Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte (2015/2273(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ na parlamentných a prezidentských voľbách v Tunisku v roku 2014,
– so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Väznice v Tunisku, medzinárodné normy verzus realita“ z marca 2014 a na vyhlásenia predstaviteľov tuniského ministerstva spravodlivosti,
– so zreteľom na jednotný rámec podpory Európskej únie pre Tunisko na obdobie rokov 2014 – 2015, ktorého platnosť bola predĺžená do konca roku 2016 zmenou rozhodnutia Komisie C(2014)5160,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(1),
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),
– so zreteľom na podpísanie asociačnej dohody k programu Horizont 2020 Tuniskom 1. decembra 2015 v oblastiach výskumu a inovácií,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom(2),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 10. marca 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku(3),
– so zreteľom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/580 z 13. apríla 2016 o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku(4) 19. apríla 2016,
– so zreteľom na odporúčania Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Tunisko zo 17. marca 2015 týkajúce sa vykonávania akčného plánu EÚ a Tuniska (2013 – 2017) a so zreteľom na spoločné vyhlásenie Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 18. apríla 2016,
– so zreteľom na plán strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0249/2016),
A. keďže Tunisko je v rámci európskej susedskej politiky jednou z prioritných krajín EÚ;
B. keďže pokojný proces prechodu k demokracii v Tunisku je úspešným vzorom v arabskom svete a jeho konsolidácia je mimoriadne dôležitá pre stabilitu celého regiónu ako priamy dôsledok pre bezpečnosť Európy;
C. keďže Nobelova cena za mier bola v roku 2015 udelená Tuniskému kvartetu národného dialógu za „presvedčivý príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie v Tunisku“;
D. keďže Tunisko v súčasnosti čelí zložitej socioekonomickej situácii, ale aj výzvam v oblasti bezpečnosti, ktoré zväčša vyplývajú zo situácie v Líbyi; keďže cestovný ruch, ktorý predstavuje kľúčový prvok tuniského hospodárstva, je vážne ohrozený týmito okolnosťami a teroristickými útokmi, ktoré sú zamerané na túto krajinu;
E. keďže tuniské hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od zahraničných investícií, cestovného ruchu a vývozu produktov do EÚ, a keďže hospodárstvo môže prekvitať len vtedy, ak sa môže demokracia ďalej rozvíjať;
F. keďže nedostatok pracovných miest a príležitostí bol jedným z hlavných dôvodov veľkých ľudových demonštrácií v roku 2011 a keďže ľudia stále každodenne zažívajú mnohé problémy v dôsledku vysokej nezamestnanosti mladých ľudí;
G. keďže treba rozvinúť skutočné partnerstvo, v ktorom sa budú zohľadňovať záujmy obyvateľov oboch brehov Stredozemného mora, a to najmä znižovanie sociálnych a regionálnych nerovností v Tunisku;
H. keďže EÚ by mohla po ukončení režimu Bena Aliho a pri konsolidácii demokratického procesu zlepšiť svoj politický dialóg s Tuniskom, a to lepším zohľadnením záujmov a priorít tohto dôležitého partnera ako spôsob dosiahnutia cieľa stability;
I. keďže EÚ a jej členské štáty musia byť aj naďalej odhodlaní pracovať s ľudom Tuniska a jeho vládou s cieľom presadzovať spoločné záujmy vrátane obchodu, investícií, cestovného ruchu, kultúry a bezpečnosti;
J. keďže sa v súvislosti s organizáciou podvýborov zaviedol trojstranný dialóg medzi orgánmi, subjektmi občianskej spoločnosti a zástupcami EÚ v Tunisku;
K. keďže sloboda tlače a sloboda publikovania sú nevyhnutnými prvkami otvorenej, slobodnej a demokratickej spoločnosti;
L. keďže Tunisko zohrávalo dôležitú úlohu pri uľahčovaní uzavretia dohody medzi stranami konfliktu v Líbyi;
M. keďže nestabilita v Líbyi a jej presahovanie predstavuje závažnú hrozbu pre stabilitu Tuniska a celého regiónu; keďže Tunisko v súčasnosti poskytuje útočisko veľkému počtu vysídlených Líbyjčanov, ktorí utiekli pred nestabilitou a násilím v Líbyi, čo vytvára nápor na vnútornú situáciu a infraštruktúru v krajine;
N. keďže Tunisko zažilo v posledných rokoch niekoľko teroristických útokov; keďže Tunisko je kľúčovým partnerom EÚ v boji proti terorizmu;
O. keďže alarmujúco vysoký počet mladých Tunisanov je najímaný IŠ/skupinou Dá’iš a keďže beznádejnosť a hospodárska stagnácia prispievajú k tomu, že sa mladí ľudia stávajú čoraz zraniteľnejšími voči lákadlám extrémistických organizácií;
1. obnovuje svoj záväzok voči tuniskému ľudu a proces politickej transformácie, ktorý sa začal v roku 2011; zdôrazňuje výzvy a hrozby, ktorým táto krajina čelí pri konsolidácii svojho demokratického procesu, pri vykonávaní reforiem potrebných na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej prosperity, a pri zaistení svojej bezpečnosti; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby zmobilizovali a lepšie koordinovali značné technické a finančné zdroje s cieľom poskytnúť konkrétnu podporu Tunisku; zdôrazňuje, že bez opatrení na zlepšenie absorpčnej schopnosti Tuniska, jeho stability, demokracie, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti v regióne budú ohrozené akékoľvek vyhliadky na budúce reformy; preto žiada vytvoriť skutočné hlboké a komplexné partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom;
2. vyzýva zúčastnené strany partnerstva z Deauville, aby si splnili svoje záväzky; domnieva sa, že situácia v Tunisku odôvodňuje zavedenie skutočného „Marshallovho plánu“ s primeraným financovaním na podporu konsolidácie demokratizačného procesu, ako aj zvýšenie investícií a rozvoja vo všetkých odvetviach hospodárskeho a spoločenského života krajiny, najmä tvorby pracovných miest a zachovania kvalitných verejných služieb dostupných pre všetkých; žiada tiež, aby sa upevnilo úsilie o podporu občianskej spoločnosti; vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnými socioekonomickými a rozpočtovými problémami spojenými s nestabilitou prechodného obdobia a nevyhnutnosťou Tuniska uskutočniť primerané reformy zamerané na podporu zamestnanosti a rozvoj udržateľného a inkluzívneho rastu; v dôsledku toho považuje za nevyhnutné, aby rozpočtové orgány rozhodne posilnili zdroje nástroja európskeho susedstva vyčlenené pre Tunisko;
3. potvrdzuje, že historický vývoj Tuniska k demokracii si aj napriek mimoriadnej sociálnej a hospodárskej situácii vyžaduje aj oveľa ambicióznejšie partnerstvo EÚ – Tuniska nad rámec konvenčných opatrení;
4. vyzdvihuje dobrú spoluprácu medzi Tuniskom a jeho susedmi, ktorej dôkazom je podpísanie preferenčnej obchodnej dohody a vytvorenie miestnych cezhraničných výborov s Alžírskom, ktoré sú zamerané na podporu miestneho rozvoja, prepojenie hospodárstva Tuniska s hospodárstvom Líbye, a solidarita obyvateľov Tuniska s osobami vysídlenými z Líbye; v tejto súvislosti víta pokrok v procese zmierovania v Líbyi;
5. pripomína, že dodržiavanie ľudských práv je dôležité pri vykonávaní revidovanej európskej susedskej politiky; požaduje vypracovanie mechanizmov monitorovania dodržiavania základných slobôd, rodovej rovnosti a ostatných aspektov ľudských práv s plnou účasťou občianskej spoločnosti;
6. zdôrazňuje, že obnovenie politického procesu integrácie v rámci Zväzu arabského Maghrebu by bolo mohlo byť vhodnou príležitosťou na zaistenie bezpečnosti a posilnenie spolupráce v celom regióne;
I – Politické reformy a inštitúcie
7. vyjadruje podporu procesu demokratizácie a upozorňuje na potrebu sociálnych a hospodárskych reforiem v Tunisku; zdôrazňuje, že náročná úloha posilnenia stability v nestabilnom regionálnom kontexte si vyžaduje podporu Zhromaždenia ľudových zástupcov (PRA) a zároveň prehlbovanie demokracie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom prostriedkov PRA, čo oslabuje jeho legislatívnu úlohu a spomaľuje vypracúvanie naliehavo potrebných nových právnych predpisov a reformný proces; podporuje PRA v úsilí o posilnenie svojich kapacít, a to aj náborom pracovníkov; podporuje preskúmanie potrieb PRA; žiada, aby útvary Európskeho parlamentu posilnili činnosti podpory budovania kapacít poskytované PRA; odporúča, aby Európsky parlament vo svojich priestoroch usporiadal stretnutie na najvyššej politickej úrovni, napríklad s názvom Týždeň Tuniska, s cieľom podporiť parlamentnú spoluprácu;
8. víta zriadenie spoločného parlamentného výboru EÚ – Tunisko, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu a umožní poslancom Európskeho parlamentu a tuniským poslancom pravidelne sa stretávať v rámci nástroja zameraného na rozvoj štruktúrovaného politického dialógu o demokracii, ľudských právach, právnom štáte a akejkoľvek téme spoločného záujmu; zdôrazňuje, že v rámci začatia obchodných rokovaní je dôležitou úlohou spoločného parlamentného výboru EÚ - Tunisko zabezpečiť účinné monitorovanie prebiehajúcich rokovaní; požaduje začatie konkrétnych iniciatív na podporu PRA s ostatnými výbormi Európskeho parlamentu, napríklad Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (na podporu v oblasti záležitostí spravodlivosti a vnútorných vecí, právnych predpisov v oblasti migrácie a opatrení týkajúcich sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane terorizmu);
9. víta trojstranný dialóg v Tunisku; žiada, aby sa v ňom pokračovalo a aby sa rozšíril na všetky aspekty dvojstranných vzťahov EÚ – Tunisko a aby sa najmä zaistilo zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania revízie európskej susedskej politiky a do rokovacieho procesu o prioritách EÚ – Tunisko;
10. konštatuje, že reforma verejnej správy je jednou z najnáročnejších reforiem, ktoré musí Tunisko vykonať; víta úmysel tuniskej vlády použiť nové metódy na urýchlenie hlavných prioritných politík; je presvedčený, že partnerstvo medzi európskou a tuniskou administratívou pozitívne prispieva k reforme verejnej správy; podporuje používanie riešení založených na IT pri zavádzaní a rozvoji elektronického štátu a elektronickej verejnej správy;
11. víta dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa slobody združovania zo strany Tuniska, vďaka čomu táto krajina zohráva vedúcu úlohu pri posilňovaní nezávislej občianskej spoločnosti v arabskom svete; požaduje posilnenie technickej podpory a podpory budovania kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti, politické strany a odborové organizácie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v Tunisku a majú zásadný význam v súvislosti s prechodom k demokracii a celkovým rozvojom, vyvodzovaním zodpovednosti voči vláde a monitorovaním dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien a detí, rodovej rovnosti a ochrany všetkých obetí prenasledovania a diskriminácie; víta osobitné programy financované EÚ v tejto oblasti, ako je napríklad projekt podporujúci občiansku spoločnosť (PASC) a dohoda medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Tuniským kvartetom s cieľom posilniť väzby medzi tuniskými a európskymi občianskymi spoločnosťami; podporuje dialóg a spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a verejnými orgánmi pri identifikácii miestnych priorít rozvoja vrátane miestnych investícií; požaduje presadzovanie občianskeho vzdelávania a účasti občanov na rozvoji demokracie;
12. zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať kultúru občianstva a požaduje vytvorenie vhodného prostredia s potrebnými štruktúrami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali zapojiť do rozhodovacieho procesu;
13. považuje za nevyhnutné, aby Komisia a ESVČ poskytli potrebnú podporu v súvislosti s miestnymi voľbami (naplánovanými na október 2016) a pozorovateľskou misiou a volebnou pomocou EÚ a EP, ak o to tuniská vláda požiada, ako to už bolo v prípade parlamentných a prezidentských volieb v roku 2014; v tejto súvislosti žiada posilnenie podpory pre obce v rámci Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ako aj podporou partnerských projektov v spolupráci s členskými štátmi;
14. žiada o podporu rodovo vyvážených politík, a to aj reformou kódexu osobného postavenia s cieľom zrušiť diskriminačné právne predpisy proti ženám, ako sú napr. otázky týkajúce sa dedičských a manželských práv, a väčšie zapojenie žien do verejného života a súkromného sektora, ako sa stanovuje v článku 46 tuniskej ústavy; okrem toho podporuje rozvoj programov mentorstva pre nové ženské vedúce predstaviteľky s potenciálom podporovať ich prístup k pozíciám s rozhodovacou právomocou; odporúča zrušenie všeobecnej deklarácie Tuniska o Dohovore o odstránení diskriminácie žien;
15. požaduje začlenenie mladých ľudí do politického života, najmä pokiaľ ide o podporu účasti mladých ľudí na miestnych voľbách; v tejto súvislosti víta programy financované z EÚ zamerané na zvyšovanie povedomia/občiansku výchovu mladých ľudí; víta legislatívne predpisy týkajúce sa zastúpenia mladých ľudí v miestnych a regionálnych voľbách; domnieva sa, že komunálne voľby v roku 2016 sú príležitosťou, ako podporiť mladých ľudí, aby sa znovu aktívne zapojili do procesu politickej transformácie;
16. víta právne predpisy o spravodlivosti v prechodnom období; pripomína veľké nádeje tuniského ľudu, pokiaľ ide o proces transformácie; vyjadruje poľutovanie nad značnou polarizáciou výboru pre pravdu a dôstojnosť; poznamenáva, že národné zmierenie a rast by nemali byť protichodnými prioritami;
17. žiada Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v podpore tuniských reforiem súdnictva a právneho štátu so zreteľom na hodnoty zakotvené v ústave Tuniska, a to aj prostredníctvom technickej a finančnej podpory prebiehajúceho zriaďovania Najvyššej súdnej rady a Ústavného súdu; víta program EÚ týkajúci sa reformy súdnictva (PARJI), prijatý v roku 2011, ako aj program PARJ2 prijatý v roku 2014 a financovaný len vo výške 15 miliónov EUR;
18. vyzýva vládu, aby bezodkladne prijala opatrenia, ktorým sa zakáže používanie mučenia; vyzýva Tunisko, aby zrušilo trest smrti; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o opakované prípady týrania tuniskými orgánmi maloletých podozrivých z toho, že sa chceli pripojiť k teroristickým organizáciám;
19. vyzýva Tunisko, aby bezodkladne zreformovalo právny predpis o výnimočnom stave z roku 1978, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje mimo rámca základných ustanovení Ústavy;
20. vyjadruje obavy z preplnených tuniských väzníc, v ktorých sú zlé sanitárne podmienky a nedostatok potravín, a z ich vplyvu na základné práva väzňov; víta tunisko-európsky projekt reformy tuniských väzenských inštitúcií, ktorého cieľom je posilniť systém alternatívnych trestov namiesto uväznenia v prípade menej závažných trestných činov;
21. žiada reformu trestného zákonníka, a najmä zrušenie článku 230, ktorý postihuje homosexualitu odňatím slobody na tri roky a je v rozpore s ústavnými zásadami zákazu diskriminácie a ochrany súkromia; víta nový zákon, ktorý nahrádza zákon 1992-52 o drogách a ktorý uprednostňuje prevenciu namiesto odrádzajúcich opatrení a stanovuje alternatívne tresty, ktoré sú zamerané na liečenie a opätovné zaradenie užívateľov drog do spoločnosti ako vhodný krok na zosúladenie tuniských právnych predpisov s medzinárodnými normami;
22. žiada prehĺbenie decentralizácie a posilnenie regiónov prostredníctvom ďalších miestnych samospráv; podporuje partnerstvá s členskými štátmi EÚ, ktoré nabádajú na decentralizovaný prístup (napr. odborná príprava, budovanie kapacít v tejto oblasti), ako aj na projekty decentralizovanej spolupráce vedené orgánmi členských štátov, ktoré prispievajú k rozvoju tuniskej regionálnej a miestnej správy, ako aj partnerstvá a výmeny najlepších postupov s mestami a miestnymi komunitami z EÚ; vyzýva na zvýšenie podpory EÚ určenej občianskej spoločnosti v regiónoch, ktorá nadviaže na úspešné existujúce iniciatívy;
23. vyjadruje znepokojenie nad tým, že došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o revíziu trestného poriadku a trestného zákonníka s cieľom podporiť slobodu prejavu; je znepokojený tým, že niekoľko občanov bolo stíhaných a uväznených za údajné ohováranie, urážanie štátnych predstaviteľov v rapových piesňach alebo poškodzovanie morálky vrátane žurnalistov a blogerov za vyjadrovanie svojich názorov; víta skutočnosť, že sa Tunisko pridalo k iniciatíve Freedom Online Coalition a vyzýva k aktívnejšej účasti;
24. opäť potvrdzuje, že sloboda tlače a médií, sloboda prejavu na internete vrátane blogerov a mimo internetu, ako aj sloboda združovania sú základnými prvkami a nevyhnutnými piliermi demokracie a otvorenej a pluralistickej spoločnosti; nabáda na to, aby najlepšie postupy v mediálnej oblasti skutočne zohľadňovali zásady investigatívnej a pluralistickej žurnalistiky; uznáva prínos necenzurovaného prístupu na internet a digitálnych a sociálnych médií; víta dynamické a otvorené internetové mediálne prostredie Tuniska, avšak vyzýva tuniské orgány, aby ďalej investovali do základnej technologickej infraštruktúry a podporovali digitálnu prepojenosť a gramotnosť, najmä v najchudobnejších oblastiach krajiny; víta prijatie nového právneho predpisu o informáciách v marci 2016 s cieľom účinne chrániť právo na slobodný prístup k informáciám v Tunisku vrátane práv oznamovateľov; víta, že vysoký orgán pre audiovizuálnu komunikáciu (HAICA) a jeho nástupca, audio-vizuálna komisia pre komunikáciu (ACA), bude využívať podporu EÚ v kontexte prebiehajúceho programu na podporu reformy médií vo výške 10 miliónov EUR;
25. vyzýva Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aby Tunisku udelilo štatút partnera pre demokraciu, čo bude dôležitý krok ku konsolidácii parlamentnej demokracie a právneho štátu v Tunisku;
II – Hospodársky a sociálny rozvoj
26. víta návrh Komisie na makrofinančnú pomoc vo výške 500 miliónov EUR a jej urýchlené schválenie v Rade a v Európskom parlamente;
27. berie na vedomie začiatok rokovaní o ambicióznej dohode o voľnom obchode medzi (DCFTA) EÚ a Tuniskom; pripomína, že EÚ musí viesť tieto rokovania spolu s prispôsobenou technickou a finančnou pomocou; zdôrazňuje, že hoci cieľom tejto dohody je zlepšiť prístup na trh a investičné prostredie, vyznačuje sa nielen jednoduchými obchodnými prvkami a musí prispieť k rozšíreniu európskych noriem v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľov a pracovných práv v Tunisku, posilniť jeho stabilitu, skonsolidovať jeho demokratický systém a podporiť jeho hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní uplatňovala progresívny prístup a zabezpečila, že táto dohoda bude vzájomne prínosná, pričom sa riadne zohľadnia výrazné hospodárske rozdiely medzi oboma stranami; pripomína svoje odporúčania Komisii a tuniskej vláde vykonávať jasný a podrobný proces na zapojenie tuniskej a európskej občianskej spoločnosti do všetkých rokovaní o DCFTA; požaduje, aby bol proces konzultácií otvorený a transparentný a aby sa viac zohľadňovala rozmanitosť tuniskej občianskej spoločnosti, pričom by sa mali využívať osvedčené postupy použité pri podobných rokovaniach;
28. berie na vedomie prijatie núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tunisko ako konkrétny krok na podporu tuniského hospodárstva a ako stimul reformám; požaduje zvýšenie pomoci EÚ Tunisku prostredníctvom nástroja európskeho susedstva (ENI), ako aj koordináciu medzinárodnej pomoci pre Tunisko, aby táto krajina mohla v plnej miere využívať pomoc EÚ a vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých absolventov; nabáda na vytváranie partnerstiev s inými zainteresovanými globálnymi a regionálnymi darcovskými krajinami a organizáciami, a najmä na prijímanie opatrení na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu odbornej prípravy a investícií do poľnohospodárstva, berúc do úvahy osobitosti miestneho poľnohospodárstva, IT, sociálneho hospodárstva, výrobného sektora a MSP, čo by výrazne podporilo zamestnanosť; konštatuje, že na odvetvie cestovného ruchu mali výrazný dosah teroristické útoky, a vzhľadom na opatrenia odvtedy zavedené tuniskými orgánmi vyzýva členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby bezpečnostnú situáciu čo najskôr prehodnotili, aby sa tuniský sektor cestovného ruchu mohol zotaviť;
29. žiada EÚ, aby do procesu identifikácie priorít na financovanie pri hodnotení ENI v polovici trvania začlenila občiansku spoločnosť, miestne orgány a ďalšie dôležité subjekty;
30. zdôrazňuje, že sa treba zamerať na nezamestnanosť, najmä mladých vysokoškolských absolventov, začať rozsiahle reformy na podporu rastu, kvalitného vzdelávania a zamestnanosti (napr. uvoľnením menových obmedzení, uľahčením prístupu k mikroúverom, reformou pracovného práva, rozvojom programov odbornej prípravy zodpovedajúcich potrebám pracovného trhu a zjednodušením administratívnych postupov) a diverzifikácie tuniského hospodárstva; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v dobrej spolupráci a sústredili sa na reformy s cieľom zabezpečiť na celom území krajiny hospodársky rozvoj v prospech všetkých obyvateľov vrátane menej rozvinutých a chudobných vnútrozemských regiónov, ktoré potrebujú dlhodobý plán rozvoja; vyzýva tuniské orgány, aby privítali iniciatívy, v ktorých občania preukazujú odhodlanie zlepšovať politický dialóg alebo technologické inovácie; zdôrazňuje potrebu medzinárodnej podpory týchto občianskych iniciatív;
31. víta iniciatívu strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020 a žiada jej urýchlené vykonanie vrátane prijatia regulačných rámcov zameraných na uľahčenie využívania európskej podpory, ako aj podpory všetkých medzinárodných finančných inštitúcií; víta prijatie nového zákona o investíciách, ktorý by mal priniesť stabilitu regulačného prostredia a uľahčiť investície, ako aj daňové reformy; žiada modernizáciu verejnej správy, ktorá by mala fungovať účinne a transparentne, čím by sa výrazne uľahčilo vykonávanie projektov a zlepšilo by sa využívanie finančných prostriedkov;
32. podporuje úsilie tuniskej vlády modernizovať a liberalizovať hospodárstvo s cieľom uspokojovať nový domáci, regionálny a globálny dopyt, a je presvedčený, že silné a diverzifikované hospodárstvo Tuniska bude vytvárať pracovné miesta, príležitosti a prosperitu a umožní krajine dosiahnuť širšie politické a sociálne ambície;
33. pripomína strategický význam poľnohospodárstva v Tunisku a v tejto súvislosti víta opatrenia plánované v rozpočte Tuniska na rok 2016 vrátane zrušenia dlhov poľnohospodárov a vnútroštátnych konzultácií týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora; považuje za nevyhnutné, aby bola do týchto vnútroštátnych konzultácií zapojená občianska spoločnosť a čo najširší počet subjektov vrátane malých poľnohospodárov z juhu krajiny, ako aj mladých poľnohospodárov; domnieva sa, že poľnohospodárstvo si vyžaduje dôkladnú reformu a sériu naliehavých praktických opatrení, napríklad rozvoj kapacít zariadení na odsoľovanie, aby sa vyriešil problém nedostatku vody, ako aj ďalšie problémy súvisiace so zmenou klímy; vyzýva tuniské orgány, aby zakázali používanie všetkých pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané;
34. žiada EÚ, aby zvýšila úsilie proti dezertifikácii v Tunisku; poznamenáva, že obyvatelia Tuniska sa stretávajú so závažným nedostatkom vody; žiada Tunisko, aby podporovalo udržateľné poľnohospodárstvo a stravovacie návyky; odporúča pozemkovú reformu s cieľom podnietiť poľnohospodárov k tomu, aby chránili lesy a rieky; pripomína, že trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu na pobreží Tuniska si vyžaduje značné zníženie hustoty hotelov v záujme racionalizácie investícií a riadenia pobrežných pozemkov;
35. víta projekt s názvom Mobilita mládeže, potravinová bezpečnosť a znižovanie vidieckej chudoby, ktorý vykonáva agentúra APIA (Agentúra na podporu poľnohospodárskych investícií) a ktorého cieľom je bojovať proti nezamestnanosti mládeže poskytovaním alternatív vo vidieckych oblastiach; žiada členské štáty, aby podporovali opatrenia EÚ tým, že budú s tuniskými orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom spolupracovať na sektorových a tematických projektoch, ktoré by mohli mať priamy a pozitívny vplyv na tuniskú spoločnosť;
36. víta programy vypracované sekretariátom Únie pre Stredozemie, ako je napríklad Med4jobs na riešenie zamestnateľnosti mladých ľudí v Stredozemí; vyzýva členské štáty Únie pre Stredozemie, aby svojmu generálnemu sekretariátu nariadili, aby sa zameral na hospodársky a sociálny rozvoj Tuniska na podporu upevnenia procesu transformácie;
37. žiada posilnenie boja proti korupcii, najmä v súvislosti s bujnením tieňovej ekonomiky, s cieľom dospieť k efektívnejšiemu a transparentnejšiemu rozhodovaciemu procesu a vytvoriť lepšie prostredie pre investície a podnikanie; víta vytvorenie Tuniskej agentúry boja proti korupcii, ale vyjadruje poľutovanie nad jej nízkym rozpočtom; nalieha na tuniské orgány, aby posilnili jej kapacitu a efektívnosť a poskytli jej všetku potrebnú finančnú a logistickú podporu s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie verejnej správy a zákonnosť verejného obstarávania; vyzýva tuniské orgány, aby zabezpečili väčšiu viditeľnosť svojich opatrení proti korupcii;
38. požaduje urýchlené zriadenie Národnej rady pre sociálny dialóg, o ktorej sa rozhodlo v roku 2013;
39. vyjadruje znepokojenie nad tým, že Tunisku sa nedarí vymáhať aktíva, a to najmä z dôvodu zdĺhavých a ťažkopádnych procesov súvisiacich s konfiškáciou a repatriáciou majetku; žiada poskytnutie konkrétnej technickej kapacitnej podpory s cieľom pomôcť Tunisku viesť vyšetrovania a zbierať spravodajské informácie a dôkazy potrebné na to, aby sa mohli prípady vymáhania aktív vyriešiť súdnou cestou;
40. vyzýva členské štáty, aby prejavili podporu a politickú vôľu s cieľom urýchliť vymáhanie zmrazených tuniských aktív; víta rozhodnutie Rady z 28. januára 2016 predĺžiť zmrazenie aktív 48 osôb o jeden rok;
41. požaduje podporu rýchlejšieho a bezpečnejšieho prevodu prostriedkov a investičného potenciálu – najmä pokiaľ ide o miestny a regionálny rozvoj – občanov Tuniska a Severnej Afriky, ktorí už majú pobyt v EÚ;
42. vyjadruje znepokojenie nad udržateľnosťou tuniského dlhu a požaduje posúdenie možných spôsobov dosiahnutia jeho udržateľnosti, a to najmä so zreteľom na hospodársku situáciu krajiny; žiada o konverziu tuniského dlhu na investičné projekty, najmä v oblasti výstavby strategickej infraštruktúry a znižovania regionálnych rozdielov, a víta iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet týchto druhov projektov; žiada členské štáty EÚ, aby preskúmali spôsoby zabezpečenia preferenčného harmonogramu splácania dlhu Tuniska a diverzifikáciu zložiek dlhu;
43. víta projekty EÚ v oblasti tvorby pracovných miest a odbornej prípravy ako IRADA; odporúča poskytovať dodatočnú pomoc MSP z finančných prostriedkov Európskej susedskej politiky (ESP); upozorňuje, že MSP sú kľúčové z hľadiska hospodárskeho rastu Tuniska, a preto by mali mať nárok na podporu z EÚ; podporuje rozvoj programov pre začínajúce podniky osobitne zamerané na ženy a mladých ľudí najmä v záujme rozvoja odbornej prípravy v oblasti riadenia podnikov a prístupu k finančnej podpore s cieľom posilniť sektor MSP; odporúča, aby Tunisko čo najskôr prijalo príslušné opatrenia, aby mohlo v plnej miere využívať program EÚ COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP); nabáda na poskytovanie súkromných úverov MSP, a to posilnením schopnosti sektora úverových záruk a vykonaním reformy podkapitalizovaného bankového sektora; víta nedávny program partnerstva pre Centrálnu banku Tuniska zameraný na podporu modernizácie bankového sektora;
44. odporúča, aby sa pri riešení otázok regionálneho rozvoja v Tunisku a znižovaní regionálnych rozdielov využívali odborné znalosti EÚ v oblasti regionálnych fondov a znižovania rozdielov medzi regiónmi; žiada o podporu medzinárodných partnerov a inštitúcií, ktoré poskytujú finančné prostriedky, pri zlepšovaní a rozširovaní vnútroštátnej infraštruktúry (napr. diaľnic, železníc, prístavov, letísk a telekomunikačných sietí) v záujme lepšej integrácie vidieckych a vnútrozemských centier;
45. nabáda na začlenenie nástroja európskeho susedstva do celoeurópskych iniciatív Európskej únie, napríklad energetickej únie; zároveň nabáda na zintenzívnenie severoafrickej regionálnej spolupráce v konkrétnych otázkach, ako je napríklad zalesňovanie a hospodárenie s vodami, ako aj na prehĺbenie sociálno-hospodárskej integrácie s cieľom zvýšiť v Severnej Afrike objem obchodovania; pripomína, že Únia pre Stredozemie podporuje rozvoj konkrétnych projektov v regióne a v tejto súvislosti musí byť zapojená do projektov vedených Európskou úniou v Tunisku;
46. žiada, aby sa spolupráca EÚ viac zamerala na ekologické hospodárstvo a udržateľný rozvoj a aby sa zvýšilo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zlepšilo spracovanie vody a odpadu, najmä vzhľadom na veľký potenciál Tuniska v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie; víta projekty, akým je napríklad odstraňovanie znečistenia jazera Bizerte, ktorý podporila Únia pre Stredozemie, rastlinné strechy Ghar el Melh alebo ekologický odpad používaný na spotrebu v Beja;
47. víta integráciu euro-stredozemských trhov s elektrickou energiou ako dôležitý prvok spolupráce v oblasti energetiky s južnými susedmi; domnieva sa, že projekt Elmed by umožnil dvojsmerný obchod s elektrickou energiou medzi severom a juhom Stredozemia, čím by sa vytvorili výhody pre všetkých partnerov z hľadiska bezpečnosti, stability a dostupnosti dodávok elektrickej energie;
III – Bezpečnosť a obrana
48. vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezprostredným presahovaním bezpečnostných rizík v Tunisku, okrem iného v dôsledku nestability v Líbyi; berie na vedomie výstavbu múru na časti hraníc s Líbyou; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom zahraničných bojovníkov z Tuniska, ktorí sa pridávajú k skupine Dá’iš a k ďalším teroristickým skupinám; zdôrazňuje, že boj proti pašovaniu zbraní je dôležitou súčasťou boja proti terorizmu; zdôrazňuje potrebu reformy spravodajských služieb krajiny pri dodržiavaní zásad právneho štátu a dohovorov v oblasti ľudských práv;
49. vyjadruje znepokojenie nad teroristickými útokmi v hraničnom meste Ben Guerdane hneď po bombovom útoku v Sabrathe, z čoho vyplýva, že tunisko-líbyjská hranica je stále veľmi priepustná; vyjadruje obavy nad situáciou v Líbyi a vyzýva všetky strany v Líbyi, aby konštruktívne spolupracovali s vládou národnej jednoty (GNA); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená poskytnúť bezpečnostnú podporu na žiadosť GNA a že je potrebné znovu zabezpečiť koordináciu bezpečnosti medzi Tuniskom a Líbyou; navrhuje, aby sa v rámci partnerstva s tuniskými orgánmi posúdila možnosť zriadiť v Tunisku pomocnú hraničnú misiu EÚ;
50. uznáva, že chudoba a sociálne vylúčenie patria k hlavným príčinám radikalizácie; požaduje účinnejšie sociálne začlenenie mladých ľudí s cieľom umožniť im nájsť si stabilné zamestnanie a zabrániť tomu, aby boli cieľom náboru nových bojovníkov teroristickými organizáciami; odporúča využívať odborné znalosti získané z iniciatívy medzinárodných organizácií, napríklad organizácie Hidája, s cieľom rozvíjať miestne a regionálne stratégie na boj proti násilnému extrémizmu; žiada zvyšovanie informovanosti o týchto existujúcich sieťach alebo podobných iniciatívach v Tunisku;
51. vyzýva tuniskú vládu, aby vypracovala stratégiu na zaobchádzanie s navrátenými zahraničnými bojovníkmi, a to napríklad prepojením represívnych a preventívnych opatrení s programami zameranými na potláčanie radikalizácie a programami rehabilitácie, aby tak dostali možnosť opätovne sa začleniť do spoločnosti, čím sa znížia budúce riziká; požaduje komplexnejšiu stratégiu na predchádzanie radikalizácie vo väzeniach a zariadeniach určených na zaistenie; požaduje, aby sa úsilie zameralo na lepšie vzdelanie, ako aj na boj proti radikalizácii mladých ľudí;
52. uznáva, že terorizmus je spoločná výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú odpoveď, a že spolupráca medzi EÚ a Tuniskom v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu sa nedávno zintenzívnila, a to najmä so zavedením ambiciózneho programu na podporu reformy sektora bezpečnosti;
53. podporuje mierový proces politického zmierovania v Líbyi pod vedením OSN ako nevyhnutný nástroj stabilizácie širšieho regiónu a posilnenia bezpečnosti a reformného procesu Tuniska;
54. víta proces koordinácie bezpečnostnej pomoci zavedený Tuniskom, v ktorom EÚ zohráva aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať Tunisko v budovaní štátnych štruktúr na riešenie problémov s bezpečnosťou; víta výsledky G7+3 v oblasti bezpečnostnej spolupráce; požaduje urýchlené vykonávanie prebiehajúcich programov a posilnenie bezpečnostnej pomoci Tunisku so zameraním na bezpečnosť hraníc, ochranu infraštruktúr cestovného ruchu a boj proti spoločným teroristickým hrozbám; nabáda však tuniské orgány, aby primerane reagovali na takéto hrozby s cieľom chrániť demokratické slobody a základné práva; požaduje úplnú podporu príslušných tuniských orgánov, zriadenie funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť a žiada členské štáty, aby si s Tuniskom vymieňali najlepšie postupy v oblasti bezpečnosti zamerané najmä na odbornú prípravu bezpečnostných pracovníkov a dodržiavanie ľudských práv; požaduje systematické hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o podporu EÚ Tunisku v oblasti bezpečnosti;
55. vyjadruje veľké znepokojenie nad zákonom 22/2015 o boji proti terorizmu, ktorý v júli 2015 prijalo Zhromaždenie zástupcov Tuniska a ktorým sa nastolil trest smrti ako možný trest za niekoľko „teroristických“ trestných činov; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia zákona o boji proti terorizmu; zdôrazňuje, že týmto zákonom by sa mohli vážne porušiť občianske slobody a ohroziť dodržiavanie ľudských práv v Tunisku; vyzýva tuniské orgány, aby pokračovali v dodržiavaní moratória na uplatňovanie trestu smrti; pripomína, že trest smrti už v tuniských právnych predpisoch existuje za trestné činy, ako je vražda a znásilnenie, hoci k jeho vykonaniu nedošlo od roku 1991; zdôrazňuje, že hoci je Tunisko jednou z krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie voči teroristickej hrozbe, štáty sú v boji proti terorizmu povinné v plnej miere dodržiavať ľudské práva; zdôrazňuje, že ESP je úzko prepojená s dodržiavaním ľudských práv a medzinárodných právnych predpisov a pripomína pevný postoj EÚ proti trestu smrti;
56. víta skutočnosť, že zákon 22/2015 obsahuje ustanovenie o boji proti terorizmu, ktoré teraz umožňuje právnu ochranu zdrojov informácií novinárov a vyvodenie trestnej zodpovednosti za nepovolené sledovanie vládou;
57. víta spustenie programu EÚ na podporu reformu sektora bezpečnosti v Tunisku v novembri 2015 – s osobitným zameraním na reštrukturalizáciu bezpečnostných služieb, hraničných kontrol a spravodajských služieb – a záväzok oboch strán prijatý na Asociačnej rade EÚ – Tunisko 18. apríla 2016 vykonávať tento program rýchlo a účinne;
58. požaduje presadzovanie logických cieľov a nie len obyčajnú podporu pomocou politických nástrojov v rámci jasnej strategickej vízie zameranej na prevenciu, podporu navrhovania právnych predpisov PRA a zriadenie úradu verejného prokurátora v oblasti boja proti terorizmu;
59. víta posilnený politický dialóg medzi EÚ a Tuniskom v boji proti terorizmu; pripomína, že je dôležité chrániť ľudské práva v súvislosti s opatreniami v rámci boja proti terorizmu;
60. žiada užšiu spoluprácu s agentúrami EÚ, ako je Europol, pričom konštatuje, že Tunisko nie je na zozname tretích štátov, s ktorými Europol uzavrie dohody; vyzýva Radu, aby zvážila zaradenie Tuniska do tohto zoznamu; žiada, aby sa vypracovala štúdia vplyvu o tejto spolupráci a aby sa pred schválením dohody predložila na spoločnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE); víta skutočnosť, že Eurojust zriadil v Tunisku kontaktné miesto, ako aj výzvu Eurojustu adresovanú orgánom, aby prehĺbili spoluprácu a zriadili druhé kontaktné miesto, ktoré bude zamerané výhradne na terorizmus; vyzýva tuniskú vládu, aby čo najskôr prijala vhodné následné opatrenia k týmto návrhom;
IV – Mobilita, výskum, vzdelávanie a kultúra
61. víta skutočnosť, že EÚ a Tunisko podpísali v marci 2014 partnerstvo v oblasti mobility a vyzýva na jeho urýchlené vykonávanie; požaduje prijatie novej vízovej politiky voči Tunisku a uzavretie readmisnej dohody; konštatuje, že napriek tomu, že partnerstvá v oblasti mobility podliehajú vnútroštátnym právomociam, v návrhu EÚ sú zahrnuté do európskej susedskej politiky; odporúča, aby členské štáty preukázali solidaritu s Tuniskom zjednodušením vydávania víz podnikateľom, učiteľom, študentom, výskumným pracovníkom, umelcom atď.;
62. vyzýva EÚ, aby podpísala partnerstvá v oblasti mobility s partnerskými krajinami južného susedstva, aby sa zjednodušili postupy vydávania víz spolu s readmisnými dohodami; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi umožnila vypracovanie programov cirkulujúcej migrácie, ktorými by sa migrantom poskytli bezpečné a legálne trasy; odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, ktorého obeťami sú väčšinou ženy, a zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s partnerskými krajinami v boji proti tomuto javu; poznamenáva, že vydávanie dlhodobých víz na viacero vstupov namiesto krátkodobých víz je najlepší spôsob, ako znížiť nelegálnu migráciu, a to aj prostredníctvom pašovania a obchodovania s ľuďmi; odporúča Tunisku, aby zmenilo svoj zákon z roku 2004 o kriminalizácii jednotlivcov, ktorí opustili jeho územie bez povolenia, a to v súlade s medzinárodným právom;
63. vyzýva tuniské orgány, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi s cieľom bojovať proti organizovaným formám nelegálneho prisťahovalectva;
64. zdôrazňuje, že misie, napríklad EURONAVFOR MED, sú pozitívnym a účinným prostriedkom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ, aby pokračovala v tomto type operácií, zintenzívnila ich a zapojila do nich aj partnerské krajiny, ako je Tunisko;
65. víta partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom v oblasti výskumu a inovácií, ako aj zapojenie Tuniska do rámcového programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že konzistentná politika v oblasti vedeckého výskumu a technologického vývoja by bola stimulom pre investície do výskumu a vývoja, prenosu výskumu a inovácií do súkromného sektora a zakladanie nových podnikov; zdôrazňuje, že Tunisko by malo byť v plnej miere zapojené do programu Erasmus +, aby mohli prebiehať ďalšie výmeny študentov univerzít; vyjadruje znepokojenie nad tým, že je pre tuniských študentov čoraz ťažšie prísť študovať na európske územie; žiada uplatňovanie politiky pozitívnej diskriminácie najmä pre mladých študentov z menej rozvinutých regiónov vrátane stimulov, ktoré by im mali umožniť zúčastňovať sa na týchto programoch; vyzýva Tunisko, aby upravilo a uprednostňovalo partnerstvá na rozvoj zručností v oblasti cudzích jazykov, strojárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, vied a počítačovej vedy, ktoré majú najvyššie miery zamestnanosti;
66. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj partnerstiev medzi školami, univerzitami a výskumnými centrami a aby posilnila spoločné projekty celoživotného vzdelávania, a to najmä v oblasti jazykového vzdelávania, nových technológií, podpory vzdelávania a podnikania žien;
67. požaduje posilnenie partnerstva v tvorivom, kultúrnom, športovom, populárnonáučnom, komunitnom a audiovizuálnom odvetví posilnením sietí a iniciatív na prehĺbenie medzikultúrneho dialógu, zdôraznením spoločného historického a archeologického dedičstva z rímskeho obdobia, mobility umelcov a propagácie a šírenia kultúrnych a audiovizuálnych diel, a to aj na festivaloch a výstavách; nabáda Tunisko, aby sa zapojilo do programu Kreatívna Európa;
68. odporúča používanie arabského jazyka inštitúciami EÚ, najmä delegáciou EÚ v Tunisku, pri zverejňovaní výziev na predkladanie ponúk, výziev na vyjadrenie záujmu, ako aj pri komunikácii s verejnosťou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby tuniská vláda informovala občanov o svojich činnostiach;
69. domnieva sa, že používanie arabského jazyka je potrebné s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vzťahov medzi EÚ a Tuniskom, a to najmä v kontexte rokovaní o dohode o voľnom obchode;
o o o
70. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Tuniskej republiky a predsedovi Zhromaždenia ľudových zástupcov Tuniska.