Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2887(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0677/2016

Predkladané texty :

B8-0677/2016

Rozpravy :

PV 09/06/2016 - 2
CRE 09/06/2016 - 2

Hlasovanie :

PV 09/06/2016 - 4.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0280

Prijaté texty
PDF 370kWORD 116k
Štvrtok, 9. júna 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Konkurencieschopnosť európskeho železničného zásobovacieho odvetvia
P8_TA(2016)0280B8-0677/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia (2015/2887(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Prehľad železničného zásobovacieho odvetvia a jeho konkurencieschopnosti (Sector Overview and Competitiveness Survey of the Railway Supply Industry, GR ENTR, 06/054),

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Cestná nákladná doprava: Prečo prepravcovia EÚ uprednostňujú nákladné vozidlo pred vlakom,

–  so zreteľom na otázku Komisii o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia (O-000067/2016 – B8-0704/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Osobitý charakter a strategický význam európskeho železničného zásobovacieho odvetvia pre obnovu európskeho priemyslu

1.  zdôrazňuje, že v európskom železničnom zásobovacom odvetví, ktoré zahŕňa výrobu lokomotív a železničných koľajových vozidiel, koľajového vedenia, elektrifikácie, signalizačných a telekomunikačných zariadení, ako aj údržbové služby a výrobu náhradných dielov, a v ktorom pôsobí množstvo MSP, je zamestnaných 400 000 ľudí, 2,7 % jeho ročného obratu sa investuje do výskumu a vývoja a jeho podiel na svetovom trhu predstavuje 46 %; zdôrazňuje, že celý železničný sektor vrátane prevádzkovateľov a infraštruktúry zodpovedá v EÚ za viac ako 1 milión pracovných miest priamo a 1,2 milióna pracovných miest nepriamo; upozorňuje, že tieto čísla jasne poukazujú na jeho význam pre rast európskeho priemyslu, zamestnanosť a inováciu a jeho prínos k splneniu cieľa 20 % reindustrializácie;

2.  zdôrazňuje osobitosť tohto odvetvia, ktoré charakterizuje predovšetkým výroba prvkov s životnosťou dosahujúcou až 50 rokov, veľká kapitálová náročnosť, výrazná závislosť od verejných zákaziek a nutnosť dodržiavať veľmi prísne bezpečnostné normy;

3.  pripomína zásadný prínos železničného odvetvia k zmierňovaniu zmeny klímy a zvládaniu iných megatrendov, ako je urbanizácia a demografická zmena; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby ciele v oblasti modálneho prechodu k osobnej a nákladnej železničnej doprave, uvedené v bielej knihe o doprave z roku 2011, podložila konkrétnymi politickými krokmi a cielenými investíciami; poukazuje na to, že v súlade so závermi konferencie COP 21 a s klimatickými a energetickými cieľmi EÚ na rok 2030 je na dosiahnutie cieľa znížiť uhlíkové emisie z dopravy potrebný prechod k železničnej doprave a iným druhom udržateľnej, energeticky účinnej elektrifikovanej dopravy; vzhľadom na tieto skutočnosti žiada Komisiu, aby využila svoje pripravované oznámenie o znižovaní uhlíkových emisií z dopravy na navrhnutie nových opatrení na podporu vývoja technológií efektívne využívajúcich energiu v rámci železničného zásobovacieho odvetvia;

4.  konštatuje, že ako svetový líder na trhu v oblasti technológií a inovácií by malo železničné zásobovacie odvetvie zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa Komisie v oblasti industrializácie na úrovni 20 %;

5.  konštatuje, že európske železničné zásobovacie odvetvie sa môže opierať o niekoľko priaznivých faktorov, pretože okrem toho, že ide o spôsob dopravy s dobrými výsledkami z hľadiska životného prostredia, môže sa spoliehať aj na veľký trh a na schopnosť uľahčovať hromadnú dopravu; konštatuje však, že toto odvetvie dnes čelí trojakej konkurencii: intermodálnej, medzinárodnej a často i vnútropodnikovej;

Zachovanie vedúceho postavenia európskeho železničného zásobovacieho odvetvia vo svete

6.  poukazuje na očakávanú ročnú rýchlosť rastu dostupných medzinárodných trhov železničného zásobovacieho odvetvia na úrovni 2,8 % do roku 2019; zdôrazňuje, že kým EÚ je výrazne otvorená konkurentom z tretích krajín, tretie krajiny zaviedli niekoľko prekážok, ktoré znevýhodňujú európske železničné zásobovacie odvetvie; zdôrazňuje, že konkurenti z tretích krajín, najmä z Číny, rýchlo a agresívne prenikajú do Európy a iných regiónov sveta často s pomocou silnej politickej a finančnej podpory svojich krajín pôvodu (napr. štedrých vývozných úverov mimo rámec pravidiel OECD); zdôrazňuje, že tieto praktiky môžu predstavovať nekalú hospodársku súťaž, ktorá ohrozuje pracovné miesta v Európe; vyzdvihuje preto potrebu čestných a rovnakých podmienok v celosvetovej hospodárskej súťaži a vzájomného prístupu na trhy s cieľom odvrátiť riziko straty pracovných miest a ochrániť priemyselné know-how v Európe;

7.  upozorňuje, že dokonca aj na európskom železničnom trhu je z dôvodu jeho rozdrobenosti cezhraničná prevádzka pre mnohé podniky v EÚ, najmä MSP, náročná a nákladná, a to z administratívneho aj technického hľadiska; je presvedčený o tom, že uskutočnenie cieľa, ktorým je vytvorenie jednotného európskeho železničného priestoru, bude kľúčové pre zachovanie čelného postavenia európskeho železničného zásobovacieho odvetvia na celosvetovej úrovni;

Obnovený program inovácie európskeho železničného odvetvia

8.  uznáva, že železničné zásobovacie odvetvie je kľúčové priemyselné odvetvie pre konkurencieschopnosť Európy a pre jej inovačnú kapacitu; naliehavo žiada, aby sa prijali opatrenia na zaistenie toho, aby si Európa v tomto odvetví zachovala technologickú a inovačnú výhodu;

9.  víta rozhodnutie založiť spoločný podnik Shift2Rail (S2R) a nedávne oznámenie prvých výziev na predkladanie návrhov; vyzýva na čo najrýchlejšie a najskoršie zavedenie všetkých výskumných a vývojových aktivít S2R; negatívne hodnotí nízku účasť MSP na S2R, za ktorú sú čiastočne zodpovedné vysoké náklady a zložitosť tohto nástroja; vyzýva správnu radu, aby zanalyzovala a zlepšila účasť MSP na druhej výzve na predkladanie návrhov pre pridružených členov a aby pouvažovala nad osobitnými výzvami pre MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie ustanovení nariadenia o vyváženom zastúpení MSP a regiónov;

10.  zdôrazňuje, že inovačné schopnosti, investície do výskumu a vývoja, defragmentácia trhu a tvorba klastrov sú nevyhnutné základy pre zachovanie medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia;

11.  žiada Komisiu, aby v plnej miere mobilizovala rôzne nástroje financovania EÚ, aby preskúmala a využila dodatočné zdroje financovania S2R a aby sa usilovala o súčinnosť rôznych fondov EÚ a súčinnosť so súkromnými investíciami; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby využívala ďalšie finančné nástroje EÚ pre oblasť železničnej technológie okrem S2R (napr. cielené výzvy v rámci programu Horizont 2020 zamerané na železničný výskum mimo rámec S2R, InnovFin, NPE, štrukturálne fondy, EFSI), a to aj prostredníctvom pilotného režimu S2R, ktorý prepája financovanie EÚ so štrukturálnymi fondmi a ďalšími inovačnými fondmi EÚ;

12.  žiada Komisiu, aby s týmto odvetím spolupracovala a zaistila čo najlepšie využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), a najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), na podporu projektov v oblasti železničného výskumu a vývoja na regionálnej úrovni; nabáda Komisiu, aby kládla dôraz aj na budúcnosť železničného zásobovacieho odvetvia po roku 2020;

13.  zdôrazňuje, že klastre sú významný nástroj na spájanie príslušných zainteresovaných strán na miestnej a regionálnej úrovni vrátane verejných orgánov, univerzít, výskumných inštitútov, železničného zásobovacieho odvetvia, sociálnych partnerov a iných odvetví mobility; vyzýva Komisiu, aby do decembra 2016 predložila stratégiu klastrov pre rast; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu na inovačné projekty vypracované v rámci železničných klastrov a ďalších iniciatív, ktoré spájajú železničné zásobovacie odvetvie, MSP, väčšie spoločnosti a výskumné inštitúty na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; konštatuje, že budeme musieť nájsť priestor pre verejné financovanie tvorby klastrov; v tejto súvislosti berie na vedomie možnosti, ktoré ponúkajú nové nástroje financovania (EFSI atď.);

14.  domnieva sa, že v záujme výmeny najlepších postupov a uľahčenia nadväzovania partnerstiev by Komisia mala zvážiť založenie fóra na európskej úrovni, ktoré by spájalo etablované spoločnosti, začínajúce podniky a osamostatnené podniky s inovatívnymi myšlienkami pre železničné odvetvie, najmä v oblasti digitalizácie; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť spôsoby motivačnej podpory spolupráce veľkých spoločností a MSP na výskumných projektoch s významom pre železničné zásobovacie odvetvie;

15.  je presvedčený, že ťažiskom výskumných činností by mala byť v prvom rade digitalizácia s cieľom zvýšiť výkonnosť železničnej dopravy a znížiť jej prevádzkové náklady (napr. automatizácia, senzory a monitorovacie nástroje, interoperabilita, napríklad prostredníctvom ERTMS/ETCS, využívanie vesmírnych technológií, a to aj v spolupráci s ESA, využívanie veľkých dát a kybernetická bezpečnosť); je presvedčený, že druhým ťažiskom by mala byť väčšia energetická účinnosť a efektívnejšie využívanie zdrojov, napríklad na základe širšieho využívania odľahčených materiálov a alternatívnych palív; je presvedčený, že tretím ťažiskom by mal byť pokrok, vďaka ktorému by sa železničná doprava stala lákavejšou a prijateľnejšou (napr. lepšia spoľahlivosť a zníženie hluku, súvislá multimodálna doprava, integrovaný predaj cestovných lístkov); zdôrazňuje, že pri inovačnom úsilí sa nesmie zabudnúť na infraštruktúru, ktorá predstavuje zásadný prvok pre konkurencieschopnosť železníc;

16.  vyzýva na urýchlené zavedenie integrovaného systému vydávania elektronických cestovných lístkov, koordinovaného s inými spôsobmi dopravy a s inými potenciálnymi službami, ktoré poskytujú prevádzkovatelia vydávajúci jednotlivé cestovné lístky;

17.  upozorňuje na naliehavú potrebu vytvárať na jednotnom trhu moderné železničné, električkové a iné koľajové vedenie spolu s potrebnými doplnkovými zariadeniami;

18.  žiada Komisiu, aby zaistila ochranu práv duševného vlastníctva európskych železničných dodávateľov na medzinárodnej úrovni – a to v súlade s odporúčaniami uvedenými v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o stratégii na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách(1);

Nadobúdanie správnych zručností v prospech nadčasového železničného zásobovacieho odvetvia

19.  požaduje európsku stratégiu pre odbornú prípravu a vzdelávanie, vďaka ktorej sa spoja podniky železničného zásobovacieho odvetvia, výskumné inštitúty a sociálni partneri, aby spoločne skúmali, ktoré zručnosti sú potrebné pre udržateľné a inovatívne železničné zásobovacie odvetvie; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mala rozbehnúť štúdia uskutočniteľnosti prípadnej európskej rady pre odvetvové zručnosti v železničnom sektore; vyzýva členské štáty alebo príslušné regionálne orgány, aby vytvorili rámec na poskytovanie trvalej odbornej prípravy vo forme individuálneho práva na odbornú prípravu, na základe ktorého sa zabezpečí, že budú mať rezervu pracovníkov so zručnosťami zodpovedajúcimi rastúcemu dopytu v danom odvetví, ktorí sa dokážu prispôsobiť novému trhu alebo sa v prípade prepúšťania presunúť do iného priemyselného odvetvia;

20.  upozorňuje, že v dôsledku starnutia pracovnej sily chýbajú v železničnom zásobovacom odvetví kvalifikovaní pracovníci; víta preto každé úsilie, ktorého cieľom je podpora celoživotného vzdelávania a technických zručností; požaduje kampaň, pomocou ktorej by sa zviditeľnilo a zatraktívnilo železničné zásobovacie odvetvie medzi mladými inžiniermi (napr. prostredníctvom financovania z ESF); poukazuje na skutočnosť, že toto odvetvie sa vyznačuje mimoriadne nízkou mierou zamestnanosti žien, a preto zdôrazňuje, že v rámci uvedenej kampane by sa mala venovať mimoriadna pozornosť náprave tejto nerovnováhy; vyzýva Komisiu, aby motivovala k sociálnemu dialógu s cieľom uľahčiť sociálne inovácie a podporovať dlhodobú kvalitnú zamestnanosť, a tak prispieť k atraktívnosti odvetvia pre kvalifikovaných zamestnancov;

21.  domnieva sa, že vyučovanie vhodne vybraných zručností je z hľadiska dlhodobého zachovania svetového vedúceho postavenia európskeho železničného zásobovacieho odvetvia v oblasti technológií a z hľadiska zachovania jeho inovačnej kapacity nevyhnutná investícia;

Podpora MSP

22.  domnieva sa, že prístup k financiám je jednou z hlavných výziev pre MSP v železničnom zásobovacom odvetví; zdôrazňuje pridanú hodnotu programu COSME a štrukturálnych fondov pri pomáhaní MSP v získavaní prístupu k financovaniu, a to aj formou kapitálových a záručných nástrojov, a zdôrazňuje potrebu posilnenia propagácie týchto nástrojov; víta pozornosť, ktorú EFSI venuje MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, no zdôrazňuje, že je čas, aby fond splnil svoje sľuby, a pripomína, že by sa mali preskúmať aj alternatívne zdroje financovania; víta zavedenie nástroja MSP v rámci programu Horizont 2020, poukazuje však na problém s nadmerným záujmom a nízkou mierou úspešnosti; vyzýva Komisiu, aby tento problém riešila počas preskúmania programu Horizont 2020 v polovici obdobia; vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala o lepšie čerpanie finančných nástrojov EÚ a fondov, ktoré sú k dispozícii pre MSP;

23.  upozorňuje, že MSP v železničnom zásobovacom odvetví sú často závislé od jednej spoločnosti; poukazuje na skutočnosť, že MSP upúšťajú od prenikania na nové trhy z dôvodu nedostatku zdrojov a väčších rizík súvisiacich s cezhraničným podnikaním; vyzýva Komisiu, aby v rámci siete Enterprise Europe Network vytvorila odvetvové skupiny pre železničný sektor, ktoré by mohli poskytovať MSP zo železničného zásobovacieho odvetvia poradenstvo a školiť ich v oblasti rôznych inovačných systémov financovania, grantov, získavania medzinárodného rozmeru a toho, ako hľadať a oslovovať potenciálnych obchodných partnerov a partnerov na podávanie žiadostí o spoločné výskumné projekty financované z prostriedkov EÚ;

24.  žiada Komisiu, aby ešte viac využívala existujúce programy podpory pre internacionalizáciu MSP a väčšmi ich zviditeľňovala medzi európskymi MSP v železničnom zásobovacom odvetví v kontexte synergií medzi rôznymi fondmi EÚ; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala programy odbornej prípravy v oblasti prístupu na konkrétne zahraničné trhy a aby o týchto programoch výrazne informovala MSP v železničnom zásobovacom odvetví;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili všetky možnosti podpory MSP v železničnom zásobovacom odvetví, a to aj v rámci prípadného preskúmania iniciatívy Small Business Act, s osobitným dôrazom na potreby priemyselných pododvetví ako železničné zásobovacie odvetvie, v ktorých je zapojenie MSP s vysokou pridanou hodnotou mimoriadne významné;

26.  je znepokojený pomalými platbami malým a stredným podnikom v rámci železničného zásobovacieho odvetvia; žiada Komisiu, aby monitorovala správnu implementáciu smernice o oneskorených platbách (2011/7/EÚ);

Zlepšenie prostredia na európskom trhu pre dodávateľov a zväčšenie dopytu po udržateľných výrobkoch

27.  víta prijatie technického piliera štvrtého železničného balíka a žiada o jeho urýchlené vykonávanie ako kľúčového prvku skutočného jednotného trhu so železničnými produktmi; zdôrazňuje, že väčšia interoperabilita a posilnená úloha Európskej železničnej agentúry (ERA) prispejú k harmonizácii siete, vďaka čomu sa môžu znížiť náklady na vývoj a povoľovanie koľajových vozidiel a traťového zariadenia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS); poukazuje na potrebu poskytnúť ERA dostatočné ľudské a finančné zdroje na to, aby mohla plniť svoje nové, rozsiahlejšie úlohy; domnieva sa, že politický pilier štvrtého železničného balíka bude určovať konkurencieschopnosť prevádzkovateľov dopravy a obstarávateľov vôbec;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné úplné, účinné a jednotné vykonávanie nariadenia o železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu v prospech cestujúcich aj tohto odvetvia;

29.  žiada Komisiu, aby v záujme zohľadnenia vývoja medzinárodného železničného zásobovacieho trhu prehodnotila definície trhu a súčasný súbor pravidiel hospodárskej súťaže platných v EÚ; vyzýva Komisiu, aby stanovila, ako by bolo potrebné aktualizovať tieto definície a pravidlá s cieľom riešiť problematiku fúzií na svetovom trhu, ako bola napr. fúzia podnikov CNR a CSR, a umožniť strategické partnerstvá a aliancie zo strany európskeho železničného zásobovacieho odvetvia;

30.  požaduje ďalšiu európsku normalizáciu v železničnom odvetví motivovanú zainteresovanými stranami (vrátane európskeho železničného zásobovacieho odvetvia) pod vedením CEN/CENELEC; vyjadruje nádej, že nová spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie, ktorú navrhuje Komisia, zohrá v tomto smere kľúčovú úlohu; zdôrazňuje význam zapájania väčšieho počtu MSP do európskej normalizácie;

31.  vyzýva na okamžité vykonávanie smerníc EÚ o verejnom obstarávaní z roku 2014; pripomína členským štátom a Komisii, že tieto smernice ukladajú verejným obstarávateľom povinnosť vychádzať pri rozhodnutiach o verejnom obstarávaní zo zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, pričom sa treba zamerať na náklady na životný cyklus a environmentálne a sociálne udržateľné produkty, a tak pomôcť predchádzať mzdovému a sociálnemu dampingu a prípadne posilňovať regionálnu hospodársku štruktúru; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo všeobecnosti presadzovali analýzu nákladov za celý životný cyklus ako štandardnú prax v dlhodobých investíciách, poskytovali poradenstvo verejným obstarávateľom a monitorovali jej uplatňovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejným obstarávateľom pripomínali, že v revidovanom európskom rámci verejného obstarávania existuje ustanovenie umožňujúce odmietnuť ponuky, v prípade ktorých sa viac než 50 % hodnoty realizuje mimo EÚ (článok 85 smernice 2014/25/EÚ);

32.  vyzýva Komisiu, aby sledovala neeurópske investície do železníc uskutočňované v členských štátoch EÚ a aby zaistila dodržiavanie európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, napríklad právnych predpisov týkajúcich sa abnormálne nízkych ponúk a nekalej hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby preverovala potenciálnych neeurópskych kandidátov, ktorí by predložili v EÚ ponuku a pritom poberali vládne dotácie z tretích krajín;

Oživenie investícií do železničných projektov

33.  očakáva, že sa budú v plnej miere využívať existujúce finančné nástroje EÚ (napr. NPE, štrukturálne fondy) s cieľom povzbudiť dopyt po železničných projektoch (vrátane finančných nástrojov EÚ určených na investície za hranicami EÚ, ako je predvstupová pomoc a nástroj európskeho susedstva); zdôrazňuje význam úspešného vykonávania Európskeho fondu pre strategické investície ako jedného z nástrojov na mobilizáciu súkromného kapitálu pre železničné odvetvie a žiada, aby sa ďalej skúmali spôsoby využitia súkromných investícií na železničné projekty; vníma dôležitú úlohu verejných rozvojových bánk na vnútroštátnej a európskej úrovni pri podpore železničného zásobovacieho odvetvia; žiada Komisiu, aby v spolupráci s multilaterálnymi rozvojovými bankami pomáhala verejným orgánom a súkromným agentúram investovať na celom svete do najudržateľnejších a energeticky najúčinnejších železničných zariadení; žiada Komisiu a EIB, aby zintenzívnili poradenskú podporu železničných projektov prostredníctvom práve založeného európskeho centra poradenstva v rámci EFSI a pomohli im tak pritiahnuť investície; domnieva sa, že železničné odvetvie v Európe bude naďalej výrazne závisieť od verejných investícií; preto naliehavo vyzýva členské štáty a verejné orgány, aby značne investovali do svojich hlavných a mestských železničných systémov a podľa možnosti zvýšili mieru čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu na železničné projekty; vo svetle tejto závislosti a tlakov vyvíjaných na verejné financie v mnohých európskych krajinách však žiada, aby sa na získanie súkromného kapitálu pre železničné odvetvie využívali všetky možné prostriedky, regulačné aj rozpočtové;

34.  pripomína, že zložitosť železničného odvetvia spôsobuje, že pre veriteľov je ťažké pochopiť riziká, a teda poskytovať lacné úvery; žiada Komisiu, aby vytvorila fórum na financovanie železničného zásobovacieho odvetvia zamerané na zvýšenie angažovanosti a zlepšenie výmeny poznatkov medzi železničným zásobovacím odvetvím a finančným sektorom, vďaka čomu banky lepšie porozumejú tomuto odvetviu, a tým aj lepšie pochopia súvisiace riziká a zníženie nákladov na financovanie;

35.  domnieva sa, že by sa nemala zanedbávať údržba a modernizácia existujúcich železničných zariadení; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali nahrádzanie starých zariadení modernými a udržateľnými výrobkami vo väčšom rozsahu;

36.  víta podporu EÚ pre internetovú platformu s názvom Stredisko pre monitorovanie mestskej mobility (Eltis), ktorá umožňuje výmenu najlepších postupov v oblasti mestských systémov vo veľkomestách; vyzýva Komisiu, aby posilnila výmenu najlepších postupov týkajúcich sa rôznych možností financovania udržateľných systémov mestskej mobility a aby tieto možnosti propagovala v rámci svojej budúcej európskej platformy pre udržateľné plány mestskej mobility;

37.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s ERA pomohla s ďalším harmonizovaným zavádzaním ERTMS v rámci EÚ a presadzovala ho aj mimo EÚ;

38.  víta úsilie o zavádzanie služieb a aplikácií systému Galileo a Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) v železničnom odvetví; uznáva v tomto smere úlohu európskej agentúry GNSS a jej úspešného riadenia projektov v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020;

Posilnenie konkurencieschopnosti železničného zásobovacieho odvetvia v celosvetovom meradle

39.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že obchodné zmluvy novej generácie (vrátane prebiehajúcich rokovaní s Japonskom, Čínou a USA) a revízie existujúcich obchodných zmlúv budú zahŕňať osobitné ustanovenia, ktorými sa výrazne zlepší prístup európskeho železničného zásobovacieho odvetvia na trh, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, vrátane riešenia problému so zvýšenými požiadavkami na lokalizáciu a zabezpečenia vzájomného prístupu železničného zásobovacieho odvetvia na zahraničné trhy; vyzýva Komisiu, aby zaistila rovnosť podmienok pre európske aj mimoeurópske subjekty na trhu;

40.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že obchodná politika EÚ bude v lepšom súlade s priemyselnou politikou, a tak bude zohľadňovať potreby európskeho priemyslu, a že nová generácia obchodných dohôd nebude viesť k ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a ďalšiemu obmedzovaniu priemyselnej výroby v EÚ;

41.  žiada Komisiu, aby sa dôrazne snažila o odstránenie hlavných necolných prekážok, ktoré bránia európskemu železničnému odvetviu v prístupe na zahraničné trhy, a to najmä prekážok brániacich v investíciách (najmä povinností súvisiacich so spoločnými podnikmi) a diskriminácie a nedostatočnej transparentnosti v postupoch verejného obstarávania (najmä pokiaľ ide o narastajúce požiadavky na miestny obsah);

42.  poukazuje na význam a dosah, ktoré majú rokovania o „nástroji na medzinárodné verejné obstarávanie“ a revízia predpisov o nástrojoch na ochranu obchodu na európske železničné zásobovacie odvetvie, a vyzýva Radu a Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnili a aby úzko spolupracovali s Európskym parlamentom v záujme rýchleho dosiahnutia dohody o týchto nástrojoch; žiada Komisiu, aby vzala do úvahy, aké dôsledky na fungovanie nástrojov na ochranu obchodu a konkurencieschopnosť európskeho železničného zásobovacieho odvetvia by mohlo mať priznanie štatútu trhového hospodárstva štátom riadeným hospodárstvam alebo iným netrhovým hospodárstvam;

43.  žiada Komisiu o ucelenú obchodnú stratégiu EÚ, ktorá zabezpečí dodržiavanie zásady reciprocity, najmä vo vzťahu k Japonsku, Číne a USA, a podporu ďalšej internacionalizácie železničného zásobovacieho odvetvia, najmä MSP, a to aj prostredníctvom presadzovania európskych noriem a technológií na medzinárodnej úrovni (napr. ERTMS) a skúmania spôsobov, ako lepšie ochrániť práva duševného vlastníctva európskeho železničného zásobovacieho odvetvia (napr. širšou propagáciou asistenčnej služby pre otázky práv duševného vlastníctva);

44.  žiada Komisiu, aby pomáhala s odstraňovaním všetkých colných a necolných prekážok, so zjednodušením obchodných postupov pre MSP v železničnom zásobovacom odvetví a so zaistením postupného vymiznutia všetkých reštriktívnych obchodných praktík na tretích trhoch; žiada Komisiu, aby sa snažila o uľahčenie vydávania pracovných víz zamestnancom európskych MSP dočasne vyslaným do tretích krajín a o zníženie počtu obchodných transakcií, ktoré MSP musia vykonať;

45.  zdôrazňuje, že niektoré tretie krajiny v súčasnosti neprípustným spôsobom narúšajú trh tým, že nadmerne podporujú svojich vnútroštátnych vývozcov prostredníctvom finančných podmienok poskytovaných potenciálnym klientom; vyzýva v tomto smere Komisiu, aby presvedčila čínsku vládu, aby pristúpila k dohode OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch a k jej osobitnej kapitole o železničnej infraštruktúre; žiada Komisiu, aby súčasne zintenzívnila svoje práce na nových celosvetových usmerneniach v oblasti vývozných úverov v rámci medzinárodnej pracovnej skupiny pre vývozné úvery;

Zlepšenie strategickej politickej podpory pre toto odvetvie

46.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila vyhlásenie o ucelenej stratégii v oblasti priemyselnej politiky, zameranej na reindustrializáciu Európy a založenej, okrem iného, na udržateľnosti, energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov; žiada Komisiu, aby v tomto dokumente načrtla svoju stratégiu pre dôležité odvetvia priemyslu vrátane železničného zásobovacieho odvetvia; domnieva sa, že je dôležité zahrnúť doň myšlienky o tom, ako udržať vysokú úroveň vertikálnej výroby v EÚ;

47.  žiada Komisiu, aby zorganizovala dialóg na vysokej úrovni o priemysle, venovaný železničnému zásobovaciemu odvetviu, s účasťou príslušných komisárov, poslancov Európskeho parlamentu, Rady, členských štátov, železničného odvetvia, odborových zväzov, výskumných inštitútov, Európskej železničnej agentúry a európskych normalizačných organizácií; poukazuje na to, že pravidelným konaním priemyselného dialógu na tému železničné zásobovacie odvetvie by sa podnietila štruktúrovaná diskusia na európskej úrovni o horizontálnych výzvach odvetvia a účinkoch politík EÚ na konkurencieschopnosť železničného zásobovacieho odvetvia;

48.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že politika, ktorá ovplyvňuje konkurencieschopnosť železničného zásobovacieho odvetvia v EÚ, bude výsledkom efektívnej komunikácie a koordinácie medzi správami jednotlivých oblastí politík;

49.  je presvedčený, že na posilnenie a rozvoj európskeho železničného zásobovacieho odvetvia je nevyhnutná politická podpora Rady; vyzýva preto Radu pre konkurencieschopnosť, aby tému európskeho železničného zásobovacieho odvetvia konkrétne zaradila do svojho programu;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0219.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia