Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2258(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0203/2016

Predkladané texty :

A8-0203/2016

Rozpravy :

PV 07/07/2016 - 6
CRE 07/07/2016 - 6

Hlasovanie :

PV 07/07/2016 - 9.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0318

Prijaté texty
PDF 492kWORD 272k
Štvrtok, 7. júla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
P8_TA(2016)0318A8-0203/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (2015/2258(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 15, 21, 23 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a na jeho nadobudnutie platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie(2),

–  so zreteľom na zoznam tém, ktorý prijal Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím 15. mája 2015 vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie(3),

–  so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa určujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie EÚ v súvislosti s týmto dohovorom,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(6),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-335/11 a C-337/11 HK Dánsko a vo veciach C-363/12 Z a C-356/12 Glatzel,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 28. apríla 2015 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019): „Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ“ (JOIN(2015)0016),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615), ktorý predložila Komisia 2. decembra 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. júna 2015 s názvom Odpoveď Európskej únie na zoznam tém vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (SWD(2015)0127),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. júna 2014 s názvom Správa o vykonávaní Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie (SWD(2014)0182),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 25. októbra 2011 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)(10),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o zozname tém, ktorý prijal Výbor Organizácie spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(15),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu Výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) Európskou úniou,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na výročnú správu európskej ombudsmanky za rok 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o uzavretí vyšetrovania z vlastného podnetu OI/8/2014/AN týkajúceho sa Komisie,

–  so zreteľom na blížiacu sa výročnú správu Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2015,

–  so zreteľom na štúdiu agentúry Európskej únie pre základné práva z decembra 2015 s názvom Násilie páchané na deťoch so zdravotným postihnutím: právne predpisy, politiky a programy v EÚ,

–  so zreteľom na štatistické údaje Eurostatu z roku 2014 v oblasti zdravotného postihnutia týkajúce sa prístupu na trh práce, prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave, chudoby a nerovnosti príjmov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre petície, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0203/2016),

A.  keďže všetci zdravotne postihnutí majú ako plnoprávni občania rovnaké práva a majú nárok na neodcudziteľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť podporu z verejne financovaných systémov a plnohodnotné zapojenie do spoločnosti;

B.  keďže podľa odhadov žije v Európskej únii 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, z ktorých ženy a dievčatá predstavujú približne 46 miliónov, čo je okolo 16 % celkovej ženskej populácie v EÚ, takže miera rozšírenia zdravotného postihnutia v Európskej únii je vyššia medzi ženami než mužmi; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú často obeťami viacnásobnej diskriminácie, čelia značným prekážkam pri uplatňovaní svojich základných práv a slobôd, ako je právo na prístup k vzdelávaniu a zamestnaniu, čo môže viesť k sociálnej izolácii a psychickej traume; keďže ženy sú neúmerne zasiahnuté zdravotným postihnutím aj ako opatrovateľky rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím;

C.  keďže ZFEÚ vyžaduje od Únie, aby bojovala proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (článok 10) a splnomocňuje ju prijímať právne predpisy na boj proti tejto diskriminácii (článok 19);

D.  keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;

E.  keďže Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ktorú EÚ ratifikovala, a ktorú podpísalo aj všetkých 28 členských štátov EÚ a ratifikovalo 27 členských štátoch; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby dokončili svoje reformy vzhľadom na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

F.  keďže je to po prvýkrát, čo je EÚ monitorovaná riadiacim orgánom OSN v rámci plnenia jej medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; keďže záverečné poznámky Výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uverejnené v roku 2015 týkajúce sa vykonávania dohovoru v EÚ vyslali jasný signál o záväzku EÚ týkajúcom sa rovnosti a dodržiavania ľudských práv a poskytli súbor usmernení k legislatívnym opatreniam a opatreniam tvorby politiky, ktoré patria do pôsobnosti EÚ;

G.  keďže judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je záväzný pre celú EÚ a jej členské štáty pri vykonávaní práva EÚ, keďže Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je „neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Európskej únie“, ktorý je „nadradený nástrojom sekundárneho práva“(16);

H.  keďže zásady Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím výrazne presahujú rámec diskriminácie a ukazujú cestu k plnému využívaniu ľudských práv všetkými osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinami v inkluzívnej spoločnosti;

I.  keďže osoby so zdravotným postihnutím predstavujú rôznorodú skupinu a keďže ženy, deti, starší ľudia a jednotlivci, ktorí potrebujú komplexnú podporu, čelia ďalším problémom a viacerým formám diskriminácie;

J.  keďže zdravotné postihnutie môže byť spôsobené postupným a často neviditeľným zhoršovaním zdravotného stavu osoby, ako napríklad v prípade neurodegeneratívnych alebo zriedkavých ochorení, ktoré môžu mať negatívny vplyv na nezávislé bývanie predmetnej osoby;

K.  keďže podľa odhadov 80 % ľudí so zdravotným postihnutím žije v rozvojových krajinách; keďže EÚ podporuje šírenie práv osôb so zdravotným postihnutím na medzinárodnej úrovni a je najväčším svetovým poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA);

L.  keďže deti so zdravotným postihnutím majú 17-násobne vyššiu pravdepodobnosť života v ústavoch ako ich rovesníci bez zdravotného postihnutia, pričom v ústavoch je riziko násilia, zanedbávania a zneužívania oveľa vyššie ako v prípade života doma(17);

M.  keďže deti so zdravotným postihnutím majú právo žiť so (svojimi) rodinami alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepšími záujmami; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím;

N.  keďže v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zdôrazňuje potreba zahrnutia rodového hľadiska do všetkých oblastí úsilia a podpory úplného uplatňovania ľudských práv a základných slobôd;

O.  keďže rovnaké zaobchádzanie a pozitívne opatrenia a politiky pre ženy so zdravotným postihnutím a matky detí so zdravotným postihnutím sú základným ľudským právom a etickým záväzkom;

P.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú v každodennom živote vystavené diskriminácii, ktorá môže mať niekoľko foriem; tieto formy môžu mať podobu fyzického, citového, sexuálneho a hospodárskeho násilia a zahŕňajú násilie zo strany partnera, opatrovateľov, sexuálne násilie a násilie v ústavoch starostlivosti o zdravotne postihnutých;

Q.  keďže ženy so zdravotným postihnutím sú častejšie obeťami domáceho násilia a sexuálneho zneužívania, ktoré údajne trvá dlhšie a je intenzívnejšie než v prípade žien bez zdravotného postihnutia(18);

R.  keďže ženy so zdravotným postihnutím, najmä migrantky, sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia z dôvodu viacnásobnej diskriminácie;

S.  keďže postihnutie môže byť príčinou a dôsledkom chudoby a keďže približne 30 % bezdomovcov trpí zdravotným postihnutím a hrozí prehliadnutie tejto skutočnosti(19); keďže štátom poskytovaná sociálna ochrana zohráva predovšetkým výraznú úlohu pri predchádzaní chudobe osôb so zdravotným postihnutím a keďže podľa údajov z roku 2012 až 68,5 % osôb so zdravotným postihnutím by žilo v chudobe bez toho, aby od štátu dostávali sociálne dávky(20);

T.  keďže je nevyhnutné posilniť platné právne predpisy EÚ a politické nástroje s cieľom vykonávať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v čo najväčšej miere;

U.  keďže niektoré členské štáty, ktoré ratifikovali CRPD, ešte nezriadili ani neurčili orgány na účely vykonávania a monitorovania dohovoru podľa článku 33; keďže tým, ktoré už boli založené, sa často bráni pri plnení ich úloh, najmä pokiaľ ide o monitorovanie podľa článku 33 ods. 2, nedostatok financií a ľudských zdrojov a absencia riadneho právneho základu ich určenia;

V.  keďže jedným z najzákladnejších pilierov pre osoby so zdravotným postihnutím je účasť na trhu práce a prístup k nemu, čo je naďalej problém, keďže ich účasť predstavuje 58,5 % v porovnaní s 80,5 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia, čo mnohým osobám so zdravotným postihnutím bráni v tom, aby mohli viesť nezávislý a aktívny život;

W.  keďže miera zamestnanosti žien bez zdravotného postihnutia je 65 % v porovnaní so 44 % žien so zdravotným postihnutím; keďže ženy so zdravotným postihnutím sú v porovnaní s mužmi so zdravotným postihnutím často diskriminované, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a vzdelaniu; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím je naďalej neprijateľná; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím čelia väčším ťažkostiam pri vstupe na trh práce; keďže je potrebné odstrániť prekážky mobility, ako aj väčšiu závislosť od rodinných príslušníkov a opatrovateľov, s cieľom podporiť aktívnu účasť žien so zdravotným postihnutím na vzdelávaní, trhu práce a sociálnom a hospodárskom živote komunity;

X.  keďže platené zamestnanie je veľmi dôležité s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím viesť nezávislý život a podporovať svoju rodinu a domácnosť; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím často čelia problému nedostatočných miezd; keďže u tejto zraniteľnej skupiny ľudí existuje väčšia pravdepodobnosť, že budú trpieť chudobou, a sú väčšmi vystavení riziku sociálneho vylúčenia;

Y.  keďže EÚ má ako strana CRPD povinnosť zabezpečiť úzke zapojenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do vypracúvania a vykonávania právnych predpisov a politík s cieľom vykonávať dohovor a do všetkých rozhodovacích procesov týkajúcich sa otázok súvisiacich s osobami so zdravotným postihnutím;

Z.  keďže úsporné opatrenia uplatňované členskými štátmi viedli k škrtom v oblasti sociálnych služieb, podpory rodinám a komunitných služieb a mali neúmerne negatívny vplyv na životnú úroveň osôb so zdravotným postihnutím, najmä detí so zdravotným postihnutím a ich rodín;

AA.  keďže Komisia stiahla svoj návrh smernice o materskej dovolenke;

AB.  keďže smernica 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti výslovne nezakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia;

AC.  keďže z dôvodu demografických a spoločenských zmien nastal zvýšený dopyt po pomocníkoch v domácnosti a opatrovateľoch, a najmä po pomocníkoch v domácnosti a opatrovateľoch z rodiny; keďže starostlivosť o zdravotne postihnutých a závislých ľudí zvyčajne vykonávajú ženy z rodiny, čo má často za následok vylúčenie z trhu práce;

AD.  keďže Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich záverečných pripomienkach týkajúcich sa úvodnej správy Európskej únie odporúča, aby Európska únia zahrnula hľadisko zdravotného postihnutia do svojich rodových politík a programov, ako aj rodové hľadisko do svojich stratégií v oblasti zdravotného postihnutia, a aby vyvíjala pozitívne opatrenia, zaviedla mechanizmus monitorovania a financovala zhromažďovanie údajov a výskum o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím; keďže ďalej odporúča, aby Európska únia zabezpečila účinnú ochranu pred násilím, zneužívaním a vykorisťovaním, aby bola politika na dosiahnutie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom zameraná na potreby detí a dospelých so zdravotným postihnutím vrátane ich opatrovateľov a aby boli prijaté opatrenia na zníženie vysokej miery nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorých väčšinu tvoria ženy;

AE.  keďže v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. septembra 2011 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch(21), ktorú Komisia prijala 13. decembra 2011, Komisia uznala, že treba zabezpečiť plynulý reťazec prístupných služieb pre všetkých (doprava, ubytovanie, stravovanie a turistické atrakcie), a na tento účel už začala zavádzať opatrenia na zvyšovanie informovanosti, zlepšenie zručností v odvetví cestovného ruchu a v konečnom dôsledku zvýšenie kvality turistických zariadení pre osoby s osobitnými potrebami alebo so zdravotným postihnutím;

AF.  keďže potreby osôb so zdravotným postihnutím, funkčnou rozmanitosťou a zníženou mobilitou v oblastiach dopravy, mobility a cestovného ruchu zodpovedajú inovatívnym obchodným príležitostiam pre služby v oblasti dopravy a mobility a môžu viesť k situáciám, ktoré budú výhodné pre všetkých pri poskytovaní služieb osobám so všetkými druhmi postihnutia (vrátane, ale nie výlučne, osôb so zníženou pohyblivosťou, nevidiacich, nepočujúcich a nedoslýchavých, ľudí postihnutých autizmom a ľudí s mentálnym alebo psychosociálnym postihnutím), ako aj všetkým ostatným užívateľom týchto služieb, a to v duchu zásady „dizajn pre všetkých“;

Všeobecné zásady a povinnosti

1.  pripomína, že plné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím je nielen právom a zaslúženou výhodou pre dotknutých jednotlivcov, ale aj aktívom z hľadiska spoločnosti ako celku, pretože hodnoty a rozmanité zručnosti týchto osôb môžu byť pre ňu prínosné;

2.  zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť v spoločnosti, v ktorej majú možnosť rovnakých príležitostí ako ostatní, aby sa do nej mohli úplne začleniť;

3.  zdôrazňuje, že začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti bez ohľadu na sociálno-ekonomické, politické alebo kultúrne postavenie krajiny nie je len otázkou rozvoja, ale aj otázkou ľudských práv;

4.  zdôrazňuje, že počet ľudí s postihnutím stúpa s narastajúcim priemerným vekom obyvateľstva;

5.  domnieva sa, že EÚ by mala byť lídrom v oblasti dodržiavania a podpory ľudských práv; víta skutočnosť, že po prvý raz orgán OSN preskúmal, ako si EÚ plní svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že záverečné poznámky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím uverejnené v roku 2015 k vykonávaniu dohovoru v EÚ vyslali jasný signál o odhodlaní EÚ dodržiavať rovnosť a rešpektovať ľudské práva a sú usmernením pre legislatívne a politické opatrenia v pôsobnosti EÚ;

6.  podporuje závery a odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty zakomponovali do svojich politík, programov a stratégií v oblasti rodovej rovnosti hľadisko žien a dievčat so zdravotným postihnutím a naopak rodové hľadisko do svojich stratégií týkajúcich sa zdravotného postihnutia; ďalej žiada, aby sa zaviedli mechanizmy na pravidelné monitorovanie dosiahnutého pokroku;

7.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby v plnej miere vykonávali odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečili, že sa dohovor zohľadní vo všetkých budúcich právnych predpisoch;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili potrebné zdroje na plnenie svojich záväzkov podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčného protokolu;

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom formálnych konzultácií EÚ s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím v rámci jej príprav na proces preskúmania uskutočnený Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v roku 2015 a pri príprave jej správy o pokroku; vyzýva organizácie osôb so zdravotným postihnutím, aby ako nezávislá strana aktívne prispievali k schôdzam Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a to aj účasťou v oficiálnych delegáciách EÚ na účely budúcich preskúmaní;

10.  vyzýva Komisiu, aby konsolidovala a navrhla skutočný štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím vrátane primeraného financovania na zabezpečenie úplnej a rovnocennej účasti osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií;

11.  zdôrazňuje dôležitosť systematických a dôverných konzultácií medzi organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, politikmi, podnikateľskou sférou a ďalšími zainteresovanými stranami v súvislosti so všetkými novými iniciatívami, s realizáciou, monitorovaním a hodnotením politík a opatrení týkajúcich sa vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, športu a mládeže;

12.  požaduje posilnenie postavenia existujúcich subjektov v oblasti rovnosti v záujme zlepšenia pomoci pri uplatňovaní UNCRPD, jeho presadzovaní a monitorovaní; pripomína EÚ a členským štátom, aby sa zmysluplne zapájali do dialógu s občianskou spoločnosťou, najmä s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím;

13.  žiada EÚ, aby ratifikovala Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

14.  naliehavo vyzýva, aby sa uskutočnilo komplexné a prierezové preskúmanie a hodnotenie existujúcich a nadchádzajúcich právnych predpisov EÚ a programov financovania vrátane budúcich programovacích období s cieľom v plnej miere dodržiavať Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím konštruktívnym zapájaním organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a členov rámca EÚ pre Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „rámec EÚ) vrátane začlenenia hľadiska zdravotného postihnutia do všetkých politík a stratégií právnych predpisov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na začlenenie zdravotného postihnutia do všetkých právnych predpisov, politík a stratégií;

15.  požaduje zahrnutie práv osôb so zdravotným postihnutím v EÚ do globálneho spoločensko-ekonomického programu, najmä do stratégie Európa 2020 a európskeho semestra; odporúča prijatie paktu o zdravotnom postihnutí na zabezpečenie toho, že práva osôb so zdravotným postihnutím boli uplatňované prostredníctvom iniciatív EÚ;

16.  vyzýva Komisiu, aby sa v rámci európskeho semestra pri hodnotení sociálnej situácie v členských štátoch (správy o jednotlivých krajinách a odporúčania pre jednotlivé krajiny) zamerala aj na monitorovanie situácie osôb so zdravotným postihnutím v rámci spoločného záväzku EÚ vybudovať Európu bez bariér;

17.  domnieva sa, že inštitúcie EÚ, najmä Európsky parlament, Rada a Komisia, by mali zabezpečiť, aby sa v existujúcich a budúcich právnych predpisoch zaručili ľudské práva a aby sa v plnej miere dodržiaval Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím;

18.  vyzýva Komisiu, aby predložila zoznam právnych predpisov s cieľom navrhnúť aktualizáciu vyhlásenia o právomoci v súlade so záverečnými pripomienkami, ktorá sa bude pravidelne opakovať s formálnym zapojením organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a Európskeho parlamentu;

19.  vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila potrebu vypracovať rámec EÚ, ktorý by zaručil účinné vykonávanie práv osôb so zdravotným postihnutím a podporoval osobnú samostatnosť, dostupnosť, prístup k zamestnaniu, sociálne začleňovanie a nezávislý život a odstránenie všetkých foriem diskriminácie;

20.  chápe obavy Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vyplývajúce z nedostatku jasnej stratégie na strane Európskej únie na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

21.  vyzýva inštitúcie, aby prijali príkladné opatrenia integračnej politiky;

22.  vyzýva Komisiu, aby využila revíziu európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na vývoj komplexnej stratégie EÚ zohľadňujúcej rodové hľadisko a týkajúcej sa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane záväzkov v oblasti vonkajších opatrení s jasným časovým rámcom a konkrétne a presné porovnávacie kritériá a ukazovatele;

23.  odsudzuje diskrimináciu a vylúčenie, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, aby maximalizovala synergie medzi stratégiou EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020, ustanoveniami Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru OSN o právach dieťaťa s cieľom zaistiť, aby sa uznané práva mohli v plnej miere a účinne uplatňovať, a to aj prostredníctvom harmonizácie a vykonávania legislatívneho rámca a na základe kultúrnych a politických opatrení;

24.  vyzýva Komisiu, aby poskytla vysvetlenie k širokej definícii zdravotného postihnutia na úrovni EÚ;

25.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala príručku pre sociálne aspekty vo verejnom obstarávaní na zdôraznenie sociálnych záväzkov, ale aj na zdôraznenie príležitostí a prínosov investovania do vysokokvalitných podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

26.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala usmernenia pre posudzovanie vplyvu a upravila ich tak, aby zahŕňali podrobnejší zoznam otázok s cieľom lepšie posúdiť súlad s dohovorom;

Špecifické práva

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v záujme predchádzaniu viktimizácie prijali kroky na boj proti všetkým podobám diskriminácie vrátane viacnásobnej diskriminácii, pridruženej diskriminácii a prierezovej diskriminácie na základe zdravotného postihnutia s mimoriadnym ohľadom na ženy a deti so zdravotným postihnutím, starších ľudí a jednotlivcov, ktorí potrebujú komplexnú podporu vrátane osôb s mentálnou retardáciou a psychosociálnymi poruchami a tých, ktorých zdravotné postihnutie sa časom mení;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada ešte stále neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; opakuje svoju výzvu Rade, aby to čo najskôr urobila;

29.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začlenili hľadisko práv žien a detí so zdravotným postihnutím, a to i do programu budúceho zasadnutia o právach dieťaťa, a aby zabezpečili, že sa s chlapcami a dievčatami a ich zastupujúcimi organizáciami budú konzultovať všetky otázky, ktoré sa ich týkajú, pričom sa poskytne vhodná asistencia podľa ich zdravotného postihnutia a veku;

30.  zdôrazňuje, že ak sa majú práva detí so zdravotným postihnutím chrániť, ich rodinám sa musí zaručiť náležitá podpora prostredníctvom posilnenia a vytvorenia právnych nástrojov, ktoré bude mať EÚ k dispozícii, ako napríklad nástroj, ktorým sa stanovuje predĺžená rodičovská dovolenka pre rodičov detí so zdravotným postihnutím;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím mali právo na voľný pohyb tak ako všetci občania EÚ, a to tak, že do súčasných a budúcich právnych predpisov zahrnie záruku rovnakých príležitostí, základné práva, rovnaký prístup k službám a na trh práce, a rovnaké práva a povinnosti v prístupe k sociálnemu zabezpečeniu ako štátnych príslušníkov členského štátu, v ktorom sa im toto zabezpečenie poskytuje, a to v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie; okrem toho, pokiaľ ide o rovnosť v zamestnaní, vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali ustanovenia prepracovaného znenia smernice o rodovej rovnosti v EÚ (2006/54/ES);

32.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím z radov migrantov s cieľom rozvíjať zručnosti, ktoré by im mohli poskytnúť príležitosť na získanie vhodného zamestnania;

33.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie samostatného a nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien, je asistencia (osobná alebo verejná) prostriedkom, ktorý by im a ich rodinám poskytol podporu a tak im umožnil prístup na pracovisko, k inštitúciám vzdelávania alebo odbornej prípravy, a v prípade tehotenstva a materstva;

34.  opakovane potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť otázku násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím v súkromnom a ústavnom prostredí a žiada členské štáty, aby zriadili podporné služby, ktoré budú prístupné ženám a dievčatám s každým druhom zdravotného postihnutia; zasadzuje sa za to, aby Európska únia podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (istanbulský dohovor) ako ďalší krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím;

35.  pripomína význam základného práva účasti osôb so zdravotným postihnutím na politických procesoch a rozhodovaní o zdravotnom postihnutí na všetkých úrovniach, ako zdôrazňuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím vrátane tých z marginalizovaných a zraniteľných skupín, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, sa musí povoliť a umožniť zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch s cieľom zabezpečiť vyjadrenie, podporu a ochranu ich práv, čím sa zabezpečí skutočný pohľad z rodového hľadiska od základu; vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerane prispôsobené služby a zariadenia, ktoré posilnia aktívne zapájanie a účasť žien;

36.  žiada inštitúcie EÚ, aby prijali účinné opatrenia na zlepšenie života žien so zdravotným postihnutím v súlade s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k preskúmaniu vykonávania UNCRPD zo strany EÚ;

37.  vyjadruje obavy, že vychovávanie detí so zdravotným postihnutím je úloha, ktorá pripadá predovšetkým ženám;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zvyšovali informovanosť o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby bojovali proti predsudkom a podporovali lepšie pochopenie všetkých ľudí so zdravotným postihnutím, aby boli rozhodnutia prijímané na základe ich reálnych potrieb;

39.  podporuje iniciatívy na upriamenie pozornosti spoločnosti na ťažkosti, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím a na podporu osôb so zdravotným postihnutím pri uvedomovaní si svojho potenciálu a prínosu, okrem iného prostredníctvom osobitných vzdelávacích programov na školách; zdôrazňuje, že dôležitosť Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v podstate spočíva v zmene kultúrnych postojov, a to uvedomením si, že sú to skôr prekážky v sociálnom a hospodárskom prostredí, ktoré sú „postihnutím“ osoby, než samotné fyzické postihnutie;

40.  žiada príslušné orgány členských štátov, aby vypracovali stratégie na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotným postihnutím, uľahčovali odbornú prípravu zamestnancov v doprave a cestovnom ruchu, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a rovnaké práva postihnutých osôb, a podporovali spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi európskymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti zdravotného postihnutia a verejnými a súkromnými subjektmi zodpovednými za dopravu; žiada, aby vzdelávacie materiály boli k dispozícii v prístupných formátoch;

41.  zdôrazňuje, že letecký personál musí mať dôkladnú odbornú prípravu, aby letecké spoločnosti mohli poskytovať primerané služby osobám so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať tomu, aby zamestnanci dokázali zaobchádzať s invalidnými vozíkmi bez toho, aby ich poškodili;

42.  víta návrh na vypracovanie Európskeho aktu o prístupnosti(22) a zaväzuje sa, že ho rýchlo prijme, aby sa zabezpečila prístupnosť tovarov a služieb vrátane budov, v ktorých sa tieto služby poskytujú, spolu s účinnými a dostupnými vnútroštátnymi mechanizmami presadzovania a podávania sťažností; pripomína, že je potrebný komplexný prístup k prístupnosti a sú nutné opatrenia, aby sa zaručilo, že osoby s akýmkoľvek druhom postihnutia budú mať toto právo v súlade s článkom 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

43.  zdôrazňuje potrebu prijať Európsky akt o prístupnosti, ktorý je nápomocný pri riešení všetkých otázok týkajúcich sa prístupu osôb so zníženou pohyblivosťou v oblasti dopravy, mobility a cestovného ruchu, a zabezpečiť, aby letecké, autobusové, železničné a vodné osobné dopravné služby boli v plnej miere prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, a to najmä pokiaľ ide o prestupovanie a bezbariérový prístup ku všetkým verejným vlakom a k metru, internetové stránky, služby mobilných telefónov, inteligentné systémy cestovných lístkov a informácie v reálnom čase, samoobslužné terminály, automaty na lístky a odbavovacie zariadenia používané na poskytovanie osobných dopravných služieb;

44.  uznáva, že malé a stredné podniky budú mať väčší prospech z toho, keď sa prispôsobia štandardným požiadavkám EÚ, než keby sa prispôsobovali rozdielnym vnútroštátnym predpisom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že produkty cestovného ruchu a turistické služby cezhraničnej povahy nie sú zahrnuté do návrhu Európskeho aktu o prístupnosti; podčiarkuje skutočnosť, že na úrovni EÚ sa neprijali žiadne ďalšie opatrenia týkajúce sa turistických zariadení a služieb s cieľom postupne harmonizovať klasifikácie ubytovania s prihliadnutím na kritériá prístupnosti;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o dostupnosť nových a inovačných technológií pre osoby so zdravotným postihnutím;

46.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní budúcich legislatívnych aktov v podstatných oblastiach, napríklad v digitálnej agende, zohľadnila skutočnosť, že dostupnosť je rovnako dôležitá vo fyzickom prostredí, ako v IKT;

47.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby pri uplatňovaní zásady prístupnosti zabezpečili uplatňovanie „univerzálneho dizajnu“ na existujúce a nové projekty výstavby, pracoviska a najmä na verejné budovy, napr. školské budovy financované z verejných zdrojov;

48.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali s Európskym parlamentom na vypracúvaní jasnej a účinnej smernice o prístupnosti internetových stránok orgánov verejného sektora, spolu so spoľahlivým mechanizmom presadzovania v súlade s Európskym aktom o prístupnosti a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom sa zabezpečí, že 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a 150 miliónov starších ľudí v EÚ budú mať rovnaký prístup k internetovým stránkam a online verejných službám;

49.  vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi zabezpečila, že tiesňové číslo 112 platiace v celej EÚ bude v plnej miere prístupné a spoľahlivé, pričom sa použijú špičkové technológie na vnútroštátnej úrovni a pri roamingu, najmä pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých občanov, čím sa zabráni zbytočným úmrtiam a zraneniam; zdôrazňuje potrebu vykonávacích opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré okrem iného zaručia súlad medzi členskými štátmi, vrátane prístupných vnútroštátnych bodov pre núdzové situácie;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že elektronické a mobilné zdravotné služby, aplikácie a prístroje vrátane čísla tiesňového volania 112 budú ľahko dostupné všade v Európe, že moderný systém mobilnej lokalizácie bude plne dostupný pacientom so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľom, a aby ďalej využívali potenciál telemedicíny na zdokonalenie prístupu a zlepšenie starostlivosti v tejto súvislosti;

51.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu a špecifické opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím v humanitárnej oblasti, najmä deti, a vyzýva Komisiu, aby mapovala investície a financovanie na podporu osôb so zdravotným postihnutím v núdzových situáciách, vrátane údajov rozčlenených podľa pohlavia a veku;

52.  zdôrazňuje, že pretrvávajúce konflikty a prírodné katastrofy tiež prispievajú k narastajúcemu počtu osôb so zdravotným postihnutím;

53.  podporuje odporúčania expertov Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím, aby EÚ bola prístupnejšia a inkluzívnejšia v záujme dosiahnutia prístupu k zdravotnému postihnutiu založenému na ľudských právach v rizikových situáciách a naliehavých prípadoch, a to aj prostredníctvom vykonávania sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030; dôrazne žiada uplatňovanie hľadiska ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré trpia dvojitou diskrimináciou, v politikách EÚ v oblasti migrácie a utečencov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali zabezpečiť vhodnú odpoveď na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím a vziať do úvahy požiadavku na opatrenia v oblasti primeraného ubytovania na základe potrieb; nabáda na väčšie zohľadňovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím v humanitárnej reakcii členských štátov a EÚ;

54.  žiada EÚ, aby spolu so svojimi partnerskými krajinami, regionálnymi organizáciami a na celosvetovej úrovni prevzala vedúcu úlohu pri podpore práv osôb so zdravotným postihnutím pri vykonávaní sendaiského rámca a agendy pre udržateľný rozvoj 2030;

55.  vyzýva Komisiu, aby prijala plán vykonávania v súlade so závermi Rady z februára 2015 o integrácii zvládania katastrof zohľadňujúceho osoby so zdravotným postihnutím a sendaiský rámec;

56.  pripomína dôležitosť záverov Rady o integrácii zvládania katastrof zohľadňujúceho osoby so zdravotným postihnutím do celého mechanizmu civilnej ochrany EÚ a vo všetkých členských štátoch; vyzýva na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií o iniciatívach na znižovanie rizika katastrof osobám so zdravotným postihnutím, záchranným službám a službám civilnej ochrany a na poskytovanie psychologickej podpory osobám so zdravotným postihnutím vo fáze obnovy po katastrofách;

57.  podčiarkuje dôležitosť poskytnutia osobitnej podpory osobám so zdravotným postihnutím po núdzových situáciách;

58.  uznáva, že postavenie príslušníkov zraniteľných skupín obyvateľstva sa ešte viac oslabuje, ak majú zdravotné postihnutie, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali zdvojnásobiť svoje úsilie o úplné poskytovanie práv a služieb všetkým osobám so zdravotným postihnutím vrátane osôb bez štátnej príslušnosti, bezdomovcov, utečencov, žiadateľov o azyl a osôb patriacim k menšinám; zdôrazňuje potrebu začlenenia zdravotného postihnutia do politiky EÚ v oblasti migrácie a utečencov;

59.  žiada Komisiu a Radu, aby v súlade s článkom 11 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím pri navrhovaní riešení otázky utečencov, finančnej pomoci alebo iných podporných opatrení venovali osobitnú starostlivosť osobám so zdravotným postihnutím;

60.  zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli zbavené právnej spôsobilosti, uplatňovať všetky práva zakotvené v zmluvách EÚ a právnych predpisoch EÚ, napríklad o prístupe k spravodlivosti, tovarom a službám a k bankovníctvu, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti, ako aj volebné a spotrebiteľské práva;

61.  uznáva, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa ukázal ako pozitívny a dôležitý nástroj na presadzovanie reformy práva a na vytváranie tlaku na členské štáty, aby preskúmali, ako sú osoby so zdravotným postihnutím vnímané; vyjadruje však poľutovanie nad stále zložitými výzvami, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím v strategických oblastiach, ako sú trestné súdnictvo a účasť na politickom živote. považuje za prioritu úplný prístup k politickému systému pre všetky osoby so zdravotným postihnutím; uznáva, že tento prístup musí byť viac než len fyzický prístup k hlasovaniu a že by mal zahŕňať široké spektrum iniciatív na sprístupnenie demokratického procesu pre všetkých občanov; zastáva názor, že sem by mal patriť volebný materiál v znakovej reči, v Braillovom písme a v „ľahko čitateľnom formáte“, poskytovanie potrebnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím pri hlasovaní, podpora hlasovania poštou a prípadne prostredníctvom splnomocnenca, odstránenie prekážok pre tých občanov so zdravotným postihnutím, ktorí chcú kandidovať vo voľbách, ako aj zameranie sa na platné pravidlá upravujúce právnu spôsobilosť a ich dosah na možnosť jednotlivcov plne sa zúčastňovať na demokratickom procese; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadnu a úplnú implementáciu ustanovení článku 3 ods. 2 smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, smernice 2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní a smernice 2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní, a najmä smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, a to najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím;

62.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že mnohé štáty naďalej odmietajú alebo obmedzujú právnu spôsobilosť osôb s duševnými problémami prostredníctvom súdneho konania; vyzýva členské štáty, aby sa pozitívne zaoberali otázkou právnej spôsobilosti a skôr sa prikláňali k podpornému začleňovaniu, než automatickému vylučovaniu;

63.  je znepokojený ťažkosťami, s ktorými sa ľudia so zdravotným postihnutím stretávajú, keď sa dovolávajú spravodlivosti; pripomína, že právo na dovolanie sa spravodlivosti je základným právom a nevyhnutným prvkom právneho štátu; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť všetky procesné úkony a upraviť postupy týkajúce sa týchto osôb; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť, či by nebolo vhodné zahrnúť do programu EÚ v oblasti spravodlivosti na roky 2014 – 2020 špecifické vzdelávacie programy o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím; navrhuje, aby súdy EÚ uplatňovali svoje vnútorné pravidlá a usmernenia takým spôsobom, aby osobám so zdravotným postihnutím uľahčili prístup k spravodlivosti a aby sa zohľadňovali aj všeobecné odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím pri výkone spravodlivosti;

64.  uznáva, že Haagsky dohovor o medzinárodnej ochrane dospelých osôb môže rôznymi spôsobmi účinne pomáhať pri vykonávaní a podpore medzinárodných záväzkov, ktoré pre zmluvné strany vyplývajú z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neprijala opatrenia v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných vplyvoch právnej ochrany dospelých osôb(23);

65.  poukazuje na násilie, zastrašovanie a sexuálne zneužívanie v škole, doma alebo v ústavoch, voči ktorým sú deti so zdravotným postihnutím zraniteľnejšie; žiada EÚ a jej členské štáty, aby konali účinnejšie a bojovali proti násiliu páchanému na deťoch so zdravotným postihnutím prostredníctvom osobitných opatrení a prístupných podporných služieb;

66.  vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na predchádzanie násiliu voči deťom so zdravotným postihnutím, ktoré je namierené proti rodinám, spoločenstvám, odborníkom a inštitúciám; poznamenáva, že školy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore sociálneho začlenenia a zdôrazňuje potrebu vhodných mechanizmov, ktoré umožňujú zaradenie do bežných škôl a zabezpečujú, aby pedagógovia a učitelia boli pripravení a vyškolení tak, aby boli schopní odhaľovať násilie páchané na deťoch so zdravotným postihnutím a reagovať naň;

67.  vyzýva ďalej členské štáty, aby zabezpečili, aby zákony nedovoľovali nedobrovoľné liečenie a izoláciu v súlade s najnovšími medzinárodnými normami;

68.  naliehavo žiada, aby sa v prípade osôb so zdravotným postihnutím dodržiavala zásada slobody pohybu v EÚ, a to tak, že sa odstránia všetky zostávajúce prekážky uplatňovania tejto slobody;

69.  zdôrazňuje, že voľný pohyb európskych občanov musí byť zaručený pre osoby so zdravotným postihnutím a na tento účel musia členské štáty zabezpečiť vzájomné uznávanie ich situácie a sociálnych práv (článok 18 UNCRPD);

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nesúhlasila so zahrnutím dokumentov týkajúcich sa zdravotného postihnutia do pôsobnosti nariadenia o podpore voľného pohybu občanov a podnikov zjednodušením akceptácie určitých verejných listín v EÚ;

71.  víta pilotný projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou účasťou členských štátov na projekte európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, ktorý prostredníctvom praktických opatrení uľahčuje mobilitu a vzájomné uznávanie práv občanov so zdravotným postihnutím v členských štátoch;

72.  zdôrazňuje, že ak sa práva osôb so zdravotným postihnutím majú zaručiť v plnom rozsahu, je nevyhnutné, aby si mohli sami vybrať, ako chcú žiť a akým spôsobom chcú maximalizovať svoj potenciál, napríklad intenzívnejším využívaním takých opatrení, ako sú opatrovatelia;

73.  dôrazne odsudzuje zistené hrozné podmienky, v ktorých sú na základe zistení osoby so zdravotným postihnutím umiestnené v niektorých členských štátoch, a vyzýva členské štáty, aby urobili všetko pre to, aby sa dodržiaval Európsky dohovor o ľudských právach a jeho článok 3, v ktorom sa zakazuje neľudské a ponižujúceho zaobchádzanie;

74.  naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby sa viac zaoberali potrebami osôb so zdravotnými postihnutím a aby tieto potreby brali dôslednejšie do úvahy pri vykonávaní revízie nariadení EÚ, napríklad nariadení o právach cestujúcich v rôznych druhoch dopravy (nariadenia (ES) č. 1107/2006 a (ES) č. 261/2004 o leteckej doprave, nariadenie (ES) č. 1371/2007 o železničnej doprave, nariadenie (EÚ) č. 1177/2010 o vodnej doprave a nariadenie (EÚ) č. 181/2011 o autobusovej a autokarovej doprave), ako aj pri navrhovaní právnych predpisov, napríklad o právach cestujúcich v súvislosti s multimodálnymi cestami; zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala vybudovať Európu bez bariér v roku 2010 v Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

75.  vyzýva EÚ, aby posilnila monitorovanie vykonávania právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich a zosúladila prácu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a vyzýva členské štáty, aby prijali všetky kroky potrebné na vykonávanie právnych predpisov EÚ zameraných na zlepšenie dostupnosti dopravy na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni v oblasti dopravy a cestovného ruchu (vrátane autobusov a taxíkov, mestskej verejnej dopravy, železničnej, leteckej a lodnej dopravy, ako aj na staniciach, letiskách a v prístavoch) a aby odstránili prekážky, ktoré bránia vybudovaniu bezbariérovej Európy, napríklad posilnením právomocí príslušných orgánov presadzovania práva v rámci právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich, a to v záujme zabezpečenia účinných a rovnakých práv pre všetkých cestujúcich so zdravotným postihnutím v celej EÚ, a to aj so zreteľom na prístupnosť a normalizáciu, harmonizáciu, technické požiadavky a stimuly pre podniky;

76.  vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohy jednotlivých aktérov zapojených do poskytovania starostlivosti pre osoby so zníženou pohyblivosťou, najmä pokiaľ ide o presuny medzi rôznymi spôsobmi dopravy, a aby poskytovala Európskemu parlamentu informácie o účasti združení pre osoby so zdravotným postihnutím a ich úlohe pri vykonávaní nariadení o právach cestujúcich;

77.  zdôrazňuje, že bezbariérový prístup k službám v oblasti dopravy, vozidlám, infraštruktúre a intermodálnym spojovacím uzlom – najmä vo vidieckych oblastiach – je kľúčom k zabezpečeniu systémov mobility bez inherentnej diskriminácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať prístup k produktom a službám a že treba vyvinúť ďalšie úsilie, aby boli dopravné služby a služby cestovného ruchu, vozidlá a infraštruktúra prístupné; poukazuje na to, že Nástroj na prepájanie Európy poskytuje možnosti financovania opatrení v mestských oblastiach a opatrenia na zlepšenie prístupnosti pre osoby s určitým typom zdravotného postihnutia, ktoré môžu predstavovať až 10 % nákladov na prispôsobenie;

78.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej výročnej správe o využívaní finančných prostriedkov pre TEN-T zverejnila dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o opatrenia, a výšku pomoci udelenej na prispôsobenie infraštruktúry osobám so zdravotným postihnutím prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a iných druhov financovania EÚ; zároveň vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu väčšej účasti na projektoch zameraných na prispôsobenie infraštruktúry osobám so zdravotným postihnutím vrátane, okrem iného, stretnutiami zameranými na výmenu informácií a šírenie osvedčených postupov pre potenciálnych developerov;

79.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam financovania opatrení v mestských oblastiach, kde musia ľudia častejšie prestupovať medzi rôznymi spôsobmi dopravy a kde osoby s určitým druhom obmedzenia pohyblivosti narážajú na najväčšie ťažkosti;

80.  zdôrazňuje, že dôsledne dostupné formáty by mali stáť v popredí programu politík týkajúcich sa trhu digitalizovanej mobility a mali by uľahčovať prístup všetkým osobám so všetkými druhmi postihnutia používaním dostupných jazykov, formátov a technológií vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia vrátane znakovej reči, Braillovho písma, augmentatívnych a alternatívnych komunikačných systémov a ďalších dostupných prostriedkov, módov a komunikačných formátov podľa voľby používateľa, zahŕňajúcich ľahko čitateľný jazyk alebo piktogramy, titulky a osobné textové správy, pokiaľ ide o cestovné informácie, rezervácie a predaj cestovných lístkov, ktoré umožňujú využívanie viacerých zmyslových kanálov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s dopravnými zariadeniami a službami zaviedla vhodné monitorovacie a kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby sa prístupnosť a podporné zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím poskytovali aj v službách verejnej dopravy vo všetkých členských štátoch;

81.  zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť získať informácie o multimodálnych, cezhraničných službách, ktoré ponúkajú prepravu od domu k domu (door-to-door) takým spôsobom, aby si mohli vybrať najudržateľnejšiu, najlacnejšiu a najrýchlejšiu službu a aby si ju mohli rezervovať a zaplatiť za ňu online;

82.  požaduje, aby boli k dispozícii cestovné informácie v reálnom čase, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli získať informácie o narušeniach dopravy alebo alternatívnych cestovných možnostiach predtým, ako sa vydajú na cestu;

83.  zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú mať prístup k informačným a komunikačným technológiám v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia vrátane znakovej reči, Braillovho písma, augmentatívnej a alternatívnej komunikácie, ako aj ďalších dostupných prostriedkov, spôsobov a formátov komunikácie podľa ich vlastného výberu vrátane jednoducho čitateľných formátov alebo titulkovania; vyzýva preto Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na presadenie vykonávania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa prístupu k informačným a komunikačným technológiám; naliehavo žiada Radu, aby bez ďalších odkladov prijala rozhodnutie o uzavretí Marákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania; vyzýva Radu a členské štáty, aby vykonávali konzistentné a účinné opatrenia v súlade s jej ustanoveniami;

84.  pripomína, že nezávislosť, integrácia a prístup k inkluzívnemu systému vzdelávania a odbornej prípravy, občianskemu a kultúrnemu životu, voľnočasovým aktivitám a športu sú práva, ktoré zaručujú články 19, 24 a 30 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že tieto práva sú pod ochranou práva EÚ, najmä v kontexte článku 21 Charty základných práv EÚ, v ktorom sa zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a v súvislosti so zásadou plnej a účinnej účasti vrátane demokratického zapojenia a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti (článok 3 UNCRPD); žiada preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia zamerané na zabezpečenie účinného a rovnakého prístupu osôb so zdravotným postihnutím nielen ku kľúčovým oblastiam, akými sú inkluzívne, kvalitné vzdelávanie, kultúra a šport, ale aj k mimoškolským aktivitám (ako napríklad divadlo, jazyky, umenie); žiada Komisiu, aby v snahe o dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zahrnula do stratégie Európa 2020 osobitné ukazovatele pre zdravotné postihnutie;

85.  pripomína návrh všeobecného komentára Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k článku 24, ktorý sa týka práva na inkluzívne vzdelávanie, popisujúceho jeho normatívny obsah, povinnosti štátov, jeho vzťah s inými ustanoveniami dohovoru, ako aj jeho vykonávanie na vnútroštátnej úrovni;

86.  pripomína, že programy zamerané na mladých ľudí by sa mali osobitne zameriavať na mladých osôb so zdravotným postihnutím;

87.  konštatuje, že v stratégiách pre mládež by sa po roku 2018 mala upriamovať pozornosť na potreby mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

88.  pripomína, že osoby so zdravotným postihnutím sú často vylúčené zo služieb vzdelávania a odbornej prípravy alebo k nim nemajú účinný prístup, pričom prispôsobené vzdelávacie postupy, ktoré zohľadňujú ich mieru postihnutia, sú potrebné na to, aby im pomohli dosiahnuť ich plný spoločenský, hospodársky a vzdelávací potenciál; zdôrazňuje, že by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby všetci študenti so zdravotným postihnutím mali k dispozícii primerané ubytovanie potrebné na využívanie ich práva na inkluzívne kvalitné vzdelávanie; nabáda členské štáty a príslušné zodpovedné regionálne a miestne orgány aby posilnili programy odbornej prípravy a príležitosti na kontinuálny profesijný rozvoj pre všetky relevantné zainteresované strany zapojené do neformálneho aj formálneho usporiadania vzdelávania, ako aj ich prístup k infraštruktúram IKT, s cieľom podporiť ich prácu so žiakmi so zdravotným postihnutím a bojovať proti predsudkom voči zdravotne postihnutým, najmä v prípadoch psychického a duševného postihnutia;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia zamerané na riešenie otázky segregácie a odmietania študentov so zdravotným postihnutím v školách a vo vzdelávacom prostredí, a umožnili im prístup k zodpovedajúcemu ubytovaniu a potrebnej podpore s cieľom uľahčiť žiakom plné využitie ich potenciálu; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť šancí možno dosiahnuť len vtedy, ak je právo na inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu zabezpečené na všetkých úrovniach a pri všetkých druhoch vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania, a teda ak sa zabezpečí uznávanie kvalifikácií osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä tých, ktoré boli nadobudnuté vďaka podporným vzdelávacím prostrediam, v ktorých sa osoby so zdravotným postihnutím môžu naučiť tie špeciálne zručnosti, ktoré im umožnia prekonať svoje postihnutie; poukazuje na technické a finančné nedostatky osobitných vzdelávacích programov, a to najmä v členských štátoch postihnutých krízou, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zlepšenia situácie;

90.  berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol v riadení študentských výmenných programov, najmä programu Erasmus+, tým, že sa do nich zahrnula finančná podpora pre mobilitu študentov a zamestnancov so zdravotným postihnutím a trvá na tom, že je nevyhnutné pokračovať vo vypracúvaní špecifických ustanovení naprieč všetkými aspektmi programu; uznáva, že študenti so zdravotným postihnutím v praxi stále čelia mnohým prekážkam (pokiaľ ide o postoj, komunikáciu, architektúru, informácie, atď.); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie podporovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na výmenných programoch EÚ a zlepšili dostupnosť a transparentnosť informácií o možnostiach mobility; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa prístupu k výmenným programom pre študentov a učiteľov so zdravotným postihnutím;

91.  požaduje, aby sa v rámci vzdelávacích systémov predchádzalo vytváraniu prostredí, v ktorých sú žiaci zaraďovaní do skupín a prúdov, čo negatívne ovplyvňuje študentov so zdravotným postihnutím, najmä študentov s poruchami učenia;

92.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti zakomponovala prvky, ktoré sa priamo týkajú zdravotného postihnutia, a nalieha na členské štáty, aby rozšírili vykonávanie smernice, a to i z hľadiska potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a ich práva poznať a účinne využívať, rovnocenne s ostatnými, ustanovenia a nástroje, ktoré sú v smernici obsiahnuté a ktoré sú dokonca málo známe aj širokej verejnosti;

93.  zdôrazňuje výraznú súvislosť medzi zdravotným postihnutím, ktoré sa týka viac než 15 % obyvateľov EÚ, a zlým zdravotným stavom a upozorňuje na ťažkosti a pretrvávajúce prekážky v prístupe vedúce k neprimeranému alebo nedostatočnému poskytovaniu služieb zdravotnej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím vrátane prípadov, keď zdravotné postihnutie vyplýva z nežiaducich účinkov lieku; konštatuje, že nedostatočný prístup ku kvalitným zdravotníckym službám má negatívny vplyv na schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím žiť nezávisle, inkluzívne a rovnako, ako žijú ostatní;

94.  so znepokojením konštatuje, že osoby so zdravotným postihnutím uvádzajú podstatne vyššiu mieru neprimeraného poskytnutia alebo odmietnutia starostlivosti a prípady násilného alebo zlého zaobchádzania, ktoré poukazujú na nedostatok odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o potreby osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy odborníkov, ktorí liečia ľudí so zdravotným postihnutím a pomáhajú im;

95.  zdôrazňuje, že pri všetkých lekárskych zákrokoch je potrebné získať informovaný súhlas osoby so zdravotným postihnutím a že treba preto prijať všetky potrebné opatrenia, aby tieto osoby mali prístup k príslušným informáciám a rozumeli im; zdôrazňuje, že ich súhlas musí byť daný osobne, vopred a na základe úplného poznania faktov využitím všetkých potrebných mechanizmov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad a že podobné vhodné opatrenia sa musia prijať aj v prípade osôb s duševnými poruchami;

96.  vyzýva Komisiu, aby do svojich nástrojov a politík v oblasti zdravia začlenila prístupy zamerané na zdravotné postihnutie, a prispela tak k lepším zdravotným výsledkom u osôb so zdravotným postihnutím v členských štátoch prostredníctvom lepšej fyzickej a zmyslovej prístupnosti, prístupnosti prostredia, kvality a cenovej dostupnosti, a pri vypracúvaní nástrojov a politík v tomto smere uskutočnila dôkladné konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím;

97.  zdôrazňuje, že reprodukčné práva sú jednou zo základných slobôd zaručených vo Viedenskej deklarácii a v akčnom programe z roku 1993 a v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane: práva na rovnosť a nediskrimináciu, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu; práva na starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom, vzdelávania a informácií; práva poskytnúť informovaný súhlas so všetkými lekárskymi postupmi vrátane sterilizácie a interupcie; a práva nebyť vystavený sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu;

98.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky systémy zdravotnej starostlivosti a služby pre ženy so zdravotným postihnutím vrátane reprodukčného zdravia a starostlivosť a služby o duševné zdravie boli dostupné na základe slobodného a informovaného súhlasu dotknutej osoby;

99.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali usmernenia, ktorými sa zabezpečí, že všetky vzdelávacie, informačné, zdravotnícke a iné služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia budú dostupné pre ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím v prístupných a ich veku zodpovedajúcich formátoch vrátane používania znakovej reči, Braillovho písma, taktilnej komunikácie, zväčšeného písma a ďalších alternatívnych spôsobov, prostriedkov a formátov komunikácie;

100.  opakovane potvrdzuje svoj názor, že je potrebné riešiť potrebu poskytovania špecializovanej podpory ženám so zdravotným postihnutím spolu s ich rodinami vrátane pomoci v oblasti starostlivosti o deti s cieľom umožniť im, aby si v plnej miere užívali materstvo a otcovstvo;

101.  zdôrazňuje, že systémy zdravotného poistenia nesmú diskriminovať osoby so zdravotným postihnutím;

102.  nalieha na Komisiu, aby vypracovala celoeurópske usmernenie pre národné kontaktné miesta týkajúce sa poskytovania dostupných informácií o starostlivosti v iných členských štátoch pre všetkých pacientov a zobrala do úvahy osobitnú úlohu organizácií pacientov;

103.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom a členom európskych referenčných sietí pomáhala rozšíriť zdroje a odborné znalosti sietí, pokiaľ ide o formy zdravotného postihnutia, ktoré nemusia byť nevyhnutne zriedkavé, ale vyžadujú si vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť poskytovanú multidisciplinárnymi zdravotníckymi tímami a sústredenie poznatkov a zdrojov prostredníctvom tohto rámca;

104.  trvá na tom, že výrobky a služby musia byť prístupnejšie pre osoby so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že hospodárske prekážky a prekážky v oblasti efektívnosti nákladov bránia vývoju a realizácii týchto výrobkov a služieb; domnieva sa, že väčším zapojením osôb so zdravotným postihnutím do vývoja výrobkov a služieb sa zabezpečí väčšia bezpečnosť a dostupnosť;

105.  zdôrazňuje skutočnosť, že telesne postihnutí čelia problémom aj na trhu digitalizovanej mobility, a žiada uľahčenie prístupu pre všetky osoby so všetkými druhmi postihnutia v dostupných jazykoch, formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia vrátane znakovej reči, Braillovho písma, augmentatívnych a alternatívnych komunikačných systémov a ďalších dostupných prostriedkov, režimov a komunikačných formátov podľa ich voľby, zahŕňajúcich ľahko čitateľný jazyk, titulky a osobné textové správy, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke informácie za využitia viac ako jedného zmyslového kanála;

106.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie na podporu zdravotnej prevencie a propagácie s cieľom riešiť závažné rozdiely v oblasti zdravia a prístupu, ktoré postihujú najzraniteľnejšie osoby so zdravotným postihnutím;

107.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadzovali o začlenenie ochorení súvisiacich s postihnutím pamäte ako zdravotného postihnutia;

108.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby náležite uznali kľúčovú úlohu rodinných opatrovateľov a aby zaručili, aby aj oni mali primeraný prístup k zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, ako vplýva starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím na ich telesné a duševné zdravie a pohodu;

109.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že práva a služby v oblasti zamestnanosti vrátane primeranej úpravy v zmysle smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní budú prenosné a v súlade so slobodou pohybu osôb so zdravotným postihnutím, ako sa ustanovuje v zmluvách; vyzýva členské štáty, aby zaviedli stimuly pre zamestnávateľov a aktívne politiky trhu práce na podporu zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím; uznáva potenciál sociálneho hospodárstva a rýchlo sa rozvíjajúceho digitálneho hospodárstva z hľadiska vytvárania zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím;

110.  vyjadruje svoje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien so zdravotným postihnutím, v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva Európskej únie; žiada členské štáty, aby podporovali a zaručili vznik politického rámca účasti žien so zdravotným postihnutím na trhu práce vrátane žien so skrytým zdravotným postihnutím, s chronickými ochoreniami alebo poruchami učenia;

111.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sa výslovne neodmietajú úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím ako forma diskriminácie; žiada Komisiu, aby poskytla informáciu o druhoch doručených sťažností a aby v tejto súvislosti zvážila, či je potrebná revízia smernice;

112.  zdôrazňuje výhody zavádzania opatrení nad rámec zamestnania v chránených dielňach a ustanovenia podmienok zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré by im pomohli sa začleniť do otvoreného trhu práce; zdôrazňuje dôležitosť výmeny osvedčených postupov medzi verejnými orgánmi, organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, poskytovateľmi podporných služieb, skúsenými zamestnávateľmi a inými príslušnými aktérmi;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, a tak uľahčili osobám so zdravotným postihnutím vstúpiť na trh práce; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby ďalej podporovala novo vzniknutý trh sociálnych investícií prostredníctvom nástrojov, ktoré boli vytvorené ako súčasť iniciatívy pre sociálne podnikanie, a aby informovala Európsky parlament o výsledkoch svojho hodnotenia v polovici trvania;

114.  poukazuje na to, že s cieľom zabrániť prepusteniu osôb so zdravotným postihnutím z pracovného pomeru je rozhodujúce im umožniť, aby mohli vykonávať svoju prácu v súlade s osobitnými právnymi predpismi; okrem toho odporúča, aby sa okrem spolupráce s úradmi práce a spoločnosťami vykonali náležité kontroly s cieľom zabrániť tomu, aby boli osoby so zdravotným postihnutím vytlačené na okraj trhu práce, a s cieľom využiť ich plný potenciál;

115.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali rámce kvality pre stáže a podporovali a rozvíjali príležitosti na učňovskú a odbornú prípravu pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom zabezpečia primerané úpravy a prístupnosť na zabezpečenie sociálnej ochrany a uľahčenia integrácie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce;

116.  vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia, ktorými zabránia a zvrátia negatívne dôsledky, ktoré mali úsporné opatrenia na sociálnu ochranu osôb so zdravotným postihnutím;

117.  vyzýva členské štáty na vykonávanie účinných mechanizmov s cieľom predchádzať alebo zmierňovať chudobu, zraniteľnosť a sociálne vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín, s osobitným dôrazom na deti a staršie osoby so zdravotným postihnutím, v rámci európskeho piliera sociálnych práv;

118.  vyzýva členské štáty, aby nekrátili výdavky na príspevky pre zdravotne postihnutých, služby na komunitnej úrovni, zdravotnícke služby a programy odbornej prípravy a vzdelávania, čo by bolo v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ešte zvýšilo mieru chudoby a sociálneho vylúčenia;

119.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znova v záujme boja proti sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín podporili na základe spoločných pravidiel opatrenia na boj proti chudobe, ktorej čelia mnohé rodiny znevýhodnených osôb, s odkazom na jasné ukazovatele, ktoré by mali byť základom potrebnej starostlivosti;

120.  zdôrazňuje, že v článku 7 a článku 96 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013 sa vyžaduje, aby členské štáty a Komisia zabezpečili, že sa v rámci vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) vo všeobecnosti, a najmä operačných programov budú zohľadňovať a podporovať rovnaké príležitosti, zákaz diskriminácie a inklúzia osôb so zdravotným postihnutím; požaduje vytvorenie uceleného postupu, ktorý by riešil konkrétne potreby osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva preto Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie všeobecných ex-ante kondicionalít týkajúcich sa zákazu diskriminácie a zdravotného postihnutia; zdôrazňuje, že ex-ante hodnotením by sa mala posúdiť primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a opatrenia zamerané na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o prístup k financovaniu;

121.  naliehavo žiada tvorcov politiky na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni a na úrovni Únie, aby zabezpečili účinné monitorovanie toho, do akej miery sa uplatňujú ustanovenia zamerané na presadenie zákazu diskriminácie, a tiež prístupnosti a využívania finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k všetkým službám vrátane internetu a na zabezpečenie rovných a vhodných životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím v obciach vo všetkých oblastiach (napr. vidieckych, riedko osídlených a mestských oblastiach) a tiež prístupu k ústavnej starostlivosti pre tieto osoby; napriek tomu konštatuje, že sociálne politiky a ich financovanie zostávajú primárnou zodpovednosťou členských štátov;

122.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala, či sa pri využívaní týchto fondov dodržiava zásada zákazu diskriminácie a súvisiace právne predpisy; zdôrazňuje, že orgány zodpovedné za podporu sociálneho začlenenia a nediskrimináciu vrátane organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím musia byť zahrnuté do partnerstva v priebehu programovej a realizačnej fázy operačných programov, aby sa zabezpečilo, že sa skutočne bude prihliadať na záujmy a problémy osôb so zdravotným postihnutím; nalieha na používanie fondov EŠIF a dodržiavanie minimálnych noriem týkajúcich sa dostupnosti, mobility a bývania pre osoby so zdravotným postihnutím, a konštatuje, že to je dôležitá a náročná úloha, najmä pre miestne a regionálne orgány;

123.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond a program Kreatívna Európa, pričom čo možno najviac zapoja vnútroštátne, regionálne a miestne organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali osoby so zdravotným postihnutím plný prístup k trhu práce, k vzdelávaniu a odbornej príprave, programom, ako sú Erasmus+, Záruka pre mladých a iniciatívy EURES;

124.  vyzýva členské štáty, aby šírili zásadu, podľa ktorej verejní obstarávatelia EŠIF môžu vylúčiť žiadateľov z dôvodu nesplnenia záväzku zabezpečiť prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím;

125.  víta podmienenosť ex-ante týkajúcu sa sociálneho začlenenia a jej prioritu zamerať investície na „prechod od služieb ústavnej starostlivosti na komunitné služby“, ustanovenú v nariadení o spoločných ustanoveniach; vyzýva členské štáty, aby fondy využívali na účely deinštitucionalizácie a ako nástroj na implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

126.  vyjadruje znepokojenie nad zneužívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu zaraďovania do ústavnej starostlivosti a vyzýva členské štáty a Komisiu na posilnenie monitorovania v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a konzultáciou s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím; vyjadruje presvedčenie, že zásadami transparentnosti by sa mal riadiť celý postup od vyčlenenia prostriedkov až po ich skutočné využitie;

127.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, a to aj prostredníctvom využívania EŠIF a iných relevantných fondov EÚ, na rozvoj vysokokvalitných a cenovo dostupných podporných služieb v miestnych spoločenstvách pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím a pre ich rodiny, a to vrátane osôb, ktoré potrebujú podporu na vysokej úrovni, na podporu deinštitucionalizácie a predchádzanie novej inštitucionalizácii a podporu inkluzívnych spoločenstiev a prístupu k inkluzívnemu kvalitnému vzdelávaniu pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím;

128.  domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali zvážiť uvoľnenie terajších a budúcich finančných prostriedkov pre organizácie aktívne zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím;

129.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom poskytovania finančnej podpory pre rôzne miestne projekty a organizácie;

130.  žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby osobám so zdravotným postihnutím umožnili aktívnu účasť na rozhodovacích procesoch, a to aj prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú, v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD; nalieha zároveň na to, aby sa názory osôb so zdravotným postihnutím vyjadrené v priebehu týchto procesov náležite zohľadňovali;

131.  znovu zdôrazňuje dôležitosť toho, že pre osoby so zdravotným postihnutím existujú výnimky a obmedzenia týkajúce sa autorských práv a súvisiacich práv; berie na vedomie uzatvorenie Marakéšskej zmluvy zameranej na uľahčenie prístupu k dielam uverejnených nevidiacimi alebo zrakovo postihnutými ľuďmi a opakuje svoje presvedčenie, že EÚ má právomoc uzatvárať zmluvy bez ratifikácie, čo je podmienené preskúmaním právneho rámca EÚ alebo načasovaním rozhodnutia Súdneho dvora; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu, aby Európsky parlament, Komisia a členské štáty spolupracovali s cieľom zabezpečiť rýchlu ratifikáciu Marakéšskej zmluvy;

132.  ďalej zdôrazňuje, že každá zmena v oblasti autorských práv a súvisiacich práv by mala zabezpečiť prístup k dielam a službám chránených týmito právami osobám so zdravotným postihnutím, a to v akomkoľvek formáte; pripomína, že Komisia má predložiť legislatívne návrhy na výnimky z autorských práv a súvisiacich práv a ich obmedzenia, a zabezpečiť tak sprístupnenie diel a služieb chránených týmito právami osobám s rôznym zdravotným postihnutím;

133.  trvá na tom, že pre osoby so zdravotným postihnutím sú dôležité digitálne systémy ako nástroj, ktorý im uľahčuje zapájanie sa do všetkých aspektov spoločnosti a odporúča ďalej skúmať využitie vonkajších podporných technológií pri vzdelávaní; uznáva, že neprimerane vysoký počet ľudí so zdravotným postihnutím v súčasnosti nevyužíva internet, vývoj v oblasti digitálnych technológií tieto osoby obchádza a v dôsledku toho prichádzajú o informácie, príležitosti, možnosti získavať nové zručnosti a prístup k dôležitým službám; vyzýva preto zákonodarcov, a to na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ, aby pri uplatňovaní právnych predpisov v oblasti jednotného digitálneho trhu zahrnuli ustanovenia týkajúce sa prístupnosti, upriamovali pozornosť na otázku dostupnosti digitálneho obsahu vo všetkých relevantných politikách, spustili v rámci komunít školiace programy pre tzv. „digitálnych šampiónov“, aby tak pritiahli viac ľudí so zdravotným postihnutím k internetu a aby prijali potrebné opatrenia na boj proti počítačovej kriminalite a kybernetickému šikanovaniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že práva duševného vlastníctva nebudú vytvárať neprimerané alebo diskriminačné prekážky prístupu osôb so zdravotným postihnutím ku kultúrnym materiálom a aby zvážili povinnú výnimku z autorského práva v prospech ľudí so zdravotným postihnutím pre použitia, ktoré priamo súvisia s postihnutím a sú nekomerčnej povahy, v rozsahu, ktorý vyžaduje daný druh postihnutia; požaduje, aby sa vo všetkých politikách EÚ uplatňoval prierezový prístup k ľudským právam osôb so zdravotným postihnutím;

134.  pripomína, že šport je mimoriadne cenným nástrojom v rámci sociálneho začleňovania, keďže poskytuje príležitosti na vzájomnú komunikáciu a získanie sociálnych zručností; vyzýva Komisiu a členské štáty, v súlade s článkom 30 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby spustili osobitné programy zamerané na to, aby boli športové aktivity a podujatia prístupnejšie pre osoby so zdravotným postihnutím; konštatuje, že právo na plný prístup ku kultúrnym, rekreačným a športovým aktivitám patrí medzi základné práva a vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila bezbariérový prístup k takýmto podujatiam, miestam, tovarom a službám vrátane tých audiovizuálnych; víta iniciatívy, ktorých cieľom je poskytovať audiovizuálne a iné diela s vhodnými titulkami alebo hlasovým popisom tak, aby boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím;

135.  domnieva sa, že pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mali vyvinúť digitálne nástroje, ktoré pomáhajú integrácii športovcov so zdravotným postihnutím, ako aj platformy pre prácu na diaľku a využívanie hot-deskingu a spolupráce; domnieva sa, že kvalita výučby a športová infraštruktúra v školách by mala byť prispôsobená potrebám detí so zdravotným postihnutím a že v každom členskom štáte by mal byť zavedený národný a regionálny strategický rámec pre celoživotné vzdelávanie, ktorý by mal obsahovať konkrétne opatrenia pre rozvoj zručností osôb so zdravotným postihnutím;

136.  pripomína, že v podprograme MEDIA programu Tvorivá Európa by sa mala venovať osobitná pozornosť projektom zahŕňajúcim otázky zdravotného postihnutia, a že v tejto súvislosti by sa mal zdôrazniť vzdelávací potenciál filmov a festivalov;

137.  zdôrazňuje, že prístupnosť je zásadná na to, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli plne využívať ponuky európskeho cestovného ruchu;

138.  zdôrazňuje, že služby cestovného ruchu musia zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, ako je jednoduchý prístup k informáciám a komunikácii a zariadeniam ako sú izby, kúpeľne, toalety a iné vnútorné priestory;

139.  tvrdí, že zásada „cestovný ruch pre všetkých“ by mala byť kľúčovým bodom všetkých opatrení v oblasti cestovného ruchu na národnej, regionálnej, miestnej alebo európskej úrovni; zdôrazňuje, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu by mali vychádzať v ústrety osobám so zdravotným postihnutím prispôsobovaním svojich priestorov a zariadení a odbornou prípravou zamestnancov;

Osobitné povinnosti

140.  žiada vypracovanie ukazovateľov vychádzajúcich z ľudských práv a žiada členské štáty, aby poskytli kvantitatívne a kvalitatívne porovnateľné údaje rozčlenené podľa rôznych faktorov, okrem iného podľa rodu, veku, zamestnaneckého postavenia a zdravotného pohnutia, a to pre všetky činnosti v EÚ; vyzýva Komisiu, aby financovala príslušný výskum a zber údajov, napríklad týkajúcich sa prístupnosti služieb cestovného ruchu a zdravotnej starostlivosti, násilia, zneužívania a vykorisťovania všetkých osôb so všetkými druhmi zdravotného postihnutia v spoločenstve a v ústavoch;

141.  vyzýva Komisiu, aby harmonizovala zhromažďovanie údajov týkajúcich sa zdravotného postihnutia prostredníctvom sociálnych prieskumov EÚ v súlade s článkom 31 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom presne identifikovať a zverejňovať vývoj v tejto oblasti; zdôrazňuje, že pri takomto zhromažďovaní údajov by sa mali používať metódy, ktoré zahŕňajú všetky osoby so zdravotným postihnutím, vrátane osôb so závažnejšími postihnutiami a osôb žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti; všetky zozbierané údaje by mali spĺňať prísne kritériá ľudských práv a iniciatív na ochranu údajov vrátane, nie však výlučne, ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie a európskej smernice o ochrane údajov; zdôrazňuje, že takéto prieskumy musia byť čo najkonkrétnejšie a čo najviac cielené, a mali by po nich nasledovať primerané štúdie a semináre, ktorých výsledkom budú vhodné a účinné opatrenia;

142.  vyzýva Komisiu, aby systematicky presadzovala práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách a programoch medzinárodnej spolupráce EÚ;

143.  podčiarkuje dôležitosť dosiahnutia všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o cieľ 4 týkajúci sa zabezpečenia inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a potrebu zvýšiť počet škôl s prístupom k prispôsobenej infraštruktúre a materiálom pre študentov so zdravotným postihnutím a schopnosť investovať do kompetencií učiteľov na inkluzívne vzdelávanie a účasti detí v školách a komunite;

144.  zdôrazňuje záväzok postarať sa o každého a odkazy na zdravotné postihnutia v cieľoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä v častiach týkajúcich sa vzdelávania, rastu a zamestnanosti, nerovnosti a dostupnosti ľudských sídiel, a pokiaľ ide o zber údajov a monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja, a odporúča, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v súvislosti s osobami so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje okrem toho odkazy na Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof;

145.  odporúča, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní agendy pre udržateľný rozvoj 2030 s ohľadom na osoby so zdravotným postihnutím a stanovila pracovný plán a jeho preskúmanie v polovici trvania s cieľom zaručiť mechanizmus monitorovania a hodnotenia a zaistiť zodpovednosť EÚ;

146.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a znižovania rizika katastrof v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že takýto plán by významne prispel k vymedzeniu ukazovateľov v oblastiach týkajúcich sa zdravotného postihnutia a sociálno-ekonomického začlenenia; zdôrazňuje, že chudoba, sociálna ochrana, zdravotná starostlivosť, násilie páchané na ženách, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, prístup k vode, sanitácii a energii, odolnosť voči katastrofám a registrácie narodených detí si zasluhujú osobitnú pozornosť pri vymedzovaní ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja;

147.  zdôrazňuje, že všetky politiky a programy EÚ, tak na vnútornej, ako aj na vonkajšej úrovni, musia byť v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a musia stanovovať opatrenia, ktoré zaručia, aby sa práva osôb so zdravotným postihnutím zavádzali vo všetkých oblastiach vrátane humanitárnych a rozvojových politík a programov; vyzýva preto EÚ, aby prijala harmonizovanú politiku v oblasti rozvoja podporujúceho začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a zaviedla systematický a inštitucionalizovaný prístup na presadzovanie práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách EÚ a programoch medzinárodnej spolupráce;

148.  odporúča, aby delegácie a agentúry EÚ mali dostatočné znalosti o stratégiách EÚ v oblasti zdravotného postihnutia a pracovali inkluzívnym a prístupným spôsobom; navrhuje vytvorenie kontaktného miesta pre Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť; požaduje urýchlené zavedenie hľadiska zdravotného postihnutia do všetkých školení o ľudských právach poskytovaných v rámci misií Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

149.  okrem toho vyzýva EÚ, aby:

   zaviedla viac rozvojových projektov, ktoré sa budú zameriavať osobitne na osoby so zdravotným postihnutím;
   vytvorila mechanizmus na budovanie kapacít a výmenu osvedčených postupov medzi rozličnými inštitúciami EÚ a medzi EÚ a jej členskými štátmi týkajúci sa dostupnej humanitárnej pomoci na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím;
   zaviedla koordinačné strediská pre otázky zdravotného postihnutia v rámci delegácií EÚ a pripravila školených úradníkov, ktorí dokážu ponúknuť svoju kompetenciu a profesionalitu ľuďom so zdravotným postihnutím;
   riešila problémy súvisiace so zdravotným postihnutím v dialógu s partnerskými krajinami a podporovala strategickú spoluprácu s MVO pre otázky súvisiace so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách;
   preskúmala viacročný finančný rámec (VFR) a Európsky rozvojový fond (ERF) v kontexte Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;
   zahrnula odkaz na zavádzanie otázok súvisiacich so zdravotným postihnutím do politík EÚ v možnom novom Európskom konsenze o rozvoji;
   zvážila vyčlenenie finančných prostriedkov vo všetkých politikách a programoch EÚ v oblasti medzinárodnej spolupráce na národné programy pre osoby so zdravotným postihnutím;
   zaručila, aby deti s predpokladaným rizikom mohli včas získať primerané a kompletné liečenie, pretože u týchto detí je veľmi dôležité, aby sa zasiahlo včas;

150.  víta nový cieľ č. 12 akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila systematické hodnotenie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami; vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby inicioval a monitoroval pokrok v tejto oblasti s osobitným zreteľom na úsilie o normalizáciu, pokiaľ ide o prístupnosť;

151.  podporuje účinné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti, najmä do miestnych komunít, a financovanie služieb pre osoby žijúce nezávisle prostredníctvom programov v rámci nástrojov financovania vonkajšej činnosti; žiada efektívnejšie využívanie štrukturálnych fondov EÚ; vyzýva na vyhodnotenie nástrojov financovania vonkajšej činnosti v polovici obdobia s cieľom posúdiť, ako účinne prispeli k začleneniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti, odstránili prekážky a podporili prístupnosť; ďalej požaduje, aby všetky výdavky v rámci programov EÚ, ktoré podporujú inštitucionalizáciu, predchádzali segregácii osôb so zdravotným postihnutím; žiada posilnenie a monitorovanie výdavkov v konzultácii s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím;

152.  navrhuje, aby všetky osoby pracujúce pre EÚ pri správe jej vonkajších hraníc a v prijímacích azylových strediskách absolvovali osobitnú odbornú prípravu zameranú na potreby osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť ich potreby;

153.  víta stiahnutie sa Komisie z nezávislého monitorovacieho rámca (rámec EÚ); zaväzuje sa nájsť pre rámec EÚ najvhodnejšie nastavenie, aby bol v plnej miere v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a parížskymi zásadami, a naliehavo žiada, aby sa zrevidoval a zmenil Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa určujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie EÚ v súvislosti s týmto dohovorom, takým spôsobom, aby sa zahrnul aj Európsky parlament;

154.  zdôrazňuje, že treba posilniť rámcovú politickú spoluprácu vrátane finančných a ľudských zdrojov, aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov vyplývajúcich z rámca a vykonávanie odporúčaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

155.  pripisuje najväčšiu dôležitosť článku 33 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím („Vykonávanie a monitorovanie na vnútroštátnej úrovni“) a bodom 76 a 77 záverečných pripomienok Výboru OSN, a preto s uspokojením víta dohodu Výboru OSN o účasti Európskeho parlamentu v rámci nezávislého dohľadu;

156.  vyzýva rozpočtové orgány na pridelenie primeraných zdrojov na to, aby sa funkcie rámca EÚ mohli vykonávať nezávisle;

157.  pripomína, že Výbor pre petície poskytuje aktívnu ochranu európskych občanov (fyzických či právnických osôb) v zmysle článku 227 ZFEÚ, ktorá im umožňuje podávať sťažnosti na porušenie práv zo strany európskych, vnútroštátnych a miestnych inštitúcií vrátane práv, ktoré vyplývajú z uplatňovania európskych politík, ktorých cieľom je uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa vyhlásenia týkajúceho sa vymedzenia právomocí priloženého k nástroju na uzatvorenie zmluvy;

158.  konštatuje, že Výbor pre petície je považovaný za jeden z inštitucionálnych nástrojov EÚ (spolu s ombudsmanom zaoberajúcim sa ochranou občanov v prípade nesprávneho úradného postupu), ktorý môže mať ochrannú funkciu v rámci EÚ v súlade so zásadami fungovania vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a presadzovanie ľudských práv (tzv. parížske zásady), ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo svojej rezolúcii 48/134 z roku 1993;

159.  poukazuje na to, že s cieľom vykonávať ochrannú funkciu Výbor pre petície poskytuje svoje služby v rámci nezávislého dohľadu, pokiaľ ide o predbežné vyšetrovanie porušenia práva EÚ pri uplatňovaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, poskytovanie petícií ostatným výborom Európskeho parlamentu s cieľom vyšetriť alebo podniknúť zodpovedajúce opatrenia a návštevy na mieste na účely zhromaždenia informácií a nadviazania kontaktu s miestnymi orgánmi;

160.  pripomína, že Výbor pre petície dostáva každý rok značné množstvo petícií od osôb so zdravotným postihnutím, čo dokazuje realitu miliónov ľudí v Európe, ktorí sa každodenne stretávajú s ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k práci a zamestnaniu, vzdelávaniu a doprave alebo účasť na politickom, verejnom a kultúrnom živote; zdôrazňuje význam článku 29 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím o účasti osôb so zdravotným postihnutím na verejnom a politickom živote bez diskriminácie;

161.  pripomína, že petície, ktorým je venovaná väčšia pozornosť, mali často podporu organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím, a preto vzniká potreba podporiť a propagovať ochrannú úlohu a účinnosť petícií poukazujúcich na porušovanie týchto práv; oceňuje úlohu týchto organizácií, pokiaľ ide o podporu sociálneho začleňovania a zlepšenie kvality života osôb so zdravotným postihnutím;

162.  berie na vedomie petície, ktoré dokumentujú prípady nesprávneho konania v niektorých členských štátoch v súvislosti so zabezpečovaním podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, nielen čo sa týka nedostatočnej finančnej podpory, na ktorú majú zo zákona nárok, ale aj prípady podobné prípadu uvedenému v petícii č. 1062/2014, kde orgány údajne prijali svojvoľné administratívne rozhodnutia v záujme zníženia príspevkov udelených v minulosti na základe pochybných lekárskych posudkov, ktoré viedli k zníženiu stupňa postihnutia; žiada príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby citlivejšie posudzovali vplyv týchto opatrení na životy dotknutých jednotlivcov a ich rodín, a žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala rôzne politiky a súvisiace opatrenia v oblasti zdravotného postihnutia, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch;

163.  konštatuje, že niektoré členské štáty, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ešte nezriadili ani neurčili orgány na účely vykonávania a monitorovania dohovoru podľa článku 33; konštatuje, že práca už zriadených orgánov, najmä pokiaľ ide o monitorovacie rámce vytvorené podľa článku 33 ods. 2, je brzdená nedostatkom ľudských a finančných zdrojov a absenciou vhodného právneho základu, ktorý by členským štátom umožňoval určiť tieto orgány;

164.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby pre monitorovacie rámce zriadené podľa článku 33 ods. 2 vyčlenili dostatočné a stabilné finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh; domnieva sa, že by mali zaručiť aj nezávislosť monitorovacích rámcov tak, aby ich zloženie a fungovanie zohľadňovalo parížske zásady týkajúce sa fungovania vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, ako sa vyžaduje podľa článku 33 ods. 2, čo by sa podporilo vytvorením formálneho právneho základu, v ktorom by sa jasne vymedzila úloha a pôsobnosť rámca; nalieha na tie členské štáty, ktoré ešte neurčili orgány podľa článku 33, aby tak urobili čo najskôr a vybavili ich zdrojmi a právomocami na účinné vykonávanie a monitorovanie povinností, ktoré im vyplývajú z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

165.  zdôrazňuje, že treba posilniť sieť pre Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím s cieľom náležite koordinovať vykonávanie dohovoru na vnútornej, ale aj medziinštitucionálnej úrovni, a pritom v rámci jeho činností a zasadnutí aktívne zapojiť osoby so zdravotným postihnutím a organizácie, ktoré ich zastupujú, a intenzívne s nimi konzultovať;

166.  naliehavo vyzýva všetky inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zriadili koordinačné strediská, a zdôrazňuje potrebu horizontálnych medziinštitucionálnych mechanizmov koordinácie medzi generálnymi riaditeľstvami a inštitúciami EÚ; žiada vykonanie potrebných úprav, ktoré by sa stali súčasťou stratégie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

167.  žiada, aby sa posilnila medziinštitucionálna koordinácia medzi vykonávacími mechanizmami rôznych európskych inštitúcií;

Dodržiavanie dohovoru zo strany inštitúcií EÚ (ako verejnej správy)

168.  považuje za dôležité, že Výbor pre petície usporadúva cielené podujatia zamerané na petície v oblasti zdravotného postihnutia a zdôrazňuje dôležitú úlohu dialógu s viacerými zainteresovanými stranami, medzi nimi s ďalšími príslušnými výbormi Európskeho parlamentu, členmi rámca EÚ pre Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a akademickou obcou a vyzdvihuje dôležitosť ich vkladu;

169.  víta skutočnosť, že verejné vypočutie na tému Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím z hľadiska doručených petícií, ktoré usporiadal Výbor pre petície 15. októbra 2015, splnilo vysoké štandardy v oblasti prístupnosti, a odporúča, aby bol na všetky schôdze parlamentných výborov v budúcnosti umožnený prístup osobám so zdravotným postihnutím;

170.  víta použitie Braillovho písma v komunikácii s predkladateľmi petícií a nabáda všetky inštitúcie EÚ, aby používali znakovú reč, ľahko čitateľné formáty a Braillovo písmo vo svojej komunikácii s občanmi s cieľom podporiť a posilniť úsilie o zapojenie občanov do práce inštitúcií a do európskeho projektu;

171.  žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že o možnosti účasti na konzultačných procesoch bude široká verejnosť účinne informovaná aj prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ktoré dokážu používať osoby so zdravotným postihnutím komunikujúce prostriedkami, ako sú Braillovo písmo alebo ľahko čitateľné formáty;

172.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že o možnosti účasti na konzultačných procesoch bude široká verejnosť informovaná prostredníctvom prístupných komunikačných prostriedkov, že bude možné zapájať sa do konzultácií aj v iných formátoch, ako je napríklad Braillovo písmo alebo ľahko čitateľné formáty, a že verejné vypočutia a schôdze, na ktorých sa bude diskutovať o navrhovaných zákonoch a politikách, budú podľa možnosti v plnej miere prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí sú postihnutí mentálne alebo trpia poruchami učenia;

173.  zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť efektívnu účasť a slobodu prejavu osôb so zdravotným postihnutím na verejných podujatiach a stretnutiach, ktoré usporadúvajú inštitúcie alebo ktoré sa konajú v ich priestoroch, prostredníctvom titulkovania alebo tlmočenia do posunkovej reči, dokumentov v Braillovom písme a v ľahko čitateľných formátoch;

174.  vyzýva Najvyššiu radu Európskych škôl vrátane Komisie, aby v Európskych školách zabezpečili inkluzívne kvalitné vzdelávanie v súlade s požiadavkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o multidisciplinárne hodnotenia, začlenenie detí so zdravotným postihnutím a poskytnutie primeraných úprav, a súčasne zaručili inkluzívnu účasť rodičov so zdravotným postihnutím;

175.  vyzýva inštitúcie, aby podporili a propagovali prácu Európskej agentúry pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi potrebami a inkluzívne vzdelávanie;

176.  vyzýva EÚ, aby preskúmala pravidlá spoločného systému zdravotného poistenia, dôchodkového systému a opatrení sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v oblasti zdravotného postihnutia s cieľom zaručiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli diskriminované a mali rovnaké príležitosti, a to okrem iného tým, že sa uzná, že potreby v oblasti zdravia sa v prípade zdravotného postihnutia odlišujú od potrieb v prípade chorôb a že sa bude podporovať nezávislý život a práca prostredníctvom plnej náhrady dodatočných nákladov na zariadenia alebo služby, ktoré sú nevyhnutné pre prácu (napr. tlačiarne v Braillovom písme, načúvacie prístroje, tlmočník do posunkovej reči, titulkovacie služby atď.);

177.  naliehavo vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány, aby zabezpečili, že existujúce služobné poriadky sa v plnej miere a účinne vykonávajú v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a že sa vypracujú vnútorné pravidlá a vykonávacie ustanovenia, ktoré budú v plnom súlade s ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v rámci otvoreného procesu zameraného na začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím, a to s cieľom zosúladiť ich so záverečnými pripomienkami;

178.  vyzýva na poskytnutie primeraných úprav založených na potrebách a zlučiteľných s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby s nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi, ktoré pracujú v európskych inštitúciách, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám rodičov so zdravotným postihnutím;

179.  naliehavo vyzýva inštitúcie, aby prijali komplexné politiky prijímania do zamestnania, politiky zamerané na udržanie zamestnania a politiky v oblasti povýšení vrátane dočasných pozitívnych opatrení, aby aktívne a výrazne zvyšovali počet úradníkov, pracovníkov a stážistov so zdravotným postihnutím vrátane osôb s psychosociálnymi poruchami a mentálnou retardáciou v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES;

180.  odporúča, aby sa v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím vypracovali komplexné moduly odbornej prípravy zamestnancov zamerané na personál prvého kontaktu, riadiacich pracovníkov a pracovníkov v oblasti verejného obstarávania;

181.  naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili prístupnosť svojich informácií a aplikácií na internete vrátane svojich intranetov, všetkých základných dokumentov a audiovizuálneho obsahu a aby rovnako zabezpečili fyzickú prístupnosť svojich budov;

182.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s ostatnými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, ako aj členskými štátmi a aby koordinovala účinné a systematické následné opatrenia prijaté k záverečným poznámkam, pokiaľ možno prostredníctvom stratégie na vykonávanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

183.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili konzultácie a systematické a štruktúrované začlenenie organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím pri implementovaní príslušných záverečných zistení;

184.  so zreteľom na článok 35 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zaväzuje členské štáty, ktoré podpísali dohovor, predložiť počiatočnú správu a následné správy o vykonávaní dohovoru, sa domnieva, že takéto správy by sa mali predkladať každé štyri roky a mali by sa vypracovať za účasti organizácií osôb s telesným postihnutím;

o
o   o

185.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) CRPD/C/EU/CO/1.
(3) CRPD/C/EU/Q/1.
(4) A/RES/64/142.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0208.
(13) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.
(14) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(15) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(16) SDEÚ, spojené veci C-335/11 a C-337/11 HK Danmark, 11. apríla 2013, body 29 – 30; SDEÚ, vec C-363/12 Z, 18. marca 2014, bod 73; SDEÚ, vec C-356/12 Glatzel, 22. mája 2014, bod 68.
(17) Správa FRA: Násilie páchané na deťoch so zdravotným postihnutím: právne predpisy, politiky a programy v EÚ (http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2015-violence-against-children-with-disabilities_en.pdf)
(18) Správa FRA, Násilie páchané na ženách: prieskum v EÚ. Hlavné výsledky: http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra-2014-vaw-survey-main-results-apr14_en.pdf
(19) Van Straaten et al. (2015). Subjektívne potreby starostlivosti holandských bezdomovcov bez a s podozrením na mentálne postihnutie: 1.5-ročná následná štúdia. In: Health Soc Care Community, 1. októbra 2015. Epub, 1. októbra 2015.
(20) EU-SILC 2012.
(21) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41.
(22) COM(2015)0615.
(23) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 71.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia