Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2058(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0232/2016

Predkladané texty :

A8-0232/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 18
CRE 12/09/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.15
CRE 13/09/2016 - 4.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0334

Prijaté texty
PDF 250kWORD 165k
Utorok, 13. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia
P8_TA(2016)0334A8-0232/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (2016/2058(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na parížsku dohodu uzatvorenú v decembri 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0232/2016),

A.  keďže takmer 50 % konečnej spotreby energie v EÚ sa využíva pri vykurovaní a chladení, z čoho 80 % sa využíva v budovách; keďže odvetvie vykurovania a chladenie by malo zohľadniť parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy (COP 21); keďže je potrebné, aby odvetvie vykurovania a chladenia, ktoré je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, využívalo 100 % energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do konca roka 2050, čo sa dá dosiahnuť len znížením našej spotreby energie a plným uplatňovaním zásady energetickej efektívnosti na prvom mieste/energetickej efektívnosti ako prvého paliva;

B.  keďže každé ďalšie 1 % ušetrenej energie zníži dovoz plynu o 2,6 %(5);

C.  keďže je nevyhnutné vynaložiť viac úsilia na zníženie požiadaviek na vykurovanie v budovách a v prípade zostávajúcich požiadaviek prejsť od individuálneho vykurovania spaľovaním dovážaných fosílnych palív k udržateľným možnostiam vykurovania a chladenia v súlade s cieľmi EÚ do roku 2050;

D.  keďže budovy predstavujú obrovský podiel na celkovej konečnej spotrebe energie a keďže vyššia energetická efektívnosť budov a programy na reagovanie na dopyt môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní a uspokojovaní dopytu v čase špičky, čo povedie k znižovaniu nadmerných kapacít a nákladov na výrobu, prevádzku a prepravu;

E.  keďže sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení pomaly zvyšuje a v roku 2012 predstavoval až 18 % dodávok primárnej energie, ale naďalej existuje obrovský potenciál na všetkých úrovniach, a podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a energie z regenerovaného tepla pri vykurovaní a chladení v členských štátoch by sa mal ďalej zvyšovať;

F.  keďže trh EÚ s vykurovaním a chladením je fragmentovaný v dôsledku jeho miestnej povahy a rôznych technológií a zainteresovaných hospodárskych hráčov; keďže miestny a regionálny rozmer sú kľúčové na vymedzenie správnych politík vykurovania a chladenia, na plánovanie a budovanie infraštruktúry vykurovania a chladenia a na konzultovanie so spotrebiteľmi s cieľom odstrániť prekážky, zefektívniť a zlepšiť udržateľnosť vykurovania a chladenia;

G.  keďže biomasa predstavuje 89 % celkovej spotreby tepla z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ a 15 % celkovej spotreby tepla v EÚ a má veľký potenciál prinášať ďalšie významné a nákladovo efektívne riešenia rastúceho dopytu po teple;

H.  keďže odvetvie vykurovania a chladenia je najlepším príkladom toho, aký dôležitý je holistický prístup založený na integrovaných systémoch zahŕňajúci horizontálne prístupy k modelu energetického systému vrátane hospodárstva v širšom rozsahu;

I.  keďže podiel primárnej energie z fosílnych palív pri vykurovaní a chladení je naďalej veľmi vysoký a dosahuje 75 %, a predstavuje preto hlavnú prekážku pri dekarbonizácii, v dôsledku čoho sa urýchľuje zmena klímy a vznikajú značné škody na životnom prostredí; keďže odvetvie vykurovania a chladenia by malo plne prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, a dotácie na využívanie fosílnych palív v tomto odvetví by sa mali postupne zastaviť v súlade so závermi Európskej rady z 22. mája 2013 v súlade s miestnymi podmienkami;

J.  keďže sa odhaduje, že množstvo tepla vyrobeného priemyselnými alebo inými komerčnými procesmi, ktoré následne zbytočne unikne do ovzdušia alebo vody (namiesto toho, aby sa využilo produktívnym spôsobom), postačuje na pokrytie všetkých požiadaviek EÚ týkajúcich sa vykurovania obytných a nebytových budov;

K.  keďže budovy produkujú asi 13 % všetkých emisií CO2 v EÚ;

L.  keďže využívanie pokrokových, účinných systémov vykurovania či chladenia budov musí ísť ruka v ruke s procesom tepelnej izolácie homogénnym spôsobom, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a prispeje sa k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k tvorbe kvalifikovaných miestnych pracovných miest;

M.  keďže opatrenia na rozvoj komplexnej a integrovanej stratégie vykurovania a chladenia v energetickej únii ponúkajú, pri ich správnom vykonávaní, významné príležitosti pre podniky aj spotrebiteľov v EÚ, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov priemyslu na energiu, posilnenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie úspor nákladov pre spotrebiteľov;

N.  keďže regulačný rámec EÚ slúži na zdôraznenie všeobecných cieľov, ale kľúčový význam má skutočný pokrok pri transformácii odvetvia vykurovania a chladenia ako súčasti rozsiahlejšej revízie energetického systému;

O.  keďže cieľ optimalizácie postavenia obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrickej energie, v celej energetickej sústave prostredníctvom lepšieho začlenenia zariadení na vykurovanie a chladenie a prepravy prispieva k eliminácii emisií uhlíka v energetickom systéme, zníženiu závislosti od dovozu energie, zníženiu účtov za energiu pre domácnosti a posilneniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ;

P.  keďže najúčinnejším spôsobom na splnenie týchto spoločných cieľov je posilniť miestne a regionálne orgány a podporiť ich v spojení so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, aby uplatňovali prístup založený na plne integrovaných systémoch k územnému plánovaniu, rozvoju infraštruktúry, budovaniu a obnove bytového fondu a k novému rozvoju priemyslu s cieľom maximalizovať potenciálne prierezové činnosti, efektívnosť a iné vzájomné výhody;

Q.  keďže energetická efektívnosť budov závisí aj od použitia vhodných energetických systémov; keďže v odvetví vykurovania a chladenia by sa mali rešpektovať zásady energetická efektívnosť na prvom mieste/energetická efektívnosť ako najdôležitejšie palivo;

R.  keďže ambiciózne ciele týkajúce sa dôkladnej obnovy existujúceho fondu budov by prispeli k vytvoreniu miliónov pracovných miest v Európe, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a k zvýšeniu energetickej efektívnosti a hrali by kľúčovú úlohu pri zabezpečení minimalizácie spotreby energie pri vykurovaní a chladení;

S.  keďže pri plánovaní energeticky účinných a nízkouhlíkových verejných a obytných budov sa musia zohľadňovať architektúra, územné plánovanie, intenzita požiadaviek na teplo a rozmanitosť európskych podnebných pásiem a typov budov;

T.  keďže existuje obrovský nevyužitý potenciál využívania odpadového tepla a systémov diaľkového vykurovania, pretože prebytočné teplo dostupné v Európe prevyšuje celkový dopyt po teple vo všetkých európskych budovách a prostredníctvom diaľkového vykurovania by sa mohlo dodať 50 % celkového požadovaného tepla v EÚ;

U.  keďže podstatná časť obyvateľstva Európy žije v oblastiach, a to najmä v mestách, v ktorých sú prekročené normy kvality ovzdušia;

V.  keďže sa očakáva, že odvetvie vykurovania a chladenia ostane najväčším zdrojom dopytu po energii v Európe, keďže zemný plyn a LPG sa často využívajú na uspokojenie tohto dopytu a ich použitie by sa mohlo optimalizovať vysoko účinným uskladňovaním energie; keďže pretrvávajúce využívanie fosílnych palív je v rozpore so záväzkami EÚ v oblasti klímy a energetiky a s cieľmi eliminácie emisií uhlíka;

W.  keďže v súčasnosti existujú veľké rozdiely v ročných výdavkoch na energiu na účely vykurovania v rôznych európskych podnebných pásmach, ktoré dosahujú priemerne 60 až 90 kWh/m2 v krajinách južnej Európy a 175 až 235 kWh/m2 v strednej a severnej Európe;

X.  keďže realizácia účinných riešení vykurovania a chladenia má významný potenciál pre stimuláciu rozvoja európskych odvetví priemyslu a služieb najmä v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a pre vytvorenie vyššej pridanej hodnoty vo vzdialených a vidieckych oblastiach;

Y.  keďže sa energia stala sociálnym aktívom, ku ktorému musí byť zabezpečený prístup; keďže nie všetci občania môžu získať prístup k energii, pričom v Európe viac než 25 miliónov ľudí, ktorí s tým majú vážne problémy;

Z.  keďže politiky v oblasti energetickej efektívnosti by sa mali zamerať na nákladovo najefektívnejšie spôsoby zlepšovania hospodárnosti budov, a to znížením dopytu po teple a/alebo riešením tejto požiadavky v budovách pomocou vysokoúčinných alternatív;

AA.  keďže nízka úroveň povedomia spotrebiteľov o nedostatočnej účinnosti systémov vykurovania je jedným z faktorov, ktoré majú najväčší vplyv na účty za energiu;

AB.  keďže domy, ktoré sú kvalitne zateplené, sú prínosom pre životné prostredie aj pre účty spotrebiteľov za energiu;

AC.  keďže 72 % energie potrebnej na vykurovanie a chladenie rodinných domov sa spotrebuje vo vidieckych a stredne husto osídlených oblastiach;

AD.  keďže prírodné riešenia, napríklad dobre navrhnutá pouličná vegetácia, vegetačné strechy a steny poskytujúce budovám izoláciu a tieň, znižujú energetickú náročnosť tým, že znižujú potrebu vykurovania a chladenia;

AE.  keďže 85 % energie spotrebovanej v budovách sa využíva na vykurovanie priestorov a výrobu teplej vody a 45 % vykurovania a chladenia v EÚ sa využíva v sektore bývania;

AF.  keďže priemysel v spolupráci s miestnymi orgánmi musí hrať dôležitú úlohu pri lepšom využívaní odpadového tepla a chladu;

AG.  keďže obyvatelia Európy vynaložia na vykurovanie a chladenie v priemere 6 % svojich spotrebných výdavkov, pričom 11 % z nich si nemôže dovoliť v zime dostatočne vykurovať svoje domovy;

AH.  keďže je nevyhnutné lepšie zanalyzovať odvetvie chladenia a zohľadniť ho v stratégii Komisie a politikách členských štátov;

AI.  kedže je dôležité podporovať štúdie o úspore energie v historických budovách s cieľom optimalizovať energetickú hospodárnosť tam, kde je to možné, pri súčasnom zabezpečení ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii týkajúcej sa vykurovania a chladenia, ktorá je dôležitým krokom k holistickému prístupu k transformácii vykurovania a chladenia v Európskej únii a určuje prioritné oblasti opatrení; plne podporuje ambíciu Komisie rozpoznať a využívať súčinnosť medzi odvetvím elektrickej energie a vykurovania, s cieľom dosiahnuť efektívne odvetvie, ktoré zvýši energetickú bezpečnosť a uľahčí nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky; vyzýva Komisiu, aby považovala odvetvie vykurovania a chladenia za súčasť koncepcie európskeho trhu s energiou;

2.  poukazuje na nevyhnutnosť prijať konkrétne opatrenia v oblasti vykurovania a chladenia pri revízii smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES), ako aj smernice o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ);

3.  domnieva sa, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa musí rovnakým spôsobom týkať oboch týchto potrieb a súčasne musí zohľadniť rôzne podnebné pásma v Európe a skutočnosť, že požiadavky na využívanie energie sa v tejto súvislosti podľa toho líšia;

4.  zdôrazňuje, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia by mala uprednostniť udržateľné a nákladovo efektívne riešenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť ciele politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky; konštatuje, že odvetvia vykurovania a chladenia členských štátov sú veľmi rozdielne z dôvodu ich rôznych energetických mixov, podnebných podmienok, efektívnosti fondu budov a intenzity priemyslu, a preto treba zabezpečiť flexibilitu výberu primeraných strategických riešení;

5.  požaduje, aby sa vypracovali osobitné udržateľné stratégie v oblasti vykurovania a chladenia na vnútroštátnej úrovni a aby sa pritom venovala osobitná pozornosť kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla, ako aj diaľkovému vykurovaniu a chladeniu podľa možnosti založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, ako je uvedené v článku 14 smernice o energetickej efektívnosti;

6.  konštatuje, že vysoká energetická efektívnosť, účinná tepelná izolácia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a regenerovaného tepla sú základné priority stratégie EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia; domnieva sa preto, že by sa mala rešpektovať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, pretože energetická efektívnosť ponúka jednu z najlepších a najrýchlejších finančných návratností a je kľúčovou súčasťou stratégie úspešného prechodu k bezpečnému, odolnému a inteligentnému odvetviu vykurovania a chladenia;

7.  konštatuje, že decentralizovanejší a pružnejší energetický systém, v ktorom sa zdroje energie a tepla nachádzajú bližšie k miestu spotreby, môže uľahčiť decentralizovanú výrobu energie, a tým umožniť spotrebiteľom a spoločenstvám, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu s energiou, kontrolovali svoju spotrebu energie a stali sa tiež aktívnymi účastníkmi pri reakcii na strane dopytu; zastáva názor, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť celého energetického systému; navyše uznáva, že tento prístup znižuje straty pri prenose a distribúcii, zlepšuje odolnosť energetickej infraštruktúry a súčasne poskytuje podnikateľské príležitosti pre miestne MSP;

8.  zdôrazňuje komplementaritu rámcových smerníc o ekodizajne a označovaní energetickými štítkami, smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov pri znižovaní spotreby tepla a chladu; domnieva sa, že domáce spotrebiče (práčky, umývačky riadu atď.) by mali byť čo najviac energeticky účinné a navrhnuté tak, aby mohli využívať prívod teplej vody na mieste, kde sú nainštalované; je preto presvedčený, že požiadavky na ekodizajn a politiky označovania energetickými štítkami by mali byť v pravidelných intervaloch preskúmané a zlepšované, aby sa dosiahli ďalšie úspory energie a zvýšila konkurencieschopnosť prostredníctvom inovatívnejších produktov a znížených nákladov na energiu;

9.  pripomína, že vykurovanie a chladenie tvoria najväčší podiel dopytu EÚ po energii; zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zásady technologickej neutrality medzi v súčasnosti dostupnými obnoviteľnými zdrojmi a trhovými a štátnymi stimulmi pri prechode na nízkouhlíkové a bezpečné dodávky energie pre odvetvie vykurovania a chladenia;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť vhodný rámec pre nájomcov a osoby žijúce vo viacbytových budovách, ktorý im umožní využívať vlastnú výrobu a spotrebu vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a tým riešiť problémy rozdielnych záujmov a niekedy aj pravidiel prenájmu;

11.  poukazuje na zásadnú úlohu obnoviteľných zdrojov energie vrátane udržateľnej biomasy, aerotermálnej geotermálnej a solárnej energie a fotovoltaických článkov v kombinácii s elektrickými akumulátormi na ohrev vody a pri zabezpečovaní tepelnej pohody v budovách, v prípade potreby v spojení s termálnymi skladovacími zariadeniami, ktoré sa môžu využívať na dennú alebo sezónnu reguláciu teplôt; vyzýva členské štáty, aby poskytli stimuly na podporu a využívanie takýchto technológií; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali súčasné smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov vrátane požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a dlhodobých stratégií renovácie, a súčasne zohľadnili potrebu mobilizovať dostatočné investície do modernizácie ich fondu budov; žiada Komisiu, aby predložila celoúniovú víziu fondu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050;

12.  domnieva sa, že záležitosti súvisiace s energetickou bezpečnosťou v EÚ sa vo veľkej miere týkajú bezpečnosti dodávok tepla; domnieva sa preto, že diverzifikácia zdrojov vykurovania je mimoriadne dôležitá, a vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na ďalšiu podporu a urýchlenie zvýšenia využívania technológií na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie;

13.  domnieva sa, že mapovanie zdrojov tepla, vhodné architektonické riešenia, najlepšie postupy riadenia budov a zásady územného plánovania vrátane riešení mestských sietí, ako sú siete diaľkového vykurovania a chladenia, by pri plánovaní celých obytných a obchodných štvrtí mali prispieť k energeticky hospodárnej výstavbe využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v rôznych podnebných pásmach Európy; zdôrazňuje, že kvalitne izolovaný plášť budovy vykazuje vysokú kapacitu akumulácie tepla, čo vedie k významným úsporám v oblasti vykurovania a chladenia;

14.  zdôrazňuje, že energetická náročnosť v odvetví budov predstavuje asi 40 % spotreby energie v EÚ a tretinu spotreby zemného plynu, a že v prípade urýchlenia obnovy budov by sa dala znížiť až o tri štvrtiny; poukazuje na to, že 85 % tejto spotreby energie sa využíva na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody, a že samotná modernizácia starých a neúčinných systémov vykurovania, vyššia miera využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, lepšie využívanie odpadového tepla prostredníctvom vysokoúčinných systémov diaľkového vykurovania, ako aj dôkladná obnova budov s kvalitnejšou tepelnou izoláciou, majú naďalej kľúčový význam pre zaistenie bezpečnejšieho a udržateľnejšieho prístupu k dodávke tepla; odporúča, aby sa pokračovalo v sprísňovaní noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov pri súčasnom zohľadnení a presadzovaní technických inovácií, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie homogénnej izolácie; ďalej odporúča, aby sa naďalej podporovala výstavba budov s takmer nulovou spotrebou energie;

15.  nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégie týkajúce sa dlhodobého vykurovania a chladenia na základe integrovaného prístupu, harmonizovaného mapovania a posudzovania podľa článku 14 smernice o energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že stratégia určí prioritné oblasti intervencie a umožní optimálne územné plánovanie z hľadiska energetiky; vyzýva Komisiu, aby v tomto prípade pomohla členským štátom a vypracovala všeobecné usmernenia pre vnútroštátne stratégie týkajúce sa vykurovania a chladenia;

16.  upozorňuje na hospodársky účinok obnovy a tepelnej izolácie budov, ktorými sa dajú dosiahnuť o 50 % nižšie náklady na vykurovanie a chladenie, a vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané spolufinancovanie iniciatív, ktorých cieľom je obnova verejných budov a bytových domov s nízkou úrovňou energetickej hospodárnosti;

17.  víta zámer Komisie vypracovať súbor opatrení na uľahčenie obnovy viacbytových budov; domnieva sa, že by sa mal vypracovať harmonizovaný a komplexný súbor opatrení aj pre energetické plánovanie miest s cieľom umožniť mapovanie miestneho potenciálu vykurovania a chladenia, optimálnu a integrovanú obnovu budov a rozvoj infraštruktúry vykurovania a chladenia;

18.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať systémy EÚ, ktoré poskytnú stimuly na to, aby obnova verejných budov, obytných budov a sociálnych bytov išla nad rámec minimálnych zákonných požiadaviek na energetickú efektívnosť, a tiež stimuly na výstavbu nových ekologických budov;

19.  poukazuje na miestny charakter a potenciál vykurovania a chladenia; vyzýva miestne orgány, aby ďalej uľahčili termomodernizáciu modernizáciou existujúcich verejných, komerčných alebo obytných budov s nízkou energetickou hospodárnosťou; zdôrazňuje význam hnutí, ako je Dohovor starostov, ktoré umožňujú výmenu poznatkov a najlepších postupov;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonať mapovanie potenciálu lokálneho vykurovania a chladenia v celej Európe, aby mestá mohli lepšie identifikovať svoje lokálne dostupné zdroje a mohli tak prispieť k zvýšeniu energetickej nezávislosti EÚ, zvýšiť rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvorenia miestnych a neprenosných pracovných miest a zabezpečiť čistú a cenovo dostupnú energiu pre spotrebiteľov;

21.  vyzýva miestne orgány, aby vo svojich oblastiach posúdili existujúci potenciál vykurovania a chladenia, ako aj budúce potreby vykurovania a chladenia, a súčasne zohľadnili potenciál miestne dostupných obnoviteľných zdrojov energie, objem tepelnej energie z kombinovanej výroby a diaľkového vykurovania;

22.  je presvedčený, že by sa mal zriadiť atraktívny systém financovania pre domácnosti, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí s centralizovanými systémami vykurovania a chladenia, s cieľom podporiť nové technológie vykurovania domácností využívajúce obnoviteľné zdroje energie;

23.  vyzýva miestne orgány, aby riešili špecifické problémy vidieckych budov, ktoré starnú, sú energeticky menej hospodárne, majú horší vplyv na zdravie a zvyknú poskytovať nižšiu tepelnú pohodu;

24.  domnieva sa, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť, a berúc do úvahy veľkú rozmanitosť klimatických a iných podmienok v Únii vyzýva Komisiu, aby presadzovala technologicky neutrálne nástroje, ktoré každému spoločenstvu umožnia vyvinúť nákladovo efektívne riešenia na zníženie uhlíkovej náročnosti odvetvia vykurovania a chladenia;

25.  konštatuje, že regulačné rámce EÚ slúžia na zvýraznenie širších cieľov, ale podstatný je reálny pokrok, ktorý spôsobí revolúciu v oblasti vykurovania a chladenia v rámci širšej reorganizácie systému energetiky;

26.  zdôrazňuje, že politické nástroje a možnosti EÚ nie sú zatiaľ dostatočne rozvinuté na stimulovanie transformácie odvetvia vykurovania a chladenia, na maximalizovanie využívania potenciálu alebo na zavedenie riešení na zníženie dopytu a elimináciu emisií uhlíka v požadovanom rozsahu a požadovaným tempom;

27.  zdôrazňuje význam diaľkových energetických sietí ponúkajúcich alternatívu voči viac znečisťujúcim systémom individuálneho vykurovania ako mimoriadne účinného a nákladovo efektívneho prostriedku na zabezpečenie udržateľného vykurovania a chladenia, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a skladovanie prebytkov elektrickej energie v čase nízkej spotreby elektriny a tým zabezpečenie pružnosti rozvodovej sústavy; zdôrazňuje potrebu začlenenia väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov energie, berúc do úvahy, že viac ako 20 % diaľkového vykurovania a chladenia je už vyrobených z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 14 smernice o energetickej efektívnosti, čo si vyžaduje komplexné posúdenie potenciálu účinného diaľkového vykurovania a chladenia; vyzýva na modernizáciu a rozšírenie existujúcich systémov diaľkového vykurovania na posun k vysoko účinným a obnoviteľným alternatívam; nabáda členské štáty, aby zaviedli fiškálne a finančné mechanizmy pre miestne verejné orgány s cieľom podporiť využívanie diaľkového vykurovania a chladenia a odstrániť regulačné bariéry;

28.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila komplexné hodnotenia potenciálu kogenerácie a diaľkového vykurovania vypracované členskými štátmi na základe článku 14 smernice o energetickej efektívnosti, aby tieto plány odrážali skutočný hospodársky potenciál týchto riešení a poskytovali solídny základ pre politiky v súlade s cieľmi EÚ;

29.  zdôrazňuje, že najmä v husto osídlených mestských aglomeráciách je nevyhnutné, aby sa neúčinné a neudržateľné systémy individuálneho vykurovania alebo systémy diaľkového vykurovania a chladenia postupne nahradili účinnými systémami diaľkového vykurovania a chladenia alebo zmodernizovali vyspelými technológiami vykurovania a chladenia, aby sa prešlo na vysoko účinné systémy kogenerácie a na obnoviteľné alternatívy;

30.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich iniciatívach o smernici o obnoviteľnej energii a koncepcii trhu navrhla opatrenia, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnejšieho a flexibilnejšieho energetického systému prostredníctvom ďalšieho spájania elektrizačnej sústavy a systémov vykurovania a chladenia;

31.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločný európsky rámec na podporu vlastnej výroby energie a zabezpečenie právnej istoty pre vlastnú výrobu energie, a to predovšetkým prostredníctvom podpory susedských družstiev, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie;

32.  vyzýva na zavedenie ukazovateľa energetickej náročnosti vykurovania a chladenia budov na vnútroštátnej úrovni;

33.  vyzýva na strategický prístup k znižovaniu emisií CO2, ktoré sú dôsledkom dopytu po priemyselnom vykurovaní a chladení, a to zlepšením efektivity procesov, nahradením fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a integráciou odvetví do okolitého tepelno-energetického prostredia;

34.  zdôrazňuje obrovský potenciál energetických klastrov a tokov zdrojov, pokiaľ ide o šetrné využívanie primárnej energie, a to najmä v priemyselnom prostredí, kde sa nadbytočné teplo či chlad z jedného procesu môžu v rámci kaskádového systému znovu použiť v inom procese, ktorý si vyžaduje menej extrémne teploty, a v prípadoch, keď je to možné, aj na vykurovanie a chladenie budov prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania;

35.  poznamenáva, že zastarané teplárne s nízkou energetickou účinnosťou by sa mali čo najskôr nahradiť najlepšími dostupnými alternatívnymi riešeniami, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy, napríklad ekologicky priaznivejšími kogeneračnými zariadeniami alebo využitím udržateľných palív v súlade s kritériami udržateľnosti pre biomasu;

36.  konštatuje, že vykurovanie a chladenie je veľmi lokálnym odvetvím, pretože dostupnosť a infraštruktúra, ako aj dopyt po teple v podstate závisia najmä od miestnych podmienok;

37.  súhlasí s tvrdením Komisie uvedeným v stratégii pre vykurovanie o tom, že ekonomický potenciál kogenerácie nie je využitý, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali vysoko účinnú kogeneráciu a diaľkové vykurovanie v súlade s oznámením Komisie o stave energetickej Únie (COM(2015)0572);

38.  zastáva názor, že k problematike chladenia je potrebné zaujať prístup na systémovej úrovni, a to aj v prípade zastavaného prostredia a ďalších činností, ako je chladiarenská doprava;

39.  zastáva názor, že v miernom klimatickom pásme Európy by sa mohli za určitých podmienok vzhľadom na ich pružnosť stať veľmi dôležité reverzné systémy vykurovania a chladenia pomocou tepelných čerpadiel; zdôrazňuje, že systémy hybridného vykurovania, ktoré poskytujú teplo z dvoch alebo viacerých zdrojov energie, môžu uľahčiť rastúcu úlohu vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä v existujúcich budovách, kde je možné zaviesť systémy hybridného vykurovania s obmedzenými požiadavkami na rekonštrukciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali pre tepelné čerpadlá vhodné metódy výpočtu a podporovali šírenie najlepších postupov pre podporné mechanizmy na podporu účinných, udržateľných a nízkouhlíkových riešení rôznych tepelných potrieb;

40.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dodržiavanie právnych predpisov EÚ o fluórovaných skleníkových plynoch s cieľom znížiť emisie týchto plynov do ovzdušia; žiada Komisiu, aby zabezpečila bezpečné a nákladovo efektívne využívanie alternatívnych chladív, ktoré je v súlade s ostatnými cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a energetickej účinnosti;

41.  zastáva názor, že členské štáty by mali preskúmať možnosť využívať teplo z geotermálnych vôd, priamo získané z priemyselných procesov a z iných zdrojov tepla s nízkou teplotou, napríklad teplo obsiahnuté v hlbokomorských baniach, na vykurovanie a chladenie, ktoré by pomocou obrovských tepelných čerpadiel mohli cez existujúce i nové siete diaľkového vykurovania vykurovať celé mestá, nie iba jednotlivé budovy, ak by bola k dispozícii alebo sa vybudovala vhodná infraštruktúra diaľkového vykurovania;

42.  zdôrazňuje úlohu technológií, ktoré sú schopné znížiť tepelnú energetickú náročnosť a emisie skleníkových plynov, ako je geotermálna energia s nízkou entalpiou, diaľkové vykurovanie/chladenie založené na obnoviteľných zdrojoch energie, malé trigeneračné alebo kogeneračné elektrárne spaľujúce zemný plyn a/alebo biometán, alebo ich kombinácia;

43.  domnieva sa, že pri vykurovaní a zmierňovaní výkyvov siete by mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu zariadenia na skladovanie tepla využívajúce elektrický odpor mimo hodín špičkového odberu, napríklad skladovaním energie vo forme tepla, čím sa zlepší kvalita dodávok elektriny integrovaním rôznych obnoviteľných zdrojov, uľahčí začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zníži výroba energie, dovoz a ceny;

44.  zastáva názor, že odpadové teplo a chlad získavané z priemyselných procesov a kogenerácie, pri výrobe elektrickej energie v tradičných elektrárňach a z dobre izolovaných obytných budov využívaním rekuperačných metód a mikrogenerácie, by pri vykurovaní a chladení malo zohrávať oveľa väčšiu úlohu než v minulosti; zdôrazňuje, že využívanie priemyselného odpadového tepla a chladu by sa malo uznať a podporovať prostredníctvom výskumu, pretože je výbornou príležitosťou na investície a inovácie; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať priemyselné odvetvia, aby spolupracovali s vlastníkmi obytných alebo hospodárskych budov v ich blízkosti a aby sa delili o vyrobenú energiu a energetické potreby;

45.  zdôrazňuje, že financovanie z verejných zdrojov alebo verejné vlastníctvo infraštruktúry diaľkového vykurovania by nemalo prispieť k nákladnej závislosti od infraštruktúry produkujúcej vysoké množstvo uhlíka; vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby preskúmali verejnú finančnú podporu pre infraštruktúru diaľkového vykurovania vzhľadom na cieľ EÚ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a usporiadaný prechod energetického hospodárstva;

46.  zastáva názor, že začlenenie výroby, spotreby a opätovného používania odpadového chladu prináša environmentálne a hospodárske výhody a znižuje dopyt po primárnej energii na chladenie;

47.  zdôrazňuje, že energia z odpadov bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vykurovaní, keďže jej alternatívou sú často len skládky a využívanie fosílnych palív, a pripomína, že je potrebné zvýšiť mieru recyklácie;

48.  vyzýva členské štáty, aby využívali právne a hospodárske prostriedky na urýchlenie postupného vyraďovania zastaraných pecí na pevné palivá s energetickou účinnosťou nižšou ako 80 % a aby ich nahradili, pokiaľ je to možné, účinnými a udržateľnými systémami vykurovania na miestnej úrovni (napríklad systémy diaľkového vykurovania) alebo na mikroúrovni (napríklad geotermálne a solárne systémy);

49.  poukazuje na to, že zavedenie inteligentných systémov vykurovania môže pomôcť spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebu energie a obnoviť neefektívne systémy vykurovania a podporovať úspory energie;

50.  pripomína Komisii a členským štátom, že 75 % existujúceho európskeho fondu budov je energeticky neefektívnych, a že podľa odhadov 90 % z týchto budov bude stále v prevádzke v roku 2050; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu, aby sa hĺbková obnova zameriavala osobitne na tieto budovy;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci programu energia z odpadu vypracovala plán na podporu a využívanie potenciálneho prínosu udržateľného využívania organického odpadu na vykurovanie a chladenie pripojené k systémom diaľkového vykurovania a chladenia;

52.  zdôrazňuje, že bioplyn je dôležitým udržateľným zdrojom pre systémy vykurovania a chladenia, a z tohto dôvodu je potrebné stanoviť jasný cieľ pre organickú recykláciu s cieľom stimulovať investície do zberu a spracovania biologického odpadu;

53.  vyzýva členské štáty, aby postupne zrušili používanie v mestských oblastiach zastaraných pecí, ktoré vytvárajú prízemné emisie a uvoľňujú do atmosféry prírodné pyrolýzne plyny z nedokonalého spaľovania, oxidy dusíka, sadze, častice a popolček rozptyľované prúdením tepla, a aby podporovali využívanie udržateľných a účinných alternatív vrátane obnoviteľných zdrojov;

54.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom postupne vyradiť energeticky neefektívne pece a kotle, ktoré využívajú vykurovacie oleje a uhlie, ktoré v súčasnosti vykurujú viac ako polovicu budov na vidieku; zastáva názor, že dodávky energie by mali pochádzať z nízkouhlíkových zdrojov a obnoviteľných zdrojov energie;

55.  zdôrazňuje, že diaľkové vykurovanie založené na energii z obnoviteľných zdrojov bráni šíreniu systémov individuálneho vykurovania, ktoré viac znečisťujú prostredie a zvyšujú znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach a je ich oveľa ťažšie regulovať, ako rozšírené systémy diaľkového vykurovania; zdôrazňuje však, že infraštruktúra a klimatické podmienky v Únii sa líšia a že tieto systémy často potrebujú modernizáciu na zvyšovanie svojej účinnosti; žiada preto analýzu potreby podporovať infraštruktúru diaľkového vykurovania a postupov zdaňovania obnoviteľných zdrojov energie a diaľkového vykurovania;

56.  zastáva názor, že členské štáty by mali urýchlene podniknúť kroky na postupné vyradenie nízkoteplotných pecí používaných na spaľovanie tuhých fosílnych palív a organického odpadu, ktoré počas procesu horenia uvoľňujú do ovzdušia rôzne škodlivé látky; zastáva názor, že členské štáty by mali podľa možnosti podnecovať postupné vyradenie starých a neúčinných kozubov na spaľovanie dreva v husto osídlených mestských oblastiach a uľahčiť ich náhradu modernými, účinnými, ekologickejšími a zdravšími alternatívami spolu s iniciatívami na zvyšovanie informovanosti o možných zdravotných rizikách a najlepších postupoch pri spaľovaní dreva;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyplnili právnu medzeru, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že zariadenia s výkonom nižším ako 1 MW nespadajú do pôsobnosti smernice o ekodizajne a smernice o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach, čo vedie k emisiám;

58.  zastáva názor, že rastúci dopyt po chladení si vyžaduje ďalšie úvahy o tejto problematike vrátane integrovaného prístupu k celému chladiarenskému reťazcu – od priemyselného chladenia vysokých teplôt po chladenie pre domácnosti a požiadavky na chladenie v potravinárskom priemysle;

59.  konštatuje, že dostupnosť kvalitných údajov je predpokladom pre racionálne rozhodovanie o riešeniach v oblasti energetickej účinnosti a vykurovania pre spotrebiteľov a orgány; zdôrazňuje význam rozšírenia možností, ktoré ponúka digitalizácia, v odvetví vykurovania a chladenia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla vymedzenie pojmu a metodiku výpočtu chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie;

60.  domnieva sa, že výmenníky tepla, ktoré efektívne využívajú vodu, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri chladení v priemyselných procesoch prenášaním tepla do prírodných vodných útvarov, ktoré sa nachádzajú sa v blízkosti miesta, kde sú výrobky uskladnené, a ktorých teplota počas celého roka nepresahuje 6 °C (voľné chladenie);

61.  zastáva názor, že vysokovýkonné stacionárne palivové články by sa v blízkej budúcnosti mohli stať alternatívou uhlia ako tuhého paliva;

62.  domnieva sa, že využívanie elektriny na výrobu plynu (P2G) má veľký potenciál pre budúcnosť ako spôsob skladovania a prenosu energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívanie na účely centrálnej a miestnej výroby tepla; konštatuje, že využívanie elektriny na výrobu plynu je efektívny spôsob využitia obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla, najmä v mestských aglomeráciách, a to vďaka možnosti využitia existujúcej infraštruktúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné a pilotné projekty zamerané na využívanie elektriny na výrobu plynu;

63.  je presvedčený, že stratégia Európskej únie v oblasti inovatívneho vykurovania a chladenia si vyžaduje intenzívny výskum ako základ pre vytváranie priemyselných odvetví vyrábajúcich na tento účel zariadenia šetrné k životnému prostrediu.

64.  zdôrazňuje prínos výskumu a technologickej inovácie pre európsky priemysel, pretože posilňujú jeho konkurenčnú výhodu a komerčnú životaschopnosť a prispievajú k hlavným cieľom energetickej a klimatickej politiky EÚ; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum, vývoj a inovácie v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom znížiť náklady a zvýšiť výkon systému a zlepšiť využívanie a začlenenie do energetického systému; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o aktualizáciu technologických plánov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom koordinovať, sledovať a identifikovať medzery v rozvoji technológií v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie;

65.  zastáva názor, že vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť rýchle a efektívne výsledky v procese modernizácie tepelného odvetvia EÚ by sa EÚ mala zamerať na výskum s cieľom zintenzívniť zavádzanie v súčasnosti najlepších dostupných technológií;

66.  zastáva názor, že výskum v rámci rámcového programu Horizont 2020 by sa mal týkať vývoja udržateľných riešení na vykurovanie a chladenie, technológií na zhodnocovanie odpadového tepla a chladu, ako aj nových materiálov s maximálnou tepelnou vodivosťou (výmenníky tepla), minimálnou vodivosťou, t. j. maximálnym tepelným odporom (tepelná izolácia) a maximálnymi mierami akumulácie tepla (tepelné zásobníky);

67.  zastáva názor, že by sa mal dosiahnuť pokrok v rámcovom programe Horizont 2020, pokiaľ ide o VaV týkajúce sa udržateľných a účinných systémov vykurovania a chladenia a materiálov na vykurovanie a chladenie, ako sú riešenia na výrobu a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom meradle, diaľkové vykurovanie a chladenie, kogenerácia, izolačné materiály a inovatívne materiály, ako sú štrukturálne okenné tabule s vysokou priepustnosťou krátkovlnného žiarenia (slnečného žiarenia) zvonku a minimálnou priepustnosťou dlhovlnného tepelného žiarenia, ktoré by inak unikalo von;

68.  zdôrazňuje význam rozsiahleho vedeckého výskumu v oblasti vývoja inovatívnych technologických riešení určených na dodávku zariadení a celých systémov vykurovania a chladenia, ktoré sú energeticky účinné a založené na obnoviteľných zdrojoch energie;

69.  žiada revíziu existujúcich právnych predpisov zameraných na zabezpečenie technologickej neutrality a nákladovej efektívnosti, aby sa zabezpečilo, že nebudú presadzovať alebo diskreditovať jednu technológiu voči inej – energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná na mieste, napríklad zo solárnych panelov na obytných budovách alebo v blízkosti budovy, by sa mala napríklad zohľadniť pri výpočte energetickej hospodárnosti budov, a to bez ohľadu na jej zdroj;

70.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité kombinovať najvyspelejšie technológie s inteligentným riadením energie napríklad automatizáciou a inteligentnými systémami ovládania vykurovania, a to najmä v prepojenom svete, v ktorom sa spotrebič môže ľahko prispôsobiť poveternostným podmienkam a cenovým signálom za elektrinu a prispieť k stabilizácii siete presunom dopytu; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila inteligentné technológie do príslušných iniciatív v oblasti energetickej únie s cieľom zabezpečiť skutočnú prepojenosť inteligentných spotrebičov, pripojených domácností a inteligentných budov s inteligentnými sieťami; domnieva sa, že by sa takéto riešenia mali podporovať pri renovácii existujúcich budov, pretože pomáhajú spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebiteľské návyky a nastaviť prevádzku ich vykurovacieho systému zodpovedajúcim spôsobom;

71.  zdôrazňuje, že odvetvie stavebníctva má vysoký potenciál pri znižovaní energetickej náročnosti a emisií CO2; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie miery obnovy budov; konštatuje, že atraktívne finančné stimuly, dostupnosť vysoko kvalifikovaných odborníkov na rôznych úrovniach, výmena a podpora najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa;

72.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila zostávajúce prekážky pre opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a to najmä pokiaľ ide o renováciu domácností, a aby rozvíjala skutočný trh v oblasti energetickej účinnosti s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ s cieľom vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti výrobkov a služieb v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje potenciál takýchto výrobkov a služieb pre vytváranie pracovných miest a hospodársky rast, a to nielen pri ich počiatočnom zavádzaní, ale aj v priebehu údržby a každodennej prevádzky integrovaného energetického systému zahŕňajúceho vykurovanie a chladenie;

73.  je presvedčený, že priemysel potrebuje jasné signály od tvorcov politík, aby nasmeroval potrebné investície k dosiahnutiu energetických cieľov EÚ; zdôrazňuje potrebu ambicióznych záväzných cieľov a regulačného rámca, ktorý podporí inovácie bez zbytočného administratívneho zaťaženia s cieľom čo najviac podporiť nákladovo efektívne a ekologicky udržateľné riešenia pre vykurovanie a chladenie;

74.  je presvedčený, že investície do energetickej hospodárnosti budov by mali byť sprevádzané investíciami do využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie; domnieva sa, že súčinnosť medzi energetickou hospodárnosťou budov a využívaním obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie predstavuje významnú príležitosť v posune smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu; víta úsilie na úrovni členských štátov na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

75.  odporúča, aby sa pre architektonické pamiatky jednotlivo navrhli zatepľovacie systémy, a to s dôrazom jednak na investície do plášťa budovy v kombinácii s optimalizáciou kontrolných a automatizovaných systémov budov a jednak na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa nenarušil jedinečný architektonický štýl budov;

76.  konštatuje, že pri architektonickom riešení inteligentných budov by sa mal zohľadňovať celostný prístup k zabezpečeniu tepelnej pohody (chladenie) prostredníctvom tvaru a hmoty budov, prispôsobenia priestoru a nastavenia parametrov, ako je množstvo denného svetla a intenzita vetrania a rekuperácie, pričom zároveň by tieto budovy mali mať nízke prevádzkové náklady;

77.  zdôrazňuje význam štandardizovaných tepelno-energetických auditov, ako aj nákladovej efektívnosti pri riešení problémov s priemyselnou izoláciou pre úsporu energie a zníženie emisií; konštatuje, že priemyselné náklady na energiu by sa mohli ďalej znížiť pomocou investícií do existujúcich a osvedčených udržateľných technológií;

78.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sú dôležitým nástrojom na modernizáciu energetického systému; zastáva názor, že obmedzenia, ktoré doteraz platia v prípade finančných prostriedkov EFRR pre priority v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, nie sú účinné; domnieva sa, že v programovom období po roku 2020 by sa mal zvýšiť percentuálny podiel rozpočtu určený na túto prioritu;

79.  zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k financovaniu, krátkodobému i dlhodobému, pre investičné projekty všetkých veľkostí súvisiace s modernizáciou odvetvia vykurovania a chladenia vrátane diaľkového vykurovania a chladenia, modernizácie príslušnej sieťovej infraštruktúry, modernizácie systémov vykurovania vrátane prechodu na obnoviteľné zdroje a urýchlenia miery renovácie budov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vytvorila robustný inovačný a dlhodobý finančný mechanizmus; zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohol hrať Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a iné príslušné európske fondy, napríklad tie, ktoré sú k dispozícii od Európskej investičnej banky (EIB) alebo zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), v oblasti financovania a technickej pomoci, zabezpečujúc, aby boli projekty príťažlivé pre investorov prostredníctvom stabilných regulačných podmienok, najmä minimalizovania byrokracie a zahrnutia rýchleho procesu uplatňovania a schvaľovania; vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné ustanovenia týkajúce sa vykurovania a chladenia v rámci programového obdobia po roku 2020 pre všetky uplatniteľné európske fondy, a na odstránenie prekážok, ktoré bránia miestnym orgánom v prideľovaní užitočných finančných prostriedkov na obnovu existujúcich verejných budov; podporuje iniciatívu inteligentného financovania inteligentných budov, ktorá podporuje lepšie zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie v odvetví stavebníctva; domnieva sa, že modernizácia a zatepľovanie budov by mali mať prednosť pred inými opatreniami, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom, a to pre značný potenciál vytvárania nových pracovných miest;

80.  opätovne pripomína, že je potrebné využívať štrukturálne fondy na modernizáciu širšej kategórie budov a systémov budov najmä vo forme zvýhodnených pôžičiek súkromným vlastníkom budov, čo by prispelo k oveľa intenzívnejšiemu úsiliu o veľmi potrebnú modernizáciu existujúcich budov, a to najmä v menej rozvinutých oblastiach EÚ;

81.  zdôrazňuje, že s cieľom stimulovať zlepšenia v odvetví vykurovania a chladenia by Komisia mala plne využiť ex ante kondicionality uvedené v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a zabezpečiť primeranú transpozíciu a vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ s príslušnými opatreniami na vykurovanie a chladenie;

82.  domnieva sa, že usmernenia o štátnej pomoci pre účinné technológie, ktoré sú nevyhnutné na dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia, a to najmä v prípade riešení založených na komunitách, musia zohľadňovať potrebu primeranej verejnej podpory;

83.  zastáva názor, že iniciatívy, ako je nástroj európskej miestnej energetickej pomoci (ELENA), iniciatíva v oblasti inteligentných miest a obcí a nový integrovaný Dohovor primátorov a starostov v oblasti klímy a energie, by mohli podporovať miestne a regionálne subjekty pri obnove energetických systémov v budovách;

84.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rozpočet EÚ používal v súlade s cieľmi v oblasti dekarbonizácie a energetickej účinnosti;

85.  vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia a intenzívne podporovali zlepšovanie energetickej účinnosti a širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v nízkopríjmových a zraniteľných domácnostiach; vyzýva Komisiu, aby pridelila oveľa väčší podiel finančných prostriedkov EÚ na programy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pre zraniteľné domácnosti postihnuté energetickou chudobou, a aby poskytla usmernenie pre členské štáty v oblasti konkrétnych opatrení na boj proti energetickej chudobe;

86.  domnieva sa, že občanom by sa mali poskytnúť lepšie informácie o spotrebe energie ich domácností, možných úsporách energie, ako aj o výhodách modernizácie ich systémov vykurovania založenej na obnoviteľných zdrojoch energie vrátane možnosti výroby a spotreby ich vlastnej energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie;

87.  domnieva sa, že členské štáty musia okrem iného prostredníctvom informačných kampaní, jednotných kontaktných miest, systémov kolektívneho nákupu (pomoc pri združovaní spotrebiteľov pri nákupoch za nižšiu cenu) a spájania jednotlivých projektov do väčších celkov na získanie výhodnejšieho financovania zabezpečiť, aby spotrebitelia boli plne informovaní a mali prístup k technologickým a hospodárskym prínosom udržateľnejších vykurovacích a chladiacich systémov a zlepšeniam energetickej účinnosti, aby sa mohli rozhodovať čo najlepšie podľa vlastných okolností a využívať hospodárske a zdravotné prínosy, ako aj výhody prinášajúce lepšiu kvalitu života; konštatuje, že domácnosti žijúce v odľahlých a izolovaných lokalitách si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť a jedinečné riešenia; zdôrazňuje potenciál spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, pri vytváraní energetických systémov poskytujúcich obnoviteľné vykurovanie a chladenie; zdôrazňuje dôležitosť priebežného vzdelávania, odbornej prípravy, osvedčovania a kontroly montážnych pracovníkov a architektov, ktorí sú prvým kontaktným bodom pre domácnosti;

88.  domnieva sa, že ďalšie vzdelávanie odborníkov posudzujúcich tepelný stav budov a účinnosť spôsobu, akým sú vykurované (chladené), má zásadný význam; domnieva sa, že optimálne rozmiestnené servisné skupiny, ktoré sú prístupné koncovým používateľom, sa stávajú nutnosťou;

89.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť spotrebiteľom slobodu vybrať si zo širokej škály vysoko účinných technológií vykurovania využívajúcich obnoviteľné zdroje energie tie, ktoré najlepšie vyhovujú ich osobným požiadavkám na vykurovanie;

90.  zdôrazňuje, že je preto potrebné umožniť spotrebiteľom prostredníctvom informovania a motivácií, aby urýchlili modernizáciu svojich starých a neefektívnych systémov vykurovania v Európe s cieľom dosiahnuť zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré je už dosiahnuteľné dostupnými technológiami vrátane systémov vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie; poukazuje na nedostatočné povedomie spotrebiteľov o často nízkom výkone ich súčasných systémov vykurovania a chladenia; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zvýšenie miery modernizácie existujúcich systémov vykurovania a chladenia vo svojom preskúmaní smernice o energetickej hospodárnosti budov; a zvážila zavedenie systému označovania energetickými štítkami pre nainštalované systémy vykurovania;

91.  vyzdvihuje aktívnu úlohu, ktorú môžu na ceste k udržateľnému európskemu systému vykurovania a chladenia zohrávať spotrebitelia; domnieva sa, že účinný výsledok nového nariadenia o označovaní energetickými štítkami, podľa ktorého majú stupnice nových štítkov výhľadový charakter a umožňujú zvýrazniť rozdiely v energetickej účinnosti rozličných produktov, môže uľahčiť spotrebiteľom výber energeticky hospodárnych produktov a znížiť si účty;

92.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne stratégie na riešenie rastúceho problému energetickej chudoby s cieľom pomôcť všetkým spotrebiteľom, najmä tým najzraniteľnejším, zlepšiť ich bývanie, podmienky vykurovania a chladenia, a to na individuálnom alebo kolektívnom základe a bez ohľadu na to, či sú majitelia domov alebo nájomcovia;

93.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť vysokú úroveň energetickej nezávislosti prostredníctvom prednostného využívania miestnych zdrojov;

94.  vyzýva na využívanie odpadového tepla z existujúcich priemyselných podnikov na vykurovanie domácností;

95.  domnieva sa, že kľúčom k boju proti energetickej chudobe je znížiť celkové náklady domácností na vykurovanie tým, že sa zabezpečí značné zvýšenie energetickej efektívnosti v troch hlavných fázach využívania energie: pri premene primárnej energie na užitočnú energiu, počas ďalšej prepravy tejto energie, a najmä počas jej využívania konečným užívateľom; žiada preto členské štáty, aby považovali opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a prechodu na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov energie za svoju skutočnú prioritu;

96.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa určitý podiel financovania v oblasti energetickej účinnosti použil na zlepšenie podmienok domácností postihnutých energetickou chudobou alebo tých, ktorí žijú v najchudobnejších oblastiach, napríklad pomocou pri investovaní do energeticky účinnejších zariadení na vykurovanie a chladenie;

97.  je presvedčený, že členské štáty by mali na základe smernice o energetickej efektívnosti vypracovať vnútroštátne plány obnovy budov s cieľom zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov, a to v neposlednom rade tým, že ponúknu stimuly na obnovu budov vo vlastníctve súkromných osôb, pričom tieto plány by mali zahŕňať aj osobitné opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny s cieľom pomáhať im v rámci boja proti energetickej chudobe;

98.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vykonávania smernice o energetickej efektívnosti pripravila vzdelávanie pre odborníkov v oblasti auditu energetickej účinnosti a plánovania a aby pomáhala súkromným osobám, a najmä najzraniteľnejším skupinám, vykonávať činnosti tohto druhu;

99.  zdôrazňuje, že kým veľká časť európskych budov v súčasnosti trpí mrhaním energie v dôsledku nízkej kvality izolácie a starých a neúčinných systémov vykurovania, takmer 11 % obyvateľov EÚ ovplyvňuje energetická chudoba;

100.  žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby s ohľadom na riziko možných budúcich plynových kríz plne integrovali výrobu bioplynu zo spracovania hnoja do realizácie obehového hospodárstva.

101.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(5) Oznámenie Európskej komisie z roku 2014 o energetickej efektívnosti a jej prínose k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia