Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2139(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0373/2015

Predkladané texty :

A8-0373/2015

Rozpravy :

PV 18/01/2016 - 17
CRE 18/01/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.5
CRE 19/01/2016 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0005

Prijaté texty
PDF 208kWORD 119k
Utorok, 19. januára 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Úloha medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ
P8_TA(2016)0005A8-0373/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (2015/2139(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2, 21 a článok 27 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 165 a 167 a predovšetkým článok 17, podľa ktorého musí Únia rešpektovať postavenie, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá, ako aj filozofické a nekonfesionálne organizácie v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva a musí uznávať ich identitu a ich osobitný prínos a udržiavať s nimi otvorený, transparentný a pravidelný dialóg,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 10, 11 a 22 a jej preambulu,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na článok 2 jeho protokolu č. 1,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN z 20. decembra 2010 s názvom Kultúra a rozvoj,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov (2000), a najmä na jej články o ľudských právach, demokracii a dobrej správe vecí verejných,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) (1979),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (Dohovor UNESCO),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948), a najmä na jej článok 16, a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/179 z 20. decembra 2012 a rezolúciu Rady pre ľudské práva 22/20 z 22. marca 2013,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2013 o návrhu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(1) a na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008)(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov(3),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na bielu knihu Rady Európy zo 7. mája 2008 o medzikultúrnom dialógu s názvom Žiť spolu dôstojne ako seberovní,

–  so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242), ktorej cieľom je presadzovať informovanosť o kultúrnej rozmanitosti a hodnotách EÚ, dialóg s občianskou spoločnosťou a výmeny osvedčených postupov,

–  so zreteľom na výsledky a následné opatrenia prípravnej akcie pre kultúru vo vonkajších vzťahoch EÚ, 2014,

–  so zreteľom na Protokol o kultúrnej spolupráci, ktorý tvorí prílohu k vzorovej dohode o voľnom obchode(4),

–  so zreteľom na Parížske vyhlásenie o presadzovaní občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktoré bolo prijaté na neformálnej schôdzi ministrov školstva krajín EÚ 17. marca 2015 v Paríži (8496/15),

–  so zreteľom na záverečné spoločné odporúčania predsedníckej trojky na Európskej konferencii mládeže v Luxemburgu v roku 2015, ktorá zohľadnila konzultácie v rámci štruktúrovaného dialógu zameraného na posilnenie postavenia mladých ľudí v rámci politickej účasti na demokratickom živote v Európe a vyzvala Európsky parlament, aby presadzoval vzdelávanie založené na hodnotách a aktívnu občiansku výchovu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre kultúru a vzdelávanie(A8-0373/2015),

A.  keďže Európa predstavuje nesmierne bohatstvo kultúrnej, sociálnej, jazykovej a náboženskej rozmanitosti; keďže v tejto súvislosti sú spoločné hodnoty, ako je sloboda, sociálna spravodlivosť, rovnosť a nediskriminácia, demokracia, ľudské práva, právny štát, tolerancia a solidarita, ktoré spájajú naše spoločnosti, rozhodujúce pre budúcnosť Európy;

B.  keďže nejde o právny pojem, medzikultúrny dialóg nie je upravený vo vnútroštátnom práve, práve EÚ ani medzinárodnom práve, ale vychádza z medzinárodných rámcov zameraných na ochranu ľudských práv a kultúrnej rozmanitosti;

C.  keďže medzikultúrny dialóg bol v rôznych štúdiách a záveroch počas Roka európskeho medzikultúrneho dialógu (2008) predbežne vymedzený ako proces zahŕňajúci otvorenú a na rešpekte založenú výmenu či interakciu medzi jednotlivcami, skupinami a organizáciami s odlišným kultúrnym pozadím alebo svetonázorom; keďže medzi jeho ciele patrí: dosiahnuť hlbšie pochopenie rôznorodých pohľadov a praktík, zvýšiť účasť, ako aj možnosti a schopnosti výberu, podporiť rovnosť a zlepšiť kreatívne procesy;

D.  keďže je dôležité poskytnúť potrebné prostriedky, najmä finančné, uprednostniť financovanie programov určených na posilnenie medzikultúrneho dialógu a dialógu medzi občanmi s cieľom prehĺbiť vzájomný rešpekt v rámci výraznej kultúrnej rozmanitosti, odhaľovať zložitú realitu našich spoločností, zabezpečovať koexistenciu rôznych kultúrnych identít a vierovyznaní, ako aj zdôrazňovať, aký prínos majú rôzne kultúry pre európske spoločnosti a európske dedičstvo, a účinne urovnávať konflikty;

E.  keďže dosiahnutie tohto cieľa je nielen úlohou pre orgány verejnej moci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, ale aj spoločnou zodpovednosťou spoločnosti ako celku vrátane širokej škály zainteresovaných subjektov, ako sú rodiny, médiá, pedagógovia, podniky, ako aj vodcovia komunít a náboženských skupín; keďže okrem politických subjektov je dôležité zdôrazniť úlohu všetkých ostatných zainteresovaných subjektov, ktoré sa podieľajú na medzikultúrnom dialógu;

F.  keďže konkrétne články Charty základných práv Európskej únie majú pre medzikultúrny dialóg osobitný význam tým, že presadzujú rovnosť, nediskrimináciu, kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť, slobodu prejavu a pohybu a občianske práva na hospodársku a politickú účasť;

G.  keďže zmysluplný medzikultúrny dialóg si vyžaduje solídne znalosti vlastnej kultúry a iných kultúr;

H.  keďže vzhľadom na Európsky rok rozvoja 2015, preskúmanie miléniových rozvojových cieľov OSN a výsledok samitu OSN o udržateľnom rozvoji z roku 2015 zohráva kultúra jednoznačnú úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby vo svete; žiada tiež výraznejšie začlenenie kultúry do agendy OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015;

I.  keďže Európa a svet čelia mnohým výzvam spojeným s globalizáciou, migráciou, náboženskými a medzikultúrnymi konfliktmi a vzostupom radikalizmu;

J.  keďže v kontexte medzikultúrneho dialógu je zásadne dôležité uplatňovanie všeobecných ľudských práv (ako individuálnych práv) aj kultúrnych práv (ktoré uznávajú osobitné a početné kultúrne identity);

K.  keďže rozvoj vzdelávacej mobility študentov a učiteľov a iných foriem medzinárodnej výmeny môže viesť k lepšiemu svetu, v ktorom sa ľudia budú slobodne pohybovať a viesť otvorený medzikultúrny dialóg;

1.  tvrdí, že prístup Európskej únie by mal zhodnotiť a zhrnúť vynikajúcu prácu vykonanú počas Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008), zintenzívniť výmenu osvedčených postupov a podporovať nový štruktúrovaný dialóg o medzikultúrnych a medzináboženských otázkach vo svetle všetkých nedávnych a dramatických udalostí so všetkými zainteresovanými stranami: európskymi a národnými politikmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, cirkvami, náboženskými združeniami a spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, organizáciami a platformami občianskej spoločnosti, pracovníkmi v športovej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti, národnými a európskymi radami mládeže, vedeckými kruhmi a médiami;

2.  nabáda všetky zainteresované strany k tomu, aby vypracovali aktuálne, jednoznačné, s politikou súvisiace vymedzenie pojmu „medzikultúrny dialóg“, aby zaviedli alebo zharmonizovali metódy, kvalitatívne kritériá a ukazovatele na posudzovanie vplyvu programov a projektov v oblasti medzikultúrneho dialógu a aby skúmali metódy medzikultúrneho porovnávania;

3.  zastáva názor, že posilnenie medzikultúrneho, medzináboženského a prístupu založeného na hodnotách v oblasti vzdelávania je potrebné na dosiahnutie a presadzovanie vzájomného rešpektu, integrity, etických zásad kultúrnej rozmanitosti, sociálneho začleňovania a súdržnosti, a to aj prostredníctvom programov výmen a mobility určených pre všetkých;

4.  tvrdí, že kultúrnou rozmanitosťou by sa mali zaoberať aj audiovizuálne a kultúrne odvetvia; nabáda tieto odvetvia k tomu, aby našli kreatívne spôsoby toho, ako presadiť dohodu o národných, regionálnych a miestnych akčných plánoch vykonávania Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

5.  žiada, aby sa zohľadnil medzináboženský dialóg ako súčasť medzikultúrneho dialógu, ako predpoklad mieru a základný nástroj urovnávania konfliktov zameraný na dôstojnosť jednotlivca a na potrebu dodržiavať ľudské práva na celom svete, a to s osobitným dôrazom na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a na právo náboženských menšín na ochranu;

6.  zdôrazňuje, že skutočný medzikultúrny a medzináboženský dialóg podporuje pozitívne a kooperačné interakcie, podporuje porozumenie a rešpekt medzi kultúrami, zvyšuje rozmanitosť a rešpekt voči demokracii, slobode a ľudským právam, ako aj toleranciu voči všeobecným a kultúrne podmieneným hodnotám;

7.  zdôrazňuje význam včasnej integrácie a vzdelávania segregovaných komunít;

8.  zastáva názor, že EÚ ako celosvetový činiteľ mieru by mala do vonkajších vzťahov EÚ a rozvojovej politiky začleniť kultúru a kultúrnu výmenu a posilniť vzdelávanie ako prostriedky na posilnenie spoločných kľúčových hodnôt, ako sú hodnoty rešpektu a vzájomného porozumenia, a poskytnúť účinné nástroje na zmysluplný a udržateľný prístup k urovnávaniu konfliktov, budovaniu mieru a predchádzaniu krízam;

9.  domnieva sa, že v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ by kultúrny dialóg a rozmanitosť mali byť prierezovo integrované do všetkých oblastí politiky EÚ, ktoré majú vplyv na spoločné základné hodnoty EÚ a práva, ako je politika v oblasti mládeže, vzdelávacia politika, mobilita, zamestnanosť a sociálne veci, vonkajšie politiky, práva žien a rodová rovnosť, obchod a regionálny rozvoj;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné vyškoliť a pripraviť budúce generácie, aby odvážne riešili problémy a dokázali efektívne a inovatívne pristupovať k výzvam, ktorým budú čeliť európski občania v budúcnosti, a to tým, že sa im poskytne prístup ku skutočnej občianskej výchove a zabezpečí sa, aby mali motiváciu a odhodlanie získať spôsobilosti a zručnosti, ako je podnikateľský duch, vodcovstvo a budovanie kapacít;

11.  uznáva, že medzikultúrny dialóg je nástroj inkluzívneho demokratického zapájania občanov a posilňovania ich postavenia, a to najmä vo vzťahu ku spoločnému majetku a verejným priestorom; tvrdí, že ako taký môže medzikultúrny dialóg výrazne prispieť k prehĺbeniu demokracie a k rozvoju väčšieho a hlbšieho začleňovania a pocitu spolupatričnosti;

12.  domnieva sa, že zvyšovanie verejných investícií do inkluzívneho, kvalitného a dostupného formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania je prvým krokom pri poskytovaní rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých; pripomína, že je potrebné zaistiť kultúrnu a sociálnu rozmanitosť v triedach a vzdelávacích zariadeniach aj medzi vyučujúcimi, a to v záujme zníženia predčasného ukončovania školskej dochádzky a posilnenia vzdelávania znevýhodnených detí s cieľom podporovať rovnosť a posilňovať sociálnu súdržnosť medzi budúcimi generáciami;

13.  zdôrazňuje, že formálne, neformálne a informálne vzdelávanie a prístup k celoživotnému vzdelávaniu prinášajú nielen vedomosti, zručnosti a spôsobilosti, ale by tiež mali pomôcť vzdelávajúcim sa osobám, aby rozvíjali etické a občianske hodnoty a aby sa stali aktívnymi, zodpovednými a otvorenými členmi spoločnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu občianskeho vzdelávania už od nízkeho veku a uznáva význam spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania; presadzuje rozvíjanie iniciatívnosti a angažovanosti detí a mladých ľudí v záujme posilnenia sociálnych väzieb, ako aj vytvorenia pocitu spolupatričnosti a vypracovania etických kódexov na odstraňovanie diskriminácie;

14.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva neformálne a informálne vzdelávanie, a uznáva prínos vytvárania súčinnosti a partnerstiev medzi všetkými úrovňami a formami vzdelávania, a to aj medzigeneračného; zdôrazňuje aj význam účasti na športových a dobrovoľníckych činnostiach pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych spôsobilostí a prispievaní k sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených a zraniteľných skupín a všeobecnejšie občanov, najmä detí, a to výučbou vedúcou k získaniu ducha tímovej práce, rešpektovaniu rozmanitosti, a tým bojovať proti sociálnym javom, ako sú násilie, radikalizmus, rasizmus a xenofóbia, a vybudovať základy pre konštruktívny a mierový dialóg medzi komunitami; z tohto hľadiska pripomína kľúčovú úlohu programov EÚ v oblasti kultúry, médií, vzdelávania, mládeže a športu ako nástrojov na odstránenie netoleranciie a predsudkov a na podporu pocitu spolupatričnosti a rešpektovania kultúrnej rozmanitosti;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité vybudovať pevné prepojenia medzi kultúrou a vzdelávaním s cieľom rozvíjať spôsobilosti a prenosné zručnosti, zvýšiť počet špičkových a bezpečných pracovných miest v súlade s agendou MOP v oblasti dôstojnej práce a dosiahnuť vyššiu mieru sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva; tieto uvedené ciele zaraďuje medzi hlavné ciele v rámci uplatňovania základných hodnôt EÚ uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie; pripomína hodnotu programu CONNECT, jediného programu EÚ, ktorý propaguje kultúrne a vzdelávacie projekty, a nabáda Komisiu, aby zvážila novú sériu pilotných opatrení na overenie uskutočniteľnosti takéhoto systému v súčasnosti;

16.  podporuje mobilitu mladých ľudí a učiteľov, ako aj všetky formy spolupráce medzi školami a univerzitami, napríklad spoločné vzdelávacie platformy, spoločné študijné programy a spoločné projekty, ako prostriedky na podporu porozumenia a oceňovania kultúrnej rozmanitosti a nadobúdania sociálnych, občianskych a medzikultúrnych spôsobilostí a zručností mladými ľuďmi; z tohto hľadiska sa domnieva, že ak sa deti dostávajú do styku s inými kultúrami už vo veľmi nízkom veku, pomáha im to získať základné životné zručnosti a spôsobilosti potrebné pre ich osobný rozvoj, budúce zamestnanie a aktívne občianstvo EÚ; zdôrazňuje, že začlenenie cielených vzdelávacích školských exkurzií do rôznych členských štátov a nadnárodná mobilita malých detí predstavuje tiež nástroj na položenie základov európskych kultúr, umenia, jazykov a hodnôt; osobitne podporuje mobilitu učiteľov na základnej a stredoškolskej úrovni v záujme výmeny skúseností a vytvárania vlastných nástrojov, ktorými možno čeliť vyvíjajúcim sa spoločenským výzvam a reagovať na ne; zdôrazňuje úlohu a význam programu Erasmus+, ktorý podnecuje informovanosť mladých ľudí o Európe a vytvára pocit spolupatričnosti a kultúru medzikultúrneho dialógu uľahčovaním ich mobility, ako aj zvýšením ich zamestnateľnosti; podporuje najmä ďalšie opatrenia na uľahčenie prístupu znevýhodnených skupín a osôb s osobitnými potrebami k akciám v oblasti mobility v rámci programu Erasmus+ a ich začlenenia do týchto akcií;

17.  nabáda členské štáty, aby rozvíjali kvalitné programy odbornej prípravy na podporu rozmanitosti, posilnenie postavenie pedagógov, vychovávateľov a komunitných pracovníkov, ako aj poradenské služby pre deti a ich rodičov na školách a v neformálnych a informálnych zariadeniach s cieľom uspokojovať vzdelávacie potreby a potreby odbornej prípravy detí z rôznych kultúr a rôzneho sociálneho prostredia a odstraňovať všetky formy diskriminácie a rasizmu vrátane šikanovania a počítačového šikanovania; berie na vedomie, že vzdelávacie zdroje by sa mali znovu preskúmať s cieľom podporiť multiperspectívne a viacjazyčné vzdelávanie a že viacjazyčné a medzikultúrne skúseností a zručnosti učiteľov sa musia v tejto súvislosti systematicky podporovať a oceňovať;

18.  zdôrazňuje význam investícií do programov celoživotného vzdelávania učiteľov, ktoré ich vybavia potrebnými pedagogickými spôsobilosťami v otázkach migrácie, asimilácie a sociálnej psychológie a ktoré im umožnia využívať rozmanitosť ako bohatý zdroj pre výučbu v triedach;

19.  berie na vedomie zásadnú úlohu učiteľov pri posilňovaní sociálnych väzieb (v spolupráci s rodinami), vytváraní pocitu spolupatričnosti a pomáhaní mladým ľuďom s rozvojom etických a občianskych hodnôt;

20.  uznáva, že pre študentov je potrebné vytvoriť študijné prostredie založené na právach a zohľadňujúce rodové hľadisko, aby spoznali a hájili ľudské práva vrátane práv žien a detí, základné hodnoty a občianske zapojenie, práva a povinnosti občanov, demokraciu a právny štát, aby mali dôveru vo svoju identitu, aby vedeli, že ich hlas je počuť, a aby cítili, že ich komunity ich oceňujú; nabáda členské štáty a vzdelávacie zariadenia, aby posilňovali aktívne zapájanie študentov do riadenia svojich vzdelávacích štruktúr;

21.  zdôrazňuje úlohu nových informačných a komunikačných technológií a internetu ako nástrojov na podporu medzikultúrneho dialógu; propaguje využívanie sociálnych médií na posilnenie informovanosti o spoločných hodnotách a zásadách Európskej únie medzi občanmi a zdôrazňuje význam mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania ako nástroja na podporu medzikultúrneho dialógu medzi mladými ľuďmi; zároveň nabáda ESVČ a všetkých vedúcich zastúpení EÚ, aby nové digitálne nástroje využívali v maximálnej možnej miere;

22.  uznáva potrebu zabezpečiť udržateľnú a štrukturálnu podporu MVO, organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, mládežníckych organizácií a vzdelávacích inštitúcií s cieľom čeliť extrémizmu prostredníctvom sociálnej súdržnosti a sociálneho začleňovania, aktívneho občianstva a posilnenia postavenia a účasti mládeže, a to najmä v rámci malých miestnych iniciatív a iniciatív pôsobiacich na najnižšej úrovni v teréne;

23.  uznáva, že MVO, kultúrne siete a platformy, ako aj vyššie uvedené inštitúcie zohrávajú a mali by naďalej zohrávať kľúčovú úlohu tam, kde sú štruktúry, politiky či programy formálneho medzikultúrneho dialógu menej rozvinuté; podporuje ďalší dialóg medzi Európskou úniou a veľkými mestami, regiónmi a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie zanalyzovať i) súvislosť medzi mestskými modelmi, v ktorých občania žijú, a úspechom či neúspechom školských systémov, ii) prínos formálneho a informálneho vzdelávania pre všetky deti a rodiny, a iii) koordináciu vzdelávacích štruktúr v záujme podpory efektívneho medzikultúrneho dialógu;

24.  žiada, aby sa pozornosť opäť upriamila na propagáciu medzikultúrnej spoločnosti založenej na solidarite, najmä medzi mladými ľuďmi, a to prostredníctvom plnenia programu Európa pre občanov a využívajúc primerané financovanie umožňujúce plnenie týchto cieľov budovania súdržnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti a podporovania aktívneho občianstva, ktoré je otvorené svetu, rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a je založené na spoločných hodnotách Európskej únie;

25.  podporuje inkluzívnu vzdelávaciu činnosť a odbornú prípravu v oblasti kultúry a športu pre všetky vekové skupiny, ako aj dobrovoľníctvo, a to s cieľom posilniť procesy socializácie a zapojenie menšín, znevýhodnených komunít, migrantov a utečencov do kultúrneho a spoločenského života vrátane riadiacich a rozhodovacích činností;

26.  uznáva dôležitosť formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, ako aj dobrovoľníctva na podporu osobného rozvoja so zameraním na kognitívne a nekognitívne zručnosti a spôsobilosti, kritické myslenie, schopnosť vyrovnať sa s odlišnými názormi, mediálnu gramotnosť, antidiskriminačné a medzikultúrne zručnosti a spôsobilosti a učenie sa jazykov, ako aj na sociálne a občianske schopnosti vrátane vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva, a to ako nástroja na riešenie súčasných výziev prostredníctvom citlivého výkladu;

27.  potvrdzuje, že pri riešení problematiky medzikultúrneho dialógu a vzdelávania je potrebné zachovať rodový pohľad a zohľadňovať potreby ľudí, ktorí sú obeťami rôznych foriem diskriminácie, vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTI osoby, a ľudí pochádzajúcich z marginalizovaných komunít;

28.  nabáda inštitúcie EÚ, aby rozšírili svoju analýzu na všetky formy radikalizácie a iniciovali nové úvahy o podstate a procesoch politického extrémizmu a násilia, vychádzajúc pritom z premisy, že radikalizácia je dynamický, vzťahový proces a nepredvídaný a nepredvídateľný dôsledok série zmien; víta preto Parížske vyhlásenie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie zo 17. marca 2015 prostredníctvom vzdelávania ako úsilia o posilnenie aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj celosvetovej solidarity a vzájomného rešpektovania, a to zameraním pozornosti na význam občianskeho vzdelávania vrátane zvyšovania informovanosti o jedinečnej úlohe kultúrnych nástrojov na podporu vzájomného rešpektu medzi žiakmi a študentmi;

29.  pripomína legitímnosť a zodpovednosť, ktoré majú vlády a európske inštitúcie, s podporou spravodajských služieb a orgánov presadzovania práva, pri riešení trestnej činnosti; konštatuje však, že v súlade s Chartou základných práv EÚ musia represívne opatrenia vždy rešpektovať základné práva, ako je právo na ochranu osobných údajov, sloboda prejavu, prezumpcia neviny a účinné opravné prostriedky;

30.  domnieva sa, že pri propagovaní základných hodnôt, medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti na medzinárodnej úrovni by EÚ mala dôrazne odsudzovať akékoľvek neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a všetky prípady porušenia ľudských práv, aby sa konkrétnym spôsobom presadzovalo plnohodnotné dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

31.  vyzýva členské štáty, aby zaistili plnohodnotné zavedenie záväzných európskych a medzinárodných antidiskriminačných noriem do vnútroštátneho práva;

32.  vyzýva členské štáty, aby marginalizované komunity, migrantov, utečencov, hostiteľské komunity, ako aj sekulárne komunity a komunity veriacich zapojili do začleňovacích procesov založených na úcte a posilňovaní postavenia a zabezpečili ich účasť na občianskom a kultúrnom živote humánnym a udržateľným spôsobom a s rešpektom za každých okolností, predovšetkým v naliehavých situáciách;

33.  víta prípravnú akciu pre kultúru vo vonkajších vzťahoch EÚ a jej úlohu pri posilňovaní úlohy kultúry ako strategického faktoru ľudského, spoločenského a hospodárskeho rozvoja, ktorá tak prispieva k plneniu cieľov vonkajšej politiky, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a zastúpenia EÚ na celom svete, aby kultúru takisto začlenili do vonkajšej politiky EÚ ako jej integrálnu súčasť, aby vymenovali kultúrneho atašé pre každé zastúpenie EÚ v partnerských tretích krajinách a aby pracovníkom ESVČ zabezpečili odbornú prípravu v oblasti kultúrneho rozmeru vonkajšej politiky; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch týkajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ a v rozvojovej agende EÚ; ďalej vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s inými európskymi a medzinárodnými organizáciami ako s OSN a jej príslušnými agentúrami, najmä s UNESCO, UNICEF a UNHCR, a aby požadovali účinné a výraznejšie zastúpenie EÚ v rámci ich orgánov; okrem toho vyzýva na spoluprácu s národnými kultúrnymi inštitúciami s cieľom zlepšiť využívanie existujúcich nástrojov, napríklad klastrov národných kultúrnych inštitúcií EÚ (EUNIC) založených na kultúrnych sieťach, a prípravu nových nástrojov na boj proti spoločným výzvam v globalizovanom svete;

34.  domnieva sa, že kultúra by sa mala stať základnou súčasťou politického dialógu s tretími krajinami a pripomína, že je potrebné, aby sa kultúra systematicky začleňovala do rozvojových projektov a programov; preto zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť prekážky brániace mobilite umelcov, pedagógov, akademikov a pracovníkov v oblasti kultúry, a to harmonizovaním a zjednodušením postupov udeľovania víz v záujme podpory kultúrnej spolupráce so všetkými časťami sveta;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie uznávajúce medzikultúrny dialóg ako proces interaktívnej komunikácie v rámci kultúr a medzi kultúrami s cieľom zabezpečiť rovnosť príležitostí a vzájomný rešpekt, vypracovať a uplatniť účinné riešenia na boj proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam a príčinám vylúčenia, ako aj všetkým formám diskriminácie a dosiahnuť hlbšie pochopenie rôznorodých pohľadov a praktík; pripomína, že médiá vrátane sociálnych médií zohrávajú kľúčovú úlohu ako potenciálna platforma extrémnych prejavov a ako prostriedok boja proti xenofóbnym slovným prejavom, prekonávania stereotypov a predsudkov a presadzovania tolerancie;

36.  pripomína, že kultúrne dedičstvo predstavuje rozmanitosť kultúrnych prejavov, a preto by sa malo chrániť a propagovať prijatím harmonizovaných právnych predpisov a medzinárodných dohôd, a to v úzkej spolupráci s UNESCO;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom opatrení v oblasti súdržnosti komunity, ktoré sú schopné úspešne odstraňovať ekonomické a sociálne nerovnosti, predchádzali extrémizmu, ako je xenofóbia, rasizmus a všetky formy diskriminácie a marginalizácie, a zapojili široké spektrum subjektov, ako sú urbanisti, sociálni pracovníci, komunity, cirkevné a náboženskú združenia, pedagógovia, organizácie na podporu rodín a zdravotníci, a to s cieľom bojovať proti extrémizmu, zabezpečiť sociálne začleňovanie, ako aj formálnu a materiálnu rovnosť, podporovať rozmanitosť a posilňovať súdržnosť komunity;

38.  odporúča Európskej únii, aby spolupracovala na sprístupňovaní učenia a školského vzdelávania deťom utečencov tým, že bude naďalej podporovať programy v oblasti prístupu ku vzdelaniu v humanitárnych krízach a zabezpečovať integráciu migrantov, ktorí sú študenti, v Európe;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, navrhli a vykonávali interaktívne metódy zamerané na účasť detí a mládeže na všetkých úrovniach verejnej správy;

40.  zdôrazňuje úlohu rodiny pri zachovávaní kultúrnej identity, tradícií, etiky a hodnotových systémov spoločnosti a zdôrazňuje, že uvedenie detí do problematiky kultúry, hodnôt a noriem ich spoločnosti začína v rodine;

41.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali medzikultúrny dialóg za kľúčový a záväzný politický cieľ EÚ, a tým prostredníctvom rôznych politických opatrení, iniciatív a fondov vrátane medzikultúrneho dialógu s tretími krajinami, najmä s nestabilnými štátmi, zaručili podporu EÚ;

42.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby dávali iniciatívam zameraným na podporu kultúrnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a vzdelávania ešte väčšiu prioritu a aby v plnej miere využívali finančné nástroje, programy a iniciatívy EÚ, ako sú programy Erasmus+, Európa pre občanov, Kreatívna Európa a Horizont 2020, susedskú politiku EÚ a nástroje v oblasti vonkajších vzťahov, ako aj orgány, ako je Agentúra Európskej únie pre základné práva, na presadzovanie a podporu kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu v Európe a so susedskými štátmi a inými oblasťami vo svete;

43.  zdôrazňuje bohatstvo európskej kinematografie z hľadiska príspevku ku kultúrnej rozmanitosti a jej úlohy pri šírení hodnôt Európskej únie a nabáda európskych občanov k rozvoju kritického ducha;

44.  pripomína úlohu Ceny LUX pri odmeňovaní európskych filmov, ktoré znázorňujú európsku identitu alebo európsku kultúrnu rozmanitosť;

45.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posúdili dôsledky opatrení prijatých v kontexte tejto správy, a vyzýva Komisiu, aby predložila monitorovaciu správu a preskúmanie;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0279.
(2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.
(3) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ L 127, 14.5.2011, s. 1418.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia