Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0223/2016

Predkladané texty :

A8-0223/2016

Rozpravy :

PV 05/07/2016 - 10
CRE 05/07/2016 - 10

Hlasovanie :

PV 06/07/2016 - 6.10
CRE 06/07/2016 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0310

Prijaté texty
PDF 684kWORD 340k
Streda, 6. júla 2016 - Štrasburg
Daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)
P8_TA(2016)0310A8-0223/2016
Uznesenie
 Príloha
 Príloha
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (2016/2038(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 2. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia (TAXE 2) a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o vyžívaní offshore spoločností, ktoré sa stali známymi pod názvom Panama Papers, a najmä na dokumenty uverejnené 9. mája 2016,

–  so zreteľom na výsledky jednotlivých samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä samitu v Ise-Šima z 26. a 27. mája 2016, a na výsledok zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20, ktoré sa konalo 14. a 15. apríla 2016 vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 30. novembra 2015 s názvom G20/OECD Principles of Corporate governance (zásady riadenia podnikov G20/OECD),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN o výmene informácií súvisiacich s daňami o aktivitách nadnárodných spoločností a o kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov z 8. marca 2016, o zdaňovaní právnických osôb, narúšaní základu dane a presune ziskov z 8. decembra 2015, o zdaňovaní podnikov z 9. decembra 2014 a o daňovej politike z 1. decembra 1997, ako aj na poznámky z neformálnej diskusie Rady ECOFIN o Panama Papers z 22. apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Rady z 8. decembra 2015(2), ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu(6),

–  so zreteľom na spoločnú nadväzujúcu prácu Komisie prijatú 16. marca 2016 k odporúčaniam uvedeným v uzneseniach Európskeho parlamentu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie určitých informácií o dani z príjmov podnikov a pobočiek (COM(2016)0198) (návrh o vykazovaní podľa jednotlivých krajín),

–  so zreteľom na návrh balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP) predložený Komisiou, ktorý pozostáva zo zastrešujúceho oznámenia(7), návrhu smernice Rady o boji proti daňovým únikom(8), návrhu smernice Rady o revízii smernice o administratívnej spolupráci(9), odporúčania o daňových zmluvách(10) a štúdie o agresívnom daňovom plánovaní(11),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia v roku 2011, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012(12),

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov(13) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov určené Rade,

–  so zreteľom na dohodu o daňovej transparentnosti parafovanú medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom 22. februára 2016,

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom z 12. februára 2016,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor medzi EÚ a Sanmarínskou republikou z 8. decembra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktorú podpísali EÚ a Lichtenštajnské kniežatstvo 28. októbra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní na zlepšenie daňovej disciplíny, ktorá bola uzavretá medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou 27. mája 2015,

–  so zreteľom na aktualizovanú dohodu medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom z 30. novembra 2015 a tzv. zmenu pohľadu na výklad odseku 2 dohody o dvojitom zdaňovaní medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom,

–  so zreteľom na dohodu medzi Guernsey a Spojeným kráľovstvom o dvojitom zdaňovaní zmenenú dohodou z roku 2009, podpísanou 20. januára 2009 a v platnosti od 27. novembra 2009, ktorá sa týka výmeny informácií,

–  so zreteľom na legislatívnu pozíciu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín(17),

–  so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte, austrálskom Senáte a francúzskom Národnom zhromaždení a Senáte,

–  so zreteľom na odporúčania Rady Európy CM/Rec(2014)7 z 30. apríla 2014 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na proces v Luxembursku s Antoinom Deltourom, Raphaëlom Haletom a Édouardom Perrinom, obžalovanými za ich úlohu v uverejnení tzv. dokumentov LuxLeaks,

–  so zreteľom na rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci týkajúce sa spoločností Fiat(18), Starbucks(19) a na belgické rozhodnutia o nadmernom zisku(20), a na rozhodnutia o začatí vyšetrovania štátnej pomoci v prípade spoločností McDonalds, Apple a Amazon,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2) (A8-0223/2016),

Všeobecné úvahy, fakty a údaje

A.  keďže odhalenia Panama Papers a LuxLeaks zverejnené Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ) ukázali na naliehavú potrebu, aby EÚ a jej členské štáty bojovali proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu a usilovali sa o zvýšenú spoluprácu a transparentnosť s cieľom obnoviť daňovú spravodlivosť tým, že sa zlepší spravodlivosť našich daňových systémov a zabezpečí, aby sa dane z príjmov právnických osôb platili tam, kde sa vytvára hodnota, a to nielen medzi členskými štátmi, ale na celom svete;

B.  keďže Komisia odhaduje, že rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam dosahuje až 1 bilión EUR(21) ročne, zatiaľ čo OECD odhaduje(22), že straty príjmov na celosvetovej úrovni sa pohybujú od 4 % do 10 % všetkých príjmov z dane z príjmu právnických osôb, čo podľa hodnôt za rok 2014 predstavuje 75 až 180 miliárd EUR ročne; keďže ide len o konzervatívne odhady; keďže negatívny vplyv takýchto praktík na rozpočty členských štátov a občanov je zrejmý a mohol by ohroziť dôveru v demokraciu; keďže daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie narúšajú daňový základ členských štátov a tým vedú k strate daňových príjmov, čo oslabuje hospodárstva, schopnosť vlád poskytovať primeranú úroveň verejných služieb, investícií a sociálneho zabezpečenia;

C.  keďže v rozpočtovom rámci vzájomnej kontroly je neprijateľné, aby zdroje, ktoré by mali byť generované z daní splatných v jednom členskom štáte boli v skutočnosti generované v inom členskom štáte prostredníctvom nekalého a agresívneho daňového plánovania;

D.  keďže na rozvojové krajiny má neprimerane veľký vplyv vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov, ktoré zodpovedá za približne 100 miliárd USD(23) ročných strát daňových príjmov, čo tieto krajiny oberá o základné zdroje na financovanie najzákladnejších služieb a poškodzuje politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce;

E.  keďže aféra Panama Papers nám pripomenula, že problematika vyhýbania sa daňovým povinnostiam presahuje nadnárodné podniky, je úzko spätá s trestnou činnosťou a že offshore bohatstvo sa odhaduje na zhruba 10 biliónov USD;

F.  keďže lídri skupiny G20 prijali v apríli 2009 kroky, ktorými predovšetkým požadovali, aby offshore jurisdikcie podpísali aspoň 12 zmlúv o výmene informácií, a to s cieľom ukončiť éru bankového tajomstva; keďže ekonómovia vážne spochybňovali účinnosť týchto opatrení a vysvetľovali, že zmluvy viedli k presunu bankových vkladov medzi daňovými rajmi, nespôsobili však významnú repatriáciu prostriedkov(24); keďže neexistujú dôkazy o tom, že by portfóliové investície v offshore jurisdikciách boli na ústupe, prinajmenšom do roku 2014, a to napriek nedávnemu medzinárodnému úsiliu o zvýšenie finančnej transparentnosti; keďže je príliš skoro na posúdenie toho, či prijatie automatickej výmeny daňových informácií (spoločný štandard oznamovania) prinesie do tohto trendu zmeny;

G.  keďže podľa informácií poskytovaných Bankou pre medzinárodné zúčtovanie cezhraničné vklady v offshore centrách medzi rokmi 2008 a 2015 rástli v priemere o 2,81 % ročne, zatiaľ čo vo zvyšku sveta rástli len o 1,24 %(25); keďže najvýznamnejšie finančné offshore centrá z hľadiska zahraničných vkladov sú Kajmanie ostrovy (663 mld. USD), Luxembursko (360 mld. USD), Švajčiarsko (137 mld. USD), Hongkong (125 mld. USD), Singapur (95 mld. USD), Bermudy (77 mld. USD), Panama (67 mld. USD), Jersey (58 mld. USD) a Bahamy (55 mld. USD); keďže cezhraničné vklady v európskych daňových rajoch ako Andorra, Gibraltár, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko v posledných niekoľkých rokoch klesajú alebo stagnujú, čo vedie k predpokladu presunu týchto aktivít do iných jurisdikcií a reštrukturalizácie príslušného odvetvia danej jurisdikcie v dôsledku zvyšujúceho sa počtu bilaterálnych dohôd o výmene daňových informácií;

H.  keďže objem investičných tokov do offshore finančných centier sa za rok 2015(26) odhaduje na 72 miliárd USD a v posledných rokoch sa zvýšil kvôli čoraz väčším tokom od nadnárodných podnikov nachádzajúcich sa v rozvojových a transformujúcich sa hospodárstvach, niekedy vo forme investícií typu „tam a späť“ (tzv. round-tripping); keďže investičné toky do účelovo vytvorených subjektov predstavujú väčšinu offshore investičných tokov; keďže Luxembursko bolo v roku 2015 hlavným príjemcom investičných tokov súvisiacich s účelovo vytvorenými subjektmi, pričom toky do Holandska súvisiace s účelovo vytvorenými subjektmi boli v roku 2015 taktiež mimoriadne vysoké; keďže pretrvávanie finančných tokov smerovaných cez offshore finančné mechanizmy poukazuje na potrebu vytvoriť väčšiu súdržnosť medzi daňovými a investičnými politikami na európskej a celosvetovej úrovni;

I.  keďže OECD bola v apríli 2016 opäť poverená vypracovaním čierneho zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií; keďže kritériá na označenie daňových rajov vymedzuje Komisia, ktorá uznala, že je dôležité nepozerať len na kritériá transparentnosti a spolupráce, ale zvažovať aj škodlivé daňové režimy;

J.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavnými tvorcami pracovných miest v Európe, pričom počas posledných piatich rokov vytvorili približne 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ(27); keďže štúdie(28) preukázali, že cezhraničná spoločnosť platí v priemere o 30 % nižšie dane, než spoločnosť pôsobiaca len v jednej krajine; keďže to vážne narúša hospodársku súťaž, vedie k strate pracovných miest v Únii a brzdí udržateľný rast;

K.  keďže Komisia vymedzuje agresívne daňové plánovanie ako využitie technických detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť; keďže Komisia uznáva, že agresívne daňové plánovanie môže mať veľa podôb, čo vedie k tomu, že sa daňové právo neuplatňuje tak, ako to zákonodarcovia zamýšľali; keďže hlavné formy agresívneho daňového plánovania zahŕňajú presun dlhov, umiestňovanie nehmotného majetku a duševného vlastníctva, strategické transferové oceňovanie, hybridné nesúrodé opatrenia a offshore úverové štruktúry; keďže spoločnosti, ktoré vystúpili pred jej osobitným výborom, zväčša uviedli, že platia vysoké dane a ich správanie je v súlade so zákonom; keďže zatiaľ len malá časť spoločností verejne pripustila, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov je priorita, ktorú je potrebné riešiť;

L.  keďže takmer jedna tretina cezhraničných investícií podnikov sa uskutočňuje prostredníctvom offshore finančných štruktúr; keďže Komisia konštatuje, že 72 % presunov zisku v Európskej únii využíva transferové oceňovanie a daňovo efektívne umiestňovanie duševného vlastníctva, a že zvyšok systémov presunu zisku využíva presun dlhov(29);

M.  keďže bilaterálne daňové dohody rozdeľujú práva na zdaňovanie medzi krajiny zdroja a krajiny sídla; keďže krajinám zdroja sa často prideľuje právo zdaniť aktívny podnikateľský príjem, ak v krajine zdroja existuje stála prevádzkareň, a krajiny sídla získavajú právo zdaňovať pasívne príjmy ako dividendy, licenčné odmeny a úroky; keďže toto rozdelenie práv na zdaňovanie je zásadné pre pochopenie systémov agresívneho daňového plánovania;

N.  keďže účtovníctvo spočíva v zobrazovaní finančného stavu korporácie prostredníctvom priraďovania príjmov a výdavkov, ako aj ziskov a strát, ku kalendárnemu obdobiu, v ktorom vznikli, a nie k obdobiu, keď sa reálne uskutočňujú peňažné toky; keďže v prípade ak sa zdaniteľný príjem presúva z jednej jurisdikcie do inej a obe s ním zaobchádzajú odlišne, vzniká príležitosť využívať nezhody; keďže vyplácanie licenčných odmien síce môže byť z podnikateľského hľadiska odôvodnené, bez náležitej daňovej koordinácie a pokiaľ sa s nimi môže v jednej krajine zaobchádzať z daňového hľadiska priaznivo, vedú k narušeniu daňového základu v iných krajinách;

O.  keďže 60 % svetového obchodu sa uskutočňuje v rámci skupín, a preto podlieha metodikám transferového oceňovania; keďže 70 % presunov zisku sa uskutočňuje prostredníctvom transferového oceňovania;

P.  keďže zbližovanie daňových politík by mali sprevádzať prísnejšie kontroly a viac vyšetrovaní škodlivých daňových praktík; keďže Komisia začala nové formálne vyšetrovania daňového zaobchádzania s nadnárodnými podnikmi; keďže posudzovanie opatrení v oblasti daňovej politiky z hľadiska štátnej pomoci je prístup, ktorého význam nedávno stúpol; keďže sú potrebné ďalšie úvahy a opatrenia zamerané na lepšie pochopenie a riešenie vzťahu medzi zdanením a hospodárskou súťažou; keďže Komisia má možnosť neselektívne a nepredpojato vyšetriť všetky podozrivé prípady nezákonnej štátnej pomoci poskytovanej prostredníctvom preferenčného daňového zaobchádzania; keďže viacero vyšetrovaní Komisie v oblasti štátnej pomoci v čase prijatia správy A8-0223/2016 stále prebiehalo; keďže určité členské štáty iniciovali postupy vymáhania proti niektorým nadnárodným podnikom; keďže iba zopár členských štátov uskutočnilo analýzu účinkov vnútroštátnych daňových politík s cieľom posúdiť vplyv na rozvojové krajiny;

Q.  keďže najlepším nástrojom na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu je dobre pripravená právna úprava, vykonaná náležitým a koordinovaným spôsobom;

Úloha osobitných daňových jurisdikcií

R.  keďže v Európskom parlamente sa uskutočnili stretnutia s predstaviteľmi vlád Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey; keďže predstavitelia Kajmaních ostrovov sa dostavili len na stretnutie koordinátorov a nie na formálne vypočutie osobitného výboru; keďže predstavitelia Ostrova Man sa rozhodli nevystúpiť pred osobitným výborom, ale poslali písomný príspevok;

S.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie aktívne prispievajú k vytváraniu agresívnych daňových politík v mene nadnárodných podnikov, ktoré sa tak vyhýbajú zdaneniu; keďže daň z príjmov právnických osôb v niektorých jurisdikciách je rovná alebo blízka úrovni nula percent; keďže komplexnosť rôznych daňových systémov vytvára nedostatok transparentnosti, ktorý je všeobecne škodlivý;

T.  keďže tieto jurisdikcie sa všetky zaviazali k automatickej výmene informácií do roku 2017, okrem Andorry a Monaka, pre ktoré platí rok 2018; keďže je dôležité monitorovať, či sa už zavádzajú skutočné legislatívne zmeny na zaistenie skutočnej automatickej výmeny informácií od roku 2017;

U.  keďže medzery v právnych predpisoch, neúčinná výmena informácií a všeobecnejšie nedodržiavanie požiadaviek na kontrolu, nedostatok informácií o konečných príjemcoch a bankové a podnikové tajomstvo napriek postupnému rušeniu zákonov o bankovom tajomstve sú prekážkami, ktoré bránia ukončeniu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; keďže nejasnosť týchto postupov využívajú niektorí daňoví poradcovia vo finančnom sektore na účely agresívnych daňových praktík; keďže iniciatívy smerujúce k automatickej výmene informácií medzi krajinami okrem už existujúcich dvojstranných dohovorov v daňovej oblasti sa vyvinuli len nedávno; keďže bez účinného presadzovania budú nedostatky systémov podnecovať daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

V.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie v rámci a mimo EÚ nie sú ochotné reformovať svoje daňové systémy, napriek prebiehajúcim globálnym iniciatívam a napriek tomu, že niektoré z nich sú zapojené do práce OECD;

W.  keďže vypočutia organizované s Andorrou, Guernsey, Jersey, Lichtenštajnskom a Monakom (pozri príloha 1) preukázali, že podmienky na registráciu offshore spoločností a informácie, ktoré sa majú poskytnúť v tejto súvislosti, sa líšia od jednej jurisdikcie k druhej; keďže úplné informácie o konečných príjemcoch trustov, nadácií a podnikov od oficiálnych daňových orgánov niektorých z týchto jurisdikcií nie sú známe, nezbierajú sa a ani sa nezverejňujú; keďže Andorra, Lichtenštajnsko, Monako, San Maríno a Švajčiarsko podpísali dohody o výmene informácií s EÚ; keďže Normanské ostrovy podpísali dohody so Spojeným kráľovstvom a vyhlásili, že sú pripravené uzavrieť podobné dohody s ostatnými členskými štátmi;

X.  keďže platné právne predpisy v niektorých jurisdikciách nezaručujú dobrú správu ani dodržiavanie medzinárodných noriem, pokiaľ ide o konečných príjemcov, transparentnosť a spoluprácu;

Y.  keďže niektoré z týchto jurisdikcií sú závislé alebo pridružené územia členských štátov a preto, hoci majú samosprávu, čiastočne podliehajú vnútroštátnym a európskym právnym predpisom; keďže členské štáty by preto mali zvážiť prijatie právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby ich pridružené a závislé územia dodržiavali najvyššie normy;

Z.  keďže niektoré členské štáty vypracovali svoje vlastné zoznamy nespolupracujúcich jurisdikcií a/alebo právne vymedzenia pojmov „daňový raj“ alebo „privilegovaná daňová jurisdikcia“; keďže existujú veľké rozdiely medzi týmito zoznamami, pokiaľ ide o vymedzenie a posudzovanie nespolupracujúcich jurisdikcií alebo daňových rajov; keďže zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií OECD už neslúži svojmu účelu; keďže Komisia v daňovom balíku zo 17. júna 2015 zverejnila zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií vytvorený na základe prístupu založeného na spoločnom menovateli a na zoznamoch existujúcich na národnej úrovni; keďže spoločná definícia a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií pre celú Úniu stále neexistujú, hoci sú naliehavo potrebné; keďže žiaden z týchto zoznamov neobsahuje jednoznačné, merateľné a vyčerpávajúce kritériá týkajúce sa toho, ako mlčanlivé jednotlivé jurisdikcie sú;

Úloha finančných inštitúcií v agresívnom daňovom plánovaní nadnárodných podnikov

AA.  keďže niektoré finančné inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia pri vytváraní komplexných právnych štruktúr, ktoré vedú k systémom agresívneho daňového plánovania využívaných nadnárodnými podnikmi, ako to dokazujú kauzy LuxLeaks a Panama Papers; keďže právne medzery, rozdiely, nedostatočná koordinácia, spolupráca a transparentnosť medzi krajinami vytvárajú prostredie, ktoré uľahčuje daňové úniky; keďže finančné inštitúcie sú však kľúčové a nevyhnutné pomocné sily v oblasti boja proti daňovým podvodom, vzhľadom na informácie o finančných účtoch a skutočných vlastníkoch, ktoré majú k dispozícii, a keďže je preto veľmi dôležité, aby v plnej miere a účinne spolupracovali na výmene týchto informácií;

AB.  keďže počas tohto vyšetrovania sa zverejnilo niekoľko daňových škandálov, v ktorých figurovali banky; keďže finančné inštitúcie môžu používať niekoľko systémov agresívneho daňového plánovania na podporu svojich klientov pri daňových únikoch alebo vyhýbaní sa daňovým povinnostiam; keďže banky môžu na trhu vystupovať v mene svojich klientov a daňovým orgánom tvrdiť, že sú skutočným vlastníkom v prípade týchto transakcií, čo vedie k nenáležitým prínosom pre klientov z daňových výhod priznávaných bankám kvôli ich postaveniu bánk alebo kvôli miestu ich sídla; keďže banky (najmä banky vykonávajúce operácie investičného bankovníctva) pri navrhovaní a realizácii agresívneho daňového plánovania zohrávajú dvojakú úlohu: jednak pri poskytovaní agresívneho daňového plánovania pre klientov (často s využitím finančných produktov, ako sú úvery, deriváty, repo obchody alebo akékoľvek kapitálové nástroje), jednak keď agresívne daňové plánovanie využívajú banky samotné (prostredníctvom vlastných medzibankových a štruktúrovaných finančných transakcií);

AC.  keďže všetky banky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, oficiálne popreli, že by svojim klientom akoukoľvek formou radili v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a popreli tiež, že by na tento účel mali vzťahy s účtovníckymi a právnickými firmami;

AD.  keďže niektoré veľké finančné inštitúcie zriadili veľký počet dcérskych spoločností v osobitných daňových jurisdikciách alebo v jurisdikciách s nízkymi alebo veľmi nízkymi sadzbami dane z príjmov právnických osôb s cieľom vyhnúť sa plneniu daňových povinností v mene svojich korporačných a súkromných klientov alebo vo vlastný prospech; keďže niekoľko finančných inštitúcií nedávno zatvorilo niektoré zo svojich pobočiek v týchto jurisdikciách; keďže v USA bolo niekoľko finančných inštitúcií trestné stíhaných za daňové podvody alebo pranie špinavých peňazí a boli im uvalené vysoké pokuty, ale v Európskej únii sa začalo len veľmi málo takýchto trestných stíhaní;

AE.  keďže banky pôsobia na konkurenčnom trhu a sú motivované k presadzovaniu daňovo atraktívnych systémov, aby pritiahli nových klientov a mohli slúžiť existujúcim klientom; keďže zamestnanci bánk sú často pod enormným tlakom, aby potvrdzovali platnosť zmlúv klientov, ktoré umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, lebo inak im hrozí výpoveď; keďže medzi vedúcimi zamestnancami bánk, konzultačných firiem a predstaviteľmi daňových správ sa vyskytujú konflikty záujmov a prípady javu otáčavých dverí; keďže daňové správy nemajú vždy dostatočný prístup k informáciám alebo prostriedkom na vyšetrovanie bánk a zisťovanie prípadov daňových únikov;

AF.  keďže je dôležité uznať, že nie všetky komplexné štruktúrované finančné transakcie (CSFT) majú dominantne daňovú motiváciu a prevažne daňovo motivované produkty sú len malou časťou celkového objemu týchto transakcií; keďže sumy, ktorých sa týkajú transakcie agresívneho daňového plánovania, však môžu byť veľmi vysoké, pričom jednotlivé zmluvy sa niekedy môžu týkať až miliárd EUR a daňových výhod v hodnote stámiliónov EUR(30); keďže príjmové orgány sú znepokojené netransparentnosťou komplexných štruktúrovaných finančných transakcií používaných na účely agresívneho daňového plánovania, najmä ak sa jednotlivé vetvy týchto dohôd vykonávajú v odlišných jurisdikciách;

AG.  keďže úverové inštitúcie EÚ už podliehajú požiadavkám verejného vykazovania správ podľa jednotlivých krajín podľa smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV); keďže by sa malo poznamenať, že v týchto správach podľa jednotlivých krajín sú medzery a tieto medzery by sa mali riešiť; keďže žiadna z finančných inštitúcií, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, nevzniesli žiadne významné námietky vo vzťahu k požiadavkám na zverejňovanie; keďže niektoré z nich sa jasne vyjadrili v prospech tejto požiadavky a podporili by, ak by sa mala stať celosvetovou normou;

AH.  keďže verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín v súvislosti s dokumentmi určitých finančných inštitúcií preukázalo, že existujú významné nesúlady medzi celkovým ziskom dosiahnutým v zámorských jurisdikciách a činnosťou, výškou daní, ktoré zaplatili, a počtom zamestnancov v týchto jurisdikciách; keďže toto vykazovanie odhalilo aj nesúlad medzi územiami, kde pôsobia a majú zamestnancov, a tými, z ktorých pochádzajú zisky;

AI.  keďže banky a nadnárodné podniky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, úplne neodpovedali na všetky otázky jeho členov a niektoré z nastolených otázok zostali nezodpovedané alebo nejednoznačné; keďže niektoré banky a nadnárodné podniky zaslali písomné príspevky (pozri príloha 2) v neskoršej etape;

Patentové, znalostné a výskumné a vývojové kolónky

AJ.  keďže režimy spojené s duševným vlastníctvom, patentmi a výskumom a vývojom (VaV) majú široké využitie v celej Únii; keďže nadnárodné podniky ich používajú s cieľom umelo znížiť svoj celkový daňový príspevok; keďže opatrenie 5 akčného plánu OECD pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS) to označuje za tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach); keďže úlohou skupiny pre kódex správania je analyzovať a efektívne monitorovať takéto postupy v členských štátoch;

AK.  keďže skupina pre kódex správania analyzovala európske režimy patentových kolónok, ale analýzu jednotlivých režimov nedokončila; keďže v opatrení 5 akčného plánu OECD (BEPS) sa uvádza tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach) ako nový štandard poskytovania stimulov na výskum a vývoj (VaV); keďže členské štáty sa v skupine pre kódex správania dohodli na zavedení modifikovaného prístupu na základe spojitosti do svojich vnútroštátnych predpisov do roku 2015; keďže sa taktiež dohodli, že existujúce systémy patentových kolónok by sa mali postupne ukončiť do roku 2021; keďže členské štáty výrazne meškajú pri vykonávaní modifikovaného prístupu na základe spojitosti na vnútroštátnej úrovni;

AL.  keďže viaceré štúdie Komisie jasne ukázali, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a VaV je často svojvoľné a/alebo umelé; keďže tento nesúlad môže viesť k predpokladu, že tieto systémy sú vo väčšine prípadov vytvorené na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; keďže daňové stimuly týkajúce sa príjmov generovaných VaV, najmä patentové kolónky, majú často za následok veľké zníženie daňových príjmov pre všetky vlády vrátane tých, ktoré využívajú túto politiku; keďže treba lepšie analyzovať, ako čo najlepšie stimulovať tak potrebný VaV a inováciu v EÚ bez zavádzania škodlivých daňových praktík; keďže OECD a Medzinárodný menový fond (MMF) taktiež niekoľkokrát potvrdili, že patentové kolónky nepovažujú za správny nástroj na podporu VaV;

AM.  keďže ústredná úloha patentových kolóniek v systémoch škodlivých daňových praktík bola pôvodne pozorovaná na vyšetrovacích cestách predchádzajúceho osobitného výboru Európskeho parlamentu (TAXE 1) v Holandsku a Spojenom kráľovstve a neskôr bola potvrdená počas cesty na Cypre; keďže podobné systémy existujú v iných členských štátoch;

AN.  keďže osobitne naliehavý problém vyplýva z toho, že vôbec neexistuje žiaden harmonizovaný prístup členských štátov k problematike odchádzajúcich platieb; keďže v tomto súčasnom nekoordinovanom rámci kombinácia odstránenia zdaňovania pri zdroji podľa smernice o úroku a licenčných poplatkoch a podľa smernice o materských a dcérskych podnikoch a nezadržiavania daní z odchádzajúcich platieb dividend, licenčných poplatkov a úrokov v niektorých členských štátoch vytvára medzery, ktorými môžu zisky z ktoréhokoľvek členského štátu skutočne odtekať z EÚ bez toho, aby boli aspoň raz zdanené;

Dokumenty skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zdanenie a pracovnej skupiny pre daňové otázky

AO.  keďže mandát skupiny pre kódex správania je vymedzený v záveroch zo zasadnutia Rady ECOFIN z 1. decembra 1997; keďže dokumenty skupiny pre kódex správania sú dôležitým zdrojom informácií pre prácu osobitného výboru (ako sa už uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015);

AP.  keďže niektoré pracovné dokumenty a zápisnice skupiny pre kódex správania sprístupnené poslancom EP za zatvorenými dverami v priestoroch Európskeho parlamentu až po uplynutí piatich mesiacov od začiatku funkčného obdobia osobitného výboru; keďže hoci boli dané k dispozícii ďalšie dokumenty, niektoré dokumenty a zápisnice zostávajú nezverejnené, nie sú k dispozícii alebo chýbajú; keďže Komisia na neformálnom stretnutí uviedla, že sprístupnila všetky dokumenty, ktoré pochádzajú od nej a ktoré má k dispozícii, osobitnému výboru, a že akékoľvek ďalšie príslušné dokumenty zo schôdzí, ktoré pochádzajú od nej, ak niekedy boli v jej rukách, sa preto museli stratiť;

AQ.  keďže členské štáty poskytli nedostatočné odpovede na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o plné sprístupnenie príslušných dokumentov; keďže takto to prebieha už niekoľko mesiacov; keďže tieto dokumenty boli poskytnuté výskumníkom z Amsterdamskej univerzity po predložení žiadosti na základe smernice o transparentnosti; keďže tieto dokumenty boli napriek tomu nedávno sprístupnené, ale len dôverne a nemožno ich použiť vo verejnej diskusii; keďže transparentnosť a prístup k informáciám sú základnými prvkami parlamentnej činnosti;

AR.  keďže v rámci skupiny pre kódex správania sa riešili osobitné záležitosti bez toho, aby to viedlo ku konkrétnym reformám; keďže napríklad diskusie o záväzných rozhodnutiach prebiehajú prinajmenšom už od roku 1999 a stále pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní dohodnutých odporúčaní, a to aj po škandále LuxLeaks; keďže preverovanie režimov patentových kolónok nebolo v roku 2014 úplne dokončené a žiadne iné preverovanie nezačalo, a to napriek tomu, že členské štáty meškajú s uplatňovaním nového modifikovaného prístupu na základe spojitosti;

Vonkajší rozmer: G20, OECD a OSN; zapojenie rozvojových krajín a dôsledky pre ne

AS.  keďže OECD, OSN a iné medzinárodné organizácie sú zainteresovanými stranami v boji proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb; keďže je potrebné zaistiť celosvetovú harmonizáciu postupov a zavedenie spoločných noriem, napríklad tých, ktoré navrhla OECD v súvislosti s balíkom BEPS; keďže by sa malo zriadiť medzivládne fórum na úrovni OSN s menej selektívnym členstvom než len krajinami OECD alebo skupiny G20, aby sa umožnilo rovnocenné zapojenie všetkých krajín vrátane rozvojových; keďže na stretnutí ministrov financií G20 a guvernérov centrálnych bánk, ktoré sa uskutočnilo vo Washingtone 14. a 15. apríla 2016, bola zopakovaná výzva adresovaná všetkým krajinám a jurisdikciám, aby do praxe zaviedli štandardy Finančnej akčnej skupiny (FATF) v oblasti transparentnosti a skutočného vlastníctva právnických osôb a právnych režimov; keďže niektorí členovia skupiny G20 vyzvali na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve a požiadali FATF a Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, aby do októbra 2016 predložili na tento účel počiatočné návrhy;

AT.  keďže, ako sa zistilo počas vyšetrovacej misie v USA, na celosvetovej úrovni chýba transparentnosť a spoločné vymedzenie skutočného vlastníctva; keďže táto netransparentnosť je zrejmá najmä v oblasti schránkových spoločností a právnických firiem; keďže USA v súčasnosti pripravujú vykonávanie akčného plánu OECD BEPS;

AU.  keďže proces BEPS nezahŕňal rozvojové krajiny ako rovnocenných partnerov v rokovaniach a nepriniesol účinné riešenia daňových problémov najchudobnejších krajín, čoho príkladom je globálna sieť daňových zmlúv, ktoré často bránia rozvojovým krajinám v zdaňovaní ziskov generovaných na ich území;

AV.  keďže spolupráca v spoločných daňových záležitostiach už existuje na úrovni príslušných orgánov EÚ a USA, podobná spolupráca však chýba na politickej úrovni, najmä pokiaľ ide o parlamentnú spoluprácu;

AW.  keďže na júl 2016 je naplánované sympózium o zdaňovaní s cieľom dosiahnuť silný, udržateľný a vyvážený hospodársky rast; keďže skupina G20 vyzvala všetky medzinárodné organizácie vrátane EÚ, aby čelili týmto výzvam;

AX.  keďže vypočutie na tému Dôsledky agresívnych daňových praktík pre rozvojové krajiny, organizované osobitným výborom TAXE 2 a Výborom pre rozvoj, ukázalo, že rozvojové krajiny čelia podobným problémom narúšania základu dane, presunu ziskov, netransparentnosti, globálne nejednotných daňových systémov a neexistencie jednotných a účinných medzinárodných právnych predpisov; keďže rozvojové krajiny sú obeťami agresívneho daňového plánovania; keďže daňové správy rozvojových krajín nemajú zdroje a odborné znalosti na to, aby mohli účinne bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

AY.  keďže členovia skupiny G20 opätovne potvrdili svoj záväzok vyvinúť úsilie s cieľom posilniť kapacity ekonomík rozvojových krajín a podnecovať rozvinuté krajiny k dodržiavaniu zásad daňovej iniciatívy z Addis Abeby stanovených na zasadnutí OSN z 27. júla 2015; keďže názory a priority rozvojových krajín sú nevyhnutné pre účinnú globálnu koordináciu;

AZ.  keďže MMF a Svetová banka poskytujú technickú pomoc vrátane nástrojov daňovým správam rozvojových krajín, a to v oblasti medzinárodných daňových záležitostí a s cieľom zlepšiť schopnosť rozvojových krajín bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí, najmä v súvislosti s transferovým oceňovaním;

BA.  keďže austrálska vláda oznámila plány na zavedenie dane z odkloneného zisku pre nadnárodné podniky vyhýbajúce sa plateniu daní, ktoré nadobudnú platnosť 1. júla 2017, ako aj na vytvorenie na vytvorenie novej pracovnej skupiny daňového úradu;

Práca osobitného výboru Európskeho parlamentu TAXE 2

BB.  keďže mnohé opatrenia, ktoré navrhla Komisia, priamo nadväzujú na uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015; keďže dôležité iniciatívy, ktoré sú v uzneseniach uvedené, teraz Komisia aspoň čiastočne predložila; keďže iné kriticky dôležité opatrenia, ktoré boli požadované v uvedených uzneseniach, ešte stále chýbajú, ako napríklad reforma rámca pre daňovú štátnu pomoc, efektívna právna úprava ochrany oznamovateľov a opatrenia na obmedzenie pomoci poskytovanej v oblasti agresívneho daňového plánovania a jeho propagácie poradcami alebo finančným sektorom;

BC.  keďže dôsledky pre Úniu analyzoval a posudzoval najmä Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru (TAXE 1), ktorého práca vyústila do uznesenia prijatého prevažnou väčšinou 25. novembra 2015; keďže uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 bolo prijaté podobne veľkou väčšinou; keďže Komisia vydala spoločnú odpoveď na uznesenia zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015;

BD.  keďže osobitný výbor Európskeho parlamentu TAXE 2, zriadený 2. decembra 2015, uskutočnil 11 schôdzí, niektoré z nich spoločne s Výborom pre hospodárske a menové veci, Výborom pre právne veci a Výborom pre rozvoj, na ktorých vypočul komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú a komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, komisára pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Jonathana Hilla, holandského štátneho tajomníka pre financie Erica Wiebesa (zástupcu predsedníctva Rady), odborníkov v oblasti daní a rozvoja, zástupcov nadnárodných podnikov, zástupcov bánk a poslancov národných parlamentov EÚ; keďže zorganizoval aj stretnutia so zástupcami vlády Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey, a dostal písomný príspevok vlády ostrova Man (pozri príloha 1); keďže okrem toho zorganizoval vyšetrovacie cesty do USA (pozri prílohu 6 k správe A8-0223/2016), aby preskúmal konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a na Cyprus (pozri prílohu 5 k správe A8-0223/2016); keďže členovia osobitného výboru boli osobne pozvaní zúčastniť sa na práci medziparlamentnej skupiny na vysokej úrovni TAXE v OECD; keďže osobitný výbor usporiadal neverejné schôdze na úrovni koordinátorov, kde vypočul zástupcov vlády Kajmaních ostrovov, investigatívnych novinárov a úradníkov Komisie; keďže všetky tieto činnosti, ktoré poskytli veľké množstvo veľmi užitočných informácií o postupoch a daňových systémoch v Únii, ako aj mimo nej, pomohli objasniť niektoré dôležité otázky, kým iné zostávajú nezodpovedané;

BE.  keďže iba 4 zo 7 nadnárodných podnikov prijali prvú pozvánku na vystúpenie pred jeho členmi (pozri prílohu 2);

BF.  keďže v dôsledku toho, že Komisia a Rada stále odmietajú udeliť súhlas s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, majú jeho osobitné a vyšetrovacie výbory ešte stále nedostatočné právomoci, nemajú napríklad právo predvolať svedkov a vynútiť si prístup k dokumentom, na rozdiel od podobných výborov parlamentov členských štátov a Kongresu USA;

BG.  keďže v daňových záležitostiach Rada niekoľkokrát prijala komplexné predbežné politické pozície bez zohľadnenia pozície Európskeho parlamentu či dokonca bez toho, aby na ňu čakala;

Závery a odporúčania

1.  pripomína závery svojho uznesenia z 25. novembra 2015 a svojho uznesenia zo 16. decembra 2015;

Nadväzujúce kroky Komisie a členských štátov

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 13 členských štátov nemá riadne pravidlá boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu založenému na nezdanenom prietoku dividend; ľutuje tiež, že 13 členských štátov neuplatňuje žiaden test skutočného vlastníctva pri akceptovaní nároku na zníženie zrážkovej dane alebo výnimku z nej; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že 14 členských štátov ešte stále nemá žiadne pravidlá v oblasti kontrolovaných zahraničných podnikov na zabránenie agresívnemu daňovému plánovaniu a že 25 členských štátov nemá žiadne pravidlá boja proti nesúhlasiacej daňovej kvalifikácii miestnej spoločnosti iným štátom; odsudzuje skutočnosť, že zatiaľ žiaden členský štát nevyzval na zákaz štruktúr agresívneho daňového plánovania;

3.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali ďalšie legislatívne návrhy v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam podnikov, keďže existuje priestor na to, aby členské štáty sprísnili svoje pravidlá brániace v zneužívaní v záujme boja proti narúšaniu základu dane; veľmi ľutuje to, že členské štáty nediskutovali o odporúčaniach Európskeho parlamentu v žiadnej pracovnej skupine Rady;

4.  víta balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP), ktorý Komisia uverejnila 28. januára 2016, ako aj všetky legislatívne návrhy a oznámenia prijaté neskôr (pozri prílohu 4 k správe A8-0223/2016); víta skutočnosť, že Rada prijala smernicu, ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci s cieľom zaviesť vykazovanie daňovým orgánom podľa jednotlivých krajín, a ľutuje pritom, že Rada pred tým, ako sa dohodla na vlastnom stanovisku, nepočkala na to, aby sa oboznámila s pozíciou Európskeho parlamentu a zvážila ju, a neumožnila zapojenie Komisie do výmeny informácií; vyzýva Radu, aby dospela k jednomyseľnej a ambicióznej pozícii k ATAP a ponechala smernicu o boji proti daňovým únikom ako jedinú smernicu s cieľom účinne vykonávať odporúčania OECD a ísť nad ich rámec v záujme naplnenia ambícií EÚ a zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu namiesto jeho oslabovania; veľmi ľutuje, že súčasný návrh pozície Rady bol oslabený, a to najmä prechodným ustanovením o odpočítavaní úrokov a zúženým prístupom k pravidlu o kontrolovaných zahraničných podnikoch; víta iniciatívu na vytvorenie spoločnej európskej definície a zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií v rámci vonkajšej stratégie účinného zdaňovania; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal vychádzať z objektívnych, vyčerpávajúcich a kvantifikovateľných kritérií; opakuje, že v budúcnosti budú potrebné ďalšie a záväzné opatrenia v rámci účinného a systematického boja s BEPS;

5.  domnieva sa, že smernica o administratívnej spolupráci po tom, ako bola viackrát za sebou a ad hoc zmenená, pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach a vykazovanie podľa jednotlivých krajín, by sa teraz mala prepracovať celá, a to najmä (ale nie len) s cieľom znížiť rozsah súčasných výnimiek zo zásady výmeny informácií a prípadne ich úplne odstrániť;

6.  opakuje svoje stanovisko, že nadnárodné spoločnosti by mali vo svojich súvahách pre každý členský štát a každú tretiu krajinu, v ktorej sú usadené, jednoznačne a zrozumiteľne zverejňovať viaceré informácie vrátane zisku alebo straty pred zdanením, dane zo zisku alebo straty, počtu zamestnancov a uskutočnených operácií; zdôrazňuje význam sprístupnenia týchto informácií verejnosti, a to podľa možnosti v podobe ústredného registra EÚ;

7.  nalieha na Komisiu, aby do konca roku 2016 predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii, ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil by cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie; domnieva sa, že konsolidácia je základným prvkom CCCTB; domnieva sa, že konsolidácia by sa mala zaviesť čo najskôr, a že akýkoľvek prechodný systém zahŕňajúci len harmonizáciu základu dane s mechanizmom odpočtu straty môže byť len dočasný; domnieva sa, že zavedenie plnohodnotného povinného CCCTB je čoraz naliehavejšie; vyzýva členské štáty, aby po jeho predložení urýchlene dosiahli dohodu o návrhu CCCTB a aby následne rýchlo zaviedli do praxe príslušné právne predpisy; pripomína členským štátom, že medzery a nesúlad, pokiaľ ide o základy dane z príjmov právnických osôb, a rozdiely v administratívnych postupoch môžu vytvárať nerovné podmienky a nekalú daňovú súťaž v rámci EÚ;

8.  víta skutočnosť, že Komisia 12. apríla 2016 prijala návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami a pobočkami informácií týkajúcich sa dane z príjmov, a o vyššiu transparentnosť zdaňovania spoločností; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisiou navrhnutý rozsah pôsobnosti, kritériá a prahové hodnoty nie sú v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Európskeho parlamentu a preto by nesplnili ciele týchto pozícií;

9.  víta dohodu dosiahnutú v Rade 8. decembra 2015 o automatickej výmene informácií o daňových rozhodnutiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprevzala odporúčania, ktoré Európsky parlament uviedol vo svojej správe z 20. októbra 2015 k pôvodnému, Komisiou predloženému návrhu takéhoto opatrenia; zdôrazňuje, že Komisia musí mať plný prístup k novej databáze Únie o daňových rozhodnutiach; trvá na potrebe podrobnej a účinnej databázy všetkých rozhodnutí, ktoré majú potenciálny cezhraničný dosah; nalieha na členské štáty, aby urýchlene zaviedli potrebný legislatívny rámec na začatie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach;

10.  zdôrazňuje, že automatická výmena informácií bude mať za následok veľký objem údajov, ktoré sa bude spracúvať, a trvá na tom, že otázky týkajúce sa počítačového spracovania údajov musia byť koordinované takisto ako ľudské zdroje potrebné na analýzu údajov; žiada, aby sa posilnila úloha Komisie v tejto práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo monitorovali vykonávanie smernice o administratívnej spolupráci na vnútroštátnej úrovni a v plnej miere ju dodržiavali, a to najmä s cieľom overiť, koľko členských štátov požaduje daňové informácie cez bilaterálne daňové zmluvy a nie na tomto právnom základe; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové správy zodpovedajúcim počtom zamestnancov s cieľom zabezpečiť účinný výber daňových príjmov a riešiť škodlivé daňové praktiky, keďže nedostatočné zdroje a rušenie pracovných miest spolu s absenciou primeranej odbornej prípravy, technických nástrojov a vyšetrovacích právomocí v niektorých členských štátoch vážne ohrozujú činnosť daňovej správy; vyzýva členské štáty, aby integrovali informácie vymieňané s daňovými orgánmi a informácie vymieňané s osobami vykonávajúcimi finančný dohľad a regulátormi;

11.  víta oznámenie Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva z 12. mája 2016 o tom, že zavedú verejné registre skutočných vlastníkov podnikov; chváli Francúzsko za odhodlanie vytvoriť verejný register trustov; podporuje odhodlanie Spojeného kráľovstva zaviesť povinnosť každej zahraničnej spoločnosti, ktorá v tejto krajine buď kupuje majetok, alebo vstupuje do zmluvného vzťahu so štátom, oznámiť svojho skutočného vlastníka; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali podobné iniciatívy;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií neobsahuje prechodné obdobie pre rozvojové krajiny a že ak tento štandard bude recipročný, krajiny so stále veľmi nízkou schopnosťou vytvárať potrebnú infraštruktúru na zber, správu a výmenu požadovaných informácií môžu byť reálne vylúčené z jeho uplatňovania;

13.  konštatuje, že spoločné fórum pre transferové oceňovanie zahrnulo do svojho pracovného programu na roky 2014 – 2019 vypracovanie osvedčených postupov s cieľom zabezpečiť, aby usmernenia OECD zodpovedali osobitostiam členských štátov; berie na vedomie, že Komisia monitoruje pokrok tejto práce;

14.  zdôrazňuje, že 70 % presunov ziskov prebieha pomocou transferového oceňovania a že najlepší spôsob, ako proti takémuto postupu bojovať, je prijatie plnohodnotnej CCCTB; vyzýva každopádne Komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny návrh o transferovom oceňovaní, ktorý zohľadní usmernenia OECD v oblasti transferového oceňovania adresované nadnárodným podnikom a daňovým správam z roku 2010; okrem toho zdôrazňuje, že ďalšie úsilie môže byť potrebné na obmedzenie rizík BEPS medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, ktoré vyplývajú z rámca transferového oceňovania, najmä z oceňovania nehmotných vecí, a že by sa mali aktívne preveriť globálne alternatívy k súčasnému princípu nezávislého vzťahu a otestovať z hľadiska potenciálu zaistiť spravodlivejší a účinnejší celosvetový daňový systém;

15.  víta skutočnosť, že komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová klasifikovala transferové oceňovanie ako osobitnú prioritnú oblasť pre prípady štátnej pomoci, keďže sa uvádza ako obvyklý nástroj používaný nadnárodnými podnikmi v systémoch daňových únikov a vyhýbania sa plateniu daní, napr. vnútroskupinových úveroch; konštatuje, že usmernenia na identifikáciu a reguláciu štátnej pomoci súvisiacej s daňami v súčasnosti neexistujú, tento typ štátnej pomoci je však preukázateľne znepokojujúci nástroj vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a stanovila jasné kritériá na lepšie vymedzenie limitov transferového oceňovania v záujme lepšieho posudzovania prípadov štátnej pomoci; podporuje závery vyšetrovania Komisie v prípade spoločností Starbucks, Fiat a Amazon; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia mala prístup ku všetkým relevantným údajom;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé vypočuté nadnárodné podniky dôrazne neodsúdili praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že nadnárodné podniky môžu ľahko poskytovať umelé medziskupinové úvery na účely agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že preferovanie takéhoto dlhového financovania je na úkor daňovníkov aj finančnej stability; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili zo svojich daňových predpisov dlhovo-kapitálovú predpojatosť;

17.  zdôrazňuje, že činnosť oznamovateľov je nevyhnutná na odhaľovanie rozsahu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a že preto je nutné, aby bola ochrana oznamovateľov právne zaručená a posilnená v celej EÚ; konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva a Rada Európy vykonali prácu k tejto otázke; domnieva sa, že súdy a členské štáty by mali zabezpečiť ochranu legitímnych obchodných tajomstiev, pričom by zároveň nemali nijakým spôsobom brániť alebo obmedzovať oznamovateľov a novinárov pri dokumentovaní a odhaľovaní nelegálnych, nesprávnych alebo škodlivých praktík, ak je to jasne a jednoznačne vo verejnom záujme; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá v úmysle okamžité opatrenia v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že len nedávno boli zverejnené významné odhalenia škandálov bežne označovaných ako LuxLeaks a Panama Papers;

18.  víta skutočnosť, že Komisia začala verejné konzultácie o zlepšovaní mechanizmov riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia; zdôrazňuje pre zvýšenie účinnosti systémov bude kľúčové určenie jednoznačného časového rámca postupov riešenia sporov;

19.  víta oznámenie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie, v ktorom bola Európska investičná banka (EIB) vyzvaná k tomu, aby transponovala požiadavky dobrej správy do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi; vyzýva EIB, aby zaviedla novú zodpovednú daňovú politiku, pričom by mala začať revíziou svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorú by mala uskutočniť v roku 2016 v úzkom dialógu s občianskou spoločnosťou; opätovne pripomína, že EIB by mala posilniť svoje činnosti náležitej starostlivosti, aby sa zvýšila kvalita informácií o konečných príjemcoch a aby sa účinnejšie zabránilo transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne záznamy, pokiaľ ide o transparentnosť, podvod, korupciu, organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy, alebo ktorí sú zapísaní v daňových rajoch, ktoré sa uchyľujú k agresívnemu daňovému plánovaniu;

20.  vyzýva Komisiu, aby vydala jednoznačné právne predpisy v oblasti vymedzenia ekonomickej podstaty, tvorby hodnoty a trvalého usadenia, a to najmä v záujme riešenia problematiky schránkových spoločností;

Čierny zoznam a konkrétne sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a zrážková daň

21.  poznamenáva, že vonkajšia stratégia pre účinné zdaňovanie dosiaľ je jedinou konkrétnou iniciatívou, ktorú Komisia prijala v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií; poznamenáva, že kritériá na zaradenie do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií OECD sa nepreukázali ako účinné pri riešení tohto problému a neslúžia ako odstrašujúci prostriedok; zdôrazňuje, že stále existujú tretie krajiny, ktoré chránia nezákonne nadobudnutý majetok, čo členským štátom znemožňuje vymáhanie;

22.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila spoločnú európsku definíciu a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií (t. j. čierny zoznam daňových rajov) založené na spoľahlivých, transparentných a objektívnych kritériách vrátane vykonávania odporúčaní OECD, opatreniach v oblasti transparentnosti daní, opatreniach BEPS a normách automatickej výmeny informácií, existencii aktívnych škodlivých daňových praktík, výhod poskytovaných fyzickým alebo právnickým osobám bez povolenia na pobyt, nedostatočných požiadavkách ekonomickej podstaty a nezverejňovaní podnikovej štruktúry právnických osôb (vrátane trustov, charít, nadácií atď.) alebo vlastníctva majetku či práv, a víta úmysel Komisie dosiahnuť dohodu o takomto zozname v najbližších šiestich mesiacoch; vyzýva členské štáty, aby túto dohodu schválili do konca roku 2016; je presvedčený, že proces eskalácie, začínajúc skutočne konštruktívnym dialógom s jurisdikciou, v ktorej boli zistené nedostatky, musí byť naplánovaný pred uvedením na zozname, aby sa dosiahol preventívny účinku tohto zoznamu; domnieva sa, že treba zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vymazať zo zoznamu jurisdikcie, ktoré dosiahli alebo obnovili súlad s predpismi; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zahŕňať aj krajiny, ktoré sú členmi OECD;

23.  požaduje konkrétny regulačný rámec Únie pre sankcie voči nespolupracujúcim jurisdikciám vrátane možnosti preskúmania a, ako poslednej možnosti, pozastavenia dohôd o voľnom obchode, dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia a zákazu prístupu k finančným prostriedkom Únie; poznamenáva, že účelom sankcií je zaviesť zmeny v právnych predpisoch dotknutých jurisdikcií; žiada, aby sa sankcie uplatňovali aj voči spoločnostiam, bankám, účtovníckym a právnickým spoločnostiam a daňovým poradcom, u ktorých sa dokázalo, že sa podieľajú na nezákonných, škodlivých alebo nekalých činnostiach s takýmito jurisdikciami alebo že sprostredkovali nezákonné, škodlivé alebo nekalé dohody o dani z príjmu právnických osôb zahŕňajúce právne nástroje v týchto jurisdikciách;

24.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzné právne predpisy zakazujúce všetkým inštitúciám EÚ otvárať účty alebo pôsobiť v rámci jurisdikcií zaradených na spoločný európsky zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií;

25.  vyzýva členské štáty, aby s tretími krajinami nanovo vyjednali svoje bilaterálne daňové dohody prostredníctvom multilaterálneho nástroja s cieľom zaviesť dostatočne silné doložky zabraňujúce zneužívaniu voľby najvýhodnejšej jurisdikcie (treaty shopping), ako aj rozdelenie daňových práv medzi krajiny pôvodu a pobytu zohľadňujúc ekonomický charakter, a zodpovedajúce vymedzenie stálej prevádzkarne; zdôrazňuje navyše, že tento proces by sa mohol výrazne urýchliť, ak by bola Komisia členskými štátmi poverená rokovať o takýchto zmenách v mene Únie; vyzýva členské štáty, aby pri rokovaniach o takýchto dohodách zabezpečili spravodlivé zaobchádzanie s rozvojovými krajinami;

26.  vyzýva Komisiu, aby predstavila legislatívny návrh na zavedenie celoúniovej zrážkovej dane, ktorú by spravovali členské štáty, s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky vytvorené v Únii zdaňované aspoň raz pred tým, než ju opustia; poznamenáva, že takýto návrh by mal zahŕňať systém vrátenia dane na zabránenie dvojitému zdaňovaniu; zdôrazňuje, že takýto všeobecný systém zrážkovej dane založený na úverovej metóde má tú výhodu, že zamedzuje dvojitému nezdaneniu a BEPS bez vzniku prípadov dvojitého zdanenia;

27.  vyjadruje poľutovanie, že Andorra a Monako sa zaviazali k automatickej výmene informácií od roku 2018 namiesto od roku 2017; poukazuje na to, že niektoré nespolupracujúce jurisdikcie, ako je Andorra, spĺňajú normy v oblasti výmeny informácií, ale smerujú k tomu, aby sa stali jurisdikciami s nízkymi daňovými sadzbami; je znepokojený tým, že dohoda o dvojitom zdanení medzi Andorrou a Španielskom v súčasnosti nezabezpečuje účinnú, automatickú výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií stanovené v dohodách, ktoré členské štáty podpísali s bývalými alebo súčasnými nespolupracujúcimi jurisdikciami;

28.  domnieva sa, že hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami pri označovaní subjektov, čo viedlo k dvojitému nezdaneniu, by sa mali v európskej legislatíve účinne riešiť ako dodatok k návrhom Komisie o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP);

Patentové, znalostné a VaV kolónky

29.  konštatuje, že napriek očakávaniam sa doteraz patentové, znalostné a VaV kolónky neukázali ako účinné pri podpore inovácií v Únii; vyjadruje poľutovanie, že sú namiesto toho využívané zo strany nadnárodných podnikov (NP) na presun ziskov cez systémy agresívneho daňového plánovania, ako napríklad cez známy postup „Double Irish with a Dutch sandwich“; domnieva sa, že patentové kolónky sú nevhodným a neúčinným nástrojom na dosiahnutie hospodárskych cieľov; trvá na tom, že VaV možno podporovať prostredníctvom širších politických opatrení, ktoré podporujú dlhodobé inovácie a nezávislý výskum a prostredníctvom grantov, ktoré by sa mali uprednostniť pred patentovými kolónkami, pretože riziko, že sa granty zneužijú v systémoch na vyhýbanie sa plateniu daní, je nižšie; konštatuje, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a činnosťami VaV nie je vždy priame a že súčasné modely vedú k úsiliu o čo najnižší daňový príspevok zo strany NP;

30.  vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty, najmä v rámci skupiny pre kódex správania, doposiaľ zanedbávali túto otázku a ešte nenavrhli vhodný časový rámec na jej riešenie;

31.  vyzýva Komisiu, aby záujme zastavenia zneužívanie patentových kolónok na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti a zabezpečenia, že ak sa použijú, budú viazané na skutočnú hospodársku činnosť, predložila návrhy na záväzné právne predpisy Únie o patentových kolónkach, ktoré by vychádzali z modifikovaného prístupu OECD na základe spojitosti a riešili jeho slabé miesta; zdôrazňuje, že návrh Komisie by sa mal uplatňovať na všetky nové patentové kolónky, ktoré vydali členské štáty a že existujúce stále platné patentové kolónky musia byť príslušne upravené;

32.  vyzýva členské štáty, aby začlenili ustanovenie o minimálnom účinnom zdaňovaní do smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, ako aj do smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, a zabezpečili, že Rada nebude udeľovať žiadne výnimky;

Banky, daňoví poradcovia a sprostredkovatelia

33.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré banky, daňoví poradcovia, právnické a účtovnícke spoločnosti a iní sprostredkovatelia boli nápomocní a zohrali kľúčovú úlohu pri navrhovaní systémov agresívneho daňového plánovania pre svojich klientov a zároveň pomáhali národným vládam pri navrhovaní ich daňových kódexov a zákonov, čím vznikol významný konflikt záujmov;

34.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti a primeranej dokumentácie v rámci finančných inštitúcií, poradcov a právnických spoločností, ktoré sa týkajú konkrétnych modelov vlastníctva a kontroly spoločností odporúčaných daňovými, finančnými a právnymi poradcami, potvrdených pri nedávnom odhalení Panama Papers; s cieľom riešiť problém schránkových spoločností odporúča posilniť požiadavky na transparentnosť pri zakladaní súkromných spoločností;

35.  je znepokojený nedostatočnou transparentnosťou a primeranou dokumentáciou v rámci vnútroštátnej daňovej správy, čo ovplyvňuje súťažné účinky rozhodnutí o cene prevodu, nastavenia patentových kolónok, rozhodnutia o daniach a iné prvky ľubovoľného zdaňovania právnických osôb;

36.  vyzýva, aby sa posilnili existujúce kódexy správania pre odvetvie daňového poradenstva, predovšetkým na účely zohľadnenia možných konfliktov záujmov takým spôsobom, aby boli jasne a zrozumiteľne zverejnené; vyzýva Komisiu, aby predložila Kódex Únie pre všetky poradenské služby s cieľom stanoviť situácie možných konfliktov záujmov, ktoré majú byť jednoznačne zverejnené; domnieva sa, že by mal zahŕňať režim Únie pre nezlučiteľnosť týkajúci sa daňových poradcov s cieľom zabrániť konfliktom záujmov pri súbežnom poskytovaní poradenstva verejnému a súkromnému sektoru a iným konfliktom záujmov;;

37.  upozorňuje na riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania služieb právneho a daňového poradenstva a audítorských služieb v rámci rovnakých účtovníckych spoločností; zdôrazňuje preto význam jasného oddelenia týchto služieb; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne monitorovanie a vykonávanie právnych predpisov zameraných na predchádzanie takýmto konfliktom záujmov a aby preskúmala potrebu revízie smernice o audite, najmä ustanovenia článku 22, ako aj nariadenie o audite, najmä ustanovenia článku 5, a v rámci nich vymedzenie „vecného účinku“ iných ako audítorských služieb;

38.  žiada Komisiu, aby vyšetrila vzájomné prepojenie akademickej obce a sveta daňových poradcov, aspoň pokiaľ ide o problematiku konfliktu záujmov;

39.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane trestných sankcií pre manažérov finančných inštitúcií a spoločností zapojených do daňových únikov, ako aj možnosť odňať povolenie na podnikanie pre podnikateľov a podniky, ktoré sa dokázateľne zúčastňovali na vypracovaní systémov agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa plateniu daní, radili, ako ich používať a využívať; žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti pre daňových poradcov za nezákonné daňové praktiky;

40.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti bánk a finančných inštitúcií uľahčujúcich prevody do daňových rajov, ako sa to stanovuje v budúcom spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií;

41.  vyzýva Komisiu, aby posilnila požiadavky na banky oznamovať daňovým orgánom členských štátov presuny do/z jurisdikcií na spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že banky a ostatné finančné inštitúcie budú poskytovať regulačným a daňovým orgánom podobné informácie; vyzýva členské štáty, aby posilnili schopnosť svojich daňových orgánov prešetriť prípady daňových únikov a vyhýbania sa daňovej povinnosti;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavádza požiadavka povinného zverejňovania pre banky, daňových poradcov a iných sprostredkovateľov, pokiaľ ide o zložité štruktúry a osobitné služby spojené s jurisdikciami uvedenými na spoločnom zozname EÚ daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré sú určené pre klientov a ktoré klienti využívajú na uľahčenie daňových únikov, daňových podvodov, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;

43.  vyzýva Komisiu(31), aby zaviedla osobitné spoločné minimálne pravidlá proti zneužívaniu zamerané na odopieranie výhod plynúcich z určitých hybridných prevodov aktív(32), ktorých účinkom je často odpočítanie príjmov v jednom štáte bez zahrnutia ostatných príjmov do základu dane alebo vytvárania nezákonných zahraničných transakcií daňových zvýhodnení;

Oznamovatelia

44.  opakuje kľúčovú úlohu oznamovateľov pri odhaľovaní pochybení vrátane nezákonných alebo nesprávnych praktík; domnieva sa, že tieto odhalenia, ktoré ukázali rozsah daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí, sú jednoznačne vo verejnom záujme, ako sa ukázalo počas nedávneho odhalenia dokumentov „LuxLeaks“ a „Panama Papers“, ktoré preukázalo rozsah fenoménu prevodu majetku do jurisdikcií s nízkymi sadzbami dane; pripomína, že možnosť odhaliť a stíhať osoby porušujúce daňové predpisy zásadne závisí od dostupnosti a kvality údajov;

45.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia obmedzila svoj postup na monitorovanie vývoja v rôznych oblastiach právomocí Únie bez toho, že by plánovala podniknúť konkrétne kroky na riešenie tohto problému; je znepokojený, že táto nedostatočná ochrana by mohla ohroziť zverejňovanie nových odhalení, čo by mohlo viesť k stratám legitímnych daňových príjmov členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla uspokojivú odpoveď na požiadavky uvedené v odsekoch 144 a 145 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 ani na odporúčania uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015, a najmä na požiadavku, aby predložila jasný rámec upravujúci ochranu oznamovateľov a im podobných do konca 2016;

46.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr navrhla jasný právny rámec na zaručenie účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj novinárov a iných osôb spojených s novinármi, ktoré im pomáhajú a uľahčujú ich prácu; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje súčasné právne predpisy o ochrane oznamovateľov vrátane možnosti nestíhania v prípadoch, v ktorých oznamovatelia konali vo verejnom záujme; vyzýva, aby si za vzor vzali najlepšie príklady právnych predpisov z hľadiska ochrany oznamovateľov, ktoré už platia v niektorých členských štátoch;

Skupina pre kódex správania a medziinštitucionálne záležitosti

47.  vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že jeho prvý a druhý osobitný výbor (TAXE 1 a TAXE 2) opakovane žiadali úplný prístup k dokumentom a zápisniciam skupiny pre kódex správania, k dispozícii dostali len obmedzený počet nových dokumentov, ktoré boli poslancom EP sprístupnené za zatvorenými dverami a len na nahliadnutie, a to až päť mesiacov po začiatku mandátu TAXE 2; konštatuje, že niektoré z týchto dokumentov by sa mali zverejniť s cieľom umožniť verejnú kontrolu a otvorenú politickú diskusiu o obsahu týchto dokumentov; ďalej konštatuje, že ochota Rady vyhovieť tejto požiadavke, je naďalej neuspokojivá;

48.  ľutuje skutočnosť, že Komisia napriek tomu, že poskytla niektoré interné zápisnice zo schôdzí skupiny pre kódex správania, neviedla všetky záznamy o distribuovaných dokumentoch; domnieva sa, že je povinnosťou Komisie viesť všetky záznamy o všetkých informáciách a dokumentoch kolujúcich v rámci skupiny pre kódex správania, aby bolo možné posúdiť, či sú opatrenia členských štátov v súlade so zmluvou; vyzýva Komisiu, aby naliehavo prijala opatrenia na zlepšenie tejto situácie získaním všetkých dokumentov; vyzýva Radu a členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou v tejto otázke;

49.  nalieha na členské štáty, aby zlepšili transparentnosť a účinnosť pracovných metód skupiny pre kódex správania, keďže sú jedným z faktorov, ktoré bránia konkrétnym potenciálnym zlepšeniam v boji proti škodlivým daňovým praktikám; vyjadruje poľutovanie, že mu od skupiny pre kódex správania nebolo doručených niekoľko pracovných dokumentov pochádzajúcich od Rady alebo členských štátov, ktoré sa kriticky stavajú proti riadnemu vykonávaniu mandátu osobitného výboru; požaduje pravidelné zverejňovanie výsledkov dohľadu, pokiaľ ide o stupeň súladu členských štátov s poskytnutými odporúčaniami; žiada skupinu pre kódex správania, aby na ročnej báze vypracovala verejne prístupnú správu, v ktorej určí a opíše najškodlivejšie daňové praktiky, ktoré počas daného roka používali členské štáty; opakuje svoju výzvu Rade z roku 2015, aby zriadila „daňový výbor“ na politickej úrovni;

50.  na základe verejných informácií zistil, že skupina pre kódex správania sa v rokoch 1998 – 2014 zamerala na 421 opatrení a 111 z nich označila za škodlivé (26 %), ale dve tretiny týchto opatrení už boli preskúmané počas prvých piatich rokov existencie skupiny; konštatuje, že kontrola opatrení členskými štátmi sa v priebehu rokov znížila, pričom v roku 2014 bolo preskúmaných iba 5 % všetkých opatrení a vyjadruje poľutovanie, že skupina od novembra 2012 nezistila žiadne škodlivé daňové opatrenia; dospel k záveru, že skupina pre kódex správania nebola za posledných desať rokov plne funkčná a že jej správa a mandát naliehavo potrebujú revíziu;

51.  pripomína svoju výzvu Komisii z roku 2015, aby poskytla aktualizáciu správy Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedených v odseku 26 správy skupiny pre kódex správania z roku 1999 (správa skupiny Primarolo (SN 4901/99));

52.  zdôrazňuje, že aj keď kódex správania umožnil určité zlepšenia, oznamovanie vlastných potenciálne škodlivých opatrení členskými štátmi je neúčinné, kritériá pre určovanie škodlivých opatrení sú zastarané a zásada jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí o škodlivosti sa ukázala ako neúčinná; vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty namietajú proti nevyhnutnej reforme skupiny pre kódex správania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr podnikli nevyhnutné kroky na reformu kritérií na identifikáciu škodlivých opatrení a aspektov správy skupiny pre kódex správania vrátane jej rozhodovacieho postupu a monitorovania dohodnutého odstraňovania a zmrazovania škodlivých opatrení, vyhýbania sa možnému odkladaniu, sankcií v prípadoch nesúladu s cieľom zvýšiť jej verejnú transparentnosť a zodpovednosť a zabezpečiť silné zapojenie a prístup k informáciám pre Európsky parlament; poukazuje na nedostatky a ďalšie relevantné informácie uvedené v prílohe 3; ďalej poznamenáva, že pri porovnávaní zoznamu Komisie všetkých daňových režimov, ktoré formálne posúdila skupina pre kódex správania na základe príslušných dokumentov zo schôdze v čase vydania rozhodnutia a po ňom, v mnohých prípadoch nie je v prvom rade jasné, ako sa dospelo k takémuto rozhodnutiu, napr. prečo boli režimy, v prípade ktorých existoval dôvod domnievať sa, že budú škodlivé, nakoniec vyhlásené za neškodlivé, a po druhé, pokiaľ ide o prípady, kde bola na základe výsledkov posúdenia preukázaná škodlivosť, či členské štáty uspokojivo dokončili následné postupy na ich odstránenie; zdôrazňuje, že členské štáty si preto nesplnili povinnosti stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, keďže si spontánne nevymieňali daňové informácie, a to ani v prípadoch, kde bol jasný dôvod predpokladať, že v iných členských štátoch môže dochádzať k daňovým stratám, alebo že k daňovým úsporám môže dochádzať na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín, i keď uvedené smernice ponechávajú v takýchto prípadoch priestor na voľné konanie; zdôrazňuje, že Komisia si nesplnila svoju úlohu strážkyne zmlúv v zmysle článku 17 ods. 1 ZEÚ, keď v tejto veci nekonala a neprijala všetky kroky potrebné na zabezpečenie toho, že členské štáty si splnia svoje záväzky, najmä tie, ktoré sú stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, napriek dôkazom svedčiacich o opaku;

53.  konštatuje, že osobitný výbor si je dobre vedomý systematických obštrukcií niektorých členských štátov pri dosahovaní pokroku v boji proti daňovým únikom; poznamenáva, že v skupine pre kódex správania už takmer dve desaťročia prebiehajú diskusie o administratívnych postupoch (rozhodnutiach); odsudzuje, že niektoré členské štáty sa pred škandálom Luxleaks zdráhali vymieňať si informácie o postupoch prijímania svojich rozhodnutí a ešte stále sa zdráhajú zaviesť vzorové pokyny vypracované v skupine pre kódex správania do svojich vnútroštátnych právnych predpisov aj napriek svojim záväzkom prijatým po odhaleniach Luxleaks;

54.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla trvalý, včasný a pravidelný prístup k pracovným dokumentom a zápisniciam skupín Rady pracujúcim v daňovej oblasti vrátane skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni a pracovnej skupiny pre daňové otázky; navrhuje Komisii, aby na tento účel použila ako príklad dohodu uzatvorenú s Európskym parlamentom o prístupe k zápisnici SSM/ECB;

55.  vyzýva Komisiu, aby v prípade neuspokojivej odpovede členských štátov predložila legislatívny návrh, pokiaľ možno podľa článku 116 alebo článku 352 ZFEÚ alebo na základe posilnenej spolupráce s cieľom zlepšiť účinnosť skupiny pre kódex správania;

56.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podnikli naliehavé opatrenia na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu z hľadiska dopytu aj ponuky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada a najmä niektoré členské štáty už niekoľko rokov neprijali nijaké zásadné opatrenia v týchto oblastiach, a pripomína členským štátom možnosť vytvoriť systém posilnenej spolupráce (medzi aspoň deviatimi členskými štátmi) s cieľom urýchliť konanie proti nezákonným a škodlivým daňovým praktikám;

57.  požaduje vytvorenie nového centra súdržnosti a koordinácie daňovej politiky Únie v rámci štruktúry Komisie, aby sa zabezpečilo riadne a súdržné fungovanie jednotného trhu a uplatňovanie medzinárodných noriem; domnieva sa, že toto nové centrum by malo byť poverené posudzovaním a monitorovaním daňovej politiky členských štátov na úrovni Únie, zabezpečiť, aby členské štáty nezaviedli nové škodlivé daňové opatrenia, monitorovať súlad členských štátov so spoločným úniovým zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií, zabezpečiť a posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami (napr. odborná príprava a výmena osvedčených postupov) a iniciovať súvisiace akademické programy v tejto oblasti; domnieva sa, že toto centrum by mohlo pomôcť zabrániť vzniku novým daňovým medzerám vznikajúcim v dôsledku nekoordinovaných politických iniciatív členských štátov a zabrániť daňovým praktikám a normám, ktoré by narušili alebo zasahovali do fungovania a zmýšľania jednotného trhu; je presvedčený, že toto centrum by mohlo slúžiť aj ako kontaktný bod pre oznamovateľov v prípade, že členské štáty a vnútroštátne daňové správy nekonajú v nadväznosti na odhalenia daňových únikov a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, ani v tejto veci nevedú primerané vyšetrovanie; domnieva sa, že centrum by mohlo ťažiť zo zlučovania odborných znalostí na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, aby sa tak znížila záťaž pre daňovníkov;

Vonkajší rozmer

58.  víta obnovené zameranie na úrovni G8 a G20 na daňové otázky, ktoré by malo priniesť nové odporúčania; vyzýva Komisiu, aby zachovala jednotnú pozíciu v mene Únie na nadchádzajúcich samitoch G20 a ad hoc sympóziách; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o všetkých zisteniach a možných dôsledkoch rozhodnutí G20 na boj proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb, praktikám agresívneho daňového plánovania a nezákonným finančným tokom;

59.  vyzýva Úniu, G20, OECD a OSN, aby ďalej spolupracovali s cieľom presadzovať celosvetové usmernenia, ktoré budú prínosné aj pre rozvojové krajiny;

60.  podporuje zriadenie globálneho orgánu v rámci OSN, ktorý bude dobre vybavený a bude mať dostatočné dodatočné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli na rovnakej úrovni zúčastňovať na formulovaní a reforme globálnych daňových politík; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali pracovať na ambicióznom globálnom samite o daniach a zamerali sa na zriadenie takéhoto medzivládneho orgánu;

61.  vyzýva medzinárodné fóra, aby sa dohodli na prísnejšej a presnejšej definícii skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby vypracovali analýzu negatívnych účinkov vnútroštátnych a európskych daňových politík s cieľom posúdiť vplyv na rozvojové krajiny a odstrániť;

63.  poukazuje na to, že nezákonné úniky sú hlavným vysvetlením pre zadlženie rozvojových krajín, zatiaľ čo agresívne daňové plánovanie je v rozpore so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov;

64.  vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd a dohôd o partnerstve začlenila doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach, ktoré sa týkajú najmä súladu s príslušnými odporúčaniami OECD týkajúcimi sa oblasti daní (napr. iniciatíva BEPS), a prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že sa nebudú môcť zneužiť obchodné a partnerské dohody na daňové úniky alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti či pranie príjmov z nezákonnej činnosti;

65.  vyzýva OECD a ďalšie medzinárodné orgány, aby začali pracovať na ambicióznom BEPS II, ktorý sa bude zakladať predovšetkým na minimálnych normách a konkrétnych cieľoch pre vykonávanie;

66.  zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF), by sa mala zlepšiť, aby postoj EÚ nadobudol dôraz; zdôrazňuje potrebu podrobných usmernení v oblasti vykonávania, najmä pre rozvojové krajiny, ako aj monitorovania rozvoja nových škodlivých daňových opatrení;

67.  v tejto súvislosti požaduje vytvorenie parlamentnej monitorovacej skupiny na úrovni OECD na pozorovanie a kontrolu navrhovania a vykonávania tejto iniciatívy;

68.  vyzýva na nadviazanie štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA o medzinárodných daňových otázkach; navrhuje zriadiť formálne medziparlamentné fóra na riešenie týchto otázok, a zároveň využívať v tejto súvislosti existujúci rámec na dialóg transatlantických zákonodarných orgánov; nabáda EÚ a USA, aby spolupracovali na realizácii projektu OECD BEPS; berie na vedomie výrazný nedostatok reciprocity medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA; podporuje posilnenú spoluprácu medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA s cieľom zabezpečiť reciprocitu a vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zúčastňovali na jej vykonávaní;

69.  víta pilotný projekt na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve medzi daňovými orgánmi, ktorý v apríli 2016 začalo päť najväčších členských štátov EÚ; vyzýva, v súlade s deklarovaným zámerom týchto krajín, na rozšírenie tejto iniciatívy tak, aby predstavovala základ pre celosvetový štandard výmeny informácií podobný tomu, ktorý existuje pre informácie o finančnom účtovníctve;

70.  požaduje, ako nasledujúci krok v procese zvýšenia dostupnosti informácií o skutočnom vlastníctve a účinnosti výmeny takýchto informácií, vytvorenie verejného úniového registra skutočných vlastníkov vrátane harmonizovaných noriem prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktorý bude predstavovať všetky potrebné záruky na ochranu údajov a bude základom globálnej iniciatívy v tomto smere; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu inštitúcií, ako napr. OECD a OSN v tejto súvislosti;

71.  požaduje vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti vytvorenia globálneho registra všetkých finančných aktív vlastnených jednotlivcami, spoločnosťami a všetkými subjektmi ako napr. trustmi a nadáciami, ku ktorému by mali plný prístup daňové orgány a ktorý by obsahoval primerané záruky na ochranu dôvernosti informácií v tomto registri;

72.  zdôrazňuje potrebu spoločného a komplexného prístupu EÚ a USA k vykonávaniu noriem OECD a k skutočnému vlastníctvu; okrem toho zdôrazňuje, že doložky o dobrej správe v daňových záležitostiach by mali byť zahrnuté vo všetkých budúcich obchodných zmluvách s cieľom zaistiť rovnaké podmienky, vytvoriť viac hodnoty pre spoločnosť ako celok a bojovať proti daňovým podvodom a únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a dosiahnuť vedúce postavenie transatlantických partnerov pri podpore dobrej daňovej správy;

Iné odporúčania

73.  vyzýva všetky národné parlamenty, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu a súdržnosť medzi daňovými systémami členských štátov; žiada národné parlamenty, aby zostali obozretné, pokiaľ ide o rozhodnutia svojich vlád v tejto oblasti, a zvýšili svoje odhodlanie pri práci medziparlamentných fór o daňových otázkach;

74.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky prípady nezákonnej štátnej pomoci, na ktoré bola upozornená, s cieľom zabezpečiť rovnosť pred zákonom v Únii; vyzýva Komisiu, aby reagovala „rozhodnutím o vymáhaní“ na všetky prípady, keď sa údajné daňové zvýhodnenie považovalo za nezákonnú štátnu pomoc; je znepokojený tvrdeniami, že Luxembursko by mohlo vydávať ústne rozhodnutia s cieľom obísť svoju povinnosť výmeny informácií podľa smernice o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila, či členské štáty po dosiahnutí legislatívneho pokroku na úrovni Únie nahrádzajú jednu škodlivú prax inou; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila akýkoľvek prípad narušenia trhu v dôsledku poskytnutia konkrétneho daňového zvýhodnenia;

75.  zdôrazňuje potenciál digitálnych riešení pre účinný výber daní pri zhromažďovaní daňových údajov priamo z operácií v rámci spoločného hospodárstva a pri znižovaní celkového zaťaženia daňových orgánov v členských štátoch;

76.  berie na vedomie odhalenie prípadu Panama Papers, v ktorom sa zdokumentovalo systematické využívanie schránkových spoločností súkromnými osobami, s cieľom utajiť zdaniteľné aktíva a prípady korupcie a organizovaného zločinu; víta rozhodnutie Európskeho parlamentu zriadiť v tejto súvislosti vyšetrovací výbor a pokračovať v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje obrovský politický význam analýzy fungovania daňových orgánov a spoločností zainteresovaných do opísaných praktík s cieľom odstrániť medzery v právnych predpisoch;

77.  konštatuje, že je potrebná ďalšia práca, pokiaľ ide o prístup k dokumentom členských štátov, Komisie a pracovnej skupiny pre kódex správania; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia analýza dokumentov, ktoré už boli sprístupnené Európskemu parlamentu s cieľom primerane zhodnotiť potrebu ďalších politických opatrení a politických iniciatív; vyzýva nadchádzajúci vyšetrovací výbor, aby pokračoval v tejto práci a prijal iný formát, než je ten, ktorý používa osobitný výbor, ktorý sa bude viac podobať vyšetrovaciemu výboru, ako je napr. finančný výbor v Spojenom kráľovstve;

78.  vyzýva Radu, aby plne využila proces konzultácie s Európskym parlamentom, čo predovšetkým znamená, že pred dosiahnutím politickej dohody počká na vstup Európskeho parlamentu a bude sa usilovať o zohľadnenie pozície Európskeho parlamentu;

79.  zaväzuje sa pokračovať v práci, ktorú začal jeho osobitný výbor, na odstraňovaní prekážok, ktorým čelí pri plnení svojho mandátu, ako aj zabezpečiť riadne nadviazanie na jeho odporúčania; poveruje svoje príslušné orgány, aby našli najlepšie inštitucionálne usporiadanie na dosiahnutie tohto cieľa;

80.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby nadviazal na tieto odporúčania vo svojej nadchádzajúcej legislatívnej iniciatívnej správe na rovnakú tému;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20 a OECD.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0420.
(2) Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).
(3) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1), o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní.
(4) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM(2016)0023).
(8) Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (COM(2016)0026).
(9) Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (COM(2016)0025).
(10) Odporúčanie Komisie z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (C(2016)0271).
(11) Štúdia o štruktúrach agresívneho daňového plánovania a ukazovateľoch, Európska únia, 2016.
(12) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 134.
(13) Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0257.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0265.
(18) SA.38375 – Štátna pomoc poskytnutá Luxemburskom spoločnosti Fiat.
(19) SA.38374 – Štátna pomoc poskytnutá Holandskom spoločnosti Starbucks.
(20) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o systéme štátnej pomoci poskytovanej výnimkou pri nadmernom zisku, SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú zaviedlo Belgicko (oznámené pod číslom (C(2015)9837) (Ú. v. EÚ L 260, 27.9.2016, s. 61).
(21) http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/tax_fraud_evasion/a_huge_problem/index_en.htm, Európska Komisia, 10. mája 2016.
(22) Meranie a monitorovanie BEPS, opatrenie 11 – záverečná správa za rok 2015, projekt o narúšaní základu dane a presune ziskov OECD/G20.
(23) UNCTAD, World Investment Report 2015 – Reforming International Investment Governance, 2015.
(24) http://gabriel-zucman.eu/files/JohannesenZucman2014
(25) BIS 2016 – lokačné bankové štatistiky.
(26) http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/webdiaeia2016d2_en.pdf
(27) http://ec.europa.eu/growth/smes/, Európska Komisia, 10. mája 2016.
(28) http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1351_en.htm#_ftnref8 a Egger, P., W. Eggert a H. Winner (2010), Saving Taxes through Foreign Plant Ownership (Úspora daní prostredníctvom zahraničného vlastníctva zariadení), Journal of International Economics 81: 99–108; Finke, K. (2013), Tax Avoidance of German Multinationals and Implications for Tax Revenue Evidence from a Propensity Score Matching Approach (Vyhýbanie sa daňovej povinnosti nemeckých nadnárodných podnikov a dôsledky na evidenciu daňových príjmov na základe štatistickej porovnávacej metódy propensity score), mimeo.
(29) https://polcms.secure.europarl.europa.eu/cmsdata/upload/a0cf64ee-8e0d-4b5f-b145-6ffbaa940e10/TheRoleFinancialSectorTaxPlanning_Draft_210316.pdf
(30) OECD, Study into the role of tax intermediaries (Štúdia úlohy daňových sprostredkovateľov), 2008; http://www.oecd.org/tax/administration/39882938.pdf
(31) Útvary Komisie skutočne potvrdili, že článok 10 („hybridné nesúrodé opatrenia“) jej návrhu smernice z 28. januára 2016 o boji proti daňovým únikom „bol založený na prístupe vzájomného uznávania zameranom na odstránenie rozdielov v právnej kvalifikácii hybridných subjektov a hybridných finančných nástrojov, ale nezahŕňal hybridný prevod aktív, ktorý sa netýka nesúladov právnej kvalifikácie“.
(32) OECD definuje „hybridné prevody“ ako „opatrenia, ktoré sa považujú za prevod vlastníctva majetku na daňové účely jednej krajiny, ale nie na daňové účely druhej krajiny, ktorá sa spravidla snaží získať zabezpečený úver“. Pozri OECD, marec 2012, Hybridné nesúrodé opatrenia: daňová politika a otázky súladu, http://www.oecd.org/


PRÍLOHA 1

ZOZNAM OSÔB, S KTORÝMI SA VÝBOR STRETOL

(SCHÔDZE VÝBOROV, KOORDINÁTOROV A SLUŽOBNÉ CESTY)

Dátum

Rečníci:

11.1.2016

–  Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

17.2.2016

–  Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

29.2.2016

Výmena názorov s predsedníctvom Rady

V prítomnosti Erica Wiebesa, holandského štátneho tajomníka pre financie

14. – 15.3.2016

Výmena názorov s jurisdikciami

Robert Gray, riaditeľ pre daň z príjmu, Guernsey;

Colin Powell, poradca premiéra pre medzinárodné záležitosti, Jersey;

Clàudia Cornella Durany, štátna tajomníčka pre medzinárodné finančné veci, Andorra;

Katja Gey, riaditeľka pre medzinárodné finančné veci, Lichtenštajnsko;

Jean Castellini, minister financií a hospodárstva, Monako.

Výmena názorov s NP

Cathy Kearney, viceprezidentka pre európske operácie, Apple

Julia Macrae, daňová riaditeľka EMEIA, Apple;

Adam Cohen, riaditeľ hospodárskej politiky (EMEA), Google;

Søren Hansen, výkonný riaditeľ, Inter-Ikea Group;

Anders Bylund, vedúci oddelenia pre komunikáciu; Inter-Ikea Group;

Irene Yates, podpredsedníčka pre daň z príjmov; McDonald's.

Výmena názorov s investigatívnymi novinármi – za zatvorenými dverami

Véronique Poujol, Paperjam;

Markus Becker, Der Spiegel.

21.3.2016

Výmena názorov s európskymi bankami (Časť I)

Jean-Charles Balat, finančný riaditeľ, Crédit Agricole SA;

Rob Schipper, globálny riaditeľ pre dane, ING;

Eva Jigvall, riaditeľka pre dane, Nordea;

Monica Lopez-Monís, riaditeľka dodržiavania súladu s predpismi a hlavná výkonná viceprezidentka, Banco Santander;

Christopher St. Victor de Pinho, výkonný riaditeľ, globálny riaditeľ zdaňovania skupín, UBS Group AG;

Stefano Ceccacci, riaditeľ otázok zdaňovania skupín, Unicredit.

4.4.2016

–  Margrethe Vestager, komisárka pre hospodársku súťaž

Výmena názorov s európskymi bankami (Časť II)

Brigitte Bomm, výkonná riaditeľka, globálna riaditeľka pre dane, Deutsche Bank AG;

Grant Jamieson, riaditeľ pre dane, Royal Bank of Scotland;

Graeme Johnston, riaditeľ pre medzinárodné dane, Royal Bank of Scotland.

15.4.2016

Služobná cesta na Cyprus

Ioannis Kasoulides, minister zahraničných vecí;

Michael Kammas, generálny riaditeľ, Aristio Stylianou, predseda a George Appios, podpredseda Združenia cyperských bánk;

Christos Patsalides, štátny tajomník ministerstva financií;

George Panteli, riaditeľ pre daňovú politiku, ministerstvo financií;

Yannakis Tsangaris, komisár pre dane;

Alexander Apostolides, University of Cyprus;

Maria Krambia-Kapardis, predsedníčka výkonného výboru Transparency International;

Costas Markides, člen rady, medzinárodné daňové otázky, KPMG Limited a Združenie cyperských investičných fondov;

Natasa Pilides, generálna riaditeľka Cyperskej agentúry na podporu investícií;

Kyriakos Iordanou, generálny riaditeľ, Pieris Marcou, Panicosa Kaouris, George Markides, Cyperský inštitút certifikovaných verejných účtovníkov;

Christos Karidis, riaditeľ hospodárskeho výskumu oddelenia konfederácie a tajomník Združenia zamestnaných spotrebiteľov;

Nikos Grigoriou, vedúci oddelenia pre hospodársku a sociálnu politiku Pancyperskej federácie práce.

18.4.2016

Medziparlamentná schôdza o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ďalšom vývoji na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni: dohľad a demokratická kontrola zo strany národných parlamentov

Výmena názorov s jurisdikciami (časť II) – za zatvorenými dverami

Wayne Panton, minister finančných služieb, obchodu a životného prostredia, Kajmanie ostrovy

20.4.2016

Spoločná schôdza výborov ECON/JURI/TAXE

Jonathan Hill, komisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov

2.5.2016

Stretnutie na vysokej úrovni parlamentnej skupiny OECD pre dane spolu s Osobitným výborom Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia, Paríž

Pascal Saint-Amans, riaditeľ Centra OECD pre daňovú politiku a správu;

Valère Moutarlier, riaditeľ, Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu, Európska komisia;

Michèle André, predsedníčka finančnej komisie Senátu;

Meg Hillier, predsedníčka výboru pre verejné financie.

17. – 20.5.2015

Pracovná cesta do USA (Washington DC)

David O'Sullivan, veľvyslanec EÚ;

Elise Bean, bývalá riaditeľka a hlavná poradkyňa stáleho podvýboru pre vyšetrovanie;

Orrin Grant Hatch, predseda výboru Senátu pre financie, dočasný predseda Senátu;

Dr Charles Boustany, predseda podvýboru pre daňovú politiku

Sander Levin, člen Kongresu, popredný člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“;

Richard Neal, popredný člen podvýboru pre daňovú politiku;

Earl Blumenauer, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“;

Lloyd Doggett, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“, popredný člen podvýboru pre ľudské zdroje (a možno ďalší členovia za Demokratickú stranu);

Anders Aslund, stály člen, Dinu Patriciu Eurasia Center, Atlantická rada

Gianni Di Giovanni, predseda Eni USA R&M, Eni;

The Hon. Boyden Gray, zakladajúci partner, Boyden Gray& Associates

Jillian Fitzpatrick, riaditeľ, vládne záležitosti a verejná politika, S&P Global;

Marie Kasparek, pomocná riaditeľka, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada;

Benjamin Knudsen, stážista, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada;

Jennifer McCloskey, riaditeľka, vládne záležitosti, rada pre sektor informačných technológií;

Susan Molinari, podpredsedníčka, záležitosti verejnej správy a vlády, Google;

Andrea Montanino, riaditeľ, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada;

Álvaro Morales Salto-Weis, stážista, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada;

The Hon. Earl Anthony Wayne, nestály člen, Atlantická rada;

Alexander Privitera, hlavný člen, Johns Hopkins University;

Bill Rys, riaditeľ, záležitosti federálnej vlády, Citigroup;

Pete Scheschuk, hlavný podpredseda, dane, S&P Global;

Garret Workman, riaditeľ, európske záležitosti, Americká obchodná komora;

Caroline D. Ciraolo, úradujúca pomocná generálna prokurátorka zodpovedná za sekciu daní, ministerstvo spravodlivosti;

Thomas Sawyer, hlavný poradca pre spory v oblasti medzinárodných daní;

Todd Kostyshak, poradca zástupcu pomocného generálneho prokurátora pre záležitosti daňovej kriminality, ministerstvo spravodlivosti;

Mark J. Mazur, pomocný tajomník (daňová politika) – ministerstvo financií USA;

Robert Stack, zástupca pomocného tajomníka (medzinárodné daňové záležitosti) – ministerstvo financií USA;

Scott A. Hodge, predseda, – Nadácia pre dane;

Gavin Ekins, výskumný ekonóm – Tax Foundation;

Stephen J. Entin, hlavný člen – Tax Foundation;

Scott Greenberg, analytik – Tax Foundation;

John C. Fortier, riaditeľ, the Democracy Project, Bipartisan Policy Center;

Shai Akabas námestník riaditeľa, Bipartisan Policy Center, Economic Policy Project;

Eric Toder, spoluriaditeľ, Urban-Brookings Tax Policy Center;

Gawain Kripke, riaditeľ pre politiky a výskum – OXFAM America;

Didier Jacobs, hlavný ekonóm, OXFAM America;

Nick Galass, vedúci výskumu o hospodárskych nerovnostiach, OXFAM America;

Robbie Silverman, hlavný poradca, OXFAM America;

Vicki Perry, pomocný riaditeľ oddelenia pre fiškálne veci a riaditeľ divízie pre daňovú politiku, (MMF);

Ruud De Mooij, zástupca riaditeľa divízie pre daňovú politiku, (MMF);

Hamish Boland-Rudder, online editor, Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov;

Jim Brumby, riaditeľ, verejná služba a správa, Governance Global Practice;

Marijn Verhoeven, ekonóm, the Global Practice on Governance;

Guggi Laryea, European Civil Society and European Parliament Relations Lead External and Corporate Relations;

Rajul Awasthi, hlavný odborník na verejný sektor, Governance Global Practice;

Xavier Becerra, člen Kongresu, predseda, the House Democratic Conference;

Ron Kind, člen Kongresu, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“.

24.5.2015

Spoločné verejné vypočutie TAXE/DEVE na tému Dôsledky agresívnych daňových postupov pre rozvojové krajiny

Dr Attiya Waris, hlavná prednášajúca, právnická fakulta, University of Nairobi;

Dr Manuel Montes, hlavný poradca pre financie a rozvoj, The South Centre;

Aurore Chardonnet, OXFAM, poradkyňa pre oblasť daní a nerovností politík EÚ;

Savior Mwambwa, ActionAid International, riaditeľ, Tax Power Campaing;

Tove Ryding, EURODAD, riaditeľka pre politiky a ochranu záujmov, Tax Justice;

Sol Picciotto, profesor, Lancaster University.


PRÍLOHA 2

NADNÁRODNÉ PODNIKY A BANKY POZVANÉ

NA VYSTÚPENIE NA SCHÔDZACH VÝBORU

Príloha 2.1: Zoznam pozvaných NP

Spoločnosť

Pozvaní/zástupcovia

Situácia (11.3.2016)

Apple Inc.

Timothy D. Cook

Výkonný riaditeľ

Účasť prijala

Cathy Kearney, viceprezidentka pre európske operácie

Julia Macrae, daňová riaditeľka EMEIA

Google Inc.

Nicklas Lundblad

Riaditeľ verejnej politiky a vzťahov so štátnymi inštitúciami (EMEA)

Účasť prijal

Adam Cohen, riaditeľ hospodárskej politiky (EMEA)

Fiat Chrysler

Automobiles

Sergio Marchionne

Výkonný riaditeľ

Účasť neprijal 11.3.2015:

„Ako možno viete, 29. decembra 2015 sme podali odvolanie na Všeobecnom súde EÚ proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zistilo, že jednej z našich spoločností v Luxembursku bola poskytnutá štátna pomoc. Luxembursko tiež napadlo toto rozhodnutie pred Všeobecným súdom. Hoci sme pevne presvedčení, že sme nedostali žiadnu štátnu pomoc v Luxembursku v rozpore s právom Únie, za týchto okolnosti by nebolo vhodné, aby sme sa zúčastnili na stretnutí osobitného výboru alebo sa k veci ďalej vyjadrili. Preto, hoci naďalej oceňujeme úsilie výboru a jeho želanie vypočuť názory podnikov, nezúčastníme sa žiaľ na tejto diskusii až do uzatvorenia nášho právneho sporu.“

Inter IKEA Group

Søren Hansen

Výkonný riaditeľ

Účasť prijali

Søren Hansen, výkonný riaditeľ

Anders Bylund, vedúci oddelenia pre komunikáciu

McDonald's Corporation

Irene Yates

Podpredsedníčka pre daň z príjmov

Účasť prijala

Irene Yates, podpredsedníčka pre daň z príjmov

Starbucks Coffee

Spoločnosť

Kris Engskov

Prezident Starbucks Europe, Middle East and Africa (EMEA)

Účasť neprijal 23.2.2015:

„Keďže sa Starbucks plánuje odvolať voči rozhodnutiu Európskej komisie oznámenému 21. októbra 2015, podľa ktorého Holandsko poskytlo vybrané daňové výhody našej pražiarni kávy Amsterdame (spoločnosť Starbucks Manufacturing EMEA BV), nemôžeme prijať pozvánku Osobitného výboru Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku.

Keď bude táto otázka vyriešená, a Starbucks je presvedčený, že rozhodnutie Európskej komisie bude zrušené na základe odvolania, radi sa zúčastníme.

Ak to pomôže Vášmu získavaniu informácií, treba poznamenať, že Starbucks plní všetky pravidlá a usmernenia OECD a zákony a podporuje reformný proces vrátane akčného plánu pre narúšanie základu dane a presun ziskov. Starbucks v celosvetovom priemere platí efektívnu sadzbu dane vo výške približne 33 %, čo je výrazne nad priemernou úrovňou 18,5 %, ktorú platia iné veľké americké spoločnosti.'

Príloha 2.2: Zoznam pozvaných bánk

Meno

Pozvaní/zástupcovia

Situácia 04. 04. 2016

Crédit Agricole (FR)

Dominique Lefebvre

Predseda

Účasť prijal (15.3.2016)

Jean-Charles Balat

Riaditeľ pre financie, Groupe Crédit Agricole

Deutsche Bank (DE)

Paul Achleitner

Predseda

Súhlas (16.3.2016)

s účasťou na schôdzi

4.  apríla 2016

Zúčastnený zástupca

Brigitte Bomm, výkonná riaditeľka, globálna riaditeľka pre dane, Deutsche Bank AG

ING Group (NL)

Ralph Hamers

Výkonný riaditeľ

Účasť prijal (8.3.2016)

Drs. R.N.J. Schipper

Globálny riaditeľ daní ING

Nordea (SW)

Casper von Koskull

Predseda a výkonný riaditeľ

Účasť prijala (9.3.2016)

Eva Jigvall

Riaditeľka skupinových daní, Nordea

Royal Bank of Scotland (UK)

Ross McEwan

Výkonný riaditeľ

Súhlas (16.3.2016)

s účasťou na schôdzi

4.  apríla 2016

Zúčastnený zástupca

Grant Jamieson, riaditeľ pre dane, Royal Bank of Scotland

Graeme Johnston, riaditeľ pre medzinárodné dane, Royal Bank of Scotland

Santander (ES)

Ana Patricia Botín,

predsedníčka

Účasť prijala (11.3.2016)

Monica Lopez-Monis Gallego

Riaditeľka dodržiavania súladu s predpismi a hlavná výkonná viceprezidentka, Banco Santander

Antonio H. Garcia del Riego

Výkonný riaditeľ

Riaditeľ európskych podnikových záležitostí

UBS (CH)

Axel A. Weber

Predseda

Účasť prijal (14.3.2016)

Christopher Pinho,

Výkonný riaditeľ, globálny riaditeľ skupinových daní

Unicredit (IT)

Giuseppe Vita

Predseda

Účasť prijal (8.3.2016)

Stefano Ceccacci

Vedúci pracovník UC zodpovedný za daňové záležitosti

Costanza Bufalini

vedúca európskych a regulačných záležitostí


PRÍLOHA 3

DOKUMENTY SKUPINY PRE KÓDEX SPRÁVANIA

Doklad (1)

Dátum

Zistenie

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

Komisia poznamenala, že najmä v niektorých závislých a pridružených územiach navrhované zrušenie zahŕňalo nulovú sadzbu alebo úplné zrušenie dane z príjmu právnických osôb, a preto nie každá časť práce skupiny pre kódex správania viedla ku konzistentnému alebo uspokojivému výsledku;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

Komisia poznamenala, že v dôsledku politických kompromisov považovala skupina pre kódex správania niektoré návrhy na zrušenie za primerané, pričom by sa v súlade so zásadami kódexu ľahko mohli považovať za nedostatočné;

Správa skupiny pre kódex správania Rade

7.  júna 2005

výslovne sa uviedlo, že v jednom prípade Luxembursko nevykonalo zrušenie, ako bolo dohodnuté;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

napriek tomuto zjavnému nesúladu Rada neprijala nijaké opatrenia a Luxembursko nebolo politicky donútené ani vyzvané, aby dodržiavalo zásady kódexu a dohody;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

skupina pre kódex správania schválila v roku 1999, že vynechá režimy, ktoré zvýhodňujú lodnú dopravu, ako aj posúdenie nástrojov kolektívneho investovania;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

niektoré členské štáty odmietli zverejniť svoje názory na budúcnosť skupiny pre kódex správania, pokiaľ ide o transparentnosť, mandát, rozsah pôsobnosti a kritériá budúcej práce; Maďarsko a Litva vyjadrili výhrady k pozmeňujúcim návrhom ku kritériám kódexu; Írsko a Poľsko namietali proti rozšíreniu rozsahu pôsobnosti kódexu na ostatné oblasti zdaňovania;

Pracovný dokument č. 2 a zápisnice

Schôdza skupiny pre kódex správania z 11. apríla 2011

Komisia predložila niekoľko návrhov na nové oblasti činnosti, ako je rozšírenie činnosti na odstraňovanie nesúrodých opatrení, zdaňovanie nerezidentov, zdaňovanie bohatých jednotlivcov, preskúmanie REIT a nástrojov kolektívneho investovania; Holandsko a Luxembursko namietali proti rozšíreniu činnosti na odstraňovanie nesúrodých opatrení, Francúzsko vyjadrilo výhrady k opatreniam v súvislosti s nerezidentmi, bohatými jednotlivcami a investičnými fondmi, Spojené kráľovstvo podporilo skôr zameranie na podnikovú daň než na rozšírenie činnosti;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 22. októbra 2013 a mája 2013

významné prvky gibraltárskeho daňového kódexu, o ktorom sa diskutovalo minimálne od 11. apríla 2011 a ktorý ešte stále nie je uzavretý;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 8. novembra 2013

režim maloobchodnej dane na Isle of Man nebol označený za škodlivý aj napriek vážnym pochybnostiam o jeho neškodlivosti, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 29. mája, 22. októbra a 20. novembra 2013

pokiaľ ide o patentové kolónky Holandsko, Luxembursko a v menšej miere Belgicko namietali proti zahrnutiu posúdenia všetkých systémov patentových kolónok EÚ aj napriek dôvodom domnievať sa o škodlivosti existujúcich režimov na základe kritérií kódexu správania;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 3. júna 2014

Španielsko, Holandsko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo odďaľovali proces reformy systémov patentových kolónok opakovaným zavádzaním dodatočných požiadaviek do rozhodovacieho procesu;

Verejná správa Rade

Zasadnutie ECOFIN, jún 2015

napriek záväzkom na úplné prispôsobenie vnútroštátnych právnych predpisov do 30. júna 2016 dosiahli členské štáty pri zavádzaní upraveného prístupu na základe spojitosti do vnútroštátneho práva, schváleného ministrami už v decembri 2014, veľmi obmedzený pokrok a niektoré krajiny, napríklad Taliansko, dokonca zaviedli nové opatrenia týkajúce sa patentových kolónok, ktoré nie sú zlučiteľné s upraveným prístupom na základe spojitosti potom, ako bola v tejto súvislosti uzatvorená dohoda, s cieľom využiť nadmieru štedré predchádzajúce ustanovenia až do roku 2021;

Zápisnica zo schôdze a pracovný dokument č. 3

Schôdza skupiny pre kódex správania 25. mája 2010 a 17. októbra 2012

počas fázy vypracovania schváleného usmernenia týkajúceho sa prevodov prichádzajúcich ziskov Spojené kráľovstvo namietalo proti akémukoľvek koordinovanému prístupu;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 25. mája 2010

neschopnosť dohodnúť sa na akýchkoľvek nadväzných opatreniach k práci podskupiny pre boj proti daňovým únikom

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 15. mája 2009

vyhlásenia Belgicka a Holandska, podľa ktorých namietajú proti akejkoľvek iniciatíve zameranej na koordináciu obranných opatrení proti prevodu nezdaneného odchádzajúceho zisku;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania v septembri a apríli 2014 a apríli a júli 2015

napriek opakovaným a systematickým iniciatívam niektorých členských štátov, ktoré zabránili oveľa skoršej dohode o týchto škodlivých praktikách, čím výrazne vzrástli prebiehajúce finančné škody vzniknuté v dôsledku opakujúceho sa používania týchto systémov na účely agresívneho daňového plánovania, sa členské štáty v septembri 2014 dohodli na usmerneniach týkajúcich sa hybridných nesúrodých opatrení, o ktorých sa v skupine pre kódex správania aktívne diskutovalo minimálne od roku 2008;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania z 15. mája a 29. júna 2009 a 25. mája 2010

Schôdza podskupiny pre boj proti daňovým únikom 25. marca a 22. apríla 2010

pokiaľ ide o hybridné nesúrodé opatrenia, Holandsko, Luxembursko a Belgicko, a v menšej miere aj Malta a Estónsko, na dlhý čas oneskorili rýchle kolektívne opatrenia tým, že tvrdili, že hybridy by sa vôbec nemali riešiť podľa kódexu;

Zápisnica

Schôdza skupiny pre kódex správania 13. septembra 2011

Schôdza skupiny pre kódex správania 11. apríla a 26. mája 2011

pokiaľ ide o investičné fondy, členské štáty sa dohodli, že ukončia diskusiu o údajnej a potenciálnej škodlivosti týchto schém;

iniciatívy Spojeného kráľovstva, Luxemburska a Holandska, prostredníctvom ktorých účinne naliehali na skupinu, aby sa ďalej nezaoberala touto oblasťou pôsobnosti;

Pracovný dokument č. 2

Schôdza skupiny pre kódex správania 4. marca 2010

pokiaľ ide o administratívne postupy, nijaký členský štát si spontánne a systematicky nevymieňal informácie o svojich rozhodnutiach v minulosti;

Pracovný dokument č. 4

Schôdza skupiny pre kódex správania 10. septembra 2012

v praxi nedochádzalo k nijakej spontánnej výmene informácií o rozhodnutiach;

Závery Rady

Zasadnutie ECOFIN, december 2015

pokiaľ ide o ustanovenia o minimálnom účinnom zdaňovaní, členské štáty sa nedohodli na revízii smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, ktoré zabezpečujú, že privilégiá poskytované na jednotnom trhu s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu v skutočnosti vedú k nulovému alebo takmer nulovému zdaneniu, a to napriek príslušnému návrhu Komisie z roku 2011; členské štáty iba vyzvali pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre daňové otázky, aby sa ďalej zaoberala touto záležitosťou namiesto toho, aby sa zaviazali prijať rýchle a účinné opatrenia;

Závery Rady

Zasadnutie ECOFIN, marec 2016

členské štáty sa nedohodli na naliehavo potrebných reformách skupiny pre kódex správania a odložili všetky rozhodnutia o závažných reformách na rok 2017

(1)  Na základe verejne dostupných dokumentov a zdrojov

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia