Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2 a článok 173,

–  so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania(1),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (COM(2013)0882),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(4),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582) a na cieľ 20-percentnej reindustrializácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia(6),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súčasnosti je nevyhnutne potrebný súlad medzi jednotlivými politikami EÚ v záujme vymedzenia skutočnej priemyselnej politiky, a to najmä so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom;

B.  keďže 2. septembra 2016 spoločnosť Caterpillar oznámila rozsiahly celosvetový plán reštrukturalizácie; keďže v rámci tohto plánu sa musí ukončiť prevádzka v závode v Gosselies, čo povedie k prepusteniu 2 500 vlastných pracovníkov spoločnosti a ohrozí pracovné miesta asi 4 000 subdodávateľov;

C.  keďže vďaka zníženiu výrobných nákladov v rokoch 2013 až 2015 sa výrobky pochádzajúce z tohto závodu stali atraktívnejšími než výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ; keďže sa však spoločnosť Caterpillar rozhodla závod zavrieť a výrobu presunúť do iných závodov s nižšími normami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, ako sa uplatňujú v európskom priemysle;

D.  keďže vzhľadom na význam a európsky rozmer tohto prípadu sa Komisia rozhodla zriadiť pracovnú skupinu združujúcu príslušné útvary, ktorá sa zapojí do diskusií o zatváraní závodu spoločnosti Caterpillar;

E.  keďže tieto dva výrobné závody nie sú jediné, ktoré sú dotknuté reštrukturalizáciou; ďalšie prepúšťanie sa očakáva v závodoch spoločnosti Alstom v Španielsku a v Taliansku a tiež v závode spoločnosti Caterpillar v Severnom Írsku;

F.  keďže odvetvie železničnej dopravy s vyše 175-ročnou históriou je oporou európskej industrializácie; keďže podľa očakávaní má ročná miera rastu dostupných trhov železničného zásobovacieho odvetvia dosiahnuť do roku 2019 úroveň 2,8 %; keďže v celej EÚ je v európskom železničnom zásobovacom odvetví priamo zamestnaných 400 000 ľudí, pričom väčšina z nich pracuje v MSP; keďže silné a inovatívne európske železničné zásobovacie odvetvie je zásadným predpokladom prechodu na železničnú dopravu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

G.  keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít Junckerovho plánu, je potrebná silná priemyselná základňa;

H.  keďže európske priemyselné odvetvia, v ktorých sú zastúpené aj spoločnosti Alstom a Caterpillar, vykazujú vysokú pridanú hodnotu a uznávanú odbornosť; keďže v súčasnosti toto ústredné a strategické priemyselné odvetvie EÚ zápasí so silnou celosvetovou konkurenciou z tretích krajín, ktoré na európsky trh vyvážajú nákladovo výhodnejšie produkty vďaka agresívnej a rýchlo expandujúcej politike na všetkých kontinentoch, a to často s politickou a finančnou podporou svojich vlád;

I.  keďže so zreteľom na nedávny prípad spoločnosti Alstom Komisia uskutoční 15-ročnú výhľadovú štúdiu (do roku 2030) týkajúcu sa vývoja železničného odvetvia v Európe, do ktorej zahrnie rôzne scenáre environmentálnych cieľov členských štátov EÚ, ako aj štúdiu o vplyve týchto rôznych scenárov na pracovné miesta, povolania a zručnosti; keďže Komisia musí rýchlo nadviazať na odporúčania vyjadrené v uznesení Európskeho parlamentu o železničnom zásobovacom odvetví EÚ, aby sa zabezpečili bezpečné a udržateľné pracovné miesta a inkluzívny rast; keďže akékoľvek následné činnosti by sa mali sprostredkovať na základe trvalého dialógu so zainteresovanými stranami a mali by sa týkať všetkých kapitol tohto uznesenia;

J.  keďže Komisia sa zaviazala predložiť v roku 2013 úplnú správu o uplatňovaní rámca kvality; pripomína v tejto súvislosti svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie;

K.  keďže európsky priemysel musí zachovať svoju konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a keďže zároveň čelí sociálnym a environmentálnym výzvam, ktoré musí prekonať tak, aby bol pre svet naďalej príkladom sociálnej a environmentálnej zodpovednosti;

L.  keďže niektoré podniky presadzujú stratégiu zameranú len na krátkodobú finančnú návratnosť, čo je obyčajne na úkor inovácie, investícií do výskumu a vývoja a zamestnanosti a obnovy zručností;

M.  keďže ambiciózna inovačná politika, ktorá podporuje výrobu vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných produktov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí;

N.  keďže obchod so stavebnými strojmi v EÚ v posledných rokoch zaznamenal výrazné otrasy spôsobené znižovaním verejných a súkromných investícií, ale aj zvyšovaním výrobných nákladov v dôsledku nárastu cien surovín;

O.  keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov a environmentálne predpisy; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti sú významným stimulom pre investície do priemyselných výrobkov a dokážu nastoliť pozitívny vývoj; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú dôležité pre udržateľný rast;

P.  keďže inovácia vo výrobe má pozitívny vplyv na rast pracovných miest vo všetkých fázach priemyselného hospodárskeho cyklu; keďže účasť pracovníkov na inovačných opatreniach a vo vymedzovaní stratégií môže výrazne posilniť hospodársky úspech;

Q.  keďže modernejšia a udržateľná časť oceliarskeho odvetvia, ktorá vytvára vysokohodnotné technické produkty, dbá na zdravie pracovníkov a okolitého obyvateľstva a dodržiava prísne environmentálne normy, zohráva dôležitú úlohu pre európsku priemyselnú stratégiu;

R.  keďže Európa prichádza o know-how a zručností pracovníkov, zdôrazňuje, že si musí zachovať priemyselné kapacity, aby spĺňala svoje potreby bez toho, aby bola závislá od výrobcov z tretích krajín;

1.  vyjadruje veľkú solidaritu a podporu všetkým dotknutým pracovníkom spoločností Caterpillar a Alstom a ich rodinám, ako aj subdodávateľom týchto podnikov, a vyjadruje poľutovanie nad negatívnymi dôsledkami zatvárania závodov pre miestne hospodárstva a komunity; žiada, aby sa prijali opatrenia na podporu týchto pracovníkov a miestnych hospodárstiev a na pomoc regiónom pri riešení tejto ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie;

2.  je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožní EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam, pričom jej súčasťou musí byť reindustrializácia, prechod na udržateľnosť a tvorba kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť konkurencieschopnosť našej priemyselnej siete;

3.  pripomína, že Európa má sociálne trhové hospodárstvo, ktorého cieľom je dosiahnutie udržateľného hospodárskeho a inkluzívneho rastu; odsudzuje absenciu skutočnej priemyselnej politiky EÚ, ktorá by tiež chránila pracovníkov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preto vypracovala skutočnú dlhodobú európsku priemyselnú stratégiu, aby sa dosiahol cieľ stanovený v stratégii Európa 2020, t. j. aby 20 % hrubého domáceho produktu pochádzalo z priemyslu;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a mzdy, ktoré ľuďom umožnia dôstojný život, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, a aby v prípade prepúšťania zabezpečili účinnú ochranu proti nezákonnému prepusteniu;

5.  pripomína, že hospodárska kríza v Európe ukázala, že priemyselné odvetvia, ktoré najviac investujú najmä do výskumu a vývoja, energetickej účinnosti, obehového hospodárstva atď. sú tými najodolnejšími; zdôrazňuje v tejto súvislosti negatívny vplyv zníženia verejných a súkromných investícií a zmenšujúcej sa vnútornej spotreby, pričom obe by sa mali podporovať a stimulovať tak rast;

6.  domnieva sa, že kľúčovým prvkom každej európskej politiky reindustrializácie musí byť zníženie administratívnej záťaže a nákladov podnikov na dodržiavanie predpisov, a tiež zrušenie zbytočných právnych predpisov, pričom sa naďalej musí zaručiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;

7.  žiada, aby táto priemyselná politika EÚ bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov –, a požaduje prístup zohľadňujúci životný cyklus a cyklické hospodárstvo; zdôrazňuje, že by to malo zahŕňať rozumný súbor opatrení na strane dopytu a ponuky zameraný na relokalizáciu hospodárstva do EÚ, čím by sa toto hospodárstvo stalo odolnejším a menej závislým od využívania zdrojov; poukazuje na to, že hospodárstvo by malo smerovať investície do tvorivosti, zručností, inovácie a udržateľných technológií a podporovať modernizáciu európskej priemyselnej základne prostredníctvom politiky, ktorá bude uvedomelá z hľadiska hodnotového reťazca a ktorá bude zahŕňať aj základné odvetvia a ich regionálnych a miestnych aktérov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol priniesť nákladovo efektívne výhody pre európsky priemysel a európske hospodárstvo ako celok;

8.  poukazuje na to, že zásahy na podporu bánk a kapitálových trhov v EÚ po mnohé roky nijako neovplyvnili zamestnanosť ani nezlepšili hospodárske vyhliadky; vyjadruje presvedčenie, že verejná intervencia by sa mala presunúť z nadmernej stimulácie na strane ponuky na zosúladené politiky zamerané na podporu dopytu, a to i prostredníctvom fiškálnych opatrení a zabezpečením zvýšenia miezd;

Obchodná politika – kľúčový prvok pre rovnaké podmienky

9.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach hospodárstva je EÚ výrazne otvorená konkurentom z tretích krajín, tretie krajiny zaviedli viaceré prekážky, ktorými diskriminujú európske spoločnosti; zdôrazňuje, že konkurenti z tretích krajín (najmä z Číny) agresívne prenikajú do iných regiónov sveta často s pomocou silnej politickej a finančnej podpory svojich krajín pôvodu; zdôrazňuje, že tieto praktiky môžu predstavovať nekalú hospodársku súťaž a môžu ohrozovať pracovné miesta v Európe; zdôrazňuje, že Čína nespĺňa daných päť kritérií, ktoré EÚ stanovila v rámci definície štatútu trhového hospodárstva;

10.  vyzýva Komisiu, aby zriadila obchodnú politiku EÚ, ktorá bude v súlade s cieľmi jej priemyslu a zohľadní potrebu zabezpečiť pracovné miesta v európskom priemysle a predchádzala ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby; vyzýva Komisiu, aby zaistila rovnosť podmienok pre európske aj mimoeurópske subjekty na trhu, čím sa zaručí spravodlivá súťaž pre všetkých;

11.  pripomína potrebu dosiahnuť rýchlu dohodu o revízii nariadení o nástrojoch na ochranu obchodu s cieľom výrazne ich posilniť zlepšením ich schopnosti reagovať a účinnosti; žiada Komisiu, aby zohľadnila sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré by mohlo mať uznanie štatútu trhového hospodárstva štátom ovládaných alebo iných netrhových ekonomík na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ;

12.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ nesmie podporovať postupy narúšajúce hospodársku súťaž vrátane environmentálneho dampingu, a najmä dampingu nekvalitných výrobkov, ktoré ohrozujú európske normy a majú dosah na priemysel v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kompenzačné mechanizmy na hraniciach s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pri navrhovaní politík na splnenie stratégie Európa 2020 a ako prostriedok, ktorý pomôže zabrániť environmentálnemu dampingu, vykorisťovaniu pracovníkov a nekalej hospodárskej súťaži;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili štúdie o obchodných rokovaniach a uplatnili pritom regionálny a sektorový prístup, čo by malo zlepšiť chápanie dosahu na zamestnanosť a európsky priemysel;

14.  vyzdvihuje nedávny trend spoločností, ktoré presúvajú výrobu a služby späť do Európy, a s tým súvisiace príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako môže EÚ vytvoriť priaznivé prostredie na pomoc podnikom pri využívaní príležitostí, ktoré návrat výroby a služieb zo zahraničia prináša;

Politika hospodárskej súťaže – dôležitý prvok pre priemysel EÚ

15.  žiada Komisiu, aby vypracovala otvorený a konkurencieschopný európsky rámec na pritiahnutie a zachovanie súkromných investícií, udržanie silných hodnotových reťazcov EÚ a tvorbu kvalitných pracovných miest s cieľom priniesť hmatateľné prínosy občanom EÚ;

16.  poznamenáva tiež, že pravidlá štátnej pomoci musia byť lepšie prispôsobené, aby priniesli inováciu a udržateľnosť a spĺňali ciele podpory vysokej zamestnanosti sociálnych politík v súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

17.  zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí celosvetovej konkurencii, a preto dôrazne nabáda Komisiu, aby pri vymedzovaní zemepisných trhov vo svojej analýze čo najskôr začala používať svetový trh ako referenčný a neobmedzovala svoju analýzu iba na vnútroštátne trhy alebo vnútorný trh, čím umožní európskemu priemyslu vytvárať partnerstvá alebo strategické aliancie v oblasti výskumu a vývoja; vyzýva v tejto súvislosti na umožnenie reštrukturalizácie veľkých európskych výrobcov, aby mohli vzniknúť dostatočne veľké subjekty schopné súperiť s medzinárodnou konkurenciou;

Verejné obstarávanie – nástroj, ktorý sa musí zlepšiť

18.  žiada Komisiu, aby lepšie vykonávala nariadenia EÚ o verejnom obstarávaní: pripomína, že ustanovenia EÚ umožňujú odmietnutie ponúk, ktoré sú veľmi nízke alebo v ktorých sa viac než 50 % hodnoty realizuje mimo EÚ;

19.  domnieva sa, že verejné obstarávanie a udeľovanie environmentálnej značky zohrávajú úlohu pri zavádzaní udržateľných produktov, služieb a inovácií a sú dôležité pre pevnú priemyselnú základňu v Európe; žiada členské štáty a Komisiu, aby vynaložili úsilie s cieľom zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia vychádzali pri svojich rozhodnutiach pri verejnej súťaži zo zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT);

Lepšie využívanie fondov EÚ, výskum a vývoj a inovácie – forma podpory novej priemyselnej politiky

20.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula stratégiu Únie v oblasti súdržnej a komplexnej priemyselnej politiky, ktorá bude zameraná na reindustrializáciu Európy a založená okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií a robotiky do hodnotových reťazcov v priemysle), trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; na tento účel žiada väčšiu spoluprácu a konvergenciu členských štátov vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových otázkach, aby sa podporilo vznikanie spoločných priemyselných projektov; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

21.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi priemyselnými odvetviami na zabezpečení čo najlepšieho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), aby sa podporili projekty v oblasti výskumu a vývoja na regionálnej úrovni;

22.  domnieva sa, že fondy EÚ ponúkajú veľkú príležitosť na financovanie udržateľných investícií do energetiky a infraštruktúry verejnej dopravy a zavádzanie inteligentných informačných a komunikačných technológií; požaduje zlepšenie uplatňovania rôznych kritérií, najmä kritérií týkajúcich sa zamestnanosti, životného prostredia a sociálnych otázok, pri využívaní fondov EÚ a všetkých finančných nástrojov, ktoré riadi Európska investičná banka (EIB);

23.  žiada celoeurópsky program inteligentnej špecializácie a uprednostnenie výskumu a vývoja v odvetviach, v ktorých EÚ môže zaujať vedúce postavenie; žiada, aby sa prijali konkrétne nástroje na to, aby EÚ a členské štáty mohli spojiť úsilie v oblasti výskumu a vývoja a umožnilo sa využívanie výsledkov v miestnom hospodárstve; domnieva sa, že prepojenie výskumu a priemyslu je kľúčové pre posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne propagovali a podporovali intenzívnejšiu spoluprácu medzi výskumnými centrami, univerzitami a podnikmi; požaduje zlepšenia v oblasti výskumu prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum, vývoj a inovácie a lepšieho prepojenia rôznych európskych a národných programov financovania;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby sa zamerali najmä na tie regióny, ktoré boli najviac zasiahnuté deindustrializáciou, a aby bezodkladne urýchlili podporu projektov v týchto regiónoch a zabezpečili podporu udržateľných a vysoko kvalitných projektov; je presvedčený, že treba hlbšie preskúmať potenciál, ktorý predstavuje zvýšenie strategických a cielených pôžičiek Európskej investičnej banky pre inovačné projekty a projekty v oblasti priemyselnej transformácie, a to najmä vo výrobe a súvisiacich službách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší prístup podnikov EÚ k finančným prostriedkom, najmä mikropodnikov a MSP, a tým zvýšili ich kapacity pre vypracúvanie projektov, a aby im poskytli lepšie poradenské služby a technickú podporu;

25.  žiada Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi preskúmala spôsoby, ktorými by sa umožnilo hospodárske využitie zavretých závodov a zároveň by sa zabezpečilo, že spoločnosti na seba v plnej miere prevezmú environmentálnu zodpovednosť, budú dodržiavať právo v oblasti životného prostredia a uplatňovať vysoké normy ochrany životného prostredia; žiada, aby spoločnosti v primeranom čase v zavretých závodoch odstránili znečistenie a umožnili miestnym orgánom ich obnovu;

26.  vyzýva Komisiu, aby zvážila sprostredkovanie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi o tom, ako čo najlepšie riešiť zatváranie podnikov, a nabádala ich na to, aby hľadali príklady v právnych ustanoveniach s cieľom pokúsiť sa, pokiaľ je to možné, zorganizovať hľadanie kupca alebo predaj závodu s cieľom zachovať výrobu napriek ukončeniu činnosti pôvodného majiteľa;

27.  domnieva sa, že treba predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vrátane prevodov hmotných a nehmotných aktív alebo služieb medzi spoločnosťami za neprimerané ceny (transferové ceny), čo je tiež výsledok nedostatočnej koordinácie fiškálnych a obchodných záležitostí na európskej úrovni; vyzýva na širšiu spoluprácu a zblíženie medzi členskými štátmi vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových záležitostiach;

Sociálne zodpovedná reštrukturalizácia a tvorba kvalitných pracovných miest v odvetviach orientovaných na budúcnosť

28.  víta iniciatívu niektorých miestnych orgánov spolu so sociálnymi partnermi, ako je to v prípade spoločnosti Alstom, zameranú na podporu experimentálnych projektov pre pracovníkov a spoločnosti v procese reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť pracovné kariéry prostredníctvom odbornej prípravy a opatrení na zachovanie kvalitných pracovných miest;

29.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozvíjať technické zručnosti, najmä v odvetví výroby; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať dôležitosť zručných technikov; domnieva sa, že s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva je dôležité, aby sa existujúcim pracovným silám poskytovali vhodné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo; pripomína, že zručná pracovná sila je dôležitá pre realizovateľnosť výroby; zdôrazňuje význam rozvíjania väčších synergií medzi vzdelávacími systémami, univerzitami a trhom práce vrátane oboznamovania sa s pracoviskami a spolupráce s podnikateľskými subjektmi pri vytváraní inovačných zoskupení;

30.  vyzýva všetky príslušné orgány, aby zabezpečili, že všetky zúčastnené strany budú v plnej miere dodržiavať vnútroštátne a európske právne predpisy o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, a to najmä počas reštrukturalizácie, a tiež aby zaručili ochranu životného prostredia a bezpečnosť na pracovisku;

31.  zdôrazňuje, že spoločnosti musia plniť svoje právne záväzky vyplývajúce z európskeho a vnútroštátneho práva, a to najmä informovaním pracovníkov a konzultáciami s nimi a umožnením posudzovať alternatívy, ktoré predložia sociálni partneri;

32.  domnieva sa, že akákoľvek reštrukturalizačná činnosť by sa mala zainteresovaným stranám podľa potreby vysvetliť a zdôvodniť vrátane výberu plánovaných opatrení vo vzťahu k cieľom a prípadným alternatívnym možnostiam; vyzýva na miestny dialóg za účasti všetkých zainteresovaných strán o najlepších možných riešeniach v prípadoch reštrukturalizácie;

33.  zdôrazňuje význam nepretržitého sociálneho dialógu na všetkých úrovniach založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti ako jedného z najlepších nástrojov na hľadanie riešení na základe konsenzu a spoločných vyhliadok v rámci predvídania, prevencie a riadenia procesov reštrukturalizácie;

34.  zdôrazňuje, že v prípade reštrukturalizácie je potrebné chrániť záujmy dotknutých zamestnancov, pokiaľ ide o ich zdravie a pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie, rekvalifikáciu a opätovné začlenenie do trhu práce;

35.  poznamenáva, že reštrukturalizácia má oveľa väčší vplyv než len na samotnú spoločnosť, s nepredvídanými dosahmi na komunity a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov;

36.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom so sociálnymi partnermi prekonzultovala účinnosť právnych predpisov o hromadnom prepúšťaní;

37.  vyjadruje poľutovanie nad postupnou financializáciou reálneho hospodárstva, zameranej skôr na krátkodobý finančný výhľad ako na zachovanie inovatívneho priemyselného nástroja, ktorý môže poskytovať udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a dlhodobé prínosy pre spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prístup viedol k strate mnohých pracovných miest vo výrobnom odvetví; vyzýva Komisiu, aby viedla konzultácie so sociálnymi partnermi o príležitosti na revíziu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, pričom zohľadní tie aspekty, ktoré súvisia s prípadmi Caterpillar a Alstom, a najmä o zapojení všetkých pracovníkov a sudbdodávateľov do postupu, ako aj o účinných opatreniach, ktoré pomôžu zabrániť nezákonnému kolektívnemu prepúšťaniu, ktoré nie je spôsobené skutočnými hospodárskymi dôvodmi, vrátane možnosti sankcií – napr. pozastavenie prístupu k programom financovaným z prostriedkov EÚ či požiadavka vrátenia udelenej verejnej pomoci;

38.  vyzýva pracovnú skupinu Komisie, aby preskúmala spôsob, akým sa uskutočňuje konzultačný postup s európskou zamestnaneckou radou; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na toto preskúmanie zvážila potrebu revízie smernice o európskej zamestnaneckej rade;

39.  poznamenáva, že v ére globalizácie je EGF dôležitým nástrojom EÚ, ktorým môže podporiť členské štáty v ich politikách odbornej rekvalifikácie pracovníkov a obnoviť hospodársku štruktúru v regióne, pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí pociťujú negatívne účinky globalizácie alebo hospodárskej krízy; pripomína význam odporúčaní Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014(7);

40.  zdôrazňuje však, že EGF je nástroj, ktorý sa používa až vtedy, keď už k prepúšťaniu došlo, a že členské štáty a EÚ musia vyvinúť väčšie úsilie na vytvorenie vhodného hospodárskeho a legislatívneho prostredia, ktoré umožní posilniť konkurencieschopnosť a vytvoriť dlhodobo udržateľné pracovné miesta;

41.  vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojej stratégii pre hlavné priemyselné odvetvia v Európe, konkrétne pre železničné zásobovacie odvetvie a odvetvie strojových zariadení, s cieľom vytvoriť priaznivejšie trhové prostredie, ako i o tom, aké kroky zamýšľa podniknúť na udržanie kvalitných pracovných miest, odborných znalostí a investícií v Európe;

42.  poznamenáva, že v prípadoch reštrukturalizácie sa prepúšťanie týka skôr mladších a starších pracovníkov než iných vekových skupín; zdôrazňuje, že v prípade prepúšťania musia zamestnávatelia dodržiavať antidiskriminačné právne predpisy, najmä v oblasti vekovej diskriminácie;

43.  konštatuje, že prechod na ekologické hospodárstvo má významný potenciál vytvárať lokálne pracovné miesta, ktoré nemožno presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že ekologická transformácia hospodárstiev bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako je snaha o úsporu energie, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahrádzajú, a mohli by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (3) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0460. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0280. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0361.