Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14112/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 a článkom 218 ods. 6 písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0409/2015),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 1996“),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 2010“),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0305),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme Spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Dohovoru HNS z roku 1996(2),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskeho spoločenstva Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS“) (COM(2001)0674),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(3) („prepracované znenie nariadenia Brusel I“),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k zápisnici Výboru stálych predstaviteľov a Rady z 20. novembra a z 8. decembra 2015(4),

–  so zreteľom na dokument z 18. septembra 2015 vydaný odvetvím lodnej dopravy, v ktorom sa členské štáty naliehavo žiadajú, aby v súlade s prístupom, ktorý navrhla Komisia, čo najskôr ratifikovali Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS a pristúpili k nemu(5),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre právne veci (A8-0190/2016),

A.  keďže cieľom Dohovoru HNS z roku 2010 je zabezpečiť zodpovednosť a úhradu primeranej, včasnej a účinnej náhrady za stratu alebo škodu, ktorú utrpeli osoby, majetok alebo životné prostredie v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, prostredníctvom špecializovaného medzinárodného kompenzačného fondu HNS;

B.  keďže medzi základné zásady dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie vrátane Dohovoru HNS z roku 2010 patria objektívna zodpovednosť majiteľa lode, povinné poistenie na pokrytie škôd spôsobených tretím stranám, nárok uplatniť svoje práva priamo proti poisťovateľovi v prípade osôb, ktoré utrpeli škody, obmedzenie zodpovednosti a v prípade ropy a nebezpečných a škodlivých látok osobitný kompenzačný fond, ktorý zaplatí za škody, pokiaľ presahujú hranice zodpovednosti vlastníka lode;

C.  keďže preto je jeho cieľom na jednej strane zabezpečiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásad prevencie a obozretnosti, na základe ktorých sa v prípade možnej environmentálnej škody majú prijať preventívne opatrenia, a teda patrí do politiky a medzi všeobecné zásady Únie v oblasti životného prostredia, a na druhej strane je zameraný na reguláciu otázok, ktoré vznikajú v dôsledku škôd spôsobených námornou dopravou, ako aj na predchádzanie takýmto škodám a na ich minimalizáciu, a teda patrí do politiky Únie v oblasti dopravy;

D.  keďže Dohovor HNS z roku 2010 obsahuje pravidlá týkajúce sa právomoci súdov zmluvných štátov, pokiaľ ide o nároky zo strany osôb, ktoré utrpeli škodu, na ktorú sa vzťahuje dohovor, voči vlastníkovi alebo jeho poisťovateľovi, alebo voči špecializovanému kompenzačnému fondu HNS, a obsahuje tiež pravidlá o uznávaní a výkone rozsudkov súdov v zmluvných štátoch;

E.  keďže podľa návrhu Komisie (COM(2015)0305) by sa uzavretie Dohovoru HNS z roku 2010 prekrývalo s rozsahom pôsobnosti pravidiel prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

F.  keďže v prepracovanom znení nariadenia Brusel I sa pripúšťajú viaceré kritériá právomoci a pritom sa zároveň v kapitole IV Dohovoru HNS z roku 2010 stanovuje veľmi obmedzený režim právomoci, uznávania a výkonu rozsudkov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých žalobcov a jednotné uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti a náhrady škody;

G.  keďže na jednej strane špecifická povaha režimu právomoci stanoveného v Dohovore HNS z roku 2010, ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby mohli obete nehôd využívať jasné procedurálne pravidlá a právne istoty, čo by viedlo k účinnejšiemu presadzovaniu ich nárokov pred súdmi, a na strane druhej predpokladané právne a praktické ťažkosti spojené s uplatňovaním samostatného režimu právomoci v prípade Únie v porovnaní s režimom uplatňovaným v prípade iných strán Dohovoru HNS z roku 2010 sú dôvodom na výnimku zo všeobecného uplatňovania prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

H.  keďže Dánsko je vyňaté z uplatňovania tretej časti hlavy V ZFEÚ a v dôsledku toho sa nepodieľa na prijímaní navrhnutého rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o aspekty súvisiace s justičnou spoluprácou v občianskych veciach;

I.  keďže prekrývanie medzi pravidlami Dohovoru HNS z roku 2010 a pravidlami Únie, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskych a obchodných veciach, tvorilo právny základ pre rozhodnutie 2002/971/ES, vzhľadom na to, že Protokolom HNS z roku 2010 sa Dohovor HNS z roku 1996 zmenil, mal by sa posúdiť vplyv Dohovoru HNS z roku 2010 na pravidlá Únie v súvislosti s pôsobnosťou a pravidlami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES („smernica o environmentálnej zodpovednosti“)(6), ktorá sa prijatím rozhodnutia 2002/971/ES stala súčasťou právneho poriadku EÚ;

J.  keďže sú z rozsahu uplatňovania smernice o environmentálnej zodpovednosti vylúčené environmentálne škody alebo bezprostredné nebezpečenstvo takýchto škôd, na ktoré sa po nadobudnutí účinnosti bude vzťahovať Dohovor HNS z roku 2010 (článok 4 ods. 2 a príloha IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti);

K.  keďže sa Dohovorom HNS z roku 2010 stanovuje objektívna zodpovednosť vlastníka lode za škody v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ako aj povinnosť vlastníka uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škodu podľa dohovoru, pričom sa z tohto dôvodu zakazuje uplatňovať si iné nároky voči vlastníkovi lode okrem tých, ktoré sú v súlade s uvedeným dohovorom (článok 7 ods. 4 a 5);

L.  keďže pokiaľ všetky členské štáty neratifikujú Dohovor HNS z roku 2010 alebo k nemu nepristúpia v rovnakom časovom rámci, hrozí, že sa na odvetvie lodnej dopravy budú súčasne vzťahovať dva rôzne právne režimy (režim Únie a medzinárodný režim), v dôsledku čoho by pre obete znečisťovania (napr. pobrežné spoločenstvá, rybárov atď.) mohli vzniknúť rozdielne podmienky a zároveň by to bolo proti duchu Dohovoru HNS z roku 2010;

M.  keďže ostatné dohovory Medzinárodnej námornej organizácie obsiahnuté v prílohe IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti sa ukázali ako účinné v tom zmysle, že sa v nich podarilo dosiahnuť vyvážený pomer medzi environmentálnymi a obchodnými záujmami jasným určením zodpovednosti (kým za normálnych okolností nie je jednoznačné, ktorá strana nesie zodpovednosť), ako aj zavedením povinného poistenia a pohotových kompenzačných mechanizmov, ktoré nie sú obmedzené len na environmentálne škody;

1.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

2.  konštatuje, že toto uznesenie môže byť ďalšou možnosťou, ako by mohli Rada a Komisia riešiť odporúčania uvedené v odseku 1;

3.  poveruje svojho predsedu, aby požadoval ďalšiu diskusiu s Komisiou a Radou;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303. (2) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55. (3) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1. (4) Poznámka č. 13142/15. (5) K dispozícii online na adrese: http://www.ics-shipping.org/docs/default-source/Submissions/EU/hazardous-and-noxious-substances.pdf (6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56). (7) Stanovisko Súdneho dvora z 19. marca 1993, 2/91, ECLI:EU:C:1993:106, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002, Komisia Európskych spoločenstiev/Dánske kráľovstvo, C-467/98, ECLI:EU:C:2002:625, bod 82; stanovisko Súdneho dvora zo 7. februára 2006, 1/03, ECLI:EU:C:2006:81, body 120 a 126; stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.