Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení / prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (2015/3032(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na dohody o pridružení / prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine a na svoje nedávne uznesenie o revízii európskej susedskej politiky z 9. júla 2015(1),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 21. – 22. mája 2015 v Rige,
– so zreteľom na správu o pokroku Gruzínska a Ukrajiny pri vykonávaní akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu z 18. decembra 2015,
– so zreteľom na odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o zapojení občianskej spoločnosti do tvorby politík a reformného procesu,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina ratifikovali dohody o pridružení, ktoré zahŕňajú prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA), čím si vybrali cestu užšej politickej a hospodárskej integrácie s Európskou úniou a uskutočnenia ambicióznych reforiem v mnohých oblastiach vrátane demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv;
B. keďže EÚ uznáva európske ambície týchto troch krajín a zdôrazňuje pridanú hodnotu dohôd o pridružení v ich reformných procesoch;
C. keďže dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva zostávajú v centre európskej susedskej politiky (ESP) a predstavujú zásadné odhodlanie, najmä zo strany týchto troch krajín, ktoré podpísali dohody o pridružení s EÚ;
D. keďže Rusko je naďalej priamo alebo nepriamo zapojené do konfliktov a vnútorných rozporov, ktoré sa týkajú všetkých troch pridružených krajín – okupovaných území Abcházska a Južného Osetska/regiónu Cchinvali v Gruzínsku, podnesterského problému v Moldavsku, ruskej anexie Krymu a zapojenia do konfliktu vo východnej časti Ukrajiny;
E. keďže bezvízový styk medzi EÚ a Moldavskom bol zavedený v apríli 2014 a keďže v najnovších správach Komisie z decembra 2015 sa uvádza, že Gruzínsko a Ukrajina v súčasnosti spĺňajú požiadavky stanovené v akčných plánoch liberalizácie vízového režimu;
F. keďže angažovanosť EÚ s krajinami Východného partnerstva sa stretla so silným odporom a ráznou reakciou Ruskej federácie v podobe odvetných opatrení voči pridruženým krajinám; keďže EÚ a jej členské štáty prijali súbor sankcií a reštriktívnych opatrení voči Ruskej federácii a ruským predstaviteľom;
1. zdôrazňuje význam dohôd o pridružení a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) ako ich súčasti; víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a trvá na tom, aby vykonávanie týchto dohôd o pridružení/DCFTA a súvisiacich programov pridruženia bolo hlavnou prioritou pre EÚ a jej troch partnerov; zdôrazňuje, že Rada Európskej únie jednomyseľne podpísala dohody o pridružení;
2. víta úsilie, ktoré Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina vynakladajú na zabezpečenie toho, aby na základe záväzkov vyplývajúcich z dohôd o pridružení/DCFTA zosúladili vnútroštátne právne predpisy s normami EÚ; poukazuje na to, že úspech v tejto oblasti závisí od mnohých faktorov vrátane stabilného politického prostredia, strategického myslenia, konkrétnych plánov na reformy a dobrého využitia medzinárodnej finančnej a technickej podpory;
3. v tejto súvislosti podporuje angažovanú a mnohotvárnu finančnú a technickú pomoc poskytovanú EÚ a inými finančnými inštitúciami Ukrajine a Gruzínsku, ale zdôrazňuje, že finančná podpora EÚ pre všetkých jej partnerov je podmienená konkrétnymi reformnými krokmi; zdôrazňuje, že Komisia by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní vykonávania dohôd o pridružení/DCFTA a monitorovaní príslušných orgánov a pri poskytovaní tak technickej, ako aj finančnej pomoci týmto orgánom;
4. pripomína, že sprístupnené finančné prostriedky sa musia využívať hospodárne, že samotné nepostačujú na stabilizáciu hospodárstva a že bez pokračujúceho záväzku partnerov navrhnúť a vykonať štrukturálne reformy, zabezpečiť rast domáceho dopytu a dosiahnuť sociálnu súdržnosť ani nie je možné dosiahnuť udržateľný úspech;
5. zastáva názor, že parlamentná kontrola je základnou podmienkou demokratickej podpory politík EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila včasné, pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania dohôd o pridružení/DCFTA Európskym parlamentom; žiada, aby Parlamentné zhromaždenie EURONEST dostalo nový impulz a aby sa posilňovala jeho činnosť s cieľom účinne čeliť novým výzvam; žiada, aby sa uskutočnila výmena najlepších postupov a aby sa uzavrelo memorandum o porozumení podľa vzoru memoranda podpísaného s ukrajinským parlamentom (Verchovna rada), ktoré by mohol slúžiť ako príklad pre parlamentnú spoluprácu;
6. zdôrazňuje význam rozvoja sociálneho rozmeru partnerstva v súlade s ustanoveniami programov pridruženia a príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa základných pracovných a environmentálnych noriem;
7. zdôrazňuje svoju rozhodnú podporu územnej celistvosti všetkých troch krajín; vyzýva Ruskú federáciu, aby ukončila okupáciu Krymu a aby bezodkladne ukončila každú priamu alebo nepriamu účasť na pretrvávajúcom konflikte na Ukrajine, ako aj v Gruzínsku a Moldavsku; víta rozhodnutie Rady z 21. decembra 2015 rozšíriť hospodárske sankcie voči Ruskej federácii v dôsledku neplnenia Minských dohôd;
8. zdôrazňuje skutočnosť, že pridružené krajiny sa dobrovoľne rozhodli nadviazať hlbší vzťah s EÚ a ich voľba sa musí plne rešpektovať a musí byť nezávislá od tlaku akejkoľvek tretej strany; v tejto súvislosti odsudzuje kroky Ruska s cieľom ohroziť alebo zmariť proeurópsky kurz prijatý troma pridruženými krajinami a žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie v boji proti dezinformácii a na zlepšenie strategickej komunikácie politík a činností EÚ v rámci východného susedstva spolu s činnosťami, ktorú vykonáva pracovná skupina EÚ East StratCom;
9. vrelo víta najnovšie správy o pokroku, ktoré Komisia uverejnila 18. decembra 2015, o vykonávaní príslušných akčných plánov na liberalizáciu vízového režimu Gruzínskom a Ukrajinou; očakáva, že Rada a členské štáty bezodkladne pristúpia k schváleniu bezvízového režimu pre tieto dve krajiny; blahoželá Moldavsku k správnej implementácii bezvízového režimu zavedeného v apríli 2014, čo je dobrým príkladom pre celý región;
10. zdôrazňuje skutočnosť, že hlavným cieľom DCFTA na mikroúrovni je dosiahnuť hmatateľné a udržateľné zlepšenie životných podmienok bežných občanov zabezpečením stability, vytváraním príležitostí pre MSP a vytváraním pracovných miest; zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie DCFTA spolu s katastrofálnou hospodárskou situáciou by mohlo mať vplyv na ukrajinské hospodárstvo a trh práce so sociálnymi dôsledkami, ktoré nemožno zanedbať; zdôrazňuje, že uzatváranie dvojstranných dohôd DCFTA s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom je kľúčovým nástrojom pre moderný, transparentný a predvídateľný obchod, regulačnú aproximáciu a postupnú hospodársku integráciu týchto partnerských krajín do vnútorného trhu EÚ, ako aj pre priame zahraničné investície, ktoré vedú k vytváraniu pracovných miest a dlhodobému rastu, a to s konečným cieľom vytvoriť širší hospodársky priestor založený na pravidlách WTO a na rešpektovaní zvrchovaných rozhodnutí;
11. zdôrazňuje, že je potrebné dôrazne pokračovať v reformnom programe, najmä v oblasti súdnictva, právneho štátu a boja proti korupcii a organizovanému zločinu, čo je dôležitým predpokladom pre sociálno-ekonomický rozvoj troch pridružených krajín;
12. opakuje, že je dôležité zapojiť občiansku spoločnosť do tvorby politiky a do reformných procesov; zdôrazňuje úlohu príslušných platforiem občianskej spoločnosti ustanovených v rámci dohôd o pridružení, ktorú môžu zohrávať v tomto procese, a to najmä so zreteľom na zvyšovanie informovanosti verejnosti a monitorovanie vykonávania dohôd; poukazuje na skutočnosť, že je dôležité vysvetliť obyvateľstvu pridružených krajín prínos vykonávania dohôd o pridružení/DCFTA a vyvrátiť všetky mýty;
13. zdôrazňuje význam ustanovení dohody o pridružení/DCFTA o energetickej spolupráci pre bezpečnosť dodávok a rozvoj konkurencieschopných, transparentných a nediskriminačných trhov s energiou v súlade s pravidlami a normami EÚ, ako aj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; podporuje zámer EÚ posilniť úplnú energetickú integráciu trhu s Moldavskom, Ukrajinou a Gruzínskom prostredníctvom Energetického spoločenstva;
14. víta skutočnosť, že napriek negatívnemu hospodárskemu smerovaniu v regióne vývoz z Gruzínska a Moldavska do EÚ počas prvých 12 mesiacov vykonávania DCFTA vzrástol, pričom dovoz do EÚ z Gruzínska stúpol o 15 % a jeho celkový podiel na moldavskom vývoze sa zvýšil o 62 %, a na Ukrajine sa očakáva rovnaké pozitívne smerovanie; vyzýva Komisiu, aby každoročne podrobne informovala o vykonávaní DCFTA s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o mechanizmus proti obchádzaniu pre Gruzínsko a mechanizmus proti obchádzaniu a ochrannú doložku v prípade Moldavska;
15. zdôrazňuje, že podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, rešpektuje základné slobody a ľudské a menšinové práva a zaisťuje právny štát;
16. vyjadruje spokojnosť s účasťou týchto troch krajín na programoch EÚ alebo s ich prepojením s týmito programami, ako je napríklad Program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a programy Horizont 2020, Erasmus+, Marie Sklodowska Curie a Kreatívna Európa; konštatuje, že táto spolupráca je vzájomne prospešná a zároveň poskytuje partnerským krajinám možnosť zoznámiť sa s pracovnými metódami a politikami EÚ;
17. víta nové zameranie revidovanej ESP a zámer EÚ zintenzívniť spoluprácu s našimi partnermi v oblasti predchádzania konfliktom, boja proti terorizmu, boja proti radikalizácii a reformy sektora bezpečnosti; domnieva sa, že je potrebné, aby táto spolupráca bola pevná a zameraná na riešenie spoločných bezpečnostných hrozieb a rozvoj spoločného úsilia pre životaschopné urovnávanie konfliktov aj prostredníctvom posilnenej účasti na misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a činnostiach odbornej prípravy, ako aj opatreniach s cieľom zabezpečiť nešírenie zbraní hromadného ničenia a bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami (RĽZ); opakuje svoju podporu pomocnej hraničnej misii EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM), poradnej misii EÚ pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine), pozorovateľskej misii EÚ v Gruzínsku (EUMM), ako aj úsiliu vyvíjanému v záujme mierového riešenia konfliktov postihujúcich tieto tri krajiny;
Gruzínsko
18. víta pokrok Gruzínska v priebehu posledných troch rokov vo všetkých oblastiach zahrnutých do štyroch blokov akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu a víta odhodlanie, ktoré v tejto súvislosti preukázali gruzínske orgány;
19. zdôrazňuje, že sloboda médií, sloboda prejavu a pluralita informácií sú základnými hodnotami demokratickej spoločnosti; vyjadruje obavu z nepriaznivého vplyvu káuz, akou bola napríklad kauza vysielacej spoločnosti Rustavi 2, na pluralitu médií; v tejto súvislosti vyzýva gruzínske orgány, aby zaručili pluralitu médií, redakčnú nezávislosť a transparentné vlastníctvo médií, predovšetkým pred parlamentnými voľbami v roku 2016; podporuje myšlienku gruzínskych orgánov vyslať misiu expertov zloženú z poradcov na vysokej úrovni vrátane sudcov Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorí sú už na dôchodku, aby dohliadla na prebiehajúcu kauzu spoločnosti Rustavi 2;
20. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súdne konania by mali byť transparentné, nestranné a bez politickej motivácie; vyzýva Gruzínsko, aby pokračovalo a plne vykonávalo reformy súdnictva vrátane posilnenia jeho nezávislosti a odpolitizovania prokuratúry; je naďalej znepokojený nedostatočnou zodpovednosťou prokuratúry a nejasnými kritériami vymenúvania prokurátorov a vyšetrovateľov; žiada, aby sa pokračovalo v úsilí v záujme úplnej nezávislosti, efektívnosti, nestrannosti a profesionality súdnictva, prokuratúry, ministerstva vnútra a novovytvorenej bezpečnostnej služby vrátane parlamentnej kontroly činností dvoch posledných uvedených orgánov; vyjadruje obavy z rozsiahleho využívania vyšetrovacej väzby, najmä politických činiteľov a aktivistov, ktoré by malo byť výnimočným opatrením uplatňovaným iba v prípade naliehavých a jasných okolností;
21. pripomína vyhlásenie Benátskej komisie Rady Európy z 22. septembra 2015 o neprimeranom tlaku na sudcov Ústavného súdu Gruzínska a vyzýva vládu Gruzínska, aby prijala potrebné kroky vrátane primeraných opatrení na ochranu členov súdu a ich rodinných príslušníkov, aby úplne vyšetrila všetky prípady zastrašovania a vinníkov postavila pred súd;
22. zdôrazňuje skutočnosť, že existencia politickej opozície je mimoriadne dôležitá, ak má existovať vyvážený a vyspelý politický systém, a zdôrazňuje, že každý násilný čin voči členom akejkoľvek politickej strany by sa mal rýchlo a dôkladne vyšetriť; vyzýva všetky politické sily v Gruzínsku, aby zlepšili politickú klímu zabránením konfrontácie a polarizácii a zabezpečením dialógu medzi stranami v záujme posilňovania demokracie a právneho štátu;
23. vyzýva na plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v kľúčovej správe s názvom Gruzínsko v transformácii, ktorú predložil osobitný poradca EÚ pre ústavné a právne reformy a ľudské práva Thomas Hammarberg;
24. blahoželá Gruzínsku k jeho inovačnému systému elektronického obstarávania, ktorý výrazne zvýšil transparentnosť, účinnosť a zodpovednosť, ktoré sú kľúčovými faktormi v boji proti korupcii;
Moldavsko
25. vyjadruje vážne znepokojenie nad de facto systémovou politickou nestabilitou, ktorá skutočne pokračuje od posledných parlamentných volieb 30. novembra 2014, a domnieva sa, že súčasná bezvýchodisková politická situácia v Moldavsku dosiahla kritický bod, ktorý predstavuje riziko destabilizácie inštitúcií krajiny a ohrozuje hospodárstvo, čo má výrazný vplyv na prílev priamych zahraničných investícií (PZI);
26. víta vytvorenie novej vlády po dlhej dobe patovej situácie a neúspešných pokusoch o zostavenie vlády 4. a 13. januára 2016, naliehavo vyzýva politické sily v Moldavsku, aby urýchlili bez ďalšieho oneskorenia procesu reforiem v prospech všetkých moldavských občanov, a to aj s cieľom splniť požiadavky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF); nabáda zabráneniu závažným geopolitickým dôsledkom ďalšej politickej krízy; pripomína moldavským stranám potrebu posilniť politickú stabilitu s cieľom zabezpečiť udržateľný úspech reforiem, a dúfa, že nová vláda bude schopná dosahovať podstatné výsledky;
27. zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie v boji proti korupcii, o vytvorenie nezávislého a odpolitizovaného súdnictva, o zvrátenie ovládnutia štátu a stabilizáciu hospodárstva Moldavska; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z dôvodu politickej nestability moldavských inštitúcií a ich neschopnosti plniť záväzky bola rozpočtová podpora EÚ v roku 2015 pozastavená;
28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli všetko potrebné technické know-how a finančnú podporu budúcej vláde Moldavska, podľa príkladu podpornej skupiny EÚ pre Ukrajinu, a to aj vysielaním odborníkov a úradníkov z Bruselu a hlavných miest členských štátov, a aby ich začlenili do moldavskej správy, aby mohli každodenne pomáhať pri vykonávaní reforiem na mieste a monitorovať jeho priebeh;
29. naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby úplne a dôkladne vyšetrili korupčný škandál a krádež jednej miliardy EUR z bankového systému, aby zodpovedných za tieto činy postavili pred súd a aby zabezpečili vrátenie ukradnutých finančných prostriedkov; domnieva sa, že prebiehajúca banková kríza poukazuje na vážnu potrebu systematických zlepšení v právnom rámci v záujme posilnenia kontroly a transparentnosti činností bankového sektora; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala pokračujúce súdne vyšetrovania a v prípade potreby poskytla moldavským orgánom odborné znalosti a podporu potrebnú na vedenie a dokončenie vyšetrovania;
30. požaduje komplexnú reformu mediálneho sektora a úplnú transparentnosť vlastníctva médií; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom skutočnej hospodárskej súťaže a žiada, aby sa prijali prísne zákony o konflikte záujmov;
Ukrajina
31. víta skutočnosť, že 1. januára 2016 dohoda DCFTA EÚ – Ukrajina nadobudla platnosť; odsudzuje však skutočnosť, že Ruská federácia jednostranne pozastavila dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou, zaviedla silné obchodné obmedzenia na vývoz z Ukrajiny do Ruska a bráni tranzitu tovaru do tretích krajín, čím porušuje pravidlá WTO a iné dvojstranné obchodné dohody; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila Ukrajinu v súčasných a budúcich sporoch s Ruskom na pôde WTO;
32. zdôrazňuje bezprecedentnú otvorenosť a úsilie Komisie za rok a pol odstrániť všetky pochybnosti na ruskej strane, ktoré sa týkajú dôsledkov vykonávania DCFTA, a nájsť praktické riešenia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ruská strana nie je schopná poskytnúť konkrétne príklady toho, ako jej vlastný trh a obchod bude ovplyvnený nadobudnutím platnosti dohody DCFTA; zdôrazňuje potenciálny prínos pre Rusko vyplývajúci z vykonávania dohody o pridružení/DCFTA v dôsledku posilnenia obchodných a hospodárskych činností a stabilnejšieho susedstva; v tejto súvislosti žiada preskúmať ďalšie možnosti na dialóg na vysokej úrovni;
33. vyzýva členské štáty, aby naďalej v plnom rozsahu zabezpečovali personálne obsadenie misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a jej úplnú funkčnosť; berie na vedomie žiadosti ukrajinskej vlády o predĺženie mandátu pre medzinárodné mierové sily rozmiestnené pozdĺž ukrajinsko-ruských hraníc a v luhanskej a doneckej oblasti; súhlasí s tým, že ak to dovolí situácia a ako súčasť riadneho plnenia Minskej dohody by sa umiestnenie misie SBOP pod vedením EÚ malo ponúknuť obom stranám konfliktu, aby pomáhala pri úlohách, ako sú odmínovanie, pomoc pri príprave miestnych volieb a zabezpečenie voľného prístupu humanitárnych organizácií;
34. vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o splnenie Minskej dohody do pôvodne dohodnutého termínu 31. decembra 2015; pripomína, že ruské orgány majú v tejto súvislosti osobitnú zodpovednosť; pripomína, že od polovice októbra 2015 sa zvyšuje počet porušení prímeria, že pozorovatelia z osobitnej monitorovacej misie OBSE naďalej čelia obmedzeniam slobody pohybu, že nedošlo k obnoveniu ukrajinskej kontroly nad celou dĺžku jej hraníc s Ruskom, nedošlo k žiadnej dohode o podmienkach pre miestne voľby v dočasne okupovaných oblastiach Luhanska a Donecka a že neboli prepustení všetci väzni a nezákonne zadržiavané osoby, ako napríklad Naďa Savčenková a Oleg Sencov;
35. víta zverejnenie správy holandskej rady pre bezpečnosť o zostrelení letu 17 spoločnosti Malaysia Airlines (MH17), pri ktorom bolo zabitých 298 nevinných civilistov; podporuje vytvorenie medzinárodného trestného tribunálu a vyzýva Ruskú federáciu, aby plne spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom s cieľom viesť komplexné a objektívne vyšetrovanie a postaviť zodpovedné osoby pred súd; ľutuje rozhodnutie Ruskej federácie zablokovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení medzinárodného tribunálu na vyšetrenie tohto trestného činu;
36. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokračujúca ruská agresia zapríčinila katastrofálnu humanitárnu situáciu v regióne Donbas a že ukrajinským a medzinárodným humanitárnym organizáciám je odmietaný vstup do okupovaných regiónov; vyjadruje hlboké obavy týkajúce sa náročných humanitárnych podmienok viac ako 1,5 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny; je hlboko znepokojený nad porušeniami ľudských práv na Rusmi okupovanom Kryme, a to najmä pokiaľ ide o zúfalú situáciu krymských Tatárov, a zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu;
37. víta sústavné úsilie ukrajinských orgánov plniť akčný plán liberalizácie vízového režimu a blahoželá im k pozitívnej záverečnej správe o pokroku pri vykonávaní tohto plánu; vyjadruje spokojnosť s prijatím nových právnych predpisov a politík, ktoré posilnili ochranu proti diskriminácii; očakáva, že ukrajinské vedenie splní svoje záväzky týkajúce sa boja proti korupcii v prvom štvrťroku 2016;
38. zdôrazňuje, že najväčšou výzvou reformného úsilia je rozšírená korupcia; víta rozhodnutia prijaté do dnešného dňa, ako je vytvorenie protikorupčných právnych predpisov a inštitúcií (Národného protikorupčného úradu, Národnej agentúry na prevenciu korupcie, osobitnej protikorupčnej prokuratúry) a mechanizmov, ako aj Národnej agentúry pre vymáhanie aktív získaných z korupčných činností; okrem toho víta nedávne prijatie zákona o financovaní politických strán, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016, a zákona o verejnom obstarávaní;
39. vyjadruje porozumenie, že vojnová situácia na východe Ukrajiny je vážnou prekážkou reformného úsilia; objasňuje však, že úspech a odolnosť Ukrajiny voči akýmkoľvek vonkajším nepriateľom závisí výlučne od zdravia jej ekonomiky a právneho rámca, prosperujúcej demokracie a narastajúcej prosperity;
40. víta prebiehajúci proces ústavnej reformy v oblastiach decentralizácie a súdnictva; pripomína, že Benátska komisia Rady Európy vydala kladné odporúčania pre oba súbory ústavných pozmeňujúcich návrhov; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť ďalší pokrok v týchto a iných oblastiach, najmä hospodárstve, kde lepšia právna regulácia a demonopolizácia musia byť aj naďalej prioritou, ako aj fiškálne reformy, zvýšenie transparentnosti a vytváranie priaznivého investičného prostredia; je znepokojený stavom ukrajinského hospodárstva a celkovou finančnou situáciou krajiny; berie na vedomie ohlásený mierny pokrok pri stabilizácii hospodárskej výkonnosti; oceňuje významné odpustenie dlhov, ktoré Ukrajina dosiahla u svojich veriteľov v septembri 2015; pripomína, že medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, európske medzinárodné finančné inštitúcie, MMF a darcovia z jednotlivých krajín prisľúbili bezpríkladnú sumu vo výške približne 20 miliárd eur;
41. víta aktívnu podporu EÚ a solidaritu v oblasti energetiky, ktoré umožnili obnoviť dodávky ruského plynu na Ukrajinu v zimnom období rokov 2015 – 2016; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili tranzitný potenciál Ukrajiny a posilnili spoluprácu s cieľom zabezpečiť dávky energie pre EÚ aj Ukrajinu a zabránili budovaniu nových plynovodov, ktoré obchádzajú Ukrajinu, najmä rozvoju projektu Nord Stream II na dodávku ruského plynu do Európy, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na stratégie EÚ v oblasti diverzifikácie energetických zdrojov, ako aj na právo EÚ; podporuje zámer EÚ posilniť úplnú integráciu trhu s energiou s Ukrajinou prostredníctvom Energetického spoločenstva a znížiť energetickú závislosť bez toho, aby to nadmerne zaťažilo domácnosti; vyzýva EÚ a ukrajinskú vládu, aby vypracovali opatrenia s cieľom zmierniť sociálne ťažkosti;
42. oceňuje účinnú a dynamickú prácu Parlamentného Výboru pre pridruženie EÚ – Ukrajina pri dohľade nad politickou, bezpečnostnou a hospodárskou situáciou na Ukrajine, ako aj svoj záväzok a podporu zlepšovania celkových reformných procesov zameraných na EÚ, ktoré vykonávajú ukrajinské orgány; pripomína Memorandum o porozumení podpísané Verchovnou radou Ukrajiny a Európskym parlamentom v roku 2015, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec parlamentnej podpory a budovania kapacít medzi oboma parlamentmi;
43. zdôrazňuje, že treba posilniť ukrajinskú občiansku spoločnosť tak, aby mohla poskytovať poradenstvo a podporu orgánom pri realizácii sľúbených reforiem a slúžiť ako nástroj účinného dohľadu a informátorstva; víta účinnú spoluprácu medzi odbornou verejnosťou a Verchovnou radou v reformnom procese a pri vykonávaní dohody o pridružení/DCFTA; vyzdvihuje skutočnosť, že priority Verchovnej rady sú formované komplexným dialógom s občianskou spoločnosťou;
44. berie na vedomie nadchádzajúce holandské poradné referendum o dohode o pridružení/DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou; verí, že rozhodnutie holandských občanov bude prijaté na základe samotnej podstaty dohody, pričom sa zohľadnia konkrétne dôsledky, ktoré má pre EÚ, a najmä pre Holandsko;
o o o
45. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a Ruskej federácie, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.