Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii (2015/2255(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii a články 56, 153 ods. 5 a článok 154 ZFEÚ,
– so zreteľom na základnú slobodu pohybu pracovníkov (článok 45 ZFEÚ) a slobodný pohyb služieb (článok 56 ZFEÚ),
– so zreteľom na články 151 a 153 ZFEÚ, ako aj na článok 9 ZFEÚ, ktoré zaručujú primeranú sociálnu ochranu,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(1),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)(2),
– so zreteľom na prebiehajúce vykonávanie smernice 2014/67/EÚ,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)(5),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh(6),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES(7),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia nariadenia rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85(8), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave(9),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve(10),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž)(11),
– so zreteľom na návrh smernice Rady o podmienkach, ktoré sa vyžadujú v súvislosti s posádkou plavidiel zabezpečujúcich pravidelnú osobnú a trajektovú prepravu medzi členskými štátmi (COM(1998)0251),
– so zreteľom na smernicu Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST)(12), v znení zmien a doplnení vykonaných smernicou Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006(13),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe(14);
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce(15),
– so zreteľom na základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania o riadení a inšpekcii práce, ktoré predstavujú medzinárodný referenčný rámec, pokiaľ ide o garanciu uplatňovania ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany pracovníkov,
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Posted workers in the European Union (2010)(16) a na národné správy,
– so zreteľom na Slovník tripartitných vzťahov nadácie Eurofound(17),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),
– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom Sociálne a pracovné práva v EÚ a právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu EÚ (EU Social and Labour Rights and EU Internal Market Law),
– so zreteľom na štúdiu Komisie z roku 2015 s názvom Wage setting systems and minimum rates of pay applicable to posted workers in accordance with Directive 96/71/EC in a selected number of Member States and sectors,
– so zreteľom na štúdiu univerzity v Gente financovanú Európskou komisiou z roku 2015 s názvom Atypical Forms of Employment in the Aviation Sector,
– so zreteľom na správu predsedu Komisie o stave Únie z 9. septembra 2015 pred Európskym parlamentom,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0255/2016),
A. keďže nelegálna práca a fiktívna samostatná zárobková činnosť môžu viesť k narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré môžu spôsobiť dlhodobé škody systémom sociálneho zabezpečenia, zvyšovať počet neistých pracovných miest a znižovať úroveň ochrany pracovníkov a kvalitu pracovných miest vo všeobecnosti, a preto by sa proti nim malo bojovať; keďže rastúci trend externého zabezpečovania služieb a subdodávok môže vytvoriť možnosti zneužívania alebo obchádzania platných sociálnopracovných právnych predpisov; keďže je nevyhnutné venovať sa takýmto porušeniam, aby sa zachovala sloboda pohybu na vnútornom trhu a solidarita v rámci Únie;
B. keďže voľný pohyb pracovníkov, ako je ustanovený v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základnými zásadami vnútorného trhu;
C. keďže v Charte základných práv Európskej únie, ktorú podpísali všetky členské štáty, sa ustanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí zabezpečiť vo všetkých oblastiach; keďže z hľadiska sociálneho dumpingu je pre EÚ kľúčovou výzvou zvýšenie miery zamestnanosti žien, zlepšenie ich situácie na pracovnom trhu a odstránenie rodových rozdielov;
D. keďže jednou z hlavných zásad politík EÚ je sociálna súdržnosť, čo znamená neustále a pretrvávajúce zbližovanie miezd a zaručenú sociálnu ochranu všetkým pracovníkom, miestnym i mobilným; keďže významné rozdiely v oblasti pracovnoprávnych podmienok a miezd v EÚ pretrvávajú, a keďže sociálne zbližovanie smerom nahor je kľúčom k prosperite a zvýšenému vnútornému dopytu v celej EÚ; keďže rozdiely v mzdách sú jednou z najvýznamnejších príčin odchodu pracovníkov z domovských krajín;
E. keďže článok 9 ZFEÚ ustanovuje ako základnú zásadu Únie podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia; keďže sa v dôsledku krízy a vysokej miery nezamestnanosti vo väčšine členských štátov prehlbuje nerovnosť;
F. keďže stále existuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a napriek platným právnym predpisom EÚ a právne nezáväzným odporúčaniam sa v tejto oblasti dosiahol len veľmi malý pokrok; keďže sociálny dumping situáciu zhoršuje a spolu s rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, v dôsledku ktorých sú medzi staršími osobami ženy viac ohrozené chudobou;
G. keďže obchodovanie s ľuďmi, najmä obchodovanie so ženami, a to nielen prichádzajúcimi do EÚ z tretích krajín, ale aj medzi krajinami EÚ, sa často spája s falošnými pracovnými zmluvami;
H. so zreteľom na to, že v dôsledku zamestnaneckých vzťahov s extrateritoriálnymi prvkami rastie rozsah sociálneho dampingu;
I. keďže v sektore dopravy sú bezpečnosť, bezpečnosť cestujúcich a primerané pracovné podmienky do veľkej miery prepojené;
J. keďže vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru bolo potvrdené ako konečný cieľ v bielej knihe o doprave z roku 2011;
K. keďže Komisia ohlásila, že počas roka 2016 plánuje navrhnúť nové iniciatívy venované cestnej doprave vrátane jej sociálnych aspektov;
L. keďže odvetvie cestnej dopravy má zásadný význam pre spoločnosť a hospodárstvo Európskej únie a predstavuje takmer tri štvrtiny (72 %) z celkovej tuzemskej nákladnej dopravy; keďže toto odvetvie prepravuje viac cestujúcich než sa prepraví na nadzemných a podzemných železničných dráhach a električkách spolu a zamestnáva viac ako 2,2 % celkového pracujúceho obyvateľstva EÚ (5 miliónov ľudí);
M. keďže dobré pracovné podmienky chrániace telesné a duševné zdravie sú základné právo pracovníkov(18), a teda už samotné majú pozitívnu hodnotu;
N. keďže 15. júla 2014 a vo svojom prejave o stave Únie v roku 2015 predseda Komisie Jean-Claude Juncker zdôraznil potrebnosť spravodlivejšieho a skutočnejšieho celoeurópskeho trhu práce, čo možno dosiahnuť presadzovaním a ochranou voľného pohybu občanov ako základného práva našej Únie a zároveň bránením zneužívaniu a riziku sociálneho dampingu;
O. keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku z 18. decembra 2007 vo veci C-341/05 Laval(19) zdôraznil právo podnikať kolektívne kroky proti možnému sociálnemu dampingu a zdôraznil, že takéto kroky musia byť primerané, aby neobmedzovali základné slobody EÚ, ako je napríklad sloboda poskytovať služby;
P. keďže Európska sociálna charta by sa mala uznávať ako vyjadrenie konsenzu medzi členskými štátmi v oblasti základných sociálnych práv;
Q. keďže nárast nekalých postupov a nekalej hospodárskej súťaže a čoraz intenzívnejšie využívanie sociálneho dampingu oslabujú podporu zásady jednotného trhu a konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP, narúšajú práva európskych pracovníkov a dôveru v európsku integráciu a bezpodmienečne si vyžadujú skutočné sociálne zbližovanie; keďže najviac sa to týka odvetví poľnohospodárstva, správy budov, stavebníctva, stravovacích služieb a potravinárstva, dopravy, zdravotníctva, poskytovania starostlivosti a domácich služieb;
R. keďže sú dôležité zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi v rámci Európskej únie a zásadné sociálne zbližovanie na jednotnom trhu; keďže v článku 45 ZFEÚ sa uvádza, že voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky;
S. keďže akýkoľvek damping (sociálny, daňový či environmentálny) je v rozpore s európskymi hodnotami, pretože ohrozuje ochranu práv Európanov(20);
T. keďže veľká väčšina členských štátov dodnes netransponovala smernicu 2014/67/EÚ, hoci termín transpozície uplynul 18. júna 2016; keďže je dôležité posúdiť dôsledky vykonávania tejto smernice po jej transponovaní všetkými členskými štátmi, aby sa zistil jej skutočný vplyv na boj proti rôznym známym podvodom v oblasti režimu vysielania pracovníkov a ich ochrany;
U. keďže vyslaní pracovníci tvoria asi 0,7 % všetkých pracovných síl v EÚ(21);
V. keďže počet vyslaných pracovníkov v Únii sa odhaduje na 1,92 milióna, predovšetkým v odvetví výstavby (43,7 % vyslaných pracovníkov), ako aj v odvetviach služieb, dopravy, komunikácií a poľnohospodárstva;
W. keďže voľný pohyb osôb je pre európsky projekt nevyhnutný, a je tiež nutným predpokladom plnenia cieľov v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia pevnej a trvalej konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch;
X. keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-396/13 rozhodol, že smernica 96/71/ES smeruje jednak k zaisteniu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi domácimi podnikmi a podnikmi poskytujúcimi cezhraničné služby, jednak k zaisteniu toho, aby sa na vyslaných pracovníkov vzťahovalo jadro povinných podmienok minimálnej ochrany platných v hostiteľskom členskom štáte;
Y. keďže vysielanie pracovníkov musí uľahčovať výmenu zručností a odborných skúseností a nie byť zdrojom sociálneho dampingu;
Z. keďže významnú úlohu by mohli v boji proti sociálnemu dampingu zohrávať európske zamestnávateľské zväzy a odbory;
AA. keďže došlo k záväzku nezvyšovať finančnú záťaž podnikov, najmä MSP;
AB. keďže úprava miezd je v kompetencii členských štátov;
AC. keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-396/13 zdôraznil, že v kompetencii hostiteľského členského štátu je určiť výšku minimálnej mzdy a spôsob výpočtu a posudzovania zvolených kritérií;
AD. keďže predseda Komisie uviedol, že „na rovnakom pracovnom mieste sa má uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu“(22); keďže je potrebné právne objasnenie tohto vyhlásenia a jeho uplatňovania;
I. Posilnenie kontroly a koordinácie medzi členskými štátmi a zo strany členských štátov
1. domnieva sa, že hoci pojem sociálny damping nemá právne uznávané a spoločné vymedzenie, jeho koncepcia pokrýva široké spektrum zámerne nekalých praktík a obchádzanie platných európskych a vnútroštátnych predpisov (vrátane zákonov a všeobecne uplatniteľných kolektívnych dohôd), ktoré umožňujú rozvoj nekalej hospodárskej súťaže nezákonnou minimalizáciou mzdových a prevádzkových nákladov a vedie k porušovaniu práv pracovníkov a ich vykorisťovaniu; domnieva sa, že dôsledky týchto praktík a postupov môžu mať vplyv v troch hlavných rovinách:
–
hospodársky aspekt: využívanie nelegálnych praktík ako nelegálna práca alebo nekalých praktík ako fiktívna samostatná zárobková činnosť niektorými hospodárskymi subjektmi môže viesť k významným narušeniam trhu, ktoré poškodzujú poctivé spoločnosti, najmä MSP;
–
sociálny aspekt: sociálny damping by mohol viesť k diskriminácii a nespravodlivému zaobchádzaniu s pracovníkmi EÚ a upierať im účinné uplatňovanie ich sociálnych a pracovných práv vrátane dodržiavania rovnakej odmeny a sociálnej ochrany;
–
finančný a rozpočtový aspekt: neplatenie splatných príspevkov sociálneho zabezpečenia a daní ako výsledok sociálneho dampingu je hrozbou pre finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a verejných financií členských štátov;
2. domnieva sa, že zaistenie rovnosti podmienok a spravodlivej hospodárskej súťaže v celej EÚ a odstránenie sociálneho dampingu má kľúčový význam; zdôrazňuje, že pracovné inšpektoráty a/alebo sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov, pri definovaní dôstojnej mzdy v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a usmernení zamestnávateľom; poukazuje na to, že všetkých 28 členských štátov ratifikovalo Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce, a vyzýva členské štáty, aby zaistili uplatňovanie všetkých jeho ustanovení; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zriaďovaní účinných a efektívnych inšpektorátov práce a aby pripravila odporúčanie vychádzajúce z dohovoru MOP č. 81 o inšpekcii práce, a to s cieľom zaistiť dodržiavanie pracovných noriem a ochranu pracovníkov vrátane ustanovení súvisiacich s pracovným časom, bezpečnosťou a ochranou zdravia; pripomína dôležitú úlohu sociálnych partnerov pri zabezpečovaní súladu s existujúcimi právnymi predpismi;
3. vyzýva členské štáty, aby zvýšili účinnosť a aby zaistili primerané počty zamestnancov a prostriedky pre svoje kontrolné orgány (vrátane sociálnych inšpektorátov a/alebo inšpektorátov práce, agentúr a styčných úradov), a to aj v oblasti tlmočenia a prekladu, okrem iného prostredníctvom výmeny najlepších postupov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili kritérium jedného inšpektora práce na každých 10 000 pracovníkov, ako odporúčala MOP, a aby zaistili ich primerané vybavenie na to, aby mohli presadzovať európske právne predpisy v oblasti voľného pohybu pracovníkov a služieb;
4. vyzýva členské štáty, aby zlepšili cezhraničnú spoluprácu medzi inšpekčnými službami, ako aj elektronickú výmenu informácií a údajov, a to s cieľom zlepšiť účinnosť kontrol zameraných na boj proti sociálnym podvodom a ich a prevenciu a boj proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a nelegálnej práci a ich prevenciu, pričom uznáva dôležitosť ochrany údajov, a to v záujme povinnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy priebežného vzdelávania inšpektorov v celej EÚ, identifikovali nové techniky obchádzania pravidiel a organizovali cezhraničnú spoluprácu; uznáva prácu Komisie v oblasti financovania programov vzájomného učenia pre inšpektorov práce v členských štátoch; zdôrazňuje význam zaistenia prístupu vnútroštátnych inšpektorátov práce a/alebo sociálnych partnerov ku všetkým účinným pracovným miestam a súvisiacim bydliskám poskytovaným zamestnávateľom, ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú a s náležitým ohľadom na súkromie, vzhľadom na to, že je to nevyhnutným predpokladom, aby mohli vykonávať svoju prácu a kontrolovať prípady sociálneho dampingu; odporúča, aby Komisia zvážila premeniť projekty Eurodetachement na trvalú platformu výmen, spoločnej odbornej prípravy a spolupráce pre inšpektorov práce (a verejných úradníkov v styčných úradoch pre vyslaných pracovníkov) zapojených do kontroly a monitorovania, ktorá by sa mohla stať súčasťou Európskej platformy proti nelegálnej práci alebo s ňou koordinovať svoju prácu;
5. nabáda členské štáty, aby v prípade potreby vytvorili dvojstranné ad hoc pracovné skupiny, a ak je to potrebné, mnohostranné pracovné skupiny vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov a inšpektorov práce, ktoré by mohli vykonávať so súhlasom všetkých dotknutých členských štátov, cezhraničné inšpekcie na mieste, a to v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa uskutočňujú kontroly, v jednotlivých prípadoch údajného sociálneho dampingu, práce v nelegálnych podmienkach alebo podvodu, a na identifikáciu schránkových spoločností, podvodných pracovných agentúr a porušovania pravidiel, ktoré vedú k vykorisťovaniu pracovníkov; poukazuje na to, že tieto pracovné skupiny by mali pracovať v koordinácii s prácou Európskej platformy proti nelegálnej práci a s Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce s cieľom obmedziť súvisiacu finančnú záťaž, a že by mohli predovšetkým zabezpečovať sieťovú spoluprácu vnútroštátnych služieb sociálnej inšpekcie na podporu výmeny informácií; taktiež sa domnieva, že dobrá spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi je zásadne dôležitá pre to, aby sa skoncovalo so sociálnym dampingom, a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie vykonávanie existujúcich právnych predpisov a posilnili spoluprácu medzi subjektmi členských štátov zodpovednými za inšpekcie práce, predovšetkým pokiaľ ide o cezhraničné inšpekcie práce; víta spustenie európskej platformy proti nelegálnej práci a ciele, ktoré si stanovila vzhľadom na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce; dúfa, že táto platforma pomôže odhaliť a riešiť prípady porušovania vnútroštátneho a európskeho pracovného práva, ako aj ustanovení EÚ v oblasti voľného pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby;
7. zdôrazňuje, že je potrebné doplniť kroky zamerané proti porušovaniu sociálnych práv o boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž a rovnosť podmienok pre podniky;
8. konštatuje, že neexistencia a nesprávnosť rozhodnutia o vyslaní pracovníka patria medzi najčastejšie formy obchádzanie pravidiel týkajúcich sa vysielania pracovníkov; odporúča, aby v prípade vyslania pracovníka, bolo povinné vo všetkých členských štátoch predložiť vyhlásenie najneskôr v deň začatia poskytovania služieb, ktoré sa musí zapísať do európskeho registra, ktorý by uľahčil jeho ich preštudovanie, uľahčil koordináciu medzi členskými štátmi a obmedzil súčasnú právnu neistotu vyplývajúcu z rozdielov medzi postupmi a dokumentmi rôznych krajín;
9. zdôrazňuje, že príslušné orgány prijímajúceho členského štátu by v spolupráci s príslušnými orgánmi vysielajúceho štátu mali mať možnosť preskúmať spoľahlivosť formulára A1 v prípade vážnych pochybností, či skutočne ide o vyslanie pracovníka; vyzýva ad hoc administratívnu pracovnú skupinu pre formulár A1, aby zintenzívnila svoje úsilie zlepšením spoľahlivosti formulárov A1 a aby preskúmala možnosť uľahčenia dohľadu prostredníctvom zberu formulárov A1 jedným digitálnym systémom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa elektronická výmena informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) plne sfunkčnila a aby ju využívali všetky členské štáty a bola prispôsobená potrebám MSP; zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám pre pracovníkov, zamestnávateľov a inšpektorov práce napríklad prostredníctvom jednotnej vnútroštátnej webovej stránky je kľúčovým nástrojom boja proti porušovaniu pravidiel;
10. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli právne rámce umožňujúce legálne zamestnávanie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v záujme poskytnutia právnej istoty pre zamestnávateľov a spravodlivé podmienky zamestnania, ako aj dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili pracovné podmienky pracovníkov v domácnosti a aby v prípade potreby predložili odporúčania na zlepšenie v súlade so súčasnými zmluvami (najmä s článkom 153 ods. 1 ZFEÚ), vrátane vhodnej odbornej prípravy a poskytovania informácií o právach a povinnostiach tejto kategórie pracovníkov;
11. poznamenáva, že v určitých sektoroch sú sociálnym dumpingom najviac postihnuté ženy, najmä v prípade prác v domácnosti a opatrovateľských služieb (najmä domácich opatrovateľských služieb); vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zhodnotila tie odvetvia, v ktorých sú ženy vystavované sociálnemu alebo mzdovému dumpingu alebo vykonávajú nelegálnu prácu, ako aj existujúce súvisiace právne predpisy EÚ;
12. vyzýva členské štáty, aby zlepšili medzinárodnú a miestnu spoluprácu medzi verejnými inštitúciami, odborovými zväzmi a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť často veľmi zložité problémy migrujúcich pracovníkov a zohľadňovať pracovné podmienky, ako aj všetky ostatné prvky týkajúce sa kvality života vrátane celkového zdravotného stavu, sociálneho začlenenia a ubytovania;
13. zdôrazňuje význam ustanovení smernice 2014/67/EÚ pre cezhraničné vymáhanie finančných administratívnych sankcií a/alebo pokút, ktoré pomôžu odstrániť porušenia právnych predpisov; zastáva názor, že príslušné orgány by mali mať možnosť ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane možnosti pozastaviť poskytovanie služieb v prípade závažného porušenia právnych predpisov týkajúcich sa vysielania pracovníkov alebo platných kolektívnych dohôd; domnieva sa, že výška sankcií by mala slúžiť ako odstrašujúci prostriedok a poskytovanie informácií MSP o uplatniteľných právnych predpisoch o vysielaní by sa malo zlepšiť;
14. žiada členské štáty, aby významne zlepšili výmenu informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sa týkajú vyslaných pracovníkov s cieľom zlepšiť presadzovanie existujúcich právnych predpisov; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby preskúmala výhody zavedenia a prípadného poskytovania nesfalšovateľnej európskej karty sociálneho poistenia alebo iného elektronického dokladu, na ktorom by mohli byť uložené všetky údaje potrebné na kontrolu štatútu sociálneho zabezpečenia jeho držiteľa na základe jeho zamestnaneckého vzťahu(23), ako aj potrebné informácie o vyslaní pracovníka, pri prísnom dodržaní pravidiel ochrany údajov, najmä tam, kde sa spracúvajú citlivé osobné údaje; zdôrazňuje však, že toto ustanovenie nesmie žiadnym spôsobom obmedzovať či oslabovať právo orgánov a sociálnych partnerov hostiteľských krajín v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou vykonávať kontroly a overovať údaje uvedené na tomto preukaze;
15. žiada, aby sa vypracoval celoeurópsky zoznam podnikov vrátane schránkových spoločností, ktoré sa dopustili závažných porušení európskych pracovných a sociálnych právnych predpisov a ktoré boli vopred varované, pričom do tohto zoznamu by mohli nahliadnuť len príslušné kontrolné orgány; žiada, aby sa týmto podnikom odoprel prístup k verejným zákazkám, verejným dotáciám a využívaniu prostriedkov EÚ na zákonom stanovenú lehotu;
16. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri získavaní informácií využívali cezhraničnú spoluprácu, aby poskytli monitorujúcim orgánom prístup k údajom registrovaným vo vnútroštátnych elektronických registroch členských štátov a v európskom registri podnikov cestnej dopravy a aby konsolidovali zoznam porušení predpisov, čo bude môcť viesť k strate dobrej povesti prevádzkovateľov cestnej dopravy, pričom doňho zahrnú porušenia príslušných právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že zodpovednosť za porušenie predpisov by mali niesť tí, ktorí dávajú príkazy zamestnancom;
II. Odstránenie medzier v právnych predpisoch s cieľom presadzovať vnútroštátne a európske pracovné a sociálne práva, a riešenie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie
17. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie nedostatkov zistených v súčasných pravidlách, a to v záujme účinného boja proti sociálnemu dampingu a proti sociálnym a daňovým podvodom;
18. vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie smernice 2014/67/EÚ a účinnosť platformy proti nelegálnej práci v boji proti fenoménu schránkových spoločností prostredníctvom všeobecnejšieho uplatňovania zásady, podľa ktorej by každá spoločnosť mala mať jedno hlavné sídlo podniku a prostredníctvom zaručenia toho, aby v prípade slobodného poskytovania služieb prostredníctvom vyslaných pracovníkov každý zúčastnený poskytovateľ služieb vykonával „skutočnú činnosť“ v členskom štáte usadenia, a teda aby bol skutočným podnikom; pripomína dôležitosť „skutočnej činnosti“ podnikov v ich štáte pôvodu ako prvku, ktorý odôvodňuje vyslanie pracovníkov; pripomína, že jeho Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci zamietol návrh smernice o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, pretože niektoré z navrhovaných ustanovení by mohli uľahčovať vytváranie takýchto subjektov, ktorých sociálne a hospodárske aktivity sú fiktívne, predstavujú porušenie ich zmluvných záväzkov a právnych povinností a ich dôsledkom sú straty miliárd eur daňových príjmov; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť navrhnutia transparentného a prístupného obchodného registra obsahujúceho všetky spoločnosti z EÚ a povinného využívania systému EESSI;
19. vyzýva Komisiu, aby predložila novú správu o pokroku dosiahnutom členskými štátmi pri potrebnom zlepšovaní svojej vnútroštátnej daňovej administratívy a systémov v záujme boja proti daňovým podvodom, ako to Komisia navrhla v oznámení s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722);
20. konštatuje, že smernica 96/71/ES odkazuje len na články 64 a 74 ZFEÚ týkajúce sa slobody poskytovania služieb a slobody usadiť sa, pričom jedným z hlavných cieľov smernice je chrániť pracovníkov; okrem toho pripomína dôležitosť článkov 151 a 153 ZFEÚ, ktoré určujú ako ciele EÚ a jej členských štátov presadzovanie zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, primeranú sociálnu ochranu, presadzovanie sociálneho dialógu a boj proti vylúčeniu;
21. uvedomuje si riziká spojené s dlhými subdodávateľskými reťazcami; pripomína, že členské štáty môžu po konzultácii s relevantnými sociálnymi partnermi zaviesť mechanizmus „spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti“ na vnútroštátnej úrovni, ktorý je použiteľný na tuzemské aj zahraničné spoločnosti s cieľom umožniť miestnym i zahraničným pracovníkom výkon ich práv; pripomína, že takúto možnosť potvrdila smernica 2014/67/EÚ; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie povinnosti uloženej členským štátom touto smernicou v zmysle ustanovenia opatrenia zabezpečujúceho, že v odvetví stavebníctva v subdodávateľských reťazcoch môžu vyslaní pracovníci vziať dodávateľa, ktorého je zamestnávateľ priamym subdodávateľom, na zodpovednosť, pokiaľ ide o dodržiavanie ich práv ako pracovníkov;
22. berie na vedomie problémy týkajúce sa smernice 96/71/ES a jej vykonávania; zdôrazňuje význam riešenia týchto problémov s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky, dodržiavanie práv pracovníkov a rovnakých podmienok pre vysielajúce a miestne spoločnosti v hostiteľskej krajine, čo je dôležité najmä pre MSP; požaduje včasné vykonávanie smernice 2014/67/EÚ; berie na vedomie návrh Komisie na revíziu smernice 96/71/ES zahrnutím obmedzenia období vyslania, zavedením ustanovení o odmeňovaní a vymedzením podmienok zamestnávania tak, aby bolo zabezpečené dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ktoré sú zakotvené v práve Únie počnúc zakladajúcimi zmluvami; trvá na tom, že pravidlá pre vysielanie, by mali byť jasné, primerané a odôvodnené; zdôrazňuje, že treba dodržiavať kolektívne zmluvy a systémy priemyselných vzťahov hostiteľskej krajiny;
Mobilní pracovníci: boj proti sociálnemu dampingu v oblasti dopravy
23. vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie uplatňovania pravidiel o pracovnom čase a dobe odpočinku v odvetví cestnej dopravy; požaduje zlepšenie monitorovacích zariadení a skoré zavedenie inteligentných tachografov na profesionálne použitie, s cieľom zabezpečiť správne, účinné a nediskriminačné uplatňovanie existujúcich právnych predpisov členskými štátmi bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby posúdila vytvorenie tzv. „elektronického a integrovaného zoznamu prevádzkovateľov“ zahŕňajúceho všetkých prevádzkovateľov vykonávajúcich činnosť na základe licencie Spoločenstva, ktorého cieľom je zhromaždiť všetky príslušné údaje o prepravcovi, vozidle a vodičovi zistené pri cestných kontrolách;
24. vyzýva na zintenzívnenie kontrol v oblasti dodržiavania pracovného času, pohotovosti, času jazdy a prestávok vo všetkých relevantných odvetviach ako výstavba, gastronómia, zdravotníctvo a doprava, a na ukladanie sankcií za závažné prípady nedodržania predpisov;
25. vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie právnych predpisov EÚ a podporiť štandardizáciu a spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi, pokiaľ ide o cestnú dopravu;
26. vyzýva Komisiu, aby koordinovala a posilnila spoluprácu vnútroštátnych orgánov v oblasti cestnej dopravy vrátane výmeny informácií a pri ďalšom úsilí zameranom na podporu uplatňovania právnych predpisov a zabezpečenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov; konštatuje, že za presadzovanie právnych predpisov v tejto oblasti sú v prvom rade zodpovedné členské štáty; vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali s Euro Contrôle Route a Európskou sieťou dopravnej polície (TISPOL) s cieľom zlepšiť vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti cestnej dopravy zabezpečením ich rovnakého a náležitého vykonávania;
27. vyzýva Komisiu, aby kolektívnym spôsobom uplatňovala na mobilných pracovníkov v odvetví cestnej dopravy článok 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 593/2008 (Rím I) v súlade s výkladom Súdneho dvora vo veci Koelzsch (C-29/10, rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. marca 2011;
28. žiada Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali názory s cieľom objasniť príslušné ustanovenia, ktoré by umožnili rozlišovať medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami s cieľom bojovať proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, a žiada Komisiu, aby navrhla osobitné odporúčania na základe ukazovateľov existencie pracovnoprávneho vzťahu podľa odporúčania MOP č. 198 o pracovnom pomere, bez diskriminácie skutočne samostatne zárobkovo činných osôb s malým počtom klientov; zdôrazňuje potrebu monitorovať stav zamestnania pracovníkov, ako sú piloti aerolínií a rušňovodiči, a ich pracovnoprávny vzťah so spoločnosťami, pre ktoré pracujú; zdôrazňuje, že problém fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti má významné dôsledky, pokiaľ ide o sociálnu ochranu pracovníkov a bezpečnosť, a mohol by mať vplyv na spravodlivú hospodársku súťaž;
29. odmieta ďalšiu liberalizáciu kabotáže až dovtedy, kým sa neposilní implementácia súčasného právneho rámca; nabáda Komisiu, aby navrhla zlepšené pravidlá s cieľom zabezpečiť účinnejšie vykonávanie a uľahčiť monitorovanie; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu (92/106/EHS)(24) o kombinovanej doprave s cieľom odstrániť nečestné praktiky a vyzýva na prijatie ďalších opatrení na dodržiavanie sociálnych právnych predpisov v sektore kombinovanej dopravy;
30. vyzýva tie členské štáty, ktoré prevádzkujú mýtny systém, aby zhromaždené údaje sprístupnili kontrolným orgánom na vyhodnotenie, v záujme efektívnejšej kontroly kabotážnych operácií;
31. odporúča, aby v prípade akvizícií alebo prevodu majetku spoločnosti bolo jasne stanovené, ktoré požiadavky sa nezrušili, ale sa preniesli do nových zmlúv v zmysle smernice 2001/23/ES(25), pokiaľ ide o ochranu práv zamestnancov v prípade prevodov podnikov;
32. požaduje zlepšenie nariadenia (ES) č. 1008/2008 s cieľom zabezpečiť záväzné uplatňovanie vnútroštátnych pracovnoprávnych predpisoch zo strany leteckých spoločností, ktoré majú prevádzkové základne v EÚ, a zlepšiť vymedzenie pojmu „hlavné miesto podnikania“, ako aj, v kontexte koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, zosúladiť vymedzenia pojmu „domáca základňa“ pre členov posádky v nariadení (EÚ) č. 83/2014(26) a nariadení (EÚ) č. 465/2012(27);
33. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na nariadenie o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) a iné relevantné právne predpisy, podporovali uzatváranie priamych pracovných zmlúv ako štandardného modelu a obmedzili používanie neštandardných foriem pracovných zmlúv;
34. vyzýva na ochranu sociálnych práv leteckej a palubnej posádky;
35. vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby všetky zmluvy v odvetví letectva poskytovali kvalitné zamestnanie a dobré pracovné podmienky; domnieva sa, že neisté pracovné podmienky predstavujú ďalšie bezpečnostné riziko; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť by nemala byť za cenu vzdania sa sociálnych záruk pracovníkov a kvality služieb;
36. zdôrazňuje, že sa musí posilniť sociálny rozmer európskej stratégie pre leteckú dopravu, ktorú uverejnila Komisia 7. decembra 2015, pretože kvalitné pracovné miesta a dobré pracovné podmienky priamo súvisia so zachovaním bezpečnosti a ochrany cestujúcich i zamestnancov; zdôrazňuje ďalej, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty monitorovali a zabezpečili riadne presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych dohôd v prípade leteckých spoločností s operačnými základňami na území EÚ; pripomína v tejto súvislosti spojenie medzi sociálnymi a environmentálnymi normami a kvalitou služieb, ako aj bezpečnosťou; uznáva, že je dôležité zabezpečiť minimálnu odbornú prípravu pre personál údržby v sektoroch civilného letectva; žiada Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane proti subvencovaniu a nekalým cenovým praktikám, ktoré spôsobujú ujmu leteckým dopravcom Spoločenstva pri poskytovaní leteckých dopravných služieb z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(28), a aby analyzovala príčiny jeho neplnenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili pravidlá týkajúce sa počiatočného odborného vzdelávania a udeľovania licencií pre posádky v záujme odstránenia nedostatkov, ktoré vedú k vykorisťovaniu pilotov, ako sú zmluvy o platbách za letové hodiny (pay-to fly);
37. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť dodatočného návrhu o uplatniteľných pracovných podmienkach v sektore námornej dopravy, a to aj pokiaľ ide o posádky plavidiel;
38. domnieva sa, že v odvetví námornej dopravy by Komisia mala zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov v sociálnej oblasti vrátane Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali opatreniami zameranými na podporu náboru a udržania kvalifikovaných námorníkov v Európe;
Predvídanie výziev súvisiacich s digitalizáciou hospodárstva
39. pripomína význam naviazania rozvoja digitálneho hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov na ochranu pracovníkov v tomto novom odvetví, kde pružnejšie pracovné postupy môžu vyústiť do foriem zamestnania s nižšími normami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia, pracovného času, pracoviska, spolurozhodovania a ochrany zamestnania; zdôrazňuje, že sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie musia byť použiteľné v súvislosti s týmito novými formami zamestnávania v súlade s Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnou praxou; zdôrazňuje, že členské štáty musia prispôsobiť svoje právne predpisy digitálnemu hospodárstvu a hospodárstvu spoločného využívania zdrojov a vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby urýchlene vyhodnotili ustanovenia európskej legislatívy vzťahujúce sa na toto odvetvie, a, ak je to nutné, aby vypracovali návrhy na reguláciu digitálneho hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana práv pracovníkov;
40. konštatuje, že digitalizácia má zásadný vplyv na európske trhy práce; zdôrazňuje, že digitalizácia môže na jednej strane vytvárať nové obchodné modely a nové pracovné príležitosti, najmä pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ale aj pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale na druhej strane to môže tiež viesť k neistým formám zamestnávania; zdôrazňuje, že sociálny rozmer by sa zohľadniť pri stratégii jednotného digitálneho trhu s cieľom plne využiť súvisiacu zamestnanosť a rastový potenciál a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zamestnania; vyzýva Komisiu, aby sa formovala jednotný digitálny trh sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom; zastáva názor, že existujúce systémy sociálnej ochrany by sa mali prispôsobiť potrebám pracovníkov v digitálnom hospodárstve a v hospodárstve spoločného využívania zdrojov s cieľom zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu pre dotknutých pracovníkov;
41. pripomína, že v niektorých hospodárskych odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, sa pracovný čas mení v závislosti od sezónnych obmedzení;
III. Smerom nahor k sociálnej konvergencii
42. zdôrazňuje nadradenosť základných práv; vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu a posilnenie sociálneho dialógu, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri dosahovaní pracovných podmienok na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že vysoké pracovnoprávne a silné sociálne normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní hospodárstiev a podporujú príjmov a investície do výrobných kapacít; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti všetky právne a politické dokumenty EÚ musia rešpektovať práva a slobody odborových zväzov, kolektívne zmluvy a zásadu rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi;
43. vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné opatrenia na pomoc ženám zasiahnutým sociálnym dumpingom, a to tak, že zameria všetky všeobecné politiky a opatrenia na dosiahnutie rovnosti a zohľadní pritom súčasnú segregáciu na pracovnom trhu a nerovnosti v rámci pracovných zmlúv, ktoré sa odrážajú v pretrvávajúcich výrazných rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov;
44. zdôrazňuje, že nerovnosť v Európe sa prehlbuje, čo ohrozuje dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a v oblasti zamestnanosti;
45. zdôrazňuje význam zavedenia hospodárskych, fiškálnych a sociálnych mechanizmov na území Únie a/alebo eurozóny, čo povedie k zlepšeniu životných podmienok občanov EÚ zmiernením hospodárskych a sociálnych rozdielov; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila názory na sociálne otázky s cieľom zvýšiť ochranu pracovníkov prostredníctvom konvergencie;
46. pripomína záväzok Komisie vytvoriť európsky pilier sociálnych práv a zdôrazňuje potrebu sociálnej konvergencie smerom nahor s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku 151 ZFEÚ; zdôrazňuje, že vytvorením kritérií na porovnávanie vnútroštátnych sociálnych systémov nemožno zabezpečiť takýto pilier, ale len predbežný analytický rámec; zdôrazňuje, že prijatie piliera minimálnych sociálnych práv by nemalo viesť k zníženiu už existujúcich pracovných a sociálnych noriem;
47. poukazuje na odlišné úrovne príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila hospodársky a sociálny vplyv týchto rozdielov v rámci jednotného trhu;
48. domnieva sa, že mzdy, ktoré umožňujú pracovníkom viesť dôstojný život, sú dôležité pre sociálnu súdržnosť a pre udržanie produktívneho hospodárstva; vyzýva na dodržiavanie a presadzovanie kolektívneho vyjednávania; takisto odporúča zavedenie spodnej hranice miezd vo forme vnútroštátnej minimálnej mzdy, a to s náležitým ohľadom na prax jednotlivých členských štátov a po konzultácii so sociálnymi partnermi s cieľom postupne dosiahnuť aspoň 60 % príslušnej vnútroštátnej priemernej mzdy, ak je to možné, aby nedochádzalo k nadmerným mzdovým rozdielom, aby sa podporil celkový dopyt a hospodárske oživenie a podporila sociálna konvergencia smerom nahor;
49. berie na vedomie potenciálny význam automatických stabilizátorov; zdôrazňuje potrebu doplniť tieto stabilizátory účinnými politikami zamestnanosti, ktorých hlavným cieľom je vytváranie kvalitných pracovných miest;
50. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvážila potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ zamerané na riešenie rôznych aspektov subdodávok, a to aj rozšírením spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v subdodávateľskom reťazci;
51. zdôrazňuje, že všetci subdodávatelia, napr. agentúry pre dočasnú prácu, ktoré vysielajú hlavne ženy do iného členského štátu na účely práce v domácnostiach či domácej opatrovateľskej služby, musia byť viazaní zodpovednosťou za nevyplatenú mzdu, nezaplatené odvody sociálneho zabezpečenia, úrazové a nemocenské poistenie; subdodávatelia musia byť tiež schopní pomôcť zamestnancom v prípade zlého zaobchádzania a zneužívania zo strany klientov, ako aj s repatriáciou;
52. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia nástroja, na základe ktorého by spoločnosti mali povinnosť zodpovednosti a starostlivosti za dcérske spoločnosti, ako aj svojich subdodávateľov, ktorí pôsobia v tretích krajinách, s cieľom zabrániť riziku porušovania ľudských práv, korupcie, vážneho fyzického poranenia alebo poškodenia životného prostredia a porušovania dohovorov MOP;
53. domnieva sa, že smernica 96/71/ES a pravidlá koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sa musia uplatňovať na vyslaných pracovníkov z tretích krajín na základe režimu WTO 4 nariadenia a v rámci obchodných dohôd s cieľom zabrániť priaznivejšiemu zaobchádzaniu s podnikmi a pracovníkmi z tretích krajín ako z týchto členských štátov;
54. žiada Komisiu, aby v čo najväčšej miere zohľadnila odporúčania uvedené v tomto uznesení
55. zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia rôznych európskych politík;
o o o
56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Článok 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: „Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.“
Pozri Pacolet, Jozef, a De Wispelaere, Frederic: Posting of workers: Report on A1 portable documents issued in 2012 and 2013’, s. 15. Podľa údajov Eurostatu tvorilo v roku 2013 pracovné sily v EÚ 243 miliónov ľudí (Labour force survey overview 2013, Eurostat (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Archive:Labour_force_survey_overview_2013).
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (Prijaté texty P7_TA(2014)0012).
Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).
Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 83/2014 z 29. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2014, s. 17).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 8.6.2012, s. 4).