Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Východnom partnerstve, Ukrajine a Ruskej federácii,

–  so zreteľom na správy misie na hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv na Kryme, ktorú realizoval Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny (HCNM),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov (UNDRIP),

–  so zreteľom na rozhodnutia Európskej rady z 21. marca, 27. júna a zo 16. júla 2014, ktorými sa ukladajú sankcie voči Ruskej federácii v nadväznosti na nezákonnú anexiu Krymu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny,

–  so zreteľom na správu organizácie Freedom House s názvom Sloboda vo svete v roku 2016, ktorá hodnotí stav politických a občianskych slobôd na nezákonne anektovanom Kryme ako „neslobodný“,

–  so zreteľom na rozsudok tzv. Krymského najvyššieho súdu z 26. apríla 2016, ktorým sa Medžlis krymskotatárskeho ľudu vyhlásil za extrémistickú organizáciu a ktorým sa zakázala jeho činnosť na Krymskom polostrove,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorkyne podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 14. apríla 2016 o zastavení činnosti Medžlisu krymských Tatárov a z 26. apríla 2016 o rozhodnutí „Krymského najvyššieho súdu“ o zákaze činnosti Medžlisu,

–  so zreteľom na oznámenie komisára pre ľudské práva Rady Európy z 26. apríla 2016, v ktorom naliehavo vyzýva na zrušenie zákazu činnosti Medžlisu, a na vyhlásenie generálneho tajomníka Rady Európy z 26. apríla 2016, že zákaz činnosti Medžlisu sa mohol zameriavať na krymskotatárske spoločenstvo ako celok,

–  so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014 a na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 o uplatňovaní 12-bodového mierového plánu,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia nezákonne anektovala Krym a Sevastopol, a preto je okupujúcim štátom, ktorý porušil medzinárodné právo vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou z roku 1997;

B.  keďže Európska únia a medzinárodné spoločenstvo opakovane vyslovovali znepokojenie zo situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv na okupovaných územiach a systematické prenasledovanie tých ľudí, ktorí neuznávajú nové orgány; keďže tieto tzv. orgány sa zameriavali na domorodú komunitu krymských Tatárov, ktorých väčšina odmieta prevzatie polostrova Ruskom a bojkotovala takzvané referendum 16. marca 2014; keďže inštitúcie a organizácie krymských Tatárov sú čoraz častejšie označované ako „extrémistické“ a poprední členovia sú zatýkaní ako „teroristi“ alebo im hrozí také zatknutie; keďže praktiky namierené proti Tatárom zahrnujú únosy, nedobrovoľné zmiznutia, násilie, mučenie a mimosúdne popravy, ktoré orgány de facto nevyšetrovali ani nestíhali, ako aj systémové právne problémy týkajúce sa vlastníckych práv a registrovania;

C.  keďže vedúcim predstaviteľom krymských Tatárov, a teda aj Mustafovi Džemilevovi a Rafatovi Čubarovovi, predtým zakázali vstup na Krym a teraz im ho znovu povolili, ale im hrozí zatknutie, čiže majú rovnaký osud ako mnoho ďalších členov Medžlisu a krymskotatárskych aktivistov a vysídlených ľudí; keďže vyše 20 000 krymských Tatárov muselo opustiť okupovaný Krym a presťahovať sa do vnútrozemia Ukrajiny podľa údajov, ktoré poskytla vláda Ukrajiny;

D.  keďže vodca krymskotatárskeho ľudu Mustafa Džemilev, ktorý predtým strávil 15 rokov v sovietskom väzení, zverejnil zoznam 14 krymských Tatárov, ktorí sú politickými väzňami tzv. ruských „orgánov“ na Kryme, vrátane prvého podpredsedu Medžlisu Achťoma Čijgoza, ktorý je vo väzení v Simferopole a čaká na súd; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala jeho zdravotnému stavu, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby jeho súdny proces bol verejný a aby ho monitorovala Rada Európy a iné medzinárodné organizácie;

E.  keďže Ruská federácia obmedzuje vstup na Krym Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), OSN a Rade Európy, nehovoriac o mimovládnych organizáciách pôsobiacich v oblasti ľudských práv a nezávislých novinárov; keďže toto obmedzovanie vstupu veľmi sťažuje monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Kryme a poskytovanie informácií;

F.  keďže v roku 1944 celú populáciu krymských Tatárov, pôvodných obyvateľov Krymu, násilne deportovali do iných častí vtedajšieho ZSSR, pričom až do roku 1989 nemala právo na návrat; keďže Verchovna Rada Ukrajiny 12. novembra 2015 prijala uznesenie, v ktorom uznala, že vyhostenie krymských Tatárov v roku 1944 bolo genocídou, a dátum 18. mája vyhlásila za pamätný deň;

G.  keďže tzv. Krymský najvyšší súd 26. apríla 2016 vydal rozhodnutie v prospech žiadosti tzv. Krymskej generálnej prokurátorky Natálie Poklonskej, kde obviňuje Medžlis, ktorý bol od svojho založenia v roku 1991 zastupiteľským orgánom krymských Tatárov a až do mája 1999 mal riadne právne postavenie, z extrémizmu, terorizmu, porušovania ľudských práva, protiprávneho konania a sabotážnych aktov proti úradom;

H.  keďže Medžlis bol vyhlásený za extrémistickú organizáciu a ruské ministerstvo spravodlivosti ho zahrnulo do zoznamu medzivládnych organizácií, ktorých činnosť sa musí byť pozastaviť; keďže činnosť Medžlisu je odvtedy zakázaná tak na Kryme, ako aj v Rusku; keďže tento zákaz by sa mohol vzťahovať na vyše 2 500 členov 250 dedinských a mestských medžlisov na Kryme;

I.  keďže rozhodnutie tzv. generálnej prokurátorky a tzv. Krymského najvyššieho súdu sú neoddeliteľnými súčasťami politiky potláčania a zastrašovania na strane Ruskej federácie, ktorá trestá túto menšinu za lojálnosť voči ukrajinskému štátu počas nezákonnej anexie polostrova dvoma rokmi;

J.  keďže ide o jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva (vrátane štvrtého Haagskeho dohovoru z roku 1907, štvrtého Ženevského dohovoru roku 1949 a jeho dodatkového protokolu I z roku 1977), podľa ktorého okupačná mocnosť nemôže stíhať civilné obyvateľstvo za trestné činy, ktoré sa stali pred okupáciou, a trestné zákony okupovaného územia zostávajú v platnosti;

1.  rozhodne odsudzuje rozhodnutie tzv. Krymského najvyššieho súdu o zákaze činnosti Medžlisu krymskotatárskeho ľudu a požaduje jeho okamžité zrušenie; domnieva sa, že toto rozhodnutie spôsobuje systematické a cielené prenasledovanie krymských Tatárov, a považuje ho za politicky motivované opatrenie zamerané na ďalšie zastrašovanie legitímnymi predstaviteľmi tatárskeho spoločenstva; zdôrazňuje dôležitosť tohto demokraticky zvoleného rozhodovacieho orgánu zastupujúceho krymskotatársky ľud;

2.  poukazuje na to, že zákaz činnosti Medžlisu krymskotatárskeho ľudu, ktorý je legitímnym a uznaným zastupiteľským orgánom pôvodných obyvateľov Krymu, vytvára úrodnú pôdu na stigmatizovanie krymských Tatárov, ďalšiu diskrimináciu voči nim a porušovanie ich ľudských práv a základných občianskych slobôd a je pokusom o ich vyhnanie z Krymu, ktorý je ich historickou domovinou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že označovanie Medžlisu za extrémistickú organizáciu môže viesť ďalším obvineniam v súlade s ustanoveniami trestného zákonníka Ruskej federácie;

3.  pripomína, že zákaz Medžlisu znamená, že bude mať zákaz schádzať sa, zverejňovať svoje názory v médiách, organizovať verejné podujatia či využívať bankové účty; požaduje, aby EÚ poskytovala finančnú podporu na činnosti Medžlisu, kým funguje v exile; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov pre ľudskoprávne organizácie pracujúce v mene Krymu;

4.  pripomína si smutné druhé výročie protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou 20. februára 2014; pripomína svoje vážne odsúdenie tohto aktu, ktorý bol v rozpore s medzinárodným právom; vyjadruje svoj pevné odhodlanie pokračovať v politike neuznania protiprávnej anexie Krymu a dodržiavať sankcie uložené v dôsledku tejto anexie a požaduje, aby sa zvážilo rozšírenie zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ v súvislosti so zákazom Medžlisu; vyzýva všetky členské štáty, aby sa dôsledne pridržiavali tohto zoznamu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bez súhlasu ukrajinských orgánov Krym navštívili niektorí politici z členských štátov EÚ, vrátane poslancov ich národných parlamentov a Európskeho parlamentu, a vyzýva poslancov, aby v budúcnosti nepodnikali takéto návštevy;

5.  znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie súvisiace so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a s jej slobodným a zvrchovaným rozhodnutím pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do ukrajinského právneho poriadku cez politický dialóg a plne v súlade s medzinárodným právom; je presvedčený, že obnovenie ukrajinskej kontroly nad polostrovom je hlavnou požiadavkou na obnovenie vzťahov spolupráce s Ruskou federáciou vrátane pozastavenia sankcií súvisiacich s Krymom;

6.  odsudzuje tvrdé obmedzovanie slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania vrátane návštev tradičných pamätných udalostí, ako sú napríklad výročie vyhostenia krymských Tatárov Stalinovým totalitným režimom Sovietskeho zväzu a kultúrne zhromaždenia krymských Tatárov;

7.  odsudzuje obmedzovanie slobody médií na Kryme, najmä odobratie licencie najväčšej krymskotatárskej televíznej stanice ATR; požaduje znovuotvorenie tejto stanice a televízneho kanála pre deti Lale a rozhlasovú stanicu Mejdan; domnieva sa, že týmito aktmi sa krymskotatársky ľud pripravil o dôležitý nástroj na zachovanie jeho kultúrnej a jazykovej identity; berie na vedomie vytvorenie novej televíznej stanice Millet a požaduje zabezpečenie jej úplnej redakčnej nezávislosti;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad systematickým obmedzovaním slobody prejavu pod zámienkou extrémizmu a monitorovanie sociálnych médií s cieľom identifikácie aktivistov, ktorí neuznávajú nový poriadok a ktorí kritizujú platnosť „referenda“ uskutočneného 16. marca 2014; pripomína, že sto členských štátov Valného zhromaždenia OSN zaujalo rovnaký postoj prijatím rezolúcie č. 68/262;

9.  pripomína, že domorodí krymskí Tatári utrpeli historickú nespravodlivosť, ktorá viedla k tomu, že sovietske orgány ich hromadne deportovali a ich pôdu a finančné zdroje vyvlastnili; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že diskriminačné politiky, ktoré uplatňujú tzv. orgány, bránia navráteniu týchto majetkov a zdrojov alebo sa používajú ako nástroj na kúpenie podpory;

10.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, ktorá podľa medzinárodného humanitárneho práva nesie konečnú zodpovednosť ako okupačný štát na Kryme za presadzovanie právneho poriadku na Kryme a ochranu občanov pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami a nariadeniami, čiže aby plnila svoje záväzky ako člen Rady Európy, a za vykonávanie nezávislého medzinárodného vyšetrovania každého porušenia medzinárodného práva či ľudských práv, ktorého sa dopustia okupačné sily a tzv. miestne orgány; požaduje reaktiváciu kontaktnej skupiny pre rodiny nezvestných osôb;

11.  požaduje trvalý a neobmedzený vstupu na Krym pre dôležité medzinárodné ľudskoprávne organizácie s cieľom monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv;

12.  víta iniciatívu Ukrajiny na vytvorenie medzinárodného rokovacieho mechanizmu vo formáte Ženeva plus na obnovenie ukrajinskej zvrchovanosti nad Krymom, ktorý by mali zahrnovať aj priamu angažovanosť EÚ; vyzýva Ruskú federáciu, aby začala rokovať s Ukrajinou a ostatnými stranami o odsune vojsk z Krymu, aby zrušila obchodné a energetické embargá a odvolala výnimočný stav na Kryme;

13.  vyzýva na zachovanie historického a tradičného multikultúrneho prostredia Krymu a na úplné rešpektovanie ukrajinského a tatárskeho jazyka a iných menšinových jazykov a osobitých kultúr; odsudzuje právny tlak na kultúrne a vzdelávacie organizácie krymských Tatárov vrátane tých, ktoré sa venujú krymskotatárskym deťom;

14.  vyzýva Ruskú federáciu, aby vyšetrila všetky prípady mučenia väzňov nezákonne zadržiavaných na Kryme vrátane prvého podpredsedu Medžlisu Achťoma Čijgoza, Mustafu Degermendžiho a Aliho Asanova, ktorých zatkli na Kryme tzv. miestne orgány za pokojný protesty proti okupácii, a aby zaručila ich bezpečný návrat na Ukrajinu; pripomína svoju požiadavku na prepustenie Olega Sencova a Oleksandra Kolčenka; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby skoncovala s politicky motivovaným stíhaním disidentov a občianskych aktivistov; odsudzuje ich následný prevoz do Ruskej federácie a násilné prisúdenie ruského občianstva; vyzýva Ruskú federáciu, aby úzko spolupracovala s Radou Európy a OBSE v uvedených prípadoch;

15.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pokračujúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu; zdôrazňuje, že každá medzinárodná prítomnosť priamo na mieste by sa mala dobre koordinovať, dohodnúť s Ukrajinou a mali by ju podporovať dôležité medzinárodné ľudskoprávne organizácie;

16.  opakuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou LGBTI osôb na Kryme, ktorá sa výrazne zhoršila po ruskej anexii;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a Medžlisu krymskotatárskeho ľudu.