Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2282(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0162/2016

Predkladané texty :

A8-0162/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 19
CRE 12/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0335

Prijaté texty
PDF 352kWORD 114k
Utorok, 13. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP
P8_TA(2016)0335A8-0162/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o plnení tematického cieľa „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ – článok 9 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (2015/2282(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 9 ods. 3 o tematickom cieli „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“,

–  so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 37 o finančných nástrojoch podporovaných prostredníctvom EŠIF,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Únie na programe výskumu a vývoja spoločne uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu malých a stredných podnikov vykonávajúcich výskum(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o zlepšení prístupu MSP k financiám(3),

–  so zreteľom na program COSME pre malé a stredné podniky,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra o MSP, efektívnom využívaní zdrojov a zelených trhoch (Flash Eurobarometer 381) a na prieskum Eurobarometra o úlohe verejnej podpory pri uvádzaní inovácií na trh (Flash Eurobarometer 394),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o opatreniach na zlepšenie prostredia pre malé a stredné podniky v Európe – iniciatíva Small Business Act(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom: Iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada na svojom zasadnutí vo Feire 19. a 20. júna 2000,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

–  so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0162/2016),

A.  keďže politika súdržnosti predstavuje hlavný nástroj investovania do rastu a pracovných miest v EÚ s rozpočtom viac ako 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže hmatateľné výsledky investícií v rámci politiky súdržnosti môžu pomôcť pri vytváraní súčasného a budúceho rastu regiónov v členských štátoch;

B.  keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa v mnohých členských štátoch zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti, a preto môžu MSP zohrávať relevantnú a dôležitú úlohu pri obnove Európy;

C.  keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov, zásadným spôsobom prispieva k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti, inovácii a tvorbe pracovných miest, lebo poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, pričom v súkromnom sektore vytvárajú dve tretiny pracovných miest a majú stále dvojnásobný rast zamestnanosti v porovnaní s väčšími podnikmi; keďže len 13 % európskych MSP sa zapája do obchodných činností a investícií na svetových trhoch;

D.  keďže európske MSP sú veľmi rozmanité a zahŕňajú veľké množstvo mikropodnikov založených na miestnej úrovni, ktoré často pôsobia v tradičných odvetviach, rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich inovačných podnikov, ako aj podnikov sociálneho hospodárstva zameraných na osobitné ciele a skupiny; keďže tieto obchodné modely majú rôzne problémy, a tým pádom aj majú odlišné potreby; keďže je zásadné zjednodušiť európske, národné a regionálne právne predpisy pri uľahčovaní prístupu MSP k úverom;

E.  keďže MSP sa veľmi ľahko prispôsobujú zmenám a sú schopné držať krok s technologickým pokrokom;

F.  keďže mikroúvery, zväčša zamerané na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, sú základom pre prekonanie prekážok v oblasti prístupu k tradičným bankovým službám, a keďže iniciatíva JASMINE (spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a os programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie zameraná na mikrofinancovanie a sociálne podnikanie môžu platne podporovať zlepšovanie prístupu k financovaniu, a to aj sociálnym podnikom;

G.  keďže v rámci politiky súdržnosti sa v programovom období 2007 – 2013 poskytlo 70 miliárd EUR na podporu pre MSP a vytvorilo sa viac ako 263 000 pracovných miest v rámci MSP a pomohlo sa modernizovať MSP väčším využívaním IKT, zručností v oblasti prístupu, inovácie alebo modernizáciou pracovných postupov;

H.  keďže politika súdržnosti bude v programovom období 2014 – 2020 naďalej podporovať MSP, a to tým, že sa zdvojnásobí podpora z obdobia 2007 – 2013 na 140 miliárd EUR;

I.  keďže tematický cieľ „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ (TC 3) patrí medzi tematické ciele s najvyšším percentuálnym podielom na celkovom objeme financovania (13,9 %) a má prvoradý význam pre dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020;

J.  keďže MSP, ktoré môžu využívať prostriedky z EŠIF, pretože pôsobia v konkurenčnom prostredí a sú vystavené mnohým obmedzeniam, a to aj v oblasti peňažných tokov, osobitne zasahuje zložitosť regulácie, nestabilita pravidiel a administratívna záťaž, predovšetkým to, že administratívne náklady nie sú primerané pridelenému množstvu finančných prostriedkov, dĺžke trvania spracúvania žiadostí o financovanie a potrebe predbežných platieb;

K.  keďže zavedením tematického zamerania do programovania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 sa poskytol účinný nástroj na navrhovanie operačných programov s lepším zameraním na investičné priority s cieľom dosiahnuť dostatočné zdroje umožňujúce reálne dôsledky;

L.  keďže dohody o partnerstve a operačné programy stanovené v článkoch 14, 16 a 29 nariadenia o spoločných ustanoveniach sú strategickými nástrojmi na usmerňovanie investícií v členských štátoch a regiónoch;

M.  keďže vďaka MSP bude priemyselná výroba do roku 2020 predstavovať prinajmenšom 20 % HDP členských štátov;

N.  keďže len malý percentuálny podiel európskych MSP dnes dokáže identifikovať a využiť možnosti, ktoré ponúka medzinárodný obchod, obchodné dohody a celosvetové hodnotové reťazce, a keďže len 13 % európskych MSP vyvíjalo za posledné tri roky aktivitu na medzinárodnej úrovni za hranicami EÚ;

O.  keďže proces internacionalizácie MSP by sa mal opierať o sociálnu zodpovednosť podnikov, o dodržiavanie ľudských práv a práv pracovníkov a o najvyššiu možnú ochranu životného prostredia, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž a zvýšenie kvality pracovných miest;

1.  poznamenáva, že vďaka tematickému zameraniu sa operačné programy lepšie zacielili na obmedzený počet strategických cieľov, najmä pokiaľ ide o podporu rastu a potenciál vytvárať kvalitné pracovné miesta pre MSP vrátane mikropodnikov; domnieva sa, že MSP sú hnacou silou európskeho hospodárstva a majú kľúčový význam pre úspech politiky súdržnosti, často však čelia mnohým výzvam z dôvodu ich veľkosti; odporúča preto ďalšie posilnenie podpory z EŠIF zameranej na MSP;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy pridanú hodnotu projektov týkajúcich sa MSP z hľadiska rozvoja a inovácie tradičných odvetví, pretože sa tým nielen podporí vytváranie pracovných miest, ale sa takisto zachovajú špecifiká miestneho a regionálneho podnikania, pričom sa rešpektujú zásady udržateľnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať aj kontext týchto odvetví a nenarušiť krehkú rovnováhu medzi tradičnými znalostnými výrobnými technikami a inováciou; poukazuje na to, že v odvetví služieb, ktoré v dôsledku digitalizácie prechádza významnými zmenami, zohrávajú MSP významnú úlohu, a preto sa domnieva, že by sa rozdiely v zručnostiach v oblasti IKT mali riešiť väčším dôrazom na príslušnú odbornú prípravu a vzdelávanie;

3.  zdôrazňuje, že sú celkovo potrebné mechanizmy pomáhajúce zjednodušiť podnikateľské prostredie a urýchliť proces zakladania nových podnikov s programom REFIT na podporu konkurencieschopnosti MSP využívania EŠIF; zdôrazňuje tiež potrebu splnenia ex ante kondicionality;

4.  žiada Komisiu, aby zohľadnila zásady balíka predpisov o obehovom hospodárstve pri plnení TC 3 s cieľom podporovať udržateľnejší hospodársky rast a vytvárať nové vysokokvalitné pracovné miesta pre MSP, s osobitnou pozornosťou venovanou podpore zelených pracovných miest; v tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité pokračovať v úsilí o podporu zelenej konkurencieschopnosti MSP zlepšovaním prístupu k financovaniu, lepším informovaním, zjednodušením právnych predpisov, obmedzením byrokracie, podporou a posilnením zelenej podnikateľskej kultúry; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, by mohol poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre mnohé MSP za predpokladu, že sa zmení hospodárske správanie a odstránia sa alebo sa obmedzia legislatívne, inštitucionálne a technické prekážky;

5.  pripomína, že ťažkosti, s ktorými sa stretávajú MSP, sú čiastočne spôsobené aj utlmením dopytu, ktoré súvisí s politikami úsporných opatrení členských štátov;

6.  nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby zvážili využitie možností finančného nástroja; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a kontrolu takýchto finančných nástrojov a programu Iniciatíva pre MSP zameraného na finančnú podporu MSP; zdôrazňuje, že finančné nástroje by sa mali vždy využívať v súlade s cieľmi politiky súdržnosti a že by sa mala poskytovať riadna technická a administratívna podpora;

7.  požaduje zjednodušený a menej regulovaný prístup k úverom s prihliadnutím na konkrétne charakteristiky mikropodnikov, začínajúcich podnikov a regióny, v ktorých pôsobia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že investori a banky sa často zdráhajú financovať podniky v ich začiatkoch a v počiatočnej fáze expanzie a že pre mnohé malé a stredné podniky, najmä pre malé začínajúce podniky, je ťažké získať prístup k externému financovaniu; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby venovali osobitnú pozornosť zlepšeniu prístupu k financovaniu pre mikropodniky a začínajúce podniky, ktoré chcú expandovať; poukazuje na to, že je potrebné zrovnoprávniť úrokové sadzby financovania MSP s úrokovými sadzbami pre väčšie spoločnosti;

8.  zdôrazňuje, že európske malé podniky majú tendenciu výrazne sa opierať o zdroje financovania typu bánk, a často nevedia o existencii ďalších zdrojov financovania; konštatuje, že Komisia, berúc do úvahy roztrieštenosť trhov, navrhla niekoľko iniciatív, ako napríklad vytvorenie únie kapitálových trhov, zameraných na diverzifikáciu zdrojov financovania, uľahčenie voľného pohybu kapitálu a zlepšenie prístupu k financiám, najmä so zreteľom na MSP;

9.  poukazuje na nedostatok dôkazov o výstupoch a výsledkoch, ktoré finančné nástroje dosiahli, a na slabú väzbu medzi týmito finančnými nástrojmi a celkovými cieľmi a prioritami EÚ; vyzýva Komisiu, aby ešte zlepšila poskytovanie grantov namiesto primárneho presadzovania používania finančných nástrojov;

10.  konštatuje, že v minulom programovom období 2007 – 2013 spôsobilo niekoľko prekážok (dôsledky hospodárskej krízy, zložité riadenie štrukturálnych fondov a administratívna záťaž) nedostatočné čerpanie týchto prostriedkov zo strany malých a stredných podnikov; varuje, že treba riešiť hlavné dôvody nízkej miery čerpania, aby sa zabránilo opakovaniu rovnakých problémov v programovom období 2014 – 2020, a že nadmerná byrokracia zabránila niektorým MSP požiadať o dostupné finančné prostriedky; vyjadruje poľutovanie nad príliš všeobecným a neúplným charakterom existujúcich štúdií o efektívnosti a skutočnom vplyve EŠIF na MSP a žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala posúdenie tejto záležitosti v spolupráci s členskými štátmi a predložila ho Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že nedostatočné administratívne kapacity môžu ohroziť úspešné a včasné vykonávanie TC 3;

11.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia venuje zvýšenú pozornosť dobrej správe vecí verejných a kvalitným verejným službám; pripomína, že pre MSP je dôležité, aby sa zaviedol systém transparentného, konzistentného a inovatívneho verejného obstarávania; naliehavo preto vyzýva, aby sa v čo najväčšej miere odstránili prekážky, ktorým čelia MSP, keď sa uchádzajú o zákazky, aby sa odstránilo zbytočné administratívne zaťaženie, zamedzilo vytváraniu dodatočných požiadaviek na vnútroštátnej úrovni a vykonávali ustanovenia existujúceho legislatívneho rámca s cieľom riešiť obchodné spory čo najrýchlejšie; víta smernicu 2014/24/EÚ a jednotný európsky dokument pre obstarávanie, ktoré by mali podstatne znížiť administratívnu záťaž pre podniky, najmä MSP; zdôrazňuje potrebu naďalej prísne uplatňovať opatrenia na zabránenie chybám a na boj proti podvodom bez toho, aby sa zväčšila administratívna záťaž, a zjednodušiť administratívne opatrenia na zabránenie vzniku chýb; vyzýva verejných obstarávateľov, ktorí chcú zákazky zoskupovať, aby dbali o to, aby z tohto procesu nevylúčili MSP už samotným rozsahom celého balíka, keďže väčšie zákazky by mohli mať ťažšie splniteľné kritériá;

12.  opakuje svoje výzvy na posilnenie transparentnosti a účasti všetkých príslušných regionálnych a miestnych orgánov, subjektov občianskej spoločnosti, podnikateľov a ostatných zainteresovaných strán, najmä v procese vymedzovania požiadaviek týkajúcich sa výziev na predkladanie návrhov projektov, s cieľom lepšie reagovať na potreby konečných príjemcov; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa skutočne vykonávala a dodržiavala zásada partnerstva aj pri navrhovaní, príprave a vykonávaní partnerských dohôd a operačných programov, ako sa uvádza v nariadení o spoločných ustanoveniach a v kódexe správania pre partnerstvo; so znepokojením konštatuje, že mnohé organizácie MSP v členských štátoch nie sú skutočne zapojené a často sú len informované bez toho, aby sa s nimi riadne konzultovalo; nabáda organizácie zastupujúce na budúcnosť orientované, udržateľné a ekologicky inovatívne odvetvia hospodárstva, aby sa zapojili do partnerstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie týchto organizácií, a to aj s využitím technickej pomoci a budovania kapacít;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili lepšiu koordináciu a konzistentnosť všetkých investičných politík EÚ zameraných na MSP; konštatuje, že zlepšenie súčinnosti medzi financovaním z EŠIF a inými politikami a finančnými nástrojmi zameranými na MSP povedie k maximalizácii účinku investícií; víta plán na uľahčenie prístupu k EŠIF zavedením „známky excelentnosti“ pre projekty, ktoré boli hodnotené ako „výborné“, ale nie sú financované v rámci programu Horizont 2020; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými sociálnymi a hospodárskymi zainteresovanými stranami vytvorili buď jednotné kontaktné miesto na regionálnej úrovni, čím sa podporia už existujúce jednotné kontaktné miesta, alebo konsolidovanú platformu pre rôzne finančné nástroje EÚ zamerané na MSP, ako aj na administratívnu podporu pri príprave a realizácii projektov;

14.  zdôrazňuje, akú úlohu by integrovaná územná investícia, miestny rozvoj vedený komunitou, makroregionálne stratégie a európska územná spolupráca vôbec mohli zohrávať pri úspešnom plnení cieľov TC 3, keďže niektoré projekty sa môžu týkať cezhraničných oblastí, a to aj niekoľkých regiónov a krajín zároveň, a môžu rozvíjať lokalizované inovačné postupy;

15.  poznamenáva, že podľa prvého hodnotenia, ktoré vydala Komisia, sa sumy pridelené na podporu MSP podstatne zvýšili v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami; zdôrazňuje, že EŠIF a najmä operačné programy zamerané na podporu výskumu a vývoja by mohli MSP pomôcť pri zvyšovaní ich kapacity v oblasti patentových prihlášok podaných na Európsky patentový úrad, a to poskytovaním životaschopných a používateľsky ústretových systémov financovania;

16.  vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami pri vykonávaní politiky súdržnosti v súčasnom programovom období; poukazuje na naliehavosť prístupu MSP k financovaniu a na to, že hoci už boli schválené všetky operačné programy, samotné vykonávanie je ešte len v počiatočnom štádiu; konštatuje, že oneskorenia spôsobujú medzery vo vykonávaní politiky súdržnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na urýchlené odstránenie týchto oneskorení;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby monitorovala a povzbudzovala zrýchlenie vykonávania politiky súdržnosti, najmä vytváranie projektov s potenciálom v oblasti udržateľného rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest, s dôrazom aj na projekty začaté vo vidieckych oblastiach s cieľom vytvárať nové služby a zastaviť vyľudňovanie vidieka; vyzýva Komisiu, aby pri určovaní kritérií prípustnosti zvažovala hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu projektov a ich vplyv na životné prostredie;

18.  zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu pri kontrole vykonávania zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby v čo najskoršom štádiu určovala a obmedzovala prekážky brániace efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov pre MSP a začínajúce podniky, identifikovala potenciálne súčinnosti v rámci EŠIF a medzi EŠIF a inými fondmi týkajúcimi sa MSP a poskytla špecifické odporúčania týkajúce sa opatrení a usmernenia zamerané na ďalšie zjednodušenie, monitorovanie a hodnotenie využívania týchto finančných nástrojov; konštatuje, že v tomto odvetví je čoraz viac problémov, najmä v najvzdialenejších regiónoch a v oblastiach, v ktorých nedostatočná kvalita kľúčovej infraštruktúry vedie k nízkym objemom súkromných investícií;

19.  zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný dialóg medzi Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom na zlepšenie a uľahčenie prístupu MSP k diverzifikovaným zdrojom financovania;

20.  zdôrazňuje, že medzi hlavné prekážky, ktoré bránia MSP v rozsiahlom prístupe k EŠIF, patrí administratívne zaťaženie, veľké množstvo systémov pomoci, zložitosť pravidiel a postupov, oneskorenia pri zavádzaní vykonávacích aktov a riziko nadmernej regulácie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zjednodušenie, aby predložila konkrétne návrhy, berúc do úvahy aj stratégiu lepšej právnej regulácie, znížila administratívnu záťaž a zjednodušila postupy riadenia EŠIF malými a strednými podnikmi, s osobitným dôrazom na požiadavky týkajúce sa auditu, flexibility riadenia, posudzovania rizika a priebežného posudzovania, systému kontroly a súdržnosti s pravidlami hospodárskej súťaže a ostatnými politikami EÚ; žiada, aby takéto opatrenia na zjednodušenie rešpektovali zásady „iba raz“ a „najskôr myslieť na malých“ iniciatívy Small Business Act, a aby tieto opatrenia boli vytvorené a vykonávané na rôznych úrovniach v spolupráci s predstaviteľmi rozličných kategórií MSP; vyzýva skupinu na vysokej úrovni, aby priebežne oznamovala výsledky svojej činnosti Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, a vyzýva Komisiu, aby konzultovala so zástupcami členských štátov o otázkach riešených skupinou na vysokej úrovni;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila také podmienky na poskytovanie štátnej pomoci na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré nebudú diskriminovať MSP a ktoré by mali byť v súlade s podporou podnikov v rámci politiky súdržnosti, a aby plne využívala systémy pomoci na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách s cieľom znížiť administratívne zaťaženie správ a príjemcov a zvýšiť využívanie EŠIF a zároveň objasniť spojenie medzi pravidlami EŠIF pre MSP a pravidlami štátnej pomoci;

22.  žiada Komisiu, aby členské štáty nabádala k tomu, aby si v tomto smere vymieňali údaje, znalosti a osvedčené postupy, aby zaistila primerané predkladanie správ a motivovala k podpore projektov s vysokým potenciálom tvorby pracovných miest;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne našli trvalé riešenie neuhradených platieb súvisiacich s regionálnou politikou a aby riadne vykonávali smernicu o oneskorených platbách (2011/7/EÚ), s cieľom zabezpečiť, aby MSP ako projektoví partneri neboli odrádzaní od účasti na podporných programoch a projektoch v súčasnom programovom období z dôvodu oneskorených platieb; takisto poukazuje na to, že dôslednejšie dodržiavanie tejto smernice, v ktorej sa okrem iného vyžaduje, aby verejné orgány uhrádzali platby do 30 dní za obstaraný tovar a služby, by prispelo k vytvoreniu podmienok na stabilizáciu a rozvoj MSP;

24.  zdôrazňuje, že stratégie inteligentnej špecializácie – i keď sa formálne nevyžadujú ex ante kondicionalitami TC 3 – sú kľúčovým nástrojom pri zabezpečovaní inovácie a prispôsobivosti tematických cieľov, a zároveň zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zameriavať nielen na inovácie, ktoré sa opierajú o vedu a technológie, ale aj na inovácie, ktoré nemajú vedecký základ; žiada Komisiu, aby Parlamentu podávala správy o výsledkoch stratégií pre inteligentnú špecializáciu vypracované na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni pre MSP; zdôrazňuje súlad stratégií pre inteligentnú špecializáciu prijatých v každom regióne so súvisiacim územným hospodárstvom, ako aj výzvu vyplývajúcu z vykonávania inteligentnej špecializácie v mimomestských oblastiach, ktoré nemajú dostatočnú podpornú infraštruktúru; víta ex ante kondicionalitu týkajúcu sa iniciatívy Small Business Act (SBA) v TC 3 a vyzýva členské štáty, aby podnikli potrebné kroky a urýchlili dosiahnutie cieľov stanovených v rámci iniciatívy SBA; podporuje ocenenie Podnikateľský región roka (EER) zamerané na určenie a odmenenie regiónov EÚ s vynikajúcimi a perspektívnymi podnikateľskými stratégiami, ktoré uplatňujú desať zásad iniciatívy SBA;

25.  žiada riadiace orgány, aby zohľadňovali charakteristiky a špecifické kompetencie jednotlivých území, so zameraním na územia, ktoré trpia nedostatočným rozvojom, vyľudňovaním a vysokou mierou nezamestnanosti, s cieľom podporiť tradičné aj inovatívne odvetvia hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vypracovala špecifické programy, ktoré by pre potreby MSP zlučovali všetky podstatné prvky udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu; pripomína existenciu rodových rozdielov, ako je uvedené aj v SBA, a vyjadruje obavy v súvislosti s pretrvávajúcim slabým zastúpením žien pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie konkrétnych stratégií na podporu mladých ľudí a podnikateliek v súvislosti s ekologickým rastom, ako spôsob ako zosúladiť hospodársky rast a rast zamestnanosti, sociálne začlenenie a profesionalitu s environmentálnou udržateľnosťou;

26.  žiada Komisiu, aby vytvorila participatívnu platformu v rámci existujúcich rozpočtov na šírenie výsledkov projektu týkajúceho sa MSP vrátane príkladov osvedčených postupov vykonávaných aj v rámci EFRR počas programových období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;

27.  konštatuje, že tzv. inteligentná príručka k inovačným službám vypracovaná Komisiou zdôrazňuje význam stratégií verejnej podpory, vytvorených po konzultáciách so sociálnymi a hospodárskymi zainteresovanými stranami na regionálnej úrovni, pre zabezpečenie priaznivého prostredia pre MSP a pre to, aby sa im pomohlo zachovať konkurencieschopné postavenie v celosvetových hodnotových reťazcoch;

28.  zdôrazňuje výzvy a príležitosti, ktorým čelia MSP pri prispôsobovaní sa nedávnym rozhodnutiam prijatým na konferencii COP 21 a pri ich plnení;

29.  domnieva sa, že primeraná podpora a stimuly pre činnosti MSP môžu priniesť inovačné príležitosti pre integráciu utečencov a migrantov;

30.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že MSP sú hlavným zdrojom pracovných príležitostí v EÚ, zakladanie podnikov by malo byť uľahčené podporovaním podnikateľských zručností a zavedením podnikania do školských osnov, ako sa určilo v iniciatíve SBA, a zdôrazňuje, že najmä mikroúverové programy, primeraná odborná príprava a podpora podnikania majú zásadný význam a osobitná odborná príprava je potrebná v záujme prípravy mladých ľudí na ekologické hospodárstvo;

31.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a riadiacimi orgánmi podnecovala vytváranie ekosystému zloženého z univerzít, výskumných centier, sociálnych a hospodárskych zainteresovaných strán a verejných inštitúcií na rozvíjanie podnikateľských zručností, a pritom nabádala riadiace orgány, aby využívali dostupné finančné prostriedky určené na technickú pomoc, vrátane inovatívneho využitia IKT malými a strednými podnikmi; v tomto ohľade zároveň poznamenáva, že technická pomoc podľa tematického cieľa 11 musí byť v prospech všetkých partnerov uvedených v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre partnerstvo; požaduje preto, aby sa zabezpečil prístup územných organizácií MSP k ustanoveniam TC 11 a k opatreniam na budovanie kapacít;

32.  zdôrazňuje, že len asi 25 % MSP so sídlom v EÚ vykonáva vývoznú činnosť v EÚ a že internacionalizácia MSP je proces, ktorý potrebuje podporu aj na miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby viac využívala EŠIF na pomoc MSP pri využívaní ponúkaných príležitostí, a aby riešila výzvy, ktoré prináša medzinárodný obchod a podporovala MSP pri riešení nákladov na prispôsobenie a negatívnych dôsledkov zvýšenej medzinárodnej konkurencie;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020 zvýšila objem finančných prostriedkov určených na posilňovanie konkurencieschopnosti MSP;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0364.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0198.
(4) Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 7.
(6) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(9) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(10) Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 12.
(11) Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 5.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia