Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) (COM(2015)0008 – C8-0008/2015 – 2015/0006(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0008),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. b) a e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0008/2015),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),
– so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0359/2015),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. februára 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/399.)
Zmeny Protokolu z roku 1998 o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 ***
312k
60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí zmien Protokolu z roku 1998 o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (08648/2015 – C8-0157/2015 – 2014/0359(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08648/2015),
– so zreteľom na zmeny Protokolu z roku 1998 o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (08648/2015 ADD 1),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0157/2015),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0002/2016),
1. udeľuje súhlas s prijatím zmien protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Zmeny Protokolu z roku 1998 o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 ***
247k
61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o prijatí zmien Protokolu z roku 1998 o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (08651/2015 – C8-0158/2015 – 2014/0358(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08651/2015),
– so zreteľom na zmeny Protokolu z roku 1998 o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (08651/2015 ADD 1 a ADD 2),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0158/2015),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0001/2016),
1. udeľuje súhlas s prijatím zmien protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Ukrajinou *
249k
61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Ukrajinou zo strany Eurojustu (11592/2015 – C8-0300/2015 – 2015/0810(CNS))
– so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou, a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0300/2015),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0007/2016),
1. schvaľuje návrh Rady;
2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Eurojustu.
Dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Čiernou Horou *
262k
60k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Čiernou Horou zo strany Eurojustu (11596/2015 – C8-0299/2015 – 2015/0812(CNS))
– so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou, a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0299/2015),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,
— so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0008/2016),
1. schvaľuje návrh Rady;
2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Eurojustu.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Roberta Jarosława Iwaszkiewicza, ktorú 13. augusta 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s konaním, ktoré má začať poľský hlavný inšpektor pre cestnú dopravu (ref. č. CAN-PST-SCW.7421.1209083.2014.9.A.0475), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 29. októbra 2015,
– so zreteľom na skutočnosť, že Robert Jarosław Iwaszkiewicz sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 105 ods. 2 a článok 108 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 v spojení s článkom 10b poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0015/2016),
A. keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť poľského hlavného inšpektora pre cestnú dopravu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Poľskú republiku Roberta Jarosława Iwaszkiewicza v súvislosti s priestupkom podľa článku 92a Zákonníka o menších priestupkoch z 20. mája 1971 v spojení s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997;
B. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného členského štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;
C. keďže v článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancovi alebo senátorovi nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu;
D. keďže teda prislúcha Európskemu parlamentu, aby rozhodol, či Robert Jarosław Iwaszkiewicz bude alebo nebude zbavený imunity;
E. keďže Robert Jarosław Iwaszkiewicz je obvinený z nedodržania rýchlostného obmedzenia v zastavanej oblasti;
F. keďže údajný priestupok nemá priamu ani zjavnú súvislosť s výkonom funkcií Roberta Jarosława Iwaszkiewicza ako poslanca Európskeho parlamentu;
G. keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že žiadosť bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;
1. rozhodol zbaviť Roberta Jarosława Iwaszkiewicza imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Robertovi Jarosławovi Iwaszkiewiczovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EU:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EU:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EU:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C‑200/07 a C‑201/07, ECLI:EU:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EU:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C‑163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23.
Žiadosť o zbavenie imunity Roberta Jarosława Iwaszkiewicza
258k
67k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Roberta Jarosława Iwaszkiewicza (2015/2240(IMM))
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Roberta Jarosława Iwaszkiewicza, ktorú 13. augusta 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s konaním, ktoré má začať poľský hlavný inšpektor pre cestnú dopravu (ref. č. CAN-PST-SCW.7421.1158450.2014.5.A.0475), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015,
– so zreteľom na skutočnosť, že Robert Jarosław Iwaszkiewicz sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 105 ods. 2 a článok 108 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 v spojení s článkom 10b poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0016/2016),
A. keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť poľského hlavného inšpektora pre cestnú dopravu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Poľskú republiku Roberta Jarosława Iwaszkiewicza v súvislosti s priestupkom podľa článku 92a Zákonníka o menších priestupkoch z 20. mája 1971 v spojení s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997;
B. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného členského štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;
C. keďže v článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancovi alebo senátorovi nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu;
D. keďže teda prislúcha Európskemu parlamentu, aby rozhodol, či Robert Jarosław Iwaszkiewicz bude alebo nebude zbavený imunity;
E. keďže Robert Jarosław Iwaszkiewicz je obvinený z nedodržania rýchlostného obmedzenia v zastavanej oblasti;
F. keďže údajný priestupok nemá priamu ani zjavnú súvislosť s výkonom povinností Roberta Jarosława Iwaszkiewicza ako poslanca Európskeho parlamentu a ani nie je vo vzťahu k vyjadrenému názoru alebo hlasovaniu pri výkone jeho úloh ako poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
G. keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že žiadosť bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;
1. rozhodol zbaviť Roberta Jarosława Iwaszkiewicza imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Robertovi Jarosławovi Iwaszkiewiczovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EU:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EU:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EU:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C‑200/07 a C‑201/07, ECLI:EU:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EU:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C‑163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EU:T:2013:23.
Žiadosť o zbavenie imunity Floriana Philippota
338k
75k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Floriana Philippota (2015/2267(IMM))
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Floriana Philippota, ktorú 2. septembra 2015 predložilo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky v súvislosti so súdnym konaním vo veci ohovárania prebiehajúcom na súde prvého stupňa v Nanterre (spis č. JIJI215000010) a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 16. septembra 2015,
– po vypočutí Floriana Philippota v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0014/2016),
A. keďže francúzsky súd požiadal o zbavenie Floriana Philippota imunity na účely trestného konania, ktoré bolo iniciované v krajine mimo územia Európskej únie;
B. keďže v článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť vyšetrovaní, zadržaní alebo stíhaní pre vyjadrené názory alebo vykonané hlasovanie počas výkonu svojej funkcie;
C. keďže okrem toho podľa článku 9 uvedeného protokolu požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného štátu;
D. keďže v článku 26 francúzskej ústavy sa stanovuje, že „žiadny poslanec parlamentu nesmie byť stíhaný, vyšetrovaný, zatknutý, zadržaný alebo súdený pre svoje názory, ktoré vyjadrí počas výkonu svojej funkcie, alebo pre hlasovanie vykonané pri výkone svojej funkcie“ a že „žiadny poslanec parlamentu nesmie byť z dôvodu trestného činu alebo iného závažného priestupku zatknutý, ani nesmú byť proti nemu použité žiadne iné opatrenia, ktorými by bol zbavený slobody alebo by bola jeho sloboda obmedzená,“ bez toho, aby to schválila príslušná komora parlamentu;
E. keďže Florian Philippot bol vládou tretej krajiny, konkrétne Kataru, obvinený z toho, že uvedenú krajinu v priebehu rozhlasového vysielania 9. januára 2015 a televízneho vysielania 19. januára 2015 ohováral, keď naznačil, že Katar financuje terorizmus;
F. keďže ako článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, tak aj článok 26 francúzskej ústavy zakazujú vedenie akéhokoľvek občianskoprávneho alebo trestného konania proti poslancovi v súvislosti s jeho názormi vyjadrenými počas výkonu jeho funkcie;
G. keďže „ustanovenia zakotvené vo francúzskom systéme na ochranu zástupcov ľudu pri výkone ich funkcie sú z roku 1789 a vychádzajú z úcty, ktorú požíva vyjadrenie vôle ľudu, a z nutnosti umožniť voleným zástupcom vykonávať ich mandát v demokratickom štáte slobodne, bez strachu z právnych krokov alebo zasahovania zo strany výkonných alebo súdnych orgánov“(2);
H. keďže v prípade poslancov Európskeho parlamentu táto absolútna imunita znamená, že názory nemožno napadnúť, či už sú vyjadrené na oficiálnych schôdzach Európskeho parlamentu, alebo inde, napríklad v médiách, ak existuje „súvislosť medzi vyjadreným názorom a […] parlamentnými funkciami(3)“;
I. keďže pri verejnom vyjadrovaní názorov na zahraničnú politiku Európskej únie a tretích krajín konajú poslanci Európskeho parlamentu v rámci rozsahu svojich funkcií;
J. keďže neboli teda splnené podmienky pre zbavenie Floriana Philippota imunity;
K. keďže ak by sa aj predpokladalo – čo by však nebola pravda –, že článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie nemožno uplatniť na tento prípad, potom by žiadosť francúzskych orgánov musela byť posudzovaná ako žiadosť podľa článku 9 uvedeného protokolu v spojení s článkom 26 druhým odsekom francúzskej ústavy, teda ako žiadosť o súhlas so zatknutím Floriana Philippota „pre trestný čin alebo iný závažný priestupok“, alebo aby sa proti nemu použilo „akékoľvek iné opatrenie, ktorým by bol zbavený slobody alebo by bola jeho sloboda obmedzená“;
L. keďže cieľom poslaneckej imunity je vo všeobecnosti umožniť legislatívnym orgánom vykonávať ich ústavnú funkciu bez akýchkoľvek nežiaducich vonkajších zásahov, najmä zo strany výkonnej moci(4); keďže je zjavné, že táto zásada sa vzťahuje aj na trestné konania, ktoré iniciuje krajina mimo územia Európskej únie voči poslancovi z dôvodu ohovárania;
M. keďže nie je teda potrebné skúmať, či ide o fumus persecutionis, t.j. o podozrenie, že účelom trestného konania je poškodiť politickú činnosť poslanca;
1. rozhodol nezbaviť Floriana Philippota imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Francúzskej republiky a Florianovi Philippotovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
Parliamentary Immunity. A Comprehensive Study of the Systems of Parliamentary Immunity of the United Kingdom, France, and the Netherlands in a European Context, Sascha Hardt, Intersentia, Ius Commune Europaeum Series, No. 119, ISBN 978-1-78068-191-7, Maastricht, júl 2013.
Zriadenie európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce (COM(2014)0221 – C7-0144/2014 – 2014/0124(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0221),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0144/2014),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, podľa ktorého návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. septembra 2014(1),
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014(2),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. novembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0172/2015),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 2. februára 2016 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/344.)
– so zreteľom na správu Komisie z 2. októbra 2015 s názvom Hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015)0478),
– so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2015 s názvom Stav prírody v Európskej únii: Správa o stave a trendoch typov biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch a smernica o vtákoch za obdobie rokov 2007 – 2012 podľa článku 17 smernice o biotopoch a článku 12 smernice o vtákoch (COM(2015)0219),
– so zreteľom na správu o verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch(1),
– so zreteľom na prieskum Eurobarometra zverejnený v októbri 2015 o postoji európskej verejnosti k biodiverzite (Osobitný prieskum Eurobarometra č. 436),
– so zreteľom na správu Európskej agentúry pre životné prostredie s názvom Európske životné prostredie – stav a výhľad 2015 (SOER 2015),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. februára 2014 o prístupe EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (COM(2014)0064),
– so zreteľom na záverečnú správu skupiny expertov programu Horizont 2020 Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities (Prírode blízke riešenia v mestách) s názvom Towards an EU Research and Innovation policy agenda for Nature-Based Solutions and Re-Naturing Cities (Na ceste k agende EÚ pre politiku v oblasti výskumu a pre skupinu Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities) zverejnenú v roku 2015,
– so zreteľom na nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF), ktorý je súčasťou finančného nástroja LIFE pre opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy;
– so zreteľom na konzultácie Komisie o budúcej iniciatíve EÚ pod heslom Nulová čistá strata biodiverzity a ekosystémových služieb,
– so zreteľom na výsledky 12. konferencie zmluvných strán (COP 12) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), najmä na preskúmanie pokroku pri vykonávaní strategického plánu na podporu biodiverzity pre obdobie rokov 2011 – 2020 v polovici trvania s cieľom dosiahnuť ciele z Aiči v oblasti biodiverzity vrátane publikácie Global Biodiversity Outlook; a na opatrenia zamerané na lepšie vykonávanie,
– so zreteľom na rozhodnutie COP 10, X/34 o biodiverzite, ktoré zdôrazňuje význam poľnohospodárskej biodiverzity pre potravinovú bezpečnosť a výživu, najmä vzhľadom na zmenu klímy a obmedzené prírodné zdroje, ako sa uznáva v Rímskom vyhlásení svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009,
– so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre životné prostredie z 12. júna 2014, najmä na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť prostriedky na dosiahnutie záväzkov z Hyderabadu zdvojnásobením tokov finančných zdrojov týkajúcich sa biodiverzity do roku 2015;
– so zreteľom na správu sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Connecting Global Priorities: Biodiversity and Human Health, a State of Knowledge Review (Prepájanie globálnych priorít: Biologická diverzita a ľudské zdravie, preskúmanie stavu poznatkov), ktorá bola uverejnená v roku 2015,
– so zreteľom na návrh uznesenia, ktorý bol predložený na 69. zasadaní Valného zhromaždenia OSN na schválenie rozvojovej agendy pre obdobie po roku 2015 Transforming our world: the 2030 Agenda for Sustainable Development (Premena nášho sveta: Agenda pre udržateľný rozvoj 2030),
– so zreteľom na správy o hospodárskych aspektoch ekosystémov a biologickej diverzite (The economics of ecosystems and biodiversity – TEEB), čo je celosvetová iniciatíva zameraná na zviditeľnenie prírodných hodnôt,
– so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov (CMS),
– so zreteľom na Červený zoznam ohrozených druhov zvierat Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov(2),
– so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí,
– so zreteľom na spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013 a najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky(3), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(5),
– so zreteľom na viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o zelenej infraštruktúre – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva(8),
– so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z apríla 2015 s názvom Safeguarding biological diversity – EU policy and international agreements (Zachovanie biologickej diverzity – politika EÚ a medzinárodné dohody),
– so zreteľom na správu organizácie Forest Europe o stave európskych lesov z roku 2015(9),
– so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z v roku 2009 s názvom National legislation and practices regarding the implementation of Council Directive 92/43/EEC of 21 May 1992 on the conservation of natural habitats and of wild fauna and flora, in particular Article 6 (Vnútroštátne právne predpisy a postupy týkajúce sa vykonávania smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, najmä na jej článok 6),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté na 115. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 3. a 4. decembra 2015 s názvom Príspevok ku kontrole vhodnosti smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch a voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0003/2016),
A. keďže biodiverzita je jedinečnou rôznorodosťou ekosystémov, biotopov, druhov a génov na Zemi, od ktorých je človek značne závislý;
B. keďže biodiverzita má nesmiernu vnútornú hodnotu, ktorú treba ako takú chrániť v záujme budúcich generácií; keďže biodiverzita je taktiež prínosná pre ľudské zdravie a poskytuje aj nesmiernu spoločenskú a hospodársku hodnotu, a keďže a sociálno-ekonomické náklady nesplnenia cieľov pre oblasť biodiverzity sa odhadujú na 50 miliárd EUR ročne;
C. keďže poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; keďže potreba efektívnejšej výroby potravín na nasýtenie rýchlo rastúcej svetovej populácie a ciele energetickej politiky, ktoré si vyžadujú zvýšené využívanie biomasy ako zdroja energie, vytvárajú významný dopyt v poľnohospodárskom odvetví;
D. keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo prispievajú k zachovaniu biodiverzity v rámci uplatňovania existujúcich právnych predpisov;
E. keďže rozmanitosť rastlinných druhov a odrôd tradične pestovaných malými a strednými poľnohospodárskymi podnikmi a rodinnými farmami má veľký význam z hľadiska reakcie na rôzne potreby a použitie vo vidieckych spoločenstvách a z hľadiska znižovania zraniteľnosti plodín voči nepriaznivému počasiu, škodcom a chorobám;
F. keďže udržateľné a zodpovedné obrábanie pôdy a chov dobytka zásadne prispievajú k zachovaniu biodiverzity;
G. keďže biodiverzita je celosvetovo pod veľkým tlakom, čo spôsobuje nezvratné zmeny, ktoré majú zničujúce dôsledky pre prírodu, spoločnosť aj hospodárstvo;
H. keďže 11. cieľ z Aiči požaduje ochranu aspoň 17 % suchozemských a vnútrozemských vodných plôch prostredníctvom účinného riadenia systémov chránených oblastí; keďže podiel európskych ekoregiónov so 17 % plochy na území chránených oblastí sa výrazne zníži vylúčením oblastí chránených iba sústavou Natura 2000;
I. keďže obnova ekosystémov môže mať pozitívny vplyv na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;
J. keďže prinajmenšom 8 z každých 10 občanov EÚ považuje stratu biodiverzity za závažnú vec a keďže 552 470 občanov sa zúčastnilo na verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smerníc o ochrane prírody, čo bola zatiaľ historicky najširšia odozva na konzultáciu zo strany Európskej komisie; keďže z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že občania chcú o strate biodiverzity vedieť viac a väčšine občanov nie je sieť Natura 2000 známa;
K. keďže značný počet angažovaných občanov, ktorí konajú buď z vlastnej iniciatívy alebo ako členovia miestnych alebo regionálnych akčných skupín, prijíma miestne a regionálne opatrenia na podporu biodiverzity a dosahuje tým pozitívne výsledky v pomerne krátkom časovom rámci;
L. keďže 65 % občanov EÚ žije do 5 km od lokality Natura 2000 a 98 % žije vo vzdialenosti do 20 km, čo naznačuje, že tieto lokality majú potenciál, aby pomohli pri zvyšovaní povedomia o biodiverzite a aby poskytovali ekosystémové služby, ktoré prispievajú k blahobytu veľkej časti obyvateľstva EÚ;
M. keďže politiky biodiverzity musia byť v plnom súlade so zásadou subsidiarity, aby sa rešpektovali regionálne rozdiely medzi krajinami a biotopmi;
N. keďže biodiverzita je dôležitá pre najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia ktoré predstavujú jedinečné zásoby endemickej flóry a fauny; keďže napriek tomu smernica o vtákoch a smernica o biotopoch nie sú v niektorých týchto regiónoch uplatňované;
Všeobecné pripomienky
1. víta preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ako aj správy Stav prírody a SOER 2015; zdôrazňuje strategický význam týchto správ pre uskutočnenie cieľov EÚ v oblasti biodiverzity;
2. vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcou stratou biodiverzity; konštatuje, že ciele plánované na rok 2020 nebude možné dosiahnuť bez značného dodatočného úsilia; poznamenáva, že vedecké dôkazy preukázali, že príroda v Európe by bola bez pozitívneho vplyvu smerníc EÚ o vtákoch a o biotopoch v oveľa horšom stave, a že cielené a primerane financované snahy skutočne prinášajú priaznivé výsledky; zdôrazňuje však, že existuje veľký potenciál na zlepšenie;
3. zdôrazňuje, že ničenie biotopov je najdôležitejším faktorom straty biodiverzity a je osobitnou prioritou s cieľom riešiť problém tejto straty, t. j. znižovať degradáciu a fragmentáciu;
4. zdôrazňuje, že strata biodiverzity sa vzťahuje nielen na druhy a biotopy, ale aj na genetickú rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby vyvinula stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti;
5. zdôrazňuje kritickú úlohu biodiverzity v cieľoch udržateľného rozvoja, najmä v cieli 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a v cieli 15 (chrániť, obnoviť a presadzovať trvalo udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity); pripomína, že EÚ má mimoriadnu biodiverzitu, najmä vďaka svojim najvzdialenejším regiónom, ale aj zámorským krajinám a územiam, ktoré sú k nej pridružené; žiada preto, aby bola EÚ pevne odhodlaná ďalej posilňovať Dohovor o biologickej diverzite a zabezpečila, že sa bude účinne implementovať;
6. konštatuje, že medzi hlavné tlaky a faktory vedúce k strate biologickej diverzity v EÚ, a za jej hranicami, patrí roztrieštenosť, poškodzovanie a ničenie biotopov v dôsledku zmien vo využívaní pôdy, zmeny klímy, neudržateľných vzorov spotreby a využívania morí; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu určiť a stanoviť ukazovatele, ktoré budú nespochybniteľne a vedecky merať stav biodiverzity v danej oblasti alebo regióne a podporovať racionálne a udržateľné využívanie zdrojov vnútri EÚ a na globálnej úrovni vrátane rozvojových krajín, a najmä naliehavo vyzýva EÚ, aby lepšie zakotvila svoje medzinárodné záväzky v oblasti biologickej diverzity do svojej stratégie v oblasti zmeny klímy a stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že hospodárstvo s účinnejším využívaním zdrojov a zníženie nadmernej spotreby by mohli EÚ pomôcť, aby znížila svoju závislosť od prírodných zdrojov, najmä z oblastí mimo Európy; zároveň pripomína, že ekosystémovo orientované prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy a k prispôsobovaniu by mohli ponúknuť nákladovo efektívne alternatívy k technologickým riešeniam, a že pokrok v mnohých aplikovaných vedách závisí na dlhodobej dostupnosti a rozmanitosti prírodného bohatstva;
7. zdôrazňuje kľúčový význam zvýšenia politickej vôle na najvyššej úrovni na zabezpečenie biodiverzity a zastavenie jej straty; za zásadné považuje vykonávanie existujúcich právnych predpisov, presadzovanie a väčšiu integráciu ochrany biodiverzity do ďalších oblastí politiky; vyzýva predovšetkým regionálne a miestne orgány v členských štátoch, aby poskytovali informácie a zvyšovali povedomie o biodiverzite;
8. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe približne štvrtine voľne žijúcich druhov hrozí vyhynutie a mnohé ekosystémy sú zdegradované, čo EÚ spôsobuje vážne sociálne a hospodárske škody;
9. zdôrazňuje, že príroda a hospodársky rozvoj sa navzájom nevylučujú; je presvedčený, že je potrebné viac zapojiť prírodu do spoločnosti vrátane hospodárstva a súkromných podnikov, aby sa vytvoril významný hospodársky rast a prijali proaktívne opatrenia na ochranu, obnovu a lepšie riadenie životného prostredia; domnieva sa najmä, že pri zlučovaní environmentálnych a hospodárskych cieľov musí zohrávať hlavnú úlohu najmä záväzok znižovať využívanie zdrojov;
10. zdôrazňuje, že strata biodiverzity prináša pre spoločnosť zničujúce hospodárske náklady, čo sa doposiaľ v dostatočnej miere nezačlenilo do hospodárskych a iných politík; domnieva sa, že je nevyhnutné uznať, že investície do biodiverzity ponúkajú možnosti, ktoré aj zo sociálno-ekonomického hľadiska dávajú zmysel a sú potrebné; konštatuje, že jedna šestina pracovných miest v EÚ určitým spôsobom závisí od prírody a biodiverzity; zdôrazňuje tiež, že biodiverzita môže významne prispieť k vytvoreniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí; víta metódy merania hospodárskej hodnoty biodiverzity; domnieva sa, že tieto nástroje môžu prispieť k zvýšeniu informovanosti, k lepšiemu využitiu dostupných prostriedkov a k prijímaniu informovanejších rozhodnutí;
11. vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu, ktorú biodiverzita a ekosystémy zohrávajú v hospodárskych veciach, s cieľom prejsť na ekologické hospodárstvo, nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila opatrenia prijaté na podporu ekologizácie európskeho semestra; zdôrazňuje, že biodiverzita je celkovou spoločenskou zodpovednosťou, ktorá nemôže byť založená len na verejných výdavkoch;
12. zastáva názor, že hospodárska hodnota biologickej diverzity by sa mala premietnuť do ukazovateľov, od ktorých sa odvíja rozhodovanie a ktoré zahŕňajú viac než len HDP; je presvedčený, že to prospeje sledovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti žiada systematické začleňovanie hodnôt biologickej diverzity do vnútroštátneho systému hospodárskych účtov v rámci procesu monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
13. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nedodržali stratégie v oblasti biodiverzity na rok 2010; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity na rok 2020 Európskemu parlamentu poskytovala dvojročné správy, v ktorých sa Rada a Komisia vyjadria k aktuálnemu stavu, dôvodom nedosiahnutia cieľov a stratégii na dosiahnutie súladu v budúcnosti;
Preskúmanie stratégie v oblasti biodiverzity v polovici trvania
Hlavný cieľ
14. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnenie cieľov na rok 2020 urýchlene zaradili medzi vyššie priority; požaduje prijatie viacstranného prístupu a zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu národných, regionálnych a miestnych subjektov a ich plnú účasť; zdôrazňuje, že financovanie a lepšia informovanosť verejnosti, porozumenie a podpora ochrany biodiverzity sú v tejto súvislosti rovnako dôležité; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je kľúčová dobrá informačná politika a včasné zapojenie všetkých sociálno-ekonomických aktérov;
15. žiada EÚ aby znížila svoj celosvetový vplyv na biodiverzitu v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a zosúladila ho s ekologickými limitmi ekosystémov dosahovaním pokroku pri plnení hlavných cieľov v oblasti biologickej diverzity a splnením záväzkov v oblasti ochrany biodiverzity; takisto žiada, aby EÚ poskytla pomoc rozvojovým krajinám v ich snahe o zachovanie biologickej diverzity a zabezpečenie jej trvalo udržateľného využívania;
Cieľ 1
16. vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje potrebu väčšej informovanosti o stave vykonávania v členských štátoch;
17. zdôrazňuje, že úplné vykonávanie, presadzovanie a financovanie smerníc o ochrane prírody je základným predpokladom úspechu celej stratégie a splnenia hlavného cieľa v oblasti biodiverzity, vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vzhľadom na krátkosť dostupného času v maximálnej miere usilovali o jeho dosiahnutie a vytvorenie širokej podpory;
18. naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby počúvli hlas pol milióna občanov, ktorí požadujú, aby sa dodržiavali a lepšie vykonávali naše prísne zákony na ochranu prírody;
19. vyzýva Komisiu, aby zlepšila usmernenia, ktorých úlohou je uľahčiť plné vykonávanie a presadzovanie smerníc, a to v súlade s existujúcou judikatúrou; vyzýva Komisiu, aby sa viac zasadila o dialóg s členskými štátmi a všetkými zúčastnenými stranami vrátane sociálno-ekonomických aktérov s cieľom podnecovať výmenu osvedčených postupov;
20. uznáva, že jedným z hlavných prínosov smerníc o prírode je rozsah, v akom pomáhajú zabezpečovať rovnaké podmienky v celej EÚ tým, že poskytujú základnú úroveň ochrany životného prostredia, ktorú všetky členské štáty musia splniť v súlade s požiadavkami na spoločné normy a zásadu vzájomného uznávania v rámci jednotného trhu;
21. konštatuje, že v roku 2012 malo plány užívania len 58 % lokalít sústavy Natura 2000; je znepokojený rozdielnymi úrovňami vykonávania; naliehavo žiada členské štáty, aby dokončili označenie lokalít sústavy Natura 2000 a vypracovali plány užívania po konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami;
22. zdôrazňuje, že v celej EÚ si správa lokalít sústavy Natura 2000 vyžaduje minimálne 5,8 miliárd EUR, ale tieto lokality ročne vygenerujú environmentálne a sociálno-ekonomické prínosy v rozmedzí 200 – 300 miliárd EUR; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa lokality siete Natura 2000 spravovali transparentným spôsobom;
23. uznáva zásadný prínos chránených morských oblastí v rámci sústavy Natura 2000 pri dosahovaní globálneho cieľa 10 % pobrežných a morských oblastí, ako sa uvádza v cieli 11 v oblasti biodiverzity z Aiči, ako aj dobrý environmentálny stav v zmysle rámcovej smernice o morskej stratégii; ľutuje, že tento cieľ ešte nebol zďaleka dosiahnutý;
24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili zhromažďovanie údajov a monitorovanie biotopov a druhov najmä tam, kde existujú významné nedostatky, a to s cieľom vyhodnotiť pokrok v dosahovaní týchto cieľov;
25. vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále neexistuje podrobný náhľad na skutočné financovanie a financovanie ochrany prírody za každý členský štát; domnieva sa, že je to výrazný nedostatok v našich poznatkoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne identifikovali a zhromaždili príslušné vnútroštátne rozpočtové položky;
26. opakuje svoje predchádzajúce výzvy na spolufinancovanie EÚ pre riadenie lokalít sústavy Natura 2000, ktoré by dopĺňalo fond pre rozvoj vidieka, štrukturálne fondy a fond pre rybné hospodárstvo, a dopĺňalo finančné prostriedky poskytované členskými štátmi;
27. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej pozorne presadzovali smernice o ochrane prírody; zdôrazňuje, že dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ sa musí zlepšiť napríklad použitím primeraných, účinných a odradzujúcich sankcií;
28. v tejto súvislosti vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia s cieľom zastaviť nezákonné zabíjanie a odchyt vtákov a obchodovanie s nimi a vyriešiť miestne konflikty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové nástroje na odhaľovanie nezákonných aktivít v lokalitách sústavy Natura 2000;
Cieľ 2
29. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh rozvoja transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru (TEN-G) do roku 2017; nabáda, aby sa spolu s členskými štátmi vypracovala stratégia európskych koridorov voľne žijúcich zvierat pre cieľové druhy;
30. vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby bezodkladne vypracovali a vykonávali prioritné rámce obnovy ekosystémov;
31. vyzýva členské štáty, aby uprednostnili cieľ do roku 2020 obnoviť 15 % poškodených ekosystémov a využili prostriedky, ktoré sú pre tento cieľ k dispozícii v rámci viacročného finančného rámca; vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenia o tom, ako využiť tieto prostriedky na obnovu poškodených ekosystémov a ochranu biodiverzity vo všeobecnosti;
32. upozorňuje na význam poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri dosahovaní tohto cieľa a na potrebnosť udržateľných riešení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;
33. uznáva nepriaznivý vplyv znečistenia ovzdušia na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj kritickú záťaž pre hnojivový dusík a kyslosť používané ako ukazovateľ tlaku na prírodné ekosystémy a rozmanitosť druhov;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do biodiverzity s cieľom podporiť inovačnú schopnosť firiem, najmä v oblasti ekologického inžinierstva;
Cieľ 3
35. konštatuje, že začleňovanie ochrany prírody do iných oblastí politiky zostáva kľúčové a zdôrazňuje významnú úlohu poľnohospodárstva a lesníctva v tejto oblasti;
36. zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity je kľúčová pre výrobu potravín a krmív, a je preto v záujme poľnohospodárov; zdôrazňuje význam prístupu zahŕňajúceho viac zúčastnených strán, ktorý takisto aktívne zapája poľnohospodárov a lesnícke subjekty do spoločného riešenia týchto výziev;
37. pripomína, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už má nástroje na obnovu, ochranu a zlepšovanie biodiverzity, ako napríklad oblasti ekologického záujmu; poukazuje na to, že obnova, zachovávanie a posilňovanie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000, je jednou zo šiestich kľúčových priorít pre rozvoj vidieka v EÚ;
38. s poľutovaním konštatuje, že nedošlo k nijakému merateľnému zlepšeniu stavu biodiverzity v poľnohospodárstve, ale uznáva, že je priskoro na posúdenie skutočnej účinnosti reformovanej SPP; víta plány Komisie na hodnotenie pokroku pri vykonávaní SPP a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej sledovali, hodnotili a v prípade potreby zlepšili účinnosť ekologizačných opatrení vrátane posudzovania flexibility členských štátov a príslušných opatrení na rozvoj vidieka v rámci SPP; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť svojim zisteniam, čo sa týka preskúmania SPP v polovici trvania;
39. vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali existujúce nástroje SPP a politiky súdržnosti na pomoc poľnohospodárom a prevádzkovateľom lesov; zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľné využívanie rastlinných genetických zdrojov a tradičných poľnohospodárskych odrôd a spolu s udržateľnými riešeniami pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;
40. zdôrazňuje, že oblasti ekologického záujmu (EFA) by mali byť v zásade oblasti na ochranu a presadzovanie agroekologických postupov, akými sú opeľovanie a ochrana pôdy; žiada Komisiu, aby zverejnila údaje o tom, koľko členských štátov povoľuje používanie pesticídov a hnojív v týchto oblastiach ekologického záujmu po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;
41. vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejnila zdôvodnenia členských štátov pri výbere ich ekologizačných opatrení;
42. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby finančné zdroje v rámci SPP boli presmerované z dotovania environmentálne škodlivých činností na financovanie udržateľných poľnohospodárskych postupov a zachovanie prepojenej biodiverzity;
43. zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti je potrebné chrániť poľnohospodársku biodiverzitu v rozvojových krajinách; preto vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu investovala do agroekológie v rozvojových krajinách;
44. vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľnú správu svetových lesov zabezpečením ekologických postupov a lesnej biodiverzity a produktivity a rešpektovaním práv pôvodného obyvateľstva na zachovanie lesných zdrojov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zakázala ničenie prírodných lesov, zabezpečila ochranu ohrozených druhov, zakázala toxické pesticídy a vysádzanie geneticky modifikovaných stromov;
45. vyzýva Komisiu, aby ako súčasť svojej stratégie na podporu biodiverzity viac zohľadňovala tropické lesy, vzhľadom na to, že sa v nich sústreďujú ekosystémy, biotopy a osobitne ohrozené zraniteľné druhy a že majú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o rovnováhu životného prostredia a klímu, a plnia sociálne a kultúrne funkcie pre pôvodné obyvateľstvo;
46. žiada členské štáty, aby vypracovali a vykonávali plány obhospodarovania lesov s cieľom zlepšiť stav ochrany lesných biotopov a druhov, a aby zlepšili dostupnosť informácií; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá a normy na zhromažďovanie informácií o lesnej biodiverzite, s cieľom zaistiť jednotnosť a porovnateľnosť;
47. upozorňuje na potenciálne ohrozenie biologickej diverzity, ktoré predstavuje rastúci dopyt po agropalivách a čoraz intenzívnejší tlak na rozvojové krajiny, aby sa v nich agropalivá vyrábali premenou a degradáciou biotopov a ekosystémov, napríklad mokradí a lesov;
48. naliehavo žiada, aby kritériá sociálnej a environmentálnej udržateľnosti pre výrobu biomasy tvorili neoddeliteľnú súčasť rámca stanoveného v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (RED); za rozhodujúce považuje vypracovanie noriem udržateľnosti pre všetky odvetvia, v ktorých sa môže používať biomasa, spoločne s udržateľnými kritériami lesného hospodárstva, aby bolo zaistené, že bioenergia neprispeje k zmene klímy alebo sa nestane ďalším motorom zaberania pozemkov a nedostatku potravín;
49. so znepokojením konštatuje, že 90 % palmového oleja spotrebovaného vo svete sa vyrába v Indonézii a Malajzii na úkor rašelinových lesov, ktoré sú vypaľované, aby vytvorili priestor pre obrovské plantáže akácií a paliem olejových; poukazuje na skutočnosť, že podľa štúdie vypracovanej Svetovou bankou sa Indonézia stala tretím najväčším emitentom skleníkových plynov práve z dôvodu lesných požiarov;
Cieľ 4
50. nabáda Komisiu a členské štáty, aby správne a včas vykonali reformovanú spoločnú rybársku politiku uplatnením ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, aby sa dosiahol cieľ maximálneho udržateľného výnosu okrem iného podporou udržateľných a inovačných rybolovných metódy; zdôrazňuje, že je dôležité znížiť znečisťovanie okrem iného na zabezpečenie morskej biodiverzity a populácií a podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom modrej ekonomiky;
51. zdôrazňuje zásadný význam morských ekosystémov a zdrojov ako základu trvalo udržateľného rozvoja pobrežných krajín; vyzýva členské štáty, aby plne vykonali predchádzajúce záväzky a spolupracovali s vládami na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni, aby významne rozšírili ambície a činnosť s cieľom dosiahnuť spravodlivý a hospodársky a ekologicky udržateľný rybolov;
52. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri zaisťovaní dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity mimo jurisdikcie štátov;
53. vyzýva Komisiu na spoluprácu s členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zlepšiť vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove;
54. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili kvalitu životného prostredia morí EÚ vykonávaním projektov zameraných na zníženie chemického, fyzikálneho a mikrobiologického znečistenia optimalizáciou udržateľnosti námornej dopravy a ochranou biodiverzity, ktorá je nevyhnutne ohrozená; v tejto súvislosti konštatuje, že v oceánoch každý rok skončí 12,7 milióna ton plastov (5 % celkovej výroby) cez stokové systémy, vodné cesty a skládky na pobreží, čo poškodzuje životné prostredie a biodiverzitu celej planéty;
Cieľ 5
55. naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 presný a komplexný zoznam inváznych nepôvodných druhov, ktoré vzbudzujú obavy Únie, pod podmienkou, že tento zoznam by nemal byť obmedzený na určitý počet druhov a mal by zahŕňať plné a súdržné vykonávacie opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov spolu s primeranými zdrojmi na dosiahnutie týchto cieľov; zdôrazňuje význam priebežnej aktualizácie tohto zoznamu a ďalších posúdení rizík druhov, aby právne predpisy týkajúce sa inváznych nepôvodných druhov mohli fungovať ako silná páka;
56. vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie s na kontrolu a riadenie balastovej vody s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov cez námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu a prispievať k vykonávaniu a dosiahnutiu cieľa;
57. vyzýva členské štáty, aby monitorovali dovoz exotických druhov na svoje územie a pravidelne o ňom podávali správy Komisii a ostatným členským štátom; požaduje prísnejšie obmedzenia dovozu a súkromného vlastníctva ohrozených druhov vrátane primátov, plazov a obojživelníkov;
Cieľ 6
58. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne do roku 2020 ukončili dotácie, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom zabezpečia, aby do roku 2016 boli vypracované hodnotenia ekologicky škodlivých dotácií a aby požiadavky na podávanie správ boli začlenené do príslušných odvetvových politík EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa úplne stotožnili s prechodom na obehové hospodárstvo a uľahčovali ho;
59. vyzýva zostávajúce členské štáty, aby ratifikovali Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a o spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania pred COP – MOP 2 v decembri 2016;
60. pripomína že na globálnej úrovni EÚ významne prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti boja proti strate biologickej diverzity, pričom jej členské štáty sú hlavným poskytovateľom finančných prostriedkov na ochranu biodiverzity a najväčším prispievateľom oficiálnej rozvojovej pomoci pre biodiverzitu;
61. víta hlavný projekt Komisie B4Life na obdobie rokov 2014 – 2020, no domnieva sa, že EÚ musí zintenzívniť úsilie o zabránenie globálnej strate biodiverzity, a naliehavo vyzýva EÚ členské štáty, aby splnili svoj záväzok z Hyderabadu zdvojnásobiť do roku 2015 celkové toky finančných prostriedkov súvisiacich s biodiverzitou a udržať túto úroveň najmenej do roku 2020;
62. zdôrazňuje, že trestná činnosť týkajúca sa voľne žijúcich organizmov predstavuje priamu a rozšírenú hrozbu pre celosvetovú biodiverzitu; uznáva, že opomenutie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a chýbajúce opatrenia týkajúce sa účasti EÚ v dohovore CITES sú vážnymi nedostatkami v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovanej činnosti na boj proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny akčný plán boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi živočíchmi a divo rastúcimi rastlinami a z nich odvodených produktov, a vyzýva na podobné opatrenia na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov;
Kontrola vhodnosti právnych predpisov o prírode
63. zdôrazňuje, že smernice o prírode predstavujú míľniky pre politiku v oblasti ochrany prírody nielen na úrovni EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že je možné tieto smernice o prírode vďaka ich zovretej forme, súdržnosti a konzistentnosti považovať za svojho druhu inteligentnú reguláciu avant la lettre;
64. zdôrazňuje, že Natura 2000 je stále pomerne novou sústavou, ktorej plný potenciál sa ešte zďaleka nedosiahol; zastáva názor, že smernice o prírode sú ešte stále relevantné a že osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania preukazujú ich účinnosť; zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje dostatok flexibility vrátane prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku; poznamenáva, že na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity je nevyhnutné inteligentné vykonávanie a medzinárodná spolupráca;
65. stavia sa proti prípadnej revízii smerníc o prírode, pretože by to ohrozilo vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity, zapríčinilo dlhé obdobie právnej neistoty a mohlo viesť k oslabeniu právnych predpisov, s rizikom, že by to malo za následok oslabenie právnej ochrany a financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prebiehajúca kontrola REFIT smerníc o prírode by sa mala zamerať na zlepšenie vykonávania;
66. je presvedčený, že ťažkosti pri dosahovaní cieľov smernice o prírode a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vo všeobecnosti nespočívajú v právnych predpisoch, ale predovšetkým v ich neúplnom a nesprávnom presadzovaní a začleňovaní do ostatných oblastí politiky;
67. zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje veľká pružnosť na uľahčenie ich vykonávania pri zohľadnení hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a regionálnych požiadaviek, ako je stanovené v smernici biotopoch; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby objasnila usmernenia pre interpretáciu a vykonávanie, aby sa zabránilo sporom a aby sa spory vyriešili;
68. požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možné zavedenie adaptačných opatrení, aby sa zabezpečilo, že sa zachová biodiverzita, poľnohospodárska krajina a stáročná prax pasenia dobytka v horských oblastiach;
69. uznáva prínos právnych predpisov EÚ o ochrane prírody k zachovaniu ekosystémov, biotopov a druhov v chránených oblastiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že najvzdialenejšie francúzske regióny, ktoré tvoria osobitné zásoby druhov a ekosystémov a tvoria značnú časť európskej a celosvetovej biodiverzity, sú vylúčené z pôsobnosti tohto legislatívneho rámca a zo všetkých ostatných legislatívnych rámcov prispôsobených ich konkrétnym požiadavkám; zdôrazňuje však úspech všetkých projektov financovaných v týchto regiónoch programom LIFE + a európskou iniciatívou BEST na posilnenie ochrany biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy v NR a ZKÚ;
70. vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na prípravnú akciu BEST zriadila udržateľný mechanizmus financovania ochrany biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;
Ďalší postup: ďalšie opatrenia
71. považuje stratu biodiverzity mimo chránených prírodných oblastí za nedostatok celej stratégie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zbierali informácie o týchto biotopoch a druhoch a vytvorili vhodný rámec s cieľom predchádzať čistým stratám v oblasti biodiverzity a ekosystémových služieb spoluprácou s miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;
72. domnieva sa, že takýto rámec musí zahŕňať súbor doplňujúcich opatrení na riešenie základných príčin straty biodiverzity a zlepšenie začlenenia biodiverzity do odvetvových politík vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, energetiky a dopravy;
73. nabáda členské štáty, aby prostredníctvom iniciatív týkajúcich sa plánovania miest, premysleným využívaním priestoru a primeranou ochranou sústavy Natura 2000 zachovali ochranu voľných priestranstiev, najmä orientáciou na pastierstvo namiesto opúšťania pozemkov, ktoré zvyšuje prírodné riziká (lavíny, zosuvy pôdy, pozemné pohyby), a zriadenie súdržnej siete modro-zelenej infraštruktúry od vidieckych po mestské oblasti a zároveň zabezpečili potrebnú právnu istotu v oblasti hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zostavila prehľad osvedčených postupov;
74. považuje za kľúčové, aby sa na efektívnejšie a cielenejšie využívanie dostupných prostriedkov je nevyhnutné, aby Komisia vypracovala špecifické kritériá pre nástroj na financovanie prírodného kapitálu, ktoré musia zabezpečiť, aby projekty z hľadiska biodiverzity priniesli primerané, pozitívne a vedecky dokázateľné výsledky; domnieva sa, že projekty LIFE by mali byť spojené s financovaním z iných programových zdrojov, napríklad zo štrukturálnych fondov, s cieľom rozšíriť a znásobiť úspešné projekty v celej EÚ a vytvoriť väčší multiplikačný účinok;
75. vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup založený na využívaní viacerých fondov na financovanie biodiverzity, a požaduje lepšie prepojenie medzi rôznymi finančnými nástrojmi;
76. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili súdržnosť príslušných sektorových politík s cieľom začleniť ciele v oblasti biodiverzity a zároveň zabezpečili, aby budúci viacročný finančný rámec zaručoval nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémových služieb.
77. Vyzýva Komisiu, aby zriadila skupinu na vysokej úrovni pre prírodný kapitál na dosiahnutie týchto cieľov tým, že sa im poskytne väčší politický význam a priorita;
78. vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne predpisy EÚ týkajúce sa životného prostredia nie sú predmetom jednotných a účinných environmentálnych inšpekcií a dohľadu s cieľom zistiť porušenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia v rôznych sektoroch – vrátane chránených prírodných území – a zabrániť im; víta prípravné práce na vytvorení rámca EÚ pre environmentálne inšpekcie a vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu predložila legislatívny návrh;
79. zdôrazňuje význam inovácií, výskumu a vývoja pri dosahovaní cieľov smerníc o prírode a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili najmä na prepojenia medzi zachovaním biodiverzity a prínosom pre ľudské zdravie a hospodársku prosperitu a koordinovali opatrenia na zber údajov; zdôrazňuje, že pretrvávajú obrovské medzery vo vedomostiach o stave morských ekosystémov a zdrojoch rybného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zbierali údaje týkajúce sa vplyvu rybolovu a akvakultúry na širšie životné prostredie a aby boli verejne dostupné;
80. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili európsku iniciatívu týkajúcu sa opeľovačov – venujúc osobitnú pozornosť odolnosti voči škodcom rastlín postihujúcich včely medonosné a ďalšie opeľovače – a na základe politík, ktoré sa už vykonávajú v členských štátoch, a aby predložili návrhy o rámcovej smernici o pôde, smernici o prístupe k spravodlivosti a o revidovanom právnom rámci EÚ pre environmentálne inšpekcie;
81. so znepokojením zdôrazňuje rastúci počet vedeckých dôkazov, ktoré preukazujú negatívny vplyv, ktorý môžu mať neonikotínoidné pesticídy na základné služby, akými sú opeľovanie a prirodzená regulácia škodcov; vyzýva preto Komisiu, aby zachovala svoj zákaz používania neonikotínoidov;
82. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri povoľovaní využívania a vypúšťania živých modifikovaných organizmov do životného prostredia plne uplatňovali zásadu predbežnej opatrnosti, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na biodiverzitu;
83. zdôrazňuje význam programu LIFE pre životné prostredie, najmä podporgramov Príroda a Biodiverzita, v záujme ochrany a posilňovania európskej biodiverzity;
84. je pevne presvedčený, že životné prostredie a inovácie sa navzájom dopĺňajú, a upriamuje pozornosť predovšetkým na „prírode blízke riešenia“, ktoré prinášajú ekonomicky aj ekologicky inteligentné riešenia problémov v oblasti okrem iného zmeny klímy, nedostatku surovín, znečistenia a antimikrobiálnej rezistencie; vyzýva členské štáty, aby tieto „výzvy“ rozvíjali v rámci programu Horizont 2020; vyzýva členské štáty, aby boli účinnejšie, pokiaľ ide o ponechanie priestoru na reguláciu s cieľom posilniť inteligentné riešenia, ktoré poskytujú pozitívne výsledky pre biodiverzitu;
85. zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie otázok v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a nedostatku surovín; pripomína, že ak sa má zabrániť strate biologickej diverzity, je vrcholne dôležité zabezpečiť, aby bola zmena klímy výrazne nižšia než 2 °C v porovnaní s úrovňou z predindustriálneho obdobia; zatiaľ pripomína, že celá škála ekosystémov pôsobí ako tlmič prírodných rizík, čím prispieva k prispôsobeniu sa zmene klímy a k stratégiám jej zmierňovania;
86. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadnili tým, že stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa úplne začlenení do pozície EÚ na rokovaniach o novej medzinárodnej dohode o zmene klímy, najmä vzhľadom na to, že podľa projektu ROBIN financovaného z prostriedkov EÚ je ochrana biodiverzity súčasťou riešenia zmiernenia dôsledkov a prispôsobenia sa zmeny klímy, najmä vzhľadom na to, že tropické lesy predstavujú 25 % potenciálu zmiernenia dôsledkov celkových emisií skleníkových plynov;
87. vyzýva Komisiu, aby do medzinárodných dohôd, ktoré uzatvára, zahrnula otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy, a vykonávala environmentálne analýzy zamerané na možnosti ochrany a zlepšenia biodiverzity; zdôrazňuje, že je systematicky zisťovať a vyhodnocovať možné dosahy na biologickú diverzitu; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na zistenia vyplývajúce zo štúdie o identifikácii a zmierňovaní negatívnych dosahov dopytu EÚ po istých komoditách na biologickú diverzitu v tretích krajinách navrhla možné spôsoby, ako prispieť k odvráteniu alebo minimalizácii straty biologickej diverzity vo svete, ktorá je spôsobená istými vzorcami produkcie a spotreby v EÚ;
88. naliehavo vyzýva členské štáty – vychádzajúc zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, a zohľadňujúc riziká a negatívne dopady na klímu, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré vyplývajú z hydraulického štiepenia pri využití nekonvenčných uhľovodíkov, ako aj zohľadňujúc nedostatky identifikované v regulačnom režime EÚ pre činnosti týkajúce sa bridlicového plynu – aby nepovolili žiadne nové činnosti v oblasti nekonvenčného využívania hydraulického štiepenia v rámci EÚ;
89. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa plán z Guadeloupe prijatý v októbri 2014 dodržiaval, a aby zaviedli potrebné nástroje na ochranu biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;
90. zdôrazňuje celosvetovú úlohu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia o biodiverzite do prebiehajúcich rokovaní o obchode a začlenila ciele týkajúce sa biodiverzity do obchodných politík EÚ;
o o o
91. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.