Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ) (2015/3034(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 42 ods. 7,
– so zreteľom na článok 2 ods. 4 a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(1),
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, a najmä na ustanovenia jej kapitoly VII a článku 51;
– so zreteľom na skutočnosť, že prezident Francúzskej republiky 16. novembra 2015 pred francúzskym kongresom vyhlásil, že Francúzsko je vo vojne,
– so zreteľom na závery o obrane a bezpečnosti prijaté Európskou radou v dňoch 19. – 20. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,
– so zreteľom na výsledky schôdze Rady pre zahraničné veci (ministrov obrany) zo 17. novembra 2015,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 13. novembra 2015 došlo v Paríži k viacerým teroristickým útokom, pri ktorých stratilo život najmenej 130 ľudí z viac ako 26 krajín, a keďže od roku 2004 boli členské štáty EÚ vystavené niekoľkým teroristickým útokom, v ktorých boli stovky ľudí zabité a niekoľko tisíc ľudí bolo zranených;
B. keďže po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015 sa francúzska vláda oficiálne odvolala na doložku o vzájomnej obrane podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ;
C. keďže solidarita, podpora a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi, a to aj pomocou prostriedkov Únie, sú súčasťou základov, na ktorých stojí EÚ;
D. keďže po odvolaní sa Francúzska na doložku o vzájomnej obrane sú členské štáty EÚ povinné poskytnúť Francúzsku pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov; zdôrazňujúc, že predchádzanie konfliktom a útokom je vhodnejšie ako riešenie ich následkov;
E. keďže boj proti medzinárodnému terorizmu sa považuje za prioritu EÚ a keďže presadzovanie zásady solidarity si vyžaduje opatrenia doma, ako aj v zahraničí; keďže vnútorný a vonkajší rozmer bezpečnosti EÚ sú nevyhnutne a úzko prepojené; keďže je potrebná spoločná stratégia EÚ;
F. keďže bezpečnostná a obranná štruktúra stanovená v zmluvách ešte nie je v plnej miere zavedená; keďže členské štáty sú zodpovedné za dosahovanie pokroku v oblasti bezpečnosti a obrany Únie;
G. keďže je nutné, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa bezpečnostná politika a obranná politika zavedené v týchto dvoch rámcoch stali čoraz kompatibilnejšími, najmä ak sa členský štát stane obeťou ozbrojenej agresie, ako aj teroristických útokov, na svojom území;
H. keďže inštitúcie EÚ musia byť aktívnejšie v bezpečnostnej a obrannej politike, a podporiť vykonávanie všetkých ustanovení o bezpečnostnej a obrannej politike zakotvených v zmluvách vrátane ustanovení o osobitnej úlohe NATO v európskej a transatlantickej bezpečnosti a obrane; keďže inštitúcie EÚ musia podporovať všetky členské štáty v ich úsilí o úplné vykonanie týchto ustanovení;
I. keďže medzi členskými štátmi, ktoré si želajú navzájom úzko spolupracovať, by mal byť aktivovaný článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci ;
J. keďže EÚ prijala protiteroristickú stratégiu, ktorá sa opiera o nástroje Spoločenstva i medzivládne zdroje v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); keďže v rámci tejto stratégie sa navrhuje, aby opatrenia EÚ boli zamerané na štyri ciele, a to prevenciu, ochranu, stíhanie a reakciu;
K. keďže reakcia EÚ na terorizmus zahŕňa podporu demokracie, dialógu a dobrej správy vecí verejných s cieľom riešiť základné príčiny násilného extrémizmu;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje desivé teroristické útoky spáchané skupinou Dá’iš; vyjadruje hlboký súcit, solidaritu a sústrasť všetkým obetiam teroristických útokov a ich rodinám;
2. uznáva a víta jednomyseľnú podporu Francúzsku zo strany všetkých členských štátov EÚ; víta pripravenosť všetkých členských štátov v plnom rozsahu poskytnúť nevyhnutnú pomoc a podporu;
3. pripomína, že na doložku o vzájomnej obrane sa odvolalo po prvýkrát; domnieva sa, že súčasný prípad musí slúžiť ako katalyzátor hĺbkových politických diskusií o mnohorozmernej povahe európskej bezpečnosti a obrany;
4. s uspokojením berie na vedomie dodatočné príspevky, pokiaľ ide o spôsobilosti, ktoré boli uvoľnené na boj proti terorizmu; vyzýva všetky členské štáty, aby zachovali svoju bezpodmienečnú a trvalú podporu a aby zachovali svoje príspevky tak dlho, ako to bude potrebné; berie na vedomie úlohu, ktorú zohráva Francúzsko ako katalyzátor v rámci tohto spoločného úsilia, a nabáda príslušné inštitúcie EÚ, aby podľa potreby poskytovali a zachovali svoju podporu;
5. domnieva sa, že odvolanie sa na doložky o vzájomnej obrane a solidarite v súlade so zmluvami je predovšetkým politickou záležitosťou; zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, že sa odvoláva na tieto doložky, Európska rada i Európsky parlament sú miestom na politické diskusie;
6. vyjadruje obavy z toho, že riadenie podpory a pomoci v rámci doložky o vzájomnej obrane na dvojstrannom základe – ako je to v tomto prípade – nebude možné pre všetky členské štáty; vyzýva preto Európsku radu, aby dala impulz pre ďalší rozvoj doložky o vzájomnej obrane a budovala úlohu príslušných inštitúcií EÚ ako sprostredkovateľov;
7. pripomína svoju výzvu z predchádzajúcich uznesení adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby navrhla konkrétne dohody a usmernenia na zabezpečenie účinnej reakcie v prípade, že sa členský štát odvolá na doložku o vzájomnej obrane, ako aj analýzu úlohy inštitúcií EÚ v prípade, že by sa malo odvolať na túto doložku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v čase, keď bola po prvýkrát aktivovaná doložka o vzájomnej obrane, neboli k dispozícii žiadne analýzy ani usmernenia, čo viedlo k súčasnej situácii vyžadujúcej si ad hoc opatrenia, ad hoc riadenie a ad hoc spoluprácu;
8. domnieva sa, že stanovenie praktických dohôd a usmernení pre budúcu aktiváciu doložky o vzájomnej obrane zostáva naliehavou prioritou; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní týchto usmernení by sa mali vziať do úvahy poučenia z prvej aktivácie článku 42 ods. 7;
9. vyzýva Radu a členské štáty, aby urýchlene vypracovali a prijali politický rámec, ktorý pomôže pri usmerňovaní vykonávania článku 42 ods. 7 ZEÚ a bude obsahovať harmonogram, doložku o preskúmaní a monitorovacie mechanizmy; je hlboko presvedčený, že všetky vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné opatrenia, ktoré budú nasledovať po aktivovaní článku 42 ods. 7, by sa mali zároveň oznámiť Rade a zverejniť;
10. poznamenáva, že doložka o solidarite v článku 222 ZFEÚ by umožnila poskytnúť všetky relevantné prostriedky EÚ Francúzsku a ďalším členským štátom priamo zapojeným do boja proti terorizmu; pripomína, že článok 222 ZFEÚ je osobitne určený na riešenie následkov teroristických útokov v Európe a rieši problém nedostatočnej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v Európe;
11. je presvedčený, že vzhľadom na existujúce kapacity v členských štátoch a na úrovni Únie EÚ potrebuje stále civilno-vojenské veliteľstvo na strategickej a operačnej úrovni a že táto štruktúra by mala byť poverená strategickým a operačným plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí, a to aj pokiaľ ide o kolektívnu obranu, ako je stanovené v článku 42 ods. 7 a článku 42 ods. 2 ZEÚ, a jej budúce uplatňovanie v úzkej spolupráci s príslušnými štruktúrami NATO;
12. je toho názoru, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala byť katalyzátorom uvoľnenia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, ktoré by mali nasledovať; v tejto súvislosti pripomína význam úplného a správneho uplatňovania obranného balíka obsahujúceho smernicu 2009/81/ES o verejnom obstarávaní obranných zariadení a smernicu 2009/43/ES o transferoch v rámci Spoločenstva;
13. vyzýva všetky európske krajiny, aby naďalej poskytovali úplnú podporu v boji proti terorizmu a dôsledne reagovali doma i v zahraničí;
14. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ústrednú úlohu v parížskych útokoch zohrali občania krajín EÚ, ktorí sa narodili a žili v EÚ, a požaduje preto primerané opatrenia na kontrolu pohybu zbraní, výbušnín a osôb podozrivých z terorizmu;
15. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli štruktúrovanú výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi riadením hraníc, políciou a ďalšími orgánmi presadzovania práva, ako aj výmenu spravodajských informácií prostredníctvom prepojenia národných databáz a plného využívania existujúcich rámcov, ako je platforma Europolu pre zabezpečenú výmenu informácií a spravodajstvo (SIENA), ako aj maximalizáciou využívania ďalších platforiem a služieb Europolu;
16. trvá na komplexnom prístupe k deradikalizácii vrátane úsilia na národnej úrovni zameraného na mladých ľudí, na predchádzaní násilnému extrémizmu a boji proti terorizmu, ktorý sa zameriava na posilňovanie sociálnej súdržnosti, predchádzanie trestnej činnosti, cielenú policajnú a bezpečnostnú činnosť založenú na individuálnom podozrení alebo konkrétnej hrozbe určenej ľuďmi, a nie strojmi; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné sprísniť pravidlá pre nadobúdanie a držanie zbraní, pravidlá vývozu a zdôrazňuje boj proti nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami;
17. požaduje vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky EÚ o budúcnosti Sýrie a širšieho regiónu Blízkeho východu v spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi; domnieva sa, že táto politika by sa mohla stať neoddeliteľnou súčasťou budúcej globálnej stratégie EÚ;
18. domnieva sa, že aktivácia doložky o vzájomnej pomoci je jedinečnou príležitosťou vytvoriť základy pre silnú a udržateľnú Európsku obrannú úniu; zastáva názor, že len so samostatnou bezpečnostnou a obrannou spôsobilosťou bude EÚ vybavená a pripravená čeliť obrovským hrozbám a výzvam v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, generálnemu tajomníkovi OSN, prezidentovi Spojených štátov amerických a ministrovi obrany USA.