Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2898(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1060/2016

Predkladané texty :

B8-1060/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 06/10/2016 - 5.4
CRE 06/10/2016 - 5.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0381

Prijaté texty
PDF 269kWORD 46k
Štvrtok, 6. októbra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva: IFRS 9
P8_TA(2016)0381B8-1060/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (2016/2898(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na konečný návrh nariadenia Komisie (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9,

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 24. júla 2014, na odporúčanie Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) týkajúce sa schválenia IFRS 9(2), na jej posúdenie, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

–  so zreteľom na zmeny IFRS 4, ktoré 12. septembra 2016 vydala IASB pod názvom Uplatňovanie IFRS 9 „Finančné nástroje“ a IFRS 4 „Poistné zmluvy“,

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)(3),

–  so zreteľom na list z 8. januára 2016 od svojho Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Európskeho výrobu pre systémové riziká (ESRB) o účinkoch zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu – žiadosť o analýzu a na list s odpoveďou z 29. februára 2016,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci zo 16. júna 2016 adresovaný komisárovi pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov vo veci schválenia IFRS 9 a na písomnú odpoveď z 15. júla 2016,

–  so zreteľom na štúdie vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci o IFRS 9 (Kritériá prijímania IFRS vzhľadom na IFRS 9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia, Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (O-000115/2016 – B8-0721/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kvôli celosvetovej finančnej kríze sa na program rokovania skupiny G20 a EÚ dostala otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, najmä pravidla uznávania strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane procyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

B.  keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy vydala IFRS 9 Finančné nástroje ako kľúčovú odpoveď na niektoré aspekty finančnej krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže IFRS 9 vstúpi do platnosti 1. januára 2018 a nahradí IAS 39;

C.  keďže skupina EFRAG vydala pozitívne stanovisko k prijatiu IFRS 9, ktoré obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „reálnej hodnoty“ v prípade napätých podmienok na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17 bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva;

D.  keďže polemika a diskusia o vplyve účtovania v reálnej hodnote na dlhodobé investície sú vyostrené absenciou kvantitatívneho posúdenia vplyvu v tejto otázke;

E.  keďže uznávanie nerealizovaných ziskov v rámci účtovania v reálnej hodnote je možné považovať za porušenie smernice o zachovaní kapitálu a smernice o účtovníctve; keďže Komisia práve porovnáva postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend;

F.  keďže kľúčovým princípom všetkých účtovných štandardov musí byť zásada opatrnosti;

G.  keďže nový štandard je podľa všetkého rovnako zložitý, ak nie zložitejší, ako jeho predchodca IAS 39; keďže pôvodným zámerom bolo jeho zjednodušenie;

H.  keďže nadchádzajúci nový štandard IFRS 17 v oblasti poistenia, ktorý nahrádza IFRS 4, vstúpi do platnosti zrejme po roku 2020; keďže boli vyjadrené obavy v súvislosti s odlišnými dátumami vstupu do platnosti IFRS 9 a IFRS 17; keďže v septembri 2016 vydala IASB konečné zmeny IFRS 4, ktoré ponúkajú dve dobrovoľné riešenia: prístup prekrývania a dočasná výnimka na úrovni oznamujúceho subjektu;

I.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci IFRS 9 Finančné nástroje dôkladne preskúmal tým, že usporiadal verejné vypočutie, zadal štyri štúdie o IFRS 9, zorganizoval dôkladné preskúmanie na pôde výboru a riadil činnosti svojho stáleho tímu pre IFRS;

1.  konštatuje, že IFRS 9 Finančné nástroje je jednou z hlavných odpovedí IASB na finančnú krízu; berie na vedomie, že sa už vyvíja úsilie na jeho uplatňovanie;

2.  uznáva, že IFRS 9 v porovnaní s IAS 39 predstavuje zlepšenie, pretože upustil od modelu založeného na vzniknutých stratách a prijal model znehodnotenia na základe očakávaných strát, ktorý rieši problém oneskoreného prijímania príliš slabých opatrení v rámci postupu uznávania úverových strát; konštatuje však, že IFRS 9 si vyžaduje dôkladné posúdenie v procese účtovníctva; zdôrazňuje, že názory sa veľmi rozchádzajú a že audítori v tejto veci poskytli iba málo konkrétnych pokynov; žiada preto, aby európske orgány dohľadu spoločne s Komisiou a skupinou EFRAG vypracovali pokyny, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu priestoru na konanie na základe voľného uváženia;

3.  nestavia sa proti nariadeniu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9, pripomína však svoje požiadavky, pokiaľ ide o IFRS 9, ktoré vzniesol vo vyššie uvedenom uznesení zo 7. júna 2016;

4.  pripomína, že prístup lepšej právnej úpravy si vyžaduje posúdenie vplyvu; konštatuje, že pre IFRS 9 nebolo vypracované náležité kvantitatívne posúdenie vplyvu, čo je sčasti spôsobené nedostatkom spoľahlivých údajov; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bankový sektor a sektor poisťovníctva, na finančné trhy všeobecne a na celý finančný sektor ako taký; znovu preto žiada IASB a EFRAG, aby posilnili svoje kapacity týkajúce sa analýzy vplyvu, najmä v makroekonomickej oblasti;

5.  pripomína žiadosť Výboru pre hospodárske a menové veci o vypracovanie analýzy dôsledkov zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu, ktorú adresoval výboru ESRB; pripomína, že ESRB sa zaviazal na túto žiadosť reagovať v priebehu roka 2017; víta skutočnosť, že ESRB vytvoril novú pracovnú skupinu pre IFRS 9; pripomína Maystadtove odporúčania týkajúce sa kritéria väčšieho verejného blaha, t. j. účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu EÚ ani brániť hospodárskemu rozvoju EÚ;

6.  upozorňuje, že je dôležité plne rozumieť interakcii IFRS 9 s inými regulačnými požiadavkami; víta prebiehajúce hodnotenie vplyvu IFRS 9 na banky v EÚ, ktoré vypracováva EBA, ktorého cieľom je lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bilančné rezervy, jeho interakciu s ďalšími prudenciálnymi požiadavkami a spôsob, akým sa inštitúcie pripravujú na jeho uplatňovanie; konštatuje, že banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup, by boli pravdepodobne najvážnejšie postihnuté znížením svojho vlastného kapitálu Tier 1; vyzýva preto Komisiu, aby do konca roku 2017 navrhla vhodné kroky v prudenciálnom rámci, napr. aby bol do nariadenia o kapitálových požiadavkách vložený režim postupného zavádzania, ktorý zmierni vplyvy nového modelu znehodnotenia na dobu troch rokov alebo do okamžiku, kým bude zavedené primerané medzinárodné riešenie, a ktorý by zabránil akýmkoľvek náhlym a nemiestnym vplyvom na podiely vlastného kapitálu bánk a poskytovanie úverov bankami;

7.  poukazuje na nesúlad dátumov vstupu do platnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17; konštatuje, že IASB vydala zmeny IFRS 4, ktoré riešia niektoré problematické body, najmä v súvislosti s používaním prístupu opčného odkladu; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou za podpory skupiny EFRAG dôkladne zaoberala a našla uspokojivé a primerané riešenia, a tak zabezpečila náležité rovnaké podmienky v EÚ;

8.  zdôrazňuje význam dlhodobých investícií pre hospodársky rast; je znepokojený tým, že účtovanie v rámci IFRS 9, pokiaľ ide o určité finančné nástroje držané priamo alebo nepriamo ako dlhodobé investície, najmä vlastný kapitál, by mohlo odporovať hlavnému cieľu, ktorým je podpora dlhodobých investícií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola prostredníctvom IFRS 9 podporovaná dlhodobá investičná stratégia EÚ a obmedzovaná procyklickosť a podnety pre nadmerné prijímanie rizika; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do decembra 2017 predložila posúdenie;

9.  víta súčasnú iniciatívu Komisie porovnávať postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad IFRS 9 so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve a aby vždy, keď je to potrebné, spolupracovala s IASB a vnútroštátnymi tvorcami štandardov a tvorcami štandardov z tretích krajín, aby získala ich podporu, pokiaľ ide o úpravy, alebo aby v prípade, že sa takáto podpora neposkytuje, zabezpečila náležité zmeny v právnych predpisoch EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby spoločne s európskymi orgánmi dohľadu, ECB, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a skupinou EFRAG dôkladne sledovala uplatňovanie IFRS 9 v EÚ, najneskôr do júna 2019 pripravila posúdenie vplyvu ex-post a predložila ho Európskemu parlamentu a postupovala v súlade s jeho stanoviskami;

11.  vyzýva IASB, aby vypracovala posudok IFRS 9 po tom, čo bude ukončené jeho uplatňovanie, aby mohla určiť a posúdiť nechcené účinky tohto štandardu, najmä na dlhodobé investície;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) http://www.efrag.org/Assets/Download?assetUrl=%2Fsites%2Fwebpublishing%2FSiteAssets%2FEndorsement%2520Advice%2520on%2520IFRS%25209.pdf
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0248.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia