Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005,

–  so zreteľom na Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie OSN, podporované FAO, GEF, UNDP, UNEP, UNESCO, Svetovou bankou a WHO,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou podpísané 14. júla 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2012 o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0163/2016),

A.  keďže podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) si očakávaný nárast svetovej populácie na 9,1 mld. obyvateľov do roku 2050 pri nezmenenom vývoji vyžiada zvýšenie dodávok bezpečných a kvalitných potravín o 60 % a zvýšenie výnosov úrody v rozvinutých krajinách o 24 %, a to pri súčasnom zachovaní zdrojov pre budúce generácie a predchádzaní plytvaniu potravinami a potravinovému odpadu, ktoré v súčasnosti predstavujú vyše tretinu svetovej produkcie; keďže FAO zároveň odhaduje, že plocha ornej pôdy sa do roku 2050 zvýši iba o 4,3 %, čo si bude vyžadovať lepšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi, aby sa tak dalo bojovať o .i. proti zhoršovaniu stavu pôdy;

B.  keďže všade na svete sú problémy s poklesom prirodzenej produktivity a úrodnosti pôdy spôsobeným zhoršovaním stavu pôdy, najmä pôdnou eróziou, v dôsledku straty ekosystémových funkcií, ako je tvorba ornice, humusu, opeľovanie, zadržiavanie vody a kolobeh živín; keďže panuje všeobecný súhlas, že v záujme vyriešenia tejto situácie a udržania, resp. zlepšenia produktivity musíme inovatívne zlepšiť účinnosť takýchto ekosystémových funkcií, aby sa tak zabezpečila odolnosť voči zmene klímy;

C.  keďže podľa OSN bude na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja nevyhnutné zdvojnásobiť do roku 2030 poľnohospodársku produktivitu, pričom agropotravinárske odvetvie sa zároveň bude musieť prispôsobiť zmene klímy a meniacim sa poveternostným podmienkam, zlepšiť kvalitu ekosystémov a pôdy a zminimalizovať stratu biodiverzity; keďže v záujme dosiahnutia tohto cieľa sa musí uprednostniť využívanie mikrobiologických prípravkov, ktoré zlepšujú pôdny život; keďže štyri z ôsmich miléniových rozvojových cieľov súvisia s poľnohospodárstvom;

D.  keďže v dôsledku rastu obyvateľstva, vyšších priemerných platov a meniacich sa modelov spotreby bude nutné prehodnotiť stravovacie preferencie, čo prinesie najmä vyšší dopyt po spracovaných potravinách a živočíšnych bielkovinách, ako sú mäso a mliečne výrobky;

E.  keďže sa musí zlepšiť kvalita života poľnohospodárskych pracovníkov a vidieckych komunít;

F.  keďže v situácii, keď poľnohospodári musia čeliť nespočetným výzvam a rastúcemu množstvu pravidiel, pričom došlo k poklesu zdrojov pre poľnohospodárske technológie a výraznému spomaleniu miery rastu zavlažovaných oblastí, spotrebitelia v EÚ ešte nikdy nevynakladali na potraviny také malé percento svojich príjmov ako v súčasnosti; keďže súčasný hospodársky pokles priniesol vyššiu mieru chudoby, čo spotrebiteľov v EÚ často núti hľadať pomoc v potravinových bankách;

G.  keďže FAO vo svojej hlavnej publikácii s názvom Stav potravín a poľnohospodárstva konštatuje, že ženy výrazne prispievajú k vidieckemu hospodárstvu vo všetkých regiónoch, pričom ich úloha sa líši od regiónu k regiónu, aj keď majú v porovnaní s mužmi naďalej menší prístup k zdrojom a príležitostiam, ktoré potrebujú na zvýšenie svojej produktivity;

H.  keďže spotrebitelia požadujú, aby sa pri výrobe potravín dodržiavali prísnejšie environmentálne, výživové a zdravotné normy a hodnoty a zabezpečila sa vyššia kvalita, zatiaľ čo poľnohospodárske odvetvie musí diverzifikovať a inovovať, aby zabezpečilo všetkým občanom kvalitné, bezpečné a dostupné potraviny a výrobcom dôstojný príjem, z ktorého sa dá vyžiť;

I.  keďže vzhľadom na nápor na prírodné zdroje a z neho vyplývajúce dôsledky na biodiverzitu, zraniteľnosť životného prostredia, zmenu klímy a nedostatok pôdy, ako aj rast svetovej populácie a meniace sa spotrebiteľské správanie, sa poľnohospodárska výroba musí zvýšiť a zlepšiť s využitím menšieho množstva zdrojov; trvá na tom že inovatívne poľnohospodárstvo by malo zanechávať menšiu ekologickú stopu a optimálne využívať prírodné procesy a ekosystémové služby vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a vyššej spotreby miestnych agropotravinárskych výrobkov;

J.  keďže pre všetky poľnohospodárske podniky bez ohľadu na ich veľkosť je model poľnohospodárstva, ktorý efektívnejšie využíva zdroje a lepšie zhodnocuje svoje produkty, odpoveďou na riešenie výziev, ktoré prináša udržateľnosť, a zárukou ich lepšej pripravenosti na ochranu prírodných zdrojov a životného prostredia;

K.  keďže vývoj udržateľnejších modelov poľnohospodárstva, ktoré nemajú iba zabezpečovať potraviny pre ľudí, ale vyrábať aj nepotravinový tovar a služby, predstavuje výrazný potenciál pre tvorbu pracovných miest v každom regióne nielen v odvetví výroby potravín (pre ľudí a zvieratá), ale aj v odvetví biohospodárstva, ekologickej chémie, výroby energie z obnoviteľných zdrojov, cestovného ruchu atď.; keďže v tejto súvislosti ide veľmi často o pracovné miesta, ktoré sú nepremiestniteľné;

L.  keďže EÚ je najväčším vývozcom poľnohospodárskych výrobkov na svete a agropotravinárske odvetvie je tak kľúčovým hospodárskym pilierom Únie, ktorý zamestnáva 47 miliónov ľudí v 15 miliónoch nadväzujúcich podnikov v oblastiach, ako je spracovanie potravín, maloobchod a služby, a prispieva k pozitívnej obchodnej bilancii na úrovni 17 802 miliónov EUR, ktorá predstavuje 7,2 % celkovej hodnoty vývozu EÚ;

M.  keďže konkurencieschopnosť a udržateľnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) boli kľúčovými prioritami reformy SPP v roku 2013; keďže zaistenie bezpečnosti dodávok potravín prostredníctvom zvyšovania udržateľnej poľnohospodárskej produktivity a zabezpečenie primeraných a spravodlivých cien pre poľnohospodárov a spotrebiteľov, o ktorých sa hovorí v článku 39 ZFEÚ, možno najlepšie dosiahnuť medziiným pomocou inovácie; pripomína, že udržateľné a inovatívne poľnohospodárstvo, ktoré produkuje výrobky vysokej kvality, prispieva k plneniu mnohých cieľov horizontálnych politík uvedených v ZFEÚ týkajúcich sa životného prostredia a zdravia; keďže budúca konkurencieschopnosť závisí, okrem iného, od prirodzenej produktivity a úrodnosti v dôsledku prírodných procesov a zdrojov;

N.  keďže v memorande o porozumení medzi Komisiou a EIB, ktoré bolo podpísané 14. júla 2014, sa výslovne nabáda k ďalším investíciám do inovatívneho poľnohospodárstva poskytovaním finančných nástrojov na podporu zavádzania investícií do poľnohospodárstva, pričom jeho súčasťou je aj návrh Komisie zameraný na podporu a rozšírenie finančných nástrojov v odvetví poľnohospodárstva s cieľom bojovať proti výkyvom cien;

O.  keďže v odvetví poľnohospodárstva sa v pravidelných cykloch zavádzajú zmeny s cieľom zvýšiť produktivitu; keďže tieto cykly výrazne prispeli k hospodárskemu pozdvihnutiu poľnohospodárstva na súčasnú úroveň; keďže zaradenie najnovších technológií medzi poľnohospodárske postupy a úprava a novátorské poňatie existujúcich technológií vrátane organických a agroekologických prístupov prinesie podstatné výhody poľnohospodárskym podnikom všetkých veľkostí; keďže v akvakultúre sa skrýva nevyužitý potenciál z hľadiska zavádzania inovácií do tradičných poľnohospodárskych postupov prostredníctvom udržateľného využívania morských a oceánskych prírodných zdrojov;

P.  keďže v niektorých členských štátoch z rôznych štrukturálnych dôvodov stále ležia ladom rozsiahle oblasti nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy;

1.  konštatuje, že v poľnohospodárstve sa vždy vyvíjali nové postupy, techniky a výrobné metódy, ktoré zvyšovali produkciu, zlepšovali schopnosť poľnohospodárskych postupov prispôsobiť sa novým a meniacim okolnostiam a znižovali výrobné náklady; okrem toho konštatuje, že poľnohospodárstvo a lesníctvo sú kľúčovými zložkami nášho prírodného prostredia, ktoré poskytujú tovar a služby nad rámec produkcie potravín, pričom ich možno posilniť podporou nového vývoja; je presvedčený, že základným predpokladom udržania tohto pokroku je inovácia;

2.  je rozhodne presvedčený, že hospodársky rozvoj a udržateľná výroba sa vzájomne nevylučujú a možno ich dosiahnuť najmä prostredníctvom inovácie, výskumu a vývoja, nových obchodných a riadiacich modelov a lepšej agronómie; zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie v technológiách a riadení zabezpečením súdržnej a jasnej regulácie s možnosťami podnikania; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každá budúca SPP bude odrážať túto skutočnosť a že pri nadchádzajúcich revíziách a reformách príslušných právnych predpisov sa výslovne zohľadnia inovácie, čím sa dostane väčšieho uznania novým a mladým poľnohospodárom s novátorskými nápadmi a obchodnými modelmi; vyzdvihuje skutočnosť, že európskemu poľnohospodárstvu sa darí dosahovať svoj cieľ, ktorým je produkovať výrobky vysokej kvality s vysokou pridanou hodnotou, prostredníctvom ziskových a znalostných riešení, ktoré podporuje stratégia Európa 2020; v tomto smere víta nadchádzajúce hodnotenie Komisie týkajúce sa prínosu stratégie biohospodárstva z roku 2012 pre obehové hospodárstvo, keďže posun od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie prispieva k znižovaniu nákladov poľnohospodárov na energiu, a tak umožňuje vyššie investície;

3.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo môže byť súčasťou riešenia tým, že bude uvážlivo využívať prírodné zdroje a zabezpečovať biodiverzitu, pričom kľúčový význam bude mať podpora inovácií; domnieva sa, že poľnohospodárske postupy sú závislé od prírodných zdrojov a že v záujme zlepšenia riadiacich systémov by sa toto vzájomné pôsobenie malo optimálne využiť a mali by sa lepšie chápať výrobné systémy; žiada, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zabezpečila prirodzená produktivita a odolnosť našich poľnohospodárskych ekosystémov a aby sa znížili emisie; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť výrobné systémy prostredníctvom lepšie adaptovaných plodín, systémov striedania plodín a vylepšených systémov riadenia, a berie na vedomie význam živej pôdy; vyzdvihuje potenciál pre tvorbu pracovných miest nielen v odvetví výroby potravín, ale aj v odvetviach cestovného ruchu, biohospodárstva a ekologickej chémie;

4.  berie do úvahy skutočnosť, že potravinársky a poľnohospodársky trh EÚ je jedným z najintegrovanejších trhov v Európe, a naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme povzbudenia hospodárskeho rozvoja v odvetví potravinárstva a poľnohospodárstva vo všetkých členských štátoch vytvorila a vykonávala právne úpravy, ktorými sa zabezpečia rovnocennejšie podmienky a spravodlivá hospodárska súťaž;

5.  poukazuje na to, že malé a stredné poľnohospodárske podniky sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárskeho odvetvia a podieľajú sa na vytváraní spoločensky a hospodársky vitálnych vidieckych oblastí, ktoré prispievajú k uchovaniu kultúrneho a prírodného dedičstva; ďalej poukazuje na to, že tieto poľnohospodárske podniky majú niekedy ťažkosti, pokiaľ ide o využívanie prínosov pokročilých výrobných techník a postupov, ktoré by mohli zaručiť spravodlivé príjmy a zlepšiť životné a pracovné podmienky poľnohospodárov a tvorbu kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že inovácie majú potenciál zvýšiť produktivitu práce a príjmy vďaka znižovaniu výrobných nákladov a zvyšovaniu efektívnosti podnikov; zdôrazňuje, že pre poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky má rozhodujúci význam vlastníctvo ornej pôdy a prístup k nej; zasadzuje sa o zatraktívnenie poľnohospodárskej profesie v očiach mladých mužov a žien, okrem iného zlepšením prístupu k financiám, technológiám a podporným programom; žiada o rozvíjanie nových podnikateľských nápadov a vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárov efektívnejšie informovala o ich možnostiach v tomto smere; uznáva spoločenskú úlohu poľnohospodárstva, jeho prínos k sociálnej súdržnosti, vplyv na boj proti vyľudňovaniu vidieckych oblastí, inovatívne služby, ktoré prináša miestnym komunitám a úlohu, ktorú zohráva z hľadiska zachovania tradičných znalostí; zdôrazňuje význam prístupu k rýchlym a spoľahlivým širokopásmovým internetovým službám na vidieku a význam inovatívnych koncepcií šitých na mieru všetkým znevýhodneným regiónom, napríklad horským a okrajovým oblastiam v Únii, a naliehavo žiada Komisiu, aby si túto úlohu stanovila ako prioritu;

6.  nabáda Komisiu, aby predostrela riešenia na podporu zavádzania systémov riadenia na báze IKT, monitorovania údajov v reálnom čase, senzorových technológií a využívania detekčných systémov na optimalizáciu výrobných systémov alebo presného poľnohospodárstva, čo by medziiným mohlo znamenať prispôsobenie sa meniacim výrobným a trhovým podmienkam a viesť k efektívnejšiemu a optimálnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov, lepšiemu monitorovaniu viacerých výrobných etáp, vyššej výnosnosti, zníženiu environmentálnej stopy, spotreby energie a emisií skleníkových plynov, lepšiemu pochopeniu zvieracích návykov a zlepšeniu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat; rovnako zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie IKT je kľúčom k ekologicky udržateľnejšiemu poľnohospodárstvu a jeho lepšej konkurencieschopnosti; v tomto smere nabáda Komisiu, aby lepšie zosúladila rôzne príslušné politiky s cieľom účinnejšie podporovať riadiace systémy IKT;

7.  pripomína, že zjednodušenie opatrení a viac usmernení k vykonávaniu opatrení SPP by poľnohospodárov podnietilo prijímať udržateľnejšie poľnohospodárske postupy;

8.  je presvedčený, že informácie zhromažďované prostredníctvom robotiky, senzorových technológií, automatickej kontroly a iných technologických inovácií v kontexte technológií internetu vecí a veľké dáta (big data) umožnia monitorovanie v reálnom čase, skvalitnia rozhodovací proces a zlepšia operačné riadenie v celom potravinovom reťazci; víta skutočnosť že v rámci Aliancie pre inovácie v kontexte internetu vecí (Alliance for Internet of Things Innovation – AIOTI) sa vytvorila pracovná skupina 06 pre inteligentné poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, a v tomto smere zdôrazňuje význam jednotného európskeho digitálneho trhu pre poľnohospodárstvo z hľadiska riešenia problémov interoperability, noriem pre lepšiu konvergenciu a otázok vlastníctva osobných a neosobných údajov, prístupu k nim a ich využívania;

9.  je znepokojený nízkou mierou informovanosti o možnostiach, ktoré prinášajú veľké dáta a internet vecí, a rozdrobenosťou súvisiacich technologických systémov, ktorá posilňuje prekážky pri ich zavádzaní a spomaľuje ich používanie, a je sklamaný z pomalého zavádzania technológií GPS; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto technológie boli pre poľnohospodárov zmysluplné; konštatuje, že v EÚ sa v súčasnosti využíva asistované navádzanie iba v desaťpercentnej miere, kinematické meranie v reálnom čase v menej ako jednopercentnej miere a techniky variabilnej aplikácie v menej ako jednopercentnej miere; povzbudzuje Komisiu, aby vyčíslila environmentálne a výrobné výhody a zabezpečila informovanosť a prenos znalostí a technológií; vyjadruje znepokojenie nad rizikom, že pre chýbajúci kataster nehnuteľností môžu prísť niektoré členské štáty v roku 2018 o časť priamych platieb, a navrhuje, aby Komisia sprístupnila inteligentné nástroje na urýchlenie mapovania poľnohospodárskej pôdy;

10.  podporuje zavádzanie presného poľnohospodárstva, ktoré ponúka nové, celopodnikové riadiace prístupy, napr. mechanizáciu na báze technológie GPS/GNSS, vďaka ktorej možno v kombinácii s diaľkovo riadenými leteckými systémami (RPAS, alebo dróny) obrábať ornú pôdu s centimetrovou presnosťou; súhlasí, že tieto techniky by mohli výrazne znížiť používanie prípravkov na ochranu rastlín aj spotrebu hnojív a vody a bojovať proti pôdnej erózii; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky, ktoré stoja v ceste prijatiu presného poľnohospodárstva, najmä prekážky spojené s komplexnými a fragmentovanými systémami IKT a problematikou miery investícií; konštatuje, že presné poľnohospodárstvo má takisto význam pre chov dobytka ako prostriedok na monitorovanie zdravia zvierat, výživy a úžitkovosti; nabáda členské štáty, aby podporovali tieto techniky, najmä využívaním príležitostí, ktoré ponúkajú nové pravidlá pre vidiecky rozvoj v rámci nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; vyzýva Komisiu, aby pri budúcich revíziách SPP zohľadnila využívanie presného poľnohospodárstva zo strany poľnohospodárov v kontexte ekologizácie; zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu udržať, resp. zvýšiť mieru zamestnanosti v najzraniteľnejších oblastiach je dôležité zabezpečiť, aby všetky poľnohospodárske podniky vrátane podnikov vo vzdialených a okrajových regiónoch a najmenších poľnohospodárskych podnikov a všetky ďalšie subjekty pôsobiace vo vidieckom poľnohospodárstve mali prístup k viacúčelovým technológiám;

11.  víta častejšie využívanie RPAS na poľnohospodárske účely, pretože sa tak dajú dosiahnuť úspory z hľadiska materiálu na ochranu plodín a spotreby vody; konštatuje, že pri revízii základného nariadenia Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) sa má predložiť návrh právneho predpisu s cieľom začleniť všetky dróny do právomoci EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa stanovia jasné a jednoznačné celoúnijné normy a pravidlá pre civilné využitie RPAS a v budúcich právnych predpisoch sa zohľadnia špecifické podmienky používania drónov v poľnohospodárstve;

12.  zdôrazňuje význam nových inovatívnych a cenovo dostupných riešení pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť využívanie environmentálne šetrnejších metód, tovaru a zdrojov, ktoré nemusia zahŕňať len nové metódy pestovania a obhospodarovania pôdy, ale aj spôsoby, ako zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a postupne upúšťať od potreby používať fosílne palivá;

13.  nabáda k inovatívnym riešeniam v oblasti chovu hospodárskych zvierat, ktoré prispievajú k vyššej úrovni zdravia a životných podmienok zvierat, čím sa znižuje potreba veterinárnych liekov vrátane antimikrobík; vyzdvihuje možnosti optimálneho využitia zvieracích výkalov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a kvalitnejších hnojív; uznáva, že v rámci prírodných procesov možno nájsť inovatívne riešenia na zachytávanie emisií, rozptyľovanie znečistenia a zvyšovanie energetickej účinnosti systémov ustajnenia a zároveň riešiť vplyv na výrobné náklady; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že metán možno zachytávať na výrobu energie, čo by mohlo pomôcť zmierniť zmenu klímy; opätovne pripomína, že antimikrobiká treba podávať opatrne a zodpovedne a že celý výrobný reťazec možno zlepšiť prostredníctvom účinnejších a rýchlejších diagnostických nástrojov, lepšieho monitorovania v reálnom čase, cielených preventívnych opatrení a nových spôsobov podávania v rámci boja proti antimikrobiálnej rezistencii, čo ponecháva dostatočný priestor tým členským štátom, ktoré si už v tomto smere vedú lepšie, a poukazuje na to, že je potrebný výskum liekov na boj proti novo sa objavujúcim chorobám;

14.  podporuje metódy extenzívneho chovu zvierat, požaduje vývoj inovatívnych technológií na presné posúdenie environmentálnych výhod udržiavania lúk a pasienkov prostredníctvom tohto druhu chovu a uznáva jeho výhody ako doplnku k rastlinnej výrobe;

15.  poukazuje na význam získavania živočíšnych bielkovín v rámci výrobného cyklu; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu recyklácie poľnohospodárskeho odpadu nabádaním k spätnému získavaniu bielkovín pre krmivá;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala politiky prístupu k pôde v prospech malých a stredných podnikov, aby podporovala živočíšnu výrobu založenú na využívaní pastvín, krmiva rastlinného pôvodu a na výrobe rastlinných bielkovín a aby podporovala výskum a inovácie v súvislosti s udržateľnou produkciou rastlinných bielkovín;

17.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál technológie a inovácií na rozvoj nových tovarov a služieb (súvisiacich s potravinami a krmivom, mechanizáciou, biochémiou, biologickou kontrolou atď.), ktoré môžu mať potenciál na tvorbu pracovných miest pozdĺž celého agropotravinárskeho hodnotového reťazca; upriamuje však pozornosť na skutočnosť, že inovácie a technologizácia vedú k strate pracovných miest v tradičných poľnohospodárskych zamestnaniach, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre pracovníkov v dotknutých poľnohospodárskych odvetviach zabezpečili školiace a rekvalifikačné kurzy; poukazuje na tvorbu nových pracovných miest v odvetví poľnohospodárstva ako na kľúčový faktor rozvoja vidieka, jeho opätovného zaľudnenia a hospodárskeho rastu a domnieva sa, že vývoj moderných poľnohospodárskych postupov zatraktívni toto odvetvie v očiach mladých poľnohospodárov aj podnikateľov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnosťami podpory poľnohospodárov v záujme zvyšovania povedomia verejnosti o fungovaní agropotravinárskeho reťazca a nových výrobných metódach;

18.  zastáva názor, že nové informačné technológie poskytujú dostatok príležitostí na vytvorenie nových hodnotových reťazcov, ktoré môžu zahŕňať priamejší kontakt medzi výrobcami a spotrebiteľmi s väčším dôrazom na inovatívne produkty, nové služby a výraznejšiu diferenciáciu výroby, s potenciálom zabezpečiť poľnohospodárom nové príjmové toky a zároveň vytvoriť transparentnejšiu trhovú sféru, ktorá bude osožiť poľnohospodárom a rozšíri ich potenciálnu pôsobnosť; poukazuje na to, že inovácie v potravinovom dodávateľskom reťazci by mohli pomôcť zabezpečiť rovnomernejšie rozloženie rizika;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti nehospodárnemu zaobchádzaniu s potravinami, najmä ak sa deje systematicky, keďže v Európe sa každoročne vyplytvá alebo vyhodí 100 miliónov ton potravín, čo zodpovedá približne 30% až 50 % potravín vyprodukovaných v EÚ; domnieva sa, že na zníženie súčasného objemu odpadu je tiež potrebná väčšia spolupráca; poukazuje na to, že zastarané regulačné rámce by nemali stáť v ceste inovatívnym spôsobom spracovania potravinového odpadu, pričom v záujme boja proti plytvaniu a mrhaniu potravinami by sa malo podporovať spoločné využívanie najlepších postupov a uprednostňovanie inovatívnych projektov, a to aj v rámci programu Horizont 2000;

20.  zdôrazňuje, že na každú tonu nevyplytvaných potravín by sa mohlo ušetriť približne 4,2 tony CO2, čo by mohlo mať významný vplyv na životné prostredie; okrem toho zdôrazňuje význam právneho rámca, ktorý je v súlade so zásadou obehového hospodárstva a prostredníctvom ktorého sa stanovia jasné pravidlá pre vedľajšie produkty, optimalizuje sa využívanie surovín a v čo najväčšej miere sa zníži zvyškový odpad;

21.  zdôrazňuje, že značná časť tokov biotického odpadu sa už využíva napr. ako živočíšne krmivo či východiskový materiál pre biopalivá; domnieva sa však, že úžitkovosť týchto materiálov by mohla ešte stúpnuť vďaka úsiliu o najvyššiu pridanú hodnotu a využívaniu nových technológií, ako je biorafinácia, chov hmyzu, opätovné využitie živočíšnych tukov, enzýmov a bielkovín zo zvyškov v potravinárskom priemysle, fermentácia pevnej fázy, získavanie bioplynu, získavanie minerálnych látok z hnoja a využitie nadbytočného hnoja ako zdroja obnoviteľnej energie; konštatuje, že chýbajú jasné pravidlá a nedostatočne sa využívajú iné zdroje získavané z biomasy, napríklad vedľajšie poľnohospodárske produkty a toky odpadu, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich opätovné využívanie v odvetví energetiky aj v ďalších sektoroch tým, že napomôže vytvoreniu celoúnijných systémov uznávania a osobitných opatrení v rámci programu rozvoja vidieka, ktoré by mohli zapájať poľnohospodárov a iné zúčastnené strany, napríklad miestne orgány, do projektov malého rozsahu; konštatuje, že tieto systémy uznávania a osobitné programy rozvoja vidieka by tiež mohli napomôcť cezhraničnému obehu a zlepšiť súčinnosť a súdržnosť s ďalšími politikami EÚ;

22.  domnieva sa, že znížená kvalita pôdy ohrozuje budúcu produktivitu, a preto je nevyhnutné zmeniť poľnohospodárske metódy a systémy, keďže postupné upúšťanie od chovu hospodárskych zvierat v mnohých poľnohospodárskych podnikoch prispelo k poklesu úrodnosti pôdy v dôsledku nízkeho obsahu organických zložiek a nedostatočného využívania organických hnojív; je znepokojený tým, že EÚ je vo veľkej miere závislá od dovozu minerálov na výrobu minerálnych hnojív, napr. fosfátov, a že výrobu minerálnych hnojív charakterizuje veľká uhlíková a ekologická stopa; vyzdvihuje možnosť spracovania maštaľného hnoja na minerálny koncentrát, ktorý by sa mohol používať na výrobu tzv. ekologického hnojiva, čím by sa mohla znížiť, prípadne nahradiť potreba používať minerálne hnojivá, keďže efektívnosť takéhoto ekologického hnojiva je porovnateľná s minerálnym hnojivom; víta skutočnosť, že výroba a používanie minerálnych koncentrátov je významným prínosom pre obehové hospodárstvo, keďže predstavuje chýbajúce ohnivko v kolobehu minerálnych látok, a výrazne zníži náklady poľnohospodárskych podnikov na hnojivá; žiada Komisiu, aby zrevidovala nariadenie EÚ o hnojivách a odstránila legislatívne prekážky v smernici o dusičnanoch s cieľom podporiť rozvoj výroby minerálnych koncentrátov z maštaľného hnoja;

23.  je takisto znepokojený pretrvávajúcou závislosťou EÚ od dovážaných bielkovinových krmív, napr. od sóje, a žiada, aby sa v EÚ začala presadzovať ambiciózna politika rozvoja bielkovinových plodín;

24.  odporúča, aby sa využívali riadiace systémy zohľadňujúce špecifiká jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, ktoré merajú a vyhodnocujú vyváženosť živín na úrovni poľnohospodárskeho podniku v spojení s rôznymi reťazcami výrobného cyklu, a tak pomáhajú stanoviť vplyv jednotlivých podnikov na životné prostredie a vyrátať bilanciu živín pre konkrétny podnik; konštatuje, že efektívne využívanie minerálov zvyšuje výnosy úrody, znižuje potrebu hnojenia a prispieva k účinným kŕmnym postupom, čo poľnohospodárom umožňuje zlepšovať svoju činnosť a zároveň znižovať náklady a upúšťať od generických opatrení; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spolufinancovania z rôznych európskych fondov vrátane programu Horizont 2020 a EFSI podporovala pilotné projekty v tejto oblasti, ktoré sú už naplánované, a aby predložila štúdiu o tejto problematike;

25.  nabáda na zavádzanie techník skladovania, prepravy a rozmetávania hnoja, ktoré sa vyznačujú vysokou presnosťou a nízkou produkciou emisií, čo by viedlo k výraznému zlepšeniu odberu živín z hnoja rastlinami, čím by sa znížila potreba minerálnych hnojív a riziko kontaminácie vody;

26.  poukazuje na to, že lepšie techniky pôdnej aplikácie patria ku kľúčovým faktorom prispievajúcim k znižovaniu celkových emisií amoniaku, a preto toho by každá krajina mala zabezpečiť, aby sa používali nízkoemisné techniky pásmovej aplikácie močovky (s využitím systémov vlečných radlíc alebo vlečných hadíc), vstrekovania alebo acidifikácie;

27.  poukazuje na to, že poľnohospodárske postupy adaptované na klímu by mohli priniesť trojaký úžitok: posilniť udržateľnú výrobu, zabezpečiť poľnohospodárstvo odolné voči zmene klímy, ktoré si lepšie poradí s výkyvmi a nepriazňou počasia, a znížiť emisie z odvetvia poľnohospodárstva podporovaním produktívnych obehových systémov efektívne využívajúcich zdroje; zdôrazňuje, že odvetvia poľnohospodárstva a lesohospodárstva sa vyznačujú jedinečnou vlastnosťou aktívne zachytávať CO2 prostredníctvom rastlín a zalesňovania, využívania krycích plodín a strukovín, obmedzovania orby a trvalého pokrytia pôdy, lesných vetrolamov prínosných aj pre ochranu plodín a vodnú kapacitu pôdy a absorpcie skleníkových plynov v pôde (záchyt uhlíka); v tejto súvislosti si všíma program 4/1000, predstavená na konferencii COP21, a možnosť finančných stimulov; nabáda poľnohospodárov, aby pokračovali v zavádzaní týchto nových, inovatívnych postupov a využívali ich v čoraz väčšej miere;

28.  zdôrazňuje dôležitú úlohu agrolesníctva v poľnohospodárskych systémoch, najmä z hľadiska obmedzovania záplav, znižovania pôdnej erózie a zlepšovania pôdneho zdravia; žiada, aby sa medzi poľnohospodárske činnosti ďalej začleňovali inovatívne prístupy na báze využívania stromov a aby sa odstránili administratívne prekážky s cieľom optimalizovať plánovanie povodí, správu povodí a vodohospodárstvo; zdôrazňuje výhody, ktoré prinášajú stromy z hľadiska vyššej udržateľnosti a produktivity poľnohospodárstva, zachovania biodiverzity a miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja; uznáva, že tradičné lesopastvinné systémy majú viacero funkcií a že udržateľné využívanie pôdy by sa malo chrániť a odmeňovať, pričom by sa mali zvážiť novšie metódy začleňovania stromov do nížinných poľnohospodárskych systémov, napríklad vysádzanie stromoradí medzi plodiny;

29.  považuje kvalitu pôdy za otázku hospodárskeho a ekologického významu, pretože zhoršenie ekologického stavu by prinieslo slabšiu produktivitu pôdy, menšiu dostupnosť živín, zvýšenú náchylnosť rastlín na napadnutie škodcami a chorobami, nižšiu vodnú kapacitu a zníženú biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu pôdy podporovala inovatívne postupy a výmenu najlepších postupov, ako sú systémy striedania plodín, trvalé pokrytie pôdy, obmedzovanie orby a hnojenie zelenými strukovinami a baktériami viažucimi dusík; poukazuje na to, že v záujme boja proti dezertifikácii a eutrofizácii musia byť poľnohospodári podporovaní v tom, aby vyvíjali závlahové systémy vrátane zvyšovania efektívnosti využívania vody a uplatňovania hospodárnych zavlažovacích techník; je presvedčený, že treba lepšie pochopiť vzájomné pôsobenie medzi mobilizáciou organických látok a výrobou; víta výskum zameraný na inovatívne postupy, ako je využívanie mikrobiálnych intervencií (bakteriálne hnojivá), a štúdie o interakciách medzi rastlinami a pôdou s mykorízou, PGPR (rizobaktériou podporujúcou rast rastlín) a PGR (baktériou regulujúcou rast rastlín), ktoré by mohli znížiť dosah na životné prostredie a používanie chemických hnojív a pesticídov, ktoré sú škodlivé pre zdravie ľudí a zvierat a pre životné prostredie; uznáva význam udržateľného využívania pôdy, pri ktorom sa zohľadňujú potreby konkrétnej lokality;

30.  uznáva, že poľnohospodárske systémy nie sú produktívne, ak sú po väčšinu roka zaplavené alebo postihnuté suchom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali inovácie v oblasti hospodárenia s vodou a jej ochrany, prepojené s poradenskými a nadstavbovými poľnohospodárskymi službami, prostredníctvom inovatívnych techník a technológií na zníženie nehospodárnych zavlažovacích postupov a zmierňovanie povodní; žiada, aby sa tieto nové techniky uplatňovali spolu s existujúcimi a novými krajinnými prvkami, ako sú rybníky, a so systémami zameranými na zvýšenie vodnej kapacity pôdy a biotopov spojených s poľnohospodárstvom, ako sú vlhké lúky, ochranu zón vsakovania podzemných vôd, zvyšovanie kapacity vsakovania vody do pôdy a vodnú kapacitu; víta krajinné synergie s plánovaním správy povodí; požaduje, aby sa nabádalo na zavádzanie techník tzv. regeneračného poľnohospodárstva s cieľom zväčšiť vrstvu ornice, podporiť tvorbu humusu, inokulovať hynúcu alebo slabú pôdu kompostom v záujme obnovy jej optimálnej funkčnosti atď.;

31.  požaduje výraznejšie úsilie o rozvoj a plné vykonávanie integrovaného systému riadenia ochrany proti škodcom, a to podporou výskumu nechemických alternatív, nízkorizikových opatrení v zmysle príslušných právnych predpisov a pesticídov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu; varuje pred profylaktickým používaním materiálov na ochranu rastlín a v tomto smere zdôrazňuje, že v rámci integrovanej ochrany proti škodcom by sa malo inteligentnejšie využívať vzájomné pôsobenie chemických a biologických opatrení; zdôrazňuje, by sa mali intenzívnejšie podporovať inovácie v oblasti alternatívnych látok s nízkym rizikom, ako sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch, a fyzické zásahy, ako aj biologická stimulácia a kontrola na európskej úrovni; je znepokojený tým, že súčasný prístup k povoľovaniu prípravkov na ochranu rastlín nie je dosť optimálny a že právne predpisy zamerané na motivovanie rozvoja integrovanej ochrany proti škodcom zaostávajú; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný plán zacielený na udržateľnejšiu ochranu proti škodcom spolu s poradenskými službami; konštatuje, že mechanizmy biologickej kontroly týkajúce sa škodcov a chorôb by mohli znížiť využívanie pesticídov a prispieť k väčšej odolnosti rastlín;

32.  požaduje trvalý rozvoj inovatívnych šľachtiteľských techník, avšak pri súčasnom zachovaní európskych osivových bánk, čo má kľúčový význam pre nové a rozmanité odrody s vyššou úrodnosťou, väčšiu výživovú hodnotu, vyššiu odolnosť voči chorobám spôsobeným škodcami a nepriaznivým poveternostným podmienkam a napomáha väčšej biodiverzite; poukazuje na to, že šľachtiteľské techniky môžu poskytnúť príležitosti na zníženie environmentálneho vplyvu tradičného poľnohospodárstva; varuje pred skrytou chemickou závislosťou nových odrôd; nesúhlasí so súčasným administratívnym a regulačným zaťažením podnikov a podporuje šľachtiteľské programy v rámci komunitného poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že schvaľovanie nových odrôd si vyžaduje náležitú starostlivosť; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala zavádzanie nových techník, ktoré sa podrobili posúdeniu rizika (ak sa vyžaduje) a sú v plnom súlade so zásadou obozretnosti, a aby zabezpečila MSP pôsobiacim v odvetví šľachtiteľstva prístup k biologickým materiálom, a očakáva, že Komisia v tomto smere dôrazne podporí inovácie; vyjadruje nesúhlas so súčasným rozhodnutím rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (EPÚ) z 25. marca 2015 vo veciach G2/12 a G2/13;

33.  v súvislosti s inovatívnymi metódami šľachtenia rastlinných odrôd a živočíšnych druhov upozorňuje na opatrenia na právnu ochranu biotechnologických vynálezov(4), podľa ktorých sa všeobecné rastlinné odrody a živočíšne druhy a základné biologické procesy na výrobu rastlín a živočíchov nesmú patentovať; naliehavo žiada Komisiu, aby preverila výklad a rozsah tejto výnimky, pretože v záujme potravinovej bezpečnosti sa musí zaručiť voľný prístup k šľachtiteľskému materiálu a jeho využívanie;

34.  vyzdvihuje možnosť využiť finančné nástroje na zlepšenie poľnohospodárskych príjmov v Európe; konštatuje, že iba päť členských štátov využíva dodatočné možnosti, ktoré poskytuje nový program rozvoja vidieka a ktoré umožňujú riešiť medzery na trhu pomocou trhovo kompatibilných finančných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k úverom, keďže jeho nedostupnosť je často prekážkou na ceste k inováciám;

35.  víta memorandum o porozumení medzi Komisiou a EIB a v ňom vyjadrenú ochotu podporovať poľnohospodárske projekty a mladých poľnohospodárov poskytovaním nových možností financovania pre členské štáty, ktorými sa stanovia formy finančnej podpory, ako sú záručné fondy, revolvingové fondy alebo investičný kapitál, s cieľom uľahčiť poľnohospodárom a ich zoskupeniam (napr. družstvám, organizáciám a skupinám výrobcov a ich partnerom) prístup k úverom, a tak napomôcť investíciám do modernizácie poľnohospodárskych podnikov a zároveň ponúknuť možnosti financovania na prekonanie prekážok v prístupe k úverom, s ktorými sa neúmerne stretajú ženy, poskytnúť mladým poľnohospodárom možnosti financovania, ktoré im pomôžu rozšíriť ich podnikanie, ako aj zabezpečiť investície do verejného výskumu v kombinácii s verejno-súkromnými partnerstvami v záujme skúšania a zavádzania inovatívnych produktov; opätovne pripomína, že Európsky parlament by privítal realizáciu tejto finančnej podpory a odstránenie všetkých prekážok v prístupe k tomuto financovaniu;

36.  vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila, aké nové zručnosti si bude vyžadovať budúce riadenie európskych poľnohospodárskych podnikov, a aby všetkými dostupnými prostriedkami podporovala ich šírenie;

37.  uznáva obrovský potenciál na zlepšenie v oblasti riadenia rizík, pričom súčasné nástroje riadenia rizík a trhu vníma ako nedostatočne vyvinuté, čo by mohlo viesť ku krátkodobej strate produktivity a dlhodobej strate v oblasti inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť stimulovať súkromné poistné systémy, ktoré poisťujú nepriaznivé poveternostné udalosti, choroby zvierat alebo rastlín, zamorenie škodcami alebo environmentálnu nehodu, ako sa uvádza v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a aby o tejto možnosti informovala;

38.  víta príležitosti, ktoré prináša európske partnerstvo v oblasti inovácií AGRI (EIP-AGRI) na poli aplikovaného výskumu v poľnohospodárstve a participačné inovácie za účasti aktérov z vidieckych komunít; je znepokojený roztrieštenou realizáciou EIP-AGRI na vnútroštátnych úrovniach a v tomto smere vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najjednoduchšie postupy pre účasť; žiada Komisiu, aby posúdila mechanizmy spolufinancovania EIP-AGRI a ďalších európskych verejných politík s cieľom podnietiť účinnejší výskum, ktorý sa viac venuje trhovým potrebám a potrebe rozvíjať udržateľné agronomické a agroekologické postupy a ktorý motivujú podnikateľské a sociálno-ekonomické potreby, a tak vytvárať cezhraničné špecializované výskumné skupiny a ponúkať podnikom lepšie možnosti účasti; vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie zapájala, pokiaľ ide o poskytovanie presného programu pre inovácie a výskum spojeného s programami Horizont 2020;

39.  pripomína význam osvety a poskytovania informácií spotrebiteľom; zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť v dodávateľských reťazcoch a pri výrobe môže spotrebiteľom pomôcť informovanejšie sa rozhodovať pri kúpe výrobkov; domnieva sa, že na druhej strane to poľnohospodárom môže pomôcť pri získavaní vyšších výnosov zo svojej produkcie;

40.  domnieva sa, že hospodársky rozvoj a ekologická udržateľnosť sa vzájomne dopĺňajú za predpokladu, že sa ponechá dostatok priestoru pre inovácie a podnikanie a že sa zabráni neodôvodneným rozdielom vo vykonávaní na vnútroštátnych úrovniach a takéto rozdiely sa retrospektívne odstránia, aby sa tak v Únii zaručili skutočne rovnaké podmienky, a to aj preskúmaním nových a relevantných techník, ako je satelitné snímkovanie; žiada Komisiu, aby zabezpečila skutočne rovnaké podmienky pre sektor poľnohospodárstva a zároveň zabezpečila, že príslušné environmentálne právne predpisy, napríklad smernice o vtáctve a biotopoch, sa v jednotlivých členských štátoch budú v plnom rozsahu dodržiavať a skoncuje sa s ich nesúrodým, protichodným a nedostatočným vykonávaním;

41.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici trvania sa zistilo, že pokiaľ ide o prínos poľnohospodárstva k zachovaniu a zlepšeniu biodiverzity, celkovo sa nepodarilo dosiahnuť žiadny významný pokrok;

42.  zdôrazňuje, že SPP by sa mala viac zameriavať na potreby poľnohospodárov a miestne podmienky a zároveň sa nespreneverovať svojim politickým cieľom; zdôrazňuje potrebu jednoduchšieho a pružnejšieho legislatívneho rámca, ktorý bude väčšmi orientovaný na vnútroštátne a miestne podmienky, lepšie uspôsobený na to, aby zabezpečoval synergie s ďalšími odvetviami prostredníctvom posilňovania a podpory kombinovania znalostí a integrovania využívania zdrojov, a lepšie zharmonizovaný s obehovým hospodárstvom s cieľom väčšmi zviditeľniť existujúce systémy špecifického propagačného označovania a povzbudzovať k novým inováciám pri propagácii rozmanitosti európskych poľnohospodárskych výrobkov; okrem toho zdôrazňuje, že konkurencieschopná a udržateľná SPP je zárukou výraznejšieho zavádzania inovatívnych postupov a dlhodobej životnosti európskeho poľnohospodárskeho sektora, pretože zjednodušuje štátne zásahy a motivuje k inováciám vo verejnom a súkromnom sektore, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju Európy, najmä vo vidieckych oblastiach;

43.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky podávala správu o dosahu financovania zo strany Únie a ďalších únijných opatrení v oblasti poľnohospodárskych inovácií na vývoj výrobných a predajných nákladov poľnohospodárskych produktov a na súvisiace finančné a hospodárske perspektívy rodinných poľnohospodárskych podnikov v Únii;

44.  domnieva sa, že inovácia je základným nástrojom a kľúčovou horizontálnou politickou prioritou pre rozvoj, vykonávanie a dosahovanie cieľov reformy SPP na roky 2014 – 2020; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla ambicióznejšiu zastrešujúcu stratégiu s merateľnými výsledkami s cieľom zladiť výskum a inovácie s politickými prioritami a zamerať ich na ne; zdôrazňuje, že SPP by mala ponúkať väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o používanie novo vyvinutých techník a metód, bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž; je presvedčený, že horizontálnou prioritou európskeho legislatívneho rámca by malo byť zabezpečenie dostatočného manévrovacieho priestoru pre pilotné programy a testovanie inovatívnych techník pri súčasnom dodržiavaní zásady obozretnosti;

45.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aj v ďalších regulačných oblastiach zameraných na vytvorenie lepšie fungujúceho a integrovaného vnútorného trhu bude cieľom právnych úprav a politík posilnenie spravodlivej hospodárskej súťaže;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 58. (2) Ú. v. EÚ C 193, 30.6.2012, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0473. (4) Smernica 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov.