Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 25. februára 2016 - Brusel
Poverenie pre Rakúsko podpísať a ratifikovať Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 a pre Maltu pristúpiť k tomuto dohovoru ***
 Dohoda medzi EÚ a San Marínom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
 Pristúpenie Chorvátska k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Únie *
 Európska sieť služieb zamestnanosti, prístup pracovníkov k službám v oblasti mobility a ďalšia integrácia pracovných trhov ***I
 Zavedenie núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku ***I
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/007 BE/Hainaut-Namur Glass
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016
 Správa jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016
 Otvorenie rokovaní o dohode o voľnom obchode EÚ – Tunisko
 Činnosti európskeho ombudsmana za rok 2014
 Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2014
 Začatie rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom
 Zavedenie zlučiteľných systémov registrácie spoločenských zvierat v členských štátoch
 Humanitárna situácia v Jemene

Poverenie pre Rakúsko podpísať a ratifikovať Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 a pre Maltu pristúpiť k tomuto dohovoru ***
PDF 251kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Rakúska republika poveruje v záujme Európskej únie podpísať a ratifikovať Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach a ktorým sa Maltská republika poveruje v záujme Európskej únie pristúpiť k tomuto dohovoru (13777/2015 – C8-0401/2015 – 2013/0177(NLE))
P8_TA(2016)0052A8-0018/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13777/2015),

–  so zreteľom na Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach (13777/15/ADD1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0401/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0018/2016),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady, ktorým sa Rakúska republika poveruje v záujme Európskej únie podpísať a ratifikovať Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach a ktorým sa Maltská republika poveruje v záujme Európskej únie pristúpiť k tomuto dohovoru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Dohoda medzi EÚ a San Marínom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
PDF 249kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, v mene Európskej únie (COM(2015)0518 – C8-0370/2015 – 2015/0244(NLE))
P8_TA(2016)0053A8-0025/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0518),

–  so zreteľom na návrh pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (13448/2015),

–  so zreteľom na článok 115 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) a článok 218 ods. 8 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0370/2015),

–  so zreteľom na článok 59, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0025/2016),

1.  schvaľuje uzavretie pozmeňujúceho protokolu k dohode;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Sanmarínskej republiky.


Pristúpenie Chorvátska k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Únie *
PDF 246kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o odporúčaní na rozhodnutie Rady o pristúpení Chorvátska k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27. septembra 1996 vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, protokolu o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežných rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 29. novembra 1996 vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a druhému protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 19. júna 1997 vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (COM(2015)0458 – C8-0296/2015 – 2015/0210(NLE))
P8_TA(2016)0054A8-0019/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie pre Radu (COM(2015)0458),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 4 a 5 Aktu o pristúpení Chorvátska, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0296/2015),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0019/2016),

1.  schvaľuje odporúčanie Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Európska sieť služieb zamestnanosti, prístup pracovníkov k službám v oblasti mobility a ďalšia integrácia pracovných trhov ***I
PDF 334kWORD 94k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskej sieti služieb zamestnanosti, prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a ďalšej integrácii trhov práce (COM(2014)0006 – C7-0015/2014 – 2014/0002(COD))
P8_TA(2016)0055A8-0224/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0006),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0015/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. júna 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 25. júna 2014(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 2. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0224/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013

P8_TC1-COD(2014)0002


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/589.)

(1) Ú. v. EÚ C 424, 26.11.2014, s. 27.
(2) Ú. v. EÚ C 271, 19.8.2014, s. 70.


Zavedenie núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku ***I
PDF 359kWORD 82k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 25. februára 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku (COM(2015)0460 – C8-0273/2015 – 2015/0218(COD))(1)
P8_TA(2016)0056A8-0013/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

k návrhu Komisie
P8_TA(2016)0056A8-0013/2016
---------------------------------------------------------
P8_TA(2016)0056A8-0013/2016

NARIADENIE
EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY(EÚ) 2016/...
o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku
[Pozmeňujúce návrhy 1 až 4, ak nie je uvedené inak].

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Euro-stredomorská dohoda, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej(2) (ďalej len „dohoda“) predstavuje základ vzťahov medzi Úniou a Tuniskom.

(2)  V nadväznosti na teroristické útoky z 26. júna 2015 v blízkosti tuniského mesta Sousse Rada vo svojich záveroch z 20. júla 2015 uviedla, že Únia po konzultácii s členskými štátmi preskúma možnosť prijať mimoriadne a dočasné opatrenia na podporu tuniského hospodárstva.

(3)  Olivový olej je hlavným poľnohospodárskym výrobkom, ktorý Tunisko vyváža do Únie, a odvetvie olivového oleja je dôležitou súčasťou hospodárstva krajiny, ako aj vo viacerých regiónoch určitých členských štátov.

(4)  Únia môže najlepšie podporiť hospodárstvo Tuniska v súlade s cieľmi stanovenými v rámci európskej susedskej politiky a v dohode tým, že poskytne atraktívny a spoľahlivý trh pre vývoz olivového oleja z Tuniska. Poskytnutie takéhoto trhu si vyžaduje zavedenie autonómnych obchodných opatrení, ktoré umožnia dovoz uvedeného výrobku do Únie na základe bezcolnej kvóty.

(5)  S cieľom predchádzať podvodom a zabezpečiť, že pripravované autonómne obchodné opatrenia budú skutočne prínosom pre tuniské hospodárstvo, uvedené opatrenia by mali byť podmienené dodržiavaním pravidiel stanovených v dohode zo strany Tuniska, týkajúcich sa, pôvodu výrobkov a súvisiacich postupov, ako aj efektívnou administratívnou spoluprácou Tuniska s Úniou.

(6)  Zachovanie stability trhu s olivovým olejom v Únii si vyžaduje, aby dodatočný objem generovaný autonómnymi obchodnými opatreniami bol sprístupnený až po vyčerpaní ročného objemu bezcolnej kvóty neupraveného olivového oleja stanoveného v článku 3 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohode.

(7)  V článku 184 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(3) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa správy colných kvót. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať aj na autonómne obchodné opatrenia stanovené v tomto nariadení.

(8)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ktoré by jej umožnili dočasne pozastaviť preferenčné opatrenia stanovené týmto nariadením a zaviesť nápravné opatrenia v prípadoch, ak je trh Únie ovplyvnený týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(4).

(9)  Núdzové autonómne obchodné opatrenia stanovené týmto nariadením sú určené na zmiernenie zložitej hospodárskej situácie, ktorej Tunisko v súčasnosti čelí v dôsledku teroristických útokov. Uvedené opatrenia by preto mali byť časovo obmedzené a nemali by sa dotýkať rokovaní medzi Úniou a Tuniskom o vytvorení rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). ▌ [PN 11 a 15]

(10)  Vzhľadom na vážne poškodenie hospodárstva Tuniska, najmä jeho odvetvia cestovného ruchu po teroristických útokoch z 26. júna 2015 v blízkosti Sousse, a potrebu prijať núdzové autonómne obchodné opatrenia na zmiernenie situácie tuniského hospodárstva v krátkodobom horizonte, považovalo sa za vhodné stanoviť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Preferenčné opatrenia

Otvára sa ročná bezcolná dovozná kvóta vo výške 35 000 ton (ďalej len „ročná dovozná colná kvóta“) na kalendárne roky 2016 a 2017 na dovoz neupraveného olivového oleja s pôvodom v Tunisku a patriaceho pod číselné znaky KN 1509 10 10 a 1509 10 90 do Únie, a to v prípade, že sa takýto panenský olivový olej v plnej miere získava v Tunisku a prepravuje priamo z Tuniska do Únie. [PN 5 a 12]

Článok 2

Podmienky nároku na ročnú dovoznú colnú kvótu

Nárok na ročnú dovoznú colnú kvótu je podmienený dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa pôvodu výrobkov a súvisiacich postupov podľa Protokolu č. 4 k dohode zo strany Tuniska.

Článok 3

Prístup k ročnej dovoznej colnej kvóte

Ročná dovozná colná kvóta sa sprístupní až po vyčerpaní objemu ročnej bezcolnej kvóty na neupravený olivový olej ustanovenej v článku 3 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohode.

Článok 4

Spravovanie ročnej dovoznej colnej kvóty

Komisia spravuje ročnú dovoznú colnú kvótu v súlade s článkom 184 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 5

Dočasné pozastavenie

Ak Komisia zistí, že existujú dostatočné dôkazy o nedodržiavaní podmienok stanovených v článku 2 zo strany Tuniska, môže prijať vykonávací akt, ktorým sa dočasne úplne alebo čiastočne pozastavia preferenčné opatrenia stanovené v článku 1. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 6

Preskúmanie v polovici obdobia

1.  Komisia preskúma vplyv tohto nariadenia na trh Únie s olivovým olejom v polovici obdobia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a závery tohto preskúmania postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

2.  V prípade, že sa zistí, že trh Únie s olivovým olejom je ovplyvnený ustanoveniami tohto nariadenia, Komisia je oprávnená prijať vykonávací akt s cieľom zaviesť nápravné opatrenia zamerané na nápravu situácie na uvedenom trhu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 7

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený článkom 229 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa do 31. decembra 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0013/2016).
(2)Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2.
(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/007 BE/Hainaut-Namur Glass
PDF 352kWORD 83k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť Belgicka – EGF/2015/007 BE/Hainaut-Namur Glass) (COM(2016)0001 – C8-0013/2016 – 2016/2013(BUD))
P8_TA(2016)0057A8-0029/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0001 – C8-0013/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0029/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2015/007 BE/Hainaut-Namur Glass o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 23 (Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) v regiónoch na úrovni NUTS 2 Hainaut (BE32) a Namur (BE35) v Belgicku a keďže sa očakáva, že 412 prepustených pracovníkov, ako aj 100 mladých ľudí z regiónu Hainaut, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a sú vo veku do 25 rokov, sa bude podieľať na týchto opatreniach; keďže 144 z týchto pracovníkov bolo prepustených po zatvorení výrobného závodu v Roux (Hainaut), ktorý vlastní spoločnosť AGC Europe SA, a 268 po zatvorení výrobného závodu v Auvelais (región Namur), ktorý vlastní spoločnosť Saint-Gobain Glass Benelux;

E.  keďže žiadosť síce nespĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF, bola predložená na základe intervenčných kritérií, ktoré umožňujú výnimku za výnimočných okolností, najmä článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF v prípade prepustených pracovníkov a článku 6 ods. 2 nariadenia o EGF v prípade osôb NEET;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Belgicko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 095 544 EUR podľa tohto nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 1 825 907 EUR;

2.  berie na vedomie, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 19. augusta 2015 a že Komisia dokončila jej posúdenie 20. januára 2016 a Európsky parlament v ten istý deň o ňom informovala;

3.  konštatuje, že v posledných rokoch v oblasti obchodu Únie so sklenenými výrobkami došlo k vážnym narušeniam, a zdôrazňuje, že medzi rokmi 2000 a 2010 sa miera zamestnanosti v celom sklárskom sektore v Európe znížila o 32 %; poukazuje na to, že vo Valónsku, ktoré má silnú tradíciu v oblasti sklárstva, viaceré veľké podniky čelili v posledných rokoch ťažkostiam, pričom počet pracovných miest v odvetví sklárstva v regiónoch Hainaut a Namur poklesol medzi rokmi 2007 a 2012 o 19 % a vo Valónsku zaniklo 1 236 pracovných miest v roku 2013 a 1 878 pracovných miest v roku 2014;

4.  poukazuje na to, že najmä región Hainaut čelí zložitej situácii na trhu práce, pričom miera zamestnanosti je o 9,2 % nižšia ako celoštátny priemer; konštatuje, že pre trhy práce oboch regiónov je okrem toho charakteristický vysoký podiel pracovníkov s nedostatočnou kvalifikáciou (asi 50 % uchádzačov o zamestnanie v oboch regiónoch nemá vyššie sekundárne vzdelanie);

5.  konštatuje, že skupina Saint-Gobain bola v roku 2013 donútená uzavrieť iný výrobný závod v deindustrializovanej zóne vo Valónsku, ktorý bol predmetom žiadosti EGF/2013/011 BE/Saint-Gobain Sekurit týkajúcej sa 257 prepustených pracovníkov v tom istom odvetví; konštatuje, že niekoľko opatrení v oboch žiadostiach je podobných;

6.  víta skutočnosť, že belgické orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 10. septembra 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

7.  konštatuje, že výnimka z článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sa v tomto prípade vzťahuje na počet prepustených, ktorý nie je značne nižší ako prahová hodnota 500 prepustených pracovníkov; víta skutočnosť, že cieľom žiadosti je podpora ďalším 100 osobám NEET;

8.  poznamenáva, že Belgicko plánuje sedem typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) podpora/usmernenie/integrácia, ii) podpora pri hľadaní zamestnania, iii) integrované vzdelávanie, iv) výmeny skúseností, v) podpora zakladania podnikov, vi) podpora spoločných projektov a vii) príspevky na hľadanie zamestnania a príspevky na odbornú prípravu;

9.  víta podporu určenú na spoločné projekty; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila výsledky tohto druhu opatrení v prípade iných žiadostí, a to s cieľom zistiť jeho výhody pre účastníkov;

10.  víta skutočnosť, že žiadosť obsahuje opatrenia osobitne zamerané na poskytovanie pomoci osobám NEET; berie na vedomie, že medzi personalizované služby poskytované osobám NEET patria: i) mobilizácia a usmerňovanie buď na účely ďalšieho vzdelávania/odbornej prípravy, alebo s cieľom absolvovať úvodné školenia, ii) odborná príprava, iii) individuálne zvyšovanie kvalifikácie a iv) príspevky na hľadanie zamestnania a príspevky na odbornú prípravu;

11.  oceňuje, že príspevky a stimuly, ktoré sa majú poskytovať ako súčasť navrhovaných opatrení, sú obmedzené na 5,52 % celkových odhadovaných nákladov;

12.  berie na vedomie, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po dohode so sociálnymi partnermi, podnikmi a verejnými službami zamestnanosti;

13.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

14.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

15.  zdôrazňuje, že v prípade následných žiadostí z toho istého geografického regiónu by Komisia mala zbierať a analyzovať skúsenosti z predchádzajúcich žiadostí a zabezpečiť, aby sa v prípade nových žiadostí primerane zohľadnili všetky závery tejto analýzy;

16.  žiada Komisiu, aby v budúcich návrhoch podrobne uvádzala sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie, a to, či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcemu hospodárskemu vývoju a potrebám pracovného trhu v regiónoch dotknutých prepúšťaním;

17.  konštatuje, že belgické orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

18.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

20.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

21.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

22.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Belgicka – EGF/2015/007 BE/Hainaut-Namur Glass)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/407.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016
PDF 461kWORD 133k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016 (2015/2285(INI))
P8_TA(2016)0058A8-0030/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2, články 136 a 148,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (horizontálna sociálna doložka),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(12),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na komuniké lídrov skupiny G20 zo samitu 15. a 16. novembra 2015 v Antalyi,

–  so zreteľom na aktualizované informácie Medzinárodného menového fondu k posúdeniu udržateľnosti zamestnancov pre postup vzájomného hodnotenia skupiny G20 v oblasti nerovnováh a rastu (október 2015),

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(14),

–  so zreteľom na odporúčania Rady o hospodárskej politike v eurozóne,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. decembra 2015 o verejných financiách v HMÚ za rok 2015 (inštitucionálny dokument 014),

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému Balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0030/2016),

A.  keďže hospodárske oživenie v Európskej únii už prebieha, ale oživenie medzi členskými štátmi a v rámci nich je stále slabé a nerovnomerné a čiastočne je spôsobené prechodnými a vonkajšími faktormi vrátane nízkych cien ropy;

B.  keďže niektoré členské štáty čelia pretrvávajúcemu problému veľmi nízkych mier rastu;

C.  keďže globálny hospodársky rast sa spomaľuje kvôli hospodárskym a finančným otrasom vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach, čoho výsledkom sú nové strategické výzvy, ktorým sa Európska únia musí náležite prispôsobiť;

D.  keďže Európa stále čelí významnému nedostatku investícií, čo výrazným spôsobom oslabuje dlhodobý potenciál rastu EÚ, zatiaľ čo prebytok bežného účtu v eurozóne sa zvyšuje; keďže verejný a súkromný dlh zostáva v mnohých krajinách vysoký, aj keď sa deficity bežného účtu znížili; keďže viaceré členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o uskutočnenie zmysluplných štrukturálnych reforiem;

E.  keďže napriek tomu, že viaceré členské štáty zaznamenali výrazný pokles deficitu bežného účtu a zníženie jednotkových nákladov práce, čistý zahraničný dlh ako percentuálny podiel HDP sa neznížil vo väčšine členských štátov;

F.  keďže miera zamestnanosti stúpa, ale stále nepostačuje na to, aby sa podstatne znížila nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj chudoba;

G.  keďže Európa je hospodársky priestor, ktorý je v porovnaní so svojimi konkurentmi najviac závislý od dovážaných zdrojov; keďže vybudovanie skutočného obehového hospodárstva v Európe je teda nevyhnutným predpokladom budúceho hospodárskeho rastu;

H.  keďže kríza v roku 2008 nebola len cyklickej, ale tiež štrukturálnej povahy, čo vysvetľuje jej trvalé účinky;

I.  keďže voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu je základom udržateľného hospodárskeho rastu v rámci jednotného trhu Európskej únie;

J.  keďže vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie spôsobili miliardové straty potenciálnych príjmov do verejných financií vo viacerých členských štátoch, a to v prospech veľkých korporácií, čo podkopáva základy solidarity medzi krajinami a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi;

Súbor politík

1.  víta balík týkajúci sa ročného prieskumu rastu na rok 2016 a navrhovaný súbor politík investovania, štrukturálnych reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť oživenie európskeho hospodárstva a stúpajúcu konvergenciu; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o účinné vykonávanie štrukturálnych reforiem a tiež silnejšiu koordináciu na európskej úrovni, je potrebné veľké úsilie členských štátov zamerané na dosiahnutie pevnejšej hospodárskej obnovy a všeobecnej prosperity;

2.  víta zlepšenia vo verejných financiách, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v prípade EÚ a eurozóny a pokles celkových rozpočtových deficitov; konštatuje však, že podiel verejného dlhu naďalej rastie v niekoľkých členských štátoch s nízkym rastom nominálneho HDP a nízkou infláciou a že postup pri nadmernom deficite stále prebieha v súvislosti s deviatimi členskými štátmi; poukazuje na to, že mnohé členské štáty majú obmedzený fiškálny priestor na riešenie možných nových hospodárskych otrasov, a preto by sa malo uvažovať o posilnení európskej koordinácie v záujme podpory fiškálnej konsolidácie bez toho, aby sa narušil rast;

3.  poznamenáva, že globálna konkurencieschopnosť Európskej únie zostáva dôležitým cieľom, a upozorňuje na význam štrukturálnych reforiem, investícií do výskumu a vývoja, efektívneho využívania zdrojov, inovácií zvyšujúcich produktivitu a znižovania makroekonomických nerovnováh; zároveň sa domnieva, že zhoršujúce sa globálne vyhliadky si tiež vyžadujú posilnenie domáceho dopytu, aby sa európske hospodárstvo stalo odolnejším; je znepokojený najmä možným znížením celosvetového dopytu;

4.  domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha by sa mala riešiť koordinovaným úsilím za účasti všetkých členských štátov, a to na základe príslušných reforiem a investícií; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

5.  vyzýva, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom podporiť oživenie a posilniť približovanie sa vo vzťahu k subjektom dosahujúcim najlepšie výsledky a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a to aj zvýšením produktivity a podporou investícií;

6.  je povzbudený miernym zlepšením ukazovateľov trhu práce, pričom uznáva, že rozdiely medzi členskými štátmi sú naďalej veľké a nezamestnanosť je stále neprijateľne vysoká; poukazuje na potrebu vychádzať z nedávnych zlepšení, a to aj zvýšením kvality vytvorených pracovných miest a ich produktivity; žiada, aby sa vyvinula väčšia snaha s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, vytvárať kvalitné pracovné miesta a znižovať chudobu, sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve pri súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny; zdôrazňuje, že ukazovateľom zamestnanosti by sa mala prikladať rovnaká dôležitosť ako existujúcim ukazovateľom, čo by umožnilo vykonanie podrobnej analýzy, s cieľom zabrániť dvojúrovňovému prístupu, a že tieto ukazovatele by sa mali riadne zohľadniť v politike EÚ a usmerneniach pre členské štáty;

7.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 a požaduje posilniť úlohu stratégie Európa 2020 pri usmerňovaní európskeho semestra v súlade s cieľmi zmluvy a uplatniteľnými právnymi predpismi a pri zabránení tomu, aby sa zopakovala kríza štátneho dlhu; zdôrazňuje význam ambicióznych politík a nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby Európa vyťažila čo najviac z energetickej a digitálnej transformácie, a to aj vďaka primeraným investíciám do výskumu, vývoja a inovácií a do zručností, aby sa znížili rozdiely medzi Európou a jej hlavnými svetovými konkurentmi z hľadiska celkovej produktivity faktorov; považuje za kľúčové, aby sa riešili ekonomické nerovnosti, ktoré sú prekážkou pre dlhodobý hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala environmentálnymi fiškálnymi reformami, a to aj v kontexte fiškálnej zodpovednosti; požaduje, aby sa dôsledne a komplexne monitorovalo približovanie sa k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

Investície

8.  vyzýva na vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý sa použije na dosiahnutie maximálneho účinku s cieľom podporovať strategické projekty, ktoré nie sú inak financované, a to v súlade s jeho mandátom; vyzýva členské štáty a nástroj EFSI, aby úzko zapájali miestne a regionálne orgány do vytvárania databáz projektov a investičných platforiem za pomoci Európskeho centra investičného poradenstva a Európskeho portálu investičných projektov; zdôrazňuje tiež, že je dôležité dosiahnuť súčinnosť medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) v plnej miere a v súlade so stratégiou Európa 2020 s cieľom posilniť súdržnosť a zmierniť rozdiely v rámci jednotného trhu tým, že sa všetkým regiónom umožní rozvíjať svoje konkurenčné výhody a uľahčia sa ďalšie súkromné investície; domnieva sa, že tieto investície by mali slúžiť konzistentnej priemyselnej politike a zahŕňať osobitný dôraz na tvorbu kvalitných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu primeraných administratívnych kapacít, aktívnej úlohy regiónov a lepšej koordinácie na všetkých úrovniach verejnej správy a medzi nimi; žiada, aby sa zvážili ďalšie možné politické opatrenia na zníženie investičnej medzery v EÚ;

10.  uvedomuje si prebiehajúci proces znižovania pákového efektu v súkromnom sektore; zdôrazňuje, že miera investícií v Európe je výrazne pod úrovňou spred krízy; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť urýchleného zavedenia bankovej únie a štrukturálnej reformy bánk, ako aj na význam podpory kapitálových investícií do MSP vďaka vytvoreniu únie kapitálových trhov; žiada, aby sa EFSI a COSME maximálne využívali s cieľom zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom; domnieva sa, že lepšia predvídateľnosť regulačného rámca jednotného trhu by zlepšila dôveru investorov;

11.  zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie investície do ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a inovácií, a to aj v kontexte reforiem trhu práce; zdôrazňuje potrebu zlepšovať národné systémy vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktoré sa musia prispôsobiť novým požiadavkám na zručnosti a znalosti na trhu práce v EÚ; zdôrazňuje, že všetky tieto opatrenia umožnia inovácie ako kľúčový faktor rastu, produktivity a konkurencieschopnosti; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili produktivitu verejných investícií;

12.  víta investičné profily jednotlivých krajín, v ktorých sú určené hlavné problémy spojené s investovaním v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne verejnej správy a relevantné zainteresované strany do určovania prekážok pre investície, najmä so zameraním na vnútorný trh, utlmený domáci dopyt a štrukturálne reformy, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie; poukazuje na dôležitosť vysokej miery produktívnych investícií z hľadiska udržateľného hospodárskeho procesu dobiehania medzi členskými štátmi; poznamenáva, že v každej krajine treba nájsť vhodnú rovnováhu medzi bežnými výdavkami, dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a investíciami do potenciálu hospodárskeho rastu a že jednotný trh a európske nástroje, napríklad EFSI a EŠIF, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore zdravej úrovne investícií; zdôrazňuje, že nízke verejné investície do výskumu a inovácií vo viacerých krajinách by ich mohli ešte viac chytiť do pasce nízkych príjmov;

Štrukturálne reformy

13.  domnieva sa, že po dlhom období makroekonomických úprav by sa mal klásť dôraz na uskutočnenie štrukturálnych reforiem a investícií s cieľom posilniť potenciál rastu založený na kvalitných pracovných miestach a produktivite, podporovať spravodlivé, spoľahlivé, účinné a finančne udržateľné systémy sociálnej starostlivosti a podpory udržateľného prechodu hospodárstiev členských štátov pri dosahovaní efektívnejšieho využívania zdrojov;

14.  požaduje udržateľné reformy na trhoch s tovarom a službami a na trhoch práce, ako aj v súvislosti s dôchodkovými systémami a žiada lepšiu právnu reguláciu, ktorá podporuje inovácie, tvorbu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž podporujúcu blahobyt bez toho, aby sa oslabila ochrana spotrebiteľa;

15.  zdôrazňuje dôležitosť väčšej efektívnosti využívania zdrojov a energie, a to aj prostredníctvom rozvoja obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja skutočnej energetickej únie založenej na solidarite, účinnosti a rozmanitosti bez ignorovania domácich zdrojov energie vrátane obnoviteľnej energie; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky zahrnula do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých sú najdôležitejšie pre konkurencieschopnosť a udržateľný rast;

16.  naliehavo žiada, aby sa prijali ďalšie kroky smerujúce k stimulovaniu tvorby kvalitných pracovných miest a k vytvoreniu odolných pracovných trhov, ktoré budú menej segmentované; zdôrazňuje význam udržateľných a efektívnych systémov sociálneho zabezpečenia; pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zachovania udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti;

17.  zdôrazňuje potrebu modernej, účinnej, demokratickej a na občanov orientovanej verejnej správy na všetkých úrovniach verejnej správy, ako aj potrebu efektívnych a transparentných pravidiel verejného obstarávania; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať ďalšie kroky smerom k skutočnej elektronickej správe v členských štátoch a medzi nimi; žiada Komisiu a členské štáty, aby identifikovali a opravili nedostatky vo svojich správach, ktoré sa v krízových situáciách môžu prejaviť ako škodlivé;

18.  požaduje zníženie daňového zaťaženia práce, o čom sa má rozhodovať na vnútroštátnej úrovni, pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti systémov sociálnej ochrany;

19.  berie na vedomie návrh programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorého cieľom je posilnenie vykonávania reforiem zameraných na podporu rastu v členských štátoch a o ktorom sa má rozhodovať na základe riadneho legislatívneho postupu; pripomína, že sú to členské štáty, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie štrukturálnych reforiem;

Fiškálna zodpovednosť

20.  pripomína potrebu zodpovedných fiškálnych politík zameraných na rast, zabezpečujúcich udržateľnosť dlhu a zohľadňujúcich hospodársky cyklus a nedostatok investícií a ktoré zároveň rešpektujú sociálne práva občanov; pripomína, že veľmi vysoká zadlženosť niektorých členských štátov predstavuje značné riziko v prípade možných budúcich otrasov v eurozóne; zdôrazňuje, že snahy o zvýšenie odolnosti verejných financií a posilnenie rastu bude potrebné zintenzívniť v krajinách s vysokým pomerom dlhu k HDP s cieľom uviesť ich na udržateľnú klesajúcu tendenciu;

21.  trvá na vykonávaní Paktu stability a rastu pri plnom využití existujúcich doložiek flexibility v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012), aby sa okrem iného podporili väčšie investície a štrukturálne reformy a riešili sa bezpečnostné hrozby a prílev utečencov;

22.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia výberu daní, boja proti daňovým podvodom a únikom, presadzovania opatrení v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom, ako aj potrebu lepšej koordinácie daňovej politiky v rámci EÚ; žiada vytvorenie daňových systémov, ktoré sú účinné a transparentné, v záujme zvýšenia výberu daní, predchádzania daňovým únikom a v záujme boja proti organizovanému zločinu; zastáva preto názor, že daňovým a colným orgánom by mali byť poskytnuté dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje;

23.  podporuje praktické úsilie zohľadňujúce osobitné potreby krajín, ktoré je zamerané na zlepšenie kvality a efektívnosti a je rastovo orientované vo vzťahu k verejným výdavkom, a to najmä prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast, ale bez toho, aby sa ohrozilo poskytovanie základných verejných a sociálnych služieb;

Osobitné zameranie na eurozónu

24.  víta odporúčanie k hospodárskej politike eurozóny, ktoré navrhla Komisia šesť mesiacov pred odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ako krok k prehĺbeniu koordinácie politiky v nadväznosti na „správu piatich predsedov“ a príslušné uznesenia Európskeho parlamentu;

25.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysokú úroveň vzájomnej závislosti a jednotnosť svojej menovej politiky je eurozóna hospodársky subjekt, v ktorom musí byť priblíženie k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky, presadzované a podporované lepšou koordináciou vnútroštátnych politík; zdôrazňuje dôležitosť zlepšených opatrení zo strany všetkých národných vlád smerom k zavedeniu hospodárskych reforiem a investícií v členských štátoch, ktoré sú potrebné na zníženie makroekonomických nerovnováh a zabránenie negatívnym účinkom presahovania vnútroštátnych politík do iných členských štátov; žiada preto dôkladné posúdenie týchto makroekonomických nerovnováh a účinkov presahovania, ktoré by doplnilo posúdenie slabých stránok každej krajiny a makroekonomický dialóg; trvá na plnej koherentnosti medzi odporúčaniami pre eurozónu a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

26.  víta zvýšenú pozornosť zameranú na celkové fiškálne zámery eurozóny, ktorá sa neodkláňa od individuálnej zodpovednosti členských štátov; pripomína, že fiškálny deficit v jednom členskom štáte nemožno kompenzovať fiškálnym prebytkom v inom členskom štáte, pokiaľ ide o postup pri nadmernom deficite; žiada pravidelné monitorovanie primeranosti celkových fiškálnych zámerov vzhľadom na súčasný nedostatok investícií;

27.  podporuje odporúčanie rozlišovať medzi fiškálnym úsilím jednotlivých členských štátov, pričom musia byť zohľadnené ich príslušné pozície k požiadavkám Paktu stability a rastu, na ich potreby v oblasti stabilizácie a na účinky presahovania; konštatuje, že pre mnohé členské štáty to znamená fiškálnu konsolidáciu zameranú na rast; poznamenáva na druhej strane, že niektoré krajiny majú väčší fiškálny priestor vo vzťahu k požiadavkám Paktu stability a rastu, ktorý by v súčasnej situácii mohli využiť na podporu domáceho hospodárstva;

28.  konštatuje, že hoci je vysoký prebytok bežného účtu eurozóny vítaným znakom jej zahraničnej konkurencieschopnosti, jeho súčasná úroveň tiež odráža nedostatok vnútorných investícií, čo má negatívny vplyv na rast a zamestnanosť; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny, ako aj v globálnom kontexte; je si vedomý toho, že prebytok bežného účtu niektorých členských štátov súvisí s pozitívnym účinkom presahovania naprieč hodnotovým reťazcom, z čoho môžu rôznym spôsobom ťažiť iné členské štáty; uznáva zároveň úlohu jednotnej meny pri podpore konkurencieschopnejších krajín udržať si v porovnaní so zvyškom sveta vysoké prebytky; víta zistenie uvedené v prognóze Komisie zo zimy 2016, v ktorom sa uvádza, že hospodársky rast v niektorých členských štátoch v roku 2015 bol vyvolaný najmä domácim dopytom; považuje za dôležité, aby členské štáty s vyšším prebytkom bežného účtu naďalej zvyšovali svoj domáci dopyt vo vlastnom aj všeobecnom záujme; zároveň vyzýva menej konkurencieschopné členské štáty, aby účinne vykonávali štrukturálne reformy a vysokokvalitné investície s cieľom modernizovať svoje hospodárstva a vytvoriť udržateľné podnikateľské prostredie pre dlhodobé investície v súlade so stratégiou Európa 2020; považuje to najlepší spôsob zníženia makroekonomických nerovnováh v členských štátoch, a to v porovnaní s vnútornou devalváciou, ktorá znižuje dopyt a spomaľuje hospodársky rast v celej eurozóne;

29.  zdôrazňuje potrebu podporovať skutočnú hospodársku a sociálnu konvergenciu poháňanú zlepšeniami produktivity a nenákladových faktorov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty efektívne vykonávali štrukturálne reformy, zlepšovali kvalitu verejných výdavkov a disponovali dostatočnými kapacitami na investovanie s cieľom umožniť vyrovnaný a udržateľný rast, ktorý má zásadný význam aj pre znižovanie pomeru dlhu k HDP; uznáva, že vysoká úroveň verejného a súkromného dlhu výrazne znižuje schopnosť investovať, čo spomaľuje rast;

30.  pripomína, že výška miezd je vecou autonómneho kolektívneho vyjednávania, a vyzýva príslušné zúčastnené strany, aby zabezpečili zodpovedný a zároveň rast podporujúci vývoj miezd, ktorý by mal odrážať zvýšenia produktivity; vyzýva predovšetkým príslušné subjekty v krajinách s deficitom bežného účtu alebo takmer vyrovnaným stavom bežného účtu, aby naďalej vyvíjali úsilie o posilnenie produktivity a udržanie konkurencieschopnosti; zároveň vyzýva príslušných aktérov v krajinách s vysokým prebytkom bežného účtu, aby nadmerné úspory použili na podporu domáceho dopytu a investícií;

31.  žiada opatrenia na zabránenie tzv. preteku ku dnu v oblasti daní a sociálnych noriem, ktorý vedie k zvýšeniu nerovností; pripomína potrebu zachovania medzinárodnej konkurencieschopnosti založenej na produktivite a stúpajúcej konvergencii; víta skutočnosť, že sa v hodnotiacej tabuľke makroekonomických nerovnováh venuje zvýšená pozornosť trom ukazovateľom zamestnanosti, a žiada Komisiu, aby ich zrovnoprávnila s ostatnými; domnieva sa tiež, že analýza súčasnej hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov a príslušných ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov by sa mala náležite zohľadniť v rámci politického usmernenia;

32.  berie na vedomie závery Európskej rady z decembra 2015 o hospodárskej a menovej únii a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala pripravovať dlhodobejšie opatrenia;

Účinnejší Európsky semester prostredníctvom väčšej demokratickej zodpovednosti

33.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a je presvedčený, že s cieľom zlepšiť ich vykonávanie je potrebné lepšie identifikovať jasne formulované priority na európskej úrovni, ako aj zvýšiť skutočnú verejnú diskusiu, politickú vôľu a angažovanosť na vnútroštátnej úrovni, čo povedie k vyššej relevantnosti a vnútroštátnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta návštevy členov Komisie v členských štátoch, ktorých cieľom je prediskutovať proces európskeho semestra a jeho dokumenty;

34.  žiada dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi zameraním odporúčaní pre jednotlivé krajiny na hlavné priority a zabezpečením toho, aby riešili všetky kľúčové výzvy vrátane potreby zabrániť zopakovaniu krízy štátneho dlhu, ako aj potreby zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť, pričom sa zohľadnia ciele stratégie Európa 2020;

35.  víta rozpravu v pléne v spolupráci s predsedami Komisie a Euroskupiny o návrhoch odporúčaní pre eurozónu z 15. decembra 2015, a žiada, aby sa takéto plenárne rozpravy sa stali bežnou črtou európskeho semestra; domnieva sa, že takéto rozpravy posilňujú a dopĺňajú existujúci demokratický dialóg, najmä hospodársky dialóg, a pomáhajú zvyšovať zodpovednosť exekutívy;

36.  zdôrazňuje, že jarné zasadnutie Európskej rady by malo zostať ústredným momentom, v rámci ktorého sa zadefinujú politické priority; víta diskusie s Komisiou v pléne o prioritách ročného prieskumu rastu pred jeho prijatím a po ňom; pripomína, že stanovenie hospodárskej politiky v nadväznosti na odporúčanie Rady členským štátom je výkonným aktom, ktorý musí podliehať demokratickej kontrole a rozpravy v Európskom parlamente; vyzýva preto Radu, aby prijala odporúčania pre eurozónu a závery týkajúce sa balíka ročného prieskumu rastu po tom, ako mal Európsky parlament možnosť vyjadriť sa k nim; potvrdzuje svoju pripravenosť urýchlene preskúmať tieto dokumenty a prijať pozíciu ešte pred jarným zasadnutím Európskej rady; víta výzvu adresovanú Európskemu parlamentu, aby jeho predseda oznámil pozíciu EP na jarnom zasadnutí Európskej rady; pripomína ďalej, že zmluva vyžaduje, aby bol Európsky parlament informovaný po tom, čo Rada prijala odporúčania, ako aj o výsledkoch mnohostranného dohľadu;

37.  zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a o hlasovaní o národných programoch reforiem; vyzýva členské štáty, aby štruktúrovaným spôsobom zaangažovali sociálnych partnerov, miestne a regionálne orgány a ďalšie zainteresované strany, pričom využijú skoré zverejnenie správ o jednotlivých krajinách; zdôrazňuje nenahraditeľná úlohu sociálnych partnerov pri tvorbe miezd a kľúčovú úlohu, ktorú by mali zohrávať v rámci širšieho hospodárskeho dialógu, najmä pokiaľ ide o podporu produktivity; vyzýva ďalej na užšiu spoluprácu národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Rozpočtové politiky

39.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou uspokojivého pákového efektu z dôvodu obmedzenej veľkosti rozpočtu EÚ, pričom je nemožné zmeniť režim vlastných zdrojov a neexistuje žiadna súdržnosť medzi hospodárskymi prognózami, prioritami hospodárskej politiky a prípravou ročných a viacročných rozpočtov;

40.  konštatuje, že rozpočet EÚ priamo prispieva k dosiahnutiu dvoch z troch cieľov ročného prieskumu rastu na rok 2016 (opätovné naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a uplatňovanie náležitých zodpovedných fiškálnych politík na úrovni uvedených politických záväzkov); víta v tejto súvislosti návrh Komisie nasmerovať finančné prostriedky EÚ do technickej pomoci na podporu štrukturálnych reforiem;

41.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov a podporiť úsilie o konsolidáciu rozpočtov zavedením vlastných zdrojov, ako aj racionalizáciou výdavkov; je pevne presvedčený, že ak by sa verejné financie vo väčšej miere riadili na úrovni EÚ, umožnilo by to dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť výdavky, napríklad v diplomatickej a vojenskej oblasti, bez toho, aby sa ohrozila zásada zdieľaného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o štrukturálne fondy;

42.  pripomína nelegálnosť, ktorú predstavuje deficit rozpočtu EÚ; konštatuje, že členské štáty sa k rozpočtu EÚ stavajú ako k premennej v závislosti od možností ich vnútroštátnych rozpočtov;

43.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšia integrácia na úrovni eurozóny je nevyhnutná na dokončenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a že rozpočtová únia je základným kameňom správneho fungovania eura;

44.  žiada, pokiaľ ide o pozíciu Európskeho parlamentu k eurozóne a jej rozpočtovej kapacite, aby sa zohľadnili závery iniciatívnej správy o rozpočtovej kapacite eurozóny, ktorá bude vypracovaná v priebehu roka 2016;

45.  žiada Európsku komisiu, aby pristúpila k revízii viacročného finančného rámca, ako bolo dohodnuté v júni 2013 v rámci politickej dohody medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou; poukazuje na neadekvátnosť súčasného VFR, ktorá sa stala zrejmou v súvislosti s finančnou a humanitárnou krízou, ktoré zasiahli Európsku úniu medzi rokmi 2009 až 2014; zdôrazňuje tiež, že je potrebné vykonať zásadnú reformu finančného plánovania Únie, v rámci ktorej by sa komplexne preskúmali ciele, financovanie a trvanie dostupných nástrojov;

Politiky v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín

46.  zdôrazňuje, že ak má reforma právnych predpisov v oblasti odpadu a akčný plán obehového hospodárstva urýchliť prechod európskeho hospodárstva na obehový model, je nevyhnutné začleniť odporúčania týkajúce sa tejto problematiky do procesu európskeho semestra s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta a udržateľný rast; odporúča, aby sa zásady obehového hospodárstva začlenili do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

47.  znova zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý odmeňuje rozvoj udržateľných politík a je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čím poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou; opätovne zdôrazňuje potrebu postupne zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie, a to aj na fosílne palivá, a presunúť dane z práce na znečisťovanie životného prostredia;

48.  považuje za dôležité zhodnotiť v rámci európskeho semestra výkonnosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a podporuje prechod na prístup založený na výsledkoch, ako aj zameranie na prevenciu chorôb a podporu zdravia; vyzýva Komisiu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami vyvinula nástroje na monitorovanie výsledkov v oblasti zdravia, meranie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a na podporu transparentnosti nákladov v oblasti medicínskeho výskumu s cieľom znížiť sociálne rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadňovala dlhodobé zdravotné a fiškálne vplyvy opatrení zameraných na programy prevencie;

49.  zdôrazňuje význam udržateľnosti sektora zdravotníctva, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárstve ako celku, keďže zamestnáva 8 % celkovej európskej pracovnej sily a tvorí 10 % HDP v EÚ, a zdôrazňuje schopnosť tohto sektora zabezpečiť rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, keďže zdravie je zásadný faktor stability, udržateľnosti a ďalšieho rozvoja členských štátov a ich hospodárstiev;

Regionálne politiky

50.  je si vedomý významu investícií EÚ do menej rozvinutých regiónov a tiež dôležitosti zabezpečiť ich schopnosť prilákať ďalšie investície, a tým podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

51.  poukazuje na prepojenie cieľov procesu európskeho semestra a programovania európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020, ktoré sa odráža v partnerských dohodách; domnieva sa preto, že v nadväznosti na reformu počas obdobia 2014 – 2020 by nástroje politiky súdržnosti mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a tým podporiť štrukturálne reformy a prispieť k plneniu strategických cieľov EÚ, ako aj účinnému vykonávaniu partnerských dohôd; zdôrazňuje však viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF, na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra, a potrebu koordinovať priority Európskej únie s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi potrebami;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.
(10) Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28.
(11) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0469.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016
PDF 557kWORD 218k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016 (2015/2330(INI))
P8_TA(2016)0059A8-0031/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 145, 148 a 152 a článok 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje osobitný status najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Ročný prieskum rastu 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 26. novembra 2015 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2015)0692),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 26. novembra 2015, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 2. marca 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2015)0098) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 na túto tému(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2014 o efektívnych, prístupných a pružných systémoch zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu (C(2013)0778),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 a následný Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý sa priamo zmieňuje o zamestnanosti a ekonomickej nezávislosti žien,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce,

–  so zreteľom na „správu piatich predsedov“ z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (13414/15),

–  so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z roku 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(4),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000121/2015 – B8-1102/2015 Rade a na svoje s ňou spojené uznesenie z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(12),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(13),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám(14),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu z apríla 2015 o nezamestnanosti v regiónoch Európskej únie,

–  so zreteľom na európsku štvrťročnú správu o stave zamestnanosti a sociálnej situácii z marca 2015(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD z 9. decembra 2014 o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast,

–  so zreteľmi na piaty a šiesty prieskum európskych pracovných podmienok z roku 2010 a 2015(16),

–  so zreteľom na nadchádzajúcu správu Eurofoundu zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri,

–  so zreteľom na správu Eurofoundu zo 17. júna 2014 s názvom Zmeny mechanizmov stanovovania výšky miezd v kontexte krízy a nového režimu hospodárskej správy EÚ,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2016),

A.  keďže miera nezamestnanosti od polovice roku 2013 pomaly klesá, nie však dostatočne na odstránenie nezamestnanosti a chudoby, a to aj napriek podporným makroekonomickým politikám a účinku štrukturálnych reforiem; keďže však miera nezamestnanosti je v mnohých členských štátoch naďalej príliš vysoká a v súčasnosti dosahuje 9,9 % aktívnych obyvateľov, t. j. 23 miliónov Európanov, pričom asi polovicu z nich tvoria dlhodobo nezamestnaní, a v eurozóne predstavuje viac ako 10 %, čo je stále podstatne viac ako v roku 2008; keďže preto je nevyhnutné vziať do úvahy špecifické mikroekonomické okolnosti a sú potrebné vhodné štrukturálne reformy, ktorých sociálny vplyv musí byť posúdený pred tým, než nadobudnú účinnosť;

B.  keďže hospodárske oživenie pokračuje už tretí rok, pričom sa predpokladá, že v roku 2016 dosiahne tempo rastu v EÚ-28 mieru 2 % a v eurozóne 1,8 %, avšak medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci ich územia je toto tempo nerovnomerné a čiastočne ho ženú dočasné faktory, ako je pokračujúci pokles cien energie, čo prispieva k rastu kúpnej sily v prípadoch, keď to má vplyv na reálnu ekonomiku; keďže táto skutočnosť ukazuje, že EÚ môže urobiť viac pre to, aby svoje ekonomické a sociálne oživenie zintenzívnila a aby bolo v strednodobom horizonte udržateľnejšie, najmä v súčasnej situácii neistoty panujúcej v globálnom hospodárstve;

C.  keďže fiškálna konsolidácia sa v EÚ-28 zlepšuje, pričom deficit všeobecných rozpočtov klesol z 4,5 % v roku 2011 na 2,5 % v roku 2015;

D.  keďže ako uviedla Komisia(17) rozdiely v zamestnanosti a sociálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi pretrvávajú a sociálny vývoj smeruje k ďalšej divergencii v celej EÚ, ktorá brzdí rast, zamestnanosť a súdržnosť; keďže spoločnosti, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou rovnosti a investícií do ľudí, majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o odolnosť v oblasti rastu a zamestnanosti;

E.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ je 22,6 % a v roku 2014 12,3 % mladých ľudí nebolo zamestnaných, zapojených do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), čím boli vystavení riziku vylúčenia z pracovného trhu a straty zručností a ľudského kapitálu; keďže táto situácia prispieva k nedostatku individuálnej autonómie a ohrozuje sociálnu integráciu; keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

F.  keďže v roku 2014 sa nezamestnanosť v EÚ-28 zvýšila o 0,8 % a v eurozóne o 0,4 % a existujú značné rozdiely vo výsledkoch európskych krajín, keď sa v piatich krajinách miera zamestnanosti znížila v rokoch 2009 až 2014 najmenej o päť percentuálnych bodov; keďže v roku 2014 sa počet samostatne zárobkových osôb zvýšil zhruba rovnakým tempom ako zamestnanosť a od roku 2013 je nárast celkovej zamestnanosti spôsobený predovšetkým väčším počtom zmlúv na dobu určitú, hoci situácia v tejto oblasti sa medzi jednotlivými členskými štátmi významne líši; keďže úroveň nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky sa v rôznych európskych krajinách líšia; keďže mnohí mladí ľudia buď začnú ďalšie postgraduálne štúdium v snahe vyhnúť sa nezamestnanosti, alebo opustia svoju krajinu pôvodu s cieľom hľadať prácu v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne štatistiky o nezamestnanosti mladých ľudí nepostihujú tieto dva prípady;

G.  keďže miera zamestnanosti žien (63,5 % v máji 2015) stále výrazne zaostáva za cieľom Európy 2020 (75 %) a práca žien na čiastočný úväzok zostáva naďalej nadmerne vysoká (32,2 %) v porovnaní s mužmi (8,8 %), i keď sa zohľadní vlastná vôľa a potreby jednotlivcov; keďže zvýšením účasti žien na pracovnom trhu možno znížiť tieto rozdiely a riešiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré vo zvýšenej miere hrozí ženám;

H.  keďže strata ľudského kapitálu z dôvodu nezamestnanosti je obrovská a keďže celkové náklady na nezamestnanosť mládeže sa odhadujú na 153 miliárd eur za rok(18); keďže popri finančných a sociálnych účinkoch nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť negatívne ovplyvňujú sociálnu konvergenciu a v konečnom dôsledku brzdia udržateľný hospodársky rast;

I.  keďže v roku 2014 bolo asi 5 % pracovnej sily v EÚ-28 nezamestnaných dlhšie ako jeden rok a 3,1 % viac ako dva roky; keďže iba polovica pracovníkov vo veku 55 až 65 rokov je zamestnaná a dlhodobá nezamestnanosť je obzvlášť rozšírená medzi mladšími a staršími pracovníkmi; keďže diskriminácia dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie je, žiaľ, veľmi častá; keďže takéto praktiky sú založené na psychologickej stigme spojenej s nezamestnanosťou a spôsobujú, že zamestnávatelia vnímajú nezamestnaných a starších žiadateľov ako menej kompetentných a horšie zamestnateľných než zamestnané osoby; keďže je potrebné, aby zamestnávatelia školili manažérov ľudských zdrojov tak, aby prekonali svoje predsudky voči nezamestnaným a starším pracovníkom a zamerali sa skôr na kvalifikáciu a skúsenosti než na aktuálny status zamestnanosti;

J.  keďže približne 20 % aktívnych občanov v EÚ má iba základné digitálne zručnosti a 40 % obyvateľov EÚ možno považovať za nedostatočne digitálne zručných; keďže napriek problémom, ktoré majú mnohí ľudia vrátane mladých pri vstupe na pracovný trh, existujú v EÚ približne 2 milióny voľných pracovných miest, z ktorých je takmer 900 000 v digitálnom odvetví, a 39 % spoločností stále ťažko hľadá zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou, hoci prieskumy ukazujú, že práve spoločnosti, ktorým sa nedarí nájsť pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou, často odmietajú uzatvárať dlhodobé pracovné zmluvy; keďže len každý tretí Európan bol v roku 2012 tým, ktorý nebol nadmieru kvalifikovaný alebo nedostatočne kvalifikovaný so zreteľom pracovné miesto, ktoré zastával; keďže nízka úroveň vzdelania a nesúlad medzi vzdelaním a potrebami pracovného trhu sú hlavnými príčinami, prečo sa mladí ľudia stávajú osobami NEET, čo negatívne ovplyvňuje rast; keďže je nevyhnutné určiť hlavné príčiny predčasného ukončovania školskej dochádzky a členské štáty inštruovať, aby na vzdelávanie vynakladali opäť také množstvo prostriedkov, ktoré umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

K.  keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o ich sociálne a pracovné práva, podporuje sociálny damping, má vážne rozpočtové dôsledky, pretože vedie k strate daňových príjmov a sociálnych príspevkov, má negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu a kvalitu práce, rozvoj zručností a celoživotné vzdelávanie a nepriaznivo ovplyvňuje efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv, okrem iného tým, že prehlbuje dôchodkové rozdiely a takisto negatívne ovplyvňuje prístup k zdravotnej starostlivosti v niektorých členských štátoch; keďže existuje potreba väčšieho úsilia o zmenu nelegálnej práce na legálnu;

L.  keďže napriek skutočnosti, že atypické alebo neštandardné formy zamestnávania ako také nepredstavujú neistú prácu, situácie neistej práce sa vyskytujú častejšie v prípade zmlúv tohto druhu, aj keď takéto zmluvy predstavujú menšinu existujúcich pracovnoprávnych vzťahov(19); keďže nedostatočné zabezpečenie je ďalším kľúčovým prvkom neistej životnej situácie a zahŕňa neistú prácu, nedostatočný príjem, absenciu ochrany pred prepustením a neznámu dĺžku pracovného pomeru; keďže v niektorých členských štátoch sa množstvo zmlúv tohto typu v znepokojujúcej miere zvyšuje; keďže s cieľom zabrániť nevhodnému využívaniu takýchto zmlúv je potrebné implementovať efektívny a účinný mechanizmus kontrol na vnútroštátnej úrovni; keďže je dôležité stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré poskytujú dostatočný príjem a ekonomickú bezpečnosť rodinám;

M.  keďže jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť aspoň o 20 miliónov počet osôb, ktoré žijú v chudobe alebo im hrozí chudoba a sociálne vylúčenie; keďže takmer 123 miliónov ľudí v EÚ sa nachádza v tejto situácii; keďže v roku 2013 26,5 milióna detí v 28 krajinách EÚ bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže počet Európanov ohrozených chudobou sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil, ale situácia sa stabilizovala so zreteľom na počty v roku 2013 a 2014; keďže bezdomovectvo sa zvýšilo v mnohých členských štátoch EÚ; keďže v roku 2012 bolo 32,2 milióna postihnutých osôb vo veku nad 16 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže ciele Európy 2020 ešte neboli dosiahnuté, a preto je potrebné okamžité vyhodnotenie stratégie EÚ 2020;

N.  keďže počet osôb vo veku nad 65 rokov v pomere k počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ má do roku 2060 vzrásť z 27,8 % na 50,1 % a celková miera ekonomickej závislosti(20) sa má stabilizovať na úrovni viac ako 120 % do polovice budúceho desaťročia a potom vzrásť na viac ako 140 % do roku 2060; keďže tieto faktory, ako aj ďalšie demografické zmeny, ako je starnutie populácie, hustota obyvateľstva alebo rozptyl obyvateľstva, poukazujú na nutnosť, aby verejné orgány zaviedli komplexné a sociálne zodpovedné politiky s cieľom zvýšiť mieru pôrodnosti, umožniť vysokú mieru kvalitnej zamestnanosti, podporiť získavanie dostatočných prostriedkov pre systémy sociálneho zabezpečenia a aktívne starnutie, zaviesť sociálne zodpovedné reformy na pracovnom trhu a v dôchodkových systémoch a zabezpečiť dostatočnosť a primeranosť prvého dôchodkového piliera v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte;

O.  keďže rozdiely medzi dôchodkami žien a mužov dosahujú v EÚ aj naďalej významnú úroveň – 40 %, čo odráža rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o prácu na plný a čiastočný úväzok, rodové rozdiely v platoch a kratšiu kariéru žien;

P.  keďže rastúci počet závislých starších ľudí má a bude mať stále väčší vplyv na systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a potrebu zdrojov formálnej, ako aj neformálnej starostlivosti; keďže súčasné systémy sociálneho zabezpečenia dostatočne nezohľadňujú situáciu neformálnych poskytovateľov starostlivosti, ktorí pre spoločnosť predstavujú obrovský zdroj;

Q.  keďže verejné a súkromné zadlženie zostáva v mnohých členských štátoch príliš vysoké, čo znižuje silu hospodárstva EÚ; keďže nízke úrokové miery v eurozóne možno využiť na rozšírenie poľa pôsobnosti pre opatrenia v členských štátoch; keďže je naliehavo potrebná dôkladná diskusia o riešení dlhu v EÚ;

R.  keďže so zreteľom na súčasný trend v nasledujúcich 10 až 15 rokoch sa bude 90 % svetového rastu vytvárať mimo EÚ; domnieva sa preto, že je potrebné pokračovať v rozvoji a podpore stratégií reálneho rastu a tvorby pracovných miest v členských štátoch; keďže je nevyhnutné zaviesť inovatívne priemyselné a trhové politiky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v rámci EÚ a globálnu konkurencieschopnosť EÚ, a teda zaručiť udržateľné a sociálne inkluzívne príležitosti pre zamestnanosť;

S.  keďže 20 % výdavkov Európskeho sociálneho fondu by sa malo použiť na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch;

T.  keďže v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) bolo už schválených 69 projektov v 18 krajinách a 56 operácií (celkové financovanie v rámci EFSI vo výške približne 1,4 miliárd EUR) a očakáva sa, že to bude viesť k investíciám v objeme viac než 22 miliárd EUR a účasti približne 71 000 MSP; keďže v záujme splnenia dlhodobých barcelonských záväzkov je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov pre sociálnu infraštruktúru, ako je starostlivosť o deti; keďže tieto projekty zahŕňajú predovšetkým projekty veľkej infraštruktúry, zatiaľ čo malé a stredné podniky a mikropodniky sú zvyčajne vylúčené z týchto fondov napriek ich dôležitosti ako chrbtice európskeho hospodárstva a generátora kvalitných pracovných miest;

U.  keďže podniky sociálneho hospodárstva predstavujú 2 milióny podnikov (10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 6,5 % pracovníkov v EÚ;

V.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam súvisiacim s ich špecifickými charakteristikami, ktoré obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 15 % do 32,4 %;

W.  keďže 6,9 milióna občanov EÚ si v súčasnosti uplatňuje svoje základné právo na voľný pohyb a žije a pracuje v inej krajine EÚ; keďže počet cezhraničných pracovníkov predstavuje viac ako 1,1 milióna; keďže voľný pohyb osôb má zásadný význam pre väčšie zbližovanie európskych krajín;

X.  keďže zvyšujúci sa počet utečencov v Európe si žiada solidaritu a vyrovnanejšie a väčšie úsilie zo strany členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o integračné opatrenia, ako je sociálna pomoc, v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti azylu a strednodobé až dlhodobé akcie a stratégie pre prijímanie a integráciu utečencov do spoločnosti;

Investovanie do ľudí

1.  zdôrazňuje, že nutnosť investovať do sociálneho rozvoja nie je len prostriedkom, ako zaručiť možnosť dosiahnuť udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj a konvergenciu, ale musí byť aj osobitným cieľom ako takým; zdôrazňuje preto význam kvality ukazovateľov zamestnanosti, chudoby a nerovnosti; víta výzvu Komisie na investície do služieb, ako sú podpora bývania, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a rehabilitačné služby; zdôrazňuje, že hlavným cieľom všetkých politík EÚ by mala zostať hospodárska a sociálna súdržnosť a že je potrebné vynaložiť viac úsilia na realizáciu komplexnejšieho a objektívnejšieho hodnotenia na základe rozmanitosti a charakteristík členských štátov;

2.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu (RPR) zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť sociálnej spravodlivosti v kontexte nových národných programov stability a reforiem a do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pridáva tri ukazovatele v oblasti zamestnanosti (miera aktivity obyvateľstva, nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť); naliehavo žiada, aby mali tieto ukazovatele skutočne rovnakú váhu ako existujúce ukazovatele, čo im umožní začať hĺbkovú analýzu v príslušných členských štátoch a zaručiť, že ich vnútorné nerovnováhy sa budú ďalej hodnotiť, pričom sa navrhnú a budú monitorovať hospodárske a sociálne reformy;

3.  víta skutočnosť, že Komisia v tomto ročnom prieskume rastu postavila sociálnu spravodlivosť do stredobodu oživenia európskeho hospodárstva; zdôrazňuje úspechy EÚ v oblasti konvergencie vytvorením EMÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na väčšie posilnenie sociálneho zbližovania v Únii; žiada Komisiu, aby definovala a vyčíslila svoju koncepciu sociálnej spravodlivosti, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ročného prieskumu rastu na rok 2016 a európskeho semestra, pričom zohľadní politiku v oblasti zamestnanosti i sociálnu politiku;

4.  konštatuje, že kvalitné a inkluzívne pracovné miesta sú zásadným pilierom sociálnej spravodlivosti a podporujú ľudskú dôstojnosť pre všetkých; domnieva sa, že v tomto zmysle musia byť vytváranie kvalitných pracovných miest a tvorba rastu stredobodom politík EÚ a členských štátov, najmä politík týkajúcich sa mladých ľudí a generácie vo veku nad 55 rokov, ako spôsob budovania udržateľnejších sociálnych ekonomík v EÚ; nalieha na členské štáty, aby zaviedli a ďalej rozvíjali politiky zamestnanosti mladých ľudí a prispôsobili tieto politiky skutočným potrebám trhu práce;

5.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila typy spolupráce zahŕňajúcej vlády, podniky vrátane sociálnych podnikov, vzdelávacie zariadenia, personalizované služby, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov, a to na základe výmeny najlepších postupov a s cieľom lepšie zladiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, aby bolo možné bojovať proti nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými kvalifikáciami, uspokojovať potreby trhu práce a podporiť prístup k zamestnaniu a jeho udržanie na otvorenom trhu práce pre všetkých ľudí v Európe, najmä prostredníctvom duálneho odborného vzdelávania; nabáda členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi starostlivo navrhli a zhodnotili ex ante všetky štrukturálne reformy v národných vzdelávacích systémoch, aby sa zaručilo, že vzdelanie poskytne občanom náležité nástroje; vyzýva členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania a odbornej prípravy zahrnuli podnikateľskú kultúru a zásady sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila širšiu investičnú stratégiu celého cyklu vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý zahŕňa všetky odvetvia celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik a formálne aj neformálne vzdelávanie;

6.  poznamenáva, že vzdelávacie úsilie je v prvom rade zamerané na mladšiu časť pracovnej sily, avšak mnohé členské štáty potrebujú rozšíriť zameranie vzdelávania pracovnej sily tak, aby zahŕňalo vzdelávanie dospelých a odbornú prípravu; zdôrazňuje, že z nedostatočných investícii do vzdelávania, najmä digitálnych zručností, plynie riziko pre konkurenčné postavenie Európy a pre zamestnateľnosť európskej pracovnej sily; preto povzbudzuje členské štáty, aby si ako prioritu stanovili rozsiahle vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov presadzovala širšiu investičnú stratégiu pre celý cyklus vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňajúci všetky sektory celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik, duálne vzdelávanie a formálne aj neformálne vzdelávanie a aby zohľadnila potrebu zlepšiť vzdelávanie dospelých s cieľom reagovať na demografické zmeny lepším prispôsobením systémov členských štátoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce; vyzýva členské štáty, aby podporovali učňovské vzdelávanie a plne využívali prostriedky programu ERASMUS +, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy;

7.  zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; preto požaduje zabezpečenie prístupu ku kvalitným, inkluzívnym a cenovo dostupným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti vo všetkých členských štátoch;

8.  pripomína význam zručností a schopností získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí z hľadiska zlepšenia zamestnateľnosti mladých ľudí a ľudí, ktorí boli po určitý čas mimo trhu práce v dôsledku opatrovateľských povinností; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckych činností; domnieva sa, že jednotné osvedčovanie a vzájomné uznávanie kvalifikácií prispeje k preklenutiu priepasti medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a mladými uchádzačmi o zamestnanie; trvá na tom, aby sa pristúpilo k vykonávaniu rámca celoživotného vzdelávania zameraného na flexibilnú dráhu vzdelávania, v ktorej sa bude uznávať formálne, ale aj neformálne a informálne vzdelávanie, s cieľom podnietiť rovnocennosť a sociálnu súdržnosť a poskytnúť možnosť zamestnania zraniteľnejším skupinám;

9.  víta návrh Komisie posilniť záruku pre mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že záruka pre mladých ľudí nebola v mnohých členských štátoch účinne implementovaná; zdôrazňuje potrebu zaručiť vhodné formy spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a sociálnymi podpornými službami, a to väčšinovými i individualizovanými; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby záruka pre mladých mala dosah na mladých ľudí, ktorí sú vystavení viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe; vzhľadom na to vyzýva Komisiu, aby zvážila cielené preskúmanie záruky pre mladých ľudí a jej finančných nástrojov vrátane Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; je presvedčený, že Komisia môže zohrávať úlohu v zameraní pozornosti členských štátov na potrebu konať a uľahčiť výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o to, ako najlepšie bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí;

10.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa individualizovaného prístupu k dlhodobo nezamestnaným, ale je znepokojený vážnou situáciou dlhodobo nezamestnaných v Európe, ktorých počet prevyšuje 12 miliónov; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať zvýšené úsilie v oblasti ľudských zdrojov, ako potrebnú úroveň vzdelania zúčastnených, aby mohli usmerňovať nezamestnaných, pokiaľ ide o to, ako odstrániť prípadné nedostatky vo vzdelaní alebo odbornej príprave; žiada primeranú podporu uchádzačom o zamestnanie v podobe poskytovania integrovaných služieb a prístupu k vysoko kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave, aby sa odstránili prípadné nedostatky; zdôrazňuje, že profesijné kvalifikačné procesy si vyžadujú primerané finančné zdroje, ktoré je potrebné smerovať k nezamestnaným osobám všetkých vekových kategórií, a že na to, aby boli aktívne politiky v oblasti zamestnanosti účinné, musia obsahovať požiadavky na príslušné vnútroštátne orgány a zamestnávateľov, ako aj na dlhodobo nezamestnaných;

11.  pripomína, že integrácia nezamestnaných osôb má zásadný význam pre ich sebadôveru, život a budúci rozvoj a je kľúčom k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v neposlednom rade prispeje k zabezpečeniu udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že je potrebné vziať do úvahy sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby; zdôrazňuje však, že 12,7 % osôb v produktívnom veku trpí chudobou pracujúcich (na základe údajov za rok 2014, zvýšenie z 11 % v roku 2009), takže je nevyhnutný prístup zahŕňajúci integrované aktívne začlenenie a sociálne investície; žiada Komisiu, aby zapojila členské štáty do stratégií a opatrení zameraných na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia v súlade so stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o vytvorenie inkluzívnych možností celoživotného vzdelávania pre pracovníkov a uchádzačov o prácu všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a prípadne uvoľnila ďalšie zdroje, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

12.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa úsilie EÚ v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu aktívne zameralo na rastúci počet ľudí bez domova, ktorých momentálne nezachytávajú ukazovatele používané na meranie cieľa EÚ v oblasti boja proti chudobe, ale ktorí predstavujú znepokojivú sociálnu realitu, v ktorej sa ročne ocitnú minimálne 4 milióny ľudí(21);

13.  zdôrazňuje potrebu rýchlo a účinne reagovať na potreby nezamestnaných ľudí vo veku nad 55 rokov; žiada Komisiu i členské štáty, aby podporovali flexibilné riešenia zamestnania pre týchto ľudí (vrátane čiastočného pracovného úväzku a dočasného zamestnania), ktoré budú uspokojovať ich osobitné potreby, a tým sa zabráni ich predčasnému vypadnutiu z pracovného pomeru; zdôrazňuje, že je dôležité, aby starší zamestnanci na pracovisku odovzdávali svoje poznatky a skúsenosti mladším pracovníkom, napríklad tým, že budú na pracovisku viac zapojení do procesov odbornej prípravy, čím sa zabezpečí, že sa pracovníci starší ako 55 rokov neocitnú v situácii bez práce;

Štrukturálne reformy sociálnym a zodpovedným spôsobom

14.  konštatuje, že EÚ ako celok aj mnohé členské štáty EÚ naďalej trpia štrukturálnymi problémami, ktoré je naliehavo potrebné riešiť; je znepokojený sociálnym vplyvom opatrení fiškálnych úprav, ktoré sa zameriavajú na zníženie výdavkov, a zdôrazňuje, že by hospodárska politika mala byť v súlade s článkom 9 ZFEÚ; poukazuje na to, že je potrebné naďalej uprednostňovať verejné a súkromné investície a spoločensky a ekonomicky vyvážené štrukturálne reformy, ktoré znižujú nerovnosti, a podporovať udržateľný rast a zodpovednú fiškálnu konsolidáciu (s ohľadom na udržateľnosť dlhu, ekonomický cyklus a investičné medzery), vrátane politík v oblasti príjmov prostredníctvom boja proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čím sa posilní vývoj smerom k väčšej súdržnosti a vzrastajúci sociálnej konvergencii; domnieva sa, že tieto politiky podporujú priaznivé prostredie pre podnikanie a verejné služby s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, dosahovať sociálny pokrok a podporovať investície, ktoré poskytujú sociálne aj ekonomické prínosy; zdôrazňuje, že tieto priority sa dosiahnu, len ak budú primerané investície do ľudského kapitálu a do celoživotného vzdelávania prioritou a spoločnou stratégiou; trvá na zapojení sociálnych partnerov, pokiaľ ide o štrukturálne reformy a politiky na trhu práce;

15.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom prerozdelení bohatstva – to je model, ktorý zaručuje rovnosť a sociálnu ochranu, chráni zraniteľné skupiny a zlepšuje životnú úroveň všetkých občanov;

16.  zdôrazňuje potrebu presadzovať a chrániť sociálne trhové hospodárstvo, ktoré vytvára rámec, v ktorom konkurencieschopnosť a vysoké sociálne normy prispievajú k sociálnej spravodlivosti a sociálna spravodlivosť stimuluje konkurencieschopnosť; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi hospodárskymi hľadiskami a potrebou zabezpečiť účinnú fiškálnu konsolidáciu, udržateľné hospodárstvo, skutočnú sociálnu súdržnosť a zvýšenú sociálnu ochranu; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoj prístup k platobnej neschopnosti a bankrotu(22) a zlepšila reštrukturalizáciu dlhu a programy „druhej šance“;

17.  zdôrazňuje, že ročný prieskum rastu by mal konzistentnejšie hodnotiť vývoj nerovnosti v Európe prostredníctvom ekonomických ukazovateľov, akými sú indexy Gini a Palma;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do platformy pre nelegálnu prácu a v nadväznosti na výmenu osvedčených postupov prijali konkrétne opatrenia s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; vyzýva členské štáty, aby sa viac snažili o to, aby sa nelegálna práca zmenila v deklarovanú prácu, a primerane vybavili inšpekcie práce, posilnili mechanizmy inšpekcie práce a navrhli opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť zo šedej ekonomiky do oficiálnej ekonomiky, a aby tak získali prístup k systémom na ochranu pracovníkov; nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové sadzby súvisiace so stupňom stability a kvality rôznych foriem pracovnoprávnych vzťahov ako jeden zo stimulov stálych pracovných zmlúv;

19.  domnieva sa, že mzdový rozptyl zvyšuje nerovnosť a škodí produktivite a konkurencieschopnosti podnikov; žiada Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia zlepšujúce kvalitu pracovných miest s cieľom obmedziť roztrieštenosť trhu práce v kombinácii s opatreniami na zvýšenie minimálnych miezd na primeranú úroveň v súlade so zásadou subsidiarity a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, aby sa znížilo mzdové rozpätie; je presvedčený, že je to potrebné vykonať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich;

20.  domnieva sa, že starostlivo zvážená flexiistota prispieva k zabráneniu pracovnej roztrieštenosti a k podpore zachovania udržateľnej kvalitnej zamestnanosti, ale obáva sa, že v mnohých členských štátoch nie je flexiistota dostatočne uplatňovaná; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri uplatňovaní modelu flexiistoty zabezpečili v prípade potreby ochranu pracovných práv a noriem sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje právne predpisy na ochranu zamestnanosti s cieľom podporiť väčšiu stabilitu v zamestnaní a bezpečnosť pri prechode medzi pracovnými miestami, ako aj – v prípade potreby – prostredníctvom užšej a lepšej spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, a prístup zamestnancov k právam sociálneho zabezpečenia; niekoľko členských štátov vykonalo reformy, ktorých pozitívne výsledky sú viditeľné napríklad vo zvyšovaní miery zamestnanosti, ale ľutuje, že v niektorých prípadoch uprednostnili v reformách trhu práce flexibilitu na úkor pracovnej istoty, čo vedie k neistote a nedostatočnej ochrane zamestnania; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú, ako aj po sebe nasledujúcich atypických zmlúv v súkromnom i verejnom sektore;

21.  vyzýva členské štáty, aby vzali do úvahy celkový vývoj príjmov pracovníkov verejných služieb, prípadne aj minimálnych príjmov bez toho, aby bol dotknutý rast produktivity, udržateľným a stabilným spôsobom, ktorý neohrozí ich vlastné právomoci;

22.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa investícií do ľudského kapitálu s cieľom obnoviť úroveň zamestnanosti a udržateľného rastu, ale je veľmi znepokojený skutočnosťou, že verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 %(23) od roku 2010 a pokles v jedenástich členských štátoch v poslednom roku, pre ktorý sú údaje k dispozícii (2013);

23.  zdôrazňuje význam aktívnych politík v oblasti trhu práce v súčasnom kontexte; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce;

24.  poznamenáva, že je potrebné chápať prechod k digitálnemu hospodárstvu v kontexte zvyšovania kvalifikácie a odbornej prípravy, ako aj nových foriem zamestnania;

25.  vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje spôsobom, ktorý nebude prekážať ani najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti, najmä zle plateným pracovníkom, ani celkovej konkurencieschopnosti, a pritom zabezpečili dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkových systémov a zodpovedajúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby takisto implementovali daňové predpisy, ktoré podporia stimuly pre podnikanie a tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a aj pre osoby nad 55 rokov, aby bolo možné využiť odborné skúsenosti týchto pracovníkov a zabezpečiť odovzdanie ich znalostí a posilniť projekty v oblasti výskumu a inovácií v európskych podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby znížili administratívnu záťaž s cieľom podporiť podnikanie mladých ľudí;

26.  vyzýva, aby sa v rámci európskeho semestra a RPR vyhodnotila dôležitosť politík v oblasti príjmov vrátane dôchodkov, ukazovateľov príjmov a fiškálnej politiky, s cieľom zabezpečiť sociálnu súdržnosť a zvrátiť trend nerovnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby posúdili a zvýšili investície do svojich súčasných systémov sociálnej ochrany, aby efektívne riešili problém chudoby a nerovností a zamedzovali chudobe a nerovnostiam, a zároveň aby boli ich systémy sociálnej ochrany udržateľné vzhľadom na očakávané demografické, sociálne a hospodárske výzvy a aby zlepšovali odolnosť členských štátov v časoch krízy; zdôrazňuje, že vysokokvalitné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálne investície sú mimoriadne dôležité, ak si chce Európa zachovať svoju hlavnú konkurenčnú výhodu – vysoko kvalifikovaných pracovníkov a produktívne podniky;

28.  v súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch pilierov dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. domnieva sa, že by dôchodkové systémy mali poskytovať záruky proti chudobe v starobe a že z tohto dôvodu je nutné vykonávať politiky pre zabezpečenie silného, udržateľného a primeraného prvého dôchodkového piliera;

29.  nabáda členské štáty, aby sa maximálne vynasnažili odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a prijali aktívnejšie opatrenia na podporu účasti žien na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podľa okolností v súlade so zásadou subsidiarity a za pomoci sociálnych partnerov propagovali rodinne zamerané politiky, ktoré by zabezpečili lepšiu starostlivosť o ďalšie závislé osoby a tiež schopnosť rodičov ako takú, vhodné ustanovenia týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenke a finančne prístupnú starostlivosť o deti, ktorá by zabezpečila dobré podmienky pre deti, a umožnili ošetrujúcim osobám rovnaký prístup na pracovný trh, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu vyváženosť medzi súkromným a pracovným životom, čo je dôležité najmä pri zapájaní žien na pracovný trh; nabáda členské štáty, aby preskúmali pretrvávanie nízkej pôrodnosti v EÚ a zvážili uplatnenie výhodnejšej daňovej diferenciácie podľa počtu detí v domácnosti; vyzýva členské štáty, aby poskytovali rodinám pomoc nielen prostredníctvom finančnej podpory, ale aj vo forme služieb;

30.  poznamenáva, že nízka hustota obyvateľstva alebo vysoké rozptýlenie obyvateľstva značne zvyšujú náklady na poskytovanie verejných služieb, akými sú zdravotná starostlivosť a školstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri analyzovaní účinkov demografických zmien a ich vplyvu na udržateľnosť verejných financií zohľadňovali uvedené príčiny a následky;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme účinnosti je potrebné zamerať investície EFSI na vytváranie nových investícií v oblastiach, v ktorých je nízka chuť investovať, namiesto toho, aby nahrádzali investície, ktoré by boli vytvorené inde, alebo vysoko ziskové investície, ktoré by sa uskutočnili tak či tak; opakovane zdôrazňuje význam investícií do ľudského kapitálu a iných sociálnych investícií, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti alebo cenovo dostupné bývanie, a zdôrazňuje potrebu účinného vykonávania balíka týkajúceho sa sociálnych investícií;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany do určenia prekážok, ktoré bránia investíciám, a zamerali sa pritom na regióny a sektory, v ktorých je to najnaliehavejšie, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie;

Podpora udržateľného rastu prostredníctvom oživenia investícií

33.  zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľný inkluzívny rast, ktorý vedie k vytváraniu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest pre všetkých a konkrétnych vyhliadok, a to aj pre mladých ľudí, s cieľom reagovať na vnútorné a vonkajšie výzvy, ktorým čelí EÚ; podotýka, že s cieľom zabezpečiť udržateľnosť by sa mala väčšia pozornosť venovať prispôsobeniu existujúcich pracovných miest, a to aj pracovných miest pre ohrozené skupiny obyvateľstva, rýchlo sa meniacemu pracovnému trhu a novo vznikajúcim odvetviam;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní udržateľného a inkluzívneho rozvoja a vytvárania pracovných miest a pri vyrovnávaní rozdielov v pomere medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o samostatne zárobkovú činnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli daňové režimy spojené s udržateľnými modelmi podnikania, ktoré zvýhodňujú inovatívne začínajúce podniky a uľahčujú vytváranie pracovných miest malými a strednými podnikmi, monitorovali vplyv daňových stimulov na udržateľný rozvoj a aby vytvorili mechanizmy, ktoré by mohli viesť tieto podniky k tomu, aby dosiahli medzinárodnú úroveň a fungovali v tomto kontexte; zdôrazňuje preto nutnosť zaviesť komplexné politiky na úrovni EÚ, aby umožnili členským štátom čeliť výzvam, ktoré budú predstavovať konkurenti mimo EÚ;

35.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia na zabezpečenie lepšej informovanosti o všetkých európskych fondoch a programoch, ktoré majú potenciál podporiť podnikanie, investície a prístup k financovaniu, ako je Erasmus pre podnikateľov, Európska sieť služieb zamestnanosti (sieť EURES), Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI); pripomína význam zásady partnerstva, prístupu zdola nahor a primeraného prideľovania zdrojov;

36.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky uvedené programy komplexným spôsobom s cieľom predísť konfliktom medzi cieľmi a požiadavkami a obmedziť byrokraciu; súčasťou tohto preskúmania by mala byť analýza implementácie každým členským štátom, čím sa zabezpečí väčšia rovnosť v prístupe k finančným prostriedkom;

37.  Európsky sociálny fond by mal venovať viac prostriedkov na financovanie možnosti, aby sa nezamestnaní pracovníci okrem programov odbornej prípravy vo svojej krajine pôvodu zapojili aj do programov odbornej prípravy v členských štátoch EÚ, čím sa uľahčí ich integrácia na európskom trhu práce, ktorý si zvolia, a podporí sa tak ich európske občianstvo;

38.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky oživujúce záujem o podnikanie medzi mladými ľuďmi už od útleho veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov;

39.  vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory podnikania medzi mladými ľuďmi podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom pri vypracúvaní inovačných projektov, tým, že im poskytnú administratívnu, právnu alebo organizačnú podporu;

40.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva vrátane podnikov poskytujúcich sociálne služby sa pri získavaní súkromného alebo verejného financovania stretávajú s ešte väčšími ťažkosťami ako tradičné podniky, čo je okrem iného spôsobené tým, že pracovníci inštitúcií finančného sprostredkovania nepoznajú realitu týchto podnikov; zdôrazňuje potrebu poskytnúť im väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov; zdôrazňuje aj skutočnosť, že treba obmedziť administratívnu záťaž v záujme podpory sociálnych podnikov; nalieha, že je nutné poskytnúť im právny rámec, napr. prostredníctvom európskeho štatútu družstiev, združení, nadácií a vzájomných spoločností, uznať ich činnosť v EÚ a zabrániť nekalej hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do sociálneho hospodárstva, a oceňuje skutočnosť, že časť financovania programu EaSI je vyčlenená na pomoc zabezpečovaniu prístupu k financovaniu podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva;

41.  zdôrazňuje vysokú spoločenskú a hospodársku hodnotu investícií v oblasti sociálnej ochrany vrátane sociálnych služieb;

Lepšie využívanie európskych fondov na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti

42.  víta v prvý rok vykonávania EFSI a jeho úlohu, ktorou je podpora najlepších projektov na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EFSI umožní lepšie sociálne a hospodárske zbližovanie členských štátov a ich regiónov v rámci EÚ a že všetky členské štáty využijú možnosť prístupu k tomuto fondu v súlade s cieľmi kohéznej politiky; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a kontrolovala investície v rámci EFSI; je presvedčený, že treba zverejniť správu, ktorá by sa mala zamerať na audit a meranie ekonomického a sociálneho vplyvu príslušných investícií v reálnom vyjadrení;

43.  poukazuje na to, že investičné priority musia byť orientované na projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sú jednoznačne potrebné na zaručenie väčšej súdržnosti, sociálnej spravodlivosti alebo rozvoja ľudského kapitálu, alebo na zvýšenie udržateľného inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby v prípade každého investičného projektu financovaného z prostriedkov EÚ požadovala predchádzajúcu prezentáciu očakávaných sociálnych a hospodárskych výsledkov a jeho následné monitorovanie a vyhodnotenie; poukazuje na to, že je nutné zabrániť negatívnemu vplyvu, ktoré by mohli mať tieto projekty na životné prostredie;

44.  vzhľadom na ťažkosti členských štátov plne využívať európske fondy zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečovať riadne a lepšie využívanie svojich investícií, ktoré musia byť v súlade s jej prioritami a so základnými hodnotami, ako je uvedené v zmluvách a Charte základných práv, ako aj efektívne riadenie svojich zdrojov, a musí znížiť administratívne zaťaženie a prekážky v súvislosti s prístupom, vykonávaním a hodnotením; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mali všetky podniky rovnakú možnosť prístupu k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ;

45.  víta výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby zintenzívnili sociálne investície s cieľom podporiť hospodársku, teritoriálnu a sociálnu súdržnosť, najmä v oblasti (formálnej a neformálnej) zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj sociálnych služieb, starostlivosti o dieťa, podpory bývania a rehabilitačných služieb; vyzýva podniky a všetkých ďalších oprávnených príjemcov, aby lepšie využívali investičné mechanizmy, ktoré sú poskytované európskymi fondmi a projektmi, ktoré majú priame uplatňovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby monitorovala, či členské štáty riadne vykonávajú odporúčania EÚ;

46.  zdôrazňuje, že formálni a najmä neformálni opatrovatelia predstavujú dôležitý pilier v rámci snahy zvládnuť rýchlo rastúce požiadavky súvisiace s budúcimi systémami starostlivosti v Európe; zdôrazňuje potrebu zlepšiť sociálnu ochranu opatrujúcich rodinných príslušníkov, ktorí musia často obmedziť svoju platenú prácu, aby mohli poskytovať neplatenú starostlivosť, a preto strácajú práva na sociálne zabezpečenie;

47.  uznáva úsilie Komisie zvýšiť využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a berie na vedomie návrh Komisie členským štátom týkajúci sa financovania technickej pomoci; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by sa nemali použiť výlučne na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pretože by to mohlo viesť k tomu, že by sa vynechali iné dôležité oblasti investovania;

48.  súhlasí s tým, že je potrebné rozvíjať proces hospodárskej a sociálnej konvergencie s cieľom podporiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v členských štátoch a ich regiónoch a medzi nimi, ale zdôrazňuje, že to treba považovať za cieľ spoločného projektu, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu sociálny dialóg a zapojenie všetkých relevantných zúčastnených strán; poukazuje na to, že sociálna politika je súčasťou spoločných právomocí rozdelených medzi EÚ a členské štáty a že úloha EÚ v tejto oblasti je v súlade s článkom 153 ZFEÚ a so zásadou subsidiarity obmedzená na podporu a dopĺňanie činnosti členských štátov;

49.  vyzýva na riešenie ekonomických nerovností, ktoré sú prekážkou brániacou dlhodobému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje, že rozdiely medzi najchudobnejšími regiónmi a zvyškom EÚ sa prehlbujú, a požaduje bezodkladné cielené úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni na podporu súdržnosti a rastu v týchto regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto podporili strategické investície s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v súlade s článkom 174 ZFEÚ, najmä v regiónoch, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami;

50.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ s cieľom dosiahnuť väčšiu integráciu najvzdialenejších regiónov do Európy regiónov a aby diferencovala politiky EÚ s cieľom zaručiť rovnakú hodnotu regiónov a podporiť väčšiu konvergenciu; zdôrazňuje, že je nutné venovať osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj o vplyv, ktorý európske politiky môžu mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európske rozhodnutia a prideľovanie finančných prostriedkov bude sprevádzať náležité monitorovanie a že prinesú výrazné zlepšenie životných podmienok občanov najvzdialenejších regiónov;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania VFR v polovici trvania preverila možnosť zvýšenia financovania z ESF na zabezpečenie primeranosti jeho cieľov a zohľadnenie nových výziev, ktoré boli zahrnuté, ako je dlhodobá nezamestnanosť alebo začlenenie utečencov. vyzýva tiež na to, aby sa v rámci viacročného finančného rámca vytvoril konkrétny program pre tie subregióny EÚ, v ktorých miera nezamestnanosti presahuje 30 %, ako bolo dohodnuté;

Sociálne začlenenie ako príležitosť pre spoločnosť

52.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že dôležitosť stratégie Európa 2020 od jej vytvorenia vzrástla, a vyzýva členské štáty, aby posilnili jej uplatňovanie v praxi; žiada Komisiu a Radu, aby pozornejšie sledovali jej vykonávanie na celosvetovej a vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že je nevyhnutné začať pripravovať scenár na obdobie po stratégii Európa 2020 spojený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

53.  je znepokojený tým, že práca už sama o sebe nie je zárukou toho, že sa človek vymaní z chudoby, ani najlepším nástrojom na zaistenie sociálneho začlenenia, keďže v roku 2014 trpelo chudobou 12,7 % zamestnaných osôb v produktívnom veku, čo predstavuje zvýšenie oproti 11 % v roku 2009; vyzýva Komisiu, aby predložila integrovanú stratégiu EÚ zameranú na boj s chudobou, aby bolo možné bojovať proti mnohostrannosti chudoby vo všetkých skupinách, najmä v prípade najviac ohrozených skupín, a podporovať ich integrované aktívne zapojenie, ktoré by bolo podporené právom na skutočnú sociálnu ochranu; v tomto zmysle opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu, ktorá by podporila zavedenie minimálnej mzdy v členských štátoch bez toho, aby došlo k porušeniu zásady subsidiarity;

54.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali a monitorovali efektívnejšie, účinnejšie a inkluzívnejšie formy systémov sociálnej ochrany a podpory príjmu, aby sa zabezpečilo, že tieto systémy poskytnú adekvátnu životnú úroveň nezamestnaným a osobám, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, a aby zároveň zaručili, že tieto mechanizmy nebudú udržiavať sociálnu závislosť a budú zaručovať prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam, ktoré im umožnia vstup na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa účinnosti minimálneho príjmu z hľadiska znižovania nerovnosti a sociálneho vylúčenia v Európe;

55.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti udeľovania azylu prijali potrebné opatrenia, ktoré by zabezpečili zapojenie utečencov, migrantov s legálnym sídlom na území EÚ a žiadateľov o azyl do spoločnosti; zdôrazňuje však, že tieto opatrenia môžu byť účinné len vtedy, ak ich vykonajú spoločne všetky členské štáty; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať pridelenie adekvátnych finančných prostriedkov, ktoré, vzhľadom na nestabilnú situáciu, nemôžu poskytnúť iba samotné členské štáty; vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky potrebné na vypracovanie komplexného prístupu k migrácii v rámci viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc utečencom usadiť sa a integrovať sa a aby zabezpečili aj to, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje a budú včas predvídať požiadavky s cieľom uľahčiť hladký prechod utečencov na trh práce vrátane rýchleho uznávania kvalifikácií a schopností; miestne orgány a sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní riadnej integrácie migrantov na trh práce a predchádzaní tomu, aby boli vystavení pracovnému zneužívaniu;

56.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov v plnej miere transponovali a uplatňovali všetky ustanovenia obsiahnuté v aktualizovanej európskej migračnej agende; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia musela vo vzťahu k niekoľkým členským štátom prijať 40 rozhodnutí o porušení právnych predpisov vrátane 19 formálnych výziev členským štátom za neprijatie nevyhnutných opatrení na transpozíciu smernice o podmienkach prijímania; podporuje Komisiu v jej úsilí posilniť európsku migračnú agendu;

57.  vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva a vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých oblastiach EÚ upozorňuje členské štáty na sociálne riziko, ktoré predstavuje neschopnosť zabezpečiť udržateľnosť, bezpečnosť, primeranosť a účinnosť systémov sociálneho zabezpečenia v nadchádzajúcich desaťročiach; nabáda preto členské štáty, aby vypracoval stratégiu, ktorá by zabezpečila, že v spoločnosti zostane aktívne väčšie množstvo ľudí;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri odstraňovaní prekážok spravodlivej pracovnej mobility, pretože voľný pohyb je základným právom v EÚ, a aby na jednej strane konali tak, aby došlo k zvýšeniu miery zamestnanosti, a na druhej strane tak, aby sa zabezpečilo, že sa s pracovníkmi využívajúcimi možnosťou mobility v rámci EÚ bude zaobchádzať rovnako ako s pracovníkmi príslušného členského štátu, že nebude dochádzať k ich zneužívaniu alebo diskriminácii a že budú zaručené ich práva v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pracovnú mobilitu medzi členskými štátmi v celej EÚ ako prostriedok k vytváraniu príležitostí pre pracujúcich aj pre podniky; žiada členské štáty, aby využívali a podporovali existujúce európske nástroje na uľahčenie tejto mobility pracovnej sily, najmä Európsku sieť služieb zamestnanosti EURES; v cezhraničných regiónoch, kde je mobilita pracovnej sily skutočne vysoká, nabáda členské štáty, aby rozvíjali cezhraničné partnerstvá siete EURES s cieľom pomôcť pracovníkom pri projektoch mobility;

60.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétny plán, ako bude európsky semester využitý na vykonávanie zásad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

61.  konštatuje, že sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom na zlepšenie pracovných podmienok a že – v záujme toho, aby sa zabezpečili najlepšie možné podmienky pre dialóg medzi sociálnymi partnermi, – v tejto súvislosti je predpokladom existencia silných odborových zväzov, účasť zamestnancov na záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti a posilnenie kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili kvalitu sociálneho dialógu aj na európskej úrovni a zabezpečili včasné a zmysluplné konzultácie so sociálnymi partnermi, a umožnili tak potrebné analýzy a zahrnutie návrhov do rozhodovacích procesov;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o riešenie sociálneho a mzdového dampingu v EÚ, ktorý významne poškodzuje postihnutých pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia členského štátu; ďalej žiada, aby do tohto úsilia boli zapojení sociálni partneri na všetkých úrovniach;

Lepšia koordinácia európskeho semestra

63.  víta odporúčanie Komisie o eurozóne, ktoré posilňuje spoločnú analýzu a vymedzenie stratégií sociálneho a hospodárskeho rozmeru členských štátov v rámci HMÚ a zdôrazňuje potrebu zladiť tieto kritériá; varuje však pred možnosťou vzniku dvojúrovňovej EÚ;

64.  domnieva sa, že východiskom pre posilnenie sociálneho rozmeru musia byť odporúčania týkajúce sa eurozóny, a to pokiaľ ide o:

   (a) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva, vrátane usilovanie o lepšie mzdové úrovne pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovených na dôstojné úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;
   (b) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva s predpokladom lepšej mzdovej úrovne, pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovenej na dôstojnej úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;
   (c) spoločné zasadnutia Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom podporiť tvorbu koordinovaných sociálno-ekonomických politík zameraných na podporu konkurencieschopnosti v Európe, ako aj na udržateľné oživenie rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest;
   (d) zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí eurozóny s cieľom lepšie integrovať jej sociálny rozmer a náležite riešiť sociálne nerovnováhy;

65.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila návrh na vytvorenie piliera pre sociálne práva, ktorý by bol schopný zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a ktorý by bol súčasťou snahy o vybudovanie skutočne celoeurópskeho pracovného trhu a tiež prostriedkom na podporu väčšieho hospodárskeho a sociálneho zbližovania, s cieľom vyriešiť ekonomické a sociálne nerovnosti, ktoré existujú v členských štátoch a medzi nimi;

66.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané monitorovanie a sledovanie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zaručila primeraný dôraz na otázky zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

67.  požaduje silnejšiu úlohu pre stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast a žiada, aby sa jej ciele, najmä sociálne ciele, odrážali rovnako vo všetkých nástrojoch európskeho semestra vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

68.  víta skutočnosť, že Komisia jasne odlišuje európsku a vnútroštátnu fázu, pokiaľ ide o európsky semester; zdôrazňuje potrebu užšej koordinácie medzi európskymi inštitúciami pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení európskej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasnú agendu v tomto smere, a to aj zapojením sociálnych partnerov, národných parlamentov a ďalších relevantných zúčastnených strán z občianskej spoločnosti, čím sa zabezpečí, že jarné zasadnutie Európskej rady bude hlavným časovým rámcom pre definovanie politických priorít na základe návrhov Komisie, Európskeho parlamentu a Rady; domnieva sa, že Komisia by mohla prevziať monitorovanie a podávanie správ, pokiaľ ide o to, či boli zohľadnené návrhy na uplatňovanie niektorých odporúčaní pre jednotlivé krajiny na základe konzultácií so sociálnymi partnermi;

69.  domnieva sa, že v záujme zladenia európskych a vnútroštátnych politík v oblasti rastu a zabezpečenia ich relevantnosti v praxi je nevyhnutné posilniť úlohu sociálnych partnerov na európskej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia pokroku, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu a vyváženú konkurencieschopnosť a spravodlivosť, musí sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; v tomto zmysle víta úsilie Komisie zamerané na oživenie sociálneho dialógu a zjednodušený prístup zavedený ročným prieskumom rastu na rok 2015; poukazuje však na to, že situácia v mnohých členských štátoch je naďalej neuspokojivá na vnútroštátnej úrovni;

70.  domnieva sa, že Komisia by mohla posilniť úlohu úradníkov pre európsky semester prostredníctvom lepšieho vymedzenia ich cieľov a funkcií;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.
(2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0389.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0068.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2014)0060.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0033.
(14) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf
(15) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89⟨Id=en≠wsId=2193&furtherNews=yes
(16) http://www.eurofound.europa.eu/european-working-conditions-surveys-ewcs
(17) Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 2.
(18) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf
(19) Study on Precarious Work and Social Rights (VT/2010/084), s. 164-170.
(20) Celkové neaktívne obyvateľstvo vo vzťahu k zamestnaným osobám vo veku od 20 do 64 rokov.
(21) http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9770&langId=en
(22) Vyjadrené v odporúčaní z 12. marca 2014 (C(2014)1500).
(23) Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 19.


Správa jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016
PDF 281kWORD 114k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016 (2015/2256(INI))
P8_TA(2016)0060A8-0017/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(3) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 28. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správe jednotného trhu(5) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 o investičnom pláne pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. októbra 2015 na odporúčanie Rady týkajúce sa zriadenia rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny (COM(2015)0601),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o výzvach, ktorým čelí investičné prostredie v členských štátoch (SWD(2015)0400),

–  so zreteľom na dokument Bruselského laboratória európskeho a svetového hospodárstva (Bruegel) o obmedzeniach koordinácie politiky v eurozóne v rámci európskeho semestra, november 2015,

–  so zreteľom na štvrťročnú správu o eurozóne, zväzok 14, č. 2,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, september 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550) a na správu o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na vydanie online hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z roku 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 o vykonávaní smernice o službách (COM(2012)0261) aktualizované v októbri 2015,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 27. – 28. júna 2013,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. októbra 2013,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 19. – 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0017/2016),

A.  keďže EÚ čelí rôznym výzvam na svetovej i na domácej úrovni, ako je pomalý rast, vysoká miera nezamestnanosti a najmä intenzívna medzinárodná hospodárska súťaž;

B.  keďže cieľom európskeho semestra je zintenzívniť koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ 28 s cieľom zvýšiť stabilitu, podporiť rast a zamestnanosť a posilniť konkurencieschopnosť;

C.  keďže je rozhodujúce zmobilizovať všetky možné prostriedky, ktorými sa podnieti hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ;

D.  keďže jednotný trh je jedným zo základných pilierov EÚ a jedným z jej najväčších úspechov; keďže v záujme úspešnej podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie ekonomík musí európsky semester zahŕňať rovnako jednotný trh a politiky zamerané na jeho dokončenie;

E.  keďže inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou, ktorý kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov;

F.  keďže prebiehajúce technologické a spoločenské zmeny a zmeny vzorcov správania výrazne menia dosah na správanie podnikov a spotrebiteľov, čo vedie k tvorbe početných hospodárskych príležitostí a výziev, ktorými sa rámec jednotného trhu musí zaoberať;

G.  keďže predovšetkým dodržiavanie existujúcich pravidiel v rámci európskeho semestra a jednotného trhu prinesie skutočnú možnosť posúdiť vhodnosť a nedostatky súčasných pravidiel;

Jednotný trh ako významný nástroj na podnietenie konkurencieschopnosti EÚ a dosiahnutie zamestnanosti a rastu

1.  zdôrazňuje, že jednotný trh je jedným zo základov EÚ; zdôrazňuje, že v záujme úspešnej podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie ekonomík členských štátov musí európsky semester zahŕňať rovnako jednotný trh a politiky zamerané na jeho dokončenie;

2.  zdôrazňuje, že jednotný trh je kostrou hospodárstiev členských štátov a projektu európskej integrácie ako celku; zdôrazňuje hospodárske prínosy jednotného trhu, ako je štandardizácia výrobkov a integrácia trhu, úspory z rozsahu a silnejšia hospodárska súťaž a rovnaké podmienky pre 500 miliónov spotrebiteľov v 28 členských štátoch, čo vytvára najmä pre spotrebiteľov väčšiu možnosť výberu kvalitných výrobkov a služieb a nižšie ceny;

3.  zdôrazňuje význam pokroku v budovaní jednotného trhu pri dosahovaní štrukturálneho a udržateľného hospodárskeho rastu a prilákaní a podpore investícií, pri dodržiavaní transparentných a účinných pravidiel, ktoré pomôžu s tvorbou pracovných miest a s podporou dobrých životných podmienok občanov členských štátov; nalieha na Komisiu, aby uskutočnila systematické monitorovanie implementácie a presadzovania pravidiel jednotného trhu prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to najmä ak tieto pravidlá významne prispievajú k štrukturálnym reformám;

4.  považuje za potrebné napomáhať vhodnému prostrediu pre hospodársku iniciatívu a podnikateľský rozvoj, podporovať konkurencieschopnosť a spoluprácu medzi MSP, čím sa využije potenciál priemyselných odvetví v oblasti inovácií, výskumu a technológií;

5.  berie na vedomie nedávnu prácu útvarov Komisie venovanú zisťovaniu a mapovaniu výziev, ktorým čelia investície, a vypracovaniu investičných profilov jednotlivých krajín;

6.  je znepokojený tým, že miera implementácie odporúčaní európskeho semestra na roky 2011 – 2014 bola nižšia, než sa očakávalo; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla mechanizmus s cieľom povzbudiť krajiny, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny;

7.  víta skutočnosť, že nový proces európskeho semestra usmerňovala Komisia, a chápe počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny odmietnutých z dôvodu, aby sa navrhli odporúčania viac zamerané na priority krajín; konštatuje, že v ročnom prieskume rastu sa venuje väčšia pozornosť problematike jednotného trhu než odporúčaniam pre jednotlivé krajiny;

8.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu na začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra spolu so systémom pravidelného monitorovania, identifikácie prekážok jednotného trhu v jednotlivých krajinách a hodnotenia integrácie jednotného trhu a konkurencieschopnosti so zameraním na súbor prioritných oblastí, v ktorých by opatrenia mali najväčší dosah na rast a zamestnanosť vrátane trvalo udržateľného rozvoja podnikov, do ktorých by boli zahrnuté aj MSP; nazdáva sa, že systém by mal obsahovať rozsiahlu informačnú databázu, súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov zameraných okrem iného na meranie hospodárskych účinkov uplatňovania pravidiel jednotného trhu, referenčné hodnoty, partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov;

9.  víta správu z roku 2015 o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch; konštatuje, že táto správa, ktorá nahrádza jednak správu o integrácii jednotného trhu, v minulosti pripájanú k ročnému prieskumu rastu, a jednak správu o európskej priemyselnej výkonnosti, bola zverejnená ako sprievodný dokument k oznámeniu o stratégii jednotného trhu a nebola pripojená k ročnému prieskumu rastu ako v minulosti; žiada, aby sa správa ďalej rozvinula a aby sa stala súčasťou piliera riadenia jednotného trhu a základom pre ročné hodnotenie pokroku v oblasti jednotného trhu; zastáva názor, že správa by mala byť súčasťou osobitnej časti v ročnom prieskume rastu venovanej jednotnému trhu, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a pravidelného štruktúrovaného dialógu o dodržiavaní predpisov v oblasti jednotného trhu s členskými štátmi;

10.  víta zámer Komisie dôslednejšie analyzovať zistené výzvy, ktorým čelia investície v jednotlivých krajinách, a to v rámci európskeho semestra, najmä v správach o krajinách a prostredníctvom tematických diskusií v Rade;

11.  upozorňuje na skutočnosť, že mnohé zo zistených výziev, ktorým čelia investície, sa týkajú fungovania jednotného trhu a transpozície a implementácie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; žiada Komisiu, aby dôsledne sledovala, ako členské štáty pristúpia k zisteným výzvam a prekážkam, ktorým čelia investície, aby uskutočňovala pravidelný štruktúrovaný dialóg o dodržiavaní predpisov s členskými štátmi, a aby využívala svoje právomoci a tam, kde je to vhodné, podnikala kroky na odstránenie neopodstatnených a neprimeraných prekážok na jednotnom trhu;

12.  zdôrazňuje, že akýkoľvek proces preskúmania európskeho semestra musí umožniť riadne zapojenie Európskeho parlamentu, ako aj národných a regionálnych parlamentov a všetkých zainteresovaných strán vrátane organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov, a to nielen v záujme zvýšenia zodpovednosti za európsky semester, ale aj v záujme zvýšenia úrovne implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

13.  podčiarkuje význam inkluzívneho, transparentného prístupu generujúceho vhodné a potrebné reformy v rámci európskeho semestra;

Nevyužitý potenciál jednotného trhu

14.  pripomína, že je potrebné zaviesť náležité a spravodlivé hospodárske a sociálne reformy a bojovať proti byrokracii a protekcionizmu v záujme zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

15.  zdôrazňuje, že na jednotnom trhu síce neexistujú jednoznačné colné prekážky obchodu, existuje tu však veľké množstvo necolných prekážok; nabáda inštitúcie EÚ, členské štáty a všetky zainteresované subjekty, aby začali konštruktívnu diskusiu o tejto problematike v záujme prekonania necolných prekážok v rámci EÚ;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niekoľkých členských štátoch existujú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o službách, ktorá sa týka činností tvoriacich vyše 45 % HDP EÚ a zamestnanosti, okrem iného kvôli množstvu odlišných vnútroštátnych pravidiel a predpisov, ktoré nie sú vždy odôvodnené verejným záujmom, a tiež nad tým, že sa často nedodržiava oznamovací postup;

17.  víta modernizáciu smernice o odborných kvalifikáciách, v ktorej sa navrhuje jednoduchší systém uznávania kvalifikácií podporujúci pracovnú mobilitu; konštatuje, že regulácia regulovaných profesií sa v jednotlivých členských štátoch líši a rovnako sa líšia aj rezervy činností;

18.  víta zámer Komisie zvážiť iniciatívu týkajúcu sa služobného pasu a harmonizovaného oznamovacieho formulára pod podmienkou, že táto iniciatíva povedie k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o rozsah právomoci poskytovateľov cezhraničných služieb a k zníženiu byrokracie a administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že akákoľvek takáto iniciatíva by nemala viesť k zavedeniu zásady krajiny pôvodu; bolo by však vhodné spresniť podobu tohto návrhu; považuje zavedenie služobného pasu za dočasné riešenie, ktoré sa má používať len počas prechodu na plne integrovaný jednotný trh;

19.  zdôrazňuje, že trh s verejným obstarávaním predstavuje významnú časť celého jednotného trhu, významne prispieva k rastu členských štátov a obchodu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby podporovala transparentnosť verejného obstarávania vo verejnom sektore, cezhraničnú hospodársku súťaž a lepšie využívanie verejných zdrojov vrátane sociálnych a environmentálnych noriem;

20.  pripomína, že v roku 2014 EÚ prijala významnú reformu rámca verejného obstarávania v EÚ, ktorou sa zjednodušili postupy, zvýšila pružnosť pravidiel a pravidlá sa upravili tak, aby lepšie slúžili iným politikám verejného sektoru;

21.  pripomína, že v rôznych členských štátoch ešte stále pretrvávajú významné nedostatky v oblasti efektívnosti verejného obstarávania, ktoré obmedzujú cezhraničnú expanziu a rast na domácich trhoch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty riadne a včas transponovali a implementovali právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a koncesií; domnieva sa, že správna implementácia postupu uplatňovania opravných prostriedkov z roku 2007 by zaistila vyššiu efektívnosť, účinnosť a transparentnosť verejného obstarávania;

22.  víta druhý program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA²), ktorý sa začal 1. januára 2016 a ktorý bude podporovať vývoj interoperabilných digitálnych riešení, ktoré budú bezplatné pre všetky orgány verejnej správy, podniky a občanov Európy, ktorí prejavia záujem;

23.  zdôrazňuje, že rozvoj a rozsiahle využívanie elektronickej administratívy v členských štátoch bude zásadne dôležitým nástrojom uľahčujúcim podnikateľom podnikanie na jednotnom trhu a spotrebiteľom uplatňovanie ich práv; v súvislosti s vyššie uvedeným vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala rozvíjať elektronickú administratívu ako kľúčovú a naliehavú prioritu;

24.  zdôrazňuje, že súkromný sektor je kľúčovým hnacím motorom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; poukazuje na to, že jednotlivé vnútroštátne právne úpravy a postupy spolu s nevhodným vykonávaním zásady vzájomného uznávania môžu viesť ku zbytočným a škodlivým prekážkam a záťaži pre podnikateľov a spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili náležité uplatňovanie a lepšie presadzovanie zásady vzájomného uznávania a žiada vytvorenie nákladovo efektívnych nástrojov urovnávania sporov;

25.  vyzýva Komisiu, aby konzultovala so zainteresovanými subjektmi a snažila sa identifikovať odvetvia a trhy, kde je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania nedostatočné alebo problematické;

26.  odporúča, aby sa prostredníctvom posilnenia úlohy existujúcich kontaktných miest pre výrobky ako jednotných prístupových miest v otázkach jednotného trhu pre hospodárske subjekty prispelo k zvýšeniu povedomia o príslušných právnych predpisoch a ich pochopenia;

27.  zdôrazňuje, že lepšie podmienky pre zakladanie začínajúcich podnikov a MSP môžu viesť k aktívnejšej tvorbe inovácií, pracovných miest a udržateľnému rastu; pripomína, že mnoho prekážok, a to aj byrokratickej povahy, bráni rozvoju MSP na domácej a medzinárodnej scéne; žiada identifikovanie a odstránenie prekážok, ktoré bránia domácemu a medzinárodnému rastu;

28.  zdôrazňuje, že intenzita hromadenia hmotného a nehmotného kapitálu v EÚ bola po finančnej kríze v porovnaní s konkurenciou nižšia, čo má škodlivé následky pre hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje, že investície, a to aj do oblasti IKT, majú zásadný význam pre obnovu produktivity a dlhodobý rast EÚ; domnieva sa, že na zvrátenie tohto negatívneho trendu je potrebné zlepšiť jednotný trh a zmenšiť prekážky investícií; žiada, aby sa investície orientovali na financovanie reálneho hospodárstva a aby sa naďalej zachovali opatrenia prijaté na tento účel;

29.  žiada okamžité zrušenie neopodstatnených územných obmedzení známych ako geografické blokovanie, a to najmä prostredníctvom plnej implementácie článku 20 smernice o službách, čím sa ukončí neopodstatnená diskriminácia v oblasti prístupu k tovaru a službám, ako aj s cenová diskriminácia založená na geografickom umiestnení alebo štátnej príslušnosti;

30.  žiada, aby sa s vylepšením európskeho systému normalizácie začalo čo najskôr s cieľom podporiť politiky EÚ v oblasti digitálnych inovácií, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a zlepšovanie interoperability;

31.  naliehavo žiada členské štáty, aby riadne a včas implementovali a presadzovali pravidlá jednotného trhu; zdôrazňuje význam implementovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny (vrátane reforiem vnútroštátnych trhov s produktmi a službami) pre odblokovanie potenciálu rastu členských štátov;

32.  domnieva sa, že členské štáty musia zintenzívniť úsilie o modernizáciu svojej verejnej správy, poskytovať viac a prístupnejších digitálnych služieb občanom a podnikom, a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy;

Jednotný trh v 21. storočí

33.  zdôrazňuje, že koncepcia moderného hospodárstva sa rýchlo mení z dôvodu digitálneho a technického pokroku, intenzívnejšej medzinárodnej hospodárskej súťaže a zmien vo vzorcoch správania hospodárskych subjektov a spotrebiteľov;

34.  poukazuje na stieranie hraníc medzi produktmi a službami; zdôrazňuje rastúcu dôležitosť služieb a systémov súvisiacich s podnikaním, ktoré ponúkajú integrované produkty a služby; vyjadruje presvedčenie, že regulačné rámce jednotného trhu sa musia s týmto meniacim vývojom stotožniť;

35.  víta nové modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov a uznáva ich obrovský inovačný potenciál, ktorý by sa mal uplatňovať v súlade s normami právnej a spotrebiteľskej ochrany a v rovnakých podmienkach s konkurenciou; zdôrazňuje význam zaistenia čo najlepších podmienok pre rozvoj a rozkvet hospodárstva spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zaujala strategický prístup a umožnila podnikom z hospodárstva spoločného využívania zdrojov konkurovať tradičným podnikom v spravodlivom prostredí;

36.  poukazuje na to, že investičné vzorce podnikov výrazne zmenili, a to tak, že v porovnaní s investíciami do hmotného majetku vzrástli výdavky na nehmotný majetok z hľadiska objemu a významu; zdôrazňuje, že v súvislosti s nehmotným majetkom ide na vedecký výskum a vývoj len 17 % stabilných investícii; žiada tvorcov politík, aby pracovali na odstránení regulačných prekážok, ktoré bránia v plnohodnotnom využití potenciálu tejto novej inovačnej páky;

37.  víta stratégiu jednotného trhu, ktorá načrtáva, ako sa rôzne kroky Komisie (únia kapitálových trhov, digitálny jednotný trh, energetická únia) zameriavajú na hlavný cieľ – odblokovanie potenciálu jednotného trhu EÚ; zdôrazňuje, že v oznámení o stratégii jednotného trhu sa uvádza, že by sa v procese európskeho semestra mal jednotnému trhu venovať väčší priestor;

38.  víta stratégiu pre jednotný digitálny trh ako správny prístup k cieľu pripraviť EÚ na digitálny vek; žiada urýchlenú realizáciu a implementáciu tejto stratégie s cieľom zabezpečiť, aby mohla EÚ dobehnúť pozíciu, ktorú stratila v dôsledku predchádzajúceho pomalého zavádzania a využívania digitálnych technológií; domnieva sa, že si to vyžaduje pridelenie vnútroštátnych prostriedkov a prostriedkov EÚ na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry, najmä vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že je tiež dôležité podporovať digitálne inovácie a lepšiu interoperabilitu, a že by sa osobitne veľká pozornosť mala venovať problematike kybernetickej bezpečnosti;

39.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné a kvalitné doručovanie balíkov je základnou podmienkou rozkvetu cezhraničného elektronického obchodu prospievajúceho najmä MSP a spotrebiteľom;

40.  pripomína, že integrácia jednotného trhu s tovarom a službami sa takmer vždy opiera o údaje, pričom interoperabilita je „tmelom“, ktorý zlepšuje prepojenia pozdĺž dodávateľského reťazca a zabezpečuje účinnú komunikáciu medzi digitálnymi zložkami; žiada Komisiu, aby čo najskôr začala s aktualizáciou európskeho rámca interoperability spoločne s integrovaným normalizačným plánom, v ktorom sa určia a vymedzia kľúčové priority;

41.  zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície do rýchlych a vysokorýchlostných komunikačných sietí sú nutnou podmienkou akéhokoľvek digitálneho pokroku a je nutné stimulovať ich stabilným regulačným rámcom EÚ, ktorý umožní všetkým subjektom investovať aj do vidieckych a odľahlých oblastí;

42.  zdôrazňuje význam úspešnej implementácie Európskeho fondu pre strategické investície pre maximalizáciu investícií a pre podporu inovačných spoločností v rôznych štádiách financovania ich rozvoja; zdôrazňuje, že tam, kde dochádza ku zlyhaniu trhu, je dôležité naplno využívať tie verejné zdroje, ktoré už sú na investície do digitálnej oblasti k dispozícii, a umožniť synergie medzi programami EÚ ako Horizont 2020, Nástrojom na prepájanie Európy, inými relevantnými štrukturálnymi fondmi a ďalšími nástrojmi;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či súčasná širokopásmová stratégia pre mobilné a pevné siete (vrátane jej cieľov) obstojí aj v budúcnosti, a či spĺňa podmienky pre vysokú konektivitu pre všetkých, aby sa zabránilo vzniku digitálnej priepasti, pre potreby hospodárstva, ktorého motorom sú dáta, a pre rýchle zavádzanie sietí piatej generácie (5G);

44.  zdôrazňuje, že EÚ by mala svoju konkurenčnú výhodu založiť na vytvorení živnej pôdy pre inovačné podniky, čo si vyžiada modernú priemyselnú politiku a viac integrovanú infraštruktúru, ktorá stavia do popredia zavádzanie technológií a inovácie a vytváranie priaznivého regulačného rámca pre podnikateľské prostredie; žiada, aby akýkoľvek digitálny rámec, ktorý sa v budúcnosti navrhne, bol inkluzívny, prístupný, a zaisťoval vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov;

Správa jednotného trhu

45.  zdôrazňuje, že ak sa má na všetkých úrovniach dosiahnuť pevnejšia správa jednotného trhu a zodpovednosť za jednotný trh, je potrebné objasniť rozdelenie úloh medzi týmito úrovňami a rámcami, čo poskytne lepšie stimuly a jasnú zodpovednosť za vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, aby sa zabezpečil nový impulz pre jednotný trh;

46.  konštatuje, že viacúrovňovú zodpovednosť za správu jednotného trhu by bolo možné úspešne dosiahnuť prostredníctvom lepšej regulácie na jednej strane a rozsiahlejšej kultúry presadzovania regulačného rámca na strane druhej; vyzýva na rozvoj ľudského kapitálu, a to okrem iného na základe dostupnejších informácií a vhodnej odbornej prípravy zameranej na zvýšenie úrovne znalostí a informovanosti;

47.  žiada Komisiu, aby zaistila jednotné presadzovanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi, aby na to využila všetky dostupné informácie, údaje a nástroje, ktoré má k dispozícii, a aby uplatňovala dôsledky uvedené v zmluvách v prípadoch, keď členské štáty politiky a právne predpisy EÚ nedodržiavajú;

48.  poukazuje na dôležitosť monitorovania a zberu údajov a na potrebu pevného a integrovaného systému; je znepokojený tým, že informácie o verejných konzultáciách sú vo väčšine prípadov k dispozícii len v jednom jazyku, čo neumožňuje všetkým zainteresovaným stranám pripomienkovať dôležité záležitosti a návrhy; nazdáva sa, že údaje a dôkazy by mali byť zohľadňované pri prijímaní strategických rozhodnutí, ktoré sú kľúčové z hľadiska dosiahnutia jednotného trhu, znižovania rozdielov medzi členskými štátmi a zlepšovania správy jednotného trhu, ako napríklad pri stanovovaní priorít činností a presadzovania predpisov a pri hodnotení integrácie jednotného trhu a jeho konkurencieschopnosti, a tiež v rámci štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi;

49.  vyzýva Komisiu, aby vydala výročnú správu o prekážkach na jednotnom trhu v rôznych členských štátoch a v EÚ ako celku, a aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny uvádzala odporúčania zamerané na ich odstránenie; zdôrazňuje, že jednotný trh by mal mať v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny významnejšiu úlohu;

50.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby využívala všetky dostupné opatrenia, vrátane konaní o porušení právnych predpisov, na zaistenie plnohodnotnej implementácie právnych predpisov venovaných jednotnému trhu; je znepokojený skutočnosťou, že náprava v rámci konania o porušení právnych predpisov trvá v prípade porušenia pravidiel jednotného trhu a náprave príliš dlho, a je znepokojený vysokým počtom dosiaľ neskončených prípadov;

51.  berie na vedomie prínosy siete SOLVIT; žiada, aby bol SOLVIT posilnený a lepšie prepojený s útvarmi Komisie a dobre zakomponovaný do existujúcich projektov a databáz ako CHAP a EU Pilot s cieľom vytvoriť informačnú súčinnosť a zabezpečiť výmenu osvedčených postupov; žiada, aby Komisia sústavne sledovala nevyriešené prípady; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili potrebnú podporu a odbornosť pre sieť SOLVIT, aby tá mohla efektívne riešiť prípady, ktoré dostáva;

52.  domnieva sa, že orgány dohľadu nad trhom v rámci jednotného trhu je potrebné posilniť, lepšie prepojiť a primerane vybaviť personálom na to, aby dokázali čeliť dnešným výzvam, najmä výzvam vyplývajúcim z celosvetovej hospodárskej súťaže; naliehavo žiada vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby užšie spolupracovali a aby si vymieňali informácie a najlepšie postupy s cieľom efektívne bojovať s rôznymi formami nekalej súťaže na jednotnom trhu, ako sú napríklad vysoký počet nelegálnych a neštandardných produktov, ktoré spôsobujú vysoké náklady podnikom dodržiavajúcim predpisy a pre spotrebiteľov predstavujú vysoké riziko, najmä pre tých najzraniteľnejších; je znepokojený dĺžkou omeškania Rady Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie balíka predpisov o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a dohľade nad trhom, čo ohrozuje bezpečnosť výrobkov v EÚ; vyzýva Radu, aby ho bezodkladne prijala;

53.  víta iniciatívu Komisie zameranú na vytvorenie jednotnej digitálnej brány, ktorá bude pôsobiť ako dostupný komplexný portál, ktorým sa zracionalizuje a zjednoduší prístup k informáciám a ktorý bude presadzovať existujúce samostatné užívateľské platformy; zdôrazňuje úlohu vnútroštátnych a regionálnych vlád pri presadzovaní týchto platforiem, pri ich sprístupňovaní a vzdelávaní používateľov; vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila a zefektívnila online nástroje pre jednotný trh;

54.  uznáva dôležitosť lepších regulačných zásad a iniciatívy REFIT, ako aj potrebu regulačnej bezpečnosti a predvídateľnosti pri tvorbe nových legislatívnych iniciatív; zdôrazňuje, že zásada zlepšovania právnych predpisov nesmie ohrozovať právo EÚ a členských štátov prijímať právne predpisy v oblastiach, ktoré sú kľúčové z hľadiska všeobecného záujmu, napríklad v oblasti zdravia a životného prostredia;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0067.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0130.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.


Otvorenie rokovaní o dohode o voľnom obchode EÚ – Tunisko
PDF 374kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom (2015/2791(RSP))
P8_TA(2016)0061B8-0255/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom 13. októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 3, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na vyhlásenia členky Komisie Cecilie Malmströmovej z 13. októbra 2015 v Tunise pri príležitosti začatia rokovaní o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom,

–  so zreteľom na rozhodnutie o udelení Nobelovej ceny mieru za rok 2015 kvartetu pre národný dialóg, ktoré reprezentuje tuniskú občiansku spoločnosť, 9. októbra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie o Tunisku z 20. júla 2015(1),

–  so zreteľom na odporúčanie č. 1/2015 Asociačnej rady EÚ – Tunisko zo 17. marca 2015 týkajúce sa plnenia akčného plánu EÚ a Tuniska (2013 – 2017), ktorým sa zavádza privilegované partnerstvo v rámci európskej susedskej politiky(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 534/2014/EÚ z 15. mája 2014 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Tuniskej republike(3), ako aj na vyplatenie prvej splátky 26. apríla 2015,

–  so zreteľom na analýzy vplyvu obchodu na trvalo udržateľný rozvoj, ktoré vypracovala spoločnosť Ecorys a ktoré majú slúžiť ako opora rokovaní o uzatvorení prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom(4),

–  so zreteľom na posúdenie vplyvu na udržateľný rozvoj (SIA) euro-stredozemskej zóny voľného obchodu (EMFTA), na záverečnú správu projektu SIA – EMFTA a na projekt konzultácie, ktorý v septembri 2007 realizovalo Stredisko pre výskum posúdenia vplyvu (Impact Assessment Research Centre) Inštitútu pre rozvojovú politiku a riadenie rozvoja Univerzity v Manchestri(5),

–  so zreteľom na euro-stredozemské dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tuniskom na strane druhej(6),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. novembra 2015 s názvom Opätovné preskúmanie susedskej politiky,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Únii pre Stredozemie a krajinách južného susedstva, najme na svoje uznesenie z 10. mája 2012 s názvom Obchod pre zmenu: obchodné a investičné stratégie Európskej únie pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete(7),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže medzi EÚ a Tuniskom existujú dlhoročné úzke vzťahy a keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Tuniska a Tunisko je 34. partnerom Európskej únie;

B.  keďže prvá dohoda o obchodnej spolupráci medzi obomi partnermi pochádza z roku 1969 a keďže Tunisko bolo prvou krajinou v južnom Stredozemí, ktorá v roku 1995 podpísala dohodu o pridružení s EÚ;

C.  keďže 13. októbra 2015 začali Európska únia a Tunisko rokovať o ambicióznej dohode o voľnom obchode na základe mandátu, ktorý 14. decembra 2011 jednomyseľne schválili členské štáty Únie, a keďže prvé kolo rokovaní sa uskutočnilo 19. – 22. októbra 2015;

D.  keďže predbežné rokovania medzi Európskou úniou a Tuniskom o DCFTA trvali štyri roky a keďže Tunisko zriadilo národnú komisiu na stanovenie svojich priorít;

E.  keďže prehĺbenie obchodných vzťahov medzi EÚ a Tuniskom uzatvorením ambiciózneho obchodného partnerstva by malo poskytnúť príležitosťou na rast a zblíženie hospodárstiev Tuniska a Európskej únie; keďže toto partnerstvo by malo prispieť k politickej a demokratickej stabilizácii v Tunisku;

F.  keďže partnerstvo v oblasti obchodu je súčasťou širšieho rámca susedských vzťahov medzi Európskou úniou a Tuniskom, ktoré sa riadia stredozemskou dohodou o pridružení z roku 1995, v ktorej sa stanovuje zriadenie zóny voľného obchodu a ktorá obsahuje ustanovenia o poľnohospodárstve a službách; keďže Asociačná rada EÚ – Tunisko prijala 17. marca 2015 nový akčný plán, ktorým sa vykonáva privilegované partnerstvo s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň hospodárskej integrácie; keďže opätovné preskúmanie európskej susedskej politiky by malo presadzovať hodnoty a spoločné záujmy EÚ a Tuniska, solidárny sociálno-ekonomický rozvoj a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí a malo by viesť k stabilizácii hospodárstva;

G.  keďže Tunisko, kolíska udalostí známych pod názvom Arabská jar, je jedinou krajinou regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, kde prebehol proces demokratického a politického prechodu, a z tohto dôvodu je príkladom pre celý región;

H.  keďže politická stabilita ide ruka v ruke s hospodárskym rozvojom a keďže cieľom tejto obchodnej dohody by mala byť ponuka reálnych vyhliadok pre tuniské a európske hospodárstvo;

I.  keďže súbežne s týmito rokovaniami Európska únia by mala pokračovať vo svojej pomoci Tunisku a zintenzívniť ju a počas rokovaní a následne pri uplatňovaní ustanovení dohody by mala Tunisku poskytnúť primeranú a vhodnú finančnú a technickú pomoc rozvíjaním skutočného partnerstva, v ktorom by sa zohľadňovali záujmy obyvateľov na oboch brehoch Stredozemného mora;

J.  keďže Tunisko a Európska únia majú záujem na podporovaní a posilňovaní procesov regionálnej integrácie „juh-juh“ medzi Tuniskom a susednými štátmi, najmä prostredníctvom Agadirskej dohody; keďže rokovania medzi EÚ a Tuniskom o voľnom obchode by mali toto úsilie dopĺňať;

K.  keďže demokratický prechod Tuniska zostáva príkladom pre ostatné krajiny v regióne; keďže národné ústavodarné zhromaždenie schválilo 26. januára 2014 novú ústavu Tuniska; keďže táto ústava je príkladom v oblasti ochrany práv a slobôd; keďže 21. decembra 2014 bol al-Bádží Qá´id as-Sibsí zvolený za prezidenta Tuniskej republiky v slobodných, pluralitných a transparentných voľbách;

L.  keďže tuniská občianska spoločnosť zohrávala vďaka svojej dynamike a úrovni vzdelania kľúčovú rolu pri prechode krajiny k demokracii; keďže by mala byť naďalej úzko zapojená do procesu politických rokovaní vrátane prebiehajúcich rokovaní;

M.  keďže udelenie Nobelovej ceny za mier kvartetu pre národný dialóg je uznaním úsilia o upevnenie demokracie a je takisto povzbudením, aby pokračovalo v začatej ceste; keďže je nevyhnutné uzatvoriť príkladnú dohodu, ktorá môže upokojiť obavy občianskej spoločnosti;

Hospodárska, politická a spoločenská situáciu v Tunisku

1.  dôrazne odsudzuje teroristické útoky spáchané v Tunisku v posledných mesiacoch, ktoré priniesli veľký počet obetí; domnieva sa, že Tunisko čelí veľmi veľkej teroristickej hrozbe, a pripomína, že atentát z 24. novembra 2015, ktorý bol namierený proti autobusu prezidentskej stráže, teroristické útoky z 26. júna 2015 v Sousse a atentát spáchaný 18. marca 2015 v múzeu Bardo závažným spôsobom poškodili vyhliadky v oblasti cestovného ruchu na leto 2015, keďže cestovný ruch a súvisiace odvetvia predstavujú 15 % HDP krajiny; vyjadruje plnú solidaritu s Tuniskom a opätovne potvrdzuje svoju podporu tuniským orgánom v ich boji proti terorizmu pri súčasnom rešpektovaní ľudských práv a právneho štátu;

2.  konštatuje, že tuniské hospodárstvo čelí značným ťažkostiam, že miera rastu HDP bola v roku 2014 na úrovni 2,3 %, miera nezamestnanosti v roku 2015 predstavovala 15 % aktívneho obyvateľstva, že 28,6 % absolventov vysokoškolského vzdelávania je nezamestnaných a že nezamestnanosť mladých Tunisanov narastá;

3.  tvrdí, že existuje očividná demografická a hospodárska nerovnováha medzi Európskou úniou a Tuniskom a že to odôvodňuje postupnú a asymetrickú stratégiu v rokovaniach;

4.  pripomína, že Tunisko charakterizujú výrazné regionálne rozdiely medzi hlavným mestom Tunisom a ostatnými regiónmi krajiny s veľmi výraznými rozdielmi v rozvoji medzi pobrežím a oblasťami v strede krajiny, najmä pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a že tieto rozdiely by sa mohli zhoršiť v dôsledku zmeny klímy;

5.  pripomína, že trh práce v Tunisku je poznačený rozdielmi medzi rôznymi sektormi zapojenými do obchodnej dohody, ktoré, ak sa nevyriešia, môžu viesť k prebytku pracovnej sily v poľnohospodárstve a k zaniknutiu iných odvetví dôležitých pre hospodársku diverzifikáciu v Tunisku, ako je spracovateľský a ťažobný priemysel;

6.  poznamenáva, že proces prechodu k demokracii v Tunisku je v rámci regiónu najvyspelejší a že krajina si spomedzi krajín južného Stredozemia vybrala jedinečný model politického a hospodárskeho rozvoja, a žiada Európsku komisiu, aby pri rokovaniach túto skutočnosť v plnej miere zohľadnila; domnieva sa, že Únia by mala prijať všetky možné opatrenia na podporu Tuniska v jeho demokratickom prechode smerom k stabilnej a pluralistickej spoločnosti;

7.  konštatuje, že Tunisko trpí veľmi nestabilným regionálnym prostredím, najmä v dôsledku konfliktu v susednej Líbyi a jednotlivých prejavov násilia v susednom Alžírsku;

8.  konštatuje, že Tunisko prijalo viac ako 1,8 milióna líbyjských utečencov, čo zodpovedá 16 % celkového počtu obyvateľov Tuniska;

Podmienky úspechu obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Tuniskom

9.  víta začatie rokovaní o uzatvorení dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Tuniskom na jeseň 2015 na základe mandátu, ktorý v roku 2011 schválila Rada hneď po Arabskej jari; konštatuje, že od roku 2011 sa vyhlásením novej ústavy 26. januára 2014 a zorganizovaním parlamentných a prezidentských volieb 26. októbra a 23. novembra 2014 v Tunisku upevnil prechod na demokraciu;

10.  domnieva sa, že táto dohoda má viac ako len obchodný rozmer, a preto by mala mať nevyhnutne za cieľ prispievať k stabilite Tuniska, upevňovaniu demokracie a oživeniu hospodárstva, ktoré majú pozitívny vplyv na spotrebiteľské ceny a zamestnanosť, mzdy kvalifikovaných aj nekvalifikovaných pracovníkov a na znižovanie nerovností; žiada, aby obsah dohody odpovedal na tieto zásadné otázky pred jej uzatvorením;

11.  vyzýva rokujúce strany, aby uzavreli postupnú a asymetrickú dohodu, ktorá zohľadní výrazné hospodárske rozdiely medzi obomi stranami, aby preukázali flexibilnosť, schopnosť reagovať, inovatívnosť, transparentnosť a prispôsobivosť a aby pamätali na to, že táto dohoda výhodná pre obe strany by mala byť najprv v prospech hospodárstva a tuniských a európskych spoločností a mala by samozrejme rešpektovať špecifickosti, citlivosť, kultúru a miestne sociálno-ekonomické sféry bez zneužitia intraregionálneho obchodu Tuniska s krajinami tohto regiónu;

12.  víta skutočnosť, že tuniská vláda predložila päťročný plán reformy hospodárstva (2015 – 2020) s cieľom znížiť mieru nezamestnanosti a regionálne rozdiely v krajine a diverzifikovať hospodársku štruktúru; domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode by mala byť v súlade s cieľmi tohto plánu;

13.  pripomína, že v prípade Tuniska ide o prvé obchodné rokovanie takéhoto rozsahu, a preto je dôležité, aby otváranie tuniských hospodárskych odvetví prebiehalo progresívne, postupne a asymetricky a aby sa pre citlivé odvetvia stanovili prechodné obdobia, pričom z rokovaní treba vylúčiť určité výrobky, ktoré zmluvné strany považujú za citlivé;

14.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby Tunisko dostávalo od Európskej únie značnú finančnú a technickú pomoc a pomoc pri obchodných rokovaniach na účely riadneho vykonávania rôznych ustanovení dohody o voľnom obchode; žiada, aby finančná pomoc bola poskytnutá transparentne a aby bola skutočne prospešná pre prijímateľov;

15.  víta podporu, ktorú poskytla Európska investičná banka mnohým projektom v Tunisku; zdôrazňuje, že táto podpora prispieva k diverzifikácii hospodárstva Tuniska a k vytváraniu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí;

16.  víta skutočnosť, že Európska únia urobila z Tuniska jednu z prioritných krajín susedskej politiky EÚ voči krajinám južného Stredozemia a že poskytla Tunisku pôžičku vo výške 300 miliónov EUR v rámci makrofinančnej pomoci na uskutočnenie hospodárskych reforiem;

17.  žiada však Európsku úniu, ako aj jej členské štáty, EIB a EBOR, aby aj naďalej stáli po boku Tuniska a zintenzívnili svoje programy pomoci a podpory aj zavedením mimoriadnych autonómnych obchodných opatrení s cieľom sprevádzať Tunisko pri konsolidácii jeho demokratického procesu; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty uzatvárajú partnerstvá v záujme transformácie Tuniska; vyzýva Európsku úniu, aby pokračovala vo svojom programe na zníženie regionálnych nerovností v oblasti prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti v Tunisku;

18.  vyzýva Európsku úniu, aby pri týchto rokovaniach zohľadňovala osobitnú situáciu Tuniska, najmä vzhľadom na krehký prechod k demokracii a na rozdielny hospodársky rozvoj EÚ a Tuniska, pričom treba mať vždy na pamäti, že najlepšie riešenia sú tie, z ktorých majú úžitok obe strany;

19.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby tieto rokovania rýchlo priniesli v kľúčových odvetviach konkrétne prínosy pre európske i tuniské hospodárstvo a tiež pre všetkých zainteresovaných aktérov, najmä MSP a mikropodniky;

20.  zdôrazňuje, že táto dohoda by mala prispievať k rozvoju a diverzifikácii tuniského hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti zakladá predovšetkým na poľnohospodárstve, k zníženiu regionálnych rozdielov a mala by priniesť konkrétne výhody všetkým Tunisanom a Európanom;

21.  víta, že Tunisko uskutočnilo významné sociálne a hospodárske reformy; trvá na tom, aby sa v týchto reformách pokračovalo, a to aj počas rokovaní, aby krajina mohla v plnej miere využívať príležitosti vyplývajúce z dohody;

22.  domnieva sa, že dohoda by mala prispieť k prehĺbeniu hospodárskej spolupráce medzi EÚ a Tuniskom, ktorá je už na pokročilej úrovni vďaka zrušeniu ciel na priemyselné výrobky, a to v súlade s dohodou o pridružení; navrhuje preto nový názov: „hospodárske partnerstvo medzi Európskou úniou a Tuniskom“;

23.  dôrazne nabáda Komisiu a tuniskú vládu, aby do všetkých etáp rokovaní jasným a presným spôsobom zapájali tuniské a európske občianske spoločnosti a aby preukázali inovatívnosť; v tejto súvislosti víta úlohu tuniskej občianskej spoločnosti v prvom kole rokovaní a žiada, aby konzultácie boli otvorené, transparentné a viac zohľadňovali rozmanitosť zložiek tuniskej občianskej spoločnosti, využívajúc pritom najlepšie postupy, napríklad tie, ktoré sa stanovili pri podobných rokovaniach;

24.  víta v tejto súvislosti, že ministerstvo obchodu a remesiel zriadilo webové sídlo zamerané na informovanie verejnosti o DCFTA, ako aj vôľu rokujúcich strán uverejniť konečný text v trojjazyčnej verzii; domnieva sa, že tuniská občianskej spoločnosť by sa takisto mohla zapojiť do rokovaní prostredníctvom dozorného výboru pre posudzovanie vplyvu;

25.  naliehavo žiada Radu, aby zverejnila mandát na rokovania, ktorý členské štáty jednomyseľne schválili 14. decembra 2011;

26.  žiada zavedenie pravidelného dialógu vo všetkých etapách rokovaní medzi tuniskými a európskymi poslancami; víta v tejto súvislosti zriadenie spoločného parlamentného výboru (SPV) EÚ – Tunisko, ktorý bude zohrávať kľúčovú úlohu tým, že európskym a tuniských poslancom umožní pravidelne sa stretávať a vykonávať riadne monitorovanie rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode;

27.  želá si, aby tento dialóg umožnil lepšie posúdenie očakávaní a obáv oboch strán, a teda zlepšenie podmienok zmluvy;

28.  pripomína, že Únia pre Stredomorie podporuje rozvoj konkrétnych projektov v regióne a môže v tomto smere poskytovať odborné poradenstvo počas rokovaní o dohode;

29.  žiada, aby obe strany – vrátane Európskeho parlamentu a za účasti tuniských odborníkov –vykonali hodnotenia vplyvu a prísne a transparentné odvetvové posúdenia účinkov dohody v rôznych oblastiach, najmä v oblasti služieb, verejného obstarávania, konkurencieschopnosti MSP, zamestnanosti, poľnohospodárstva, životného prostredia alebo v akejkoľvek inej prioritnej oblasti; berie na vedomie, že Tunisko chce využiť najskôr vlastných odborníkov s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť údajov štúdie vplyvu v samotnom Tunisku;

30.  žiada, aby uvedené hodnotenia vplyvu a odvetvové posúdenia financovala EÚ a v súlade so žiadosťou viacerých organizácií tuniskej občianskej spoločnosti by prípadne takýmto posúdeniam predchádzalo hodnotenie ex post sociálno-ekonomického vplyvu dohody o pridružení z roka 1995;

31.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr určila spoločný alebo výlučný charakter dohody, a žiada ju, aby od prvých diskusií začlenila do rokovaní národné parlamenty členských štátov;

32.  zdôrazňuje, že environmentálne podmienky v oblasti Stredozemného mora, najmä nedostatok vody, ktorý poškodzuje poľnohospodársku činnosť, treba zohľadniť pri rokovaniach a že je potrebné podporovať hospodársky model, ktorý je udržateľný z hľadiska životného prostredia a riadenia prírodných zdrojov;

33.  zdôrazňuje, že obchodné rokovania s Tuniskom zapadajú do širšieho rámca európsko-stredozemských obchodných vzťahov; trvá na tom, že desiata ministerská konferencia Únie pre Stredozemie o obchode, ktorá bola od roku 2013 odložená na neurčito, čoskoro zasadne s cieľom preskúmať obchodné problémy regiónu a určiť pracovné priority na nadchádzajúce roky;

Prístup k rokovaniam z hľadiska odvetví

34.  žiada, aby sa v dohode prikladala dostatočná pozornosť odvetviu služieb, ktoré predstavuje veľký potenciál pre rast tuniského hospodárstva a malo by pritiahnuť strategické investície; domnieva sa, že keďže tieto obchodné rokovania sú pre Tunisko prvými rokovaniami takéhoto rozsahu, v kapitole o službách by sa mali výslovne určiť konkrétne odvetvia, v ktorých strany chcú prijať záväzky týkajúce sa prístupu na trh alebo vnútroštátneho zaobchádzania;

35.  pripomína, že verejný sektor má pre Tunisko zásadný význam a sústreďuje väčšinu kvalifikovaných pracovných miest v krajine;

36.  pripomína, že Tunisko má veľa veľmi dynamických začínajúcich podnikov, mikropodnikov a MSP v oblasti vyspelých technológií, a žiada, aby sa v tejto dohode podporovali ich rozvojové kapacity a možnosti internacionalizácie; berie na vedomie žiadosť Tunisanov začleniť do dohody ambiciózne a vyvážené ustanovenia o elektronickom obchode;

37.  vyzýva obe strany, aby podporovali, a to aj prostredníctvom spoločných iniciatív, rast zamestnanosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom oživenia hospodárstva a politickej stability v Tunisku;

38.  domnieva sa, že dohoda musí byť prínosom pre malých výrobcov a malých podnikateľov v Tunisku, ktorí sú nevyhnutnou súčasťou tuniského hospodárstva; nabáda na rozvíjanie pravidelného dialógu medzi podnikateľmi, profesijnými organizáciami a poskytovateľmi odbornej prípravy, ktorý umožní najmä presadzovať osvedčené postupy a lepšie chápať ťažkosti a vzájomné očakávania;

39.  domnieva sa, že vzhľadom na strategický charakter štátnej pomoci pre hospodársky rozvoj Tuniska treba pri rokovaniach zameraných na kapitolu o hospodárskej súťaži konať opatrne, progresívne a pružne;

40.  pripomína, že je dôležité vytvoriť dvojstranné obchodné komory zastupujúce trvalé fóra, ktoré rôznym subjektom umožnia vytvoriť vzájomné partnerstvá a rozvíjať ich hospodárske a obchodné činnosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila udeľovanie víz na krátkodobý pobyt na výkon služieb typu „Move IV“, ktoré si vyžadujú pohyb fyzických osôb, a za osobitných podmienok stanovených v zmluvách a vo vnútroštátnych právnych predpisoch; zdôrazňuje, že nič v tejto dohode nesmie brániť tomu, aby EÚ a jej členské štáty uplatňovali opatrenia na regulovanie vstupu fyzických osôb na svoje územie alebo ich dočasného pobytu v ňom vrátane opatrení potrebných na zabezpečenie usporiadaného pohybu fyzických osôb cez ich hranice, ako je napríklad stanovenie podmienok vstupu;

42.  vyjadruje želanie, že táto dohoda udržateľným spôsobom prispeje k vytvoreniu trvalého priaznivého a motivačného prostredia pre dlhodobé investície v Tunisku v kľúčových dynamických hospodárskych odvetviach s veľkou pridanou hodnotou, ako je napríklad cestovný ruch, energetika vrátane obnoviteľných zdrojov energie, služby špičkových technológií, digitálna ekonomika a výmena údajov; vyzýva Komisiu, aby do znenia dohody začlenila kapitolu o investíciách s cieľom uľahčiť priame zahraničné investície medzi EÚ a Tuniskom a aby urýchlila zavedenie euro-stredozemského mechanizmu na uľahčenie investícií a obchodu, ktorý umožní zhromažďovanie informácií a relevantných údajov, posilní obchodné partnerstvá a bude prínosom najmä pre Tunisko;

43.  domnieva sa, že dohoda by mala obsahovať ustanovenia o verejnom obstarávaní, ktoré odrážajú obozretný prístup k stupňu otvorenosti trhov na strane EÚ a Tuniska a ktoré prihliadajú na štruktúru a osobitné podmienky tuniského hospodárstva;

44.  domnieva sa, že EÚ a Tunisko môžu z lepšieho vzájomného prístupu na poľnohospodárske trhy len profitovať a dohoda musí pomôcť pri znižovaní ciel, odstraňovaní netarifných prekážok a zlepšovaní postupov pri vývoze;

45.  poznamenáva, že Tunisko sa zameralo na rozvoj ekologického poľnohospodárstva a touto dohodou sa musí tuniským produktom, ktoré pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva, poskytnúť možnosť získať prístup na nové trhy;

46.  vyjadruje želanie, aby rokovania nemali negatívny vplyv na hospodárstvo oboch zmluvných strán; vyzýva EÚ a Tunisko, aby zohľadnili skutočnosť, že na oboch brehoch Stredozemného mora existujú viaceré citlivé poľnohospodárske výrobky, v prípade ktorých bude potrebné dohodnúť v priebehu rokovaní úplné zoznamy spolu s primeranými prechodnými obdobiami a kvótami, ako aj prípade potreby ich vylúčenie z rozsahu rokovaní;

47.  nabáda Komisiu, aby rokovala o zavedení prísnych noriem vysokej kvality v oblasti zdravotníctva a ochrany rastlín a vyriešila veterinárne problémy a problémy kontroly mäsa, ovocia a zeleniny, ktoré v Tunisku stále pretrvávajú; vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné opatrenia technickej pomoci s cieľom pomôcť tuniským výrobcom splniť prísnejšie normy v oblasti zdravotníctva a ochrany rastlín platiace v EÚ;

48.  domnieva sa, že dohoda by mala pomôcť vymedziť normy vysokej kvality v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä v oblasti sociálnych noriem;

49.  očakáva, že tuniská vláda a európske inštitúcie vypracujú primerané ustanovenia s cieľom jasne určiť pôvod, miesto pôvodu a vysledovateľnosť tuniských výrobkov a zabezpečia väčšiu transparentnosť pre výrobcov, sprostredkovateľov a zákazníkov;

50.  žiada, aby dohoda obsahovala ambicióznu kapitolu o oblasti práv duševného vlastníctva a v rámci toho uznávanie a posilnenú ochranu zemepisných označení, pričom sa zaručí plné uznávanie zemepisných označení Európskej únie a Tuniska, vysledovateľnosť príslušných produktov a ochrana know-how výrobcov;

51.  vyzýva Komisiu, aby najmä v prípade tejto dohody rozšírila ochranu zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky, keďže Tunisko ich uznáva;

52.  vyjadruje želanie, aby dohoda umožnila modernizáciu tuniského priemyslu a zvýšenie odbornosti s cieľom pokryť väčší rozsah dodávateľských reťazcov výrobkov a využívať zručnosti vyššej hodnoty a na miestnej úrovni zamestnávať kvalifikovanejší personál;

53.  vyzýva Komisiu, aby do dohody zahrnula ambicióznu kapitolu o energetike a surovinách, ktorá prispeje k posilneniu výskumu a spolupráce v odvetviach elektrickej energie, plynu, veternej a slnečnej energie a ďalších obnoviteľných zdrojov energie;

54.  dúfa, že v rámci tejto dohody sa posilní vedecká spolupráca medzi univerzitami, výskumnými centrami a inštitútmi odbornej prípravy v Európe a Tunisku v prospech výskumu, inovácie, vývoja nových technológií a všeobecnejšie kultúry a vzdelávania a že tieto iniciatívy môžu takisto podporiť tuniský trh práce;

55.  víta skutočnosť, že Tunisko bolo začlenené do výskumného programu EÚ „Horizont 2020“, a naliehavo vyzýva Komisiu a tuniskú vládu, aby do dohody začlenili ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorou sa podporia vyššie sociálne a pracovné normy v súlade s ustanoveniami dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a s environmentálnymi normami stanovenými v mnohostranných dohodách v tejto oblasti;

56.  pripomína, že Tunisko ratifikovalo všetky dohovory MOP, podľa nezávislého orgánu dohľadu však musí zvýšiť svoje úsilie o presadzovanie vysokých pracovných noriem; dúfa, že DCFTA bude pomáhať Tunisku pri vypracúvaní prísnejších sociálnych a pracovných noriem ochrany, najmä čo sa týka dodržiavania práv odborových zväzov; očakáva, že v súvislosti s prechodom Tuniska k demokracii a s teroristickými hrozbami DCFTA prispeje k posilneniu právneho štátu a základných slobôd, najmä slobody združovania, prejavu a informácií;

57.  vyzýva Komisiu, aby do znenia dohody zahrnula doložku o ľudských právach, podľa ktorej EÚ môže jednostranne pozastaviť uplatňovanie dohody v prípade porušenia ľudských práv zmluvnou stranou;

58.  vyzýva zúčastnené strany, aby zvážila zavedenie doložky o dobrej daňovej správe na základe práce platformy Európskej komisie pre dobrú správu daňových záležitostí s cieľom zabrániť situácii dvojitého nezdanenia;

59.  víta spoločný záujem na prehĺbení partnerstva v oblasti mobility vytvoreného 3. marca 2014 a očakáva dosiahnutie dohody o zjednodušení vízového režimu a dohody o readmisii;

60.  vyzýva európske inštitúcie, aby v prípade skutočnej alebo potenciálnej škody spôsobenej jednému alebo viacerým obchodných odvetviam, na ktoré sa dohoda vzťahuje, prijali primerané kompenzačné opatrenia;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Závery 11076/15 RELEX 626 Rady Európskej únie z 20. júla 2015.
(2) Ú. v. EÚ L 151, 18.6.2015, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 9.
(4) http://www.trade-sia.com/tunisia/the-study/?lang=fr.
(5) http://www.sia-trade.org/emfta.
(6) Ú. v. ES L 97, 30.3.1998, s. 2.
(7) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 21.


Činnosti európskeho ombudsmana za rok 2014
PDF 287kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014 (2015/2231(INI))
P8_TA(2016)0062A8-0020/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 11, 19, 41, 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 220 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0020/2016),

A.  keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 26. mája 2015 a ombudsmanka Emily O'Reillyová predložila správu Výboru pre petície 23. júna 2015 v Bruseli;

B.  keďže Emily O’Reillyová bola na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 16. decembra 2014 znovu zvolená za európsku ombudsmanku;

C.  keďže hlavnou prioritou európskeho ombudsmana je zabezpečiť, aby práva občanov boli v plnom rozsahu dodržiavané, a keďže právo na dobrú správu verejných vecí odzrkadľuje najvyššie normy, ako sa to očakáva od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie; keďže ombudsman zohráva zásadnú úlohu, čo sa týka pomoci inštitúciám EÚ stať sa otvorenejšími, účinnejšími a ústretovejšími vo vzťahu k občanom s cieľom posilniť dôveru občanov v Úniu;

D.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2015 má 40 % občanov dôveru v Európsku úniu a 46 % dôveru nemá; keďže schopnosť vzájomnej kontroly medzi inštitúciami je nevyhnutná na zvýšenie úrovne spokojnosti európskych občanov;

E.  keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“;

F.  keďže podľa článku 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prešetrovať prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych funkcií; keďže v článku 41 Charty základných práv sa uvádza, že každý má právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote;

G.  keďže článok 43 charty stanovuje: „Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.“;

H.  keďže podľa prvého európskeho ombudsmana „k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je pre ňu záväzná”(2); keďže sa preto od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie vyžaduje nielen to, aby si plnili zákonné povinnosti, ale aj to, aby pri poskytovaní služieb postupovali svedomito a zabezpečili, aby sa k verejnosti pristupovalo náležite a ľudia si mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva; keďže pojem dobrá správa vecí verejných by sa mal chápať ako neustály a pokračujúci proces zlepšovania;

I.  keďže v roku 2014 požiadalo ombudsmanku o pomoc 23 072 občanov; keďže 19 170 občanov dostalo radu prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na jej internetovej stránke; keďže v roku 2014 ombudsmanka zaznamenala 2 079 sťažností a dostala 1 823 žiadostí o informácie;

J.  keďže z celkového počtu 2 163 sťažností, ktoré spracoval úrad ombudsmana, 736 bolo v rámci jeho mandátu a 1 427 nepatrilo do jeho mandátu;

K.  keďže z 2 163 spracovaných sťažností ombudsmanka v 1 217 prípadoch poskytla sťažovateľovi poradenstvo alebo prípad postúpila ďalej, v 621 prípadoch bol sťažovateľ informovaný, že nemožno poskytnúť žiadnu ďalšiu radu, a v 325 prípadoch sa začalo vyšetrovanie;

L.  keďže ombudsmanka otvorila 342 vyšetrovaní, z ktorých 325 vychádzalo zo sťažností a v 17 prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu; keďže ombudsmanka uzavrela 400 vyšetrovaní, z čoho bolo 13 vyšetrovaní z vlastného podnetu; keďže z uzavretých vyšetrovaní 335 predložili jednotliví občania a 52 predložili spoločnosti, združenia a iné právne subjekty;

M.  keďže ombudsmanka postúpila 772 sťažností členom Európskej siete ombudsmanov vrátane 86 sťažností postúpených Výboru pre petície, 144 Komisii a 524 ďalším inštitúciám a orgánom; keďže väčšina vyšetrovaní sa týkala Komisie (59,6 %) a ďalej nasledovali agentúry EÚ (13,7 %), EPSO (9,4 %), iné inštitúcie (8,5 %), ESVČ (3,8 %), Európsky parlament (3,5 %) a OLAF (3,2 %);

N.  keďže z uzavretých vyšetrovaní ombudsmanky sa 21,5 % týkalo žiadostí o informácie a prístup k dokumentom, 19,3 % úlohy Komisie ako strážkyne zmlúv, 19,3 % konkurzov a výberových konaní a 16 % inštitucionálnych a politických otázok, 11,3 % správy a služobného poriadku, 8,3 % udeľovania verejných zákaziek alebo grantov a 6 % plnenia zmlúv;

O.  keďže z uzavretých vyšetrovaní 133 prípadov vyriešila inštitúcia, alebo boli uzavreté po dosiahnutí zmierlivého riešenia a v 163 prípadoch ombudsmanka skonštatovala, že ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené;

P.  keďže v 76 prípadoch nebol zistený nesprávny úradný postup; keďže v 39 prípadoch bol zistený nesprávny úradný postup a v 13 prípadoch sa vec uzatvorila inak; keďže v prípadoch, keď sa zistil nesprávny úradný postup, vydala ombudsmanka v 27 prípadoch kritické poznámky a v 12 prípadoch návrhy odporúčaní;

Q.  keďže väčšina vyšetrovaní uzavretých v roku 2014 trvala od 3 do 18 mesiacov; keďže priemerný čas potrebný na uzavretie vyšetrovania bol 11 mesiacov;

R.  keďže inštitúcie vyhoveli 80 % návrhov ombudsmanky; keďže stále zostáva 20 % návrhov, ktoré boli predložené, ale zatiaľ sa podľa nich nepostupovalo;

S.  keďže Výbor pre petície, ktorý iba v roku 2014 dostal 2 714 petícií, má dôležitú úlohu pri fungovaní inštitúcií Európskej únie, pričom zabezpečuje približovanie Európskeho parlamentu občanom; keďže úzke vzťahy medzi ombudsmankou a Výborom pre petície by zlepšili mieru demokratickej kontroly činnosti európskych inštitúcií;

1.  schvaľuje výročnú správu za rok 2014 predloženú európskou ombudsmankou;

2.  blahoželá Emily O’Reillyovej k jej opätovnému zvoleniu za európsku ombudsmanku a k jej vynikajúcej práci; podporuje jej cieľ pomáhať inštitúciám EÚ v ich úsilí poskytovať čo najlepšie služby občanom a obyvateľom Európy; domnieva sa, že dôraz, ktorý ombudsmanka kládla na transparentnosť ako záruku dobrej správy vecí verejných, mal zásadný význam;

3.  víta a plne podporuje skutočnosť, že ombudsmanka vo väčšej miere využíva svoju právomoc začať strategické vyšetrovanie z vlastného podnetu; víta skutočnosť, že v rámci svojho úradu vymenovala koordinátora vyšetrovania z vlastného podnetu a zaviedla nové vnútorné pravidlá pre informátorstvo; vyjadruje ombudsmanke uznanie za úsilie vynaložené na reorganizáciu jej úradu, ktoré už prinieslo značné zvýšenie efektívnosti; víta a podporuje prezieravý prístup ombudsmanky a prijatie novej päťročnej stratégie s názvom Do roku 2019, ktorá zavádza strategickejší prístup k riešeniu systémových problémov a podpore dobrej správy vecí verejných;

4.  víta vyšetrovania, ktoré ombudsmanka iniciovala v roku 2014 a ktorých kľúčovými témami boli: transparentnosť v rámci inštitúcií EÚ, transparentnosť pri lobovaní a klinickom skúšaní, základné práva, etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, projekty a programy financované zo strany EÚ a politika hospodárskej súťaže EÚ;

5.  pripomína, že v priebehu rokov sa 20 – 30 % sťažností týkalo transparentnosti a najčastejším problémom v súvislosti s transparentnosťou bolo zamietnutie inštitúcií poskytnúť prístup k dokumentom a/alebo informáciám; domnieva sa, že otvorenosť a prístup k dokumentom v súlade s článkom 15 ZFEÚ a článkom 42 charty sú zásadnou súčasťou systému inštitucionálnych kontrol a rovnováhy; podporuje akúkoľvek iniciatívu Komisie a ďalších inštitúcií EÚ na zabezpečenie rovnakého, rýchleho a jednoduchého prístupu k dokumentom EÚ pre všetkých; s uznaním berie na vedomie zvýšenie transparentnosti vyplývajúce zo zavedenia verejného registra dokumentov na internete; vyzýva ombudsmanku, aby prešetrila otázky transparentnosti, pokiaľ ide o včasný prístup Európskeho parlamentu k príslušným dokumentom Komisie o porušeniach povinnosti a postupoch v rámci projektu EU Pilot, najmä keď sa týkajú existujúcich petícií; domnieva sa, že je potrebné stanoviť a zaviesť vhodné mechanizmy s cieľom zabezpečiť vierohodný medziinštitucionálny dialóg;

6.  upozorňuje, že ešte stále sa riadne a účinne nedodržiavajú všetky ustanovenia týkajúce sa Aarhuského dohovoru a súvisiacich nariadení ((ES) č. 1367/2006 a (ES) č. 1049/2001); domnieva sa, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie v oblasti transparentnosti zo strany Komisie, najmä v súvislosti s dostupnosťou, pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu informácií poskytovaných jednotlivým občanom a organizáciám občianskej spoločnosti na ich žiadosť o prístup k dokumentom; vyzýva ombudsmanku, aby viedla vyšetrovanie na základe rozsiahlej petície č. 0134/2012 o týchto otázkach s cieľom identifikovať a napraviť akékoľvek prípadné nesprávne úradné postupy týkajúce sa vykonávania uvedených predpisov príslušnými inštitúciami EÚ;

7.  víta vyšetrovania ombudsmanky, pokiaľ ide o prípady tzv. otáčavých dverí týkajúce sa vysokopostavených úradníkov EÚ; poznamenáva, že ombudsmanka vyšetrila sťažnosti piatich MVO a preskúmala 54 spisov Komisie; nabáda ombudsmanku, aby prispela k vypracovaniu a zavedeniu jasných a podrobných kritérií a mechanizmov presadzovania s cieľom zisťovať a vyšetrovať konflikty záujmov na všetkých úrovniach inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ a podľa možnosti im predchádzať;

8.  domnieva sa, že pojem konflikt záujmov nie je len otázkou transparentnosti a že zabezpečenie európskej verejnej správy bez takýchto konfliktov je prvoradým cieľom v úsilí o vytvorenie skutočnej európskej demokracie a zabezpečenie dôvery európskych občanov, ako aj dôvery medzi štátnymi úradníkmi a v inštitúciách; odporúča ombudsmanke, aby pri svojich vyšetrovaniach brala do úvahy ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, usmernenia OECD pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe a osobitné odporúčania organizácie Transparency International;

9.  konštatuje, že v dôsledku vyšetrovaní ombudsmanky Komisia zverejnila dokumenty o vstupe Grécka do eurozóny, Európska centrálna banka zverejnila list írskej vláde o finančnej kríze a Komisia sa riadila odporúčaním ombudsmanky, aby zverejnila dokumenty o reforme spoločnej rybárskej politiky, hoci až po dosiahnutí dohody o reforme;

10.  víta pokrok, pokiaľ ide o otvorenosť v rámci prebiehajúcich rokovaní o TTIP, ku ktorému došlo po vyšetrovaniach ombudsmanky zameraných na transparentnosť uvedených rokovaní; konštatuje, že Rada následne zverejnila smernice, ktoré EÚ používa pri rokovaniach o TTIP, a že Komisia oznámila plány na zvýšenie transparentnosti pri lobingu a na rozšírenie prístupu k dokumentom o TTIP; berie na vedomie obavy občanov týkajúce sa transparentnosti rokovaní o TTIP;

11.  pripomína, že Výbor pre petície dostáva od skupín a občanov početné anonymné sťažnosti na nedostatočnú transparentnosť rokovaní o TTIP, ktoré preukazujú značné obavy verejnosti v súvislosti s touto témou na európskej úrovni;

12.  zaujíma sa, či dlhé prieťahy v Rade pri rozhodovaní o niektorých legislatívnych iniciatívach, ako napríklad v prípade horizontálnej antidiskriminačnej smernice, ktorá bola zmrazená viac ako šesť rokov, alebo ratifikácie Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu osôb so zrakovým postihnutím a osôb s poruchami čítania k zverejneným dielam, nepatria do kategórie nesprávneho úradného postupu, pretože vyvolávajú značnú frustráciu dotknutých občanov vo vzťahu k inštitúciám EÚ; naliehavo vyzýva Radu a najmä jej blokujúce menšiny, aby podnikli potrebné kroky na riešenie týchto neznesiteľných situácií; navrhuje, aby ombudsmanka preskúmala túto otázku v rámci svojich právomocí;

13.  víta zvýšený a nevyhnutný dôraz ombudsmanky na transparentnosť pri lobistických aktivitách a jej prácu na povinnom registri transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania mali možnosť sa dozvedieť, kto sa pokúša ovplyvňovať tých, ktorí v EÚ prijímajú rozhodnutia; víta jej vyšetrovanie v súvislosti so zložením a transparentnosťou expertných skupín Komisie, najmä tých, ktoré poskytujú poradenstvo v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), na ktorú EÚ vynakladá viac ako tretinu svojho rozpočtu; podporuje jej prístup s ohľadom na tieto skupiny a nabáda ju, aby naďalej monitorovala transparentnosť ich zloženia s cieľom zaručiť vyvážené zastúpenie a rodovú rovnováhu v širokej škále hospodárskych a nehospodárskych záujmových skupín vo všetkých oblastiach politiky;

14.  konštatuje, že do registra transparentnosti sa dobrovoľne zaregistrovalo viac než 7000 inštitúcií, čo odráža rôznorodosť verejných a súkromných zainteresovaných strán, s ktorými európske inštitúcie spolupracujú; schvaľuje skutočnosť, že ombudsmanka podporuje plán podpredsedu Timmermansa zaviesť povinnú registráciu; víta rozhodnutie Komisie z 1. decembra 2014, ktoré zaväzuje všetkých členov Komisie a jej vedúcich pracovníkov zverejňovať všetky kontakty a stretnutia so zainteresovanými stranami a lobistami; víta skutočnosť, že register by mal obsahovať informácie o ľudských a finančných zdrojoch, ktoré majú lobistické organizácie k dispozícii, čím sa zlepší dodržiavanie existujúcich pravidiel a ustanovení o otvorenosti a dobrej správe vecí verejných v rámci inštitúcií EÚ;

15.  nabáda ombudsmanku, aby zostala obozretná a odhodlaná a naďalej naliehala na Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o členov a stretnutia všetkých expertných skupín, technologických platforiem a agentúr; pripomína podmienky, ktoré stanovil v roku 2012, keď zrušil zmrazenie rozpočtu expertných skupín;

16.  konštatuje, že ombudsmanka v roku 2014 zohrala kľúčovú úlohu v oblasti transparentnosti údajov týkajúcich sa klinického skúšania tým, že pomáhala formovať aktívnu politiku transparentnosti Európskej agentúry pre lieky (EMA); konštatuje, že EMA sa v októbri 2014 rozhodla aktívne zverejňovať svoje správy o klinických štúdiách; nabáda ombudsmanku, aby naďalej sledovala, ako EMA sprístupňuje údaje o klinickom skúšaní, a aby zabezpečila, že bude spĺňať najvyššie normy transparentnosti;

17.  vyzýva členské štáty, aby pri svojej povinnej spolupráci s ombudsmankou prejavovali väčšiu svedomitosť;

18.  naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby naďalej presadzovala väčšiu transparentnosť pri klinickom skúšaní, najmä pri posúdeniach kvality výsledkov, ktoré vykonáva Európska agentúra pre lieky; pripomína, že tieto posúdenia by sa mali zakladať na pridanej hodnote inovačných liekov a na skutočných nákladoch na výskum s cieľom zjednodušiť členským štátom stanovovanie cien a modely financovania;

19.  vyzýva ombudsmanku, aby aj naďalej podporovala úsilie o väčšiu transparentnosť v oblasti výskumu a vývoja s cieľom zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to v rámci právomocí jej úradu;

20.  víta nové nariadenie EÚ o klinickom skúšaní liekov, ktoré vyžaduje sprístupňovanie informácií o klinickom skúšaní; konštatuje, že Medzinárodný deň práva na informácie 2014, ktorý iniciovala ombudsmanka, bol venovaný transparentnosti údajov o klinickom skúšaní;

21.  víta vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa ochrany základných práv vo všetkých prípadoch vykonávania politiky súdržnosti EÚ, ktorá bola vytvorená s cieľom zabezpečiť rast a vytvárať pracovné miesta, riešiť problém zmeny klímy a energetickej závislosti a znížiť chudobu a sociálne vylúčenie;

22.  poznamenáva, že program Horizont 2020 je po SPP a štrukturálnych fondoch tretím najdôležitejším balíkom rozpočtových investícií s rozpočtom takmer 80 000 miliónov EUR a že má pre hospodársky a sociálny rozvoj v budúcnosti kľúčový význam; vyzýva ombudsmanku, aby naďalej zabezpečovala transparentnosť celého procesu analýzy a prideľovania projektov v rámci programu Horizont 2020;

23.  vyzýva agentúru Frontex, aby zabezpečila rešpektovanie dobrých podmienok pre navrátilcov počas spiatočných letov a správne uplatňovanie svojho kódexu správania pre spoločné operácie návratu; víta výzvu ombudsmanky, aby agentúra Frontex zriadila mechanizmus podávania individuálnych sťažností na prípadné porušovanie základných práv; vyzýva ju, aby túto vec ďalej skúmala vzhľadom na súčasnú situáciu, keď počet utečencov na hraniciach EÚ rastie;

24.  víta vyšetrovanie ombudsmanky zamerané na to, či inštitúcie EÚ plnia svoju povinnosť zaviesť vnútorné pravidlá pre informátorstvo; pripomína deviatim inštitúciám EÚ, na ktoré sa ombudsmanka obrátila, vrátane Komisie, Európskeho parlamentu a Rady, aby ju informovali o pravidlách, ktoré zaviedli alebo plánujú zaviesť;

25.  vyjadruje ombudsmanke uznanie za jej vyšetrovanie týkajúce sa práva občanov zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ, najmä pokiaľ ide o fungovanie európskej iniciatívy občanov; konštatuje, že v roku 2014 ombudsmanka vyzvala organizátorov európskej iniciatívy občanov, organizácie občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany, aby poskytli o európskej iniciatíve občanov spätnú väzbu s cieľom dosiahnuť jej skvalitnenie; so znepokojením konštatuje, že zástupcovia petičných organizácií žiadajú zlepšenie harmonizácie a administratívnych metód na zbieranie a registráciu podpisov; očakáva ďalšie návrhy na zlepšenie, najmä čo sa týka existujúcich technických obmedzení a obmedzení súvisiacich s ochranou údajov v rámci procesu zbierania podpisov; vyzýva ombudsmanku, aby sa podelila o svoje skúsenosti a prispela k revízii nariadenia o európskej iniciatíve občanov;

26.  oceňuje, že inštitúcie EÚ sa v 80 % prípadov riadili návrhmi ombudsmanky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pretrváva 20-percentná miera prípadov, keď sa jej návrhy nerealizujú; uvedomuje si, že návrhy ombudsmanky nie sú právne záväzné; naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby rýchlo, účinne a zodpovedne reagovali na kritické poznámky a návrhy odporúčaní ombudsmanky; podporuje budúce vyšetrovania ombudsmanky v rámci jej právomocí, ktoré sa budú zameriavať na identifikáciu prípadných medzier v transparentnosti pri plnení rozpočtu EÚ, pričom v prípade potreby bude spolupracovať s Dvorom audítorov, úradom OLAF a Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu;

27.  pripomína, že ombudsmanka má tiež možnosť, a teda aj povinnosť vykonávať kontrolu Európskeho parlamentu v rámci vykonávania dobrej správy pre občanov EÚ;

28.  vyjadruje ombudsmanke uznanie za iniciatívu v rámci príprav na európske voľby, keď v snahe postaviť občanov do centra rozhodovania usporiadala interaktívne podujatie nazvané Your wish list for Europe (Váš zoznam prianí pre Európu);

29.  nabáda ombudsmanku, aby naďalej podporovala európsku sieť ombudsmanov s cieľom lepšie informovať občanov EÚ o rozdelení povinností medzi európskym ombudsmanom, národnými a regionálnymi ombudsmanmi a parlamentným Výborom pre petície; uznáva významný prínos tejto siete, pokiaľ ide o podporu výmeny najlepších postupov a informácií o úlohách a právomociach jej členov; konštatuje, že 59,3 % sťažností spracovaných v roku 2014 patrilo do právomoci niektorého z členov siete; vyzýva Výbor pre petície, aby bol aktívnejším členom siete a posilnil s ňou spoluprácu na spoločných politikách, ktoré patria do oblasti činnosti Európskej únie; konštatuje, že ombudsmanka v roku 2014 postúpila tomuto výboru 86 sťažností;

30.  nabáda ombudsmanku, aby v koordinácii s Európskym dvorom audítorov preskúmala programy a projekty financované Európskou úniou, najmä so zreteľom na financovanie projektov určených na zníženie rozdielov v rozvoji;

31.  súhlasí s ombudsmankou, že inštitúcie EÚ by mali zabezpečiť, aby boli ich služby prístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby tieto osoby mali prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby zabezpečili, že pracovné prostredie bude otvorené, inkluzívne a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa tieto osoby mohli účinne a plne podieľať na politickom a verejnom živote;

32.  požaduje zvýšenie ročného rozpočtu úradu ombudsmana;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a túto správu Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
(2) The European Ombudsman – Annual Report 1999 (Ú. v. ES C 260, 11.9.2000, s. 1).


Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2014
PDF 281kWORD 96k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2014 (2015/2115(INI))
P8_TA(2016)0063A8-0012/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-62/14 zo 16. júna 2015,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0012/2016),

A.  keďže Komisia podľa svojej poslednej prognózy z jesene očakáva väčšie oživenie hospodárstva v eurozóne, pričom reálny HDP sa pravdepodobne zvýši o 1,4 % v roku 2015, o 1,7 % v roku 2016 a o 1,8 % v roku 2017; keďže základy pre rast sú krehké; keďže na posilnenie hospodárskeho rastu je kľúčové silné politické odhodlanie uskutočniť udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy;

B.  keďže podľa tej istej prognózy sa v eurozóne očakáva pomalý pokles nezamestnanosti z 11,6 % na konci roka 2014 na 10,5 % na konci roka 2016; keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely v mierach nezamestnanosti, a to od 6,4 % v Nemecku až po 26,6 % v Grécku; keďže miera nezamestnanosti zostáva v mnohých členských štátoch na znepokojivo vysokej úrovni, pričom má dosah najmä na mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

C.  keďže podľa tej istej prognózy by sa fiškálne vyhliadky v eurozóne mali zlepšiť, pričom očakávaný deficit verejných financií by mal klesnúť (z 2,4 % v roku 2014 na 1,7 % v roku 2016) a verejný dlh (z 94 % na konci roka 2014 na 92,5 % na konci roka 2016);

D.  keďže nízke ceny energií, hoci majú negatívny vplyv na inflačné očakávania, by mohli pomôcť pri oživení hospodárstva;

E.  keďže tieto procesy sú podporované najmä súkromnou spotrebou, vývozom a vonkajšími faktormi, ako je napríklad nízka cena energií, najmä ropy, zatiaľ čo súkromné investície v eurozóne sa zvyšujú len pozvoľne a aj naďalej zostávajú na úrovni, ktorá je významne nižšia oproti úrovni zaznamenanej v období pred začiatkom krízy, a relatívny podiel investícií na HDP už po niekoľko desaťročí sústavne klesá;

F.  keďže podľa prognózy ECB zo septembra 2015 sa priemerná miera inflácie v eurozóne po takmer nulovej úrovni v prvej polovici roku 2015 pravdepodobne zvýši na 1,1% v roku 2016 a 1,7% v roku 2017;

G.  keďže podľa článku 127 ods. 2 ZFEÚ má Európsky systém centrálnych bánk za úlohu „podporovať plynulé fungovanie platobných systémov“;

H.  keďže v roku 2014 Európska centrálna banka znížila svoje hlavné refinančné sadzby na efektívnu dolnú hranicu a znížila sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie na - 0,20 %; keďže nižšie reálne úrokové sadzby sa neprejavili ani výrazným zvýšeným poskytovaním úverov pre domácnosti a podniky, najmä MSP, čo prispelo k tomu, že ECB začala smerovať k opatreniam nekonvenčnej menovej politiky;

I.  keďže ECB pri výkone svojej úlohy v oblasti dohľadu doteraz dostatočne nezohľadňovala zásadu proporcionality;

J.  keďže MSP sú pilierom európskeho hospodárstva a bankový systém napomáha zabezpečovať ich konkurencieschopnosť a rast; keďže zabezpečenie toku úverov pre mikropodniky a MSP má zásadný význam, pretože predstavujú 99 % všetkých podnikov a 80 % všetkých pracovných miest v Únii, a preto majú kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárskeho rastu, v tvorbe pracovných miest a pri odstraňovaní sociálnych nerovností; keďže objem bankových úverov pomaly narastá;

K.  keďže v roku 2014 ECB zrealizovala rad cielených dlhodobejších refinančných operácií a programov nákupov vybraných aktív súkromného sektora s cieľom podporiť poskytovanie úverov do reálnej ekonomiky;

L.  keďže 22. januára 2015 ECB spustila rozšírený program nákupu aktív (APP) vo výške 1,1 bilióna EUR, ktorý má fungovať do septembra 2016, a v každom prípade dovtedy, kým sa nezabezpečí trvalá úprava vývoja inflácie;

M.  keďže ECB svojim rozhodnutím zapájať sa do programu nákupov dlhopisov zaťažila svoju súvahu vysokou rizikovosťou;

N.  keďže jednotný mechanizmus dohľadu, prvý pilier bankovej únie, sa stal plne funkčným 4. novembra 2014, keď ECB prevzala dohľad nad 122 najväčšími bankami v eurozóne; keďže v týchto významných bankách sa zároveň vykonalo komplexné posúdenie, ktoré pozostávalo z preskúmania kvality aktív a stresového testu, ktoré bolo dokončené 26. októbra 2014; keďže jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, druhý pilier bankovej únie, nadobudol účinnosť začiatkom roka 2015, zatiaľ čo tretí pilier, ktorým je jednotný systém ochrany vkladov, nebol doteraz zriadený;

1.  pripomína, že geograficky nerovnomerné a mierne oživenie, ktoré sa v eurozóne očakáva v najbližších rokoch, bude musieť byť posilnené a potenciálny hospodársky rast bude potrebné navýšiť, aby došlo k zníženiu vysokej miery nezamestnanosti v mnohých členských štátoch eurozóny a k zníženiu dlhu; zdôrazňuje, že mnohé členské štáty čelia podobným makroekonomickým výzvam; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť podmienky ako pre verejné, tak aj pre súkromné investície zamerané na posilnenie rastu a tvorbu pracovných miest, a preto vyzýva na ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky; je presvedčený o tom, že členské štáty budú musieť vykonávať trvalo udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy;

2.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnými rozdielmi medzi úrokovými sadzbami financovania MSP a sadzbami úrokov pre väčšie spoločnosti, hoci sa postupne znižujú, rozdielmi medzi úrokovými sadzbami pre malé a veľké pôžičky a medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, aj keď uznáva, že možnosti menovej politiky sú v tomto smere obmedzené; v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu úspor a družstevných a vzájomných bánk a zdôrazňuje, že regulačný rámec by mal vyhovovať ich príslušnému spôsobu fungovania a rešpektovať ich osobitné poslanie, a orgány dohľadu by si mali byť vedomé týchto aspektov a zohľadňovať ich vo svojich postupoch a prístupoch;

3.  zdôrazňuje, že hoci ECB vykonáva svoje opatrenia s cieľom udržať priaznivé podmienky financovania, súkromné a verejné investície v eurozóne sa aj naďalej pohybujú výrazne pod úrovňou pred začiatkom krízy; v tejto súvislosti víta, že bol zriadený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a bol tiež prijatý plán Komisie na vytvorenie skutočnej únie kapitálových trhov, čo by malo diverzifikovať zdroje financovania v hospodárstve EÚ, zvýšiť cezhraničné investície a zlepšiť prístup podnikov, hlavne MSP, k financovaniu;

4.  konštatuje, že ECB sa v reakcii na zložitú situáciu v súvislosti s krízou štátneho dlhu, klesajúcu infláciu, obmedzenie úverov a pomalý hospodársky rast a so svojimi úrokovými sadzbami takmer na nulovej dolnej medzi uchýlila k nekonvenčným nástrojom menovej politiky;

5.  berie na vedomie pozitívny, hoci zatiaľ mierny, vplyv programu nákupu aktív na peňažnú a úverovú dynamiku, keď sa poskytuje zatiaľ nízky objem pôžičiek podnikom, ktoré však využívajú postupné uvoľňovanie úverových štandardov, pokračuje uvoľňovanie podmienok pre nové úvery, klesá počet prípadov zamietnutia žiadosti, rastie dopyt po úveroch a postupne sa za prvé tri štvrťroky roka 2015 zvýšili súkromné investície, hoci v rámci eurozóny pretrvávajú výrazné rozdiely; okrem toho konštatuje, že od spustenia programu nákupu aktív sa začali zvyšovať strednodobé inflačné očakávania, pričom sa postupne približujú k cieľu 2 %, a zároveň sa mohli znížiť riziká deflačnej pasce; žiada, aby ECB pokiaľ možno uplatňovala program nákupu aktív bez diskriminácie u všetkých členských štátov a rešpektovala pritom pravidlá, ktorými je ECB viazaná;

6.  očakáva, že ECB v súlade s článkom 282 ZFEÚ prispeje k všeobecným hospodárskym politikám v Únii a k dosiahnutiu ich cieľov bez toho, aby bola ohrozená jej hlavná úloha, ktorou je zabezpečenie cenovej stability;

7.  zdôrazňuje, že príspevok ECB zahŕňa úsilie, ktoré je zamerané na poskytovanie úverov reálnej ekonomike za nízke výpožičné náklady a napomáhanie oživeniu hospodárstva v záujme vytvárania pracovných miest, rastu a udržiavania stability;

8.  je znepokojený možnými nechcenými a dlhodobými dôsledkami nekonvenčných nástrojov menovej politiky ECB; je si vedomý toho, že ukončiť tieto opatrenia bude veľmi zložité a bude sa musieť dôkladne naplánovať, aby sa zabránilo nezamýšľaným narušeniam trhu, najmä pokiaľ ide o vhodné, obozretné a včasné riadenie ukončenia; žiada ECB, aby pozorne sledovala riziká spojené s programami nákupov; trvá na tom, že menová politika nemôže vyriešiť fiškálne a hospodárske problémy, ktoré existujú v mnohých členských štátoch, a nemôže byť náhradou za potrebné trvalo udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, fiškálnu konsolidáciu a cielené investície;

9.  vyzýva na obozretnosť, pokiaľ ide o potenciálne riziká pre finančnú stabilitu v dôsledku pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb v niektorých členských štátoch, čo môže mať negatívny vplyv na životné poistenie a penzijné plány; uznáva, že dlhodobé úrokové miery odrážajú základné makroekonomické podmienky a rozhodnutie menovej politiky;

10.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie makroprudenciálneho dohľadu a dostupných nástrojov politiky, ktoré by zmierňovali riziká tieňového bankovníctva, a to s ohľadom na varovanie ECB uvedené v jej výročnej správe, keďže vzhľadom na dlhodobý stály nárast nebankovej úverovej činnosti v poslednom desaťročí, a to až na hodnotu aktív 22 biliónov EUR, je potrebné vyvinúť ďalšie iniciatívy na sledovanie a posudzovanie slabých miest v rastúcom odvetví tieňového bankovníctva;

11.  víta kategorický záväzok ECB „urobiť všetko“ pre záchranu eura, ktorý prijala v auguste 2012;

12.  dospieva k záveru, že program nákupov verejných a súkromných dlhových cenných papierov na sekundárnych trhoch by mohol byť efektívnejší;

13.  poukazuje na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora zo 16. júna 2015 vo veci C-62/14, v ktorom sa uvádza, že keď ECB nakupuje štátne dlhopisy na sekundárnych trhoch, môže byť vystavená značnému riziku straty, ako aj riziku zníženia dlhu; konštatuje, že v rovnakom rozsudku sa objasňuje, že to nič nemení na tom, že ECB je oprávnená nakupovať vládne dlhopisy na sekundárnych trhoch a že tieto nákupy nie sú porušením zákazu menového financovania členských štátov;

14.  zdôrazňuje, že vysoké a rozdielne úrovne zadlženia verejného a súkromného sektora v niektorých členských štátoch spolu s doteraz vyriešenými štrukturálnymi slabinami bankového sektora sú prekážkou správneho prenosu menovej politiky, a že nekonvenčná menová politika, ktorú uplatňuje ECB, nedokáže túto situáciu zmeniť;

15.  nalieha na tie členské štáty eurozóny, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav, aby konali v súlade s článkom 7 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 s cieľom vykonať komplexný audit svojich verejných financií, aby okrem iného posúdili dôvody, ktoré viedli k nadmernému zadlženiu, a tiež sledovali možné nezrovnalosti; zdôrazňuje, že cieľom tohto auditu by malo byť získanie lepšieho pochopenia chýb z minulosti, a nie začať ad hoc proces reštrukturalizácie dlhu, ktorý by mohol v niektorých krajinách opäť zažať dlhovú krízu;

16.  zdôrazňuje, že pravidlá súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí by sa mali riadne rešpektovať a presadzovať, a to bez toho, aby sa rozlišovalo medzi malými a veľkými členskými štátmi; zdôrazňuje, že dodržiavanie strednodobého cieľa stavov rozpočtu, ktoré sa blížia k rovnováhe alebo dosahujú prebytok v cyklicky upravenom vyjadrení bez vplyvu jednorazových a dočasných opatrení, umožní členským štátom zvládať bežné cyklické výkyvy a zároveň udržať schodok verejných financií v medziach 3 % referenčnej hodnoty HDP; domnieva sa, že v záujme lepšieho udržania stability a rastu by sa mali uplatniť všetky existujúce nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci posilneného Paktu stability a rastu;

17.  potvrdzuje svoj záväzok rešpektovať nezávislosť ECB pri vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v zmluvách; domnieva sa, že nezávislosť centrálnej banky je kľúčová pre dosiahnutie cieľa zachovania cenovej stability; zdôrazňuje, že žiadne vlády a národné verejné orgány by sa nemali uchýliť k tomu, že od ECB budú vyžadovať prijatie konkrétnych opatrení;

18.  pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že ECB, bez toho, aby bol dotknutý jej hlavný cieľ udržať cenovú stabilitu, podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii, a že to je bližšie špecifikované v článku 282 ZFEÚ;

19.  upozorňuje na článok 123 ZFEÚ, článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a na článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorý zakazuje priamy nákup dlhových nástrojov vydaných EÚ alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy alebo orgánmi národnými centrálnymi bankami alebo ECB; pripomína však, že tieto nákupy sú povolené na sekundárnych trhoch;

20.  víta, že sa ECB pokúša zvýšiť infláciu na úroveň tesne pod 2 %, pretože to môže prispieť aj k úspechu iných politík EÚ a zvýšiť konkurencieschopnosť, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Európe, ak budú tento cieľ sprevádzať cielené investície, ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a fiškálna konsolidácia;

21.  víta, že ECB urobila krok vpred tým, že zverejňuje zhrnutia zápisníc zo svojich schôdzí, a so záujmom očakáva oznámenie ďalších krokov na zlepšenie transparentnosti jej komunikačných kanálov; domnieva sa, že v tejto oblasti by bolo možné dosiahnuť ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o jednotný mechanizmus dohľadu;

22.  víta súčasnú všeobecnú tendenciu hlavných centrálnych bánk verejne vysvetľovať menové rozhodnutia ihneď po ich prijatí, čo je prax, v ktorej ECB ide príkladom; ďalej víta zverejnenie jasnejších, transparentnejších príslušných postupov programu núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA) u platobne schopných finančných inštitúcií (prevažne národných bánk) s dočasnými problémami s likviditou;

23.  pripomína svoju žiadosť, aby výročná správa ECB zahŕňala spätnú väzbu na podnety uvedené vo výročnej správe Európskeho parlamentu; domnieva sa, že zároveň so svojím hodnotením menových a finančných podmienok by bolo vhodné, ak by ECB mohla uviesť vo svojom vyhlásení po stretnutí Rady guvernérov ECB, ktoré sa koná každý mesiac, odhad miery výpadku produkcie v eurozóne;

24.  pripomína, že na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu a širokej verejnosti je dôležitý menový dialóg raz za štvrť roka; víta, že predstavitelia ECB poskytujú presné a podrobné odpovede na otázky poslancov EP; taktiež víta, že ECB poskytuje dodatočné informácie písomnou formou, ak odpovede poskytnuté počas rokovaní nie sú dostatočné alebo vyčerpávajúce;

25.  zdôrazňuje, že je nutné jednoznačne rozlišovať medzi úlohou ECB v oblasti dohľadu a jej funkciou v menovej politike, pričom kombinácia oboch funkcií by pre ECB nemala vyvolávať konflikt záujmov; v tejto súvislosti pripomína hlavnú zásadu, že nástroje používané na utváranie politík – či už v oblasti menovej, alebo dohľadu – by sa mali vyberať v závislosti od sledovaného cieľa a príslušného problému;

26.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nové povinnosti zverené ECB v oblasti dohľadu a takisto jej poradenskú úlohu v programoch trojky a kvadrigy je potrebná demokratická zodpovednosť;

27.  zdôrazňuje význam organizačnej nezávislosti Európskeho výboru pre systémové riziká a vyzýva ECB, aby zvážila, akými spôsobmi by bolo možné jeho nezávislosť zvýšiť;

28.  vyzýva ECB, aby úplne prepracovala návrh na zriadenie komplexných súborov analytických údajov o úveroch (Anacredit), najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality, a aby pritom dbala na to, aby stanovené úrovne prahových hodnôt zodpovedali snahe o minimalizovanie administratívnych nákladov predovšetkým pre menšie finančné inštitúcie;

29.  víta ochotu, ktorú vyjadril Mario Draghi v priebehu menového dialógu 23. septembra 2015, „informovať Európsky parlament o stanoviskách prijatých ECB“ na pôde subjektov, ako sú Rada pre finančnú stabilitu alebo Bazilejský výbor pre bankový dohľad;

30.  pripomína, že úloha ECB zahŕňa aj ochranu finančnej stability, a teda potrebu zabezpečiť dostatok likvidity na to, aby sa zamedzilo hromadnému vyberaniu bankových vkladov v platobne schopných bankách, ktoré sú súčasťou siete Eurosystému;

31.  pripomína, že úloha ECB v trojke a kvadrige bola kodifikovaná balíkom dvoch právnych predpisov (článok 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013); berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora vo veci C-62/14 zo 16. júna 2015 a vyzýva ECB, aby ho pri svojich činnostiach zohľadnila; naliehavo vyzýva ECB, aby opätovne posúdila a v prípade potreby posilnila svoju nezávislosť od politických rozhodnutí;

32.  žiada dôkladné posúdenie spôsobu fungovania trojky a zapojenia ECB do rámcov trojky a kvadrigy v záujme vysvetlenia rozsahu zodpovedností a zabezpečenia väčšej demokratickej zodpovednosti v oblasti prijímania a vykonávania programov záchrany pomocou vonkajších zdrojov;

33.  pripomína správu Európskemu parlamentu z 28. februára 2014 o vyšetrovaní úlohy a činností trojky, v ktorej sa nadchádzajúci Európsky parlament vyzýva, aby nadviazal na výsledky práce v rámci tejto správy, rozvinul jej kľúčové zistenia a pokračoval vo vyšetrovaní;

34.  vyzýva členské štáty, Radu a ECB, aby sa usilovali o vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch ECB a aby venovali tomuto hľadisku väčšiu pozornosť pri obmene členov týchto orgánov, najmä v prípade Rady guvernérov a Výkonnej rady;

35.  berie na vedomie, že Komisia predložila 24. novembra 2015 návrh európskeho systému ochrany vkladov, ktorý sa vzťahuje na vklady v celej eurozóne;

36.  víta projekt únie kapitálových trhov a jeho potenciál vyvážiť možnosti financovania, bez toho, aby bolo potrebné znížiť financovanie či zachovať jeho súčasnú úroveň, a to prostredníctvom ich rozšírenia a ich väčšou rozmanitosťou, čím prispieva k zníženiu nadmernej závislosti krajín eurozóny na bankovom systéme a vytvára zásadný ochranný prvok menovej únie; varuje však, že únia kapitálových trhov by nemala odrádzať od bankovníctva zameraného na reálnu ekonomiku, lebo je najvhodnejšou formou financovania menších podnikov;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.


Začatie rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom
PDF 273kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom (2015/2932(RSP))
P8_TA(2016)0064B8-0250/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera a predsedu Európskej rady Donalda Tuska s premiérom Nového Zélandu Johnom Keyom z 29. októbra 2015 a s premiérom Austrálie Malcolmom Turnbullom z 15. novembra 2015,

–  so zreteľom na rámec partnerstva medzi EÚ a Austráliou z 29. októbra 2008 a na spoločné vyhlásenie EÚ a Nového Zélandu o vzťahoch a spolupráci z 21. septembra 2007,

–  so zreteľom na ďalšie dvojstranné dohody medzi EÚ a Austráliou, najmä na dohodu o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o posudzovanie zhody, certifikáty a označovania a dohodu o obchode s vínom,

–  so zreteľom na ďalšie dvojstranné dohody medzi EÚ a Novým Zélandom, najmä na dohodu o sanitárnych opatreniach pri obchodovaní so živými zvieratami a živočíšnymi výrobkami a dohodu o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o posudzovanie zhody,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, a najmä na svoje stanoviská z 12. septembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Austráliou, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o vzájomnom uznávaní(1) a na uznesenie z 12. septembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Novým Zélandom, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o vzájomnom uznávaní(2),

–  so zreteľom na komuniké zo zasadnutia hláv štátov a predsedov vlád skupiny G20, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2014 v Brisbane,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a austrálskeho ministra zahraničných vecí z 22. apríla 2015 s názvom Smerom k užšiemu partnerstvu EÚ a Austrálie a na spoločné vyhlásenie predsedu Van Rompuya, predsedu Barrosa a premiéra Keya z 25. marca 2014 o prehĺbení partnerstva medzi Novým Zélandom a Európskou úniou,

–  so zreteľom na citlivý charakter niektorých poľnohospodárskych sektorov v rámci týchto rokovaní,

–  so zreteľom na značný počet dohôd, o ktorých sa teraz rokuje medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi,

–  so zreteľom na článok 207 ods. 3 a článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na otázku Komisii o začatí rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom (O-000154/2015 – B8-0101/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Austrália a Nový Zéland patria k najstarším a najbližším partnerom EÚ so spoločnými hodnotami a odhodlaním presadzovať na celosvetovej úrovni prosperitu a bezpečnosť v rámci systému založeného na pravidlách;

B.  keďže EÚ, Austrália a Nový Zéland spolupracujú na riešení spoločných problémov v rámci širokého spektra otázok a spolupracujú na viacerých medzinárodných fórach;

C.  keďže EÚ a Nový Zéland sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní a Austrália je v procese pristúpenia k tejto dohode;

D.  keďže EÚ, Austrália a Nový Zéland sa zúčastňujú na mnohostranných rokovaniach o ďalšej liberalizácii obchodu s environmentálnym tovarom (dohoda o environmentálnych tovaroch) a obchodu so službami (dohoda TiSA);

E.  keďže Austrália a Nový Zéland sú stranami nedávno uzavretých rokovaní o Transpacifickom partnerstve (TPP) a prebiehajúcich rokovaní týkajúcich sa Regionálneho všeobecného hospodárskeho partnerstva (RCEP) vo východnej Ázii, ktorého členmi sú najvýznamnejší obchodní partneri Austrálie a Nového Zélandu;

F.  keďže Austrália a Nový Zéland sú dvaja zo šiestich členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorí dosiaľ nemajú preferenčný prístup na trh EÚ, ani sa s nimi nevedú rokovania v tomto smere;

G.  keďže Austrália a Nový Zéland sú krajiny, pre ktoré je v plnej miere charakteristický právny štát a ktoré v súčasnosti zabezpečujú silnú ochranu environmentálnych práv, ako aj ľudských, sociálnych a pracovných práv;

H.  keďže uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou a dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom prehĺbi obchodné a investičné vzťahy a keďže by tieto dohody neprichádzali do úvahy, ak by mali nepriaznivý vplyv na možnosť zmluvných strán zaviesť, zachovať alebo zlepšiť ich sociálne, environmentálne a pracovné normy;

I.  keďže EÚ 30. júla 2014 uzavrela rokovania o partnerskej dohode medzi EÚ a Novým Zélandom o vzťahoch a spolupráci (PARC) a 22. apríla 2015 jednania o rámcovej dohode medzi EÚ a Austráliou;

J.  keďže EÚ je tretím najdôležitejším obchodným partnerom Austrálie aj Nového Zélandu, pričom Austrália je 21. a Nový Zéland 51. najväčším obchodným partnerom EÚ (2014);

K.  keďže Nový Zéland je jednou z mála krajín, ktoré Komisia uznáva ako krajiny s primeranou úrovňou ochrany súkromných údajov;

L.  keďže uzavretie moderných, ambicióznych, vyvážených a komplexných dohôd by povýšilo hospodárske vzťahy na novú úroveň;

M.  keďže Európsky parlament bude požiadaný, aby rozhodol o udelení súhlasu s prípadnými dohodami o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou a EÚ a Novým Zélandom;

1.  zdôrazňuje význam prehlbovania vzťahov medzi EÚ a ázijsko-tichomorským regiónom pre hospodársky rast v Európe a zdôrazňuje, že sa táto skutočnosť odráža v obchodnej politike Európskej únie; uznáva, že Austrália a Nový Zéland sú kľúčovou súčasťou tejto stratégie a že rozšírenie a prehĺbenie obchodu s týmito partnermi môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

2.  vyjadruje uznanie Austrálii aj Novému Zélandu za ich dôrazné a súdržné odhodlanie, pokiaľ ide o mnohostrannú obchodnú agendu;

3.  domnieva sa, že plný potenciál stratégií Únie týkajúcich sa bilaterálnej a regionálnej spolupráce sa môže využiť iba uzatvorením kvalitných dohôd o voľnom obchode s Austráliou aj Novým Zélandom v duchu reciprocity a vzájomného prospechu, pričom sa za žiadnych okolností nesmú ohroziť či odkloniť zdroje a pozornosť od ambície dosiahnuť mnohostranný pokrok alebo vykonávať už uzatvorené dvojstranné a viacstranné dohody;

4.  domnieva sa, že rokovanie o dvoch samostatných, moderných, ambicióznych, vyvážených a komplexných dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom v súlade s osobitosťami týchto hospodárstiev je pragmatickým spôsobom prehlbovania bilaterálnych partnerstiev a ďalšieho posilňovania existujúcich, už vyspelých dvojstranných obchodných a investičných vzťahov a pomohlo by zmierniť potenciálne negatívne účinky nedávno uzavretého transpacifického partnerstva; predpokladá, že výsledok rokovaní môže pôsobiť ako vzor pre budúce dohody o voľnom obchode;

5.  vyzýva Komisiu, aby počas analýzy rozsahu pôsobnosti dôkladne preskúmala všetky dodatočné príležitosti prístupu na trh pre európske hospodárske subjekty, najmä malé a stredné podniky, ktoré ponúkajú možné dohody o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom, a aby ich porovnala vo vzťahu k akýmkoľvek možným ochranným záujmom, vzhľadom na to, že Austrália aj Nový Zéland už majú porovnateľne otvorené trhy a veľmi nízke sadzby v porovnaní s medzinárodnou úrovňou;

6.  zdôrazňuje, že v ambicióznych dohodách medzi týmito tromi rozvinutými hospodárstvami sa zmysluplným spôsobom musia riešiť investície, obchodovanie s tovarom a službami (vychádzajúc z odporúčaní Európskeho parlamentu týkajúcich sa zachovania politického priestoru a citlivých sektorov), elektronický obchod, verejné obstarávanie, energetika, podniky v štátnom vlastníctve, hospodárska súťaž, boj proti korupcii, regulačné otázky, ako sú sanitárne a fytosanitárne prekážky, technologický výskum, potreby malých a stredných podnikov, pričom tieto dohody môžu byť prospešné z hľadiska správy svetového hospodárstva zintenzívnením zbližovania a spolupráce na medzinárodných normách bez akéhokoľvek znižovania ochrany spotrebiteľa (napr. bezpečnosť potravín), ochrany životného prostredia (napr. zdravie a dobré životné podmienky zvierat, zdravie rastlín) a sociálnej a pracovnoprávnej ochrany;

7.  zdôrazňuje, že prípadné dohody by mali v osobitnej kapitole v plnej miere zohľadniť potreby a záujmy MSP týkajúce sa otázok uľahčenia prístupu na trh s cieľom vytvárať konkrétne obchodné príležitosti;

8.  domnieva sa, že rozsiahla a ambiciózna kapitola venovaná trvalo udržateľnému rozvoju zahŕňajúca, okrem iného, ústredné pracovnoprávne normy a štyri prioritné dohovory Medzinárodnej organizácie práce o riadení a mnohostranné environmentálne dohody, je neoddeliteľnou súčasťou akejkoľvek prípadnej dohody o voľnom obchode; domnieva sa, že dohoda by mala zahŕňať aj vytvorenie spoločného fóra občianskej spoločnosti, ktoré by monitorovalo a predkladalo pripomienky, pokiaľ ide o jej vykonávanie a spôsob, akým strany dodržiavajú svoje záväzky a povinnosti v oblasti ľudských práv, pracovných noriem a ochrany životného prostredia;

9.  konštatuje, že poľnohospodárstvo je veľmi citlivým odvetvím a že konečný, vyvážený výsledok kapitol venovaných poľnohospodárstvu a rybolovu musí náležite zohľadňovať záujmy všetkých európskych výrobcov, napr. výrobcov mäsa, mliečnych produktov, cukru, obilnín a textilu, a výrobcov v najvzdialenejších regiónoch, napríklad zavedením prechodných období alebo primeraných kvót alebo tým, že v najcitlivejších sektoroch sa neprijmú žiadne záväzky; domnieva sa, že iba tak možno posilniť konkurencieschopnosť a poskytnúť výhody spotrebiteľom i výrobcom; požaduje začlenenie účinných dvojstranných ochranných opatrení, prostredníctvom ktorých sa predíde prudkému nárastu dovozu, ktorý by spôsobil alebo mohol spôsobiť vážnu ujmu európskym výrobcom v citlivých odvetviach, a požaduje vykonávanie špecifických opatrení na ochranu citlivých výrobkov z najvzdialenejších regiónov, najmä vyňatie špeciálnych cukrov;

10.  zdôrazňuje, že rokovania musia viesť k silným a vykonateľných ustanoveniam týkajúcim sa uznávania a ochrany duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení;

11.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala komplexné posúdenia vplyvu prípadných dohôd na udržateľnosť, aby bola schopná dôkladne vyhodnotiť možné zisky a straty z posilnenia obchodných a investičných vzťahov medzi EÚ a Austráliou a medzi EÚ a Novým Zélandom, z čoho by mali prospech obyvatelia a podniky na oboch stranách vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území;

12.  vyzýva Komisiu, aby podmienila začatie rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom tým, že sa všetky strany od začiatku zaviažu viesť rokovania čo najtransparentnejším spôsobom pri plnom rešpektovaní osvedčených postupov stanovených v rámci iných rokovaní a prostredníctvom sústavného dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, a aby v tejto súvislosti začlenila príslušnú mieru ambícií do analýzy rozsahu pôsobnosti;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom Austrálie a Nového Zélandu.

(1) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 210.
(2) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 210.


Zavedenie zlučiteľných systémov registrácie spoločenských zvierat v členských štátoch
PDF 267kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o zavedení zlučiteľných systémov registrácie spoločenských zvierat v členských štátoch (2016/2540(RSP))
P8_TA(2016)0065RC-B8-0251/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 4. februára 2016 o zavedení zlučiteľných systémov registrácie spoločenských zvierat v členských štátoch,

–  so zreteľom na článok 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o fungovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky,

–  so zreteľom na článok 114 ZFEÚ o vytvorení a fungovaní jednotného trhu,

–  so zreteľom na článok 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ o opatreniach v oblastí veterinárnej starostlivosti a rastlinnej výroby,

–  so zreteľom na článok 169 ZFEÚ o opatreniach v oblasti ochrany spotrebiteľa,

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní politík Únie v maximálnej miere prihliadajú na dobré životné podmienky zvierat, keďže ide o cítiace bytosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 577/2013 z 28. júna 2013 o vzorových identifikačných dokladoch na nekomerčné premiestňovanie psov, mačiek a fretiek, o zostavení zoznamov území a tretích krajín a požiadavkách na formát, grafickú úpravu a jazyky vo vyhláseniach potvrdzujúcich súlad s určitými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013,

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I k smernici 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. apríla 2014 o návrhu nariadenia o zdraví zvierat(1),

–  so zreteľom na závery 3 050. schôdze Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo z 29. novembra 2010 o dobrých životných podmienkach psov a mačiek,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 792/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa stanovujú pravidlá vzoru povolení, potvrdení a iných dokladov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe: zlepšenie bezpečnosti pacientov a boj proti antimikrobiálnej rezistencii(2),

–  so zreteľom na závery štúdie expertnej skupiny Companion Animals Multisectorial Interprofessional and Interdisciplinary Strategic Think Tank on Zoonoses (CALLISTO) (viacodvetvová medziprofesijná a interdisciplinárna strategická expertná skupina pre výskum zoonóz spoločenských zvierat),

–  so zreteľom na prvý výsledok štúdie EÚ o psoch a mačkách, ktoré sú predmetom obchodovania, ktorá sa uskutočnila v 12 členských štátoch, podľa vyhlásenia Komisie pripojeného k nariadeniu (EÚ) č. 576/2013,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Komisia financovala štúdiu o dobrých životných podmienkach psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodovania;

B.  keďže mimovládne organizácie, orgány presadzovania práva, príslušné orgány a zverolekári predložili dôkazy o rastúcom nezákonnom obchode so spoločenskými zvieratami, pričom dochádza k rozsiahlemu porušovaniu režimu premiestňovania spoločenských zvierat, obchádzaniu kontrol a falšovaniu dokladov;

C.  keďže mimovládne organizácie, orgány presadzovania práva a príslušné orgány konštatujú čoraz častejšie väzby medzi nezákonným obchodovaním so spoločenskými zvieratami vrátane voľne žijúcich a exotických zvierat a závažnou a organizovanou trestnou činnosťou;

D.  keďže napriek nedávnym zlepšeniam pretrvávajú vážne obavy, pokiaľ ide o informácie poskytované v pasoch pre spoločenské zvieratá, najmä čo sa týka spôsobu overenia veku príslušného zvieraťa;

E.  keďže spoločenské zvieratá, s ktorými sa obchoduje nezákonne, sú často chované v zlých podmienkach, nedostatočne socializované a vystavené zvýšenému riziku ochorenia, a keďže 70 % nových ochorení u ľudí, ktoré sa objavili v posledných desaťročiach, je živočíšneho pôvodu a zvieratá bežne chované ako spoločenské zvieratá sú prenášateľmi mnohých zoonóz vrátane besnoty;

F.  keďže väčšina členských štátov už má určitú úroveň požiadaviek na registráciu a/alebo identifikáciu spoločenských zvierat; keďže väčšina týchto databáz nie je zlučiteľná a možnosť sledovať pohyb zvierat v EÚ je obmedzená;

G.  keďže zlučiteľné požiadavky na identifikáciu a registráciu spoločenských zvierat by boli významným krokom vpred pri ochrane dobrých životných podmienok zvierat a verejného zdravia a zdravia zvierat a zabezpečili by účinnú vysledovateľnosť spoločenských zvierat v rámci Únie;

H.  keďže niektoré členské štáty (ako Holandsko a Belgicko) už majú pozitívne zoznamy pre prípady vlastníctva a/alebo predaja spoločenských zvierat;

1.  zdôrazňuje pozitívny prínos spoločenských zvierat pre životy miliónov individuálnych majiteľov a rodín v celej EÚ a opätovne tvrdí, že majitelia by mali mať možnosť cestovať so svojimi zvieratami bezpečným a kontrolovaným spôsobom naprieč celou Úniou;

2.  víta zdokonalenie režimu premiestňovania spoločenských zvierat ustanoveného nariadením (EÚ) č. 576/2013 vrátane dodatočných bezpečnostných prvkov v pase zvieraťa a ďalšie zlepšenia, ktoré budú nasledovať, len čo spoluzákonodarcovia prijmú právne predpisy o zdraví zvierat;

3.  so znepokojením upozorňuje na dôkazy mimovládnych organizácií, orgánov presadzovania práva, príslušných orgánov a veterinárov, z ktorých jasne vyplýva rastúce zneužívanie režimu premiestňovania spoločenských zvierat, ktorý sa využíva na obchodné účely;

4.  konštatuje, že nedostatočné očkovanie, nevhodná antivírusová liečba a veterinárna sanitárna starostlivosť v prípade nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami často vedie k potrebe liečby týchto zvierat antibiotikami; zdôrazňuje, že sa tým zvyšuje riziko antimikrobiálnej rezistencie;

5.  so znepokojením berie na vedomie rastúce zákonné aj nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami, ktoré sú všeobecne chované ako spoločenské zvieratá; konštatuje, že chovanie voľne žijúcich zvierat ako spoločenských zvierat výrazne ohrozuje dobré životné podmienky jednotlivých zvierat a ohrozuje ľudské zdravie a bezpečnosť; konštatuje, že obchod má vážne dôsledky pre ochranu druhov, ktoré sa lovia vo voľnej prírode s cieľom zásobovať obchod; vyzýva Komisiu, aby prijala prísne a účinné opatrenia na boj proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami vrátane obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami, ktoré sú chované ako spoločenské zvieratá;

6.  uznáva, že hoci mnohé členské štáty majú zavedené záväzné systémy na identifikáciu a registráciu spoločenských zvierat, existujú rozdiely, pokiaľ ide o druh uchovávaných informácií, zvieratá, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa identifikácie a registrácie, a úroveň dohľadu nad týmito informáciami;

7.  poznamenáva, že zlučiteľné systémy identifikácie a registrácie pre psy (Canis lupus familiaris) a mačky (Felis silvestris catus) by obmedzili priestor na falšovanie dokumentov a nezákonné obchodovanie, a teda by prispeli k zlepšeniu dobrých životných podmienok zvierat, k ochrane verejného zdravia a zdravia zvierat a zabezpečeniu účinnej vysledovateľnosti v rámci Únie;

8.  vyzýva Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti nariadenia o prenosných chorobách zvierat (právne predpisy v oblasti zdravia zvierat) prijala delegované nariadenie, ktorým určí pravidlá podľa článkov 109 a 118 uvedeného nariadenia týkajúce sa podrobných harmonizovaných systémov prostriedkov a metód identifikácie a registrácie psov (Canis lupus familiaris) a mačiek (Felis silvestris catus); zdôrazňuje, že osobné údaje majiteľov a predajcov spoločenských zvierat by sa mali rešpektovať v súlade s príslušnými právnymi normami EÚ v oblasti ochrany osobných údajov;

9.  vyzýva Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti nariadenia o prenosných chorobách zvierat zvážila prijatie delegovaných aktov, ktorými určí pravidlá podľa článkov 109 a 118 uvedeného nariadenia týkajúce sa podrobných harmonizovaných systémov prostriedkov a metód identifikácie a registrácie týchto spoločenských zvierat, ako sú vymedzené v prílohe 1 k uvedenému nariadeniu;

10.  nalieha na Komisiu, aby bezodkladne uverejnila závery štúdie o dobrých životných podmienkach psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodovania;

11.  je presvedčený, že harmonizovaný systém identifikácie a registrácie zvierat v celej EÚ prinesie väčší úžitok než len samotný boj proti nelegálnemu obchodu; je presvedčený, že k týmto výhodám patrí vysledovateľnosť zdroja nákazy zvierat a riešenie ich zneužívania a iných problémov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0381.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0197.


Humanitárna situácia v Jemene
PDF 187kWORD 88k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene (2016/2515(RSP))
P8_TA(2016)0066RC-B8-0151/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Jemene, najmä uznesenie z 9. júla 2015 o situácii v Jemene(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 10. januára 2016 o útokoch na zdravotnícke zariadenie organizácie Lekári bez hraníc v Jemene,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o pokračovaní rozhovorov o Jemene sprostredkovaných OSN z 15. decembra 2015 a na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa o Jemene z 2. októbra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Jemene, najmä závery z 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Jemene, najmä na rezolúcie č. 2216 (2015), č. 2201 (2015) a č. 2140 (2014),

–  so zreteľom na vyhlásenia o Jemene z 10. januára 2016 a 8. januára 2016, ktorých autorom je hovorca generálneho tajomníka OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže súčasná kríza v Jemene je výsledkom toho, že po sebe idúce vlády nenaplnili legitímne očakávania jemenského ľudu týkajúce sa demokracie, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, stability a bezpečnosti; keďže toto zlyhanie vytvorilo podmienky na vypuknutie násilného konfliktu tým, že sa nevytvorila inkluzívna vláda a spravodlivá deľba moci a že sa systematicky ignorovali početné kmeňové napätia v krajine, všeobecne rozšírená neistota a hospodárska paralýza;

B.  keďže vojenský zásah pod vedením Saudskej Arábie v Jemene, o ktorý požiadal jemenský prezident Abdurabbuh Mansúr Hádí a pri ktorom boli použité kazetové bomby, ktoré podliehajú medzinárodnému zákazu, vyvolal katastrofálnu humanitárnu situáciu, ktorá postihla obyvateľstvo celej krajiny, má závažné dôsledky pre tento región a predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže hlavnou obeťou súčasnej vojenskej eskalácie je jemenské civilné obyvateľstvo, ktoré už tak žije v ťažkých podmienkach;

C.  keďže húthíovskí rebeli obliehajú tretie najväčšie jemenské mesto Taiz a bránia dodávkam humanitárnej pomoci; keďže podľa Stephena O'Briena, námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátora núdzovej pomoci, potrebuje asi 200 000 civilistov, ktorí sa v ňom ocitli v pasci, naliehavo pitnú vodu, potraviny, lekársku starostlivosť a ďalšiu život zachraňujúcu pomoc a podporu;

D.  keďže od začiatku konfliktu bolo zabitých najmenej 5 979 osôb, takmer polovica z nich boli civilné osoby, a 28 208 osôb utrpelo zranenia; keďže medzi obeťami sú stovky žien a detí; keďže humanitárne dôsledky, ktoré majú pre civilné obyvateľstvo pokračujúce boje medzi rozličnými milíciami, bombardovanie a narušenie základných služieb, dosahujú alarmujúce rozmery;

E.  keďže podľa prehľadu humanitárnych potrieb na rok 2016, ktorý bol uverejnený v novembri 2015, teraz určitú formu humanitárnej pomoci potrebuje 21,2 milióna ľudí (82 % obyvateľstva); keďže podobne sa odhaduje, že 2,1 milióna obyvateľov je v súčasnosti podvyživených, z toho 1,3 milióna detí, ktoré trpia vážnou akútnou podvýživou;

F.  keďže EÚ v roku 2015 poskytla 52 miliónov EUR na ďalšiu humanitárnu pomoc na riešenie krízy v Jemene a zmiernenie jej vplyvu na Africký roh; keďže EÚ poskytne sumu do výšky dvoch miliónov EUR na vytvorenie mechanizmu OSN overovania a kontroly (UNVIM) pre obchodnú námornú dopravu do Jemenu, čím sa uľahčí nerušený tok komerčného tovaru a humanitárnej pomoci do Jemenu;

G.  keďže existujú správy, že letecké útoky koalície pod vedením Saudskej Arábie v Jemene zasiahli početné civilné ciele vrátane nemocníc, škôl, trhov, sýpok, prístavov a táborov pre presídlené osoby, vážne poškodili základnú infraštruktúru na poskytovanie pomoci a prispeli k vážnemu nedostatku potravín a palív v krajine; keďže na nemocnicu podporovanú organizáciou Lekári bez hraníc (MSF) v severnom Jemene bol 10. januára 2016 spáchaný bombový útok, ktorého výsledkom bolo prinajmenšom šesť zabitých a dvanásť zranených osôb vrátane zamestnancov MSF, ako aj vážne poškodenie zdravotníckych zariadení; keďže ide o najnovší zo série útokov na zdravotnícke zariadenia; keďže aj mnohé historické pamiatky a archeologické lokality boli nenapraviteľne zničené alebo poškodené vrátane častí starého mesta Saná, ktoré je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO;

H.  keďže z dôvodu obmedzenej prístavnej kapacity a preťaženia zničenej infraštruktúry a zariadení sa do krajiny dostane iba 15 % objemu palív dodávaného pred krízou; keďže podľa integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je v súčasnosti osem provincií – Saada, Hajjah, Hodeida, Taiz, Al-dhal, Lahj, Abyan and Hadramaut – zaradených z hľadiska zabezpečovania potravín medzi oblasti v stave núdze;

I.  keďže podľa organizácie Save the Children boli v prinajmenšom v 18 z 22 oblastí v dôsledku bojov alebo nedostatku palív zatvorené nemocnice, resp. bolo významne ovplyvnené ich fungovanie; keďže konkrétne bolo zatvorených 153 zdravotných stredísk, ktoré predtým dodávali výživu pre viac ako 450 000 ohrozených detí, ako aj 158 ambulancií zodpovedných za poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti takmer pol miliónu detí mladších ako päť rokov;

J.  keďže podľa UNICEF mal konflikt v Jemene závažný vplyv na prístup detí k vzdelávaniu, keďže prestal fungovať vzdelávací systém pre takmer 2 milióny detí a bolo zatvorených 3 584 škôl, čo predstavuje štvrtinu všetkých škôl; keďže 860 z týchto škôl je poškodených alebo fungujú ako útulky pre vysídlené osoby;

K.  keďže 15. decembra 2015 bolo v celej krajine vyhlásené prímerie, ktoré však bolo následne vo veľkej miere porušované; keďže mierové rozhovory znesvárených strán, ktoré prebehli v polovici decembra 2015 vo Švajčiarsku, nepriniesli prelomové riešenie, ktoré by viedlo k ukončeniu konfliktu; keďže obnovenie mierových rozhovorov pod vedením OSN a záštitou osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ktoré boli naplánované na 14. januára 2016, sa dočasne odročilo v dôsledku pokračujúceho násilia;

L.  keďže situácia v Jemene prináša vážne riziká pre stabilitu regiónu, a to najmä v Africkom rohu, v oblasti Červeného mora a na širšom Blízkom východe; keďže sieti al-Kájda na Arabskom polostrove (AQAP) sa podarilo využiť zhoršenie politickej a bezpečnostnej situácie v Jemene, rozšíriť svoju prítomnosť a zvýšiť počet a rozsah teroristických útokov; keďže tzv. Islamský štát (IŠ)/Dá’iš sa etabloval v Jemene a uskutočnil teroristické útoky proti šiítskym mešitám, pričom zahynuli stovky ľudí;

M.  keďže stabilný a bezpečný Jemen s riadne fungujúcou vládou má rozhodujúci význam pre medzinárodné úsilie zamerané na boj proti extrémizmu a násiliu v regióne aj mimo neho, ako aj pre mier a stabilitu v Jemene samotnom;

N.  keďže niektoré členské štáty EÚ ďalej povoľujú transfery zbraní a súvisiaceho materiálu do Saudskej Arábie po začiatku vojny; keďže tieto transfery sú v rozpore so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP o kontrole vývozu zbraní, ktorou sa výslovne zakazuje povoľovanie licencií na zbrane zo strany členských štátov, ak existuje zjavné riziko, že by sa vojenské technológie alebo materiál, ktoré sa majú vyviezť, mohli použiť pri vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva a narušovaní regionálneho mieru, bezpečnosti a stability;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad alarmujúcim zhoršovaním humanitárnej situácie v Jemene, ktorá sa vyznačuje rozsiahlym nedostatkom potravín a vážnou podvýživou, bezohľadnými útokmi na civilistov a zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov, ako aj ničením civilnej a zdravotnej infraštruktúry v dôsledku existujúceho domáceho konfliktu, zintenzívnenia leteckých útokov koalície vedenej Saudskou Arábiou, pozemných bojov a bombardovania, a to aj napriek opakovaným výzvam na opätovné zastavenie násilností; vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch v dôsledku konfliktu a nad utrpením ľudí v bojoch a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; EÚ potvrdzuje svoj záväzok ďalej podporovať Jemen a jemenský ľud;

2.  je vážne znepokojený leteckými útokmi koalície vedenej Saudskou Arábiou a jej námornou blokádou Jemenu, ktoré spôsobili smrť tisícov ľudí, ešte viac destabilizovali Jemen, ničia infraštruktúru krajiny, spôsobili nestabilitu, ktorú využili teroristické a extrémistické organizácie, ako sú IŠ/Dá’iš a AQAP, a vyhrotili už i tak kritickú humanitárnu situáciu; dôrazne odsudzuje aj destabilizujúce a násilné akty húthíov, ktorých podporuje Irán, aj pri obliehaní mesta Taiz, ktoré má katastrofálne humanitárne dôsledky na jeho obyvateľov;

3.  zdôrazňuje potrebu koordinovanej humanitárnej činnosti pod vedením OSN a naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby prispeli k riešeniu humanitárnych potrieb; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby umožnili prístup a poskytovanie naliehavo potrebných potravín, liekov, palív a inej potrebnej pomoci prostredníctvom OSN a medzinárodných humanitárnych kanálov s cieľom riešiť naliehavé potreby civilného obyvateľstva zasiahnutého krízou v súlade so zásadami nestrannosti, neutrality a nezávislosti; požaduje okamžité pozastavenie útokov na humanitárne účely s cieľom umožniť, aby sa životu nevyhnutná pomoc dostala k jemenskému ľudu; pripomína, že je preto nevyhnutné, aby sa ďalej uľahčil prístup obchodnej lodnej dopravy do Jemenu;

4.  vyzýva všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne a ľudskoprávne právo, zabezpečili ochranu civilistov a upustili od priamych útokov na civilnú infraštruktúru, najmä na zdravotnícke zariadenia a vodné systémy; žiada nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení zo zneužívania, mučenia, cieleného zabíjania civilistov a iných foriem porušovania medzinárodného humanitárneho a ľudskoprávneho práva;

5.  pripomína všetkým stranám, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva a že úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru sú vojnovým zločinom; vyzýva na nestranné a nezávislé vyšetrenie všetkých údajných porušení medzinárodného ľudskoprávneho a humanitárneho práva vrátane nedávnych útokov na humanitárnu infraštruktúru a personál; vyzýva všetky strany, aby rešpektovali ľudské práva a slobody všetkých občanov Jemenu, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť bezpečnosť všetkých príslušníkov mierových a humanitárnych misií v krajine vrátane humanitárnych pracovníkov, lekárov a novinárov;

6.  vyzýva EÚ, aby účinne presadzovala dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, ako je stanovené v príslušných usmerneniach EÚ; zdôrazňuje najmä skutočnosť, že je potrebné, aby EÚ poukázala vo svojom politickom dialógu so Saudskou Arábiou na nutnosť dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a v prípade, ak takýto dialóg nebude viesť k výsledkom, aby zvážila ďalšie opatrenia v súlade s usmerneniami EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

7.   vyzýva PK/VP, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ proti Saudskej Arábii, vzhľadom na vážne obvinenia z porušovania medzinárodného humanitárneho práva zo strany Saudskej Arábie v Jemene a na skutočnosť, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do Saudskej Arábie by preto bolo v rozpore so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008;

8.  domnieva sa, že Saudská Arábia a Irán sú pri riešení krízy nápomocné, a naliehavo vyzýva obe strany, aby pracovali pragmaticky a v dobrej viere s cieľom ukončiť boje v Jemene;

9.  zdôrazňuje, že len politickým, inkluzívnym a rokovaniami dosiahnutým riešením konfliktu možno obnoviť mier a zachovať jednotnosť, zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Jemenu; naliehavo žiada všetky strany, aby sa čo najskôr v dobrej viere a bez predbežných podmienok zapojili do nového kola mierových rokovaní vedených OSN a aby vyriešili svoje nezhody prostredníctvom dialógu a konzultácií, odmietli násilné činy v záujme dosiahnutia politických cieľov a zdržali sa provokácií a všetkých jednostranných činov, ktoré by ohrozili politické riešenie; podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Ismá´íla wulda šajcha Ahmada viesť mierové rozhovory o Jemene sprostredkované OSN v súlade s iniciatívou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, výsledkami konferencie o národnom dialógu a príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúciami č. 2140 (2014) a č. 2216 (2015);

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde Jemenu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0270.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia