Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 15. decembra 2015 - Štrasburg
Dohoda so Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl ***
 Dohoda medzi EÚ a Dominickým spoločenstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Vanuatu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Trinidadom a Tobagom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Samoou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Grenadou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Východným Timorom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Svätou Luciou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Svätým Vincentom a Grenadínami o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Dohoda medzi EÚ a Spojenými arabskými emirátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Memorandum o porozumení medzi Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu a Eurojustom *
 Metódy a postupy sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a opatrenia na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť *
 Žiadosť o zbavenie imunity Georgiosa Kyrtsosa
 Žiadosť o zbavenie imunity Steliosa Koulogloua
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť Fínska – EGF/2015/005 FI/Computer Programming
 Ochranná známka EÚ ***II
 Právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochranných známok ***II
 Systém kontroly a vynucovania uplatniteľný pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku ***I
 Pozastavenie výnimočných obchodných opatrení, pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu ***I
 Strategická spolupráca medzi Spojenými arabskými emirátmi a Europolom v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu *
 Na ceste k európskej energetickej únii
 Príprava európskych elektrických sietí na rok 2020
 Vykonávanie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress
 Nová SRP: štruktúra technických opatrení a viacročných plánov

Dohoda so Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl ***
PDF 247kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (18079/2013 – C8-0027/2014 – 2013/0422(NLE))
P8_TA(2015)0424A8-0345/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (18079/2013),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o dojednaní foriem jej účasti na činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl (18078/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 74 a článkom 78 ods. 1 a 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0027/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0345/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, Európskemu podpornému úradu pre azyl a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.


Dohoda medzi EÚ a Dominickým spoločenstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Dominickým spoločenstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07189/2015 – C8-0143/2015 – 2015/0050(NLE))
P8_TA(2015)0425A8-0322/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07189/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Dominickým spoločenstvom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07111/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0143/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0322/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Dominického spoločenstva.


Dohoda medzi EÚ a Vanuatu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 244kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07192/2015 – C8-0149/2015 – 2015/0052(NLE))
P8_TA(2015)0426A8-0329/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07192/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07119/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0149/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0329/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vanuatskej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Trinidadom a Tobagom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Republikou Trinidadu a Tobaga o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07196/2015 – C8-0151/2015 – 2015/0054(NLE))
P8_TA(2015)0427A8-0323/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07196/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Republikou Trinidadu a Tobaga o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07129/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0151/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0323/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Republiky Trinidadu a Tobaga.


Dohoda medzi EÚ a Samoou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Samojským nezávislým štátom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07195/2015 – C8-0146/2015 – 2015/0056(NLE))
P8_TA(2015)0428A8-0320/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07195/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Samojským nezávislým štátom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07127/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0146/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0320/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Samojského nezávislého štátu.


Dohoda medzi EÚ a Grenadou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Grenadou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07190/2015 – C8-0144/2015 – 2015/0057(NLE))
P8_TA(2015)0429A8-0326/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07190/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Grenadou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07113/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0144/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0326/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Grenady.


Dohoda medzi EÚ a Východným Timorom o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Východotimorskou demokratickou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07194/2015 – C8-0147/2015 – 2015/0058(NLE))
P8_TA(2015)0430A8-0327/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07194/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Východotimorskou demokratickou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07125/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0147/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0327/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Východotimorskej demokratickej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Svätou Luciou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Svätou Luciou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07187/2015 – C8-0145/2015 – 2015/0060(NLE))
P8_TA(2015)0431A8-0321/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07187/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Svätou Luciou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07107/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0145/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0321/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Svätej Lucie.


Dohoda medzi EÚ a Svätým Vincentom a Grenadínami o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 247kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Svätým Vincentom a Grenadínami o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07191/2015 – C8-0148/2015 – 2015/0061(NLE))
P8_TA(2015)0432A8-0325/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07191/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Svätým Vincentom a Grenadínami o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07115/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0148/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0325/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Svätého Vincenta a Grenadín.


Dohoda medzi EÚ a Spojenými arabskými emirátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými arabskými emirátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07185/2015 – C8-0124/2015 – 2015/0062(NLE))
P8_TA(2015)0433A8-0324/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07185/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Spojenými arabskými emirátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (07103/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0124/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0324/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených arabských emirátov.


Memorandum o porozumení medzi Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu a Eurojustom *
PDF 249kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Memoranda o porozumení medzi Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu a Eurojustom zo strany Eurojustu (11595/2015 – C8-0303/2015 – 2015/0811(CNS))
P8_TA(2015)0434A8-0353/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (11595/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0303/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26 ods. 2,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 16. apríla 2015(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0353/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.
(2) Rozsudky Súdneho dvora zo 16. apríla 2015 v spojených veciach C-317/13 a C-679/13, Parlament proti Rade, ECLI: EU:C:2015:223, a vo veci C-540/13, Parlament proti Rade, ECLI: EU:C:2015:224.


Metódy a postupy sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a opatrenia na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť *
PDF 353kWORD 75k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 609/2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (COM(2015)0447 – C8-0277/2015 – 2015/0204(NLE))
P8_TA(2015)0435A8-0357/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0447),

–  so zreteľom na článok 322 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0277/2015),

—  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0357/2015),

A.  keďže rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom(1) podľa očakávaní nadobudne účinnosť začiatkom roka 2016;

B.  keďže s týmto rozhodnutím súvisí rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014(2), ktoré nadobudne účinnosť v rovnaký deň;

C.  keďže v súčasnosti platné zodpovedajúce právne predpisy spojené s rozhodnutím Rady 2007/436/ES, Euratom(3) sa museli koncom roka 2014 v prípade niektorých členských štátov revidovať z dôvodu mimoriadne vysokých súm úprav založených na DPH a HND;

D.  keďže nariadenie (EÚ, Euratom) č. 609/2014 je potrebné vzhľadom na skúsenosti s úpravami z roku 2014 takisto revidovať;

E.  keďže poskytovanie a úpravy príspevkov členských štátov do rozpočtu Únie by nemali byť predmetom politického vyjednávania, ale mali by byť len technickým postupom na zabezpečenie potrieb hotovosti;

F.  keďže vo všeobecnosti členské štáty doteraz bez výrazného oneskorenia platili celé sumy príspevkov založených na HND a DPH do rozpočtu Únie, a to aj v čase krízy a vážnych fiškálnych obmedzení;

G.  keďže v záujme transparentnosti by sa mala správa o výpočtoch a podkladových údajoch pre úpravy bilancie DPH a HND, ako aj informácie o dátumoch a výške splátok členských štátov do rozpočtu Únie, každoročne predkladať Európskemu parlamentu;

H.  keďže návrh Komisie obsahuje aj zmeny, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa úrokov, a ďalšie technickejšie otázky a vysvetlenia;

I.  keďže nariadenie (EÚ, Euratom) č. 609/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť;

1.  zdôrazňuje potrebu efektívnych pravidiel včasného poskytovania príspevkov členských štátov do rozpočtu Únie, aby Komisia mohla účinne spravovať svoju pokladňu;

2.  podporuje možnosť udelenú Komisii žiadať členské štáty o zaplatenie tretej dvanástiny zdrojov založených na DPH a HND v prvej polovici roka, aby Komisia mohla znížiť väčšiu časť neuhradených platieb za predchádzajúci rok v Európskom poľnohospodárskom záručnom fonde a v európskych štrukturálnych a investičných fondoch a znížiť úroky z omeškania;

3.  zdôrazňuje najmä potrebu včasného uhrádzania platieb príjemcom z rozpočtu Únie; v tejto súvislosti víta navrhnutú zmenu článku 12 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014, ktorej cieľom je nielen zvýšiť stimuly na platby včas tým, že akékoľvek oneskorené platby budú drahšie, ale aj zabezpečením proporcionality, a to ohraničením maximálneho zvýšenia úrokovej miery na úrovni 20 percentuálnych bodov;

4.  zdôrazňuje, že cieľom navrhnutých zmien metód vzťahujúcich sa na úpravy príspevkov je predchádzať tomu, aby dochádzalo k podobným incidentom ako v roku 2014;

5.  zdôrazňuje, že uvedené úpravy príspevkov by sa mali riešiť čo najautomatickejšie s cieľom predísť politickému zasahovaniu do odsúhlasených spôsobov financovania rozpočtu Únie a obmedziť možnosť členských štátov rozhodovať o termínoch dodatočných príspevkov vyplývajúcich z úprav HND do rozpočtu Únie na minimum;

6.  súhlasí preto s návrhom Komisie posunúť načasovanie oznámenia a najmä dátum splatnosti upravenej sumy na začiatok roka namiesto 1. decembra, čo uľahčí štátnym pokladniciam riadiť financovanie možných úprav;

7.  podporuje tiež návrh Komisie, aby v záujme predchádzania stratám v rozpočte Únie každý členský štát zabezpečil, aby sumy, ktoré poukázal na účet vlastných zdrojov, neboli znížené žiadnym negatívnym úrokom ani inými poplatkami počas obdobia, počas ktorého musia byť na tomto účte;

8.  poukazuje na značnú rôznorodosť, pokiaľ ide o spôsob, akým členské štáty spravujú svoje vnútroštátne zúčtovanie príspevkov do rozpočtu Únie, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala odporúčania v tejto súvislosti s cieľom umožniť ľahšie porovnávanie medzi členskými štátmi;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že systém vlastných zdrojov je stále príliš zložitý a musí sa od základov zreformovať so zreteľom na budúci viacročný finančný rámec; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje v predkladaní návrhov na prekonanie nedostatkov súčasného systému;

10.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

11.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

12.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

13.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 4
Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 609/2014
Článok 10b – odsek 5 – pododsek 3
Komisia informuje členské štáty o sumách vyplývajúcich z tohto výpočtu pred 1. februárom roka nasledujúceho po roku poskytnutia údajov k úpravám. Každý členský štát vloží čistú sumu na účet uvedený v článku 9 v prvý pracovný deň mesiaca jún toho istého roka.
Komisia informuje členské štáty a Európsky parlament o sumách vyplývajúcich z tohto výpočtu pred 1. februárom roka nasledujúceho po roku poskytnutia údajov k úpravám. Každý členský štát vloží čistú sumu na účet uvedený v článku 9 v prvý pracovný deň mesiaca jún toho istého roka.

(1) Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105).
(2) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39).
(3) Rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17).


Žiadosť o zbavenie imunity Georgiosa Kyrtsosa
PDF 254kWORD 68k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Georgiosa Kyrtsosa (2015/2238(IMM))
P8_TA(2015)0436A8-0358/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Georgiosa Kyrtsosa, ktorú 21. júla 2015 podala prokuratúra pri gréckom Najvyššom súde v súvislosti so sťažnosťou inšpektorátu práce východnej Atiky týkajúcej sa nevyplácania miezd(1) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Georgios Kyrtsos sa vzdal svojho práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(2),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0358/2015),

A.  keďže prokuratúra pri Najvyššom súde Grécka požiadala o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Georgiosa Kyrtsosa v súvislosti s možnou žalobou vo veci údajného trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Ústavy Helénskej republiky sa stanovuje, že poslanci parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení ani inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže Georgios Kyrtsos je obvinený z nevyplatenia časti mzdy jednému zo svojich bývalých zamestnancov;

E.  keďže toto obvinenie sa týka časti mzdy za rok 2013 pre bývalého zamestnanca dvoch novinových vydavateľstiev, ktorých bol Georgios Kyrtsos v tom čase manažérom, a je namierené proti Georgiosovi Kyrtsosovi ako bývalému manažérovi týchto podnikov;

F.  keďže údajný trestný čin zjavne nemá nič spoločného s pôsobením Georgiosa Kyrtsosa vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu, ale súvisí skôr s jeho predchádzajúcim postavením manažéra dvoch novinových vydavateľstiev;

G.  keďže trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie dotknutého poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže neexistuje dôvod na podozrenie, že hlavným zámerom trestného konania by bolo poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis) vzhľadom na to, že trestné stíhanie sa začalo niekoľko rokov pred nástupom poslanca do funkcie;

1.  rozhodol zbaviť Georgiosa Kyrtsosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom.

(1) Referenčné číslo dokumentu ABM:IB2014/8927.
(2) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie imunity Steliosa Koulogloua
PDF 256kWORD 68k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Steliosa Koulogloa (2015/2239(IMM))
P8_TA(2015)0437A8-0356/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Steliosa Koulogloua, ktorú 7. augusta 2015 podala prokuratúra pri gréckom Najvyššom súde v súvislosti s obvineniami z urážky na cti a ohovárania(1) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Stelios Kouloglou sa vzdal svojho práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(2),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0356/2015),

A.  keďže prokuratúra pri gréckom Najvyššom súde požiadala o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Steliosa Koulogloua v súvislosti s možnou žalobou vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Ústavy Helénskej republiky sa stanovuje, že poslanci parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení ani inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže Stelios Kouloglou je obvinený z urážky na cti a ohovárania väzenského personálu v Patrase;

E.  keďže toto obvinenie sa týka vyjadrení, ktoré Stelios Kouloglou údajne poskytol tlači v roku 2010 v súvislosti s bezúhonnosťou niektorých členov väzenského personálu v Patrase v čase, keď pôsobil ako novinár a venoval sa prevažne produkcii televízneho spravodajstva;

F.  keďže údajný trestný čin zjavne nemá nič spoločné s pôsobením Steliosa Koulogloua vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu, ale súvisí skôr s jeho predchádzajúcou pozíciou televízneho reportéra;

G.  keďže trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie dotknutého poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže neexistuje dôvod na podozrenie, že hlavným zámerom trestného konania by bolo poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis) vzhľadom na to, že trestné stíhanie sa začalo niekoľko rokov pred nástupom poslanca do funkcie;

I.  keďže grécke orgány požiadali Európsky parlament o odpoveď najneskôr do 7. októbra 2015, pretože inak by bolo trestné stíhanie premlčané, ale keďže procesné požiadavky Európskeho parlamentu neumožňujú prijatie rozhodnutia v takom krátkom časovom rámci;

J.  keďže Výbor pre právne veci sa však na základe uváženého stanoviska domnieva, že v zmysle rozsudku č. 1126/1994 gréckeho Najvyššieho súdu sa premlčanie v každom prípade pozastavuje až na tri roky, kým je Stelios Kouloglou poslancom Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol zbaviť Steliosa Koulogloua imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom.

(1) Referenčné číslo dokumentu ABM:IΓ/2011/11882.
(2) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť Fínska – EGF/2015/005 FI/Computer Programming
PDF 357kWORD 85k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť Fínska – EGF/2015/005 - FI/Computer Programming) (COM(2015)0553 – C8-0332/2015 – 2015/2298(BUD))
P8_TA(2015)0438A8-0362/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0553 – C8-0332/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0362/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Fínsko predložilo žiadosť EGF/2015/005 FI/Computer Programming o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1 603 pracovníkov v 69 podnikoch pôsobiacich v odvetví divízie 62 klasifikácie NACE Rev. 2 (Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby)(4) v niekoľkých regiónoch úrovne NUTS 2, ktoré pokrývajú celé územie Fínska, a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 1 200 z prepustených pracovníkov;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené a že Fínsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 2 623 200 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov (4 372 000 EUR) na 1603 prepustených pracovníkov;

2.  berie na vedomie, že fínske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 12. júna 2015 a že Komisia dokončila jeho posúdenie 6. novembra 2015 a Európsky parlament o ňom informovala v ten istý deň; víta krátke obdobie posúdenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  poznamenáva, že v posledných rokoch sa podiel zamestnanosti v odvetví IKT medzi Úniou a inými hospodárstvami vyvíjal v neprospech Únie, a zdôrazňuje že zatiaľ čo technologický priemysel v roku 2008 zamestnával vo Fínsku 326 000 ľudí, v roku 2014 spoločnosti v tomto sektore zamestnávali už len 276 000 ľudí, čo zodpovedá priemernému ročnému poklesu o približne 3 % (10 000 pracovníkov); upozorňuje, že udalosti, ktoré viedli k spomínanému prepúšťaniu, súvisia s vývojom v spoločnosti Nokia v posledných rokoch, ktorý výrazne ovplyvnil odvetvie IKT vo Fínsku; keďže vývoj a navrhovanie operačných systémov pre mobilné telefóny Nokia zamestnávali vo Fínsku tisíce ľudí a teraz boli tieto činnosti presunuté do krajín mimo Európy; upozorňuje na skutočnosť, že toto prepúšťanie ešte viac zhorší nezamestnanosť v odvetví IKT v regiónoch, ktoré bojujú s vysokou mierou nezamestnanosti;

4.  konštatuje, že prepúšťanie v odvetví IKT osobitne postihuje región Oulu v Severnej Ostrobothnii, kde bolo odvetvie IKT roky pilierom hospodárstva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na jar v roku 2015 si v odvetví IKT v Severnej Ostrobothnii hľadalo prácu približne 1500 nezamestnaných osôb a že v mnohých prípadoch sa nezamestnanosť stala dlhodobou, keďže tretina nezamestnaných s vyšším vzdelaním je už bez práce dlhšie ako rok;

5.  berie na vedomie, že dodnes bola divízia 62 klasifikácie NACE Rev. 2 (Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby) predmetom jednej ďalšej žiadosti o mobilizáciu EGF, ktorá bola odôvodnená svetovou finančnou a hospodárskou krízou(5); konštatuje, že zatiaľ čo objem tejto domény celosvetovo rastie, v Európe klesá, keďže podniky a služby sa presúvajú do Číny, Indie, Taiwanu a iných mimoeurópskych destinácií;

6.  víta skutočnosť, že fínske orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 1. augusta 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, a preto budú tieto služby, ktoré už začali byť poskytované, oprávnené na podporu z EGF;

7.  poznamenáva, že Fínsko plánuje sedem typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) odborné poradenstvo a iné prípravné opatrenia, ii) služby zamestnanosti a podnikania, iii) odborná príprava, iv) dotácie na mzdy, v) granty na rozbehnutie podnikateľskej činnosti, vi) podpora podnikania a služby pre nových podnikateľov a vii) príspevky na náklady na cestu, nocľah a sťahovanie;

8.  víta opatrenia podporujúce podnikanie vo forme grantov pre začínajúce spoločnosti a akcií vedúcich k podnikaniu a službám pre nových začínajúcich podnikateľov; domnieva sa, že tieto opatrenia budú užitočnejšie, ak sa účastníkom poskytnú kombinovane;

9.  víta najmä navrhované opatrenia, ktoré majú vytvárať nové podniky a ktoré podporia podnikanie a služby pre nových podnikateľov;

10.  upozorňuje, že mzdová dotácia by sa mala poskytnúť prepusteným pracovníkom len v prípade, že pracovné miesta ponúknuté účastníkom spĺňajú zodpovedajúce nároky na kvalitu, pokiaľ ide o úroveň zručnosti a dĺžku zmluvy; žiada, aby sa pri rozhodovaní o udelení mzdovej dotácie a určovaní percentuálnej miery mzdových nákladov, ktoré má pokryť, kládol dôraz na zosúladenie odbornosti uchádzača o zamestnanie s dotovaným miestom;

11.  víta skutočnosť, že fínske orgány navrhli veľký rozsah opatrení pre prepustených pracovníkov;

12.  berie na vedomie, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so sociálnymi partnermi a regionálnymi orgánmi;

13.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

14.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

15.  pripomína, že cieľom financovaných opatrení by malo byť zlepšenie príležitostí pre uchádzačov o prácu, aby sa neskôr mohli zamestnať na trhu práce;

16.  konštatuje, že orgány odhadujú, že 18,31 % nákladov sa použije na príspevky a podporu, čo je naďalej oveľa menej ako povolené maximum vo výške 35 % celkových nákladov;

17.  žiada Komisiu, aby v budúcich návrhoch podrobne uvádzala sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie a či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcemu hospodárskemu vývoju a potrebám pracovného trhu v regiónoch dotknutých prepúšťaním;

18.  očakáva, že Komisia na využívanie udelených finančných prostriedkov dohliadne a vyhodnotí ich a že získané informácie využije v budúcich žiadostiach na ďalšie smerovanie využívania EGF s cieľom zladiť ich s konceptom zostavovania rozpočtu podľa výkonnosti;

19.  zdôrazňuje, že orgány Fínska potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

20.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

21.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

(žiadosť Fínska – EGF/2015/005 FI/Computer Programming)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/2457.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5) EGF/2011/016 IT/Agile (COM(2013)0120).


Ochranná známka EÚ ***II
PDF 249kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (10373/1/2015 – C8-0351/2015 – 2013/0088(COD))
P8_TA(2015)0439A8-0354/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10373/1/2015 – C8-0351/2015),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0161),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre právne veci (A8-0354/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, 25.2.2014, P7_TA(2014)0118.


Právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochranných známok ***II
PDF 250kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (prepracované znenie) (10374/1/2015 – C8-0352/2015 – 2013/0089(COD))
P8_TA(2015)0440A8-0355/2015
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10374/1/2015 – C8-0352/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013,(1)

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0162),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre právne veci (A8-0355/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď po tom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 372, 12.11.2013, s. 42.
(2) Prijaté texty, 25.2.2014, P7_TA(2014)0119.


Systém kontroly a vynucovania uplatniteľný pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku ***I
PDF 329kWORD 63k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1236/2010, ktorým sa ustanovuje systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku (COM(2015)0121 – C8-0076/2015 – 2015/0063(COD))
P8_TA(2015)0441A8-0294/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0121),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0076/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. mája 2015(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo(A8-0294/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1236/2010, ktorým sa ustanovuje systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku

P8_TC1-COD(2015)0063


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/96.)

(1) Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 81.


Pozastavenie výnimočných obchodných opatrení, pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu ***I
PDF 438kWORD 68k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1215/2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii a ktorým sa pozastavuje jeho uplatňovanie, pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu (COM(2014)0386 – C8-0039/2014 – 2014/0197(COD))
P8_TA(2015)0442A8-0060/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0386),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0039/2014),

—  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0060/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  berie na vedomie vyhlásenia Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1215/2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii a ktorým sa pozastavuje jeho uplatňovanie, pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu

P8_TC1-COD(2014)0197


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/2423.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE RADY

Rada výnimočne súhlasí s tým, aby sa na Komisiu delegovala právomoc prijať delegovaný akt o pozastavení pomoci z dôvodov uvedených v článku 1 bode 1 tohto nariadenia, aby sa zaistilo včasné prijatie opatrení vo vzťahu k západnému Balkánu. Takouto dohodou nie sú dotknuté budúce legislatívne návrhy v oblasti obchodu ani v oblasti vonkajších vzťahov ako celku.

VYHLÁSENIE KOMISIE

V kontexte tohto nariadenia sa Komisia odvoláva na svoj záväzok podľa odseku 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou predložiť Európskemu parlamentu kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertami v rámci svojej práce pri príprave delegovaných aktov.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 30. apríla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0177).


Strategická spolupráca medzi Spojenými arabskými emirátmi a Europolom v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu *
PDF 251kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody medzi Spojenými arabskými emirátmi a Európskym policajným úradom (Europol) o strategickej spolupráci v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu zo strany Europolu (10510/2015 – C8-0275/2015 – 2015/0809(CNS))
P8_TA(2015)0443A8-0351/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10510/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0275/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0351/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia o Europole (2013/0091(COD)) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.


Na ceste k európskej energetickej únii
PDF 435kWORD 302k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (2015/2113(INI))
P8_TA(2015)0444A8-0341/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191, 192 a 194,

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia energetickej bezpečnosti a sprievodné pracovné dokumenty (COM(2014)0330),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy: Pripravenosť na možné prerušenie dodávok z východu počas jesene a zimy 2014/2015 (COM(2014)0654),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Vykonávanie oznámenia o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci a záverov Rady pre energetiku z novembra 2011 (COM(2013)0638),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (COM(2008)0781),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a na sprievodné pracovné dokumenty a na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou (COM(2014)0634),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (COM(2010)0677),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2014 s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe (COM(2014)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012 (COM(2012)0652),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009, a na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2013 s názvom Dlhodobá vízia infraštruktúry v Európe a mimo nej (COM(2013)0711), ktoré obsahuje prvý zoznam projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry pre celú Úniu;

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja Spájame Európu (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES,

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(6),

–  so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ v rokoch 2014 – 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020(8),

–  so zreteľom na Zmluvu o energetickej charte, a najmä na jej články 7 a 20,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0341/2015),

A.  keďže podľa článku 194 ZFEÚ európska energetická politika zabezpečuje fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie, presadzuje energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporuje prepojenie energetických sietí; keďže vymedzenie energetického mixu členských štátov zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov, a preto zostáva energetický mix vysoko diverzifikovaný;

B.  keďže vytváranie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy by malo byť založené na prechode k udržateľnému a pokrokovému energetickému systému, ktorého hlavnými piliermi by mali byť energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov, čo najlepšie využívanie európskych zdrojov energie a inteligentná infraštruktúra; keďže na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest a na zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ v týchto oblastiach je potrebný dlhodobý stabilný regulačný rámec;

C.  keďže stratégia v oblasti energetickej bezpečnosti musí zahŕňať nákladovo efektívne kroky na zmiernenie dopytu po energii a rovnako účinné kroky na prekonanie významných a bezprostredne hroziacich prerušení, ako aj mechanizmy solidarity a koordinácie na ochranu a posilnenie výroby energie, inteligentnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry a prepojovacích vedení; keďže táto infraštruktúra musí byť schopná zvládať premenlivý objem energie z obnoviteľných zdrojov a musí byť zabudovaná do plne integrovaného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou ako základná súčasť energetickej únie s diverzifikovanými externými dodávkami a trasami;

D.  keďže Európsky parlament už dvakrát vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, spočívajúce v znížení emisií CO2 aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiele energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetickej účinnosti, a ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov; keďže záväzné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a záväzné ciele EÚ v týchto oblastiach vytvárajú rast a pracovné miesta a mohli by zabezpečiť technologické vedúce postavenie EÚ v týchto oblastiach;

E.  keďže opatrenia na rozvoj energetickej únie a dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky musia plne zohľadniť vplyv na ceny energií a zameriavať sa na synergie a výraznejšiu integráciu trhu, ktorá pomôže znížiť celkové náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ s cieľom získať potrebnú podporu občanov a priemyslu; keďže v tejto súvislosti všetky potrebné posúdenia vplyvov musia plne zohľadňovať súčasné a budúce kryté a utopené náklady vyplývajúce z nezmenenej energetickej politiky;

F.  keďže energetická únia by mala byť novým energetickým modelom pre Európu, založeným na pevných prierezových legislatívnych základoch a silných cieľoch; keďže riadenie energetickej únie musí byť transparentné, musí zaručovať pevný rámec a musí do rozhodovania zapojiť Európsky parlament a súčasne presadzovať úlohu miestnych orgánov a občanov;

G.  keďže je zásadne dôležité, aby EÚ a členské štáty uznali dôležitosť spotrebiteľských iniciatív ako družstvá a komunitné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a zdôrazňuje, že treba uvoľniť hospodárske, regulačné a administratívne prekážky a umožniť občanom aktívnu účasť na energetickom systéme;

H.  keďže zmena klímy, nekonkurencieschopné ceny energie a mimoriadne vysoká závislosť od nespoľahlivých dodávateľov z tretích krajín sú faktory, ktoré ohrozujú udržateľnosť európskej energetiky;

I.  keďže cieľom odolnej energetickej únie, ktorej jadrom je ambiciózna politika v oblasti zmeny klímy, je zabezpečiť prechod na nový energetický model, ktorý poskytuje domácnostiam a podnikom možnosť vyrábať a spotrebúvať bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a dostupnú energiu;

J.  keďže problematiku energetickej chudoby je nutné riešiť v rámci energetickej únie tým, že sa posilní postavenie zraniteľných spotrebiteľov, zlepší energetická efektívnosť v prípade tých najzraniteľnejších a vytvoria sa nápravné opatrenia, vďaka ktorým sa energia stane cenovo dostupnou aj pre ľudí v núdzi;

K.  keďže energetickú chudobu možno vymedziť ako neschopnosť domácnosti udržiavať dostatočnú úroveň dodávok energie na zabezpečenie základnej úrovne komfortu a zdravia, a to z dôvodu kombinácie nízkeho príjmu, vysokých cien energie a nízkej kvality bytového fondu;

L.  keďže víziou energetickej únie musí byť únia, v ktorej si členské štáty uvedomujú, že sú navzájom závislé pri poskytovaní bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie pre svojich občanov, a ktorá je založená na skutočnej solidarite a dôvere a v ktorej Európska únia vystupuje jednotne na svetovej scéne; keďže každý členský štát má preto povinnosť prioritne riešiť energetickú efektívnosť a znižovanie dopytu po energii, a to s cieľom ochrániť celkovú energetickú bezpečnosť EÚ a jej členských štátov;

M.  keďže politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy sa musia navzájom dopĺňať a ich ciele posilňovať; keďže energetická únia by preto mala dopĺňať európske ciele týkajúce sa reindustrializácie a rastu, podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo, založené najmä na energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie, čo zvýši celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, pričom sa účinne zabráni úniku uhlíka;

N.  keďže EÚ dováža viac ako polovicu energie, ktorú spotrebuje, jej závislosť od dovozu je osobitne vysoká v prípade surovej ropy (viac ako 90 %), zemného plynu (66 %) a čierneho uhlia (72 %) a celkový dovoz v roku 2013 dosiahol výšku vyše 400 miliárd EUR; keďže fond budov v EÚ zodpovedá za približne 40 % celkovej energetickej spotreby EÚ a za spotrebu približne 60 % plynu dovážaného do EÚ, v dôsledku čoho je zmiernenie dopytu po energii v EÚ významným faktorom na ceste k dosiahnutiu energetickej nezávislosti;

O.  keďže svetová cena ropy sa výrazne znížila, čo dáva EÚ príležitosť významne vykročiť smerom k transformácii našej energetiky investovaním do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, využívaním potenciálu budov v oblasti energetickej efektívnosti a rozvojom inteligentnej infraštruktúry; keďže peniaze využité na dovoz fosílnych palív príliš neprispievajú k investíciám, pracovným miestam alebo rastu v EÚ, a presmerovanie týchto peňazí do vnútorných investícií by stimulovalo rast a vytvorilo kvalitné a kvalifikované miestne pracovné miesta;

P.  keďže mnohé krajiny sú v značnej miere závislé od jedného dodávateľa, v dôsledku čoho by mohli byť ohrozené z hľadiska možného prerušenia dodávok;

Q.  keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu energie z Ruska, ktoré je preukázateľne nespoľahlivým partnerom a využíva svoje dodávky energií ako politickú zbraň;

R.  keďže sa stalo významnou časťou ruskej zahraničnej politiky vytvárať a realizovať stratégiu v oblasti strategických zdrojov, najmä ropy a zemného plynu, s cieľom dostať iné krajiny pod politický tlak; konštatuje, že tomu tak bolo v prípade niekoľkých krajín v jeho susedstve a niekoľkých členských štátov Európskej únie;

S.  keďže používanie ropy a zemného plynu na zahraničnopolitické účely a na destabilizáciu iných krajín ohrozuje hospodársky rast a, čo je ešte nebezpečnejšie, demokratickú stabilitu v Európe, ako aj nezávislosť zvrchovaných štátov;

T.  keďže európska energetická bezpečnosť sa musí rozvíjať tak, aby sa tým bránila európska bezpečnosť a zvrchovanosť európskych krajín, a to členských štátov EÚ aj krajín Východného partnerstva;

U.  keďže politika zameraná na energetickú bezpečnosť musí riešiť potrebu stabilných dodávok z rôznych zdrojov energie, ktoré európskemu hospodárstvu poskytnú energiu potrebnú pre dopravu, priemysel a bývanie spôsobom, ktorý podporuje konkurencieschopnosť a politiku v oblasti klímy, pričom súčasne musí minimalizovať závislosť od tých, ktorí chcú zámerne využívať energetické zdroje na vlastné politické účely s cieľom ovplyvňovať politický vývoj v iných krajinách;

V.  keďže žiadny členský štát by nemal mať zmluvné podmienky nekompatibilné s právom EÚ, ktoré využívajú jeho slabé postavenie na trhu s energiou, len na základe geografických a historických faktorov;

W.  keďže v rokoch 2006 a 2009 spory medzi Ruskom a Ukrajinou ako krajinou zabezpečujúcou tranzit plynu spôsobili veľký nedostatok v mnohých krajinách EÚ; keďže prerušenia ukazujú, že doteraz prijaté opatrenia na odstránenie závislosti Európy od ruského plynu neboli dostatočné;

X.  keďže ex post hodnotenie a overovanie všetkých energeticky významných dohôd, pokiaľ ide o dodržiavanie právnych predpisov EÚ, je už možné aj prostredníctvom hospodárskej súťaže a regulácie v oblasti energetiky; keďže nedostatočné ex ante kontroly súladu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ viedli k vážnej deformácii trhu; keďže Komisia uznala tieto nedostatky a zaviazal sa posilniť ustanovenia o hodnotení ex ante komerčných zmlúv o dodávkach plynu;

Y.  keďže do roku 2020 bude potrebné investovať v odvetví energetiky EÚ viac ako 1 bilión EUR a keďže na každé euro neinvestované do energetickej infraštruktúry do roku 2020 bude po roku 2020 potrebné vynaložiť 4,3 EUR na dosiahnutie rovnakých cieľov, čo by zbytočne zaťažilo budúce generácie;

Z.  keďže EÚ musí umožniť financovanie týchto investícií prostredníctvom využitia všetkých existujúcich zdrojov, verejných (štrukturálne fondy, Európska investičná banka – EIB) aj súkromných, podpory usmerňovania úspor domácností a kapacít dlhodobých investorov (dôchodkové fondy, poisťovne) a vytvorenia novej finančnej kapacity EÚ;

AA.  keďže ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ, bez ohľadu na daňové alebo odvodové úľavy pre energeticky náročné odvetvia, sú viac ako dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku, o 20 % vyššie ako v Číne, ale o 20 % nižšie než v Japonsku;

AB.  keďže európsky priemysel má ešte stále výraznú konkurenčnú nevýhodu v oblasti cien plynu, a to najmä z toho dôvodu, že do dlhodobých zmlúv s Ruskom je zaradený index ceny ropy;

AC.  keďže cenový rozdiel v porovnaní s inými ekonomikami môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach;

AD.  keďže konkurencieschopné ceny energie sú kľúčové na dosiahnutie reindustrializačných cieľov EÚ na úrovni 20 % do roku 2020;

AE.  keďže spoločnosti z EÚ pôsobiace v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, z ktorých mnohé sú MSP, zamestnávajú v Európe 1,2 milióna ľudí a ich podiel na patentoch v oblasti obnoviteľných technológií celosvetovo predstavuje 40 %, vďaka čomu patrí EÚ svetové prvenstvo; keďže toto vedúce postavenie treba udržať aj do budúcnosti prostredníctvom jasnej stratégie EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov;

AF.  keďže napriek dominantnému postaveniu EÚ v oblasti investícií do obnoviteľných zdrojov energie sa v správe o vyhliadkach svetovej energetiky z roku 2014 (World Energy Outlook 2014) predpovedá, že do roku 2040 vzrastie celosvetový dopyt po energii o 37 % a celosvetový dopyt po uhlí o 15 %; keďže v EÚ má byť podľa projekcií zvýšenie výrazne nižšie, a to vďaka veľmi úspešným zlepšeniam v oblasti energetickej efektívnosti;

AG.  keďže strata, pokiaľ ide o úroveň blahobytu v dôsledku neefektívnosti trhu s plynom, predstavuje v EÚ viac než 11 miliárd EUR ročne, okrem iného z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry a nízkej úrovne likvidity a transparentnosti trhu;

AH.  keďže hospodársky a fyzicky väčšmi integrovaný jednotný trh s energiou by mohol znamenať výrazné zvýšenie efektívnosti;

AI.  keďže maloobchodný trh EÚ s energiou nefunguje správne, pretože v mnohých členských štátoch majú spotrebitelia príliš obmedzenú voľbu medzi dodávateľmi; keďže problematika koncentrácie na trhu by sa mala riešiť prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže EÚ, aby sa spotrebiteľom umožnilo zmeniť dodávateľa, a tým zlepšiť hospodársku súťaž a znížiť ceny; keďže by bolo vhodné venovať pozornosť riziku pre horšie informovaných občanov, u ktorých je nižšia pravdepodobnosť porovnávania a zmeny poskytovateľov a ktorí sú ponechaní napospas nekonkurencieschopným zastaraným tarifám;

AJ.  zdôrazňuje, že plnohodnotné vykonávanie integrovaného európskeho energetického trhu s plynom a elektrickou energiou má zásadný význam pre energetickú bezpečnosť a pre kroky smerom k vytvoreniu energetickej únie; keďže Komisia zodpovedá za zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty vykonávali a dodržiavali všetky časti tzv. tretieho energetického balíka, ktorého cieľom je integrovaný trh s elektrickou energiou a plynom;

AK.  keďže splnením cieľa prepojenosti na úrovni 10 % a zabezpečením lepšej cezhraničnej prepravnej kapacity pre elektrickú energiu a plyn, ako aj ďalším posilnením existujúcich rozvodov sa zvýši energetická bezpečnosť, umožní sa lepšia integrácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vytvorí sa rovnováha dodávok a dopytu medzi členskými štátmi, pričom sa zároveň podporí konvergencia cien v prospech spotrebiteľov;

AL.  keďže od prehĺbenia regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi sa tiež očakáva zbližovanie a optimalizácia nákladov;

AM.  keďže Energetické spoločenstvo je nástroj na rozšírenie vnútorného trhu s energiou na krajiny susediace s EÚ, čím prispieva k vytvoreniu celoeurópskeho energetického priestoru založeného na spoločných zásadách a právnom štáte;

AN.  keďže energetická únia je odrazom viacerých výziev Európskeho parlamentu na vytvorenie skutočne celoeurópskeho Energetického spoločenstva založeného na silnom spoločnom trhu s energiou, koordinácii nákupu energie za hranicami EÚ a spoločnom európskom financovaní výskumu a inovácií v oblasti nových udržateľných energetických technológií;

AO.  keďže je potrebná väčšia súdržnosť vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ, ktorého potenciál sa ešte nevyužíva v plnej miere, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť Únie;

AP.  keďže 33 infraštruktúrnych projektov identifikovaných v európskej stratégii energetickej bezpečnosti by mal dopĺňať silnejší dôraz na modernizáciu elektrickej distribučnej siete a na posun od uhlia a plynu smerom k biomase, a to v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok;

AQ.  keďže sa uznáva, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) môže zásadným spôsobom prispieť k boju proti zmene klímy a konkrétne môže pomôcť znížiť náklady na prechod na energetický trh bez uhlíka a nízkouhlíkové hospodárstvo;

AR.  keďže kľúčovými hnacími silami energetickej únie sú diverzifikácia dodávok, dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie úspor, ďalší rozvoj bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových európskych zdrojov energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj výskum a vývoj;

AS.  keďže by sa malo presadzovať a podporovať využívanie domácich konvenčných zdrojov ropy a plynu v úplnom súlade s acquis EÚ, a to v tradičných produkčných oblastiach (napr. Severné more) aj v novoobjavených oblastiach (napr. východné Stredozemie, Čierne more);

AT.  keďže domáce energetické zdroje musia byť vždy udržateľné a bezpečné;

AU.  keďže ambíciou EÚ je zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 % a na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná energia v konkurencieschopných cenách, ako aj zvýšenie produktivity energie;

Rozmery energetickej únie

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy; všíma si 5 pilierov energetickej únie, ktoré navrhla Komisia; trvá na tom, aby politiky vykonávané v rámci týchto pilierov vždy prispievali k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a zabezpečovaniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

2.  opakuje, že energia je verejné sociálne aktívum, a že EÚ by sa preto mala podrobne venovať otázke energetickej chudoby a presadzovať konkrétne opatrenia na riešenie tohto problému; trvá preto na tom, že energetická únia by mala zabezpečiť rovnaký prístup k energii pre všetkých, prispievať k dostupným cenám energií v prospech spotrebiteľov, podporovať prepojenia a energetickú infraštruktúru, ktoré zohrávajú strategickú úlohu v prospech ľudí, a posilňovať reguláciu;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky legislatívne návrhy, ktoré sú súčasťou energetickej únie, sa budú predkladať v rámci riadneho legislatívneho postupu, a teda za plnej účasti Európskeho parlamentu a pri zabezpečení účinného demokratického dohľadu; očakáva, že rámec riadenia energetickej únie po roku 2020 bude ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a zabezpečí splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030, najmä prostredníctvom plného uplatňovania, presadzovania a aktualizácie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa klímy a energetiky; žiada Komisiu, aby bez toho, aby boli dotknuté ostatné povinnosti týkajúce sa podávania správ, na ročnej báze prezentovala správu o plnení cieľov energetickej únie vrátane podrobností o uplatňovaní energetickej legislatívy a pokroku v plnení cieľov na roky 2020 a 2030 a aby rozvíjala a aktualizovala súbor kľúčových ukazovateľov, ktoré majú byť súčasťou správy, a umožnila posúdenie pokroku pri plnení cieľov energetickej únie; takéto ukazovatele môžu zahŕňať okrem iného aj kapacitu prepojenia, integráciu trhu, znižovanie dovozu energie, stupne diverzifikácie, ceny energie a náklady na energiu, rozvoj výroby energie s komunitným a miestnym vlastníctvom a úrovne energetickej chudoby a zraniteľnosti; berie na vedomie závery zo zasadnutia Rady pre energetiku z 26. novembra 2015 týkajúce sa riadenia systému energetickej únie a žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorý zohľadní závery Rady aj názory Parlamentu vyjadrené v tejto správe; súhlasí so závermi Rady, pokiaľ ide o to, že by sa národné plány pre oblasť energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030 nemali zameriavať iba na plnenie cieľov stanovených pre rok 2030, ale mali by brať do úvahy aj dlhodobé hľadisko, konkrétne cieľ, ktorý prijala EÚ, znížiť do roku 2050 emisie o 80-95 % v porovnaní s rokom 1990;

4.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s dlhodobým cieľom znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % vypracovali dlhodobé stratégie pre oblasť energetiky, čo by malo byť sprevádzané podobným úsilím zo strany najväčších svetových znečisťovateľov;

5.  uznáva neporušiteľnosť rozhodnutí prijatých vo vnútroštátnych referendách o energetických otázkach;

6.  zdôrazňuje, že energetická únia by mala zaujať komplexný prístup zameraný na aspekty, ako je dosiahnutie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, bezpečnosť dodávok energie, najlepšie možné využívanie energetických zdrojov EÚ, zmiernenie dopytu po energii, zníženie emisií skleníkových plynov založené najmä na obnoviteľných zdrojoch energie a jednotný trh s uhlíkom v rámci EÚ, ako aj na výskum a inovácie s cieľom dosiahnuť vedúce postavenie v oblasti energetických technológií; zdôrazňuje, že občania by mali stáť v centre energetickej únie a mala by sa im poskytnúť bezpečná, udržateľná a dostupná energia;

7.  berie na vedomie nedostatočné ciele Európskej rady do roku 2030 v oblasti klímy a energie, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe na 27 % a zvýšiť energetickú účinnosť o 27 %; pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

Energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne snažili dosiahnuť udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie ceny a náklady dovážanej energie pre európskych občanov a podniky prostredníctvom diverzifikácie dodávok (zdrojov energie, dodávateľov energie a trás); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila výstavbu príslušných prioritných koridorov energetickej infraštruktúry, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E) a časti II prílohy I nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy (NPE), s osobitným zameraním na členské štáty s vysokou mierou závislosti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila existujúce vnútorné kapacity vrátane európskych zdrojov energie;

9.  uznáva, že projekty, ktoré sú v súčasnosti zaradené do zoznamu projektov spoločného záujmu, nepostačujú na dosiahnutie cieľa európskeho prepojenia Pyrenejského polostrova a európskej pevniny; naliehavo vyzýva regionálnu skupinu TEN-E a Komisiu, aby určili dodatočné projekty, ktoré sa zaradia do pripravovaného zoznamu projektov spoločného záujmu pre rok 2015 s cieľom výrazne zvýšiť kapacitu medzi Španielskom a Francúzskom;

10.  zdôrazňuje, že dobre rozvinutá a plne integrovaná infraštruktúra, ktorá umožňuje zlepšenie diverzifikácie dodávok a cezhraničných tokov, je nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie v bežných aj núdzových podmienkach a pre dodávanie energie z konkurencieschopných zdrojov spotrebiteľom v Európskej únii a energetickom spoločenstve;

11.  zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom plynovodnej siete zásobujúcej Európu; požaduje zvýšenie kapacít LNG pre stredozemský plynárenský uzol; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť príležitosti vyplývajúce z týchto rezerv plynu na posilnenie svojej energetickej bezpečnosti;

12.  zdôrazňuje, že všetky projekty EÚ v oblasti infraštruktúry zamerané na diverzifikáciu zdrojov energie, dodávateľov energie a trás musia byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ a jej dlhodobými cieľmi a prioritami v oblastiach zmeny klímy a energetiky vrátane energetickej bezpečnosti EÚ pri súčasnom zabezpečení intenzívneho a efektívneho využívania už existujúcich energetických infraštruktúry a tranzitných trás do EÚ; vyzýva Komisiu, aby považovala investície do zníženia dopytu po energii, napr. do fondu budov, za oprávnené projekty;

13.  zdôrazňuje, že na dodávateľov energie pochádzajúcich z tretích krajín, keď fungujú na spoločnom trhu, sa musí vzťahovať acquis EÚ, a to najmä právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby presadzovala právo EÚ pomocou všetkých dostupných prostriedkov s cieľom podporiť voľný tok energie v EÚ a zabrániť deformáciám vnútorného trhu;

14.  zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité skoncovať s izolovanosťou niektorých členských štátov a regiónov od vnútorného trhu s energiou, čo dokázali aj záťažové testy v oblasti plynu, ktoré uskutočnila Komisia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonávala tieto testy pravidelne; zastáva názor, že EÚ by pri diverzifikácii zdrojov a dodávateľských trás mala v prvom rade pomáhať týmto najzraniteľnejším krajinám; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne vykonávali odporúčania vyplývajúce zo záťažových testov plynárenskej sústavy; odporúča, aby Komisia zvážila vykonávanie záťažových testov v oblasti elektrickej energie s cieľom získať prehľad o odolnosti celého trhu s energiou; zdôrazňuje, že tieto záťažové testy by mali určiť najmä stav, kapacitu a trvanlivosť celých vnútroštátnych prenosových sietí, ako aj úroveň prepojenia cezhraničných kapacít, a že následné odporúčania založené na týchto záťažových testoch musia zahŕňať úplné posúdenia vplyvu vnútroštátnych plánov aj cieľov Únie pri riešení bodov akčného plánu, ktoré z nich vyplývajú;

15.  konštatuje, že v rámci budúcej energetickej únie patria bezpečnosť dodávok energie z kvantitatívnej aj kvalitatívnej perspektívy a konkurencieschopnosť medzi najnaliehavejšie otázky, ktoré nútia členské štáty pri rozvoji energetických politík posilniť koordináciu a spoluprácu so susedmi na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala, ako by bolo možné zlepšiť súčasnú architektúru národných preventívnych a núdzových opatrení, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

16.  domnieva sa, že vnútroštátne kapacitné mechanizmy by sa mali využiť až ako posledná možnosť, keď už boli zvážené všetky ostatné možnosti, vrátane väčšej miery prepojenia so susediacimi krajinami, opatrení na strane dopytu a ostatných foriem integrácie regionálneho trhu;

17.  domnieva sa, že energetická únia v sebe zahŕňa rokovania s tretími krajinami, v ktorých bude vystupovať jednotne; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu vhodnosti a potenciálnej štruktúry dobrovoľného mechanizmu kolektívneho nákupu a jeho vplyvu na fungovanie vnútorného trhu s plynom, postihnuté podniky a jeho prínos k zaručeniu bezpečnosti dodávok plynu; konštatuje, že vzhľadom na niekoľko modelov mechanizmov spoločného nákupu treba ďalej pracovať, aby sa mohol určiť najlepší trhový model uplatniteľný na regióny a príslušných dodávateľov EÚ a na podmienky, za ktorých by sa mohol zaviesť dobrovoľný mechanizmus kolektívneho nákupu; domnieva sa, že koordinácia pozícií a kolektívne nakupovanie by sa malo začať na regionálnej úrovni; prechodne odporúča, aby Komisia a sekretariát Energetického spoločenstva podporovali tie členské štáty EÚ, resp. zmluvné strany Energetického spoločenstva, ktoré chcú rokovať o energetických zmluvách na základe dobrovoľnosti v súlade s acquis EÚ pre vnútorný trh, pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, a zabezpečili ochranu citlivých obchodných informácií; zdôrazňuje, že zmluvy o energii musia byť založené na trhových cenách a hospodárskej súťaži;

18.  vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby vytvorila komplexný rámec pre vonkajší rozmer energetickej únie s osobitným odkazom na podporu strategických partnerstiev s tretími krajinami, ktoré sú výrobcami energie a tranzitnými krajinami, najmä v rámci európskeho susedstva a politík rozširovania, a to na základe spoločných hodnôt a so zreteľom na súčasný stav regionálnej spolupráce; v tejto súvislosti treba zohľadniť a preskúmať predchádzajúce a nové strategické partnerstvo s cieľom zlepšiť dialóg a spoluprácu v oblasti ropy a zemného plynu, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, obchodovania a prepojenia energetickej únie s vonkajšou energetickou infraštruktúrou;

19.  zdôrazňuje, že skutočná spoločná vonkajšia energetická politika EÚ by mala ísť ruka v ruke s jej spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou; v tejto súvislosti naliehavo žiada zabezpečenie lepšej koordinácie medzi PK/VP a príslušnými komisármi s cieľom zvýšiť súlad medzi vonkajšími politikami EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila silnejšie zoskupenie pod vedením PK/VP a vytvorila pozíciu poverenej osoby zodpovednej za koordináciu takýchto politík;

20.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila skupinu pre reflexiu na vysokej úrovni o energetickej bezpečnosti, zahraničnej politike a energetickej únii so silným zastúpením a zapojením Európskeho parlamentu a spoločenských subjektov s cieľom rozvíjať dôveryhodné dlhodobé scenáre dopytu, dodávky a spolupráce s externými partnermi, najmä v oblasti budovania kapacít a výmeny technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a vzťahu medzi energetikou a ľudskými právami;

21.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nordstream a účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; v kontexte pokračujúcich trojstranných rozhovorov medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobé dodávky energie na Ukrajinu a cez jej územie;

22.  zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej účinnosti v EÚ by znížilo riziko závislosti, a tým by sa posilnila vyjednávacia pozícia EÚ v záležitostiach týkajúcich sa energie;

23.  zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti dohôd v oblasti energetiky, ktorú možno dosiahnuť posilnením úlohy Komisie v rokovaniach týkajúcich sa energie a zapojením jedného alebo viacerých členských štátov a tretích krajín, a to najmä povinnou účasťou Komisie na všetkých rokovaniach v pozícii pozorovateľa s cieľom posilniť pozíciu jednotlivých členských štátov voči tretej krajine, ktorá pôsobí ako dodávateľ, zapojenej do rokovaní, s úmyslom znížiť riziko zneužitia dominantného postavenia zo strany jedného dodávateľa; poznamenáva, že Komisia by okrem toho mala uskutočniť ex-ante a ex-post hodnotenia, pričom by v plnej miere rešpektovala citlivé obchodné informácie, a vypracovať pozitívny a negatívny zoznam zmluvných ustanovení, napríklad zoznam doložiek o zákaze vývozu, o mieste určenia, doložiek typu „ber alebo plať“, indexácie cien plynu podľa cien ropy alebo doložiek, ktoré zakazujú tretej strane podmieňovať dodávky energie udelením zvýhodneného prístupu k infraštruktúre na prepravu energie v EÚ; poukazuje na to, že na základe článku 13 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 994/2010 sa pri uzatváraní nových medzivládnych dohôd s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu, od členských štátov požaduje, aby informovali Komisiu s cieľom umožniť jej posúdiť situáciu týkajúcu sa bezpečnosti dodávok energie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia týkajúce sa riadnych ex-ante hodnotení obchodných zmlúv o dodávkach plynu do preskúmania nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu;

24.  zdôrazňuje, že v súlade s rozhodnutím č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, treba Komisiu pred podpisom informovať o všetkých budúcich medzivládnych dohodách v oblasti energetiky s tretími stranami, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä tretím energetickým balíkom, a neohrozia bezpečnosť dodávok energie EÚ; zdôrazňuje, že tieto diskusie a konzultácie musia slúžiť ako nástroj na posilnenie vyjednávacej sily členských štátov EÚ a spoločností, pričom musia v plnej miere rešpektovať citlivé obchodné informácie; domnieva sa, že takéto diskusie a konzultácie by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na podstatu a obsah dohôd, ale mali by zabezpečiť, že dohody budú v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie a v najlepšom záujme dotknutých spoločností a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vykonala preskúmanie rozhodnutia č. 994/2012/EÚ s cieľom patrične posilniť mechanizmus výmeny informácií a posilniť úlohu Komisie;

25.  vyzýva Komisiu, aby pripravila návrh modelov zmlúv a usmernení vrátane orientačného zoznamu protiprávnych ustanovení, ktoré by sa mali stať referenčnými dokumentmi pre príslušné orgány a spoločnosti pri činnostiach spojených s kontrahovaním; vyzýva členské štáty, aby zvýšili spoluprácu v oblasti mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody s tretími krajinami v oblasti energetiky, s cieľom zvýšiť transparentnosť a posilniť ich vyjednávaciu pozíciu voči tretím krajinám, a tak zabezpečiť dostupnejšiu energiu pre európskych spotrebiteľov; ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v uverejňovaní štrvrťročných hodnotení zmluvných podmienok, ako napríklad priemerných dovozných cien;

26.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a posilnenia vyjednávacej pozície spoločností v Únii voči vonkajším dodávateľom by bolo potrebné sprehľadniť a zhromažďovať a pravidelne oznamovať príslušným orgánom základné prvky zmlúv príslušným orgánom, čím by sa získali všetky potrebné informácie, ktoré by mohli využiť samotné príslušné orgány aj spoločnosti pre svoje budúce rokovania, pričom by zároveň bola zaručená dôvernosť citlivých informácií; domnieva sa, že by to pomohlo zabezpečiť skutočnú konkurenciu pri energetických zmluvách, vyhnúť sa zneužívaniu dominantného postavenia tretích krajín a zabezpečiť súlad s právom hospodárskej súťaže EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kroky na zníženie závislosti od dovozu energie, monitorovala stupeň diverzifikácie pri dovoze a pravidelne uverejňovala správy o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol;

28.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť zapojenie európskeho priemyslu a technológií do celého reťazca výroby energie, ktorý zahŕňa nielen suroviny, ale aj výrobu, rafináciu, uskladňovanie, prepravu a distribúciu, pretože ide o prvky, ktoré sú kľúčové z hľadiska zníženia závislosti EÚ od dovozu energie;

29.  je presvedčený, že energetický mix členských štátov, ktorý vychádza z ich potenciálu, prostredia, geografického umiestnenia, skúseností, poznatkov, ekonomických nákladov a potrieb, pričom prispieva k dosiahnutiu spoločných cieľov stratégie a politík v oblasti energie a klímy, je prínosom pre EÚ ako celok, pretože posilňuje jej odolnosť voči narušeniu dodávok, umožňuje nákladovo optimálnu voľbu zdrojov energie, rozvoj rozličných technológií a ich konkurencieschopnosť na trhu, a tým vedie k poklesu nákladov za energie; trvá však na tom, že odlišnosti na vnútroštátnych úrovniach nesmú predstavovať prekážku pre jednotný trh a že členské štáty musia plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci, poskytovať primerané investície do svojich prenosových infraštruktúr a zabezpečiť vysokú úroveň prepojenia a odolnosti vo svojich vnútroštátnych energetických systémoch s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a trhu s energiou;

30.  je presvedčený, že Únia môže zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a znížiť svoju závislosť od určitých dodávateľov a palív zvýšením energetickej účinnosti a čo najlepším využívaním európskych zdrojov energie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, životného prostredia a zmeny klímy, ako aj zdravotných a bezpečnostných právnych predpisov, berúc do úvahy osobitosti členských štátov v súvislosti s ich energetickými mixmi, vyhýbajúc sa zbytočnej administratívnej záťaži a dodržujúc zásadu proporcionality; zdôrazňuje, že v zásade by nemali byť diskriminované žiadne palivá alebo technológie, ktoré prispievajú k bezpečnosti dodávok energií a dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy;

31.  vyzýva Komisiu, aby na základe prístupu založeného na porovnaní nákladov a prínosov, ktorý je technologicky neutrálny a v ktorom sa kladie dôraz na internalizáciu externých nákladov, uľahčila efektívne využívanie všetkých existujúcich systémov financovania zo zdrojov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície v záujme získavania investícií na kľúčové projekty infraštruktúry, výskumu a inovácií v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov a rozvoja vnútorných kapacít Európy so zámerom naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky na rok 2030;

32.  vyzýva na urýchlenú mobilizáciu zdrojov na financovanie projektov spoločného záujmu na účely vybudovania potrebnej infraštruktúry a zabezpečenia hladkého a spoľahlivého zásobovania energiou, ktoré nepodliehajú nijakému politickému tlaku z krajín mimo EÚ;

33.  zdôrazňuje, že EFSI by mal fungovať ako mechanizmus zmeny investície do infraštruktúry na triedu plne likvidných aktív s dlhopismi, ktoré možno používať a obchodovať s nimi na európskych a svetových trhoch; ďalej konštatuje, že inštitucionálnych investorov, ako sú poisťovatelia alebo penzijné fondy, ktoré sú charakteristické poskytovaním dlhodobých investícií do nehnuteľností, by mohli prilákať len štandardizované investičné produkty a dôveryhodné projekty, ktoré môžu zaručiť dobré podnikateľské plány;

34.  vyzýva Komisiu, a najmä GR TRADE, aby aj naďalej trvali na cieli venovať v rámci transatlantického obchodného a investičného partnerstva samostatnú kapitolu energetike s cieľom odstrániť tarifné a netarifné obchodné obmedzenia USA, ktoré sa týkajú skvapalneného zemného plynu (LNG) aj surovej ropy, a obmedziť neodôvodnené protekcionistické opatrenia, a tak znížením rozdielov v nákladoch za energiu na oboch stranách Atlantiku prispieť k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho prostredia pre európske podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takáto energetická kapitola bude obsahovať aj ustanovenia na posilnenie spolupráce na programoch energetického výskumu financovaných vládami EÚ a USA, a to najmä na programe americkej agentúry ARPA-E;

35.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ by mala mať za cieľ zvýšenie energetickej bezpečnosti v súlade s článkom 194 ZFEÚ, diverzifikáciu európskeho energetického mixu a obmedzenie závislosti od dovozu od jediného vonkajšieho dodávateľa či jediného zdroja, pričom sa bude rešpektovať príslušné rozdelenie právomocí zakotvené v zmluve;

36.  vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany európskych energetických odvetví pred nekalým dovozom z tretích krajín zabezpečila prísnejšie monitorovanie protisúťažného správania a antidumpingových opatrení;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu pozastavila Rada, a to i napriek tomu, že Európsky parlament vyjadril jasnú podporu prísnejším opatreniam proti nekalému dovozu z tretích krajín;

38.  vyzýva Radu, aby pokročila v modernizácii nástrojov na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske výrobné odvetvia, ktoré vyrábajú predovšetkým turbíny, solárne panely, vysoko kvalitnú oceľ a stavebné materiály, mohli v plnej miere využiť transformáciu energetického systému;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli v obchodných dohodách zakotvené ustanovenia týkajúce sa technologickej spolupráce a služieb v oblasti energetickej účinnosti a decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane údržby a rozvoja softvérov; poukazuje na to, že dekarbonizácia je spoločným cieľom EÚ a mnohých partnerských krajín, regiónov a miest;

40.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom medzinárodných obchodných nástrojov povzbudzovala rozvojové krajiny k diverzifikácii ich výroby energie a aby propagovala výrobu solárnej energie, najmä v južných krajinách susediacich s EÚ;

41.  víta rokovania zamerané na dosiahnutie iniciatívy týkajúcej sa ekologického tovaru medzi EÚ a 13 ďalšími členmi WTO vzťahujúcej sa na výrobky, služby a technológie, ktoré prispievajú k ekologickému rastu, ochrane životného prostredia, pôsobeniu v oblasti klímy a trvalo udržateľnému rozvoju, a žiada, aby boli rozhovory uzavreté do konca roka 2015 na Konferencii ministrov WTO v Nairobi;

42.  zdôrazňuje, že rokovania o dohode o ekologickom tovare musia vychádzať z vymedzenia pojmu ekologického tovaru, ktoré je zlučiteľné s politikami EÚ, a nemali by byť v rozpore s opatreniami na pomoc rozvojovým krajinám prijatými v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC);

43.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala vytvorenie systému výmeny energie medzi EÚ a Spojenými štátmi vzhľadom na súčasný a budúci rozvoj v oblasti výskumu, inovácií a poskytovania licencií pre sústavy elektrického vedenia, ako sú prepojenia vysokého napätia, s cieľom vytvoriť spoločnú globálnu sieť energie z obnoviteľných zdrojov;

44.  zdôrazňuje, že posilnené energetické spoločenstvo by malo zohrávať kľúčovú úlohu vo vonkajšej energetickej politike EÚ, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vyplývajúce zo správy pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu energetického spoločenstva;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili činnosti energetického spoločenstva hlavne v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie okrem iného lepším vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov EÚ, ako sú ciele do roku 2020 a 2030, najmä prostredníctvom lepšej správy, zefektívnenia postupov a lepšieho využívania nástrojov IT zameraných na zníženie administratívnej záťaže, posilnenia jej inštitúcií vrátane zriadenia parlamentného zhromaždenia Energetického spoločenstva a realizácie kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry, ako sú cezhraničné obojsmerné prepojovacie vedenia, s cieľom zabezpečiť lepšiu integráciu s trhom EÚ s energiou a mechanizmami bezpečnosti dodávok bez toho, aby sa pristúpilo k vytvoreniu vnútroštátnych trhov s kapacitami, čo by mohlo oslabiť efektívnosť vnútorného trhu s energiou;

46.  zdôrazňuje, že treba posilniť európsko-stredomorskú spoluprácu v oblasti plynu, elektriny, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila vytvorenie európsko-stredomorskej platformy v oblasti plynu;

Plne integrovaný európsky trh s energiou

47.  je presvedčený, že v budúcej energetickej únii sa musí zakotviť voľný tok energie v krajinách EÚ a Energetického spoločenstva;

48.  zdôrazňuje, že hlavnou oporou budúcej energetickej únie musí byť plne funkčný prepojený vnútorný trh s energiou, ktorý prostredníctvom plne funkčných, bezpečných a spoľahlivých rozvodových sústav poskytne bezpečnú, spravodlivo rozdeľovanú, sociálne a ekologicky zodpovednú, účinnú, konkurencieschopnú, cenovo dostupnú a udržateľnú energiu, ako aj zníženie dopytu po energii, čím podnikom a spotrebiteľom v EÚ umožní prístup k plynu, elektrine, ku kúreniu a k chladeniu čo najudržateľnejším, najúčinnejším, najdemokratickejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa preto, že by mala existovať snaha ďalej rozširovať existujúce oblasti trhu; považuje za zásadné uprednostňovať integráciu výrobcov-spotrebiteľov do trhu a siete EÚ; poukazuje na zásadné nedostatky zistené v rámci vidieckych spoločenstiev v EÚ ako výsledok nedostatočnej energetickej prepojenosti;

49.  uznáva, že v súčasnosti v Európe neexistuje jednotný trh pre energiu, a že výsledná fragmentácia trhov EÚ s energiou je veľmi škodlivá pre konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť Európy;

50.  pripomína, že energetické trhy sa od finančných trhov odlišujú daným hmotným majetkom, ktorým sa eliminuje systémové riziko v odvetví energetiky; v tejto súvislosti považuje za potrebné vykonať nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje aj na odvetvie energetiky, a to spôsobom, ktorý nenarúša rozvoj dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou;

51.  zdôrazňuje, že na posúdenie skutočnej účinnosti a efektívnosti nákladov treba zvážiť priame a externé náklady rôznych zdrojov energie, ako aj vplyv všetkých druhov verejných intervencií na ich relatívne konkurenčné postavenie;

52.  je presvedčený, že trhové mechanizmy musia byť doplnené o reálne a ambiciózne mechanizmy bezpečnosti dodávok a solidarity, ako je napríklad účinnejšie krízové riadenie na regionálnej úrovni a úrovni EÚ, úprava ambicióznych opatrení na úsporu energie, lepšie využívanie skladovacej infraštruktúry na LNG a zemný plyn, najmä na zabezpečenie dodávok na regionálnej úrovni, čo by sa malo odrážať v právnych predpisoch EÚ vrátane nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré treba čo najskôr zrevidovať;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnom rozsahu zabezpečili vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, energie, životného prostredia a klímy; požaduje najmä posúdenie vykonávania tretieho energetického balíka a výhod pre spotrebiteľa; požaduje odstránenie odchýlok od tretieho energetického balíka a urýchlené prijatie a implementáciu európskych sieťových predpisov a usmernení;

54.  vyzýva Komisiu, aby pre Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) vyčlenila navýšené zdroje, a zdôrazňuje, že tejto agentúre by sa mal povoliť nábor ďalších zamestnancov, čo jej umožní úplne a účinne vykonávať monitorovanie trhov s energiou s cieľom zabezpečiť integritu a transparentnosť pri obchodovaní s energiou a súlad s nariadením o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) ako podmienku pre riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiou; konštatuje, že by sa mali posilniť právomoci agentúry ACER voči Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), Európskej sieti prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G) a iným orgánom, ktoré plnia podstatné funkcie EÚ, aby sa zabezpečilo, že bude môcť plniť svoje úlohy vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ, a domnieva sa, že agentúra by mala spolupracovať so združeniami zastupujúcimi prevádzkovateľov, spotrebiteľskými organizáciami a inými skupinami občianskej spoločnosti;

55.  opätovne pripomína význam oddelenia vlastníctva, ako sa predkladá v treťom energetickom balíku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery národné regulačné orgány presadzujú podmienky opísané v stanoviskách Komisie o certifikácii prevádzkovateľov prenosových sústav;

56.  vyjadruje poľutovanie, že siete ENTSO-E a ENTSO-G sú priveľmi závislé od pridelenia rozpočtových prostriedkov od vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosovej sústavy, čo ohrozuje ich schopnosť vystupovať v úlohe európskych aktérov;

57.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila ich reguláciu a dohľad nad výmenou právomocí a činnosťami na trhu plynových uzlov;

58.  zdôrazňuje, že na posilnenie našej núdzovej energetickej solidarity a odolnosti voči prerušeniu dodávok musí byť neustále možné vyvážať plyn a elektrickú energiu; v tomto smere poznamenáva, že súčasným systémom cezhraničného prenosu často bránia rozhodnutia vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosových sústav; preto vyzýva agentúru ACER, aby kládla väčší dôraz na túto oblasť vo svojej výročnej správe z monitorovania trhu;

59.  poukazuje na to, že plne fungujúci vnútorný trh s energiou nebude dokončený, pokiaľ budú v členských štátoch elektrické sústavy závislé od prevádzkovateľa z tretej krajiny, a zdôrazňuje význam a potrebu zabezpečenia synchronizovanej prevádzky v pobaltských štátoch v rámci európskych kontinentálnych sietí do roku 2025;

60.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou potrebou a cieľom vhodne koncipovanej podoby budúceho trhu s elektrinou v EÚ musí byť podpora nevyhnutných investícií na dlhodobé zaistenie dodávok a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa bude dôslednejšie opierať o trhové zásady a bude optimálnejšia z hľadiska bezpečnosti siete, pričom sa v plnej miere zohľadní meniaca sa povaha dodávok energie a dopytu po energii vrátane posilňovania mikrogenerácie, technológie na základe dopytu a zvyšujúci sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu jednotných noriem pre inteligentné siete ako kľúčového prvku na zaistenie stabilných dodávok a voľného toku energie cez hranice, teda pre prínos k energetickej bezpečnosti; okrem toho zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať rozvoj inteligentnejších energetických sietí a nových zariadení na uskladňovanie energie pri zvyšovaní úrovne obnoviteľných zdrojov energie v európskom meradle a zabezpečení rozvoja takejto infraštruktúry v spolupráci s regionálnymi uzlami obnoviteľných zdrojov energie;

61.  vyzýva členské štáty a Komisiu, ako aj zmluvné strany Energetického spoločenstva a sekretariát Energetického spoločenstva, aby svoje úsilie zamerali na pokrok v oblasti projektov spoločného záujmu a projektov v záujme Energetického spoločenstva s cieľom dosiahnuť vytvorenie celoeurópskej elektrizačnej sústavy a prepravnej siete pre plyn, ktoré budú schopné prenášať elektrickú energiu a plyn z celej škály zdrojov medzi krajinami EÚ; domnieva sa, že elektrizačná sústava umožní smerovanie energie z miest jej prebytku do miest, v ktorých je jej nedostatok, a umožní tak trhu okamžite reagovať v prípadoch, keď dôjde k nedostatočným dodávkam, kompenzovať denné a sezónne cykly, zaisťovať bezpečnosť dodávok energie a podporovať európsky trh s energiou; domnieva sa, že by sa malo naplánovať urýchlenie procesu schvaľovania a povoľovania projektov a podporenie modernizácie existujúcich spojení; ďalej zdôrazňuje, že takéto úsilie musí byť zamerané najmä na riešenie problémov vyplývajúcich z existujúcich energetických ostrovov;

62.  víta svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020;

63.  pripomína svoj záväzok dosiahnuť 10-percentnú prepojenosť s cieľom dokončiť vnútorný trh s energiou v EÚ a víta návrh Európskej rady týkajúci sa dosiahnutia minimálnej úrovne prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi v rozsahu 15 % do roku 2030; uznáva význam dosiahnutia kvantitatívneho cieľa prepojenosti, a to zabezpečením dostupnosti vnútroštátnej a cezhraničnej infraštruktúry s cieľom zaručiť efektívne využívanie európskych zdrojov energie a zvýšenú bezpečnosť dodávok energie;

64.  zdôrazňuje význam zabezpečenia spoľahlivého, stabilného a predvídateľného regulačného rámca, ktorý umožní dlhodobé záväzky a ktorý je potrebný na zabezpečenie nových investícií do energetickej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby skrátila lehotu, ktorá umožňuje kvalifikovať projekty ako projekty spoločného záujmu; zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných distribučných sietí sa musí uľahčiť prostredníctvom zrýchlených schvaľovacích postupov, ako aj politickej podpory a prispôsobených regulačných rámcov pre prevádzkovateľov siete, ktorí uznávajú meniace sa potreby investícií a stimulujú investície do IKT a automatizácie za rovnakých podmienok, ako v prípade tradičného rozširovania sietí;

65.  zdôrazňuje, že energetická únia by mala prispieť aj k „energetickej investičnej únii“ a zabezpečiť, aby viac ako 1 bilión EUR investícií potrebných v nadchádzajúcich rokoch na oživenie európskeho hospodárstva pochádzalo prevažne od súkromných a verejných investorov; konštatuje, že taká „energetická investičná únia“ by mala poskytnúť príležitosti veľkým investorom, ako aj jednotlivým spotrebiteľom a občanom; poznamenáva, že na vytvorenie prostredia, ktoré uľahčuje a najlepšie využíva súkromné finančné prostriedky, je podstatná istota investorov; trvá na tom, že stabilný rámec možno dosiahnuť iba prostredníctvom silného systému riadenia, ktorý zaručí rovnaké podmienky pre všetkých a stabilné regulačné podmienky, a ktorý posilní dôveru v súkromný sektor;

66.  zdôrazňuje, že vykonávanie týchto projektov strategickej infraštruktúry je prínosom pre strednodobé a dlhodobé aspekty energetickej bezpečnosti a je v plnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií uhlíka, ako aj s právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia a ďalšími relevantnými právnymi predpismi;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali investície do prepojovacích vedení pre plyn a elektrinu menšieho rozsahu spájajúcich susedné regióny rovnako vážne ako investície do veľkých projektov spoločného záujmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji týchto prepojovacích vedení úzko spolupracovali s regionálnymi orgánmi;

68.  poznamenáva, že je dôležité zahrnúť plánovanie dopytu po energii a jej dodávky na úrovni vnútorného trhu EÚ s energiou, pričom prioritou je zníženie dopytu a decentralizované riešenia, aby sa dosiahla nákladovo optimálna bezpečnosť dodávok a zabránilo sa zbytočným či prehnaným investíciám do infraštruktúry a uviaznutým nákladom;

69.  domnieva sa, že vzhľadom na rozsiahle potreby investícií do zastaraných a nevhodných distribučných sietí a na to, že väčšina obnoviteľných zdrojov energie je pripojená na úrovni distribučnej sústavy, by Komisia a členské štáty mali zvážiť konkrétne iniciatívy na podporu investícií prevádzkovateľa distribučnej siete vrátane finančných nástrojov; dôrazne odporúča, aby členské štáty uprednostnili takéto investície;

70.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako plánuje využiť investičný plán v hodnote 315 miliárd EUR v kombinácii s ostatnými existujúcimi fondmi na maximalizovanie pákového potenciálu EFSI a financovanie infraštruktúr a projektov potrebných na dokončenie energetickej únie;

71.  domnieva sa, že posilnená regionálna spolupráca a koordinácia politík je zásadným krokom k väčšej integrácii trhu s energiou v celej EÚ; podporuje preto regionálny prístup medzi členskými štátmi navzájom, ako aj so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok, urýchliť integráciu trhu, a to aj ďalším rozvojom regionálnych centier na zvýšenie likvidity trhu, najmä v regióne strednej a východnej Európy; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy spolupráce by mohli zefektívniť trhovú spoluprácu v oblasti politiky a energie a uľahčiť spoločné rozhodnutia o zásadných investíciách do plynárenskej infraštruktúry v týchto regiónoch; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na skvapalnený zemný plyn a prepojovacie vedenia; uznáva dôležitú úlohu výmeny právomocí pri posilňovaní likvidného, transparentného a bezpečného obchodovania s energiou; zdôrazňuje potenciál obsiahnutý v cezhraničných projektoch ako páky pre celoeurópske riešenia;

72.  podporuje integráciu energetických systémov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín prostredníctvom regionálneho prístupu v rámci budúcej európskej energetickej únie;

73.  zdôrazňuje, že väčšia regionálna spolupráca môže prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, zlepšiť plánovanie infraštruktúry, zabezpečiť optimalizáciu nákladov na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a znížiť náklady pre spotrebiteľov;

74.  víta význam, ktorý Komisia pripisuje posilneniu regionálnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a stanovila, aký je optimálny rozsah spolupráce v rámci elektrickej a plynárenskej siete (a trhu) v EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch členské štáty samy najlepšie určia, čo je nevyhnutné na ich územiach, zatiaľ čo v iných prípadoch zjavne existuje pridaná hodnota spolupráce riadenej EÚ; poukazuje však na to, že v niektorých prípadoch sa zistilo, že prostredníctvom rozsiahlej spolupráce v oblasti spoločných výziev na regionálnej úrovni dosiahli rýchlejšie výsledky skupiny členských štátov, napríklad na päťstrannom energetickom fóre; súhlasí s Komisiou, že súčasné regionálne ustanovenia môžu byť vzorom pre EÚ ako celok;

75.  vyzýva Komisiu, aby predložila štruktúru riadenia makroregionálnej spolupráce na trhu, v ktorej Európsky parlament aj národné parlamenty tiež zohrávajú svoju úlohu; konštatuje, že v záujme dosiahnutia čo najväčšej optimalizácie nákladov by toto regionálne riadenie malo byť založené na existujúcich regionálnych geografických a trhových subjektoch, a to najmä na: i) pláne prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); ii) iniciatíve koordinácie v juhovýchodnej Európe; iii) rozšírenom päťstrannom fóre; iv) iniciatíve pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha ACER;

76.  vyzýva Komisiu na vypracovanie štúdie optimalizácie nákladov, v ktorej sa vyhodnotia a vyčíslia prínosy regionálnej spolupráce v uvedených regiónoch; je presvedčený, že Komisia a dotknuté členské štáty by mali na základe týchto štúdií spoločne vypracovať a realizovať detailné plány na zriadenie týchto makroregiónov;

77.  vyzýva Komisiu, aby podnietila a podporila projekty regionálnej spolupráce medzi prevádzkovateľmi elektrických a plynárenských distribučných sietí, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energie, poskytnutím pomoci pre miestnu výrobu energie (najmä z obnoviteľných zdrojov) a pre zvládnutie technologických zmien (inteligentné siete, inteligentné meradlá atď.) a nových spôsobov výroby a spotreby (napr. elektrické vozidlá);

78.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny názorov týkajúce sa projektov v oblasti energetiky medzi územnými subjektmi v Európe (regiónmi, miestnymi orgánmi, mestami atď.) s cieľom informovať a združovať volených zástupcov a širokú verejnosť;

79.  vyzýva na rozvoj dobre integrovaných a konkurencieschopných regionálnych trhov s elektrickou energiou a plynom, ktoré zaistia primeranosť a pružnosť energetického systému pokrývajúceho všetky časti Únie; požaduje, aby Komisia konala rázne a transparentne proti všetkým prípadom protekcionizmu, správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a prekážkam brániacim vstupu na trh a jeho opusteniu; zdôrazňuje význam zaistenia stabilných vnútroštátnych regulačných rámcov, riešenia administratívnych prekážok a zefektívnenia vnútroštátnych administratívnych postupov, a to aj s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre projekty zamerané na občanov;

80.  poukazuje na to, že v záujme úspešného vyváženia vnútorného trhu nie sú potrebné len investície do prepojovacích vedení, ale okrem iného aj do vnútroštátnych sietí, elektrární na fosílne palivá vybavenými technológiou na zachytávanie uhlíka a nových jadrových elektrární (v tých členských štátoch, ktoré o to majú záujem) ako kritického zdroja nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber, skladovacích kapacít (ako sú napríklad terminály pre skvapalnený zemný plyn) a do inteligentných sietí a pružnej výroby, s cieľom vyrovnať sa so zvýšenou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a distribuovanou výrobou;

81.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť právny rámec, ktorým sa posilní postavenie spotrebiteľov a umožní ich aktívne zapojenie sa na trhu v úlohe investorov, výrobcov a zainteresovaných strán, a to prostredníctvom rozvoja dynamickej cenotvorby a otváraním trhov pre zdroje na strane ponuky a dopytu; konštatuje, že zapojenie občanov možno posilniť okrem iného pomocou finančnej účasti spotrebiteľov, energetických družstiev, mikrogenerácie a uskladňovania, vlastnej spotreby, decentralizácie dodávok energie, zavedenia systémov inteligentných energetických sietí vrátane inteligentných meradiel, väčšej konkurencie na maloobchodných trhoch, úplnej transparentnosti a pružnosti cien a možností výberu pre spotrebiteľov;

82.  zdôrazňuje, že výrobcovia-spotrebitelia, ktorí sieti poskytujú skladovacie kapacity, by mali byť odmenení a mali by sa podporovať v spotrebe vlastnej vyprodukovanej ekologickej elektrickej energie bez toho, aby boli sankcionovaní; poukazuje na skutočnosť, že tieto iniciatívy by mohli prispieť k väčšmi konkurencieschopnému a dobre fungujúcemu vnútornému trhu s energiou, ktorý by na druhej strane mohol prispieť k odolnosti miestnych spoločenstiev, k vytváraniu miestnych pracovných miest a blahobytu a k riešeniu závažných sociálnych problémov, ako je napríklad energetická chudoba a zraniteľnosť spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby zhromaždila posúdenia vplyvu a najlepšie postupy týkajúce sa opatrení, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti energetickej chudobe, a aby zabezpečila, že tieto najlepšie postupy budú centralizované a propagované príslušným európskym orgánom; zdôrazňuje, že treba prijať vhodné opatrenia s cieľom zaručiť ochranu údajov spotrebiteľov, ktorí sa na trhu priamo zúčastňujú;

83.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili ďalší rozvoj a rozšírenie miestnych a regionálnych obnoviteľných zdrojov energie a miestnych a regionálnych distribučných sietí a sietí diaľkového vykurovania prostredníctvom politík zameraných na riešenie existujúcich prekážok a na uskutočnenie transformácie trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia o vlastnej spotrebe energie s cieľom podporiť jej využívanie a chrániť práva spotrebiteľov;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vlastnú spotrebu a mikrogeneráciu prostredníctvom systémov využívania obnoviteľných zdrojov energie zameraných na najviac zraniteľných spotrebiteľov;

85.  vyzýva Komisiu, aby zapojila miestnych aktérov do energetickej politiky EÚ, aby predložila návrh na zavedenie decentralizovaného poradenstva a centier na budovanie kapacít s cieľom vybaviť a podporiť miestne orgány tak, aby s poskytovateľmi energie rokovali na rovnakej úrovni, a aby podporila rozvoj miestnej výroby energie prostredníctvom družstiev, miestnych spoločností a samosprávnych orgánov;

86.  zdôrazňuje potrebu určiť najlepšie miestne postupy a podporovať ich šírenie v celej Únii, zlepšiť koordináciu medzi miestnymi opatreniami a európskymi politikami a pracovať na otázkach týkajúcich sa prijateľnosti energetických projektov na miestnej úrovni; navrhuje vytvoriť „európske územné fórum“;

87.  domnieva sa, že všetci spotrebitelia EÚ by mali mať rovnaký prospech z jednotného trhu s plynom a elektrinou; v tomto zmysle zdôrazňuje, že súčasné cenové rozdiely medzi vnútroštátnymi trhmi z dôvodu nedostatočnej trhovej integrácie a prepájacích vedení sa už nesmú viac tolerovať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla opatrenia na dosiahnutie väčšej cenovej konvergencie a integrácie trhu v Únii;

88.  zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má integrácia trhu na veľkoobchodné ceny a v konečnom dôsledku aj na maloobchodné ceny v odvetví elektrickej energie; domnieva sa, že v rámci revízie koncepcie trhu s elektrickou energiou treba lepšie prepojiť veľkoobchodné a maloobchodné trhy, čo prispeje k odstráneniu prekážok na maloobchodných a veľkoobchodných trhoch a k rozšíreniu možností spotrebiteľov vyberať si medzi dodávateľmi energie;

89.  domnieva sa, že v rámci každého skúmania maloobchodných trhov s energiou by sa mali prísne zvážiť ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľov, ako sú presadzovanie a podpora režimov spoločnej zmeny dodávateľa, povinnosť uvádzať na účtoch za energiu porovnania s konkurentmi na základe predchádzajúcich modelov spotreby, povinnosť dodávateľov automaticky prideľovať svojim zákazníkom najvýhodnejšiu dostupnú tarifu a zabezpečenie obmedzeného, ľahko porovnateľného rozsahu štandardizovaných taríf;

90.  vyzýva Komisiu, aby si pri vypracúvaní plánu na postupné zrušenie regulovaných cien ponechala možnosť cenovej regulácie a štandardizácie tarifných štruktúr, ak majú obmedzovať monopolné prenájmy alebo neočakávané zisky narúšajúce trh, s cieľom chrániť zraniteľných spotrebiteľov alebo uľahčiť porovnávanie taríf konkurenčných dodávateľov;

91.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj konečných cien energie v Európe vrátane daní, odvodov, dotácií a iných skrytých nákladov s cieľom určiť opatrenia, ktoré môžu prispieť k zníženiu takýchto cien;

Energetická efektívnosť, ktorá pomáha znižovať dopyt

92.  pripomína uznesenia Parlamentu z 5. februára 2014, 26. novembra 2014 a 14. októbra 2015, ktoré obsahujú výzvu týkajúcu sa troch záväzných cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä cieľa 40 % energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie po roku 2020 by mal byť záväzný a mal by sa realizovať prostredníctvom samostatných záväzných vnútroštátnych cieľov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla rôzne scenáre týkajúce sa energetickej efektívnosti pre rok 2030 vrátane úrovne, ktorú Parlament stanovil na 40 %; naliehavo žiada Radu, ktorá vyzvala stanoviť celoeurópsky cieľ na úrovni najmenej 27 %, aby svoj cieľ prehodnotila smerom nahor v súlade s cieľom, ktorý prijal Parlament;

93.  konštatuje, že ambiciózne a dosiahnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti v záujme súdržnosti, solidarity a nákladovej efektívnosti by mohlo prispieť k energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti, vytváraniu pracovných miest, rastu a pomôcť udržiavať nízke spotrebiteľské výdavky, prispieť k boju proti energetickej chudobe a naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali zásadu „energetickej efektívnosti na prvom mieste“; poznamenáva, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu predstavuje energetická účinnosť „prvoradé palivo“ a ponúka najlepšiu návratnosť investícií spomedzi všetkých zdrojov energie; zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti, najmä zníženie energetických strát v budovách, má zásadný vplyv na zníženie dovozu energie EÚ z tretích krajín vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, a to najmä na vykurovanie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa projekty súvisiace s energetickou účinnosťou a infraštruktúrou považovali za kľúčové investície, ktoré majú podobnú dôležitosť ako investície do nových kapacít na výrobu energie;

95.  zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti znižuje účty za energiu pre domácnosti a priemysel a výrazným spôsobom znižuje závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje, že v dôsledku opatrení energetickej efektívnosti existuje potenciál na vytvorenie dvoch miliónov pracovných miest do roku 2020, najmä v odvetví stavebníctva, ktoré tvorí 40 % celkového dopytu po energii v EÚ; zdôrazňuje, že zvyšovanie energetickej efektívnosti dopĺňa diverzifikáciu dodávok energie;

96.  vyzýva Komisiu, aby odhalila a odstránila zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste opatreniam energetickej efektívnosti, a aby vytvorila skutočný trh energetickej efektívnosti s cieľom podporiť presun osvedčených postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ, aby sa tak vytvoril skutočný jednotný trh produktov a služieb energetickej efektívnosti;

97.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť rozsah a tempo modernizácie budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení, a to prostredníctvom vhodných stimulov, s cieľom znížiť energetickú náročnosť; odporúča ďalej zvyšovať normy energetickej hospodárnosti budov a zároveň pritom zohľadňovať a podporovať technické inovácie, najmä využívanie informačných modelov budovy a simulácií vplyvu stavebných produktov počas ich celého životného cyklu vo verejnom obstarávaní; ďalej odporúča neprestajne podporovať výstavbu budov s takmer nulovou spotrebou energie ako ďalší dôležitý krok pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti a udržateľného a bezpečného energetického systému;

98.  zdôrazňuje, že investície do zlepšenia energetickej efektívnosti, ktoré doteraz vynaložilo priemyselné odvetvie, sa v rámci diskusie o energetickej efektívnosti v EÚ musia uznať a náležite zohľadniť;

99.  je presvedčený, že priemysel potrebuje od politických predstaviteľov jasné signály na uskutočnenie potrebných investícií pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energie; zdôrazňuje preto potrebu ambicióznych cieľov a regulačného rámca, ktoré podporujú inováciu bez toho, aby vytvárali zbytočnú administratívnu záťaž, s cieľom čo najlepšie podporiť energetickú efektívnosť na vnútroštátnej úrovni;

100.  je presvedčený, že cieľ v oblasti energetickej účinnosti musí pôsobiť spoločne s cieľmi v oblasti energie a klímy a musí posilňovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ vo vzťahu k jej hlavným obchodným partnerom;

101.  zdôrazňuje, že treba preskúmať právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti vrátane smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti spolu s riadnym vykonávaním týchto právnych predpisov členskými štátmi s cieľom uľahčiť dosiahnutie vnútroštátnych cieľov a doplniť existujúce politiky, ktoré sú nastavené podľa rámca pre oblasť klímy a energie do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne predpisy EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ako sa stanovuje v prílohe k rámcovej stratégii o energetickej únii;

102.  zdôrazňuje úlohu energetického štítku EÚ pri posilnení postavenia spotrebiteľov a poskytovaní presných, relevantných a porovnateľných informácií spotrebiteľom o energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov; zdôrazňuje potrebu revízie energetických štítkov s cieľom ešte viac uľahčiť energeticky efektívnu voľbu spotrebiteľov a nabádať k výrobe energeticky účinných výrobkov;

103.  zdôrazňuje úspech a ďalší potenciál ekodizajnu, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti a spotreby energie výrobkov, čo vedie k zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti, spotreby a emisií skleníkových plynov; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na širšiu agendu efektívneho využívania zdrojov zaviedla ďalšie vykonávacie opatrenia a aby preskúmala existujúce opatrenia s cieľom zabezpečiť ich primeranosť;

104.  uznáva nevyhnutnú úlohu miestnych orgánov, podnikov a občanov pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti zvyšovaním energetickej efektívnosti prostredníctvom lepšieho plánovania miest, rozvoja internetových a informačných technológií súvisiacich s energetikou, zavádzania inteligentných sietí, systémov na riadenie energie na strane dopytu, kogenerácie, infraštruktúry pre alternatívne palivá a aplikácií tepelných čerpadiel, vlastnej spotreby a vytvárania, modernizácie a rozšírenia systémov diaľkového vykurovania a chladenia; zdôrazňuje potrebu podporovať občianske iniciatívy, ako napríklad družstevné alebo komunitné projekty súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, posilniť prepojenie medzi občanmi a spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby, podporiť používanie aktívnejších a udržateľnejších modelov cestovania, vypracúvať a zavádzať riešenia pre inteligentné mestá, rozvíjať nadčasovú distribučnú infraštruktúru na podporu mestskej ekologickej mobility a podporovať obnovu a izoláciu budov vrátane homogénnej izolácie; navrhuje, aby sa všetci partneri v rámci viacúrovňového riadenia zlúčili do prevádzkového rozhrania, ktoré aktívne zahŕňa Dohovor primátorov a starostov;

105.  považuje za absolútnu prioritu rozvoj nástrojov financovania a inovačných modelov na mobilizáciu verejných prostriedkov a stimuláciu súkromného financovania na miestnej, celoštátnej, regionálnej a európskej úrovni s cieľom podporovať investície do energetickej efektívnosti v kľúčových odvetviach, ako je oblasť renovácií budov, venujúc náležitú pozornosť osobitostiam dlhodobých investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európskeho fondu pre strategické investície (ktorý spravuje EIB) a trvá na tom, že treba plne zapojiť vnútroštátne podporné banky; uznáva, že tieto nástroje musí dopĺňať cielená technická pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nákladovú efektívnosť systémov energetickej efektívnosti vo verejných budovách; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní iniciatívy „inteligentného financovania inteligentných budov“ vzala do úvahy všetky tieto prvky;

106.  domnieva sa, že odlišný rozsah európskych fondov, z ktorých sa financuje zlepšenie energetickej efektívnosti, by mal byť lepšie zameraný a presmerovaný na dosiahnutie zlepšenia medzi zraniteľnými spotrebiteľmi s nízkymi príjmami a na riešenie problému protichodnej motivácie vlastníkov budovy a nájomcov alebo medzi vlastníkmi;

107.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými priemyselnými odvetviami a národnými, regionálnymi a miestnymi zúčastnenými stranami vymedzila osvedčené postupy financovania energetickej efektívnosti v celej EÚ a zahraničí a následne zahrnula financovanie a mechanizmy inovatívneho financovania do aktivít EBOR, EIB a ďalších fondov EÚ;

108.  zdôrazňuje, že rozvoj novej energetickej kultúry má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a klímy; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť mladej generácie prostredníctvom vhodných vzdelávacích modulov v školách s cieľom vypestovať nové správanie u spotrebiteľov energie;

Cesta k udržateľnému hospodárstvu

109.  pripomína, že dohoda dosiahnutá Európskou radou v októbri 2014 týkajúca sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 zahŕňa záväzok znížiť na vnútroštátnej úrovni emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, čo predstavuje základ pre rozvoj rozmeru dekarbonizácie v rámci energetickej únie; konštatuje, že toto rozhodnutie je tiež najambicióznejším príspevkom k medzinárodným rokovaniam o klíme v záujme uzatvorenia záväznej dohody o klíme na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži v decembri 2015;

110.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť na 21. konferencii zmluvných strán komplexnú, ambicióznu a právne záväznú dohodu, ktorá by poskytla solídne záruky udržania zvýšenia globálnej priemernej teploty na menej ako 2 °C v porovnaní s úrovňou pred priemyselným obdobím, spolu s globálnym, stabilným a spoločným systémom transparentnosti a zodpovednosti, ktorý zahŕňa monitorovanie, ohlasovacie povinnosti a efektívny a účinný systém dodržiavania pravidiel; je presvedčený, že medzinárodný režim v oblasti klímy po roku 2020 by mal obsahovať ustanovenia umožňujúce ambicióznejšie projekty, podporovať nákladovo efektívne úsilie o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a poskytovať príležitosti na ochranu environmentálnej integrity a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu pevného záväzku najväčších svetových znečisťovateľov na zníženie emisií; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú bude zohrávať diplomacia EÚ v otázkach zmeny klímy a energetiky;

111.  pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na priemerne 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že je nutné postupne odstrániť globálne uhlíkové emisie, a to do roku 2050 alebo krátko potom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií, ktorá bude zlučiteľná s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 2 °C;

112.  je presvedčený, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutným prvkom pre Európsku úniu vzhľadom na náklady na energiu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú prostredníctvom znižovania potreby dovozu energie zohrávajú obnoviteľné zdroje energie v EÚ pri dosahovaní energetickej bezpečnosti a politickej a hospodárskej nezávislosti; podčiarkuje mimoriadnu úlohu obnoviteľných zdrojov energie pri zlepšovaní kvality ovzdušia a vytváraní pracovných miest a rastu; domnieva sa, že z obnoviteľných zdrojov energie sa získava bezpečná, udržateľná, konkurencieschopná a cenovo dostupná energia a že tieto zdroje zohrávajú kľúčovú úlohu v snahe o vedúce postavenie Európy v oblasti ekologického hospodárstva a pri rozvoji nových priemyselných odvetví a technológií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súčasná podoba trhu by mala byť dynamickejšia a pružnejšie, aby do trhu bolo možné začleniť rôzne zdroje energie; upozorňuje na skutočnosť, že výrobné náklady na energie z obnoviteľných zdrojov sa v posledných rokoch značne znížili; zdôrazňuje význam rozvoja cezhraničnej infraštruktúry a zlepšovania výskumu a inovácií v oblasti vývoja inteligentnejších energetických sietí a nových riešení pre uskladňovanie energie, ako aj technológií flexibilnej výroby pre začlenenie obnoviteľných zdrojov energie;

113.  víta záväzok Komisie, aby sa Európska únia stala „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila funkčnú a použiteľnú stratégiu, ktorá povedie k naplneniu tohto záväzku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili transparentnosť, súdržnosť, stabilitu a kontinuitu regulačných rámcov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby zabránili retroaktívnym zmenám v ekonomických podmienkach investícií s cieľom zvýšiť dôveru investorov a prispieť k nákladovo efektívnemu rozmiestneniu obnoviteľných zdrojov energie naprieč regiónmi EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie mechanizmov podpory v súlade s usmernením Európskej komisie o navrhovaní mechanizmov podpory obnoviteľných zdrojov s cieľom zabrániť možnému narušeniu trhu a zabezpečiť účinnú podporu obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že primerané trhové podmienky pre investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentnej infraštruktúry sú kľúčové pre zníženie emisií skleníkových plynov; podčiarkuje, že v energetickej únii by sa mali optimalizovať trhové nástroje na podporu európskych zdrojov energie ako prostriedok na zabezpečenie toho, aby energetická transformácia prebiehala nákladovo najefektívnejším spôsobom, ktorý bude čo najšetrnejší k životnému prostrediu;

114.  zdôrazňuje, že EÚ musí so zreteľom na transformáciu našich energetických systémov zabezpečiť rovnaké interné podmienky, ktoré by nespravodlivo neposilňovali trhovú dominanciu určitých technológií a prevádzkovateľov v súvislosti s vnútroštátnymi dotáciami a režimami pre štátnu podporu; v tejto súvislosti víta správu Komisie o dotáciách a nákladoch na energiu v EÚ z 10. októbra 2014 a vyzýva Komisiu, aby túto správu každoročne aktualizovala s cieľom lepšie identifikovať odvetvia a oblasti, ktoré potrebujú dodatočné finančné prostriedky, a odvetvia, ktoré sa stretávajú s narušeniami trhu vplyvom dotácií;

115.  zdôrazňuje, že treba ukončiť dotácie poškodzujúce životné prostredie, ktoré treba naliehavo identifikovať a postupne zrušiť, pretože predstavujú plytvanie vzácnymi verejnými finančnými prostriedkami, ktoré sa najprv použijú na podporu znečisťujúcich postupov a neskôr na sanáciu;

116.  zdôrazňuje, že prechod na konkurencieschopné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo ponúka významné príležitosti, pokiaľ ide o nové pracovné miesta, inovácie, rast a nižšie účty podnikov a domácností za energie; uznáva však, že tieto možnosti je možné realizovať len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, občanmi a priemyslom, čo vedie k najúčinnejším stimulom a regulačným rámcom; konštatuje, že náležite riadená dekarbonizácia by nemala viesť k zvýšeným nákladom na energie, k energetickej chudobe, deindustrializácii európskeho hospodárstva ani k nárastu nezamestnanosti; trvá preto na aktívnom zapájaní sociálnych partnerov do riešenia sociálnych dôsledkov prechodu k udržateľnej energetickej únii; zdôrazňuje, že EÚ vyžaduje, aby politiky boli platné v rámci celej EÚ a zároveň mali trhový a technologicky neutrálny charakter a aby sa v nich zohľadňovali všetky podstatné právne predpisy a príslušné ciele EÚ, pričom by boli spojené s čo najnižšími nákladmi pre spoločnosť;

117.  pripomína, že fotovoltaický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, kedy sa prevažná časť fotovoltaických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že treba, aby sa EÚ plne zúčastňovala tohto nového investičného cyklu, aby udržala svoje vedúce postavenie vo výskume a vývoji, v strojových zariadeniach a v niektorých ďalších segmentoch, ako sú meniče prúdu a rovnováha systémov, a aby znovu získala vedúce postavenie vo výrobe zariadení (články a moduly); domnieva sa, že EÚ by si mala stanoviť cieľ zvýšiť podiel článkov a modulov vyrábaných v EÚ na vlastnom trhu na minimálne 20 % do roku 2020;

118.  uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na trhu s teplom, najmä v budovách; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri zjednodušení začlenenia nestálych obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla; pripomína, že energetickú bezpečnosť možno zvýšiť prostredníctvom rozvoja sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú ideálnym prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;

119.  vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty vyžadovali minimálnu úroveň výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre nové a modernizované budovy a aby projekty v oblasti obnoviteľnej energie mali prospech z rýchlych administratívnych postupov a postupov pripojenia na sieť, a to najmä presadzovaním článku 13 ods. 4 a článku 13 ods. 1 písm. f) smernice 2009/28/ES a článku 7 ods. 3 smernice 2009/72/ES; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmavaní existujúcich príslušných právnych predpisov zvýšila počet budov vybavených systémami s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby vyžadovala administratívne postupy prostredníctvom miesta jedného kontaktu pre malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a jednoduché oznamovacie postupy pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v prípade ktorých sa celá vyrobená energia spotrebuje na vlastné účely, a aby vytvorila rámec pre inovatívne opatrenia v oblasti spájania sietí a pre obchod so sieťovými službami na úrovni distribučnej siete;

120.  vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ pre oblasť vykurovania a chladenia, v rámci ktorej sa určia všetky opatrenia a súčinnosti potrebné v sektore bývania a v obchodnom a priemyselnom sektore s cieľom znížiť túto závislosť, pri súčasnom prispievaní k cieľom EÚ v oblasti energie a klímy, dosahovaní úspor energie, posilňovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, stimulovaní rastu a tvorby pracovných miest a podporovaní inovácií systému; zdôrazňuje, že táto stratégia pre oblasť vykurovania a chladenia by sa mala venovať všetkým piatim rozmerom energetickej únie;

121.  zdôrazňuje, že vodná energia je hlavným, vlastným, obnoviteľným a bezpečným zdrojom energie, ktorý predstavuje 11 % celej európskej výroby elektrickej energie; zdôrazňuje, že vodná energia bude preto aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri výrobe a skladovaní elektrickej energie a bude významným príspevkom k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k zníženiu závislosti EÚ na vonkajších zdrojoch energie;

122.  v súlade s oznámením Komisie o Modrom hospodárstve žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť morským obnoviteľným zdrojom ako odvetviu s veľkým potenciálom, ktoré je však menej etablované než iné odvetvia obnoviteľných zdrojov;

123.  konštatuje, že začlenenie rastúceho podielu bioplynu vyrobeného v tuzemsku by mohlo pozitívne prispieť k energetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zachovania existujúcej plynovej infraštruktúry na tento účel;

124.  konštatuje, že biomasa z trvalo udržateľného lesného hospodárstva by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov rámca do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky;

125.  konštatuje, že súčasná politika EÚ v oblasti biopalív bola široko kritizovaná za to, že nezohľadňovala emisie skleníkových plynov spojené s nepriamou zmenou využívania pôdy (ILUC), ku ktorej môže dochádzať pri zmene existujúcej poľnohospodárskej výroby na neobrábanú pôdu, a to v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

126.  domnieva sa, že udržateľný prístup pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti by nemal viesť k ďalšiemu rozšíreniu využívania biopalív pestovaných na pôde a že existujú lepšie možnosti splnenia týchto cieľov, ako je zlepšenie palivovej účinnosti vozidiel, zníženie dopytu po doprave, zníženie intenzívneho chovu hospodárskych zvierat, zvýšenie využívania biopalív z odpadov a zvyškov, ktoré nespôsobujú ďalšie zmeny vo využívaní pôdy;

127.  s potešením víta projekty a investície, ktoré využívajú uhlíkový odpad ako komoditu pre nízkouhlíkové chemikálie a pokročilé biopalivá (t.j. pomocou mikróbov, ktoré sa množia na odpadových plynoch bohatých na uhlík a premieňajú ich na pohonné hmoty a chemikálie, ktoré nahrádzajú pohonné hmoty vyrobené z fosílnych zdrojov alebo biopalivá prvej generácie), a tým znižujú množstvo emisií a znečisťujúcich látok v priemyselných procesoch, ako je výroba ocele, a trvá na podpore týchto projektov a investícií;

128.  zdôrazňuje skutočnosť, že v skutočnom obehovom hospodárstve sa odpad musí vrátiť späť do hospodárstva ako surovina, aby sa čo najdlhšie udržala pridaná hodnota výrobku, a preto má príprava na opätovné použitie a recykláciu oveľa vyššiu prioritu ako spaľovanie; poukazuje na skutočnosť, že mnohé členské štáty už majú nadbytočné kapacity spaľovní ; zdôrazňuje potrebu lepšieho plánovania a výmeny informácií a predchádzania efektom zablokovania ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prepojenie medzi energetickou úniou a obehovým hospodárstvom;

129.  pripomína, že európsky priemysel a MSP majú zásadný význam pre európske hospodárstvo, a uznáva, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP by význame profitovali z nižších nákladov na energiu;

130.  zdôrazňuje, že inovácia a modernizácia smerom k energeticky a zdrojovo účinnejším priemyselným postupom prispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; poukazuje na inovácie v oblasti technológií výroby tepla z obnoviteľných zdrojov, ktoré by mohli znížiť dovoz, znížiť náklady a zvýšiť výkonnosť systému v záujme riešenia dopytu po vysokých teplotách v priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že dôležitá úloha renovácie a modernizácie budov v Európe vytvára trh pre vysokovýkonné stavebné materiály, zariadenia a vybavenia, a teda pre európskych výrobcov a montážne podniky v sektore stavebníctva predstavuje významnú príležitosť inovovať a vytvárať pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť;

131.  konštatuje, že prostriedky na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 musia byť súčasťou priemyselnej politiky členských štátov so zreteľom na potrebu reindustrializácie; zastáva názor, že regulačný rámec EÚ a ciele politík EÚ v oblasti klímy a energetiky by mali byť konzistentné a prinášať pružnejší trhovo orientovaný prístup s cieľom zabezpečiť odolnú energetickú úniu, ktorá v  sebe bude zahŕňať politické ciele v oblasti klímy na rok 2030 a ciele reindustrializácie, čím sa doplní priemyselná politika členských štátov;

132.  zdôrazňuje, že efektívne využívanie výskumu a technologických inovácií podporuje vedúce postavenie európskeho priemyslu a posilňuje konkurenčnú výhodu a obchodnú životaschopnosť európskeho obchodu a priemyslu, vytvára pracovné miesta a zároveň prispieva k hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy vrátane zníženia dopytu po energii, bezpečnosti zásobovania, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja výroby energie, distribúcie, dopravy a spotreby, boja proti energetickej chudobe a cieľov EÚ týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a čo najlepšieho využívania energetických zdrojov Európy;

133.  vyzýva Komisiu, aby sa zaručila za konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví a aby zabezpečila dlhodobú istotu pri plánovaní investícií do priemyslu, v zmysle úsilia Komisie zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 %;

134.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu systému na obchodovanie s emisiami (ETS) ako nákladovo efektívneho trhového nástroja na dekarbonizáciu energetického systému Európy a na dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií do roku 2030 a po tomto období; zdôrazňuje, že okrem zavedenia rezervy stability trhu by sa mala po roku 2020 vykonať štrukturálna reforma ETS, v rámci ktorej by sa zohľadnil cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 a ktorá by zahŕňala – pokiaľ sa nevynaloží porovnateľné úsilie v iných významných hospodárstvach – konkrétne a zosúladenejšie opatrenia v oblasti úniku uhlíka na úrovni EÚ;

135.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku nepriamych nákladov súvisiacich s emisiami uhlíka, ich vplyvu na ceny elektrickej energie v členských štátoch a ich podielu na týchto cenách;

136.  zdôrazňuje, že príjmy z ETS by sa mali využiť predovšetkým na podporu nízkouhlíkových inovácií, energetickú efektívnosť a ďalšie opatrenia na zníženie emisií CO2;

137.  uznáva, že európske technológie v oblasti energie a účinnosti, ako napríklad kogenerácia, by podstatne prispeli k energetickej bezpečnosti a k naplneniu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti je presvedčený o tom, že energetická únia musí vyjadrovať právo členských štátov využívať všetky bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové zdroje energie, ktorými disponujú;

138.  uznáva síce, že energetický mix je predovšetkým v kompetencii členského štátu, chápe však obavy verejnosti týkajúce sa hydraulického štiepenia a dôsledkov, ktoré by táto technológia mohla mať pre klímu, životné prostredie a verejné zdravie a pre plnenie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti dekarbonizácie; okrem toho uznáva, že obmedzený potenciál pomoci nekonvenčných palív pri nasycovaní budúceho dopytu EÚ po energii v spojení s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi a súčasnými nízkymi celosvetovými cenami ropy znamená, že je otázne, či hydraulické štiepenie môže byť v Európskej únii životaschopnou technológiou; domnieva sa, že treba riadne riešiť obavy verejnosti a všetky činnosti súvisiace s hydraulickým štiepením by mali spĺňať najprísnejšie klimatické, environmentálne a zdravotné normy; žiada tie členské štáty, ktoré chcú vykonávať hydraulické štiepenie, aby dodržiavali odporúčania Komisie z roku 2014 o minimálnych zásadách pre prieskum a ťažbu uhľovodíkov (napríklad bridlicového plynu) s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia;

139.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o vyradenie zastaraných, najviac znečisťujúcich alebo nebezpečných elektrární, a to aj s cieľom znížiť súčasné nadbytočné kapacity na trhu;

140.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre zavedenie zachytávania a ukladania CO2(CCS); je presvedčený, že CCS by mohlo pomôcť pri prechode na nízkouhlíkový trh s energiou a že by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri zladení protichodných cieľov energetickej únie, pokiaľ ide o rôznorodé, bezpečné dodávky energie, ktoré súčasne dosahujú zníženie emisií skleníkových plynov potrebné na splnenie cieľov Plánu postupu v energetike do roku 2050;

141.  je presvedčený, že technológie dekarbonizácie, ako je CCS a CCU (zachytávanie a využívanie CO2), bude treba ďalej rozvíjať a zlepšovať prostredníctvom významných výskumných a inovačných snáh, aby sa zabezpečilo, že tieto technológie budú k dispozícii na zníženie, či dokonca zničenie ekologickej stopy fosílnych palív, ktoré stále tvoria viac ako 40 % súčasnej výroby energie v EÚ a pravdepodobne budú dôležitým zdrojom energie aj v budúcnosti;

142.  vyzýva Komisiu, aby zriadila inovačný fond NER400, ktorý by mal podporovať demonštračné nízkouhlíkové projekty, mal by vychádzať z programu NER300 pre CCS a obnoviteľné zdroje energie, ale mal by rozšíriť svoju pôsobnosť aj na nízkouhlíkové inovácie v priemyselných odvetviach;

143.  konštatuje, že v roku 2014 jadrová energia predstavovala 27 % mixu elektrickej energie v EÚ a viac ako polovicu všetkých foriem nízkouhlíkovej energie EÚ a že do roku 2050 sa má vyradiť z prevádzky 130 spomedzi 132 jadrových elektrární v EÚ, čo zanechá veľkú medzeru v energetickom mixe EÚ z hľadiska nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber; uznáva, že zatiaľ čo niektoré členské štáty sa rozhodli upustiť od jadrovej energie, iné sa snažia budovať nové jadrové elektrárne na účel splnenia svojich vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, a vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila vypracovanie rámca na úrovni EÚ, ktorý umožní zainteresovaným členským štátom, aby realizovali nové projekty v oblasti jadrovej energie v rámci pravidiel EÚ pre vnútorný trh a hospodársku súťaž;

144.  konštatuje, že jadrová energia je jedným z najvýznamnejších prínosov európskeho energetického systému, ktorý prispieva k nižším emisiám CO2 a súčasne obmedzuje závislosť na dovoze, zabezpečuje stabilnú výrobu elektrickej energie, ktorá môže slúžiť vnútornému trhu a môže byť stabilným základom pre energetický systém, v ktorom sa môžu postupne zavádzať obnoviteľné zdroje energie;

145.  vyzýva členské štáty, ktoré postupne vyraďujú jadrovú energiu, aby zabezpečili jej nahradenie takým spôsobom výroby energie, ktorý môže porovnateľne prispieť k zásobovaniu energiou a k stabilizácii spoločného systému výroby a distribúcie;

146.  je presvedčený, že hoci rozhodnutie o energetickom mixe prináleží členským štátom a hoci odpoveď na otázku ako dekarbonizovať vlastné hospodárstvo je zvrchovaným rozhodnutím každého členského štátu, pre plnenie cieľov Európy a členských štátov v oblasti energetiky a klímy je nevyhnutná koordinácia politík a technologického rozvoja na úrovni EÚ; uznáva, že v niektorých oblastiach sú najúčinnejšie politiky na úrovni EÚ a že v iných oblastiach je rozhodujúca úzka spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi; uznáva, že na zaručenie takejto koordinácie je potrebný výrazný a spoľahlivý riadiaci proces;

147.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zriadenie modernizačného fondu, ktorý by mal mať prísne kritériá a usmernenia, ktorými zabezpečí, že financovanie bude zamerané na skutočne modernizačné projekty v oblasti energetiky, ktoré by boli vyberané na základe technologicky neutrálneho prístupu a podľa toho, či sú preukázateľne zlučiteľné s dosiahnutím cieľov EÚ v oblasti skleníkových plynov do roku 2030;

148.  zdôrazňuje, že EIB by sa mala podieľať na vytvorení vyššie uvedených kritérií a usmernení pre modernizačný fond;

149.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rozvoj energetickej únie garantoval ochranu životného prostredia a klímy, zlepšenú kvalitu ovzdušia, zníženie závislosti na energii zvonku, biodiverzitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu založeného na technologických inováciách a vedúcom postavení;

150.  zdôrazňuje, že energia musí byť cenovo dostupná pre všetkých občanov EÚ; domnieva sa, že obmedzenie zbytočnej spotreby zavedením opatrení na zlepšenie účinnosti, silnejších prepojení, väčšej integrácie trhu a udržateľných investícií do energií, predovšetkým v budovách, by umožnilo mnohým domácnostiam získať prístup na jednotný, udržateľný, konkurencieschopný a bezpečný trh s energiou za rovnakých podmienok a uniknúť energetickej chudobe, ktorá v roku 2012 zasiahla jedného zo štyroch občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o energetickej chudobe v Európe spolu s akčným plánom na boj proti nej, ktorý bude obsahovať vymedzenie pojmu a ukazovatele energetickej chudoby;

Smerom k energeticky efektívnejšiemu a dekarbonizovanému odvetviu dopravy

151.  odhaduje, že doprava predstavuje viac ako 30 % konečnej spotreby energie v Európe a že 94 % dopravy využíva ropné produkty; domnieva sa preto, že čistejší energetický systém, ktorý sa vyznačuje jasným prepojením s dekarbonizáciou odvetvia dopravy, by mal byť jadrom rámcovej stratégie na vytvorenie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že kombinácia opatrení na podporu energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a opatrení na rozvoj inovatívnych energetických technológií má rozhodujúci význam pre snahy o dosiahnutie ekologicky udržateľného energetického mixu pre európske dopravné systémy; domnieva sa, že by sa malo podporovať používanie rôznych obnoviteľných zdrojov energie vrátane skvapalneného zemného plynu v prípade ťažkých nákladných vozidiel a sektora námornej dopravy; nalieha na Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na odstránenie daňových dotácií škodlivých pre životné prostredie; nabáda na podporu výskumu a inovácií zameraných na hľadanie lepších riešení v oblasti mobility, ako aj riešení v oblasti podporných technológií a politík;

152.  konštatuje, že dekarbonizácia odvetvia dopravy si vyžaduje prijatie opatrení vo všetkých oblastiach politiky vzťahujúcich sa na energiu, dopravu, obchod, výskum a inováciu; vyzdvihuje dôležitosť koherentných cezhraničných prístupov s cieľom vyhnúť sa vnútroštátnej roztrieštenosti a zdôrazňuje, že treba stanoviť normy a požiadavky na interoperabilitu, ktoré umožnia európskym podnikom využívať trhové príležitosti;

153.  konštatuje, že zlepšené normy pre výkon vozidiel a účinnosť paliva majú zásadný význam pre zníženie závislosti EÚ na rope aj pre znižovanie emisií skleníkových plynov, a preto vyzýva priemysel, členské štáty a Komisiu, aby naďalej vyvíjali a urýchlili svoje úsilie v tejto oblasti a vzhľadom na škandály z posledného obdobia zabezpečili, aby bolo testovanie emisií nielen presné, ale aby zohľadňovalo aj podmienky skutočnej prevádzky; žiada Komisiu, aby preskúmala emisné normy CO2 pre osobné a dodávkové automobily na obdobie po roku 2020; konštatuje však, že dlhodobé riešenia znižovania emisií v doprave a zabezpečenia zníženia dopytu po energiách a diverzifikácie dodávok spočívajú v alternatívnych palivách, v elektrifikácii prostredníctvom obnoviteľných zdrojov elektrickej energie a v podpore udržateľnejších spôsobov dopravy;

154.  podporuje komplexný balík opatrení v cestnej doprave, ktorý podporuje efektívnejšie rámcové stanovovanie cien za používanie infraštruktúry a zavádzanie inteligentných interoperabilných dopravných riešení; zdôrazňuje, že energetická účinnosť sa môže zlepšiť prostredníctvom podpory digitalizácie a využívania inteligentných dopravných systémov a prostredníctvom rozvoja inovatívnych dopravných služieb; požaduje vypracovanie progresívnej stratégie v oblasti výskumu a inovácie pre dopravný sektor; podporuje rozvoj plánov udržateľnej mestskej a vidieckej mobility, ktoré umožnia obmedziť znečistenie spôsobené premávkou, preťaženie dopravy, hluk a počet dopravných nehôd; domnieva sa, že tieto plány by mali byť zamerané na odstránenie nerovností z hľadiska znevýhodnených používateľov a nákladov;

155.  víta posun smerom k najudržateľnejším a energeticky najefektívnejším spôsobom dopravy a dopravným trasám, ako je železničná doprava, príbrežná námorná doprava, vnútrozemská plavba a námorná doprava, zvýšením ich konkurencieschopnosti a efektívnosti z hľadiska znižovania emisií CO2; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť intermodality;

156.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu cestnej dopravy ako súčasť dekarbonizácie odvetvia dopravy a aby podporila vynaloženie väčšieho úsilia o vývoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave;

157.  zdôrazňuje, že zavedenie elektrických vozidiel spôsobí veľké zaťaženie z hľadiska výroby elektrickej energie, a žiada, aby sa vykonali hodnotenia s cieľom určiť, do akej miery možno využiť existujúcu výrobnú kapacitu;

158.  vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu spotrebu palív a systému označovania CO2 pre osobné automobily s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali presnejšie, relevantné a porovnateľné informácie týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva tak, aby sa voľba spotrebiteľov nasmerovala k energeticky najúčinnejším vozidlám, a následne motivovať výrobcov k zlepšeniu energetickej účinnosti ich vozidiel a zvýšeniu energetickej bezpečnosti;

159.  trvá na tom, aby Komisia urýchlila zavedenie revidovaného testovacieho cyklu s cieľom zabezpečiť, aby emisie CO2 a ďalších znečisťujúcich látok z vozidiel odrážali emisie v reálnych jazdných podmienkach ;

160.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila začlenenie pokročilých technológií do inovačných železníc prijatím iniciatívy Prechod na železnicu, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu v čistej verejnej doprave;

161.  pripomína, že medzinárodná lodná doprava je stále vylúčená zo záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, pričom z hľadiska premávky zaznamenáva vysoký rast; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na stanovenie cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov pre medzinárodnú námornú dopravu, pokiaľ sa do konca roku 2016 nedohodnú záväzné opatrenia v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

162.  zdôrazňuje potrebu zvýšenej koordinácie stratégií dopravy, vykurovania a chladenia a dekarbonizácie energií; vyzýva Komisiu, aby predložila celostné plány na zníženie emisií CO2 z odvetví dopravy a vykurovania a chladenia, okrem iného vzhľadom na to, že v prípade nadbytku čistej a lacnej elektriny vyrobenej z premenlivých obnoviteľných zdrojov energie by sa mohla táto energia použiť na nabíjanie elektrických vozidiel a na prevádzku zariadení na vykurovanie a chladenie;

163.  zdôrazňuje, že treba uprednostňovať podporu z EFSI vyčlenenú na dopravné projekty, ktoré umožňujú technologický prechod na čistý a udržateľný dopravný systém; zdôrazňuje, že v rámci iných nástrojov finančnej podpory dostupných na úrovni EÚ by sa mali uprednostňovať investície do infraštruktúry založenej na využívaní intermodality, ako aj železničnej a námornej dopravy a vnútrozemských vodných ciest.

164.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi EÚ zahrnula do svojej činnosti v oblasti harmonizácie certifikačných kritérií pre udržateľný cestovný ruch kritérium týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj kritérium týkajúce sa znižovania emisií CO2;

Výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

165.  vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu, najmä pokiaľ ide o lepšie využívanie európskych zdrojov energie a zmiernenie ich vplyvu na životné prostredie, s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, priemyselnú konkurencieschopnosť, a najmä dlhodobé klimatické a energetické ciele EÚ;

166.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky možnosti financovania EÚ na podporu bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií, energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, inteligentných sietí, decentralizovanej výroby, flexibilnej výroby energie, uskladňovania elektrickej energie a elektrifikácie dopravného systému sa musia plne využívať; vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu a zavádzaniu týchto technológií, aby tak splnila svoje ciele na roky 2020, 2030 a dlhodobejšie ciele, a tiež zlepšila energetickú bezpečnosť a podporila hospodársku obnovu; očakáva, že preskúmanie výskumného programu Horizont 2020 v polovici trvania bude brať do úvahy tieto priority; pripomína, že energetická výzva programu Horizont 2020 je navrhnutá na podporu prechodu na spoľahlivý, udržateľný a konkurencieschopný energetický systém, ktorého hlavné priority sú uvedené v okruhoch Energetická účinnosť, Nízkouhlíkové technológie a Inteligentné mestá a spoločenstvá; pripomína, že najmenej 85 %, energetických výziev v rozpočte programu Horizont 2020 sa má vynaložiť na oblasti s nefosílnymi palivami, v rámci čoho sa najmenej 15 % z celkového rozpočtu na energetické výzvy má vynaložiť na činnosti týkajúce sa uvádzania obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinných technológií na trh;

167.  je presvedčený, že dôraznejšie úsilie pri rozvoji týchto technológií môže priniesť podstatný dlhodobý úžitok v podobe nákladovo efektívnej dekarbonizácie, zníženia nákladov na výrobu energie a dopytu po energiách, čo posilní konkurencieschopnosť priemyslu;

168.  konštatuje, že EÚ má vedúce postavenie z technologického hľadiska v kľúčových odvetviach, ako sú veterné turbíny, elektrické káble, rozvoj distribučnej sústavy a služieb, systémy mestskej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto vedúce postavenie je ohrozené, a vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia na jeho zachovanie;

169.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívu v súvislosti s vedúcim svetovým postavením EÚ z technologického a inovačného hľadiska v oblasti obnoviteľných a nízkouhlíkových energetických technológií vrátane energie z morských vĺn, plávajúcich solárnych technológií a biopalív vyrábaných z rias a aby podporovala verejný a súkromný výskum, vývoj a inovácie v týchto oblastiach;

170.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o lepšiu interakciu a koordináciu vnútroštátnych a európskych výskumných programov, najmä v oblasti energetiky, dopravy, informačných a komunikačných technológií a stavebníctva, s cieľom zabezpečiť, aby prioritou boli spoločné výzvy, ako je rastúca energetická účinnosť, a to tým, že sa zamerajú nielen na odvetvie vykurovania, ale aj na chladenie, podporu maloobjemových obnoviteľných zdrojov energie, zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na rozvoj nových obnoviteľných zdrojov energie, a s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií na trhu;

171.  zdôrazňuje pridanú hodnotu informačných a komunikačných technológií v rámci energetického systému a vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy pre inteligentné siete na úrovni prenosovej sústavy s cieľom zabezpečiť stabilné dodávky a voľný tok energie cez hranice a prispievať k energetickej bezpečnosti, ako aj na úrovni distribučnej sústavy na zaistenie bezpečnosti dodávok pre miestne spoločenstvá, mestá a regióny; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú rozvíjajúce inteligentnejšie energetické siete a nové zariadenia na uskladňovanie energie môžu zohrávať pri zvýšení úrovne využívania obnoviteľných zdrojov energie;

172.  uznáva, že inteligentné meracie zariadenia významne prispievajú k službám distribučnej siete; zdôrazňuje, že spotrebitelia zostávajú konečnými držiteľmi svojich údajov a že údaje prenášané prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ďalším subjektom na trhu by mali byť anonymné, aby bolo plne zachované právo na súkromie;

173.  je presvedčený, že ďalší rozvoj vnútorného trhu s energiou je neodmysliteľne spojený s jednotným digitálnym trhom; vyzýva Komisiu, aby podporovala spojenia medzi energetickou úniou a jednotným digitálnym trhom prostredníctvom maximalizácie prístupu spotrebiteľov k energetickým službám pomocou digitálnych platforiem a prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiami, ktorý je konkurencieschopnejší, transparentnejší a začlenený v digitálnom hospodárstve;

174.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili IT bezpečnosť a ochranu kritických energetických infraštruktúr, ktoré poskytujú kľúčové služby spotrebiteľom, najmä vzhľadom na rozvoj priemyselnej výroby a rastúcu úlohu informačných a komunikačných technológií v odvetví energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prijatia a včasnej implementácie siete a smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti pre udržanie vysokej úrovne sieťovej a informačnej bezpečnosti kritickej infraštruktúry;

175.  zdôrazňuje, že prioritou členských štátov v rámci programu Horizont 2020 by malo byť zníženie nákladov v prípade udržateľných, bezpečných a menej vyspelých technológií, najmä tých, ktoré prispievajú ku globálnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu cieľov EÚ na rok 2030; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby poskytli jasný právny a strategický rámec, ako aj príležitosti na financovanie výskumných a vývojových iniciatív a projektov ich zavádzania, ktoré pomáhajú Európskej únii dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia a posilňovať hospodársku konkurencieschopnosť; víta skutočnosť, že Komisia prijala revidovaný Európsky strategický plán pre energetické technológie; zdôrazňuje, že výskum, vývoj a inovácie by sa mali zamerať skôr na systémové začlenenie rôznych riešení, ktoré sú k dispozícii alebo sa vyvíjajú, a nie na jednotlivé samostatné odvetvia a technológie;

176.  je presvedčený, že pokrok v oblasti ekologických a nákladovo efektívnych inovácií a výskumu a vývoja je tiež veľmi dôležitý pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu;

177.  vyzýva Komisiu, aby predložila zrozumiteľný prehľad rôznych nástrojov na podporu a financovanie, ako sú napríklad program Invest EÚ, Nástroj na prepájanie Európy, fondy v oblasti výskumu a vývoja, štrukturálne a investičné fondy, nástroje na financovanie inteligentných sietí (ERA-Net Plus), program Horizont 2020, činnosti Európskej investičnej banky, Európsky program na podporu oživenia hospodárstva v oblasti energetiky (EEPR), Nástroj na prepájanie Európy - Energetika (CEF-E), NER300, Výskumný fond pre uhlie a oceľ a Eurogia +, a aby objasnila pravidlá oprávnenosti pre každý z týchto programov;

Zavedenie energetickej únie: občania a mestá

178.  pripomína záväzok 6 000 európskych miest byť lídrom v energetickej transformácii, najmä prostredníctvom Dohovoru primátorov a starostov; vyzýva Komisiu, aby plne zmobilizovala túto sieť, ako aj ďalšie iniciatívy, ako sú Inteligentné mestá a obce, Mestá energie, a poskytla im finančné a ľudské zdroje pre ďalší rozvoj; domnieva sa, že strany Dohovoru primátorov a starostov by mali mať prednostný prístup k európskym fondom;

179.  zdôrazňuje, že stratégie aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností majú zásadný význam pre prechod k udržateľnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje; vyzýva členské štáty, aby zriadili školiace a vzdelávacie programy zamerané na občanov a aby podporovali komunitné vzdelávanie zamerané na znižovanie dopytu po energii a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že úspech energetickej únie si na jednej strane vyžaduje rovnaký prístup k počiatočnému, ako aj celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave ako základný prostriedok reakcie na meniace sa okolnosti a ambície občanov a na druhej strane zohľadnenie potrieb trhu práce; pripomína, že programy odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie zamerané na to, aby pracujúcim umožnili plne využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie pre udržateľné a lokálne pracovné miesta, majú veľmi dôležitý význam;

o
o   o

180.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0344.
(2) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 59.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0444.
(6) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0445.


Príprava európskych elektrických sietí na rok 2020
PDF 371kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020 (2015/2108(INI))
P8_TA(2015)0445A8-0330/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % (COM(2015)0082),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 15. – 16. marca 2002,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 20. – 21. marca 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na „10-ročný plán rozvoja siete 2014“ Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E),

–  so zreteľom na madridské vyhlásenie zo samitu o energetických prepojeniach konaného za účasti Španielska, Francúzska, Portugalska, Európskej komisie a EIB 4. marca 2015,

–  so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0330/2015),

Výhody prepojenia

1.  víta oznámenie a stratégiu Komisie ako pozitívny krok smerujúci k dosiahnutiu cieľa miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % a k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu s elektrinou v EÚ;

2.  uznáva, že energia z obnoviteľných zdrojov, vyššia energetická účinnosť a udržateľný energetický mix vedúce k úsporám energie a k vnútornému trhu s energiou umožňujúcemu voľný tok energie sú dôležitým prostriedkom na dosiahnutie stabilného, bezpečného, nezávislého, inkluzívneho, transparentného a konkurencieschopného energetického systému EÚ, ktorý vytvára kvalitné pracovné miesta a bohatstvo v rámci udržateľného hospodárstva orientovaného na budúcnosť; zdôrazňuje skutočnosť, že na rozvoj takéhoto systému je potrebná vyššia miera prepojenia elektrických sietí, inteligentné siete a nová štruktúra trhu; je presvedčený, že vytvorenie takéhoto systému a skoncovanie s energetickými ostrovmi by mali byť hlavnou politickou prioritou Energetickej únie;

3.  uznáva, že prepojenie elektrických sietí je jedným zo základných predpokladov dobudovania integrovaného vnútorného trhu EÚ s elektrinou, ktorý – ak sa dobre naplánuje – pomôže dosiahnuť naše klimatické ciele vrátane cieľa EÚ byť na vedúcej pozícii v oblasti obnoviteľných zdrojov a zlepšiť geopolitické postavenie EÚ prostredníctvom väčšej energetickej bezpečnosti a nezávislosti, ako aj znížiť energetickú izoláciu a možnosť porúch v energetickom systéme; zdôrazňuje, že prepojenia elektrických sietí je tiež potrebné riešiť, plánovať a vytvárať na základe výraznej a koordinovanej regionálnej spolupráce so zreteľom na právomoci vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o určovanie energetického mixu, a súčasne rešpektovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že výhody výrazne vyššej prepojenosti európskej siete výrazne presahujú hospodársky a geopolitický rozmer; konštatuje, že ide o strategickú zásadu, ktorá by mala viesť k odolnejšej a odolnejšej sieti, lepšie pripravenej na riešenie všetkých druhov zmien a narušení; a ktorá zároveň umožňuje efektívne začlenenie čoraz väčšieho podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do európskej siete;

5.  pripomína, že IKT majú v rámci elektrických sietí čoraz väčšiu úlohu, preto je bezpečnosť elektrického systému zraniteľnejšia voči počítačovým hrozbám; žiada Komisiu, aby vyhodnotila bezpečnostné rizika elektrického systému a v prípade potreby vytvorila akčný plán boja proti nim;

6.  zdôrazňuje, že plne integrovaný vnútorný trh s elektrinou by uľahčil obchodovanie s elektrinou a služby vyrovnávania zaťaženia a zvýšil by bezpečnosť a znížil nestálosť cien elektriny v prospech občanov a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a podnikov v globálnom hospodárstve, keďže sa odhaduje, že európski spotrebitelia by do roku 2030 mohli ročne ušetriť 12 až 40 miliárd EUR;

7.  poznamenáva, že podľa Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) by investície do potrebných projektov prepojení celoeurópskeho významu mohli do roku 2030 dosiahnuť až 150 miliárd EUR, a so záujmom konštatuje, že prostredníctvom takýchto investícií do prepojenia by sa cena elektriny mohla znížiť aspoň o 2 EUR/MWh, pričom tieto investície by Európe umožnili pokryť veľkú časť jej elektrického zaťaženia obnoviteľnými zdrojmi energie; pripomína, že vnútorný trh s elektrinou musí byť prospešný pre všetkých spotrebiteľov EÚ; žiada, aby príslušné inštitúcie sledovali, či domácnosti, MSP a iní maloobchodní spotrebitelia majú z tejto situácie skutočný prospech, ktorý by sa nemal obmedzovať len na veľkoobchodné ceny;

8.  zdôrazňuje, že postupné ukončovanie regulovaných cien energie pre spotrebiteľov by malo zohľadňovať skutočnú úroveň hospodárskej súťaže na trhu; okrem toho sa poznamenáva, že stratégia Energetickej únie by mala zaistiť, aby spotrebitelia mali prístup k dostupným, bezpečným a udržateľným cenám energie;

Miera prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %

9.  uznáva mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2020, za hodnotný cieľ a významný krok správnym smerom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dvanásť členských štátov, najmä štátov na okraji EÚ, zatiaľ nedosahuje mieru prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 %, a teda je izolovaných od vnútorného trhu s elektrinou; preto zdôrazňuje, že treba urobiť viac pre to, aby sa tým členským štátom, ktorým ich nízka úroveň prepojenia bráni v dokončení vnútorného trhu s elektrinou, poskytla pomoc zameraná na splnenie tohto cieľa; domnieva sa však, že miera prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % samotná nie vždy zohľadňuje situáciu na trhu a nebola stanovená na základe vedeckých dôkazov; pripomína, že cieľ 10 % sa prvýkrát stanovil v roku 2002 na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny, ktorá vtedy existovala; uznáva, že hoci je cieľ 10 % dôležitý, neopisuje ani množstvo elektriny prúdiacej medzi krajinami ani kvalitu, pokiaľ ide o dostupnosť existujúcej infraštruktúry prepojení alebo existujúcej vnútroštátnej infraštruktúry medzi prepojeniami; domnieva sa preto, že jednotný cieľ prepojenia na základe inštalovanej kapacity výroby elektriny nie je vhodný pre všetky členské štáty; preto je presvedčený, že v strednodobom horizonte a rozhodne na obdobie do roku 2030 je potrebné dohodnúť sa na ambicióznych a na dôkazoch založených doplnkových cieľoch v oblasti prepojenia, ktoré schvália regióny; domnieva sa, že tieto ciele by sa mali stanoviť na základe rôznych parametrov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr otvorila odbornú diskusiu o týchto parametroch; zdôrazňuje, že na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacich fungovaniu európskeho trhu s elektrinou je okrem kvantitatívneho cieľa mimoriadne dôležitý aj otvorený prístup a dostupnosť prepojení; naliehavo vyzýva Komisiu, Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a vnútroštátne regulačné orgány, aby zabezpečili transparentnosť a dôsledné sledovanie dostupnosti prepojení s cieľom zabrániť vzniku prekážok, ktoré bránia vo fungovaní trhu s elektrinou a zabezpečiť fungovanie elektrických prenosových sústav;

10.  všíma si, že obmedzená prenosová kapacita napríklad v prevádzkovej oblasti Nord Pool Spot spôsobuje rozdiely v regionálnych cenách napriek skutočnosti, že miera prepojenia medzi krajinami je prekročená o výrazný odstup;

Holistický prístup

11.  poznamenáva, že časté preťaženia prenosových sietí by mohli súvisieť s cezhraničnými vedeniami, ale môže to byť tiež dôsledkom slabých, zastaraných vnútorných sietí a obmedzenej dostupnosti vnútroštátnych sietí; zdôrazňuje, že posilnenie vnútroštátnych sietí je nevyhnutné na to, aby sa plne využila kapacita prepojení; trvá na tom, že holistický prístup by sa mal zaujať pri posudzovaní potreby a priority posilnenia/rozšírenia cezhraničných aj vnútroštátnych prepojení, s cieľom čo najlepšie využiť existujúce prepojovacie vedenia a kapacitu existujúcej vnútroštátnej štruktúry;

12.  zdôrazňuje úlohu Komisie v rámci tretieho energetického balíka ako strážkyne rozčleneného a prístupného trhu s elektrinou a sprostredkovateľky decentralizovaného energetického systému, v ktorom členské štáty menším dodávateľom, najmä tzv. prozumentom (výrobcom, ktorí sú súčasne spotrebiteľmi), umožňujú prístup do siete v súlade so spravodlivými trhovými pravidlami a najlepšími postupmi v oblasti vlastnej spotreby;

13.  konštatuje, že naše energetické prostredie je čoraz decentralizovanejšie vzhľadom na narastajúci význam prozumentov energie; konštatuje preto význam dobre naplánovanej inteligentnej prenosovej a distribučnej sústavy; zdôrazňuje rastúcu a kľúčovú úlohu prevádzkovateľov distribučných sústav (PDS) ako sprostredkovateľov na trhu, keďže veľká väčšina zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je pripojená k distribučným sieťam; v tomto smere zdôrazňuje, že ak chceme vyriešiť obmedzenia siete, je nutné dôkladné posúdenie s cieľom vymedziť, ktoré kroky alebo kombinácie krokov vrátane budovania nového prenosového vedenia, rozvoja miestnych inteligentných sietí a integrácie efektívnosti a flexibility do systému sú najoptimálnejšie vzhľadom na konkrétnu situáciu;

14.  zdôrazňuje, že prínosy zvyšovania miery prepojenia nemožno dosiahnuť bez vysokej úrovne previazanosti trhu a prevádzkovateľov prenosovej sústavy (PPS); vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o zabránenie vzniku previazanosti na úrovni zoskupení členských štátov, a aby presadzovala previazanosť na úrovni EÚ zahŕňajúcej všetky členské štáty a ich susedov, najmä krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky;

15.  pripomína, že projekty spoločného záujmu posudzujú regionálne skupiny zriadené Komisiou, ktoré tvoria zástupcovia členských štátov, národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav, realizátorov projektov, ENTSO-E, agentúry ACER, Komisie a iných kľúčových zainteresovaných subjektov;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že zoznam projektov spoločného záujmu treba vypracovať transparentnejším a zodpovednejším spôsobom; konštatuje, že ENTSO-E, PPS a realizátori projektov zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vypracovaní harmonizovanej metodiky analýzy nákladov a prínosov, pri príprave desaťročných plánov rozvoja siete a sieťových predpisov a pri hodnotení nákladov a prínosov každého projektu; pripomína, že treba poskytovať úplné hodnotenia vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto hodnotenia budú vykonávať kvalifikovaní odborníci, ktorí budú plne nezávislí od realizátorov projektov; zdôrazňuje, že celý proces treba optimalizovať tým, že sa podporí väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a ďalších zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, agentúru ACER a vnútroštátne regulačné orgány, aby zohrávali proaktívnejšiu úlohu s cieľom zabezpečiť neutrálnejší, transparentnejší, vysledovateľnejší a inkluzívnejší konzultačný proces; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila situácie, v ktorých by sa využívanie najlepších dostupných technológií mohlo stanoviť ako významný parameter poskytnutia finančných prostriedkov EÚ na projekty;

17.  vyzýva Komisiu, aby lepšie vysvetlila proces hodnotenia projektov spoločného záujmu; pripomína, že aby sa o nich uvažovalo, mali by byť projekty spoločného záujmu súčasťou desaťročných plánov rozvoja siete ENTSO-E, ale konečné rozhodnutie o financovaní prijíma Komisia na základe vlastných hodnotiacich výberových kritérií projektov; žiada Komisiu, aby tieto kritériá výslovne vysvetlila;

18.  vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o realizácii projektov spoločného záujmu a o pokroku pri dosahovaní miery prepojenia na úrovni 10 %, a to ako súčasť výročného zhodnotenia, s ktorým počíta strategický rámec pre Energetickú úniu;

Proces vydávania povolení

19.  zdôrazňuje, že zdĺhavý postup vydávania povolení predstavuje hlavný problém v súvislosti s novými vedeniami vysokého napätia v Európe; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o zrýchlenie tohto postupu pri súčasnom zachovaní primeranej úrovne záruk pre verejný záujem vrátane účinných verejných konzultácií;

20.  pripomína, že projekty na zozname projektov spoločného záujmu majú prospech z preferenčného regulačného zaobchádzania, rýchleho plánovania, záväznej lehoty 3,5 roka na udelenie povolenia a rýchlejších postupov posudzovania vplyvov na životné prostredie a môžu byť tiež oprávnené na dodatočné financovanie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); žiada Komisiu, aby posúdila, ako sa toto rýchle plánovanie realizuje a dodržiava vo všetkých členských štátoch;

21.  uznáva, že informovanosť a podpora verejnosti sú zásadné pre zabezpečenie rýchlej realizácie projektov prepojenia; uznáva, že pri budovaní nových elektrických vedení sa nesmú oslabovať transparentné a inkluzívne procesy a najprísnejšie environmentálne normy; vyzýva realizátorov projektov na využívanie najlepších dostupných technológií pre nové prepojenia s cieľom posilniť súdržnosť medzi projektovými investíciami do sietí, environmentálnu udržateľnosť a prijímanie na miestnej úrovni;

22.  zdôrazňuje, že uplatňovanie koncepcie „jednotného kontaktného miesta“ prispieva k skráteniu postupov vydávania povolení; pripomína, že v nariadení o TEN-E sa vyžaduje, aby každý členský štát vymenoval príslušný národný orgán zodpovedný za uľahčenie, skrátenie a koordináciu procesu vydávania povolení na vnútroštátnej úrovni; víta v tomto smere posúdenie prístupu založeného na jednotnom kontaktnom mieste, ktoré má Komisia uskutočniť v roku 2017, a nabáda v tomto rámci Komisiu, aby posúdila potenciál jednotného kontaktného miesta na úrovni EÚ;

Úlohy agentúry ACER

23.  berie na vedomie nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; žiada rozpočtový orgán EÚ, aby agentúre poskytol potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, aby agentúra mohla adekvátne a včas plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov; žiada, aby sa posilnila úloha agentúry ACER, najmä vo vzťahu k ENTSO-E a so zreteľom na posilnenie koordinácie národných regulačných orgánov, urovnávanie sporov medzi týmito orgánmi a koordináciu cezhraničných regulačných záležitostí;

24.  zdôrazňuje význam kvalifikovaných zamestnancov národných regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorí budú disponovať požadovanými odbornými vedomosťami, ako aj špecializáciou a nezávislosťou; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 uskutočnila nezávislý audit týkajúci sa jednak zdrojov, ktoré majú všetky národné regulačné orgány v oblasti energetiky k dispozícii, a jednak stupňa nezávislosti, ktorý tieto orgány doteraz dosiahli, a zároveň poskytla odporúčania na zlepšenie situácie;

25.  konštatuje, že stále chýba transparentnosť, pokiaľ ide o výpočet cezhraničných kapacít dostupných na trhu a frekvenciu, rozsah a dôvody obmedzenia prepojení; v tejto súvislosti pochybuje, že väčšine významných obmedzení sa venovala plná pozornosť; žiada Komisiu, aby agentúre ACER poskytla primerané kompetencie a právomoci na zhromažďovanie potrebných informácií o každej jednotlivej cezhraničnej prenosovej kapacite, aby agentúra ACER mohla účinne plniť svoje monitorovacie povinnosti; požaduje, aby sa tieto informácie agentúre ACER poskytovali spolu s potrebnými kontextovými informáciami o štruktúre a fungovaní vnútroštátnej siete; víta v tejto súvislosti rýchle dokončenie sieťových kódexov pre oblasť elektroenergetiky; berie na vedomie zámery Komisie rozšíriť mandát, dosah a právomoci agentúry ACER, ako aj jej úvahy o tom, čo to môže priniesť, uvedené v jej nedávnom oznámení s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy s cieľom podporiť realizáciu skutočného vnútorného trhu s energiou; konštatuje, že akékoľvek nové povinnosti pridelené agentúre ACER by mali sprevádzať zodpovedajúce zdroje;

Finančné nástroje

26.  berie na vedomie odhad Komisie, podľa ktorého sú na dosiahnutie miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % vo všetkých členských štátoch do roku 2020 potrebné finančné prostriedky v objeme 35 miliárd EUR; pripomína, že podľa nariadenia o NPE ((EÚ) č. 1316/2013) by sa významná časť finančnej pomoci v rámci finančného krytia pre sektor energetiky z NPE mala sprístupniť na projekty v oblasti elektrickej energie, a trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť náležite zohľadnila; podporuje odporúčanie Komisie, aby sa NPE sústreďoval na niekoľko kľúčových projektov; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať projektom, ktoré riešia najvýznamnejšie nedostatky v rámci integrovaného trhu EÚ s elektrinou a absenciu dostatočného prepojenia; domnieva sa, že primerané finančné prostriedky EÚ by mali byť naďalej dostupné aj po roku 2020 na podporu výstavby životaschopných nekomerčných projektov elektrických prepojení potrebných na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou a bezpečného fungovania elektrických prenosových sústav; zdôrazňuje význam EIB pri podpore investorov v súvislosti s komerčne životaschopnými projektmi elektrickej infraštruktúry; berie na vedomie vytvorenie fondu EFSI a nabáda Komisiu na zabezpečenie toho, aby fond účinne priťahoval investície do prepojenia elektrických sietí;

27.  okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby: 1) podporovala investície do najlepšej dostupnej technológie, ktorá môže byť drahšia, ale poskytuje značné finančné výhody počas celého životného cyklu, ako aj časové úspory a výhody vedúceho postavenia v technologickej oblasti v dlhodobom horizonte; 2) vykonala preskúmanie pravidiel financovania s cieľom zefektívniť existujúce mechanizmy; a3) posilnila stimuly pre ďalšie investície do siete okrem iného podporovaním príjmov z poplatkov za prenájom v prípade prenosového preťaženia opätovne investovali do infraštruktúr a technológií na posilnenie siete vrátane dodatočných prepojení;

Regionálna spolupráca

Región Baltského mora

28.  poznamenáva, že sa očakáva, že plánované vedenia umožnia pobaltským štátom dosiahnuť do konca roku 2015 mieru prepojenia na úrovni 10 %; vyjadruje znepokojenie, že siete pobaltských štátov sú naďalej synchronizované s ruskou prenosovou sústavou pre elektrinu a závisia od nej, čo predstavuje prekážku pre skutočne integrovaný a dobre fungujúci európsky trh s elektrinou; požaduje urýchlenú synchronizáciu elektrických sietí pobaltských štátov s európskou kontinentálnou sieťou s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie do vnútorného trhu s elektrinou, vyššiu bezpečnosť dodávok elektriny a bezpečné fungovanie systému; žiada dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné kroky na iniciovanie formálneho postupu smerujúceho k rozšíreniu synchrónnej európskej kontinentálnej siete smerom k pobaltským štátom, a sieť ENTSO-E, aby tento postup spustila; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovanie tohto projektu podporovala a monitorovala; vyzdvihuje spoločný severský trh s elektrinou ako najlepší postup spolupráce medzi členskými štátmi pri vytváraní a rozvoji vnútorného trhu s elektrinou; uznáva význam väčšieho prepojenia medzi Poľskom a severským trhom s elektrinou, aby Poľsko dosiahlo mieru prepojenia na úrovni 10 %; víta podpis memoranda o porozumení v súvislosti s posilneným plánom prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); zdôrazňuje, že regionálna spolupráca prostredníctvom BEMIP pokračuje, ako aj skutočnosť, že solidarita medzi členskými štátmi pri realizácii projektov spoločného záujmu sa ešte viac prehĺbila;

Severné more

29.  uznáva, že veterná energia na mori v oblasti Severného mora má potenciál vytvárať viac ako 8 % dodávok elektriny v Európe do roku 2030; ďalej konštatuje, že koordinácia plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej príbrežnej energetickej rozvodovej siete, prístup na trh a rozdelenie rezervy v oblasti Severného mora by mohli viesť k úsporám nákladov vo výške 5 – 13 miliárd EUR ročne do roku 2030 prostredníctvom lepšie integrovaného regionálneho trhu; vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby pri príprave štruktúry riadenia na rok 2030 a následnom plánovaní tento potenciál podporovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili silnú politickú podporu a propagáciu pre elektrickú sieť na mori v oblasti Severného mora ako kľúčový krok pri budovaní efektívnej energetickej únie; naliehavo vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby vypracovali a odsúhlasili právny rámec na schválenie počas holandského predsedníctva v roku 2016 vo forme medzivládnej dohody medzi príslušnými členskými štátmi, v ktorej sa vymedzí spoločná stratégia elektrickej energie pre oblasť Severného mora;

Stredozápadná Európa

30.  zdôrazňuje, že rakúsko-nemecký spoločný trh s elektrinou znamená pokrok v realizácii integrovaného európskeho trhu s energiou; uznáva, že spoločná ponuková oblasť (zavedená v roku 2002) znamená, že veľkoobchodné ceny elektriny v týchto dvoch krajinách sú rovnaké, a zabezpečilo sa ňou neobmedzené obchodovanie s elektrinou a bezpečnosť dodávok takmer na úrovni 100 %; konštatuje, že rakúsko-nemecká ponuková oblasť je jediná relatívne veľká zóna v Európe, ktorá je spoločná pre dve krajiny; konštatuje, že väčšie ponukové oblasti podporujú potrebné charakteristiky dobre fungujúceho a likvidného trhu s elektrinou, ktorý znižuje obchodné náklady, poskytuje odolné cenové signály pre investičné rozhodnutia a podporuje výraznejšiu hospodársku súťaž; požaduje urýchlený rozvoj sietí s cieľom umožniť začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zaručiť stabilitu siete, najmä v južnom Nemecku; vyzýva na zachovanie tohto modelu úspechu a na rozširovanie ponukovej oblasti;

Stredná a juhovýchodná Európa

31.  zdôrazňuje, že stredná a juhovýchodná Európa má obrovský – a prevažne nevyužitý – potenciál z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že spolupráca a koordinácia týkajúca sa dlhodobého plánovania a budovania infraštruktúry regionálnej siete v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy musí presahovať rámec EÚ, aby sa zahrnuli krajiny západného Balkánu mimo EÚ a Turecko; vyzýva na zriadenie novej platformy, kde by všetky kľúčové zainteresované strany v regióne mohli rokovať a poskytovať politickú podporu spoločným projektom zameraným na plné využitie potenciálu regiónu v oblasti elektriny; uznáva, že skupina EÚ na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe, zriadená vo februári 2015, by sa mohla stať takouto platformou, ak sa jej mandát rozšíri s cieľom zahrnúť oblasť elektriny a zapojiť krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sú mimo EÚ; uznáva, že platforma by umožnila Komisii zaujať vedúce postavenie a poskytnúť politickú podporu;

32.  všíma si, že vysoká závislosť strednej a juhovýchodnej Európy od dovozu energie znamená, že je nevyhnutné zvýšiť cezhraničnú kapacitu elektriny, ktorou by sa pomohlo zabezpečiť bezpečnosť dodávky v regióne a z dlhodobého hľadiska by to prispelo nižším účtom ľudí za elektrinu;

33.  odporúča, aby Komisia dôkladne posúdila vyhliadky na nové prepojenia elektrických sietí v oblasti Stredozemia a medzi juhoeurópskymi a severoafrickými trhmi s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v oboch regiónoch;

Pyrenejský polostrov

34.  zdôrazňuje význam výrazného rozšírenia prepojenia medzi Španielskom a Francúzskom s cieľom podporovať obnoviteľné zdroje energie v regióne a umožniť Pyrenejskému polostrovu v plnej miere sa zapojiť do vnútorného trhu s elektrinou; považuje madridské vyhlásenie, podpísané 4. marca 2015, a vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre prepojenia v juhozápadnej Európe za dôležité kroky na zvýšenie prepojenosti regiónu; uznáva, že súčasná kapacita prepojenia medzi Pyrenejským polostrovom a kontinentálnou Európou je príliš nízka a že projekty zaradené na prvý zoznam projektov spoločného záujmu nestačili na dosiahnutie cieľa prepojenia do roku 2020; vyzýva krajiny tohto regiónu, aby podporovali rozvoj vlastného značného potenciálu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby uľahčili prístup tohto odvetvia na integrovaný európsky trh;

35.  víta iniciatívu Komisie, ktorá chce uskutočniť štúdiu prínosov prepojenia Pyrenejského polostrova a Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska a krajín na južnom brehu Stredozemného mora;

Po roku 2020

36.  poznamenáva, že od roku 2002, keď sa pôvodne stanovila miera prepojenia sietí na úrovni 10 %, prešiel európsky energetický systém vývojom, pričom predovšetkým obnoviteľné zdroje energie sa rozvinuli na celom kontinente; v tejto súvislosti odporúča, aby cieľ 15 % pre rok 2030 stanovený na základe inštalovanej kapacity nebol jediný a aby bol pozorne a dôkladne posúdený s cieľom zaručiť, že je vhodný na tento účel, relevantný a uskutočniteľný; žiada preto Komisiu, aby posúdila stanovenie regionálnych, doplnkových cieľov a našla lepšie kvalitatívne a kvantitatívne kritériá, ako sú napríklad obchodné toky, toky v čase špičky a obmedzenia, ktoré naznačujú, ako veľmi je prepojenie potrebné;

37.  zdôrazňuje potrebu odvodiť budúci cieľ v oblasti elektrických prepojení od dlhodobých klimatických cieľov EÚ od cieľa udržateľného energetického systému, o ktorý sa EÚ usiluje; v tejto súvislosti poznamenáva, že miera požadovaného prepojenia bude závisieť od niekoľkých parametrov vrátane: a) uplatňovania zásady „prvoradého zohľadňovania energetickej efektívnosti“ a ďalších reakčných opatrení na strane dopytu vo vnútroštátnej politike aj politike EÚ; b) rozvoja decentralizovanej elektriny založenej na obnoviteľných zdrojoch a prepojených inteligentných sústavách; c) vnútroštátnych rozhodnutí o energetickom mixe, ktoré budú zohľadňovať dlhodobé ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky; d) rozvoja technológií uskladňovania energie, a to aj na úrovni domácností a obcí; e) využívania najlepších dostupných technológií v prípade, že to bude vhodné; f) uznania toho, že obyvatelia sú v energetickom systéme prozumentmi; a g) vytvorenia jasných stimulov na investovanie do sietí;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


Vykonávanie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress
PDF 285kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress (2015/2042(INI))
P8_TA(2015)0446A8-0331/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 (COM(2014)0639),

–  so zreteľom na priebežné hodnotenie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress z 5. mája 2015(1),

–   so zreteľom na Štúdiu o nedostatkoch v oblasti mikrofinancovania a možnostiach, ako ich riešiť prostredníctvom finančného nástroja EÚ(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania(3) (nariadenie o EaSI),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania(4) (ďalej len „nástroj”) (ďalej len „rozhodnutie”),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti(5),

–   so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 o európskom nástroji mikrofinancovania Progress – priebežné hodnotenie(6),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 8/2015 s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane?,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0331/2015),

A.  keďže mikrofinancovanie prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; keďže mikrofinancovanie môže ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby a nezamestnanosti, dať im dôstojnosť a posilniť súdržnosť v komunitách, pretože zlepšuje sociálne začlenenie a minimalizuje sociálne rozdiely;

B.  keďže cieľom nástroja je zlepšiť prístup k financovaniu alebo jeho dostupnosť pre osoby, ktoré stratili zamestnanie alebo im hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so začlenením alebo návratom na trh práce, ako aj pre osoby, ktoré čelia hrozbe sociálneho vylúčenia, alebo zraniteľné osoby, ktoré sú v nevýhodnej pozícii z hľadiska prístupu na tradičný úverový trh a ktoré chcú rozbehnúť alebo rozvinúť svoje vlastné mikropodniky, a to vrátane samostatnej zárobkovej činnosti; keďže cieľom nástroja je tiež zvýšiť prístup k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosť pre mikropodniky a sociálne hospodárstvo;

C.  keďže cieľom nástroja je zlepšiť kapacitu sprostredkovateľov, aby sa zvýšil počet potenciálnych operácií a stimulovala zamestnanosť prostredníctvom tvorby kvalitných pracovných miest, rastu a sociálneho začleňovania do miestnych komunít;

D.  keďže finančná situácia žien dlžníčok sa javí ako horšia než situácia mužov, pričom vyšší podiel žien je nezamestnaných alebo ohrozených chudobou(7); keďže pomer medzi podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí sú príjemcami prostriedkov z nástroja, je 36:64, čo je z hľadiska rodovej rovnováhy stále nepostačujúce;

E.  keďže marginalizácia a viacnásobná diskriminácia niektorých skupín žien ďalej zhoršuje ich ekonomické znevýhodnenie a ťažkosti s prístupom k financovaniu; keďže začlenenie žien, ktoré trpia v dôsledku vylúčenia by malo byť prioritou;

F.  keďže čoraz väčší počet žien zúčastňujúcich sa na trhu práce je tiež hlavnými živiteľkami ich rodín; keďže miera osamelých rodičov je vyššia u žien ako u mužov; keďže mikrofinancovanie by malo byť prínosom pre zvyšujúci sa počet žien;

G.  keďže sociálne hospodárstvo zahŕňa družstvá, vzájomné spoločnosti, neziskové združenia, nadácie a sociálne podniky, ktoré prispievajú k politikám Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, rozvoja regiónov a vidieka, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rozvoja poľnohospodárstva tretích krajín a sociálneho zabezpečenia;

H.  keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti;

I.  keďže nástroj zlepšuje podmienky, za ktorých žiadatelia môžu získavať úvery a sprístupňuje finančné prostriedky pre inak neoprávnené osoby; keďže nástroj už využili sprostredkovatelia mikrofinancovania (SM) v 22 členských štátoch; keďže celkovým cieľom nástroja je vyplatiť 46 000 mikroúverov do roku 2020, čo predstavuje odhadovanú sumu 500 miliónov EUR;

J.  keďže miera splácania úverov ich čerpateľmi sa odhaduje na 95 %; keďže tento nástroj pomohol jednotlivcom vstúpiť alebo opätovne vstúpiť na trh práce alebo pri zakladaní vlastných podnikov a pomohol samostatne zárobkovo činným osobám zachovať alebo rozšíriť svoje mikropodniky z hľadiska zachovania pracovných miest, počtu novo prijatých zamestnancov a obratu; keďže tento nástroj dosiahol odľahlé oblasti Európy a podnietil hospodársku činnosť;

K.  keďže je naďalej zložité posúdiť dosah na menšiny, pretože väčšina SM sa osobitne nezasadzuje o posilnenie dosahu na menšiny; keďže prijímatelia mikroúverov sami seba nevyhnutne nepovažujú za marginalizovanú skupinu ani sa neobávajú diskriminácie pri udávaní svojho etnického pôvodu;

L.  keďže 60 % osôb, ktorých údaje sú k dispozícii, sú v čase podania svojej žiadosti o mikroúver buď nezamestnaní alebo neaktívni; 84 % príjemcov bolo vo vekovej skupine 25 až 54 rokov a 36 % zaznamenaných podnikateľov podporovaných týmito úvermi boli ženy;

M.  keďže tento nástroj by sa mal analyzovať nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska; keďže napriek tomu, že je ľahšie analyzovať nástroj z hľadiska hospodárskej efektívnosti, treba takisto analyzovať jeho účinnosť pri dosahovaní cieľa sociálneho začlenenia, ako aj kvalitu a nepriamy vplyv vytvorených pracovných miest;

N.  keďže cieľový pomer 40:60 medzi podnikateľkami a podnikateľmi sa už takmer dosiahol, a keďže je výrazne vyšší ako priemer Únie;

O.  keďže služby rozvoja podnikania, ako sú odborná príprava a mentorstvo sú kľúčom k úspechu a životaschopnosti mikropodniku;

P.  keďže ako nedostatok nástroja bolo identifikované chýbajúce financovanie podnikov sociálneho hospodárstva;

Q.  keďže existujú náznaky, že mikrofinancovanie by mohlo byť jedným z prvkov pre podporu podnikov pri prechode od tieňového hospodárstva k legálnej hospodárskej činnosti;

R.  keďže väčšia miera zverejňovania údajov súvisiacich s poskytovaním mikroúverov zo strany sprostredkovateľov mikrofinancovania (SM) je najlepším spôsobom, ako podporovať lepšie využitie verejných prostriedkov; keďže väčšia miera zverejňovania údajov uľahčuje porovnanie výkonnosti SM;

S.  keďže existuje potenciál pre súčinnosť medzi nástrojom a Európskym sociálnym fondom (ESF), Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a inými fondmi EÚ, čo zabráni nežiaducemu prekrývaniu;

T.  keďže v článku 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že „rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti roz­počtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti“;

U.  keďže Európsky nástroj nástroj získava financovanie od EÚ a z finančných príspevkov Európskej investičnej banky, pričom financovanie z oboch zdrojov riadi Európsky investičný fond (EIF); počíta tiež s doplnkovým financovaním zo strany súkromných investorov;

V.  keďže tento nástroj je stále ešte málo známy potenciálnym príjemcom;

Zlepšovanie prístupu k mikrofinancovaniu

1.  zdôrazňuje význam finančného nástroja, ako je tento nástroj, v čase finančnej krízy pri tvorbe nových podnikov, podpore nových pracovných miest a pri zabezpečovaní toho, aby mali nezamestnané osoby a mikropodniky prístup k financovaniu;

2.  konštatuje, že dosah na tvorbu pracovných miest bol menší, než sa pôvodne očakávalo, a to napriek skutočnosti, že nebyť mikroúverov, mnohí príjemcovia by boli z úverového trhu úplne vylúčení; domnieva sa, že tento menší vplyv na tvorbu pracovných miest sa dá čiastočne vysvetliť tým, že vykonávanie nástroja sa časovo zhodovalo s hlbokou hospodárskou krízou, ktorá ovplyvnila tak úverový trh, ako aj údaje o zamestnanosti; konštatuje však, že nástroj významne prispel k zachovaniu pracovných miest; berie do úvahy, že uvedené sa bude riešiť v rámci nového, pružnejšieho nástroja EaSI;

3.  vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom zamietnutých žiadostí o mikrofinancovanie (takmer 2 000 žiadostí bolo zamietnutých čiastočne kvôli nadmernému zadlženiu osôb a podnikov) a nad stále významnou medzerou na trhu mikrofinancovania, a to i napriek nárastu počtu príjemcov mikroúverov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu štúdiu dôvodov týchto zamietnutí vrátane spôsobov ich riešenia;

4.  zdôrazňuje význam nástroja, najmä v období krízy, pre jeho úlohu, ktorá spočíva v umožňovaní prístupu nezamestnaných a znevýhodnených osôb k financovaniu; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na súčasnú migračnú a azylovú krízu môže mikrofinancovanie pôsobiť ako zásadná podpora pre utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na pracovný trh EÚ;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili národné, regionálne a miestne kontaktné miesta a aby podporovali znalosti prípadných príjemcov a občanov vo všeobecnosti o európskych nástrojoch mikrofinancovania;

6.  na základe doposiaľ získaných skúseností vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie, a to najmä v odľahlých regiónoch a v komunitách, najmä v menšinových skupinách alebo v rámci organizácií pre osoby so zdravotným postihnutím, o existencii tohto nástroja, jeho výhodách a spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

7.  poznamenáva, že v roku 2013 opatrenia financované v rámci nástroja zahŕňali úvery v prvom rade a záruky; ďalej konštatuje, že niektorí SM dostávajú záruku aj úver, ale tieto dva nástroje sa vždy vzťahujú na rozličné portfóliá;.

8.  žiada, aby nástroj zohľadňoval pridanú hodnotu projektov v regiónoch, ktoré sú vážne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú napríklad riedko osídlené regióny alebo regióny postihnuté vyľudňovaním, keďže sa tým nielen podporí tvorba pracovných miest, ale prispeje to aj k udržaniu obyvateľstva v danej oblasti;

9.  víta skutočnosť, že Komisia a Európsky investičný fond (EIF) sprevádzkovali os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) s cieľom zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcov; očakáva, že EaSI bude úspešne riešiť nedostatky nástroja;

10.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vhodnosť platnej definície mikroúveru s cieľom zabezpečiť, aby budúce finančné nástroje spĺňali potreby trhu a príjemcov a aby spĺňali ciele vytýčené v článku 2 rozhodnutia;

11.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zhromažďovali a hodnotili údaje o charakteristikách mikropodnikov, ich potrebách a miere prežitia a aby prípadne v priebehu preskúmania v polovici trvania navrhli úpravy nariadenia o EaSI; víta skutočnosť, že zostatky a spätné toky prostriedkov dostupné po ukončení činnosti nástroja sa budú investovať do rozpočtu osi mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, čím sa zvýši počet záruk a financovaných nástrojov, ktoré sa budú ponúkať klientom;

12.  víta skutočnosť, že všetkých sedem doteraz realizovaných finančných nástrojov EPMF prilákalo dodatočné financovanie zo súkromných zdrojov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov, pokiaľ ide o záruky, presné cieľové hodnoty pre koeficienty pákového efektu sa dosiahli len v jednom zo siedmich prípadov a v dvoch prípadoch sa nedosiahli;

13.  víta zvýšenú pružnosť nového programu v rámci EaSI v reakcii na meniace sa potreby prerozdeľovania prostriedkov medzi osami programu; vyzýva Komisiu, aby predchádzala dvojitému financovaniu vytváraním jasných a transparentných synergií medzi EaSI a inými programami a iniciatívami Únie;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu publicitu a informácie o nástroji a o spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

15.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila geografický rozsah nástroja, aby obsiahol všetky členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné rozšírenie sektorovej pôsobnosti týchto nástrojov, okrem poľnohospodárstva a obchodu;

Oslovenie cieľových skupín a predkladanie správ o sociálnom vplyve

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok jasne vymedzených sociálnych správ nebol sociálny vplyv nástroja presnejšie meraný, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, udržateľnosť podnikania a dosah na menšinové skupiny; vyzýva preto Komisiu, aby empirickým spôsobom dodržiavala normy na meranie sociálnej výkonnosti, aby sa zabezpečil čo najvyšší sociálny dosah, a to aj vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020, a aby posúdila, či treba ďalej objasniť vymedzenie cieľových skupín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím;

17.  konštatuje, že nástroj začal svoju činnosť ako pilotný projekt; ďalej konštatuje, že boli zistené nedostatky, pokiaľ ide o dosah na zraniteľné skupiny, ako sú migranti a osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa však, že poučenia už boli zohľadnené a niektoré nedostatky sa už riešili v novom nástroji pre (EaSI); víta skutočnosť, že v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 sa vypracovalo strategické hodnotenie cieľov;

18.  vyzýva EIF, aby spolupracoval so SM a požadoval od nich, aby uplatňovali Európsky etický kódex poskytovania mikroúverov a uprednostňovali tých SM, ktorí preukázali schopnosť spolupracovať s organizáciami poskytujúcimi konečným príjemcom ďalšiu podporu; ďalej vyzýva EIF na presadzovanie ustanovení dohôd s SM, ktoré od nich budú vyžadovať, aby užšie spolupracovali s organizáciami zastupujúcimi zraniteľné skupiny s cieľom efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny;

19.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila metódy hodnotenia životaschopnosti podnikov po splatení mikroúverov a vplyvu v rámci svojej komunity;

20.  vyzýva Komisiu a EIF na zlepšenie podávania správ o príjemcoch a o SM, pričom uznáva, že treba nájsť rovnováhu tak, aby to nadmerne nezaťažilo SM; zdôrazňuje, že informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané spravodajstvo, zabezpečujú SM, ako aj klienti uchádzajúci sa o mikroúver;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o využívaní úverov a záruk z tohto nástroja sú neucelené a neúplné, a že chýbajú podrobné údaje o stave zamestnanosti u konečných príjemcov, a to napriek tomu, že Dvor audítorov skonštatoval, že výkazy sú v súlade s požiadavkami rozhodnutia;

22.  vyzýva EIF, aby zabezpečil, že SM budú zverejňovať údaje o počte a objeme poskytnutých mikroúverov a o type konečných príjemcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu, a do budúcnosti naplánovala rovnaký cieľový pomer medzi podnikateľmi a podnikateľkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali SM vo vykonávaní konkrétnych stratégií zameraných na ženy a na podporu podnikateľských aktivít žien, a to aj prostredníctvom spolupráce s príslušnými združeniami a organizáciami v danej oblasti;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali viditeľnosť a informácie, pokiaľ ide o možnosti financovania v rámci tohto nástroja, a to aj prostredníctvom informačných kampaní, výmeny osvedčených postupov medzi podnikateľkami, seminárov a odbornej prípravy, ktoré sa špecificky zameriavajú na ženy s cieľom dosiahnuť lepšiu rodovú rovnováhu v prístupe k mikrofinancovaniu;

25.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prínosy mikrofinancovania pre ženy vrátane vytvárania udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu názorov a osvedčených postupov medzi podnikateľkami;

26.  uznáva význam cieľového pomeru medzi podnikateľkami a podnikateľmi; domnieva sa však, že úspech nástroja by sa nemal merať iba prostredníctvom cieľov, ale schopnosťou nástroja umožniť mikropodnikateľom a malých a stredných podnikov vydvihnúť svoje projekty z dna a prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti;

27.  nalieha na Komisiu, aby zameriavala svoje úsilie na zlepšenie prístupu k mikrofinancovaniu pre potenciálne vylúčených klientov, ako sú migranti, utečenci, dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia, ľudia s nízkymi príjmami, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a ľudia so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnosti neťažia dosť z nástroja;

28.  žiada Komisiu, aby vnímala utečencov a žiadateľov o azyl ako cieľovú skupinu;

29.  žiada Komisiu, aby znásobila iniciatívy a dostupné finančné prostriedky na poskytovanie mikroúverov inovatívnym začínajúcim podnikom, ktoré riadia mladí ľudia, s cieľom podporovať podnikanie mladých ľudí, vysokú úroveň technologických, vedeckých a sociálnych inovácií v časoch hospodárskej krízy a zložitejšieho prístupu k úverom; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné, aby sa členské štáty zasadzovali o obmedzenie byrokratických požiadaviek, ktoré musia podnikatelia splniť, aby získali prístup k finančným prostriedkom z Únie;

Podpora sociálneho hospodárstva

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci nástroja nebol financovaný výraznejší počet sociálnych podnikov; víta preto skutočnosť, že určité percento rozpočtu EaSI je určené na financovanie sociálnych podnikov;

31.  nabáda Komisiu, aby dôsledne sledovala tento nový prvok a aby podporovala členské štáty k výmene údajov, poznatkov a najlepších postupov v tejto oblasti a zabezpečila náležité podávanie správ od SM a motivoval ich k podpore projektov s vysokým sociálnym dosahom na ich potenciálnych klientov;

32.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby zrevidovala obmedzenie výšky úverov pre sociálne podniky v rámci EaSI tak, aby sa im poskytli dostatočné a nevyhnutné prostriedky s cieľom umožniť im priaznivý rozvoj a aby sa splnili potreby trhu;

33.  zdôrazňuje význam začlenenia rodového hľadiska do programov financovania; je presvedčený, že posúdenie rodového vplyvu a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri hodnotení a zlepšovaní vplyvu priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli systematicky zhromažďované a pravidelne analyzované údaje rozčlenené na základe rodovej príslušnosti;

Služby mentoringu a odbornej prípravy a komplementarita s inými nástrojmi

34.  víta možnosť financovania budovania kapacít v rámci EaSI pre SM a technickú pomoc pre SM na zvýšenie ich profesionalizácie, poskytovania služieb, ako aj zhromažďovanie a spracovanie údajov s cieľom umožniť lepšiu spätnú väzbu o nástroji;

35.  nabáda Komisiu, aby prepojila nástroj so základnou odbornou prípravou v oblasti mikrofinancií tak, aby sa zabezpečila hospodárska životaschopnosť podnikov a cieľ poskytovania úverov;

36.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že služby rozvoja podnikania vrátane mentoringu a odbornej prípravy, nemožno priamo financovať v rámci EaSI, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce spôsoby financovania pomocou nových špeciálnych nástrojov v spolupráci s národnými fondmi alebo fondmi Únie;

37.  konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal poskytovať kľúčové financovanie na zakladanie podnikov, životaschopné mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje nie sú financované priamo z EaSI;

38.  odporúča Komisii a členským štátom, aby rozvíjali svoju strategickú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi organizáciami a inštitúciami, pokiaľ ide o EaSI, ESF a iné možné národné programy, a podporovali svoju spoluprácu so SM a konečnými príjemcami, s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú klientom mikroúverov z hľadiska odbornej prípravy, mentorstva a celkovej podpory väčšej obchodnej životaschopnosti;

39.  víta možnosť využívať prostriedky ESF na os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, a vyzýva Komisiu a EIF, aby informovali SM o tejto možnosti podľa článku 38 nariadenia o spoločných ustanoveniach(8);

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bol na financovanie mikropodnikov k dispozícii EFSI;

Sprostredkovatelia mikrofinancovania

41.  nabáda Komisiu, aby koordinovala ESF a podporu EaSI s cieľom zlepšiť komplementárnosť medzi týmito dvoma programami so zreteľom na nástroje mikrofinancovania so zameraním okrem iného na spoluprácu medzi SM a centrami na podporu podnikania spolufinancovanými z ESF;

42.  víta proces výberu sprostredkovateľov mikroúverov, ktorý je v súlade s pravidlami a postupmi EIF, a opakuje žiadosť Európskemu parlamentu, aby títo sprostredkovatelia konali v súlade s zásadami zodpovedného poskytovania pôžičiek a bránenia nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov;

43.  odporúča, aby sa zjednodušil postup pre prístup k nástroju a aby dohody medzi SM a EIF boli pružnejšie a ľahšie zrozumiteľné, čo menším SM umožní naplno využiť nástroje financovania a rýchlo využiť nástroje EIF;

44.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že množstvo žiadostí o nástroj nebolo úplne vyplnených a EIF ich nemohol schváliť; žiada Komisiu, aby posúdila dôvody tohto neúspechu (napr. nedostatok informácií, dostupnosť alebo byrokratické prekážky, ktoré si vyžadujú zjednodušenie); vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a tento problém vyriešila;

45.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu propagáciu a informovanosť o tomto nástroji a o možnostiach prístupu k nemu, zjednodušila postupy a zvýšila flexibilitu zmlúv medzi sprostredkovateľmi mikrofinancovania a EIF a zjednodušila ich, a umožnila tak rýchlejší prístup menších sprostredkovateľov na trh;

46.  vyzýva Komisiu a EIF, aby posúdili, ako lepšie informovať širokú verejnosť o prínosoch nástroja nad rámec existujúcich požiadaviek uložených pre SM;

47.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu medzi SM a organizáciami, ktoré obhajujú záujmy príjemcov, okrem propagácie produktov alebo hľadania nových klientov;

48.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali sektor mikrofinancovania s cieľom umožniť ich rozšírenie potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 a aby využívali nástroj skúmaním možností, ako by mohli vstúpiť na trh mikroúverov nebankoví sprostredkovatelia mikroúverov bez závislosti od partnerskej banky;

49.  nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg so subjektmi v oblasti mikrofinancií (SM, banky a nebankové subjekty, siete, ako sú Európska mikrofinančná sieť), ako aj so zainteresovanými stranami v súčasnosti nie sú zahrnuté, pokiaľ ide o dostupnosť, používanie a navrhovanie produktov, ktoré sa majú ponúkať v rámci programov financovaných Úniou;

50.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby uľahčili výmenu najlepších postupov medzi SM z rôznych členských štátov;

51.  vyzýva Komisiu a EIF, aby zabezpečili, aby os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI ďalej podporovala šírenie a integráciu Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov v zmluvách so SM;

52.  nazdáva sa, že správa Komisie o vykonávaní Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 je veľmi všeobecná a obsahuje málo podrobných informácií o jeho vykonávaní;

53.  nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že nástroje EPMF a EaSI budú naďalej prispievať k pridanej hodnote a zviditeľňovaniu EÚ;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=fr&pubId=7760
(2) http://bookshop.europa.eu/fr/study-on-imperfections-in-the-area-of-microfinance-and-options-how-to-address-them-through-an-eu-financial-instrument-pbKE0214424/?CatalogCategoryID=ZjsKABstHnIAAAEjH5EY4e5L
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238.
(4) Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 85.
(6) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/547555/EPRS_IDA(2015)547555_EN.pdf
(7) Priebežné hodnotenie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).


Nová SRP: štruktúra technických opatrení a viacročných plánov
PDF 290kWORD 107k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o novej spoločnej rybárskej politike (SRP): štruktúra technických opatrení a viacročných plánov (2015/2092(INI))
P8_TA(2015)0447A8-0328/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a najmä na jej článok 43,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, najmä na jeho článok 7 ods. 2 a článok 9 a článok 10,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0328/2015),

A.  keďže trvalá udržateľnosť populácií rýb je pre budúcnosť odvetvia rybolovu nevyhnutnou podmienkou;

B.  keďže od roku 2009 sa dosiahol len malý pokrok, pokiaľ ide o legislatívne návrhy súvisiace s technickými opatreniami a viacročnými plánmi, čiastočne v dôsledku rozporov medzi európskymi inštitúciami, ktoré sa týkali ich rozhodovacích právomocí podľa článku 43 ZFEÚ v súvislosti s návrhmi Komisie v prípade viacročných plánov, a čiastočne v dôsledku ťažkostí pri zosúlaďovaní právnych predpisov o technických opatreniach s Lisabonskou zmluvou;

C.  keďže medzi ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) (nariadenie (EÚ) č. 1380/2013) patrí obnova a udržanie populácií lovených druhov nad úrovňou, ktorá je schopná poskytnúť maximálny udržateľný výnos (MUV), s použitím ekosystémového prístupu a prístupu založeného na a selektivite; keďže technické opatrenia a viacročné plány patria medzi základné nástroje na plnenie týchto cieľov;

D.  keďže medzi hlavné zmeny, ktoré zaviedla reforma SRP v roku 2013, patrí povinnosť vylodiť úlovky a regionalizácia;

E.  keďže zložitosť a rôznorodosť technických opatrení, ako aj skutočnosť, že sú rozptýlené v mnohých rozličných právnych predpisoch, prispela k tomu, že uplatňovanie je pre rybárov ťažké, čo môže vyvolať ich nedôveru;

F.  keďže uplatňovanie zásady regionalizácie zahŕňa konzultácie s poradnými radami s cieľom viac priblížiť zainteresované strany k rozhodovaciemu procesu a lepšie vyhodnotiť možné sociálno-ekonomické dôsledky rozhodnutí;

G.  keďže zložitosť technických opatrení a ťažkosti pri ich vykonávaní, ako aj absencia konkrétnych výsledkov alebo stimulov v rámci SRP prispeli k nedôvere rybárov;

H.  keďže cieľom revízie technických opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami a s použitím ekosystémového prístupu by malo byť zlepšiť environmentálnu udržateľnosť rybolovných a morských zdrojov spôsobom, ktorý je konzistentný so sociálno-ekonomickou životaschopnosťou odvetvia;

I.  keďže dosahovanie cieľov novej SRP si okrem iného vyžaduje používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a postupov;

J.  keďže súčasné inovácie, ktoré zlepšia selektivitu rybárskeho výstroja, sú často brzdené právnymi predpismi;

K.  keďže povinnosť vylodiť úlovky predstavuje zásadnú zmenu prístupu k riadeniu rybárstva, najmä k rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne, a teda aj k technickým opatreniam v kľúčových oblastiach, ako je napríklad zloženie úlovkov a veľkosť ôk sietí;

L.  keďže treba osobitne zdôrazniť význam maloobjemového rybolovu pre udržateľnosť pobrežných spoločenstiev, najmä pre úlohu žien a detí; keďže v SRP existuje diferencovaný režim pre maloobjemový rybolov v Európe;

M.  keďže je potrebné všeobecné vymedzenie maloobjemového rybolovu vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva pri obnove našich morí a zachovaní tradičných a environmentálne udržateľných postupov a zamestnaní;

N.  keďže je potrebné vymedzenie spoločných základných zásad pre všetky morské oblasti prostredníctvom rámcového nariadenia, ktoré sa prijme riadnym legislatívnym postupom podľa Lisabonskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov SRP v EÚ a rovnaké podmienky medzi prevádzkovateľmi, ako aj uľahčiť vykonávanie a monitorovanie technických opatrení;

O.  keďže nie vždy je potrebný riadny legislatívny postup v prípade opatrení prijatých na regionálnej úrovni alebo opatrení podliehajúcich častým zmenám, alebo takých, ktoré sú založené na normách a cieľoch, o ktorých rozhodujú spoluzákonodarcovia, ale musí sa použiť na prijatie pravidiel, ktoré sú spoločné pre všetky morské oblasti, ako aj v opatrení obsiahnutých v osobitných nariadeniach alebo takých, ktoré sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebudú zmeniť;

P.  keďže regionalizácia musí zabezpečiť, aby sa technické opatrenia prispôsobili osobitným požiadavkám jednotlivých druhov rybolovu a rybolovných oblastí, pričom sa zabezpečí flexibilita a rýchla reakcia na všetky krízové situácie; keďže regionalizácia musí priniesť technické opatrenia, ktoré budú jednoduchšie, budú sa dať ľahšie chápať, vykonávať a presadzovať; keďže technické opatrenia na regionálnom základe by sa mali prijímať podľa modelu, ktorý schvália spoluzákonodarcovia, ako bolo dohodnuté v rámci reformovanej SRP;

Q.  keďže regionalizácia môže prispieť k zjednodušeniu a lepšej zrozumiteľnosti pravidiel, čo by odvetvie rybolovu a ostatné zúčastnené strany veľmi uvítali, najmä keď sú zapojené do procesu ich prijímania;

R.  keďže regionalizácia by nemala viesť k renacionalizácii, pretože to nie je v súlade so SRP, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť vzhľadom na spoločný charakter zdrojov Európska únia;

S.  keďže prijatie technických opatrení na regionálnej úrovni by malo vychádzať z modelu dohodnutého spoluzákonodarcami v rámci novej SRP, a to aby Komisia prijala delegované akty na základe spoločných odporúčaní od príslušných členských štátov, ktoré spĺňajú normy a ciele, o ktorých rozhodli spoluzákonodarcovia, alebo ak príslušné členské štáty nepredložia žiadne spoločné odporúčanie v určenom čase, na základe vlastnej iniciatívy Komisie; keďže Európsky parlament má podľa Lisabonskej zmluvy stále právo namietať proti každému delegovanému aktu;

T.  keďže revízia rámca technických opatrení by mala byť príležitosťou na ďalšie úvahy o regionalizácii a na zváženie alternatív k delegovaným aktom;

U.  keďže niektoré návrhy osobitných nariadení, ktoré obsahujú technické opatrenia (týkajúce sa unášaných sietí, náhodných úlovkov veľrýb alebo hlbokomorského rybolovu) sa ukázali ako kontroverzné; keďže niektoré návrhy, napríklad týkajúce sa rybolovu hlbokomorských druhov v severovýchodnej časti Atlantického oceánu, sú viac ako tri roky zablokované; keďže rokovania o rybolove s použitím unášaných sietí uviazli na mŕtvom bode; keďže regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) odmietli viaceré osobitné ustanovenia týkajúce sa technických opatrení;

V.  keďže technické opatrenia by mali brať do úvahy nelegálny rybolov, v ktorom sa často používa nezákonný rybársky výstroj, a mali by obsahovať návrh efektívneho riešenia problému, ktorý predstavuje nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov;

W.  keďže technické opatrenia platné v každej rybolovnej oblasti sú nie vždy prispôsobené potrebám inovatívnych činností a jednotlivým miestnym rybolovom; keďže vzhľadom na to rybári potrebujú súbor technických opatrení založených na regionálnom prístupe, ktoré budú zodpovedať rozdielnym podmienkam každej morskej oblasti; keďže udržateľné hospodárenie s populáciami rýb má kľúčový význam a v tejto súvislosti je dôležité zjednodušenie právnych predpisov a ich prispôsobenie reálnej situácii; keďže je takisto potrebné náležite brať do úvahy skutočnosť, že rybolovné oblasti sa využívajú spoločne s tretími krajinami, ktorých ochranné pravidlá sú veľmi odlišné od európskych;

X.  keďže v európskych vodách, najmä v Stredozemnom mori, je veľmi dôležité, aby členské štáty stanovili potrebné opatrenia a spolupracovali pri identifikácii občanov zodpovedných za nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov, čím sa zabezpečí ukladanie uplatniteľných sankcií a sprísnenie hraničných inšpekcií na odbavovacej ploche;

Y.  keďže viacročné plány prijaté v rokoch 2002 a 2009 neboli rovnako účinné; keďže nové viacročné plány budú prijaté podľa nových pravidiel SRP;

Z.  keďže rokovania s tretími krajinami musia byť súčasťou úsilia o dosiahnutie udržateľnosti;

AA.  keďže reforma SRP zaviedla požiadavky na vylodenie úlovkov, ako aj flexibilitu, výnimky a finančnú podporu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

AB.  keďže možno očakávať, že pri uplatňovaní zákazu odhadzovania úlovkov vzniknú v zmiešanom rybolove ťažkosti s tzv. blokačnými druhmi;

AC.  keďže od prijatia Lisabonskej zmluvy je Európsky parlament spoluzákonodarcom v oblasti rybolovu s výnimkou celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót;

AD.  keďže od roku 2009 nemohol prijať žiaden viacročný plán v dôsledku blokovania návrhov v Rade;

AE.  keďže v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre viacročné plány spoluzákonodarcovia uznali, že je dôležité pracovať na nájdení praktického riešenia otázky viacročných plánov aj napriek rozdielom vo výklade ustanovení právneho rámca;

AF.  keďže viacročné plány by mali zabezpečiť rozsiahly a trvalý rámec riadenia rybolovu na základe najlepších a najnovších vedeckých a sociálno-ekonomických výsledkov a mali by byť dostatočne flexibilné, aby sa prispôsobovali podľa vývoja populácií rýb a každoročného rozhodovania o pridelení rybolovných možností;

AG.  keďže za prvky spoločné pre budúce viacročné plány boli stanovené: obmedzenie maximálneho udržateľného výnosu a termín na jeho dosiahnutie, preventívny ochranný spúšťací mechanizmus, minimálny cieľ týkajúci sa biomasy, mechanizmus prispôsobovania sa nepredvídaným zmenám podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a doložka o preskúmaní;

AH.  keďže plány musia obsahovať všeobecný cieľ, ktorý možno dosiahnuť za daných administratívnych a vedeckých podmienok; keďže by mali zahŕňať dlhodobé stabilné výnosy v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami, čo sa musí odraziť v každoročných rozhodnutiach Rady o rybolovných možnostiach; keďže tieto každoročné rozhodnutia by mali striktne súvisieť s prideľovaním rybolovných možností;

AI.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku z 26. novembra 2014 vo veci C-103/12 Európsky parlament/Rada a vo veci C-165/12 Komisia/Rada o schválení vyhlásenia o udelení rybolovných možností vo vodách EÚ rybárskym plavidlám, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuelskej bolívarovskej republiky vo výhradnej hospodárskej zóne pri pobreží Francúzskej Guyany, stanovil precedens, keď objasnil obsah a obmedzenia dvoch rôznych právnych základov obsiahnutých v článku 43 ZFEÚ; keďže článok 43 ods. 3 možno využiť len ako právny základ na pridelenie rybolovných možností podľa nariadení o celkovom povolenom výlove (TAC) a o kvótach;

AJ.  keďže Súdny dvor rozhodol 1. decembra 2015 v spojených veciach C-124/13 a C-125/13 Európsky parlament a Komisia/Rada o nariadení Rady (EÚ) č. 1243/2012, ktorým sa mení dlhodobý plán pre populácie tresky; Súdny dvor v tejto veci potvrdil stanovisko Európskeho parlamentu, podľa ktorého sa vzhľadom na svoj cieľ a obsah sa má nariadenie prijať na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ s použitím riadneho legislatívneho postupu, kde Európsky parlament bude vystupovať ako spoluzákonodarca, pretože v tomto nariadení sa stanovujú politické ciele, ktoré majú určitý vplyv na viacročný plán, a sú teda potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky;

AK.  keďže pri neexistencii viacročných plánov sa môžu minimálne ochranné referenčné veľkosti jedincov upravovať podľa plánov pre odhadzovanie úlovkov, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov na základe odporúčaní dotknutých členských štátov, alebo ak príslušné členské štáty nepredložia v stanovenom čase žiadne spoločné odporúčanie, na základe vlastnej iniciatívy Komisie; zdôrazňuje význam ochrany mláďat a rešpektovania vedeckých odporúčaní pri prijímaní rozhodnutí o minimálnych ochranných referenčných veľkostiach;

AL.  keďže plány odhadzovania úlovkov budú zohrávať rozhodujúcu úlohu v technikách rybolovu, a tým aj v prípade rybolovnej úmrtnosti a každej biomasy neresiacej sa populácie, čo sú dva kvantifikovateľné ciele viacročných plánov, ktoré môže mať za následok úprava minimálnych ochranných veľkostí jedincov; keďže zmenou minimálnych rozmerov prostredníctvom delegovaných aktov by sa zvonka zmenili základné parametre viacročných plánov;

AM.  keďže zámerom spoluzákonodarcov bolo, aby tieto delegované akty mali len prechodný charakter a aby sa v žiadnom prípade neuplatňovali dlhšie než tri roky;

AN.  keďže pre ten istý druh sa môžu minimálne ochranné referenčné veľkosti v jednotlivých oblastiach líšiť, a to s cieľom prihliadať na špecifické charakteristiky druhov a rybolovných oblastí; keďže je žiaduce prijímať podľa možnosti vždy horizontálne rozhodnutia pre všetky oblasti, aby sa uľahčilo monitorovanie;

1.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia plnenia cieľov SRP by sa mali budúce technické opatrenia zjednodušiť, aby sa odstránili všetky nezrovnalosti a/alebo duplicita v jasne štruktúrovanom právnom rámci, mali by sa zakladať na spoľahlivých vedeckých údajoch a partnersky skúmať;

2.  považuje za potrebné vypracovať komplexný zoznam so zhrnutím všetkých technických opatrení platných v súčasnosti s cieľom získať lepší prehľad o možných zjednodušeniach a vypusteniach v súvislosti s budúcimi technickými opatreniami;

3.  domnieva sa, že technické opatrenia sa musia preskúmať v snahe plniť ciele SRP, zlepšiť selektivitu, minimalizovať množstvo odhodených úlovkov a vplyv rybárstva na životné prostredie, zjednodušiť súčasné pravidlá a posilniť vedeckú základňu;

4.  domnieva sa, že technické opatrenia by sa mali upraviť podľa špecifických potrieb jednotlivých rybolovných oblastí a regiónov, čo by príslušnému odvetviu pomohlo zlepšiť dodržiavanie predpisov;

5.  trvá na tom, že zjednodušenie a regionalizácia technických opatrení by mali byť vždy v súlade so skutočným účelom nariadenia o technických opatreniach, ktorým je minimalizácia nežiaducich úlovkov a vplyvu na morské prostredie;

6.  domnieva sa, že na to, aby sa uľahčilo vykonávanie pravidiel SRP, aby boli tieto pravidlá prijateľnejšie pre odvetvie rybolovu a iné zainteresované strany a aby sa zabezpečil súlad s nimi, treba rybárov viac zapájať do rozhodovania, najmä v rámci poradných rád, a poskytovať im stimuly, napríklad podporu prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a iných nástrojov pre inovácie, odborné vzdelávanie, vybavenie a používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja;

7.  domnieva sa, že nový legislatívny rámec uľahčí ďalšie využívanie inovatívnych rybárskych výstrojov, pri ktorých je vedecky dokázané, že zvyšujú selektivitu a znižujú vplyv na životné prostredie;

8.  domnieva sa, že bude treba podporovať inovácie a výskum s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie SRP, najmä pokiaľ ide o vylodenie odhodených úlovkov, s cieľom zvýšiť selektivitu a modernizovať rybolovné a monitorovacie techniky;

9.  je presvedčený, že dlhodobé využívanie inovačných rybárskych výstrojov, pri ktorých sa nezávislým vedeckým výskumom dokázalo, že sú selektívnejšie, by sa malo povoliť bez obmedzení alebo zbytočných množstevných obmedzení, malo by byť upravené právnymi predpismi a jeho ďalší výskum by sa mal finančne podporovať;

10.  považuje za nevyhnutné zachovať riadny legislatívny postup na prijatie pravidiel spoločných pre všetky morské oblasti, a to aj stanovenia noriem a cieľov pre technické opatrenia vrátane technických opatrení obsiahnutých v osobitných nariadeniach, alebo pre technické opatrenia, ktoré sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne nebudú meniť, a domnieva sa, že riadny legislatívny postup nie je vždy potrebný pre opatrenia, ktoré sa prijímajú na regionálnej úrovni alebo ktoré sa pravdepodobne budú často meniť; domnieva sa, že tieto opatrenia by sa mali pravidelne hodnotiť s cieľom zaručiť, že sú naďalej relevantné; domnieva sa, že rozumným využívaním delegovaných aktov možno zabezpečiť túto potrebu flexibility a schopnosti reagovať; pripomína však, že Európsky parlament má podľa zmluvy stále právo namietať proti každému delegovanému aktu;

11.  odporúča vymedziť jasný, všeobecný európsky rámec pre technické opatrenia so stanovením obmedzeného počtu hlavných prierezových zásad; domnieva sa, že žiadne pravidlá, ktoré nemožno uplatňovať vo veľkej väčšine európskych vôd, by nemali byť súčasťou tohto všeobecného rámca, ale mali by patriť do regionalizácie;

12.  domnieva sa, že každé opatrenie prijaté na regionálnej úrovni by malo vyhovovať rámcovému nariadeniu týkajúcemu sa technických opatrení a malo by byť v súlade s cieľmi SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii 2008/56/ES;

13.  domnieva sa, že pravidlá týkajúce sa technických opatrení by sa mali stanoviť vhodným využitím procesu regionalizácie a mali by sa zakladať na spoločných centralizovaných zásadách a definíciách vrátane spoločných cieľov a noriem, ktoré sa majú uplatňovať v celej EÚ, vrátane zoznamu zakázaných druhov a rybárskeho výstroja, súboru osobitných pravidiel pre väčšie morské oblasti a viacerých osobitných technických nariadení, ktoré sa všetky prijmú riadnym legislatívnym postupom ; pripomína, že regionalizácia sa bude uplatňovať v prípade pravidiel regionálneho charakteru alebo pravidiel, ktoré podliehajú častým zmenám a mali by sa pravidelne prehodnocovať;

14.  zdôrazňuje potrebu, aby bolo nové rámcové nariadenie týkajúce sa technických opatrení jasne formulované, takže v tomto smere treba vynaložiť značné úsilie; preto žiada, aby boli predtým zrušené platné nariadenia týkajúce sa technických opatrení, najmä nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1967/2006, s cieľom skončiť s hromadením nariadení;

15.  pripomína, že pokiaľ ide o delegované akty, podľa článku 18 základného nariadenia členské štáty môžu v rámci časového limitu, ktorý bude stanovený v nariadení o technických opatreniach, predkladať odporúčania Komisii a tá nebude môcť pred uplynutím tejto lehoty prijať žiadny akt;

16.  považuje za nevyhnutné posúdiť vhodnosť, efektívnosť a sociálno-ekonomické dôsledky osobitných nariadení založených na technických opatreniach pre flotily EÚ a miestne spoločenstvá, pričom sa budú rešpektovať ciele SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii;

17.  domnieva sa, že technické opatrenia by mali zahŕňať osobitné ustanovenia o používaní určitých druhov rybárskeho výstroja s cieľom chrániť zraniteľné biotopy a morské druhy;

18.  domnieva sa, že technické opatrenia by mali zabezpečiť, aby sa nepoužíval deštruktívny a neselektívny rybársky výstroj, a že používanie výbušných a jedovatých látok by sa malo celkovo zakázať;

19.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné vytvoriť súdržný súbor technických opatrení pre každú z morských oblastí, v ktorých sa zohľadní osobitný charakter každej z nich, pričom rozhodnutia Únie môžu významne ovplyvniť obnovu populácií rýb, ochranu ekosystémov a trvalo udržateľné hospodárenie so spoločnými populáciami rýb;

20.  tvrdí, že bez ohľadu na povinnosť vylodiť úlovky, ktorá je v platnosti od 1. januára 2015 a do roku 2019 sa bude postupne uplatňovať na populácie rýb, ustanovenia týkajúce sa technických opatrení musia byť dostatočne pružné, aby sa v reálnom čase prispôsobovali pokroku v rybárstve a poskytovali tomuto odvetviu viac príležitostí na inováciu selektívnych metód rybolovu v praxi;

21.  domnieva sa, že povinnosť vylodiť úlovky predstavuje pre rybolov zásadnú zmenu a že technické opatrenia sa preto musia upraviť, aby sa umožnilo a uľahčilo vykonávať selektívnejší rybolov; na dosiahnutie toho odporúča tieto tri opatrenia:

   podstatne zmeniť alebo aj zrušiť pravidlá upravujúce zloženie úlovkov,
   umožniť väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o veľkosť ôk,
   poskytnúť možnosť mať na palube niekoľko typov výstroja;

22.  berie na vedomie ťažkosti vyplývajúce z koexistencie obchodných noriem stanovených v nariadení Rady (ES) č. 2406/96 a ustanovení o minimálnej veľkosti úlovkov; žiada ich harmonizáciu v novom rámcovom nariadení týkajúcom sa technických opatrení;

23.  domnieva sa, že pri preskúmaní technických opatrení treba brať do úvahy ich vplyv z hľadiska ochrany biologických zdrojov, morského prostredia, prevádzkových nákladov rybolovu a pracovno-spoločenkého prínosu;

24.  zastáva názor, že cieľ ochrany z rámcového nariadenia týkajúceho sa technických opatrení by sa dal dosiahnuť účinnejšie opatreniami zameranými na zlepšenie riadenia ponuky a dopytu za pomoci organizácií producentov;

25.  domnieva sa, že náhodný maloobjemový tradičný rybolov vo vnútrozemských vodách členských štátov a regiónov musí zostať mimo celkového povoleného výlovu;

26.  domnieva sa, že viacročné plány zohrávajú dôležitú úlohu v ochrane rybolovných zdrojov v rámci SRP a predstavujú najvhodnejší prostriedok na prijatie a uplatňovanie špecifických technických opatrení pre jednotlivé oblasti rybolovu;

27.  domnieva sa, že spoluzákonodarcovia sa musia naďalej snažiť o dosiahnutie dohody o viacročných plánoch, pokiaľ ide o inštitucionálne právomoci podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe príslušnej judikatúry;

28.  domnieva sa, že viacročné plány by mali tvoriť pevný a trvalý rámec pre riadenie rybárstva, pričom by mali vychádzať z najlepších a najnovších vedeckých a sociálno-ekonomických poznatkov, ktoré uznávajú partneri, mali by sa prispôsobovať vývoju populácií a umožniť pružnosť v prípade každoročných rozhodnutí Rady o rybolovných možnostiach; domnieva sa, že tieto každoročné rozhodnutia by nemali ísť nad rámec striktného rozsahu prideľovania rybolovných možností, pričom je potrebné snažiť sa podľa možnosti zabrániť ich veľkým výkyvom;

29.  trvá na tom, že v záujme obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos, treba v budúcich viacročných plánoch dosiahnuť pokrok, a to vrátane vopred stanoveného harmonogramu, ochranného spúšťacieho mechanizmu, mechanizmu prispôsobovania sa zmenám vo vedeckých poznatkoch a doložky o preskúmaní;

30.  domnieva sa, že s cieľom predísť problémom vyplývajúcim z povinnej vykládky v prípade zmiešaného rybolovu je potrebné zlepšiť selektivitu a minimalizovať náhodné úlovky; domnieva sa, že by bolo vhodné nájsť spôsoby využívania možnosti, ako prijať opatrenia flexibility a používať vedecky stanovené hodnoty rybolovnej úmrtnosti na stanovenie celkového povoleného výlovu;

31.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť prostredníctvom poradných rád účasť zainteresovaných strán na návrhu a vypracúvaní viacročných plánov, ako aj pri všetkých rozhodnutiach súvisiacich s regionalizáciou;

32.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal zvlášť dôkladne preskúmať delegované akty týkajúce sa plánov pre odhadzovanie a vyhradiť si právo namietať voči každému, ak to uzná za potrebné;

33.  domnieva sa, že prechodná platnosť delegovaných aktov týkajúcich sa plánov pre odhadzovanie vrátane zmien v minimálnych ochranných referenčných veľkostiach by v žiadnom prípade nemala prekročiť obdobie troch rokov, tieto akty by sa mali nahradiť viacročnými plánmi a že by sa viacročné plány mali preto prijať čo najskôr;

34.  zastáva názor, že v rámci regionalizácie sa rozhodnutia o minimálnych ochranných referenčných veľkostiach pre každý druh musia opierať o vedecké odporúčania; zdôrazňuje potrebu vyvarovať sa nečestného obchodného konania alebo podvodov, ktoré by mohli ohroziť fungovanie vnútorného trhu;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia