Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0263/2016

Predkladané texty :

A8-0263/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/10/2016 - 7.9
CRE 04/10/2016 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0371

Prijaté texty
PDF 382kWORD 56k
Utorok, 4. októbra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020
P8_TA(2016)0371A8-0263/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020 (2016/2053(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a na jej revízie z roku 2005 a 2010(1),

–  so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2003 s názvom K úplnému začleneniu spolupráce s krajinami AKT do rozpočtu EÚ (COM(2003)0590),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi AKT a EÚ, najmä na uznesenie z 11. februára 2015 o práci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ(3), uznesenie z 13. júna 2013(4) o druhej zmene a doplnení Dohody z Cotonou z 23. júna 2000, uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve na rozvoj dohôd o hospodárskom partnerstve(5) a z 1. apríla 2004 o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu(6),

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a najmä na uznesenie z 9. decembra 2015 s názvom Štyridsať rokov partnerstva: hodnotenie vplyvu na obchod a rozvoj v krajinách AKT a perspektívy vytvárania trvalých vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou(7),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ(8),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložená Európskej rade na jej zasadnutí 28. a 29. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím (JOIN(2012)0006),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti (JOIN(2012)0018),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych štátov na lisabonskom samite 9. decembra 2007(9),

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(10),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe na obdobie po roku 2015(11),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sipopo, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín AKT na 7. samite 13. a 14. decembra 2012, s názvom Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti(12),

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja z 13. – 16. júla 2015 a na Akčný program z Addis Abeby, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 27. júla 2015(13),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(14),

–  so zreteľom na 41. zasadnutie spoločnej rady krajín AKT a EÚ, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v dňoch 28. a 29. apríla 2016,

–  so zreteľom na 8. samit hláv štátov a vlád AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea), ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2016 a na ktorom sa prijalo Waiganské komuniké o budúcich perspektívach skupiny AKT a deklarácia z Port Moresby, ktorou sa akceptuje konečná správa skupiny popredných osobností o zamyslení nad budúcnosťou skupiny AKT,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0263/2016),

A.  keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt: ide o právne záväzný dokument, má 79 + 28 členských štátov, čo je mimoriadny počet, je komplexná z hľadiska svojich troch pilierov, t. j. rozvojovej spolupráce, politickej spolupráce a hospodárskej a obchodnej spolupráce, má spoločný inštitucionálny rámec a má vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF);

B.  keďže celkový cieľ Dohody z Cotonou v podobe „zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva“ je pevne ukotvený v jej článku 1; keďže toto partnerstvo je založené na súbore základných hodnôt a zásad vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie založenej na zásadách právneho štátu, a transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

C.  keďže vyše 80 % najmenej rozvinutých krajín sveta sú z regiónov AKT, čo dáva partnerstvu AKT – EÚ osobitný význam;

D.  keďže politická a hospodárska podoba skupiny AKT a Európskej únie sa od podpisu Dohody z Cotonou zmenila;

E.  keďže budúcnosť vzťahov AKT a EÚ by mala vychádzať z novej úvahy o potenciáli spolupráce EÚ a AKT a prekážkach, ktoré jej stoja v ceste;

F.  keďže početná sila členských štátov AKT a EÚ sa v dostatočnej miere nepremietla do jednotného pôsobenia na globálnych fórach;

G.  keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov;

H.  keďže na druhej strane výsledky z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva boli zatiaľ nedostatočné, pretože polovica členských štátov AKT ešte stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a členské štáty AKT dohromady predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

I.  keďže obchodné vzťahy sú druhým pilierom Dohody z Cotonou, a keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú spôsob, ako tieto vzťahy prehĺbiť;

J.  keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú v článku 36 Dohody z Cotonou vymedzené ako rozvojové nástroje „zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh)“; keďže začlenenie dohôd o hospodárskom partnerstve do Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja;

K.  keďže v Dohode z Cotonou sa zohľadňuje čoraz väčší význam regionálnej integrácie v krajinách AKT a v spolupráci medzi AKT a EÚ, ako aj jej úloha pri podpore mieru a bezpečnosti, presadzovaní rastu a riešení cezhraničných výziev;

L.  keďže Dohoda z Cotonou sa zameriava na nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy, migrácia a terorizmus, ale priniesla málo konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach;

M.  keďže schôdze spoločných inštitúcií AKT-EÚ, a najmä spoločnej rady ministrov, priniesli málo konkrétnych výsledkov a konali sa s nízkou účasťou a za účasti úradníkov nízkej úrovne;

N.  keďže EÚ financuje zhruba 50 % nákladov sekretariátu AKT; keďže niekoľko členských štátov AKT neplatí v plnej miere svoje členské príspevky;

O.  keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

P.  keďže je jednoznačne potrebné zaistiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a posilnil sa politický dialóg;

Q.  keďže účasť národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora na politickom dialógu je aj napriek uznaniu ich významu skôr nižšia; keďže úloha skupiny AKT ako takej sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 96; keďže politický dialóg, a najmä článok 96 sa väčšinou použili v neskoršom štádiu politických kríz a nie preventívnym spôsobom;

R.  keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Dohode z Cotonou po jej revízii z roku 2010 je ich zapojenie do rokovaní o politikách a aktivitách AKT a EÚ malé;

S.  keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

T.  keďže v regiónoch AKT sa nachádzajú zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k Európskej únii, ktorých osobitné vzťahy s EÚ sú argumentom pre odklon od tradičného prístupu k rozvojovej pomoci, aby bolo možné lepšie zohľadňovať to, že patria do európskej rodiny; keďže ZKÚ síce majú osobitný štatút, naďalej však využívajú 11. Európsky rozvojový fond, rovnako ako krajiny AKT;

U.  keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

V.  keďže v rámci 11. ERF sa na africký mierový nástroj vyčlenilo zhruba 900 miliónov EUR a zhruba 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na trustový fond EÚ pre Afriku;

W.  keďže domáce zdroje krajín AKT by spolu s remitenciami od komunít v diaspóre mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní rozvoja;

X.  keďže začlenenie ERF do rozpočtu by umožnilo demokratickú kontrolu, zlepšilo viditeľnosť a zvýšilo transparentnosť využívania rozvojových prostriedkov EÚ; keďže na druhej strane platí, že viacročná povaha plánovania ERF umožňuje predvídateľnosť zdrojov a začlenenie ERF do rozpočtu by mohlo viesť ku zníženiu objemu rozvojových prostriedkov smerujúcich do krajín AKT v prospech iných priorít vonkajšej politiky a mohlo by byť vnímané ako oslabenie privilegovaného partnerstva EÚ a AKT; keďže začlenenie ERF do rozpočtu by taktiež mohlo ohroziť financovanie afrického mierového nástroja a iných významných iniciatív ako trustový fond pre Afriku, ak sa nevytvorí samostatný nástroj na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

1.  potvrdzuje, že spolupráca AKT – EÚ je cenným a jedinečným úspechom, ktorý počas posledných 40 rokov posilňuje väzby medzi národmi a krajinami AKT a členskými štátmi EÚ a ich parlamentmi; zdôrazňuje, že vo svetle toho, že krajiny AKT preukázali svoje odhodlanie konať spoločne ako skupina, musí sa s cieľom zlepšiť účinnosť spolupráce a prispôsobiť ju novým výzvam prijať nová štruktúra, ktorá si zachová tie časti EÚ acquis AKT – EÚ, ktoré sú univerzálnej povahy, ako sú záväzok dodržiavať ľudské práva, rodová rovnosť, ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a demokracia, cieľ právneho štátu a výmena najlepších postupov v spoločnom rámci, pričom hlavná práca sa musí vykonať podľa zásady subsidiarity, t. j. musí prebiehať podľa regionálnych dohôd, ktoré sú šité na mieru špecifickým regionálnym potrebám a spoločným záujmom EÚ a príslušného regiónu;

2.  zdôrazňuje, že spoločný rámec aj regionálne dohody by mali byť právne záväzné; zdôrazňuje, že s cieľom posilniť ich účinnosť, znížiť duplicitu a zabrániť prekrývaniu politických rámcov by regionálne dohody s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý zohľadňuje existujúce regionálne a subregionálne organizácie, napr. Africkú úniu, regionálne hospodárske spoločenstvá, regionálne stratégie alebo regionálne dohody, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), a mali by umožňovať pripojenie ďalších krajín, ako sú krajiny severnej Afriky, alebo vytváranie zoskupení v súlade s osobitnými záujmami a potrebami (napr. rozvojový štatút, ako v prípade najmenej rozvinutých krajín, alebo zemepisné špecifiká, ako napríklad v prípade malých ostrovných rozvojových štátov);

Ciele, zásady a podmienky spolupráce

3.  požaduje, aby sa program 2030 a ciele udržateľného rozvoja (SDG) stali jadrom novej dohody a aby sa vytvorili silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody prispievalo k cieľom udržateľného rozvoja (SDG) a podporovalo ich;

4.  požaduje mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ na pravidelnú kontrolu vykonávania SDG v členských štátoch so zástupcami AKT a EÚ nielen z centrálnych vládnych inštitúcií, ale aj z parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, pričom by sa mali vypracúvať ročné závery a odporúčania pre národné, regionálne a globálne revízne procesy a následné kroky;

5.  okrem toho zdôrazňuje, že by sa pri príprave, prijímaní a realizácii odvetvových verejných politík podľa novej dohody mali v plnej miere zohľadňovať znalostné politiky;

6.  žiada, aby boj proti chudobe a nerovnostiam a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ; trvá však na tom, že nová dohoda musí byť predovšetkým politickým projektom založeným na zásade vlastníctva a musí jednoznačne upustiť od prístupu darca – príjemca; domnieva sa, že spolupráca by sa mala uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu, kde možno očakávať spoločné prínosy, a to nielen čo sa týka ekonomických aspektov, ale tiež pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, ľudské práva a právny štát, dobrú správu vecí verejných a demokraciu, migráciu, životné prostredie, zmenu klímy a v ďalších oblastiach súvisiacich s prosperitou obyvateľov krajín AKT aj EÚ;

7.  opakuje svoj názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) je kľúčovým prvkom pre dosiahnutie nového, trvalo udržateľného rozvojového programu; domnieva sa, že komplexná povaha Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja, a preto ich treba v novej dohode zachovať; pripomína, že v rámci novej dohody je potrebné zachovať osobitné ustanovenia o súdržnosti politík v záujme rozvoja a posilniť dialóg o súvisiacich záležitostiach; pripomína svoj návrh zaviesť stálych spoluspravodajcov pre súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci spoločného parlamentného zhromaždenia;

8.  domnieva sa, že rešpektovanie zásad účinnosti pomoci dohodnutých na medzinárodnej úrovni je kľúčové na splnenie programu 2030, a že by sa na to malo odkazovať v budúcej dohode;

9.  požaduje, aby podstatné prvky Dohody z Cotonou v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu aj naďalej tvorili hodnotový základ novej dohody; požaduje, aby sa ako základný prvok doplnila dobrá správa vecí verejných, v súlade s novým SDG 16, ktorý sa týka mieru, spravodlivosti a efektívnych inštitúcií; opätovne pripomína význam plnohodnotného vykonávania článku 9 Dohody z Cotonou;

10.  zdôrazňuje, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou, a že články 8 a 96 sú konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie základných prvkov vzťahov AKT – EÚ, hoci sa v minulosti nie vždy účinne využívali; požaduje, aby politický dialóg ostal ústredným a právnym pilierom zastrešujúceho rámca a na regionálnej úrovni novej dohody; žiada, aby sa politický dialóg využíval účinnejšie, systematickejšie a proaktívnym spôsobom s cieľom predchádzať politickým krízam;

11.  pripomína, že v článku 97 Dohody z Cotonou sa uvádza konzultačný postup a primerané opatrenia na riešenie závažných prípadov korupcie, a považuje za poľutovaniahodné, že sa tento článok doteraz využil iba raz; žiada, aby sa tento postup v novej dohode o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT posilnil a stal sa tak plne funkčným;

12.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politický dialóg je cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov v partnerských krajinách; vyjadruje poľutovanie nad doterajším nedostatočným využívaním tohto nástroja a jeho slabou účinnosťou; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv a ďalších podstatných a základných prvkov dohody, zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne a participatívne, a požaduje pravidelné dvojročné alebo viacročné hodnotenia a spoločné správy o dodržiavaní týchto prvkov všetkými členskými štátmi AKT – EÚ, pričom by sa mali menovať konkrétne prípady, poukazovať na chyby a vyzdvihovať pozitívne príklady; žiada, aby sa výsledky týchto správ predkladali na hlavných zasadnutiach AKT – EÚ a aby sa používali ako základ politického dialógu, a aby sa do nich nahliadalo pri národnej, regionálnej a globálnej kontrole plnenia SDG;

13.  vyzýva na výraznejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, a to tak v krajinách AKT, ako aj v krajinách EÚ, vo všetkých štádiách politík a činností AKT – EÚ, od budúceho plánovania a programovania po vykonávanie, hodnotenie a monitorovanie, a to najmä z hľadiska zásady subsidiarity;

14.  naliehavo žiada všetky strany novej dohody, aby sa zaviazali posilniť autonómiu a kapacity miestnej a regionálnej verejnej správy a umožnili im tak dobre a efektívne plniť svoje úlohy a zohrávať významnú úlohu pri rozvoji krajín AKT;

15.  vyzýva na širšiu účasť na politickom dialógu, na plánovaní, vykonávaní a budovaní kapacít občianskej spoločnosti a na ich podporu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu zahrnúť skupiny, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné organizovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

16.  domnieva sa, že súkromný sektor môže zohrať kľúčovú úlohu v procese rozvoja a môže prispieť k financovaniu rozvoja za predpokladu, že investície sa uskutočňujú so zreteľom na ľudí, na tradičné vlastníctvo alebo využívanie, a na ochranu životného prostredia, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; požaduje preto, aby sa súkromné investície podporovali pod záštitou Európskej investičnej banky (EIB) za predpokladu, že sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a pravidlami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že prioritami nového partnerstva by mali byť malovýrobcovia a poľnohospodári a zabezpečenie prostredia umožňujúceho činnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov; žiada tiež, aby sa vnútroštátne a miestne súkromné sektory počas tvorby politík a v etapách plánovania a vykonávania počúvali;

Budúce inštitúcie AKT – EÚ

17.  žiada, aby sa na zasadnutiach spoločnej rady AKT – EÚ uskutočňovali diskusie o aktuálnych a naliehavých témach vrátane citlivých otázok s cieľom prijať k nim spoločné závery; vyzýva príslušné ministerstvá členských štátov AKT a EÚ, aby zlepšili svoju účasť na úrovni ministrov, aby zasadnutia mali potrebnú politickú legitímnosť a aby princíp partnerstva získal potrebnú viditeľnosť;

18.  požaduje, aby nová dohoda o spolupráci obsahovala silný parlamentný rozmer prostredníctvom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (SPZ), ktorý umožní otvorený demokratický a komplexný parlamentný dialóg, a to aj pokiaľ ide o zložité a citlivé otázky, umožní rozvíjať spoločné (regionálne) politické projekty, poskytne ich demokratický základ prostredníctvom účasti viacerých zainteresovaných subjektov, umožní kontrolovať prácu výkonných zložiek a rozvojovú spoluprácu, presadzovať demokraciu a ľudské práva, a tým významne prispeje k novému rovnocennému partnerstvu spolupráce; zdôrazňuje význam včasného zapojenia SPZ do všetkých relevantných diskusií o partnerstve AKT-EÚ po roku -2020;

19.  je pevne presvedčený, že SPZ by mali zabezpečiť primerané demokratické a vyvážené zastúpenie a účasť všetkých politických síl na diskusiách; preto žiada, aby národné delegácie v SPZ zahŕňali parlamentných zástupcov ich vnútroštátneho politického spektra a zaručili prítomnosť opozície;

20.  žiada, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, a zameralo tak svoju prácu na regionálnych fórach na riešenie otázok regionálneho významu, pevne do nej zapájalo národné a regionálne parlamenty, a aby zároveň usporadúvalo pravidelné, ale menej časté spoločné zasadnutia AKT – EÚ; vyzýva, aby sa aktuálne tematické stretnutia s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a súkromným sektorom začlenili do zasadnutí SPZ s cieľom naďalej rozvíjať a rozširovať diskusie na témy súvisiace s programom rokovania SPZ;

21.  vyzýva predsedníctvo SPZ, aby vytvorilo strategickejšie smerovanie pracovného programu zhromaždenia; vyzýva, aby sa v ďalších správach výborov SPZ jednoznačne odkazovalo na 17 cieľov udržateľného rozvoja a umožnilo sa tak neustále monitorovanie každého z týchto cieľov; požaduje zosúladenie spoločných uznesení v rámci zastrešujúceho fóra AKT – EÚ o naliehavých medzinárodných témach, termínov týkajúcich sa tém dôležitých z hľadiska SDG a porušovania ľudských práv a zosúladenie uznesení na regionálnych alebo iných príslušných zasadnutiach o aktuálnych témach a otázkach, ktoré sú naliehavé a mimoriadne dôležité pre región alebo konkrétnu skupinu; v tomto smere pripomína PK/VP politický význam prítomnosti Rady na ministerskej úrovni na schôdzach SPZ; žiada, aby sa na schôdze spoločnej rady pozývali spolupredsedovia SPZ AKT-EÚ s cieľom zaistiť účinný a recipročný tok informácií a zlepšiť inštitucionálnu spoluprácu;

22.  žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly SPZ, pokiaľ ide o programy rozvoja (a to so zreteľom na zásady účinnosti rozvoja) a následné kroky na základe takejto kontroly; vyzýva Komisiu a vlády, aby podporovali účasť národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, aktérov občianskej spoločnosti, súkromného sektora a diaspóry vo všetkých fázach kontroly programov rozvoja a aby včas a transparentne poskytli všetky dostupné informácie národným parlamentom s cieľom podporiť ich vo vykonávaní demokratickej kontroly;

23.  domnieva sa, že partnerstvo EÚ – AKT by sa malo pokúsiť spolupracovať s inými partnermi (ako je Africká únia alebo OSN) na celosvetovej úrovni a podľa možnosti s inými medzinárodnými veľmocami a usilovať sa o zlepšenie koordinácie a spolupráce bez toho, aby sa zdvojnásobila práca alebo úlohy, s cieľom riešiť problémy súvisiace s vojnami, vnútornými konfliktmi, nedostatkom bezpečnosti, nestabilitou a transformáciou;

Budúce financovanie

24.  je presvedčený, že súčasné uplynutie platnosti Dohody z Cotonou a ukončenie viacročného finančného rámca (VFR) Únie je príležitosťou prijať konečné rozhodnutie o začlenení Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu, s cieľom posilniť účinnosť a účelnosť, transparentnosť, demokratickú kontrolu, zodpovednosť, viditeľnosť a jednotnosť financovania EÚ v oblasti rozvoja; zdôrazňuje však, že toto začlenenie do rozpočtu by malo byť podmienené i) garantovaným a na mieru prispôsobeným oddelením rozvojových fondov na udržanie úrovne financovania pre rozvojové krajiny a ii) trvalým a oddeleným riešením financovania bezpečnostných výdavkov spojených a zosúladených s rozvojovou spoluprácou Európskou úniou; zdôrazňuje, že aj v prípade začlenenia do rozpočtu by ERF mal zahŕňať hodnotiace kritériá, ktoré sú v súlade s rozvojovou spoluprácou EÚ; naliehavo žiada obe strany, aby zmodernizovali nástroje financovania a podľa možností posilnili všeobecnú a odvetvovú rozpočtovú podporu;

25.  upozorňuje, že rozpočet Únie už poskytuje nástroje zamerané na konkrétnych partnerov a že začlenenie ERF do rozpočtu môže byť navrhnuté tak, aby zohľadňovalo a presadzovalo prednostný vzťah AKT – EÚ so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ktorý sa bude zaoberať uvedenými otázkami pred predložením potrebných návrhov budúceho VFR;

26.  pripomína, že budúce vzťahy medzi AKT a EÚ musia byť politickej povahy, napr. spolupráca na spoločných projektoch na rôznych medzinárodných fórach, a nemali by byť založené len na vzťahu darca- príjemca; zdôrazňuje preto, že zásady rozvojovej pomoci EÚ sa musia uplatňovať na rovnakom základe vo všetkých rozvojových krajinách, a že vyspelé krajiny AKT sa preto musia postupne vylúčiť z rozvojovej pomoci EÚ za rovnakých podmienok ako krajiny mimo AKT; domnieva sa, že väčšia miera samofinancovania krajín AKT by bola v súlade s ambíciou krajín AKT stať sa samostatnými aktérmi a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do novej dohody posilnené nástroje na budovanie kapacít krajín AKT na financovanie kľúčových hospodárskych odvetví; žiada obe strany, aby znásobili svoje úsilie o posilnenie schopnosti krajín AKT mobilizovať a využívať domáce zdroje, a to najmä posilnením fiškálnych systémov, dobrým riadením prírodných zdrojov, industrializáciou a spracúvaním surovín pre miestne, regionálne a medzinárodné trhy;

27.  zdôrazňuje, že 11. ERF je hlavným zdrojom financovania mierového nástroja pre Afriku (APF) napriek tomu, že to malo byť provizórne riešenie, keď bol APF roku 2003 vytvorený; požaduje vytvorenie samostatného nástroja na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

28.  berie na vedomie oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy; konštatuje, že príspevok z rozpočtu EÚ a z ERF k balíku 8 miliárd EUR pozostáva výlučne z pomoci, ktorá už bola naplánovaná; žiada, aby sa neohrozovala rozvojová pomoc príjemcom a aby sa iniciatívy súvisiace s migráciou financovali z nových rozpočtových prostriedkov;

29.  vyzýva na vytvorenie samostatného nástroja pre všetky ZKÚ zodpovedajúceho ich osobitnému štatútu a tomu, že patria do európskej rodiny; vyzýva na zavedenie posilnenej spolupráce medzi krajinami AKT a ZKÚ, aby sa ZKÚ podieľali na inkluzívnom a udržateľnom rozvoji svojho príslušného regiónu a aby bolo možné ZKÚ lepšie začleniť do ich regionálneho prostredia;

Obchodný rozmer: Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP)

30.  pripomína, že DHP predstavujú základ regionálnej spolupráce a že musia byť nástrojom pre rozvoj a regionálnu integráciu; zdôrazňuje preto význam právne záväzných ustanovení o udržateľnosti (o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách) vo všetkých DHP, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť účinný systém monitorovania, ktorý zahŕňa mnohých aktérov občianskej spoločnosti, s cieľom identifikovať akékoľvek potenciálne negatívne vplyvy spôsobené liberalizáciou obchodu a predísť im;

31.  žiada, aby bola dohoda nastupujúca po skončení platnosti Dohody z Cotonou politickou zastrešujúcou dohodou, v rámci ktorej sa stanovia záväzné minimálne požiadavky pre dohody o hospodárskom partnerstve s cieľom zabezpečiť kontinuitu prepojení DHP v rámci existujúcej Dohody z Cotonou s ustanoveniami o udržateľnosti týkajúcimi sa dobrej správy, dodržiavania ľudských práv, a to aj u najzraniteľnejších osôb, a dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem; zároveň by sa tým poskytol primeraný rámec pre udržateľný rozvoj a súdržnosť politík; požaduje spoločnú parlamentnú kontrolu a proces monitorovania vplyvu DHP, ako aj štruktúrované monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf
(2) http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Georgetown_1992.pdf
(3) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 257.
(5) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 120.
(6) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 833.
(7) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/101905en.pdf
(8) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf
(9) http://www.africa-eu-partnership.org/sites/default/files/documents/eas2007_joint_strategy_en.pdf
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0336.
(11) http://www.acp.int/content/acp-eu-stand-together-post-2015-development-agenda
(12) http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Sipopo_Declaration.pdf
(13) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/313.
(14) Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia