Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2323(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0161/2016

Predkladané texty :

A8-0161/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 21
CRE 25/05/2016 - 21

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0234

Prijaté texty
PDF 369kWORD 114k
Štvrtok, 26. mája 2016 - Brusel Finálna verzia
Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie
P8_TA(2016)0234A8-0161/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o vytváraní nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (2015/2323(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (COM(2015)0339),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Otvorenie verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou (COM(2015)0340),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane osobných údajov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2012/148/EÚ z 9. marca 2012 o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 s názvom Smerom k Európskej charte práv spotrebiteľov energie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o ochrane spotrebiteľa – ochrane spotrebiteľov pri poskytovaní dodávateľských služieb(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0161/2016),

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie;

2.  zdôrazňuje, že správa sa výlučne sústredí na spotrebiteľov energie v domácnostiach v kontexte energetickej transformácie; zdôrazňuje, že na priemyselných odberateľov by sa mal vzťahovať samostatný rámec;

3.  zdôrazňuje, že výsledkom prebiehajúcej energetickej transformácie je prechod od energetického systému založeného na centralizovanej výrobe k decentralizovanejšiemu, pružnému systému založenému na obnoviteľných zdrojoch energie;

4.  upozorňuje na náklady spojené s prechodom na novú koncepciu trhu v niektorých členských štátoch; žiada Komisiu, aby náležite zohľadnila tieto náklady z hľadiska cenovej dostupnosti a konkurencieschopnosti;

5.  pripomína, že konečným cieľom by malo byť dosiahnuť hospodárstvo, ktoré by bolo založené na úplnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť na prvom mieste/prvoradé palivo“ a uprednostnení úspor energie a opatrení na strane dopytu namiesto na strane ponuky, aby sa mohli splniť naše ciele v oblasti klímy v súlade s parížskou dohodou a jej scenárom 1,5 °C, energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou a najmä nižšími účtami spotrebiteľov za energie;

6.  domnieva sa, že energetická únia by v tejto súvislosti mala dbať predovšetkým na záujmy súčasnej generácie a budúcich generácií občanov a mala by:

   a) poskytovať občanom stabilnú, cenovo dostupnú, účinnú a udržateľnú energiu a vysokokvalitné energeticky účinné výrobky a služby;
   b) umožniť občanom vyrábať, spotrebúvať a skladovať vlastnú obnoviteľnú energiu a obchodovať s ňou, jednotlivo alebo kolektívne, prijímať opatrenia na úsporu energie a stať sa aktívnymi účastníkmi na trhu s energiou prostredníctvom spotrebiteľského výberu a možnosti bezpečne a sebavedomo reagovať na dopyt; v tejto súvislosti by sa na úrovni EÚ prostredníctvom participatívneho procesu vedeného Komisiou malo dohodnúť praktické spoločné chápanie vymedzenia pojmu „výrobcovia-spotrebitelia“;
   c) prispieť k odstráneniu energetickej chudoby;
   d) chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním, nekalými praktikami a praktikami, ktoré odporujú hospodárskej súťaži, zo strany trhových aktérov a umožniť im plne uplatňovať svoje práva;
   e) vytvoriť vhodné podmienky na zaistenie dobre fungujúceho a konkurenčného vnútorného trhu s energiou, ktorý poskytne spotrebiteľom možnosť výberu a transparentný a jasný prístup k informáciám;

7.  domnieva sa, že pri postupnom odstraňovaní regulovaných cien energie pre spotrebiteľov by sa mala zohľadňovať skutočná úroveň hospodárskej súťaže na trhu v kontexte stratégie energetickej únie, ktorá by mala zaistiť, aby mali spotrebitelia prístup k bezpečným cenám energie;

8.  domnieva sa, že vo všeobecnosti by výsledkom energetickej transformácie mal byť účinnejší, transparentnejší, udržateľnejší, decentralizovanejší a inkluzívnejší energetický systém, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť, pomáha zvýšiť zapojenie občanov a miestnych a regionálnych aktérov a umožňuje im stať sa vlastníkmi alebo sa podieľať na vlastníctve v rámci výroby, distribúcie a uskladňovania energie, pričom zároveň chráni najzraniteľnejšie skupiny ľudí a zaručí, že budú mať prínos s opatrení energetickej účinnosti a z obnoviteľnej energie;

Smerom k dobre fungujúcemu trhu s energiou v prospech občanov

9.  domnieva sa, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, stále nebol vo všetkých členských štátoch EÚ splnený cieľ tretieho energetického balíka zabezpečiť skutočne konkurenčný maloobchodný trh s energiou priaznivý pre spotrebiteľov, o čom svedčia trvalo vysoké úrovne koncentrácie na trhu, neodrazenie klesajúcich veľkoobchodných cien v maloobchodných cenách, nízke počty spotrebiteľov, ktorí prechádzajú k inej ponuke, a nízka miera ich spokojnosti;

10.  preto sa domnieva, že Komisia by mala identifikovať alebo vypracovať ďalšie ukazovatele dobre fungujúcich trhov s energiou priaznivých pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že v takýchto ukazovateľoch by sa mali zohľadniť okrem iného hospodársky vplyv zmeny dodávateľa energie na spotrebiteľov energie, technické prekážky zmeny dodávateľov alebo plán a úroveň informovanosti spotrebiteľov;

11.  zdôrazňuje, že otvorené, transparentné a konkurencieschopné dobre regulované trhy sú dôležité na zachovanie nízkych cien, stimulovanie inovácií, zlepšovanie služieb zákazníkom a odstránenie prekážok brániacim novým inovačným podnikateľským modelom, ktoré môžu byť prínosom pre občanov, preniesť na nich zodpovednosť a predchádzať energetickej chudobe;

12.  pripomína, že výber zákazníkov v distribučných sieťach je obmedzený, keďže fungujú ako prirodzené monopoly, t. j. zákazníci nemôžu zmeniť svojho prevádzkovateľa distribučného systému; poukazuje na potrebu vhodného trhového monitorovania prevádzkovateľov distribučných sietí, aby boli zákazníci chránení pred náhlym zvýšením cien za distribúciu;

13.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na to, aby sa prínos zvýšenia miery prepojenosti vnútroštátnych sietí neprenášal na prevádzkovateľov distribučných sústav, ale premenil sa priamo na prínosy pre koncových spotrebiteľov; okrem toho sa domnieva, že zlepšovanie miery prepojenia vnútroštátnych sietí musí mať pozitívny vplyv na cenu energie pre spotrebiteľov, a preto je nutné zabrániť tomu, aby sa prospech obmedzoval na prevádzkovateľov distribučných sústav;

14.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby dôsledne zabezpečili plné vykonávanie tretieho energetického balíka, a žiada o jeho revíziu v podobe novej koncepcie trhu s energiou tak, aby sa v súvislosti s domácimi spotrebiteľmi zohľadnili tieto odporúčania:

   a) odporúča zlepšiť frekvenciu účtov za energiu a prehľadnosť a zrozumiteľnosť účtov za energiu a zmlúv na uľahčenie interpretovania a porovnávania; trvá na tom, aby sa používal zrozumiteľný jazyk, pričom by sa malo vyhýbať technickým výrazom; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila minimálne normy informovania vrátane osvedčených postupov; zdôrazňuje, že v účtoch by sa mali jasne identifikovať fixné poplatky, dane a odvody, aby ich zákazník dokázal jasne odlíšiť od variabilných nákladov súvisiacich so spotrebou; pripomína existujúce požiadavky na dodávateľov, aby uvádzali na účte podiel každého zdroja energie na celkovom palivovom mixe dodávateľa za predchádzajúci rok zrozumiteľným a jasne porovnateľným spôsobom vrátane odkazu na miesto, kde možno nájsť informácie o vplyve na životné prostredie, pokiaľ ide o emisie CO2 a rádioaktívny odpad;
   b) odporúča vytvoriť jedno kontaktné miesto, ktoré by poskytovalo všetky dôležité informácie umožňujúce spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia;
   c) odporúča, aby prevádzkovatelia distribučných sústav, keďže majú prístup k historickej spotrebe domácností, ako aj prevádzkovatelia nezávislých porovnávacích nástrojov, spolupracovali s regulačnými orgánmi na posúdení, ako najlepšie môžu proaktívne poskytovať spotrebiteľom porovnávanie ponúk s cieľom umožniť všetkým spotrebiteľom, aj tým, ktorí nemajú prístup k internetu alebo zručnosti, zistiť, či by mohli ušetriť peniaze prechodom;
   d) odporúča vypracovať usmernenia pre nástroje na porovnávanie cien s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom možnosť prístupu k nezávislým, aktuálnym a zrozumiteľným porovnávacím nástrojom; domnieva sa, že členské štáty by mali vypracovať akreditačné systémy, ktoré by zahŕňali všetky porovnávacie nástroje, v súlade s usmerneniami Rady európskych energetických regulačných orgánov (CEER);
   e) odporúča vytvorenie nových platforiem, ktoré budú slúžiť ako nezávislé nástroje na porovnávanie cien, aby mali spotrebitelia väčší prehľad o účtoch; odporúča, aby takéto nezávislé platformy poskytovali spotrebiteľom porovnateľným spôsobom informácie o percentuálnom podiele zdrojov energie a rôznych daniach, poplatkoch a doplatkoch obsiahnutých v tarifách za energiu, aby spotrebitelia mohli ľahšie hľadať vhodnejšie ponuky, pokiaľ ide o cenu, kvalitu a udržateľnosť; navrhuje, aby túto úlohu prevzali existujúce orgány, napríklad štátne ministerstvá energetiky, regulačné orgány alebo organizácie spotrebiteľov; odporúča vypracovanie aspoň jedného takéhoto nezávislého nástroja na porovnávanie cien na členský štát;
   f) odporúča na zlepšenie maloobchodnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi, aby členské štáty vypracovali usmernenia, po konzultácii s prevádzkovateľmi nástrojov na porovnávanie cien a spotrebiteľskými skupinami, ktoré zabezpečia, aby návrhy taríf od rôznych dodávateľov umožnili ich jednoduché porovnávanie a predchádzali zavádzaniu spotrebiteľov;
   g) odporúča, aby sa spotrebitelia informovali popri účtoch za energiu o najvhodnejšej a najvýhodnejšej tarife, na základe historickej spotreby, a že by malo byť možné, aby spotrebitelia, ak si to želajú, mohli čo najjednoduchším spôsobom prejsť na túto tarifu; konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že miera prechodu k iným ponukám je v Európe nízka, sa mnoho domácností, najmä tie najzraniteľnejšie, nezapája do trhu s energiou a zostávajú im nevhodné, neaktuálne a drahé tarify;
   h) odporúča preskúmať opatrenia, ktoré umožnia, aby maloobchodné ceny lepšie odrážali veľkoobchodné ceny, aby sa tak zvrátil trend narastajúceho podielu fixných prvkov v účtoch za energiu, predovšetkým výdavkov a odvodov a v niektorých prípadoch sieťových poplatkov, ktoré sú často regresívnymi prvkami; zdôrazňuje zarážajúci rozdiel medzi odvodmi a daňami, ktoré platia domáci a priemyselní odberatelia;

15.  je pevne presvedčený, že všetky webové stránky a digitálna fakturácia dodávateľov energie by mali byť plne prístupné osobám so zdravotným postihnutím a spĺňať príslušné požiadavky európskej normy EN 301 549;

16.  trvá na tom, aby členské štáty plne vykonávali ustanovenia týkajúce sa prechodu k iným ponukám, ako sa stanovujú v treťom energetickom balíku, a aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch zaručovalo právo spotrebiteľov zmeniť dodávateľa rýchlym, jednoduchým a bezplatným spôsobom bez poplatkov alebo pokút za ukončenie zmluvy; trvá na tom, že presadzovanie tohto práva prostredníctvom dohľadu nad trhom a účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií je kľúčové a podporuje odporúčania ACER o zmene dodávateľa s názvom Most k roku 2025;

17.  domnieva sa, že by sa mali podporovať systémy kolektívneho prechodu k iným ponukám a kampane v tejto oblasti s cieľom pomôcť spotrebiteľom nájsť si lepšiu ponuku, pokiaľ ide o cenu i kvalitu; zdôrazňuje, že takéto systémy musia byť nezávislé, dôveryhodné, transparentné, komplexné a inkluzívne, aby sa dostali aj k tým, ktorí sú v tejto oblasti menej angažovaní; navrhuje, aby boli miestne orgány, regulačné orgány, spotrebiteľské organizácie a ďalšie neziskové organizácie spôsobilé plniť túto úlohu s cieľom vyhnúť sa praktikám zneužívania;

18.  dôrazne požaduje, aby členské štáty s cieľom chrániť spotrebiteľov energie správne vykonávali a presadzovali ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o ochrane spotrebiteľov, najmä najzraniteľnejších, týkajúce sa podomového predaja, nekalých podmienok a praktík a agresívnych marketingových metód; konštatuje, že sa zvýšil počet sťažností týkajúcich sa podomového predaja v niekoľkých členských štátoch;

19.  víta zámer Komisie zvážiť začlenenie právnych predpisov, ktoré sa priamo týkajú energetiky, do prílohy k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa(7);

Zaistenie inkluzívneho energetického systému tým, že sa občanom pomôže prevziať zodpovednosť za energetickú transformáciu, vyrábať vlastnú energiu a dosiahnuť energetickú efektívnosť

20.  domnieva sa, že v kontexte dobre fungujúceho energetického systému miestne orgány, komunity, družstvá, domácnosti a jednotlivci sú kľúčovými aktérmi, mali by významne prispieť k energetickej transformácii a mali by sa aktívne podporovať, aby sa stali výrobcami a dodávateľmi energie, ak sa tak rozhodnú; konštatuje, že je preto dôležité, aby Európska únia prijala spoločné operačné vymedzenie pojmu „výrobcovia-spotrebitelia“;

21.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli systémy merania čistej spotreby v záujme podpory vlastnej a družstevnej výroby energie;

22.  domnieva sa, že významné zmeny v správaní občanov budú potrebné na dosiahnutie optimálnej energetickej transformácie; domnieva sa, že stimuly a prístup ku kvalitným informáciám sú v tomto ohľade kľúčové, a žiada Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v rámci nadchádzajúcich návrhov; navrhuje, že vzdelávacie a informačné kampane budú dôležitým faktorom v úsilí o zmenu správania;

23.  domnieva sa, že obmedzený prístup ku kapitálu a finančným znalostiam, významné počiatočné investičné náklady a dlhé obdobia splácania predstavujú prekážky pre zavádzanie vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti; podnecuje preto nové podnikateľské modely, systémy kolektívneho nákupu a inovačné finančné nástroje s cieľom motivovať všetkých spotrebiteľov k vlastnej výrobe energie, spotrebe a energetickej efektívnosti; navrhuje stanoviť to ako významný cieľ pre EIB, EFSI, Horizont 2020 a štrukturálne fondy, ktoré by mali verejné orgány a aktéri trhu plne využiť; opakuje, že projekty by sa mali financovať na základe porovnávacej nákladovej účinnosti, pričom je nutné pamätať na klimatické a energetické ciele a záväzky jednotlivých štátov aj EÚ;

24.  požaduje stabilné dostatočné a nákladovo efektívne systémy odmeňovania s cieľom zaručiť investorom istotu a zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov malého a stredného rozsahu pri minimalizácii skreslení trhu; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali výnimky de minimis uvedené v usmernení o štátnej pomoci na rok 2014; domnieva sa, že sieťové tarify a ďalšie poplatky by mali byť transparentné nediskriminačné, transparentné, mali by spravodlivo odrážať vplyv spotrebiteľa na sieť, pričom by sa malo zamedziť dvojitému spoplatneniu a zaručiť dostatočné finančné prostriedky na údržbu a rozvoj distribučnej sústavy; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami v systémoch podpory, ako aj nad zavedením nespravodlivých a represívnych daní a poplatkov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rozširovanie vlastnej výroby energie; zdôrazňuje význam dobre naplánovaných a proti budúcim zmenám odolných systémov podpory vytvárajúcich istotu pre investorov a efektívnu hodnotu, a vyhnutia sa takýmto zmenám v budúcnosti; zdôrazňuje, že výrobcovia-spotrebitelia, ktorí sieti poskytujú uskladňovacie kapacity, by sa mali odmeňovať;

25.  odporúča znížiť na absolútne minimum administratívne prekážky kapacít samovýroby, najmä odstránením obmedzení prístupu na tento trh a do siete; navrhuje skrátenie a zjednodušenie povoľovacích postupov prechodom na jednoduchú oznamovaciu povinnosť pri súčasnom rešpektovaní všetkých zákonných požiadaviek a zabezpečení informovania prevádzkovateľov distribučných sústav; poukazuje na to, že revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie by mohla obsahovať osobitné ustanovenia na odstránenie prekážok a podporu spoločných/družstevných systémov výroby energie prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov a poskytovali by finančné a technické znalosti, a/alebo osobitné informačné kampane na miestnej a európskej úrovni, ako aj zaručením prístupu výrobcom- spotrebiteľom k alternatívnym mechanizmom riešenia sporov;

26.  zdôrazňuje potrebu priaznivého, stabilného a spravodlivého rámca pre nájomníkov a osoby žijúce v domoch s viacerými bytmi, aby aj oni mali možnosť ťažiť z výhod spoluvlastníctva, vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti;

27.  vyzýva Komisiu, aby viac podporovala Dohovor primátorov a starostov, Inteligentné mestá a obce a komunity využívajúce 100 % obnoviteľných zdrojov energie s cieľom rozšíriť ho a ďalej ho zmeniť na nástroj podpory vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, boj proti energetickej chudobe, na uľahčenie výmeny najlepších postupov medzi všetkými miestnymi orgánmi, regiónmi a členskými štátmi a na zabezpečenie toho, aby boli všetky miestne orgány informované o finančnej podpore, ktorú majú k dispozícii;

Podpora rozvoja riadenia reakcie na strane spotreby

28.  zdôrazňuje, že aby bolo možné stimulovať reakciu na strane spotreby, musia sa ceny energie v špičke a mimo špičky líšiť, a preto podporuje rozvoj dynamického určovania cien na základe slobodnej voľby prostredníctvom posúdenia jeho účinkov na všetkých spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť technológie, ktoré dávajú cenové signály, ktoré odmeňujú flexibilnú spotrebu, čím umožňujú spotrebiteľom lepšie reagovať; domnieva sa, že všetky tarify musia byť transparentné, porovnateľné a jasne vysvetlené; odporúča ďalej analyzovať spôsoby vytvorenia a realizácie systému progresívnych a variabilných taríf s cieľom motivovať k úsporám energie, tvorbe vlastnej energie, reakcii dopytu a energetickej efektívnosti; pripomína Komisii, že pri príprave ďalších legislatívnych návrhov je nutné zaručiť, aby zavedeniu dynamického určovania cien zodpovedalo zvýšené informovanie spotrebiteľov;

29.  domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať jednoduchý a včasný prístup k údajom o svojej spotrebe a súvisiacich nákladoch, čo by im pomohlo prijímať informované rozhodnutia; konštatuje, že len 16 členských štátov sa zaviazalo k veľkoplošnému nasadeniu inteligentných meračov do roku 2020; domnieva sa, že tam, kde sa zavádzajú inteligentné merače, by členské štáty mali zaručiť pevný právny rámec, aby sa zaručilo, že konečné a spätné účtovanie a zavedenie bude pre spotrebiteľov účinné a finančne dostupné, najmä pre energeticky chudobných spotrebiteľov; dôrazne požaduje, aby sa prínosy inteligentných meračov spravodlivo rozdeľovali medzi prevádzkovateľov sietí a používateľov;

30.  zdôrazňuje, že vývoj inteligentných technológií zohráva v rámci energetickej transformácie kľúčovú úlohu a môže zákazníkom pomôcť so znižovaním ich nákladov na energie a so zlepšovaním ich energetickej efektívnosti; vyzýva preto na urýchlené zavedenie IKT vrátane mobilných aplikácií, online platforiem a online fakturácie; zdôrazňuje, že tento vývoj nesmie zabúdať na najzraniteľnejších a menej zapojených spotrebiteľov, pričom by nemali viesť k vyšším účtom týchto spotrebiteľov, ak z nich nemajú priamy prospech; konštatuje, že osobitná podpora by sa mala venovať týmto skupinám, a že vy sa malo predísť akémukoľvek efektu uzamknutia, ktorý by mohol ohroziť možnosť spotrebiteľov slobodne si vybrať medzi tarifami a dodávateľmi;

31.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť vývoj inteligentných sietí a zariadení, ktoré zautomatizujú riadenie dopytu po energii v reakcii na cenové signály; domnieva sa, že inteligentné zariadenia musia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov a byť interoperabilné, musia byť vytvorené tak, aby z nich mali prospech koncoví používatelia, a musia byť vybavené funkciami, ktoré zlepšujú energetické úspory a podporujú rozvoj trhov s energetickými službami a riadenie dopytu;

32.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť slobodného výberu agregátorov a spoločností poskytujúcich energetickej služby bez ohľadu na dodávateľov;

33.  zdôrazňuje, že zber, spracúvanie a uchovávanie údajov občanov, ktoré súvisia s energiou, by mali spravovať subjekty spravujúce prístup k údajom nediskriminačným spôsobom, a mali by byť v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ o súkromí a ochrane údajov, v ktorých sa stanovuje, že spotrebitelia by vždy mali mať nad svojimi údajmi kontrolu, a že údaje by sa tretím stranám mali poskytovať len po výslovnom súhlase spotrebiteľa; domnieva sa, že občania by okrem toho mali mať možnosť uplatniť svoje právo na opravu a vymazanie osobných údajov;

Riešenie príčin energetickej chudoby

34.  žiada zlepšenú koordináciu na úrovni EÚ na boj proti energetickej chudobe vrátane zdieľania najlepších postupov medzi členskými štátmi a vypracovania širokého, spoločného vymedzenia energetickej chudoby, pričom by sa zameralo na myšlienku, že prístup k cenovo dostupnej energii je základným sociálnym právom;

35.  dôrazne konštatuje, že na posúdenie situácie a čo najúčinnejšiu cielenú pomoc energeticky chudobným občanom, domácnostiam a komunitám je nevyhnutná lepšia dostupnosť a zhromažďovanie údajov;

36.  zdôrazňuje, že v tejto oblasti je dôležité podporovať všetky synergie, najmä možné synergie medzi miestnymi orgánmi a prevádzkovateľmi distribučných sústav, ktorí môžu poskytnúť najviac informácií o miere energetickej chudoby a odhaľovať rizikové situácie, pričom je nutné plne rešpektovať európske a vnútroštátne pravidlá ochrany údajov;

37.  domnieva sa, že riadiaci rámec energetickej únie by mal obsahovať ciele a správy členských štátov týkajúce sa energetickej chudoby a že by sa mal vypracovať súbor osvedčených postupov;

38.  domnieva sa, že opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti sú ústredným prvkom každej nákladovo efektívnej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov a dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia; vyzýva na opatrenia, ktorými by sa zaručilo, že pri energeticky účinnej obnove existujúcich budov sa bude v kontexte revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti, najmä jej článku7, zameriavať na energeticky chudobných občanov; navrhuje, aby sa zvážil cieľ znížiť do roku 2030 počet energeticky nehospodárnych domov, so zameraním na prenajímané nehnuteľnosti a sociálne bývanie; je presvedčený, že budovy vlastnené a využívané verejnými orgánmi by mali ísť v tejto oblasti príkladom;

39.  žiada, aby finančné prostriedky EÚ na energetickú efektívnosť a podporu vlastnej výroby energie boli zamerané aj na energeticky chudobných spotrebiteľov s nízkym príjmom, a aby sa nimi riešil problém rozdielnej motivácie nájomníkov a majiteľov;

40.  domnieva sa, že je síce dôležité rešpektovať odlišnú prax v jednotlivých členských štátoch, dobre zacielené sociálne tarify majú zásadný význam pre zraniteľných občanov s nízkymi príjmami, a preto by sa mali podporovať; domnieva sa, že takéto sociálne tarify musia byť plne transparentné;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 24.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 8.
(3) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0065.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0342.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia