Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 zo 14. januára 2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami(3),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni EÚ, ktoré v máji 2016 vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu(4),

–  so zreteľom na diskusie v rámci seminára s názvom Materiály prichádzajúce do styku s potravinami – Ako zaistiť bezpečnosť potravín a technologické inovácie v budúcnosti?, ktorý sa konal 26. januára 2016 v Európskom parlamente(5),

–  so zreteľom na správu Komisie o toxicite zmesí(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade s názvom „Kombinovaný účinok chemikálií – Chemické zmesi (COM(2012)0252),

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada ministrov pre životné prostredie z 22. decembra 2009 o kombinovanom účinku chemikálií(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(8), ktoré, okrem iného, uznáva, že je potrebné, aby EÚ riešila kombinované účinky chemikálií a bezpečnostné obavy týkajúce sa endokrinných disruptorov vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie,

–  so zreteľom na posúdenie na tému „Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém – 2012“, ktoré bolo vypracované pre Program OSN pre životné prostredie a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO)(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(10) (ďalej len „nariadenie REACH“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0237/2016),

A.  keďže v nariadení (ES) č. 1935/2004 (ďalej len „rámcové nariadenie“) sa stanovujú všeobecné bezpečnostné požiadavky na všetky materiály prichádzajúce do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby látky nemigrovali do potravín v množstvách, ktoré sú dosť veľké na to, aby ohrozili zdravie ľudí alebo neprimerane zmenili zloženie potraviny alebo zhoršili jej organoleptické vlastnosti;

B.  keďže v prílohe I k rámcovému nariadeniu sa uvádza 17 materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami (MPSP), na ktoré sa môžu vzťahovať osobitné opatrenia;

C.  keďže len štyri z uvedených 17 materiálov podliehajú osobitným opatreniam EÚ, a to: plasty (vrátane recyklovaných plastov), keramika, regenerovaná celulóza a aktívne a inteligentné materiály;

D.  keďže je naliehavo potrebná revízia niektorých osobitných opatrení EÚ, najmä smernice Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch;

E.  keďže členské štáty môžu prijať vnútroštátne právne predpisy pre ďalších 13 materiálov uvedených v prílohe 1;

F.  keďže mnohé členské štáty už zaviedli alebo v súčasnosti pracujú na zavedení rôznych opatrení pre zvyšné MPSP; keďže so zreteľom na tieto vnútroštátne opatrenia zásada vzájomného uznávania nefunguje a účinné fungovanie vnútorného trhu, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia, ako sa to predpokladá v rámcovom nariadení a zmluvách, preto nemôžu byť zabezpečené;

G.  keďže materiály, na ktoré sa nevzťahujú osobitné opatrenia EÚ, môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie a viesť k strate dôvery u spotrebiteľov, právnej neistote a zvýšeniu nákladov pre podnikateľské subjekty súvisiacich so zabezpečením zhody, ktoré sa v rámci dodávateľského reťazca často prenášajú ďalej na spotrebiteľov, ako aj k strate konkurencieschopnosti a inovácie; keďže podľa európskeho posúdenia vykonávania z mája 2016, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, sa všetky príslušné zainteresované strany sa zhodli na tom, že nedostatok jednotných opatrení má nepriaznivý vplyv na verejné zdravie, ochranu životného prostredia a hladké fungovanie vnútorného trhu;

H.  keďže zásady „lepšej regulácie“ by nemali oddialiť žiadne opatrenia zamerané na odvrátenie alebo obmedzenie potenciálne závažných alebo nezvratných dôsledkov na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ako to vyplýva zo zásady obozretnosti zakotvenej v zmluvách EÚ;

I.  keďže endokrinné disruptory a genotoxické látky v MPSP sú problematické predovšetkým z hľadiska verejného zdravia a životného prostredia; keďže v súčasnosti nemožno vlastnosti endokrinných disruptorov a genotoxických látok spoľahlivo predvídať z chemického zloženia, preto by sa malo podporovať biotestovanie ako nepovinné varovné opatrenie na zaistenie bezpečnosti chemicky zložitých MPSP; keďže by sa mal podnecovať výskum rozvoja analytického a toxikologického testovania s cieľom podporiť rozsiahle a nákladovo efektívne posúdenia bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami v prospech spotrebiteľov, životného prostredia a výrobcov;

J.  keďže škodlivé mikroorganizmy (patogénne alebo kazenie), ktoré môžu byť prítomné ako kontaminanty materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, a biocídy, ktoré sa následne môžu používať na zníženie ich počtu, takisto predstavujú riziko pre zdravie verejnosti;

K.  keďže niektoré potraviny sú dlhý čas v kontakte so širokou škálou obalových materiálov;

L.  keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, by mohla prispieť k zlepšeniu ochrany zdravia spotrebiteľov a zníženiu vplyvu MPSP, najmä obalových materiálov, na životné prostredie;

M.  keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, vrátane nariadenia REACH by prispela k účinnejšiemu obehovému hospodárstvu;

N.  keďže osobitné opatrenia by mali byť vedecky podložené; keďže z vedeckého hľadiska existuje stále niekoľko nejasností a z tohto dôvodu je potrebné posilniť výskum;

O.  keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) predstavujú nanotechnológia a nanomateriály nový technologický rozvoj a MPSP sú odvetvím, v ktorom používanie nanomateriálov dominuje; keďže osobitné vlastnosti nanomateriálov môžu ovplyvniť ich toxikokinetické a toxikologické profily, ale pokiaľ ide o tieto aspekty, k dispozícii sú iba obmedzené informácie; keďže existuje aj neistota, ktorá pramení z ťažkostí pri charakterizovaní, odhaľovaní a meraní nanomateriálov v potravinách a v biologických matriciach, ako aj z obmedzenej dostupnosti údajov o toxicite a testovacích metódach;

P.  keďže posúdenia rizík v oblasti zdravia a životného prostredia na úrovni EÚ sa v súčasnosti vzťahujú iba na posúdenie jednotlivých látok a ignorujú skutočné životné podmienky kombinovanej a kumulatívnej expozície z rôznych spôsobov a typov výrobkov, známej aj ako „koktail“ alebo účinok „zmesi“;

Q.  keďže podľa odporúčania Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/WHO (2009)(11) by sa posúdenie vystavenia malo vzťahovať na bežnú populáciu, ako aj na kritické skupiny, ktoré sú zraniteľné alebo v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať vyššiu úroveň expozície ako bežná populácia (napr. dojčatá, deti);

R.  keďže vysledovateľnosť MPSP by mala byť zabezpečená vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, aby bolo uľahčené monitorovanie, stiahnutie chybných produktov, informovanosť spotrebiteľa a adresná zodpovednosť;

S.  keďže označovanie je veľmi priamy a účinný nástroj na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach výrobku;

T.  keďže horizontálny prístup k látkam v rámci všetkých hospodárskych odvetví zabezpečuje súlad právnych predpisov a predvídateľnosť pre podniky;

U.  keďže rozvoj jednotných skúšobných metód EÚ pre všetky MPSP by prispel k vyššej úrovni ochrany zdravia a životného prostredia v celej EÚ;

V.  keďže zavedenie bezpečnostnej kontroly pre predmety prichádzajúce do styku s polotovarmi by mohlo byť jedným zo spôsobov doplnenia niektorých osobitných opatrení;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti MPSP: úspechy a nedostatky

1.  uznáva, že rámcové nariadenie predstavuje pevný právny základ, ktorého ciele si zachovávajú svoj význam;

2.  zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať prijatiu osobitných opatrení pre 13 materiálov, ktoré ešte nie sú regulované na úrovni EÚ, všetky príslušné zainteresované strany poukazujú na to, že stále pretrvávajú nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní existujúcich právnych predpisov;

3.  predpokladá nadchádzajúce preskúmanie Spoločného výskumného centra Komisie týkajúce sa vnútroštátnych predpisov prijatých členskými štátmi v oblasti neharmonizovaných materiálov; vyzýva Komisiu, aby využila toto preskúmanie ako východiskový bod na vypracovanie požadovaných opatrení;

4.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní požadovaných opatrení vzala do úvahy európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovala EPRS, a vnútroštátne opatrenia, ktoré sú už v platnosti alebo ktoré sa pripravujú;

5.  poukazuje na to, že vzhľadom na veľký výskyt týchto materiálov na trhu EÚ a riziko, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie, a s cieľom zachovať jednotný trh pre MPSP a potravinové výrobky, by Komisia mala začať bezodkladne uprednostňovať vypracovanie osobitných opatrení EÚ pre materiály, ako je papier, kartón, laky a nátery, kovy a zliatiny, tlačiarenské farby a lepidlá;

6.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať tým MPSP, ktoré či už priamo alebo nepriamo prichádzajú do kontaktu s potravinami a u ktorých je vyššie riziko migrácie, ako sú materiály obklopujúce tekutiny a potraviny s vysokým obsahom tuku a materiály, ktoré sú v styku s potravinami dlhší čas;

7.  je presvedčený, že prijatie ďalších osobitných opatrení na úrovni EÚ by podnietilo podnikateľské subjekty, aby vyvíjali bezpečné, opätovne použiteľné a recyklovateľné MPSP, čím by sa podporila snaha EÚ o vytvorenie účinnejšieho obehového hospodárstva; poukazuje na to, že jedným z predpokladov by bola lepšia vysledovateľnosť postupného vyraďovania MPSP, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre verejné zdravie;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie MPSP vyrobených z recyklovaných výrobkov a ich opätovné použitie by nemalo viesť k vyššiemu počtu kontaminantov alebo rezíduí v konečnom výrobku;

9.  je presvedčený, že v súvislosti so zameraním EÚ na prechod na obehové hospodárstvo by sa mali rozvíjať lepšie synergie medzi rámcovým nariadením o MPSP a obehovým hospodárstvom, ktoré by mali zahŕňať osobitné opatrenia na úrovni EÚ pre recyklovaný papier a kartón; poznamenáva, že existuje limit, koľkokrát môžu byť výrobky z recyklovaného papieru a kartónu znovu použité, čo si vyžaduje stálu dodávku čerstvých drevených vlákien;

10.  vzhľadom na riziko migrácie minerálnych olejov z MPSP a predmetov z papiera alebo kartónu do potravín podporuje, až do prijatia osobitných opatrení a možného zákazu minerálnych olejov v tlačiarenských farbách, ďalší výskum zameraný na predchádzanie takejto migrácii;

11.  podporuje zvýšenie cieľov v oblasti recyklácie a opätovného použitia pre všetky materiály v návrhu Komisie na smernicu, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596); pripomína však Komisii, že ciele týkajúce sa recyklácie a opätovného využitia musia sprevádzať primerané kontrolné opatrenia na zaistenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami;

12.  zdôrazňuje zložité postavenie, v ktorom sa ocitli malé a stredné podniky vo výrobnom reťazci, keďže vzhľadom na absenciu príslušných legislatívnych ustanovení nie sú pozícií prijímať alebo odovzdávať informácie, ktoré by zaručili bezpečnosť ich výrobkov;

13.  považuje za nevyhnutné, aby členské štáty pri navrhovaní konkrétnych bezpečnostných požiadaviek na MPSP zapojili do procesu všetky príslušné zainteresované strany;

14.  uznáva, že súčasná paradigma pre hodnotenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je nedostatočná, keďže sa vo všeobecnosti podceňuje úloha materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami pri kontaminácii potravín a nedostatok informácií o vystavení ľudí chemikáliám;

Posudzovanie rizika

15.  uvedomuje si dôležitú úlohu, ktorú zohráva úrad EFSA pri posudzovaní rizika látok na použitie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú regulované osobitnými opatreniami; je si vedomý nákladov súvisiacich s posúdením rizika konkrétnej látky a obmedzených zdrojov EFSA; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila úroveň financovania EFSA v záujme súvisiacej dodatočnej práce vzhľadom na zvýšenú potrebu posúdenia rizík, ako je uvedené nižšie;

16.  vyzýva úrad EFSA a Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby užšie spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v snahe o efektívne využitie dostupných zdrojov na vykonanie komplexného posúdenia;

17.  uznáva skutočnosť, že v záujme riadneho posúdenia rizík materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je potrebné zohľadniť látky používané pri ich výrobe a spracovaní, ako aj neúmyselne pridané látky vrátane nečistôt z neúmyselne pridaných látok a iných látok, ktoré vznikajú chemickými reakciami; v tejto súvislosti je nevyhnutné, aby EFSA a príslušné orgány v členských štátoch mali k dispozícii jasné údaje o východiskových látkach; zdôrazňuje preto význam spolupráce medzi vedeckými inštitúciami a laboratóriami a víta zámer EFSA venovať pozornosť skôr hotovým materiálom a predmetom a výrobnému procesu než použitým látkam;

18.  zdôrazňuje význam ďalšieho vedeckého výskumu neúmyselne pridaných látok, pretože, na rozdiel od známych nebezpečných látok je ich podstata a štruktúra, najmä pokiaľ ide o plasty, často neznáma;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôkazy pre: i) súčasné dohady o migrácii látok cez funkčné bariéry; ii) prahovú koncentráciu 10 ppb pre migrujúce látky v potravinách, ktoré používajú niektoré spoločnosti a príslušné orgány s cieľom rozhodnúť, v prípade ktorých chemických látok treba posúdiť riziko; iii) mieru, do akej sa funkčné prekážky stanú menej efektívne počas dlhšieho obdobia skladovania, keďže môžu iba spomaliť migráciu; iv) súčasné predpoklady o veľkosti molekúl, ktorá ovplyvňuje chemickú absorpciu cez črevá;

20.  vyzýva úrad EFSA a Komisiu, aby rozšírili koncepciu zraniteľných skupín na tehotné a dojčiace ženy, a aby do kritérií pre posúdenie rizík zahrnuli potenciálne účinky vystavenia v nízkych dávkach a iné ako monotónne reakcie na dávky;

21.  vyjadruje poľutovanie, že EFSA v súčasnom postupe posudzovania rizika nezohľadňuje tzv. koktailový účinok alebo účinok viacnásobného súbežného a kumulatívneho vystavenia MPSP a iným zdrojom, ktoré môže vyvolať nepriaznivé účinky dokonca aj v prípade, keď je úroveň jednotlivých látok v zmesi nízka, a naliehavo vyzýva EFSA, aby v budúcnosti zohľadnil tieto skutočnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovení migračných limitov, ktoré sa považujú za bezpečné pre ľudské zdravie, zvážila tento účinok, a to aj z dlhodobého hľadiska;

22.  požaduje ďalší vedecký výskum interakcie medzi rôznymi chemikáliami

23.  ďalej ľutuje, že úrad EFSA ešte nezohľadnil možnosť výskytu škodlivých mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami; vyzýva preto vedeckú skupinu úradu EFSA pre biologické riziko (BIOHAZ), aby preskúmala otázku mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s MPSP prostredníctvom vypracovania stanoviska EFSA na túto tému;

24.  poukazuje na to, že MPSP sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 528/2012(12) (nariadenie o biocídnych výrobkoch (NBV)), keďže biocídy môžu byť zastúpené v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom udržať ich povrch bez mikrobiálnej kontaminácie (dezinfekčné prostriedky) a mať konzervačný účinok na potraviny (konzervačné látky). konštatuje však, že odlišné typy biocídov v MPSP sú regulované v rámci rôznych právnych rámcov a že v závislosti od typu biocídu musí agentúra ECHA alebo úrad EFSA, alebo obe agentúry, vykonať posúdenie rizika;

25.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi nariadeniami o MPSP a o biocídnych výrobkoch a v tejto súvislosti objasnila úlohy agentúry ECHA a úradu EFSA; ďalej vyzýva Komisiu, aby pracovala na harmonizovanom a konsolidovanom prístupe pre celkové posudzovanie a povoľovanie látok používaných ako biocídy v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom predchádzať prekrývaniu, právnym neistotám a duplicite práce;

26.  vyzýva EFSA, aby zvážil skutočnosť, že Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) v roku 2009 označil miesta na výrobu potravín za kritické miesto, ktoré podporuje množenie baktérií odolných voči antibiotikám aj biocídom; poukazuje preto na skutočnosť, že MPSP, ktoré obsahujú biocídy, môžu takisto prispieť k výskytu baktérií odolných voči antibiotikám u ľudí;

27.  zdôrazňuje, že MPSP sú významným zdrojom vystavenia ľudí chemickým látkam vzbudzujúcim obavu, vrátane perfluórovaných zlúčenín (PFC) a chemikálií, ktoré narúšajú endokrinný systém (EDC), ako sú ftaláty a bisfenoly, ktoré sú spájané s chronickými ochoreniami, ako aj reprodukčnými problémami, metabolickými poruchami, alergiami a neurologickými problémami; konštatuje, že migrácia takýchto chemických látok je znepokojujúca najmä v prípade MPSP, vzhľadom na ich potenciál byť nebezpečné aj v extrémne malých dávkach;

28.  so znepokojením poukazuje na zvýšený vplyv na zdravie, ktorý môžu mať látky používané v MPSP, na zdravie dojčiat a malých detí;

29.  vyzýva Komisiu, aby vyplnila medzeru v oblasti posudzovania bezpečnosti medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP tým, že zabezpečí, aby spoločnosti vypracúvali posúdenia bezpečnosti chemických látok používaných v MPSP na ľudské zdravie počas ich výroby, používania a distribúcie; domnieva sa, že by sa to malo objasniť v nariadení (ES) č. 1935/2004;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu koordináciu a koherentnejší prístup medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP, najmä vzhľadom na látky klasifikované v nariadení REACH ako karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu (kategórie 1A, 1B a 2), alebo ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, a aby zabezpečila, aby sa škodlivé látky postupne vyraďované v rámci REACH, vyradili aj v rámci MPSP; zdôrazňuje, že na zabezpečenie vylúčenia akéhokoľvek nebezpečenstva pre verejné zdravie musí Komisia pravidelne a aktuálne informovať Európsky parlament a Radu, ak sa v MPSP stále používajú určité látky, ktoré vzbudzujú obavy (SVHC, látky CMR, bioakumulatívne chemické látky alebo niektoré endokrinné disruptory), ktoré sú zakázané, alebo sa postupne vyraďujú podľa nariadenia REACH alebo iných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila zaradenie bisfenolu A (BPA) medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy;

31.  berie na vedomie, že Komisia 15. júna 2016 uverejnila vedecké kritériá na určenie vlastností narušujúcich endokrinný systém pre účinné látky používané v biocídnych výrobkoch a prípravkoch na ochranu rastlín; zdôrazňuje však potrebu horizontálnych kritérií pre všetky výrobky vrátane MPSP a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila takéto kritériá; žiada, aby sa tieto kritériá, keď nadobudnú účinnosť, zohľadňovali v postupe posudzovania rizika MPSP;

32.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia na základe nedávneho stanoviska EFSA napokon oznámila svoj plán zaviesť pre BPA migračný limit 0,05 mg/kg pre plastové obaly a nádoby a pre laky a nátery používané v kovových nádobách; konštatuje však, že mnohé prehodnotenia, ktoré EFSA zrealizoval v poslednom desaťročí, sa účinne nezaoberali všetkými obavami týkajúcimi sa zdravia a že EFSA v roku 2017 znovu prehodnotí(13) riziká vyplývajúce z BPA, a to v nadväznosti na uverejnenie správy, ktorá vyvoláva obavy, že súčasný prípustný denný príjem nechráni plody alebo dojčatá pred účinkami BPA na imunitný systém, a odporúča spotrebiteľom, aby znížili svoje vystavenie látke BPA z potravín a iných zdrojov, pričom vyzýva na zákaz BPA vo všetkých MPSP;

33.  na základe správy Spoločného výskumného centra Komisie v oblasti vedy a politiky z roku 2015 uznáva problém ťažkých kovov migrujúcich do potravín; chápe, že Komisia preskúmava limity pre olovo a kadmium v smernici Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci nižšie limity pre uvoľňovanie kadmia a olova a vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia smernice 84/500/EHS zatiaľ nebola prerokovaná v Európskom parlamente ani v Rade;

34.  podporuje iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je vyvinúť nové látky na používanie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré preukážu svoju bezpečnosť pre ľudské zdravie; zdôrazňuje však, že zatiaľ by akékoľvek bezpečnejšie alternatívy nemali zahŕňať bisfenol S (BPS) ako náhradu bisfenolu A (BPA), keďže toxikologický profil BPS sa môže podobať profilu BPA(14);

35.  podporuje najmä ďalší výskum nanomateriálov, keďže pokiaľ ide o účinky, migračnú schopnosť a vplyv na ľudské zdravie týchto materiálov, ešte stále panuje vedecká neistota; domnieva sa preto, že na nanomateriály by mali podliehať povoľovaciemu postupu na použitie nielen v plastových materiáloch, ale vo všetkých MPSP, a mali by sa posudzovať nielen v ich hromadnej forme;

36.  poukazuje na to, že trhové bariéry, a najmä žiadosť o povolenie na základe rozdielnych vnútroštátnych predpisov, vedú k strate príležitostí na zlepšenie bezpečnosti potravín prostredníctvom inovácie;

Vysledovateľnosť

37.  je presvedčený, že vyhlásenie o zhode môže byť účinným nástrojom na zabezpečenie zhody materiálu prichádzajúceho do styku s potravinami s príslušnými predpismi, a odporúča, aby k všetkým materiálom prichádzajúcim do styku s potravinami, a to harmonizovaným aj neharmonizovaným, bolo priložené vyhlásenie o zhode a príslušná dokumentácia, ako sa to v súčasnosti uplatňuje v prípade materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, pre ktoré boli prijaté osobitné opatrenia; je presvedčený, že podmienky používania by mali byť lepšie zohľadnené v príslušných vyhláseniach o zhode;

38.  vyjadruje však poľutovanie, že aj v prípade povinných vyhlásení o zhode nie sú tieto vyhlásenia vždy dostupné na účely presadzovania a že aj v prípade ich dostupnosti nie je kvalita týchto vyhlásení na dostatočnej úrovni, aby slúžili ako spoľahlivý zdroj dokumentácie potvrdzujúcej zhodu;

39.  požaduje, aby sa zlepšila vysledovateľnosť a zhoda materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú dovážané z tretích krajín, na základe požiadavky vyžadujúcej poskytnutie riadnych a úplných identifikačných dokladov a vyhlásení o zhode; trvá na tom, aby dovážané materiály prichádzajúce do styku s potravinami museli spĺňať normy EÚ, čím sa zabezpečí ochrana verejného zdravia a zaistí spravodlivá hospodárska súťaž;

40.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie plánovaného výskytu nanomateriálov v MPSP a aby zaviedla povinné označovanie zloženia MPSP, ktoré sa používajú pre organické výrobky a výrobky určené pre kritické skupiny;

Zhoda, presadzovanie práva a kontroly

41.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v EÚ sa vo výraznej miere líši úroveň presadzovania právnych predpisov v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať usmernenia EÚ v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré uľahčia harmonizované a jednotné vykonávanie a lepšie presadzovanie v členských štátoch; na tento účel zdôrazňuje dôležitosť výmeny údajov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že ostatné nelegislatívne politické možnosti, ako je skúsenosť priemyslu so sebahodnotením, by mali doplniť opatrenia na zlepšenie presadzovania rámcového nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami;

42.  zastáva názor, že ďalšia harmonizácia materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami môže pomôcť zabezpečiť jednotne vysokú úroveň ochrany verejného zdravia;

43.  odporúča zavedenie jednotných noriem EÚ pre analytické skúšky daných kategórií materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a príslušné orgány v celej EÚ vykonávali skúšky a uplatňovali pritom tú istú metódu; poznamenáva, že zavedenie jednotných skúšobných metód zaručí rovnaké zaobchádzanie s MPSP na vnútornom trhu a prispeje tak k lepším normám monitorovania a vyššej úrovni ochrany;

44.  zdôrazňuje, že každý členský štát je zodpovedný za vykonávanie kontrol spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP; vyjadruje však poľutovanie, že niektoré členské štáty nepožadujú od spoločností, aby zaregistrovali svoju ekonomickú činnosť, čím umožňujú týmto spoločnostiam obchádzať kontroly zhody; vyzýva Komisiu, aby požadovala od členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili povinnosť všetkým spoločnostiam, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP, aby oficiálne zaregistrovali svoju hospodársku činnosť v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004; uznáva existenciu vhodných registračných mechanizmov v niekoľkých členských štátoch, ktoré môžu slúžiť ako príklady najlepších postupov;

45.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili frekvenciu a účinnosť oficiálnych kontrol, a to na základe rizika nesúladu, ako aj zdravotného rizika, zohľadňujúc množstvo potraviny, konkrétneho spotrebiteľa a dĺžku času, počas ktorého bola v styku s daným MPSP, ako aj typ MPSP, teplotu a ďalšie príslušné faktory;

46.  trvá na tom, aby členské štáty zabezpečili dostatok pracovníkov a vybavenia na vykonávanie jednotných, rozsiahlych a spoľahlivých kontrol, ako aj systém odrádzajúcich sankcií v prípade zistenia nesúladu, v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004;

47.  žiada o účinnejšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o systém včasného varovania pre potraviny a krmivá v záujme rýchleho a účinného riešenia rizík pre verejné zdravie;

48.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala prístup založený na bezpečnostných kontrolách predmetov prichádzajúcich do styku s polotovarmi alebo iné schvaľovacie postupy pre predmety prichádzajúce do styku s potravinami;

49.  víta platformu Komisie „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“; požaduje, aby sa jej činnosť rozšírila;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 75. (3) Ú. v. EÚ L 12, 15.1.2011, s. 1. (4) PE 581.411. (5) PE 578.967. (6) Kortenkamp 2009. http://ec.europa.eu/environment/chemicals/effects/pdf/report_mixture_toxicity.pdf (7) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2017820%202009%20INIT (8) Siedmy environmentálny akčný program (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013D1386 (9) http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/ (10) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (11) Nedávny vývoj v oblasti posúdenia rizika chemikálií v potravinách a ich potenciálneho vplyvu na posúdenie bezpečnosti látok používaných v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami – Vestník EFSA 2016;14(1):4357 (28 s.). https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4357 (12) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (13) https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/160426a?utm_content=hl&utm_source=EFSA+Newsletters&utm_campaign=3bd764133f-HL_20160428&utm_medium=email&utm_term=0_7ea646dd1d-3bd764133f-63626997 (14) Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC), stanovisko k dokumentácii prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia pre bisfenol A, s. 13. http://www.echa.europa.eu/documents/10162/13641/bisphenol_a_seac_draft_opinion_en.pdf