Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 25. novembra 2015 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(5) a na dve spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia(6) ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o platobnom pláne na roky 2015 – 2016(7), ktorý bol schválený 19. mája 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015(8),

–  so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia(9),

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0036/2016),

A.  keďže rozpočet na rok 2017 by mal stanoviť cestu smerom k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v kontexte krehkého hospodárskeho oživenia ohrozovaného situáciou na rozvíjajúcich sa globálnych trhoch a pretrvávajúceho geopolitického napätia;

B.  keďže rozpočet na rok 2017 bude ovplyvnený vývojom migračnej a utečeneckej krízy;

C.  keďže rozpočet na rok 2017 sa bude prekrývať s revíziou viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania;

D.  keďže v dôsledku rovnováhy medzi vnútorným dopytom a vonkajším obchodom je EÚ do určitej miery hospodársky závislá od globálneho vývoja;

Všeobecné poznámky

1.  poznamenáva, že rozpočet Únie sa ukázal byť dôležitým zdrojom pri riešení nedávnych kríz a napĺňaní potrieb, s ktorými sa nevyhnutne nepočítalo počas rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), migračná a utečenecká kríza alebo geopolitické napätia v európskom susedstve, v dôsledku ktorých vzniklo niekoľko vážnych problémov a núdzových situácií, zatiaľ čo v EÚ je tempo hospodárskeho oživenia a investícií pod reálnymi možnosťami a pretrváva nedostatok investícií;

2.  zdôrazňuje, že obmedzená schopnosť rozpočtu Únie prispieť k riešeniu týchto kríz v tejto fáze vyplýva najmä z použitia všetkých dostupných prostriedkov dohodnutých v rokovaniach o VFR, a najmä z použitia osobitných nástrojov, ako je nástroj flexibility; pripomína rozhodujúcu úlohu Parlamentu vo formovaní týchto nástrojov počas rokovaní o VFR; zdôrazňuje však, že ak sa budú krízy aj naďalej prehlbovať, ani úplná aktivácia platných ustanovení o flexibilite nebude postačovať na riešenie tohto problému; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby prehodnotila svoju pozíciu k otázke zahrnutia osobitných nástrojov VFR do rozpočtu, aby sa tak zmiernili obmedzenia, ktoré zaťažujú rozpočet Únie; opakuje v tejto súvislosti svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platobné rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) mali počítať nad rámec stropov VFR, ako je to v prípade záväzkov; očakáva, že táto otázka sa vyrieši v súvislosti s preskúmaním VFR v polovici trvania;

Zostavovanie rozpočtu zohľadňujúce hospodárske prognózy a v súlade s európskym semestrom pre koordináciu hospodárskych politík

3.  poukazuje na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015, podľa ktorej došlo k miernemu oživeniu, ktoré je však stále pod úrovňou rastového potenciálu EÚ; zdôrazňuje však, že toto oživenie musí vychádzať z posilnenia základov rastu s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest a návrat k úplnej zamestnanosti, konštatuje, že dlhodobá a veľmi dlhodobá nezamestnanosť, najmä v najchudobnejších regiónoch Únie a medzi mladými ľuďmi, má stále znepokojujúcu úroveň a že EÚ má ťažkosti s priemyselnou reštrukturalizáciou; konštatuje, že pretrvávajú rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja medzi jednotlivými európskymi regiónmi a členskými štátmi, a poukazuje na rozdiel medzi najchudobnejšími a najbohatšími Európanmi; poukazuje tiež na vznik nových výziev, ako sú riziko spomalenia rastu rozvíjajúcich sa hospodárstiev a globálneho obchodu s osobitným tlakom vyplývajúcim z nestability na čínskych trhoch, potreba riešiť migračnú a utečeneckú krízu a pretrvávajúce geopolitické napätia;

4.  poukazuje okrem toho na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia; je pevne presvedčený, že posilnenie investícií, a to aj lepšie koordinovaným zvyšovaním verejných a súkromných investícií so zameraním na ciele stratégie Európa 2020, je vhodnou politickou odpoveďou v záujme vyrovnanejšej hospodárskej politiky; domnieva sa, že tieto dva prvky by sa mali zvážiť pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2017, pretože by to malo pomôcť určiť priority v rámci ekonomického kontextu; požaduje teda väčšiu súčinnosť medzi úniovým rozmerom európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík a rozpočtom Únie, čo je tiež základným kameňom stabilnej eurozóny;

5.  víta v tejto súvislosti úsilie Komisie o rozšírenie využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu kľúčových priorít zdôraznených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnej reformy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila, že financovanie sa bude využívať na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozpočet Únie je v posledných rokoch vedľajšou obeťou dvojakého správania členských štátov, čo ich viedlo k tomu, že považujú svoje príspevky do rozpočtu Únie za záťaž a pristupujú k nim ako k premennej; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ môže ako investičný rozpočet priniesť mimoriadne vysokú pridanú hodnotu EÚ tým, že posilní rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v členských štátoch; upozorňuje na to, že je potrebné, aby sa k príspevkom členských štátov do rozpočtu Únie nepristupovalo ako k premennej v závislosti od makroekonomických podmienok; opätovne pripomína aj pridanú hodnotu rozpočtu Únie z hľadiska synergií a úspor z rozsahu; zdôrazňuje osobitnú situáciu izolovaných a okrajových regiónov;

7.  berie na vedomie a ľutuje skutočnosť, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb spôsobilo obrovské straty v daňových príjmoch členských štátov, a tým aj zníženie ich príspevkov do rozpočtu EÚ; okrem toho sa domnieva, že takáto nespravodlivá daňová súťaž v niektorých prípadoch znamená presun HDP z jedného členského štátu do druhého a presun HND do daňových rajov mimo EÚ, čím sa znižujú celkové príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ;

Prekonávanie kríz

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že Únia musela v posledných rokoch čeliť niekoľkým krízam, v prípade ktorých by sa malo nájsť celostné riešenie; upozorňuje, že kríza v súvislosti s utečencami v Únii a v susedných krajinách vyplývajúca zo sýrskeho konfliktu zatiaľ nebola vyriešená; pripomína, že táto kríza sa v roku 2015 vyhrotila a pokračuje v roku 2016 náhlym a obrovským nárastom počtu utečencov a migrantov, ktorí sú na úteku do Únie s cieľom požiadať o azyl; zdôrazňuje, že to má ďalší dosah na vnútornú krízu; zdôrazňuje, že rozpočet Únie poskytol okamžitú reakciu na krízu a jeho objem treba výrazne zvýšiť s cieľom účinne financovať vykonávanie politík EÚ na riešenie tejto krízy, pričom by mal slúžiť ako súčasť európskeho riešenia na prekonanie tejto núdzovej situácie v budúcnosti;

9.  zdôrazňuje, že na rozpočet na rok 2017 budú mať vplyv vnútorné a vonkajšie bezpečnostné výzvy, ktoré môžu nadobudnúť aj formu hrozieb terorizmu alebo extrémizmu, a vykonávanie spoločného programu medzi Úniou a členskými štátmi zameraného na zaistenie toho, aby bola EÚ priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozpočtových nástrojov EÚ, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), pri riešení najdôležitejších výziev, okrem iného prostredníctvom posilnenia preventívnych opatrení, ako aj cezhraničnej operačnej spolupráce;

10.  víta prijatie EFSI, ktorý bude predstavovať jeden z hlavných nástrojov na zvyšovanie investícií na úrovni EÚ a bude prispievať k stimulovaniu vytvárania pracovných miest; s uspokojením konštatuje, že značný počet projektov a operácií EIF už bol schválený a že bolo možné zistiť synergie medzi EFSI a programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby aktívne uľahčovala synergie medzi rôznymi fondmi EÚ a zaviedla systém sledovania s cieľom určiť prípady kombinovania finančných prostriedkov EÚ; trvá na tom, že je potrebné primerane využívať hodnotiacu tabuľku; povzbudzuje členské štáty a súkromné subjekty, aby v plnej miere využívali finančné prostriedky, ktoré sú dostupné prostredníctvom EFSI; pripomína, že rozpočet Únie poskytuje základ investičného plánu sprístupnením sumy 8 miliárd EUR potrebnej vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch na financovanie záručného fondu EFSI, z ktorej už bola v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 mobilizovaná celková suma 3,38 miliardy EUR; pripomína, že celková rezerva pre záväzky sa plne využila na tento účel v roku 2016, a konštatuje, že podľa legislatívneho finančného výkazu EFSI Komisia očakáva podobný scenár pre návrh rozpočtu na rok 2017; potvrdzuje svoj záväzok posilniť program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy prostredníctvom ročného rozpočtového postupu s cieľom čo najviac kompenzovať škrty dohodnuté počas rokovaní o EFSI;

11.  zdôrazňuje význam programov Horizont 2020, COSME, programov na financovanie MSP, Erasmus+ a programov a politík, ktoré podporujú rozvoj prostredia pre podniky priaznivého pre inovácie a ktoré prispievajú k úspechu stratégie Európa 2020; s uspokojením berie na vedomie vysokú mieru čerpania programov Horizont 2020, vyjadruje však obavy v súvislosti so znepokojivo nízkou priemernou mierou úspešnosti projektového financovania, v dôsledku čoho zostáva mnoho vynikajúcich projektov bez financovania; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti prevziať tie projekty v rámci programu Horizont 2020, ktoré získali pozitívne hodnotenie, ale nemožno ich spolufinancovať pre nedostupnosť rozpočtových prostriedkov; pripomína dôležitú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré tvoria základ európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal ďalej uľahčovať prístup MSP k trhom a financovaniu prostredníctvom existujúcich programov, ako je COSME; opakuje, že budúcnosť Únie je spojená s jej schopnosťou zavádzať inovácie v kľúčových strategických odvetviach s cieľom dosiahnuť európsku konkurencieschopnosť v rámci svetového hospodárstva;

12.  domnieva sa, že najmä iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je základným príspevkom k prioritnému cieľu Únie, ktorým je tvorba pracovných miest a rast; opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie pokračovať vo financovaní tohto programu s cieľom rozšíriť ho, a ponúknuť tak väčšiemu počtu mladých ľudí vrátane mladých migrantov prichádzajúcich do EÚ perspektívu skutočného vstupu na pracovný trh prostredníctvom ponuky kvalitných pracovných miest, ďalšieho vzdelávania alebo učňovskej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rokovaní o rozpočte EÚ na rok 2016 neboli pridelené žiadne nové záväzky na ďalšie financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, hoci nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ stále dosahuje najvyššie úrovne; pripomína, že tento cieľ treba zvážiť spolu s potrebou presadzovať mobilitu mladých ľudí, ako to presadzuje program Erasmus+; zdôrazňuje význam spoločného vyhlásenia troch inštitúcií (Parlament, Rada a Komisia) o rozpočte na rok 2016, v ktorom sa uvádza, že „zníženie nezamestnanosti mládeže zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou“, a na tento účel tri inštitúcie „opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí“; poznamenáva, že napriek počiatočnému meškaniu vo vykonávaní tejto iniciatívy a napriek tomu, že v mnohých členských štátoch sa aj naďalej váha v súvislosti s určením orgánov pre operačné programy iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, súčasné údaje týkajúce sa plnenia poukazujú na úplnú schopnosť čerpania; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí najneskôr do konca apríla 2016 a v každom prípade včas na to, aby sa predĺženie tohto programu mohlo zahrnúť do rozpočtu EÚ na rok 2017; zdôrazňuje, že trvalé riešenie pre financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom nových viazaných rozpočtových prostriedkov do roku 2020 bude súčasťou revízie VFR v polovici trvania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a to v rovnakom počte ako pracovníkov, ktorí dostávajú podporu v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mládeže;

13.  zdôrazňuje, že podľa nedávnej správy aliancie Save the Children (Zachráňte deti) je v súčasnosti 27 miliónov detí v EÚ ohrozených chudobou; pripomína uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015(10), v ktorej obhajuje zriadenie záruky pre deti s cieľom pomôcť vymaniť ich z chudoby, zabezpečiť prostredie vhodné na ich osobný rozvoj a predchádzať ich vykorisťovaniu a sociálnemu vylúčeniu; víta úsilie tých členských štátov, ktoré nedávno prijali stratégie na zníženie chudoby detí s cieľom znížiť celkovú úroveň chudoby, teda aj detí a mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú Dohovor OSN o právach dieťaťa a zásady Charty základných práv Európskej únie; považuje vzdelanie, starostlivosť o deti, zdravotnícke služby, bývanie a bezpečnosť za základné potreby, na ktoré má právo každé európske dieťa vrátane tých, ktoré prichádzajú do Európy spolu s utečencami a migrantmi;

14.  pripomína význam európskych agentúr pri zabezpečovaní vykonávania európskych právnych predpisov, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa na jednej strane konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti a na druhej strane riadenia súčasnej migračnej a utečeneckej krízy; trvá preto na tom, aby boli poskytnuté primerané finančné a ľudské zdroje na administratívne aj operačné výdavky, ktoré agentúram umožnia plnenie svojich pridelených úloh a dosahovanie čo najlepších výsledkov; v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou pripomína zvýšenie počtu zamestnancov a rozpočtových prostriedkov v prípade agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v rozpočtoch na roky 2015 a 2016; zdôrazňuje však, že ďalšie zvýšenia budú potrebné v rozpočte na rok 2017 s cieľom umožniť týmto agentúram zvládnuť ich zvýšené pracovné zaťaženie a dodatočné úlohy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla aktualizované a konsolidované informácie a strednodobú a dlhodobú stratégiu, pokiaľ ide o tieto agentúry;

15.  je znepokojený pretrvávaním sociálno-ekonomických rozdielov a ťažkostí pri dosahovaní cieľa EÚ týkajúceho sa sociálno-ekonomickej konvergencie; zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal podporovať politiky zbližovania, integrácie a súdržnosti založené na ochrane a podpore podnikania, vytváranie dôstojných, kvalitných a stabilných pracovných miest, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia prostredníctvom dosahovania svojich cieľov v rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyjadruje osobitné obavy v súvislosti s využitím menšieho objemu platobných rozpočtových prostriedkov pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), než sa očakávalo;

16.  uznáva význam programov konzumácie mlieka a ovocia v školách a navrhuje analyzovať, do akej miery by bolo možné zvýšiť ich financovanie; pripomína mnohé krízy v posledných rokoch vrátane krízy v poľnohospodárstve, najmä v dôsledku vplyvu ruského embarga; naliehavo vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť odolnosť poľnohospodárstva EÚ voči zmene klímy a zároveň celkovo znížiť emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva a zabezpečiť hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia;

17.  berie na vedomie, že napriek mobilizácii značného objemu rozpočtových prostriedkov počas rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy sa ešte stále nenašlo riešenie, a to ani interne v rámci Únie, ani externe v krajinách pôvodu utečencov; zdôrazňuje však, že rozpočtové prostriedky sú nedostatočné a že sú potrebné značné dodatočné finančné prostriedky na riešenie tejto krízy, keďže zvýšenie počtu utečencov a migrantov nemožno považovať za dočasný jav; zdôrazňuje, že treba hľadať dlhodobejšie riešenia, a to nielen v rámci ročného rozpočtového postupu, ale aj v rámci nadchádzajúcej revízie VFR v polovici trvania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobý a dlhodobý politický a finančný plán na riešenie migračnej krízy a jej vplyvu na rozpočet na rok 2017; konštatuje, že všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ by sa mali považovať za investície na riešenie výziev spojených s utečencami a migráciou; zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny fenoménu migrácie zlepšením životných podmienok, najmä prostredníctvom lepšieho vzdelávania a zdravotníckych služieb, ako aj posilnením podpory investícií do infraštruktúry v krajinách pôvodu migrantov alebo v krajinách, kde najprv hľadali útočisko; zdôrazňuje, že financovanie zamerané na zvládnutie migračnej a utečeneckej krízy by nemalo ohrozovať ani brzdiť vykonávanie iných dôležitých politík EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že solidarita je základnou zásadou rozpočtu EÚ; je znepokojený tým, že počas utečeneckej krízy sa solidarita neprejavuje rovnako vo všetkých členských štátoch; opätovne žiada Komisiu, aby predložila návrh, ako môže rozpočet EÚ podnietiť členské štáty k vyváženejšiemu prístupu k solidarite;

18.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad nedostatočnou mierou ochrany maloletých osôb bez sprievodu po celý čas ich cesty na bezpečné miesto a vyzýva na dôkladné prešetrenie prípadu 10 000 nezvestných detí, o ktorom informoval EUROPOL;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie programov pre presídľovanie, postupov premiestňovania a procesov návratu, a to najmä v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, s cieľom dosiahnuť efektívnu európsku azylovú a migračnú politiku a zároveň predchádzať neregulárnej migrácii a obmedzovať ju; zdôrazňuje potrebu vytvoriť v rámci rozpočtu EÚ možnosti na rozvoj oblastí presídlenia a bezpečných zón na africkom kontinente a na Blízkom východe, a to v spolupráci s Africkou úniou, Ligou arabských štátov a UNHCR;

20.  berie na vedomie vytvorenie Regionálneho trustového fondu Európskej únie v reakcii na sýrsku krízu a Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; nalieha na členské štáty, aby dodržali svoje sľuby a prispievali do týchto fondov v rovnakej miere ako EÚ, t. j. sumou 2,3 miliardy EUR; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nízkou úrovňou finančných príspevkov členských štátov; zdôrazňuje, že budú potrebné ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie humanitárnej pomoci pozdĺž tranzitných trás a na zvládnutie výziev, ktoré predstavujú zvyšujúce sa počty utečencov; poukazuje na to, že nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci vrátane pomoci na opatrenia v oblasti zdravotníctva a vzdelávania v táboroch bolo pre ešte väčší počet utečencov stimulom, aby sa vydali na riskantnú cestu do EÚ; pripomína, že uvedené fondy boli vytvorené v reakcii na nedostatočnú flexibilitu a financovanie v rozpočte EÚ; trvá na tom, že opatrenia prijaté na riešenie migračného a utečeneckého problému by nemali byť na úkor rozvojových politík EÚ v iných oblastiach a že je potrebné dodržiavať pravidlá zodpovednosti pre všetky činnosti EÚ v tejto oblasti;

21.  zdôrazňuje, že členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok na neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád krajín EÚ 23. septembra 2015, na ktorom sa diskutovalo o otázkach migrácie, na zasadnutí Európskej rady 15. októbra 2015 a na samite vo Vallette 11. a 12. novembra 2015; pripisuje mimoriadnu dôležitosť verejným vyhláseniam Rady týkajúcim sa reakcie na nevídanú migračnú a utečeneckú krízu; očakáva, že Rada splní očakávania, ktoré vyplývajú z jej vlastných vyhlásení a rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o príspevky členských štátov, ktoré majú zodpovedať podpore trustovému fondu Madad a trustovému fondu pre Afriku z rozpočtu EÚ, ako aj o úplné vykonávanie návrhu Komisie o nástroji pre utečencov v Turecku; berie na vedomie, že niektoré členské štáty okrem toho prispievajú prostredníctvom iných programov humanitárnej pomoci, ako je napríklad Svetový potravinový program a UNHCR;

22.  víta princíp a ciele nástroja pre utečencov v Turecku, ktorého prostriedky majú predstavovať 3 miliardy EUR, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoje politické prísľuby a poskytli primeranú finančnú podporu v rámci balíka pre tento nástroj; je pevne odhodlaný uplatňovať všetky politické a inštitucionálne prostriedky nátlaku s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje záväzky týkajúce sa príspevkov do Regionálneho trustového fondu pre Sýriu, Núdzového trustového fondu pre Afriku a nástroja pre utečencov v Turecku; očakáva, že Komisia vysvetlí, ako by sa mal poskytnúť príspevok Únie v rámci príslušných stropov jej rozpočtu na roky 2016 a 2017; kritizuje skutočnosť, že Rada a Komisia vylúčili Parlament z rokovaní o vytvorení nástroja a mobilizácii príspevku Únie, ako dokazuje oznámenie Komisie o jej zámere financovať príspevok Únie presunutím prostriedkov z nedávno prijatého rozpočtu Únie na rok 2016 a vyhradením rezerv v rozpočte na rok 2017; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšiť vplyv vonkajších výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy s cieľom určiť, ako by bolo možné posilniť synergie medzi nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ a ako by bolo možné dosiahnuť, aby bol ich strategický prístup súdržnejší; domnieva sa, že tieto trustové fondy a nástroj pre utečencov nie sú ani vnútri, ani mimo rozpočtu EÚ, v dôsledku čoho im chýba potrebná zodpovednosť a demokratický proces, ktoré predpisuje metóda Spoločenstva, a má preto v úmysle podrobne monitorovať zriadenie fondov a nástroja a ich vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto kroky sú zjavným porušením práv Parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu;

23.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je nestála, a vyzýva EÚ, aby väčšmi podporovala krajiny, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohody o pridružení, s cieľom pokročiť s reformami a zabezpečiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a týmito krajinami;

Platby

24.  pripomína, že v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 Komisia vo viacerých prípadoch nepožiadala o dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v niekoľkých prípadoch svojej reakcie na krízy (prednostné čerpanie 2 miliárd EUR pre Grécko, prvé iniciatívy v oblasti migrácie), pričom namiesto toho pristúpila k presunu už dostupných zdrojov; zdôrazňuje, že sa tým zvýšil tlak na platobné rozpočtové prostriedky na rok 2016 a do budúcnosti, pričom sa potenciálne opäť vytvára situácia, v ktorej rozpočtové prostriedky nemusia postačovať na naplnenie skutočných potrieb finančných programov naprieč okruhmi a budú mať priamy vplyv na vedúcich projektov a občanov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto situácia spolu s oneskorením začiatku vykonávania programov v rámci zdieľaného hospodárenia by mohla opäť vytvoriť podmienky, ktoré na konci minulého VFR viedli k nebývalej úrovni nesplatených záväzkov a k neudržateľnému množstvu neuhradených žiadostí o platbu; pripomína svoju dlhodobú pozíciu, že nepredvídané platobné potreby by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov;

25.  požaduje úplné vykonávanie spoločných vyhlásení o platbách dohodnutých medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v rokoch 2015 a 2016; pripomína záväzok usporiadať počas tohto roka najmenej tri medziinštitucionálne schôdze o platbách, aby sa preskúmalo plnenie platieb a revidované prognózy; berie na vedomie oznámenie Komisie, že na konci roka 2015 dosahovali nevyriešené platby sumu 8,2 miliardy EUR, čo je takmer polovica jej pôvodných očakávaní; má v úmysle predložiť túto otázku na prvej medziinštitucionálnej schôdzi o platbách v marci 2016 s cieľom určiť príčiny tejto rozdielnosti a možný dlhodobý vplyv na prognózy platieb; očakáva, že Rada vo svojom čítaní rozpočtu Únie na rok 2017 zohľadní a bude plne dodržiavať sumy potvrdené na schôdzi v apríli 2016; nalieha na Komisiu, aby Parlamentu a Rade poskytla, v súlade s dohodou v spoločnom vyhlásení prijatom v rámci rozpočtového postupu na rok 2016, dlhodobejšie prognózy očakávaného vývoja platieb až do konca VFR na roky 2014 – 2020 s cieľom vyhnúť sa neuhradeným žiadostiam o platbu v druhej polovici VFR;

26.  zdôrazňuje, že podľa očakávaní sa európske štrukturálne a investičné fondy budú v plnej miere vykonávať v roku 2017, a varuje pred nedostatočnou úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na pokrytie tejto zvýšenej úrovne čerpania; nabáda Komisiu, aby v svojom návrhu rozpočtu zvýšila platby na nevyhnutné úrovne; vyjadruje znepokojenie nad neskorým prijatím operačných programov a nad rizikom nahromadenia nového množstva neuhradených platieb v druhej polovici VFR; nabáda Komisiu, aby aktívne spolupracovala s členskými štátmi, a nalieha na ne, aby vynaložili všetko úsilie s cieľom zabezpečiť rýchle vymenovanie programových orgánov, ktorých neexistencia je hlavnou príčinou súčasných oneskorení; víta ochotu Komisie úzko spolupracovať s členskými štátmi na požiadanie, najmä pokiaľ ide o prípadnú úpravu operačných programov s cieľom umožniť lepšiu synergiu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a domácimi problémami súvisiacimi s utečeneckou krízou;

Ďalšie problémy osobitného významu

27.  pripomína význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré by malo byť súčasťou politík Únie ako horizontálna zásada; vyzýva Komisiu, aby pri príprave rozpočtu na rok 2017 zaviedla v náležitých prípadoch do praxe zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

28.  víta skutočnosť, že 12. decembra 2015 v Paríži sa 196 strán, ktoré podpísali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, dohodlo na všeobecnej, záväznej, dynamickej a diferencovanej dohode, pomocou ktorej sa má čeliť výzvam v oblasti zmeny klímy; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že nie je jasné, ako darcovské krajiny splnia cieľ ročne poskytnúť 100 miliárd USD na podporu rozvojových krajín, a najmä ako odsúhlasia spoločnú metodiku započítania finančných prostriedkov na oblasť zmeny klímy; poznamenáva, že táto otázka sa má vyriešiť pred konferenciou COP 22 v Marrákeši, a očakáva, že Komisia predloží konsolidovaný regulačný rámec EÚ, ktorý plne spĺňa všetky záväzky prijaté v Paríži, a bude s takýmto financovaním počítať vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2017; pripomína, že EÚ súhlasila s tým, že najmenej 20 % jej rozpočtu na roky 2014 – 2020, t. j. až 180 miliárd EUR, by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou a že je potrebné „jemné doladenie“ rozpočtu EÚ s ohľadom na problematiku klímy; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala výdavky EÚ na udržateľnú efektívnu infraštruktúru a udržateľné spôsoby dopravy; nabáda Komisiu, aby urýchlene vykonávala závery Rady zo 17. novembra 2015 s ohľadom na klimatický fond a fond politiky súdržnosti;

29.  víta úsilie Komisie o vypracovanie stratégie rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby preukázala pokrok v oblasti zjednodušenia financovania EÚ, najmä so zreteľom na zníženie bremena vykonávania a riadenia projektov financovaných EÚ; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať výkonnosti finančných nástrojov, ktoré môžu mať v rámci programov financovania Únie dosah na významné cieľové skupiny, ako sú MSP, inovačné podniky a mikropodniky; domnieva sa tiež, že okrem inštitúcií Únie majú značnú zodpovednosť aj členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že 80 % rozpočtu patrí do zdieľaného hospodárenia; vyzýva preto členské štáty, aby urobili všetko pre zaručenie riadneho finančného hospodárenia a obmedzenie chýb a aby predchádzali akýmkoľvek oneskoreniam vo vykonávaní programov v rámci svojej zodpovednosti; zdôrazňuje potrebu väčšmi sa zamerať na vypracovanie vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výstupu s cieľom merať výkonnosť a získať konkrétnu predstavu o účinkoch výdavkov EÚ v reálnej ekonomike; vyzýva členské štáty, aby presadzovali a zaviedli konkrétne opatrenia na aktívny boj proti korupcii v oblasti verejného obstarávania a ponúk;

30.  potvrdzuje svoju podporu medzinárodnému výskumnému a inžinierskemu programu ITER a je odhodlaný zabezpečiť jeho primerané financovanie; je však znepokojený možnými ďalšími zdržaniami a dodatočnými nákladmi v súvislosti s týmto programom, ako aj súvisiacim možným dosahom na rozpočet Únie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že nebolo možné posúdiť úroveň rozpočtových prostriedkov pre ITER na rok 2016 so zreteľom na aktualizovaný plán a harmonogram platieb; očakáva, že tento revidovaný plán bude zahrnutý do prípravy návrhu rozpočtu na rok 2017; požaduje vytvorenie riadneho mechanizmu zodpovednosti, ktorý poskytne jasný prehľad o sumách finančných prostriedkov poskytovaných na tento medzinárodný projekt a vyhodnotí efektívnosť ich využitia;

31.  pripomína, že konečná dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 ustanovená v článku 2 nariadenia o VFR zahŕňa povinné preskúmanie VFR na roky 2014 – 2020, ku ktorej má byť predložený legislatívny návrh na revíziu VFR do konca roka 2016; zdôrazňuje, že účelom tohto preskúmania/revízie je posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne fungovanie VFR a riešiť systémové nedostatky rozpočtu Únie, ako aj zabezpečiť, aby sa Únii poskytli dostatočné zdroje na účinné riešenie vnútorných a vonkajších kríz a financovanie vyvíjajúcich sa politických priorít pre druhú polovicu súčasného VFR; zdôrazňuje, že Rada by mala naplniť očakávania, ktoré vyplývajú z vyhlásení a rozhodnutí Európskej rady; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Rada by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie poskytnutia rozpočtových prostriedkov potrebných s cieľom reagovať na nové úlohy a nepredvídané okolnosti, okrem iného prostredníctvom revízie stropov VFR smerom nahor; plánuje prijať jednotný prístup v rámci rokovaní o rozpočte na rok 2017 a revízie VFR; vyjadruje silné pochybnosti o tom, či je zvládanie daných kríz možné financovať v rámci obmedzení súčasného VFR; okrem toho zdôrazňuje, že revízia VFR v roku 2016 je príležitosťou prispôsobiť jeho prostriedky a rozšíriť jeho flexibilitu;

32.  opakuje svoju pozíciu v prospech potrebnej hĺbkovej reformy systému vlastných zdrojov Únie a prisudzuje najvyšší politický význam práci skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá bola zriadená v rámci dohody o VFR na roky 2014 – 2020; očakáva, že Komisia a Rada zohľadnia konečný výsledok, ktorý sa očakáva do konca roku 2016, vrátane akejkoľvek novej možnosti vlastných zdrojov; pripomína, že hlavným zámerom reformy vlastných zdrojov je dosiahnuť autonómnejšiu, stabilnejšiu, jednoduchšiu, spravodlivejšiu, udržateľnejšiu a predvídateľnejšiu stranu príjmov rozpočtu Únie a zároveň zmierniť záťaž v podobe nadmerných výdavkov z vnútroštátnych rozpočtov a zlepšiť transparentnosť a viditeľnosť pre občanov, bez toho, aby sa zvýšilo celkové daňové zaťaženie občanov; je presvedčený, že na to, aby bol rozpočet EÚ úplne nezávislý, je potrebné zaviesť skutočné vlastné zdroje;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0407. (5) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (6) Pozri prílohu k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0407). (7) Pozri prílohu II k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0263). (8) http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip011_en.pdf. (9) http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/2016/ags2016_annual_growth_survey.pdf. (10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.