Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208),

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa potvrdil obsah stanoviska a privítala pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Srbskom a Kosovom,

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania zo štvrtého stretnutia Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko zo 7. – 8. októbra 2015,

–  so zreteľom na výsledky konferencie na vysokej úrovni o trase východné Stredozemie – západný Balkán z 8. októbra 2015 v Luxemburgu,

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. novembra 2015 o riešení utečeneckej a migračnej krízy a na závery Rady pre zahraničné veci z 12. októbra 2015 o migrácii,

–  so zreteľom na 17-bodový plán, na ktorom sa na stretnutí o západobalkánskej migračnej trase 25. októbra 2015 dohodli vedúci predstavitelia členských štátov EÚ a nečlenských štátov EÚ zasiahnutých prílevom utečencov a migrantov;

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2015 z 10. novembra 2015 (SWD(2015)0211),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 11. marca 2015 o správe o pokroku Srbska za rok 2014(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. decembra 2015 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na prácu Davida McAllistera ako stáleho spravodajcu Výboru pre zahraničné veci pre Srbsko,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada 28. júna 2013 rozhodla o začatí rokovaní so Srbskom o pristúpení; keďže prvá medzivládna konferencia (MVK) sa uskutočnila 21. januára 2014; keďže monitorovací proces bol ukončený v marci 2015; keďže kompletný rokovací tím existuje od septembra 2015;

B.  keďže Komisia v správe o Srbsku za rok 2015 informuje o pokroku, ktorý Srbsko dosiahlo na ceste k európskej integrácii, pričom hodnotí jeho úsilie pri plnení kodanských kritérií a podmienok procesu stabilizácie a pridruženia; keďže Komisia uplatnila v tejto správe nový prístup k vypracovávaniu správ s lepšími usmerneniami pre krajiny, pokiaľ ide o to, na čo sa majú sústreďovať;

C.  keďže Srbsko treba posudzovať ako každú krajinu, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, na základe výsledkov dosiahnutých v plnení a uplatňovaní rovnakej skupiny kritérií a v dosahovaní súladu s týmito kritériami a keďže pre harmonogram pristúpenia zohrávajú rozhodujúci význam angažovaný prístup k potrebným reformám a ich kvalita;

D.  keďže Srbsko urobilo významný krok v záujme normalizácie vzťahov s Kosovom, ktorý vyústil do podpísania prvej dohody o zásadách normalizácie vzťahov 19. apríla 2013; keďže 25. augusta 2015 boli podpísané ďalšie štyri významné dohody; keďže pokrok v oblasti prístupových rokovaní so Srbskom musí byť súbežný s pokrokom v procese normalizácie vzťahov s Kosovom v súlade s rokovacím rámcom; keďže je naďalej potrebné snažiť sa o definitívne upokojenie týchto vzťahov; keďže je mimoriadne dôležité, aby obe strany v plnej miere plnili všetky dohody;

E.  keďže Srbsko sa v júli 2015 stalo 33. štátom zapojeným do mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

F.  keďže EÚ zdôrazňuje potrebu posilnenia hospodárskeho riadenia, právneho štátu a kapacít verejnej správy vo všetkých krajinách západného Balkánu;

G.  keďže ústredným bodom politiky rozširovania EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu;

H.  keďže v januári 2015 Srbsko prevzalo predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE);

1.  víta otvorenie rokovaní a otvorenie kapitol 32 (finančná kontrola) a 35 (iné otázky, položka - 1: proces normalizácie vzťahov s Kosovom) na medzivládnej konferencii konanej 14. decembra 2015 v Bruseli; víta pokračujúce odhodlanie Srbska v súvislosti s procesom európskej integrácie; vyzýva Srbsko, aby aktívne presadzovalo toto strategické rozhodnutie v srbskej verejnosti; berie s uspokojením na vedomie, že Srbsko sa pustilo do ambiciózneho reformného programu; vyzýva Srbsko, aby rozhodne a priamo riešilo systémové a sociálno-ekonomické reformy; naliehavo žiada Srbsko, aby pri vykonávaní reforiem venovalo osobitnú pozornosť svojej mládeži;

2.  víta prípravy Srbska na otvorenie rokovaní o pristúpení v nadväznosti na ukončenie monitorovacieho procesu a prípravu komplexných akčných plánov týkajúcich sa kapitol 23 (Súdnictvo a základné práva) a 24 (Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť); vyjadruje nádej, že kapitoly 23 a 24 sa budú môcť otvoriť na začiatku roka 2016; zdôrazňuje, že dôkladné rokovania o kapitolách 23 a 24 majú kľúčový význam pre riešenie reforiem, ktoré treba vykonať a zrealizovať v oblasti súdnictva a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; pripomína, že pokrok v týchto oblastiach sa bude musieť dosiahnuť súbežne s celkovým pokrokom v rámci rokovaní. zdôrazňuje, že rokovanie o kapitole 35 má kľúčový význam pre pokrok Srbska na jeho ceste k integrácii do EÚ; v tomto smere sa domnieva, že úplná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je významnou podmienkou pre pristúpenie Srbska k EÚ;

3.  zdôrazňuje, že dôkladné uplatňovanie právnych predpisov a politík zostáva hlavným ukazovateľom úspešného integračného procesu; nabáda vedúcich politických činiteľov Srbska, aby pokračovali v reformách, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s normami EÚ; vyzýva Srbsko, aby zlepšilo plánovanie, koordináciu a monitorovanie uplatňovania nových právnych predpisov a politík;

4.  víta skutočnosť, že Srbsko dosiahlo pokrok v oblasti podnikateľského prostredia, znižovania rozpočtového schodku a trhu práce vrátane pracovno-právnych predpisov a politiky zamestnanosti; povzbudzuje srbské orgány, aby pokračovali v zlepšovaní investičného prostredia v celom Srbsku a zmenšovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi jeho regiónmi a zaistili ochranu zahraničných investícií a vyriešili dlhotrvajúce investičné spory, a i keď uznáva pokrok dosiahnutý v oblasti reštrukturalizácie verejných podnikov, poukazuje na význam zrýchlenia a transparentnosti procesu privatizácie; zdôrazňuje, že Srbsko musí zosúladiť svoje právne predpisy o štátnej pomoci s acquis;

5.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskych reforiem, ktoré zlepšili rozpočtovú situáciu Srbska, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala vládu v jej plánoch na uskutočnenie ďalších reforiem, najmä v oblasti riešenia prípadov fiškálnej nerovnováhy a reforiem významných odvetví hospodárstva;

6.  oceňuje konštruktívny prístup Srbska k riešeniu migračnej krízy; konštatuje však, že by mal byť podporovaný konštruktívny prístup so susednými krajinami; konštatuje, že Srbsko je veľmi dôležitý a užitočný partner EÚ na Balkáne, a preto je nevyhnutné, aby mu EÚ poskytovala zdroje a primeranú finančnú pomoc; vníma pozitívne skutočnosť, že Srbsko vyvinulo výrazné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby za podpory EÚ a medzinárodného spoločenstva boli štátnym príslušníkom tretích krajín poskytnuté prístrešky a dodávky humanitárnej pomoci; vyzýva Srbsko, aby urýchlene zvýšilo svoje prijímacie kapacity; konštatuje, že sú potrebné komplexné reformy s cieľom racionalizovať celý azylový systém a zosúladiť ho s acquis EÚ a medzinárodnými normami; konštatuje, že Srbsko prijalo ďalšie opatrenia na riešenie neodôvodnených žiadostí o azyl, ktoré predkladajú srbskí štátni príslušníci v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k schengenskému priestoru; vyzýva Srbsko, aby prispelo k ďalšiemu zníženiu počtu neodôvodnených žiadostí; zdôrazňuje, že kapacity a zdroje, ktoré umožňujú navrátilcom opätovné začlenenie, sú naďalej obmedzené;

7.  vyzýva Srbsko, aby sa viac usilovalo zosúladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ vrátane politiky vzťahov s Ruskom; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné, že Srbsko uskutočňuje spolu s Ruskom spoločné vojenské cvičenia; víta aktívnu účasť Srbska v medzinárodných mierových operáciách;

Právny štát

8.  zdôrazňuje kľúčový význam zásad právneho štátu; zdôrazňuje veľký význam nezávislého súdnictva; konštatuje, že napriek určitému pokroku v oblasti súdnictva, najmä v prijímaní ustanovení o hodnotení sudcov a prokurátorov, je miera ovplyvňovania naďalej vysoká; poznamenáva, že profesné komory požadujú zabezpečenie dostatočných zdrojov; vyzýva orgány, aby vykonávali národnú stratégiu reformy súdnictva v súlade s akčným plánom pre kapitolu 23 a aby zabezpečili nezávislosť súdnictva a to, že sudcovia a prokurátori nebudú pod politickým vplyvom; vyzýva vládu, aby prijala nový zákon o bezplatnej právnej pomoci a zaviedla právne zmeny týkajúce sa kvality a konzistentnosti súdnej praxe a súdneho vzdelávania; vyjadruje znepokojenie nad stále vysokým počtom nevybavených súdnych prípadov, a to napriek programu Najvyššieho kasačného súdu zameraného na jeho zníženie, a naliehavo vyzýva Srbsko, aby prijalo ďalšie opatrenia na zvýšenie dôvery v súdnictvo;

9.  pripomína srbskej vláde, aby zákon o rehabilitáciách vykonávala v plnej miere a nediskriminačne; navrhuje srbskej vláde, aby zákon o reštitúciách znovu novelizovala a odstránila z neho všetky procesné a právne prekážky v oblasti naturálnej reštitúcie;

10.  konštatuje, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú v tomto regióne veľmi rozšírené a sú takisto prekážkou brániacou demokratickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Srbska; berie na vedomie, že bol dosiahnutý určitý pokrok v boji proti korupcii, ktorá je však naďalej v Srbsku znepokojivá, a to v dôsledku toho, že sa pokračovalo v implementácii právnych predpisov a že bol prijatý zákon o ochrane oznamovateľov korupcie; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť výsledky vo vyšetrovaní prípadov korupcie, a to aj na vysokej úrovni, a vznášaní obvinení, ako aj potrebu koordinovať a monitorovať vykonávanie stratégie boja proti korupcii, ako je stanovené v akčnom pláne pre kapitolu 23, vo všetkých kľúčových inštitúciách; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že agentúra pre boj proti korupcii bude schopná plne a účinne plniť svoj mandát; domnieva sa, že regionálna stratégia a lepšia spolupráca medzi všetkými krajinami regiónu majú zásadný význam pre účinnejšie riešenie týchto záležitostí; vyzýva akademické inštitúcie, aby spolu so štátnymi orgánmi a predstaviteľmi verejnej moci prijali v tejto oblasti pravidlá na vyšetrenie prípadov plagiátorstva a na prevenciu ďalších prípadov v budúcnosti;

11.  vyzýva srbské orgány, aby zmenili a začali vykonávať oddiel trestného zákona, ktorý sa týka hospodárskych trestných činov a trestných činov korupcie, s cieľom zabezpečiť spoľahlivý a predvídateľný trestnoprávny rámec; znovu pripomína svoje vážne obavy týkajúce sa ustanovení a vykonávania článku 234 trestného zákona o zneužívaní zodpovedného postavenia; opätovne požaduje nezávislú a dôkladnú revíziu preklasifikovaných prípadov súvisiacich so zneužívaním zodpovedného postavenia, aby bolo možné ihneď ukončiť dlhotrvajúce prípady nespravodlivého trestného stíhania;

12.  konštatuje, že v boji proti organizovanému trestnému činu je potrebné väčšie úsilie a že treba dosiahnuť lepšiu bilanciu vo vydávaní rozsudkov v súlade so znením akčného plánu pre kapitolu 24; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili odbornú podporu s cieľom vytvoriť inštitucionálny rámec a odborné znalosti v záujme účinného boja proti organizovanej trestnej činnosti; v tejto súvislosti vyzýva na priamu spoluprácu medzi srbskými a kosovskými orgánmi presadzovania práva a styčnými úradmi v Belehrade a Prištine;

Demokracia

13.  berie na vedomie úsilie o zlepšenie konzultačného procesu v parlamente a o ďalšie zvýšenie miery zapojenia parlamentu do rokovacieho procesu o pristúpení; naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nadmerným uplatňovaním zrýchlených postupov pri prijímaní právnych predpisov vrátane tých, ktoré sa týkajú procesu pristúpenia k EÚ, pretože takéto postupy neumožňujú vždy dostatočné konzultácie so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou; zdôrazňuje, že dohľad parlamentu nad výkonnou zložkou treba ešte viac posilniť; zdôrazňuje význam aktívneho a konštruktívneho zapojenia opozičných síl do rozhodovacích procesov a demokratických inštitúcií; zdôrazňuje, že financovanie politických strán musí byť transparentné a v súlade s najvyšším medzinárodným štandardom;

14.  zdôrazňuje význam práce organizácií občianskej spoločnosti v demokratickej spoločnosti; konštatuje, že spolupráca medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti sa zlepšila; nabáda srbské orgány, aby prijali ďalšie opatrenia, ktoré by zabezpečili transparentný dialóg medzi občianskou spoločnosťou a štátnymi orgánmi, a zvýšili účinné zapojenie zástupcov občianskej spoločnosti a národnostných menšín do rozhodovacieho procesu; vyzýva príslušné orgány, aby zaručili primeranú finančnú podporu efektívneho fungovania organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva na včasnú a transparentnú komunikáciu s občanmi, organizáciami a širokou verejnosťou o vývoji v prístupových rokovaniach a na podporu ich širokej účasti v tomto procese;

15.  opakuje výzvu adresovanú srbskej vláde, aby sa v plnej miere venovala odporúčaniam misií volebných pozorovateľov OECD/ODIHR, najmä tým, ktoré zaisťujú transparentnosť financovania kampaní a volebných procesov; vyzýva príslušné orgány, aby riadne vyšetrovali prípady súvisiace s voľbami do zastupiteľských orgánov obcí a inými kampaňami, ktoré poznamenalo násilie a obvinenia zo zastrašovania a neregulárnosti;

16.  pripomína význam nezávislých regulačných orgánov vrátane ombudsmana pri zabezpečovaní dohľadu a zodpovednosti výkonnej zložky; vyzýva orgány, aby ombudsmanovi poskytovali úplnú politickú a administratívnu podporu v jeho práci a nevystavovali ho neodôvodnenej kritike;

17.  víta prijatie komplexného akčného plánu reformy verejnej správy, zákona o inšpekčnom dohľade, národnej stratégie odbornej prípravy pre miestnu správu a zákona o maximálnom počte zamestnancov vo verejnom sektore a žiada ich okamžité vykonávanie; vyzdvihuje potrebu odpolitizovať a sprofesionalizovať verejnú správu a zabezpečiť väčšiu transparentnosť postupov prijímania a prepúšťania zamestnancov v záujme zaistenia profesionality, neutrality a kontinuity verejnej správy;

Ľudské práva

18.  víta skutočnosť, že Srbsko má primeraný právny a inštitucionálny rámec ochrany ľudských práv a základných slobôd; konštatuje však, že pri jeho vykonávaní sa naďalej vyskytujú nedostatky, najmä pokiaľ ide o diskrimináciu zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb nakazených HIV/AIDS a osôb LGBTI; víta úspešný pochod LGBTI Pride uskutočnený 20. septembra 2015; zdôrazňuje však, že diskriminácia osôb LGBTI a násilie voči nim ešte stále vyvolávajú znepokojenie; v tejto súvislosti nabáda vládu, aby vykonala odporúčania Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 určené členským štátom; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom prípadov útokov na zraniteľné skupiny, ktoré ešte neboli úplne vyšetrené; je znepokojený aj pokračujúcim problémom domáceho násilia; vyzýva príslušné orgány, aby aktívne presadzovali dodržiavanie ľudských práv všetkých osôb;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nebol dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie situácie v oblasti slobody prejavu a médií; so znepokojením si všíma pokračujúci politický tlak, ktorý oslabuje nezávislosť médií a vedie k rastúcej autocenzúre médií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že novinári sú pri výkone svojho povolania vystavení politickému tlaku, zastrašovaniu, násiliu a hrozbám; vyzýva orgány, aby vyšetrili všetky prípady útokov na novinárov a médiá, ktoré vyvolali dôrazné protesty Medzinárodného združenia novinárov; pripomína, že je potrebné zabezpečiť úplné vykonávanie nových zákonov o médiách; zdôrazňuje potrebu úplnej transparentnosti vlastníctva a financovania oznamovacích prostriedkov, ako aj na nediskriminácie v oblasti štátnej inzercie;

20.  je vážne znepokojený tým, že do médií opakovane unikajú informácie o prebiehajúcich vyšetrovaniach trestných činov, čo je v rozpore s prezumpciou neviny; vyzýva srbské orgány, aby zodpovedne vyšetrili niekoľko významných prípadov, v ktorých dôkazy o údajných deliktoch priniesli médiá;

Rešpektovanie a ochrana menšín

21.  zdôrazňuje dôležitosť úlohy rady pre národnostné menšiny pri presadzovaní práv národných menšín a ich demokratického charakteru a vyzýva, aby im poskytovali zodpovedajúce a overiteľné finančné prostriedky; víta záväzok Srbska vypracovať akčný plán pre národnostné menšiny, ktorý ďalej zlepší uplatňovanie a rozvoj príslušných postupov a právny rámec pre národnostné menšiny; znovu vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo, že úroveň nadobudnutých práv a kompetencií sa pri ich právnom zosúlaďovaní s rozhodnutím Ústavného súdu Srbska zachová, a naliehavo požaduje, aby sa čo najskôr prijal zákon o radách pre národnostné menšiny, a to v záujme ozrejmenia ich právneho postavenia a istoty, pokiaľ ide o ich jurisdikciu; vyjadruje vážne znepokojenie nad prerušením vysielania programov v jazykoch menšín po ohlásenej privatizácii médií; vyzýva Srbsko, aby zvýšilo svoje úsilie, pokiaľ ide o účinné a dôsledné vykonávanie právnych predpisov na ochranu menšín a nediskriminačné zaobchádzanie s národnostnými menšinami v celom Srbsku, a to aj v oblasti vzdelávania, najmä čo sa týka včasného financovania a prekladu učebníc v jazykoch národnostných menšín, používania menšinových jazykov, zastúpenia vo verejnej správe a v zastupiteľských orgánoch na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a prístupu k médiám a bohoslužbám v menšinových jazykoch; vyzýva srbskú vládu, aby implementovala všetky medzinárodné zmluvy a bilaterálne dohody týkajúce sa práv národnostných menšín;

22.  konštatuje, že kultúrna rozmanitosť Vojvodiny je tiež súčasťou srbskej identity; zdôrazňuje, že autonómia Vojvodiny by sa nemala oslabiť a že by sa mal čo najskôr prijať zákon o zdrojoch Vojvodiny, ako je stanovené v ústave;

23.  vyzýva srbské orgány, aby zaviedli konkrétne opatrenia s cieľom zlepšiť situáciu Rómov, a to hlavne pokiaľ ide o poskytovanie osobných dokladov, vzdelávanie, bývanie a zamestnanie; okrem toho vyzýva srbské orgány, aby zaistili rovnaké zastúpenie pre Rómov vo verejných inštitúciách a vo verejnom živote, a to vrátane osobitnej pozornosti venovanej začleňovaniu Rómok; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilniť politiku integrácie Rómov a vzhľadom na násilie, ktorému sú vystavení členovia mimovládnych organizácií zastupujúcich túto menšinu, účinne bojovať proti diskriminácii; očakáva preto opatrenia nadchádzajúcej stratégie a akčného plánu pre začlenenie Rómov; v tejto súvislosti víta „vyhlásenie z Prištiny“, ktorým sa vyzývajú vlády, medzinárodné a medzivládne organizácie, ako aj organizácie občianskej spoločnosti na dôsledné uplatňovanie zásad nediskriminácie a rovnosti v úsilí a pri činnostiach zameraných na podporu a dodržiavanie práv Rómov;

Regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy

24.  oceňuje konštruktívny prístup srbskej vlády k vzťahom so susednými krajinami, pretože to umožnilo dosiahnuť významný pokrok v prehlbovaní regionálnej spolupráce, ako aj v upevňovaní vzťahov s EÚ, a nalieha na Srbsko, aby ďalej upevňovalo dobré susedské vzťahy; vyzýva Srbsko, aby presadzovalo dobré susedské vzťahy a mierové urovnanie sporov a aby vytváralo tolerantné prostredie a odsudzovalo všetky formy nenávistných prejavov alebo vojnovej rétoriky a aby sa zdržalo takých gest, ako je verejné vítanie návratu osôb odsúdených za vojnové zločiny; konštatuje, že pretrvávajúce spory a problémy, ku ktorým patrí najmä vymedzenie hraníc, následníctvo, vrátenie kultúrnych predmetov a otvorenie juhoslovanských archívov, je potrebné riešiť v súlade s medzinárodným právom a zavedenými zásadami, a to aj vykonávaním právne záväzných dohôd, okrem iného dohody o otázkach nástupníctva, a že dvojstranné spory by sa mali vyriešiť v prvotných fázach prístupového procesu v súlade s medzinárodným právom; vyzdvihuje konštruktívnu úlohu Srbska v rámci tzv. berlínskeho procesu a iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu a súvisiaceho programu v oblasti prepojenosti; víta ďalšie iniciatívy zamerané na budúcnosť západného Balkánu, najmä proces z Brda, ktorý sa osvedčuje ako dôležitý rámec pre spoluprácu v politických aj technických oblastiach, a domnieva sa, že konkrétna spolupráca v oblastiach spoločného záujmu môže prispieť k stabilizácii západného Balkánu; víta v tomto smere prvé spoločné stretnutie ministrov Srbska a Bosny a Hercegoviny, ktoré sa konalo 4. novembra 2015 v Sarajeve; vyzýva Srbsko, aby presadzovalo stabilizáciu a inštitucionálne posilňovanie Bosny a Hercegoviny prostredníctvom existujúcich kontaktov a dobrých susedských vzťahov s touto krajinou; opätovne vyzýva srbské orgány, aby iniciovali ďalšie opatrenia týkajúce sa cezhraničnej spolupráce so susednými členskými štátmi EÚ vrátane programov cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce na roky 2014 – 2020 a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; víta myšlienku začatia rokovaní o podpísaní zmluvy o dobrých susedských vzťahoch so susedmi a verí, že výsledkom bude pozitívny vývoj v regionálnom kontexte; víta schôdzu s bulharským, rumunským a srbským predsedom vlády týkajúcu sa spolupráce v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry;

25.  nabáda Srbsko, aby ďalej spolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov; zdôrazňuje význam všeobecnej národnej stratégie riešenia vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni a poskytnutia primeraných zdrojov; naliehavo vyzýva orgány, aby sa aj naďalej zaoberali osudom nezvestných osôb a prípravou systému odškodnenia pre obete a ich rodiny, čo je dôležitý predpoklad zmierenia, a aby zabezpečili právo rodín obetí poznať osud svojich nezvestných rodinných príslušníkov; pripomína, že by sa mal bez zbytočného odkladu prijať zákon o civilných obetiach, keďže v existujúcich právnych predpisoch sa neuznávajú viaceré skupiny obetí vojnových zločinov; konštatuje, že naďalej pretrvávajú spory, najmä v súvislosti s rôznym výkladom novodobých dejín; opakuje svoju podporu iniciatívy RECOM, regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii;

26.  víta zverejnenie návrhu národnej stratégie pre oblasť vojnových zločinov, v ktorej sú vytýčené plány riešenia trestného stíhania zločinov spáchaných v deväťdesiatych rokoch v bývalej Juhoslávii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a odpolitizovať srbské inštitúcie, ktoré sa zaoberajú vojnovými zločinmi; vyzýva Srbsko, aby vytvorilo účinný systém ochrany svedkov a obetí a aby obetiam a ich rodinám zaručilo právo na odškodnenie; vyzýva na zlepšenie regionálnej spolupráce týkajúcej sa prípadov vojnových zločinov; opakuje svoju výzvu, aby Srbsko prehodnotilo svoje právne predpisy týkajúce sa jurisdikcie v oblasti stíhania vojnových zločinov, a to v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov spolu s Komisiou a s jeho susedmi;

27.  víta pokračujúcu angažovanosť Srbska v procese normalizácie vzťahov s Kosovom, ako aj finalizáciu kľúčových dohôd 25. augusta 2015, najmä o zriadení združenia/spoločenstva samosprávnych celkov so srbskou väčšinou v Kosove, o energetike, telekomunikáciách a Mitrovickom moste; naliehavo vyzýva Srbsko, aby urýchlene vykonalo svoju časť týchto dohôd a konštruktívne spolupracovalo s Kosovom pri formulovaní a implementovaní budúcich dohôd; berie na vedomie, že pokrok sa dosiahol aj v iných dôležitých oblastiach, ako sú polícia a civilná ochrana, poistenie vozidiel, clá, ustanovenia o spolupráci a katastrálne záznamy; opakuje, že pokrok dosiahnutý v dialógu by sa mal merať jeho realizáciou v praxi; vyzýva Srbsko a Kosovo, aby sa vzdali negatívnej rétoriky a pokračovali v plnom vykonávaní všetkých už dosiahnutých dohôd v dobrej viere a načas a aby s odhodlaním pokračovali v normalizačnom procese; vyzýva na neustále úsilie oboch vlád a inštitúcií EÚ o informovanie o ustanoveniach dosiahnutých dohôd a ich vysvetľovanie, a to s cieľom zblížiť komunity etnických Albáncov a Srbov v Kosove; chváli úsilie podnikateľskej komunity pod vedením obchodných komôr o prispenie k normalizácii vzťahov prostredníctvom zavedenia dialógu medzi obchodnými komorami Srbska a Kosova s cieľom bojovať proti prekážkam brániacim v obchodovaní medzi obomi stranami a uľahčiť kontakty a spoluprácu medzi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby podporovala zachovanie a rozvoj týchto aktivít v budúcnosti; nabáda Srbsko a Kosovo, aby určili nové oblasti, na ktoré sa má zamerať dialóg, s cieľom zlepšiť život ľudí a celkovo normalizovať vzťahy; vyzýva ESVČ, aby uskutočnila hodnotenie toho, nakoľko si obidve strany plnia svoje záväzky; naliehavo vyzýva Srbsko, aby konalo v duchu dobrých susedských vzťahov, a vyjadruje nádej, že neúspešná žiadosť Kosova o členstvo v UNESCO nebude mať negatívny vplyv na dialóg a na ďalšie začlenenie Kosova do regionálnych medzinárodných organizácií a že spolupráca a úsilie v otázkach ochrany kultúrneho dedičstva budú aj naďalej pokračovať; vyzýva Belehrad a Prištinu, aby pestovali dobré susedské vzťahy; víta obnovenie rozhovorov medzi srbským premiérom Vučićom a kosovským premiérom Mustafom 27. januára 2016; konštatuje, že témy, o ktorých sa diskutovalo, zahŕňali vzájomné uznávanie vysokoškolských a profesionálnych diplomov a zlepšenie cestných a železničných spojení; zdôrazňuje, že pokrok v praxi bude prínosom pre celý región;

28.  v tomto kontexte podporuje berlínsky proces a vytvorenie fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, ktoré poskytuje príležitosť pre zástupcov občianskej spoločnosti z regiónu na výmenu nápadov, vyjadrenie svojich obáv a sformulovanie konkrétnych odporúčaní pre subjekty s rozhodovacími právomocami; vyzýva na pokračovanie tohto procesu na nadchádzajúcom samite, ktorý sa uskutoční v roku 2016 v Paríži, a na usporiadanie prípravných seminárov pre organizácie občianskej spoločnosti v regióne;

Energetika, životné prostredie a doprava

29.  zdôrazňuje, že Srbsko ako zmluvná strana Energetického spoločenstva by sa malo naďalej aktívne zapájať do práce inštitúcií Energetického spoločenstva a pokračovať v uplatňovaní acquis v záujme vybudovania udržateľných a bezpečných energetických systémov; vyzýva orgány, aby začali uskutočňovať ciele stanovené v stratégii rozvoja energetického sektora, vzhľadom na to, že nedochádza k významnejším investíciám do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie; povzbudzuje Srbsko vo vytváraní súťaže na trhu s plynom a v prijímaní opatrení, ktorými sa má zlepšiť zabezpečovanie súladu s acquis v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, a vyzýva ho, aby sa viac zameriavalo na zelenú energiu; vyzýva Komisiu, aby podporila srbskú vládu v jej úsilí znižovať závislosť krajiny od dovozu energie a diverzifikovať zdroje energie; konštatuje, že nedávno prijatý balík IPA II 2015 predovšetkým zahŕňa program v objeme 155 miliónov EUR na pomoc s financovaním významných regionálnych projektov v oblasti infraštruktúry v odvetviach energetiky a dopravy na západnom Balkáne; nabáda Srbsko, aby sa pripojilo k priemerným záväzkom EÚ týkajúcim sa zmeny klímy a k dohode dosiahnutej na konferencii COP 21 v Paríži;

30.  vyzýva srbskú vládu, aby v súvislosti s významom európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) pre ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a ich susedmi zabezpečila potrebný právny základ, ktorý by umožnil srbskú účasť v EZÚS;

31.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nepresadzujú právne predpisy v oblasti odpadov, a vyzýva srbské orgány, aby zintenzívnili úsilie o ukončenie prevádzky a vyčistenie nelegálnych skládok, a aby vytvorili dôveryhodnú politiku znižovania produkcie odpadu v súlade s rámcovou smernicou o odpade;

32.  víta plán na rekonštrukciu, zlepšenie a modernizáciu častí železničnej siete a nabáda srbské orgány, aby naďalej a lepšie podporovali verejnú dopravu v spolupráci so susednými krajinami;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 46. (2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0065. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0095.