Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole(6),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na otázku Komisii o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (O-000052/2016 – B8-0365/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je najväčší trh s morskými plodmi na svete, ktorý je zásobovaný rybárskym sektorom EÚ aj dovozom z tretích krajín;

B.  keďže spotrebitelia majú právo na zrozumiteľne podané informácie vrátane informácií o pobrežných a geografických zónach výlovu a mali by mať možnosť v plnej miere sa spoliehať na celý reťazec, ktorý poskytuje produkty rybolovu na trhu EÚ; keďže EÚ a členské štáty majú povinnosť chrániť občanov EÚ pred podvodnou činnosťou; keďže všetky dovážané výrobky musia spĺňať pravidlá a normy EÚ;

C.  keďže Komisia pripravuje podrobný a vyčerpávajúci zoznam dobrovoľných informácií týkajúcich sa produktov rybolovu a akvakultúry uvádzaných na trh v EÚ; keďže zistenia Komisie by mohli viesť k zriadeniu externej štruktúry na certifikáciu dobrovoľných informácií o produktoch rybolovu a akvakultúry na trhu EÚ;

D.  keďže na základe plánu kontroly Európskej komisie na rok 2015(7), ktorý hodnotil, v akej miere sa na trhu vyskytuje biele rybie mäso, pri ktorom sa nesprávne uvádza deklarovaný druh, sa zistilo, že deklarované druhy boli potvrdené v 94 % odobraných vzoriek; keďže pri určitých druhoch však miera nesúladu bola veľmi vysoká, pričom miera 6 % sa považuje za relatívne nízku v porovnaní s inými obmedzenejšími štúdiami v členských štátoch;

E.  keďže podľa článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 má Európska komisia do 1. januára 2015 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti rôznych možností systému environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry;

F.  keďže spoločná organizácia trhov (SOT) by mala zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a príjem pre výrobcov rybárskych produktov predávaných alebo kupovaných v EÚ;

1.  vyjadruje závažné obavy a nespokojnosť v súvislosti s výsledkami rôznych štúdií, ktoré poukazujú na vysokú mieru nesprávneho označovania rybích výrobkov predávaných na trhu EÚ, a to aj v reštauráciách inštitúcií EÚ; opätovne zdôrazňuje, že úmyselné a podvodné nesprávne označovanie druhov rýb predstavuje porušenie pravidiel EÚ vrátane spoločnej rybárskej politiky a podľa vnútroštátneho práva môže predstavovať trestný čin;

2.  vyzýva členské štáty, aby v snahe bojovať proti podvodom a zistiť, v ktorej časti dodávateľského reťazca sa ryby nesprávne označujú, posilnili vnútroštátne kontroly vrátane kontrol nespracovaných rýb v reštauráciách a stravovacom sektore; je znepokojený nahrádzaním vysokokvalitných druhov druhmi nižšej kvality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, aké opatrenia by sa mohli prijať na zlepšenie vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry; podporuje vytvorenie pracovnej skupiny s cieľom zosúladiť uplatňovanie systémov vysledovateľnosti vo všetkých členských štátoch a zriadenie externej štruktúry na certifikáciu dobrovoľných informácií o produktoch rybolovu a akvakultúry na trhu EÚ;

3.  podporuje dôsledný systém vysledovateľnosti od vylodenia po spotrebu, ktorý by upevnil dôveru spotrebiteľov a zároveň znížil obchodnú závislosť od dovážaných produktov rybolovu a akvakultúry, čím by sa posilnil trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby využila potenciál čiarového kódu podľa DNA, ktorý by mohol napomáhať pri identifikácii druhov sekvenovaním DNA, a to s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť;

4.  víta nový rámec spoločnej organizácie trhov a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 predložila správu o uskutočniteľnosti rôznych možností systému environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť minimálne štandardy na udeľovanie environmentálnej značky; domnieva sa, že kľúčovými prvkami systému označovania sa musí zabezpečiť transparentnosť, nezávislosť a dôveryhodnosť procesu certifikácie; požaduje hĺbkovú analýzu výhod zriadenia celoúnijného systému označovania;

5.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala, do akej miery sa požadované informácie uvádzajú na etiketách; zdôrazňuje, že označenie musí poskytovať zrozumiteľné, overiteľné a presné informácie; nabáda členské štáty, aby v kontexte dobrovoľného označovania uvádzali všetky dostupné informácie, ktoré umožňujú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili informačné kampane o požiadavkách na označovanie produktov rybolovu a akvakultúry;

6.  zdôrazňuje, že solídna európska politika označovania v rybárskom odvetví by mohla kľúčovým spôsobom prispieť k podpore hospodárskeho rozvoja pobrežných komunít, k uznaniu najlepších postupov rybárov a k vyzdvihnutiu kvality ich produktov dodávaných spotrebiteľom;

7.  vyzýva Komisiu, aby v záujme zaručenia práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé a zrozumiteľné informácie prijala opatrenia na nápravu zmätočnej situácie, ktorú spôsobujú súčasné požiadavky na označovanie vychádzajúce z oblastí a podoblastí FAO (Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) a ktorá je osobitne závažná v prípade niektorých podoblastí oblasti 27, v rámci ktorej sa napríklad Galícia a Kádizský záliv označujú ako „portugalské vody“, Wales ako „Írske more“ a Bretónsko ako „Biskajský záliv“;

8.  upriamuje pozornosť na potrebu transparentného a jasného uvádzania informácií o pôvode produktov rybolovu;

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky budúce environmentálne značky Únie ako aj environmentálne označovanie morských plodov tretích strán a systémy certifikácie boli v súlade s usmerneniami FAO pre environmentálneho označovanie rýb a produktov rybolovu z morských lovísk;

10.  domnieva sa, že celoúnijná environmentálne značka pre produkty rybolovu a akvakultúry, o ktorej kritériách by sa malo ďalej diskutovať na úrovni EÚ, by mohla prispieť k zlepšeniu vysledovateľnosti a poskytovaniu transparentných informácií spotrebiteľom; je presvedčený, že takáto značka by sa mohla financovať z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

11.  konštatuje, že niektoré obchodné názvy rýb platné v členských štátoch sa v jednotlivých členských štátoch v dôsledku vnútroštátnej praxe odlišujú, čo by mohlo spôsobiť určitý zmätok; víta prácu Komisie, pokiaľ ide o naštartovanie pilotného projektu, ktorý schválil Európsky parlament a ktorého cieľom je vytvoriť verejnú databázu, ktorá poskytne informácie o obchodných názvoch vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

12.  nabáda Komisiu, aby účinnejšie oboznamovala verejnosť so svojou prácou v oblasti ochrany morských zdrojov a boja proti nezákonnému rybolovu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1. (2) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (4) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1. (6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0011. (7) . http://ec.europa.eu/food/safety/official_controls/food_fraud/fish_substitution/index_en.htm?subweb=343&lang=en