Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0172/2016

Predkladané texty :

A8-0172/2016

Rozpravy :

PV 06/06/2016 - 15
CRE 06/06/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 07/06/2016 - 5.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0248

Prijaté texty
PDF 391kWORD 135k
Utorok, 7. júna 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Hodnotenie medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
P8_TA(2016)0248A8-0172/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) (2016/2006(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES(4),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 258/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0202),

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. júla 2014 o pokroku dosiahnutom v implementácii reformy EFRAG v nadväznosti na odporúčania obsiahnuté v Maystadtovej správe (COM(2014)0396),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júna 2015 o hodnotení nariadenia (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (COM(2015)0301),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 17. septembra 2015 o činnosti nadácie IFRS, skupiny EFRAG a rady PIOB v roku 2014 (COM(2015)0461),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. septembra 2015 s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na štúdiu o Rade pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) (Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 7: IASB ) a štyri štúdie týkajúce sa IFRS 9 (Podpora kritérií súvisiacich s IFRS9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia a Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na diskusný dokument IASB z júla 2013 s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo (DP/2013/1) a na žiadosť IASB z júla 2015 týkajúcu sa stanovísk s názvom Preskúmanie štruktúry a efektívnosti uskutočnené správnou radou: otázky pre preskúmanie,

–  so zreteľom na pripomienku Komisie z 1. decembra 2015 k preskúmaniu štruktúry a efektívnosti uskutočnenému správnou radou IASB,

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom radou IASB 24. júla 2014, na odporúčanie týkajúce sa schválenia IFRS 9, pokiaľ ide o posúdenie toho, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti, vypracované skupinou EFRAG, na dokumenty zo schôdze Výboru pre účtovné predpisy (ARC) týkajúce sa IFRS 9 a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

–  so zreteľom na list v mene koordinátorov Výboru pre hospodárske a menové veci zo 14. januára 2014 k diskusnému dokumentu IASB s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo,

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 31. marca 2015 o činnosti orgánov presadzovania účtovných štandardov v oblasti presadzovania a regulácie v roku 2014 (ESMA/2015/659),

–  so zreteľom na usmernenia ESMA z 10. júla 2014 týkajúce sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2014/807),

–  so zreteľom na tabuľku dodržiavania usmernení ESMA z 19. januára 2016 týkajúcich sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2015/203 REV),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a riadení Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB)(6),

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(8), zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014(9) a uplatniteľnú od polovice júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0172/2016),

A.  keďže medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné audítorské štandardy (ISA) sú rozhodujúcim prvkom pre fungovanie vnútorného trhu a kapitálových trhov; keďže IFRS a ISA je možné považovať za verejné statky, a nemali by teda ohrozovať finančnú stabilitu alebo brániť hospodárskemu rozvoju Únie a mali by slúžiť spoločnému dobru, a nie iba záujmom investorov, veriteľov a poskytovateľov úverov;

B.  keďže falšovanie firemných účtov predstavuje hrozbu pre ekonomickú a finančnú stabilitu a zároveň oslabuje dôveru verejnosti v sociálny model trhového hospodárstva;

C.  keďže účelom IFRS je posilňovať zodpovednosť tým, že riešia problém nedostatku informácií investorov a podnikov, chrániť investície a vnášať transparentnosť zvyšovaním medzinárodnej porovnateľnosti a kvality finančných informácií a umožniť investorom a ďalším účastníkom trhu prijímať informované ekonomické rozhodnutia, a teda ovplyvniť správanie aktérov na finančných trhoch a stabilitu týchto trhov; keďže však tento model účtovníctva spočívajúci v „poskytovaní informácií užitočných pre rozhodovanie“ nie je plne v súlade s funkciou účtovníctva spočívajúcou v „kapitálovej primeranosti“, ako je uvedená v judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve, podľa ktorých koncepčná základňa účtovníctva podľa rámca IFRS nezahŕňa účel účtovníctva zakotvený v právnych predpisoch EÚ, pre ktorý je normou verné a pravdivé zobrazenie konkrétnych údajov, ako je uvedené v písomnej odpovedi E-016071/2015 komisára Jonathana Hilla z 25. februára 2016; keďže si požiadavka verného a pravdivého obrazu vyžaduje komplexné hodnotenie, v ktorom sú dôležité číselné údaje i kvalitatívne vysvetlenie;

D.  keďže v smernici o účtovníctve sa uvádza, že „účtovníctvo je dôležité najmä z dôvodu ochrany akcionárov, spoločníkov a tretích osôb“ a že „takéto podniky neposkytujú tretím stranám žiadne záruky nad rámec výšky ich čistého majetku“; že v smernici o účtovníctve sa uvádza aj to, že jej cieľom je „ochrana záujmov existujúcich v kapitálových spoločnostiach“, ktorá spočíva v zaistení toho, aby neboli dividendy vyplácané zo základného imania; keďže tento všeobecný cieľ účtovníctva je možné dosiahnuť len vtedy, ak uvádzané údaje poskytujú verný a pravdivý obraz o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže si verný a pravdivý obraz, rozhodnutie o vyplatení dividend a posúdenie solventnosti spoločnosti vyžadujú kvalitatívne informácie a širšie posúdenie rizika;

E.  keďže IASB funguje pod záštitou nadácie IFRS, čo je súkromná nezisková organizácia registrovaná v Londýne (Spojené kráľovstvo) a v Delaware (USA), a je tvorcom štandardov, ktorého procesy musia byť transparentné, nezávislé a musia priamo podliehať verejnej zodpovednosti; keďže EÚ prispieva do rozpočtu nadácie IFRS približne 14 %, a je preto jej najväčším finančným prispievateľom;

F.  keďže globálny pohyb kapitálu si vyžaduje, aby existoval globálny systém účtovných štandardov; keďže IFRS sa uplatňujú v 116 jurisdikciách v rôznych režimoch (plné prijatie, čiastočné prijatie, voliteľné prijatie alebo režim aproximácie), ale nie v USA v prípade domácich emitentov;

G.  keďže v dohode z Norwalku zo septembra 2002, ktorú uzavrela IASB a americká Rada pre štandardy finančného účtovníctva (FASB), sa navrhuje zblíženie medzi štandardmi IFRS vydanými IASB a štandardami US-GAAP vydanými FASB;

H.  keďže proces schvaľovania je založený na kritériách schvaľovania stanovených v nariadení o IAS; keďže IFRS by nemali byť v rozpore so zásadou verného a pravdivého obrazu stanovenou v smernici o účtovníctve, ktorá vyžaduje, aby účtovná závierka podávala "verný a pravdivý obraz" o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže dividendy a bonusy by nemali byť vyplácané z nezrealizovaných ziskov, čo v konečnom dôsledku znamená z kapitálu, ako sa vyžaduje v smernici o zachovaní kapitálu; keďže by IFRS mali byť prínosom pre verejné dobro a mali by spĺňať základné kritériá týkajúce sa kvality informácií požadovaných pre finančné závierky;

I.  keďže Komisia, Rada a Európsky parlament sú zapojené do procesu schvaľovania, ktorý vychádza z odporúčaní Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), čo je súkromný technický poradca Komisie, a z činnosti Výboru pre účtovné predpisy (ARC) zloženého zo zástupcov členských štátov; keďže sa Maystadtova správa zameriavala na možnosť zriadenia agentúry, ktorá by v dlhodobejšom horizonte nahradila EFRAG;

J.  keďže v EÚ rôzne zúčastnené strany, najmä dlhodobí investori, poukázali na otázku súladu IFRS s právnymi požiadavkami smernice o účtovníctve, najmä zásadou obozretnosti a starostlivosti; keďže zapojenie Európskeho parlamentu do procesu stanovovania štandardov nie je dostatočné a nezodpovedá finančnému príspevku, ktorý je z rozpočtu EÚ poskytovaný nadácii IFRS; keďže dôraz sa kladie aj na posilnenie pozície Európy s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto zásady plne uznané a zakotvené v celom procese stanovovania štandardov;

K.  keďže v dôsledku nedávnej finančnej krízy sa otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, dostala na program skupiny G20 a EÚ, najmä pokiaľ ide o pravidlá o uznávaní strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane podsúvahových účtov, cyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

L.  keďže IASB poskytla finančné nástroje IFRS 9 ako kľúčovú reakciu na niektoré aspekty tejto krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže odporúčanie EFRAG k IFRS 9 bolo pozitívne, pričom obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „spravodlivej hodnoty“ v prípade problémov na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho štandardu v oblasti poistenia bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva; keďže ju uznala aj sama IASB; keďže existujú obavy, že navrhované účtovanie vlastného imania môže negatívne ovplyvniť dlhodobé investície; keďže aj listy ECB a EBA s poznámkami k IFRS 9 boli pozitívne, ale bolo v nich uvedených viacero špecifických nedostatkov;

M.  keďže problematika podsúvahových účtov bola riešená v následných zmenách IFRS 7 s názvom Finančné nástroje: zverejňovanie a vydaním troch nových štandardov - IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, IFRS 11 Spoločné dohody a IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách;

N.  keďže v máji 2015 IASB publikovala konzultačný dokument s názvom Koncepčný rámec, v ktorom sa uvádzajú koncepcie, ktoré slúžili IASB na tvorbu IFRS, a ktorý umožňuje subjektom, ktoré pripravujú účtovné závierky, aby rozvíjali a volili si účtovné politiky, a pomáha všetkým stranám, aby rozumeli IFRS a správne ich interpretovali;

O.  keďže riadiaca štruktúra nadácie IFRS sa preskúmava v súlade s jej stanovami; keďže je preto vhodný čas na preskúmanie organizačného usporiadania a zmien, ktoré je potrebné vykonať v rámci riadiacich a monitorovacích orgánov nadácie IFRS a IASB s cieľom lepšie ich začleniť do medzinárodných finančných inštitúcií a zabezpečiť široké zastúpenie záujmov (napr. agentúr pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstva financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

P.  keďže ISA sú vytvárané Radou pre medzinárodné štandardy auditu a overovania (IAASB), čo je nezávislý orgán pod záštitou Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC); keďže Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) je medzinárodná nezávislá organizácia, ktorá dohliada na proces vedúci k prijímaniu ISA a ďalšie činnosti IFAC v oblasti verejného záujmu;

Q.  keďže program Únie na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 sa vzťahuje na financovanie nadácie IFRS a PIOB na obdobie 2014 – 2020, v prípade EFRAG je to len na roky 2014 – 2016;

Hodnotenie 10 rokov uplatňovania IFRS v EÚ

1.  berie na vedomie hodnotiacu správu Komisie o IAS týkajúcu sa uplatňovania IFRS v EÚ a jej záver, podľa ktorého boli ciele nariadenia o IAS dosiahnuté; ľutuje skutočnosť, že Komisia doteraz nenavrhla právne zmeny, ktoré sú potrebné na vyriešenie nedostatkov, ktoré boli v hodnotení zistené; vyzýva tvorcu štandardov, aby zabezpečil súlad IFRS s existujúcim súborom účtovných štandardov a presadzoval zbližovanie na medzinárodnej úrovni; vyzýva na koordinovanejší prístup pri vypracúvaní nových štandardov vrátane koordinovaných harmonogramov ich uplatňovania, najmä s ohľadom na vykonávanie IFRS 9 Finančné nástroje a nový IFRS 4 Poistné zmluvy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento účel urýchlene predložila právne návrhy a aby zabezpečila, že prípadné zdržanie nepovedie k nesúladu alebo k narušeniu hospodárskej súťaže v odvetví poisťovníctva; vyzýva Komisiu, aby sa podrobne zaoberala otázkou, či boli odporúčania uvedené v de Larosièrovej správe vykonané v plnom rozsahu, a to najmä odporúčanie č. 4, podľa ktorého je nevyhnutná širšia diskusia o zásade trhového ocenenia;

2.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila odporúčanie obsiahnuté v Maystadtovej správe, ktoré sa týka rozšírenia kritéria „verejného statku“, t. j. skutočnosti, že by účtovné štandardy nemali ohrozovať finančnú stabilitu v EÚ ani brzdiť jej hospodársky rozvoj, a aby zabezpečila, že toto kritérium sa bude plne uplatňovať v procese schvaľovania; naliehavo vyzýva Komisiu a EFRAG, aby na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora a smernice o účtovníctve vydali jednoznačné usmernenia, pokiaľ ide o definíciu „verejného statku“ a zásady „verného a pravdivého obrazu“, aby sa tak dospelo k spoločnému chápaniu týchto kritérií pre schvaľovanie; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie Maystadtovej definície kritéria „verejného statku“ do nariadenia o IAS; vyzýva Komisiu, aby spolu s EFRAG systematicky posúdila, či si kritérium „verejného statku“ definované v Maystadtovej správe vyžaduje zmeny existujúcich účtovných štandardov, a aby na tomto základe spolupracovala s IASB a tvorcami štandardov členských štátov a tretích krajín s cieľom získať širšiu podporu pre zmeny alebo prípadne stanoviť špecifické normy v právnych predpisoch EÚ na splnenie týchto kritérií, ak by túto podporu nezískala;

3.  pripomína, že test „verného a pravdivého obrazu“ stanovený v článku 4 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ platí pre údaje uvedené v účtovníctve ako štandard na účely účtovníctva pripraveného podľa európskej legislatívy, ako je uvedené v odôvodneniach č. 3 a 29 tejto smernice; zdôrazňuje, že tieto účely súvisia s funkciou kapitálovej primeranosti, ktorú má účtovníctvo, t. j. s tým, že investori, a to veritelia i akcionári, používajú údaje v ročnej účtovnej závierke ako základ na určenie toho, či je spoločnosť solventná z hľadiska „čistých aktív“, aby rozhodli o vyplatení dividend;

4.  zdôrazňuje, že kľúčovým aspektom pre dosiahnutie verného a pravdivého obrazu, pokiaľ ide o konkrétne údaje v účtovníctve, je obozretné oceňovanie, čo znamená nepodhodnocovanie strát ani nenadhodnocovanie ziskov, ako je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) bode i) a ii) smernice o účtovníctve; upozorňuje, že tento výklad smernice o účtovníctve bol potvrdený v mnohých rozsudkoch Európskeho súdneho dvora;

5.  konštatuje, že odôvodnenie č. 9 nariadenia o IAS umožňuje určitú flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či schváliť určitý štandard IFRS, pretože „nevyžaduje prísnu zhodu so všetkými ustanoveniami týchto smerníc“; domnieva sa však, že táto flexibilita neznamená, že by sa IFRS mohol tak veľmi odchýliť od všeobecného cieľa smernice o účtovníctve z roku 2013 (2013/34/EÚ), ktorá nahradila štvrtú smernicu o práve obchodných spoločností (78/660/EHS) a siedmu smernicu o práve obchodných spoločností (83/349/EHS), na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 nariadenia o IAS, a že by výsledkom mohli byť finančné výkazy, ktoré zveličujú zisky alebo podhodnocujú straty; v tejto súvislosti sa domnieva, že schválenie IAS 39 bolo možno na základe svojho modelu vzniknutej straty v rozpore s týmto všeobecným cieľom štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností, ktoré boli nahradené smernicou o účtovníctve z roku 2013, a to najmä s článkom 31 ods . 1 písm. c) bb) štvrtej smernice o práve obchodných spoločností, v ktorej sa uvádza, že „[je potrebné meranie a uznanie] všetkých predvídateľných pasív a potenciálnych strát, ktoré sa objavili počas príslušného finančného roka alebo predchádzajúceho finančného roka, aj keď sa tieto pasíva alebo straty stanú zjavnými až v čase medzi dňom súvahy a dňom jej zostavenia“;

6.  víta zámer IASB opäť zaviesť zásadu „obozretnosti “a posilniť „starostlivosť“ v novom koncepčnom rámci; ľutuje skutočnosť, že IASB vykladá pojem „obozretnosť“ iba ako „obozretný prístup k vlastnému uváženiu“; konštatuje, že IASB chápe zásadu obozretnosti a starostlivosti inak, než je uvedené v príslušnej judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve; domnieva sa, že by zásada obozretnosti mala byť doplnená o zásadu spoľahlivosti; vyzýva Komisiu a EFRAG, aby sa dohodli na definícii zásad obozretnosti a starostlivosti, ako ich definuje judikatúra Európskeho súdneho dvora a smernica o účtovníctve, a aby na tomto základe spolupracovali s IASB a tvorcami štandardov z členských štátov a tretích krajín s cieľom zabezpečiť im širšiu podporu; vyzýva IASB, aby systematicky preverila, či si revidovaný koncepčný rámec vyžaduje zmeny v existujúcich účtovných štandardoch, a vykonala potrebné úpravy;

7.  berie na vedomie reformu uznávania strát v rámci IFRS, ktorá by mala umožniť obozretnejšie vytváranie rezerv určených na krytie úverových strát na základe anticipatívnej koncepcie založenej na očakávaných stratách namiesto vzniknutých strát; domnieva sa, že proces EÚ v oblasti schvaľovania by mal starostlivo a obozretne vymedziť spôsob, akým sa stanoví koncepcia očakávaných strát, aby sa zabránilo nadmernému spoliehaniu na modely a mohli vzniknúť jasné usmernenia v oblasti dohľadu nad znehodnocovaním aktív;

8.  domnieva sa, že problematika podsúvahových účtov doteraz nebola riadne a efektívne riešená, pretože rozhodnutie, či aktívum musí alebo nemusí byť vykázané v súvahe, naďalej podlieha mechanickému pravidlu, ktoré je možné obísť; vyzýva IASB, aby tieto nedostatky napravila;

9.  víta protokoly nadácie IFRS a IOSCO o posilnenej spolupráci vo veci kľúčových problémov, ktoré skupina G20 zistila v súvislosti s reguláciou trhu s cennými papiermi; považuje túto spoluprácu za nutnú na zabezpečenie potrebných, vysoko kvalitných globálnych účtovných štandardov a na podporu uplatňovania konzistentných štandardov v rôznorodých vnútroštátnych podmienkach;

10.  je presvedčený, že výmenu informácií medzi IASB a IOSCO o zvýšenom používaní IFRS je potrebné považovať nielen za získavanie informácií, ale aj za možnosť určiť príklady najlepších postupov; víta v tejto súvislosti diskusné stretnutie orgánov presadzovania práva, ktoré sa koná raz ročne z iniciatívy IOSCO s cieľom informovať IASB o kľúčových otázkach v oblasti vykonávania a presadzovania;

11.  konštatuje, že treba riadne chápať účinky účtovných štandardov; trvá na tom, že by pre IASB a EFRAG malo byť prioritou posilnenie ich analýz vplyvu, najmä v oblasti makroekonómie, a hodnotenie rôznych potrieb širokého spektra zainteresovaných strán vrátane dlhodobých investorov a podnikov, ako aj širokej verejnosti; vyzýva Komisiu, aby EFRAG pripomenula, že musí posilniť svoju kapacitu na posudzovanie vplyvu nových účtovných štandardov na finančnú stabilitu s osobitným zameraním na európske potreby, ktoré by mali byť do štandardizácie vykonávanej IASB zahrnuté v skoršej fáze celého procesu; všíma sa najmä skutočnosť, že nebolo vykonané hodnotenie vplyvu IFRS 9, ku ktorému budú k dispozícii údaje až v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby IFRS 9 slúžili dlhodobej investičnej stratégii EÚ, najmä tým, že budú obmedzené ustanovenia, ktoré by mohli do účtov zaviesť nadmernú krátkodobú volatilitu; berie na vedomie, že európske orgány dohľadu ESMA, EBA a EIOPA, ktoré majú odborné znalosti aj kapacitu, aby mohli byť nápomocné v tejto úlohe, odmietli riadne členstvo v EFRAG, keďže EFRAG je súkromným subjektom; domnieva sa, že ECB a európske orgány dohľadu by ako pozorovatelia v správnej rade EFRAG po reforme systémov riadenia mohli pozitívne prispieť k tomu, aby sa lepšie zohľadňovali vplyvy na finančnú stabilitu; vyzýva Komisiu, aby sa v rámci revízie nariadenia o IAS zaoberala spôsobmi, akými by jej európske orgány dohľadu mohli poskytovať systematickú formálnu spätnú väzbu;

12.  je presvedčený, že užívatelia môžu účinne uplatňovať a orgány dohľadu môžu kontrolovať iba jednoduché pravidlá; pripomína, že vo svojom vyhlásení z 2. apríla 2009 skupina G20 vyzvala, aby sa zjednodušili účtovné štandardy pre finančné nástroje a dosiahla sa jasnosť a konzistentnosť pri medzinárodnom uplatňovaní štandardov oceňovania v spolupráci s orgánmi dohľadu; je znepokojený pretrvávajúcou komplikovanosťou IFRS; vyzýva, aby tam, kde je to vhodné a možné, došlo pri vypracúvaní nových účtovných štandardov k ich zjednodušeniu; domnieva sa, že menej komplikovaný systém účtovných štandardov prispeje k ich jednotnejšiemu vykonávaniu, aby bolo možné finančné údaje o spoločnostiach porovnávať medzi členskými štátmi;

13.  žiada, aby bolo na základe IFRS zavedené povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín; pripomína názor Európskeho parlamentu, podľa ktorého verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín môže hrať rozhodujúcu úlohu v boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým podvodom;

14.  žiada IASB, Komisiu a EFRAG, aby Európsky parlament a Radu vo všeobecnosti zapájali do rozvoja štandardov finančného výkazníctva už v ranej fáze, a to najmä pokiaľ ide o proces schvaľovania; domnieva sa, že proces kontroly prijímania IFRS v EÚ by sa mal formalizovať a mal by byť štruktúrovaný podobne ako kontrolný proces uplatňovaný na opatrenia „úrovne 2“ v oblasti finančných služieb; odporúča, aby európske orgány vyzvali zainteresované strany z občianskej spoločnosti, aby podporovali ich činnosť, a to aj na úrovni EFRAG; vyzýva Komisiu, aby pre zainteresované strany vytvorila priestor na diskusiu o základných zásadách účtovníctva v Európe; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila získať zoznam s užším výberom kandidátov na predsedu rady EFRAG s cieľom usporiadať neformálne vypočutia pred hlasovaním o vybranom kandidátovi;

15.  v tejto súvislosti konštatuje, že ak budú riadne zohľadnené požiadavky uvedené v tomto uznesení, Európsky parlament by mal aktívne podporovať IFRS, keďže existujú dôkazy o tom, že prínosy prevažujú nad nákladmi;

16.  je presvedčený, že globalizovaná ekonomika si vyžaduje medzinárodne uznávané účtovné štandardy; pripomína však, že konvergencia nie je cieľom samým o sebe, ale je žiaduca len vtedy, ak prinesie lepšie účtovné štandardy, ktoré budú odrážať zameranie na verejné dobro, obozretnosť a spoľahlivosť; domnieva sa preto, že by medzi IASB a tvorcami účtovných štandardov z členských štátov mal aj naďalej prebiehať intenzívny dialóg, a to napriek pomalému pokroku v procese zbližovania;

17.  konštatuje, že väčšinu spoločností predstavujú malé a stredné podniky (MSP); berie na vedomie zámer Komisie posúdiť s IASB možnosť vypracovania spoločných, vysoko kvalitných a zjednodušených účtovných štandardov pre MSP, ktoré by na úrovni EÚ mohli dobrovoľne využívať MSP kótované v multilaterálnych obchodných systémoch, konkrétne na rastových trhoch malých a stredných podnikov; v tejto súvislosti pripomína možnosti už existujúcich štandardov finančného výkazníctva pre MSP; domnieva sa, že aby bolo možné pokračovať v činnosti v tejto oblasti, je potrebné, aby boli IFRS jednoduchšie, nepodporovali procyklickosť a aby v IASB boli dostatočne zastúpené záujmy MSP; domnieva sa, že by v IASB mali byť zastúpené príslušné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu IFRS na malé a stredné podniky predtým, ako podnikne akékoľvek ďalšie kroky; vyzýva na pozorné sledovanie tohto vývoja a riadne informovanie Európskeho parlamentu, a to s riadnym ohľadom na proces v oblasti „lepšej regulácie“;

18.  zdôrazňuje, že tvorcovia štandardov v jednotlivých členských štátoch sú teraz úzko prepojení s EFRAG; poukazuje preto na poradnú úlohu EFRAG v oblasti účtovných otázok, ktoré súvisia s malými kótovanými spoločnosťami a s MSP vo všeobecnosti;

19.  víta skutočnosť, že Komisia nabáda členské štáty, aby sa riadili pokynmi ESMA týkajúcimi sa vymáhania finančných informácií; ľutuje skutočnosť, že niekoľko členských štátov nedodržiava a ani nemieni dodržiavať pokyny ESMA týkajúce sa vymáhania finančných informácií; vyzýva tieto členské štáty, aby pracovali na dodržiavaní pokynov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či právomoci ESMA umožňujú, aby sa zabezpečilo dôsledné a konzistentné presadzovanie štandardov v celej EÚ, a ak by to neumožňovali, aby skúmala iné spôsoby, ktoré by zabezpečili riadne presadzovanie;

20.  uznáva, že rovnováhou medzi záväznou pôsobnosťou nariadenia o IAS a možnosťou členských štátov rozšíriť využívanie IFRS na vnútroštátnej úrovni sa dostatočne zabezpečuje subsidiarita a proporcionalita;

21.  víta zámer Komisie posúdiť možnosť koordinácie predpisov EÚ o rozdeľovaní dividend; v tejto súvislosti pripomína článok 17 ods. 1 smernice o zachovaní kapitálu, ktorý odkazuje priamo na účty spoločností ako na východisko pre rozhodovanie o rozdeľovaní dividend a určitým spôsobom obmedzuje rozdelenie dividend; konštatuje, že hodnotenie Komisie týkajúce sa nariadenia o IAS preukázalo, že medzi členskými štátmi stále dochádza k odlišnému presadzovaniu IFRS; zdôrazňuje, že predpisy týkajúce sa zachovania kapitálu a rozdeľovania dividend sú v správe o hodnotení nariadenia o IAS uvádzané ako zdroj právnych sporov, ktoré sa môžu vyskytnúť v niektorých jurisdikciách, v ktorých členské štáty povoľujú alebo požadujú používanie IFRS pre jednotlivé ročné účtovné závierky, z ktorých vychádzajú rozdeliteľné zisky; zdôrazňuje, že každý členský štát zváži spôsob, ako tieto otázky riešiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v rámci požiadaviek EÚ na zachovanie kapitálu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve;

22.  vyzýva EFRAG a Komisiu, aby čo najskôr preskúmali, či účtovné štandardy umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby vykonali všetky zmeny, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie prípadnému zneužívaniu týchto štandardov a na nápravu;

23.  berie na vedomie prebiehajúce úsilie týkajúce sa posilňovania transparentnosti a porovnateľnosti verejných účtov prostredníctvom prípravy európskych účtovných štandardov pre verejný sektor (EPSAS);

Činnosti nadácie IFRS, EFRAG a PIOB

24.  podporuje odporúčanie Komisie, aby sa monitorovacia rada nadácie IFRS zamerala skôr na diskusiu o otázkach verejného záujmu namiesto otázok vnútornej organizácie, ktoré by mohli byť prenesené na nadáciu IFRS; domnieva sa však, že pokiaľ ide o riadenie nadácie IFRS a IASB, je potrebné dosiahnuť väčší pokrok, najmä z hľadiska transparentnosti, predchádzania konfliktom záujmov a rôznorodosti získaných odborníkov; zdôrazňuje, že legitimita IASB je ohrozená, ak budú v monitorovacej rade aj naďalej pretrvávať nezhody o otázkach zodpovednosti, i keď je závislá od konsenzuálneho rozhodovania; podporuje najmä návrh Komisie zvážiť požiadavky na vykazovanie, ktoré majú investori s rôznymi investičnými časovými horizontmi, a poskytovať pri vypracúvaní ich štandardov špecifické riešenia, a to najmä pre dlhodobých investorov; podporuje lepšiu integráciu IASB do systému medzinárodných finančných inštitúcií a kroky na zabezpečenie širokého zastúpenia záujmov (ako sú agentúry pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstvá financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

25.  konštatuje, že IASB dominujú súkromné subjekty; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky v nej nie sú zastúpené vôbec; zdôrazňuje, že nadácia IFRS sa naďalej spolieha na dobrovoľné príspevky, často zo súkromného sektora, ktoré môžu zapríčiniť vznik konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu, aby naliehala na nadáciu IFRS, aby sa usilovala o diverzifikovanejšiu a vyrovnanejšiu štruktúru financovania, a to aj na základe poplatkov a verejných zdrojov;

26.  víta činnosť nadácie IFRS a IASB, pokiaľ ide o vykazovanie uhlíkovej stopy a vplyvu na klímu; je predovšetkým toho názoru, že kľúčové dlhodobé štrukturálne otázky, napr. oceňovanie nevyužitých uhlíkových aktív v súvahe podnikov, by mali byť výslovne začlenené do pracovného programu IFRS s cieľom vytvoriť súvisiace štandardy; vyzýva orgány IFRS, aby problematiku vykazovania uhlíkovej stopy a riziká s ňou spojené zaradili do svojho programu;

27.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby preskúmali posun v alokácii penzijných aktív od akcií k dlhopisom v dôsledku zavedenia účtovníctva podľa trhového ocenenia v rámci IFRS;

28.  podporuje Komisiu v jej výzve určenej nadácii IFRS, aby sa využívanie IFRS a existencia stáleho finančného príspevku stali podmienkami členstva v riadiacich a monitorovacích orgánoch nadácie IFRS a IASB; vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako zreformovať nadáciu IFRS a IASB, a to tak, aby členovia, ktorí neplnia vyššie uvedené kritériá, nemohli využívať právo veta;

29.  vyzýva správnu radu IFRS, monitorovaciu radu IFRS a IASB, aby sa v rámci svojich fór zasadili o nájdenie zodpovedajúce rodovej rovnováhy;

30.  pripomína svoju požiadavku, ktorá je uvedená v Goulardovej správe, aby sa prijali opatrenia na posilnenie demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejný prístup k dokumentom, otvorený dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami, vytvorenie povinných registrov transparentnosti a pravidlá pre transparentnosť schôdzok s lobistami, ako aj vnútorné pravidlá, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom záujmov;

31.  zdôrazňuje, že reforma EFRAG musí zlepšiť príspevok Európy k tvorbe nových IFRS a mohla by byť súčasťou reformy riadiacich štruktúr nadácie IFRS;

32.  kritizuje skutočnosť, že EFRAG už určitý čas funguje bez predsedu, a to napriek kľúčovej úlohe, ktorú by mal plniť pri hľadaní konsenzu a s cieľom zaručiť jednotný a silný hlas Európy, pokiaľ ide o otázky účtovníctva na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité vymenovať nového predsedu čo najskôr; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila postup jeho prijímania a riadne pritom zohľadnila úlohu Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre hospodárske a menové veci;

33.  víta reformu EFRAG, ktorá nadobudla účinnosť 31. októbra 2014, a oceňuje úsilie v tomto smere; berie na vedomie zvýšenie transparentnosti; ľutuje skutočnosť, že pokiaľ ide o financovanie EFRAG, a najmä o možnosť vytvoriť systém povinných poplatkov hradených kótovanými spoločnosťami, Komisia sa zameriava na implementáciu tých prvkov reformy, ktoré sa dajú dosiahnuť v krátkodobom horizonte; žiada Komisiu, aby podľa odporúčaní v uvedených v Maystadtovej správe podnikla formálne kroky, ktorými podnieti členské štáty, ktoré ešte nemajú národný mechanizmus financovania, aby takýto systém vytvorili; berie na vedomie návrh Komisie na predĺženie programu Únie pre EFRAG na obdobie 2017 – 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala ročné komplexné hodnotenie dohodnutej reformy, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 3 a článku 9 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva Komisiu, aby posúdila príležitosť a možnosť premeniť EFRAG v dlhodobom horizonte na verejnú agentúru;

34.  ľutuje skutočnosť, že požiadavka uvedená v Maystadtovej správe, aby došlo k spojeniu funkcií výkonného riaditeľa EFRAG a predsedu skupiny expertov (TEG) EFRAG, je vnímaná len ako možnosť; konštatuje, že zloženie novej správnej rady je odlišné od Maystadtovho návrhu, pretože európske orgány dohľadu a Európska centrálna banka odmietli prijať plnohodnotné členstvo v správnej rade; vyzýva EFRAG, aby rozšírila počet užívateľov (v súčasnosti len jeden) v správnej rade a zabezpečila, aby boli v EFRAG zastúpené všetky relevantné zainteresované strany;

35.  víta skutočnosť, že PIOB v roku 2014 diverzifikovala svoje financovanie; konštatuje, že celkové financovanie poskytnuté IFAC predstavovalo 58 %, čo síce stále ešte predstavuje významnú časť financovania PIOB, avšak zďaleka nedosahuje dve tretiny stropu, a preto nebolo potrebné, aby Komisia obmedzila svoj ročný príspevok, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva PIOB, aby zvýšila svoje úsilie o zabezpečenie integrity v audítorskej profesii;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74.
(4) Ú. v. EÚ L 105, 8.4.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66.
(6) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 94.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(8) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.
(9) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia