Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2014(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2014 (COM(2015)0377 – C8-0267/2015)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie(4) o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2014 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. februára 2016 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014 (05583/2016 – C8-0042/2016),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0127/2016),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov, a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení svojej úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel III – Komisia;

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2014 s názvom Systémy hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid

1.  víta osobitnú správu, ktorá sa zaoberá hodnotením systémov hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky (ROM) EuropeAid, a uvádza svoje poznámky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

2.  je vážne znepokojený nedostatočnou spoľahlivosťou systémov hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky EuropeAid, nezodpovedajúcou úrovňou dohľadu a monitorovania hodnotenia programu a tiež skutočnosťou, že EuropeAid nevie zabezpečiť, aby personál a finančné zdroje boli vhodne a efektívne vyčlenené na rôzne hodnotiace činnosti;

3.  upozorňuje, že je nevyhnutné, aby sa Európskemu parlamentu ako orgánu rozpočtovej kontroly poskytol jasný prehľad o skutočnom rozsahu, v ktorom boli dosiahnuté hlavné ciele Únie;

4.  domnieva sa, že prostredníctvom vypočutí nielen úradníkov Komisie a ESVČ, ale aj príjemcov a nezávislých expertov sa zabezpečí komplexnejšie posúdenie prínosu generálneho riaditeľstva EuropeAid k cieľom Únie;

5.  pripomína, že externá, objektívna a nestranná spätná väzba o výkonnosti projektov a programov pomoci Komisie by sa mala poskytovať ako súčasť jej záväzku zabezpečovať kvalitu;

6.  domnieva sa, že výsledky hodnotení by sa mali stať kľúčovými prvkami politiky a procesu preskúmania politiky v záujme upravenia strategických politických cieľov a posilnenia celkovej súdržnosti s ostatnými politikami Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité, aby boli hodnotenia nezávislé, transparentné a prístupné verejnosti;

7.  domnieva sa, že investovanie do analýzy a zhromažďovania výsledkov z rôznych druhov hodnotenia nielenže vytvára celkový obraz trendov, ale umožňuje ponaučenia, ktoré posilňujú konečnú účinnosť hodnotiaceho procesu, pričom zároveň poskytuje lepší dôkazový základ na rozhodovanie, tvorbu politiky a pokračovanie existujúcich projektov v súvislosti s osobitnými nástrojmi pomoci;

8.  domnieva sa, že výmena poznatkov všetkými prostriedkami a nástrojmi je dôležitá nielen pre rozvoj kultúry hodnotenia, ale predovšetkým pre podporu kultúry skutočnej výkonnosti;

9.  nabáda Dvor audítorov, aby preskúmal všetky mechanizmy financovania generálneho riaditeľstva EuropeAid s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahla primeraná hodnota za vynaložené prostriedky a aby financovanie Únie účinne prispievalo k dosahovaniu cieľov a presadzovaniu hodnôt Únie; domnieva sa, že projekty financované Úniou by mali byť v súlade s cieľmi jej politiky v susedných krajinách s ohľadom na zodpovednosť príjemcov a na to, že finančné prostriedky EÚ sú zastupiteľné;

10.  podporuje odporúčania Dvora audítorov, pokiaľ ide o systémy hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky EuropeAid;

Odporúčania Dvora audítorov

11.  berie na vedomie, že Dvor audítorov predkladá odporúčania na efektívne využívanie zdrojov na hodnotenia a ROM, stanovenie priorít a monitorovanie hodnotení, vykonávanie postupov kontroly kvality, preukázanie dosiahnutých výsledkov a následnú kontrolu a šírenie zistení z hodnotení a ROM;

12.  domnieva sa, že EuropeAid by si malo zachovať primerané postupy riadenia informácií a pravidelne posudzovať svoje potreby s cieľom zabezpečiť informované prideľovanie finančných a ľudských zdrojov na základe hodnotení programov a postupov ROM;

13.  domnieva sa, že EuropeAid by s cieľom zabezpečiť, aby vykonávané hodnotenia odrážali priority organizácie, malo:

14.  domnieva sa, že EuropeAid by s cieľom zabezpečiť kvalitu hodnotení programov a ROM malo:

15.  domnieva sa, že EuropeAid by s cieľom posilniť kapacity systému hodnotení, aby poskytoval primerané informácie o dosiahnutých výsledkoch, malo:

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2014 s názvom Dosiahnutie hospodárnosti: udržanie nákladov na granty na projekty rozvoja vidieka financované EÚ pod kontrolou

16.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Dosiahnutie hospodárnosti: udržanie nákladov na granty na projekty rozvoja vidieka financované EÚ pod kontrolou a súhlasí s jej závermi a odporúčaniami;

17.  konštatuje, že politika Únie v oblasti rozvoja vidieka je kľúčom k posilňovaniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, zabezpečeniu udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a podporovaniu opatrení v oblasti klímy; vyzdvihuje význam územného rozvoja vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia na začiatku programového obdobia 2007 – 2013 neposkytla usmernenia, nezabezpečila šírenie osvedčených postupov a ani nezaručila účinnosť kontrolných systémov v členských štátoch ešte predtým, ako začali schvaľovať granty; zdôrazňuje, že Komisia od roku 2012 uplatňuje aktívnejší a koordinovanejší prístup;

19.  konštatuje, že v prípade kontroly nákladov grantov na rozvoj vidieka, ktorú vykonávajú členské štáty, boli zistené mnohé nedostatky; konštatuje, že Komisia súhlasí s tým, že úspory by sa dali dosiahnuť prostredníctvom lepšej kontroly nákladov pri grantoch na projekty rozvoja vidieka, pričom by sa stále dali dosiahnuť rovnaké výstupy, výsledky a ciele; víta skutočnosť, že boli určené uskutočniteľné a nákladovo efektívne prístupy, ktoré by sa mohli využívať vo väčšej miere, že Komisia akceptuje zistenia Dvora audítorov a že sa vyjadrila, že má v úmysle spolupracovať počas programového obdobia 2014 – 2020 s členskými štátmi na zlepšení kontroly nákladov na rozvoj vidieka;

20.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, aby Komisia a členské štáty v skorej fáze programového obdobia overili, či kontrolné systémy fungujú účinne a efektívne, pokiaľ ide o riziká;

21.  zdôrazňuje, že Komisia by mala členské štáty podporovať v používaní kontrolných zoznamov a kritérií, ktoré vypracoval Dvor audítorov a ktoré sú uvedené v prílohe I(7);

22.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by sa mali spoločne snažiť zabezpečiť, aby prístupy uplatňované v prípade všetkých programov rozvoja vidieka spĺňali kritériá, ktoré stanovil Dvor audítorov na posúdenie toho, či sa kontrolné systémy zaoberajú riešením rizík nadmernej špecifikácie, nekonkurenčných cien a zmien projektu a či sú zamerané na oblasti s najväčším rizikom; domnieva sa, že súčasťou tohto postupu by malo byť ex ante posúdenie kontrolných systémov útvarmi vnútorného auditu orgánov členských štátov (alebo inými kontrolnými orgánmi či orgánmi auditu);

23.  domnieva sa, že členské štáty by mali: vo väčšej miere uplatňovať už určené nákladovo efektívne prístupy; posudzovať náklady vo vzťahu k očakávaným výstupom a výsledkom; kontrolovať, či štandardné náklady nevedú k preplatkom; v prípade zariadení, strojov atď. uplatňovať ako referenčné ceny skutočné trhové ceny, a nie ceny uvedené v zoznamoch dodávateľov; overovať, či sú náklady primerané aj vtedy, keď boli dodržané postupy verejného obstarávania; uplatňovať prísnejšie požiadavky a/alebo kontroly v prípade opatrení s vysokou mierou pomoci atď.;

24.  víta skutočnosť, že Komisia sa podujala poskytovať usmernenia týkajúce sa kontrol a sankcií v rámci rozvoja vidieka vrátane osobitného oddielu o primeranosti nákladov a kontrolného zoznamu pre riadiace orgány uvedeného v prílohe k osobitnej správe; konštatuje, že odborná príprava a výmena skúseností budú v období 2014 – 2020 súčasťou činnosti Európskej siete pre rozvoj vidieka;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2014 s názvom Chyby vo výdavkoch na rozvoj vidieka: aké sú príčiny a ako sa riešia?

25.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vysokou chybovosťou, ktorú Dvor audítorov odhalil v politike rozvoja vidieka; konštatuje však jej mierny pokles za posledné tri roky;

26.  uznáva úsilie, ktoré členské štáty a Komisia vynaložili s cieľom znížiť počet chýb vo výdavkoch na rozvoj vidieka, najmä v súčasnom období hospodárskych ťažkostí a fiškálnych úsporných opatrení;

27.  poznamenáva, že na základe zistení auditov členských štátov a vlastných auditov Komisia zaviedla alebo zavádza nápravné opatrenia v mnohých oblastiach uvedených v osobitnej správe Dvora audítorov;

28.  pripomína, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach uviedol, že vnútroštátne orgány v mnohých prípadoch mali k dispozícii dostatok informácií na to, aby predišli chybám alebo ich odhalili a opravili ešte pred nahlásením výdavkov Komisii, čo by bolo výrazne znížilo mieru chybovosti;

29.  poznamenáva, že čím jednoduchšie sú pravidlá, ktoré sa majú vykonať, tým menej chýb nastáva; je znepokojený tým, že chybovosť môže v nadchádzajúcich rokoch opäť narásť vzhľadom na komplexnosť nových ustanovení reformovanej SPP; preto vyzýva na skutočné zjednodušenie SPP spolu s jasným usmernením pre vnútroštátne orgány a poľnohospodárov;

30.  domnieva sa, že náklady na riadenie a kontroly (4 miliardy EUR) celej SPP sú značné a že dôraz by sa mal klásť na zlepšovanie efektívnosti kontrol, a nie na zvyšovanie ich počtu; v tomto kontexte vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili na základné príčiny chýb vo výdavkoch na rozvoj vidieka; domnieva sa, že v príslušných prípadoch by členské štáty mali vykonať tieto preventívne a nápravné opatrenia:

členské štáty by pri uplatňovaní konceptu ex ante kondicionality mali vypracovať a poskytnúť príjemcom podrobné pokyny o tom, ako uplatňovať pravidlá verejného obstarávania;

členské štáty by mali rozšíriť rozsah svojich administratívnych kontrol, aby zahŕňali kontroly záväzkov na základe písomných dôkazov, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú len v 5 % prípadov, keď sa uskutočňujú kontroly na mieste; okrem toho by sa mal navrhnúť taký systém znížení a sankcií, ktorý bude mať zmysluplný odrádzajúci účinok na tých, ktorí prípadne porušia predpisy;

31.  žiada, aby Komisia pozorne sledovala vykonávanie programov rozvoja vidieka a aby v svojich auditoch súladu zohľadnila uplatniteľné pravidlá vrátane tých, ktoré boli v príslušných prípadoch prijaté na vnútroštátnej úrovni, s cieľom znížiť riziko opakovania sa nedostatkov a chýb, ktoré sa vyskytli počas programového obdobia 2007 – 2013;

32.  verí, že stále existuje veľa nezrovnalostí nielen v metódach výpočtu chybovosti, ktoré používa Komisia a členské štáty, ale aj v tých, ktoré sa používajú v rámci útvarov Komisie, čo ešte väčšmi sťažuje zavedenie vhodných vnútroštátnych právnych predpisov v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala jednotnú metódu výpočtu chybovosti, ktorá by sa v plnej miere odrazila v metódach členských štátov;

33.  podporuje intenzívnejšie využívanie metód zjednodušených nákladov v prípade, že je to vhodné a že sa to povoľuje podľa právnych predpisov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby analyzovali, do akej miery možno do koncepcie a vykonávania zvýšeného počtu podporných opatrení začleniť charakteristické znaky cielenejšieho rozsahu, obmedzených kritérií oprávnenosti a využívania možností zjednodušených nákladov bez toho, aby došlo k ohrozeniu celkových cieľov týchto opatrení;

34.  žiada Komisiu a členské štáty, aby analyzovali, ako zlepšiť režim podpory investícií do spracovania poľnohospodárskych výrobkov, a aby takisto analyzovali opatrenie týkajúce sa agroenvironmentálnych platieb, aby mohli byť záväzky v čo najväčšej miere kontrolované prostredníctvom administratívnych kontrol členských štátov;

35.  vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobnú analýzu príčin negatívnej korelácie medzi mierou finančného plnenia a chybovosťou;

Časť IV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2014 s názvom Je podpora EÚ na prevenciu a obnovu škôd v lesoch spôsobených požiarmi a prírodnými katastrofami dobre riadená?

36.  vyzýva Komisiu, aby stanovila všeobecné kritériá na určovanie rozsahu rizika požiaru v európskych lesoch s cieľom ukončiť svojvoľné a nekonzistentné vymedzovanie oblastí s vysokým rizikom požiaru, a tým aj nedostatočný hodnotiaci a výberový postup členských štátov;

37.  nalieha na členské štáty, aby si zvolili preventívne opatrenia podľa skutočných potrieb zodpovedajúcich riziku požiaru a v súlade s požiadavkami opatrenia 226 namiesto iných environmentálnych alebo hospodárskych cieľov; trvá v tejto súvislosti na tom, aby príjemcovia bezpodmienečne dokázali a presne zdokumentovali svoju potrebu podpory v rámci tohto opatrenia; podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby sa uprednostňovali akcie v environmentálne najcennejších lesoch, ako sú lesné oblasti v sústave Natura 2000;

38.  vzhľadom na alarmujúce zistenia Dvora audítorov týkajúce sa priemerných nákladov na podobné akcie v rôznych regiónoch požaduje primeraný a overiteľný strop, pokiaľ ide o podporu, a bezpodmienečné odôvodnenie v prípade jeho akejkoľvek zmeny;

39.  vyzýva členské štáty, aby lepšie koordinovali a formovali svoje politiky v oblasti lesných požiarov; podporuje vytvorenie európskej platformy pre príjemcov na výmenu a šírenie najlepších postupov;

40.  vyjadruje poľutovanie najmä nad perspektívou pokračujúcich vážnych nedostatkov v období 2014 – 2020 z dôvodu permanentne nedostatočného monitorovacieho rámca, ako zistil Dvor audítorov; nalieha na Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia na zlepšenie svojich systémov monitorovania a kontroly;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala poskytovanie harmonizovaných údajov o multifunkčnej úlohe lesov a lesných zdrojov tým, že podnieti vytvorenie európskeho systému informácií o lesoch založeného na vnútroštátnych údajoch a jeho začlenenie do európskej platformy údajov;

42.  trvá na tom, aby členské štáty zriadili vhodný systém kontrol, ktorý zahŕňa uchovávanie príslušných dokumentov a informácií; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila poskytnutie podpory len v prípade, že členské štáty zriadia takýto vhodný systém kontrol, ktorý sa bude dať hodnotiť;

43.  vyzýva členské štáty, aby pravidelne informovali o účinkoch vykonaných akcií a znížení počtu požiarov alebo prírodných katastrof a poškodených oblastí;

Časť V –Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2015 s názvom Vnútrozemská vodná doprava v Európe: od roku 2001 žiadne významné zvýšenie jej podielu na doprave ani zlepšenie podmienok splavnosti

44.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Vnútrozemská vodná doprava v Európe: od roku 2001 žiadne významné zvýšenie jej podielu na doprave ani zlepšenie podmienok splavnosti a súhlasí s jej zisteniami, závermi a odporúčaniami;

45.  konštatuje, že dopravný sektor Únie je dôležitý pre dokončenie jednotného trhu, konkurencieschopnosť MSP a celkový hospodársky rast v Európe;

46.  konštatuje, že rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy zaostáva za rozvojom cestnej a železničnej dopravy napriek desaťročiu investícií; vyzýva na výrazné zvýšenie úsilia Komisie a členských štátov;

47.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby využívali plány výskumu, vývoja a inovácií v odvetví vnútrozemských vodných ciest podobne ako v iných sektoroch a aby do tohto úsilia zahrnuli prístavnú infraštruktúru a vybavenie prístavov s cieľom zabezpečiť, aby technický rozvoj zodpovedal požiadavkám týkajúcim sa ostatných druhov dopravy, čím by sa zabezpečila multimodálna doprava;

48.  domnieva sa, že plnenie cieľov stanovených v bielej knihe z roku 2001 a v jej preskúmaní v polovici trvania v roku 2006 a programov NAIADES (Integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu) z roku 2006 a 2013 bolo neúčinné sčasti z dôvodu nedostatočného odhodlania členských štátov;

49.  poznamenáva, že záujem členských štátov o investovanie do dopravnej politiky Spoločenstva poklesol, že uprednostňujú financovanie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych projektov a že postupy výberu projektov sú decentralizované, čo Komisii bráni v uprednostňovaní oprávnených projektov;

50.  zdôrazňuje, že členské štáty sa právne zaviazali poskytnúť vnútroštátne finančné prostriedky na realizáciu základnej siete, aby sa strategicky dôležité vodné cesty v Európe zmenili na vysokokapacitné dopravné koridory;

51.  domnieva sa, že úloha strategickej koordinácie, ktorú má Komisia, bola oslabená, čo viedlo k nesúladu medzi vykonávanými projektmi a prioritami na úrovni Únie;

52.  upozorňuje na skutočnosť, že z výskumu založeného na osobitných správach Dvora audítorov(8) možno vyvodiť závery o iných oblastiach dopravy financovaných z rozpočtu Únie, ktoré sú podobné záverom o vnútrozemských vodných cestách; konštatuje, že v oblastiach mestskej verejnej dopravy a letiskovej infraštruktúry sa projekty často vyznačujú:

53.  domnieva sa, že uvedené závery spolu so zisteniami týkajúcimi sa vnútrozemských vodných ciest poukazujú na spoločné celoeurópske horizontálne problémy; domnieva sa, že výsledky financovania dopravy Úniou sú vo všeobecnosti oslabené neuspokojivým stavom strategického plánovania a nedostatkom súdržnosti, udržateľných výsledkov, efektívnosti a účinnosti;

54.  domnieva sa, že výsledky udržateľnej politiky možno v záujme zaručenia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy dosiahnuť prostredníctvom intenzívnej spolupráce medzi členskými štátmi na jednej strane a členskými štátmi a Komisiou na strane druhej;

55.  odporúča, aby Komisia aj členské štáty venovali spoločným záväzkom najvyššiu pozornosť, lebo sektor dopravy Únie pôsobí v zložitom prostredí ekonomických, politických a právnych premenných, kde sa vytvorenie multimodálnych sietí stretáva s prekážkami a obmedzeniami súvisiacimi s rozchádzajúcimi sa prioritami a nekonzistentným pôsobením;

56.  odporúča, aby sa členské štáty zameriavali na projekty vnútrozemskej vodnej dopravy, ktoré priamo súvisia s koridormi základnej siete, aby sa zabezpečil čo najväčší dosah a okamžité prínosy pre zlepšenie vnútrozemskej vodnej dopravy;

57.  odporúča, aby sa zásada „menej je viac“ uplatňovala, keď členské štáty investujú do vodnej dopravy: obmedzené zdroje Únie by sa mali zamerať na projekty s najvyššou prioritou, aby sa účinnejšie odstránili zúžené miesta a vytvorila integrovaná celoeurópska sieť vodných ciest;

58.  odporúča, aby členské štáty považovali nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013(9) (nariadenie o TEN-T) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013(10) (nariadenie o Nástroji na prepájanie Európy) za zásadné nástroje pri racionalizácii projektov, aby sa dosiahli ciele stanovené Komisiou od roku 2001;

59.  odporúča, aby sa nástroj TEN-T a Nástroj na prepájanie Európy intenzívne využívali ako príležitosť na investície so zameraním na strategicky dôležité koridory Únie (základná a komplexná sieť) s osobitnými požiadavkami na štandardizovanú infraštruktúru pre sieť v celej dĺžke a s právne záväznými termínmi pre vykonávanie projektov;

60.  odporúča, aby sa pri synchronizácii financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy používali hĺbkové strategické prístupy a plánovanie, aby sa tak účinne a efektívne dosiahli ciele v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy;

61.  odporúča, aby sa zriaďovanie intermodálnych dopravných stredísk v rámci základnej siete považovalo za kľúčový faktor, ktorý umožňuje presúvanie dopravy tovaru a nákladu z ciest na vnútrozemské vodné cesty;

62.  odporúča, aby členské štáty zohľadňovali koordinačnú úlohu Komisie v prípade dlhodobých strategických projektov, ako sú koridory základnej siete;

63.  odporúča, aby Komisia identifikovala všetky horizontálne otázky a uskutočnila ich analýzu, pričom sa zameria najmä na strategické plánovanie, spoluprácu s členskými štátmi a medzi nimi a výber projektov a ich vykonávanie s cieľom umožniť zohľadnenie záverov v aktuálnom programovom období;

64.  domnieva sa, že Komisia musí členským štátom poskytnúť intenzívnu technickú pomoc a usmernenia pred predložením návrhov projektov a počas celej fázy vykonávania, aby sa odstránili prekážky, ktoré zistila v oblasti vodnej dopravy;

65.  odporúča, aby Komisia sústredila financovanie na tie projekty, ktoré majú najväčší význam pre vnútrozemskú vodnú dopravu, a ponúkla komplexné plány na odstránenie zúžených miest;

66.  odporúča, aby Komisia uprednostňovala financovanie projektov a iniciatív v členských štátoch so zameraním na zlepšenie vodnej dopravy prostredníctvom inovačných riešení, ako sú navigácia na vysokej technickej úrovni, alternatívne palivá a efektívne plavidlá; domnieva sa, že Komisia by takisto mala podporovať viacstranné programy na výmenu európskeho know-how a znalostí medzi rôznymi prístavmi Únie;

67.  odporúča, aby Komisia zlepšila informovanosť členských štátov a ich regiónov o dostupných finančných nástrojoch na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy v záujme odstránenia existujúcich zúžených miest popri hlavných koridoroch;

68.  domnieva sa, že by sa mala výrazne zlepšiť koordinácia medzi členskými štátmi v záujme rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy prostredníctvom sprostredkovania a záväznejších opatrení a podmienok, čo bude tvoriť rámec pre činnosť týkajúcu sa koridorov multimodálnej základnej siete zriadených Nástrojom na prepojenie Európy a nariadením o TEN-T;

69.  domnieva sa, že Komisia by mala prerokovať osobitné a dosiahnuteľné opatrenia na odstránenie zúžených miest a členské štáty by ich mali odsúhlasiť vo forme harmonogramu vykonávania;

70.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje strategické ciele a odporúčania pre vnútrozemské vodné cesty a aby navrhla stratégiu a akčný plán Únie v oblasti vnútrozemských vodných ciest na obdobie po roku 2020;

71.  odporúča, aby ex ante hodnotenie Komisie týkajúce sa operácií vnútrozemskej vodnej dopravy posúdilo výsledky v kontexte celkových cieľov stanovovaných od roku 2001 a realizácie základnej siete;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2015 s názvom Financovanie čistiarní komunálnych odpadových vôd v povodí rieky Dunaj: ďalšie úsilie potrebné na pomoc členským štátom dosiahnuť ciele politiky EÚ v oblasti odpadových vôd

72.  domnieva sa, že podávanie správ o vhodnosti čistenia odpadových vôd by sa malo vyžadovať pre aglomerácie s populačným ekvivalentom (p. e.) menej ako 2 000, ktoré majú zavedené zberné systémy, vzhľadom na požiadavky článku 7 smernice Rady 91/271/EHS(11) (smernica o čistení komunálnych odpadových vôd); poznamenáva, že v prípade aglomerácií bez zberných systémov by mali podávané správy obsahovať informácie o tom, či do plánov manažmentu povodia boli zahrnuté primerané opatrenia;

73.  vyjadruje súhlas s názorom Dvora audítorov, že Komisia by mala skontrolovať správy podávané členskými štátmi a týkajúce sa počtu aglomerácií s populačným ekvivalentom vyšším alebo nižším ako 2 000, v ktorých došlo k významným zmenám, najmä k zmene kategórie;

74.  zdôrazňuje, že je potrebné nabádať členské štáty, aby zavádzali jasné právne záväzky, na základe ktorých sa domácnosti budú pripájať k existujúcim kanalizačným sieťam tam, kde takéto záväzky zatiaľ neexistujú alebo kde sú spojené s nejasnými termínmi;

75.  konštatuje, že čas potrebný na posúdenie súladu so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd by sa mal skrátiť tak, že sa od členských štátov bude požadovať, aby údaje poskytovali do šiestich mesiacov od referenčného dátumu stanoveného Komisiou; okrem toho poznamenáva, že Komisia by mala vykonávať kontroly v súvislosti s prípadmi zdĺhavého vykazovania v rámci ďalších smerníc o životnom prostredí;

76.  trvá na nevyhnutnosti urýchliť čerpanie finančných prostriedkov Únie na investície v oblasti odpadových vôd členských štátov, keďže v prípade členských štátov, ktorých sa týka táto správa, boli zaznamenané oneskorenia a čerpanie fondov Únie bolo pomalé; žiada Komisiu, aby poskytla technickú, právnu a administratívnu pomoc príjemcom s cieľom zabezpečiť včasné dokončenie prebiehajúcich projektov;

77.  berie na vedomie, že Komisia uznáva, že miera čerpania prostriedkov bola na konci roka 2013 vo všetkých dotknutých členských štátoch pomerne nízka, z čoho vyplýva riziko zrušenia viazanosti na úrovni programu (článok 93 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006(12)); zdôrazňuje však, že na to existujú objektívne dôvody, ako napríklad potreba posilniť technické, právne a administratívne kapacity v dotknutých členských štátoch; okrem toho berie na vedomie, že Komisia poukazuje na to, že platby sa v prípade väčšiny projektov zvyčajne uskutočňujú počas posledných rokov vykonávania (t. j. v rokoch 2014 a 2015 na programové obdobie 2007 – 2013);

78.  domnieva sa, že od členských štátov by sa malo požadovať, aby poskytli aktualizované informácie o výške dodatočných prostriedkov, ktoré budú potrebovať na to, aby zabezpečili splnenie lehôt na vykonávanie stanovených v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd, a to tak pre aglomerácie s p. e. viac ako 2 000, ako aj pre aglomerácie s p. e. menej ako 2 000, ktoré majú zavedené zberné systémy; víta zavedenie nástroja na podávanie správ – štruktúrovaného rámca na vykonávanie a podávanie informácií (SIIF), ktorý by mal zlepšiť proces podávania správ na vnútroštátnej úrovni;

79.  zdôrazňuje potrebu vykonávania nevyhnutných projektov v členských štátoch, aby sa v prípade aglomerácií, ktoré nedosahujú súlad so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd, tento súlad zabezpečil;

80.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť environmentálne vlastnosti vodárenských zariadení financovaných Úniou a žiada Komisiu, aby vynakladala väčšie úsilie s cieľom monitorovať vykonávanie súvisiacich právnych predpisov a presadzovať termíny na dosiahnutie cieľov smernice o čistení komunálnych odpadových vôd; domnieva sa, že v rámci celej Únie by sa mala zabezpečiť ekvivalentná ochrana životného prostredia;

81.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty treba nabádať, aby preskúmali a šírili informácie o možnostiach úspory nákladov, napríklad využívaním potenciálu výroby energie pomocou čistiarenských kalov alebo využívaním čistiarenských kalov ako hodnotnej suroviny na zhodnocovanie fosforu;

82.  konštatuje, že záverečné platby pre veľké projekty schválené v rámci operačného programu by mali byť podmienené existenciou vhodného riešenia na opätovné použitie čistiarenských kalov; nabáda členské štáty, aby uplatňovali rovnaký prístup v prípade projektov schválených na vnútroštátnej úrovni;

83.  podporuje členské štáty vo vykonávaní zodpovednej politiky sadzieb za odpadové vody a v prípade potreby v prijímaní právnych ustanovení v oblasti tvorby cien za vodu tak, aby sadzby nemohli byť nižšie než všeobecne prijatá miera dostupnosti 4 %;

84.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že verejní vlastníci čistiarní odpadových vôd, ako sú samosprávy, v dlhodobom horizonte sprístupnia dostatočné finančné prostriedky na potrebnú údržbu a obnovu infraštruktúry odpadových vôd;

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám

85.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám, a súhlasí s jej odporúčaniami;

86.  berie na vedomie, že Dvor audítorov posudzuje iniciatívu v polovici obdobia jej vykonávania, a víta jeho ambíciu začať posudzovať využívanie prostriedkov Únie v skoršom štádiu;

87.  zdôrazňuje, že záruka pre mladých ľudí je zásadným aspektom pri riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí; víta skutočnosť, že hlavy štátov a vlád Únie sa rozhodli vyčleniť sumu 6,4 miliardy EUR vo fondoch Únie (3,2 miliardy EUR z Európskeho sociálneho fondu a 3,2 miliardy EUR z nového rozpočtového riadka) na záruku pre mladých ľudí; upozorňuje, že je to dobrý začiatok, ale nepostačuje to pre úspech záruky pre mladých ľudí; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa nájdu ďalšie prostriedky na podporu záruky pre mladých ľudí v priebehu sedemročného obdobia;

88.  poznamenáva, že financovanie zamestnanosti mládeže zahŕňa európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), ako aj nástroje, ako sú Erasmus+, Erasmus pre mladých podnikateľov a iné programy; zdôrazňuje, že medzi všetkými dostupnými zdrojmi treba dosiahnuť lepšiu synergiu;

89.  domnieva sa, že systém financovania záruky pre mladých ľudí je veľmi zložitý vzhľadom na rôzne možnosti financovania prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; žiada Komisiu, aby orgánom členských štátov poskytla usmernenia a riadne pritom zohľadnila skutočnosť, že miestne, regionálne a vnútroštátne orgány čelia pri vykonávaní programu rôznym výzvam, a potrebujú preto konkrétne usmernenia;

90.  domnieva sa, že Komisia venovala veľa zdrojov na zabezpečenie účinnosti tohto opatrenia v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí; ľutuje však, že oveľa menej energie bolo venovanej na zaistenie koordinácie jeho vykonávania členskými štátmi;

91.  upozorňuje, že nielen dostupnosť financovania, ale aj úspešné čerpanie prostriedkov je nevyhnutnou podmienkou účinného vykonávania záruky pre mladých ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že vo viacerých regiónoch Európy je schopnosť čerpania prostriedkov z ESF veľmi nízka; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili administratívne a ľudské zdroje potrebné na využívanie poskytnutých finančných prostriedkov na riadne vykonávanie záruky pre mladých ľudí;

92.  zastáva názor, že napriek potrebe zlepšiť absorpčnú kapacitu by sa členské štáty mali pri vykonávaní systému zamerať aj na výsledky a mala by tak robiť aj Komisia v rámci svojej monitorovacej úlohy s cieľom zabezpečiť dlhodobé účinky investovaných prostriedkov;

93.  žiada Komisiu, aby vypracovala komplexný systém monitorovania zahŕňajúci súbor noriem na posudzovanie vykonávania opatrení záruky pre mladých ľudí a na vyhodnotenie ich úspešnosti v členských štátoch; vyzýva ďalej Komisiu, aby zvážila začlenenie povinných cieľov v oblasti boja proti nezamestnanosti mladých ľudí do rámca európskeho semestra;

94.  domnieva sa, že je nevyhnutné skombinovať účinné využívanie dostupných prostriedkov členskými štátmi s rozsiahlou pomocou Komisie pri odstraňovaní implementačných nedostatkov;

95.  konštatuje, že Únia nemá právomoci týkajúce sa záväzného práva v oblasti aktívnych politík na trhu práce, ale zdôrazňuje, že Komisia musí členským štátom poskytnúť príklady najlepších postupov pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí, a to najmä postupov, ktoré identifikovala európska sieť verejných služieb zamestnanosti;

96.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky Únie a zaviazali sa k reformám zameraným na odstránenie nedostatkov v oblasti vzdelávania, získavania zručností, vytvárania verejno-súkromných partnerstiev a posilňovania služieb zamestnanosti a ich prístupnosti;

97.  v záujme zabezpečenia dostatočného vykonávania a pozitívneho dlhodobého vplyvu tohto systému žiada členské štáty, aby v prípade potreby iniciovali inštitucionálne zmeny a podporovali spoluprácu s miestnymi komunitami, vzdelávacími inštitúciami, úradmi práce, miestnymi priemyselnými, podnikateľskými a odborovými združeniami a združeniami mladých ľudí; domnieva sa, že je to nevyhnutné na zabezpečenie lepšieho plánovania kapacít a strategického využívania rôznych dostupných zdrojov financovania orientovaného na výsledky;

98.  pripomína členským štátom, že by sa mali zaviazať k rozšíreniu vnútroštátneho financovania dopĺňajúceho rozpočtové prostriedky z ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí s cieľom zabezpečiť potrebné zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí;

99.  víta návrh Komisie na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013(13) o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o zvýšenie sumy počiatočného predbežného financovania vyplácanej na operačné programy podporované z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a tým zvýšenie počiatočného predbežného financovania v roku 2015 na príspevok na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí z úrovne približne 1 % na 30 %; poukazuje na to, že samotná Komisia by sa mala zaviazať vyplatiť členským štátom sumu predbežného financovania hneď po nadobudnutí účinnosti pozmeňujúceho nariadenia, aby sa zabezpečilo promptné vykonávanie operačných programov s podporou iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

100.  žiada Komisiu, aby zaviedla komplexný systém monitorovania, ktorý zahŕňa rámec ukazovateľov na monitorovanie záruky pre mladých ľudí v kombinácii s plánovanými ukazovateľmi výsledkov, pričom sa zameria na výsledky a posudzovanie zamestnaneckého postavenia osôb, na ktoré sú zamerané opatrenia v oblasti podpory zamestnanosti mladých ľudí;

101.  domnieva sa, že strana dopytu politík na trhu práce sa musí posudzovať v spojení s politikami v oblasti vzdelávania, politikami zameranými na mladých ľudí a sociálnymi opatreniami, ako aj v širšom makroekonomickom kontexte;

102.  konštatuje, že výročná správa Komisie o vykonávaní záruky pre mladých ľudí za rok 2016 a nadchádzajúce osobitné správy Dvora audítorov o zamestnanosti mladých ľudí predstavujú významnú príležitosť na riešenie existujúcich nedostatkov, a to na úrovni Komisie, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Časť VIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2015 s názvom Technická pomoc: aký je jej prínos pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka?

103.  žiada Komisiu, aby objasnila rozsah a uplatňovanie technickej pomoci v členských štátoch v oblasti rozvoja vidieka; domnieva sa, že Komisia by mala konkrétne objasniť rozdiel medzi prevádzkovými výdavkami/výdavkami na „budovanie kapacít“ a oprávnenými administratívnymi nákladmi/nákladmi na „rozpočtovú podporu“, najmä pokiaľ ide o mzdy;

104.  žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala, ako členské štáty vykonávajú technickú pomoc;

105.  žiada Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa všeobecné administratívne výdavky, napr. na pravidelnú údržbu IT, neuhrádzali z rozpočtových riadkov technickej pomoci;

106.  žiada Komisiu, aby v budúcnosti požadovala od členských štátov, aby vykazovali administratívne náklady/náklady na „rozpočtovú podporu“ na rozvoj vidieka samostatne, aby tak bolo transparentnejšie, že časť financovania technickej pomoci sa vynakladá na takúto podporu;

107.  žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vytvorila vhodný rámec výkonnosti pre financovanie technickej pomoci; konkrétne sa domnieva, že potreby technickej pomoci Komisie a členských štátov by mali byť primerane posúdené a mal by byť zavedený mechanizmus na stanovenie cieľov a meranie pokroku pri ich dosahovaní;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2015 s názvom Sú finančné nástroje úspešným a sľubným nástrojom v oblasti rozvoja vidieka?

108.  žiada Komisiu, aby identifikovala výzvy, osobitné charakteristiky a prekážky v oblasti rozvoja vidieka s cieľom podnietiť členské štáty k lepšiemu stanoveniu a posudzovaniu rozpočtových nárokov v prípade finančných nástrojov a predchádzať nadmernej kapitalizácii, keď sa prostriedky zaviažu bez toho, aby prispievali k vykonávaniu politík Únie; žiada tiež, aby sa uľahčil prístup pre konečných príjemcov s cieľom umožniť aktívnejšie vykonávanie finančných nástrojov na regionálnej úrovni, najmä v porovnaní s grantmi;

109.  požaduje, aby členské štáty poskytovali spoľahlivé vyčísliteľné informácie umožňujúce určenie vhodného typu fondov a v súlade s tým aj pridelenie finančných prostriedkov; požaduje tiež, aby Komisia a členské štáty zaviedli systémy monitorovania, ktoré umožňujú vyhodnotiť účinnosť finančných nástrojov;

110.  žiada, aby Komisia poskytovala usmernenia a aktívne podporovala vyššiu kvalitu povinných ex ante posúdení v súvislosti s finančnými nástrojmi, ako sa zaviedli v programovom období 2014 – 2020, s cieľom identifikovať špecifické nedostatky a predchádzať nadmernej kapitalizácii; okrem toho žiada, aby členské štáty prostredníctvom vhodnej technickej analýzy stanovili mieru vystavenia riziku;

111.  žiada, aby Komisia stanovila vhodné štandardy a ciele pre pákový a revolvingový efekt s cieľom zvýšiť účinnosť finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020; žiada tiež, aby Komisia a členské štáty vykonali pred budúcim využitím a rozvojom finančných nástrojov v oblasti rozvoja vidieka dôkladné posúdenie na základe príspevku finančných nástrojov k vykonávaniu politík Únie a ich účinnosti pre príjemcov;

112.  žiada, aby Komisia a členské štáty stanovili jasné pravidlá pre prechod z jedného programového obdobia do druhého s cieľom podporiť dlhodobé účinky a udržateľnosť finančných nástrojov;

113.  žiada, aby Komisia podnecovala členské štáty k tomu, aby zriadili jediný finančný nástroj, ktorý by bol schopný poskytovať pôžičky i záruky, čím by sa zvýšila jeho aktivita a kritické množstvo;

114.  žiada, aby členské štáty našli spôsoby, ako prekonať nedostatky týkajúce sa výberu v súvislosti so správou grantov na investičné opatrenia, ktoré by mohli spôsobiť účinky mŕtvej váhy alebo presunu, žiada, aby z tohto dôvodu členské štáty uplatňovali primerané a jasne vymedzené ukazovatele, napríklad návratnosť investície a výkazy predpokladaného peňažného toku, aby sa tak zabezpečila životaschopnosť projektov;

115.  žiada, aby členské štáty preskúmali, ako by sa granty a finančné nástroje v operačnom programe dali skombinovať tak, aby zabezpečili najvyššiu hodnotu za vynaložené prostriedky, a to prostredníctvom optimalizácie pákového a revolvingového efektu;

116.  žiada, aby Komisia poskytla jasne vymedzené operačné vykonávacie pravidlá vrátane pravidiel vystúpenia z finančných nástrojov v náležitom čase a pred uzavretím programového obdobia 2007 – 2013;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2015 s názvom Integrita a uplatňovanie systému EU ETS

117.  vyjadruje sklamanie z toho, že počas fázy II uplatňovania systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) (2008 – 2012) nebolo možné získať kompletnú analýzu účinnosti rôznych systémov rozdelenia, ktoré zaviedli členské štáty, čo by malo mimoriadny význam pre tvorbu politických odporúčaní na základe výsledkov auditu Dvora audítorov;

118.  poznamenáva, že posúdenie Dvora audítorov bolo zamerané na realizáciu fázy II uplatňovania systému EU ETS (2008 – 2012), pričom vo fáze III uplatňovania systému EU ETS (2013 – 2020) sa rozhodlo o významných reformách vrátane harmonizačných opatrení Únie, ktoré boli aj vykonané;

119.  víta skutočnosť, že boli zavedené významné zlepšenia rámca na ochranu integrity systému ETS vrátane začlenenia väčšiny spotového trhu s kvótami do smernice o trhoch s finančnými nástrojmi(14) a smernice(15) a nariadenia o zneužívaní trhu(16); vyzýva Komisiu, aby zvážila doplnkové opatrenia v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov vrátane opatrení, ktoré by sa vzťahovali na obchodníkov podliehajúcich pravidlám EU ETS;

120.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť a účinný dohľad na úrovni Únie nad trhom s emisiami a postupmi spolupráce zahŕňajúcimi vnútroštátne regulačné orgány a Komisiu;

121.  domnieva sa, že Komisia ako strážkyňa zmlúv by mala implementáciu v členských štátoch podrobne monitorovať a dôkladnejšie pomáhať počas celého procesu; je presvedčený, že treba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi rozsiahlym monitorovaním, podávaním správ a overovaním a administratívnou záťažou; domnieva sa, že Komisia musí zabezpečiť predvídateľnosť právnych rozhodnutí a právnu istotu, čím sa zohľadní usmernenie Európskej rady;

122.  poznamenáva, že Dvor audítorov posúdil integritu a uplatňovanie systému EU ETS, ale že je nevyhnutná aj analýza účinnosti systému ETS a jeho dosiahnutých úspechov vrátane zhodnotenia interakcie medzi európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi, napríklad v súvislosti s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov a opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré majú takisto silný vplyv na emisie CO2, a teda aj na trh s uhlíkom;

123.  žiada, aby Dvor audítorov do svojej analýzy zahrnul postihnuté priemyselné odvetvia, konkrétne v súvislosti s právnou istotou, predvídateľnosťou a mierou zabezpečenia spoľahlivého právneho rámca a v súvislosti s tým, akým spôsobom nedávne úpravy rámca systému ETS prípadne ovplyvnili účinnosť systému;

124.  je znepokojený skutočnosťou, že v čase auditu sa riziko podvodu s DPH v rámci systému ETS stále neriešilo v plnom rozsahu, keďže tretina členských štátov ešte nezaviedla právne predpisy o mechanizme prenesenia daňovej povinnosti; vyzýva všetky členské štáty, aby to bezodkladne urobili;

125.  zastáva názor, že je veľmi dôležité, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť úniku uhlíka a zabezpečiť spravodlivú medzinárodnú súťaž, pokiaľ ide o existujúce opatrenia na voľné prideľovanie emisných kvót; žiada, aby Komisia vykonala hodnotenie priemyselných odvetví a spoločností, ktoré sú zraniteľné z dôvodu úniku uhlíka, s cieľom jasne určiť oblasti, kde európske hospodárstvo utrpelo obchodné straty na úkor krajín bez prísnych právnych predpisov v oblasti v oblasti klímy;

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2015 s názvom Policajná misia EÚ v Afganistane: zmiešané výsledky

126.  požaduje, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uplatňovali skúsenosti nielen z misie EUPOL v Afganistane, ale aj z iných misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s cieľom uľahčiť odovzdávanie znalostí a súčinnosť medzi rôznymi misiami; žiada v prípade potreby jasnejšie horizontálne usmernenia ESVČ pre misie SBOP; poukazuje na to, že koordinácia medzi všetkými zapojenými aktérmi Únie vrátane členských štátov, ako aj s ďalšími medzinárodnými subjektmi je kľúčom k úspechu súčasných a budúcich misií;

127.  požaduje, aby ESVČ zvýšila vyvodzovanie zodpovednosti za svoje hlavné finančné nástroje v Afganistane, trustový fond pre právo a poriadok v Afganistane (LOTFA), ktorý riadi UNDP a je často kritizovaný za zlé hospodárenie a nedostatočnú transparentnosť; ďalej pripomína potrebu, aby sa využili všetky vhodné nástroje financovania budúcich misií SBOP vrátane trustových fondov EÚ, a to účinným spôsobom, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie politických cieľov misie a riadne finančné hospodárenie;

128.  požaduje, aby Komisia a ESVČ vytvárali súčinnosť a krízové odkazy medzi projektovými činnosťami, ako aj silné a účinné prepojenie medzi cieľmi misie a míľnikmi stanovenými v pláne vykonávania misie (MIP);

129.  domnieva sa, že témy ako rodová rovnosť, posilnenie postavenia žien a vzdelávanie musia zohrávať významnú úlohu v rámci osnov odbornej prípravy misie EUPOL a iných misií SBOP; v tejto súvislosti poznamenáva, že misia EUPOL bola úspešná hlavne v činnostiach súvisiacich s odborným vzdelávaním, menej však v oblastiach odborného vedenia a poradenstva;

130.  žiada Komisia a ESVČ, aby dôkladnejšie vopred koordinovali misie SBOP s ostatnými dvojstrannými misiami Únie a s medzinárodnými snahami s podobnými cieľmi; v tejto súvislosti vyzýva na užšiu spoluprácu a koordináciu medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom podporovať súčinnosť v európskom rámci; žiada, aby sa v mandáte prebiehajúcich a budúcich misií SBOP jasne stanovila zodpovednosť za koordináciu s inými aktérmi Únie vrátane členských štátov;

131.  žiada Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť postupom obstarávania s cieľom zabezpečiť, aby reagovali na operačné potreby SBOP; poukazuje na to, že realizácia projektov bola poznačená zdĺhavými postupmi obstarávania, ktoré viedli k nedostatočnej výkonnosti, a že použitie zjednodušených a flexibilných postupov viedlo k nárastu postupov potrebných na finalizáciu zmluvy;

132.  žiada Komisiu a ESVČ, aby ďalej zvyšovali účinnosť svojich misií SBOP a zlepšovali dlhodobú udržateľnosť dosiahnutých výsledkov; berie však na vedomie, že podpora zo strany Únie a medzinárodného spoločenstva je rozhodujúcim faktorom z hľadiska dosiahnutia uvedených dlhodobých cieľov;

133.  žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali úspechy Únie dosiahnuté po postupnom ukončení misie EUPOL do konca roka 2016, ako aj možnosť ďalších záväzkov na obdobie po roku 2016;

134.  žiada Komisiu a ESVČ, aby v dostatočnom predstihu vypracovali podrobné usmernenia týkajúce sa obmedzovania počtu personálu a ukončenia misií, ako aj likvidácie majetku misie;

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2015 s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane?

135.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane? a v zásade súhlasí s jeho odporúčaniami;

136.  poznamenáva, že napriek tomu, že sa mikroúver ešte stále považuje za nevyspelý, v Únii sa využíva čoraz viac a vďaka nemu vzniklo vyše 250 000 pracovných miest (údaje z roku 2013);

137.  zastáva názor, že granty z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a finančné nástroje Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress (EPMF) sú diametrálne odlišné a zvyčajne sú určené na rôzne účely; domnieva sa, že v rôznych trhových podmienkach môžu byť vhodné rôzne mechanizmy podpory;

138.  poznamenáva, že Dvor audítorov v tomto audite porovnáva dva rozdielne finančné mechanizmy, ktoré majú rôzne prístupy a ciele; zdôrazňuje, že ESF a EPMF sa líšia rôznymi aspektmi, konkrétne štruktúrou, pravidlami a cieľovými skupinami, keď EPMF je výlučne venovaný mikrofinancovaniu, pričom ESF pokrýva oveľa širšiu skupinu aspektov;

139.  zdôrazňuje skutočnosť, že tieto dva finančné nástroje sú doplnkové a príjemcom mikroúverov prinášajú veľké výhody, ako sú granty, úvery a záruky poskytované prostredníctvom troch finančných nástrojov; zastáva názor, že granty, ktoré sa poskytujú iba prostredníctvom ESF, sú pre mikroúvery rovnako nevyhnutné ako ostatné dva nástroje a pri hodnotení ich výkonnosti by sa mala zohľadniť ich doplňujúca úloha;

140.  zdôrazňuje význam cieľov mikrofinancovania pri zvyšovaní sociálneho začlenenia, v boji proti nezamestnanosti a pri uľahčovaní prístupu nezamestnaných, iných znevýhodnených osôb a mikropodnikov k financovaniu; v tejto súvislosti sa domnieva, že granty a finančné nástroje sa musia v prvom rade používať na poskytovanie pomoci ľuďom a mikropodnikateľom zameranej na prekonávanie ťažkostí pri dosahovaní týchto cieľov;

141.  zastáva názor, že granty sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov rastu, inklúzie a zamestnanosti, ktoré sú stanovené v oznámeniach Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (COM(2006)0249), v oznámení Komisie s názvom Spoločný záväzok pre zamestnanosť (COM(2009)0257) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013(17) o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

142.  zdôrazňuje potrebu posilniť systém mikrofinancovania, ktorý predstavuje nástroj hospodárskeho a sociálneho rozvoja reagujúci na potreby tých, ktorí sú v skutočnej núdzi;

143.  zastáva názor, že v rámci EaSI na programové obdobie 2014 – 2020 treba prekonať pomerne slabé zameranie finančných nástrojov na zlepšovanie podmienok zraniteľných skupín;

144.  zastáva názor, že doplnkovosť medzi EPMF a ESF nebola dostatočná na splnenie požiadavky, aby všetci poskytovatelia mikroúverov spolupracovali so subjektmi konkrétne podporovanými z ESF a poskytujúcimi odborné školenia a poradenské služby;

145.  víta skutočnosť, že v novom regulačnom rámci (2014 – 2020) už Komisia vyriešila väčšinu zistených nedostatkov a odporúčaní Dvora audítorov;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2015 s názvom Podpora EÚ boju proti mučeniu a za zrušenie trestu smrti

146.  víta osobitnú správu venovanú podpore Únie na boj proti mučeniu a za zrušenie trestu smrti a ďalšom texte uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

147.  pripomína, že ľudské práva sú základným kameňom vonkajšej činnosti Únie a jej bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov; domnieva sa, že ako hlavnej priorite Únie by sa im mala venovať stála pozornosť;

148.  zdôrazňuje, že Únia je pevne odhodlaná zamedzovať všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania a odstraňovať ich a zasadzovať sa o zrušenie trestu smrti; konštatuje, že hlavným nástrojom používaným na tento účel je Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), z ktorého sa organizáciám občianskej spoločnosti poskytujú granty na realizáciu projektov;

149.  konštatuje, že v programovom období 2007 – 2013 sa v rámci EIDHR vyčlenilo 100,9 milióna EUR na projekty týkajúce sa boja proti mučeniu a za zrušenie trestu smrti; poukazuje však na to, že táto suma je pomerne malá, keď berieme do úvahy ambiciózne ciele nástroja a globálnu oblasť, na ktorú sa tento nástroj vzťahuje;

150.  zdôrazňuje, že skromne rozdelené financovanie, ktoré sa uplatňuje asi v 120 krajinách na celom svete, oslabuje vplyv EIDHR; naliehavo vyzýva Komisiu, aby lepšie stanovila priority a zamerala sa na zlepšenie výsledkov; zdôrazňuje, že zdroje by sa mali zamerať na krajiny, ktoré majú značné potreby, a na otázky, v prípade ktorých existujú skutočné možnosti na zlepšenie stavu; víta skutočnosť, že vo svojej výzve na predloženie návrhov na rok 2015 sa už Komisia začala usilovať o cielenejšie zameranie;

151.  berie na vedomie poznámky Dvora audítorov, že financované projekty často nie sú dobre koordinované s inými opatreniami Únie, ako je tradičná rozvojová podpora a dialóg s partnerskými krajinami, nie sú súčasťou koherentného a strategického prístupu a vzájomne sa dobre nedopĺňajú; nabáda Komisiu, aby vypracovala globálnu stratégiu s cieľom doplniť aktivity majúce rovnaké ciele a zabrániť dvojitému financovaniu;

152.  nabáda ESVČ a Komisiu, aby zamerali pozornosť a politický impulz na oblasti, kde je to najviac potrebné, a zároveň posilnili kapacity delegácií Únie na danom mieste s cieľom zlepšiť účinnosť, dosiahnuť lepšie výsledky a ovplyvniť kultúru, pokiaľ ide o politiku ľudských práv a demokracie;

153.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zvýšili a uplatnili účinnosť dialógov o ľudských právach, stratégií pre krajiny a osobitných usmernení tak, že zabezpečia, aby sa kľúčové ľudské práva ako zrušenie trestu smrti a boj proti mučeniu systematicky zohľadňovali na všetkých úrovniach tvorby politiky s tretími krajinami;

154.  je presvedčený, že treba venovať väčšiu pozornosť spoločnému programovaniu a monitorovaniu medzi ESVČ a Komisiou v otázkach ľudských práv, aby sa dostali do väčšieho súladu s miestnymi politickými a ľudskoprávnymi stratégiami;

155.  požaduje uplatňovanie kvalitatívnejšieho a strategickejšieho prístupu v celom výberovom konaní v prípade žiadostí doručených na základe výziev na predkladanie návrhov; nabáda Komisiu, aby uplatňovala tento nástroj v súlade s dlhodobou víziou založenou na konkrétnych a merateľných cieľoch;

156.  naliehavo vyzýva ESVČ a delegácie Únie, aby venovali pravidelnú pozornosť vývoju alebo neúspechom vo všetkých krajinách a využívali všetky ovplyvňovacie prostriedky; podporuje úlohu delegácií Únie pri analýze a formovaní politiky a pri plnení funkcie koordinovania a predkladania správ;

157.  zdôrazňuje, že tento nástroj je dobrým prieskumom, ktorým možno analyzovať situáciu a vývoj v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete; pripomína, že trvalá prítomnosť a záujem Únie môžu viesť k zmenám v otázkach mučenia a trestu smrti; zdôrazňuje však, že Komisia musí rozvíjať strategický prístup k tejto otázke;

158.  konštatuje, že Komisia získava podrobné informácie o situácii v oblasti ľudských práv v iných krajinách rozličnými kanálmi a že tieto informácie využíva na určovanie priorít; so znepokojením konštatuje, že Komisia má síce k dispozícii osobitné stratégie pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv, ktoré obsahujú dôkladnú analýzu situácie v príslušných krajinách a stanovujú kľúčové priority v tejto oblasti, ale pri prideľovaní finančných prostriedkov a koordinovaní iných činností Únie sa tieto stratégie riadne nezohľadňovali; poukazuje na to, že pridaná hodnota stratégií pre jednotlivé krajiny je obmedzená z dôvodu ich prísne dôvernej povahy; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila tieto stratégie hodnotiteľom projektov s cieľom zabezpečiť maximálnu pridanú hodnotu;

159.  víta prístup k financovaniu projektov založený na dopyte a považuje to za dobrý spôsob, ako zapojiť skúsené a motivované organizácie navrhujúce vysokokvalitné projekty; s uspokojením konštatuje, že tento prístup zdola nahor podnecuje organizácie občianskej spoločnosti, aby navrhovali projekty v súlade so svojimi administratívnymi, prevádzkovými a zemepisnými kapacitami a s vlastnou stratégiou;

160.  vyjadruje poľutovanie, že menšie miestne organizácie občianskej spoločnosti by mohli byť znevýhodnené pri žiadostiach o granty, a to z dôvodu zdĺhavých a zložitých postupov podávania žiadostí, jazykových požiadaviek a/alebo požiadaviek na skúsenosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila a zjednodušila proces podávania žiadostí v záujme nabádania na predkladanie kvalitných projektov;

161.  víta skutočnosť, že Komisia organizuje semináre a školenia pre miestne organizácie občianskej spoločnosti, podporuje partnerstvá a umožňuje prerozdeľovanie grantov a v uplynulých štyroch rokoch zorganizovala seminár občianskej spoločnosti pred začatím globálnych výziev na predkladanie návrhov, čím poskytla príležitosť na oboznámenie sa s EIDHR;

162.  je znepokojený tým, že chýbajú organizácie, ktoré sú sebestačné, čím je ohrozená kontinuita ich činností a hrozí strata odborných skúseností; víta skutočnosť, že Komisia sa snaží zmierniť finančnú závislosť takýchto organizácií tým, že im v rámci EIDHR umožňuje najímať referentov špecializovaných na získavanie finančných prostriedkov;

163.  poukazuje na to, že podľa hodnotenia Dvora audítorov sa výsledky projektov dali vo všeobecnosti ťažko merať, pretože očakávaný vplyv je často nehmatateľný, nie sú stanovené nijaké ciele pre ukazovatele výkonnosti a podávanie správ organizáciami občianskej spoločnosti Komisii sa zameriava najmä na činnosti;

164.  berie do úvahy to, že boj proti mučeniu a za zrušenie trestu smrti sú dlhodobé procesy, ich vplyv a výsledky sa ťažko kvantifikujú, prostredníctvom EIDHR sa riešia citlivé otázky v zložitých politických situáciách a jeho uplatňovanie si vyžaduje dôkladné a časovo náročné riadenie;

165.  v tejto súvislosti pripomína, že systémy na meranie vplyvov sú tiež pomerne slabé kvôli nejasným logickým rámcom na projekty, ktoré nemajú presne vymedzené kritériá a ciele; vyzýva Komisiu, aby objasnila požiadavky v logických rámcoch s cieľom zlepšiť výsledky a pridanú hodnotu projektov;

166.  vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobné hodnotenie vplyvu financovania z EIDHR a na základe tejto analýzy vyvodila závery; nabáda Komisiu, aby počas výberového konania zohľadňovala vplyv a výsledky rozličných foriem projektov; víta skutočnosť, že Komisia sa už usiluje zlepšiť hodnotenie vplyvu projektov v oblasti ľudských práv, a vyzýva ju, aby sa podelila o výsledky s orgánom udeľujúcim absolutórium;

167.  konštatuje, že hodnotenia projektov vychádzajú z bodovacieho systému a normalizovaných hodnotiacich tabuliek s kritériami týkajúcimi sa projektovej štúdie, relevantnosti, kapacity, uskutočniteľnosti, účinnosti, udržateľnosti a efektívnosti nákladov a že granty sa prideľujú projektom s najvyšším počtom bodov; berie na vedomie názor Dvora audítorov, že normalizované hodnotiace tabuľky majú viacero nedostatkov, pokiaľ ide o dostupné usmernenia na hodnotenie podľa týchto kritérií; vyzýva Komisiu, aby tieto usmernenia objasnila a aby znovu posúdila zlepšenie normalizovaných hodnotiacich tabuliek;

168.  žiada Komisiu, aby odstránila nedostatky vo svojom posudzovaní, na ktoré upozornil Dvor audítorov; víta však, že existuje určitá flexibilita pri posudzovaní projektov v oblasti ľudských práv, ktoré nemožno považovať za čisto formálny postup; zdôrazňuje, že je potrebné riadiť sa zdravým rozumom, ako už predtým skonštatoval orgán udeľujúci absolutórium;

169.  berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že ciele väčšiny výziev na predkladanie návrhov boli opísané veľmi všeobecne; berie na vedomie poznámku Komisie, že holistický prístup k výzvam na predkladanie návrhov je uprednostňovanou stratégiou; vyzýva však Komisiu, aby zaistila efektívne využívanie finančných prostriedkov z EIDHR zabezpečením uskutočniteľnosti, životaschopnosti a pridanej hodnoty projektov, čo by sa mohlo dosiahnuť stanovením minimálnych požiadaviek na výsledky projektu vo výzvach na predkladanie návrhov;

170.  víta skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré majú záujem o získanie grantu, musia najprv predložiť koncepčný dokument opisujúci hlavné črty projektu, ktorý navrhujú; domnieva sa, že koncepčný dokument je časovo a nákladovo efektívne riešenie pri predbežnom výbere projektov;

171.  berie na vedomie poznámku Dvora audítorov, že výber projektov sa dobre zdokumentoval, ale chýbala mu dôslednosť, a že zistené nedostatky projektov neboli odstránené; s uspokojením konštatuje, že celkové závery hodnotiacich komisií boli dostatočne podrobné; víta skutočnosť, že projektové činnosti sa vo všeobecnosti vykonávali podľa plánu a boli nákladovo efektívne; vyzýva Komisiu, aby zlepšila konzistentnosť hodnotenia projektov;

172.  berie na vedomie poznámku Dvora audítorov, že prijímajúce organizácie majú odlišné výklady toho, na čo sa vzťahuje paušálna suma na pokrytie nepriamych nákladov, čo môže mať za následok podceňovanie práce tejto organizácie alebo pokrývanie neoprávnených výdavkov; vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá týkajúce sa paušálnej sumy;

173.  víta nový akčný plán Únie pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 ako obnovený politický záväzok, ktorým sa rozvíja väčšia súdržnosť a jednotnosť v celom spektre vonkajších politík Únie a finančných nástrojov;

174.  víta skutočnosť, že Komisia už začala uplatňovať prístup založený na právach, v čom bude pokračovať prostredníctvom jeho začleňovania do postupov a vzorov a pri vypracúvaní plánov a organizovaní príslušných školení;

Časť XIV – Osobitná správa č. 10/2015 s názvom Úsilie riešiť problémy s verejným obstarávaním vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti by sa malo zintenzívniť

175.  víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Dvora audítorov s názvom Úsilie riešiť problémy s verejným obstarávaním vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti by sa malo zintenzívniť;

176.  konštatuje, že s celkovými rozpočtovými prostriedkami vo výške 349 miliárd EUR pridelenými v rokoch 2007 – 2013 je politika súdržnosti kľúčovou politikou na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi v Európe; zdôrazňuje preto význam riadnych procesov verejného obstarávania, keďže práve proces verejného obstarávania Dvor audítorov identifikoval ako hlavný zdroj chýb v oblasti výdavkov Únie na súdržnosť;

177.  zdôrazňuje, že 40 % projektov realizovaných v rokoch 2007 – 2013 obsahovalo chyby v postupoch verejného obstarávania a že neodôvodnené priame udelenie zákazky, nesprávne uplatnenie kritérií výberu a zaujatosť pri výbere ponúk boli hlavnými chybami;

178.  konštatuje, že hlavnými zdrojmi chýb boli nedostatočné administratívne kapacity, nesprávna transpozícia smerníc Únie členskými štátmi, nejednotný výklad právnych predpisov a nedostatočné plánovanie;

179.  upozorňuje na skutočnosť, že zložitosť právneho a administratívneho rámca na verejné obstarávanie je považovaná za jednu z príčin chýb; konštatuje, že 90 % zo 69 orgánov auditu tvrdilo, že súčasná úroveň zložitosti je vyššia, než je nutné; poznamenáva, že takmer 50 % z nich poukázalo na to, že verejné obstarávanie by sa dalo zlepšiť hlavne zjednodušením postupov;

180.  vyzýva preto členské štáty, aby sa vyhýbali pravidlám, ktoré idú nad rámec smerníc Únie; domnieva sa, že by to tiež podnietilo a uľahčilo účasť MSP na postupoch verejného obstarávania;

181.  konštatuje, že hlavným zistením Dvora audítorov bolo, že snaha Komisie a členských štátov vykonávať pravidelnú a systematickú analýzu verejného obstarávania nie je dostatočná a že nedostatok ucelených a podrobných údajov znemožnil analyzovať a riešiť tieto chyby a predchádzať im;

182.  stotožňuje sa s názorom Dvora audítorov, že Komisia by mala vytvoriť databázu na analyzovanie frekvencie, závažnosti a príčin chýb pri verejnom obstarávaní; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť, aby od členských štátov dostávala dôsledné a spoľahlivé informácie o nezrovnalostiach;

183.  víta proaktívny prístup Komisie v programovom období 2014 – 2020, ktorá prostredníctvom usmerňovania, monitorovania a technickej pomoci zamýšľa podporovať vnútroštátne akčné plány, ktoré sa majú vykonať do konca roka 2016; berie na vedomie, že týmto proaktívnym prístupom má Komisia v úmysle znížiť riziko možného pozastavenia platieb na operačné programy po roku 2016;

184.  očakáva, že Komisia pozastaví platby a uloží finančné opravy tým členským štátom, ktoré nesplnili tieto ciele, len ako krajné opatrenie vtedy, ak sa už vyčerpali všetky ostatné prostriedky prevencie, nápravy a pomoci;

185.  víta skutočnosť, že zatiaľ čo sa Komisia dlhodobo zaoberala problémami chýb pri verejnom obstarávaní, ktoré boli zrejmé v oblasti politiky súdržnosti, teraz to robí koordinovanejšie v rámci akčného plánu pre verejné obstarávanie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby presadzovala vykonávanie tohto plánu a každoročne podávala správu o dosiahnutom pokroku;

186.  očakáva, že Komisia zriadi skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude plniť vedúcu úlohu pri riešení problémov verejného obstarávania a bude presadzovať jeho zjednodušenie;

187.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby využívali možnosti, ktoré ponúka elektronické verejné obstarávanie majúce veľký potenciál z hľadiska zlepšenia transparentnosti, uľahčenia prístupu k verejným súťažiam aj pre MSP, ako aj zabránenia nezrovnalostiam a podvodom;

188.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí v oblasti výmeny skúseností a najlepších postupov;

189.  víta nástroj založený na informačných technológiách, ktorý je určený na varovanie pred podvodom, s názvom ARACHNE a vyzýva všetky členské štáty na vloženie komplexných a kvalitných údajov, aby tento program mohol náležite fungovať;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2015 s názvom Riadi Komisia dobre dohody o partnerstve v sektore rybolovu?

190.  víta stabilnejší právny rámec, ktorý ponúkajú dohody o partnerstve v odvetví rybárstva (FPA) v porovnaní so súkromnými dohodami; poznamenáva, že európski vlastníci lodí sa vyjadrili, že uprednostňujú FPA, a požiadali Komisiu, aby rozšírila sieť týchto dohôd;

191.  žiada Komisiu, aby lepšie dodržiavala doložku o výhradnom práve; konštatuje však, že hoci niektoré faktory nezávisia od Komisie, mala by začať postup rokovaní o novom protokole v dostatočnom predstihu pred vypršaním platnosti toho súčasného; nalieha na Komisiu, aby podľa možností skrátila obdobie rokovaní;

192.  nalieha na Komisiu, aby zlepšila konzistentnosť medzi FPA a ostatnými iniciatívami Únie a zdrojmi financovania v odvetví rybárstva v rámci rovnakého regiónu, vymedzila regionálne stratégie rozvoja riadenia rybárstva a zabezpečila, aby protokoly prerokúvané v rámci rovnakého regiónu boli konzistentné s príslušnou regionálnou stratégiou a ďalšími finančnými príspevkami od Únie;

193.  žiada Komisiu, aby sa viac zamerala na obmedzujúce technické podmienky, ako je úzke vymedzenie rybolovných oblastí; zdôrazňuje skutočnosť, že by to mohlo ovplyvniť ziskovosť externej flotily Únie;

194.  žiada Komisiu, aby zvážila mieru využívania predchádzajúcich protokolov a snažila sa o lepšie prepojenie platieb za prístupové práva a skutočných úlovkov a zároveň zabezpečila, aby rybolovné aktivity neboli nepriaznivo ovplyvnené;

195.  so znepokojením konštatuje, že náklady na FPA, ktoré dohodla Komisia, boli vzhľadom na mieru využívania v minulosti pomerne vysoké; žiada Komisiu, aby pri príprave rokovaní o FPA zohľadnila zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti s cieľom zaručiť hodnotu za vynaložené peniaze a súlad so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

196.  poznamenáva, že hodnotenia ex post by sa mali zamerať na získanie konzistentnej a porovnateľnej analýzy návratnosti verejných finančných prostriedkov vynaložených v rámci týchto protokolov, ako aj komplexnej a kritickej analýzy ich účinnosti pre Úniu a príslušnú partnerskú krajinu;

197.  nabáda Komisiu, aby posilnila svoju rokovaciu právomoc; zdôrazňuje význam celkového finančného príspevku Únie pre partnerské krajiny;

198.  nalieha na Komisiu, aby na účely správy ex post používala čo najaktuálnejšie údaje; žiada Komisiu, aby ju včas poskytla zainteresovaným stranám;

199.  vyzýva Komisiu, aby podporila prijatie elektronických licencií alebo zoznamu oprávnených plavidiel v partnerských krajinách na celé obdobie platnosti licencií; zdôrazňuje potrebu znížiť oneskorenia v procese žiadosti o licenciu; žiada Komisiu, aby určila a obmedzila procesné prekážky;

200.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby novú databázu úlovkov v plnej miere používali vlajkové členské štáty a aby táto databáza poskytovala spoľahlivé údaje o úlovkoch, ktoré možno konsolidovať, monitorovať a aktualizovať;

201.  berie na vedomie, že Komisia zaviedla databázu pre správu údajov o úlovkoch; poznamenáva tiež, že táto databáza by mala obsahovať údaje od členských štátov o týždenných úlovkoch rozdelené podľa rybolovnej oblasti; so znepokojením konštatuje, že v čase konania auditu Dvora audítorov táto databáza ešte nebola v prevádzke a členské štáty nesplnili svoje povinnosti v oblasti podávania správ; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi túto situáciu napravila a zahrnula jasné a konzistentné údaje o skutočných konečných úlovkoch s cieľom predísť možným negatívnym finančným dôsledkom v prípade, že konečné úlovky sú vyššie než referenčná tonáž;

202.  nalieha na Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie sektorovej podpory s cieľom zabezpečiť jej účinnosť a nákladovú efektívnosť; žiada Komisiu, aby zabezpečila účinnú koordináciu akcií vykonávaných partnerskými krajinami; vyzýva Komisiu, aby do protokolov zahrnula formálne podmienky oprávnenosti pre financované opatrenia;

203.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby vyplácanie sektorovej podpory bolo v súlade s ostatnými platbami rozpočtovej podpory a zakladalo sa na výsledkoch, ktoré partnerské krajiny dosiahli pri uskutočňovaní matice spoločne dohodnutých opatrení;

204.  so znepokojením konštatuje, že hoci by platby v rámci sektorovej podpory mali byť uhradené, až keď partnerské krajiny vedia preukázať dosiahnuté výsledky, v súčasnosti platné protokoly stále neumožňujú čiastočné platby, ak sú výsledky dosiahnuté len čiastočne; berie na vedomie pripomienku Komisie, že ak sa výsledky nedosiahli alebo sa dosiahli len čiastočne, vyplácanie sektorovej podpory na nasledujúci rok sa pozastaví dovtedy, kým sa ciele nesplnia; vyzýva však Komisiu, aby v prípade, že je to možné, do nových protokolov zahrnula možnosť čiastočných platieb v rámci sektorovej podpory;

Časť XVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2015 s názvom Prioritu EÚ týkajúcu sa podpory vidieckeho hospodárstva založeného na znalostiach ovplyvňuje nedostatočné riadenie opatrení v oblasti prenosu znalostí a poradenstva

205.  požaduje, aby členské štáty zaviedli postupy na analýzu potrieb vidieckych prevádzkovateľov týkajúcich sa znalostí a zručností, ktoré presahujú stanovovanie všeobecných tém, predovšetkým v prípade výzev na predkladanie návrhov alebo lehôt na predkladanie ponúk, a aby Komisia poskytla dodatočné usmernenie, ako by členské štáty mali takéto opakované analýzy vykonávať a ako ich formulovať skôr konkrétne než všeobecne;

206.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa podpora na zriaďovanie nových poradenských služieb udeľovala len vtedy, keď sa preukáže nedostatok príslušných služieb v dotknutej oblasti a keď existuje potreba poskytnúť finančné prostriedky na nových zamestnancov, zariadenia a/alebo vybavenie;

207.  vyzýva členské štáty, aby poskytovateľov služieb, ktorí dostanú verejné prostriedky, vyberali prostredníctvom spravodlivej a transparentnej súťaže bez ohľadu na to, či využijú výzvy na predkladanie návrhov alebo formálne postupy verejného obstarávania;

208.  odporúča, aby členské štáty zohľadnili usmernenie v oblasti verejného obstarávania pre odborníkov z praxe na zabránenie vzniku najbežnejších chýb v projektoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

209.  žiada Komisia, aby poskytla ďalšie konkrétne usmernenia o internom poskytovaní služieb, využívaní subdodávateľov a posudzovaní poskytovania služieb konzorciami a primerane monitorovala postupy, ktorými členské štáty zabezpečujú, aby bol výber činností v oblasti prenosu znalostí a poradenstva konkurencieschopný, spravodlivý a transparentný;

210.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potrebu podporovať činnosti v oblasti prenosu znalostí a poradenstva, ktoré sú na trhu dostupné okamžite a za primeranú cenu, a v prípade, že je táto potreba oprávnená, zabezpečili, že náklady na podporované činnosti neprevýšia náklady na podobné činnosti ponúkané na trhu;

211.  žiada Komisiu, aby stavala na prvých krokoch podniknutých na účely zabezpečenia doplnkovosti fondov EÚ cieľom zmierniť riziko dvojitého financovania a zdvojovania administratívy;

212.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy spätnej väzby využívajúce informácie z monitorovania a hodnotenia na zlepšenie pripravovaných výziev na predkladanie návrhov alebo postupov verejného obstarávania, a žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia, ako členské štáty môžu vykonávať postupy na získavanie spätnej väzby a monitorovať, či ich členské štáty zaviedli;

213.  žiada Komisiu, aby bezodkladne zvýšila rizikový profil opatrení v oblasti prenosu znalostí a poradenstva a primerane posilnila svoj dozor a riadenie;

214.  vyzýva členské štáty, aby sa delili o osvedčené postupy a pokračovali v hodnotení svojich projektov s cieľom vytvoriť tak dobrý základ na obdobie vykonávania 2014 – 2020;

215.  vyzýva Komisiu, aby informovala o komplexnom posúdení poradenských služieb so zameraním na výsledky a čisté účinky s cieľom vyhnúť sa výlučne kvantitatívnemu hodnoteniu investícií;

216.  žiada Komisia, aby podporila výmenu osvedčených postupov v oblasti metodologických prístupov prostredníctvom činností, ktoré súvisia s vytváraním sietí;

Časť XVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2015 s názvom Podpora EÚ krajinám produkujúcim drevo v rámci akčného plánu FLEGT

217.  víta osobitnú správu o podpore Únie krajinám produkujúcim drevo v rámci akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

218.  považuje iniciatívu FLEGT za životne dôležitú pre zlepšenie správy lesov, ich zachovanie a zabezpečenie presadzovania práva, a to najmä použitím všetkých dostupných prostriedkov, okrem iného dohôd o dobrovoľnom partnerstve alebo hĺbkovej finančnej analýzy, s cieľom riešiť celosvetový problém nezákonnej ťažby a zároveň pomôcť zabezpečiť vývoz dreva do Únie;

219.  vyjadruje však poľutovanie nad nahromadenými nedostatkami zistenými počas implementačnej fázy akčného plánu FLEGT a projektov, ktoré si teraz vyžadujú rýchle a dôkladné vyhodnotenie;

220.  je pevne presvedčený, že po tom, ako sa v rokoch 2003 – 2013 pridelilo 300 miliónov EUR na pomoc týkajúcu sa FLEGT, teraz nastal čas na dôslednú analýzu nákladov a prínosov procesu FLEGT z hľadiska zníženia nezákonnej ťažby a s ňou súvisiaceho obchodu, ale tiež na zjednodušenie existujúcich mechanizmov, aby sa stali účinnejšími, pokiaľ ide o výsledky a dosahy;

221.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým vykonávaním akčného plánu FLEGT, neskorým prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010(18) (nariadenie Únie o dreve), ako aj nad pomalosťou Komisie pri poučení sa z celkového financovania FLEGT;

222.  vyzýva Komisiu, aby stanovila priority svojho poskytovania pomoci na základe jasných a objektívnych kritérií; vyzýva preto Komisiu, aby upustila od štruktúry financovania Únie z rôznych rozpočtov a zvážila vytvorenie jedného a jasne vymedzeného rozpočtu;

223.  žiada Komisiu, aby urýchlene posilnila rámce transparentnosti a zodpovednosti monitorovaním a pravidelným podávaním správ vrátane vhodného hodnotenia pokroku; okrem toho nalieha na Komisiu, aby monitorovala vykonávanie nariadenia Únie o dreve v členských štátoch a podávala o ňom správy a aby prijala potrebné právne opatrenie na zabezpečenie jeho uplatňovania;

224.  vyzýva Komisiu, aby zefektívnila a lepšie koordinovala svoje úsilie o boj proti nezákonnej ťažbe v rámci rôznych politík Únie a zainteresovaných útvarov;

225.  pripomína, že za trvalý hlavný cieľ by sa mala považovať vysledovateľnosť výrobkov z dreva prostredníctvom fungujúceho a zákonného systému udeľovania licencií medzi Úniou a krajinami vyvážajúcimi drevo, najmä vzhľadom na faktory zistené Dvorom audítorov, ako sú rozšírená korupcia, slabé presadzovanie práva alebo nedostatočné posudzovanie rizík a obmedzení v projektoch;

226.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich dvojstranných a viacstranných dohodách o obchode dohodla normy pre dovoz dreva s cieľom neohroziť úspechy dosiahnuté s krajinami produkujúcimi drevo prostredníctvom akčného plánu FLEGT;

227.  domnieva sa, že nedostatky v správe systému FLEGT by sa mali riešiť buď na základe vonkajšieho hodnotenia fungovania FLEGT, alebo by ich Komisia mala riešiť ad hoc;

Časť XVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2015 s názvom Investičný nástroj AKT: poskytuje pridanú hodnotu?

228.  víta osobitnú správu venovanú pridanej hodnote investičného nástroja afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) ako konkrétny a pozitívny príklad krokov Dvora audítorov v nadväznosti na postup udelenia absolutória za roky 2012 a 2013, v rámci ktorého Európsky parlament ho požiadal o vypracovanie osobitnej správy o výkonnosti a zosúladení s rozvojovými politikami Únie a cieľmi aktivít Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti poskytovania úverov tretím krajinám, a to pred hodnotením vonkajšieho mandátu EIB a investičného nástroja v polovici trvania;

229.  považuje zaradenie takéhoto auditu investičného nástroja AKT do plánu práce Dvora audítorov za osvedčený postup, pokiaľ ide o spolupráce medzi Európskym parlamentom a Dvorom audítorov a spoločnú kontrolu, ktorú vykonávajú;

230.  domnieva sa, že táto audítorská správa je odrazovým mostíkom, pretože je prvým auditom vykonaným Dvorom audítorov v tejto konkrétnej oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že investičný nástroj AKT nepatrí do rozsahu auditu Dvora audítorov na účely výročného vyhlásenia o vierohodnosti;

231.  berie na vedomie pozitívne závery týkajúce sa súladu investičného nástroja AKT s cieľmi rozvojovej politiky Únie a jeho katalytického účinku; víta dobrú spoluprácu medzi EIB a Komisiou, najmä v rámci prieskumu a výberu projektov;

232.  vyjadruje však poľutovanie, že Dvor audítorov nedokázal presnejšie určiť pridanú hodnotu investičného nástroja AKT; vyzýva preto Dvor audítorov, aby v budúcich osobitných správach uvádzal konkrétnejšie príklady a poukázal na niektoré projekty s cieľom lepšie objasniť svoje závery a odporúčania; vyzýva Dvor audítorov, aby túto prvú skúsenosť využil na ďalšie zdokonalenie prostriedkov na posúdenie pákového, katalytického efektu a pridanej hodnoty takýchto nástrojov; vyzýva tiež Dvor audítorov, aby uvažoval o pridanej hodnote nielen optikou troch klasických kritérií (hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť), ale aj v širšom zmysle zahrnutím ďalších troch kritérií (ekologickosť, rovnosť a etika);

233.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila odporúčania Dvora audítorov vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch a rokovaniach, napríklad pri revízii mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov alebo v dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou;

234.  odporúča, aby sa v záujme zachovania politickej konzistentnosti zo strany Únie investičný nástroj a politika EIB rýchlo prispôsobili výsledku konferencie COP 21 a možným miléniovým rozvojovým cieľom na obdobie po roku 2015; je presvedčený, že väčšia priorita by sa mala venovať boju proti zmene klímy a všetkým jej priamym a nepriamym dôsledkom, najmä v najchudobnejších krajinách sveta;

235.  domnieva sa, že je zásadné, aby EIB neustále investovala čas do hĺbkovej analýzy v kombinácii s nástrojmi hodnotenia výsledkov s cieľom získať lepšie poznatky o profile finančných sprostredkovateľov a príjemcov a tiež lepšie vyhodnotiť vplyv projektov na konečných príjemcov; vyzýva EIB, aby vážne uvažovala o odporúčaniach Dvora audítorov a zlepšila súčasné postupy s cieľom posilniť pridanú hodnotu investičného nástroja AKT;

236.  domnieva sa, že by nemali existovať žiadne peniaze daňových poplatníkov Únie, ktoré nepodliehajú absolutóriu Európskeho parlamentu; preto opätovne zdôrazňuje a je rozhodne presvedčený, že investičný nástroj AKT spravovaný EIB v mene Únie by mal podliehať postupu udelenia absolutória Európskym parlamentom, keďže tento investičný nástroj sa financuje z peňazí daňových poplatníkov Únie;

237.  poznamenáva, že v roku 2015 sa má obnoviť trojstranná dohoda uvedená v článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov, ktorú vykonáva Dvor audítorov; opakuje postoj Európskeho parlamentu, že v tejto súvislosti by sa mali aktualizovať právomoci Dvora audítorov tak, aby zahŕňali všetky nové finančné nástroje EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky Únie alebo Európskeho rozvojového fondu;

Časť XIX – Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 s názvom Podpora z energetického nástroja AKT – EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo východnej Afrike

238.  víta osobitnú správu o podpore z energetického nástroja AKT – EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo východnej Afrike a predkladá ďalej uvedené poznámky a odporúčania;

239.  víta skutočnosť, že po druhej výzve na predkladanie ponúk v rámci energetického nástroja sa predbežná analýza uskutočniteľnosti stala povinnou; zdôrazňuje, že táto analýza uskutočniteľnosti by mala vychádzať z presných a realistických scenárov, zdôrazňuje tiež, že tieto scenáre by už mali obsahovať predpokladané spôsoby, ako by sa miestne komunity dali začleniť do realizácie projektu s cieľom zlepšiť miestnu zodpovednosť a propagáciu projektu;

240.  zastáva názor, že by sa malo zlepšiť vytváranie prepojenia medzi uskutočniteľnosťou projektu a jeho sociálnou, hospodárskou a environmentálnou udržateľnosťou s cieľom zabezpečiť nielen efektívnosť, súdržnosť a zviditeľnenie investičných projektov podporovaných z energetického nástroja, ale aj ich účinnosť a širšie výsledky v dotknutých regiónoch;

241.  domnieva sa, že je potrebné pravidelné monitorovanie projektov a súvisiacich rizík, ktoré by sprevádzali rýchle zmierňujúce opatrenia, a to v záujme prípadného prispôsobenia stratégie obstarávania, výberu a postupu realizácie; domnieva sa, že zistenia uvedené v monitorovacích správach by sa mali využívať pri konaní nasledujúcich výziev na predkladanie návrhov;

242.  vyzýva, aby sa v rámci energetického nástroja zabezpečila účasť miestnych zainteresovaných strán, ako sú MVO a miestne komunity, po celý čas trvania projektov, od začatia projektu až do etapy po jeho ukončení, a to s prihliadnutím na požiadavky vyplývajúce z takýchto špecifických projektov; požaduje nepretržitú podporu budovania kapacít na miestnej úrovni s náležitou ponukou odbornej prípravy počas celého priebehu projektu, pričom hlavným cieľom je ďalšie zlepšovanie miestnej zodpovednosti a presadzovania koordinácie, aby projekt bol životaschopný a udržateľný po skončení obdobia financovania;

243.  vyzýva Generálne riaditeľstvo Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO), aby zaručilo, že realizační partneri zareagujú na všetky žiadosti o doplňujúce informácie týkajúce sa realizácie projektu (projektov); vyzýva GR DEVCO, aby sa osobitne zameriavalo na potenciálne činnosti realizačných partnerov spojené s korupciou a/alebo podvodmi, pričom sa zároveň predchádza ďalšej zbytočnej administratívnej záťaži; v prípade korupcie a/lebo podvodov vyzýva GR DEVCO, aby náležite ukončilo zmluvy a hľadalo nových partnerov v regióne;

244.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť politík a úzku spoluprácu s ostatnými aktérmi v tejto oblasti, najmä s orgánmi OSN a SE4ALL (iniciatíva Udržateľná energia pre všetkých), ako aj aktérmi pôsobiacimi mimo energetiky, a to s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme obyvateľov daného regiónu a ochrany životného prostredia; domnieva sa, že vždy, keď je to možné, by mali všetky projekty v maximálnej miere využívať súčinnosť s inými projektmi v praxi vrátane projektov vo fáze plánovania;

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2015 s názvom Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie

245.  vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia riadneho a nepretržitého fungovania vnútorného trhu s energiou koordinovali svoje investície do energetickej infraštruktúry a spôsoby, akými regulujú svoje trhy s energiou, s cieľom zaručiť optimálnu hodnotu za finančné prostriedky Únie;

246.  domnieva sa, že reformy trhu s energiou sa začínajú na úrovni členských štátov; domnieva sa, že vykonávaním spoločne dohodnutých energetických balíkov, najmä tretieho energetického balíka, by sa vytvorili podmienky na vytvorenie vnútorného trhu s energiou;

247.  vzhľadom na budúci regionálny prístup k energetickej bezpečnosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby jednotlivé členské štáty dokázali zabezpečiť potrebnú infraštruktúru na vývoz a dovoz energie, ale tiež aby mohli fungovať ako tranzitné krajiny pre elektrickú energiu a plyn;

248.  zdôrazňuje, že všetky budúce projekty Únie v oblasti energetiky musia byť v súlade s právnymi predpismi Únie a so zásadami energetickej únie, ktorými sú: diverzifikácia, bezpečnosť dodávok, prístupnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť;

249.  domnieva sa, že posilnenie a zlepšenie prepojení so susednými členskými štátmi by sa malo považovať za prioritu; podporuje rozvoj obojsmernej kapacity (obojsmerných tokov) v mieste každého hraničného prepojenia, a to zahrnutím členských štátov, cez ktoré prechádzajú koridory;

250.  domnieva sa, že vykonávanie strategických infraštruktúrnych projektov prispieva k strednodobým a dlhodobým aspektom energetickej bezpečnosti;

251.  vyzýva Komisiu, aby Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky pridelila viac finančných prostriedkov a poskytla jej potrebné právomoci, a domnieva sa, že agentúre by sa malo umožniť prijatie ďalších zamestnancov, aby mohla riadne a účinne vykonávať monitorovanie trhov s energiou;

Časť XXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2015 s názvom Podpora akčných tímov pre zamestnanosť mladých ľudí Komisiou: presmerovanie financovania z ESF dosiahnuté, ale zameranie na výsledky nedostatočné

252.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia odporúčania prijíma a v budúcnosti ich zohľadní; víta skutočnosť, že Komisia tieto odporúčania realizovala vo svojom právnom rámci pre európskej štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) na roky 2014 – 2020, a zabezpečila tým ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, t. j. prostredníctvom výkonnostného rámca a rezervy, podmienok ex ante a spoločných ukazovateľov výstupu a výsledkov;

253.  konštatuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je závažným problémom v celej Únii a na jej riešenie by sa mali na úrovni Únie a členských štátov vyčleniť primerané zdroje; dôrazne nabáda členské štáty Únie, aby využívali podporu Únie, ktorá je k dispozícii;

254.  konštatuje, že akčné tímy pre zamestnanosť mladých ľudí boli predovšetkým politickým opatrením a od začiatku boli aj takto ohlasované, pričom ich cieľom bolo presvedčiť vlády členských štátov, aby nevyužité finančné prostriedky presmerovali na riešenie otázky nezamestnanosti mladých, a to bez vytvárania ďalších administratívnych a/alebo právnych postupov a bez vyčleňovania dodatočných finančných prostriedkov;

255.  berie na vedomie zložitý charakter tejto úlohy z politického hľadiska a oceňuje dobrú prácu akčných tímov pre zamestnanosť mladých ľudí, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti na najvyššej politickej úrovni, spájanie rôznych politických a správnych orgánov a presviedčanie ich o tom, že zamestnanosť mladých ľudí musí dostať prednosť pred inými iniciatívami;

256.  zdôrazňuje, že sa treba zamerať na výkonnosť a výsledky, a vyjadruje potešenie nad tým, že nový regulačný rámec na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa ustanovenia o vykazovaní výsledkov z členských štátov;

257.  poznamenáva, že práve členské štáty, ktoré najviac potrebujú finančné prostriedky, zároveň často trpia nedostatočnou administratívnou kapacitou, čo vedie k tomu, že sa zameriavajú skôr na riadenie projektu než na riadenie investičných cieľov;

258.  poznamenáva, že účinky investícií sa stále do značnej miery monitorujú prostredníctvom kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré neodrážajú všetky aspekty osvedčeného postupu posudzovania; poznamenáva, že výstup sa nerovná výsledku;

259.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus včasného upozornenia na nevyužité prostriedky z EŠIF, aby tak členské štáty mali dostatočný čas na presun finančných prostriedkov na opatrenia na podporu zamestnanosti mládeže;

260.  so záujmom očakáva správu Dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí – vykonávanie v členských štátoch, ktorá má byť dokončená začiatkom roka 2017, a navrhuje, aby sa jej výsledky zohľadnili v preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania;

Časť XXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2015 s názvom Nákladová účinnosť podpory rozvoja vidieka EÚ pre neproduktívne investície v poľnohospodárstve

261.  odporúča, aby Komisia nabádala členské štáty, aby nevýrobné investície (NPI) vykonávali väčšmi v synergii s ďalšími opatreniami rozvoja vidieka alebo ekologickými systémami, a aby Komisia monitorovala toto vykonávanie v príslušných členských štátoch prostredníctvom ich výročných správ o vykonávaní, a to od roku 2017;

262.  odporúča, aby Komisia poskytla členským štátom usmernenia týkajúce sa výberových kritérií NPI na programové obdobie 2014 – 2020 a kontrolovala, či členské štáty uplatňujú pri výbere projektov vhodné postupy; v tejto súvislosti takisto odporúča členským štátom, aby zabezpečili transparentnosť výberových konaní pri výbere NPI, zverejňovali ich a účinne vykonávali a aby účinne overovali dodržiavanie týchto kritérií;

263.  odporúča, aby Komisia zabezpečila, aby sa príspevok NPI k plneniu agroenvironmentálnych cieľov Únie monitoroval alebo aspoň konkrétne posudzoval pri hodnotení programového obdobia 2014 – 2020;

264.  odporúča, aby Komisia podnecovala a podporovala tie členské štáty, v ktorých je podpora NPI dôležitá na vymedzenie konkrétnych výsledkových ukazovateľov pre najčastejšie financované NPI, s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie a hodnotenie príspevkov NPI k plneniu agroenvironmentálnych cieľov Únie; v tejto súvislosti žiada, aby členské štáty informovali o týchto ukazovateľoch vo svojich výročných správach o vykonávaní od júna 2016 a zahrnuli hodnotenie výsledkov NPI do svojich plánov hodnotenia;

265.  odporúča, aby Komisia poskytla ďalšie usmernenie v otázke vymedzenia kritérií, ktoré určujú znaky výnosnosti NPI s najvyššou mierou pomoci, a aby členské štáty bezodkladne zaviedli tieto kritériá a využívali ich na úpravu intenzity podpory;

266.  žiada, aby členské štáty bezodkladne realizovali postupy na zabezpečenie toho, aby náklady na podporované NPI neprevyšovali náklady na podobné typy tovaru, služieb alebo prác ponúkaných na trhu; domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali vymedziť primerané referenčné hodnoty a/alebo referenčné náklady, vzhľadom na ktoré sa budú náklady na NPI systematicky overovať v rámci administratívnych kontrol;

267.  odporúča, aby Komisia využívala informácie členských štátov o kontrolovateľnosti a overiteľnosti opatrení pri schvaľovaní ich plánov rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty vymedzili a uplatňovali vhodné postupy na zabezpečenie primeranosti nákladov, a overovať, či členské štáty účinne uplatňujú kontroly, ktoré sa v tejto súvislosti plánujú; ďalej odporúča, aby Komisia uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o určenie postupov pri kontrolách primeranosti nákladov;

268.  odporúča, aby členské štáty pred vykonaním prvých kontrol na mieste na programové obdobie 2014 – 2020 vymedzili metódu na včasnú konsolidáciu a analýzu príčin chýb zistených pri týchto kontrolách a prijali potrebné opatrenia na zlepšenie svojich mechanizmov riadenia a kontroly týkajúcich sa systémov NPI;

269.  odporúča, aby Komisia vzala do úvahy nedostatky, ktoré Dvor audítorov zistil v oblasti výdavkov na NPI, a prijala príslušné opatrenia spolu s členskými štátmi v záujme zabezpečenia riadneho finančného hospodárenia s týmto druhom investícií;

Časť XXIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2015 s názvom Dohľad EÚ nad ratingovými agentúrami – dobre ustanovený, ale zatiaľ nie je plne účinný

270.  zdôrazňuje, že cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009(19) (nariadenie o ratingových agentúrach) je zaviesť „(...) spoločný regulačný prístup na zvýšenie integrity, transparentnosti, zodpovednosti, riadneho spravovania a nezávislosti ratingových činností, ktoré prispievajú ku kvalite úverových ratingov vydávaných v Únii, a tým aj k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov“ (článok 1 nariadenia o ratingových agentúrach);

271.  berie na vedomie, že Dvor audítorov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa zhodli na viacerých aspektoch auditu a odporúčaniach;

272.  víta skutočnosť, že orgán ESMA za krátky čas položil dobré základy účinného dohľadu nad ratingovými agentúrami v Únii; konštatuje však, že Dvor audítorov považuje tento proces za ťažkopádny v dôsledku rozdelenia na fázu zaistenia úplnosti a fázu zabezpečenia súladu, ako sa vyžaduje v nariadení;

273.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že počas registračného procesu by mal orgán ESMA primerane dokumentovať svoje posudzovanie všetkých regulačných požiadaviek, pokiaľ ide o metodiky ratingových agentúr, a dôkazy o schvaľovacom postupe by nemali byť uložené len vo vnútornej korešpondencii, ale aj v osobitných spisoch k prípadom;

274.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov a orgán ESMA súhlasia s prístupom orgánu ESMA založeným na riziku; domnieva sa, že postup zisťovania rizika by mal byť transparentný, zrozumiteľný a vysledovateľný;

275.  domnieva sa, že všetky vyšetrovania by mali byť riadne zdokumentované, aby sa preukázalo a zabezpečilo, že všetky závery vychádzajú z primeraných analýz dôkazov; berie na vedomie, že na tento účel Dvor audítorov odporúča zaviesť osobitný IT nástroj dohľadu; berie na vedomie pozíciu orgánu ESMA, že jeho aktuálne nástroje na monitorovanie sú účinné; je však stále presvedčený, že osobitný IT nástroj by bol najlepším riešením na spravovanie informácií transparentným, zrozumiteľným a vysledovateľným spôsobom, s ohľadom na bežné miery fluktuácie zamestnancov; preto žiada, aby orgán ESMA vo svojom rozpočtovom plánovaní počítal so zavedením takéhoto IT nástroja;

276.  pripomína, že jedným z cieľov a úloh nariadenia o ratingových agentúrach je zabezpečiť nezávislosť a predchádzať konfliktom záujmov (pozri prílohu 1 k nariadeniu o ratingových agentúrach); domnieva sa preto, že ratingové agentúry by mali overovať aj obchodné aktivity ratingových analytikov; domnieva sa však, že orgán ESMA by mal štruktúrovaným spôsobom dohliadať na systémy, ktoré ratingové agentúry zavádzajú na riešenie konfliktov záujmov;

277.  poukazuje na článok 23 nariadenia o ratingových agentúrach, v ktorom sa stanovuje: „Pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia ESMA, Komisia ani verejné orgány členského štátu nezasahujú do obsahu úverových ratingov ani do metodík.“; domnieva sa, že po dokončení registrácie preto možno uplatňovanie metodík ratingových agentúr monitorovať len na základe postupov priebežného dohľadu;

278.  súhlasí s tým, že orgán ESMA by mal skúmať všetky dôležité aspekty návrhu a vykonávania metodík ratingových agentúr, ktoré doposiaľ neboli do preskúmania zahrnuté; je znepokojený tým, že táto úloha sa nedá v plnej miere vykonávať z dôvodu nedostatočných zdrojov;

279.  ľutuje, že súčasný systém nezaručuje účinnú ochranu trhov v prípade úniku, a vyzýva orgán ESMA, aby zlepšil svoj systém kontroly s cieľom predchádzať a brániť krokom, ktoré môžu viesť k narušeniu trhov;

280.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné pravidlá, ktorým sa riadi euro, nezabezpečujú, aby mali všetky ratingové agentúry zaregistrované v orgáne ESMA rovnaké podmienky; vyzýva Európsku centrálnu banku a európskeho zákonodarcu, aby túto situáciu čo najskôr napravili;

281.  berie na vedomie, že centrálny register bude integrovaný do európskej ratingovej platformy (článok 11a nariadenia o ratingových agentúrach), ktorá bola vytvorená v roku 2013 a v súvislosti s ktorou v súčasnosti prebiehajú činnosti; žiada orgán ESMA, aby zabezpečil správnosť údajov vykazovaných ratingovými agentúrami;

282.  vyzýva orgán ESMA, aby ďalej zlepšoval a harmonizoval postupy zverejňovania informácií všetkými ratingovými agentúrami;

283.  víta úmysel orgánu ESMA pokračovať v zlepšovaní jeho webového sídla, a najmä zverejniť všetky platné právne predpisy a príslušné dokumenty, ako aj zabezpečiť, aby bolo toto webové sídlo ľahšie používateľné;

284.  upozorňuje, že niektoré termíny použité v rámci metodiky nariadenia o ratingových agentúrach by mohli ponechávať istý priestor na výklad, a preto by mohli mať negatívny vplyv na vykonávanie nariadenia; vyzýva preto orgán ESMA a Dvor audítorov, aby Európskemu parlamentu a Komisii predložili zoznam legislatívnych ustanovení, ktoré by sa mohli podrobnejším vysvetlením vylepšiť;

Časť XXIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2016 s názvom Správa o kontrole prijatia následných opatrení na základe osobitných správ Európskeho dvora audítorov za rok 2014

285.  víta skutočnosť, že sa v plnej miere vykonalo 23 zo 44 odporúčaní;

286.  víta tiež, že Komisia v zásade prijala dodatočné odporúčania Dvora audítorov uvedené v tejto osobitnej správe;

287.  poznamenáva však, že podľa Dvora audítorov bolo 18 zo 44 odporúčaní buď vykonaných len čiastočne, alebo nevykonaných vôbec, alebo ich vykonanie nebolo možné overiť:

288.  zdôrazňuje, že z pohľadu orgánu udeľujúceho absolutórium je neuspokojivé, keď sa kontradiktórne konania skončia tak, že Komisia a Dvor audítorov dospejú k odlišným záverom; vyzýva preto obe inštitúcie, aby sa takémuto výsledku vyhýbali;

289.  vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich odporúčaniach jasne uvádzal, aký druh opatrenia sa očakáva od Komisie a aký druh opatrenia sa očakáva od členských štátov;

290.  vyzýva Dvor audítorov, aby spolu s vnútroštátnymi audítorskými orgánmi vypracoval systém, ktorý mu umožní hodnotiť opatrenia, ktoré členské štáty prijali na základe jeho odporúčaní;

291.  zdôrazňuje, že nikdy nedostal uspokojivé vysvetlenie, prečo Komisia počas niekoľkých rokov považovala za veľmi dôležité, aby generálne riaditeľstvá disponovali svojimi vlastnými útvarmi vnútorného auditu, keďže od apríla 2015 sa tieto útvary opäť zoskupili v rámci Útvaru pre vnútorný audit;

o
o   o

292.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 51, 20.2.2014. (2) Ú. v. EÚ C 377, 13.11.2015, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 373, 10.11.2015, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 377, 13.11.2015, s. 146. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0147. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (7) Pozri kontrolný zoznam uvedený v prílohe I osobitnej správy, ktorý vypracoval Dvor audítorov na posúdenie kontrolných systémov vzhľadom na riziká spojené s nákladmi na rozvoj vidieka. (8) Osobitná správa č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou a osobitná správa č. 21/2014 s názvom Letiskové infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ: nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze. (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129). (11) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40). (12) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1). (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 179). (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238). (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23). (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).