Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 2. decembra 2015 - BruselFinálna verzia
Zriadenie, pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)
 Dohoda medzi EÚ a Lichtenštajnskom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
 Osobitná správa európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom
 Udržateľná mestská mobilita

Zriadenie, pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)
PDF 339kWORD 76k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2) (2015/3005(RSO))
P8_TA(2015)0420B8-1335/2015

Európsky parlament,

—  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

—  so zreteľom na rozhodnutie Komisie preskúmať, ako sa vo všetkých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci,

—  so zreteľom na povinnosť všetkých členských štátov vyplývajúcu z daňových pravidiel EÚ poskytovať spontánnou výmenou iným členským štátom informácie o daňových rozhodnutiach, najmä ak je možné, že iný členský štát by prišiel o príjmy z daní, alebo že úspora na daniach by vznikla na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín podnikov,

—  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 12. februára 2015(1) o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (osobitného výboru TAXE 1),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(2),

—  so zreteľom na článok 197 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol zriadiť Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2) s cieľom preskúmať, ako sa v praxi uplatňujú právne predpisy EÚ o štátnej pomoci a zdaňovaní v súvislosti s daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré vydávajú členské štáty, ak je takéto uplatňovanie aktom členského štátu alebo Komisie, a o škodlivých režimoch dane z príjmu právnických osôb a jej uplatňovaní na európskej a medzinárodnej úrovni, ktorý:

   a) v plnej miere nadväzuje a dokončuje prácu osobitného výboru TAXE 1, najmä s cieľom vyriešiť otvorené otázky, na ktoré sa poukazuje vo vyššie uvedenom uznesení z 25. novembra 2015, sprístupniť príslušné dokumenty pre jeho prácu vrátane zápisnice zo schôdzí skupiny pre kódex správania, nadviazať potrebné kontakty a v úzkej spolupráci so stálymi výbormi uskutočňovať vypočutia s medzinárodnými a európskymi inštitúciami a fórami a inštitúciami a fórami na úrovni jednotlivých štátov, parlamentmi a vládami členských štátov a tretích krajín, ako aj so zástupcami akademickej obce, podnikateľskej obce a občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov;
   b) nadväzuje na vykonávanie odporúčaní uvedených vo vyššie uvedenom uznesení z 25. novembra 2015 zo strany členských štátov a príslušných európskych inštitúcií, ako aj na prebiehajúcu prácu medzinárodných inštitúcií vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a G20, pričom v plnej miere rešpektuje právomoci Výboru pre hospodárske a menové veci v problematike zdaňovania;

2.  na tento účel rozhodol, že osobitný výbor TAXE 2 má tieto právomoci:

   a) analyzovať a skúmať postupy pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o daňové rozhodnutia a iné opatrenia podobného charakteru alebo účinku vydávané členskými štátmi od 1. januára 1991;
   b) analyzovať a posudzovať postupy Komisie, ktoré spočívajú v priebežnom skúmaní všetkých systémov pomoci poskytovanej v členských štátoch v súlade s článkom 108 ZFEÚ, navrhovaní primeraných opatrení, ktoré si vyžaduje postupný vývoj alebo fungovanie vnútorného trhu, členským štátom, kontrolovaní, či je pomoc, ktorú poskytuje štát, alebo ktorá sa poskytuje prostredníctvom zdrojov štátu, zlučiteľná s vnútorným trhom a či sa nezneužíva, rozhodovaní o tom, že dotknutý štát má v priebehu určitého obdobia zrušiť alebo zmeniť takúto pomoc, a postupovaní záležitosti Súdnemu dvoru Európskej únie v prípade, že dotknutý štát nezabezpečí súlad, v dôsledku čoho bol údajne vydaný vysoký počet daňových rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s predpismi EÚ o štátnej pomoci;
   c) analyzovať a skúmať, ako členské štáty od 1. januára 1991 dodržiavajú povinnosti stanovené v nariadení Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(3), pokiaľ ide o povinnosť spolupracovať a poskytovať všetky potrebné dokumenty;
   d) analyzovať a skúmať dodržiavanie povinností stanovených v smernici Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie(4) a v smernici Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS(5), pokiaľ ide o oznamovanie informácií o daňových rozhodnutiach členskými štátmi spontánnou výmenou iným členským štátom od 1. januára 1991;
   e) analyzovať a posudzovať postupy Komisie týkajúce sa riadneho uplatňovania smerníc 77/799/EHS a 2011/16/EÚ v súvislosti s oznamovaním informácií o daňových rozhodnutiach členskými štátmi spontánnou výmenou iným členským štátom;
   f) analyzovať a posudzovať dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii členskými štátmi, ako je napríklad plnenie povinností pomáhať pri plnení úloh Únie a neprijať žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie, vzhľadom na údajný rozsah agresívneho daňového plánovania, ktoré členské štáty umožňujú, ako aj pravdepodobných závažných následkov, ktoré to malo na verejné financie EÚ a v jej rámci;
   g) analyzovať a posudzovať aj dimenziu agresívneho daňového plánovania vykonávaného spoločnosťami usadenými alebo zriadenými v členských štátoch, ktorá sa týka tretích krajín, ako aj výmenu informácií s tretími krajinami v tejto súvislosti;
   h) predkladať akékoľvek odporúčania, ktoré považuje v tejto oblasti za potrebné;

3.  rozhodol, že osobitný výbor TAXE 2 bude mať 45 členov (ako mal osobitný výbor TAXE 1);

4.  považuje za vhodné, aby sa v osobitnom výbore TAXE 2 zachovala štruktúra osobitného výboru TAXE 1;

5.  rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru TAXE 2 bude 6 mesiacov a začne plynúť 2. decembra 2015;

6.  považuje za vhodné, aby osobitný výbor TAXE 2 predložil uznesenie alebo správu vypracovanú dvoma spoluspravodajcami s cieľom zhrnúť prácu výboru.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0039.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(3) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15.
(5) Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.


Dohoda medzi EÚ a Lichtenštajnskom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
PDF 314kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie (COM(2015)0395 – C8-0320/2015 – 2015/0175(NLE))
P8_TA(2015)0421A8-0334/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0395),

–  so zreteľom na návrh pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (11798/2015),

–  so zreteľom na článok 115 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) a článok 218 ods. 8 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0320/2015),

–  so zreteľom na článok 59, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0334/2015),

1.  schvaľuje uzavretie pozmeňujúceho protokolu k dohode;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Lichtenštajnského kniežatstva.


Osobitná správa európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom
PDF 435kWORD 116k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom (2014/2215(INI))
P8_TA(2015)0422A8-0343/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitnú správu európskej ombudsmanky zo 7. novembra 2013 o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 1, článok 72, článok 228 ods. 1 druhý pododsek a článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 41 (Právo na dobrú správu vecí verejných) a článok 47 (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, a najmä na jeho článok 3 ods. 7,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1932 (2013) s názvom Frontex: zodpovednosť v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (nariadenie o agentúre Frontex),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na kódex správania agentúry Frontex týkajúci sa spoločných operácií pri navracaní osôb koordinovaných agentúrou Frontex,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. októbra 2015, najmä na ich bod 2 písm. n),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 (Ženevský dohovor) a na protokol z New Yorku z roku 1967 o právnom postavení utečencov,

–  so zreteľom na článok 220 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A8-0343/2015),

A.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len nariadenie o agentúre Frontex), sa vyžaduje, aby agentúra zabezpečila úplné dodržiavanie základných práv a práv migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl;

B.  keďže Frontex ako každá iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ musí vo svojej činnosti dodržiavať požiadavky Charty základných práv a keďže táto povinnosť je vyjadrená v článku 263 ZFEÚ, podľa ktorého „Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov alebo úradov, alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim“;

C.  keďže dokonca ani dnes nemožno v praxi oddeliť koordinačnú činnosť Frontexu od činnosti členských štátov, ktorá sa uskutočňuje pod jeho koordináciou, aby mohol mať Frontex (a tým aj EÚ) tiež priamy alebo nepriamy vplyv na práva jednotlivcov a prinajmenšom viedol k mimozmluvnej zodpovednosti EÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora T-341/07, Sison III); keďže tejto zodpovednosti sa nemožno vyhnúť jednoducho preto, že existujú administratívne dohody s členskými štátmi zúčastnenými na operácii koordinovanej Frontexom a tieto dohody majú vplyv na základné práva;

D.  keďže Únia má pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy;

E.  keďže v článku 26a nariadenia o agentúre Frontex sa stanovuje stratégia pre základné práva a vyžaduje sa v ňom, aby agentúra vypracovala takúto stratégiu, ďalej ju rozvíjala a vykonávala, aby vytvorila konzultačné fórum a aby vymenovala dôstojníka pre základné práva;

F.  keďže v článku 5 písm. a) kódexu správania pre všetky osoby zúčastňujúce sa na činnosti agentúry Frontex sa zdôrazňuje, že tí, ktorí sa zúčastňujú na činnosti agentúry Frontex, musia okrem iného podporovať poskytovanie informácií o právach a postupoch osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu;

G.  keďže v článku 9 nariadenia (ES) č. 863/2007 sa ustanovuje, že členovia tímov zodpovední za vykonávanie monitorovania a dozoru na vonkajších hraniciach konajú v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu;

H.  keďže európsky ombudsman začal v roku 2012 vyšetrovanie z vlastného podnetu v súvislosti s tým, ako si Frontex plní povinnosti v oblasti základných práv;

I.  keďže návrhy odporúčaní európskeho ombudsmana zahŕňajú zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

J.  keďže európsky ombudsman okrem toho vydal osobitnú správu, v ktorej trval na zavedení mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

K.  keďže podľa článku 220 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu má európsky ombudsman povinnosť informovať Európsky parlament o prípadoch nesprávnych administratívnych postupov a keďže gestorský výbor môže o takýchto prípadoch vypracovať správu;

L.  keďže úlohou Frontexu je zabezpečiť účinné vykonávanie spoločných pravidiel, ktoré sa týkajú noriem a postupov kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach, pokiaľ ide o základné práva, a to prostredníctvom užšej koordinácie operačnej spolupráce členských štátov, a keďže tieto činnosti majú jednoznačne dôsledky na oblasť ľudských práv, čo agentúra Frontex a EÚ primerane neriešili;

M.  keďže Frontex ako neoddeliteľnú súčasť svojej činnosti nadväzuje aj operačnú spoluprácu s krajinami mimo EÚ v kľúčových oblastiach, ako sú výmena informácií, analýza rizík, odborná príprava, výskum a vývoj, spoločné operácie (vrátane spoločných operácií navracania osôb) a pilotné projekty;

N.  keďže podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o Frontexe agentúra a členské štáty dodržiavajú normy a pravidlá, minimálne rovnocenné s normami a pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie, a to aj v prípade, keď spolupráca s tretími krajinami prebieha na území týchto krajín;

O.  keďže operačná spolupráca Frontexu s príslušnými orgánmi partnerských krajín sa uskutočňuje prostredníctvom pracovných dohôd, ktoré nie sú právne záväzné, nepatria do rozsahu pôsobnosti medzinárodného práva a ich vykonávanie nemožno považovať za plnenie medzinárodných záväzkov Frontexu a EÚ; keďže táto situácia predstavuje prvok právnej neistoty, čo sa môže považovať za rozporuplné so záväzkami agentúry Frontex v oblasti ľudských práv;

P.  keďže Frontex a členské štáty majú spoločnú, aj keď rozdielnu zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosť príslušníkov nasadených v rámci operácií Frontexu a pilotných projektov;

Q.  keďže vzhľadom na rozšírenie právomocí Frontexu od jeho založenia by táto agentúra mala niesť zodpovednosť ako hlavná strana zainteresovaná v procese riadenia hraníc vrátane situácií, keď ide o obvinenia z porušovania základných práv;

R.  keďže väčšinu účastníkov operácií Frontexu tvoria prizvaní príslušníci, ktorých na podporu konkrétnej operácie vyslali iné členské štáty, než je štát, v ktorom sa uskutočňuje operácia Frontexu;

S.  keďže podľa článku 2a nariadenia o agentúre Frontex sa kódex správania uplatňuje v prípade všetkých osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti agentúry;

T.  keďže podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex môžu prizvaní príslušníci zúčastňujúci sa na misiách Frontexu vykonávať len tie úlohy a právomoci, ktorými ich poverili príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu, a všeobecne platí pravidlo, že ich vykonávajú za ich prítomnosti;

U.  keďže používanie rôznych uniforiem so znakom Frontexu počas operácií Frontexu sťažuje jednotlivcom možnosť určiť, pod čiu právomoc patrí konkrétny príslušník a kam majú v končenom dôsledku zaslať sťažnosť – či Frontexu alebo priamo príslušnému členskému štátu;

V.  keďže podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex agentúra nemá výkonné právomoci v členských štátoch a nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich príslušníkov;

W.  keďže operačné plány pre spoločné operácie Frontexu sú právne záväzné a podľa článku 3a ods. 1 nariadenia o agentúre Frontex ich musí schváliť výkonný riaditeľ agentúry Frontex a hostiteľský členský štát po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi;

X.  keďže Frontex už vytvoril systém podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa operačnú divíziu Frontexu, právne oddelenie Frontexu a dôstojníka Frontexu pre základné práva, pričom konečné rozhodnutia prijíma výkonný riaditeľ Frontexu; keďže tento systém zahŕňa interné sťažnosti prijaté od zamestnancov Frontexu a prizvaných príslušníkov, a neslúži preto na priame podávanie sťažností jednotlivcami, ktorí tvrdia, že boli porušené ich základné práva;

Y.  keďže mechanizmus podávania individuálnych sťažností na európskej úrovni už existuje v rámci štruktúry Európskej investičnej banky, Európskej agentúry pre základné práva a európskej siete ombudsmanov; keďže treba poznamenať, že Frontex je operačnou agentúrou, ktorá sa svojím charakterom líši od spomínaných organizácií;

Z.  keďže Komisia sa zaviazala, že v blízkej budúcnosti preskúma činnosť agentúry Frontex;

Prečo by mal Frontex zaviesť mechanizmus podávania individuálnych sťažností

1.  víta osobitnú správu európskej ombudsmanky v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom; podporuje úsilie Frontexu o zohľadnenie 12 z 13 odporúčaní ombudsmanky; uznáva súčasné snahy Frontexu o zlepšenie dodržiavania základných práv aj vo forme vytvorenia systému ohlasovania udalostí, ako aj vypracovania kódexov správania, vytvorenia konzultačného fóra o základných právach a zriadenia úradu pre základné práva;

2.  podporuje odporúčanie európskej ombudsmanky, že Frontex by mal riešiť individuálne sťažnosti týkajúce sa porušovania základných práv, ku ktorému dochádza počas jeho operácií, a mal by na tento účel poskytovať primeranú administratívnu podporu; vyzýva agentúru Frontex, aby vytvorila vhodný mechanizmus podávania sťažností, a to aj v rámci pracovných dohôd uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad právnym vákuom, v ktorom sa uskutočňuje nasadzovanie príslušníkov tretích krajín počas spoločných operácií návratu, ako sa zdôrazňuje v správe európskej ombudsmanky, ako aj nad nedostatkom zodpovednosti, ktorá by tak existovala v prípade porušenia ľudských práv zo strany príslušníkov tretích krajín;

4.  je presvedčený, že vzhľadom na narastajúce humanitárne a právne problémy na vonkajších hraniciach EÚ a zintenzívňovanie operácií Frontexu vzniká potreba mechanizmu, v rámci ktorého bude možné spracúvať individuálne sťažnosti proti údajným porušeniam základných práv, ku ktorým dochádza v priebehu operácií Frontexu alebo spolupráce s tretími krajinami, čím by sa stal prvostupňovým orgánom pre podávania sťažností;

5.  domnieva sa, že vytvorenie mechanizmu na podávanie individuálnych sťažností by jednotlivcom v prípade porušenia ich základných práv poskytlo možnosť uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok; uznáva, že zavedením takéhoto mechanizmu podávania sťažností by sa zvýšila transparentnosť a zlepšilo dodržiavanie základných práv, a to aj v kontexte pracovných dohôd Frontexu, keďže by bol spolu s inštitúciami EÚ vo väčšej miere informovaný o prípadných porušeniach základných práv, ktoré by inak zostali nezistené, nenahlásené a nevyriešené; zdôrazňuje, že tento nedostatok transparentnosti sa týka najmä prípadov pracovných dohôd Frontexu, nad ktorými Európsky parlament nemôže vykonávať demokratickú kontrolu, pretože neexistuje povinnosť konzultovať ich pred ich stanovením a Európsky parlament ani nie informovaný o tom, ako sa v praxi vykonávajú;

6.  konštatuje, že podľa nariadenia o agentúre Frontex sa zdá, že neexistujú žiadne právne prekážky pre zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností a že takýto mechanizmus by dokonca spadal do pôsobnosti článku 26a ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex, podľa ktorého je úlohou dôstojníka pre základné práva prispievať k mechanizmu monitorovania základných práv; poznamenáva, že takýto mechanizmus by bol v súlade s právnymi predpismi Únie a zásadou dobrej správy a posilnil by účinné vykonávanie stratégie agentúry v oblasti základných práv; domnieva sa, že kapacita Frontexu riešiť možné porušenia základných práv by sa mala posilniť v kontexte rozšírenia úlohy agentúry v rámci práva EÚ, najmä jej účasť v podporných tímoch riadenia migrácie pracujúcich v problémových oblastiach (tzv. „hotspotoch“) a jej spolupráca s príslušnými orgánmi partnerských krajín prostredníctvom pracovných dohôd;

7.  domnieva sa, že v rámci koordinačnej úlohy agentúry Frontex by sa jej zodpovednosť nemala obmedziť na zodpovednosť podľa medzinárodného práva a práva EÚ, najmä v súvislosti so zabezpečením toho, aby boli dodržiavané a chránené základné práva migrantov a žiadateľov o azyl; pripomína, že všetky agentúry Únie a členských štátov sú pri uplatňovaní práva Únie viazané ustanoveniami Charty základných práv;

Štruktúra mechanizmu podávania individuálnych sťažností

8.  domnieva sa, že oprávnene možno očakávať, že za skutky tých, ktorí sú zapojení do operácií Frontexu, zodpovedá Frontex a vo všeobecnejšej rovine EÚ; zdôrazňuje, že právne vzťahy a odlišná, no spoločná zodpovednosť Frontexu a členských štátov by nemala brániť dodržiavaniu základných práv a ich rešpektovaniu pri spoločných operáciách; pripomína, že agentúra Frontex nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich úradníkov; vyjadruje presvedčenie, že by sa preto mala venovať náležitá pozornosť otázke právomocí Frontexu a členských štátov;

9.  zdôrazňuje, že v rámci Frontexu je potrebná oficiálna ústredná štruktúra pre vybavovanie individuálnych sťažností; odporúča, aby kancelária dôstojníka Frontexu pre základné práva zohrávala pri vybavovaní sťažností kľúčovú úlohu; domnieva sa, že úrad by mal najmä objektívne overovať prípustnosť sťažností, triediť ich, postupovať zodpovedným orgánom a dôkladne sledovať ich vybavovanie;

10.  víta skutočnosť, že Frontex už vytvoril podrobný postup vybavovania interných hlásení svojich zamestnancov a prizvaných príslušníkov týkajúcich sa závažných porušení základných práv; poukazuje na to, že tento postup sa už používa na vybavovanie sťažností zo strany tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do operácie Frontexu, a odporúča, aby tento postup slúžil ako základ pre zavedenie úplného a prístupného mechanizmu podávania individuálnych sťažností; zdôrazňuje, že Frontex by mal zabezpečiť, aby mechanizmus rešpektoval kritériá prístupnosti, nezávislosti, účinnosti a transparentnosti;

Podávanie sťažností a ich prípustnosť

11.  zastáva názor, že osoby, ktoré sa domnievajú, že utrpeli ujmu zo strany pohraničnej stráže, ktorá nosí znak Frontexu, by mali mať právo predkladať sťažnosti; vyzýva agentúru Frontex, aby zabezpečila úplnú dôvernosť a nezverejňovala totožnosť sťažovateľov tretím stranám bez ich súhlasu, okrem prípadov, keď im to z právneho hľadiska ukladá súdne rozhodnutie; domnieva sa ďalej, že Frontex by mal v maximálnej miere zabezpečiť, aby pri vybavovaní sťažností nedochádzalo ku konfliktu záujmov;

12.  uznáva, že treba zaviesť opatrenia proti zneužívaniu mechanizmu podávania sťažností; odporúča preto, aby sa neprijímali anonymné sťažnosti; zdôrazňuje však, že to nevylučuje sťažnosti tretích strán konajúcich v dobrej viere v záujme sťažovateľov, ktorí si neželajú odhaliť svoju totožnosť; navrhuje ďalej, aby sa prijímali iba sťažnosti proti porušeniu základných práv chránených právom EÚ; domnieva sa, že by to nemalo brániť Frontexu, aby aj nad rámec postupu podávania sťažností zohľadňoval ďalšie zdroje informácií týkajúce sa údajného porušovania základných práv vrátane všeobecných správ od mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií a ďalších zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu jasných kritérií prípustnosti sťažnosti a odporúča vytvorenie štandardizovaného formulára, v ktorom sa budú vyžadovať podrobné informácie, ako sú dátum a miesto incidentu, keďže by to uľahčilo rozhodnutie o prípustnosti sťažnosti; odporúča, aby sa kritériá a štandardizovaný formulár vypracovali v spolupráci s konzultačným fórom;

13.  zdôrazňuje, že uvedený formulár by mal byť dostupný v jazykoch, ktorým migranti a žiadatelia o azyl rozumejú alebo sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú, a mal by obsahovať všetky potrebné informácie o spôsobe podania sťažnosti vrátane praktických usmernení vypracovaných zrozumiteľným spôsobom; pripomína, že v nariadení (EÚ) č. 656/2014 sa už ustanovuje prístup k tlmočníkom, právnym poradcom a iným príslušným odborníkom na pobreží; odporúča, aby bolo možné podať sťažnosť ústne osobe, ktorá nosí znak Frontexu a ktorá takúto sťažnosť včas a riadne spracuje v písomnej forme; naliehavo žiada Frontex, aby formulár na podanie sťažnosti sprístupnil na svojej internetovej stránke v elektronickom formáte kompatibilnom so smartfónom a vo formáte, ktorý umožňuje jeho vytlačenie, v monitorovacích strediskách členských štátov, a aby bol k dispozícii u pracovníkov Frontexu a prizvaných príslušníkov zapojených do ktorejkoľvek operácie Frontexu;

14.  odporúča, aby Frontex stanovil primeranú lehotu na podanie sťažnosti a zaručil tak, že sťažnosť bude možné podať aj po ukončení operácie Frontexu; domnieva sa, že to je osobitne dôležité v prípade operácií návratu; odporúča, aby členské štáty riešili sťažnosti v primeranom čase v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami;

Sťažnosti na prizvaných príslušníkov

15.  uznáva, že prípadné sťažnosti sa môžu týkať výkonu prizvaných príslušníkov, ktorí podliehajú právomoci konkrétneho členského štátu, ale nosia znak Frontexu; konštatuje, že títo príslušníci pri plnení úloh nosia vlastné národné uniformy, na ktorých nemusí byť identifikačné číslo vždy viditeľné; poznamenáva, že kým prizvaní príslušníci sú povinní mať pri sebe akreditačné dokumenty, vyžadovanie preukázania totožnosti môže byť prekážkou pri podávaní sťažnosti proti príslušníkovi; odporúča, aby všetky osoby, ktoré konajú v mene Frontexu, nosili na svojej uniforme viditeľné meno alebo identifikačné číslo;

16.  pripomína, že Frontex nemá právomoc začať disciplinárne konanie s inými osobami, ako sú jej vlastní zamestnanci, a že podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex disciplinárne opatrenia patria do výlučnej pôsobnosti domovského členského štátu;

17.  berie na vedomie, že členské štáty vybavujú sťažnosti na prizvaných príslušníkov veľmi rozdielnymi spôsobmi; obáva sa, že, že údajné porušovanie základných práv by nemuseli niektoré členské štáty riešiť účinne; vyzýva Frontex a členské štáty, aby úzko spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť riadne vybavovanie sťažností na prizvaných príslušníkov;

18.  odporúča, aby kancelária dôstojníka pre základné práva postúpila sťažnosť na prizvaného príslušníka prostredníctvom riadne vymedzeného systému zriadeného na tento účel príslušnému vnútroštátnemu orgánu; odporúča, aby tento systém zahŕňal aj odvolací mechanizmus pre prípady, keď sa žiadosť vyhlási za neprípustnú alebo je zamietnutá; nazdáva sa, že je dôležité zapojiť národných ombudsmanov alebo akékoľvek iné príslušné orgány s právomocou pre základné práva, ktoré nesú zodpovednosť za vyšetrovanie vnútroštátnych orgánov a úradníkov, keďže dôstojník pre základné práva nemá právo tak urobiť; zdôrazňuje, že je nutné, aby agentúra Frontex spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva a s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov;

19.  odporúča, aby bola odborná príprava na základe rodovej príslušnosti povinná pre všetkých pracovníkov agentúry Frontex a pre všetkých pracovníkov ešte skôr, než nastúpia do operácie Frontex, a to najmä s cieľom zvyšovať povedomie o rodovom násilí a zraniteľnosti migrantiek;

20.  zastáva názor, že ak je to nutné, dôstojník pre základné práva by mal v úzkej spolupráci s príslušnou divíziou Frontexu prispievať k vyšetrovaniam zo strany vnútroštátnych orgánov tým, že poskytne ďalšie informácie o incidente;

21.  zdôrazňuje, že Frontex by mal pozorne sledovať vybavovanie sťažností a formálne od príslušného členského štátu vyžadovať spätnú väzbu a prípadne zaslať varovný list odvolávajúci sa na kroky, ktoré môže Frontex podniknúť, ak sa na tento list nereaguje; pripomína, že Frontex má v súvislosti so svojou povinnosťou monitorovať dodržiavanie základných práv vo všetkých svojich činnostiach právo dostávať informácie o prípadoch porušovania základných práv prizvanými príslušníkmi; odporúča, aby Frontex úzko spolupracoval nielen s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov, ale aj s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva;

22.  odporúča, aby v prípade, že Frontex neprijme následné opatrenia, poskytla kancelária úradníka pre základné práva sťažovateľovi odôvodnenie vrátane kontaktných údajov príslušného vnútroštátneho orgánu;

23.  pripomína, že disciplinárne konanie Frontexu sa môže uplatniť aj na vyslaných prizvaných príslušníkov a národných expertov, ak s tým príslušný členský štát súhlasí; pripomína, že Frontex môže požiadať členský štát, aby okamžite odvolal dotknutého prizvaného príslušníka alebo vyslaného národného experta z činnosti Frontexu v prípade, že členský štát disciplinárne konanie neumožní, a aby túto osobu v prípade potreby vyňal zo zoznamu prizvaných príslušníkov;

24.  vyzýva výkonného riaditeľa Frontexu, aby zvážil vylúčenie príslušníka, u ktorého sa zistilo porušenie základných práv, z účasti na akejkoľvek operácii alebo pilotnom projekte Frontexu; zdôrazňuje, že to by sa malo vzťahovať aj na národných príslušníkov z partnerských štátov, ktorí sa zúčastňujú operácií Frontex v rámci svojej pracovnej činnosti;

25.  domnieva sa, že by sa mala preskúmať možnosť zrušiť finančnú podporu členským štátom na spoločné operácie alebo pozastaviť účasť členského štátu na spoločných operáciách v prípade závažného porušenia základných práv; okrem toho sa nazdáva, že o pozastavení a v konečnom dôsledku skončení operácie v prípade závažného alebo trvalého porušovania základných práv by sa malo rozhodnúť tak, aby to neohrozilo záchranu životov;

26.  nazdáva sa, že by sa mali určiť jasné kritériá pre rozhodovanie, kedy sa operácie Frontexu pozastavia, a to na základe odporúčaní konzultačného fóra, úradníka pre základné práva a iných príslušných subjektov a mimovládnych organizácií, ako FRA, UNHCR alebo IOM;

27.  zdôrazňuje, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by sa nemal považovať za prostriedok udelenia dodatočných práv prístupu k trestnému súdnictvu pre podávateľov sťažností; pripomína, že trestné vyšetrovanie vykonáva členský štát, v ktorom sa uskutočňujú operácie;

Všeobecné úvahy

28.  domnieva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností môže byť účinný len vtedy, ak sú prípadní sťažovatelia, ako aj príslušníci zúčastňujúci sa na operáciách Frontexu, prostredníctvom účinnej a rodovo citlivej informačnej kampane informovaní o práve jednotlivcov podať sťažnosť v niektorom z úradných jazykov EÚ alebo v jazyku, ktorému uchádzači o azyl rozumejú, alebo možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú; zastáva názor, že prostredníctvom takejto informačnej kampane a dobre štruktúrovaného overovania prípustnosti by sa mohol podstatne znížiť počet prípadných neprípustných sťažností; poznamenáva, že navrátilci by o svojich právach vrátane práva podať sťažnosť mali byť informovaní pred návratovou operáciou;

29.  nazdáva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by mal byť účinný a transparentný; zdôrazňuje, že kancelária úradníka pre základné práva musí byť na riešenie podaných sťažností primerane vybavená a musí mať primeraný počet zamestnancov, a žiada, aby sa na tento účel poskytli potrebné dodatočné zdroje;

30.  nazdáva sa, že opis úloh pridelených kancelárii dôstojníka pre základné práva je obmedzene a nepresne formulovaný; konštatuje, že úlohy dôstojníka pre základné práva sú v súčasnosti opísané len v oznámení o voľnom pracovnom mieste; navrhuje zahrnúť ustanovenia o úlohách úradníka pre základné práva do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

31.  nazdáva sa, že v záujme zvýšenia transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti Frontexu a umožnenia dôkladného preskúmania individuálnych sťažností by mal byť Európsky parlament pravidelne informovaný o tom, ako Frontex využíva prostriedky, a údaje o tomto využívaní by sa mali uverejňovať na internetových stránkach Frontexu;

32.  víta pripravenosť európskej ombudsmanky, členov európskej siete ombudsmanov s právomocou v oblasti základných práv a konzultačného fóra Frontexu podporovať Frontex pri vytváraní a realizácii mechanizmu podávania individuálnych sťažností; vyzýva Frontex, aby sa riadil osvedčenými postupmi iných európskych orgánov, ako je Európska investičná banka, a zároveň úzko spolupracoval s európskou ombudsmankou;

33.  odporúča, aby Frontex a európska ombudsmanka nadviazali úzku spoluprácu s cieľom zlepšiť ochranu jednotlivcov pred možnými aktmi nesprávneho úradného postupu týkajúcimi sa činností Frontexu vrátane operácií agentúry za vonkajšími hranicami EÚ vykonávaných v rámci dohôd o vykonaní práce;

34.  vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, ktoré uzavreli pracovné dohody s Frontexom,, aby účinne spolupracovali s agentúrou s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie mechanizmu podávania sťažností; nabáda Frontex, aby členským štátom a príslušným tretím štátom poskytoval technickú pomoc s cieľom zaručiť účinnosť mechanizmu;

35.  vyzdvihuje potrebu osobitnej ochrany maloletých bez sprievodu, žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného prenasledovania, osôb patriacich k LGBTI a ostatných zraniteľných skupín; odporúča, aby Frontex na tento účel konzultoval príslušné agentúry EÚ;

36.  vyzýva Frontex, aby v rámci svojej všeobecnej výročnej správy poskytol verejne dostupné informácie o mechanizme podávania sťažností; odporúča uviesť počet doručených žiadostí, druhy porušenia základných práv, príslušné operácie Frontexu a následné opatrenia, ktoré Frontex prijal; poznamenáva, že tieto informácie by Frontexu pomohli zistiť prípadné nedostatky a zlepšiť vlastné pracovné metódy;

37.  odporúča začleniť ustanovenia o mechanizme podávania individuálnych žiadostí do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, národným parlamentom a Frontexu.


Udržateľná mestská mobilita
PDF 462kWORD 146k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite (2014/2242(INI))
P8_TA(2015)0423A8-0319/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Akčný plán mestskej mobility (COM(2009)0490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 25. septembra 2007 s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (COM(2007)0551),

–  so zreteľom na osobitný Eurobarometer 406 z decembra 2013 s názvom Postoj Európanov voči mestskej mobilite,

–  so zreteľom na Európsku platformu plánov udržateľnej mestskej mobility, ktorú naštartovala Komisia,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 1995 s názvom Občianska sieť – napĺňanie potenciálu verejnej osobnej dopravy v Európe (COM(1995)0601),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 1998 s názvom Doprava a CO2 – rozvoj prístupu Spoločenstva (COM(1998)0204),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015)0081),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(3),

–  so zreteľom nariadenie (ES) č. 715/2007(4) a nariadenie (ES) č. 595/2009(5), pokiaľ ide o zníženie emisií znečisťujúcich látok z cestných vozidiel,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2013 s názvom Program Čisté ovzdušie pre Európu (COM(2013)0918),

–  so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie pre kvalitu ovzdušia a nástroj hospodárskeho hodnotenia v oblasti zdravia;

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Chorobnosť súvisiaca s environmentálnym hlukom a vyčíslenie stratených rokov zdravého života v Európe,

–  so zreteľom na záverečnú správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2013 s názvom Bližší pohľad na mestskú dopravu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 1988 o ochrane chodcov a o Európskej charte na ochranu chodcov(8),

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o cestnej premávke,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020 – akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o CARS 2020 – k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu – program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(11),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest;

–  so zreteľom na Dohovor primátorov a starostov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0319/2015),

A.  keďže podľa odhadov bude v roku 2050 až 82 % občanov EÚ žiť v mestských oblastiach;

B.  keďže očakávaný značný nárast mestského obyvateľstva prináša mestským centrám výzvy v sociálnej oblasti, v oblasti kvality života, ako aj trvalo udržateľného rozvoja, ktoré si budú vyžadovať holistické plánovacie opatrenia;

C.  keďže mestská mobilita stále z veľkej časti spočíva na používaní konvenčne poháňaných vozidiel a keďže jej potreby závisia na 96 % od ropy a jej derivátov alebo predstavujú približne jednu tretinu celkovej spotreby energie;

D.  keďže mestská doprava je zodpovedná za 25 % všetkých emisií CO2 a približne 70 % všetkých emisií v mestských oblastiach, ktoré sú zodpovedné za zmenu klímy, a je jediným sektorom v EÚ, v ktorom sa emisie skleníkových plynov naďalej zvyšujú;

E.  keďže podľa osobitnej správy Eurobarometra 406 z roku 2013 asi 50 % európskych občanov každodenne využíva na prepravu osobné vozidlo, len 16 % využíva verejnú dopravu a 12 % bicykel;

F.  keďže podľa rovnakej správy sa občania EÚ domnievajú, že nižšie ceny verejnej dopravy (59 %), zlepšenie služieb verejnej dopravy (56 %) a zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov (33 %) predstavujú účinné opatrenia na zlepšenie mestskej mobility;

G.  keďže približne 50 % trás v mestských oblastiach je kratších ako 5 km, a preto by sa mali zdolávať pešo, na bicykli, verejnou/hromadnou dopravou alebo iným dostupným spôsobom dopravy, ako je spolujazda;

H.  keďže rozsiahle používanie nafty v doprave, najmä v starších vozidlách a tých vozidlách, ktoré nemajú filtre pevných častíc, je jednou z hlavných príčin vysokej koncentrácie častíc v mestách EÚ a keďže preto by sa v mestskej doprave malo podporovať využívanie alternatívnych palív, ako aj zmeny obvyklých spôsobov využívania týchto druhov dopravy, a to bez toho, aby bola ohrozená mestská mobilita;

I.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2011 viac ako 125 miliónov európskych občanov vystavených znečisteniu hlukom nad bezpečnostným limitom 55 dB a spôsobovala ho hlavne cestná premávka;

J.  keďže vysoko kvalitné dopravné služby sú zásadné pre ľudí žijúcich v mestských oblastiach v záujme uspokojenia ich potrieb v oblasti mobility v súvislosti s ich pracovným životom, odbornou prípravou, cestovným ruchom, ako aj s rekreačnými aktivitami; keďže udržateľná mestská doprava môže prispieť k zníženiu spotreby energie, znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom, počtu nehôd, preťaženia dopravy, využívania pôdy a zástavby pôdy;

K.  keďže cielené opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility sú možné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa dopravy a životného prostredia;

L.  keďže s náležitým ohľadom na subsidiaritu na podporu miestnych činností by EÚ mala pomáhať rozvíjať integrovaný a dlhodobý prístup k mestskej mobilite, ktorý zníži znečisťovanie spôsobované premávkou, preťaženosť premávky, hluk a dopravné nehody, poskytovať náležitú podporu mestám a zabezpečiť lepšiu informovanosť, koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ;

M.  keďže je dôležité zdôrazniť význam verejnej dopravy pre mestské hospodárstva vrátane znevýhodnených oblastí a uznať jej sociálne výhody, ako napr. prispievanie k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zabezpečenie prístupu k pracovným miestam pre všetkých občanov;

N.  keďže dobrá a pohodlná verejná hromadná doprava je najlepším prostriedkom, ako odrádzať od súkromnej dopravy, a jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť dopravné zápchy;

O.  keďže 73 % európskych občanov sa domnieva, že bezpečnosť cestnej premávky je vážnym problémom v mestách a keďže k viac ako 30 % smrteľných a vážnych zranení na cestách dochádza v mestských oblastiach a často ide o zraniteľných účastníkov cestnej premávky a chodcov;

P.  keďže k 38 % všetkých smrteľných dopravných nehôd dochádza v mestských oblastiach a k 55 % na medzimestských cestách, keďže obeťami sú najčastejšie cyklisti a iní zraniteľní účastníci cestnej premávky a keďže nehody sú spojené s vysokou koncentráciou vozidiel a ich rýchlosťou;

Q.  keďže udržateľná mestská doprava je jedným z aspektov širších politík územného plánovania a keďže zelené plochy v mestách môžu čiastočne zmierniť vplyv znečistenia spôsobeného cestnou premávkou;

R.  keďže využívanie alternatívnych palív a spôsobov dopravy zahŕňa rozvoj potrebnej infraštruktúry spolu s úsilím zameraným na zmenu správania ľudí súvisiaceho s mobilitou;

S.  keďže mestá a iné väčšie mestské oblasti boli ako významné centrá hospodárskej činnosti a inovácií právom uznané za veľmi dôležité prvky v novej stratégii TEN-T a sú hlavným článkom dopravného reťazca pre osobnú a nákladnú dopravu;

T.  keďže multimodálne siete a integrácia jednotlivých druhov dopravy a služieb v mestských oblastiach a okolí môžu byť prospešné pre zlepšenie efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie;

U.  keďže sa hlavy štátov a vlád, ktoré sa v roku 2012 zúčastnili na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), zaviazali podporovať rozvoj trvalo udržateľných dopravných sietí(12);

V.  keďže jednotné riešenie pre všetky mestské oblasti neexistuje a mestá v celej Európskej únii čelia špecifickým situáciám a potrebám, ktoré súvisia najmä s geografickými a klimatickými podmienkami, demografickou štruktúrou, kultúrnymi tradíciami a inými faktormi;

W.  keďže za mestskú mobilitu a riadenie mestskej dopravy sú zodpovedné miestne a regionálne orgány, ktoré vypracúvajú a realizujú verejnú politiku v týchto oblastiach spoločne s platným národným rámcom a mestskou agendou Európskej únie;

X.  keďže je znepokojený, že Komisia hovorí o rozvíjaní dopravných konceptov na európskej úrovni, ktoré by sa potom mali prispôsobiť osobitostiam členských štátov; keďže namiesto zaujatia prístupu zhora nadol v súlade s týmto postojom a bez ignorovania potreby spoločných pravidiel a noriem by bolo vhodnejšie zvoliť prístup zdola nahor, ktorý zahrnuje paralelné experimentovanie na mieste v záujme podpory inovácií; keďže preto dôrazne podporuje vytvorenie platforiem na výmenu skúseností medzi miestnymi zainteresovanými stranami s cieľom umožniť vo väčšej miere šírenie úspešných modelov;

1.  zdôrazňuje, že doteraz vykonaná práca na európskej úrovni a v mnohých mestách bola pozitívna a mala by pokračovať, a preto víta uvedené oznámenie Komisie o mestskej mobilite;

Vrátenie priestorov a infraštruktúry všetkým občanom a zlepšenie dostupnosti

2.  poukazuje na to, že územné plánovanie je najdôležitejšia fáza vytvárania plynulých a bezpečných dopravných sietí, ktoré sú trvalé a majú ozajstný vplyv na objem prepravy a distribúciu; zdôrazňuje, že bezpečnosť musí byť vždy vnímaná ako kľúčový prvok udržateľného mestského plánovania;

3.  je presvedčený, že poskytovanie informácií občanom EÚ, maloobchodníkom, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a iným zainteresovaným stranám v oblasti mestskej mobility a konzultácia s nimi sú kľúčové pre transparentnejšie plánovanie, rozvoj a rozhodovanie; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť voľne a ľahko dostupné; pripomína, že je žiaduce podporovať spoluprácu medzi príslušnými subjektmi a medzi mestami na úrovni EÚ s cieľom podeliť sa o riešenia v oblasti udržateľnej mobility;

4.  je presvedčený, že dlhodobé plány udržateľnej mestskej mobility s podporou IKT technológií sú dôležitými nástrojmi na poskytovanie primeraných a bezpečných riešení mobility pre všetkých občanov; vyzýva príslušné orgány, aby v plánoch udržateľnej mestskej mobility zohľadňovali osobitné potreby, pokiaľ ide o komunikáciu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že bezbariérová infraštruktúra má zásadný význam pre mobilitu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby plány udržateľnej mestskej mobility zahŕňali osobitné stratégie pre bezpečnosť cestnej premávky a poskytovali bezpečnú infraštruktúru s primeraným priestorom pre najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky;

5.  zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility na dosahovanie cieľov EÚ, pokiaľ ide o emisie CO2, hluk, znečistenie ovzdušia a zníženie dopravných nehôd; domnieva sa, že rozvoj udržateľnej mestskej mobility by mal byť dôležitým prvkom, ktorý treba zohľadniť pri financovaní projektov EÚ v oblasti mestskej dopravy, a že financovanie a informačná podpora EÚ by mohla poskytovať stimuly pre tvorbu a plnenie takýchto plánov; vyzýva Komisiu, aby príslušným orgánom zabezpečili potrebné poradenstvo a technickú podporu pri tvorbe plánov udržateľnej mestskej mobility, pričom sa v plnej miere zohľadní zásada subsidiarity;

6.  nabáda orgány členských štátov, aby vypracovali plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré uprednostňujú spôsoby dopravy s nízkymi emisiami vrátane elektrického pohonu a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami a ktoré zahŕňajú inteligentné dopravné systémy; podporuje vytvorenie dopravných zón a intermodálnych platforiem, kde sa bude uprednostňovať využívanie verejnej dopravy;

7.  nabáda členské štáty a európske mestá, aby vypracovali politiku parkovania (poskytovanie parkovacích plôch, používanie inteligentných parkovacích systémov a primerané ceny), ktorá môže byť súčasťou integrovanej mestskej politiky, a aby súčasne vyvíjali väčšie úsilie na rozvoj funkčných intermodálnych uzlov, ktoré poskytujú rôzne dopravné služby a umožňujú hladkú kombináciu dopravných riešení, ako sú hromadná doprava, spoločná doprava, bicyklovanie a služby prenájmu; požaduje lepšiu prepojenosť prímestských parkovacích priestorov so železnicou a službami verejnej dopravy napr. využívaním systémov parkovísk s plynulou nadväznosťou prestupu na hromadnú dopravu (tzv. P & R); pripomína, že je potrebné odstrániť nedostatky v službách poskytovaných pre občanov so zdravotným postihnutím;

8.  zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu obmedziť negatívny vplyv na životné prostredie spôsobený závislosťou dopravného systému EÚ od ropy (ktorý prevažne využíva ropu a jej vedľajšie produkty) by sa EŠIF mali systematicky využívať na vypracúvanie a vykonávanie komplexných a integrovaných plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré budú doplnkovo a vzájomne posilňovať opatrenia mestskej mobility v širšom kontexte územného plánovania bez toho, aby sa vytvárali ďalšie dopravné potreby vedúce k nadmernému využívaniu automobilov, a to s dôrazom na integrovaný dopravný systém založený na spolupráci jednotlivých druhov dopravy;

9.  je pevne presvedčený, že platforma Komisie pre plány udržateľnej mestskej mobility by mala rozhodne podporovať mestá a regióny pri navrhovaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami do mestskej mobility je dôležité brať do úvahy všetky mestá bez ohľadu na ich veľkosť, ako aj kľúčovú úlohu, ktorú európske mestá a regióny musia zohrávať pri podpore a presadzovaní udržateľnej mestskej mobility; požaduje, aby sa do európskej platformy a do expertnej skupiny členských štátov pre mestskú mobilitu a dopravu zapojili zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov rôznych veľkostí a zástupcovia rôznych zainteresovaných strán (napr. združenia cyklistov);

10.  zdôrazňuje, že plány udržateľnej mestskej mobility by mali byť v súlade so súčasným programom EÚ a cieľmi, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa modálneho prechodu od cestnej k železničnej doprave stanovenými v bielej knihe z roku 2011;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posúdili plány mestskej mobility a vykonali ich kontrolu v súlade s účelom a cieľmi stratégie Doprava 2050;

Zlepšenie životného prostredia, kvality života a zdravia

12.  poukazuje najmä na veľké množstvo škodlivých účinkov súčasného modelu dopravy na základné prvky prirodzeného prostredia vrátane ovzdušia, vody a pôdy a na rôzne ekosystémy;

13.  je presvedčený, že znečistenie ovzdušia má miestny, regionálny, národný a cezhraničný rozmer a vyžaduje si opatrenia na všetkých úrovniach riadenia; preto požaduje, aby sa posilnil prístup viacúrovňového riadenia, kde všetci aktéri preberú zodpovednosť za opatrenia, ktoré možno a treba prijať na každej úrovni;

14.  vyzýva mestá, aby starostlivo posúdili potreby občanov a podnikov a osobitosti jednotlivých druhov dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnú mobilitu v mestách a aby prijali opatrenia potrebné na zlepšenie kvality života v mestách, okrem iného podporou prechodu na udržateľné druhy dopravy vrátane chôdze a jazdy na bicykli a presadzovaním integrovanej intermodálnej a/alebo kombinovanej politiky;

15.  vyzýva miestne orgány, aby pri vypracúvaní udržateľných plánov mobility zohľadnili blaho svojich občanov; osobitne vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na zníženie hluku v mestách, ktorý spôsobuje premávka;

16.  nabáda príslušné orgány, aby v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou proporcionality prijali preventívne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a aby zabezpečili, aby koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahovali úrovne stanovené v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie; na tento účel podporuje vytvorenie zón s nízkymi emisiami na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že príslušné orgány sú zodpovedné za poskytovanie bezpečných a zdravých riešení mobility pre svojich občanov; zastáva názor, že takéto riešenia by mali byť založené na cenovo dostupných, inteligentných, spoľahlivých a prístupných systémoch verejnej dopravy; nabáda členské štáty, ako aj miestne orgány, aby v prípade, ak existuje riziko, že uvedené usmernenia WHO nebudú dodržané, zvážili prijatie opatrení s cieľom zlepšiť prístup k verejnej doprave, napríklad striedavou premávkou;

17.  poukazuje na potrebu holistického prístupu k znečisťovaniu ovzdušia v európskych mestách; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť súlad so smernicou o kvalite ovzdušia (2008/50/ES), predovšetkým stanovením účinných a ambicióznych emisných stropov na roky 2025 a 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch a zabezpečením lepšej koordinácie opatrení podľa smernice o národných emisných stropoch a smernice o kvalite okolitého ovzdušia stanovením ambicióznych emisných noriem pre autá na roky 2025 a 2030 vo včasnom preskúmaní nariadenia (ES) č. 443/2009 o emisných normách CO2 osobných automobilov, ako aj stanovením jasného časového rámca na vykonávanie emisných skúšok počas skutočnej jazdy pre súkromné vozidlá;

18.  vyzýva Komisiu, aby v jednotlivých plánoch členských štátov posúdila umiestnenie staníc na meranie a monitorovanie atmosférického znečistenia v hlavných mestských aglomeráciách, ktoré majú problémy s kvalitou ovzdušia, keďže v dôsledku zlého umiestnenia týchto staníc často dochádza k skresľovaniu údajov, čo môže predstavovať riziko pre zdravie obyvateľstva;

19.  berie na vedomie zmeny v správaní v oblasti vlastníctva a používania vozidla (spoločné využívanie jedného auta viacerými osobami, tzv. carsharing, spájanie sa na účely dopravy, tzv.carpooling); nabáda Komisiu, aby rozvíjala a podporovala dopravné systémy zahŕňajúce kolektívne a verejné formy mobility;

20.  je presvedčený, že Komisia by mala posúdiť, ako by mohli nové formy mobility na základe modelu hospodárstva spoločného využívania zdrojov vrátane spolujázd (ride-sharing) ovplyvniť spoločnosť; zastáva názor, že na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali uplatňovať koncepciu tzv. zdieľaného mesta, ktorá súvisí s mobilitou a dopravou, pretože by občania z toho mohli mať prospech, a to najmä v malých a stredne veľkých mestách, kde sieť verejnej dopravy je menšia, a mohlo by to umožniť rozvoj riešení mobility na základe partnerstva;

21.  zdôrazňuje, že vysoko rozvinutá, efektívna, cenovo prístupná, bezpečná a dostupná verejná doprava je neoddeliteľnou súčasťou udržateľného rozvoja miest; je presvedčený, že spoľahlivé služby verejnej dopravy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní preťaženia, znečistenia ovzdušia a hluku v mestách; vyzýva členské štáty, aby podporovali verejnú dopravu s cieľom zvýšiť jej využívanie do roku 2030; takisto nabáda vnútroštátne a miestne orgány, aby podporovali dostupnosť digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc, rozvoj inovatívnych foriem mobility, ako aj využívanie inteligentných dopravných riešení a iných moderných technológií; zdôrazňuje, že služby ako carsharing, carpooling a ride-sharing lepšie využívajú existujúce zdroje a pomáhajú znížiť počet automobilov v mestách; uznáva význam európskych programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS a mobilných vysokorýchlostných sietí; podporuje vytvorenie právneho rámca, ktorý umožňuje využívanie nových foriem mobility a nových modelov zdieľania, ktoré lepšie využívajú existujúce zdroje;

22.  zdôrazňuje význam verejných informácií o ponukách mestskej verejnej dopravy, ktoré berú do úvahy aj jazykové potreby turistov, a výhody udržateľnej politiky cestovného ruchu; nabáda miestne orgány, aby poskytovali informácie v reálnom čase na internete a na dostatočne početných displejoch v mestách; vyzýva orgány a prevádzkovateľov dopravy, aby zlepšili dostupnosť bezplatných digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc;

23.  zdôrazňuje sociálne prínosy koľajovej verejnej dopravy, pokiaľ ide o prístupnosť mestských oblastí, obnovu miest, sociálne začleňovanie a zlepšenie vzhľadu miest;

24.  uznáva kvalitu a rozmanitosť pracovných miest, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia verejnej dopravy, a súvisiaci prínos pre hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila príspevok verejnej dopravy k stratégiám týkajúcim sa ekologických pracovných miest a environmentálne udržateľného rastu na vnútroštátnej a európskej úrovni;

25.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti verejnej dopravy pri súčasnom rešpektovaní právomocí na miestnej úrovni;

26.  pripomína, že nemotorizovaná individuálna mobilita, napr. chôdza a jazda na bicykli, má najväčší potenciál pre neutralitu, pokiaľ ide o CO2;

27.  nabáda členské štáty, aby zrevidovali svoje stratégie na zlepšenie nemotorizovanej dopravy s cieľom vyhovieť zhodným záujmom na zlepšovaní mobility a mestského životného prostredia; nabáda členské štáty, aby podporovali tam, kde je to vhodné, používanie bicyklov, a to aj stanovením ambicióznych cieľov pre využívanie bicyklov do roku 2030, a aby zlepšili podmienky pre chôdzu a jazdu na bicykli;

28.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o cyklistike a alternatívnych druhoch dopravy, prispievali k zmene spôsobu dopravy smerom k udržateľným druhom dopravy a naďalej podporovali kampaň Európsky týždeň mobility; vyzýva mestá, aby zriadili systém spoločného využívania bicyklov spojený s verejnou dopravou; víta iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať a organizovať podujatia EÚ „v nedeľu bez áut“ a „deň bicyklov“, zamerané na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách;

29.  vyzýva súkromné spoločnosti, správne orgány a inštitúcie EÚ, aby naďalej zlepšovali služby riadenia mobility pre svojich členov, zamestnancov a návštevníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na nabádanie podnikov, aby obmedzili cesty do a zo zamestnania, okrem iného podporou telepráce a nabádaním na používanie informačných a komunikačných technológií a telekonferencií; domnieva sa, že opatrenia v oblasti mobility, ako sú tie, ktoré sú koordinované prostredníctvom Európskej platformy pre riadenie mobility, majú veľký potenciál na riešenie preťaženia dopravy v mestách a zabezpečenie dostupnosti pre všetkých;

30.  nabáda členské štáty a miestne orgány, aby v rámci postupov verejného obstarávania vymedzili požiadavky na environmentálne vlastnosti, a to najmä pri nákupe vozidiel pre verejnú dopravu alebo vozidiel, ktoré používajú verejné orgány;

Úspory energie a ochrana klímy

31.  domnieva sa, že energetická efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú kľúčom k dosiahnutiu udržateľnej mestskej mobility, a tiež k zlepšeniu environmentálnych podmienok, a že pri prijímaní opatrení na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti emisií CO2 a úspor energie by sa mala dodržiavať technologická neutralita;

32.  nabáda členské štáty, aby podporovali ciele bielej knihy o doprave znížiť počet konvenčne poháňaných automobilov v mestskej doprave do roku 2030 a postupne ich vyradiť z premávky v mestách do roku 2050; vyzýva mestá, aby presadzovali a podporovali prechod na alternatívne dopravné prostriedky a motorové vozidlá, a pritom zohľadnili ich reálnu uhlíkovú stopu, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2050; víta stimuly pre cestujúcich, aby kombinovali rôzne druhy dopravy;

33.  upozorňuje na význam využívania elektrických vozidiel a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami (biopalivá druhej a tretej generácie, vodík založený na obnoviteľných zdrojoch energie, stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LNG)) na zníženie emisií v mestách; pripomína ustanovenia smernice 2014/94/EÚ týkajúce sa zavádzania alternatívnych palív a nabáda členské štáty, aby v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príslušným priemyselným odvetvím urýchlene vytvorili infraštruktúry, najmä pozdĺž transeurópskych dopravných sietí (TEN-T); vyzýva verejný a súkromný sektor, aby podporovali inštaláciu nabíjacích zariadení v oblastiach kolektívnych parkovísk;

34.  žiada Komisiu a vnútroštátne a miestne orgány, aby podľa možnosti podporovali vnútrozemskú plavbu ako riešenie integrovanej mobility v záujme ekologickej mobility v mestách;

35.  zdôrazňuje význam postupu zdola nahor; preto dôrazne podporuje napríklad Dohovor primátorov a starostov o znížení emisií skleníkových plynov s viac ako 6 000 podpismi a víta výzvu komisára Caneteho z 13. októbra 2015 v Bruseli s cieľom dosiahnuť ambicióznejší dohovor, o ktorom sa v súčasnosti rokuje; podporuje Komisiu v zohrávaní pozitívnej úlohy aktívneho katalyzátora pre takéto iniciatívy;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ambiciózne opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility dali na popredné miesto programu COP 21, ktorý bude prebiehať v decembri 2015 v Paríži; nabáda Komisiu, aby aktívne podporovala akčný program iniciatív v oblasti integrovanej udržateľnej mestskej mobility;

Inovácie ako základ výskumnej politiky zameranej na inteligentné prístupy k mobilite

37.  pripomína, že inteligentné dopravné systémy umožňujú, aby sa mobilita stala bezpečnejšou, výkonnejšou, ekologickejšou a plynulejšou, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zriaďovanie inteligentných dopravných systémov vrátane inovácií a využívania v oblastiach poskytovania cestovných informácií v reálnom čase, vysoko automatizovaných vozidiel, inteligentných infraštruktúr a inteligentných dopravných signalizačných systémov; pripomína význam inteligentných dopravných systémov pri poskytovaní presných údajov o premávke a cestovaní v reálnom čase, a preto vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť digitálnej agendy na mestskú mobilitu; vyzýva zainteresované strany, aby úzko spolupracovali pri vývoji interoperabilných a integrovaných služieb mobility, ako je multimodálna verejná doprava, spoločné riešenia v oblasti mobility a intermodálne integrované zariadenia na predaj cestovných lístkov; žiada Komisiu, aby rozvoj inovačných aplikácií a nových technológií, ktoré umožňujú, aby účastníci cestnej premávky hrali proaktívnejšiu úlohu ako investori a poskytovatelia údajov v systéme dopravy, stanovila ako prioritu s cieľom prispieť k vytvoreniu platforiem pre služby mobility, a to v súlade s právom EÚ a ochranou údajov;

38.  nabáda všetky strany, aby plne využívali možnosti údajov a digitalizáciu a používali dereguláciu na podporu nových podnikateľských modelov;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy týkajúce sa nových technológií, nových obchodných modelov a nových postupov integrovanej udržateľnej mestskej mobility a mestskej logistiky; podporuje priority programu Horizont 2020, pokiaľ ide o spoločenskú výzvu na inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu a mestskú mobilitu, ako aj rozvoj iniciatív „mobilita ako služba“ v Európe; je presvedčený, že program Horizont 2020 musí podporiť výskum a inovácie v oblasti kvality života, udržateľných pracovných miest, demografie, zmien aktívnej mobility, ako aj životného prostredia a opatrení proti zmene klímy; zastáva názor, že Komisia by mala zohľadniť tieto priority, zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky EÚ pre budúce činnosti v rámci výskumu a vývoja v oblasti mestských železničných systémov a zlepšiť výkonnosť udržateľných dopravných riešení;

Dosiahnutie udržateľnejšej, bezpečnejšej a spoľahlivejšej mestskej mobility

40.  konštatuje, že dôkladné bezpečnostné podmienky, ako aj vyspelé riadenie dopravy a rýchlosti vedú k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení v mestách; poukazuje na to, že bezpečnostné sily, ktorých úlohou je riadenie a kontrola dopravy a konzistentné vykonávanie kontrol dopravných priestupkov, ako napr. prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu, konzumácie drog a liekov a používania mobilných telefónov a iných komunikačných a informačných zariadení, prispievajú k znižovaniu dopravných nehôd v mestách;

41.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby v súlade s miestnymi podmienkami do roku 2020 prehodnotili riadenie rýchlosti, a to s cieľom zaručiť bezpečnosť, okrem iného v obytných oblastiach a v okolí škôl, ako aj vzdelávacích a sociálnych zariadení, a aby zvážili navrhnutie a vypracovanie bezpečnejšej cestnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby využívali všetky moderné riešenia vrátane vyspelého inteligentného riadenia dopravy a aby zaručili bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov; nabáda európske mestá, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti riadenia bezpečnosti;

Inovácie v oblasti udržateľnej nákladnej dopravy

42.  domnieva sa, že rozvoj inovatívnych, udržateľných a ekologických mestských stratégií logistiky zahŕňajúcich verejné aj súkromné subjekty je mimoriadne dôležitý pre riešenie preťaženia a environmentálnych problémov v mestách; zastáva názor, že logistika by mala byť založená na udržateľných druhoch dopravy; žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach na základe nových, nákladovo efektívnych druhoch prevádzky, technológie a podnikateľského modelu; poukazuje na význam plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré zahŕňajú kombinované logistické stratégie, a zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, je potrebné, aby koľajnicová doprava, čistá vnútrozemská plavba a námorné prístavy boli integrované do logistických stratégií a plánov udržateľnej mestskej mobility; vyzýva príslušné orgány, aby tam, kde je to možné, znížili premávku nákladných vozidiel v centrách miest;

43.  poukazuje na to, že husto osídlené oblasti a iné oblasti, ako sú nákupné a maloobchodné centrá, čelia zvýšenej cestnej premávke a dopravným zápcham, a poukazuje na význam účinného a komplexného plánovania politiky na prepojenie týchto oblastí na efektívnu verejnú dopravu a inteligentné služby dodávky do domu;

44.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky s cieľom nabádať sektor nákladnej dopravy, aby zmenil svoj automobilový park na ekologický, a aby nabádala miestne orgány, aby poskytovali prevádzkovateľom podporu a stimuly v záujme udržateľnejšej mestskej nákladnej dopravy; pripomína, že železničná doprava a iné udržateľnejšie druhy dopravy spolu s dobre plánovanými výmenami a logistikou môžu zohrávať dôležitú úlohu pri preprave tovaru do prímestských oblastí;

Minimalizovanie vonkajších nákladov a zlepšovanie kvality investícií

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že hodnotenie nákladovej efektívnosti investícií by sa malo zameriavať na maximalizáciu externého spoločenského prínosu a minimalizáciu vonkajších nákladov spôsobených napríklad zmenou klímy, nehodami a otázkami zdravia, hluku, znečistenia ovzdušia, ako aj využívania priestorov;

46.  zdôrazňuje, že mestská mobilita by mala prispievať k cieľom EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov a mala by byť v plnej miere začlenená do týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom;

47.  pripomína, že tvorba cien pre cesty v mestách a parkoviská na základe nediskriminácie, interoperability a zásady „znečisťovateľ platí“ môže byť súčasťou integrovanej politiky v oblasti mestskej mobility;

48.  pripomína zásadu využívania príjmov, pokiaľ ide o cestné poplatky, a požaduje, aby tam, kde je to vhodné, bola časť príjmov z využívania cestnej infraštruktúry (cestné poplatky a/alebo Eurovignette) použitá na zlepšenie udržateľnej mestskej mobility;

49.  domnieva sa, že mestská mobilita by sa mala premietnuť do opatrení v súvislosti s Nástrojom na prepájanie Európy/transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), ak je to vhodné a v súlade s právnymi predpismi v oblasti TEN-T, vrátane podpory pre mestské uzly a začlenenia plánov mobility pre mestá v cezhraničných oblastiach, pretože to podnecuje hospodársky a sociálny rozvoj a podporuje lepšiu prístupnosť; je presvedčený, že efektívne prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy a medzi dopravnými sieťami vrátane prímestských a medziregionálnych sietí by mohli zlepšiť mobilitu občanov; podporuje rozvoj integrovaných systémov predaja lístkov, ktoré by mohli potenciálne zvýšiť dostupnosť verejnej dopravy;

50.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby využívali nové možnosti financovania mestských projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy v mestských uzloch; pripomína, že je možné, aby Nástroj na prepájanie Európy financoval projekty súčinnosti s mimoriadnou mierou spolufinancovania dopravných projektov spolu s energetikou a telekomunikáciami, čo má obrovský potenciál pre mestské projekty; vyzýva Komisiu, aby pri revízii rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zvážila vhodné financovanie EÚ pre projekty udržateľnej mobility; žiada príslušné orgány, aby zabezpečili pevné prepojenie medzi inteligentnou a udržateľnou politikou mestskej mobility a projektmi mestskej mobility financovanými z fondov EÚ a aby stanovili jasné ciele a ukazovatele využitia s cieľom zabrániť nízkemu využívaniu projektov a oslabeniu ich hospodárskych a sociálnych prínosov; uznáva potrebu nových foriem udržateľného financovania verejnej dopravy, ktoré umožňujú environmentálnu udržateľnosť, digitalizáciu a prístupnosť, stimulujú hospodárstvo mestských oblastí a vytvárajú nové pracovné miesta;

51.  poukazuje na nedávno schválený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a na osobitnú pozornosť a zameranie tohto nástroja na horizontálne priority a inteligentné a udržateľné mestské projekty; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty udržateľnej mestskej mobility, zabezpečili potrebnú súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania a programami a aby rozvíjali prepojenie medzi mestskou mobilitou, novou digitálnou agendou a energetickou úniou;

52.  zdôrazňuje význam budovania kapacít v rámci miestnych orgánov a v prímestských oblastiach, pokiaľ ide o vypracúvanie a realizáciu integrovaných stratégií rozvoja, s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi rozličnými územiami a podporiť tak vzájomnú previazanosť a komplementárnosť;

53.  domnieva sa, že investície do udržateľnej verejnej dopravy nie sú len reakciou na problémy mestskej mobility, ale zahŕňajú aj „prvky obnovy miest“, ktoré majú vplyv na celkový hospodársky systém mesta a uľahčujú vznik ekologického mestského prostredia, ako aj prístup do centier rôznorodých činností (obchodných, rezidenčných, voľnočasových, kultúrnych, vzdelávacích); zdôrazňuje, že riadna koordinácia mobility a mestského plánovania je zásadná, ak majú mať investície čo najväčší vplyv;

54.  požaduje, aby sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie EŠIF využívali na podporu zamestnanosti v oblastiach, ktoré stimulujú rozvoj udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že realizácia projektov mestskej mobility má pozitívny vplyv na všetky regióny a ich obyvateľstvo, pretože podporuje obsadzovanie existujúcich a voľných inovatívnych pracovných miest v príslušných oblastiach vrátane povolaní, v ktorých je nedostatok pracovných síl;

55.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; navyše požaduje, aby sa poskytovali používateľsky zrozumiteľné informácie o možnostiach spolufinancovania mestských dopravných projektov z prostriedkov EÚ; žiada Komisiu, aby pri riadení projektov mestskej mobility financovaných z prostriedkov EÚ zabezpečila, aby: a) sa zaviedli riadiace nástroje na monitorovanie kvality služieb a úrovne spokojnosti užívateľov po uvedení projektov do prevádzky, b) sa projekty mestskej mobility začlenili do vhodnej politiky mobility a c) uvedené otázky riešili aj orgány členských štátov; žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania využívania EŠIF v polovici trvania poskytla kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu, ako politika súdržnosti podporuje udržateľnú mestskú mobilitu;

Integrácia sietí účinných systémov mobility a posilnenie spolupráce

56.  žiada členské štáty, aby podporili viacúrovňové riadenie s cieľom posilniť spoluprácu medzi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v oblasti tvorby politík vrátane návrhu, vykonávania a monitorovania mestských politík, ktoré majú zreteľný vplyv na mestské oblasti;

57.  odkazuje na iniciatívu občianskej siete Komisie ako dobrého základu na presadzovanie a podporu intermodálnych, udržateľných reťazcov mobility založených hlavne na chodení, bicyklovaní, verejnej hromadnej doprave spolu so spoločnými (carsharing) a združenými (carpooling) jazdami autami a taxíkmi;

58.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala výmenu osvedčených postupov a usmernení na riešenie výziev mestskej mobility a uľahčenie prenosu znalostí a technológií v oblasti udržateľnej mobility, najmä v prospech verejných a súkromných zainteresovaných strán, ktoré pracujú na riešeniach pre udržateľnú mobilitu, a v prospech družstevného a neziskového sektora a sektora vzájomnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť udržateľnej mobility s príkladmi osvedčených postupov z oblasti územného plánovania a využívania priestoru; ďalej vyzýva členské štáty, aby podnecovali mestá k účasti na iniciatíve Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti na podporu mobility, ktorá je účinná, udržateľná a menej závislá od používania súkromných, konvenčne poháňaných automobilov;

59.  podporuje prácu strediska monitorovania mestskej mobility (ELTIS) a domnieva sa, že komunikácia týkajúca sa tejto iniciatívy vrátane tohto portálu by sa mala posilniť;

60.  víta snahu Komisie koordinovať a skonsolidovať iniciatívy EÚ v oblasti mestskej mobility, ako sú CIVITAS 2020 pre výskum a inovácie, stredisko monitorovania mestskej mobility na výmenu najlepších postupov a skúseností a platforma pre plány udržateľnej mestskej mobility; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie obmedziť roztrieštenosť a nedostatočnú koordináciu medzi príslušnými iniciatívami a programami EÚ a zohľadnila úspech programov ako URBAN a URBACT; vyzýva Komisiu, aby nabádala orgány v členských štátoch na vytváranie sietí excelentnosti v oblasti mestskej mobility, na pokračovanie v úsilí iniciatívy CIVITAS 2020 a na podnecovanie väčšieho počtu občanov EÚ, aby sa k tomuto projektu pripojili;

61.  domnieva sa, že by sa počas diskusie o vykonávaní budúcich politík mobility malo vyvinúť ďalšie úsilie na vytváranie sietí a koordináciu pilotných projektov, ako napr. prostredníctvom iniciatív Civitas, Polis a Eltis, a na integrovanie miest s ich praktickými skúsenosťami a know-how; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; ďalej žiada objasniť – spôsobom zrozumiteľným užívateľovi – ako získať spolufinancovanie EÚ na projekty mestskej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné financovať nielen infraštruktúry, ale aj IT služby, postupy monitorovania a medziregionálne projekty a stanoviť strategické partnerstvá medzi priemyslom a európskymi mestami, a to s cieľom rozvíjať mestské systémy zajtrajška;

62.  vyslovuje sa za pevné prepojenie medzi plánmi mobility, udržateľnosťou miest a ďalšími iniciatívami, ako sú inteligentné mestá a Dohovor primátorov a starostov, ktoré sú zamerané na udržateľnejšie a sebestačnejšie mesto; domnieva sa, že dobrovoľný záväzok stanovený v Dohovore primátorov a starostov môže slúžiť ako odrazový mostík k osloveniu všetkých príslušných strán pri vytváraní plánov mobility a udržateľnosti, ktoré možno propagovať nákladovo efektívnym spôsobom; víta iniciatívu s názvom CiTIEs – mestá zajtrajška – investície do Európy a vyzýva Komisiu, aby využila existujúce platformy na vytvorenie komunikačných nástrojov zameraných na zbližovanie zainteresovaných strán v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(2) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0375.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0314.
(8) Ú. v. ES C 290, 14.11.1988, s. 51.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0547.
(10) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.
(12) Rezolúcia OSN č. 66/288 s názvom Budúcnosť, akú chceme, ods. 135.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia