Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 16, 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(1) a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (COM(2008)0638),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností (COM(2012)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu z 29. mája 2013 (COM(2013)0322),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o podnikaní žien v rámci malých a stredných podnikov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0369/2015),

A.  keďže podnikanie má kľúčový význam pre zamestnanosť, hospodársky rast, inovácie, rozvoj a celkovo znižovanie chudoby;

B.  keďže článok 16 Charty základných práv Európskej únie jasne odkazuje na slobodu podnikania pre všetkých občanov EÚ, čím sa posilňuje a podporuje podnikateľská činnosť vrátane podnikania žien;

C.  keďže podiel žien medzi podnikateľmi (10,3 milióna) v EÚ-28 v roku 2012 predstavoval iba 31 %(10) a iba 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ sú ženy;

D.  keďže ženy sú často iba úradne registrovanými majiteľmi firiem, a to výlučne s cieľom získať od úverových inštitúcií a európskych, vnútroštátnych a regionálnych orgánov verejnej správy finančné úľavy a výhodné podmienky; keďže v skutočnosti tieto ženy fungujú ako „predná línia“, pretože zatiaľ čo nesú podnikateľské riziko, skutočné rozhodovanie v spoločnosti je ponechané na mužov;

E.  keďže podiel žien podnikateliek zaostáva vo všetkých členských štátoch a skrýva nevyužitý potenciál rastu a prosperity;

F.  keďže prekážky podnikania žien, napríklad prevaha žien medzi nezamestnanými, pretrvávajúce rozdiely v podnikateľskej činnosti a nedostatočné zapojenie žien do riadiacich činností, sú navzájom prepojené, je ťažké ich prekonávať a ich odstránenie si vyžiada komplexné kritériá;

G.  keďže kvantitatívny výskum v oblasti podnikania žien je zriedkavý, i tak však z nedávnych štúdií vyplýva, že muži uprednostňujú podnikateľskú dráhu viac než ženy(11);

H.  keďže podnikanie žien, ktoré je starostlivo odlíšené od falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, je významným zdrojom ekonomickej nezávislosti, ktorá ženám umožňuje ďalej sa integrovať do trhu práce; keďže podnikanie žien je pre ženy príležitosťou posilniť svoju úlohu vo vedúcich pozíciách v podnikateľskom sektore a vyvolať zmenu kultúry tak vnútri, ako aj mimo svojich podnikov; keďže tieto ženy môžu byť dôležitým vzorom pre dievčatá a mladé ženy, ktoré sa vydali rovnakou cestou;

I.  keďže ženy majú obrovský podnikateľský potenciál a podnikanie žien je o hospodárskom raste, vytváraní pracovných miest a posilňovaní postavenia žien;

J.  keďže rozhodnutie stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou je aktom sebarealizácie, ktorý si však vyžaduje vysokú mieru záväzku; keďže vysoká miera osobnej zodpovednosti vedie k výnimočne dlhému pracovnému času, takže samostatná zárobková činnosť by sa nemala vnímať len ako doplnkový zdroj príjmu; keďže ženy podnikateľky môžu zosúladiť svoj rodinný život a prácu len vtedy, ak im to umožnia vonkajšie okolnosti, to znamená, ak majú k dispozícii primeranú starostlivosť o deti a ak otcovia zohrávajú aktívnu úlohu pri poskytovaní starostlivosti a vedení domácnosti;

K.  keďže prístupnosť, kvalita a cenová dostupnosť zariadení starostlivosti o deti a zariadení starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím sú naďalej kľúčovou hybnou silou zvyšovania účasti žien na trhu práce;

L.  keďže rozdelenie rodinných a opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi má vplyv na podnikanie žien, ako aj účasť žien na trhu práce a keďže dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o ekonomickú nezávislosť žien; keďže v jednej štvrtine členských štátov sa neposkytuje otcovská dovolenka;

M.  keďže administratívna záťaž má naďalej nepriaznivý vplyv na podnikateľského ducha žien a mužov, a preto sú potrebné účinná právna regulácia a právne predpisy na posilnenie ekonomického postavenia žien a vytvorenie stabilného hospodárstva s udržateľným, inteligentným a inkluzívnym rastom;

N.  keďže ženy majú tendenciu hodnotiť úroveň inovácií svojich podnikov nižšie ako muži a iba malá časť patentov Európskeho patentového úradu (EPÚ) sa udeľuje ženám(12);

O.  keďže rozhodnutia, ktoré musia ženy prijať počas svojho vzdelávania a horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie v oblasti zamestnávania, znamenajú, že začať podnikať v oblasti vedy a techniky alebo premeniť vynález na ziskový produkt dokáže menej žien ako mužov; keďže veda a technika, inovácie a vynálezy sú zároveň pojmy, ktoré sa spájajú väčšinou s mužmi, čo znižuje atraktívnosť týchto odborov pre ženy a vedie k tomu, že inovácie a vynálezy žien sa uznávajú a oceňujú menej;

P.  keďže ženy podnikateľky sa často viac sústreďujú na odvetvia, ktoré sa považujú za menej ziskové, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a práca pre komunitu, na rozdiel od odvetví technológií a IT, ktoré majú vysoký potenciál rastu a v ktorých dominujú muži, a keďže častejšie pracujú v malých podnikoch s nižším rastom a obratom; keďže výsledkom toho bol priemerný rozdiel medzi čistým príjmom žien podnikateliek a mužov podnikateľov v EÚ-28 v roku 2012 na úrovni 6 %(13);

Q.  keďže nové zelené technológie a ekologické podnikanie predstavujú odvetvie, ktoré má obrovský potenciál na rozvoj a podporu rovnocenného podnikania, a to z hľadiska rovnakého prístupu k financovaniu, ako aj rovnakého počtu zúčastnených žien podnikateliek a mužov podnikateľov;

R.  keďže samostatná zárobková činnosť v jednočlenných firmách, čo je forma podnikania mnohých žien, zvyčajne neprináša veľké zisky, takže týmto ženám počas ich pracovného života, ako aj v starobe osobitne hrozí riziko chudoby;

S.  keďže z rozličných štúdií(14) vyplýva, že ženy podnikateľky začínajú podnikať s nižším kapitálom, vyberajú si nižšie úvery a na účely poradenstva a získania finančných prostriedkov využívajú skôr rodinu než dlhové alebo kapitálové financovanie od bánk, tzv. podnikateľských anjelov, súkromný kapitál alebo rizikový kapitál;

T.  keďže Európsky nástroj mikrofinancovania Progress má za cieľ podporovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pričom však pomer mužov a žien v oblasti mikroúverov v roku 2013 bol 60:40(15);

U.  keďže ženy podnikateľky sú v porovnaní s mužmi menej ochotné zadlžiť sa alebo rozšíriť svoje podnikanie, najmä pre nižšiu úroveň sebadôvery, pokiaľ ide o ich podnikanie;

V.  keďže väčšie ťažkosti, ktoré majú ženy podnikateľky pri získavaní prístupu k financovaniu, by mohli sčasti súvisieť i s ťažkosťami pri budovaní dostatočnej úverovej histórie a manažérskych skúseností;

W.  keďže na rozhodnutia zúčastnených strán o nových podnikoch môžu mať vplyv stereotypy týkajúce sa schopností žien a mužov v oblasti podnikania; keďže vysoká pravdepodobnosť diskriminácie pri snahe o získanie prístupu k financovaniu by mohla mať vplyv na rozhodovanie žien začať podnikať alebo urobiť tak s nižším úverom;

X.  keďže zapájanie ľudí z rôznych prostredí do investičných procesov môže prispieť k tomu, aby sa predchádzalo skupinovému a stereotypnému mysleniu;

Y.  keďže smernica 2004/113/ES zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia v prístupe k tovaru a službám a jej rozsah pôsobnosti zahŕňa banky, finančné služby a služby spojené so zakladaním podnikov; keďže je ťažké dokázať nepriamu diskrimináciu v tejto oblasti a členské štáty nedisponujú údajmi ani presnými informáciami o prípadoch diskriminácie z hľadiska prístupu k financovaniu;

Z.  keďže z údajov vyplýva, že ženy – i napriek presvedčeniu, že ženy investorky sú lepšími manažérmi rizík(16) – sa vyznačujú väčším odporom k riziku a nižšou dôverou; keďže to môže viesť k zníženej schopnosti vzbudzovať dôveru u externých strán a následne by to mohlo ovplyvniť ich možnosti financovania;

AA.  keďže ženy podnikateľky vo významnej miere prispievajú k vytváraniu nových príležitostí na rozvoj, ako aj na znižovanie sociálneho vylúčenia a posilňovanie sociálnej súdržnosti; keďže prekážky sociálneho podnikania sa zdajú byť menej výrazné v prípade žien a keďže rovnaká účasť v sociálnych odvetviach je pre ženy skúsenosťou, ktorá znamená posilnenie ich postavenia a ktorá im uľahčuje začiatky v podnikaní v iných odvetviach;

AB.  keďže vo väčšine prípadov ženy podnikateľky pôsobia v odvetviach, ktoré sú z hľadiska ekonomickej návratnosti a konkurencieschopnosti na trhu druhoradé;

AC.  keďže oblasť rodovej rovnosti a prístupu sociálnych podnikateľov k financovaniu sa vyznačuje nedostatočným výskumom, pričom pre sociálne podniky je podľa všetkého celkovo zložitejšie získať financovanie;

AD.  keďže vzdelávanie v oblasti podnikania, či už formálne alebo informálne, je kľúčom k povzbudzovaniu väčšieho počtu žien a dievčat, aby sa realizovali v tejto oblasti;

1.  nabáda členské štáty, aby uznali hodnotu podnikania žien pre svoje ekonomiky a rozpoznali prekážky, ktoré je potrebné prekonať; vyzýva členské štáty a regióny, aby navrhli konkrétne stratégie na podporu kultúry podnikania žien a mali pritom na pamäti úsilie, ktoré sa vyvíja v súvislosti s potrebami, motívmi a podmienkami, pokiaľ ide o odstránenie rodových stereotypov, ako aj rôzne štýly riadenia a vedenia a nové spôsoby organizácie a riadenia spoločností;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné začlenenie rodového hľadiska do všetkých budúcich politík v oblasti podnikania;

3.  žiada členské štáty, aby aktívne spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom upozorniť na podniky, ktoré sa usilujú o podporu rodovej rovnosti a najlepších postupov;

4.  vyzýva členské štáty, aby prijali programy zamerané na pomoc, podporu a poradenstvo pre ženy podnikateľky pri zakladaní novátorských podnikov produkujúcich hodnoty a bohatstvo a založených na zásadách sociálnej zodpovednosti;

5.  vyzýva členské štáty, aby na regionálnej úrovni zhromažďovali rodovo diferencované údaje vrátane údajov o rôznych oblastiach podnikania žien s cieľom uznať prínos žien podnikateliek v sociálnej oblasti a pravidelne podávať správy o ich počte; odporúča, aby sa údaje zbierali a konsolidovali na európskej úrovni za podpory Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a Eurostatu; odporúča, aby bolo rodové hľadisko začlenené do metodiky každého výskumu, ktorý v oblasti podnikania, sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov vykoná kvalifikovaný expert na rodovú problematiku, a aby sa osobitná pozornosť venovala skúsenostiam žien s mnohonásobnou marginalizovanou identitou;

6.  vyzýva Komisiu, aby otázku podnikania žien zahrnula do svojej stratégie týkajúcej sa rovnosti medzi ženami a mužmi po roku 2015;

7.  požaduje, aby sa k podnikaniu žien zaujal holistický prístup, ktorý by bol zameraný na povzbudzovanie a podporovanie žien v tom, aby si budovali kariéru v podnikaní, ktorý by uľahčoval prístup k financovaniu a podnikateľským príležitostiam a ktorý by vytváral prostredie, ktoré by ženám umožňovalo využívať ich potenciál a stať sa úspešnými podnikateľkami, a to okrem iného zaistením súladu medzi pracovným a osobným životom, prístupu k zariadeniam starostlivosti o deti a primerane prispôsobenej odbornej prípravy;

8.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili boj proti rodovým stereotypom a zaviedli opatrenia zamerané na boj proti stereotypným názorom na mužské a ženské vlastnosti a schopnosti, ktoré naďalej pretrvávajú v odvetviach, v ktorých dominujú muži, ako sú veda a technika, inovácie a vynálezy; domnieva sa, že v týchto odvetviach môžu osoby s rozhodovacími právomocami, investori, finančný sektor a trh vnímať ženy ako menej dôveryhodné alebo menej profesionálne, v dôsledku čoho niekedy hľadia potenciálni zákazníci, dodávatelia, partneri, banky a investori na ženy podnikateľky skepticky, pričom tie musia oveľa vytrvalejšie dokazovať svoje znalosti, zručnosti a schopnosti, aby dokázali získať potrebné finančné prostriedky;

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali hodnotu podnikania pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien, odstránili prekážky, ktoré brzdia podnikanie žien alebo mu dokonca úplne bránia, a prijali jednotný rámec opatrení na podporu účasti žien na trhu práce; v nadväznosti na rozhodnutie stiahnuť návrh na zmenu smernice o materskej dovolenke a v záujme zabezpečenia pokroku v oblasti politiky rovnosti na úrovni EÚ nabáda na konštruktívny dialóg medzi inštitúciami s cieľom stanoviť, ako čo najlepšie podporovať a realizovať politiky zosúladenia pracovného a súkromného života, ako aj rovnaké rozdelenie rodinných povinností, a to aj tým, že sa zdôrazní úloha mužov pri podpore rovnosti; opakuje, že otcovská a rodičovská dovolenka môže mať priaznivý vplyv na účasť žien na trhu práce, a nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie otcovskej dovolenky, ak tak ešte neurobili; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2016 navrhla konkrétne opatrenia (vrátane legislatívnych návrhov) na zvýšenie účasti žien na trhu práce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripomenuli, že je dôležité dosiahnuť barcelonské ciele v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých, ako aj vykonávať primerané legislatívne a nelegislatívne opatrenia stanovené v pláne Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol uverejnený v auguste 2015, a využívať vhodné nástroje a stimuly vrátane európskych fondov, ako sú Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, s cieľom zaručiť poskytovanie cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby vrátane starších závislých osôb a rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam účelného a pružného pracovného času s cieľom umožniť rodičom a opatrovateľom, aby prispievali k zdravej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; pripomína dôležitosť úplnej ochrany sociálnych práv v prípade osobitných okolností, v ktorých sa nachádzajú samostatne zárobkovo činné osoby, bez ktorých je inovatívne a inkluzívne podnikanie nemožné;

11.  zdôrazňuje, že treba zmeniť spôsob, akým sa v spoločnosti, na pracovisku a v rodine tradične prideľujú rodové úlohy, a to podnecovaním mužov k tomu, aby sa viac zapájali do domácich prác a starostlivosti o závislých príbuzných, napríklad prostredníctvom povinnej otcovskej dovolenky, neprenosnej otcovskej dovolenky a verejných politík, ktoré umožňujú účinné zosúladenie rodinných a pracovných povinností, a to najmä pre ženy a predovšetkým vo vysoko konkurenčných a v mobilných odvetviach, v ktorých je dlhý a pružný pracovný čas bežný, ako aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, aby držali krok s najnovším technologickým vývojom a príležitosťami na trhu;

Informácie a siete

12.  zdôrazňuje, že je dôležité pozerať ďalej za počiatočnú fázu s cieľom pomôcť tým ženám, ktoré sa rozhodli vydať na podnikateľskú dráhu, pri upevňovaní a rozširovaní ich podnikov, a takisto poukazuje na význam vytvárania sietí a výmeny najlepších postupov, mentorstva, príkladov žien a partnerskej podpory pre tieto ženy, a to aj v záujme prechodu k inovatívnejším, udržateľnejším a ziskovejším odvetviam bez toho, aby boli ohrozené podmienky pre zdravé všeobecné blaho;

13.  zdôrazňuje obrovský potenciál žien novátoriek a podnikateliek a dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať pri digitálnej transformácii hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do digitálneho potenciálu žien a dievčat a aby plne podporovali a propagovali digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy a začleňovanie a zapájanie žien do informačnej spoločnosti;

14.  zdôrazňuje veľký význam verejného priestoru na pomoc pri vyvíjaní projektov (ktoré by zabezpečovali viditeľnosť a fungovali ako inkubátory pre spoločnosti) a poskytovaní finančnej a daňovej podpory, dôležitých a aktuálnych informácií a poradenstva o tom, ako začať podnikať, najmä pre podnikateľky začiatočníčky; rovnako zdôrazňuje význam finančných prostriedkov pre konsolidáciu podnikania, väčšieho zastúpenia na sociálnych fórach, politík v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a uznania zo strany orgánov, že táto skupina – noví aj dlho pôsobiaci podnikatelia – je pre spoločnosť dôležitá;

15.  víta vytvorenie rôznych európskych sietí pre ženy podnikateľky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie informovala o úspechoch žien podnikateliek a jasne uznala tieto potenciálne vzory prostredníctvom ocenení za podporu podnikania (Enterprise Promotion Awards) a európskej súťaže v oblasti sociálnych inovácií (European Social Innovation Competition);

16.  domnieva sa, že európske siete žien podnikateliek by mali vytvoriť európsku a vnútroštátnu sieť s cieľom podporovať ženy a pomáhať im pri získavaní finančných prostriedkov a v rámci poradenských služieb na zjednodušenie prístupu;

17.  vyzýva Komisiu, aby zdôraznila používanie fór v rámci svojej pripravovanej európskej elektronickej platformy pre podnikanie žien a začlenila postupný plán získavania prístupu k európskym možnostiam financovania a zároveň aby zabezpečila, aby bola táto elektronická platforma príťažlivá pre potenciálnych investorov a vládne služby členských štátov, v snahe znížiť byrokraciu pre ženy podnikateľky zjednodušením administratívnych postupov, čím sa zabezpečí elektronická platforma, ktorá by sa mohla v budúcnosti používať v danom odvetví;

18.  vyzýva Komisiu, aby – bez akéhokoľvek dosahu na rozpočet Komisie a v rámci existujúcej štruktúry – v úzkej spolupráci s členskými štátmi a so spoločnosťami zo súkromného sektora zriadila európske podnikateľské centrum pre ženy, ktoré by fungovalo ako kontaktný bod na podporu iniciatív Komisie pre ženy podnikateľky, poskytovalo manažérsku a technickú podporu, vytváralo a posilňovalo existujúce siete a monitorovalo podnikateľské iniciatívy a programy financované z rozpočtu EÚ a v súvislosti s nimi uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali ženám podnikateľkám prístup k najdôležitejším technickým, vedeckým a podnikateľským sieťam, keďže tento prístup je nevyhnutný pre rozvíjanie podnikateľských koncepcií, stretávanie potenciálnych zákazníkov, dodávateľov a partnerov, chápanie trhu s jeho trendmi, príležitosťami a slabými stránkami a získavanie strategických informácií, zaisťovanie spolupráce a podpory;

Prístup k financovaniu

20.  vyzýva vlády členských štátov, ich úrady a orgány pre rovnosť (ak existujú), aby spolupracovali s finančným sektorom, pokiaľ ide o ich povinnosť zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti prístupu ku kapitálu pre samostatne zárobkovo činné osoby a MSP; vyzýva ich, aby preskúmali možnosti zavedenia rodovej rovnosti do svojich systémov podávania správ týkajúcich sa prideľovania pôžičiek, do úpravy svojich rizikových profilov podľa špecifických potrieb, investičných mandátov a personálnych štruktúr, ako aj do finančných produktov a ich propagácie;

21.  vyzýva členské štáty, aby zostavili mapy pomoci, na základe ktorých sa stanovia opatrenia na podporu podnikania medzi ženami a konkurencieschopnosti a podnikania v oblasti obchodu, od posilňovania podnikateľskej kultúry po prijímanie nových technológií alebo financovanie výskumu, vývoja a inovácií;

22.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ v súvislosti s podnikaním; navrhuje Komisii, aby zaviedla rodové kvóty vo všetkých formách cielenej podpory poskytovanej nedostatočne zastúpeným a znevýhodneným skupinám, aby sa zaistil pokrok smerom k dosiahnutiu rovnosti v podnikaní;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem iných opatrení zlepšili viditeľnosť financovania podnikateľskej činnosti prostredníctvom zostavovania máp pomoci na účely mikrofinancovania v rámci Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress a aby preskúmali možnosti spolupráce so súkromným sektorom v záujme investovania do „ženských“ odvetví, ako sú štátne záruky na úvery;

24.  zdôrazňuje, že v rámci nasledujúceho programového obdobia 2014 – 2020 je dôležité využívať všetky možné finančné toky a najmä štrukturálne fondy;

25.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby s cieľom podnecovať podnikanie žien podporovali opatrenia a činnosti zamerané na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodli stať sa podnikateľkami, pričom by mali uľahčovať a zjednodušovať prístup s financovaniu a iným formám podpory, a aby odstránili byrokratické a iné prekážky, ktoré ženám bránia v tom, aby začali podnikať;

26.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vypracovala návrhy týkajúce sa zvýšenia záujmu žien o zakladanie podnikov; zdôrazňuje, že ženy s potrebným obchodným duchom by mali byť informované o programoch podpory a možnostiach financovania;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť začali zhromažďovať rodovo diferencované údaje o prístupe podnikateľov k financiám a aby ďalej skúmali a zisťovali, či existuje nezvratný dôkaz o priamej alebo nepriamej diskriminácii žien v tejto súvislosti, a ak áno, ako by sa malo pristupovať k vonkajším faktorom, ktoré ovplyvňujú hodnotenia investorov týkajúce sa životaschopnosti začínajúcich podnikov pod vedením žien;

28.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom ďalšom preskúmaní riešila osobitné výzvy, ktorým čelia ženy podnikateľky, a aby aktualizovala iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu, ako aj výročné správy týkajúce sa tejto iniciatívy; vyjadruje presvedčenie, že tieto výzvy by sa mali zohľadňovať vo všetkých programoch súvisiacich s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu a že by sa mal stanoviť dodatočný akčný plán na prekonanie prekážok, ktorým čelia ženy podnikateľky;

29.  víta, že Komisia preskúmala uplatňovanie smernice 2004/113/ES a jej transpozíciu členskými štátmi do ich vnútroštátnych právnych poriadkov, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zameraním na zistenie nepriamej diskriminácie; žiada Komisiu, aby ďalej preskúmala smernicu tak, že zváži účinnejšie opatrenia na riešenie tohto potenciálneho druhu diskriminácie;

30.  domnieva sa, že by sa mal zabezpečiť ľahší prístup k financovaniu pre ženy podnikateľky, ktoré pôsobia v inovatívnych a udržateľných odvetviach, v ktorých majú prevahu muži, s osobitným dôrazom na IKT, stavebníctvo a dopravu; v tejto súvislosti vyzýva na rozsiahlejšie monitorovanie s cieľom predchádzať javu, keď muži využívajú ženy ako „zásterku“, aby si zaistili ľahšie podmienky financovania;

Vzdelávanie a odborná príprava v oblasti podnikania

31.  nabáda členské štáty, aby v rámci vzdelávania a odbornej prípravy podporovali podnikateľskú kultúru; zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania na všetkých úrovniach, ako formálneho vzdelávania, tak aj informálneho učenia vrátane celoživotného vzdelávania, v záujme podpory podnikania a rozvoja nového podnikania vrátane IKT, a najmä v oblastiach, ktoré študujú väčšinou dievčatá, ako je zdravotná starostlivosť a iné služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli stimuly na zabezpečenie vyváženejšieho zastúpenia žien a mužov v podnikateľskom sektore a zvýšili toto zastúpenie tak, že budú vo väčšej miere informovať ženy o výhodách odbornej prípravy v oblasti podnikania;

32.  vyzýva školy a univerzity, aby nabádali dievčatá a ženy, aby sa venovali predmetom, ktoré vedú ku kariére v odvetviach v oblasti vedy, financií a v rýchlo rastúcich ziskových odvetviach, ako sú nové technológie vrátane zelených technológií, digitálneho prostredia a IT;

33.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s verejným sektorom, so súkromným sektorom, s mimovládnymi organizáciami, univerzitami a so školami na vypracúvaní väčšieho množstva programov učňovskej prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane tých, ktoré študentom umožňujú realizovať rozvojové projekty založené na skutočných podnikateľských koncepciách od mladého veku a tzv. podnikateľských inkubátoroch, ktorých účelom je posilnenie postavenia mladých podnikateľov, pričom by sa vzdelávali v oblasti kultúry pracovných práv, učili sa ju chápať a uplatňovať;

34.  vyzýva EÚ, aby investovala do programov na poskytovanie nepretržitej odbornej prípravy pre ženy zamestnankyne i ženy podnikateľky, prostredníctvom ktorej by si stále aktualizovali svoje zručnosti a získali by kvalitný profesionálny rozvoj, s osobitným odkazom na komerčný sektor;

35.  zdôrazňuje, že ženám podnikateľkám treba uľahčovať prístup, a to aj prostredníctvom grantov, kurzov odbornej prípravy o základných právnych aspektoch založenia a vedenia spoločnosti, ako sú zákony o založení podniku, duševnom vlastníctve a ochrane údajov, daňových pravidlách, elektronickom obchode, dostupných verejných grantoch atď., a prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti nových informačných a komunikačných technológií, sociálnych sietí, obchodovania on-line, vytvárania sietí atď.;

36.  so znepokojením konštatuje, že ženy často podceňujú svoje zručnosti, pravdepodobne v dôsledku stereotypov zakorenených v spoločnosti, a častejšie ako muži sa priznávajú k nedostatku podnikateľských zručností, sebadôvery, asertivity a ochoty riskovať na začiatku podnikania a že preto je potrebné vytvoriť motivačné a psychologické podporné programy na zvýšenie sebavedomia žien podnikateliek;

Sociálne podnikanie

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili výskum, ktorého účelom by bolo objasniť väčšiu podnikateľskú aktivitu žien v sociálnom podnikaní a jeho možný multiplikačný účinok na tradičné podnikanie;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj finančných nástrojov, ktorými sú spoločnosti odmeňované podľa ich prínosu pre spoločnosť a k rozvoju známky dôveryhodnosti pre sociálne a environmentálne podnikanie; odporúča, aby sa rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien zaradili medzi opatrenia sociálneho vplyvu, na základe čoho by sa podnietil väčší počet sociálnych podnikateľov k tomu, aby o svojom podniku uvažovali z rodovej perspektívy;

39.  zdôrazňuje, že alternatívne obchodné modely, ako sú družstvá a vzájomné spoločnosti, zohrávajú významnú úlohu pri presadzovaní rodovej rovnosti a podpore udržateľného a inkluzívneho rozvoja a rastu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby napomáhali a podporovali takéto alternatívne modely;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37. (2) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4. (3) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (4) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 56. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074. (7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0311. (9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292. (10) Správa Komisie (2014) s názvom Statistical data on Women entrepreneurs in Europe (Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe). (11) Komisia (2012), Flash Eurobarometer č. 354 o podnikaní v EÚ a za jej hranicami (Entrepreneurship in the EU and beyond). (12) Správa Komisie (2008) s názvom Evaluation on policy: promotion of women innovators and entrepreneurship (Hodnotenie politiky: podpora inovácií a podnikania žien). (13) Komisia (2014), štúdia s názvom Statistical data on Women entrepreneurs in Europe (Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe). (14) Štúdia tematickej sekcie Európskeho parlamentu (2015) s názvom Women’s Entrepreneurship: closing the gender gap in access to financial and other services and in social entrepreneurship (Podnikanie žien: zmenšovanie rodových rozdielov v prístupe k finančným a iným službám a v sociálnom podnikaní). (15) Komisia (2015), Interim evaluation of the European Progress Microfinance Facility (Predbežné hodnotenie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress). (16) KPMG (2015), správa s názvom Women in Alternative Investments (Ženy v oblasti alternatívnych investícií).