tohto fóra spoločné pozície EÚ; pripomína, že podľa článku 34 ZEÚ musia štáty EÚ, ktoré sú členmi BR OSN pravidelne informovať ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku a brániť pozície a záujmy EÚ; ďalej pripomína, že ak má EÚ vymedzené stanovisko k niektorej otázke programu rokovania BR OSN, požiadajú príslušné štáty, aby bola vysoká predstaviteľka vyzvaná predložiť stanovisko Únie;

15.  pripomína, že kapitola VIII Charty OSN presadzuje významnejšiu úlohu regionálnych a subregionálnych organizácií v rámci OSN a vyzýva EÚ a OBSE, aby sa usilovali o väčšie zapojenie seba a ďalších regionálnych organizácií do globálnej správy a riadenia;

16.  domnieva sa, že EÚ by mala prostredníctvom ďalšej spolupráce s OSN viac profitovať z partnerstiev so špecializovanými agentúrami, fondmi, programami, komisiami a výbormi OSN; vyzýva na posilnenie koordinácie EÚ v radách týchto orgánov s cieľom zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednotne;

17.  zdôrazňuje, že lepšie dosahovanie cieľov v oblasti zahraničnej politiky EÚ, vrátane podpory základných hodnôt, predpokladá okrem zavedenia potrebných reforiem v OSN účinnejšiu koordináciu rôznych rozmerov jej vonkajšej politiky tak na bilaterálnej, ako aj multilaterálnej úrovni; opakuje svoju výzvu na posilnenie viditeľnosti činnosti a pomoci EÚ vo všetkých mnohostranných fórach a v teréne;

18.  vyzýva EÚ, aby účinnejšie koordinovala svoju činnosť v oblasti humanitárnej pomoci, napríklad prostredníctvom GR ECHO s príslušnými agentúrami OSN s cieľom vytvoriť optimálnu účinnosť s obmedzenými zdrojmi a predísť zbytočnému prekrývaniu;

19.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA); žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o vykonávaní dohody FAFA a súvisiacich usmernení, aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

20.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a UNDP v oblasti účinnosti pomoci; zdôrazňuje záväzok týkajúci sa Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a nabáda všetky štáty, ako aj aktérov súkromného sektora, aby sa k tomuto partnerstvu zaviazali;

21.  domnieva sa, že Európsky súd pre ľudské práva veľmi úspešne prispel k pokroku, ktorý Európa dosiahla v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv, a môže slúžiť ako príklad pre ostatné regióny;

22.  vyzýva na zlepšenie nástrojov preventívneho a včasného varovania a posilnenie schopností OSN v oblasti sprostredkovania a ďalej žiada koherentné a dosiahnuteľné mandáty na budovanie mieru a operácie na udržiavanie mieru zahŕňajúce ľudskoprávny aspekt a jasné stratégie pre ukončenie operácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby výraznejšie podporili operácie zamerané na budovanie a udržiavanie mieru a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoje mediačné úsilie pri riešení konfliktov; vzhľadom na nedávne brutálne činy a prípady porušenia ľudských práv, ktorých sa dopustili extrémistické a teroristické skupiny, a na pretrvávajúce sexuálne násilie počas konfliktov vrátane znásilňovania ako vojenskej zbrane; naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu, aby v súlade s doktrínou „zodpovednosť za ochranu“ vymedzila ambiciózny súbor nástrojov a prostriedkov na zabezpečenie účinného predchádzania takýmto brutálnym činom a dodržiavala právny štát a medzinárodné humanitárne právo a aby vyzývala členské štáty OSN, aby bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a ostro zakročili proti náboru a financovaniu teroristických skupín zamedzovaním a potláčaním náboru, organizovania, prepravy a vybavenia teroristických bojovníkov a financovania ich ciest a činností;

23.  žiada EÚ, aby podporila posilňovanie súladu, synergií a vzájomného dopĺňania sa, pokiaľ ide o preskúmanie mierových operácií, štruktúry OSN zamerané na budovanie mieru a rezolúciu BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; v rezolúcii sa zdôrazňuje dôležitosť rovnakej a plnej účasti žien ako aktívnych činiteľov v oblasti prevencie a riešenia konfliktov, mierových rokovaní, budovania a zachovávania mieru, humanitárnej reakcie a obnovy po ukončení konfliktu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia preskúmala svoju politiku humanitárnej pomoci, v ktorej sa v súčasnosti uvádza, že medzinárodné humanitárne právo a/alebo právo v oblasti ľudských práv môžu odôvodniť poskytovanie bezpečných potratov ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia vo vojne;

24.  nabáda EÚ, aby podporila rozsiahlu definíciu pojmu bezpečnosti ľudstva a viac ho priblížila k ľudským právam, rodovej rovnosti a rozvoju ľudstva;

25.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí dať najavo silnú a odhodlanú podporu Medzinárodnému trestnému súdu, najmä posilnením a rozšírením svojich vzťahov s OSN, najmä s Bezpečnostnou radou, a zabezpečením rýchlej ratifikácie pozmeňujúcich návrhov z Kampaly k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorými definuje zločin agresie, zo strany členských štátov; pripomína, že primárnu zodpovednosť za postavenie páchateľov pred súd majú samotné štáty a podporuje mandát Medzinárodného trestného súdu vtedy, ak vnútroštátne orgány nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť skutočné trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov, ktoré vyvolávajú znepokojenie medzinárodného spoločenstva;

26.  podporuje posilnenie operačnej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia, a to aj prostredníctvom spolupráce EÚ a OSN na výmene analýz (s cieľom dospieť k spoločnej analýze) a plánovania mierových a bezpečnostných operácií (s cieľom zjednodušiť operačné aspekty);

27.  domnieva sa, že je potrebné urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že členské štáty OSN dodržia svoje sľuby, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci tým, že uverejnia pravidelné prehľady o plnení povinností;

28.  víta záväzok EÚ v záujme väčšej zodpovednosti a transparentnosti pri obchodovaní so zbraňami a podporuje všeobecné presadzovanie a úplné vykonávanie zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj vykonávanie výsledku prvej konferencie štátov; žiada EÚ, aby naďalej presadzovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) ako základný kameň celosvetového systému nešírenia jadrových zbraní, a teda nevyhnutný základ pre jadrové odzbrojenie v súlade s článkom VI uvedenej zmluvy; ďalej žiada EÚ, aby sa aktívne zasadzovala za celosvetové odzbrojenie;

29.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej aktívne podporovala rovnosť a nediskrimináciu; víta vôbec prvé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o právach LGBTI, ktoré sa konalo 24. augusta 2015 a na ktorom odsúdila útoky a vraždy ľudí LGBTI štátom ISIS na Blízkom východe; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby naďalej zohľadňovala porušovanie práv LGBTI;

30.  pripomína postoj EÚ k nulovej tolerancii trestu smrti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej presadzovala moratórium na trest smrti;

31.  zastáva názor, že hospodársky a sociálny rozmer systému OSN treba značne posilniť tak, že sa zabezpečí, aby orgány OSN zaujali politickejší prístup a zlepšili vzájomnú spoluprácu a aby zabezpečili účinnejšie a transparentnejšie využívanie dostupných zdrojov; je presvedčený o tom, že to musí byť dosiahnuté v prvom rade štrukturálnou a funkčnou reformou orgánu, ktorý za túto oblasť nesie podľa Charty OSN hlavnú zodpovednosť, menovite Hospodárskej a sociálnej rady; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvážili možnosť posilnenia svojej úlohy v Hospodárskej a sociálnej rade tým, že ju pretvoria na radu pre trvalo udržateľný rozvoj;

32.  víta zriadenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, ktorého úlohou je zabezpečiť politické vedenie, usmernenie a odporúčania týkajúce sa rozvojovej politiky v súvislosti s troma piliermi ( v sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti životného prostredia) trvalo udržateľného rozvoja; je presvedčený, že politické fórum na vysokej úrovni sa musí stať hlavným orgánom rozhodujúcim o všetkých otázkach týkajúcich sa rozvojovej politiky zabezpečujúc zároveň koordinované a účinné posudzovanie potrieb a prijímanie potrebných plánov, rozhodnutí a záväzných opatrení týkajúcich sa rámca udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015; trvá na tom, že je potrebné efektívne vykonávanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté na samite OSN v septembri 2015;

33.  vo svetle opakujúcich sa humanitárnych kríz v súvislosti s utečencami a migrantmi, ktoré spôsobujú veľké ľudské utrpenie, a vzhľadom na skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj krajín pôvodu by mohol byť v konečnom dôsledku riešením tejto humanitárnej krízy, je presvedčený, že práca všetkých agentúr venovaná tejto problematike by mala byť koordinovaná;

34.  zastáva názor, že výzvy súvisiace s humanitárnou krízou spojenou s utečencami je potrebné riešiť komplexne v duchu solidarity v rámci EÚ a v úzkej spolupráci s OSN a jej agentúrami;

35.  vyzýva EÚ a OSN, aby zintenzívnili svoje spoločné úsilie s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži v roku 2015 a následne zabezpečiť rýchle vykonávanie COP21;

36.  zastáva názor, že aj práca skupiny Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie by mohla byť koordinovaná ako súčasť systému OSN, pričom ich existujúce rozhodovacie štruktúry by ostali zachované, aby sa zabezpečilo, že svoje jednotlivé rozhodnutia budú prijímať zodpovedným, účinným, konzistentným a neredundantným spôsobom a že rovnako budú aj prijímať opatrenia;

37.  podporuje cieľ, ktorým je zriadiť na mnohostrannej úrovni režim ochrany investícií s novým systémom, v ktorom sa dodržiava právomoc vnútroštátnych súdov, a vyzýva Komisiu, aby tento cieľ začlenila do svojho programu rokovaní na vypracovanie dohôd o investíciách; zastáva názor, že ak by sa mal zriadiť stály medzinárodný súd na riešenie investičných sporov, mohol by sa nachádzať v rámci systému OSN a mal by vychádzať z práv a povinností tých subjektov, ktoré mu podliehajú, s dôrazom na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; domnieva sa, že systém OSN poskytuje užitočný model pre takýto systém, najmä v otázkach financovania;

38.  považuje za potrebné ukončiť kolo rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe a vyjadruje presvedčenie, že OSN môže využiť svoje jedinečné postavenie na zabezpečenie toho, aby boli tieto rokovania úspešné pre rozvojové krajiny; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že OSN by mohla spolupracovať s WTO, ako aj poskytovať poradenstvo a usmernenia rozvojovým krajinám s cieľom podporiť stratégiu pre obchod a investície, kde by bola EÚ kľúčovým aktérom;

39.  uvedomuje si potrebu posilnenia a uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa podieľala na úspešnom výsledku práce medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné spoločnosti a ľudské práva;

40.  je presvedčený o tom, že OSN by sa mala viac zamerať na všetky záležitosti spojené s ľudským blahobytom; zastáva názor, že sem patrí kultúrna udržateľnosť a ochrana a podpora rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré je možné dosiahnuť začlenením vzdelávania, cestovného ruchu, kultúrnej diplomacie, ochrany pamiatok, umeleckého sektoru a vedeckého výskumu do koncepcie tvorby politík;

41.  odporúča zabezpečiť spoluprácu medzi EÚ a OSN v programoch vzdelávania v núdzových situáciách v prípade humanitárnych kríz, ozbrojených konfliktov a prírodných katastrof, a to tým, že sa budú naďalej podporovať programy, ako napríklad program UNICEF Vzdelávanie v núdzových situáciách a transformácia v období po krízach, program UNHCR Kvalitné vzdelávanie v utečeneckých táboroch a vzdelávacie aktivity UNRWA;

42.  víta usporiadanie pracovných zoskupení Komisie zvolenej v roku 2014, na základe ktorého má podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka väčšiu zodpovednosť za koordináciu vonkajšej politiky EÚ v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že politiky s globálnym rozmerom musia mať ústredné miesto v činnosti týchto osobitných zoskupení;

43.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby do svojej výročnej správy o SZBP zahrnula komplexný oddiel o podpore globálnych cieľov zahraničnej politiky EÚ;

44.  zastáva názor, že Európsky parlament musí byť schopný riešiť globálne výzvy rovnako hĺbkovo a komplexne ako Komisia a zodpovedajúcim spôsobom organizovať svoju prácu; nabáda všetky parlamentné výbory, do ktorých oblasti pôsobnosti spadajú politiky s vonkajším a globálnym rozmerom, aby poskytli svoje stanoviská k príslušnému oddielu správy PK/VP Výboru pre zahraničné veci, ktorý je za túto správu zodpovedný;

o
o   o

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Valnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(2) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 66.
(3) A/RES/65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov.
(4) S/PRST/2014/4 zo 14. februára 2014 – vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady o spolupráci medzi OSN a regionálnymi a subregionálnymi organizáciami pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.
(5) FAO: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo; IFAD: Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva; ILO: Medzinárodná organizácia práce; IMF: Medzinárodný menový fond; UNESCO: Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru; UNIDO: Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj; WHO: Svetová zdravotnícka organizácia; UNCTAD: Konferencia OSN pre obchod a rozvoj; UNDP: Rozvojový program Organizácie Spojených národov; UNEP: Program OSN pre životné prostredie; UNFPA: Populačný fond OSN; UNHCR: Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; UNICEF: Detský fond OSN; WFP: Svetový potravinový program.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia