Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0043(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0247/2016

Predkladané texty :

A8-0247/2016

Rozpravy :

PV 14/09/2016 - 17
CRE 14/09/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0355

Prijaté texty
PDF 498kWORD 141k
Štvrtok, 15. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
P8_TA(2016)0355A8-0247/2016

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071 – C8-0098/2016 – 2016/0043(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0071),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0098/2016),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0247/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Rada sa svojím rozhodnutím (EÚ) 2015/18481a opäť rozhodla ignorovať legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015. Prístup Rady nie je v súlade s duchom zmlúv, oslabuje spoluprácu medzi inštitúciami Únie a posilňuje „demokratický deficit“ vo vzťahu k občanom Únie. Európsky parlament vyjadruje hlboké poľutovanie nad prístupom Rady a zdôrazňuje, že jeho legislatívne uznesenie by sa malo zohľadniť.
____________
1a Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
(1)  V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o ). V súlade s článkami 9 a 10 ZFEÚ Únia pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností musí zabezpečiť inkluzívny a integrovaný pracovný trh, ktorý dokáže riešiť vážny dosah nezamestnanosti a zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti, zaručiť dôstojné pracovné podmienky v celej Únii vrátane primeraných miezd a garantovať primeranú sociálnu ochranu v súlade s pracovnoprávnymi predpismi, kolektívnym vyjednávaním a v súlade so zásadou subsidiarity, ako aj vysokú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Komisiou navrhnutá stratégia Európa 2020 umožní Únii nasmerovať svoje hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý bude sprevádzať vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Päť hlavných cieľov, ktoré sú uvedené v rámci príslušných usmernení, predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov, a zohľadňuje ich príslušné východiskové situácie a vnútroštátne okolnosti, ako aj situáciu a okolnosti v Únii. Európska stratégia zamestnanosti má vedúcu úlohu pri plnení cieľov novej stratégie v oblasti zamestnanosti a pracovného trhu.
(2)  Komisiou navrhnutá stratégia Európa 2020 by mala Únii umožniť nasmerovať svoje hospodárstvo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý bude sprevádzať vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Únia potrebuje celostné politiky a verejné investície, ktorými bude možné bojovať proti nezamestnanosti a chudobe.tomto smere je vývoj ukazovateľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti k dnešnému dňu hlboko znepokojivý, keďže počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa namiesto zníženia zvýšil na päť miliónov, miera zamestnanosti v niektorých krajinách sa ešte nedostala späť na predkrízovú úroveň, pričom v niektorých členských štátoch počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), tvorí viac ako 20 % a miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je až 23 %. Európska stratégia zamestnanosti má vedúcu úlohu pri plnení cieľov novej stratégie v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a pracovného trhu. Tieto ciele sa však zatiaľ nepodarilo splniť a členské štáty musia vynaložiť výraznejšie úsilie, aby dosiahli očakávané výsledky. Úspech stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti musí naďalej ostať kľúčovým cieľom politiky zamestnanosti členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  Integrované usmernenia v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné odporúčania, pokiaľ ide o vymedzenie ich národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to vzhľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia zamestnanosti by mali byť základom všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to popri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sú adresované členským štátom podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ. Usmernenia zamestnanosti by mali byť aj základom vypracovania spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.
(3)  Integrované usmernenia by mali byť v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné odporúčania, pokiaľ ide o vymedzenie ich národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to vzhľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia politík zamestnanosti by sa mali zohľadniť pre všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to vyváženým spôsobom popri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných členským štátom podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny by sa mali zohľadňovať nielen hospodárske ukazovatele, ale tam kde je to vhodné, aj ukazovatele zamestnanosti a sociálne ukazovatele, pričom by mali obsahovať hodnotenie ex ante reforiem, ktoré je potrebné vykonať, a ich vplyv na občanov. Usmernenia politík zamestnanosti by sa mali vypracúvať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a mali by byť základom vypracovania spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade. Tri ukazovatele v oblasti zamestnanosti – miera aktivity obyvateľstva, nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť – boli nedávno začlenené do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. februára 20161a požadoval, aby sa na základe týchto ukazovateľov spustila hĺbková analýza v príslušných členských štátoch, ktorá môže viesť k návrhom a uplatňovaniu ďalších reforiem v hospodárskej a sociálnej oblasti a na trhu práce.
________________
1a Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Preskúmanie národných programov reforiem členských štátov obsiahnutých v Spoločnej správe o zamestnanosti poukazuje na to, že členské štáty by mali aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie na riešenie prioritných oblastí, ako je zvyšovanie účasti na pracovnom trhu a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s potrebami pracovného trhu a podporovanie kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti v terciárnom vzdelávaní, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe.
(4)  Preskúmanie národných programov reforiem členských štátov obsiahnutých v Spoločnej správe o zamestnanosti poukazuje na to, že členské štáty by mali zohľadňovať odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa ročného prieskumu rastu, odporúčania pre jednotlivé krajiny a usmernenia v oblasti zamestnanosti a mali by aj naďalej vyvíjať maximálne úsilie na riešenie prioritných oblastí, ako zvyšovanie účasti na pracovnom trhu a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, a to vytváraním pracovných miest a podporovaním dobre fungujúceho dynamického a inkluzívneho pracovného trhu, rozvíjanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá dokáže reagovať na potreby pracovného trhu, a podporovanie dôstojných pracovných miest a celoživotného vzdelávania, zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti v terciárnom vzdelávaní, podpora sociálneho začlenenia a zosúladenie potrieb rodinného a pracovného života, boj proti diskriminácii každého druhu a proti chudobe, najmä tej detskej, ako aj zlepšovanie kapacity starnúcej populácie.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   120 miliónov občanov Únie, teda asi 25%, je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Takáto núdzová situácia, ktorá sa odráža aj v rastúcom počte občanov Únie, ktorí sú nezamestnaní, si od Komisie vyžaduje prijatie opatrení, ktorými by sa členské štáty povzbudili k vypracovaniu vnútroštátnych schém minimálneho základného príjmu, aby mali zabezpečené dôstojné životné podmienky.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Článok 1 – odsek 1
Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sú stanovené v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov4, sú naďalej platné aj na rok 2016 a členské štáty ich zohľadňujú vo svojich politikách zamestnanosti.
Týmto sa prijímajú usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sú stanovené v prílohe. Členské štáty zohľadňujú uvedené usmernenia vo svojich politikách zamestnanosti a programoch reforiem, o ktorých predkladajú správy v súlade s článkom 148 ods. 3 ZFEÚ.
__________________
4 Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Príloha (nová)
Usmernenie 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile
Členské štáty by mali v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi účinne a včas riešiť závažný problém nezamestnanosti a uľahčovať vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest a investovať doň, vyriešiť prístup pre rizikové skupiny a znížiť prekážky pre podniky pri nábore ľudí rôznych zručností a v rôznych odvetviach trhu práce, a to aj odstránením byrokracie, a zároveň dodržiavať pracovné a sociálne normy, podporovať podnikanie mladých ľudí a najmä podporovať zakladanie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov. Členské štáty by mali okrem iného aktívne podporovať zelené, biele a modré sektorové pracovné miesta a sociálne hospodárstvo a sociálne inovácie.
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre rast a zamestnanosť, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na primeranú sociálnu ochranu a výdavky na verejné investície, inovácie a vytváranie pracovných miest. Zníženie zdanenia práce by malo byť zamerané na príslušné zložky daňového zaťaženia, na riešenie diskriminácie a na odstránenie prekážok a bariér účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a ľudí, ktorí sú najvzdialenejší od trhu práce, pri súčasnom rešpektovaní existujúcich pracovnoprávnych noriem.
Politiky, ktoré majú zabezpečiť, aby mzdy umožňovali primeraný príjem na živobytie, sú dôležité z hľadiska tvorby pracovných miest a znižovania chudoby v Únii. Členské štáty by preto mali spolu so sociálnymi partnermi rešpektovať a podporovať mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožnia, aby reálna mzdy reagovali na vývoj produktivity, čo by pomohlo napraviť rozdiely z minulosti bez vyvíjania deflačného tlaku. Tieto mechanizmy by mali zabezpečovať dostatočné zdroje na uspokojovanie základných potrieb, a to s ohľadom na ukazovatele chudoby špecifické pre každý členský štát. V tejto súvislosti by sa mali riadne vyhodnotiť rozdiely v kvalifikácii a podmienkach miestneho trhu práce s cieľom zabezpečiť dôstojné životné minimum v celej Únii. Pri stanovovaní minimálnych miezd v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou by členské štáty a sociálni partneri mali zaručiť ich primeranosť a zvážiť ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, príjem domácností, celkový dopyt, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť.
Členské štáty by mali znižovať byrokraciu s cieľom znížiť zaťaženie malých a stredných podnikov, ktoré výrazne prispievajú k tvorbe pracovných miest.
Usmernenie 6: Zlepšovanie ponuky pracovnej sily a jej zručností
Členské štáty by mali presadzovať udržateľnú produktivitu a kvalitnú zamestnateľnosť prostredníctvom primeraného poskytovania príslušných poznatkov a zručností dostupných a prístupných pre všetkých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a dopravným službám, ktoré čelia alebo budú v strednodobom horizonte čeliť nedostatku zamestnancov. Členské štáty by mali vynakladať efektívne investície do kvalitného a inkluzívneho vzdelávania od raného veku a do systémov odborného vzdelávania pri zlepšovaní ich účinnosti a efektívnosti a zvyšovaní úrovne poznatkov a zručností pracovnej sily so súbežným zvyšovaním rozmanitosti kvalifikácií, aby pracovná sila mohla lepšie predvídať a plniť rýchlo sa meniace potreby dynamických trhov práce v čoraz digitálnejšom hospodárstve. Na tento účel by sa malo vziať do úvahy, že tzv. „netechnické zručnosti“, ako napr. komunikácia, sú čoraz dôležitejšie pre veľké množstvo profesií.
Členské štáty by mali podporovať podnikanie mladých ľudí, okrem iného, zavádzaním nepovinných kurzov podnikania a podporou vytvárania študentských podnikov na stredných a vysokých školách. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi by mali zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť, aby mladí ľudia predčasne ukončovali školskú dochádzku, a zabezpečiť plynulejší prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k profesionálnemu životu, zlepšiť prístup pre všetkých a odstrániť prekážky ku kvalitnému vzdelávaniu dospelých s osobitným dôrazom na vysoko rizikové skupiny a ich potreby, ponúknutím rekvalifikácie zručností, ak si strata zamestnania alebo zmeny na trhu práce vyžadujú aktívnu reintegráciu. Členské štáty by zároveň mali zaviesť stratégie v oblasti aktívneho starnutia s cieľom umožniť zdravý pracovný život až do skutočného dôchodkového veku.
Členské štáty by mali popri zabezpečovaní potrebnej úrovne kvalifikácie, ktorú si vyžaduje neustále sa meniaci trh práce, a podpore vzdelávania a odbornej prípravy spolu s programami vzdelávania dospelých, zohľadňovať skutočnosť, že sú potrebné aj pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou a že možnosti zamestnať sa sú lepšie pre vysoko kvalifikovaných ako pre stredne a nízko kvalifikovaných.
Prístup k cenovo dostupnému a veľmi kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti by mal byť prioritou pre komplexné politiky a investície spojené s rodinou a pre opatrenia na podporu rodiny a rodičovstva, ktoré pomáhajú rodičom zosúladiť pracovný a rodinný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a na zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Otázka nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti a vysokej regionálnej nezamestnanosti, by sa mala vyriešiť efektívne a rýchlo, a malo by sa jej tiež predchádzať prostredníctvom súboru opatrení na strane dopytu a ponuky. Počet dlhodobo nezamestnaných a problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zastaranosti zručností by sa mal riešiť prostredníctvom komplexných a vzájomne sa posilňujúcich stratégií vrátane poskytovania aktívnej podpory prispôsobenej individuálnym potrebám a vhodných systémov sociálnej ochrany dlhodobo nezamestnaným, aby sa na trh práce vrátili zodpovedne a informovaní. Nezamestnanosť mládeže sa musí riešiť komplexne prostredníctvom celkovej stratégie zamestnanosti mládeže. Zahŕňa to investície do odvetví, ktoré môžu byť zdrojom kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a to, že sa príslušným faktorom, ako napríklad službám na podporu mládeže, poskytovateľom vzdelávania a odbornej prípravy, mládežníckym organizáciám a verejným službám zamestnanosti, poskytnú potrebné prostriedky, aby plne a dôsledne vykonávali svoje vnútroštátne plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, ale aj to, že členské štáty urýchlene preberú zdroje. Ďalej musí byť uľahčený prístup k finančným prostriedkom pre tých, ktorí sa rozhodnú podnikať, a to prostredníctvom rozsiahlejšieho poskytovania informácií, obmedzením nadmernej byrokracie a možnosťami premeniť – po predložení podnikateľského plánu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi –niekoľkomesačné dávky v nezamestnanosti na počiatočný podnikateľský grant.
Členské štáty by mali pri vypracovaní a vykonávaní opatrení na boj proti nezamestnanosti prihliadať na miestne a regionálne rozdiely a mali by spolupracovať s miestnymi službami zamestnanosti.
Mali by sa riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečili kvalitné vzdelávacie výsledky a zabránilo sa predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a umožnilo jeho riešenie a aby sa presadzovalo všestranné kvalitné vzdelávanie počínajúc najzákladnejšou úrovňou. To si vyžaduje pružné systémy vzdelávania so zameraním na prax. Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zvýšiť kvalitu úrovne dosiahnutého vzdelania tým, že ho sprístupnia všetkým, zriadia a zlepšia systémy duálneho vzdelávania prispôsobené ich potrebám, zlepšia odbornú prípravu a existujúce rámce, ako je Europass, a zároveň zaručia tam, kde je to potrebné, vhodnú rekvalifikáciu zručností a uznávanie zručnosti získaných mimo formálneho školského systému. Mali by sa posilniť väzby medzi vzdelávaním a trhom práce a zároveň by sa mala zabezpečiť dostatočná šírka vzdelávania, ktorá by ľuďom poskytla pevný základ pre celoživotnú zamestnateľnosť.
Členské štáty by mali orientovať svoje systémy odbornej prípravy bližšie k trhu práce, aby sa zabezpečil lepší prechod z odbornej prípravy do zamestnania. Najmä v kontexte digitalizácie a vzhľadom na nové technológie sú nevyhnutné ekologické pracovné miesta a zdravotná starostlivosť.
Diskrimináciu na trhu práce, ako aj v oblasti prístupu na trh práce, treba ďalej znižovať, najmä pre skupiny, ktoré čelia diskriminácii alebo vylúčeniu, ako sú ženy, starší pracovníci, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a legálni migranti. Na trhu práce sa musí zabezpečiť rodová rovnosť vrátane rovnakého odmeňovania, ako aj prístup k cenovo dostupnému, kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti, a tiež pružnosť potrebná na predchádzanie vylúčeniu osôb, ktoré prerušili kariéru z dôvodu rodinných povinností, akými sú opatrovatelia v rodine. V tomto zmysle by členské štáty mali odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností.
Členské štáty by mali v tejto súvislosti prihliadať na skutočnosť, že podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je vyšší u žien ako u mužov a že fenomén NEET je primárne spôsobený zvyšovaním nezamestnanosti mládeže, ale aj nečinnosti spojenej s nedostatočným vzdelaním.
Členské štáty by mali plne, účinne a efektívne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom bojovať proti chudobe, zlepšiť kvalitnú zamestnanosť, sociálnu inklúziu, vzdelávanie, verejnú správu a verejné služby. Mobilizovať by sa mal aj Európsky fond pre strategické investície a jeho investičné platformy, aby sa zabezpečilo vytvorenie kvalitných pracovných miest a vybavenie pracovníkov zručnosťami potrebnými na prechod Únie smerom k modelu udržateľného rastu.
Usmernenie 7: Zlepšenie fungovania trhov práce
Členské štáty by mali znižovať segmentáciu trhu práce riešením neistých pracovných miest, podzamestnanosti, nelegálnej práce a pracovné zmluvy na nula hodín. Pravidlá a inštitúcie v oblasti ochrany pracovných miest by mali zabezpečovať vhodné prostredie pre nábor a zároveň poskytovať primeranú mieru ochrany zamestnaným a uchádzačom o zamestnanie alebo osobám zamestnaným v dočasnom, čiastočnom alebo netypickom pracovnom pomere alebo na zmluvu o nezávislom vykonávaní práce, a to aktívnym zapojením sociálnych partnerov a presadzovaním kolektívneho vyjednávania. Malo by sa zabezpečiť kvalitné zamestnanie pre všetkých z hľadiska sociálno-ekonomickej bezpečnosti, trvalosti, primeraných miezd, práv v zamestnaní, dôstojných podmienok na pracovisku (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci), ochrany sociálneho zabezpečenia, rodovej rovnosti a možností vzdelávania a odbornej prípravy. Preto je potrebné presadzovať vstup mladých ľudí na trh práce, opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných a rovnováhu pracovného a rodinného života poskytovaním cenovo dostupnej starostlivosti a modernizáciou organizácie práce. V celej Únii by sa malo presadzovať vzostupné zbližovanie v oblasti pracovných podmienok.
Prístup na trh práce by mal uľahčovať podnikanie, tvorbu udržateľných pracovných miest vo všetkých odvetviach vrátane ekologických pracovných miest a sociálnu starostlivosť a inovácie s cieľom čo najlepšie využiť zručnosti ľudí, podporovať ich celoživotný rozvoj a podporovať inovácie iniciované zamestnancami.
Členské štáty by mali aktívne zapojiť národné parlamenty, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, regionálne a miestne orgány do návrhu a implementácie príslušných reforiem a politík v súlade so zásadou partnerstva a vnútroštátnymi postupmi a zároveň podporovať lepšie fungovanie a účinnosť sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v tých krajinách, ktoré majú značné problémy so znižovaním miezd spôsobeným nedávnou dereguláciou trhov práce a slabým kolektívnym vyjednávaním.
Členské štáty by mali zabezpečiť základné normy kvality aktívnych politík trhu práce zlepšovaním ich zacielenia, dosahu, rozsahu a súčinnosti s podpornými opatreniami, akým je sociálne zabezpečenie. Tieto politiky by sa mali zamerať na zlepšenie prístupu na trh práce, posilnenie kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu a podporu udržateľných prechodov na trhu práce, s vysoko kvalifikovanými verejnými službami zamestnanosti poskytujúcimi podporu prispôsobenú individuálnym potrebám a zavádzajúcimi systémy merania výkonnosti. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby ich systémy sociálnej ochrany účinne aktivizovali tých, ktorí sa môžu zúčastňovať na trhu práce, a umožňovali im chrániť tých, ktorú sú (dočasne) vylúčení z trhu práce a/alebo sa na ňom nemôžu zúčastňovať, a pripravovali jednotlivcov na potenciálne riziká a zmenené hospodárske a sociálne podmienky investovaním do ľudského kapitálu. Členské štáty by ako jedno z možných opatrení na zníženie chudoby a v súlade s vnútroštátnou praxou mali zaviesť minimálnu mzdu zodpovedajúcu ich konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii. Členské štáty by mali presadzovať inkluzívne trhy práce pre všetkých a tiež zavádzať účinné antidiskriminačné opatrenia.
Mala by sa zabezpečiť mobilita pracovníkov ako základné právo a ako otázka slobodnej voľby s cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu práce vrátane posilnenia prenosnosti dôchodkových práv a skutočného uznávania kvalifikácií a zručností a odstránenia byrokracie a ďalších existujúcich prekážok. Členské štáty by mali zároveň riešiť jazykové bariéry a zlepšovať systémy odbornej prípravy v tejto oblasti. Členské štáty by mali primerane využívať aj sieť EURES s cieľom podporiť mobilitu pracovníkov. Presadzovať by sa mali investície do regiónov postihnutých odlevom pracovnej sily, aby sa zmiernil únik mozgov a podporil návrat migrujúcich pracovníkov.
Usmernenie 8: Zvyšovanie kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach
Členské štáty by mali ako prioritu stanoviť prístup k starostlivosti a k cenovo dostupnému kvalitnému predškolskému vzdelávaniu, keďže obe sú dôležitými podpornými opatreniami pre subjekty na trhu práce a prispievajú k zvyšovaniu celkovej miery zamestnanosti, pričom zároveň podporujú ľudí v ich povinnostiach. Členské štáty by mali vytvoriť komplexné politiky a investície potrebné pre zlepšenie podpory rodiny a rodičovstva a opatrenia na zladenie pracovného a rodinného života, ktoré pomôžu rodičom zladiť rodinný a pracovný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Usmernenie 9: Zabezpečovanie sociálnej spravodlivosti, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí
Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi by mali zlepšovať svoje systémy sociálnej ochrany zabezpečením základných noriem na poskytovanie efektívnej, účinnej a udržateľnej ochrany vo všetkých štádiách života jednotlivca a zabezpečovať život v dôstojnosti, solidaritu, prístup k sociálnej ochrane, plné rešpektovanie sociálnych práv, spravodlivosť a riešenie nerovností, a zabezpečovať tiež začlenenie s cieľom odstraňovať chudobu, najmä pokiaľ ide o ľudí vylúčených z trhu práce a ohrozenejšie skupiny. Sú potrebné jednoduchšie, lepšie zacielené a ambicióznejšie sociálne politiky vrátane cenovo dostupných a vysoko kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o dieťa a vzdelávania, účinnej odbornej prípravy a účinného profesijného poradenstva, služieb pomoci v oblasti bývania a zdravotnej starostlivosti vysokej kvality dostupnej pre všetkých, prístupu k základným službám, ako je bankový účet a internet, a tiež sú potrebné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a boj proti extrémnej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým formám chudoby vo všeobecnosti. Musí sa rozhodne riešiť najmä problém detskej chudoby.
Na tento účel by sa mala doplnkovým spôsobom použiť paleta nástrojov vrátane aktivácie pracovnej sily prispôsobenej potrebám jednotlivca, ktorá umožní podporu služieb a príjmu. V tejto súvislosti je na každom členskom štáte, aby v súlade s vnútroštátnou praxou určil úroveň minimálnej mzdy zodpovedajúcu konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii daného členského štátu. Systémy sociálnej ochrany by mali byť navrhnuté tak, aby uľahčovali prístup a začlenenie všetkých osôb nediskriminačným spôsobom, podporovali investície do ľudského kapitálu a pomáhali predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, znižovať ich a chrániť pred nimi, ako aj pred inými rizikami, akými sú strata zdravia alebo zamestnania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom žijúcim v chudobe z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti ich rodičov.
Dôchodkové systémy by mali byť štruktúrované tak, aby sa zabezpečila ich udržateľnosť, bezpečnosť a primeranosť pre ženy a mužov posilnením systémov odchodu do dôchodku so zameraním sa na dôstojný príjem v dôchodku, aspoň nad úrovňou chudoby. Dôchodkové systémy by mali zabezpečovať konsolidáciu, ďalší rozvoj a zlepšovanie troch pilierov systémov sporenia na dôchodok. Prispôsobenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku očakávanej dĺžke života nie je jediným nástrojom, ktorým sa dá čeliť výzvam starnutia. Pri reformách dôchodkových systémov by sa okrem iného mali tiež zohľadňovať trendy na trhu práce, pôrodnosť, demografická situácia, stav zdravia a majetku, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti. Najlepším spôsobom na riešenie problému starnutia je zvyšovanie celkovej miery zamestnanosti v nadväznosti, okrem iného, na sociálne investície do aktívneho starnutia.
Členské štáty by mali zlepšovať kvalitu, cenovú dostupnosť, prístupnosť, efektívnosť a účinnosť zdravotnej starostlivosti a systémov dlhodobej starostlivosti a služieb sociálneho zabezpečenia, ako aj dôstojné pracovné podmienky v súvisiacich odvetviach, a zároveň zabezpečovať finančnú udržateľnosť týchto systémov zlepšovaním financovania založeného na solidarite.
Členské štáty by mali plne využívať Európsky sociálny fond a iné fondy Únie s cieľom bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, zlepšovať prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a podporovať rovnosť žien a mužov a zlepšenie verejnej správy.
Hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020, na základe ktorých členské štáty stanovia svoje národné ciele, pričom zohľadnia svoju východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti, sú: zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov na 75 % do roku 2020; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %; zvýšiť podiel osôb vo veku 30 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, na najmenej 40 %; a podporovať sociálne začlenenie, najmä prostredníctvom znižovania chudoby, snahou o vymanenie aspoň 20 miliónov ľudí z ohrozenia chudobou a vylúčením1a.
______________
1a Obyvateľstvo je vymedzené ako počet osôb, ktoré sú ohrozené chudobou alebo vylúčením podľa troch ukazovateľov (riziko chudoby, materiálna deprivácia, domácnosť nezamestnaných osôb), pričom si členské štáty môžu po zohľadnení vnútroštátnych podmienok a priorít stanoviť vnútroštátne ciele na základe najvhodnejších ukazovateľov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia