Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice o poštových službách (2016/2010(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) o slobode usadiť sa a o slobode poskytovať služby v Únii,
– so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ o pravidlách hospodárskej súťaže uplatňovaných na podniky,
– so zreteľom na článok 14 ZFEÚ,
– so zreteľom na Protokol č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb(1) zmenenú smernicami 2002/39/ES a 2008/6/ES (ďalej len „smernica o poštových službách“),
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 10. augusta 2010, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulačných orgánov pre poštové služby(2),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(4),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(6),
– so zreteľom na správu Komisie zo 17. novembra 2015 o uplatňovaní smernice o poštových službách (COM(2015)0568) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2015)0207),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2013 s názvom Plán dobudovania jednotného trhu s dodávaním balíkov: Budovanie dôvery v služby dodávania zásielok a podpora online predaja (COM(2013)0886),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2012 s názvom Integrovaný trh s doručovaním balíkov s cieľom oživiť elektronický obchod v EÚ (COM(2012)0698),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),
– so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0254/2016),
A. keďže trh s poštovými službami je stále oblasťou hospodárstva so silnými vyhliadkami na rast a rozvoj hospodárskej súťaže, hoci v rokoch 2012 až 2013 klesli podľa databázy štatistiky poštových služieb Európskej komisie služby doručovania listov v EÚ v priemere o 4,85 %, čo je v súlade s poklesom množstva listových zásielok počas posledných 10 rokov, do veľkej miery vďaka procesu elektronického nahrádzania;
B. keďže vykonávanie smernice o poštových službách pomohlo otvoriť domáce trhy hospodárskej súťaži na trhu listových zásielok, ale rozvoj napreduje pomaly a neviedol k dokončeniu vnútorného trhu poštových služieb, pričom odvetviu vo väčšine členských štátov stále dominujú poskytovatelia univerzálnej služby (PUS);
C. keďže využívanie IKT neustále posilňuje sektor poštových služieb tým, že poskytuje príležitosti na inovácie a umožňuje rozširovanie trhu;
D. keďže noví konkurenti sa zameriavajú najmä na veľkých podnikových zákazníkov a husto obývané oblasti;
E. keďže trh s doručovaním balíkov je vysoko konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím, ktoré od roku 2008 do roku 2011 narástlo z hľadiska objemu o 33 %, a keďže elektronický obchod je hnacím faktorom rastu trhu;
F. keďže rozsiahle používanie diaľkovo riadených leteckých systémov (dronov) poskytuje nové, rýchle, ekologické a účinné spôsoby doručovania balíkov, najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, izolovaných a odľahlých oblastiach;
G. keďže spotrebitelia a malé podniky uvádzajú, že problémy s doručovaním balíkov, najmä vysoké ceny, im bránia predávať viac do iných členských štátov alebo kupovať viac z iných členských štátov;
I. Univerzálna služba: posilnenie nezávislosti regulačných orgánov
1. konštatuje, že hoci minimálne normy súvisiace s povinnosťou univerzálnej služby (poštové zásielky s hmotnosťou do 2 kg, poštové balíky do 10 – 20 kg, doporučené a poistené zásielky a iné služby všeobecného hospodárskeho významu, napríklad doručovanie novín a periodík), ktoré sú v EÚ regulované najmä zaručením základného minimálneho rozsahu služieb v celej EÚ bez toho, aby bránili členským štátom v uplatňovaní prísnejších noriem, vo všeobecnosti spĺňajú nároky zákazníkov, určité podrobné požiadavky, ktoré nepodliehajú regulácii na úrovni EÚ, stanovujú národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) poverené touto úlohou;
2. konštatuje, že prvoradou úlohou NRO je splniť celkový cieľ smernice o poštových službách, t. j. zabezpečenie udržateľného poskytovania univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu a nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov prostredníctvom vysoko odborných kvalifikačných kritérií pre zamestnancov, so spravodlivým a nediskriminačným prístupom k odbornej príprave, prostredníctvom zaručených funkčných období a právnej ochrany pred výpoveďou bez udania dôvodu, a v prípade prepustenia s vyčerpávajúcim zoznamom dôvodov takéhoto prepustenia (napr. vážne porušenie zákona), aby mohli NRO plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o poštových službách nestranným, transparentným a včasným spôsobom;
3. domnieva sa, že akékoľvek rozšírenie úlohy NRO v rámci novej regulácie trhu doručovania balíkov by malo riešiť otázku tzv. vyberania hrozienok z koláča v odvetví doručovania a stanoviť minimálne normy pre všetky hospodárske subjekty, aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;
4. je presvedčený, že požiadavky na nezávislosť možno splniť iba vtedy, ak sa štrukturálne a funkčne oddelia regulačné funkcie NRO od činností spojených s vlastníctvom alebo kontrolou prevádzkovateľa poštových služieb; domnieva sa, že riadiacim pracovníkom NRO by nemalo byť povolené pracovať pre verejného prevádzkovateľa poštových služieb alebo pre inú zainteresovanú stranu najmenej 6 mesiacov po opustení NRO, aby sa zabránilo konfliktu záujmov; domnieva sa, že na tento účel by členské štáty mali zaviesť legislatívne ustanovenia povoľujúce uloženie sankcií za porušenie uvedenej povinnosti;
5. žiada Komisiu, aby uľahčila a posilnila spoluprácu a koordináciu medzi NRO s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a interoperabilitu pri cezhraničnom doručovaní, a monitorovala regulačnú činnosť NRO – vrátane poskytovania univerzálnej služby – v záujme zabezpečenia jednotného prístupu k uplatňovaniu európskeho práva a harmonizácie európskeho trhu poštových služieb v rámci EÚ;
6. pripomína, že smernica o poštových službách členským štátom poskytuje potrebnú flexibilitu na riešenie miestnych špecifík a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby pri uspokojovaní potrieb užívateľov a adaptácii na zmeny technického, hospodárskeho a sociálneho prostredia;
7. berie na vedomie potvrdenie Komisie, že poskytovatelia univerzálnej služby nemusia mať podľa smernice o poštových službách žiadnu zvláštnu vlastnícku štruktúru; domnieva sa, že poskytovateľom univerzálnej služby by sa nemalo brániť v tom, aby investovali do poskytovania účinných a kvalitných poštových služieb, ani aby ich inovovali;
II. Pokračovanie v poskytovaní univerzálnej služby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže: prístup, kvalita služieb a potreby užívateľov
8. domnieva sa, že trend smeruje k zužovaniu rozsahu povinnosti poskytovať univerzálnu službu (ďalej len „PPUS“); povzbudzuje podporovanie spotrebiteľského výberu s cieľom vymedziť doručovanie listov v rámci PPUS; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytovať vysokokvalitnú univerzálnu službu za prijateľných podmienok, v rámci ktorej sa každému občanovi EÚ zabezpečí aspoň päť doručovacích a päť zberných dní týždenne; konštatuje, že s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť univerzálnej služby a vzhľadom na osobitosti a geografické podmienky, niektoré členské štáty umožňujú určitú flexibilitu; pripomína, že hoci je v smernici povolená určitá flexibilita, vnútroštátne predpisy by ju nemali prekračovať;
9. pripomína, že univerzálna služba sa musí vyvíjať v súlade s technickým, hospodárskym a sociálnym prostredím a potrebami užívateľov poštových služieb, a že smernica o poštových službách poskytuje členským štátom pružnosť potrebnú na riešenie miestnych špecifík a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby;
10. domnieva sa, že geografické pokrytie a dostupnosť univerzálnych služieb týkajúcich sa dodávok balíkov možno a treba zlepšiť, najmä v prípade občanov so zdravotným postihnutím a občanov v odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezbariérový prístup k poštovým službám a súlad smernice o poštových službách s aktom o prístupnosti;
11. konštatuje, že pokles objemu listových zásielok čoraz viac sťažuje poskytovanie univerzálnych poštových služieb v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že veľa určených poskytovateľov univerzálnej služby využíva na financovanie poskytovania univerzálnej služby zisk z iných komerčných činností, ako sú finančné služby alebo doručovanie balíkov;
12. poznamenáva, že existuje mnoho prípadov nekalej hospodárskej súťaže v poštovom sektore, a vyzýva zodpovedné orgány na sankcionovanie akéhokoľvek pochybenia;
13. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sledovali poskytovanie poštových služieb ako verejnej služby, aby sa zabezpečilo, že náhrada za verejné služby sa bude vykonávať spôsobom, ktorý je primeraný, transparentný a spravodlivý;
14. zdôrazňuje, aké je dôležité, aby boli ceny v rámci PPUS dostupné a umožňovali prístup pre všetkých používateľov k poskytovaným službám; pripomína, že NRO musia jasne definovať cenovú dostupnosť pre korešpondenciu, a že členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť bezplatné poštové služby pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby;
15. vyzýva členské štáty, aby zachovali územnú a sociálnu súdržnosť a súvisiace požiadavky na kvalitu, a poznamenáva, že členské štáty už môžu prijať určité osobitné opatrenia s cieľom uspokojiť miestny dopyt uplatnením flexibility stanovenej v smernici 97/67/ES; uznáva, že poštové siete a služby majú veľký význam pre občanov EÚ; vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje štátnej pomoci iba vo výnimočných prípadoch, v súlade s politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom, a aby zabezpečili, že zákazníci budú mať naďalej prístup k poštovým službám tým, že v prípade potreby zaručia minimálny počet služieb poskytovaných na jednom prístupovom mieste; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kompenzačné fondy budú primerané a postupy verejného obstarávania spravodlivé a transparentné;
16. žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, pozorným sledovaním vývoja na trhu; nabáda na ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o rýchlosť, výber a spoľahlivosť služieb;
17. vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčasné vymedzenie univerzálnej služby s cieľom stanoviť minimálnu garantovanú úroveň služieb pre spotrebiteľov, prispôsobiť PPUS vyvíjajúcim sa trhom, zohľadniť zmeny na trhu v rôznych členských štátoch a posilniť hospodársky rast a sociálnu súdržnosť; trvá však na tom, vzhľadom na to, že každý trh má svoje osobitné obmedzenia, aby prevádzkovatelia mali určitú mieru flexibility pri organizovaní univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby zaviedli postupy udeľovania licencií podľa platnej smernice a ďalej harmonizovali postupy oznamovania a/alebo udeľovania licencií v snahe o zníženie neodôvodnených prekážok pre vstup na vnútorný trh, bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;
18. zdôrazňuje, že zavedenie zmierovacích postupov, ktoré sú ľahko prístupné a cenovo dostupné, má zaujímavý potenciál, pokiaľ ide o dosiahnutie ľahkého a krátkodobého riešenia pre prevádzkovateľov a spotrebiteľov v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla právny predpis o právach spotrebiteľov pošty;
19. žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov zohľadnila digitalizáciu a možnosti, ktoré prináša, osobitné charakteristiky členských štátov a všeobecné trendy na trhoch s poštovými zásielkami a doručovaním balíkov;
20. pripomína, že oslobodenie od DPH na poštové služby sa musí uplatňovať spôsobom, ktorý minimalizuje narušenie hospodárskej súťaže medzi bývalými monopolmi a novými účastníkmi vstupujúcimi na trh, a pritom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť PPUS, aby všetci prevádzkovatelia mohli naďalej poskytovať poštové služby v celej Európe; poznamenáva, že zaručenie oslobodenia od DPH len etablovaným poskytovateľom služieb pre iné služby ako univerzálne služby v situácii, keď ostatní poskytovatelia služieb platia DPH, je významnou prekážkou rozvoja hospodárskej súťaže na trhu;
21. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre poskytovateľov v odvetví tradičných poštových zásielok a taktiež v rýchlo sa rozširujúcej oblasti doručovania balíkov, medzi etablovanými prevádzkovateľmi a novými prevádzkovateľmi; konštatuje, že Komisia by mala mať právo posudzovať, či výberové konania predstavujú nespravodlivé zaťaženie;
22. vyzýva členské štáty, aby zvážili, že etablovaní prevádzkovatelia nesmú byť v porovnaní s novými účastníkmi trhu ani zvýhodnení štátnou podporou, ani znevýhodnení povinnosťou poskytovať verejnú službu a historickými nákladmi;
23. považuje hospodársku súťaž a trh za motory inovácie a rozvoja služieb s pridanou hodnotou, a žiada Komisiu, aby zohľadňujúc zásadu subsidiarity a hospodárske dôvody podporovala inováciu v odvetví s cieľom podporiť služby s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia, vhodné postupy návratu a prístup k ľahkým opravným prostriedkom; uznáva prácu, ktorá sa už vykonala, a investície poskytovateľov poštových služieb v tejto oblasti;
24. vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala, ako členské štáty podporujú PUS a iné historické náklady poskytovateľov poštových služieb podľa hlavného súboru pravidiel kontroly štátnej pomoci službám všeobecného hospodárskeho záujmu (rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012);
25. domnieva sa, že kvalita služieb by sa mala posudzovať z hľadiska noriem stanovených v smernici a mala by zohľadňovať potreby spotrebiteľov s cieľom zvýšiť interoperabilitu a zlepšiť kvalitu služieb;
26. konštatuje, že európski prevádzkovatelia poštových služieb investovali do modernizácie prepojenosti ich sietí a zaviedli inovatívne, ľahko použiteľné služby pre spotrebiteľov a MSP maloobchodníkov, ktorí využívajú cezhraničný elektronický obchod; domnieva sa, že tieto investície by mali byť chránené spravodlivými podmienkami prístupu;
27. opakuje svoju podporu Fóra užívateľov poštových služieb, ktoré Komisia zriadila v roku 2011 a ktorého cieľom je uľahčiť diskusiu medzi užívateľmi poštových služieb, ich poskytovateľmi, odborovými organizáciami a ďalšími zúčastnenými stranami o otázkach spokojnosti koncových užívateľov, požiadavkách obchodných užívateľov a o možnostiach zlepšenia doručovania v elektronickom obchode; zastáva názor, že toto fórum je veľmi užitočné a malo by sa pravidelne stretávať s cieľom nájsť možné riešenia na zlepšenie poštových služieb a služieb doručovania balíkov;
III. Cezhraničný rozmer a elektronický obchod
28. žiada členské štáty, aby zabezpečili interoperabilitu a modernizáciu poštovej siete, a ak existuje viacero PUS, aby predchádzali prekážkam brániacim preprave poštových zásielok a umožnili malým a stredným podnikom prístup k finančne atraktívnym službám v oblasti cezhraničného doručovania zvýšením transparentnosti taríf uplatňovaných zo strany prevádzkovateľov poštových služieb;
29. domnieva sa, že doručovanie balíkov je konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím; poznamenáva, že cenovo dostupné a spoľahlivé služby doručovania balíkov sú dôležité z hľadiska realizácie jednotného digitálneho trhu; pripomína, že otvorenie priestoru pre hospodársku súťaž podnietilo rozvoj služieb s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia a postupy vrátenia zásielky; preto zastáva názor, že akákoľvek nová regulácia tohto trhu musí byť primeraná a podporená kvalitnými hospodárskymi dôkazmi;
30. v tejto súvislosti poznamenáva, že všetky výhody, ktoré ponúkajú nové technológie vrátane bezpilotných lietadiel, by sa mali zvážiť, pretože by mohli uľahčiť doručovacie služby, najmä v riedko osídlených, izolovaných alebo odľahlých oblastiach, pričom by sa zároveň mali zohľadniť aspekty bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti;
31. domnieva sa, že dynamiku vysoko konkurenčného, inovatívneho a rýchlo rastúceho trhu s doručovaním balíkov by nemala obmedzovať neodôvodnená regulácia a zbytočná byrokracia;
32. vyzýva Komisiu, aby vypracovala trhový dohľad nad doručovaním balíkov, v prípade potreby smerom k dohľadu na základe výkonnosti, a podnecovala, bez toho, aby sa oslabili právomoci NRO, dostupnosť cezhraničných taríf, a identifikovala nekalé, protisúťažné a monopolistické praktiky; podporuje zvýšenie transparentnosti taríf a dostupnosti služieb, najmä pre retailových klientov a malé a stredné podniky;
33. víta návrh Komisie na transparentný a nediskriminačný cezhraničný prístup ku všetkým sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, relevantným službám a informačným systémom poštových sietí pre tretie strany; domnieva sa, že efektívne využívanie infraštruktúry by mohlo priniesť hospodársky prínos pre PUS a posilniť hospodársku súťaž v oblasti cezhraničného doručovania;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali viac údajov o trhu s doručovaním balíkov s cieľom lepšie hodnotiť vývoj tohto sektora a jeho štrukturálny vývoj;
35. zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kvalitu služieb a ochranu práv spotrebiteľov s cieľom obnoviť primeranú úroveň dôvery spotrebiteľov; domnieva sa, že nedostatok dôvery by mohla vyriešiť väčšia transparentnosť týkajúca sa cien, možností, spôsobov a kvality/výkonnosti doručovania (rýchlosť, geografické pokrytie, oneskorenia, nakladanie s poškodenými alebo stratenými zásielkami), ako aj značka dôvery;
36. žiada členské štáty a Komisiu, aby zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o cenové podmienky a výkonnosť služieb (možnosti doručenia, konečné doručenie, spoľahlivosť), najmä v súvislosti s elektronickým obchodom; požaduje kontroly transparentnosti v prípadoch, keď ceny nie sú kontrolované hospodárskou súťažou alebo sú neprimerane vysoké; zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť rozdiel medzi domácimi a cezhraničnými cenami, a podporuje opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a ich schopnosti porovnať štruktúry domácich a cezhraničných cien; vyzýva NRO, aby posúdili cenovú dostupnosť na niektorých cezhraničných trasách, s osobitným zameraním na veľké rozdiely;
37. vyzýva Komisiu, aby podporovala stratégiu pre elektronický obchod a cezhraničné doručovanie balíkov; navrhuje uľahčiť interoperabilitu v rámci doručovateľského reťazca a vypracovať verejne dostupné najlepšie postupy pre predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod;
38. zdôrazňuje, že postupy podávania sťažností a mechanizmy urovnávania sporov musia byť jednoduché, účinné a uplatňované na cezhraničnom základe; zdôrazňuje, že smernica o alternatívnom riešení sporov a online platforma zriadená nariadením (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online by mohli byť prínosom pre spotrebiteľov a podniky pri cezhraničných transakciách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci lehota na transpozíciu smernice o alternatívnom riešení sporov uplynula v júli 2015, zatiaľ ju transponovalo len 24 členských štátov a v dôsledku toho nemajú milióny európskych občanov možnosť využívať tento dôležitý mechanizmus odškodnenia; je presvedčený o tom, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ESCP) by mohlo byť užitočným nástrojom, ktorý môžu spotrebitelia a podniky využívať pri cezhraničných transakciách; žiada, aby sa v prípade potreby uvažovalo o zavedení ďalších mechanizmov na odškodnenie spotrebiteľov v oblasti poštových služieb;
39. nabáda členské štáty, aby podporovali zníženie nákladov zlepšením interoperability postupov odosielania a zberu zásielok, a aby vypracovali európske normy pre integrované systémy sledovania pohybu zásielok; oceňuje pokrok dosiahnutý odvetvím v prospech spotrebiteľov a MSP prekračujúcich hranice posilnením interoperability a systémov sledovania pohybu zásielok; podporuje vytvorenie otvorených nástrojov a ukazovateľov kvality služieb, aby spotrebitelia mohli porovnávať ponuky od rôznych poskytovateľov služieb; víta pokrok, ktorý potvrdzuje trhový prístup, ktorý podporil a o ktorý žiadal Európsky parlament; nabáda na vytvorenie platforiem na spoluprácu a výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi doručovacích služieb s cieľom vytvoriť širší výber možností dodania a vrátenia pre spotrebiteľov;
40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali fungovanie cezhraničného doručovania balíkov v súlade s rôznymi predpismi vyplývajúcimi z medzinárodných obchodných dohôd (napr. pravidlá Svetovej poštovej únie (SPÚ) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) alebo právne predpisy EÚ (napr. Colný kódex Únie)), najmä pokiaľ ide o povinnosť univerzálnej služby, ktorá môže byť zneužívaná a môže spôsobovať narušenie trhu; vyzýva EÚ, aby požiadala o členstvo v Svetovej poštovej únii s cieľom dosiahnuť plne integrovaný európsky poštový sektor;
41. podporuje zásadu zostavovania štatistík týkajúcich sa trhu s doručovaním balíkov s cieľom získať jasnejší obraz o hlavných aktéroch na trhu, vzoroch hospodárskej súťaže a trhových trendoch;
IV. Sociálny rozmer: zlepšenie podmienok zamestnania
42. vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví poštových služieb zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto výkonu práce alebo pracovnú zmluvu; zdôrazňuje význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä v kontexte demografických zmien a vysokej mobility pracovníkov v poštovom sektore; víta spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a sociálnymi partnermi v odvetví v rámci kampane s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres;
43. konštatuje, že odvetvie poštových služieb prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku a digitalizácie výraznými zmenami, a že modernizácia a diverzifikácia poštových služieb majú silný vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto sektore;
44. berie na vedomie, že liberalizácia poštového sektora viedla v niektorých členských štátoch k značným rozdielom, pokiaľ ide o pracovné podmienky a mzdy ponúkané PPUS a konkurenčnými spoločnosťami poskytujúcimi špecifické poštové služby; domnieva sa, že intenzívnejšia hospodárska súťaž by nemala vytvárať nezákonné sociálne praktiky alebo viesť k zhoršeniu pracovných podmienok;
45. konštatuje, že ak majú poštové podniky možnosť inovatívne rozvíjať a rozširovať svoju výrobu, najmä v okrajových oblastiach, malo by to mať za následok podporu zamestnanosti;
46. konštatuje, že počet zamestnancov na kratší pracovný čas, agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v tomto odvetví stúpol, a že vývoj vo všeobecnosti smeruje k flexibilnejším pracovným zmluvám, čo môže v niektorých prípadoch viesť k neistým pracovným miestam bez primeranej ochrany zamestnancov; víta rozvoj nových modelov pracovného času, ktoré pracovníkom umožnia napríklad lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život, absolvovať odbornú prípravu na pracovisku alebo si zvoliť prácu na kratší pracovný čas; konštatuje, že nové, flexibilné pracovné zmluvy musia vylúčiť potenciálne riziká, ako sú nadmerné zaťaženie pracovníka alebo mzda, ktorá nezodpovedá pracovnému výkonu; zdôrazňuje preto potrebu flexibility pracovného trhu na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov práce prostredníctvom znižovania úrovne pracovných podmienok a noriem v oblasti zamestnania by sa nemalo považovať za flexibilitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali opatrenia na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti v odvetví poštových služieb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo všeobecnosti predchádzali negatívnym vplyvom flexibility pracovných zmlúv na pracovníkov;
47. víta dôležitú úlohu odborových zväzov, ktoré sa v mnohých členských štátoch v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych služieb snažia o to, aby zmeny v odvetví poštových služieb prebehli sociálne udržateľným spôsobom; zdôrazňuje význam silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore poštových služieb, inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach spoločnosti;
48. zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania povinných časov jazdy a odpočinku a pracovného času v poštovom sektore; domnieva sa, že monitorovanie by malo prebiehať prostredníctvom digitálnych kontrolných zariadení nainštalovaných vo vozidlách; pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave sa nevzťahuje na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony; vyzýva preto na častejšie kontroly pracovného času a času na oddych; pripomína, že všetky úlohy súvisiace s činnosťou zamestnanca sa majú považovať za pracovný čas; zdôrazňuje tiež význam monitorovania súladu s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vrátane podmienok vo vozidlách pre všetky osoby zapojené do doručovania poštových zásielok bez ohľadu na to, či sú samostatne zárobkovo činnými osobami, subdodávateľmi, dočasnými alebo zmluvnými zamestnancami;
49. domnieva sa, že by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi slobodnou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou univerzálnej služby a jej financovania a zachovaním pracovných miest;
50. vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o obchádzanie platných predpisov o minimálnej mzde zvyšovaním pracovného zaťaženia do takej miery, že sa nedá zvládnuť počas plateného pracovného času;
51. víta nenahraditeľnú prácu Výboru pre sociálny dialóg v odvetví poštových služieb a zdôrazňuje projekt spustený európskymi sociálnymi partnermi s názvom Zvládnutie demografických výziev a udržateľné riešenia pre sociálnych partnerov v sektore poštových služieb (Managing demographic challenges and finding sustainable solutions by the social partners in the postal sector);
52. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali viac údajov o miere zamestnanosti a pracovných podmienkach v sektore poštových služieb s cieľom lepšie posúdiť skutočnú situáciu po úplnom otvorení trhov a pohotovo reagovať na vývoj a riešiť možné problémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali nové spôsoby automatizovaných poštových zásielok a ich vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť a posúdili potrebu modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania, aby sa v náležitých prípadoch udržal krok so zmenami v sektore poštových služieb; nabáda sociálnych partnerov, aby v prípade potreby takisto aktualizovali kolektívne zmluvy v záujme zabezpečenia vysokej úrovne pracovných a zamestnaneckých podmienok;
o o o
53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.