Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Švédska EGF/2015/009 SE/Volvo Trucks) (COM(2016)0061 – C8-0033/2016 – 2016/2022(BUD))

P8_TA(2016)0111 A8-0077/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0061 – C8-0033/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu stanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0077/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie, aby sa uľahčilo opätovné uplatnenie a začlenenie prepustených pracovníkov na trh práce v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Švédsko predložilo žiadosť EGF/2015/009 SE/Volvo Trucks o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov) v regióne na úrovni NUTS 2 Horný Norrland (SE33) a keďže sa očakáva, že zo 647 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa na opatreniach zúčastní 500 pracovníkov; keďže 470 z uvedených pracovníkov bolo prepustených v podniku Volvo Truck Operation EMEA po znížení počtu zamestnancov v továrni v meste Umeå, a ďalších 177 u 4 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov (IL Logistics AB, Lemia, Caverion a Isringhausen);

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a / alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

F.  keďže v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia o EGF sú za finančnú kontrolu akcií, ktoré majú nárok na podporu z EGF, zodpovedné členské štáty;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Švédsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 793 710 EUR podľa tohto nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 2 989 518 EUR;

2.  konštatuje, že švédske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 16. septembra 2015 a že Komisia dokončila posúdenie 16. februára 2016 a Európsky parlament o ňom informovala v ten istý deň;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemohla dokončiť posúdenie žiadosti v danom termíne z dôvodu mimoriadneho nedostatku zamestnancov; pripomína, že v záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie; vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF, aby vynaložili maximálne úsilie o skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečili tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF;

4.  konštatuje, že výrobe úžitkových vozidiel už nedominujú európski ani severoamerickí výrobcovia vzhľadom na rozvoj nových ázijských výrobcov nákladných vozidiel; poukazuje na to, že v roku 2014 klesla v Únii výroba ťažkých nákladných vozidiel, ako aj vývoz nákladných úžitkových vozidiel, autobusov a autokarov (pokles o 6,3 miliardy EUR alebo o 11 %), zatiaľ čo celkový dovoz úžitkových vozidiel do Únie sa zvýšil (o 10 %); konštatuje, že odvetvie výroby nákladných vozidiel sa ťažko vyrovnáva s rozsiahlou transformáciou a potrebou prispôsobenia sa, pričom sa čoraz viac globalizuje; konštatuje, že podľa švédskych orgánov je čiastočné presunutie výroby v továrni Volvo Umeå motivované potrebou zvýšenia efektívnosti a zníženia nákladov, aby výroba dokázala reagovať na existujúcu a očakávanú celosvetovú konkurenciu, v rámci optimalizačného programu spoločnosti Volvo;

5.  poukazuje na to, že prepúšťanie predstavuje v regióne Västerbotten (s hlavným mestom Umeå) veľký problém, pretože pracovné ponuky v regióne sú určené pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, pričom väčšina prepustených pracovníkov má iba stredoškolské vzdelanie; poznamenáva, že žiadosť sa odvoláva na nedávnu správu, podľa ktorej bude v regióne Västerbotten potrebných 40 000 nových pracovníkov; víta opatrenia zamerané na pracovníkov, ktorí potrebujú špecializované vzdelanie;

6.  vyzýva členské štáty, aby spoločne so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie na prispôsobenie sa plánovaným zmenám na trhu práce a aby chránili pracovné miesta a zručnosti v Únii na základe komplexných hodnotení dosahu každej obchodnej dohody na obchod vypracovaných Komisiou;

7.  poznamenáva, že žiadosť sa nevzťahuje na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), lebo región nemá nárok na takéto opatrenia v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

8.  víta skutočnosť, že švédske orgány začali poskytovať individualizované služby postihnutým pracovníkom 30. januára 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o poskytnutí podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

9.  konštatuje, že Švédsko plánuje deväť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) hĺbkové posúdenie a individuálne plánovanie, ii) rôzne činnosti súvisiace s hľadaním zamestnania a odborné poradenstvo, iii) motivácia a opatrenia v oblasti zdravia, iv) podnikanie a zakladanie podnikov, v) vzdelávanie a odborná príprava, vi) validácia spôsobilostí, vii) pomoc súkromných poskytovateľov služieb pri hľadaní zamestnania, viii) cestovné výdavky a súvisiace výdavky, ix) príspevok na hľadanie zamestnania;

10.  víta opatrenia zamerané na motiváciu a zdravie pracovníkov; považuje tieto opatrenia za potrebné na posilnenie motivácie a poskytnutie pomoci tým, ktorých zdravie prepustenie zasiahlo; oceňuje tiež opatrenia validácie spôsobilostí účastníkov;

11.  poukazuje na vysokú sumu, ktorá sa má vynaložiť na príspevky a stimuly; poznamenáva, že financovanie týchto opatrení je obmedzené na maximálne 35 % z celkových nákladov koordinovaného balíka individualizovaných opatrení, ako sa uvádza v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

12.  očakáva odpoveď Komisie, ktorá potvrdí, že navrhovaný príspevok na hľadanie zamestnania nenahrádza povinnosť členských štátov zabezpečiť aktívne opatrenia na trhu práce alebo opatrenia sociálnej ochrany; očakáva tiež analýzu komplementárnosti opatrení podporených z EGF;

13.  konštatuje, že koordinovaný balík individualizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách s príslušnými príjemcami a ich zástupcami, ako aj miestnymi verejnými aktérmi;

14.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka individualizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

15.  pripomína dôležitosť posilňovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov pomocou prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná v rámci koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu a budúcim vyhliadkam pracovných sektorov;

16.  žiada Komisiu, aby v budúcich návrhoch podrobne uvádzala sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie, a pýta sa, či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcemu hospodárskemu vývoju a potrebám pracovného trhu v regiónoch postihnutých prepúšťaním;

17.  konštatuje, že švédske orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržiavanie platných nariadení a aby nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

18.  konštatuje, že k dnešnému dňu sa odvetvia výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov týkalo 22 žiadostí o príspevok z EGF vrátane tejto, pričom 12 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu a 10 s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou;

19.  vyzýva Komisiu, aby obozretne posúdila prípady, v ktorých sa financovanie z EGF požaduje z dôvodu prepúšťania, ktoré je výsledkom stratégií premiestňovania výroby podnikov, a aby sa uistila, že tieto podniky si v plnej miere splnili svoje zákonné povinnosti voči prepusteným pracovníkom na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv a že EGF sa využíva ako komplementárne opatrenie;

20.  pripomína, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

21.  oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

22.  pripomína Komisii jej zodpovednosť a povinnosť včas poskytnúť podrobné informácie potvrdzujúce, že navrhovaný príspevok na hľadanie zamestnania nenahrádza povinnosť členských štátov zabezpečiť aktívne opatrenia na trhu práce alebo opatrenia sociálnej ochrany, a podrobnú analýzu preukazujúcu komplementárnosť týchto opatrení EGF;

23.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

24.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

25.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Švédska – EGF/2015/009 SE/Volvo Trucks)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/618.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2016/000 TA 2016 – Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2016)0078 – C8-0095/2016 – 2016/2025(BUD))

P8_TA(2016)0112 A8-0078/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0078 – C8-0095/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/000 TA 2015 – Technická pomoc na podnet Komisie)(4),

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0078/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce;

B.  keďže pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže maximálna výška ročného rozpočtu disponibilného pre EGF je 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a keďže v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF sa uvádza, že 0,5 % tejto sumy (t. j. 828 060 EUR v roku 2016) sa môže na podnet Komisie poskytnúť na technickú pomoc s cieľom financovať prípravu, monitorovanie, zber údajov a tvorbu vedomostnej základne, administratívnu a technickú podporu, informačné a komunikačné činnosti, ako aj audítorské, kontrolné a hodnotiace činnosti potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF;

E.  keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu zvýšenej pridanej hodnoty, účinnosti a zamestnateľnosti prijímateľov prostriedkov z EGF ako nástroja Únie na podporu prepustených pracovníkov;

F.  keďže navrhovaná suma 380 000 EUR zodpovedá približne 0,23 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného na EGF v roku 2016;

1.  berie na vedomie opatrenia, ktoré navrhuje Komisia ako technickú pomoc na financovanie výdavkov uvedených v článku 11 ods. 1 a 4 a článku 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o EGF;

2.  pripomína význam vytvárania sietí a výmeny informácií o EGF, a preto podporuje financovanie expertnej skupiny kontaktných osôb pre EGF a semináre týkajúce sa vytvárania sietí, ktoré sa venujú vykonávaniu EGF; očakáva, že táto výmena informácií prispeje aj k lepším a podrobnejším správam o úspešnosti opatrení podporovaných z EGF v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o dosah a mieru opätovného zamestnania príjemcov; takisto podporuje všetky iniciatívy zahŕňajúce posilnenú účasť a konzultáciu miestnych orgánov, ktoré každodenne spravujú opatrenia podporované z EGF;

3.  víta pokračujúcu prácu na štandardizovaných postupoch pre žiadosti o podporu z EGF a správu tohto fondu s využitím funkcií systému elektronickej výmeny údajov (SFC2014), čím sa umožní zjednodušenie a rýchlejšie vybavovanie žiadostí a lepšie podávanie správ; berie na vedomie, že prioritným zámerom Komisie na rok 2016 je pripraviť a doladiť modul záverečných správ predkladaných na konci každého prípadu využitia EGF; konštatuje však, že výdavky z rozpočtu EGF na uplatnenie systému SFC2014 sú naďalej relatívne vysoké;

4.  víta začlenenie podávania správ do systému elektronickej výmeny údajov (SFC2014); domnieva sa, že to zmierni administratívne zaťaženie členských štátov a uľahčí využívanie správ na účely hodnotenia;

5.  konštatuje, že proces integrácie EGF do systému SFC2014 prebieha už roky a že príslušné náklady z EGF sú relatívne vysoké; konštatuje, že táto miera nákladov musí byť zachovaná aj ďalší rok, po ktorom budú náklady na údržbu nižšie;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila správu o pokroku pri integrácii do systému SFC2014 od začiatku roku 2011 do roku 2014, ako požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. júna 2015 o návrhu technickej pomoci v roku 2015; pripomína Komisii, aby predložila správu o pokroku, ako sa požadovalo, a to vrátane najnovšieho vývoja;

7.  zastáva názor, že SFC2014 by sa mohol využívať aj na to, aby Komisia mohla zhromažďovať podrobné údaje o dosahu financovania z EGF, najmä pokiaľ ide o mieru opätovného zamestnávania prepustených pracovníkov, ktorí dostávali finančné prostriedky z EGF; trvá na tom, aby mu boli poskytované lepšie hodnotenia druhu a kvality nájdených pracovných miest a o strednodobých a dlhodobých trendoch, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia prostredníctvom opatrení EGF;

8.  víta skutočnosť, že Komisia plánuje investovať 70 000 EUR z disponibilného rozpočtu na technickú pomoc, najmä v záujme zlepšenia monitorovania a hodnotenia dosahu pomoci EGF na zapojených jednotlivcov; odporúča, aby:

9.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať kontakty medzi stranami, ktoré sú zapojené do žiadostí EGF, vrátane predovšetkým sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa vytvorila maximálna súčinnosť; zdôrazňuje, že by mala byť posilnená interakcia medzi národnými kontaktnými osobami a regionálnymi alebo miestnymi partnermi a mal by byť výslovne stanovený a všetkými zúčastnenými partnermi odsúhlasený spôsob komunikácie a podpory a tok informácií (vnútorné rozdelenie, úlohy a zodpovednosti);

10.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou pozývala Európsky parlament v primeraných lehotách na schôdze a semináre expertnej skupiny(5);

11.  žiada Komisiu, aby poskytla odôvodnenie rozhodnutia zadať subdodávateľovi strednodobé hodnotenie, ktoré sa vyžaduje v článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF; žiada, aby Komisia rozhodla, ako sa má postupovať na základe analýzy nákladov a prínosov s jednoznačným dôrazom na objektívnosť, výsledky, pridanú hodnotu, zamestnateľnosť a efektívnosť;

12.  žiada Komisiu, aby do strednodobého hodnotenia EGF zahrnula všetky aspekty týkajúce sa nákladovej efektívnosti všetkých projektov v rámci EGF, údajov o priamej podpore, ako aj návrhy, ako zlepšiť účasť členských štátov na EGF a súčinnosť s inými opatreniami, ktoré patria do ESF alebo národných programov; konštatuje, že tento postup by mal byť spojený s úsilím o vytvorenie kompletnej databázy o výsledkoch všetkých opatrení v rámci EGF; vyzýva na diskusiu o výsledkoch strednodobého hodnotenia s cieľom posúdiť, či EGF je najúčinnejším nástrojom na riešenie problémov spojených s prepúšťaním;

13.  žiada Komisiu, aby začlenila kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu podpory z EGF pre mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a trvalým a udržateľným spôsobom rozšírila toto opatrenie aj po decembri 2017 prostredníctvom návrhu nového nariadenia o EGF, najmä vzhľadom na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a pretrvávajúcu krízu týkajúcu sa nezamestnanosti mladých ľudí;

14.  zdôrazňuje význam zvyšovania všeobecnej informovanosti o EGF a jeho zviditeľnenia; pripomína členským štátom predkladajúcim žiadosti ich úlohu pri poskytovaní informácií o akciách financovaných z EGF dotknutým prijímateľom, orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia o EGF;

15.  žiada členské štáty a všetky zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na ďalšie zlepšenie procesných a rozpočtových mechanizmov s cieľom zvýšiť dosah EGF; v tomto zmysle konštatuje, že Európsky parlament v súčasnosti pripravuje návrh iniciatívnej správy na základe hodnotenia Komisie s cieľom vyhodnotiť fungovanie nariadenia o EGF a preskúmané prípady;

16.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov; vyzýva členské štáty, aby pred predložením oficiálnych žiadostí vo väčšej miere využívali pomoc Komisie;

17.  žiada členské štáty a všetky zúčastnené inštitúcie, aby obhajovali širšie využívanie výnimky pre prahové hodnoty oprávnenosti, z čoho majú úžitok aj MSP, predĺženie referenčných období, ako aj možnosť začleniť prepustených pracovníkov ponúkajúcich súvisiace služby k prepusteným pracovníkom referenčnej spoločnosti, čím sa prispeje k efektívnejšiemu a lepšiemu využívaniu EGF;

18.  žiada členské štáty, aby jasnejšie zdôraznili doplnkovosť financovania z EGF a jeho prepojenie s inými fondmi a aby preskúmali, ako najlepšie dosiahnuť, aby EGF vytváral pridanú hodnotu, ako zaručiť súčinnosť s inými zdrojmi financovania a zabrániť vytesňovaniu a prekrývaniu;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2016/000 TA 2016 – Technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/619.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0237. (5) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2016 na rozpočtový rok 2016 – Nový nástroj na poskytovanie núdzovej podpory v rámci Únie (07068/2016 – C8-0122/2016 – 2016/2037(BUD))

P8_TA(2016)0113 A8-0130/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie(6),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 1/2016, ktorý Komisia prijala 9. marca 2016 (COM(2016)0152),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2016, ktorú Rada prijala 16. marca 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 17. marca 2016 (07068/2016 – C8-0122/2016),

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0130/2016),

A.  keďže masívny prílev utečencov a migrantov do Európy vyvolal výnimočnú situáciu, v ktorej si veľký počet ľudí vyžaduje naliehavú humanitárnu pomoc v rámci Únie; keďže táto núdzová situácia presahuje schopnosť reakcie najviac postihnutých členských štátov; keďže na úrovni Únie neexistoval žiadny vhodný nástroj na riešenie humanitárnych potrieb osôb postihnutých katastrofami v rámci Únie;

B.  keďže Komisia predložila 2. marca 2016 návrh nariadenia Rady, ktorého cieľom je vyplniť medzeru v dostupných nástrojoch s cieľom riešiť humanitárne potreby na území Únie; keďže uvedené nariadenie je založené na článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý neupravuje úlohu Európskeho parlamentu; keďže 15. marca 2016 Rada prijala nariadenie (EÚ) 2016/369;

C.  keďže Komisia následne predložila návrh opravného rozpočtu zameraný na vytvorenie rozpočtovej štruktúry pre uvedený nástroj a na sprístupnenie 100 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 80,2 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch na okamžité potreby financovania prostredníctvom presunu v rámci okruhu 3 viacročného finančného rámca (VFR);

D.  keďže Komisia odhaduje, že tento nový nástroj by si vyžadoval 300 miliónov EUR v roku 2016 (a následne po 200 miliónov EUR v rokoch 2017 a 2018) a že môžu vzniknúť ďalšie potreby, ak budú toky migrantov a utečencov pokračovať na súčasnej úrovni;

E.  keďže Komisia navrhuje aj zvýšenie počtu zamestnancov v Európskom centre pre boj proti terorizmu v rámci Europolu a poskytnutie zodpovedajúcich viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 2,0 milióna EUR presunom z Fondu pre vnútornú bezpečnosť;

1.  víta návrh Komisie, aby sa z rozpočtu Únie mohla poskytovať núdzová pomoc na území Únie s cieľom riešiť humanitárne dôsledky súčasnej utečeneckej krízy; poukazuje na zhoršujúcu sa situáciu migrantov a žiadateľov o azyl, najmä v dôsledku nekoordinovanej reakcie európskych krajín, v dôsledku čoho je takáto núdzová pomoc ešte potrebnejšia a naliehavejšia; zdôrazňuje potrebu ukázať solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia takejto núdzovej situácii na svojom území;

2.  berie na vedomie riešenie, ktoré Komisia navrhla ako naliehavé opatrenie; konštatuje, že po zriadení dvoch trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku sa nový ad hoc mechanizmus zaviedol bez celkovej stratégie na riešenie utečeneckej krízy a bez zabezpečenia plného rešpektovania výsad Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu; poukazuje na problém, že nový nástroj nie je založený na návrhu nariadenia predloženého Komisiou v rámci riadneho legislatívneho postupu; zdôrazňuje, že Európsky parlament vždy konal konštruktívne a rýchlo v záujme podpory všetkých iniciatív v súvislosti s utečeneckou krízou a stále tak koná prostredníctvom rýchleho prijatia tohto opravného rozpočtu;

3.  domnieva sa, že by sa mal stanoviť udržateľnejší právny a rozpočtový rámec s cieľom umožniť mobilizáciu humanitárnej pomoci v rámci Únie v budúcnosti, keď si to vyžiadajú okolnosti; konštatuje, že takéto núdzové financovanie určené na reagovanie na krízové a nepredvídané situácie by z dôvodu jeho povahy malo byť pokryté osobitnými nástrojmi a nemalo by sa započítavať do stropov VFR;

4.  víta záväzok Komisie neodkláňať rozpočtové prostriedky z rozpočtu na vonkajšiu humanitárnu pomoc; konštatuje, že Komisia navrhuje financovať prvú splátku v rámci tohto nového nástroja prostredníctvom presunu rozpočtových prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ktoré už boli určené na zabezpečenie rozdelenia záťaže medzi členské štáty pri riešení utečeneckej krízy; domnieva sa, že celú sumu nemožno pokryť prostredníctvom presunov bez toho, aby to malo vplyv na výsledky AMIF, ktorý sa tento rok dostane pod tlak a môže si vyžiadať ďalšie navýšenia prostriedkov, ak sa mechanizmus premiestňovania začne uplatňovať v plnej miere; preto považuje týchto 100 miliónov EUR za prednostné pridelenie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa bude musieť kompenzovať v neskoršom štádiu; konštatuje, že v rámci okruhu 3 nezostáva žiadna rezerva a že nástroj flexibility bol na rok 2016 použitý už v celom rozsahu; preto podporuje mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti v prospech zvyšnej sumy na tento rok hneď, ako to bude potrebné, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v tomto zmysle; očakáva, že zvýšenie stropu VFR v okruhu 3 sa ukáže ako nevyhnutné pre naplnenie všetkých potrieb súvisiacich s utečeneckou a migračnou krízou;

5.  schvaľuje navrhované zvýšenia počtu zamestnancov Európskeho centra pre boj proti terorizmu v rámci Europolu vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu v Únii; konštatuje, že tieto zvýšenia sú nad rámec zvýšení, ktoré už boli schválené v rámci nedávnej revízie právneho rámca Europolu;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby vylúčila všetky agentúry, ktoré sa v širšom zmysle zaoberajú migráciou a bezpečnosťou, z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, keďže všetky majú nedostatok zamestnancov vzhľadom na obrovský nárast objemu práce a úloh za posledné dva roky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila medzi agentúrami v oblasti SVV rovnováhu rešpektujúcu ich objem práce a úlohy;

7.  vzhľadom na naliehavosť situácie potvrdzuje svoju ochotu prijať návrh opravného rozpočtu č. 1/2016 v podobe predloženej Komisiou;

8.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2016;

9.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 1/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17. (6) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o vymenovaní Sama Jereba za člena Dvora audítorov (C8-0025/2016 – 2016/0804(NLE))

P8_TA(2016)0114 A8-0060/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0025/2016),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0060/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 15. marca 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Sama Jereba za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu na vymenovanie Mihailsa Kozlovsa za člena Dvora audítorov (C8-0411/2015 – 2015/0814(NLE))

P8_TA(2016)0115 A8-0059/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0411/2015),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0059/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 15. marca 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Mihailsa Kozlovsa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu na vymenovanie Jana Gregora za člena Dvora audítorov (C8-0412/2015 – 2015/0815(NLE))

P8_TA(2016)0116 A8-0057/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0412/2015),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0057/2016),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o požiadavky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 15. marca 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Jana Gregora za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu na vymenovanie Ladislava Balka za člena Dvora audítorov (C8-0413/2015 – 2015/0816(NLE))

P8_TA(2016)0117 A8-0055/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0413/2015),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0055/2016),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 15. marca 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Ladislava Balka za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu na vymenovanie Janusza Wojciechowského za člena Dvora audítorov (C8-0414/2015 – 2015/0817(NLE))

P8_TA(2016)0118 A8-0061/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0414/2015),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0061/2016),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 15. marca 2016 vypočul navrhovaného kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  nesúhlasí s návrhom Rady vymenovať Janusz Wojciechowského za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfosát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 (D044281/01 – 2016/2624(RSP))

P8_TA(2016)0119 B8-0439/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfosát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 (D044281/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), a najmä na jeho článok 20 ods. 1,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(3),

–  so zreteľom na závery Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika účinnej látky glyfosát(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže systematický herbicíd glyfosát sa v súčasnosti celosvetovo vyrába v najväčšom objeme zo všetkých herbicídov; keďže jeho používanie sa v celosvetovom meradle za posledných 40 rokov dramaticky zvýšilo koeficientom 260 (z 3 200 ton v roku 1974 na 825 000 ton v roku 2014)(5);

B.  keďže glyfosát je neselektívny herbicíd, ktorý zabíja všetkých byliny; keďže pôsobí tak, že zasahuje do tzv. šikimatovej dráhy, ktorá je zároveň prítomná v riasach, baktériách a hubách; keďže bolo preukázané, že subletálna expozícia baktérií Escherichia coli a Salmonella enterica sérovar Typhimurium komerčným prípravkom glyfosátu spôsobila zmenu rezistencie voči antibiotikám;

C.  keďže 76 % použitia glyfosátu na celom svete je v poľnohospodárstve; keďže sa tiež často používa v lesníctve, v mestách a záhradách;

D.  keďže glyfosát a jeho rezíduá boli zaznamenané vo vode, pôde, potravinách a nápojoch a tovare, ktorý nie je určený na konzumáciu, ako aj v ľudskom tele (napr. v moči a materskom mlieku);

E.  keďže obyvateľstvo je mu vystavené predovšetkým v obydliach v blízkosti postrekovaných oblastí, prostredníctvom domáceho používania a konzumácie stravy; keďže vystavenie účinkom glyfosátu sa zvyšuje vzhľadom na nárast celkového objemu používaného glyfosátu; keďže vplyv glyfosátu a jeho najbežnejších koformulantov na ľudské zdravie sa musí pravidelne monitorovať;

F.  keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa účinná látka môže schváliť len vtedy, ak nie je alebo nemá byť klasifikovaná ako karcinogén kategórie 1A alebo 1B v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1272/2008, okrem prípadov, keď je vystavenie ľudí účinnej látke zanedbateľné alebo existuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie rastlín, ktorému nemožno zabrániť inými dostupnými prostriedkami;

G.  keďže v marci 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikovala glyfosát ako „pravdepodobne karcinogénny pre ľudí“ (skupina 2A) na základe „obmedzených dôkazov“ u ľudí s rakovinu (z prípadov vystavenia, ktoré skutočne vznikli), „dostatočných dôkazov“ rakoviny u pokusných zvierat (z výskumu s „čistým glyfosátom“) a „presvedčivých dôkazov“ na základe mechanistických informácií týkajúcich sa karcinogenity (pre genotoxicitu a oxidačný stres), tak pre „čistý“ glyfosát, ako aj glyfosátové prípravky;

H.  keďže kritériá, ktoré používa IARC pre skupinu 2A sú porovnateľné s kritériami pre kategóriu 1B v nariadení (ES) č. 1272/2008;

I.  keďže však v novembri 2015 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dokončil proces partnerského preskúmania glyfosátu a dospel k záveru, že „glyfosát pravdepodobne nepredstavuje karcinogénne nebezpečenstvo pre ľudí a dôkazy nepodporujú klasifikáciu so zreteľom na jeho karcinogénny potenciál podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008“;

J.  keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) .../... z XXX, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfosát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011(ďalej len „návrh vykonávacieho nariadenia“), založenom na vedeckom zhodnotení, ktoré vypracovali BfR a EFSA, sa navrhuje povoliť glyfosát do 30. júna 2031, teda na maximálne možné obdobie používania na akýkoľvek účel , a to bez akýchkoľvek právne záväzných podmienok na jeho používanie, a len s povinnosťou uvedenia informácií o vlastnostiach narušujúcich endokrinný systém, pričom sa stanoví obmedzenie pre jeden koformulant a členské štáty vytvoria zoznam koformulantov, ktorých zaradenie medzi prípravky na ochranu rastlín nie je schválené;

K.  keďže uvádzaným účelom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je „zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovania vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh pri súčasnom zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby“;

L.  keďže v texte nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa uvádza, že jeho ustanovenia „vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti s cieľom zabezpečiť, aby účinné látky alebo výrobky uvedené na trh nepôsobili nepriaznivo na zdravie ľudí alebo zvierat alebo životné prostredie“; keďže v texte sa ďalej uvádza, že „členským štátom by sa najmä nemalo brániť uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti v prípade neistoty z vedeckého hľadiska, pokiaľ ide o riziká, ktoré pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo životné prostredie predstavujú prípravky na ochranu rastlín, ktoré sa majú na ich území autorizovať“;

M.  keďže v súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009, každé rozhodnutie o schválení/neschválení/podmienečnom schválení účinnej látky je založené na revíznej správe Komisie a ďalších oprávnených faktoroch týkajúcich sa posudzovanej záležitosti a zásade predbežnej opatrnosti v prípade relevantnosti podmienok ustanovených v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002;

N.  keďže v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa stanovuje, že „za určitých okolností, ak sa po vyhodnotení dostupných informácií zistí možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, prijať dočasné opatrenia na riadenie rizika potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia, pre ktorú sa rozhodlo Spoločenstvo, až do získania ďalších vedeckých informácií umožňujúcich komplexnejšie vyhodnotenie rizika“;

O.  keďže podmienky použitia zásady predbežnej opatrnosti ustanovenej v nariadení (ES) č. 178/2002 sú zjavne splnené vzhľadom na prebiehajúcu polemiku o karcinogénnych vlastnostiach glyfosátu;

P.  keďže podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa schválenie účinných látok obnovuje najviac na obdobie pätnástich rokov; keďže v záujme bezpečnosti by schvaľovacie obdobie malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, pričom skúsenosti získané pri samotnom používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú príslušné látky, a akýkoľvek vývoj v oblasti vedy a techniky by sa mali vziať do úvahy pri rozhodovaní o opakovanom schválení;

Q.  keďže európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí vo veci 12/2013/MDC z 18. februára 2016 o postupoch Európskej komisie, pokiaľ ide o povoľovanie a uvádzanie na trh výrobkov na ochranu rastlín (pesticídov) vyzvala Komisiu, aby prehodnotila svoj prístup k vymedzeniu a vykonávaniu opatrení na zmiernenie (podmienky a obmedzenia) tak, aby obsahovali ďalšie požiadavky s cieľom zabezpečiť, že Komisia sa nebude môcť vyhnúť svojej zodpovednosti na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia tým, že členským štátom dá takmer absolútnu voľnosť, pokiaľ ide o vymedzenie zmierňujúcich opatrení v prípade potenciálne nebezpečných látok, vzhľadom na to, že štandardné formulácie sú veľmi všeobecne koncipované a možno pochybovať o tom, či sa vôbec dajú právne charakterizovať ako vyžadujúce si zmierňujúce opatrenia;

R.  keďže však návrh vykonávacieho nariadenia neobsahuje žiadne právne záväzné opatrenia na zmiernenie rizika, napriek zistenému vysokému dlhodobému riziku pri takmer každom použití glyfosátu pre necielené suchozemské stavovce vrátane cicavcov a vtákov; keďže používania neselektívneho herbicídu glyfosát ničí nielen nežiaducu burinu, ale všetky rastliny, ako aj riasy, baktérie a huby, čo má neprijateľný vplyv na biodiverzitu a ekosystém; keďže glyfosát ako taký nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4 ods. 3 písm. e) bod (iii) nariadenia (ES) č. 1107/2009;

S.  keďže niektoré členské štáty už prijali preventívne opatrenia na ochranu verejného zdravia a životného prostredia; keďže v záujme dosiahnutia rovnakej úrovne ochrany vo všetkých členských štátoch by v prípade schválenia účinnej látky mali byť na úrovni Únie stanovené jasné a právne záväzné podmienky použitia;

T.  keďže úrad EFSA, na žiadosť Komisie, vo svojom hodnotení posudzoval správu zverejnenú Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC), ktorá glyfosát klasifikovala ako pravdepodobne karcinogénny pre ľudí; keďže úrad EFSA vo svojom hodnotení vychádzal z rozsiahleho súboru dôkazov vrátane niekoľkých štúdií, ktoré IARC neposudzovala, a podľa EFSA je to jeden z dôvodov, prečo dospeli k odlišným záverom;

U.  keďže vedúci oddelenia pre pesticídy úradu EFSA, ktorý bol zodpovedný za hodnotenie, označil určité štúdie, ktoré IARC neposudzovala, za „kľúčové“ a „podstatné“; keďže EFSA doteraz odmietal zverejniť tieto štúdie, pretože žiadatelia tvrdili, že ich zverejnenie by poškodilo ich obchodné záujmy; keďže nezverejnenie štúdií znemožňuje nezávislý vedecký dohľad; keďže EFSA neposkytol overiteľné dôkazy o tom, že zverejnenie štúdií by poškodilo odvetvie, v súlade s jeho právnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 63 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

V.  keďže podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(6) inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení; keďže vzhľadom na pretrvávajúcu polemiku medzi IARC a EFSA v otázke tak verejne relevantnej, akou je rakovina, a celkového dosahu rozhodnutia o opätovnom schválení/podmienenom opätovnom schválení alebo neschválení glyfosátu, zjavne existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení týchto štúdií;

W.  keďže existujú nielen vážne obavy z karcinogenity glyfosátu, ale aj pochybnosti, pokiaľ ide o možné pôsobenie vo vzťahu k jeho vlastnostiam narúšajúcim endokrinný systém; keďže sa preukázalo, že prípravky na báze glyfosátu sú endokrinné disruptory v ľudskom bunkovom reťazci a v prípade neexistencie riadneho vedeckého horizontálneho kritéria sa nedá vylúčiť endokrinne sprostredkovaný spôsob účinku; keďže do augusta 2016 Komisia stanoví normy pre vymedzenie endokrinných disruptorov;

X.  keďže EFSA vyjadril obavy, že endokrinne sprostredkovaný spôsob účinku sa nedá vylúčiť, pretože posúdenie nie je možné uzavrieť z dôvodu nedostatku údajov; keďže však v bode 2.2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že účinná látka sa schváli iba po predložení úplnej dokumentácie; keďže je to o to dôležitejšie, že v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že účinná látka sa schváli iba v prípade, ak sa nepovažuje za látku s vlastnosťami, ktoré narúšajú endokrinný systém a ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, okrem prípadov, keď je vystavenie ľudí účinnej látke zanedbateľné alebo ak existuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie rastlín, ktorému nemožno zabrániť inými dostupnými prostriedkami;

Y.  keďže je nevhodné, aby Komisia riešila tieto závažné nedostatky prostredníctvom potvrdzujúcich údajov predložených po rozhodnutí o opätovnom schválení, pretože postup na základe potvrdzujúcich údajov by sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch stanovených v bode 2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 a nemal by sa týkať požiadaviek na údaje, ktoré existovali v čase predloženia žiadosti;

Z.  keďže v uplynulých dvoch desaťročiach sa nazhromaždili ďalšie dôkazy o nepriaznivých účinkoch, najmä skutočnosť, že niekoľko reťazcov u stavovcov je pravdepodobne ovplyvnených účinkami glyfosátu vrátane hepatorenálneho poškodenia a vplyvu na rovnováhu živín prostredníctvom chelačných účinkov glyfosátu(7);

AA.  keďže v júli 2015 spravodajský členský štát naznačil svoj úmysel predložiť dokumentáciu týkajúcu sa harmonizovanej klasifikácie glyfosátu podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 Európskej chemickej agentúre, ktorá je príslušným vedeckým orgánom, pokiaľ ide o harmonizovanú klasifikáciu chemických látok; keďže podanie žiadosti sa očakávalo koncom marca 2016; keďže rozhodovací proces má trvať 18 mesiacov;

AB.  keďže glyfosát sa intenzívne používa pri desikácii, zničení plodiny pred jej zberom s cieľom urýchliť jej zrenie a uľahčiť zber (známe aj ako „zelené spaľovanie“); keďže táto prax má nielen podstatne nepriaznivý vplyv na biodiverzitu, ale zvyčajne vedie aj k oveľa vyššej hladine rezíduí v zozbieranej úrode, a teda k zvýšenej expozícii prostredníctvom ľudskej stravy(8); keďže touto praxou sa kontaminuje aj slama z ošetrených plodín a na kŕmne účely ju tak robí nepoužiteľnou; keďže z hľadiska ochrany ľudského zdravia a životného prostredia je požívanie neselektívnych herbicídov na takéto účely neakceptovateľné;

AC.  keďže prevažná väčšina geneticky modifikovaných plodín je voči glyfosátom odolná(9); keďže 56 % celosvetového použitia glyfosátu v roku 2012 bolo na geneticky modifikované plodiny, ktoré sú voči glyfosátu odolné(10);

AD.  keďže v rokoch 2015 a 2016 Európsky parlament namietal voči štyrom rôznym návrhom vykonávacích aktov Komisie týkajúcim sa uvádzania produktov na trh obsahujúcich geneticky modifikované plodiny alebo z nich pozostávajúcich alebo vyrobených(11)(12)(13)(14); keďže všetky tieto plodiny boli geneticky modifikované tak, aby boli odolné voči glyfosátu; keďže tri z nich boli geneticky modifikované tak, aby boli odolné aj voči ďalšiemu herbicídu, čím došlo k viacnásobnej odolnosti;

AE.  keďže rozšírené používanie glyfosátu na plodiny voči nemu odolné za posledných 20 rokov viedlo k rozšíreniu burín voči nemu odolných, pretože opakované použitie glyfosátu bez dostatočného striedania herbicídov alebo postupov ničenia buriny sa ukázalo ako veľmi priaznivé pre rozšírenie odolných burín; keďže v reakcii na túto situáciu spoločnosti pôsobiace v agro-biotechnickej oblasti pridávajú do plodín ďalšie voči herbicídom odolné vlastnosti, o čom svedčia tri zo štyroch geneticky modifikovaných plodín, voči ktorým Európsky parlament namietal, čo môže spôsobiť špirálu vedúcu k rozširovaniu multirezistentných burín(15); keďže takáto toxická špirála je neudržateľná;

AF.  keďže štúdie ukázali, že integrovaná ochrana proti škodcom založená na diverzifikácii plodín, režimoch obrábania pôdy, dátumoch sejby a mechanickom odstraňovaní burín môže znížiť používanie herbicídov a zároveň zachovať výnosy plodín a byť trvalo udržateľnejšia a ekologickejšia s významnými pozitívnymi účinkami na biodiverzitu(16);

AG.  keďže EFSA v roku 2015 zistil, že pre určité pesticídy vrátane glyfosátu bol počet determinantov oznámených maximálnych limitov rezíduí (MRL) výrazne nižší, než aký je potrebný na vyvodenie štatisticky spoľahlivých záverov; keďže podľa EFSA by oznamujúce krajiny mali rozšíriť rozsah analytických metód používaných na získanie MRL s cieľom zabezpečiť, aby miera detekcie a presahovania hodnôt MRL nebola ovplyvnená nízkym počtom determinantov alebo nedostatkom údajov od niektorých krajín(17);

AH.  keďže v marci 2016 bolo hlasovanie v Stálom výbore pre fytofarmaká o návrhu vykonávacieho nariadenia o obnovení schválenia účinnej látky glyfosát odložené;

AI.  keďže Štátny kontrolný úrad USA (GAO) nedávno vydal odporúčanie pre Americký úrad pre potraviny a lieky, aby posúdil riziko a zverejnil informácie, pokiaľ ide o rezíduá glyfosátu vo vzťahu k verejnému zdraviu;

1.  domnieva sa, že v návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie sa nezabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, neuplatňuje sa v ňom zásada predbežnej opatrnosti a prekračujú sa v ňom vykonávacie právomoci ustanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  žiada Komisiu, aby predložila nový návrh vykonávacieho nariadenia s cieľom lepšie zohľadniť udržateľné používanie herbicídov obsahujúcich glyfosát; vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila hlavne obmedziť alebo zakázať predaj glyfosátu neprofesionálnym používateľom a žiada Komisiu, aby spolu s odborníkmi z členských štátov vypracovala hodnotenie používania prípravkov na ochranu rastlín neprofesionálnymi používateľmi a predložila návrhy, vypracovala školenia a používateľské povolenia pre profesionálnych používateľov, lepšie informovala o používaní glyfosátu a stanovila prísne obmedzenia pre používanie prípravkov obsahujúcich glyfosát pred žatvou;

3.  vyzýva Komisiu, aby obnovila povolenie používať glyfosát na 7 rokov; pripomína, že podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 môže Komisia odňať schválenie účinnej látky počas obdobia jeho schválenia na základe toho, že nové vedecké dôkazy môžu preukázať že látka už nespĺňa kritériá pre jej schválenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili svoju prácu na zozname koformulantov, ktorých zaradenie medzi prípravky na ochranu rastlín nie je schválené; víta skutočnosť, že surfaktant POE bol vyňatý z používania v prípravkoch na ochranu rastlín obsahujúcich glyfosát;

4.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým neschválila žiadne neprofesionálne použitie glyfosátu;

5.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým neschválila použitie glyfosátu vo verejných parkoch alebo v ich blízkosti, na verejných ihriskách a vo verejných záhradách;

6.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým neschválila žiadne poľnohospodárske použitie glyfosátu v prípadoch, v ktorých na kontrolu šírenia buriny postačuje systém integrovanej ochrany proti škodcom;

7.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje schválenie vzhľadom na dokumentáciu týkajúcu sa harmonizovanej klasifikácie glyfosátu podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, ktorá bola predložená Európskej chemickej agentúre (ECHA);

8.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila nezávislé preskúmanie celkovej toxicity a klasifikácie glyfosátu na základe všetkých dostupných vedeckých dôkazov vrátane tých, ktoré sa týkajú karcinogenity glyfosátu, ako aj možných vlastností narúšajúcich endokrinný systém na základe predpokladaných vedeckých horizontálnych kritérií pre endokrinné disruptory;

9.  vyzýva Komisiu a EFSA, aby, pokiaľ je to možné v medziach právneho a regulačného rámca a v súlade s ustanoveniami o dôvernosti v nariadení, sprístupnili vedecké štúdie a údaje použité na kladnú klasifikáciu glyfosátu a navrhovanú obnovu povolenia; ďalej vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko potrebné úsilie na uľahčenie úplného zverejňovania vedeckých dôkazov použitých v rámci hodnotiaceho procesu EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby poverila svoj Potravinový a veterinárny úrad overením a sledovaním rezíduí glyfosátu v potravinách a nápojoch vyrobených v Únii, ako aj v dovezených výrobkoch;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum a inovácie vzhľadom na alternatívne, udržateľné a nákladovo efektívne riešenia v oblasti prípravkov na ochranu proti škodcom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia;

12.  domnieva sa, že vhodné následné opatrenia, ktoré Komisia prijala v nadväznosti na toto uznesenie, sú dôležité z hľadiska dôvery v rámci inštitúcií Európskej únie a medzi nimi;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. (4) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302 (5) http://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-016-0070-0 (6) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (7) http://ehjournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12940-016-0117-0 (8) http://ehjournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12940-016-0117-0 (9) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 (10) http://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/s12302-016-0070-0 (11) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2015)0456). (12) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0040). (13) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0038). (14) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø5-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0039). (15) http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 (16) http://ec.europa.eu/environment/integration/research/newsalert/pdf/herbicide_reduction_can_preserve_crop_yields_as_well_as_biodiversity_benefits_of_weeds_445na2_en.pdf (17) http://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/scientific_output/files/main_documents/4038.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (2015/2272(INI))

P8_TA(2016)0120 A8-0069/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 1, 2 a 5, článok 21 a najmä jeho odsek 1, odsek 2 písm. h) a odsek 3 druhý pododsek, články 8, 22, 24, 25, 26, článok 42 a najmä jeho odsek 7 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) z roku 2003 a na správu o vykonávaní EBS z roku 2008,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky o Komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Preskúmaní európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)(2),

–  so zreteľom na závery Európskej rady v dňoch 19. a 20. decembra 2013 (EUCO 217/13) a 25. a 26. júna 2015 (EUCO 22/15), ako aj závery Rady o SBOP z 18. mája 2015 (8971/15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje postavenie, sídlo a prevádzkové pravidlá Európskej obrannej agentúry(3),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

–  so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú prijala Rada Európskej únie 24. júna 2014,

–  so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2010 a na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(4),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP(5),

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatý Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 a na Parížsku dohodu o zmene klímy,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0069/2016),

A.  keďže mnohé súčasné a budúce výzvy a hrozby pre EÚ sú zložité a vzájomne prepojené, pochádzajú od štátnych a neštátnych subjektov, a to tak v rámci spoločných hraníc, ako aj mimo nich; keďže je potrebné prepojiť miestny, regionálny a globálny kontext; keďže zo strany EÚ a jej členských štátov je potrebná silná politická vôľa a vodcovstvo, ktoré by viedli k ráznym spoločným krokom, aby bolo možné proaktívne, spoločne a účinne reagovať na tieto výzvy, chrániť hodnoty a spoločenský model EÚ a aby sa EÚ premenila na účinného a strategickejšieho aktéra a prispievala ku globálnej bezpečnosti; keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky musí pripraviť podmienky pre tento vývoj, a to prostredníctvom vymedzenia politickej miery ambicióznosti EÚ ako medzinárodného aktéra;

B.  keďže EÚ musí uznať celý rozsah zhoršovania vo svojom bezprostrednom strategickom okolí, ako aj jeho dlhodobé následky; keďže skutočnosť, že viaceré krízy sa objavujú súčasne a majú čoraz priamejšie následky na EÚ, znamená, že žiaden členský štát nemôže reagovať sám a že Európania by mali spoločne plniť svoje povinnosti s cieľom zaručiť svoju bezpečnosť;

C.  keďže väčšina hrozieb, ktoré boli určené v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 – terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátu a organizovaný zločin – je naďalej aktuálna; keďže EÚ dnes čelí mnohým závažným a nepredvídaným ďalším výzvam, ako sú snahy revizionistických mocností prepísať hranice silou tým, že sa porušuje medzinárodné právo, a stavať sa proti svetovému poriadku založenému na pravidlách, zmena klímy, pomalý hospodársky rast, veľké toky migrantov a utečencov a najväčšia utečenecká kríza od 2. svetovej vojny, ako aj technologický rozvoj vo vesmíre a kybernetike, finančné trestné činy, šírenie jadrových zbraní a preteky v zbrojení, hybridná a asymetrická vojna a hrozby;

D.  keďže bezpečnostná štruktúra Európy je založená na Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); keďže EÚ je kľúčovým aktérom v OBSE;

E.  keďže vzhľadom na zhoršovanie regionálnej bezpečnosti musí EÚ ako svoju prioritu stanoviť stabilizáciu svojho bezprostredného okolia, ale bez toho, aby sa zriekla svojich globálnych záväzkov; keďže bezpečnostné krízy na hraniciach EÚ vychádzajú z globálnych trendov a sú nimi formované a platí tiež naopak aj to, že efektívne riadenie regionálnej bezpečnosti je nevyhnutnou podmienkou toho, aby EÚ dokázala konať globálne;

F.  keďže Európska Rada poverila 26. júna 2015 vysokú predstaviteľku, aby pokračovala v procese strategickej reflexie zameranej na vypracovanie globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorá sa má predložiť Európskej rade v júni 2016;

G.  keďže rýchla a účinná reakcia EÚ na hrozby vyžaduje hlbokú solidaritu medzi členskými štátmi, tak aby v inštitúciách a v zahraničných zastúpeniach Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členských štátoch boli prekonané medziinštitucionálne prekážky a neochota spolupracovať a aby boli vyčlenené dostatočné a flexibilné rozpočtové zdroje, ktoré by podporili dosahovanie záujmov EÚ; keďže účinná európska stratégia si v prvom rade vyžaduje silnú politickú vôľu a zmysel pre spoločný cieľ členských štátov vytvoriť a používať skutočné európske nástroje;

H.  keďže rôzne hrozby, ktorým čelia jednotlivé členské štáty, musia byť vnímané ako hrozba pre Úniu ako celok, čo si vyžaduje pevnú jednotu a solidaritu medzi členskými štátmi a súdržnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

I.  keďže komplexný prístup a konzistentné a koordinované využívanie nástrojov vonkajšej a vnútornej politiky EÚ by mali byť jadrom novej stratégie; keďže vývoz zbraní EÚ nemožno zvažovať v rámci priamych bezpečnostných záujmov EÚ a v kontexte vypracovania novej globálnej stratégie EÚ by sa mala brať do úvahy spoločná pozícia 2008/944/SZBP; keďže hlavným cieľom EÚ je podporovať jej hodnoty, a tým prispievať k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju tejto planéty, ako aj solidarite a vzájomnému rešpektovaniu národov; keďže tieto základné ciele nemožno prehliadať, keď EÚ prijíma opatrenia na vykonávanie svojej vnútornej a vonkajšej politiky; keďže hoci EÚ koná s cieľom podporovať svoje obchodné záujmy, musí sa vždy usilovať zabezpečiť, aby boli jej kroky v súlade s cieľmi týkajúcimi sa udržania mieru a ochrany ľudských práv;

J.  keďže v tomto nestálom a neistom medzinárodnom prostredí musí byť EÚ strategicky nezávislá, aby mohla zaisťovať svoju bezpečnosť a podporovať svoje záujmy a hodnoty;

K.  keďže bezpečnosť ľudí sa musí stať jadrom globálnej stratégie EÚ a keďže treba v plnej miere zohľadňovať aj rodové hľadisko bezpečnosti a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325;

L.  keďže od prijatia európskej bezpečnostnej stratégie v roku 2003 si EÚ za cieľ stanovila dosiahnutie medzinárodného poriadku na základe efektívneho multilateralizmu a pravidiel medzinárodného práva;

M.  keďže nová stratégia musí byť v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

N.  keďže budúca stratégia by mala byť doplnená ročnými správami o vykonávaní a mala by obsahovať tieto ciele, ktoré by sa mali ďalej rozpracovať do podstratégií so stanovením konkrétnych opatrení pre rôzne oblasti činnosti;

Chrániť Európsku úniu

1.  konštatuje, že cieľom Európskej únie je podpora mieru, jej hodnôt a blaha ľudí, a zároveň zabezpečenie bezpečnosti jej občanov a územia; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie sa riadi zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí preto zaistiť svoju vnútornú aj vonkajšiu odolnosť, schopnosť predvídať, vopred vylúčiť a riešiť predvídateľné problémy a hrozby a byť pripravená promptne reagovať na nepredvídateľné krízy a hrozby, ako aj schopnosť zotaviť sa z rôznych typov útokov a zaistiť bezpečnosť dodávok energie a surovín, pričom zohľadní účinky zmeny klímy, ktorými je potrebné bezodkladne sa zaoberať, a preberie vedúce postavenie v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy a podpore trvalo udržateľného rozvoja;

2.  domnieva sa, že ak má byť EÚ schopná riešiť meniace sa globálne prostredie, jej stratégia musí vychádzať z:

3.  zdôrazňuje, že hranice jednotlivých členských štátov sú hranicami Únie a primerane tomu by mali byť chránené;

4.  zastáva názor, že EÚ ako globálny aktér zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad zakotvených v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, a to najmä zásady univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zmysluplne začleniť ľudské práva do novej globálnej stratégie v záujme úplného vykonávania strategického rámca EÚ, usmernení v oblasti ľudských práv a akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné viesť konzultácie s občianskou spoločnosťou EÚ, členských štátov a tretích krajín s cieľom umožniť, aby sa skúsenosti a poznatky odborníkov a obhajcov ľudských práv preniesli do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a aby ju posilnili; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že zahraničná politika EÚ zaujme strategický prístup v oblasti ľudských práv, pričom zdôrazní konkrétne opatrenia a výsledky a preukáže súdržnosť v angažovaní sa EÚ v oblasti ľudských práv v rôznych krajinách a regiónoch bez ohľadu na bezpečnosť, zahraničnú politiku, obchod, energetiku, poskytovanie pomoci alebo iné záujmy;

5.  domnieva sa, že je rozhodujúce stanoviť skutočné spoločné záujmy bezpečnostnej politiky všetkých 28 členských štátov EÚ v každom regióne sveta a v každej príslušnej politickej oblasti; okrem toho zdôrazňuje, že už zviditeľnenie týchto spoločných cieľov by samo osebe výrazne posilnilo EÚ ako aktéra v oblasti zahraničných vecí; vyzýva PK/VP, aby poverila ESVČ zmapovaním týchto konkrétnych záujmov a pomohla vymedziť strategické a operačné ciele, ktoré môžu priamo viesť ku konkrétnym výstupom;

6.  domnieva sa, že Spojené štáty americké sú pre EÚ kľúčovým strategickým partnerom; konštatuje, že EÚ a jej členské štáty musia byť jednotnejšie a pripravenejšie prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju kolektívnu bezpečnosť a obranu územia a menej sa spoliehať na Spojené štáty americké, a to najmä v susedstve Európy; zdôrazňuje, že transatlantická aliancia musí ostať kľúčovým pilierom globálneho systému založeného na pravidlách; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili svoje obranné spôsobilosti, aby boli pripravené reagovať na širokú škálu civilných, vojenských a hybridných hrozieb a rizík v súčinnosti s NATO a v plnej miere využívali ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

7.  naliehavo preto vyzýva EÚ, aby posilnila jednotnú a štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obranného výskumu, priemyselnej základne a kybernetickej obrany prostredníctvom združovania a spoločného využívania zdrojov a iných projektov spolupráce s cieľom účinnejšie využívať vnútroštátne rozpočty na obranu, dosiahnuť kolektívny cieľ využiť 2 % výdavkov na obranu na výskum a spustiť program v oblasti obranného výskumu a technológií financovaný EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); nazdáva sa, že treba posilniť úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) a zvýšiť jej zdroje, aby mohla konať účinnejšie; domnieva sa tiež, že členské štáty by mali prevziať viac zodpovednosť za budovanie naliehavo potrebných európskych spôsobilostí a prispievanie k strategickej autonómii EÚ, zvýšiť svoje výdavky na vojenský výskum prostredníctvom EDA a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB) a európsky trh s obranným zariadením (EDEM); žiada o transparentnejšie a zodpovednejšie využívanie rozpočtov na bezpečnosť a obranu členskými štátmi; vyzýva tiež členské štáty, aby zabezpečili sprístupnenie vhodných spôsobilostí na plnenie úloh podľa článku 43 ZEÚ a na príslušné mierové misie OSN; okrem toho zastáva názor, že by sa mala zlepšiť výmena európskych schopností a skutočné európske schopnosti a schopnosti predvídať, pričom musia byť zavedené vhodné mechanizmy dohľadu;

8.  vyzýva PK/VP, aby sa zaoberala nedostatočnou jasnosťou doložky o vzájomnej obrane obsiahnutej v článku 42 ods. 7 ZEÚ a aby vymedzila usmernenia a postupy týkajúce jej vykonávania tak, aby mohli členské štáty efektívne reagovať vzhľadom na túto doložku;

9.  veľmi kriticky sa stavia k tomu, že Komisia nesplnila svoje úlohy, ktoré jej zverila Európska rada v roku 2013 v súvislosti s plánovaným komplexným celoeurópskym režimom bezpečnosti dodávok, plánovanou zelenou knihou o kontrole obranných a citlivých bezpečnostných priemyselných spôsobilostí, monitorovaním obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti, ako aj medzištátneho predaja v sektore obrany;

10.  berie na vedomie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015; vyzýva šéfa EDA a PK/VP, aby Európsky parlament informovali o tom, ako toto rozhodnutie Rady odráža opakované stanovisko Európskeho parlamentu k posilneniu EDA prostredníctvom financovania nákladov agentúry na zamestnancov a prevádzku z rozpočtu Únie;

11.  domnieva sa, že hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie stálych spoločných nadnárodných vojenských jednotiek, spoločných obranných síl a vymedzenie spoločnej obrannej politiky, čo by napokon malo viesť k európskej obrannej únii; v tejto súvislosti požaduje zriadenie stáleho vojenského veliteľstva EÚ s cieľom zlepšiť spôsobilosť vojenského krízového riadenia, zaistiť plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a interoperabilitu síl a vybavenia; vyzýva členské štáty, aby posilnili obrannú spoluprácu kolektívne, bilaterálne a v regionálnych zoskupeniach; podporuje prijatie bielej knihy o obrane EÚ na základe globálnej stratégie EÚ;

12.  zastáva názor, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala slúžiť ako hybná sila rozvinutia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy súvisiacich s bezpečnosťou a obranou;

13.  zdôrazňuje zásadný význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by mala zaručiť koordináciu operácií, a podporuje zriadenie európskych spôsobilostí, ktoré posilňujú NATO v teritoriálnej obrane a sú schopné vykonávať intervenčné operácie samostatne za hranicami EÚ; zdôrazňuje, že SBOP by mala posilniť európsky pilier NATO a zabezpečiť, aby si európski členovia NATO naozaj splnili záväzky v rámci tejto aliancie; navrhuje kombinovať koncepciu bojových skupín EÚ a silu rýchleho nasadenia NATO; pripomína, že vojenské príspevky by mali vychádzať zo zásady solidarity medzi členskými štátmi EÚ;

14.  zdôrazňuje, že kontroly vývozu zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a musia sa riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ, najmä zásadou podpory demokracie a právneho štátu a zachovávania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vývozom zbraní a dôveryhodnosťou EÚ ako globálneho obhajcu ľudských práv; je hlboko presvedčený o tom, že účinnejšie vykonávanie ôsmich kritérií spoločnej pozície by výrazne prispela k rozvoju globálnej stratégie EÚ;

15.  vyzýva členské štáty, aby rešpektovali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní a aby zastavili obchod so zbraňami s tretími krajinami, ktoré neplnia uvedené kritériá;

16.  podporuje ďalšie prehlbovanie účinného riadenia spoločných globálnych oblastí ako námorná a letecká oblasť, vesmír a kybernetický priestor;

17.  konštatuje, že v našich spoločnostiach rastie úloha technológie a že politika EÚ musí reagovať na rapídne zmeny v rámci technologického vývoja; v tejto súvislosti poukazuje na základnú posilňujúcu úlohu internetu a technológií pri vývoji, demokratizácii a emancipácii občanov na celom svete, a preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ pracovala na podpore a ochrane slobodného a otvoreného internetu a na ochrane digitálnych práv;

18.  zdôrazňuje, že vplyv technológií by sa mal prejaviť v globálnej stratégií a tiež v iniciatívach v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou by malo byť zlepšovanie ľudských práv, a mal by sa v náležitých prípadoch zohľadňovať vo všetkých politikách a programoch EÚ s cieľom presadzovať ochranu ľudských práv, podporu demokracie, právny štát, dobrú správu vecí verejných a mierové riešenie konfliktov;

Stabilizovať širšie susedstvo Európy

19.  domnieva sa, že v záujme účinnejšieho a dôveryhodnejšieho globálneho hráča by mala EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť a zameriavať sa na vyplnenie bezpečnostného vákua v jej susedstve a širšom okolí a na vytvorenie podmienok pre stabilitu a prosperitu založenú na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, čo nevyhnutne zahŕňa riešenie prvotných príčin aktuálnych vojen a konfliktov, migračných tokov a utečeneckej krízy;

20.  je presvedčený, že EÚ by sa mala viac zapájať do obmedzenej diplomacie, najmä v južnom susedstve; domnieva sa, že nová stratégia by mala obsahovať spôsoby ukazujúce, ako by mohla EÚ stavať na najnovšej jadrovej dohode s Iránom a ako by mohla podporovať ďalšie budovanie dôvery a vytvárať iné regionálne dohody týkajúce sa bezpečnosti, pričom by sa mohlo vychádzať aj z vlastných skúseností Európy s regionálnymi bezpečnostnými opatreniami ako Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) a s dohodami ako Helsinský záverečný akt;

21.  zastáva názor, že na dosiahnutie stability a mieru a podporu bezpečnosti ľudí, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a demokratizácie by mala EÚ dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa rozširovania a integrácie na základe politík podporujúcich hospodársky rast a inkluzívne spoločnosti a pokračovať v spolupráci s veľmi úzko pridruženými krajinami v kontexte nedávno zrevidovanej európskej susedskej politiky (ESP); pripomína, že podľa článku 49 ZEÚ môže každý európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási ku kodanským kritériám, ktoré sú stanovené a nemenné, a zásadám demokracie, dodržiavaniu základných slobôd, ľudských práv a práv menšín a zaručuje dodržiavanie zásad právneho štátu; domnieva sa, že EÚ by si mala vždy zachovávať súdržnú a jednotnú angažovanosť s východným aj južným susedstvom;

22.  je presvedčený, že súčasná utečenecká kríza si vyžaduje holistický európsky prístup a urýchlené koordinované opatrenia uplatňujúce vonkajšie aj vnútorné nástroje; vyzýva na dlhodobú stratégiu a udržateľné riadenie azylovej, migračnej a readmisnej politiky na základe spoločných zásad a solidarity a vzhľadom na ľudské práva a bezpečnosť ľudí; žiada o posilnenie schengenského systému, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a agentúry FRONTEX; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby navrhla účinné a udržateľné riešenia; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať praktickejší a komplexnejší prístup k pomoci Afrike, Blízkemu východu a nestabilným krajinám a regiónom a krajinám a regiónom ohrozeným vojnou;

23.  domnieva sa, že inkluzívna mnohostranná diplomacia pod koordináciou a vedením PK/VP je kľúčová pri riešení konfliktov a riadení krízy v susedstve a vo svete; zdôrazňuje, že treba rozvíjať strategickejšie smerovanie, súdržnosť a pozitívne synergie medzi čoraz prepojenejšími politikami vonkajšej činnosti a vnútornými politikami na úrovni EÚ a medzi ESVČ a Komisiou;

Posilniť multilaterálne globálne riadenie

24.  domnieva sa, že EÚ by mala byť konštruktívnym a odolným svetovým aktérom s regionálnym zameraním a mala by byť vybavená dostatočnými civilnými a vojenskými zdrojmi a usilovať sa o to, aby bola tvorcom pravidiel, ktorý prispieva k účinnému multilaterálnemu globálnemu riadeniu a podporuje ho, s cieľom posilniť demokraciu, dobrú správu vecí verejných, právny štát a ľudské práva; zdôrazňuje, že SBOP je kľúčovým nástrojom na predchádzanie kríze a jej riešenie;

25.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v súvislosti so svojou vonkajšou činnosťou pokračovali v komplexnom/spoločnom/integrovanom prístupe a aby zohľadňovali neoddeliteľné prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby rozvíjala synergie medzi bezpečnosťou, rozvojom, obchodom, ľudskými právami, činnosťami na podporu demokracie a vonkajšou činnosťou EÚ a začlenila tieto politiky do svojej globálnej stratégie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa opatreniami EÚ v oblasti obchodu pomohli dosiahnuť tiež ciele týkajúce sa nešírenia zbraní, podporovania mieru a ochraňovania ľudských práv;

26.  pripomína významnú a rastúcu úlohu, ktorú bude zohrávať energetická bezpečnosť vo vnútornom rozvoji EÚ a v jej vzťahoch s miestnymi, regionálnymi a medzinárodnými partnermi; požaduje rýchle a úplné vykonávanie piatich pilierov energetickej únie; domnieva sa, že strategickým záujmom EÚ je udeliť Komisii prednostné právo na spoločné prerokovanie a podpisovanie všetkých zmlúv o dodávkach energie vyrábanej v tretích krajinách;

27.  zdôrazňuje, že v členských štátoch je potrebná politická vôľa prejaviť väčšiu flexibilitu v otázkach SBOP s cieľom vytvoriť skutočnú dynamiku v tejto oblasti; podporuje vytvorenie formátu Rady ministrov obrany, ako aj pravidelné zasadnutia Európskej rady týkajúce sa obrany; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili stálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany (PESCO); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prekonať štrukturálne obmedzenia týkajúce sa najmä posúdenia potrieb, spôsobilostí (civilných i vojenských) a spoločného financovania; domnieva sa, že využívanie stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) a využívanie článku 44 ZEÚ predstavujú najlepšie prispôsobené inštitucionálne kanály na realistické rozvíjanie tejto spoločnej politiky;

28.  podporuje zásadu, že členské štáty EÚ by sa mali do roku 2024 zaviazať, že použijú aspoň 2 % svojho HDP na výdavky na obranu, aby dosiahli potrebné a primerané civilné a vojenské spôsobilosti v záujme splnenia cieľov SZBP/SBOP pri súčasnom posilnení hospodárnosti prostredníctvom spoločného rozvoja a spolupráce a znižovania rozdielov medzi členskými štátmi;

29.  zdôrazňuje, že posilnenie spolupráce s regionálnymi a globálnymi aktérmi v oblasti globálnych hrozieb a výziev je nevyhnutné na dosiahnutie globálneho poriadku založeného na pravidlách; domnieva sa, že spojiť sa v určitých sektorových otázkach so zainteresovanými regionálnymi aktérmi umožňuje hájiť spoločné európske hodnoty a prispieva k rastu a rozvoju; pripomína, že globálne hrozby majú často miestne príčiny a že z tohto dôvodu si ich riešenie vyžaduje zapojenie miestnych aktérov; poznamenáva, že je tiež nevyhnutné vytvorenie užších vzťahov s neštátnymi aktérmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami a s občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť komplexný prístup ku globálnym problémom, ako je zmena klímy a terorizmus, a že treba prehodnotiť spôsob, akým EÚ rozvíja a definuje partnerstvá s cieľom zvýšiť u partnerov zmysel spoluzodpovednosti a ďalej začleniť prístup zapájajúci viaceré zainteresované strany;

30.  verí, že zapojenie kľúčových globálnych a regionálnych aktérov, ako sú štáty, organizácie a inštitúcie, musí vychádzať zo základných zásad a strategických záujmov Únie, z dodržiavania medzinárodného práva a zo stanovených spoločných cieľov a záujmov, s prihliadnutím na ich strategickú váhu a potenciálny prínos k riešeniu globálnych hrozieb a výziev; je presvedčený, že strategická prepojenosť projektov môže zohrávať významnú úlohu pri budovaní pevných a stabilných vzťahov s kľúčovými partnermi Európy;

31.  žiada o posilnenú spoluprácu s regionálnymi mocnosťami a vytvorenie rámcových podmienok na dosiahnutie udržateľných synergií v prospech mieru, bezpečnosti, predchádzania konfliktom a krízového riadenia; žiada tiež o väčšiu podporu krajinám, ktoré sú pod veľkým tlakom z dôvodu regionálnych kríz, ako aj účasť na budovaní odolných a stabilných inštitúcií a inkluzívnej spoločnosti na vyváženie obchodu a sektorových dohôd s cieľom podporiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu, a na vykonávanie komplexných regionálnych stratégií;

32.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že autokratické a represívne režimy sú čoraz úspešnejšie, pokiaľ ide o ich schopnosť oslabovať alebo porušovať ľudské práva, rozvoj, demokraciu a rozvoj aktívnej občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva PK/VP, aby riešila tento negatívny globálny trend v kontexte globálnej stratégie;

33.  poukazuje na to, že prosperita EÚ závisí od jej schopnosti zachovať si inovatívnosť, konkurencieschopnosť a profitovať z rýchlo sa vyvíjajúceho globálneho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí využívať všetky svoje politické nástroje súdržným spôsobom, aby sa vytvorili priaznivé vonkajšie podmienky pre udržateľný rast európskeho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí byť angažovaným a aktívnym aktérom, musí podporovať voľný a spravodlivý obchod a investície, bezpečné obchodné kanály a lepší prístup na trh na celom svete a zachovávať stabilitu celosvetového finančného systému presadzovaním prísnych noriem regulácie a riadenia;

34.  konštatuje, že na dosiahnutie uvedených cieľov musí EÚ posilniť svoju spoluprácu s reformovanou OSN a získať také postavenie, ktoré by jej umožnilo ovplyvňovať a usmerňovať činnosť svetového fóra týkajúceho sa riadenia tých oblastí, v ktorých má EÚ svoje strategické záujmy týkajúce sa bezpečnosti, a musí prehĺbiť partnerstvá s ostatnými globálnymi a regionálnymi aktérmi, obnoviť svoje strategické partnerstvá a transformovať ich do účinných politických nástrojov vrátane partnerstiev s neštátnymi aktérmi; domnieva sa, že EÚ musí posilniť aj európsku diplomaciu, zvýšiť svoje prevádzkové kapacity s cieľom predchádzať konfliktom, podporovať demokraciu a mier, zvládať krízy, budovať partnerstvá prostredníctvom mediácie a dialógu a podporovať a posilňovať občiansku spoločnosť; nabáda na užšiu spoluprácu medzi EÚ a OSN a medzi EÚ a Africkou úniou v rámci operácií na podporu mieru; zdôrazňuje, že prístupy k riešeniu konfliktov by sa mali čo najviac včleňovať do multilaterálne dohodnutých riešení, pričom treba náležite rešpektovať viaceré nevyhnutné dimenzie takýchto intervencií v oblastiach zachovávania a presadzovania mieru, udržateľného rozvoja, boja proti hlavným príčinám migrácie a dodržiavania ľudských práv;

35.  pripomína zásadnú úlohu, ktorú Únia zohráva v oblasti rozvojovej pomoci; žiada, aby členské štáty dodržali svoje záväzky venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc; žiada Európsku úniu, aby presadzovala pragmatický prístup k pomoci nabádaním na využívanie rozpočtovej podpory; vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

36.  zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti a bezpečnosť nie je možná bez rozvoja; poukazuje na to, že rozvojová politika EÚ sa musí stať neodmysliteľnou súčasťou globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

37.  víta cieľ, aby nová globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky bola komplexná, aby posilnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zlepšila koordináciu medzi inštitúciami a s členskými štátmi; pripomína povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a predchádzať akýmkoľvek rozporom medzi rozvojovými a nerozvojovými politikami, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zriadili a skonsolidovali koordinačné systémy medzi svojimi príslušnými ministerstvami a v rámci celého kolégia komisárov a aby do programu PCD užšie zapojili národné parlamenty, a vyzýva EÚ, aby posilnila koordinačný mechanizmus na identifikáciu možných dôsledkov politík na rozvojové ciele, od začiatku začlenila rozvojové aspekty do politických iniciatív a zaviedla systematickejšie meranie dosahov a pokroku, pokiaľ ide o PCD; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná riešiť politiky vykonávané akýmkoľvek zahraničným subjektom;

38.  víta skutočnosť, že vzťah medzi mierom a rozvojom bol v novom programe 2030 náležite zohľadnený a v dôsledku toho bol zavedený cieľ udržateľného rozvoja č. 16 o mieri a spravodlivosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali okrem iného činnosti týkajúce sa plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 16 (ľudské práva, dobrá správa, budovanie mieru a demokracie) a aby zabezpečili, že v rámci plánovania rozvojovej spolupráce budú tieto činnosti ústrednými sektormi národných indikatívnych programov (NIP);

39.  požaduje revíziu Európskeho konsenzu o rozvoji ako dôležitého príspevku k aktualizovanej, súdržnej globálnej stratégii EÚ; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala zohľadniť nové globálne výzvy, riešiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja EÚ a opäť zdôrazniť základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, dievčatá a osoby so zdravotným postihnutím, demokracia a zásady právneho štátu, ale aj kľúčové zásady účinnosti rozvoja, napr. prevzatie rozvojových stratégií partnerskými krajinami, väčšia zodpovednosť, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy partnerských krajín, a diferenciácia na základe potrieb, ale aj kritériá výkonnosti na základe cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že Európska únia by mala urobiť všetko pre posilnenie komplementárnosti všetkých aktérov rozvoja, aby sa využil celý potenciál európskej rozvojovej politiky, a aby sa tým urýchlilo plnenie programu rozvoja do roku 2030;

40.  so znepokojením berie na vedomie zvýšenie neudržateľnosti dlhu v rozvinutých aj rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby posilnila zásadu spoločnej zodpovednosti prijímateľov a poskytovateľov úverov a účinne nasledovala a presadzovala zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o zodpovednom prijímaní a poskytovaní úverov vo všetkých svojich oblastiach politiky; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do činnosti OSN zameranej na vytvorenie medzinárodného mechanizmu riešenia štátnych dlhov;

41.  považuje za poľutovaniahodné, že stále neexistuje regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania ľudských práv a povinností zo strany podnikov s ohľadom na sociálne a environmentálne normy, čo niektorým štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali snahy Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie o medzinárodnú zmluvu s cieľom zabezpečiť, že nadnárodné spoločnosti budú brané na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a nedodržiavanie environmentálnych noriem;

42.  podporuje myšlienku nového vymedzenia vzťahu EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria posilnením politiky založenej na rovnocennosti partnerov, v ktorej sa bude rešpektovať demokratický politický priestor vlád zvrchovaných krajín na prijímanie politických rozhodnutí v prospech ich obyvateľov, a povýšením zásady dobrej správy vecí verejných a ľudských práv na základné prvky dohody po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ako aj účinným posilnením prepojení rozvojových cieľov EÚ týkajúcich sa politík v oblasti obchodu, bezpečnosti, zmeny klímy a migrácie v záujme vzájomného posilnenia; žiada zavedenie formálnych kontrolných právomocí v súvislosti s Európskym rozvojovým fondom, pokiaľ možno prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 Lisabonskej zmluvy; požaduje, aby sa po roku 2020 vytvorilo spravodlivé a ambiciózne partnerstvo EÚ – AKT založené na zásadách zodpovednosti a vzájomného rešpektovania rovnocenných partnerov s rovnakými právami a povinnosťami, ktoré sa väčšmi zameria na spoločné výzvy a záujmy a ktoré bude lepšie prispôsobené na to, aby viedlo k skutočnej zmene vôle oboch strán a výziev, pred ktorými stoja; vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala nástroje obchodu s krajinami AKT, najmä dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), s cieľom uskutočniť naozajstnú zmenu v oblasti bezpečnosti a prosperity oboch strán;

43.  zdôrazňuje, že EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí o podporu hospodárskeho rozvoja a odolnosti vo svojom susedstve a v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre záujmy EÚ, a posilňovať toto úsilie; pripomína, že malé a stredné podniky sú hlavnými poskytovateľmi pracovných miest a že uľahčenie ich práce je kľúčové pre posilnenie hospodárskeho rozvoja;

44.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasné prepojenie medzi globálnou stratégiou EÚ a štruktúrou a prioritami rozpočtu EÚ vrátane navýšenia vlastných zdrojov, vyčlenenia potrebných zdrojov pre jej vykonávanie a čo najlepšieho využívania existujúcich rozpočtov prostredníctvom lepšej spolupráce a koordinovaného postupu v oblasti diplomacie, rozvoja, obchodu, energetiky a obrany;

Zapojiť EÚ, národné parlamenty a európskych občanov

45.  zdôrazňuje, že globálna stratégia by sa mala každých päť rokov revidovať v spolupráci s novým Európskym parlamentom a novou Komisiou, čo umožní overiť, či jej ciele a priority stále zodpovedajú hrozbám a bezpečnostnému prostrediu, a že novému(-ej) PK/VP by sa malo umožniť zapojiť sa do tejto revízie;

46.  zdôrazňuje, že opatrenia EÚ podliehajú dohľadu Európskeho parlamentu a národných parlamentov a že Európsky parlament zohráva významnú úlohu pri pravidelnom a podrobnom sledovaní vonkajšej činnosti inštitúcií EÚ; domnieva sa, že do tohto sledovania by mohli byť viac zapojené parlamenty členských štátov; pripomína, že Európsky parlament je kľúčový partner PK/VP pri formovaní vonkajších vzťahov EÚ a pri riešení súčasných problémov, a to aj monitorovaním opatrení v oblasti zahraničnej politiky EÚ; požaduje, aby sa Európskemu parlamentu predkladali výročné správy o vykonávaní stratégie;

47.  zastáva názor, že Európsky parlament by sa mal plnohodnotne podieľať na úsilí EÚ o predchádzanie konfliktom;

48.  zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapájania národných parlamentov do procesu prostredníctvom dôkladnejšej kontroly vykonávanej spolu s Európskym parlamentom počas zasadnutí medziparlamentnej konferencie o SZPB/SBOP;

49.  naliehavo vyzýva európskych tvorcov politík, aby sa v súvislosti s potrebou a výhodami pevnejšieho rámca pre bezpečnosť Európy spojili s občanmi, občianskou spoločnosťou, priemyslom a miestnymi a regionálnymi orgánmi;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0213. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0019. (3) Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015, s. 55. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470. (5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0472.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia (2015/2220(INI))

P8_TA(2016)0121 A8-0051/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štvrtú správu o pokroku z 13. januára 2015 o vykonávaní stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2007,

–  so zreteľom na závery Rady o stratégii EÚ pre Strednú Áziu, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 22. júna 2015,

–  so zreteľom na záväzky oznámené na zasadnutí ministrov EÚ a Strednej Ázie, ktoré sa konalo 20. novembra 2013 v Bruseli;

–  so zreteľom na spoločné komuniké piatej konferencie EÚ a Strednej Ázie na vysokej úrovni o spolupráci v oblasti energie a vody, ktorá sa konala v Miláne 12. a 13. októbra 2015,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutia OBSE o realizácii ľudského rozmeru, ktoré sa uskutočnilo od 21. septembra do 2. októbra 2015 vo Varšave,

–  so zreteľom na Istanbulský proces regionálnej bezpečnosti a spolupráce pre bezpečný a stabilný Afganistan, ktorý začal v Turecku v roku 2011, a ministerskú konferenciu „Srdce Ázie“, ktorá sa konala v Kábule 14. júna 2012 a bola zameraná na jeho vykonávanie,

–  so zreteľom na podporu Výboru pre zahraničné veci a pozitívne hodnotenie, pokiaľ ide o novovymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre Strednú Áziu, pána Petra Buriana, na jeho vypočutí 1. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tomto regióne, najmä z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu(1) a z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2013(3), a najmä časťou II osobitnej správy Dvora audítorov č. 13/2013 s názvom Rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry(4), a najmä na jeho odsek 240,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 s názvom Zapájanie sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ na 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o posilnení OBSE – úloha EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o Kazachstane(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o Kirgizsku a zákone o homosexuálnej propagande(17),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 22. októbra 2013 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. júla 2010 o situácii v Kirgizsku(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o situácii v Kirgizsku(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Tadžickou republikou na strane druhej(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína(24),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada (pre zahraničné veci) prijala 12. mája 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/53/144 s názvom „Deklarácia o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody“, známejšiu pod názvom „Deklarácia o ochrancoch ľudských práv“,

–  so zreteľom na prebiehajúce preskúmanie globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a európsku susedskú politiku,

–  so zreteľom na článok 21 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0051/2016),

A.  keďže stratégia EÚ – Stredná Ázia bola prijatá v kontexte rastúceho významu regiónu a zvýšenej angažovanosti EÚ v susednom Afganistane, rozšírenia Európskej susedskej politiky do oblasti Kaspického mora, pokračujúcej podpory reformy a modernizácie postsovietskych spoločenstiev zo strany EÚ a v kontexte záujmov energetickej bezpečnosti EÚ; keďže Európsky parlament takisto pochopil bezpečnostné hrozby a problémy, ktoré si vyžadujú väčšiu spoluprácu medzi strednou Áziou a EÚ, ako aj jej členskými štátmi; keďže stratégia bola vykonávaná takmer 8 rokov;

B.  keďže Stredná Ázia je napriek spoločnej minulosti heterogénnym regiónom s mnohonárodnostným a mnohonáboženským charakterom; keďže nedostatok vzájomnej dôvery a pretrvávajúce napätie vyplývajúce z využívania a spoločného používania prírodných zdrojov dosiaľ podkopávali rozvoj skutočnej regionálnej spolupráce;

C.  keďže základným predpokladom užšej spolupráce medzi EÚ a týmito piatimi krajinami Strednej Ázie v oblastiach spoločného záujmu je dosiahnutie rovnakého chápania demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, v samotnom význame výrazu „partnerstvo“ ukotveného v dohodách o partnerstve a spolupráci; keďže celková situácia v oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv v regióne na rôznych stupňoch je aj naďalej zlá a znepokojujúca;

D.  keďže závažné zlyhania v zásadách právneho štátu a v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd obmedzujú šance stredoázijských krajín na udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných na úkor ich spoločností;

E.  keďže obchodné a energetické väzby posilňujú vzťahy EÚ – Stredná Ázia a pomáhajú presadzovať spoločné hodnoty, ako je zásada právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv; keďže všeobecný systém preferencií (VSP) je zameraný na diverzifikáciu stredoázijských hospodárstiev;

F.  keďže niektoré členské štáty rozvinuli a prehĺbili dvojstranné vzťahy s niektorými krajinami Strednej Ázie; keďže EÚ potrebuje súdržný a konzistentný prístup k regiónu, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo vysielaniu zmiešaných a mätúcich signálov;

G.  keďže rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu, predovšetkým v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), sa v rokoch 2014 – 2020 zvýšila na 1 mld. EUR, teda v porovnaní s programovým obdobím 2017 – 2013 o 56 %;

H.  keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) predstavuje dôležitý nástroj financovania, ktorého cieľom je podporovať organizácie občianskej spoločnosti a demokratizáciu;

I.  keďže v regióne čoraz viac narastá vplyv náboženského fanatizmu, ktorý sa odráža v podpore IS/Dá’iš, Al-Kájdy v Afganistane a Hizb-ut-Tahrir, a veľa ľudí odišlo a pripojilo sa k IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku;

J.  keďže región je dôležitou tranzitnou cestou na prepravu drog medzi Afganistanom a Ruskom a niektoré miestne klany sú zapojené do tohto lukratívneho obchodu, ktorý im umožňuje mať významný politický vplyv v dôsledku korupcie a prelínania záujmov;

K.  keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní stabilného, bezpečného a udržateľného rozvoja regiónu;

L.  keďže v júni 2015 Rada pre zahraničné veci zopakovala svoj záväzok presadzovať práva žien a skonštatovala, že posilňovanie postavenia žien v regióne je nevyhnutnou zložkou dlhodobej stability a dobrej správy vecí verejných;

M.  keďže krajiny Strednej Ázie musia zlepšiť právne a administratívne opatrenia svojej azylovej politiky a keďže regionálne konzultačné postupy, ako je Almatský proces koordinovaný UNHCR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, k tomu môžu prispievať;

N.  keďže účinky globálneho otepľovania v Strednej Ázii sú doteraz z veľkej časti neznáme, ale už teraz je jasné, že problémy so zásobovaním vodou v nízko položených krajinách sa ešte zhoršia;

O.  keďže Rusko a Čína majú silné väzby s regiónom a silný vplyv v ňom, ale existuje ešte veľký priestor, aby EÚ posilnila svoju činnosť a spoluprácu s krajinami Strednej Ázie;

P.  pripomína, že rôzne regionálne partnerstvá, ako je Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) a Euroázijská hospodárska únia (EEU) zahŕňajú niektoré krajiny Strednej Ázie medzi svojimi členov a sú ovládané Ruskom a/alebo Čínou;

Q.  keďže región bol zapojený do iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“, a najmä do nového hospodárskeho pásma hodvábnej cesty, čo zvyšuje jeho strategický význam;

R.  keďže región Strednej Ázie pozostávajúci z republík bývalého Sovietskeho zväzu je tiež významne ovplyvňovaný Ruskom, Čínou, Mongolskom, Iránom a Afganistanom;

Všeobecné ustanovenia o záväzkoch EÚ

1.  zdôrazňuje silný strategický, politický a hospodársky záujem EÚ na posilnení dvojstranných a mnohostranných vzťahov s krajinami Strednej Ázie na základe spoločných hodnôt, ako sú stanovené v existujúcich dohodách o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Uzbekistanom a v dohode s Turkménskom, ktorá však ešte nenadobudla platnosť;

2.  opakuje intenzívny záujem EÚ o prosperujúcu, mierovú, demokratickú, stabilnú a inkluzívnu Strednú Áziu, ktorá bude fungovať ako hospodársky a ekologicky udržateľný región, ako sa uvádza v stratégii z roku 2007;

3.  poukazuje na to, že strategický prístup k formovaniu vzťahov s krajinami Strednej Ázie, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje, preukázal len obmedzenú životaschopnosť a úspešnosť; uznáva, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a cieľovými krajinami stratégie pre Strednú Áziu nezaznamenali žiadny významný rozvoj, že dosiahnutie cieľa podpory regionálnej spolupráce a integrácie medzi krajinami Strednej Ázie prostredníctvom výmeny skúseností a odovzdávania noriem zo strany EÚ sa oddialilo;

4.  je presvedčený, že akýkoľvek značný pokrok v oblastiach opísaných v tomto uznesení je ešte len potrebné dosiahnuť, vyjadruje však nádej, že zúčastnené strany, a to Únia a jej členské štáty, ako aj päť krajín Strednej Ázie, sa skutočne budú snažiť dosiahnuť ciele stanovené v oficiálnych dokumentoch a zmluvách, ktoré tvoria právny základ pre bilaterálne a multilaterálne vzťahy Únie s Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom;

5.  víta preskúmanie stratégie EÚ – Stredná Ázia, ktoré vykonali ESVČ, Komisia a Rada v roku 2015; zastáva však názor, že priority a ciele by mali byť konkrétnejšie prispôsobené záujmom, požiadavkám a rámcovým podmienkam partnerských štátov Strednej Ázie, so zohľadnením rozdielov medzi jednotlivými krajinami v regióne a ich špecifík, a preto by mali byť presnejšie vymedzené v individuálnych akčných plánoch krajín prispôsobených jednotlivým krajinám a mali by obsahovať referenčné kritériá a ukazovatele s rozumným časovým rámcom na dokončenie s cieľom pružnejšie tieto akčné plány prispôsobiť rámcovým podmienkam v regióne, a to čo najskôr;

6.  súhlasí s tým, že stratégia prijatá v roku 2007 a dlhodobé prioritné oblasti v nej stanovené (dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a demokratizácia, mládež a vzdelávanie, hospodársky rozvoj, obchod a investície, energetika a doprava, environmentálna udržateľnosť a voda, spoločné bezpečnostné hrozby a problémy a medzikultúrny dialóg) sú aj naďalej dôležité a potrebné na konkrétne zapojenie EÚ v regióne, a to v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii EÚ; víta však cielenejší prístup pri preskúmaní stratégie;

7.  s uspokojením berie na vedomie dosť ambiciózne preskúmanie stratégie a súhlasí s Radou, ktorá región označila ako strategicky významný, a preto súhlasí s posilnením účinnej spolupráce týkajúcej sa politických, diplomatických a obchodných vzťahov a podporou skutočne demokratického prechodu; v tejto súvislosti víta 56 % zvýšenie rozvojovej pomoci EÚ pre tento región na roky 2014 – 2020 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ako aj jej konkrétnejšie zameranie;

8.  víta skutočnosť, že o preskúmaní sa rokovalo na ministerskom stretnutí EÚ – Stredná Ázia v Astane, 21. decembra 2015; podporuje usporiadanie samitu EÚ – Stredná Ázia na podporu cieľov EÚ v tomto regióne a riešenie otázok záujmu a spolupráce;

9.  súhlasí s názorom, že by sa mal uplatňovať diferencovaný a podmienený prístup založený na stimuloch s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky na bilaterálnej a regionálnej úrovni; je presvedčený, že regionálne programy, napr. v oblasti riadenia hraníc, boja proti drogám a obchodovaniu s nimi, dopravy a energetiky, by mali byť prispôsobené a zameriavať sa na zainteresované strany vrátane strán zo širšieho regiónu, ako sú Afganistan, Irán, Mongolsko alebo Azerbajdžan;

10.  vyzýva EÚ, aby intenzívnejšie spolupracovala spôsobom ad hoc s tými krajinami Strednej Ázie, ktoré sa chcú posunúť nad rámec stratégie EÚ pre Strednú Áziu;

11.   zdôrazňuje, že posilnením regionálnej spolupráce by sa zlepšila hospodárska a bezpečnostná situácia v regióne; vzhľadom na to, že Stredná Ázia má slabé medziregionálne väzby, vyzýva ESVČ a Komisiu, aby rozvíjali projekty, ktoré by posilnili takúto spoluprácu pre tie krajiny, ktoré majú záujem na posilňovaní týchto väzieb;

12.  zdôrazňuje, že poskytovanie finančných prostriedkov EÚ by malo jasne vychádzať zo stimulov a z výkonnosti, zohľadňovať úspechy vo viacerých kritériách stanovených pre každú krajinu, v závislosti od merateľného pokroku, najmä v oblasti demokratizácie, prevencie korupcie a boja proti nej, slobodných a spravodlivých volieb, dodržiavania ľudských práv, ukončenia obchodovania s drogami, dodržiavania pracovných predpisov, dobrej správy vecí verejných, zásad právneho štátu, rozvoja, bezpečnosti ľudí a dobrých susedských vzťahov;

13.  súhlasí s tým, že konkrétna a konštruktívna angažovanosť a prijatie demokratických reforiem a vládnych programov sa môžu považovať za ukazovatele, ktoré prispievajú k dosiahnutiu úspechov v mnohých oblastiach; vyzýva však Komisiu a ESVČ, aby svoje posúdenia zakladala na skutočnostiach zistených na mieste;

14.  opakuje, že je potrebné väčšie politické zviditeľnenie EÚ v stredoázijskom regióne; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali jednotne, neviedli dvojstranné rokovania, ktoré často oslabujú požiadavky v oblasti dodržiavania ľudských práv, a aby podporovali súdržnosť a koordináciu zahraničnej politiky v tomto regióne a spolu zavádzali spoločné plánovanie pomoci a projektov s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť plný účinok a synergiu; naliehavo vyzýva Radu/ESVČ/Komisiu, aby prijali konkrétny akčný plán s merateľnými referenčnými hodnotami umožňujúcimi riadne vyhodnotenie dosiahnutého pokroku v budúcnosti; víta užšie zapojenie a prevzatie zodpovednosti zo strany členských štátov z hľadiska vykonávania stratégie;

15.  víta opätovné vytvorenie funkcie osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre Strednú Áziu po ročnej prestávke a očakáva, že novo vymenovaný OZEÚ významne prispeje k vykonávaniu stratégie pre krajiny Strednej Ázie a k vytváraniu vzťahov s nimi, a to tým, že zabezpečí súlad vonkajších činností Únie v regióne a bude tlmočiť stanoviská EÚ politickým vodcom a spoločnostiam v Strednej Ázii;

16.  žiada OZEÚ, aby sa zameral na posilnenie demokracie, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, podporoval regionálnu spoluprácu a uľahčoval dialóg a mierové riešenie zostávajúcich sporných otázok, rozvíjal kontakty nielen s vládami a parlamentmi, ale tiež s občianskou spoločnosťou a médiami, prispieval k predchádzaniu konfliktom a podpore regionálnej bezpečnosti a podporoval správne riadenie v oblasti životného prostredia a zmien klímy, najmä v oblasti vodných zdrojov a zdrojov uhľovodíkov; žiada OZEÚ, aby podával Európskemu parlamentu ústne a písomne správy o hlavných výzvach, ako sa stanovuje v článku 36 Zmluvy a v mandáte zástupcu;

17.  žiada ESVČ, Komisiu a OZEÚ, aby viac zdôraznili prítomnosť EÚ v Strednej Ázii a zabezpečili lepšie zviditeľnenie EÚ v očiach obyvateľov, občianskej spoločnosti, miestnych médií, obchodných a univerzitných spoločenstiev; naliehavo vyzýva ESVČ, aby vyvážila tichú diplomaciu zvýšenou verejnou diplomaciou;

18.   žiada ESVČ, aby pravidelne vypracovávala analýzu Strednej Ázie s prihliadnutím na rôznorodé susedstvo regiónu vrátane otázok týkajúcich sa začlenenia Afganistanu a Iránu a ponúknutia komplexného prístupu k oblasti Kaspického mora;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súčinnosť, zrozumiteľnosť a konzistentnosť opatrení prijatých medzinárodnými organizáciami, ako sú OBSE, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), UNHCR a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ako aj rôznych vonkajších finančných nástrojov EÚ v regióne, ako sú nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj na podporu stability a mieru (ISP), európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj partnerstva (PI), ako aj na zintenzívnenie spolupráce s EBOR a EIB;

20.  žiada EÚ, aby spolupracovala v rámci projektov pomoci a rozvojových projektov Spojených štátov zameraných na politiky v oblasti životného prostredia, vzdelávania a zmeny klímy s cieľom zvýšiť ich účinnosť a spoločne osloviť širšiu verejnosť;

21.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi EÚ a OBSE zameranú na Strednú Áziu, najmä pokiaľ ide o oblasti ľudských práv, demokratizácie a bezpečnosti s cieľom pripojiť sa k ich úsiliu v regióne, prípadne ho doplniť;

22.  nabáda delegácie EÚ v Strednej Ázii, aby využili svoj potenciál na dosiahnutie maximálneho účinku pri prispievaní k vykonávaniu stratégie EÚ, najmä s ohľadom na podporu občianskej spoločnosti a spolupráce s ňou;

23.  podporuje pokračujúcu medziparlamentnú spoluprácu a zdôrazňuje úlohu svojej stálej delegácie pre región pri monitorovaní vykonávania dohôd o partnerstve a spolupráci s krajinami tohto regiónu;

Demokratizácia, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu

24.  vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby prikladali veľký význam podpore demokracie a proaktívne sa do nej zapájali, ako aj presadzovaniu občianskych, politických a sociálnych ľudských práv vrátane sociálnych práv zakotvených v sociálnom pakte OSN, vytváraniu právneho štátu a správu vecí verejných a administratívnych opatrení v krajinách Strednej Ázie, čím sa položia základy pre bezpečnosť a stabilitu, vytvorenie otvorenej spoločnosti v dotknutých krajinách a následne poskytnutie najlepších postupov pre riešenie vonkajších aj vnútorných politických, bezpečnostných a hospodárskych problémov;

25.  zdôrazňuje, že jadrom stratégie EÚ, pokiaľ ide o rozsah spolupráce plánovanej v rámci dohôd o partnerstve a spolupráci (DPS), musí byť dodržiavanie ľudských práv a demokracie, čo zahŕňa uplatňovanie ustanovení o ľudských právach a demokracii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne záväzky vyplývajúce z dohôd o partnerstve a spolupráci presadzovania demokracie a zásad právneho štátu sa vo väčšine prípadov nedodržali, s výnimkou obmedzeného a krehkého pokroku v Kirgizsku;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkové dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd ešte nie je dostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv je vo všeobecnosti naďalej znepokojujúca, ale napriek tomu zdôrazňuje, že v niektorých krajinách regiónu došlo k čiastočnému pozitívnemu vývoju vrátane legislatívnych reforiem, zvýšeného úsilia o zabránenie mučeniu a krokom na odstránenie detskej práce a nútenej práce;

27.  zdôrazňuje pridanú hodnotu a ďalší potenciál platformy právneho štátu, ktorú koordinuje Nemecko a Francúzsko s aktívnou podporou Fínska, pri organizácii niekoľkých podujatí týkajúcich sa ústavného a správneho práva a vzdelávania sudcov; nabáda ostatné členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali aktívnejšiu úlohu; trvá však na tom, že platforma musí byť posilnená, aby pokryla aktuálne otázky demokratizácie a ľudských práv; vyzýva na plné zapojenie občianskej spoločnosti a užšiu spoluprácu v súvislosti s touto platformou; vyzýva veľvyslanectvá EÚ a členských štátov, aby podporovali skutočne nezávislých mimovládnych partnerov;

28.  upozorňuje na nezrovnalosti medzi prijatím zákonov a ich realizáciou v praxi, čo vedie k nesprávnemu hodnoteniu pokroku; naliehavo vyzýva ESVČ/Komisiu, aby hodnotili pokrok skôr na základe reálnych praktických výsledkov, než na základe hodnotení vychádzajúcich z legislatívy alebo vyhlásení;

29.  odporúča, aby EÚ prispôsobila svoju politiku v oblasti ľudských práv a vonkajšie finančné nástroje tak, aby východiskovým kritériom boli konzistentné dlhodobé demokratické reformy;

30.  dôrazne odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obhajcov ľudských práv, novinárov a opozičných politických osobností v Turkménsku, Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a v Kirgizsku, a vyzýva ESVČ, aby zasiahla všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, a aby rýchlo konala na ich obranu;

31.  odsudzuje prenasledovanie predstaviteľov opozície v exile niektorými zo stredoázijských režimov vrátane vrážd a zneužívania postupov vydávania prostredníctvom Interpolu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby im poskytli lepšiu ochranu a aby zabránili ich deportácii v súlade so zásadou nevyhostenia, ktorá zakazuje vydanie skutočných obetí prenasledovania ich prenasledovateľovi;

32.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva ESVČ, aby otvorene odsúdila represívne kroky režimov v Strednej Ázii v mene zachovania verejnej bezpečnosti, pričom je potrebné uznať legitímne bezpečnostné záujmy;

33.  vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby v priebehu ďalšieho rozvoja vzťahov naliehali na partnerov zo Strednej Ázie, aby čo najskôr ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, a prijali a začali vykonávať základné normy a iné pravidlá MOP, ktoré doteraz neuplatňujú;

34.  chápe riziko pre bezpečnosť, ktoré predstavuje návrat zahraničných bojovníkov, ktorí odišli, aby bojovali po boku Dá’iš, ale vyjadruje hlboké znepokojenie nad silnejúcim trendom tvrdých zásahov proti občianskej spoločnosti pod zámienkou bezpečnosti a stability, čo v žiadnom prípade nepovažuje za primeranú odpoveď na túto hrozbu, a to aj prostredníctvom pochybných obvinení z teroristickej činnosti či vágnych obvinení z podnecovania sociálnej nenávisti, prijatia takzvaných zákonov o zahraničných agentoch, ktoré stigmatizujú a obmedzujú činnosť legitímnych mimovládnych organizácií so zahraničným financovaním, a zvýšeného využívania sledovania, dozoru, cenzúry a filtračných technológií; pripomína partnerským krajinám, že v plne fungujúcej demokracii sa musí dodržiavať sloboda prejavu a pluralita médií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že potlačenie slobodného vyjadrenia názoru v žiadnom prípade neprispieva k trvalej vnútornej stabilite; zdôrazňuje, že príslušné nástroje EÚ, ako je usporadúvanie pravidelných seminárov s verejnosťou a zintenzívnenie výmen, by mali prispievať k posilneniu postavenia verejnosti, že mnohé z týchto komunít sa v súčasnosti viac spoliehajú na vzťahy medzi skupinami a klanmi alebo sieťami, ktoré sú riadené vládnucou elitou;

35.  vyzýva krajiny tohto regiónu, aby nevnímali prítomnosť medzinárodných mimovládnych organizácií ako hrozbu, ale ako prínos pre spoločnosť, a umožnili im úplný prístup do väzenských zariadení s cieľom zlepšiť transparentnosť vymáhania sankcií, najmä vo vzťahu k spolupráci so všetkými agentúrami OSN a Medzinárodným Červeným krížom;

36.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom právnych predpisov v krajinách tohto regiónu, ktoré obmedzujú slobodu médií, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania a sú zamerané na financovanie občianskej spoločnosti („zákony o zahraničných agentoch“) a komunitu LGBTI (tzv. „zákony o propagovaní LGBTI“); v tejto súvislosti sa domnieva, že okrem podpory slobody uvedenej vyššie musí EÚ ako prioritu stanoviť aj podporu slobody náboženského vyznania a presvedčenia a práv žien, maloletých a menšín;

37.  vyzýva orgány, aby vyvíjali ďalšie úsilie na ochranu etnických a náboženských menšín a osôb LGBTI v stredoázijských spoločnostiach, na zastavenie diskriminácie voči nim a na presadzovanie práv zraniteľných osôb, najmä osôb so zdravotným postihnutím;

38.  pripomína, že ochrana a podpora práv dieťaťa je jedným z hlavných cieľov EÚ, a vyzýva orgány, aby podporili jeho uplatňovanie v súlade s medzinárodným právom a normami, najmä v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

39.  víta nadviazanie dialógov o ľudských právach so všetkými piatimi krajinami Strednej Ázie; poukazuje však na nedostatok transparentnosti tohto procesu a vyzýva PK/VP, aby prehodnotila úlohu, mandát, ciele a pokračovanie dialógov o dodržiavaní ľudských práv s krajinami tohto regiónu, a najmä aby sa zapojili všetky zainteresované subjekty vrátane reformistických islamských politických hnutí, ktoré sú protikladom extrémizmu, a aby sa zaviedli mechanizmy na systematické monitorovanie dodržiavania ľudských práv, ako aj a alternatívne plány na zlepšenie účinnosti týchto mechanizmov, ak sa odhalia závažné nedostatky; konštatuje, že dialógy o ľudských právach sú dôležitými nástrojmi spolupráce zo strany EÚ s krajinami Strednej Ázie a umožňujú realizovať inteligentné stratégie, a preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom využívať; žiada, aby tieto dialógy boli súčasťou komplexnej spolupráce pri riešení otázok ľudských práv v tomto regióne; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa otázkam ľudských práv venovala pozornosť na všetkých úrovniach vrátane úrovne hláv štátov alebo predsedov vlád; naliehavo vyzýva EÚ, aby jednotlivé konkrétne prípady prediskutovala súdržne a verejne;

40.  zdôrazňuje význam mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva s cieľom výrazne realizovať opatrenia v oblasti ochrany ľudských práv, demokratizácie a zásad právneho štátu v Turkménsku, Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a Kirgizsku;

41.  pripomína stredoázijským vládam ich záväzky v rámci ľudského rozmeru OBSE;

42.  víta vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna, v ktorom počas svojej návštevy regiónu v júni 2015 varoval pred zmenšujúcim sa demokratickým priestorom;

43.  konštatuje, že medzi akciami EÚ a USA v Strednej Ázii nie je prakticky žiadna koordinácia; podporuje vybudovanie praktickejších väzieb spolupráce; je presvedčený, že jednotná akcia môže byť prospešná, najmä v takých oblastiach, ako je bezpečnosť ľudí a podpora ľudských práv;

Práva žien a rodová rovnosť

44.  je si vedomý toho, že zatiaľ čo Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko narážajú pri svojej snahe o dosiahnutie pokroku v oblasti ľudských práv na individuálne problémy, tento región má spoločné problémy, ktoré sa týkajú sa riešenia otázky práv žien a rodovej rovnosti a presadzovania týchto hodnôt;

45.  poznamenáva, že napriek tomu, že všetkých päť stredoázijských krajín ratifikovalo Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ich kultúra zostáva patriarchálna s dominanciou mužov, stále existujú výrazné nerovnosti medzi ženami a mužmi v mnohých oblastiach vrátane prístupu k vyššiemu vzdelávaniu, k častiam trhu práce a k právnej ochrane a právam a násilie páchané na ženách je aj naďalej bežne rozšírené v mnohých častiach Strednej Ázie a má mnoho podôb vrátane domáceho násilia, únosov neviest, obchodovania s ľuďmi, manželstiev maloletých a fyzického zneužívania; vyzýva týchto päť krajín, aby v plnej miere vykonávali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; opakuje, že podpora, ktorú EÚ poskytuje, musí zahŕňať konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie voči ženám;

46.  konštatuje, že ženy zohrávajú plnú a dôležitú úlohu v poľnohospodárskej výrobe a poľnohospodárskych činnostiach v celej Strednej Ázii, pričom priemerný podiel žien zamestnaných v poľnohospodárskom sektore je na úrovni 58 %(25); vyzýva všetky krajiny Strednej Ázie, aby nabádali na zamestnanosť žien a podnikanie žien, najmä vo vidieckych oblastiach; požaduje presadzovanie a monitorovanie hospodárskych a sociálnych práv a posilňovania postavenia dievčat a žien, a to ako kľúčový cieľ vzťahov EÚ s týmto regiónom;

47.  berie na vedomie kroky prijaté jednotlivými krajinami Strednej Ázie na zlepšenie rodovej rovnosti, ako sú zmeny v článkoch 154 a 155 kirgizského trestného zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť vo februári 2014, a sprísnený trest za bežnú praktiku únosov neviest; konštatuje však, že ochrana práv žien a podpora rodovej rovnosti v celom regióne je ešte stále výzvou; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien s cieľom rozvíjať a dosiahnuť rodovú rovnosť a zabezpečiť, aby všetci vrátane najzraniteľnejších členov spoločnosti mali v plnej miere zaručené ľudské práva;

48.  víta stratégiu rodovej rovnosti Kazachstanu a 45 politických, sociálnych a hospodárskych opatrení, ktoré sú v nej obsiahnuté; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien, a požaduje účinnejšie vykonávanie tejto stratégie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zastúpením žien v kazašských verejných orgánoch napriek tomu, že zákon požaduje ich 30 % zastúpenie v politických inštitúciách;

49.  žiada ESVČ, aby v rámci preskúmania svojej stratégie pre Strednú Áziu a v súlade so svojimi prioritami na obdobie 2016 – 2020 a pokrokom, ktorý sa už v stredoázijských krajinách dosiahol, vypracovala komplexný akčný plán v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie práv a životných podmienok žien; domnieva sa, že každá krajina Strednej Ázie by sa mala podporovať, aby prijala právne predpisy, ktoré výslovne zakazujú všetky formy násilia a diskriminácie voči ženám vrátane sexuálneho, fyzického, fyziologického a ekonomického zneužívania a zabraňovania toho, aby obete mohli pracovať alebo mali prístup k bankovým účtom, kreditným kartám alebo preprave, okrem iných izolačných taktík; poukazuje na to, že finančné zabezpečenie je základným predpokladom toho, aby sa obeť domáceho násilia vyslobodila a nebola ďalej zneužívaná; vyzýva stredoázijské krajiny, aby zaobchádzali s násilím voči ženám ako s trestným činom a aby riadne vyšetrovali všetky oznámené prípady a zaviedli opatrenia na zaručenie ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti pre obete spolu s mechanizmami na zabezpečenie presadzovania práva; poznamenáva, že odvetvie sprostredkovania sobášov je v Strednej Ázii pomerne významné, a žiada, aby krajiny v tomto regióne zvážili reguláciu týchto sprostredkovateľských agentúr v záujme najlepšej ochrany zraniteľných žien pred využívaním; vyzýva krajiny Strednej Ázie, aby organizovali vzdelávacie kampane o práve na život bez násilia a iniciatívy na zvyšovanie povedomia celej spoločnosti, a najmä náboženských lídrov, o absolútne nevyhnutnej potrebe získania súhlasu oboch strán svadobného obradu;

50.  poznamenáva, že existujú rozdiely medzi zákonom a skutočnosťou a že zatiaľ čo niektoré krajiny majú právne predpisy zaručujúce rovnaké práva so zreteľom na rozdelenie majetku, stále existuje diskriminácia v prospech mužských dedičov; je znepokojený skutočnosťou, že nedostatočná právna registrácia manželstiev v Tadžikistane ponecháva ženy v mimoriadne zraniteľnej pozícii po rozvode, keďže z prieskumu OBSE vyplýva, že z tohto dôvodu je 80 % žien v prípade rozvodu odopierané právo na majetok a finančnú podporu detí;

51.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v krajinách Strednej Ázie, a aby aktívne spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, napríklad s MOP, OECD a OSN, s cieľom vytvoriť synergie slúžiace na posilnenie postavenia žien;

52.  konštatuje, že pokiaľ ide o ministerské pozície, je zastúpenie žien veľmi nízke, pričom v Kirgizsku bolo zastúpenie žien v roku 2015 na týchto pozíciách 15 % a v Turkménsku 5,7 %(26); nabáda stredoázijské krajiny a Komisiu, aby sa zamerali aj na zapojenie žien do rozhodovania, a to najmä v oblasti politiky, a odporúča, aby sa zaviedol systém kvót na podporu účasti žien, predovšetkým ako kandidátok na úradnícke pozície;

53.  vyzýva stredoázijské krajiny, aby presadzovali rovnaký prístup k informačným a komunikačným technológiám s cieľom zaistiť potenciál žien stimulovať rast v miestnych hospodárstvach a v celosvetovom hospodárstve;

54.  odporúča, aby boli pracovníci v oblasti súdnictva oboznámení s rodovými otázkami a vzdelávali sa v tejto oblasti, a upozorňuje na nevyhnutnosť trestania osôb, ktoré páchajú rodovo motivované násilie;

55.  zdôrazňuje potrebu organizovať kurzy odbornej prípravy týkajúce sa násilia voči ženám a obchodovania s ľuďmi pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, prokurátorov a pracovníkov súdov a zriadiť dostupné strediská a útulky, ktoré obetiam ponúknu psychologickú a právnu podporou;

56.  zdôrazňuje dôležitosť riadneho financovania tých inštitúcií a orgánov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie politík v oblasti rodovej rovnosti, a zabezpečenia nezávislosti a financovania pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zasadzujú za práva žien;

Vzdelávanie a mládež – medziľudské kontakty

57.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je jednou z kľúčových oblastí dlhodobej činnosti EÚ v strednej Ázii; považuje vzdelávanie za kľúčový pilier integrácie a katalyzátor demokratického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre všetky krajiny Strednej Ázie; podporuje prácu, ktorú vykonala Stredoázijská platforma pre vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích a inštitucionálnych programov, poskytovania technickej podpory a dialógu prostredníctvom seminárov (ako napríklad Biškek 2014); víta v tejto súvislosti iniciatívu Lotyšska usporiadať 1. stretnutie ministrov krajín EÚ a Strednej Ázie na ministerskej úrovni o vzdelávaní a záväzok Lotyšska a Poľska viesť regionálny program pre vzdelávanie, a to po dlhodobej neochote niektorých členských štátov v tejto oblasti, ktorá bola sklamaním; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby aktívne prispievali k realizácii príslušných cieľov vytýčených počas lotyšského predsedníctva v prvej polovici roka 2015; investície do inkluzívneho a kvalitného vzdelávania považuje za najlepší spôsob, ako postupne zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu regiónu;

58.  nabáda Komisiu, aby riešila zistené nedostatky iniciatívy EÚ a strednej Ázie v oblasti vzdelávania, ako je spravodlivý prístup vzdelávaniu, problémy týkajúce sa „úniku mozgov“ a odborná príprava najzraniteľnejších skupín, ako sú dievčatá, deti so zdravotným postihnutím a deti patriace k menšinám;

59.  naliehavo vyzýva EÚ, aby venovala viac pozornosti podpore kvalitného vzdelávania mládeže v krajinách Strednej Ázie vzhľadom na pozitívny vplyv v oblasti sociálneho začleňovania, sociálnej súdržnosti a stability a budovania udržateľných demokratických spoločností a ako najlepšej prevenciou proti násilnému extrémizmu a radikalizácii mladých v regióne, považuje to za prioritu vzhľadom na demografickú výzvu, keďže 25 – 35 % obyvateľstva tvorí mládež vo veku do 14 rokov; žiada, aby sa venovala väčšiu pozornosť cezhraničným projektom medzikultúrneho zmierenia a rozvoja v údolí Fergana;

60.  víta nárast počtu detí zapísaných do škôl na primárnej aj sekundárnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať na tejto ceste; víta skutočnosť, že približne rovnaký počet žien a mužov dokončí základnú a strednú školu; zdôrazňuje význam žien, ktoré majú prístup k odbornému vzdelávaniu a vysokoškolskému vzdelaniu, najmä v Uzbekistane a Tadžikistane, kde ešte stále existuje značný rozdiel medzi počtom žien a mužov zapísaných do terciárneho vzdelávania;

61.  poukazuje na význam prístupu žien k odbornému a univerzitnému vzdelávaniu vrátane väčšej miery zastúpenia v oblastiach vedy a techniky a naliehavo vyzýva OZEÚ, aby podporoval stimuly v tejto oblasti; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoje opatrenia v tejto oblasti, napríklad organizovaním odbornej prípravy učiteľov a dodávaním učebných materiálov; požaduje, aby sa prijali opatrenia na modernizáciu sektora verejného vzdelávania, podporu medzinárodných akademických výmen a umožnenie ženám zúčastňovať sa na nich za rovnakých podmienok; domnieva sa, že pre odborníkov v oblasti vzdelávania by sa mali vytvoriť školenia v oblasti rodovej rovnosti;

62.  domnieva sa, že pozitívna úloha EÚ v regióne by sa mala podporiť prostredníctvom vzdelávania a kontaktov medzi ľuďmi; pripomína význam medzinárodných výmenných programov EÚ, ako je Erasmus +, Erasmus Mundus a Erasmus Tempus pri presadzovaní pozitívnej mobility a medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Strednou Áziou a pri poskytovaní príležitostí pre študentov využívajúcich tieto programy, a teda zbližovania týchto dvoch kultúr; oceňuje skutočnosť, že EÚ vyčlenila z rozpočtu 115 miliónov EUR na program Erasmus + zameraný na spoluprácu v oblasti vzdelávania v regióne; vyzýva všetky zainteresované strany na úrovni EÚ, ako aj v členských štátoch EÚ, aby zhodnotili a posilnili existujúce mechanizmy študijných/štipendijných programov a výmeny mladých odborníkov medzi EÚ a stredoázijským regiónom, a to najmä v oblasti technológií a aplikovaných vied;

63.  víta skutočnosť, že všetkých päť krajín Strednej Ázie pozorne sledovalo bolonský proces a zaviedlo v posledných rokoch mnoho vnútroštátnych reforiem;

64.  vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť vedcov, ústavov a podnikov z regiónu Strednej Ázie na spoločných výskumných a inovačných projektoch financovaných v rámci programu Horizont 2020;

Hospodárska integrácia, obchod a trvalo udržateľný rozvoj

65.  pripomína spoločné črty vyplývajúce z dávnejšej histórie, ako boli napr. hodvábne cesty, kolonizácia turkickými kmeňmi a prijatie islamu; konštatuje tiež, že päť krajín tohto regiónu dosiahlo rôzny stupeň rozvoja, napr.: Kazachstan sa pomaly stáva kľúčovým hráčom v regióne, ktorého vzťahy s EÚ sa neustále rozvíjajú; Kirgizsko a Tadžikistan sú oveľa chudobnejšie, sú to však relatívne otvorené krajiny s určitou mierou zapojenia občianskej spoločnosti; EÚ tiež zintenzívňuje vzťahy s Uzbekistanom, ale Turkménsko ostáva najuzavretejšou krajinou v regióne, pričom v ňom vôbec nefunguje nezávislá občianska spoločnosť;

66.  upozorňuje na skutočnosť, že región je typický aj značnou rozmanitosťou, a to nielen z hľadiska prírodných zdrojov, ako sú fosílne palivá a orná pôda, ale vďaka tomu čiastočne aj súčasnou úrovňou ľudského a hospodárskeho rozvoja krajín; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť na jednej strane kultúrne rozdiely v rámci regiónu a na druhej strane vzájomné súvislosti medzi krajinami;

67.  uznáva možný pozitívny vplyv nového impulzu v hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Strednou Áziou na modernizáciu a demokratizáciu v regióne;

68.  domnieva sa, že hospodárska diverzifikácia v regióne predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o regionálny rozvoj, stabilitu a bezpečnosť, berúc do úvahy sociálnu, hospodársku a environmentálnu rovnováhu; považuje za nevyhnutné modernizovať a rozvíjať udržateľnú domácu dopravnú a energetickú infraštruktúru, najmä vo vidieckych oblastiach, zlepšovať prístup k vysokorýchlostnému internetu a uľahčovať rozvoj medziregionálnej prepojenosti; zastáva názor, že obnova životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj by mali mať rovnakú prioritu v kontexte rozvoja regiónu, a zdôrazňuje význam obchodu pri presadzovaní oboch týchto cieľov; vyslovuje sa za zvýšenie podpory EÚ pre riadenie zdrojov v stredoázijských krajinách a nabádanie na cezhraničnú spoluprácu medzi nimi;

69.  vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcim sociálno-ekonomickým rozvojom, ktorý stagnuje a je nerovnomerný, nad chýbajúcou transparentnosťou v štáte a z toho vyplývajúcou korupciou, slabou správou vecí verejných a slabým inštitucionálnym rámcom, nerešpektovaním zásad právneho štátu a nízkou účasťou občianskej spoločnosti, podporou klientelizmu a prehlbujúcim sa problémom korupcie a nad nedostatočnou efektívnosťou štátu;

70.  zdôrazňuje rastúci význam obchodných vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou, keďže EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom v regióne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prehĺbila obchodné a investičné vzťahy so stredoázijskými krajinami; poukazuje v tejto súvislosti na to, že je potrebné, aby krajiny Strednej Ázie posilnili svoje úsilie v boji proti korupcii a pri presadzovaní stabilného prostredia s cieľom prilákať zahraničné investície;

71.  zastáva názor, že hospodárske a obchodné vzťahy s krajinami Strednej Ázie by sa mali rozvíjať spolu so zásadami právneho štátu, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a nikdy nie na ich úkor; pripomína preto dôležitosť uplatňovania ustanovení uvedených v príslušných doložkách obchodných dohôd uzatvorených s EÚ, ak druhá zmluvná strana porušuje ľudské práva;

72.  poukazuje na to, že inkluzívny a udržateľný hospodársky rozvoj je jedným z kľúčových priorít stratégie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny Strednej Ázie podporovali aktívne politiky zamerané na znižovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu; konštatuje, že na región má hlboký negatívny vplyv spomalenie hospodárskeho rastu v Rusku a Číne, ako aj pretrvávajúce geopolitické napätie a konflikt na Ukrajine; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zhoršujúce sa hospodárske trendy vyplývajúce zo znižovania cien komodít, devalvácie rubľa a poklesu remitencií migrantov v Rusku, z ktorých sa mnohí teraz vracajú domov ako nezamestnaní, predstavujú v regióne vážne sociálno-ekonomické problémy; konštatuje, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa očakáva, že miera rastu v regióne po roku -2014 bude približne na polovičnej úrovni priemernej hodnoty predošlých desiatich rokov;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu na vytvorenie programov umožňujúcich sociálne začlenenie a zamestnanosť navrátilcov zo zahraničia a silnejší dialóg o migrácii a mobilite;

74.  zdôrazňuje, že je potrebná stratégia EÚ – Stredná Ázia, ktorá nebude založená na geostrategických záujmoch, ale ktorej účelom bude rozvíjať participatívnu a demokratickú spoločnosť charakterizovanú slobodou združovania pre odborové zväzy, ako aj aktívnu občiansku spoločnosť a podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, najmä vo vidieckych oblastiach;

75.  zdôrazňuje, že napriek rýchlemu hospodárskemu rastu v posledných rokoch je v regióne vysoká miera chudoby, veľká nevyrovnanosť v oblasti príjmov a klesajúca priemerná dĺžka života, najmä vo vidieckych oblastiach, v ktorých žije 80 – 90 % obyvateľstva; zdôrazňuje, že v dôsledku procesu privatizácie v období hospodárskej transformácie horské oblasti značne zaostávajú; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach sú postihnuté najmä ženy, pretože mnohí muži odišli do miest hľadať prácu a ženám prenechali celú zodpovednosť za poľnohospodársku činnosť a rodinu;

76.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby stratégia bola súlade s globálnymi záväzkami, najmä s Agendou pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 prijatou 25. septembra 2015 na samite OSN o udržateľnom rozvoji;

77.  nabáda na zohľadnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojovej agende EÚ v regióne; opakuje, že dôsledkom zohľadnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja bude komplexnejší udržateľný rozvoj regiónu Strednej Ázie;

78.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ využila príležitosť a spolupracovala na rozvoji v záujme podpory rešpektovania ľudských práv a plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a dosiahla tak vo všetkých krajinách regiónu zvýšenie obchodných výmen a investícií a posilnenie úlohy a činnosti sociálnych partnerov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti;

79.  domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala vyplácať len v krajinách, ktoré majú skutočný záujem o zmiernenie chudoby, rovnoprávny a udržateľný sociálno-ekonomický pokrok a dodržiavanie ľudských práv, a že tieto krajiny musia preukázať, že majú účinné protikorupčné politiky, a umožniť EÚ monitorovať zodpovedajúce úsilie; v tejto súvislosti spochybňuje odôvodnenie nákladovej efektívnosti pomoci udelenej Turkmenistanu a Uzbekistanu; žiada, aby sa táto politika preskúmala, ak by prišlo k zlepšeniu; vyzýva PK/VP, aby pomáhala pri podpore pokroku v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že absorpčná kapacita pomoci je vzhľadom na vysokú úroveň korupcie a neefektívnu byrokraciu veľmi nízka a jej pozitívne dôsledky sú veľmi obmedzené;

80.  konštatuje, že súčasné preskúmanie bolo úmyselne vylúčené z programovania na roky 2014 – 2020, pokiaľ ide o nástroj rozvojovej spolupráce pre strednú Áziu, ktorý bol ukončený v roku 2014, s cieľom vylúčiť akúkoľvek zámenu alebo zdvojenie a zároveň zachovať súdržnosť opatrení EÚ v regióne;

81.  žiada, aby sa rozvojová pomoc zameriavala na rozvoj vidieka a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, najmä s cieľom zaistiť, aby nebolo poľnohospodárstvo závislé od monokultúr, ako je pestovanie bavlny;

82.  vyzýva EÚ, aby monitorovala účinnosť svojej technickej a finančnej pomoci určenej na reformu verejného sektora v krajinách Strednej Ázie;

83.  vyzýva, aby sa v regióne zabezpečila koordinácia medzi rozvojovými politikami EÚ a činnosťami členských štátov; vyzýva na úzku spoluprácu s USA, pokiaľ ide o rozvojovú politiku, v rámci nášho partnerstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada tiež spoluprácu s Čínou a Ruskom pri rozvíjaní regiónu Strednej Ázie;

84.  berie do úvahy asertivitu Číny v regióne a zmenu jej úlohy z vonkajšieho obchodného partnera na regionálneho prostredníka pre správu hospodárskych záležitostí vrátane regionálneho poskytovania kolektívnych výrobkov;

85.  verí, že synergie medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a čínskou iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“ budú dôležitým nástrojom na dosiahnutie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v tomto regióne;

86.  konštatuje tiež, že dve krajiny, konkrétne Kazachstan a Kirgizsko, vstúpili do novej Euroázijskej hospodárskej únie iniciovanej Ruskom;

87.  žiada, aby EÚ úzko spolupracovala s fondmi a agentúrami OSN, ako aj so Svetovou bankou;

88.   berie na vedomie pokračujúcu sektorovú rozpočtovú podporu v Kirgizsku a Tadžikistane a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vymedzili a uplatňovali pevne stanovené a objektívne overiteľné podmienky, najmä pre akékoľvek pokračujúce programy rozpočtovej podpory zdôrazňuje však, že ju musia sprevádzať prísnejšie kritériá vrátane silnej reformnej agendy a účinných opatrení v oblasti boja proti korupcii; poukazuje na to, že rozpočtová podpora EÚ by sa nemala používať na priame financovanie základných verejných služieb (ako sú základné a stredné vzdelávanie, základná zdravotná starostlivosť, základná infraštruktúra), za ktoré sú primárne zodpovedné vnútroštátne orgány; domnieva sa, že pomoc EÚ mala by sa skôr viazať na výkon orgánov v tejto súvislosti a mala by podporovať rozvoj vyspelých verejných služieb, ako sú výskum, inovácie, vysokoškolské vzdelanie, inovačné infraštruktúry atď.;

89.  víta zvýšenie makrofinančnej pomoci a požaduje využitie príslušného nástroja na základe prísnych kritérií nákladov a prínosov a podrobných posúdení vplyvu, ktoré sa zamerajú na účinky presahovania; berúc do úvahy najdôležitejšie aspekty správ o pokroku stratégie zdôrazňuje význam zapojenia členských štátov do poskytovania pomoci EÚ s cieľom dosiahnuť väčší vplyv a zlepšiť výsledky;

90.  víta žiadosť Kirgizska o uplatňovanie ustanovení VSP+ a dúfa, že Tadžikistan a Uzbekistan budú tento príklad nasledovať;

91.  považuje za dôležité, aby všetky krajiny Strednej Ázie dodržiavali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a vstúpili do WTO;

92.  v súlade so zisteniami OECD uznáva osobitný význam programov obchodného prepojenia (business linkage programmes – BLP) priamych zahraničných investícií (PZI) s MSP ako nástroja na diverzifikáciu a maximalizovanie účinku presahovania investícií, čo stredoázijským krajinám umožní užšie previazať PZI so svojimi domácimi hospodárstvami a posilniť svoju konkurencieschopnosť a zároveň im umožní získať prístup k medzinárodným trhom, financiám, technológiám a riadiacim schopnostiam; v tejto súvislosti vyzýva vlády stredoázijských štátov, aby tieto programy iniciovali a zvýšili zapojenie zainteresovaných strán do už existujúcich programov obchodného prepojenia; poukazuje na to, že na zabezpečenie toho, aby miestna výroba spĺňala medzinárodné normy kvality, treba zaviesť doplnkové opatrenia, napríklad ponúkanie programov odbornej prípravy, ktoré malým a stredným podnikom pomáhajú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov alebo im pomáhajú pri prijímaní medzinárodne uznávaných noriem kvality;

93.  zdôrazňuje, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj v regióne je nesmierne dôležité prehlbovanie regionálnej integrácie, rozširovanie obchodu medzi regiónmi, zameranie sa na dopravné siete a logistické služby a zlepšovanie podnikateľského prostredia a legislatívneho a regulačného rámca, najmä v prípade MSP;

94.  pripomína, že v regióne Strednej Ázie je veľký výskyt prípadov infekčnej tuberkulózy; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v poskytovaní liečby tuberkulózy v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ktoré už nedostávajú bilaterálnu pomoc EÚ, vzhľadom na to, že v prípade určitých vírusov tuberkulózy sa voči liekom vyvinula odolnosť;

Energetika, životné prostredie, voda a doprava

95.  zdôrazňuje potreby intenzívnejšieho dialógu o rozvoji infraštruktúry vrátane energetických a dopravných sietí, ako aj veľkokapacitného internetového pripojenia;

96.   uznáva, že spolupráca v oblasti energetiky je prioritou vo vzťahoch medzi EÚ a Strednou Áziou; považuje región za ďalší potenciálny zdroj energetickej bezpečnosti pre EÚ, a to najmä pokiaľ ide o potenciál zvýšenej spolupráce s Kazachstanom a Turkménskom; pripomína, že je dôležité, aby mala EÚ bezpečné, stabilné a cenovo dostupné dodávky, v súlade s energetickou úniou a tiež s ohľadom na ich význam pre celkovú bezpečnosť Únie; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby boli dodávky energie a diverzifiácia kľúčovým prvkom stratégie EÚ – Ázia, a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o integráciu trhu s energiou, ktorá je v záujme všetkých strán, pretože umožní diverzifikovať energetiku; v tejto súvislosti žiada o zdvojnásobenie úsilia o dosiahnutie cieľa rozšírenia Južného koridoru do Strednej Ázie a Transkaspického plynovodu; zdôrazňuje však, že dohody a dialógy v oblasti energetiky sa musia spájať s dôraznými prvkami v oblasti ľudských práv;

97.  berie na vedomie podporu EÚ pre energetické projekty, ktoré by mohli rozšíriť Južný koridor zemného plynu, a to aj prostredníctvom transkaspických a prípadne iránskych trás; vyzýva však EÚ, aby vypracovala kompletnú štúdiu uskutočniteľnosti takých projektov vrátane hodnotenia vplyvov na životné prostredie a sociálnych vplyvov;

98.  podporuje propagáciu zo strany EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a integrácie energetických trhov v Strednej Ázii so susednými krajinami, ako aj s EÚ;

99.  opakovane zdôrazňuje svoj názor, že opätovné investície výnosov z prírodných zdrojov sú zásadné pre udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj;

100.  podporuje lepšiu koordináciu a posilnené úsilie v rámci kľúčovej regionálnej platformy v oblasti využívania vodných zdrojov a životného prostredia, ktorú vedú Taliansko a Rumunsko;

101.  zasadzuje sa o posilnenie proaktívnej úlohy EÚ, pokiaľ ide o ekologicky udržateľný rozvoj, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dodržania zásady environmentálnej udržateľnosti pri ťažbe a spracovaní prírodných zdrojov v regióne, ktorú presadzuje iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); konštatuje, že v tomto regióne spĺňajú podmienky EITI iba Kazachstan a Kirgizsko, zatiaľ čo Tadžikistanu bol v roku 2015 dočasne pozastavený status kandidátskej krajiny;

102.  so znepokojením konštatuje, že okrem zvyšovania vplyvov zmeny klímy stále pretrvávajú mnohé alarmujúce ekologické problémy zdedené z obdobia Sovietskeho zväzu, napríklad tie, ktoré sa týkajú nekontrolovanej a pokračujúcej jadrovej kontaminácie v posledných desaťročiach, ako aj naliehavých opatrení na vyčistenie lokalít jadrových skúšok, priemyselných a banských činností, neudržateľného využívania prírodných zdrojov, znehodnocovania pôdy a ekosystému, dezertifikácie, znečisťovania ovzdušia a predovšetkým pokračujúceho katastrofálneho hospodárenia s vodnými zdrojmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zintenzívnila technickú pomoc, pomohla pri mobilizácii zdrojov a poskytla európske know-how a najlepšie postupy v záujme riešenia týchto problémov;

103.  naliehavo vyzýva EÚ, aby aj naďalej poskytovala finančnú a technickú pomoc pri riešení zdravotných, humanitárnych, ekologických, hospodárskych a osvetových problémov súvisiacich s následkami jadrových skúšok ZSSR v minulosti v jadrovom testovacom mieste Semipalatinsk (SNTS) na severovýchode Kazachstanu neďaleko mesta Semej, predtým známeho ako Semipalatinsk;

104.  víta a podporuje ďalšie úsilie v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a odolnosti voči nej a vyzýva krajiny Strednej Ázie, aby konštruktívne prispeli k úspechu konferencie o klimatických zmenách v Paríži v roku 2015;

105.  vyzýva EÚ, aby ešte viac zintenzívnila svoje programy znižovania rizika katastrof a budovania odolnosti v Strednej Ázii ako oblasti obzvlášť náchylnej na prírodné katastrofy, vážne ohrozenej ekologickými katastrofami a zmenou klímy;

106.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad masovým vymieraním stád antilopy sajgy v Kazachstane v máji 2015; vyzýva EÚ, aby svojím výskumom a environmentálnymi opatreniami prispela k predchádzaniu možným budúcim prípadom;

107.  vyzýva EÚ, aby podporila úsilie o posilnenie spolupráce medzi štátmi Strednej Ázie v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi;

108.  vyzýva EÚ, aby uprednostnila a nasadila svoju „diplomaciu v oblasti využívania vodných zdrojov“ s cieľom uľahčiť cezhraničné riadenie vodných zdrojov a sprostredkovať riešenie sporov vrátane podpory otvoreného a účinného rámca, najmä v prípade priehrady Rogun; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala dodržiavanie medzinárodných dohovorov a právnych zásad týkajúcich sa spoločných vodných zdrojov a urýchľovala proces vedúci k ich dodržiavaniu;

109.  vyzýva krajiny v regióne, aby podpísali a ratifikovali dohovory OSN z Espoo a Aarhusu týkajúce sa konfliktov v súvislosti s vodou, ak tak ešte neurobili, a aby zapojili občiansku spoločnosť do vykonávania týchto dohovorov;

110.  vyzýva na obnovenie úsilia o vyrovnanie sa s dramatickými dôsledkami ekologickej katastrofy vysychania Aralského mora a o ich riešenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju podporu Medzinárodnému fondu na záchranu Aralského mora a vyzýva ESVČ, aby túto otázku zahrnula ako prioritu v rámci svojich pravidelných vzťahov s Uzbekistanom;

111.  pripomína, že na budovaní strategickej, modernej a interoperabilnej cestnej a železničnej infraštruktúry pozdĺž hodvábnej cesty má veľký záujem Čína, EÚ, ako aj Rusko. Úspešná integrácia tohto regiónu prostredníctvom modernej a spoľahlivej infraštruktúry by poskytla významné príležitosti nielen na väčšiu regionálnu ekonomickú integráciu, ale zároveň by podporila mobilitu občanov a multikultúrnu výmenu, pričom by sa vytvorilo lepšie prostredie pre fungovanie právneho štátu a demokraciu;

112.  opakovane zdôrazňuje, že EÚ je pripravená ponúknuť svoje skúsenosti a know-how na podporu prijatia a dodržiavania noriem v oblasti bezpečnosti, ochrany a životného prostredia týkajúcich sa všetkých druhov dopravy a uľahčiť väzby pozdĺž dopravného koridoru Európa – Kaukaz – Stredná Ázia; podporuje najmä pokračujúce úsilie EÚ o rozvoj bezpečnej a spoľahlivej leteckej a námornej dopravy v Strednej Ázii;

113.  nabáda na ďalšiu koordináciu EÚ s dopravnou politikou Číny v regióne;

Regionálna spolupráca, bezpečnostné problémy a riadenie hraníc

114.  nabáda EÚ, aby posilnila dialóg o Strednej Ázii s príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako aj so susedmi v krajinách Strednej Ázie a s ďalšími aktívnymi štátmi v regióne;

115.  nabáda EÚ, aby zlepšila prepojenie tým, že spoločne s krajinami Strednej Ázie identifikuje oblasti intenzívnejšej spolupráce, najmä pokiaľ ide o dopravu a energetiku; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť vzájomná integrácia krajín Strednej Ázie, ako aj ich integrácia do medzinárodných trhov a koridorov;

116.  domnieva sa, že EÚ by v spolupráci s členskými štátmi mala naďalej podporovať politiky regionálnej integrácie a budovania dôvery, zároveň by však mala oceniť pozitívne opatrenia, ktoré prijali jednotlivé krajiny Strednej Ázie alebo skupiny krajín prostredníctvom posilnenej spolupráce; zastáva názor, že opatrenia EÚ by mali byť zamerané na potreby a osobitné charakteristiky každej krajiny; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť politický dialóg a podporiť opatrenia na budovanie dôvery medzi krajinami tohto regiónu;

117.  považuje prehlbovanie regionálnej hospodárskej integrácie za dôležitý prvok regionálnej stability a budovania mieru;

118.  zdôrazňuje význam spolupráce s OBSE a OSN vo všetkých oblastiach politiky;

119.  vyzýva EÚ, aby zapojia spôsobom ad hoc aj Mongolsko do niektorých aspektov európskej stratégie pre Strednú Áziu;

120.  uznáva, že hlavné hrozby a problémy zahrnuté v stratégii pre Strednú Áziu sú stále relevantné;

121.  je presvedčený, že EÚ by mala podporovať regionálnu spoluprácu, a to najmä s ohľadom na spoločné problémy a výzvy, a že spoločný záujem by mal prevažovať nad rôznorodosťou dotknutých krajín;

122.  poznamenáva, že nevyriešené národnostné otázky, nejasné vyhliadky na riadny presun právomocí a neinkluzívnu správu vecí verejných v krajinách Strednej Ázie sú zdrojom možnej nestability a extrémizmu, a že je preto vážne spochybnená úspešná realizácia základných záujmov EÚ v nadväznosti na stratégiu pre Strednú Áziu;

123.  podporuje dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je transformácia začínajúceho bezpečnostného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Strednou Áziou na skutočné fórum spolupráce zamerané na riešenie spoločných bezpečnostných problémov v regióne, ako je vplyv vojny v Afganistane na okolité krajiny vrátane hrozby Islamského štátu, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, násilný extrémizmus a terorizmus a chemické, biologické, rádiologické a jadrové riziká (CBRN); zdôrazňuje význam a pozitívny vplyv programov regionálnej spolupráce vrátane tých, ktorými sa posilňuje cezhraničná spolupráca a bezpečnosť hraníc, ako sú Program riadenia hraníc v Strednej Ázii (BOMCA) a Akčný program na boj proti drogám v Strednej Ázii (CADAP); domnieva sa, že do dialógu sa musí zahrnúť skôr dôraz na bezpečnosť ľudí než len na bezpečnosť štátu; opakovane zdôrazňuje odhodlanie EÚ ďalej pokračovať v regionálnych, ako aj dvojstranných dialógoch o bezpečnosti s krajinami Strednej Ázie, ktoré zaistia väčšie zapojenie Afganistanu do spolupráce s príslušnými regionálnymi partnermi, s osobitným zreteľom na Regionálne centrom OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii (UNRCCA);

124.  berie na vedomie prijatie CADAP na roky 2014 – 2020; je však znepokojený rekordným objemom vypestovaného ópia a obchodovaním s ním z Afganistanu cez Strednú Áziu; žiada ESVČ/Komisiu, aby riešila problematiku účasti organizovaného zločinu, ako aj elít na obchodovaní s ópiom, ako aj negatívne dopady na verejné zdravie v regióne;

125.  opakovane odporúča zaradiť programy BOMCA a CADAP do nástroja na podporu stability a mieru (ISP), a nie nástroja rozvojovej spolupráce (DCI);

126.  naliehavo vyzýva EÚ, aby pokračovala v realizácii regionálnych programov pomoci financovaných z ISP zameraných na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru vrátane podpory zmierenia medzi komunitami a medzi etnikami, ako aj na vymedzenie hraníc v Strednej Ázii;

127.  víta projekt „Cezhraničnej spolupráce pre udržateľný mier a rozvoj“, sponzorovaný Švajčiarskom a rozvojovým programom OSN (UNDP), ktorého cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré by viac podporovalo udržateľný mier a rozvoj v pohraničných oblastiach medzi Kirgizskom a Tadžikistanom;

128.  zdôrazňuje úlohu UNRCCA so sídlom v Ašchabade od roku 2007, ako aj úlohu OBSE pri predchádzaní konfliktom v regióne;

129.  žiada EÚ, aby poskytla svoju podporu iniciatívam UNRCCA a aby sa pod jeho dohľadom zamerala na problematiku vody a sprostredkovala dialóg medzi piatimi krajinami s cieľom vysporiadať sa s cezhraničným znečistením;

130.  žiada Komisiu, aby zvážila nepriaznivé dôsledky, ktoré by mohli mať problémy prístupu k vodným zdrojom na stabilitu a bezpečnosť v Strednej Ázii, a aby pozorne monitorovala celý vývoj;

131.  so znepokojením konštatuje, že podľa výročnej správy o obchodovaní s ľuďmi(27) za rok 2015 sú Turkmenistan a Uzbekistan na kontrolnom zozname, čo znamená, že počet obetí obchodovania s ľuďmi sa zvyšuje; vyzýva koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby podporil Turkmenistan a Uzbekistan v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je urážkou ľudskej dôstojnosti, často zahŕňa psychologický teror a fyzické násilie, a preto musí byť odstránené; žiada členské štáty, aby túto dôležitú otázku zdôrazňovali vo svojich vzťahoch s týmito krajinami;

132.   poukazuje na význam spolupráce medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie pri predchádzaní terorizmu a boji proti nemu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad činnosťou extrémistických organizácií Islamského štátu, ktoré verbujú stále vyšší počet obyvateľov Strednej Ázie na cestu na Blízky východ s cieľom bojovať alebo inak podporovať IS, front Al-Nusrá a ďalšie teroristické a extrémistické organizácie, a to čiastočne v dôsledku politickej marginalizácie a bezútešných hospodárskych vyhliadok; uznáva, že ak sa významná časť radikalizovaných občanov krajín Strednej Ázie vráti do svojich domovských krajín, bude predstavovať riziko pre bezpečnosť a stabilitu v celej Strednej Ázii, ako aj v Afganistane, Iráne, Rusku, Číne a Indii;

133.  nabáda EÚ, aby spolu s vládami krajín Strednej Ázie riešila spoločné problémy náboru bojovníkov a priaznivcov zo strany IS, a to zameraním sa na politické a administratívne zlyhania, napríklad podporou náboženskej slobody pri súčasnom zachovaní sekulárnych ústav a revíziou diskriminačných zákonov a politík, vykonávaním programov pomoci pre mužov aj ženy zameraných na zamestnanosť znevýhodnených mladých ľudí, uprednostňovaním reformy polície a zabezpečením lepšej koordinácie bezpečnostných služieb, ako aj poučením sa z európskych či ázijských skúseností pri rehabilitácii a reintegrácii islamských radikálov;

134.  domnieva sa, že medzinárodná spolupráca vrátane spolupráce s Ruskom a Čínou má zásadný význam pri riešení rastúcej hrozby islamistickej radikalizácie v Strednej Ázii; vyzýva všetky strany na medzinárodnej úrovni s vplyvom v regióne, aby podporili štáty Strednej Ázie, aby spoločne usilovali o lepšiu koordináciu spolupráce medzi svojimi bezpečnostnými službami, a to aj pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie spravodajských informácií; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by mala byť v súlade s ich medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv;

135.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v severnom Afganistane a nad rizikami vplyvov na vojenskú a politickú stabilitu v regióne; víta zlepšenie vzájomného súladu stratégií EÚ pre Afganistan a pre Strednú Áziu; zdôrazňuje však, že je potrebné bližšie prepojiť prístup EÚ k regiónu Strednej Ázie s Afganistanom a prispôsobiť existujúce politiky stratégii pre Afganistan na obdobie po roku 2014; podporuje zapojenie Afganistanu do programov zameraných na stabilitu a bezpečnosť v regióne; nabáda vlády štátov Strednej Ázie, aby zaujali aktívnejšiu úlohu a zapojili sa do širšej spolupráce v záujme stability v Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebná regionálna koordinácia stratégii v oblasti bezpečnosti ľudí, boja proti terorizmu, prisťahovalectva a boja proti obchodovaniu s drogami;

136.  vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vo svojich vzťahoch so štátmi Strednej Ázie kládli dôraz na reformy bezpečnostného sektora vrátane lepšieho financovania a odbornej prípravy, podpory náboženskej slobody v rámci sekulárnej ústavy, preventívnych prvkov boja proti terorizmu a úsilia o rehabilitáciu bývalých džihádistov ako súčastí celkovej stratégie riešenia problému radikálneho islamizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nedokázala zapracovať do svojej stratégie naliehavo potrebnú reformu bezpečnostného sektora (SSR) v krajinách Strednej Ázie nebola; v tejto súvislosti víta pokrok, ktorý sa dosiahol v Kazachstane, ako východiskový bod pre reformu na regionálnej úrovni; vyzýva EÚ, aby rozvíjala osobitné programy reformy sektora bezpečnosti (SSR) pre Kirgizsko, prípadne aj pre Tadžikistan, so zameraním na zásady právneho štátu a ľudské práva, normy trestného súdnictva a na civilnú ochranu;

137.  oceňuje, že päť stredoázijských krajín je stále súčasťou zóny bez jadrových zbraní v Strednej Ázii;

138.  žiada členské štáty, aby dôsledne vykladali a uplatňovali osem kritérií zakotvených v spoločnej pozícii EÚ o kontrole vývozu zbraní z roku 2008 a prísne ich dodržiavali; vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie z obchádzania tejto spoločnej pozície niektorými európskymi spoločnosťami na základe dvojstranných dohôd zo strany niektorých členských štátov;

139.  žiada členské štáty, aby zastavili vývoz hotových intruzívnych sledovacích systémov do krajín v regióne, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že tieto systémy budú použité proti novinárom, politikom a obhajcom ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila európsky systém kontroly vývozu s cieľom predísť tomu, aby sa tieto rušivé systémy dostali do nesprávnych rúk;

Otázky špecifické pre jednotlivé krajiny

140.  zdôrazňuje, že nasledujúce odseky sa zaoberajú iba hlavnými problémami, a preto nie sú komplexné;

Kazachstan

141.  zdôrazňuje, že hlbšie politické a hospodárske vzťahy by sa mali zakladať na spoločných hodnotách; berie na vedomie, že Kazachstan je prvým stredoázijským partnerom, s ktorým EÚ prerokovala a podpísala rozšírenú dohodu o partnerstve a spolupráci (EPCA); v súvislosti s jej finalizáciou očakáva aktívnu a konkrétnu účasť Kazachstanu na politických a demokratických reformách, ktoré vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov a povinností; uznáva „program 100 krokov“ ako pokus o riešenie naliehavých reforiem v tejto krajine;

142.  zdôrazňuje v tejto súvislosti odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa rokovaní o rozšírenej dohode o partnerstve a spolupráci (EPCA) medzi EÚ a Kazachstanom z 22. novembra 2012, ktoré sú zásadné pre vyslovenie súhlasu Európskeho parlamentu s uzatvorením novej EPCA a pre budúcu spoluprác medzi EÚ a Kazachstanom;

143.  je hlboko znepokojený stálym zhoršovaním situácie v oblasti slobody médií, slobody prejavu, slobody združovania a zhromažďovania; opakuje a zdôrazňuje, že konkrétny a hmatateľný pokrok pri realizácii politických reforiem bol spojený s pokrokom pri rokovaniach o novej rozšírenej dohode o partnerstve a spolupráci; vyzýva Kazachstan, aby vyvinul všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, aby jeho právne predpisy boli v súlade s normami Rady Európy a aby zaručovali plné uplatňovanie základných slobôd bez vlastných obmedzení; vyzýva kazašské orgány, aby prijali konkrétne a účinné opatrenia na vykonanie odporúčaní osobitného spravodajcu OSN týkajúcich sa slobody pokojného zhromažďovania a združovania uvedených v správe o výsledkoch jeho misie v Kazachstane z januára 2015; v tejto súvislosti nabáda Kazachstan, aby preskúmal a zmenil svoje nové zákony v oblasti trestného práva týkajúce sa kriminalizácie ohovárania, keďže to narúša základné slobody; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zákonom o neziskových organizáciách, keďže ohrozuje nezávislosť a dokonca spochybňuje samotnú existenciu mimovládnych organizácií v Kazachstane, a vyzýva na jeho revíziu;

144.  pripomína Kazachstanu jeho záväzky uskutočniť demokratické reformy, ku ktorým sa zaviazal v rámci OBSE, a naliehavo vyzýva túto krajinu, aby ako člen Rady OSN pre ľudské práva na roky 2013 – 2015, hostiteľská krajina medzinárodnej výstavy EXPO 2017 a kandidát na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2017 – 2018 zosúladil svoje zahraničnopolitické ambície s dôležitými domácimi politickými reformami;

145.  zdôrazňuje, že podľa predbežných záverov OBSE/ Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a medzinárodnej pozorovateľskej misie na voľbách, ktoré sa uskutočnili 20. marca 2016, Kazachstan musí ešte urobiť pomerne veľa, aby splnil svoje záväzky voči OBSE týkajúce sa demokratických volieb, aj keď sa zaznamenal určitý pokrok; nabáda kazašské orgány, aby prijali opatrenia potrebné na vykonanie všetkých odporúčaní OBSE/ODIHR v plnej miere;

146.  vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov vrátane vodcu opozičnej strany Alga!, Vladimira Kozlova;

147.  uznáva pozitívnu úlohu Kazachstanu pri usporiadaní a sprostredkovaní rokovaní E3 + 3 a Iránu v roku 2013 o iránskom jadrovom programe, ako aj príspevok krajiny k iniciatívam v oblasti globálnej jadrovej bezpečnosti a ochrany, a tiež ako hostiteľskej krajiny novej medzinárodnej banky pre jadrové palivo, ktorú zriadila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a ktorá začne svoju činnosť v roku 2017, ako aj pozitívnu úlohu pri pokuse o sprostredkovanie, pokiaľ ide o krízu medzi Ruskom a Ukrajinou, a služby poskytované v rámci konzultácií medzi sýrskou opozíciou;

148.  víta skutočnosť, že Kazachstan v roku 2015 dospel do záverečnej fázy procesu svojho pristúpenia k WTO;

Kirgizsko

149.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kirgizsko, krajina regiónu, do ktorej EÚ vkladala najväčšie očakávania v súvislosti s jeho úsilím o napĺňanie demokratických ambícií, upustilo od nastúpenej cesty;

150.  oceňuje pokrok Kirgizska, ktorý sa prejavil pri nedávnych parlamentných voľbách; uznáva ich pokojný priebeh a výrazné zlepšenie transparentnosti; víta závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE o parlamentných voľbách v Kirgizsku zo 4. októbra 2015, ktoré zdôraznili široký výber pre voličov a pluralitu volebnej kampane; vyjadruje však znepokojenie nad povinnou registráciou biometrických údajov ako predpokladu pre hlasovanie, čo viedlo k značným problémom spojeným s kompletnosťou zoznamov voličov; zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj plne funkčnej parlamentnej demokracie, a to napriek počiatočným povzbudivým náznakom Kirgizska v súvislosti s uskutočňovaním demokratických reforiem a posunom smerom ku skutočnému pluralitnému systému, ako jednej z pilotných krajín, pokiaľ ide o podporu demokracie zo strany EÚ;

151.  víta skutočnosť, že Kirgizsko stiahlo reštriktívne návrhy zákona o zahraničných agentoch a osobách LGBTI a žiada ho, aby odmietlo všetky právne predpisy, ktoré by diskriminovali osoby LGBTI a boli zamerané na občiansku spoločnosť;

152.   víta úspešné zvolenie Kirgizska za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2016 – 2018 a vyzýva túto krajinu, aby konštruktívne využila svoje nadchádzajúce členstvo na riešenie otázok ľudských práv;

153.  naliehavo vyzýva Komisiu/ESVČ, aby pomáhali Kirgizsku pri výkone spravodlivosti v prospech obetí etnických stretov v roku 2010;

Tadžikistan

154.  naliehavo vyzýva Tadžikistan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a chránil slobodu zhromažďovania a nezávislosť právnického povolania; upozorňuje na problematickú situáciu médií po podpise nového nariadenia prezidentom, podľa ktorého všetky informácie o oficiálnych udalostiach sa budú poskytovať prostredníctvom štátnej informačnej agentúry, čím sa obmedzí prístup iných médií k týmto informáciám; vyzýva Tadžikistan, aby sa zdržal neprimeraného zasahovania do práce mimovládnych organizácií a nezavádzal nedávno prijaté právne predpisy týkajúce sa financovania mimovládnych organizácií;

155.  je hlboko znepokojený rozhodnutím o zákaze Strany islamskej obrody Tadžikistanu vyplývajúcim zo znepokojujúceho trendu zameraného na potlačenie legitímnych politických síl a umlčanie kritických hlasov z dôvodu obáv o bezpečnosť; vyzýva tadžické orgány, aby dodržiavali záväzky vyplývajúce z mierovej dohody z roku 1997 a aby prijali potrebné opatrenia na zaručenie slobody prejavu, pluralizmu a slobodného a otvoreného politického prostredia;

156.  berie na vedomie závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR k parlamentným voľbám v Tadžikistane, ktoré sa konali 1. marca 2015, podľa ktorých voľby „prebehli v obmedzenom politickom priestore a neboli zabezpečené rovnaké podmienky pre kandidátov“;

157.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou rozvojovej pomoci EÚ v krajine; naliehavo vyzýva ESVČ/Komisiu, aby uprednostnili programy zamerané na predchádzanie mučeniu vo väzenských zariadeniach a na slobodu médií v Tadžikistane;

158.  víta pristúpenie Tadžikistanu k WTO v marci 2013;

Turkménsko

159.  kladie dôraz na to, že Turkménsko je zmluvnou stranou väčšiny hlavných medzinárodných dohôd, a preto je povinné za všetkých okolností rešpektovať a chrániť ľudské práva; vyjadruje svoju pripravenosť zvýšiť podporu EÚ v oblasti demokratických zásad a ľudských práv, najmä tým, že plne využije EIDHR a ďalšie prostriedky na podporu procesu reforiem v krajine;

160.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v sledovanom období sa situácia v oblasti zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd prakticky nezmenila, aj napriek určitému legislatívnemu úsiliu v oblastiach politiky, súdnictva, hospodárstva, sociálnych vecí a vzdelávania; je presvedčený, že nová právna úprava by mala byť predmetom preskúmania medzinárodnými odborníkmi vzhľadom na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

161.  žiada PK/VP a Komisiu, aby spolupracovali s turkménskymi orgánmi a žiadali konkrétne kroky zamerané na zlepšenie situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ; ďalej vyzýva, aby sa okrem pokračujúceho dialógu o dodržiavaní ľudských práv na všetkých úrovniach naďalej nastoľovali otázky dodržiavania ľudských práv; opakovane vyzýva ESVČ, aby čo najskôr povýšila styčný úrad v Ašchabade na plnohodnotnú delegáciu EÚ v Turkménsku, aby okrem iného mohol zabezpečovať interakciu medzi občianskou spoločnosťou a monitorovala situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv;

162.  zdôrazňuje význam pokračovania dialógu o ľudských právach, najmä vzhľadom na pokračujúci tlak na prepustenie osôb zadržaných na základe politicky motivovaných dôvodov z väzby, ako aj na zverejnenie osudov uväznených osôb, ktoré zmizli;

163.  uznáva, že nadobudnutie platnosti DPS s Turkménskom by pomohlo rozvinúť plný potenciál vybudovaných vzťahov;

164.  vyzýva PK/VP, aby dodržiavala dohodu so svojou predchodkyňou o mechanizme sledovania, ktorý umožňuje Európskemu parlamentu, aby ho ESVČ riadne informovala o vykonávaní DPS, len čo nadobudnú platnosť;

165.  víta nedávne posilnenie spolupráce Turkménska s EÚ v oblastiach spoločného záujmu; berie na vedomie prítomnosť krajiny na zasadnutí OBSE o realizácii ľudského rozmeru v roku 2015 a jej účasť na vysokej úrovni na 15. výročnom zasadnutí spoločného výboru v rámci dočasnej dohody o obchode v októbri 2015;

166.  vyzýva Turkménsko, aby zastavilo prebiehajúcu kampaň na odstránenie satelitnej paraboly a blokovanie prístupu k niektorým webovým stránkam a aby ukončilo zastrašovanie a prenasledovanie nezávislých novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti;

Uzbekistan

167.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ chýba účinné presadzovanie demokratizácie v Uzbekistane a opakuje svoje očakávanie, že EÚ bude aktívne v krajine sledovať tento cieľ; konštatuje, že vláda Uzbekistanu odmieta podniknúť významné reformy; nabáda PK/VP, aby vypracovala politiku kritickej, konštruktívnej, podmienečnej a jasnej európskej angažovanosti s neutrálnym Uzbekistanom;

168.  vyjadruje poľutovanie nad systematickým a rutinným porušovaním základných práv a slobôd napriek prijatiu zdokonalených právnych predpisov v tejto oblasti a ratifikácii medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby prijali zmysluplné kroky na úplné riešenie problémov a účinne vykonali všetky odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, Výboru proti mučeniu a Výboru pre ľudské práva;

169.  trvá na tom, aby uzbecké orgány prepustili všetkých, ktorí boli uväznení za odplatu za ich nenásilné uplatňovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania, a zdôrazňuje potrebu prevencie a vyšetrovania prípadov mučenia vo väzení; vyjadruje svoje znepokojenie nad ľubovoľnými predĺženiami trestu odňatia slobody; vyzýva uzbecké orgány, aby umožnili nezávislým mimovládnym organizáciám pre ľudské práva pracovať bez prekážok;

170.   víta skutočnosť, že krajina urobila určitý pokrok pri odstraňovaní detskej práce, a najmä vládny zákaz v tomto zmysle; pripomína dôležitosť nezávislého a objektívneho monitorovania vykonávania tohto zákazu; opakuje, že je potrebné odstrániť využívanie nútenej práce počas každoročného zberu bavlny a súčasne podporuje ďalší záväzok vlády pokračovať v konkrétnych krokoch, ako je akčný plán na odstránenie nútenej práce na základe odporúčaní MOP a Svetovej banky;

171.  pripomína, že Európsky parlament sa rozhodol neuvažovať o udelení svojho súhlasu s protokolom k DPS medzi EÚ a Uzbekistanom týkajúcim sa rozšírenia ustanovení dohody o bilaterálnom obchode v oblasti textilu, kým sa nepotvrdí, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné výsledky, ktorými sa zabezpečí aj to, že v Uzbekistane popri odstraňovaní detskej práce skutočne dochádza aj k odstraňovaniu praktiky nútenej práce.

172.  v tejto súvislosti zastáva názor, že časť rozvojovej pomoci EÚ v Uzbekistane vrátane pomoci poskytnutej minulosti na budovanie kapacít jeho parlamentu bola nesprávne nasmerovaná a mala by byť presmerovaná do zmysluplnejších oblastí, ako sú rozvoj vidieka a riadenie v oblasti životného prostredia a vodného hospodárstva;

173.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie z činností Islamského hnutia Uzbekistanu, ktoré v auguste 2015 prisahalo vernosť Islamskému štátu a naverbovalo tisíce džihádistov v Strednej Ázii;

o
o   o

174.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu a vládam a parlamentom Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 49. (2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91. (3) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 68. (4) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 27. (5) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28. (6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 153. (7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252. (8) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 111. (9) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 87. (10) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69. (11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288. (12) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24. (13) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 12. (14) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 159. (15) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93. (16) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85. (17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0008. (18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0426. (19) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 92. (20) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 80. (21) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 12. (22) Prijaté texty, P8_TA(2014)0040. (23) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195. (24) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 126. (25) Štatistiky Svetovej banky za rok 2012. (26) Štatistika Svetovej banky za obdobie piatich rokov 2011 – 2015. (27) Vypracované ministerstvom zahraničných vecí USA.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o prepuknutí epidémie spôsobenej vírusom Zika (2016/2584(RSP))

P8_TA(2016)0122 B8-0449/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 1. februára 2016, v ktorom sa prepuknutie epidémie spôsobenej vírusom Zika označilo za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(2),

–  so zreteľom na otázku Komisii o prepuknutí epidémie spôsobenej vírusom Zika (O-000030/2016 – B8-0119/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 1. februára 2016 WHO vyhlásila prepuknutie epidémie spôsobenej vírusom Zika za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu;

B.  keďže vírus Zika je nový vírus prenášaný komármi, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v roku 1947 u makakov rézus v ugandskom lese Zika prostredníctvom siete monitorovania lesnej žltej zimnice;

C.  keďže prepuknutie vírusovej choroby spôsobenej vírusom Zika bolo sporadicky zaznamenané v dvoch európskych regiónoch – na Martiniku a vo Francúzskej Guyane – a v Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Ázii a Tichomorí a keďže prípady nákazy boli zistené v Európe, najmä na zámorských územiach Guadeloupe a Svätý Martin;

D.  keďže v roku 2007 sa vírus Zika objavil mimo svojich známych endemických hraníc prvýkrát a spôsobil epidémiu na ostrove Yap v Mikronézskych federatívnych štátoch a neskôr rozsiahlu epidémiu vo Francúzskej Polynézii v rokoch 2013 – 2014, pričom sa následne rozšíril do niekoľkých krajín v Oceánii vrátane Novej Kaledónie a Cookových ostrovov; keďže všeobecne prevládal názor, že vírus Zika spôsobuje iba mierne ľudské ochorenia, ale prepuknutie epidémie vo Francúzskej Polynézii ukázalo, že vírus môže vyvolať neurologické komplikácie (t. j. Guillainov-Barrého syndróm a meningoencefalitídu);

E.  keďže podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) „väčšinu infekcií tvoria naďalej asymptomatické infekcie (približne 80 %)“;

F.  keďže najrozsiahlejšie prepuknutie epidémie spôsobenej vírusom Zika sa zaznamenalo v Brazílii, najmä v severovýchodnej časti krajiny;

G.  keďže v novembri 2015 brazílske ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo stav ohrozenia verejného zdravia v súvislosti s neobvyklým zvýšením počtu novorodencov postihnutých mikrocefáliou v štáte Pernambuco v roku 2015; keďže tento pozoruhodný nárast sa týka predovšetkým najvážnejších foriem mikrocefálie, niektoré správy však naznačujú, že prevalencia miernejších foriem tohto ochorenia bola mimoriadne vysoká dokonca aj niekoľko rokov predtým, ako v roku 2015 prepukla epidémia spôsobená vírusom Zika;

H.  keďže životný cyklus komára závisí od klímy, biotopov a biodiverzity a keďže rozšírenie komárov uľahčujú ľudské faktory, akými je zmena klímy, umelé vodné biotopy, odlesňovanie, urbanizácia a nedostatočná sanitácia, komunálny odpad, konflikty a cestovanie;

I.  keďže prepuknutie epidémie spôsobenej vírusom Zika poukázalo na existujúce nerovnosti v postihnutých krajinách, a to aj pokiaľ ide o systémy verejného zdravia a životné podmienky, pričom epidémia nepomerne viac postihuje najchudobnejších členov spoločnosti, ktorí často žijú v blízkosti otvorených vodných zdrojov a nie sú dostatočne vybavení na predchádzanie chorobe a boj proti nej; keďže ženy stále predstavujú prevažnú časť chudobných sveta a sú obzvlášť ohrozené, pretože v domácnosti majú hlavnú zodpovednosť za potraviny, pitnú vodu, hygienu a starostlivosť o deti postihnuté syndrómami súvisiacimi s mikrocefáliou, čo si môže vyžadovať dodatočné finančné zdroje, najmä ak neexistujú vhodné alebo cenovo dostupné podporné štruktúry;

J.  keďže v niekoľkých európskych krajinách boli hlásené dovezené prípady nákazy spôsobenej vírusom Zika; keďže 11. februára 2016 ECDC uviedlo prípad mikrocefálie potvrdený u tehotnej ženy v Slovinsku, ktorá sa nakazila v tehotenstve počas svojho pobytu v Brazílii vírusom podobným vírusu Zika;

K.  keďže k 9. februáru 2016 neboli hlásené na európskom kontinente žiadne prípady autochtónneho prenosu vírusu Zika, ale niektoré prípady boli zaznamenané v európskych najvzdialenejších regiónoch;

L.  keďže výskyt vírusu bol spojený s koncentráciou prípadov mikrocefálie a iných neurologických porúch, ako aj prípadov Guillainovho-Barrého syndrómu; keďže 1. februára 2016 WHO vyhlásila, že je silné podozrenie, že existuje príčinná súvislosť medzi nákazou spôsobenou vírusom Zika počas tehotenstva a mikrocefáliou; zatiaľ táto súvislosť nie je vedecky preukázaná;

M.  keďže existuje vedecký konsenzus, ktorý sa opiera o čoraz významnejší predbežný výskum a podľa ktorého vírus Zika je jednou z príčin mikrocefálie(3), ktorá poškodzuje plodové bunky vytvárajúce mozog(4), spôsobuje, že sa deti rodia s neobvykle malou hlavou a vo väčšine prípadov zapríčiňuje oneskorený vývoj mozgu, a pravdepodobne je schopná poškodiť plod počas tehotenstva(5), a je takisto príčinou Guillainovho-Barrého syndrómu; keďže neistota, pokiaľ ide o zdravie nenarodeného dieťaťa, ako aj neistota týkajúca sa mechanizmov prenosu vírusu, stavajú ženy a dospievajúce dievčatá, a predovšetkým tehotné ženy a ich rodiny do mimoriadne ťažkej situácie, najmä pokiaľ ide o ich zdravie a dlhodobé dôsledky pre domácnosti, a keďže tieto neistoty by sa v žiadnom prípade nemali využívať na odkladanie naliehavých rozhodnutí a opatrení nevyhnutných na vyriešenie tejto krízy;

N.  keďže existuje mnoho potenciálnych príčin mikrocefálie, ale pravá príčina často zostáva neznáma, a keďže vzhľadom na to, že neexistuje žiadna špecifická liečba mikrocefálie, je dôležité vytvoriť multidisciplinárny tím s cieľom posudzovať stav dojčiat a detí s mikrocefáliou a liečiť ich, a keďže včasná intervencia s programami stimulácie a hier môže pozitívne vplývať na rozvoj, pričom je tiež mimoriadne dôležité poradenstvo a podpora, ktoré sú určené rodičom;

O.  keďže argentínski a brazílski výskumníci spájajú koncentráciu prípadov mikrocefálie v Brazílii s larvicídom pyriproxyfén, ktorý bol v roku 2014 pridaný do zásob pitnej vody v postihnutých oblastiach; keďže v reakcii na túto možnú súvislosť miestna vláda v Rio Grande do Sul, v štáte na juhu Brazílie, pozastavila v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti používanie tohto prostriedku od 13. februára 2016, a to v rozpore s odporúčaním ministerstva zdravotníctva;

P.  keďže zo 4 783 prípadov mikrocefálie, ktoré sa nahlásili od októbra 2015, viac než 700 sa nepotvrdilo;

Q.  keďže zo 404 dojčiat, u ktorých sa potvrdila mikrocefália, len 17 bolo pozitívne testovaných na vírus Zika;

R.  keďže epidémia spôsobená vírusom Zika sa na európskych zámorských územiach šíri od roku 2013;

S.  keďže existuje riziko miestneho prenosu vektormi v Európe počas leta 2016;

T.  keďže v súčasnosti nie je k dispozícii špecifická liečba ani vakcína, ale keďže indická spoločnosť Bharat Biotech 3. februára 2016 oznámila, že „vyvíja dve vzorky potenciálnej očkovacej látky, pričom jedna je rekombinantná vakcína a druhá inaktivovaná vakcína, ktorá je v štádiu predklinického skúšania na zvieratách“;

U.  keďže vírus Zika sa môže prenášať pohlavnou cestou(6),(7) a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pohlavný prenos „relatívne bežný(8)“;

V.  keďže sa takisto vyskytli správy o prenose vírusu Zika transfúziou krvi;

W.  keďže existuje reálna hrozba cezhraničného prenosu vírusu Zika spôsobeného infikovanými cestovateľmi a svetovým obchodom;

1.  uznáva, že vírus Zika sa väčšinou prenáša na ľudí uštipnutím infikovaným komárom rodu Aedes, najmä druhom Aedes aegypti, v tropických oblastiach, a že ten istý druh komára prenáša dengue, Chikungunyu a žltú zimnicu;

2.  konštatuje, že podľa hodnotenia ECDC, vzhľadom na to, že nie je k dispozícii liečenie ani vakcína a keďže komáre, ktoré šíria vírus Zika, útočia tak vnútri, ako aj vonku, najmä počas dňa, je prevencia v súčasnosti založená na osobných ochranných opatreniach, napríklad: nosiť košele s dlhým rukávom a dlhé nohavice impregnované permetrínom (najmä počas hodín, keď je druh komára, ktorý prenáša vírus Zika, najaktívnejší) a spať alebo oddychovať v skontrolovaných alebo klimatizovaných miestnostiach, alebo využívať moskytiéry;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť komunikačné plány na najvhodnejšej úrovni s cieľom zvýšiť informovanosť obyvateľstva a podporovať vhodné správanie, ktorého cieľom je zabránenie uštipnutiu komárom;

4.  víta priebežné monitorovanie situácie, ktoré vykonáva ECDC; vyzýva ECDC, aby pravidelne aktualizovalo svoje posúdenia rizika a epidemiologické informácie; domnieva sa, že ECDC by malo zriadiť výbor expertov na tropické prenosné ochorenia s cieľom efektívne koordinovať a monitorovať všetky opatrenia, ktoré treba zaviesť v EÚ;

5.  víta rozhodnutie Komisie uvoľniť 10 miliónov EUR na výskum vírusu Zika a odporúča zamerať sa na prípady závažných vrodených malformácií mozgu v Latinskej Amerike a ich prípadné spojenie s nákazou spôsobenou vírusom Zika; kladie si však otázku, či je táto suma primeraná rozsiahlym vedeckým výzvam, čiže snahe pomôcť pochopiť chorobu spôsobenú vírusom Zika a jej neurologické komplikácie a vyvinúť diagnostické testy a liečbu tejto choroby;

6.  konštatuje, že vírus Zika bol zaznamenaný v 28 krajinách a že jeho následky môžu poznačiť život predovšetkým mladých a chudobných žien, z ktorých veľká väčšina žije v najmenej rozvinutých regiónoch týchto krajín; zdôrazňuje, že vzhľadom na pravdepodobné ďalšie šírenie choroby musí medzinárodné spoločenstvo bezodkladne zaviesť do praxe poučenia z minuloročnej krízy spôsobenej ebolou;

7.  zdôrazňuje, že výskum by sa mal zamerať predovšetkým na preventívne opatrenia s cieľom vyhnúť sa šíreniu vírusu a na liečbu; žiada, aby sa výskum vírusu Zika sústredil na tri oblasti: preskúmať veľmi pravdepodobné spojenie medzi vírusom Zika a vrodenými malformáciami mozgu, vyvinúť liečbu a vakcinácie a vyvinúť testy na rýchlu a účinnú diagnostiku;

8.  zdôrazňuje, že je potrebný ďalší výskum v oblasti možného prepojenia medzi mikrocefáliou a larvicídom pyriproxyfén, a to vzhľadom na to, že neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by toto prepojenie vylúčili;

9.  zdôrazňuje, že výskum by nemal zanedbať iné možné a doplnkové príčiny mikrocefálie;

10.  poukazuje na ďalšie možnosti financovania v rámci Horizontu 2020 a 7. rámcového programu pre výskum v oblasti vývoja vakcín proti malárii a zanedbávaným infekčným chorobám, ktoré zahŕňajú vírus Zika;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ak sú na výskum vynaložené verejné prostriedky EÚ, na výsledky tohto výskumu sa nevzťahujú práva duševného vlastníctva a pre pacientov je zabezpečená cenová dostupnosť takto vyvinutých produktov;

12.  vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia pre európske regióny, kde sa vírus Zika už rozšíril, s cieľom odstrániť všetky možné vektory prenosu v týchto regiónoch, podporiť osoby, ktoré sa už infikovali, a najmä tehotné ženy, a zabrániť rozsiahlejšiemu prenosu v týchto regiónoch, ako aj vo zvyšku európskeho kontinentu;

13.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zabránenie rozšíreniu vírusu v Európe a aby pomáhala členským štátom a tretím krajinám pri boji proti tejto epidémii v regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté (najmä v Karibiku a Strednej a Južnej Amerike); domnieva sa, že takýto plán by mal zahŕňať cielenú, dostatočnú a bezplatnú distribúciu technických prostriedkov proti šíreniu nákazy, akými sú moskytiéry (na zabránenie uštipnutiu komárom) a kondómy (na zabránenie pohlavnému prenosu); vyzýva Komisiu, aby vypracovala protokol riadenia zameraný na občanov, ktorí by mohli byť ohrození nakazením vírusom Zika vzhľadom na ich epidemiologický kontext, aby sa prostredníctvom skorého odhalenia účinne prerušil reťazec pohlavného prenosu a prenosu krvou;

14.  zdôrazňuje, že pri diskusii o financovaní a odhadovaní laboratórnych potrieb je nutný prístup zohľadňujúci rodový aspekt, a to vzhľadom na zložitosť testov a vývoj bezpečných, účinných, cenovo dostupných a realizovateľných vakcín pre tehotné ženy, ktoré sú často vylúčené z raného klinického skúšania; naliehavo vyzýva darcov finančných prostriedkov aby boli naďalej realistickí, pokiaľ ide o predpokladané náklady na vývoj týchto vakcín, a to aj ak sa pridelia finančné prostriedky EÚ určené na výskum, a aby postavili bezpečnosť dievčat a žien na prvé miesto;

15.  upozorňuje na skutočnosť, že vírus Zika odhalil slabiny reakcií systémov verejného zdravotníctva, najmä na úrovni primárnej starostlivosti, a poskytovania služieb a práv v oblasti reprodukčného zdravia ženám a dievčatám v postihnutých krajinách, najmä pokiaľ ide o informácie a starostlivosť počas tehotenstva a po ňom, a pokiaľ ide o zabránenie tehotenstvu a jeho prerušenie, pričom vládni úradníci v týchto krajinách radili ženám, aby tehotenstvo odložili, kým sa nebude vedieť viac o víruse Zika;

16.  uznáva potrebu posilniť laboratórne kapacity na potvrdenie podozrenia na infekcie spôsobené vírusom Zika v EÚ/EHP s cieľom odlíšiť infekcie spôsobené vírusom Zika od iných arbovírusových infekcií (napr. dengue a Chikungunya); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby koordinovali výskum laboratórií venujúcich sa výskumu vírusu Zika a aby podporovali vytvorenie takýchto laboratórií v členských štátoch, v ktorých ešte neexistujú;

17.  žiada EÚ a členské štáty, aby navrhli stratégie s cieľom pomôcť spojiť tvorcov vakcíny, centrá pre prevenciu a kontrolu chorôb, ďalšie národné a štátne orgány verejného zdravia a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s cieľom podporiť výmenu údajov a analýz;

18.  zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti pôrodníkov, pediatrov a neurológov o tom, že vírus Zika by sa mal zisťovať u pacientov, ktorí po roku 2014 cestovali do Brazílie a iných zasiahnutých krajín, a pacientov, ktorí majú vrodené malformácie centrálneho nervového systému, mikrocefáliu a Guillainov-Barrého syndróm;

19.  so znepokojením konštatuje, že v mnohých postihnutých krajinách tehotenstvo nie je jednoducho voľbou, a to najmä v krajinách, v ktorých je dlhodobo vysoká miera sexuálneho násilia; vyzýva EÚ, aby podporovala postihnuté krajiny pri dosahovaní univerzálneho prístupu k primárnej zdravotnej starostlivosti vrátane predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti a diagnostických testov na vírus Zika, a vyzýva EÚ, aby podporila vlády postihnutých krajín pri poskytovaní komplexného balíka informácií a zdravotnej starostlivosti týkajúcich sa pohlavného života a reprodukčného zdravia, vrátane možností plánovania rodičovstva, s dôrazom na prístup k rôznym kvalitným spôsobom antikoncepcie pre všetky ženy a dospievajúce dievčatá a prístup k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, s cieľom bojovať proti nebezpečným umelým prerušeniam tehotenstva, ktorých počet od prepuknutia epidémie rastie, a v tejto súvislosti začať s partnerskými krajinami potrebný dialóg o antikoncepcii a právach žien a dievčat;

20.  poukazuje na to, že dosiaľ (k 10. februáru 2016) 25 krajín EÚ/EHP, USA a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odporučili tehotným ženám a ženám, ktoré sa snažia otehotnieť, aby odložili cestu do oblastí zasiahnutých vírusom Zika;

21.  keďže v súčasnosti neexistuje profylaxia, liečba ani vakcína na ochranu proti infekcii spôsobenej vírusom Zika, a vzhľadom na riziko miestneho prenosu vektormi v Európe v letnej sezóne v roku 2016, vyzýva Komisiu, aby uskutočnila okamžitú analýzu insekticídov z hľadiska ľudského zdravia a účinnosti proti komárom – vektorom infekcie; vyzýva tiež Komisiu, aby koordinovala súbor usmernení týkajúcich sa prevencie, ktoré vnútroštátne orgány majú vykonať toto leto;

22.  uznáva, že algoritmus testovania tehotných žien, ktoré sa vrátili z oblasti s výskytom nákazy spôsobenej vírusom Zika, bol uverejnený; poukazuje však na to, že problém, ktorým sa zdravotnícke orgány dosiaľ nezaoberali, je dlhotrvajúca detekcia vírusu Zika v sperme a zdokumentovaný prenos vírusu Zika prostredníctvom pohlavného styku, ktorý môže mať dôsledky pre mužov vracajúcich sa z cesty do oblastí s výskytom nákazy; domnieva sa, že vzhľadom na to, že asymptomatické infekcie sú časté, mužom by sa po návrate z cesty do regiónov s výskytom nákazy malo odporučiť, aby používali prezervatív, pokiaľ nebudú k dispozícii presvedčivé údaje o význame tohto spôsobu prenosu;

23.  v nadväznosti na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie o prevencii v európskych krajinách vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne posilnili monitorovanie inváznych druhov komárov a zvýšili kontrolu komárov odstránením miest liahnutia (napr. stojacích vôd) a plánovali postrek insekticídmi v prípade výskytu ohnísk, a aby zlepšili mieru dezinfekcie nákladu, prepravných kontajnerov a kabín pre cestujúcich v lietadlách, ktoré prilietajú zo zasiahnutých oblastí;

24.  vyzýva EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby poskytovali informácie a podporu občanom EÚ pri pobyte a pohybe v postihnutých oblastiach;

25.  vyzýva letecké spoločnosti EÚ a tretích krajín, aby náležite a riadne vykonávali dezinfekciu lietadiel z postihnutých oblastí;

26.  vyzýva EÚ, aby konzultovala s členskými štátmi a tretími krajinami (s národnými, regionálnymi a miestnymi vládami), ktoré majú know-how v oblasti monitorovania, upozorňovania, prevencie a/alebo boja proti komárom rodu Aedes, napríklad s vládou autonómneho regiónu Madeira a mestskou radou vo Funchale, ktoré majú viac ako desaťročné skúsenosti s riešením tejto otázky, a s francúzskymi najvzdialenejšími regiónmi a zámorskými územiami, ktoré majú dlhoročné odborné znalosti v oblasti nových chorôb prenášaných vektormi a konkrétne v oblasti vírusu Zika – s cieľom vypracovať svoju stratégiu proti vírusu Zika;

27.  zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu na úniovej a medzinárodnej úrovni v boji proti šíreniu tejto nákazy; víta v tejto súvislosti vytvorenie európskeho lekárskeho zboru, ktorý považuje za dôležitý pri pomoci zmobilizovať v prípade potreby lekárske tímy a tímy verejného zdravotníctva a zabezpečiť vybavenie na boj proti vírusu Zika; takisto vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila horizontálnu stratégiu EÚ v oblasti celosvetového zdravia zameranú na dosiahnutie nového rámca udržateľného rozvoja a jeho cieľov;

28.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ďalšími partnermi pomáhala monitorovať šírenie vírusu Zika aj v rozvojových krajinách a aby v spolupráci s postihnutými krajinami začlenila do existujúcich programov rozvoja týkajúcich sa príslušných krajín primerané opatrenia v oblasti rozvoja zdravotníckych kapacít, odbornej prípravy zdravotníckeho personálu, epidemiologického dohľadu, komunitného vzdelávania a mobilizácie, ako aj kontroly populácie komárov;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa každý návrh zakladal na širokej škále epidemiologických štúdií týkajúcich sa nielen účinkov vírusu Zika, ale aj iných príčin týchto účinkov;

30.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť praktických lekárov a zdravotných centier pôsobiacich v oblasti cestovania o vývoji epidémie spôsobenej vírusom Zika a o kontrole vektorov, ktorú orgány plánujú v postihnutých oblastiach, aby mohli zahrnúť infekciu vírusom Zika do ich diferenciálnej diagnostiky pre obyvateľov a turistov z týchto oblastí a pripraviť sa na prípadnú karanténu cestujúcich, u ktorých je podozrenie, že sa nakazili vírusom Zika, s cieľom zabrániť autochtónnemu prenosu; vyzýva vnútroštátne zdravotnícke orgány, aby zorganizovali informačnú kampaň koordinovanú ECDC s cieľom informovať a upokojiť európskych občanov a zabrániť zbytočnému poplachu;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili ostražitosť, pokiaľ ide o včasné odhalenie prípadov infekcie spôsobenej vírusom Zika dovezených do EÚ vrátane zámorských krajín a území a najvzdialenejších regiónov EÚ, najmä ak sú prítomné vektory alebo potenciálne vektory, s cieľom znížiť riziko autochtónneho prenosu; uznáva takisto, že existuje riziko – i keď je pravdepodobne nízke a obmedzené sezónne –, dovozu vírusu Zika do regiónov v miernom podnebí (vrátane regiónov Severnej Ameriky a Európy), ktoré sú už zamorené komármi rodu Aedes, s následným autochtónnym prenosom;

32.  zdôrazňuje význam prístupu k rozsiahlym zdravotným službám v boji proti chorobe spôsobenej vírusom Zika;

33.  podporuje výzvy Organizácie Spojených národov(9), aby sa zrušili zákony a politiky, ktoré v rozpore s medzinárodnými normami obmedzujú prístup k pohlavnému a reprodukčnému zdraviu a právam, a vyjadruje svoju ochotu zabezpečiť, aby sa reakcie v oblasti verejného zdravia vykonávali v súlade s ľudskými právami, najmä pokiaľ ide o zdravie a s ním súvisiace práva;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Svetovej zdravotníckej organizácie.

(1) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104. (3) http://www.who.int/features/qa/zika/en/ (4) http://www.nature.com/news/zika-highlights-role-of-controversial-fetal-tissue-research-1.19655 (5) Brasil, P. et al. N. Eng. J. Med. http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa1602412 (2016). (6) http://www.dallascounty.org/department/hhs/press/documents/PR2-2-16DCHHSReportsFirstCaseofZikaVirusThroughSexualTransmission.pdf (7) https://www.rt.com/news/333855-zika-sex-case-france/ (8) http://www.reuters.com/article/us-health-zika-qanda-factbox-idUSKCN0X22TY (9) http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=53173#.VswcHE32aUk

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku (2015/3031(RSP))

P8_TA(2016)0123 B8-0461/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zmluvy Európskej únie, najmä na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 týkajúce sa nového rámca EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

–  so zreteľom na rozpravu Európskeho parlamentu v pléne z 19. januára 2016 o situácii v Poľsku,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 12. marca 2016 o pozmeňujúcich návrhoch z 22. decembra 2015 k zákonu z 25. júna 2015 o poľskom ústavnom súde,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv, základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich rešpektovať;

B.  keďže podľa článku 2 ZEÚ je EÚ založená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv vrátane práv osôb, ktoré patria k menšinám, ako spoločných hodnôt členských štátov, ktoré musia dodržiavať EÚ a všetky jej členské štáty pri každej politickej aktivite;

C.  keďže podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ EÚ musí zachovávať rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národné identity;

D.  keďže podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ sa Únia a členské štáty na základe zásady lojálnej spolupráce vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv;

E.  keďže podľa článku 17 ZEÚ musí Komisia zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

F.  keďže zásada právneho štátu je hlavnou oporou demokracie a predstavuje jednu zo základných zásad EÚ, ktorá funguje na základe predpokladu vzájomnej istoty o tom, že členské štáty sa budú správať v súlade s demokraciou, zásadou právneho štátu a základnými právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie a v EDĽP;

G.  keďže efektívny, nezávislý a nestranný súdny systém má zásadný význam pre právny štát a na zabezpečenie ochrany základných práv a občianskych slobôd občanov v Európe;

H.  keďže ústavný súd bol vytvorený ako jeden z hlavných prvkov zabezpečujúcich kontrolu a vyváženosť ústavnej demokracie a právneho štátu v Poľsku;

I.  keďže nedávne udalosti v Poľsku, najmä politický a právny spor týkajúci sa zloženia ústavného súdu a nových pravidiel jeho fungovania (ktorý sa okrem iného týka preskúmania prípadov a ich poradia, zvýšenia hranice uznášaniaschopnosti a väčšín, ktoré sú potrebné na vydanie rozsudku), vzbudili obavy v súvislosti so schopnosťou ústavného súdu presadzovať ústavu a zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu;

J.  keďže Benátska komisia jasne uviedla, že ústavný súd nemôže plniť svoje úlohy ako garant zvrchovanosti ústavy Poľska vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu z 9. marca 2016, nie je uverejnený, a preto nemôže nadobudnúť platnosť, a že to oslabuje zásady právneho štátu; keďže Benátska komisia varovala, že oslabenie súdu ohrozuje demokraciu, ľudské práva a zásady právneho štátu;

K.  keďže o opatreniach poľskej vlády a prezidenta Poľskej republiky v súvislosti s ústavným súdom ohrozujú ústavnú demokraciu;

L.  keďže po orientačnej diskusii, ktorá sa uskutočnila 13. januára 2016, sa Komisia rozhodla na základe rámca pre právny štát formou listu poľskej vláde s cieľom objasniť situáciu v Poľsku začať štruktúrovaný dialóg;

M.  keďže Komisia ako ochrankyňa zmlúv teraz bude zbierať a skúmať všetky relevantné informácie a posúdi, či existujú jasné náznaky systémové ohrozenie právneho štátu;

N.  keďže rámec pre právny štát je určený na odstránenie hrozieb voči právnemu štátu, ktoré sú systémového charakteru, najmä v situáciách, ktoré nemožno účinne riešiť prostredníctvom konaní o porušovaní právnych predpisov, a ak „záruky zásad právneho štátu“, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni, už nie sú schopné účinne reagovať na tieto hrozby;

O.  keďže súčasná poľská ústava prijatá v roku 1997 zaručuje deľbu moci, politickú pluralitu, slobodu tlače, slobodu prejavu a právo na informácie;

P.  keďže okrem ústavnej krízy existujú aj iné problémy, ktoré vyvolávajú vážne obavy Európskeho parlamentu, pretože by mohli byť v rozpore s európskymi právnymi predpismi a základnými právami vrátane práv žien; keďže takéto kroky poľskej vlády musia európske inštitúcie pozorne monitorovať;

1.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité zaručiť plné rešpektovanie spoločných európskych hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ;

2.  je presvedčený, že všetky členské štáty musia v rámci svojej legislatívnej a správnej praxe plne dodržiavať právo EÚ a že všetky právne predpisy vrátane primárneho práva každého členského štátu alebo kandidátskej krajiny musia odrážať základné európske hodnoty, teda demokratické zásady, zásadu právneho štátu a základné práva, a byť s nimi v súlade;

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že faktické znefunkčnenie ústavného súdu v Poľsku ohrozuje demokraciu, ľudské práva a zásady právneho štátu;

4.  naliehavo vyzýva poľskú vládu, aby rešpektovala, zverejnila a bezodkladne v plnej miere vykonala rozsudok ústavného súdu z 9. marca 2016 a aby vykonala rozsudky z 3. a 9. decembra 2015;

5.  vyzýva poľskú vládu, aby v plnej miere vykonala odporúčania Benátskej komisie; stotožňuje sa s názorom Benátskej komisie, že poľská ústava a európske a medzinárodné normy si vyžadujú, aby sa rozhodnutia ústavného súdu dodržiavali;

6.  víta nedávnu návštevu podpredsedu Komisie Timmermansa v Poľsku a jeho vyhlásenie na schôdzi Komisie, ktorá sa konala 6. apríla 2016, o začiatku dialógu s cieľom nájsť východisko zo súčasnej situácie založené na plnom rešpektovaní ústavného rámca, čo znamená uverejnenie a vykonanie rozsudkov ústavného súdu; vyjadruje svoje obavy týkajúce sa možnosti dvoch paralelných právnych systémov, čo by viedlo k právnej neistote;

7.  podporuje rozhodnutie Komisie začať štruktúrovaný dialóg založený na zásade právneho štátu, ktorý objasní, či existuje systémové ohrozenie demokratických hodnôt a zásad právneho štátu v Poľsku; víta ubezpečenie Komisie, že dialóg s poľskými orgánmi bude nestranný a založený na dôkazoch a spolupráci, a vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak poľská vláda v rámci štruktúrovaného dialógu nebude plniť odporúčania Benátskej komisie, spustila druhú fázu postupu pre právny štát vydaním svojho „odporúčania na účely ochrany právneho štátu“ a poskytla Poľsku podporu pri hľadaní riešení zameraných na posilnenie právneho štátu;

8.  zdôrazňuje však, že všetky opatrenia musia rešpektovať právomoci EÚ a jej členských štátov ustanovené v zmluvách, ako aj zásadu subsidiarity;

9.  vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne a podrobne informovala o svojom hodnotení dosiahnutého pokroku a o prijatých opatreniach;

10.  vyjadruje nádej, že štruktúrovaný dialóg medzi poľskou vládou a Komisiou bude mať za následok tiež to, že sa preskúmajú aj ostatné rozhodnutia poľskej vlády, ktoré spôsobovali znepokojenie, pokiaľ ide o ich zákonnosť a potenciálny vplyv na základné práva;

11.  očakáva, že Komisia bude v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv monitorovať všetky členské štáty rovnako, čím sa predíde uplatňovaniu dvojakých noriem, a že o tom podá správu Európskemu parlamentu;

12.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi Poľskej republiky.