Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Maria Borghezia o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podal 5. januára 2016 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne (RGNR 41838/13, RG GIP č. 12607/14) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 1. februára 2016,

–  po vypočutí Maria Borghezia v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

—  so zreteľom na článok 1 ods. 1 písm. A) talianskeho zákona č. 205/1993,

—  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0312/2016),

A.  keďže poslanec Európskeho parlamentu Mario Borghezio požiadal o ochranu svojej parlamentnej imunity podľa článkov 8 a 9 Protokolu č. 7 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne; keďže podľa oznámenia prokuratúry Mario Borghezio v rozhlasovom vysielaní údajne vyjadroval myšlienky založené na nadradenosti a rasovej alebo etnickej nenávisti, čo je podľa článku 1 písm. a) talianskeho zákona č. 205/1993 trestné;

B.  keďže články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa vzájomne vylučujú(2); keďže tento prípad sa týka iba údajne diskriminačných názorov, ktoré vyjadril poslanec Európskeho parlamentu; keďže preto samotná uplatniteľnosť článku 8 protokolu vyplýva zo znenia;

C.  keďže v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

D.  keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho poslanec Európskeho parlamentu vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná(3);

E.  keďže v danom rozhlasovom vysielaní bol Mario Borghezio požiadaný, aby sa vyjadril k otázke vymenovania a právomoci novej členky talianskej vlády, konkrétne novej ministerky pre integráciu;

F.  keďže skutkové okolnosti veci – ako vyplýva z dokumentov poskytnutých Výboru pre právne veci a z vypočutia v tomto výbore – ukazujú, že vyhlásenia, ktoré Mario Borghezio počas rozhovoru predniesol, nemajú žiadnu priamu ani jednoznačnú spojitosť s jeho parlamentnou činnosťou;

G.  keďže tieto údajne prednesené vyhlásenia najmä presahujú tón, s ktorým sa bežne stretávame v rámci politickej diskusie, a sú navyše svojou povahou hlboko neparlamentné; keďže tieto vyhlásenia sú v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie, a preto ich nemožno považovať za výroky vyslovené pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže sa preto nemožno domnievať, že Mario Borghezio konal pri výkone svojich úloh ako poslanec Európskeho parlamentu;

I.  keďže Súdny dvor rozhodol, že v prípade, ak bola podaná žaloba proti poslancovi Európskeho parlamentu na vnútroštátnom súde a tomuto súdu je známe, že bolo začaté konanie o ochrane výsad a imunít daného poslanca, ako je stanovené v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, uvedený súd musí prerušiť súdne konanie a požiadať Európsky parlament, aby čo najskôr poskytol svoje stanovisko(4); keďže súd v Miláne, na ktorom sa začalo súdne konanie proti Mariovi Borgheziovi, odmietol prerušiť konanie a rozhodol, aby pokračovalo napriek žiadosti Maria Borghezia podanej na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora;

1.  rozhodol neochrániť výsady a imunity Maria Borghezia;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súd v Miláne, napriek relevantnej judikatúre Súdneho dvora, odmietol prerušiť konanie začaté proti pánovi Borgheziovi;

3.  očakáva, že talianske orgány budú vždy dodržiavať zásadu stanovenú Súdnym dvorom, čo sa týka povinnosti príslušného súdu prerušiť súdne konanie, ak bola predložená žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca Európskeho parlamentu;

4.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Mariovi Borgheziovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23. (2) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 45. (3) Vec C-163/10 Patriciello, už citovaná, body 33 a 35. (4) Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 43.