Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul (2015/2968(RSP))

P8_TA(2015)0412 RC-B8-1258/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o situácii žien v Afganistane a Pakistane(1) a uznesenie z 13. júna 2013 o rokovaniach o Dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom(2),

–  so zreteľom na miestnu stratégiu EÚ týkajúcu sa obhajcov ľudských práv v Afganistane v roku 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2210(2015) a mandát misie OSN na pomoc Afganistanu (UNAMA),

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane z 20. júla 2015,

–  so zreteľom na konferenciu o vykonávaní a podpore národného akčného plánu (rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325) týkajúceho sa žien, mieru a bezpečnosti, ktorá sa konala 20. septembra 2015,

–  so zreteľom na polročnú správu OHCHR/UNAMA z augusta 2015 o ochrane civilného obyvateľstva v ozbrojenom konflikte v Afganistane,

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane z 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie misie OSN z 11. novembra 2015, v ktorom sa odsudzuje „nezmyselné zabitie“ siedmich civilných rukojemníkov v Zábule,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sa objavujú obavy týkajúce sa etnického a sektárskeho prenasledovania v Afganistane, pretože počas niekoľkých mesiacov dochádzalo k únosom Chazarov, ktorí sú treťou najpočetnejšou etnickou skupinou v krajine tvorenou prevažne šiitmi, ako aj k útokom na nich;

B.  keďže v októbri 2015 bolo unesených sedem civilistov, ktorí boli popravení v čase od 6. do 8. novembra 2015 v okrese Arghandab, a údajne došlo k ozbrojeným zrážkam medzi dvomi súperiacimi skupinami protivládnych živlov;

C.  keďže Chazari, medzi ktorými sú prevažne šiiti, sú jednou z etnických menšín, ktoré uznáva nová afganská ústava;

D.  keďže 21. novembra 2015 bol na skupinu asi 30 Chazarov na južnej diaľnici spáchaný útok pod hrozbou zastrelenia; keďže aspoň päť ďalších Chazarov cestujúcich v autobuse smerujúcom do Kábulu zachránili iní cestujúci, ktorí im pomohli utajiť totožnosť, po tom, ako autobus zastavili bojovníci;

E.  keďže zabíjanie v Zábule jasne poukazuje na mimoriadne nebezpečenstvo, ktorému sú Chazari vystavení; keďže Chazari cestujúci autobusom boli pri mnohých incidentoch, ku ktorým došlo v posledných dvoch rokoch, oddelení od ostatných cestujúcich, unesení a v niektorých prípadoch aj zabití;

F.  keďže zabíjanie poukazuje na pretrvávajúcu teroristickú hrozbu, ktorú pre civilné obyvateľstvo predstavuje Taliban a jeho frakčné skupiny, z ktorých niektoré sa údajne hlásia k organizácii ISIL/Dá'iš;

G.  keďže Európska únia neustále podporuje obnovu a rozvoj Afganistanu už od roku 2002 a naďalej sa angažuje v záujme mierového, stabilného a bezpečného Afganistanu;

H.  keďže misia EUPOL, ktorá vznikla v roku 2007 na podporu výcviku afganských policajných síl, pomáha vytvoriť systém trestného súdnictva pod afganskou správou; keďže v decembri 2014 Rada rozhodla o predĺžení misie do 31. decembra 2016;

I.  keďže misia Medzinárodné bezpečnostné podporné sily skončila svoju činnosť na konci roka 2014; keďže nová misia Resolute Support začala pôsobiť v januári 2015 s cieľom poskytovať afganským bezpečnostným silám a inštitúciám ďalšie školenia, poradenstvo a pomoc;

J.  keďže zabíjanie civilistov a branie civilných rukojemníkov predstavuje závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktorého dodržiavanie sa vyžaduje od všetkých strán zúčastnených na ozbrojenom konflikte vrátane všetkých protivládnych živlov;

K.  keďže bezpečnosť v celom Afganistane vzbudzuje vzhľadom na teroristické aktivity Talibanu naďalej závažné obavy;

L.  keďže naďalej dochádza k škodám, ktoré vedú k dramaticky vysokému počtu obetí v radoch nevinného civilného obyvateľstva, humanitárnych pracovníkov a dokonca aj vojakov mierových misií;

M.  keďže nedávna výzva vodcu siete al-Káida al-Zawahiriho adresovaná bojovníkom ISIL, aby viedli vojnu proti medzinárodnej koalícii, je ďalšou hrozbou pre jednotky NATO, ktoré sa nachádzajú v Afganistane, ako aj pre bezpečnosť krajiny;

1.  dôrazne odsudzuje barbarské vraždenie a popravu siedmich Chazarov (dvoch žien, štyroch mužov a jedného dievčatka) v juhovýchodnej afganskej provincii Zábul na hranici s Pakistanom;

2.  odsudzuje útoky Talibanu, al-Káidy, organizácie ISIL a ďalších teroristických skupín proti afganským civilistom, jednotkám afganskej národnej obrany a afganským bezpečnostným silám, demokratickým inštitúciám a občianskej spoločnosti, výsledkom ktorých sú rekordné počty obetí; zdôrazňuje, že ochrana komunity Chazarov, ktorá je mimoriadne vystavená teroristickému násiliu zo strany Talibanu a organizácie ISIL/Dá'iš, by mala byť pre afganskú vládu prioritou;

3.  vyjadruje svoju úprimnú sústrasť aj pozostalým rodinným príslušníkom, najmä rodinám nedávnych obetí hrozného zabíjania v chazarskej komunite;

4.  vyzýva na podporu afganských orgánov, aby podnikli rýchle a vhodné kroky s cieľom zabezpečiť, že vrahovia nevinných civilistov budú postavení pred súd, a potvrdiť zásady právneho štátu v krajine;

5.  vyzýva afganské orgány, aby zaistili, že príslušníci bezpečnostných síl, ktorí boli zapojení do závažného porušovania ľudských práv vrátane osôb zodpovedných za vydávanie rozkazov silám dopúšťajúcim sa porušovania, budú náležite podrobení spoľahlivému a nestrannému vyšetrovaniu, potrestaniu alebo stíhaniu;

6.  domnieva sa, že zabíjanie civilných rukojemníkov, medzi ktorými sú ženy a deti, treba považovať za vojnové zločiny; zdôrazňuje, že medzinárodné humanitárne právo zakazuje zabíjanie nevinných civilistov; pripomína, že všetky strany konfliktu vrátane frakčných skupín musia dodržiavať toto právo;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad závažnosťou bezpečnostnej situácie, neustálym stupňovaním násilia, teroristickými činmi, v dôsledku ktorých prudko rastie počet obetí, a neustálym ohrozovaním obyvateľov, ktorí sú nútení žiť v zhoršujúcej sa atmosfére strachu a zastrašovania;

8.  domnieva sa, že národná bezpečnosť je kľúčovým základom sociálneho a hospodárskeho rozvoja, politickej stability a budúcnosti Afganistanu;

9.  vyzýva vládu Afganistanu, aby posilnila spoluprácu s vládou Pakistanu; zdôrazňuje, že užšia spolupráca v otázkach bezpečnosti a správy vecí verejných by priniesla vzájomné výhody a prispela by k podpore mieru a stability v regióne;

10.  vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby sa naďalej v plnej miere angažovali a podporovali afganskú vládu v boji proti povstaniu;

11.  obnovuje svoje odhodlanie vyvíjať akékoľvek úsilie o to, aby sa v Afganistane odstránil terorizmus a extrémizmus, a domnieva sa, že takéto snahy majú kľúčový význam pre regionálnu aj globálnu bezpečnosť v záujme vybudovania inkluzívneho, stabilného, demokratického a prosperujúcejšieho štátu;

12.  naďalej je odhodlaný podporovať afganskú vládu v jej úsilí o uskutočnenie kľúčových reforiem, ďalšie zlepšovanie správy vecí verejných a právneho štátu, presadzovanie dodržiavania ľudských práv vrátane práv žien, boj proti korupcii a drogám, zlepšenie fiškálnej stability a podporovanie inkluzívneho hospodárskeho rastu; berie na vedomie zámer prezidenta Ašrafa Ghaního považovať boj proti korupcii za jednu z priorít;

13.  opätovne vyjadruje svoju podporu afganskej vláde a afganskému národu v tejto kritickej fáze; upozorňuje na obete, ktoré utrpeli afganské obranné a bezpečnostné sily od skončenia pôsobenia misie ISAG na konci roka 2014; nabáda vládu, aby pokračovala v úsilí o zvýšenie efektivity a operačnej účinnosti obranných a bezpečnostných síl s cieľom poskytnúť celému obyvateľstvu bezpečnosť a stabilitu;

14.  naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a bezpečnosti v Afganistane, najmä nad jeho možnými dôsledkami pre práva žien, náboženské a etnické menšiny, obhajcov ľudských práv a novinárov;

15.  pripomína významný zákon o odstránení násilia voči ženám z roku 2009 a apeluje na orgány, aby venovali väčšiu pozornosť a viac finančných prostriedkov ochrane obhajcov ľudských práv, ktorí čelia hrozbám alebo útokom;

16.  vyzýva vládu Afganistanu, aby prijala plán vykonávania národného akčného plánu Afganistanu č. 1325, súčasťou ktorého je požiadavka, aby sa ženy v plnej miere zúčastňovali na všetkých etapách mierových rokovaní;

17.  pripomína záväzky afganskej vlády voči medzinárodnému spoločenstvu týkajúce sa práv a ochrany etnických, jazykových, náboženských a iných menšín;

18.  dôrazne odsudzuje nedávne útoky Talibanu v Kundúze a straty, ktoré utrpelo civilné obyvateľstvo a afganské národné obranné a bezpečnostné sily; podporuje nezávislé vyšetrenie útoku na nemocnicu organizácie Lekári bez hraníc v Kundúze a žiada, aby sa rešpektovala neutralita nemocníc a zdravotníckych zariadení;

19.  opätovne zdôrazňuje, že je mimoriadne naliehavé, aby sa afganská vláda so všetkými partnermi v regióne hodnoverne angažovala na ukončení konfliktu a zabezpečení stabilného prostredia; opätovne zdôrazňuje, že mierový proces pod kontrolou a vedením Afgancov je naďalej hlavným predpokladom akéhokoľvek udržateľného a trvalého riešenia;

20.  víta rozhodnutie usporiadať v roku 2016 v Bruseli súhrnnú ministerskú konferenciu o Afganistane ako prejav neustáleho odhodlania medzinárodného spoločenstva zabezpečiť stabilizáciu a rozvoj krajiny; očakáva, že na konferencii bude ustanovený rámec pre vládu Afganistanu a darcov do roku 2020, ktorý bude založený na konkrétnych záväzkoch afganskej vlády, ako aj medzinárodného spoločenstva;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganistanu.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 119. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0282.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o politickej situácii v Kambodži (2015/2969(RSP))

P8_TA(2015)0413 RC-B8-1263/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 27. októbra 2015 o situácii v Kambodži,

–  so zreteľom na vyhlásenie o Kambodži zo 17. novembra 2015, ktorého autorom je hovorca generálneho tajomníka OSN,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie hovorkyne vysokého komisára OSN pre ľudské práva Raviny Shamdasaniovej z 30. októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia osobitnej spravodajkyne OSN profesorky Rhony Smithovej o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži z 23. novembra 2015 a 24. septembra 2015,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži z 20. augusta 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 2. októbra 2015 o Kambodži,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ vydané 15. júla 2015 o zákone o združeniach a mimovládnych organizáciách v Kambodži,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania vydané 22. júna 2015,

–  so zreteľom na záverečné postrehy Výboru OSN pre ľudské práva o druhej pravidelnej správe o Kambodži z 27. apríla 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z roku 2008 o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom z roku 1997,

–  so zreteľom na článok 35 kambodžskej ústavy, ktorý zaručuje právo na slobodu združovania a na aktívnu účasť na politickom, hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote štátu,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 13. novembra 2015 kambodžské orgány vydali zatykač na Sama Rainsyho, lídra hlavnej opozičnej strany – Kambodžskej strany národnej záchrany (CNRP), ktorý je v súčasnosti v zahraničí, a keďže 16. novembra 2015 kambodžské národné zhromaždenie zrušilo jeho poslanecký mandát, zbavilo ho parlamentnej imunity a umožnilo jeho zatknutie po jeho návrate do krajiny, a to v súvislosti s prípadom ohovárania z obdobia pred siedmimi rokmi;

B.  keďže 20. novembra 2015 bol Sam Rainsy súdom predvolaný na pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 4. decembra 2015, v súvislosti s článkom zverejneným na jeho verejnej stránke na sociálnej sieti Facebook opozičným senátorom Hongom Sokom Hourom, ktorý je väznený od augusta 2015 na základe obvinení z falšovania a podnecovania po tom, ako na uvedenej stránke Sama Rainsyho zverejnil videozáznam obsahujúci údajný falzifikát dokumentu týkajúceho sa dohody o hraniciach s Vietnamom z roku 1979;

C.  keďže 26. októbra 2015 skupina provládnych demonštrantov v Phnom Pénhe brutálne napadla dvoch poslancov opozície (CNRP), Nhaya Chamrouena a Konga Sakphea, a ohrozovala bezpečnosť v súkromnej rezidencii prvého podpredsedu národného zhromaždenia; keďže príslušníci polície a ďalších štátnych bezpečnostných síl sa údajne útoku len prizerali;

D.  keďže 30. októbra 2015 kambodžská vládna Ľudová strana (CPP) počas schôdze bojkotovanej CNRP odvolala z funkcie prvého podpredsedu národného zhromaždenia zástupcu lídra opozičnej strany Kema Sokha; keďže udelenie funkcie prvého podpredsedu národného zhromaždenia strane CNRP bolo jedným z kľúčových ústupkov, ktorý vládna CPP urobila voči CNRP v júli 2014 s cieľom ukončiť jej ročný bojkot parlamentu po voľbách v roku 2013;

E.  keďže premiér Hun Sen je pri moci už viac ako 30 rokov, pričom jeho bezpečnostné sily si užívajú beztrestnosť v prípadoch vážneho porušovanie ľudských práv;

F.  keďže jedenásť opozičných aktivistov si odpykáva tresty odňatia slobody od sedem do dvadsať rokov za účasť na „povstaní“ respektíve na jeho vedení;

G.  keďže dve politické strany CPP a CNRP dosiahli v roku 2014 politické prímerie, ktoré viedlo k nádejam na začatie novej fázy konštruktívneho urovnania politických rozdielov; keďže napriek tejto dohode je politická klíma v Kambodži napätá;

H.  keďže právo na slobodu prejavu je zakotvené v článku 41 kambodžskej ústavy a právo na politickú účasť v jej článku 35;

I.  keďže napriek širokej kritike zo strany občianskej spoločnosti a medzinárodného spoločenstva nedávne prijatie zákona o združeniach a mimovládnych organizáciách (LANGO) udeľuje štátnym orgánom svojvoľné právomoci zrušiť organizácie v oblasti obrany ľudských práv a zablokovať ich vytvorenie a už odrádza od práce v oblasti obrany ľudských práv a bráni činnostiam občianskej spoločnosti v Kambodži;

J.  keďže osobitný spravodajca OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania uviedol, že občianska spoločnosť v Kambodži bola vylúčená z procesu prípravy zákona LANGO;

K.  keďže 13. novembra 2015 vláda Kambodže schválila návrh zákona o odboroch;

L.  keďže EÚ predstavuje pre Kambodžu najväčšieho partnera z hľadiska rozvojovej pomoci, na ktorú sa na obdobie rokov 2014 – 2020 vyčlenilo 410 miliónov EUR; keďže EÚ podporuje širokú škálu iniciatív v oblasti ľudských práv vykonávaných kambodžskými mimovládnymi organizáciami (MVO) a ďalšími organizáciami občianskej spoločnosti; keďže Kambodža je veľmi závislá od rozvojovej pomoci;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou opozičných politikov a aktivistov, ako aj aktivistov v oblasti ľudských práv, sociálnych vecí a životného prostredia v Kambodži, a odsudzuje všetky akty násilia a politicky motivované obvinenia, tresty a odsúdenia voči opozičným politikom, aktivistom a obhajcom ľudských práv Kambodži;

2.  nalieha na kambodžské orgány, aby zrušili zatykač a odvolali všetky obvinenia vydané na opozičného lídra Sama Rainsyho a poslancov národného zhromaždenia a senátu za CNRP vrátane senátora Honga Soka Houra a aktivistov a organizátorov CNRP, aby mohli slobodne pracovať bez strachu zo zatknutia alebo prenasledovania, a aby ukončili politické využívanie súdov na stíhanie osôb na základe politicky motivovaných a vymyslených obvinení;

3.  vyzýva národné zhromaždenie, aby okamžite obnovilo funkcie Sama Rainsyho a jeho parlamentnú imunitu;

4.  naliehavo vyzýva vládu Kambodže, aby uznala legitímnu a užitočnú úlohu občianskej spoločnosti, odborových zväzov a politickej opozície a ich príspevok do celkového hospodárskeho a politického rozvoja Kambodže;

5.  vyzýva vládu, aby pracovala na posilnení demokracie a právneho štátu a aby dodržiavala ľudské práva a základné slobody, čo zahŕňa úplné dodržiavanie ústavných ustanovení týkajúcich sa plurality a slobody združovania a prejavu;

6.  pripomína, že neohrozujúce prostredie umožňujúce demokratický dialóg je veľmi dôležité pre politickú stabilitu, demokraciu a mierový život v krajine, a nalieha na vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zaručenie bezpečnosti všetkých demokraticky zvolených zástupcov ľudu v Kambodži bez ohľadu na ich politickú príslušnosť;

7.  pripomína, že kultúra dialógu medzi vedúcimi predstaviteľmi CPP a CNRP priniesla nádej, že demokracia v Kambodži má pozitívne smerovanie; vyzýva vládu Kambodže a opozíciu, aby viedli vážny a zmysluplný dialóg;

8.  vyzýva vládu, aby zabezpečila úplné a nestranné vyšetrovanie s účasťou predstaviteľov OSN vedúce k stíhaniu všetkých osôb, ktoré sú zodpovedné za brutálne napadnutie dvoch poslancov národného zhromaždenia za CNRP príslušníkmi ozbrojených síl a za použitie neprimeraných vojenských a policajných síl na potlačenie demonštrácií, štrajkov a sociálnych nepokojov;

9.  nalieha na vládu, aby zrušila zákon o združeniach a mimovládnych organizáciách, ktorého nedávne prijatie poskytlo štátnym orgánom svojvoľné právomoci zrušiť organizácie v oblasti obrany ľudských práv a zablokovať ich vytvorenie a už začalo odrádzať od práce v oblasti obrany ľudských práv v Kambodži;

10.  nalieha na vládu a parlament, aby zaručili skutočné a dôkladné konzultácie so všetkými stranami dotknutými návrhmi zákonov, ako sú zákon o odboroch, zákon o počítačovej kriminalite a o telekomunikáciách, a aby zabezpečili, že ich znenia budú v súlade s povinnosťami a záväzkami Kambodže v oblasti ľudských práv vyplývajúcimi z vnútroštátneho a medzinárodného práva;

11.  vyzýva kambodžskú vládu, aby ukončila svojvoľné zadržiavanie osôb a ich podozrivé zmiznutia a aby umožnila dobrovoľníckym a ľudskoprávnym organizáciám slobodne vykonávať činnosť; vyzýva kambodžskú vládu, aby dôkladne vyšetrila zmiznutie Khema Sapatha;

12.  vyzýva príslušné vládne orgány, aby zastavili stíhanie obhajcov ľudských práv podľa iných platných zákonov, ktoré sa využívajú na ich prenasledovanie za prácu v oblasti obrany ľudských práv a aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetky osoby väznené na základe politicky motivovaných a vymyslených obvinení;

13.  vyzýva členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu čo najskôr tlmočili uvedené obavy a odporúčania kambodžským orgánom;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, sekretariátu Združenia národov juhovýchodnej Ázie, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a Národnému zhromaždeniu Kambodžského kráľovstva.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o slobode prejavu v Bangladéši (2015/2970(RSP))

P8_TA(2015)0414 RC-B8-1257/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä tie z 21. novembra 2013 o Bangladéši: ľudské práva a nadchádzajúce voľby(1), z 18. septembra 2014 o porušovaní ľudských práv v Bangladéši(2) a zo 16. januára 2014 o posledných voľbách v Bangladéši(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(4) a na uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(5),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji z roku 2001,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 1. apríla 2015 a 9. augusta 2015 o vraždení blogerov v Bangladéši,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN zo 7. augusta 2015, v ktorom odsudzujú zavraždenie blogera Niloya Neela,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zeida Ra´ada Al Husseina z 5. novembra 2015, v ktorom požaduje, aby tento štát lepšie chránil spisovateľov, vydavateľov a ďalších ľudí, ktorých ohrozujú v Bangladéši extrémisti,

–  so zreteľom na vyhlásenie Delegácie v Bangladéši z 11. februára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. apríla 2015 o blížiacej sa poprave pána Muhammada Kamarúzzamána v Bangladéši,

–  so zreteľom na vyhlásenie Delegácie v Bangladéši z 29. októbra 2014 o treste smrti v tejto krajine,

–  so zreteľom na predbežné zistenia osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery z 9. septembra 2015 počas návštevy Bangladéšu,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 20. júla 2015,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Bangladéš, najmä na jeho článok 19,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv je sloboda prejavu vrátane slobody tlače a médií nevyhnutným pilierom demokratickej, pluralistickej a otvorenej spoločnosti;

B.  keďže podpora a ochrana slobody náboženského vyznania alebo viery je jednou z hlavných priorít politiky EÚ v oblasti ľudských práv, vrátane plnej podpory zásady nediskriminácie a rovnakej ochrany osôb zastávajúcich neteistické alebo ateistické presvedčenia;

C.  keďže Bangladéš dosiahol v posledných rokoch významný pokrok, najmä pri plnení miléniových rozvojových cieľov; keďže EÚ má dobré a dlhodobé vzťahy s Bangladéšom, ktorých súčasťou je aj dohoda o spolupráci, partnerstve a rozvoji;

D.  keďže v bangladéšskej ústave prijatej v roku 2014 sú zakotvené základné slobody vrátane slobody prejavu;

E.  keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane násilia, podnecovania, nenávistných prejavov, obťažovania, zastrašovanie a cenzúry voči novinárom a blogerom je v Bangladéši stále veľmi rozšírené; keďže Bangladéš sa vo svetovom rebríčku slobody tlače nachádza na 146. mieste spomedzi 180 krajín;

F.  keďže vzrástlo napätie medzi sekulárnymi a náboženskými silami a zintenzívnilo sa násilie voči nesúhlasným hlasom; keďže fundamentalistické domáce islamistické extrémistické skupiny, najmä zoskupenie Ansarullah Bangla Team, už roky uverejňujú tzv. čiernu listinu s menami osôb, ktoré považujú za kritikov islamu, vrátane držiteľky Sacharovovej ceny Taslimy Nasrinovej a požadujú popravenie sekulárnych blogerov a spisovateľov, pričom vykonávajú brutálne vraždy s pomernou beztrestnosťou;

G.  keďže redaktora vydavateľstva Jagriti Prokashoni Faisala Arefina Dipana 31. októbra 2015 brutálne zavraždili mačetami v jeho dome v Dháke; keďže v ten istý deň napadli a zranili iného vydavateľa a dvoch spisovateľov a keďže ďalším spisovateľom stále hrozí nebezpečenstvo;

H.  keďže tento rok v tejto krajine boli zavraždení najmenej piati sekulárni blogeri a novinári (Niladri Chatterjee, alias Niloy Neel, Faisal Arefin Dipan, Ananta Bijoy Das, Washiqur Rahman Babu a Abhijit Roy) za to, že uplatnili svoje základné právo na slobodu prejavu v politických, sociálnych a náboženských otázkach; keďže islamské extrémistické skupiny sa prihlásila k zodpovednosti za niekoľko vrážd;

I.  keďže prominentný bloger Ahmad Rajib Haider bol zavraždený v roku 2013, univerzitný profesor AKM Shafiul Islam v roku 2014; keďže mnohí ďalší blogeri dostali prostredníctvom sociálnych médií vyhrážky smrti, keď sa na Facebooku zverejnila čierna listina cielená na sekulárnych spisovateľov, alebo prežili pokusy o popravu, a niektorí prestali písať alebo utiekli z krajiny;

J.  keďže predsedníčka vlády Šajcha Hasína odsúdila zabitie a vyjadrila odhodlanie vlády bojovať proti terorizmu a násilnému extrémizmu; keďže oznámila politiku „nulovej tolerancie“ vo vzťahu ku každému porušovaniu ľudských práv orgánmi presadzovania práva a predložila zákon o reforme polície stanovujúci kódex správania; keďže, napriek tomu, takisto podporila zatýkanie sekulárnych blogerov jej vládou a zriadenie spravodajskej skupiny na prehľadávanie prípadného rúhavého obsahu na sociálnych médiách;

K.  keďže bangladéšska vláda v auguste 2014 zaviedla novú mediálnu politiku, ktorá stále vyvoláva obavy o slobodu prejavu; keďže časti tejto politiky kladú obmedzenia slobody médií, ako je to v prípade zákazu prejavu, ktorý je „protištátny“, „zosmiešňuje národnú ideológiu“ alebo „je v rozpore s bangladéšskou kultúrou“ a obmedzenia spravodajstva o „anarchii, vzbure alebo násilí“; keďže bangladéšska vláda zintenzívnila svoj záťah na sociálne médiá, keď dočasne alebo úplne vypla celý internet, Facebook, WhatsApp, Viber a Messenger;

L.  keďže v uplynulých mesiacoch bolo zatknutých niekoľko novinárov, ktorých obvinili z porušenia zákona o informačných a komunikačných technológiách (zákon o IKT), ktorý stavia mimo zákona hanlivé a „protištátne“ publikácie;

M.  keďže po bezdôvodnom zavedení zákonov v roku 2014 sa znepokojivo zvýšili prípady obťažovania; keďže proti 13 osobám pracujúcim v mediálnom sektore sa začali konania za pohŕdanie, čo prispelo k celkovej atmosfére strachu a zastrašovania a viedlo k autocenzúre;

N.  keďže 16. augusta 2015 novinára a majiteľa internetových novín Uttaradhikar Ekattor News Probira Sikdara zatkli za údajné hanobenie ministra vlády na Facebooku; keďže 18. augusta 2015 zatkli predsedu bangladéšskeho federálneho odborového zväzu novinárov Shaukata Mahmuda za údajné spáchanie podpaľačského útoku na autobus 23. januára 2015 a obvinili ho v troch prípadoch v súvislosti s údajným útokom;

O.  keďže niektorí členovia opozičných strán v uplynulých rokoch zmizli za nejasných okolností;

P.  keďže EÚ je proti používaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a sústavne požaduje jeho zrušenie vo všetkých krajinách;

Q.  keďže 21. novembra 2015 dvoch vysokopostavených funkcionárov bangladéšskej opozície popravili za vojnové zločiny spáchané počas vojny v roku 1971 s Pakistanom za nezávislosť potom, ako boli zamietnuté ich zúfalé pokusy o udelenie milosti;

R.  keďže 18. novembra 2015 zastrelil talianskeho kňaza a lekára Piera Arolariho, pričom 28. septembra 2015 zavraždili talianskeho humanitárneho pracovníka Cesareho Tavellu a 3. októbra 2015 japonského sociálneho pracovníka Hoshiho Kunia a bojovníci Islamského štátu sa prihlásili k zodpovednosti aj za bombové výbuchy počas osláv sviatku Ašura pri hlavnej svätyni šiítskych moslimov v Dháke 24. októbra 2015, pri ktorých zahynul jeden mladistvý chlapec a desiatky ďalších ľudí sa zranili;

S.  keďže vláda predložila návrh zákona o zahraničných daroch (dobrovoľníckej činnosti), určený na regulovanie operácií a financovania každej skupiny, ktorá dostáva zahraničné granty;

1.  odsudzuje čoraz častejšie útoky islamistických extrémistov proti sekulárnym spisovateľom, blogerom, náboženským menšinám a zahraničným humanitárnym pracovníkom; ľutuje straty na životoch a vyjadruje svoju úprimnú sústrasť obetiam a ich rodinám;

2.  vyzýva bangladéšske orgány, aby ďalej odsudzovali pokračujúce ohavné činy namierené proti slobode prejavu a aby konali v záujme okamžitého skoncovania so všetkými aktmi násilia, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči novinárom, blogerom a zástupcom občianskej spoločnosti;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie zo zhoršenia atmosféry, čo sa týka práva na slobodu prejavu, ktoré sprevádzal vzostup náboženského fundamentalizmu, neznášanlivosti a extrémistického násilia v Bangladéši; vyzýva bangladéšske orgány, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie ochrany, ktorú poskytujú aktivistom a novinárom; vyzýva všetky politické strany a ich vodcov, aby bezvýhradne a jednoznačne odsúdili extrémistické násilie a podporili právo na slobodu prejavu;

4.  pripomína príslušným bangladéšskym orgánom ich národné a medzinárodné právne záväzky vrátane zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti všetkých občanov bez ohľadu na ich politické alebo náboženské názory a za zaručenie toho, aby sa sloboda prejavu a tlače v tejto krajine mohli uplatňovať bez ľubovoľného obmedzovania a cenzúry;

5.  vyzýva bangladéšske orgány, aby sa postarali o vykonanie nezávislého vyšetrovania a o vysvetlenie v súvislosti so zmiznutím členov opozičných strán v uplynulých niekoľkých rokoch, najmä v mesiacoch pred voľbami v januári roku 2014 a po týchto voľbách;

6.  naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby predchádzali beztrestnosti a aby urobili všetko možné na identifikáciu všetkých útočníkov a postavili ich pred súd, počnúc nezávislým, dôveryhodným a transparentným vyšetrovaním a až po zabezpečenie spravodlivých súdnych procesov, bez použitia trestu smrti;

7.  berie na vedomie úsilie o zadržanie osôb v súvislosti so zavraždením Abhijita Roya, Washiqura Rahmana Babu a Niladriho Chatterjeeho; víta pokrok dosiahnutý pri trestnom vyšetrovaní smrti talianskeho štátneho príslušníka Cesareho Tavellu a japonského štátneho príslušníka Konia Hoshiho;

8.  naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabránenie ďalšieho zabíjania, a to prijatím účinných opatrení na ochranu spisovateľov, vydavateľov a ďalších ľudí, ktorým sa vyhrážajú, nielen poskytovaním osobitnej telesnej ochrany tým osobám, ktoré môžu byť cieľom násilia, ale aj začatím verejných rozpráv, ktoré spochybňujú extrémistické názory každého druhu;

9.  vyzýva bangladéšske orgány, aby obnovili úplnú nezávislosť médií, aby stiahli všetky obvinenia proti vydavateľom a novinárom, ktorí publikovali obsah kriticky hodnotiaci vládu, aby umožnili okamžité znovuotvorenie všetkých redakcie, ktoré boli zatvorené, a aby okamžite obnovili úplný a nehatený prístup ku všetkým formám publikovania vrátane toho elektronického;

10.  vyzýva bangladéšske orgány, aby urýchlene splnili svoje záväzky a uplatňovali akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti schválený v roku 2013;

11.  vyzýva bangladéšske orgány, aby zabezpečili nezávislosť a nestrannosť súdneho systému a zmenili zákon o informačných a komunikačných technológiách a zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2015 s cieľom zladiť ho s medzinárodnými normami slobody prejavu a zrušiť označovanie „protištátnych“ publikácií za kriminálne;

12.  vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s opakovanými prípadmi etnicky a nábožensky motivovaného násilia, najmä rodovo motivovaného násilia voči ženám a lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym osobám; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu a náboženské organizácie a ich vodcov, aby začali proces zmierovania; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby sa usilovala o postavenie páchateľov týchto násilných činov pred súd; ďalej naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby poskytovala dostatočnú ochranu a záruky menšinám, ako sú šiítski moslimovia, ahmadíjci, hinduisti, budhisti a kresťania, ale aj bihariovia;

13.  konštatuje, že zákon o zahraničných daroch (dobrovoľníckej činnosti) z roku 2014 viedol v niektorých prípadoch k tomu, že vláda svojvoľne kontrolovala činnosť legitímnych organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva bangladéšske orgány na prehodnotenie týchto právnych predpisov, aby sa tomuto zabránilo;

14.  vyzýva bangladéšske orgány, aby urýchlene splnili svoje záväzky a uplatňovali akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti schválený v roku 2013;

15.  žiada bangladéšsku vládu, aby umožnila medzinárodným mimovládnym organizáciám v krajine plniť ich poslanie a aby zabezpečila, že všetky skupiny v oblasti dodržiavania ľudských práv a občianskej spoločnosti budú môcť pracovať v atmosfére bez strachu a nátlaku;

16.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a delegáciu EÚ v Bangladéši, ako aj delegácie členských štátov, aby pozorne monitorovali situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv a politickú situáciu v Bangladéši a aby využívali všetky dostupné nástroje vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

17.  požaduje, aby EÚ, v súlade so strategickým rámcom pre ľudské práva a demokraciu, bezodkladne predniesla uvedené obavy a odporúčania bangladéšskym orgánom;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a vláde a parlamentu Bangladéša.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0516. (2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0024. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0045. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o súčasnom stave rozvojového programu z Dauhy pred 10. Konferenciou ministrov WTO (2015/2632(RSP))

P8_TA(2015)0415 B8-1230/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z Dauhy zo 14. novembra 2001(1),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Hongkongu z 18. decembra 2005(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rozvojovom programe z Dauhy (DDA), najmä na uznesenia z 9. októbra 2008(5), zo 16. decembra 2009(6), 14. septembra 2011(7) a 21. novembra 2013(8),

–  so zreteľom na výsledky 9. Konferencie ministrov v decembri 2013 na Bali, a najmä na dohodu o uľahčení obchodu(9),

–  so zreteľom na záverečný dokument prijatý konsenzom 17. februára 2015 na výročnom zasadnutí parlamentnej konferencie o WTO v Ženeve(10),

–  so zreteľom na vyhlásenia zo schôdze vedúcich delegácie WTO 17. júna 2015,

–  so zreteľom na miléniové rozvojové ciele Organizácie Spojených národov(11),

–  so zreteľom na 5. celkové preskúmanie pomoci obchodu, ktoré sa konalo od 30. júna do 2. júla 2015 v Ženeve(12),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kolo rokovaní v Dauhe sa začalo v roku 2001 s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti, posilniť multilaterálne obchodné pravidlá a riešiť aktuálne rozdiely v obchodnom systéme tým, že ústredným bodom rokovaní sa stanú potreby a záujmy rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín; keďže tieto ciele vychádzajú z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na spravodlivejších a nestrannejších pravidlách môže prispieť k spravodlivému a voľnému obchodu, ktorý bude slúžiť hospodárskemu rozvoju všetkých kontinentov a zmierňovaniu chudoby;

B.  keďže EÚ dôsledne obhajuje rázny prístup k obchodu založený na multilaterálnych pravidlách, pričom uznáva, že komplementárne prístupy, ako sú dvojstranné, regionálne a viacstranné dohody, môžu takisto napomôcť otvorenie obchodu a hospodársky rozvoj, predovšetkým odblokovaním liberalizácie a zdokonalením pravidiel a disciplín v politických oblastiach, ktorým sa WTO venovala menej dôkladne, a môžu podporovať multilaterálny systém za predpokladu, že takéto dohody sú v súlade s pravidlami WTO, vychádzajú zo spoločných pravidiel a vytvárajú podmienky pre budúcu multilateralizáciu;

C.  keďže napriek tomu, že WTO a pravidlá zakotvené v dohodách uzatvorených v rámci WTO sú nevyhnutné na zamedzenie úplnému a rozsiahlemu protekcionizmu v reakcii na najzávažnejšiu finančnú a hospodársku krízu od tridsiatych rokov 20. storočia, v správe WTO z novembra 2014 sa uvádza, že z 1 244 reštriktívnych opatrení zaznamenaných od začiatku krízy v roku 2008 bolo odstránených iba 282, čím narastá potreba podniknúť proti takýmto opatreniam príslušné kroky; keďže nezdokonalenie pravidiel môže viesť k novým a inovatívnym spôsobom ochrany domácich trhov a výrobcov;

D.  keďže otvorený a spravodlivý multilaterálny obchod je viac obmedzovaný rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa odstraňujú vo významnej miere v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie;

E.  keďže napriek tomu je dôležité zohľadniť citlivosť niektorých odvetví a odvetvia poľnohospodárstva, najmä pokiaľ ide o otvorenie trhu;

F.  keďže reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavuje príspevok Európskej únie k očakávaniam súvisiacim s dauhaským kolom rokovaní;

G.  keďže výsledky 9. Konferencie ministrov, ktorá sa konala v roku 2013, sú dôležité z hľadisku celého systému organizácie, a najmä pokiaľ ide o dohodu o uľahčení obchodu, ktorá bola na tejto konferencii schválená, pričom po prvýkrát od založenia WTO v roku 1995 bola dosiahnutá viacstranná dohoda; keďže Európska únia 5. októbra 2015 ratifikovala dohodu o uľahčení obchodu;

H.  keďže nedávne diskusie o tom, ako dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o rozvojový program z Dauhy (DDA), jasne ukázali, že je potrebné preskúmať úroveň ambícií s cieľom realisticky dosiahnuť výsledky v rámci všetkých pilierov rokovaní a že toto preskúmanie musí v plnej miere zohľadňovať realitu súčasného obchodného prostredia;

I.  keďže 10. Konferencia ministrov WTO (MC10), ktorá sa bude konať od 15. do 18. decembra 2015 v Keni, bude prvou Konferenciou ministrov WTO, ktorá sa uskutoční v africkej krajine; keďže EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať rozvojový program z Dauhy a uznáva, že dosiahnutie politickej dohody o podpore tohto programu bude dôležité na zabezpečenie toho, aby rokovacia funkcia WTO naďalej zohrávala kľúčovú úlohu pri ďalšej liberalizácii obchodu v celosvetovom meradle;

1.  opakuje svoj pevný záväzok k trvalej hodnote multilateralizmu a požaduje obchodnú agendu založenú na slobodnom a voľnom obchode v prospech všetkých, ktorej stredobodom by mal byť rozvoj;

2.  zdôrazňuje, že v rámci rokovaní je dôležité plne zohľadniť osobitné potreby a záujmy rozvojových krajín s nízkym príjmom a najmenej rozvinutých krajín; domnieva sa, že je potrebné stanoviť jasnú definíciu rozvojových krajín s nízkym príjmom a krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou; opätovne pripomína potrebu zabezpečiť, aby zásada osobitného a diferencovaného zaobchádzania bola neoddeliteľnou súčasťou rokovaní a odzrkadľovala rôzne úrovne hospodárskeho rozvoja členov WTO, ako je uvedené v bode 44 ministerského vyhlásenia z Dauhy; nazdáva sa, že zmysluplné ustanovenia o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní musia byť presnejšie, podliehať pravidelným preskúmaniam a musia byť zamerané na riešenie potreby týchto rozvojových krajín a najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú najviac v núdzi; vyzdvihuje príklad dohody o uľahčení obchodu pri uvádzaní do praxe zásady osobitného a diferencovaného zaobchádzania vo fázach vykonávania, ktorý by mohol byť užitočným príkladom pri skúmaní a zacieľovaní ustanovení o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní;

3.  podporuje štrukturálnu reformu WTO s cieľom lepšie zaručiť otvorený, spravodlivý a nediskriminačný obchodný systém založený na spoločných a uplatňovaných pravidlách, ktorý vo väčšej miere zohľadňuje úlohu a záujmy rôznych hospodárskych subjektov, ako sú malé a stredné podniky, mikropodniky a inovatívne začínajúce podniky;

4.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia zásadného pokroku na 10. Konferencii ministrov, ktorá sa bude konať v decembri 2015 v Nairobi, je dôležité nadviazať na rozhodnutia prijaté na 9. Konferencii ministrov, s cieľom urýchlene uzatvoriť dauhaské kolo rokovaní;

5.  domnieva sa, že liberalizácia obchodu je dôležitým nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja, ale je potrebné, aby ju dopĺňali primerané sprievodné politiky zahŕňajúce makro- a mikroekonomické opatrenia vrátane transparentnosti rozpočtu, fiškálnych politík, rovnosti zdanenia, administratívneho zjednodušenia, vzdelávania a odbornej prípravy, inštitucionálnych reforiem a sociálnych politík, s cieľom maximalizovať a lepšie rozdeľovať výnosy obchodných reforiem a účinnejšie vyvažovať akékoľvek negatívne vplyvy;

6.  upriamuje pozornosť na 5. konferenciu o preskúmaní pomoci obchodu, ktorá sa konala v júli 2015 v Ženeve pod názvom Znižovanie nákladov pre obchod v záujme inkluzívneho a udržateľného rastu a ktorá bola zameraná najmä na vykonávanie dohody o uľahčení obchodu;

7.  vyzýva všetkých členov WTO, aby urýchlene ratifikovali a vykonávali dohodu o uľahčení obchodu, aby mohla nadobudnúť platnosť včas pred začiatkom 10. Konferencie ministrov; domnieva sa, že táto dohoda prinesie významné výhody pre všetkých členov WTO, najmä pre rozvojové krajiny a príslušné hospodárske subjekty, a to tým, že posilní transparentnosť a právnu istotu a zníži administratívne náklady a dĺžku colných režimov, čo im umožní naplno využiť možnosti, ktoré ponúka rastúca prevaha regionálnych a globálnych dodávateľských reťazcov, pričom MSP budú môcť využívať výhody otvorenejších trhov; poukazuje na to, že rozvojové krajiny a najmenej rozvinuté krajiny by mali mať i naďalej prístup k budovaniu kapacít a k technickej pomoci a pozornosť by sa mala sústrediť na jednotné kontaktné miesta a zjednodušenie elektronickej dokumentácie, s cieľom umožniť týmto krajinám zvýšiť ich výrobné kapacity, aby mohli ťažiť z väčšieho podielu pridanej hodnoty v rámci globálnych hodnotových reťazcov;

8.  nabáda členov WTO, aby aktívne podporovali úsilie WTO o vytvorenie efektívnych a účinných pracovných väzieb a o prehĺbenie spolupráce s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosť má vplyv na rokovania o svetovom obchode, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce, Svetovou zdravotníckou organizáciou, OSN a jej agentúrami a orgánmi, ako je Konferencia OSN o obchode a rozvoji, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Program OSN pre životné prostredie, Rozvojový program OSN a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, ako aj s MMF, so Svetovou bankou a s OECD, s cieľom zabezpečiť vzájomnú podporu obchodných a neobchodných záujmov a súčinnosť medzi nimi; podporuje úsilie o prijatie medzinárodných noriem a regulačnú spoluprácu;

9.  žiada, aby sa dôkladne posúdila otázka lepšieho riešenia neobchodných záujmov v rámci pravidiel WTO s cieľom umožniť jej členom, aby pokračovali v plnení legitímnych politických cieľov bez toho, aby bol narušený prístup k trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba výrazne podporovať úsilie o prijatie medzinárodných noriem a zabezpečiť nevyhnutnú pomoc rozvojovým krajinám, aby mohli splniť tieto normy;

10.  vyjadruje presvedčenie, že nedostatočné zohľadnenie výrazne odlišných úrovní hospodárskeho rozvoja a konkrétnych potrieb medzi rozvojovými krajinami by mohlo byť prekážkou pri prijímaní účinných opatrení v prospech týchto krajín v súlade s uvedeným cieľom dauhaského kola rokovaní a že poškodzuje tie rozvojové krajiny, ktoré sú najviac v núdzi; naliehavo žiada vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti už počas prebiehajúceho kola rokovaní a poskytli príspevky zodpovedajúce ich úrovni rozvoja a sektorovej konkurencieschopnosti; navyše zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania účinných kritérií rozlišovania tak, aby sa okrem rastu HDP zohľadňovali aj ukazovatele, ako sú index ekonomickej zraniteľnosti a index obchodu a rozvoja;

11.  vyjadruje presvedčenie, že je veľmi dôležité ukončiť dlhodobé kolo rokovaní z Dauhy naplnením jeho mandátu v oblasti rozvoja; preto naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby preskúmali všetky možnosti so zreteľom na tento konečný cieľ, aby sa dosiahol ambiciózny, globálny, vyvážený a realistický výsledok;

12.  víta pokrok doposiaľ dosiahnutý v oblasti viacstranných iniciatív, ako sú dohoda o environmentálnych tovaroch a dohoda o informačných technológiách, a v oblasti iniciatív, ako je dohoda o obchode so službami; domnieva sa, že viacstranné dohody môžu dopĺňať a podporovať multilaterálny prístup, pričom konečným cieľom je dosiahnuť rozhodujúce množstvo členov a „multilateralizovať“ ich;

13.  trvá na tom, že EÚ by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri podpore skutočného pokroku v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO s cieľom úplne v blízkej budúcnosti uzatvoriť dauhaské kolo rokovaní o rozvoji a uľahčiť plné zapojenie najmenej rozvinutých krajín do svetového obchodu zbližovaním rozdielnych stanovísk členov WTO;

14.  zdôrazňuje kľúčový význam WTO pre svetový obchod založený na pravidlách, a tiež pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie záväzkov a riešenie obchodných sporov, ako aj o jeho jedinečný príspevok k podporovaniu väčšej transparentnosti a partnerských preskúmaní, najmä prostredníctvom mechanizmu preskúmania obchodných politík;

15.  žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili naďalej úzke zapojenie Európskehu parlamentu do príprav 10. Konferencie ministrov, aby bol Európsky parlament čo najskôr informovaný o najnovšom vývoji a v prípade potreby s ním počas zasadnutí Konferencie ministrov prebehli konzultácie; vyzýva Komisiu, aby pred ostatnými členmi WTO neprestávala obhajovať rastúcu dôležitosť parlamentného rozmeru WTO;

16.  vyzýva členov WTO, aby posilnením parlamentného rozmeru WTO zaistili demokratickú legitimitu a transparentnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a boli zapojení do formulovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby bol v záujme občanov realizovaný riadny dohľad nad obchodnými politikami;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

(1) Konferencia ministrov WTO 2001 v Dauhe: ministerské vyhlásenie WT/MIN (01)/DEC/1 z 20. novembra 2001https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm (2) Ministerské vyhlásenie z Hongkongu WT/MIN(05)/DEC prijaté 18. decembra 2005https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min05_e/final_text_e.htm (3) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155. (4) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77. (5) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 31. (6) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 84. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0511. (9) Ministerské vyhlásenie z Bali (WT/MIN(13)/DEC) prijaté 7. decembra 2013https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc9_e/balideclaration_e.htm (10) http://www.ipu.org/splz-e/trade15/outcome.pdf (11) http://www.un.org/millenniumgoals/ (12) https://www.wto.org/english/tratop_e/devel_e/a4t_e/global_review15prog_e/global_review15prog_e.htm

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o pristúpení Ekvádoru k dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kolumbiou a Peru (2015/2656(RSP))

P8_TA(2015)0416 B8-1241/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery rokovaní medzi EÚ a Ekvádorom o jeho pristúpení k dohode o obchode medzi EÚ a Kolumbiou/Peru, ktoré boli ukončené 17. júla 2014,

–  so zreteľom na parafovanie protokolu, ktorý umožní Ekvádoru pridať sa k svojim susedom, Kolumbii a Peru, v rámci preferenčných obchodných vzťahov s EÚ, dňa 12. decembra 2014,

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 17. decembra 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o colnom zaobchádzaní s tovarom s pôvodom z Ekvádoru(1),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 11. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a Kolumbiou a Peru(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o dohode o obchode EÚ s Kolumbiou a Peru(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(5) a z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch EÚ s Latinskou Amerikou(6),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pristúpenie Ekvádoru k dohode o obchode s Kolumbiou a Peru je ďalším rozhodujúcim krokom vpred v rámci aliancie s dôležitými, podobne zmýšľajúcimi a rýchlo rastúcimi krajinami v regióne, ktorý sa čoraz viac orientuje na Áziu a Tichomorie;

B.  keďže text protokolu o pristúpení Ekvádoru k dohode o obchode s Kolumbiou a Peru sa zhoduje tak s ambíciami EÚ, ako aj Ekvádoru, a to tým, že zohľadňuje asymetrický vzťah ponúk prístupu na trh v prospech Ekvádoru, a zosúlaďuje ho s obsahom dohody, pričom však v plnej miere zahŕňa osobitné úpravy, o ktoré žiadal Ekvádor;

C.  keďže ekvádorská vláda za posledných osem rokov investovala 40,8 miliardy dolárov do sociálneho sektoru, prístupu ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, aj prostredníctvom osobitných programov v prospech najzraniteľnejších skupín, ako sú deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

1.  víta uzavretie rokovaní s Ekvádorom o protokole o jeho pristúpení k dohode o obchode medzi EÚ, Kolumbiou a Peru, pričom uznáva dôležité výhody, ktoré to prinesie ekvádorskému vývozu do EÚ, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že už nevyužíva výhody jednostranného všeobecného systému preferencií EÚ; nabáda na rýchle a úplné nadobudnutie platnosti a uplatňovanie tejto dohody, ktoré zabezpečí ochranu občanov a životného prostredia na najvyššej úrovni; domnieva sa, že táto dohoda zvýši a rozšíri obchod a investície na oboch stranách, poslúži ako dôležitý stimul hospodárskeho a sociálneho rozvoja a prispeje k zmierneniu chudoby a zníženiu nerovnosti;

2.  pripomína, že Európsky parlament pred udelením súhlasu s dohodou o obchode 11. decembra 2012 vyzval vo svojom uznesení z 13. júna 2012 andské krajiny, aby zabezpečili vytvorenie transparentného a záväzného plánu zameraného na ľudské, environmentálne a pracovné práva, a že pred udelením súhlasu Európskeho parlamentu kolumbijská a peruánska vláda predložili akčné plány pre trvalo udržateľný rozvoj; naliehavo vyzýva všetkých partnerov, aby sa usilovali o účinné vykonávanie predložených akčných plánov pre ľudské, environmentálne a pracovné práva;

3.  zdôrazňuje význam toho, aby Ekvádor zabezpečil konzistentnosť svojich politík so záväzkami vyplývajúcimi z dohôd WTO a dohody o obchode, a zabezpečil úplnú transparentnosť a rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami pred ich prijatím; vyzýva preto Ekvádor, aby sa bezodkladne zaoberal zostávajúcimi zistenými prekážkami prístupu na trh;

4.  pripomína Komisii a ESVČ úlohu, ktorú musia zohrávať pri zabezpečení účinného uplatňovania akčných plánov; pripomína Komisii, že by mala vhodným spôsobom informovať Európsky parlament o uplatňovaní týchto akčných plánov a o opatreniach, ktoré prijali na ich vykonávanie;

5.  žiada Komisiu a ESVČ, aby Európskeho parlamentu predložili komplexnú správu zameranú na opatrenia, ktoré Komisia prijala prostredníctvom programov spolupráce, najmä v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, spoluprácou v oblasti regulácie a vytváraním sociálno-ekonomických príležitostí pre najviac znevýhodnené vrstvy spoločnosti a s podporou pokroku v oblasti demokracie, dodržiavania ľudských práv a práv pracujúcich a ochranou životného prostredia; nalieha v tejto súvislosti na Komisiu, aby plne využívala nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

6.  naliehavo vyzýva vládu Ekvádoru, aby vzala na vedomie akčné plány, ktoré predložili Kolumbia a Peru, a prijala podobné opatrenia, keďže je to príležitosť na zlepšenie všeobecných podmienok života občanov tejto krajiny vrátane ľudských a pracovných práv a životného prostredia;

7.  zdôrazňuje, že ľudské práva a demokracia sú základnými prvkami celkového vzťahu medzi EÚ a andskými krajinami; vyzýva preto všetkých partnerov, aby podporovali všetky práva a slobody zakotvené v medzinárodnom práve a zabezpečili, že budú v plnej miere a univerzálne zaručené;

8.  zdôrazňuje, že hospodárstvo Ekvádoru dosiahlo v posledných niekoľkých rokoch výrazný rast a uznáva, že tento rast je inkluzívny; poukazuje na to, že sa priamo znížila chudoba, najmä extrémna chudoba a úroveň nerovnosti, a rozšírila sa stredná vrstva; víta skutočnosť, že podľa najnovších údajov Svetovej banky v rokoch 2006 až 2014 chudoba v Ekvádore poklesla z 37,6 % na 22,5 %, pričom extrémna chudoba klesla zo 16,9 % na 7,7 %;

9.  chváli ekvádorskú vládu za to, že za posledných osem rokov investovala do sociálneho sektora viac ako 40 miliárd USD; nabáda Ekvádor, aby pokračoval vo svojej úspešnej pokrokovej sociálnej politike a politike trvalo udržateľného rozvoja;

10.  berie na vedomie významné investície Ekvádoru v posledných rokoch; opätovne potvrdzuje svoju podporu pre všetky legislatívne a nelegislatívne opatrenia prijaté vládou a miestnymi orgánmi v Ekvádore zamerané na boj proti chudobe, nerovnosti, všetkým formám násilia, beztrestnosti, korupcii a organizovanej trestnej činnosti, najmä obchodovaniu s drogami, a pre ich činnosť zameranú na zabezpečenie riadnej ochrany práv pracovníkov a práv zraniteľných osôb a skupín, ako sú deti, ženy, menšiny a domorodé obyvateľstvo, so zreteľom na dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja; naliehavo vyzýva Ekvádor, aby v súvislosti s právami detí ďalej vyvíjal a zintenzívnil svoje úsilie o zabezpečenie prístupu k vzdelaniu a boj proti detskej práci;

11.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala problémy so zlučiteľnosťou, vyplývajúce z rozdielnych ustanovení týkajúcich sa pravidiel pôvodu a sanitárnych a fytosanitárnych opatrení v súvislosti s obchodom medzi andským regiónom a EÚ a andským regiónom a Mercosurom; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby ponúkla technickú pomoc pri vyrovnávaní sa s rozdielnymi požiadavkami, s cieľom predísť neželanému narušeniu procesov regionálnej integrácie v Južnej Amerike;

12.  pripomína zámer EÚ začleniť záväznú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd uzavretých s priemyselnými aj s priemyselne menej vyspelými partnermi; podporuje v tejto súvislosti začlenenie kapitoly o udržateľnom rozvoji do dohody o obchode medzi EÚ a Ekvádorom, ktorá by odrážala spoločný záväzok partnerov podporovať a rešpektovať dodržiavanie a úplné a správne presadzovanie medzinárodných dohôd v oblasti ľudských práv, dohovorov MOP a kľúčových mnohostranných dohôd o životnom prostredí, ako je Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);

13.  víta nedávny list od ekvádorského ministerstva zahraničného obchodu, v ktorom sa hodnotí rodová situácia v Ekvádore; žiada osobitné posúdenie účinkov politiky voľného obchodu na ženy, najmä v chudobnejších oblastiach; vyzýva na komplexné rešpektovania práv žien, najmä ak sú ovplyvnené obchodnými politikami a ich účinkami alebo s nimi súvisia;

14.  poznamenáva, že rámec kapitoly o urovnávaní sporov v dohode o obchode nezahŕňa ustanovenia predpokladané v rámci kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji;

15.  víta skutočnosť, že Ekvádor ratifikoval všetkých osem základných dohovorov MOP; trvá na tom, že je dôležité, aby Ekvádor a všetky členské štáty EÚ urýchlene ratifikovali a účinne implementovali všetky dohovory MOP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ekvádor zatiaľ neratifikoval Dohovor MOP č. 129, a vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie Ekvádoru napredovať v jeho účinnom uplatňovaní; vyzýva ekvádorskú vládu, aby dodržiavala odporúčania výboru odborníkov Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa účinného uplatňovania dohovorov MOP č. 87 a 98 a zdôrazňuje význam možnosti pracovníkov prejsť do iných odborových zväzov alebo založiť nové odborové zväzy z dôvodov nezávislosti, účinnosti a ideologickej príslušnosti, a konkrétne pripomína, že MOP požiadala ekvádorskú, aby prijala potrebné legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami článku 2 dohovoru;

16.  víta skutočnosť, že zmluvné strany potvrdzujú svoj záväzok zachovávať a trvalo udržateľným spôsobom využívať biologickú diverzitu v súlade s právne záväzným Dohovorom o biologickej diverzite (DBD) a ďalšími príslušnými medzinárodnými dohodami, ktorých stranami sú zmluvné strany tejto dohody;

17.  konštatuje, že Ekvádor je jednou zo 17 krajín na svete, ktoré majú obrovskú diverzitu, a je domovom najväčšej koncentrácie druhov (5 % až 10 % svetovej biodiverzity);

18.  pripomína, že ekvádorská ústava výslovne uznáva rozvoj spravodlivého obchodu ako kľúčový cieľ obchodnej politiky krajiny; vyzýva Komisiu, aby s ekvádorskou vládou spolupracovala na podpore spoločných projektov v oblasti spravodlivého obchodu;

19.  uznáva veľké úsilie, ktoré Ekvádor vynakladá v environmentálnych otázkach, čo ocenila aj OSN; je znepokojený skutočnosťou, že napriek úsiliu, ktoré krajina vynakladá v environmentálnych otázkach, čelia Ekvádor a susedné krajiny intenzívnemu odlesňovaniu, výraznej strate biodiverzity, znečisťovaniu vôd a erózii pôdy; nalieha na Komisiu, aby presadzovala a podporovala príslušné medzinárodné, regionálne a miestne stratégie a programy, a podporovala potrebné synergie a zodpovednú účasť všetkých verejných a súkromných zainteresovaných strán;

20.  žiada, aby Ekvádor a EÚ uzavreli dohodu o spolupráci na podporu osobitných programov v oblasti životného prostredia a víta už prejavený záujem ekvádorskej vlády o dohodu o spolupráci s EÚ v oblasti podpory programov proti odlesňovaniu; podporuje názor, že odlesňovanie je problém, za ktorý nesie zodpovednosť medzinárodné spoločenstvo ako celok;

21.  pripomína, že v EÚ – andskom posúdení vplyvu na udržateľnosť z roku 2009 sa predpokladalo, že plánované rozširovanie sektoru poľnohospodárstva a drevospracujúceho priemyslu bude mať za následok odlesňovanie a zníženú biodiverzitu, a rozširovanie ťažby uhľovodíkov, baníctva a ťažby dreva vo vidieckych oblastiach vyústi do sociálneho konfliktu;

22.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby pri navrhovaní a vykonávaní všetkých činností v oblasti spolupráce, ktoré financuje Komisia, venovali veľkú pozornosť environmentálnej udržateľnosti, a vyzýva všetky strany, aby podporovali najlepšiu obchodné praktiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, so zásadami OECD v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a s oznámením Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681);

23.  nabáda ekvádorské samosprávy, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka nový obchodný rámec, na priamu spoluprácu so samosprávami v EÚ s cieľom podporovať spravodlivý obchod a zriaďovať nové siete spravodlivého obchodu;

24.  víta a podporuje rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) vytvoriť medzivládnu pracovnú skupinu (IGWG) pre nadnárodné korporácie a ľudské práva, ako to navrhuje Ekvádor a Južná Afrika s podporou mnohých ďalších krajín; poveruje Komisiu, aby sa pozitívne a konštruktívne zapájala do prebiehajúcich rokovaní v Ženeve;

25.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali ekvádorskú vládu v jej úsilí vytvoriť a zachovať účinné environmentálne riadenie, a to vo všeobecnosti, ako aj v citlivých oblastiach, ako sú povodie Amazonky a Galapágy, keďže zabezpečenie budúcnosti pre našu planétu je spoločnou zodpovednosťou;

26.  pripomína, že Národný park Yasuni, ktorý je súčasťou povodia Amazonky, je domovom viacerých pôvodných kmeňov, stoviek pôvodných druhov stromov a desiatok ohrozených druhov živočíchov; pripomína jeho význam pre ľudstvo a svetové prírodné dedičstvo, ako aj pre budúce generácie;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncepcia podpory ochrany životného prostredia prostredníctvom kompenzácie strát potenciálnych príjmov z obchodu a spolufinancovania vytvorenia trustového fondu (Yasuni Ishpingo Tambococha Tiputini Trust Fund) pod záštitou rozvojového programu OSN (UNDP), ako ho navrhla ekvádorská vláda a ktorého cieľom mala byť kompenzácia Ekvádorčanov za to, že nebudú ťažiť ropu na poliach nachádzajúcich sa v Národnom parku Yasuni, skončila neúspechom, vzhľadom na neuspokojivé hospodárske výsledky;

28.  oceňuje úsilie, ktoré Ekvádor vynakladá v záujme lepšej ochrany pôvodných spoločenstiev a naliehavo žiada ekvádorskú vládu, aby zabezpečila, že jej politiky – najmä jej ťažobná stratégia – nemajú nepriaznivý vplyv na práva pôvodného obyvateľstva;

29.  vyzdvihuje význam ochrany a zachovania pôvodných a miestnych spoločenstiev, ktoré stelesňujú tradičný spôsob života, a zdôrazňuje ich význam pre zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity v andských krajinách;

30.  víta skutočnosť, že Ekvádor ratifikoval dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ale konštatuje, že dohoda o obchode neobsahuje nijaký odkaz na tento dohovor;

31.  vyzýva ekvádorskú vládu, aby ďalej zlepšovala existujúce domáce mechanizmy a dialóg s občianskou spoločnosťou prostredníctvom monitorovacieho rámca mechanizmu občianskej spoločnosti vrátane dôležitej informačnej a reklamnej kampane zameranej na čo najvyššiu účasť zainteresovaných skupín na mechanizme občianskej spoločnosti; pripomína, že v dohode o obchode sa od Ekvádoru žiada, aby vytvoril takýto mechanizmus najneskôr jeden rok po nadobudnutí platnosti tejto dohody;

32.  vyzýva zúčastnené strany, aby prijali opatrenia na zlepšenie práce domácich poradných skupín; zastáva názor, že všetky domáce poradné skupiny musia byť úplne nezávislé;

33.  žiada domácu poradnú skupinu EÚ, aby vypracúvala pravidelnú správu, ktorá sa predkladá Európskemu parlamentu a ktorú Európsky parlament posudzuje;

34.  zdôrazňuje dôležitosť dostatočnej účasti organizácií občianskej spoločnosti, ale aj širokej verejnosti, na výročnom zasadnutí s organizáciami občianskej spoločnosti, ako je stanovené v dohode;

35.  víta iniciatívy ekvádorskej vlády, ako je zriadenie rady Ekvádoru pre občiansku angažovanosť a sociálnu zodpovednosť (CPCCS) ako prostriedok začlenenia, zameraný na posilnenie a podporu účasti občianskej spoločnosti, podporu transparentnosti a odstraňovanie korupčných praktík; pripomína význam vytvorenia účinných mechanizmov dialógu tam, kde neexistujú, s cieľom zaručiť právo občanov a sociálnych subjektov organizovať sa, zúčastňovať sa na rozhodovaní a monitorovať realizáciu na individuálnej alebo kolektívnej báze;

36.  zdôrazňuje význam spoločnému podvýboru pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj, keďže je to jediný mechanizmus ustanovený v dohode o obchode, ktorého cieľom je monitorovať plnenie povinností v oblasti trvalo udržateľného rozvoja tak zo strany štátov, ktoré sú stranami dohody, ako aj spoločností;

37.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila všetky programy a zápisnice zo schôdzí podvýboru;

38.  berie na vedomie zavedenie záruky týkajúcej sa platobnej bilancie zo strany Ekvádoru; vyzýva Ekvádor, aby sa urýchlene zaoberal obavami ostatných členov WTO, ktoré vyplynuli z konzultácií vo výbore pre platobnú bilanciu v Ženeve;

39.  konštatuje, že popri Kolumbii a Peru je Ekvádor jedným z najvýznamnejších svetových pestovateľov banánov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že spúšťacie objemy dovozu stanovené v rámci stabilizačného mechanizmu pre banány, sú dôsledne dodržiavané; vyzýva Komisiu, aby vždy, pravidelne a bezodkladne informovala Európsky parlament, ak trend v dovoze banánov smeruje k tomu, že by sa mohli dosiahnuť spúšťacie objemy dovozu a poskytovala údaje o priamom a nepriamom vplyve dovozu banánov z týchto krajín; vyzýva Komisiu, aby tiež pozastavila oslobodenie od cla na banány dovážané z týchto krajín, ak dovoz narastá neprimeraným spôsobom, čo spôsobuje vážne škody hospodárstvam produkujúcich regiónov v EÚ, ako sú straty pracovných miest, alebo vytvára hrozbu takýchto vážnych škôd;

40.  vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že všetky ustanovenia dohody sa budú účinne uplatňovať hneď, ako dohoda nadobudne platnosť;

41.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mali zaviesť ochranné doložky súčasne na oboch stranách s cieľom chrániť vnútroštátnu výrobu proti prudkému nárastu dovozu, čo môže spôsobiť vážne škody;

42.  žiada GR pre obchod a ekvádorskú vládu, aby poskytli presvedčivé odpovede na vznesené otázky a obavy, ešte pred hlasovaním Európskeho parlamentu o pristúpení Ekvádoru k dohode o obchode;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam Ekvádoru, Kolumbie a Peru.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0087. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0481. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0480. (4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 52. (5) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54. (6) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 79.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o novej stratégii v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na roky 2016 – 2020 (2015/2957(RSP))

P8_TA(2015)0417 RC-B8-1278/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 43 ZFEÚ týkajúci sa fungovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015 (COM(2012)0006),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015(1),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat prispievajú k zabezpečeniu rovnakých podmienok v rámci Únie, a tým k dobrému fungovaniu vnútornému trhu;

B.  keďže európski občania prejavujú výrazný záujem o dobré životné podmienky zvierat a želajú si, aby mohli ako spotrebitelia prijímať informovanejšie rozhodnutia;

C.  keďže vnútroštátne predpisy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat nesmú byť v rozpore so zásadami jednotného trhu EÚ;

D.  keďže dobré životné podmienky zvierat sú prepojené so zdravím zvierat a s verejným zdravím;

E.  keďže predpisy EÚ a členských štátov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat vytvárajú v dôsledku svojej zložitosti a odlišného výkladu právnu neistotu a môžu pre výrobcov v určitých členských štátoch znamenať značnú konkurenčnú nevýhodu;

F.  keďže úroveň životných podmienok zvierat v Únii je jedna z najvyšších na svete;

G.  keďže dobré životné podmienky zvierat by sa mali ďalej zlepšovať na základe prevládajúcich vedeckých poznatkov a s náležitým prihliadnutím na efektívnosť a konkurencieschopnosť chovu hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve; keďže zjednotenie noriem v oblasti životných podmienok zvierat v celej EÚ by prispelo k vymedzeniu dobrého chovu hospodárskych zvierat;

H.  keďže vysoká úroveň životných podmienok zvierat je dôležitá na zabezpečenie udržateľnosti, hoci je spojená s investíciami a dodatočnými prevádzkovými nákladmi, ktoré nie sú v potravinovom reťazci rovnomerne rozložené;

1.  naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne vykonala zvyšné body stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila existujúcu stratégiu a vypracovala novú ambicióznu stratégiu v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na roky 2016 – 2020 s cieľom nadviazať na úsilie v rámci predchádzajúcej stratégie a zaistiť pokračovanie rámca zameraného na zabezpečenie vysokých noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vo všetkých členských štátoch;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktualizovaný, komplexný a jasný legislatívny rámec s cieľom plne vykonávať požiadavky článku 13 ZFEÚ; zdôrazňuje však, že úrovne životných podmienok zvierat sa za žiadnych okolností nesmú znižovať v záujme administratívneho zjednodušenia; zdôrazňuje, že tieto ciele sa navzájom nevylučujú;

4.  zdôrazňuje, že článok 13 ZFEÚ má všeobecnú platnosť, je horizontálny a ako taký je rovnako dôležitý ako ustanovenia pre poľnohospodárstvo, životné prostredie alebo ochranu spotrebiteľa;

5.  pripomína, že Európsky parlament sa zapája do prebiehajúcich rokovaní a prijal právne predpisy, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa životných podmienok zvierat, ako sú zdravie zvierat, veterinárne, zootechnické podmienky, ekologická výroba a úradné kontroly;

6.  uznáva doterajšie úsilie poľnohospodárov, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat v jednotlivých členských štátoch;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby tam, kde existujú jasné vedecké dôkazy o problémoch v súvislosti so životnými podmienkami zvierat, prispôsobila nástroje politiky alebo zaviedla nové v záujme riešenia týchto problémov; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v členských štátoch EÚ;

8.  vyjadruje znepokojenie nad účinným vykonávaním a presadzovaním súčasných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat vzhľadom na zložitosť a vysoký počet príslušných legislatívnych aktov; zdôrazňuje, že zlepšenie presadzovania a dodržiavania platných právnych predpisov by malo byť hlavným cieľom všetkých predpisov týkajúcich sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zároveň ambicióznejším spôsobom začleňovala do svojej obchodnej politiky a do rokovaní o medzinárodných obchodných dohodách reciprocitu noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a uprednostňovala ju v nich ako neobchodnú záležitosť, a aby presadzovala dobré životné podmienky zvierat v tretích krajinách tým, že bude pre dovážané zvieratá a výrobky požadovať rovnocenné normy v tejto oblasti spojené s prísnymi kontrolami;

10.  zdôrazňuje význam primeraného financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je primeraná a je kompatibilná s úrovňou našich ambícií, aby sa zabránilo presunu výroby a obchodu s krajinami a svetadielmi s menej prísnymi normami v oblasti životných podmienok zvierat;

11.  vyzýva Komisiu, aby rozvíjala, vymieňala si a šírila vedecky podložené osvedčené postupy a podporovala inovácie a výskum v oblasti vývoja nových techník a technológií pre dobré životné podmienky zvierat;

12.  pripomína, že existuje nerovnováha v potravinovom reťazci, v dôsledku ktorej je primárny výrobca znevýhodnený, pričom táto situácia obmedzuje možnosti investícií do dobrých životných podmienok zvierat na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

13.  pripomína, že výrobcovia sú nadmerne zaťažení administratívnymi požiadavkami a že v pokračujúcom úsilí o zjednodušenie administratívy by táto európska stratégia nemala ďalej túto záťaž zvyšovať; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť investícií v tomto odvetví a zároveň zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 62.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (2015/2977(RSP))

P8_TA(2015)0418 B8-1240/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a jeho opčné protokoly o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z mája 2000, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z januára 2002, ako aj o procedúre oznámení z decembra 2011,

–  so zreteľom na zásady a usmernenia OSN o deťoch v ozbrojených silách alebo ozbrojených skupinách (parížske zásady) z februára 2007,

–  so zreteľom na všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–  so zreteľom na akčný plán OSN s názvom Svet vhodný pre deti,

–  so zreteľom na článok 208 Lisabonskej zmluvy, v ktorom je ustanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 30. januára 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie),

–  so zreteľom na Nobelovu cenu mieru, ktorá bola 10. decembra 2012 udelená Európskej únii, a následné prevzatie peňažnej odmeny venovanej iniciatíve EÚ s názvom Deti mieru,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelanie v núdzových situáciách a príslušné usmernenia vrátane usmernení UNICEF a UNESCO,

–  so zreteľom na Dakarský rámec činnosti o vzdelaní pre všetkých, ktorý prijalo Svetové vzdelávacie fórum 26. – 28. apríla 2000, a Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na Incheonskú deklaráciu o vzdelávaní 2030, ktorú prijalo Svetové vzdelávacie fórum 19. až 22. mája 2015,

–  so zreteľom na deklaráciu z Osla, ktorá bola prijatá na samite o vzdelávaní pre rozvoj v Osle v dňoch 6. až 7. júla 2015,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie pre Komisiu o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (O-000147/2015 – B8-1108/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa odhadov OSN žije v oblastiach postihnutých konfliktmi približne jedna miliarda detí, z ktorých 250 miliónov nemá ani päť rokov a ktorým je odopierané základné právo na vzdelávanie; keďže podľa odhadov je 65 miliónov detí vo veku 3 až 15 rokov najviac zasiahnutých núdzovými situáciami a dlhotrvajúcimi krízami a hrozí im prerušenie vzdelávania a keďže približne 37 miliónov žiakov základných škôl a prvých ročníkov druhého stupňa v krajinách zasiahnutých krízou nechodí do školy; keďže približne polovica detí, ktoré prestali chodiť do školy, žije v oblastiach postihnutých konfliktmi; keďže v arabských štátoch je 87 % detí, ktoré prestali chodiť do školy, postihnutých konfliktom a podľa odhadov je pravdepodobne 175 miliónov detí každý rok zasiahnutých prírodnými katastrofami; keďže už aj tak chabé vyhliadky určitých skupín, napríklad chudobných detí, dievčat či detí so zdravotným postihnutím, sa v oblastiach postihnutých konfliktmi alebo v nestabilných podmienkach ešte zhoršujú;

B.  keďže takmer 10 miliónov detí sú utečenci a odhaduje sa, že na celom svete bolo v rámci krajiny v dôsledku konfliktu vysídlených 19 miliónov detí;

C.  keďže každé dieťa je predovšetkým dieťa, ktorého práva by mali byť rešpektované bez diskriminácie, bez ohľadu na etnický pôvod, národnosť či sociálny, migračný alebo pobytový status dieťaťa či rodičov;

D.  keďže vzdelanie je základné ľudské právo a právo každého dieťaťa; keďže vzdelanie má kľúčový význam, aby bolo možné v plnej miere uplatňovať všetky ostatné sociálne, hospodárske, kultúrne a politické práva;

E.  keďže vzdelanie tvorí základ zodpovedného občianstva, môže transformovať spoločnosť a prispieť k sociálnej, hospodárskej, politickej a rodovej rovnosti a má aj zásadný význam z hľadiska sociálnej, kultúrnej a profesionálnej emancipácie dievčat a žien a predchádzania násiliu na ženách a dievčatách;

F.  keďže vzdelanie má kľúčový význam pre integráciu a zlepšovanie životných podmienok detí so zdravotným postihnutím a/alebo osobitnými vzdelávacími potrebami;

G.  keďže bezplatná základná školská dochádzka pre všetky deti je základným právom, k splneniu ktorého sa vlády zaviazali podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989; keďže cieľom do roku 2015 je zabezpečiť, aby všetci chlapci a dievčatá dokončili celú základnú školu; keďže napriek určitému pokroku v rozvojovom svete nie je tento cieľ zďaleka dosiahnutý;

H.  keďže dakarský rámec a miléniové rozvojové ciele (MRC) podnietili medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo univerzálny prístup k primárnemu vzdelávaniu, rodovú rovnosť a kvalitné vzdelávanie, pričom však žiaden z týchto cieľov nebude splnený do roku 2015, ako bolo stanovené;

I.  keďže minimálne v 30 krajinách na celom svete sa štátne bezpečnostné sily a neštátne ozbrojené skupiny dopúšťajú útokov na školské zariadenia; keďže ochrana škôl pred útokmi a ich vojenským využitím zo strany štátnych aj neštátnych ozbrojených skupín je v súlade s deklaráciou o bezpečných školách, ako aj usmerneniami na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu;

J.  keďže deti, dospievajúca mládež a mladí ľudia musia čeliť čoraz väčším hrozbám a sú mimoriadne postihnutí, najmä v nestabilných štátoch; keďže deťom a dospievajúcim mladým ľuďom, ktorí prestali chodiť do školy, hrozí väčšie riziko predčasného uzatvárania manželstiev a tehotenstva, náboru do ozbrojených jednotiek či skupín, obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania; keďže vo vojnových zónach je humanitárna pomoc často jediným spôsobom, ako deťom umožniť, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní sa a zlepšovať si budúce vyhliadky, čo následne prispieva k ich ochrane pred zneužívaním a vykorisťovaním;

K.  keďže poskytovanie kvalitného vzdelávania v núdzových situáciách nie je súčasťou každej humanitárnej reakcie, zameriava sa prednostne na základné školy a stále sa považuje za vedľajšie popri zabezpečovaní potravín, vody, lekárskej starostlivosti a ubytovania, v dôsledku čoho deti, postihnuté konfliktom alebo prírodnými katastrofami, nechodia do školy;

L.  keďže humanitárna pomoc v záujme vzdelávania je malá a štedrejšia rozvojová pomoc prichádza neskoro alebo neprichádza vôbec; keďže systémy poskytovania pomoci sú zle koordinované, transakčné náklady vysoké a je nedostatok partnerov so zodpovedajúcimi kapacitami v oblasti reakcie;

M.  keďže kvalita programov vzdelávania utečencov je spravidla nízka, pričom na jedného učiteľa pripadá v priemere 70 detí a podiel nekvalifikovaných učiteľov je vysoký;

N.  keďže nové ciele udržateľného rozvoja a súvisiace ciele stanovené v komplexnom a ambicióznom novom programe pre vzdelávanie majú byť dosiahnuté do roku 2030;

O.  keďže všeobecný prístup k vysokokvalitnému verejnému vzdelávaniu, nielen k vyučovaniu na základných školách, ale aj – čo je rovnako dôležité – na druhom stupni a k vysokoškolskému vzdelávaniu má zásadný význam pre odstránenie rozdielov a plnenie cieľov udržateľného rozvoja;

P.  keďže EÚ bude v rokoch 2014 – 2020 investovať 4,7 miliardy EUR do vzdelávania v rozvojových krajinách, čo je v porovnaní s investíciami v období 2007 – 2013 zvýšenie o 4,4 miliardy EUR viac;

Q.  keďže v Incheonskej deklarácii sa so znepokojením konštatuje, že konflikty, prírodné katastrofy a ďalšie krízy naďalej narúšajú rozvoj a vzdelávanie, je v nej vyjadrený záväzok vyvinúť „inkluzívnejšie, zodpovednejšie a odolnejšie vzdelávacie systémy“ a keďže vzdelávanie musí „byť poskytované v bezpečnom, priaznivom a chránenom vzdelávacom prostredí, v ktorom neexistuje násilie“;

R.  keďže vďaka iniciatíve EÚ s názvom Deti mieru má približne 1,5 milióna detí, ktoré sa nachádzajú v oblastiach konfliktu alebo v núdzových situáciách, v 26 krajinách možnosť chodiť do školy, kde sa môžu učiť v bezpečných podmienkach a kde dostávajú psychologickú pomoc;

S.  keďže viacerí partneri EÚ vyvinuli inovatívne, inkluzívne a komplexné prístupy k vzdelávaniu v núdzových situáciách, napríklad Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), s cieľom zabezpečiť deťom, ktoré sú utečencami a sú postihnuté prebiehajúcimi konfliktmi, prístup ku kvalitnému vzdelaniu; keďže v tomto prístupe sú spojené krátkodobé humanitárne a dlhodobé rozvojové potreby detí a je v ňom zahrnutý rozvoj interaktívnych materiálov na samoštúdium, psychologickosociálna podpora, bezpečné vyučovacie a oddychové priestory a činnosti na zvyšovanie povedomia v oblasti bezpečnosti a ochrany a budovania kapacít;

T.  keďže podľa odhadov je na zabezpečenie vzdelávacej pomoci deťom postihnutým núdzovými situáciami potrebných 8 miliárd USD ročne a napriek vnútroštátnym príspevkom dotknutých vlád na vzdelávanie v núdzových situáciách celkovo chýbajú finančné prostriedky vo výške 4,8 miliardy USD;

U.  keďže na odstránenie tohto nedostatku je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov na rozvoj a humanitárnu pomoc, ako aj verejné výdavky, ktoré na vzdelávanie poskytujú nestabilné štáty; keďže v nestabilných štátoch podiel štátnych výdavkov na vzdelávanie v posledných rokoch klesol a naďalej ani zďaleka nedosahuje medzinárodne odporúčaný ukazovateľ, t. j. 20 %;

V.  keďže v deklarácii z Osla sa konštatuje, že je dôležité preskúmať štruktúru globálnej pomoci v snahe odstrániť rozdiely medzi humanitárnymi reakciami a dlhodobými rozvojovými intervenciami v oblasti vzdelávania, a keďže v deklarácii sa navrhuje, aby Svetové vzdelávacie fórum na tento účel v roku 2016 zriadilo platformu a vytvorilo osobitný fond alebo novú modalitu vzdelávania v núdzových situáciách;

1.  zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k vysokokvalitnému verejnému vzdelávaniu ako katalyzátora rozvoja, ktorý prispieva k zlepšovaniu vyhliadok iných intervencií v oblasti zdravia, hygienických zariadení, znižovania rizika katastrof, tvorby pracovných miest, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja; vyzdvihuje úlohu vzdelávania ako účinného nástroja, ktorý je potrebný na navodenie pocitu normálneho života, zvýšenie právneho povedomia a pomoc deťom, dospievajúcim mladým ľuďom a mladým ľuďom pri prekonávaní traumy, opätovnom začlenení sa do spoločnosti po skončení konfliktu, ako aj na nadobudnutie zručností, ktoré sú potrebné na obnovu ich spoločností a podporu budovania mieru a zmierenia;

2.  zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie môže byť z dlhodobého hľadiska rozhodujúcou zložkou obnovy spoločností po skončení konfliktu, pretože môže zvýšiť zárobkový potenciál detí a umožniť im, aby ich rodiny žili zdravšie a aby sa zlepšovala ich schopnosť prelomiť cyklus chudoby;

3.  zdôrazňuje, že dievčatá a ďalšie znevýhodnené deti vrátane detí so zdravotným postihnutím by nikdy nemali byť diskriminované, pokiaľ ide o prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v núdzových situáciách;

4.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie v rozvoji a pre blahobyt dieťaťa, ako aj význam toho, aby sa zabezpečilo neprerušované, celoživotné vzdelávanie dospievajúcej mládeže; domnieva sa, že sa tým obmedzí aj možnosť, aby začali spolupracovať s ozbrojenými skupinami alebo sa stali extrémistami;

5.  oceňuje pokrok dosiahnutý od prijatia miléniových rozvojových cieľov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že stanovené ciele nebudú v roku 2015 splnené; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto ciele považovali v rámci vnútroštátnych politík a vzťahov s tretími krajinami za prioritné; zdôrazňuje, že tieto ciele, najmä odstránenie chudoby, univerzálny prístup ku vzdelaniu a rodovú rovnosť, možno dosiahnuť iba prostredníctvom rozvoja verejných služieb, ku ktorým majú všetci prístup; víta nový vzdelávací program, stanovený v rámci cieľov udržateľného rozvoja, a naďalej zdôrazňuje význam spravodlivého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva;

6.  konštatuje so znepokojením, že pokrok vo vzdelávaní bol najpomalší, resp. žiadny v krajinách postihnutých konfliktmi a v nestabilných a konfliktmi zasiahnutých štátoch, a zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať v týchto krajinách odolnosť vzdelávacích systémov a zabezpečiť neprerušenú výučbu v čase vypuknutia kríz; vyzdvihuje preto, že EÚ, členské štáty a ďalšie zainteresované strany, ktoré sú zapojené na rôznych úrovniach, sa musia viac angažovať, aby boli zabezpečené nástroje na zaistenie rozvoja a všeobecného vzdelávania v takýchto krízami postihnutých krajinách;

7.  vyzdvihuje skutočnosť, že milióny detí sa z donútenia stali utečencami a že prístup detí utečencov k vzdelávaniu je veľmi dôležitý; vyzýva prijímajúce krajiny, aby zabezpečili, že deťom utečencom sa poskytne plný prístup k vzdelávaniu, a aby pokiaľ možno čo najviac podporovali ich integráciu a začlenenie do národných systémov vzdelávania; vyzýva tiež humanitárne a rozvojové spoločenstvá, aby venovali väčšiu pozornosť vzdelávaniu a odbornej príprave učiteľov z vysídlených, ako aj prijímajúcich spoločenstiev, a medzinárodných darcov, aby v rámci reakcií na utečenecké krízy považovali vzdelávanie za prioritu, a to prostredníctvom programov zameraných na zapojenie a psychologickú podporu detí migrantov, ako aj podporovaním výučby v jazyku prijímajúcej krajiny, aby sa zaistila vyššia a primeranejšia úroveň integrácie detí utečencov;

8.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na vzdelávanie na druhom stupni a odbornú prípravu, ako aj na základné primárne vzdelávanie; vyzdvihuje skutočnosť, že mladí ľudia vo veku od 12 do 20 rokov majú v rámci utečeneckých komunít veľmi obmedzené možnosti, pričom sú zároveň hlavnou cieľovou skupinou pre vojenskú službu a iné formy zapojenia sa do ozbrojených konfliktov; ako príklad uvádza Afganistan, kde je podľa údajov Svetovej banky napriek veľmi vysokému počtu pracujúcich obyvateľov gramotných len približne 30 % ľudí vo veku 15 rokov a viac a kde desaťročia vojny spôsobili kritický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily;

9.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné systémy prijímania detí bez sprievodu a slobodných matiek s deťmi;

10.  pripomína členským štátom, že ochrana detí a prevencia ich zneužívania a obchodovania s nimi závisí od ich začlenenia v školách a do vzdelávacích programov a že treba zabezpečiť riadne vymedzené normy pre prijímanie, začlenenie a jazykovú podporu v zmysle smernice 2013/33/EÚ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali študentov utečencov v krajinách tranzitu okrem iného aj prostredníctvom spolupráce s rôznymi medzinárodnými organizáciami;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili tzv. vzdelávacie koridory s cieľom zabezpečiť prijímanie študentov z krajín postihnutých konfliktom, najmä zo Sýrie, Iraku a Eritrey, na univerzity;

13.  vyzýva EÚ a jej humanitárne agentúry, aby vzdelávanie a ochranu detí pravidelne začleňovali do celého cyklu reakcií na núdzové situácie a aby zabezpečili flexibilné, viacročné poskytovanie finančných prostriedkov na dlhotrvajúce krízy;

14.  víta vytvorenie trustových fondov Bekou a Madad a núdzového trustového fondu pre Afriku ako účinných nástrojov na riešenie rozdielov medzi financovaním humanitárnej pomoci a rozvoja v komplexných a dlhotrvajúcich núdzových situáciách, v ktorých sú prepojené politické, hospodárske a humanitárne otázky; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili vzdelávanie detí ako prioritnú oblasť pri vyčleňovaní zdrojov z trustových fondov EÚ;

15.  berie na vedomie znepokojivé medzery v reakciách na núdzové situácie v spojení so vzdelávaním, najmä vzhľadom na to, že včasná pomoc nielen pomáha deťom, ale zároveň môže zlepšiť účinnosť všeobecnej humanitárnej reakcie; pripomína, že súhlasí s tým, aby školy boli pre deti naďalej bezpečným miestom, a zdôrazňuje v tejto súvislosti význam ochrany vzdelávania pred útokmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali k podporovaniu zásad komplexného rámca pre bezpečnosť v školách a ochrane vzdelávania pred útokmi a vojenským využitím v súlade s deklaráciou Bezpečné školy a usmerneniami na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu;

16.  vyzýva EÚ, aby sa spolu s partnerskými krajinami, ďalšími darcami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou usilovala o zlepšenie vzdelávacích príležitostí pre mladých ľudí v konfliktoch a iných núdzových situáciách vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú môžu mladí ľudia zohrávať v súvislosti so stabilitou po skončení konfliktu na základe potenciálne získaných zručností potrebných na obnovu infraštruktúry, základných služieb, zdravotníckych zariadení a vzdelávacích systémov a zároveň znižovanie rizika, že mladí ľudia bez práce by mohli vyvolať sociálne nepokoje alebo znovu upadnúť do začarovaného kruhu násilia;

17.  vyslovuje uznanie iniciatíve EÚ Deti mieru, ktorej cieľom je financovať humanitárne projekty v oblasti vzdelávania v núdzových situáciách, a vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu posilnila; víta iniciatívu nazvanú No Lost Generation, ktorú vytvorilo niekoľko darcov a humanitárnych a rozvojových subjektov vrátane EÚ s cieľom zabezpečiť pre milión detí v Sýrii a jej susedných krajinách prístup k vzdelaniu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek významnej úlohe vzdelávania v núdzových situáciách bolo v roku 2014 na túto politickú oblasť poskytnutých menej ako 2 % všetkých humanitárnych prostriedkov; vyjadruje preto nádej, že v rámci nového programu zamerané na reštrukturalizáciu rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ bude možné doplniť a zvýšiť finančné prostriedky na programy vzdelávania detí, a to aj v tretích krajinách postihnutých vojnou alebo všeobecnou núdzovou situáciou;

19.  vyzýva všetkých humanitárnych aktérov, aby vzhľadom na dlhotrvajúci charakter súčasných kríz zaradili do svojej humanitárnej reakcie vzdelávanie ako jej neoddeliteľnú súčasť a aby zvýšili svoju angažovanosť v oblasti vzdelávania mobilizáciou vzdelávacích klastrov hneď v raných fázach núdzových situácií a zabezpečením toho, že sa na vzdelávanie vyčlenia dostatočné finančné prostriedky; vyzýva ich, aby osobitnú pozornosť venovali zraniteľným skupinám, ako sú dievčatá, osoby so zdravotným postihnutím a chudobní ľudia, aby zohľadňovali vysídlené deti a mladých ľudí, ktorým prijímajúce spoločenstvá poskytli útočisko, a náležite sa zaoberali sekundárnym vzdelávaním tak, aby zo vzdelávania nebola vylúčená dospievajúca mládež;

20.  víta čoraz väčšiu medzinárodnú pozornosť, ktorá sa venuje téme vzdelávania v núdzových situáciách, a najmä oznámenie komisára EÚ pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie o jeho zámere vyčleniť do roku 2019 z rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc 4 % na vzdelávanie detí v núdzových situáciách;

21.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili cieľ Komisie zvýšiť podiel humanitárneho financovanie určeného na vzdelanie v núdzových situáciách na 4 % z rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc ako minimálnu investíciu v záujme zabezpečenia prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu detí v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach; vyzýva ich tiež, aby pri svojich humanitárnych činnostiach venovali zvýšenú pozornosť a viac finančných prostriedkov na vzdelávanie, pričom zdôrazňuje, že by to nemalo ísť na úkor iných základných potrieb; vyzýva EÚ, aby v príslušných krajinách presadzovala najlepšie postupy týkajúce sa pripravenosti a stratégií reakcie v záujme podporovania vzdelávania počas krízy a aby poskytovala pomoc pri súvisiacom budovaní kapacít, napríklad prostredníctvom programov podpory;

22.  zdôrazňuje, že nové informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v sektore vzdelávania v núdzových situáciách a môžu zlepšiť činnosť prevádzkovateľov v týchto situáciách, a to aj prostredníctvom platforiem elektronického vzdelávania a elektronického vyučovania;

23.  zdôrazňuje, že hoci je zvýšenie humanitárnych finančných prostriedkov potrebné, nebude to stačiť na vyriešenie chýbajúcich financií; vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby zlepšili profil vzdelávania v rozvojovej spolupráci v nestabilných štátoch s cieľom zvýšiť odolnosť národných vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj ostatných humanitárnych aktérov, aby prispeli k posilneniu všeobecného verejného vzdelávania vrátane sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, ktoré predstavuje spôsob, ako koordinovať plánovanie reakcie v núdzových situáciách s dlhodobým plánovaním pre udržateľný rozvoj;

24.  vyzýva EÚ, aby podporovala odhodlanie vlád tretích krajín vypracúvať vnútroštátne právne rámce zamerané na odolnosť, prevenciu a katastrofy a riadenie rizík na základe medzinárodného programu týkajúceho sa právnych predpisov, pravidiel a zásad, ktoré sa vzťahujú na reakciu na katastrofy, a aby zaručila, že všetky vládne útvary, priemyselné odvetvia a celá občianska spoločnosť budú mať kapacity na riadenie rizík na zabezpečenie návratu detí do škôl;

25.  zdôrazňuje význam súkromného sektora ako potenciálneho zdroja inovatívneho financovania vzdelávania s cieľom vyriešiť možné rozdiely medzi poskytovanými vzdelávacími službami a odbornou prípravou a dopytom po perspektívnych pracovných miestach na trhu; vyzýva na vytváranie nových spojenectiev a nových foriem partnerstva so súkromným sektorom v procese vzdelávania, ktoré môžu byť spoľahlivým zdrojom inovačnej a technologickej flexibility a mať rôzne podoby, od poskytovania priestorov a elektronických zariadení po programy elektronického vzdelávania a dopravu a ubytovanie učiteľov;

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že vzdelávanie v núdzových situáciách a za nestabilných podmienok je osobitná oblasť, v ktorej musia humanitárni a rozvojoví aktéri spolupracovať na prepojení pomoci, obnovy a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vyvinula mechanizmy účinnej reakcie v rámci vlastných činností a činností jej partnerov a aby sa zapojila do medzinárodnej platformy, ktorá vytvorí osobitné nástroje určené na vzdelávanie v núdzových situáciách na účel Svetového humanitárneho fóra, ktoré sa má konať v roku 2016; podporuje koordináciu existujúcich fondov a vytvorenie globálneho mechanizmu financovania vzdelávania v núdzových situáciách;

27.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na samite Svetového humanitárneho fóra podporovali problematiku vzdelávania detí v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach a zabezpečili tak, že tejto téme sa vo výslednom dokumente vyhradí zodpovedajúce miesto; vyzýva ich tiež, aby podporili spoločné normy učebného rámca a šírenie najlepších postupov týkajúcich sa alternatívnych spôsobov učenia, ako sú materiály na samoštúdium a diaľkové vzdelávanie; zdôrazňuje, že mechanizmy, nástroje a kapacity by sa mali vyvíjať tak, aby zodpovedali vzdelávacím plánom a rozpočtom v rámci celej humanitárnej reakcie, obnovy/prechodu a rozvoja;

28.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci počet humanitárnych kríz a rekordne vysoký počet vysídlených osôb od 2. svetovej vojny by medzinárodné spoločenstvo malo vzdelávanie považovať za ústredný prvok svojich humanitárnych reakcií, pretože vzdelávanie plní funkciu katalyzátora, vďaka ktorému sa môže zvýšiť účinnosť celkovej reakcie a ktorý môže tiež prispieť k strednodobému a dlhodobému rozvoju postihnutého obyvateľstva;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameraniu na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (2015/2772(RSP))

P8_TA(2015)0419 B8-1231/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174 a 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (NSU),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 a na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie,

–  so zreteľom na šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov za rok 2014,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie o snahe o zjednodušenie a zameraniu na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (O-000127/2015 – B8-1103/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky parlament uznáva dôležitosť významných krokov, ktoré podnikli inštitúcie EÚ smerom k zjednodušeniu, napr. program zjednodušenia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, vymenovanie podpredsedu Komisie zodpovedného za lepšiu právnu reguláciu, zriadenie skupiny nezávislých expertov na vysokej úrovni pre monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci Komisie, prepracované nariadenie o rozpočtových pravidlách a nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU);

B.  keďže napriek tomu, že v programovacom období 2014 – 2020 prebehla reforma politiky súdržnosti, ktorá sa zaoberala metódami zjednodušenia, stále platí, že uplatňovanie, riadenie, podávanie správ a kontrola týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov sú pre príjemcov financovania i riadiace orgány stále zložité, najmä v prípade, že majú menšie administratívne a finančné kapacity;

C.  keďže terajšie pridávanie povinností nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z aktov EÚ (tzv. gold-plating), a to i v priebehu transpozície noriem do vnútroštátnych právnych predpisov, vytvára „brzdu“ a vedie k dlhším obdobiam, počas ktorých príjemca nemôže pôsobiť na trhu, a k nepriamym nákladom pre potenciálnych príjemcov uchádzajúcich sa o financovanie z fondov EÚ, čím sa znižuje investičný dosah financovania EÚ a vytvárajú sa prekážky pre príjemcov, občanov a podniky v EÚ, najmä malé a stredné podniky;

D.  keďže komplikované postupy môžu vytvárať pre príjemcov výraznú záťaž, najmä pre malé a stredné podniky, MVO a obce, ktoré potrebujú financovanie EÚ, a keďže tieto subjekty nemajú vo všeobecnosti finančné a ľudské zdroje, ani odborné poznatky, aby mohli úspešne žiadať o granty EÚ a prijaté prostriedky spravovať; keďže Komisia a členské štáty sú vyzvané, aby pokračovali vo svojom úsilí a sprevádzkovali nástroj na hodnotenie rizika ARACHNE a postarali sa o to, aby bolo jeho používanie ľahšie pre riadiace orgány a kontrolné systémy operačných programov, ktoré musia zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi zjednodušovaním na jednej strane a odhalením a prevenciou nezrovnalostí vrátane podvodov na strane druhej;

E.  keďže dochádza k duplikácii auditov a existujú rozdiely v audítorských prístupoch a metodikách, je potrebné uplatňovať tzv. koncepciu jednotného auditu a pevnejšie sa zamerať na audity výkonnosti, ktoré dokážu lepšie zhodnotiť účinnosť a efektívnosť operácií a povedú k návrhom na zjednodušenie;

1.  nazdáva sa, že Komisia by mala zaviesť podrobné pokyny k zjednodušeniu, aby si členské štáty a ich regióny uvedomili svoju úlohu pri odstraňovaní, alebo prinajmenšom výraznom znížení administratívnej záťaže a nadmernej regulácii, ku ktorým dochádza na vnútroštátnej i miestnej úrovni v procesoch obstarávania, výberu návrhov na projekty a v priebehu monitorovacích a kontrolných činností, a pritom sa by mali usilovať o to, aby nedochádzalo k častým chybám v pravidlách, zjednodušilo sa vyjadrovanie použité v pokynoch, štandardizovali sa postupy a aby sa rozpočet EÚ zameral na dosahovanie hmatateľných výsledkov; ďalej uvádza, že jednou z možností by mohol byť integrovaný balík regionálnych dotácií EÚ, ktorý by bol realizovaný prostredníctvom rozhrania alebo miesta jednotného kontaktu, a tým by sa vždy, pokiaľ je to možné, vykonal posun smerom k spoločným procesom a postupom;

2.  žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom a ich regiónom plán realizácie na racionalizáciu a zjednodušenie kontrolných, monitorovacích a oznamovacích činností, a to i pre príjemcov, aby sa odstránili prekážky brániace hladkému priebehu činností;

3.  žiada Komisiu a členské štáty, aby si uvedomili, že 31. decembra 2015 uplynie lehota na prechod na e-súdržnosť, ako sa stanovuje v článku 122 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), ktorá je základným predpokladom pre výrazné skrátenie doby medzi predložením žiadosti a vyplatením prostriedkov;

4.  vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi a v súlade so zásadou proporcionality vypracovala a presadzovala odľahčený prístup k požiadavkám na to, aké údaje a informácie musia príjemcovia poskytovať v priebehu procesu podávania žiadostí o financovanie zo zdrojov EÚ v rámci spoločného riadenia a pri vykazovaní správ, a aby povzbudzovala k výmene osvedčených postupov;

5.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali zjednodušovanie pravidiel, ktorými sa riadia finančné nástroje v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, s cieľom lepšie ich zosúladiť s potrebami príjemcov a v konečnom dôsledku zlepšiť ich využitie;

6.  žiada Komisiu a členské štáty, aby viac využívali stratégiu financovania z viacerých zdrojov, a pritom zohľadňovali potreby príjemcov;

7.  vyzýva Komisiu, aby nastolila štruktúrovaný a trvalý dialóg s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a inými zainteresovanými stranami o všetkých aspektoch tohto procesu zjednodušovania;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regiónom.