Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení, v mene Únie, Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (05431/2015 – C8-0061/2015 – 2013/0441(NLE) – 2015/2234(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05431/2015),
– so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (15616/2010),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a) (C8-0061/2015),
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu rozhodnutia(1),
– so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (vtedy s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,
– so zreteľom na Rámcovú dohodu o rozvojovej spolupráci medzi ES a Filipínami, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1985,
– so zreteľom na viacročný orientačný program Európskej únie pre Filipíny na roky 2014 – 2020,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1440/80 z 30. mája 1980 o uzatvorení Dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom – členskými štátmi Združenia krajín juhovýchodnej Ázie(2),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 18. mája 2015 s názvom EÚ a ASEAN: partnerstvo so strategickým zámerom,
– so zreteľom na 10. samit ASEM, ktorý sa konal 16. a 17. októbra 2014 v Miláne;
– so zreteľom na medziparlamentnú schôdzu Európskeho parlamentu a parlamentu Filipín z februára 2013,
– so zreteľom na 23. schôdzu Spoločného výboru pre spoluprácu ASEAN – EÚ, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Jakarte,
– so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Filipínach, najmä uznesenia zo 14. júna 2012 o prípadoch beztrestnosti na Filipínach(3), z 21. januára 2010 o Filipínach (v súvislosti s masakrom v Maguindanao z 23. novembra 2009)(4) a z 12. marca 2009 o Filipínach (o bojoch medzi vládnymi silami a Národnooslobodzovacím frontom Moroov)(5),
– so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena združenia ASEAN po podpísaní dohody z Bangkoku 8. augusta 1967,
– so zreteľom na 27. samit združenia ASEAN, ktorý sa konal 18. – 22. novembra 2015 v Kuala Lumpure (Malajzia),
– so zreteľom na 14. samit o bezpečnosti v Ázii (dialóg IISS Shangri-La), ktorý sa konal 29. – 31. mája 2015 v Singapure,
– so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre právo na výživu Hilal Elverovej (29. decembra 2015 – A/HRC/31/51/Add.1), osobitnej spravodajkyne OSN pre oblasť obchodovania s ľuďmi Joy Ngosi Ezeilovej (19. apríla 2013 – A/HRC/23/48/Add.3) a osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy Philipa Alstona (29. apríla 2009 – A/HRC/11/2/Add.8),
– so zreteľom na druhé všeobecné pravidelné preskúmanie Rady OSN pre ľudské práva z mája 2012, v ktorom Filipíny prijali 66 z jej 88 odporúčaní,
– so zreteľom na filipínsky akčný plán pre výživu na obdobie 2011 až 2016, program na urýchlené zmiernenie hladu, komplexný plán agrárnej reformy z roku 1988 a zákon o rybolove z roku 1998,
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0143/2016),
A. keďže v zmysle medzinárodných a vnútroštátnych predpisov v oblasti ľudských práv sú Filipíny vzorom pre ostatné krajiny v regióne, pretože ratifikovali osem z deviatich hlavných dohovorov o ľudských právach s výnimkou Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a zároveň ratifikovali aj Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu v roku 2011;
B. keďže filipínska vláda súhlasila v marci 2014 s mierovou dohodou pre ostrov Mindanao s Národnooslobodzovacím frontom Moroov (MILF), ktorej súčasťou je vytvorenie autonómneho regiónu (Bangsamoro) na moslimskom juhu ostrova, ale neobsahuje účasť ďalších ozbrojených skupín, ktoré vystupujú proti mierovému procesu; keďže však filipínsky kongres vo februári 2016 neprijal základný zákon o Bangsamore (BBL), a preto mierové rokovania neboli dotiahnuté do úspešného konca;
C. keďže armáda Spojených štátov poskytla Filipínam odbornú prípravu v boji proti povstaleckým skupinám, terorizmu a v oblasti spravodajstva v rámci filipínskeho boja proti ozbrojeným skupinám, ktoré sú pravdepodobne napojené na regionálne (v juhovýchodnej Ázii) teroristické skupiny a na medzinárodné teroristické skupiny, ako sú al-Káida a IS;
D. keďže Filipíny a USA podpísali v apríli 2015 dohodu o rozšírenej spolupráci v oblasti obrany (EDCA);
E. keďže Japonsko a Filipíny podpísali v januári 2015 memorandum o spolupráci a výmene v oblasti obrany;
F. keďže vzťahy medzi Filipínami a Čínou sa postupne zhoršili, a to od obvinení z korupcie v roku 2008 týkajúcej sa čínskej pomoci, a najmä v dôsledku rastúcej asertivity Číny v súvislosti s jej územnými nárokmi v Juhočínskom mori;
G. keďže Filipíny začali v januári 2013 arbitrážny súdny spor na medzinárodnom rozhodcovskom súde Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) s cieľom objasniť námorné nároky podľa UNCLOS a platnosť nárokov Číny týkajúcich sa deväťčiarej línie vo veľkej časti Juhočínskeho mora;
H. keďže Filipíny oznámili, že otvoria nové námorné a vzdušné základne s rozsiahlym prístupom k Juhočínskemu moru, ktoré sprístupnia americkým, japonským a vietnamským plavidlám;
I. keďže Únia udelila Filipínam v decembri 2014 štatút VSP+ ako prvej krajine združenia ASEAN, ktorá využíva výhody týchto obchodných preferencií; keďže to umožňuje Filipínam bezcolne vyvážať 66 % všetkých výrobkov do EÚ vrátane spracovaného ovocia, kokosového oleja, obuvi, rýb a textílií;
J. keďže Filipíny sa rozprestierajú na tisícoch ostrovov, čo je usporiadanie, ktoré vytvára problémy, pokiaľ ide o vnútornú prepojenosť, infraštruktúru a obchod;
K. keďže EÚ je hlavným zahraničným investorom a obchodným partnerom Filipín;
L. keďže EÚ je pre Filipíny štvrtým najväčším obchodným partnerom a štvrtým najväčším vývozným trhom, ktorý tvorí 11,56 % celkového filipínskeho vývozu;
M. keďže Filipíny nedávno prejavili záujem o členstvo v Transpacifickom partnerstve a v súčasnosti vedú s USA konzultácie o pristúpení k tejto dohode;
N. keďže EÚ vyčlenila na obdobie 2014 – 2020 viac ako dvojnásobok prostriedkov na rozvojovú spoluprácu s Filipínami a takisto poskytla významnú humanitárnu a núdzovú pomoc obyvateľom zasiahnutým tropickými búrkami;
O. keďže Filipíny sú treťou najzraniteľnejšou rozvojovou krajinou v súvislosti so zmenou klímy, čo nepriaznivo ovplyvní poľnohospodárstvo a morské zdroje;
P. keďže ničivé následky tajfúnu Haiyan v roku 2013, pri ktorom zahynulo približne 6 000 ľudí, naďalej nepriaznivo vplývajú na hospodárstvo a značne zvýšili potravinovú neistotu a podľa odhadov OSN uvrhli do chudoby ďalší milión ľudí;
1. víta uzavretie Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci s Filipínami;
2. zastáva názor, že EÚ by mala naďalej poskytovať Filipínam finančnú podporu a pomoc pri budovaní kapacít v záujme zmierňovania chudoby, sociálneho začleňovania, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, podpory mieru, zmierenia, reformy v oblasti bezpečnosti a súdnictva, a zároveň pomôcť krajine, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy, núdzovú pomoc a pomoc pri obnove a vykonávanie účinných politík zameraných na boj proti zmene klímy;
3. nabáda vládu Filipín, aby naďalej podporovala ďalší pokrok pri odstraňovaní korupcie a presadzovaní ľudských práv;
4. vyzdvihuje skutočnosť, že Filipíny sú súčasťou medzinárodnej protiteroristickej koalície od roku 2001; vyjadruje však obavy v súvislosti s tým, že sa stále objavujú správy o vážnom porušovaní ľudských práv filipínskymi vojakmi pri vykonávaní protipovstaleckých opatrení, najmä zo strany polovojenských jednotiek;
5. poukazuje na to, že Skupina Abú Sajjáfa je obvinená zo spáchania najhorších teroristických činov na Filipínach vrátane vražedných bombových útokov, ako bol útok na trajekt v Manile v roku 2004, pri ktorom bolo zabitých viac než 100 osôb;
6. zdôrazňuje rastúce obavy, že IS získa na svoju stranu spriaznené skupiny v juhovýchodnej Číne, keďže šíri propagandu v miestnych jazykoch a niektorí extrémisti v regióne už vyjadrili svoju oddanosť;
7. víta záväzky filipínskej vlády a zdôrazňuje, že je dôležité pre Mindanao dosiahnuť čo najinkluzívnejší mierový proces; berie na vedomie príspevok medzinárodnej kontaktnej skupiny k dohodám z Mindanaa; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že mierovú dohodu z Mindanao kongres neprijal; vyzýva na pokračovanie mierových rokovaní a na schválenie BBL v kongrese;
8. odsudzuje masaker, ktorý na kresťanských poľnohospodároch spáchali separatistickí povstalci na ostrove Mindanao 24. decembra 2015; víta iniciatívu filipínskej MVO PeaceTech spočívajúcu vo vzájomnom kontakte kresťanských a moslimských žiakov cez Skype v snahe prehĺbiť kontakt oboch komunít;
9. vyzýva filipínsku vládu, aby budovala kapacity v oblasti systematického zberu údajov o obchodovaní s ľuďmi a vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili vládu a najmä Medzirezortnú radu proti obchodovaniu s ľuďmi (IACAT) v snahách o zvýšenie pomoci a podpory obetiam, aby zaviedli účinné opatrenia na presadzovanie práva, zlepšili legálne spôsoby migrácie z dôvodu práce a zaistili dôstojné zaobchádzanie s filipínskymi migrantmi v tretích krajinách;
10. vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s Filipínami pri výmene v oblasti spravodajstva, aby spolupracovali a poskytovali podporu pri budovaní vládnych kapacít v rámci medzinárodného boja proti terorizmu a extrémizmu v súvislosti so základnými právami a zásadami právneho štátu;
11. poznamenáva, že Filipíny sa nachádzajú na strategickom území v blízkosti hlavných medzinárodných námorných a dopravných trás v Juhočínskom mori;
12. pripomína svoje vážne obavy z napätia v Juhočínskom mori; považuje za poľutovaniahodné, že v rozpore s vyhlásením o správaní z roku 2002 si niekoľko strán nárokuje na zem v sporných vodách, a je mimoriadne znepokojený značným rozsahom súčasných aktivít Číny v danej oblasti vrátane budovania vojenských zariadení, prístavov a aspoň jednej pristávacej dráhy; naliehavo vyzýva všetky strany v oblasti, ktorej sa spor týka, aby sa zdržali akýchkoľvek jednostranných a provokatívnych krokov, aby vyriešili spory mierovou cestou v súlade s medzinárodným právom, najmä UNCLOS, a za pomoci medzinárodnej komunity, pokiaľ ide o nestrannú mediáciu a rozhodcovské konanie; naliehavo vyzýva všetky strany, aby uznali právomoc UNCLOS-u a rozhodcovského súdu a vyzýva na rešpektovanie všetkých prípadných rozhodnutí UNCLOS-u; podporuje všetky opatrenia, vďaka ktorým sa Juhočínske more môže stať morom „mieru a spolupráce“; podporuje aj úsilie o to, aby strany dosiahli dohodu o kódexe správania v záujme mierového využívania daných námorných oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a nabáda na prijatie opatrení v záujme budovania dôvery; domnieva sa, že EÚ by sa mala zapojiť do bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce s cieľom účinne prispievať k bezpečnosti v tomto regióne;
13. víta dohodu medzi Filipínami a Indonéziou z mája 2014, ktorá vyjasnila otázku spornej námornej hranice v Mindanajskom a Celebeskom mori;
14. vyzýva Filipíny ako jednu z krajín, ktorej EÚ udelila štatút VSP+, aby zabezpečili účinné vykonávanie všetkých hlavných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovnom práve, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných, ako sa uvádza v prílohe VIII k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012; uznáva, že Filipíny posilnili svoje právne predpisy v oblasti ľudských práv; vyzýva Filipíny, aby ďalej posilňovali podporu ľudských práv vrátane zverejnenia národného akčného plánu v oblasti ľudských práv, ako aj v oblasti odstraňovania korupcie; vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s represiou voči aktivistom, ktorí sa mierumilovne zasadzujú za ochranu pôdy svojich predkov pred dôsledkami ťažby a odlesňovania; pripomína, že v rámci VSP+ budú musieť príjemcovia preukázať, že plnia svoje povinnosti v oblasti ľudských a pracovných práv, environmentálnych noriem a noriem v oblasti riadenia;
15. berie na vedomie hodnotenie krajiny VSP+ týkajúce sa Filipín, najmä pokiaľ ide o ratifikáciu všetkých siedmich dohovorov OSN o ľudských právach týkajúcich sa VSP+ EÚ; zdôrazňuje, že ešte treba vyvinúť úsilie v oblasti ich vykonávania; uznáva kroky, ktoré vláda prijala a doterajší dosiahnutý pokrok;
16. nabáda Filipíny, aby pokračovali v zlepšovaní investičného prostredia vrátane prostredia priamych zahraničných investícií zvyšovaním transparentnosti, skvalitnením dobrej správy vecí verejných a uplatňovaním hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalším rozvojom infraštruktúry, a aby podľa potreby využili verejno-súkromné partnerstvá; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na Filipíny;
17. nabáda vládu, aby investovala do nových technológií a internetu s cieľom podporovať kultúrnu výmenu a obchod medzi ostrovmi, ktoré tvoria Filipíny;
18. víta dohodu z 22. decembra 2015 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode s Filipínami; pokladá za primerané, aby Komisia a filipínske orgány zabezpečili prísne normy v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by mala slúžiť ako základný kameň k medziregionálnej dohode o obchode a investíciách medzi EÚ a združením ASEAN, o ktorej by sa mohlo začať rokovať súčasne;
19. berie na vedomie, že 800 000 Filipíncov žije v EÚ a filipínski námorníci, ktorí pracujú na plavidlách registrovaných v Únii, posielajú do Filipín platby vo výške viac ako 3 miliardy EUR ročne; domnieva sa, že EÚ by mala ďalej rozvíjať výmenné programy pre študentov, akademických a výskumných pracovníkov, ako aj výmeny v oblasti kultúry;
20. majúc na pamäti, že väčšina posádky na mnohých lodiach plaviacich sa pod vlajkami štátov nepatriacich do Spoločenstva a kotviacich v európskych prístavoch sú Filipínci, ako aj kruté a neľudské pracovné podmienky, v ktorých mnohí z týchto námorníkov žijú, vyzýva členské štáty, aby v prípade, že pracovné podmienky na palube sú v rozpore s pracovným právom a zásadami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie, týmto plavidlám nepovolili vstup do európskych prístavov; naliehavo vyzýva aj plavidlá plaviace sa pod vlajkami štátov, ktoré nepatria do Spoločenstva, aby zaručili svojim posádkam pracovné podmienky v súlade s medzinárodnými normami a pravidlami stanovenými ILO a IMO;
21. požaduje pravidelné výmeny medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Európskym parlamentom, aby mohol Európsky parlament sledovať vykonávanie rámcovej dohody a plnenie jej cieľov;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Filipínskej republiky.