Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „NSU“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020 dohodnutú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za priestorové plánovanie a územný rozvoj, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Gödöllő,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 29. novembra 2012 k miestnemu rozvoju vedenému komunitou(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júla 2015 k výsledku rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch(7),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2014 k miestnemu rozvoju vedenému komunitou ako nástroju politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 pre miestny, vidiecky, mestský a prímestský rozvoj (prieskumné stanovisko na žiadosť gréckeho predsedníctva Rady)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o optimalizácii úlohy územného rozvoja v politike súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na brífing s názvom Nástroje na podporu územného a mestského rozmeru politiky súdržnosti: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, október 2015,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Territorial governance and Cohesion Policy (Územné riadenie a politika súdržnosti), generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, júl 2015,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Strategic coherence of Cohesion Policy: comparison of the 2007-13 and 2014-20 programming periods (Strategická súdržnosť politiky súdržnosti: porovnanie programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020), generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, Európsky parlament, február 2015,

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Investovanie do rastu zamestnanosti – podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ, júl 2014,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Territorial Agenda 2020 put in practice – Enhancing the efficiency and effectiveness of Cohesion Policy by a place-based approach (Územná agenda 2020 v praxi – zvýšenie efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti prostredníctvom miestneho prístupu), zväzok II – prípadové štúdie, Európska komisia, máj 2015,

–  so zreteľom na správu s názvom How to strengthen the territorial dimension of ‘Europe 2020’ and EU Cohesion Policy based on the Territorial Agenda 2020 (Ako posilniť územný rozmer stratégie Európa 2020 a politiku súdržnosti EÚ na základe Územnej agendy 2020), ktorá bola vypracovaná na žiadosť poľského predsedníctva Rady Európskej únie, september 2011,

–  so zreteľom na správu s názvom Job Creation and Local Economic Development (Vytváranie pracovných miest a miestny hospodársky rozvoj), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), november 2014,

–  so zreteľom na správu s názvom Local Economic Leadership (Miestne hospodárske vedenie), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0032/2016),

A.  keďže územná súdržnosť je základným cieľom Európskej únie, zakotveným v Lisabonskej zmluve;

B.  keďže politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 stanovuje a podporuje využívanie integrovaných a miestne orientovaných prístupov na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a súčasne podporuje územnú správu vecí verejných;

C.  keďže integrované a lokálne orientované prístupy majú zlepšiť výsledky a účinnosť verejných zásahov tým, že spĺňajú osobitné požiadavky území a pomáhajú zvyšovať ich príťažlivosť;

D.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície sú inovatívne nástroje v oblasti politiky súdržnosti, ktoré budú niektoré členské štáty uplatňovať v tejto podobe po prvýkrát a ktoré môžu významne prispieť k dosiahnutiu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vytváraniu kvalitných pracovných miest v danej oblasti, trvalo udržateľnému rozvoju a plneniu cieľov stratégie Európa 2020;

E.  keďže nové iniciatívy integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou predstavujú postupné zmeny v oblasti schopnosti miestnych zainteresovaných subjektov kombinovať rôzne spôsoby financovania a plánovať dobre cielené miestne iniciatívy;

F.  keďže posilnenie postavenia regionálnych a miestnych organizácií má zásadný význam pre plnohodnotné vykonávanie politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže inovatívne prístupy, ktoré sa prioritne venujú miestnym znalostiam a riešia miestne problémy pomocou miestnych riešení, nadobúdajú čoraz väčší význam; keďže participatívna správa vecí verejných, napríklad participatívna tvorba rozpočtu, má potrebné nástroje na zapojenie verejnosti, a to s cieľom preniesť zodpovednosť za rozhodnutia na úroveň miestnych komunít;

G.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou je založený na skúsenostiach s realizáciou programov LEADER, URBAN a EQUAL v predošlých obdobiach financovania a opiera sa najmä o prístup LEADER, ktorý od svojho zavedenia v roku 1991 viedol k prudkému nárastu počtu miestnych akčných skupín (MAS) a výrazne prispel k zlepšovaniu kvality života obyvateľstva, predovšetkým vo vidieckych oblastiach;

H.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou je povinný len v prípade EPFRV a v súvislosti s EFRR, ESF a ENRF je voliteľný;

I.  keďže tieto dva nové nástroje môžu zohrávať významnú úlohu pri prispôsobovaní sa demografickej zmene a pri snahe o zvrátenie rozdielov medzi regiónmi v oblasti rozvoja;

J.  keďže miestny rozvoj vedený komunitou uplatňuje prístup zdola nahor v záujme stanovovania cieľov a financovania projektov súvisiacich s miestnymi potrebami komunity namiesto toho, aby ukladal ciele na celoštátnej úrovni;

K.  keďže integrované územné investície sú nástrojom, ktorý možno uplatňovať pri realizácii integrovaných opatrení trvalo udržateľného mestského rozvoja, ako je vymedzené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013;

L.  keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o riadiace štruktúry a skúsenosti v oblasti rozvojových iniciatív zdola nahor;

M.  keďže pre úspech týchto nástrojov má zásadný význam kapacita a zapojenie regionálnych a miestnych aktérov, a to bez ohľadu na kompetencie vymedzené pre jednotlivé organizácie;

N.  keďže úlohou regionálnych a miestnych orgánov je zasahovať do rozhodnutí o vlastnom rozvoji a podporovať synergie medzi verejným a súkromným sektorom ako orgánov, ktoré vydávajú základné usmernenia umožňujúce účinné riadenie a správu projektov a zaručujú stabilitu prijatých záväzkov;

O.  keďže pre miestne a regionálne samosprávy je rozhodujúce, aby pri rozhodovaní o vlastnom rozvoji riadne identifikovali s prihliadnutím na vklad komunity svoje aktíva a strategické výhody, z ktorých by vychádzali pri vypracúvaní stratégií regionálneho a miestneho rozvoja a ktoré by spolu s vkladom ich komunity mohli zvýšiť kvalitu života občanov objasnením vyskytujúcich sa problémov, stanovením priorít a navrhovaním udržateľných riešení spolu s občanmi;

P.  keďže v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 sa uvádza, že „s ohľadom na svoju konkrétnu územnú situáciu každý členský štát vo svojej partnerskej dohode stanoví zásady výberu mestských oblastí, v ktorých sa majú uskutočniť integrované činnosti trvalo udržateľného mestského rozvoja, a stanoví orientačný príspevok na uvedené činnosti na národnej úrovni“;

Q.  keďže iniciatíva RURBAN zameraná na spoluprácu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami prispieva k posilňovaniu regionálnej konkurencieschopnosti a k vytváraniu partnerstiev v záujme rozvoja;

R.  keďže rozpočty na úrovni EÚ by mali byť založené na výkonnosti a je potrebné, aby sa zdroje vyčlenené v rámci integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou využívali efektívne, a to dosiahnutím politických cieľov a stanovených priorít, a mali čo najvyššiu pridanú hodnotu pre sledovaný cieľ, a keďže výsledky by sa mali dosahovať pri najnižších možných nákladoch;

Všeobecné informácie

1.  poznamenáva, že reálne zapojenie regionálnych a miestnych aktérov už od začiatku, ich angažovanosť a prevzatie zodpovednosti za stratégie územného rozvoja a riadny prenos povinností a zdrojov na nižšie úrovne rozhodovania sú nevyhnutné pre úspech prístupu zdola nahor; domnieva sa, že zapojenie partnerov môže tiež posilniť integrovaný a lokálne orientovaný prístup, a to najmä tam, kde je malý záujem o využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií; zdôrazňuje však, že miestni aktéri požadujú technickú a finančnú podporu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, a to najmä v počiatočných štádiách procesu vykonávania;

2.  vyzýva, aby sa stratégie určili v začiatočných fázach procesu vykonávania v spolupráci s regionálnymi a miestnymi aktérmi, a to najmä na úrovni osobitnej a špecializovanej odbornej prípravy, ako aj technickej a finančnej podpory v kontexte účinného partnerstva medzi regiónmi, členskými štátmi a EÚ;

3.  domnieva sa, že v rámci EŠIF treba ešte viac podporovať delegovanie právomocí a zdrojov na nižšie úrovne a že váhanie riadiacich orgánov v tomto smere môže obmedziť potenciál týchto dvoch nástrojov; vyzýva členské štáty, aby presadzovali prístup zdola nahor tým, že zodpovednosť prenesú na miestne skupiny; vyzýva Komisiu, aby pri úplnom zachovaní svojich právomocí poskytla členským štátom odporúčania a komplexné usmernenia o tom, ako prekonať nedostatok dôvery a administratívne prekážky medzi rôznymi úrovňami riadenia v súvislosti s realizáciou miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že na miestnej úrovni je príprava kvalitných integrovaných viacodvetvových inovatívnych stratégií výzvou, najmä ak sa má príprava uskutočniť participatívne;

5.  upozorňuje, že opatrenia prijaté na základe týchto nástrojov s prihliadnutím na priority miestnych aktérov musia byť prepojené s hlavnými cieľmi operačných programov, ako aj s inými stratégiami únijného, vnútroštátneho, regionálneho a miestneho rozvoja a so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, pričom súčasne musia umožňovať mieru flexibility;

6.  pripomína, že nielen programy EÚ musia byť pružnejšie a lepšie integrované, ale aj hlavné vnútroštátne a regionálne politiky; zdôrazňuje, že zaistenie všeobecnejšieho ducha reformy správy vecí verejných pomôže zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ neprideľovali v rámci „súbežnom“ s národnými a regionálnymi politikami, ale aby boli začlenené do širšieho úsilia o vytváranie udržateľných hospodárskych výsledkov;

7.  považuje nezamestnanosť mladých ľudí za jeden z najnaliehavejších problémov z hľadiska členských štátov, a to spolu s nedostatočným financovaním MSP; zdôrazňuje, že v rámci stratégií miestneho a územného rozvoja treba tieto otázky riešiť ako jednu z priorít; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby poskytovali daňové a iné stimuly na podporu zamestnanosti mladých ľudí a mobility mladých ľudí v rámci regiónu a tiež aby venovali prioritnú pozornosť odbornej príprave, a to v partnerstve s inštitúciami odbornej prípravy;

8.  odporúča, aby miestne a regionálne orgány venovali osobitnú pozornosť projektom zameraným na prispôsobenie lokalít a regiónov novej demografickej realite a na vyváženie nerovnováh, ktoré z nej vyplývajú, a to najmä: 1. prispôsobením sociálnej infraštruktúry a infraštruktúry mobility demografickej zmene a migračným tokom; 2. vytvorením konkrétneho tovaru a konkrétnych služieb zameraných na starnúce obyvateľstvo; 3. podporou pracovných príležitostí pre starších ľudí, ženy a migrantov, ktoré prispievajú k sociálnemu začleňovaniu; 4. rozšírením digitálnych prepojení a vytvorením platforiem, ktoré umožňujú a podporujú zapojenie občanov z izolovanejších regiónov a ich interakciu s rôznymi administratívnymi, sociálnymi a politickými službami orgánov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej);

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dodatočnú podporu, odbornú prípravu a poradenstvo menším a menej rozvinutým oblastiam, ktoré majú často obmedzené zdroje a kapacity a v prípade ktorých využitie týchto nástrojov pri plánovaní a vykonávaní v dôsledku administratívnej záťaže a zložitosti môže byť zložité; pripomína, že územná súdržnosť začína zdola a musí zahŕňať aj malé správne subjekty, bez vylúčenia či diskriminácie z hľadiska prístupu k integrovaným územným investíciám a miestnemu rozvoju vedenému komunitou; vyzýva Komisiu, aby oznamovala výsledky najlepších postupov v každom členskom štáte, a navrhuje, aby sa vymieňali prostredníctvom online siete, ktorá by umožnila, aby tieto subjekty mali rovnaké možnosti prístupu k nástrojom; nabáda vnútroštátne a regionálne orgány, aby navrhli riešenia zamerané na zoskupovanie malých správnych subjektov s prihliadnutím na územný rozmer a osobitné rozvojové potreby;

10.  nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégiu na zvýšenie miery využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií prostredníctvom prístupu založeného na využívaní viacerých fondov na účely vytvorenia účinnejších stratégií regionálneho a miestneho rozvoja, najmä v oblastiach uvedených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; vyzýva členské štáty, aby podľa potreby využívali flexibilitu podľa článku 33 ods. 6 NSU s cieľom lepšie reagovať na osobitosti týchto regiónov; podporuje špecifické opatrenia na poskytovanie technickej podpory a budovanie kapacít pre správne orgány v týchto oblastiach vzhľadom na ich izolovanosť a čiastočnú konkurenčnú nevýhodu;

11.  zdôrazňuje, že integrácia viacerých fondov je pre zúčastnené strany i naďalej výzvou, najmä v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií; domnieva sa, že na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na vykonávanie týchto nástrojov, je potrebné rozsiahle úsilie o zjednodušenie; víta preto zriadenie nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a úsilie Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje potrebu nájsť pri vypracúvaní odporúčaní európsky rámec;

12.  upozorňuje najmä na potrebu bojovať proti praktikám tzv. pozlacovania (gold-plating), keď na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vznikajú dodatočné a často nepotrebné požiadavky a prekážky; poukazuje na to, že často existuje veľa kontrolných úrovní, ktoré zvyšujú finančnú a administratívnu záťaž príjemcov; trvá na tom, že treba zabrániť prekrývaniu administratívnych úloh, a zdôrazňuje význam vytvorenia podmienok na investície a verejno-súkromné partnerstvá; odporúča, aby sa kontrolné činnosti zefektívnili a monitorovanie sa zameriavalo na proces a posudzovanie výsledkov pri súčasnom zachovaní účinnej kontroly;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali a vykonávali cielené aktivity v oblasti odbornej prípravy zamerané na miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície pre regionálnych a miestnych aktérov, a vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť programom odbornej prípravy zameraným na miestnych príjemcov; považuje za kľúčové, aby sa zabezpečilo zapojenie všetkých relevantných odvetví spoločnosti do týchto činností a ich zastúpenie v rámci týchto činností; zdôrazňuje dôležitosť efektívneho a účinného využívania technickej pomoci pri podpore týchto nástrojov, a to bez zdvojovania organizácií;

14.  víta skutočnosť, že sa Komisia zamerala na výsledky a výstupy, čo by malo takisto pomôcť tvorcom miestnej politiky odkloniť sa od prehnaného dôrazu na čerpanie prostriedkov a katalogizáciu procesov vykonávania a zamerať sa na stanovenie skutočných a zmysluplných cieľov, ktoré prinesú reálnu zmenu pre ich miestne podniky a miestnych obyvateľov;

15.  vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcou náležitou komunikáciou medzi rôznymi zainteresovanými stranami; podporuje iniciatívy zamerané na zlepšenie výmeny informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zlepšila koordináciu a šírenie informácií o miestnom rozvoji vedenom komunitou a integrovaných územných investíciách; zdôrazňuje, že integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou zvyšujú účasť občanov na miestnej a regionálnej správe priamym zapojením do rozhodovacieho procesu v záujme zvýšenia zodpovednosti za rozhodnutia, a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby uplatňovali vhodné metódy zapojenia občanov do verejných konzultácií tým, že podporia vyššiu úroveň rozhodovacej kultúry a kultúry spolupráce;

16.  nabáda Komisiu, členské štáty a regióny, aby v príslušných prípadoch zabezpečili, aby sa zaviedli primerané mechanizmy s cieľom zabrániť vzniku problémov medzi riadiacimi orgánmi a jednotlivými partnerstvami, a takisto aby zaistili, že potenciálni príjemcovia sú primerane informovaní a chránení, pokiaľ ide o tieto mechanizmy; berie na vedomie zdržania spôsobované riešením sporov po podaní námietok a trvá na zavedení súboru osobitných pravidiel na určenie postupov podávania námietok a rýchleho riešenia verejného obstarávania;

17.  vyzýva Komisiu a najmä jej Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, aby vytvorili rámec spolupráce s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom využiť jej dlhodobé skúsenosti s uskutočňovaním programu miestneho hospodárskeho rozvoja a rozvoja v oblasti zamestnanosti (LEED) a aby hľadali synergie medzi nástrojmi, najmä so zreteľom na zlepšenie kapacít miestnych aktérov v oblasti vykonávania;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie členských štátov aj Komisie o rozšírenie využívania nových nástrojov v kontexte Európskej územnej spolupráce; zdôrazňuje, že susedné oblasti oddelené hranicou často čelia podobným výzvam, ktoré možno lepšie riešiť spoločne, a to na miestnej úrovni;

19.  je znepokojený vysokou mierou nezamestnanosti v mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ; nabáda členské štáty, aby tieto nástroje využívali pri projektoch na tvorbu vysokokvalitných pracovných miest a príležitostí pre MSP, na podporu investícií, udržateľného a inkluzívneho rastu a sociálnych investícií a na prispievanie k znižovaniu chudoby a k sociálnemu začleneniu, a to najmä v regiónoch a subregiónoch tam, kde je to najpotrebnejšie v tejto súvislosti poukazuje na význam integrovaného financovania a predovšetkým kombinovania ESF a EFRR; pripomína možnosť opätovného investovania časti miestnych daní do činností orientovaných na výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby v súlade s balíkom o sociálnych investíciách vytvorila osobitnú investičnú stratégiu, ktorá by bola prospešná regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti;

20.  vyzdvihuje potenciál prístupu zdola nahor v prípade miestneho rozvoja vedeného komunitou, pokiaľ ide o podporu stratégií miestneho rozvoja, tvorbu pracovných príležitostí a podnecovanie k trvalo udržateľnému rozvoju vidieka; domnieva sa, že integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou majú potenciál priamo reagovať na miestne potreby a výzvy cielenejším a vhodnejším spôsobom, trvá na nutnosti lepšie začleňovať mestské oblasti do tohto mechanizmu a vyzýva Komisiu, aby túto stratégiu aktívne uplatňovala; konštatuje, že integrované územné investície predstavujú účinný mechanizmus na vykonávanie integrovaných plánov obnovy a rozvoja miest; naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme posilnenia synergií vykonávala nariadenia týkajúce sa financovania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií z EŠIF ako jeden celok;

21.  upozorňuje Komisiu, že na dosiahnutie skutočného pokroku pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 je potrebné pri preskúmaní tejto stratégie i viacročného finančného rámca venovať väčšiu pozornosť regionálnym a miestnym podmienkam a špecifickej situácii v príslušných oblastiach;

Miestny rozvoj vedený komunitou

22.  víta vytvorenie nového nástroja miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý presahuje rámec iniciatívy LEADER na posilnenie postavenia miestnych komunít a poskytovanie riešení špecifických pre danú oblasť, a to nielen prostredníctvom EPFRV, ale aj iných EŠIF;

23.  upozorňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou ponúka možnosti pre mestské a prímestské oblasti a mal by byť neoddeliteľnou súčasťou širších stratégií mestského rozvoja, a to aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce; pripomína, že v záujme zaistenia čo najvyššej efektivity stratégií územného rozvoja musí byť rozvoj mestských oblastí trvalý a v súlade s rozvojom okolitých prímestských a vidieckych oblastí;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo viacerých členských štátoch sa miestny rozvoj vedený komunitou zavedie na základe prístupu financovania z jedného fondu, čo môže viesť k nevyužitiu príležitostí pri vytváraní účinnejších stratégií miestneho rozvoja; pripomína dôležitosť integrovaného prístupu a potrebu zapojiť čo najviac miestnych zainteresovaných strán občianskej spoločnosti;

25.  víta zriadenie horizontálnej pracovnej skupiny pre partnerstvo (Horizontal Working Group on Partnership), ktorá bola vytvorená vďaka GR REGIO;

26.  vyzýva na dôsledné dodržiavanie kódexu správania v oblasti partnerstva (Code of Conduct on Partnership), najmä pokiaľ ide o uplatňovanie zásady partnerstva pri vykonávaní nástrojov integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou;

27.  nabáda na budovanie kapacít, zvyšovanie informovanosti medzi sociálnymi a hospodárskymi partnermi, ako aj zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti a na aktívne zapájanie týchto subjektov, aby čo najviac partnerov mohlo navrhnúť stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie návrhov (31. december 2017);

28.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch znamená miestny rozvoj vedený komunitou skôr zaškrtávanie kolónok ako skutočný prístup zdola nahor; v tejto súvislosti trvá na tom, aby miestni aktéri mali skutočnú rozhodovaciu právomoc;

29.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa miestnych akčných skupín, a to na základe stratégie šírenia informácií o ich úspešných projektoch na európskej úrovni, a využívala pritom existujúce nástroje a platformy, ako napríklad TAIEX REGIO PEER 2 PEER, URBACT a Sieť pre rozvoj miest (Urban Development Network);

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali iniciatívy v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou a zabezpečili väčšiu pružnosť v operačných programoch a v súvislosti s regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi politickými rámcami, aby sa v nich mohli lepšie zohľadniť priority stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou; uznáva úspech miestnych akčných skupín v oblasti riadenia projektov a požaduje komplexnejšie financovanie a zváženie rozšírenia rozsahu ich pôsobnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch vnútroštátne orgány obmedzujú miestny rozvoj vedený komunitou len na jeden konkrétny politický cieľ; naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia o financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou prostredníctvom prístupu založeného na využívaní viacerých fondov a tiež aby podporovala využívanie finančných nástrojov;

31.  pripomína, že v nariadení o ESF sa v rámci tematického cieľa č. 9 umožňuje prisúdiť „stratégiám miestneho rozvoja vedeného komunitou“ osobitnú investičnú prioritu, a nabáda členské štáty, aby to zahrnuli do svojich operačných programov; poukazuje na to, že tento fond môže poskytovať kľúčovú podporu územným dohodám o zamestnanosti, stratégiám mestského rozvoja a budovaniu inštitucionálnych kapacít na miestnej a regionálnej úrovni, a žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla dodatočnú pomoc pri vykonávaní týchto osobitných investičných priorít a vo svojich výročných správach o činnosti uvádzala informácie o rozsahu tohto vykonávania; vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania a zaoberala sa problémami, ktoré už boli zistené pri uplatňovaní týchto nástrojov, a našla udržateľné riešenia;

32.  domnieva sa, že súčasťou stratégie v oblasti miestneho rozvoja vedeného komunitou by mali byť nástroje ako participatívna tvorba rozpočtu, keďže ide o demokratický proces, ktorý výrazne prispieva k vyššej miere zapojenia sociálnych a hospodárskych partnerov v záujme posilnenia sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni a zvýšenia efektivity verejných výdavkov;

33.  zdôrazňuje zásadný význam nediskriminačného a transparentného prístupu a minimalizácie prípadných konfliktov záujmov v interakcii medzi osobami vo verejnom a v súkromnom sektore, a to v záujme zaistenia rovnováhy medzi účinnosťou, zjednodušením a transparentnosťou; víta okrem toho účasť širokej škály partnerov na miestnych akčných skupinách; považuje za vhodné ustanovenie, podľa ktorého ani subjekty verejného sektora, ani žiadna záujmová skupina nemôžu mať v miestnych akčných skupinách viac ako 49 % hlasovacích práv, ako je stanovené v súčasnom legislatívnom rámci, čo umožňuje prispieť k odklonu od administratívneho prístupu smerom k prístupu zameranému na výsledky a k inovatívnemu prístupu; žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala a zhodnotila vykonávanie tohto ustanovenia vrátane okolností, za akých sa môžu povoliť výnimky, a aby zaistila cielenú pomoc pri budovaní kapacít a technickú pomoc;

Integrované územné investície

34.  konštatuje, že pri realizácii integrovaných územných investícií je možné uplatňovať rozmanité prístupy riadenia; považuje však za nevyhnutné, aby miestni partneri zohrávali úlohu ako kľúčoví aktéri pri príprave stratégie územného rozvoja v súvislosti s integrovanými územnými investíciami a takisto aby boli v plnej miere zapojení do úloh v oblasti riadenia, monitorovania a kontroly, čo prispeje k zabezpečeniu skutočnej miestnej zodpovednosti za opatrenia v rámci integrovaných územných investícií;

35.  zdôrazňuje, že integrované územné investície by sa nemali obmedzovať iba na mestské oblasti, ale mohli by sa týkať zemepisných oblastí, ako sú mestské štvrte, metropolitné oblasti, oblasti na pomedzí mesta a vidieka, podregionálne alebo cezhraničné oblasti; zdôrazňuje, že integrované územné investície môžu najlepšie zohľadňovať osobitné územné potreby tým, že ich územný rozsah možno pružnejšie stanoviť, a teda sa uplatní skutočne lokálne orientovaný prístup; domnieva sa, že integrované územné investície zabezpečujú aj primeranú štruktúru na riešenie území so zlým prístupom k službám a s izolovanými a so znevýhodnenými komunitami; žiada Komisiu a členské štáty, aby optimalizovali ľudské a technické zdroje a vo väčšej miere využívali integrované územné investície v oblasti cezhraničnej spolupráce;

36.  zdôrazňuje, že včasné zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a zainteresovaných strán, a to vrátane občianskej spoločnosti, do stratégie územného rozvoja a rozsiahlejšie delegovanie právomocí na ne, prebiehajúce zdola nahor, má kľúčový význam pre budúce prevzatie zodpovednosti, účasť a úspech integrovanej územnej stratégie, ktorá sa bude realizovať na miestnej a medziodvetvovej úrovni; trvá na tom, aby sa zvýšila kapacita využitia ich rozvojového potenciálu, a to v súlade s miestnymi charakteristikami;

37.  nabáda členské štáty, aby si v súvislosti s integrovanými územnými investíciami zvolili prístup založený na využívaní prostriedkov z viacerých fondov s cieľom dosiahnuť synergie medzi fondmi na danom území a riešiť problémy komplexnejším spôsobom; zdôrazňuje, že cielené budovanie kapacít je nutné na uľahčenie združovania prostriedkov z viacerých zdrojov;

38.  zdôrazňuje, že neskoré rozhodovanie na vnútroštátnej úrovni o využití nástroja integrovaných územných investícií sa zdôraznilo ako hlavná prekážka pri náležitom formulovaní územnej stratégie, vytváraní koordinačnej štruktúry, určovaní rozpočtu a príprave vnútroštátneho právneho základu pre integrované územné investície;

39.  víta úsilie Komisie vyvíjané v súčinnosti s expertnou skupinou pre územnú súdržnosť a problematiku miest (TCUM) pri príprave scenárov týkajúcich sa integrovaných územných investícií; zastáva názor, že takéto usmernenia by sa mali objaviť v rámci programového procesu skôr; považuje za nevyhnutné aktualizovať usmernenia o skutočné príklady a poznatky získané bezprostredne po realizácii integrovaných územných investícií;

40.  žiada Komisiu, aby zohľadňovala výsledky prieskumu Výboru regiónov z roku 2015, efektívnejšie využívala IT nástroje a znížila administratívu, zaviedla pružnejšie pravidlá pre krajiny/regióny s veľmi nízkymi pridelenými sumami, zlepšila mechanizmy spolufinancovania v členských štátoch a zabezpečila viac školení pre osoby zodpovedné za riadenie a čerpanie prostriedkov vrátane volených politikov;

Budúce odporúčania

41.  zastáva názor, že miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície by mali zohrávať ešte významnejšiu úlohu v budúcej politike súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby ešte pred novým legislatívnym návrhom o možných scenároch na obdobie po roku 2020 týkajúcich sa týchto nástrojov pripravila správu preukazujúcu silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby (analýza SWOT) vykonávania týchto dvoch nástrojov;

42.  žiada, aby uvedená správa obsahovala analýzu vplyvu a efektívnosti miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií a toho, či v rámci právnych predpisov politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020, ktoré sa týkajú týchto nástrojov, by bol vhodný povinný prístup, ktorým by sa na tieto nástroje vyčleňovali prostriedky v operačných programoch; navrhuje, aby sa posúdila možnosť navrhnúť konkrétne stimuly, ktorými sa členské štáty podnietia k realizácii miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií, a to spolu s prípadnými prostriedkami na zabezpečenie väčšej súdržnosti medzi operačnými programami a miestnym rozvojom vedeným komunitou a integrovanými územnými investíciami; zdôrazňuje, že táto analýza by sa mala zakladať na príslušnom súbore ukazovateľov odrážajúcich kvalitatívne aj kvantitatívne prvky;

43.  požaduje, aby sa prístup zdola nahor v súvislosti s integrovanými územnými investíciami formalizoval v ďalšej generácii programov politiky súdržnosti počas fázy plánovania aj vykonávania;

44.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom koordinácie s príslušnými miestnymi orgánmi monitorovali využívanie prostriedkov určených na integrované územné investície, ktoré sú z kvantitatívneho hľadiska omnoho významnejšie než v minulosti vzhľadom na ich spájanie; zdôrazňuje, že to je dôležité z hľadiska zmenšenia možnosti korupcie v členských štátoch;

45.  opakovane zdôrazňuje potrebu dvojakého prístupu, najmä čo sa týka poskytovania usmernení vo vzťahu na jednej strane k členským štátom, ktoré majú iba vnútroštátne operačné programy, a na druhej strane vo vzťahu k členským štátom, ktoré majú aj regionálne operačné programy;

46.  trvá na zlepšení koordinácie medzi Komisiou, členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o usmernenia týkajúce sa týchto nástrojov; odporúča, aby sa usmernenia vypracúvali súbežne s návrhom nových právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti na programové obdobie po roku 2020 a aby sa následne aktualizovali; zdôrazňuje, že tým by sa umožnilo včasné predloženie usmerňovacích dokumentov, zvýšila by sa právna istota v prípade všetkých strán a takisto by sa objasnilo, ako by sa navrhované ustanovenia mali uplatňovať v praxi;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a regionálnym a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487. (4) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (6) Ú. v. EÚ C 17, 19.1.2013, s. 18. (7) Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 31. (8) Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 9. (10) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 6. (11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015. (12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.