Európsky parlament,

—  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) z roku 1948, a najmä na jej článok 13,

—  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a dodatkové protokoly k nim,

—  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1966,

—  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a na dodatkové protokoly k nemu,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

—  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006,

—  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 a na dodatkový protokol k nemu,

—  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 3. augusta 2015 o podpore a ochrane ľudských práv vrátane spôsobov a prostriedkov na podporu ľudských práv migrantov,

—  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/167 z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov,

—  so zreteľom na prácu rôznych medzinárodných mechanizmov pre ľudské práva vrátane rôznych správ osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua a iných osobitných spravodajcov, všeobecné pravidelné preskúmanie a činnosť ostatných zmluvných orgánov,

—  so zreteľom na činnosť a správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vrátane odporúčaných zásad a usmernení o ľudských právach na medzinárodných hraniciach a správy o situácii migrantov v pohybe,

—  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—  so zreteľom na zásady z Dháky, pokiaľ ide o najímanie migrujúcich pracovníkov a prostriedok nápravy pre nich,

—  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

—  so zreteľom na relevantné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 a z 15. októbra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, prijaté 20. júla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. novembra 2015 o opatreniach na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy,

–  so zreteľom na akčný plán a spoločné politické vyhlásenie, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázkach súvisiacich s migráciou, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(1), z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(2) a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(6),

–  so zreteľom na záverečnú deklaráciu druhého samitu predsedov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie na tému prisťahovalectva, azylu a ľudských práv v euro-stredozemskom regióne, prijatú 11. mája 2015(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(8),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o migrácii, ľudských právach a utečencoch z humanitárnych dôvodov(9),

–  so zreteľom na rôzne správy organizácií občianskej spoločnosti o situácii v oblasti ľudských práv migrantov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0245/2016),

A.  keďže ľudské práva sú vlastné všetkým ľudským bytostiam bez rozdielu;

B.  keďže migrácia je celosvetový, mnohorozmerný, mnohotvárny a prierezový jav spôsobovaný širokým spektrom faktorov, ako sú hospodárske podmienky (vrátane zmien v rozdelení bohatstva a regionálnej a celosvetovej hospodárskej integrácie), sociálne a politické podmienky, situácia v oblasti podmienok týkajúcich sa práce, násilia a bezpečnosti, ako aj postupné zhoršovanie životného prostredia a zhubné dôsledky prírodných katastrof; keďže tento jav treba riešiť súdržne a vyvážene a ako celok s prihliadnutím na jeho ľudský rozmer a vrátane jeho kladného vplyvu na demografický vývoj a hospodársky rozvoj;

C.  keďže migračné trasy sú extrémne zložité a presuny sa uskutočňujú nielen medzi regiónmi, ale často aj v rámci rovnakého regiónu; keďže podľa OSN sú medzinárodné migračné toky napriek svetovej hospodárskej kríze na vzostupe; keďže v súčasnosti sa takmer 244 miliónov ľudí považuje za medzinárodných migrantov;

D.  keďže práva stanovené vo VDĽP a iných medzinárodných dohovoroch sú univerzálne a nedeliteľné;

E.  keďže migrácia je aj dôsledkom čoraz väčšej globalizácie a vzájomnej závislosti trhov;

F.  keďže na základe rozličných faktorov, ktoré ovplyvňujú migráciu, možno predpokladať ich dôsledky, a preto je potrebné vytvoriť vhodné politiky;

G.  keďže zmeny migračných tokov, najmä v krízových obdobiach, majú zásadný hospodársky, sociálny a politický vplyv tak na krajiny pôvodu, ako aj na cieľové krajiny migrantov;

H.  keďže musia existovať účinné mechanizmy dohľadu a kontroly príchodu a odchodu cudzích štátnych príslušníkov spolu s analýzami a predpokladmi vplyvu migrácie, z ktorých je potrebné vychádzať pri vypracovaní všetkých politík riadenia migrácie;

I.  keďže faktory ovplyvňujúce migráciu nadobudli rozmanitejší charakter, môžu byť viacrozmerné a môžu vychádzať z hospodárskych, environmentálnych, kultúrnych, politických, rodinných alebo osobných dôvodov; keďže čoraz viac migrantov je nútených migrovať a potrebuje osobitnú ochranu, pretože títo migranti utekajú okrem iného pred nestabilitou štátov, konfliktmi a politickým alebo náboženským prenasledovaním;

J.  keďže rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a migrantmi je čoraz náročnejšie, a to aj z dôvodu, že mnohé krajiny nemajú primerané právne a inštitucionálne nástroje a rámce;

K.  keďže orgány a prijímacie centrá tranzitných a cieľových krajín je nutné informovať a pripraviť tak, aby zaručili, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl sa bude zaobchádzať diferencovane a pružne;

L.  keďže migračné pohyby sa rozšírili na celom svete aj v rámci regiónov a keďže migračné toky juh – juh, z ktorých 80 % prebieha medzi krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu a medzi ktorými sú len veľmi malé rozdiely v príjmoch, v súčasnosti už mierne prevažujú nad tokmi juh – sever;

M.  keďže Európa bola vždy cieľovým regiónom migrácie, ako aj regiónom, z ktorého migrácia vychádzala; keďže okrem súčasnej migrácie osôb z vyšších spoločenských vrstiev Európania emigrujú do zahraničia aj v dôsledku hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza donútila mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík južných krajín;

N.  keďže medzi migrantmi a ešte častejšie medzi utečencami sa čoraz častejšie vyskytujú ženy a deti; keďže migranti a utečenci majú čoraz častejšie vysokoškolské vzdelanie a keďže veľkosť tohto tzv. úniku mozgov sa už v roku 2010 odhadovala na 59 miliónov osôb; keďže sa tento problém najviac týka Ázie, hoci najvyššiu daň zaň platí práve africký kontinent, pretože iba 4 % jeho populácie má vysokoškolské vzdelanie a 31 % z nich migruje(10);

O.  keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov nestabilita v niektorých regiónoch a konflikty spôsobili humanitárnu krízu, ktorá postihuje viac ako 65 miliónov utečencov a vysídlených osôb, najmä v rozvojových krajinách;

P.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že existuje prinajmenšom 10 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti;

Q.  keďže v článku 13 VDĽP sa uvádza, že každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko vnútri ktoréhokoľvek štátu, ako aj právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny;

R.  keďže spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami sú nevyhnutné na predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti týmto javom, pretože umožňujú odhaľovať ich spoločné záujmy a obavy;

S.  keďže celostný prístup k migrácii by mal reagovať na globálne výzvy týkajúce sa rozvoja, svetového mieru, ľudských práv a zmeny klímy s osobitným dôrazom na zlepšovanie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu, aby sa miestnemu obyvateľstvu umožnilo žiť v bezpečnejších oblastiach;

T.  keďže práva utečencov sú stanovené v Ženevskom dohovore a v protokoloch k nemu;

U.  keďže životné podmienky sa v mnohých utečeneckých táboroch na Blízkom východe a v Afrike zhoršujú, a to aj z hygienického hľadiska, a keďže v nich často nie je zaručená bezpečnosť utečencov, predovšetkým zraniteľných osôb, a najmä žien a maloletých;

V.  keďže podľa Svetovej banky predstavovali v roku 2013 remitencie od medzinárodných migrantov viac než 550 miliárd USD, z čoho 414 miliárd USD smerovalo do rozvojových krajín;

W.  keďže v afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajinách nastal významný vzostup xenofóbie, diskriminácie a násilia voči migrantom, protimigrantských nálad, nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti;

X.  keďže konkrétna, dobre organizovaná a primeraná reakcia na problematiku migrácie predstavuje pre jednotlivcov aj krajiny príležitosť; keďže takáto reakcia sa musí opierať o zásady boja proti chudobe, presadzovania trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rešpektovania práv a dôstojnosti migrantov a utečencov; keďže musí vychádzať z úzkej spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami;

Y.  keďže migrácia je významný dynamický prvok, ktorý môže byť protiváhou demografickej krízy a percentuálneho poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku v niektorých krajinách;

Z.  keďže je náročné odhadnúť počet neregulárnych migrantov, v dôsledku čoho nie je jednoduché zaviesť ukazovatele ich životných a pracovných podmienok, hoci práve oni najviac potrebujú ochranu, keďže bez právneho postavenia a uznania sú osobitne vystavení zneužívaniu, vykorisťovaniu a odopieraniu najzákladnejších ľudských práv;

AA.  keďže medzinárodnú migráciu možno používať ako nástroj na riešenie špecifických problémov s nedostatkom pracovných síl;

AB.  keďže migranti pomáhajú zlepšovať rozmanitosť a kultúrne bohatstvo prijímajúcich krajín; keďže na to je nutné ich plne začleniť do hostiteľských spoločností, aby tieto spoločnosti mohli využiť ich hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál; keďže osoby prijímajúce politické rozhodnutia musia prioritne informovať verejnosť o hospodárskom, kultúrnom a sociálnom prínose migrantov pre spoločnosť, a tým zabrániť vzniku xenofóbnych a diskriminačných nálad;

AC.  keďže náležité politiky prijímania a začleňovania zaisťujú, aby migranti netrpeli čoraz väčšími či trvalými dôsledkami traumatizujúcich zážitkov, s ktorými vo svojich životoch často stretávajú;

AD.  keďže spoločensko-kultúrny rozvoj je možné dosiahnuť iba prostredníctvom začlenenia a keďže si to vyžaduje vážne odhodlanie jednak migrantov, ktorí musia byť ochotní prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti bez toho, aby sa nutne vzdali svojej pôvodnej kultúrnej identity, jednak inštitúcií a komunít v hostiteľských krajinách, ktoré musia byť pripravené migrantov prijímať a plniť ich potreby;

Výzvy a riziká pri dodržiavaní práv migrantov

1.  vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú nútené opustiť svoju krajinu okrem iného v dôsledku konfliktov, prenasledovania, porušovania ľudských práv a extrémnej chudoby; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi závažného porušovania ľudských práv veľkého počtu migrantov v mnohých tranzitných alebo cieľových krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať dôstojnosť a ľudské práva migrantov;

2.  zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty musia byť príkladom, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv migrantov, najmä v rámci svojich vlastných hraníc, aby si zachovali dôveryhodnosť pri rokovaniach o migrácii a ľudských právach v tretích krajinách;

3.  pripomína, že väčšina utečencov a migrantov vo svete je prijímaná v rozvojových krajinách; uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú tretie krajiny pri prijímaní migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že systémy podpory týchto krajín čelia veľkým problémom, ktoré môžu vyvolať vážne hrozby z hľadiska ochrany čoraz väčšieho počtu vysídleného obyvateľstva;

4.  pripomína, že „každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej“ a „vrátiť sa do svojej krajiny“(11); zdôrazňuje, že toto právo nemožno v žiadnom prípade spochybniť na základe spoločenského postavenia a štátnej príslušnosti danej osoby a že každý má právo dôstojne prijímať migračné rozhodnutia; vyzýva všetky vlády, aby riešili chýbajúcu ochranu ľudských práv, ktorej migranti naďalej čelia; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zakázali trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin, a zaviedli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia na zaručenie bezpečnosti migrantov; odsudzuje prípady obmedzovania alebo zákazu odchodu z územia niektorých štátov alebo návratu do týchto štátov a dôsledky stavu osôb bez štátnej príslušnosti v oblasti prístupu k právam;

5.  konštatuje, že rastúci počet utečencov na celom svete je zatienený ešte väčším počtom vysídlených osôb v rámci hraníc krajiny; zdôrazňuje, že tieto osoby by nemali byť diskriminované len preto, že sa pokúsili zaistiť si bezpečie bez prekročenia medzinárodných hraníc, a zdôrazňuje preto, že by sa mali dodržiavať práva vysídlených osôb vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;

6.  pripomína, že je dôležité identifikovať osoby bez štátnej príslušnosti, aby im bolo možné poskytnúť ochranu, ktorá im prináleží podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva štáty, aby vytvorili postupy identifikácie osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy vrátane postupov týkajúcich sa právnych predpisov a obvyklej praxe pri predchádzaní novým prípadom detí bez štátnej príslušnosti;

7.  upozorňuje na pretrvávajúcu potrebu toho, aby Únia posudzovala problematiku osôb bez štátnej príslušnosti v rámci svojej politiky vonkajších vzťahov, a to najmä preto, že postavenie osoby bez štátnej príslušnosti je významnou príčinou nútenej migrácie; pripomína záväzok prijatý v strategickom rámci a akčnom pláne Únie pre oblasť ľudských práv a demokraciu, ktorý bol uverejnený v roku 2012, a to „vytvoriť pre Komisiu a ESVČ spoločný rámec riešenia problematiky osôb bez štátnej príslušnosti a svojvoľného zadržiavania migrantov s tretími krajinami“;

8.  vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním migrantov a utečencov a zlým zaobchádzaním s nimi a pripomína, že zadržiavanie treba obmedziť na absolútne nevyhnutné prípady a že za každých okolností treba zaručiť vhodné ochranné opatrenia vrátane prístupu k primeraným súdnym konaniam;

9.  vyzýva štáty, aby uznali svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti azylu a migrácie a prijali vnútroštátne právne predpisy potrebné na účinné plnenie týchto záväzkov vrátane možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa v týchto právnych predpisoch zohľadňoval stupeň a povaha prenasledovania a diskriminácie, ktorým sú migranti vystavení;

10.  pripomína, že migranti majú právo, aby neboli vrátení do krajiny, kde im hrozí zlé zaobchádzanie a mučenie; pripomína, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané; vyjadruje znepokojenie nad zaobchádzaním s migrantmi, ktorých vrátia do ich krajiny pôvodu alebo tretej krajiny bez toho, aby sa primerane posúdila ich situácia, a žiada, aby sa za každých okolností zohľadnili ťažkosti, s ktorými sa stretávajú po návrate do týchto krajín;

11.  navrhuje, aby sa vytvorili programy reintegrácie pre migrantov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať právo migrantov (bez ohľadu na ich štatút) na prístup k spravodlivosti a na účinný prostriedok nápravy bez strachu z udania imigračným policajným orgánom, zo zadržania a z vyhostenia; je znepokojený situáciou v mnohých krajinách, kde chýbajú mechanizmy kontroly a monitorovania postupov súvisiacich s porušovaním práv migrantov, ako aj záruky poskytovania kvalitného informovania a kvalitnej právnej pomoci pre migrantov a žiadateľov o azyl; odporúča zabezpečiť pre zamestnancov orgánov zodpovedných v oblasti azylu a pre personál prijímacích centier a ostatných zamestnancov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú v kontakte s osobami uchádzajúcimi sa o medzinárodnú ochranu, primeranú odbornú prípravu s cieľom zohľadniť všeobecné a osobné okolnosti a rodové otázky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o medzinárodnú ochranu;

13.  vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby posilnili výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami, najmä pri poskytovaní odbornej prípravy umožňujúcej humanitárnym pracovníkom, aby účinnejšie identifikovali rôzne charakteristiky, zázemia a skúsenosti migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, s cieľom lepšie chrániť týchto migrantov a pomáhať im v súlade s ich potrebami;

14.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; žiada, aby migranti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, boli vždy identifikovaní a aby sa ich žiadosti zohľadňovali, a trvá na tom, aby mohli využívať primerané záruky dodržania zásady nevyhostenia a aby mali prístup k mechanizmu podávania sťažností;

15.  upozorňuje na fyzické a psychické násilie a potrebu uznať osobitné formy násilia a prenasledovania, ktorým sú vystavené migrujúce ženy a deti, napríklad obchodovanie, nedobrovoľné zmiznutia, sexuálne zneužívanie, mrzačenie pohlavných orgánov, manželstvá maloletých alebo manželstvá vynútené násilím, domáce násilie, otroctvo, zločiny v mene cti a diskriminácia na základe pohlavia; pripomína nevídaný a stále narastajúci počet obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, ktoré sa využíva na vedenie vojny;

16.  je znepokojený praxou náboru detí do ozbrojených skupín; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie;

17.  zdôrazňuje, že rozdelenie členov rodiny, a to aj v prípade zaistenia, vystavuje ženy a deti zvýšenému riziku;

18.  pripomína osobitnú zraniteľnosť žien a dievčat bez sprievodu, žien, ktoré sú hlavou rodiny, tehotných žien, ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí; zdôrazňuje, že dievčatá, ktoré utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, sú vystavené zvýšenému riziku manželstva vynúteného násilím a manželstva maloletých, ako aj predčasného materstva, znásilnenia, sexuálneho a telesného zneužívania a prostitúcie, a to aj ak sa dostali do takzvaných bezpečných miest; žiada preto, aby im bola počas pobytu v prijímacích táboroch poskytnutá odborná pomoc a ochrana, najmä v zdravotnej oblasti;

19.  odporúča, aby sa do migračných politík začlenila problematika pohlavia vrátane predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a všetkým ostatným formám násilia a diskriminácie, ktorých terčom sa stávajú ženy, ako aj trestania takéhoto konania; požaduje právne aj faktické dosiahnutie rovnosti v záujme zabezpečenia samostatnosti a nezávislosti žien, keďže ide o kľúčový prvok prevencie tohto násilia;

20.  je znepokojený čoraz väčším počtom správ a svedectiev o náraste násilia páchaného na detských migrantoch vrátane mučenia a zadržiavania, ako aj ich miznutia; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa sa zadržiavaním detí len na základe ich štatútu migranta alebo štatútu ich rodičov porušujú ich práva a nikdy nemôže byť v ich záujme;

21.  pripomína, že detskí migranti sú osobitne zraniteľní, najmä ak sú bez sprievodu, a že podľa predpisov medzinárodného práva majú nárok na osobitnú ochranu založenú na najlepších záujmoch dieťaťa; zdôrazňuje, že problematiku maloletých bez sprievodu treba začleniť do rozvojovej spolupráce, pričom je potrebné podporovať ich začlenenie v krajine, kde sa usadili, najmä poskytovaním prístupu k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti a predchádzaním riziku násilia, zneužitia, vykorisťovania a zanedbávania;

22.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o problémy s registráciou detí, ktoré sa narodili mimo územia svojej krajiny pôvodu, čo môže viesť k zvýšenému riziku prípadov osôb bez štátnej príslušnosti; žiada preto, aby sa zaznamenávali narodenia týchto detí, a to bez ohľadu na migračný štatút ich rodičov;

23.  naliehavo žiada Úniu, aby úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF), Úradom vysokého komisára OSN a so všetkými príslušnými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami a spoločne urobili všetko pre to, aby sa zlepšili kapacity na ochranu migrujúcich detí a ich rodín počas celej ich cesty bez ohľadu na ich migračný štatút, a to financovaním programov ochrany, najmä v oblasti vzdelávacích inštitúcií a zdravotnej starostlivosti, poskytovaním priestorov určených pre deti a psychologickej pomoci, zabezpečovaním identifikácie rodinných väzieb a zoskupovania detí bez sprievodu alebo oddelených od rodiny a uplatňovaním zásad nediskriminácie, nekriminalizácie, nezaisťovania, nevyhostenia, neuplatňovania neprimeraných trestov, zlúčenia rodiny, fyzickej a právnej ochrany a práva na identitu;

24.  pripomína, že zločinecké siete ťažia z toho, že neexistujú legálne spôsoby migrácie, ako aj z regionálnej nestability a konfliktov a zo zraniteľnosti žien, dievčat a detí, ktoré sa pokúšajú utiecť a ktoré sa zločinecké siete snažia zneužiť na obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie;

25.  upozorňuje na konkrétne typy násilia a osobitné formy prenasledovania, ktorým sú vystavení migranti patriaci do komunity LGBTI; žiada o podporu pri zavádzaní osobitných sociálno-právnych mechanizmov na ochranu migrantov a žiadateľov o azyl patriacich do komunity LGBTI s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnila ich zraniteľnosť, a dohliadnuť na dôsledné preskúmanie ich žiadosti o ochranu, a to aj v prípade odvolania;

26.  opakuje, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a bývanie, sú ľudskými právami, ktoré by migranti, predovšetkým deti, mali mať možnosť využívať bez ohľadu na svoj migračný štatút;

27.  je znepokojený prípadmi porušenia pracovného práva vo vzťahu k migrantom a vykorisťovania migrantov; uznáva, že vzdelávanie, pracovné príležitosti a zlúčenie rodiny sú významné prvky integračného procesu; trvá na potrebe boja proti všetkým formám nútenej práce migrantov a odsudzuje najmä všetky formy vykorisťovania detí;

28.  vyjadruje znepokojenie nad diskriminačnými postupmi, ktoré sa až príliš často týkajú niektorých sociokultúrnych, jazykových a náboženských menšín a ktoré prispievajú k tomu, že migranti nemajú rovnaký prístup k právam;

29.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby chránili právo migrantiek na prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

30.  upozorňuje na to, že je potrebné zabrániť vzniku oddelených štvrtí pre migrantov a podporovať začleňovanie a možnosť využívať všetky ponúkané spoločenské príležitosti;

31.  domnieva sa, že právo na vzdelanie a právo na prácu, podobne ako právo na rodinný život a zlúčenie rodiny, podporujú sebestačnosť a začlenenie migrantov; trvá na tom, že je dôležité zaistiť migrujúcim pracovníkom a ich rodinám sociálnu ochranu; poznamenáva, že účinné začlenenie migrantov sa musí zakladať na dôkladnom posúdení pracovného trhu a jeho budúceho potenciálu, lepšej ochrane ľudských práv a práv migrujúcich pracovníkov na prácu a na trvalom dialógu so subjektmi na pracovnom trhu;

32.  poukazuje na to, že ak sa migranti naučia jazyk hostiteľskej krajiny, môže to výrazne zlepšiť ich kvalitu života a ich hospodársku a kultúrnu nezávislosť a tiež im to môže uľahčiť prístup k informáciám o ich právach v hostiteľskej spoločnosti; domnieva sa, že vyučovanie jazykov by mali zabezpečovať orgány hostiteľskej krajiny; odporúča, aby boli migranti zapojení do všetkých rozhodovacích procesov v sociálnej a politickej oblasti;

33.  domnieva sa, že prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a nezávislému postaveniu sú kľúčovými prvkami z hľadiska začlenenia migrantov a posilňovania ich postavenia; žiada, aby sa posilnilo úsilie vyvinuté v tejto súvislosti v prípade migrantiek, ktoré sú často nedostatočne zastúpené, s cieľom prekonať prekážky, ktoré vznikajú pri ich začleňovaní a posilňovaní ich postavenia;

34.  poukazuje na to, že hostiteľské krajiny musia pomáhať s posilňovaním postavenia migrantov, a najmä migrantiek tak, že im poskytnú prístup k potrebným znalostiam a sociálnym zručnostiam, najmä tým, ktoré sú spojené s odbornou prípravou a výučbou jazyka, a to s cieľom uplatňovať filozofiu sociokultúrneho začleňovania v praxi;

35.  domnieva sa, že všetci pracovníci by mali dostať zmluvu v jazyku, ktorému rozumejú, a že by mali byť chránení pred zámenou zmluvy; zdôrazňuje, že v dvojstranných dohodách medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami by sa mala posilňovať ochrana ľudských práv;

36.  domnieva sa, že treba zaviesť jednotné a komplexné národné migračné politiky zohľadňujúce rodové hľadisko a vzťahujúce sa na všetky etapy migračného procesu, koordinované na vládnej úrovni a vytvárané v rámci rozsiahlych konzultácií s vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, so súkromným sektorom, s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, občianskou spoločnosťou aj so samotnými migrantmi a s podporou zo strany medzinárodných organizácií;

37.  pripomína, že všetci majú právo na bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky plne rešpektujúce práva pracovníkov v súlade s medzinárodnými normami a nástrojmi súvisiacimi s ľudskými právami a základnými dohovormi MOP;

38.  poukazuje na skutočnosť, že migranti (a najmä migrantky) majú v hostiteľských krajinách zvyčajne neistú prácu, čo ešte prehlbuje ich zraniteľnosť; pripomína, že pracovné vykorisťovanie je často dôsledkom obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva, ale môže sa objaviť aj bez neho; v súvislosti s tým vyjadruje znepokojenie nad beztrestnosťou mnohých zamestnávateľov v hostiteľských krajinách, a to aj v prípade, že sú zodpovední za porušovanie medzinárodných noriem v oblasti pracovného práva pri zaobchádzaní s migrujúcimi pracovníkmi; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že právne predpisy niektorých krajín v oblasti pracovného práva umožňujú praktiky, ktorými sa porušujú medzinárodné normy; domnieva sa, že boj proti pracovnému vykorisťovaniu migrantov je nutné viesť jednak efektívnym stíhaním zamestnávateľov, ktorí sa takéhoto zneužívania dopúšťajú, jednak ochranou obetí tohto vykorisťovania;

39.  upozorňuje na to, že je potrebné uznávať kvalifikáciu, ktorú migranti získali vo svojich krajinách pôvodu, aby sa im tak uľahčilo dosahovanie nezávislosti a sociálneho začlenenia do rôznych oblastí života v spoločnosti, a to najmä na pracovnom trhu; zdôrazňuje, že je potrebné uznávať právo všetkých migrantov, a to aj neregulárnych migrantov, vytvárať organizácie na ochranu práv pracovníkov (a to aj odborové zväzy) a vstupovať do nich a že je potrebné tieto štruktúry uznávať;

40.  nabáda podniky, aby sa riadili hlavnými zásadami Organizácie Spojených národov, ktoré sa týkajú podnikov a ľudských práv, a predchádzali tak nepriaznivým dôsledkom svojej činnosti na ľudské práva, aby v prípade vzniku takejto situácie na ňu reagovali a snažili sa predchádzať všetkým nepriaznivým dôsledkom na ľudské práva, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou, alebo aby ich zmierňovali;

41.  vyzýva Úniu, aby spolu s USA a ďalšími medzinárodnými partnermi pokračovala v sústredenom diplomatickom úsilí o aktívnu spoluprácu s tretími krajinami na riešení naliehavej potreby spoločnej stratégie týkajúcej sa súčasnej celosvetovej migračnej výzvy;

42.  naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podnikla všetky potrebné praktické kroky na zabezpečenie efektívneho zapojenia dotknutých tretích krajín;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia v rámci svojej zahraničnej politiky urýchlila nastolenie mieru a stability v tých oblastiach, v ktorých vojna a konflikt spôsobujú obrovské migračné toky smerujúce do Únie;

44.  pripomína, že Európska únia a jej členské štáty majú povinnosť uskutočňovať pozitívne opatrenia na odstránenie základných príčin kríz, ktoré vedú k týmto masovým migračným javom;

45.  vyzýva na zlepšenie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, aby sa miestnemu obyvateľstvu a utečencom umožnil život v bezpečnejších oblastiach;

46.  vyzýva všetky bojujúce strany, aby zastavili útoky na civilistov, poskytovali im ochranu a umožnili im bezpečným spôsobom opustiť oblasti zasiahnuté násilím alebo získať pomoc od humanitárnych organizácií;

47.  poukazuje na vplyv organizácie Islamský štát a jej vývoja na masový prílev legitímnych žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov; uznáva kľúčovú úlohu bezpečnostných a protiteroristických politík v boji proti základným príčinám migrácie;

48.  pripomína nedávne vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, že veľké množstvo migrantov je obeťou terorizmu a závažného porušovania ľudských práv, a že by sa preto s týmito utečencami malo náležite zaobchádzať;

49.  pripomína, že programy presídľovania pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov predstavujú užitočný nástroj na organizované riadenie príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v mnohých krajinách na celom svete; poukazuje na skutočnosť, že v prípade, keď presídlenie nie je možné, treba nabádať všetky štáty, aby zaviedli a vykonávali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo aby aspoň vytvárali podmienky, ktoré utečencom umožnia zostať v blízkosti svojej krajiny pôvodu;

50.  berie na vedomie rastúcu potrebu a pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc posielanú do krajín v blízkosti Sýrie, v dôsledku ktorých boli v rámci Svetového potravinového programu najmä zmenšené dávky potravín pre utečencov; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zamerali svoju pomoc pre utečencov v týchto krajinách na krytie nákladov na živobytie, bezpečnosť utečencov, prístup utečencov k základným právam, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a aby úzko spolupracovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, so Svetovým potravinovým programom a s príslušnými inštitúciami;

51.  pripomína, že medzi migráciou a rozvojom existuje súvislosť a že kľúčovými faktormi na predchádzanie nútenej migrácii sú rozvojová spolupráca v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, pracovného práva, zmierňovania chudoby, ľudských práv, zavádzania demokracie a obnovy po skončení konfliktu, ako aj boj proti nerovnostiam, dôsledkom zmeny klímy a korupcii; konštatuje, že zaberanie pôdy a zdrojov môže mať významný vplyv na humanitárne krízy, ako aj to, že sociálne, politické a humanitárne krízy môžu byť príčinou nútenej migrácie; domnieva sa, že migrácia sa na celom svete uznáva ako silný nástroj na podporu trvalo udržateľného a inkluzívneho rozvoja;

52.  vyzýva Úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré môžu vlády prijať na posilnenie potenciálu legálnej migrácie ako faktora, ktorý umožňuje rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie a dôrazné presadzovanie, najmä v cieľových krajinách, s cieľom bojovať proti xenofóbii a uľahčiť sociálnu integráciu migrantov;

53.  domnieva sa, že migrácia má základné príčiny (najmä hospodárske, politické, sociálne a environmentálne); domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala účinne zameriavať na tieto príčiny zlepšením budovania kapacít, podporou riešenia konfliktov a presadzovaním dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto príčiny sú spojené s rozšírením konfliktov a vojen, porušovaním ľudských práv a nedostatkom dobrej správy vecí verejných;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby riadenie migrácie vychádzalo z regionálnej a miestnej spolupráce so zapojením občianskej spoločnosti;

Prístup založený na dodržiavaní ľudských práv

55.  naliehavo žiada všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na tvorbe politík a rozhodovaní v oblasti azylu a migrácie, aby neumožnili zlúčenie definícií migrantov a utečencov; pripomína, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť utečencom, ktorí utekajú pred konfliktmi alebo prenasledovaním, a preto sa na nich počas obdobia, kým sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, vzťahuje právo na azyl; pripomína, že väčšina utečencov uteká do krajín a regiónov v susedstve svojich krajín pôvodu; domnieva sa preto, že by sa k nim malo v rámci vonkajšej politiky Únie pristupovať celostne;

56.  žiada štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné zmluvy a dohovory týkajúce sa ľudských práv a uplatňovali normy týkajúce sa práv migrantov, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych nástrojoch vrátane hlavných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v ďalších nástrojoch, v ktorých sa rieši problematika migrácie, akými sú Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov a protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; v tejto súvislosti sa domnieva, že skutočnosť, že tento medzinárodný dohovor neratifikovali členské štáty Únie, má nepriaznivý vplyv na politiky Únie v oblasti ľudských práv a jej deklarovaný záväzok dodržiavať nedeliteľnosť týchto práv;

57.  pripomína, že najlepším prostriedkom predchádzania obchodovaniu s ľuďmi je vytvorenie bezpečných a legálnych migračných ciest a že rozvojové stratégie by mali uznať migráciu a mobilitu ako hnacie sily rozvoja v hostiteľskej krajine aj v krajine pôvodu, a to prostredníctvom remitencií a investícií; vyzýva preto Úniu a najrozvinutejšie tretie krajiny na spoluprácu pri vytváraní legálnych migračných ciest, pričom sa budú inšpirovať osvedčenými postupmi na podporu zlúčenia rodiny a mobility uplatňovanými v niektorých štátoch, a to aj v prípade ekonomických dôvodov, a na všetkých úrovniach spôsobilostí vrátane najmenej kvalifikovaných migrantov v záujme boja proti nelegálnej práci;

58.  víta osobitné ustanovenia týkajúce sa migrantov, žiadateľov o azyl, vysídlených osôb a osôb bez štátnej príslušnosti v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na roky 2014 – 2020; žiada Komisiu, aby ochranu a presadzovanie práv migrantov považovala pri preskúmaní nástroja pre ľudské práva v polovici trvania v období 2017 – 2018 aj naďalej za prioritu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky prijaté v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý v júli 2015, a aby do všetkých dohôd, procesov a programov s tretími krajinami súvisiacich s migráciou zaradili záruky ľudských práv a zdokonalili ich; domnieva sa, že každú dohodu alebo program by malo podľa možnosti takisto sprevádzať nezávislé posúdenie problematiky ľudských práv a mali by sa pravidelne posudzovať; odporúča vytvárať a organizovať informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príležitosti, ktorými migrácia a migranti môžu prispieť do spoločnosti, a to v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine; v tejto súvislosti pripomína, že z európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu by sa mali aj naďalej financovať projekty zamerané na zintenzívnenie boja proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii a iným formám intolerancie vrátane náboženskej intolerancie;

59.  žiada Úniu, aby na doplnenie usmernení o ľudských právach prijala osobitné usmernenia v oblasti práv migrantov a aby v rámci toho vykonala posúdenia vplyvu a zriadila mechanizmy monitorovania rozvojových a migračných politík s cieľom zaručiť účinnosť verejných politík vo vzťahu k migrantom; zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať dodržiavanie ľudských práv vo všetkých politikách súvisiacich s migráciou v rámci vonkajších vzťahov Únie s osobitným dôrazom na zahraničné veci, rozvoj a humanitárnu pomoc; pripomína, že je potrebné dodržiavať ľudské práva vo všetkých vonkajších politikách EÚ, najmä v politikách týkajúcich sa obchodu, rozvoja, životného prostredia a migrácie, sledovať ciele uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a vykonávať ustanovenia o ľudských právach vo všetkých dohodách, ktoré Únia uzavrela, vrátane obchodných dohôd; v tejto súvislosti požaduje, aby akúkoľvek spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie sprevádzalo posúdenie ich systémov pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, podpory, ktorú poskytujú utečencom, a ich schopnosti a odhodlania bojovať proti prevádzačstvu a proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s krajinami ako Kanada, ktoré uplatňujú efektívne politiky presídľovania; zdôrazňuje, že ani jedna z politík v tejto oblasti by sa nemala uplatňovať na úkor politík rozvojovej pomoci;

60.  nabáda na to, aby sloboda pohybu a právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a prácu boli v rámci nástrojov financovania v oblasti vonkajšej spolupráce Únie začlenené ako tematické priority, a vyzýva na podporu rozvojových krajín, aby mohli prijať dlhodobé politiky, ktoré budú rešpektovať tieto práva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť právam migrantov v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

61.  želá si, aby boli práva migrantov a utečencov zahrnuté ako osobitný bod do programu dialógov Únie s príslušnými tretími krajinami a aby sa poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na projekty zamerané na ochranu zraniteľných osôb, pre MVO, obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov aktívne obhajujúcich práva migrantov stalo prioritou;

62.  v tejto súvislosti vyzýva krajiny, aby zabezpečili prístup nezávislých pozorovateľov, MVO a vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako aj médií na všetky prijímacie a záchytné miesta pre migrantov; nabáda delegácie Únie a veľvyslanectvá členských štátov, ako aj delegácie Európskeho parlamentu na návštevách, aby situáciu migrantov na týchto miestach monitorovali a aby túto záležitosť riešili s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaručiť dodržiavanie práv migrantov a transparentnosť vo vzťahu k verejnosti;

63.  poznamenáva, že obchodníci s ľuďmi poskytujú mnohým utečencom skreslený obraz; pripomína význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom prerušenia toku peňazí a rozbitia sietí, lebo to môže mať pozitívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v tretích krajinách, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou a terorom;

64.  vyslovuje sa v prospech úzkej spolupráce v oblasti obhajoby práv migrantov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými inštitúciami a organizáciami, ktoré sa aktívne zapájajú do riadenia migrácie najmä v najviac zasiahnutých krajinách, s cieľom pomôcť im prijímať migrantov, pričom budú rešpektovať ich dôstojnosť a práva;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s týmito organizáciami s cieľom predchádzať prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nim, a to posilnenou odbornou prípravou, krokmi v oblasti budovania kapacít a mechanizmami zameranými na výmenu informácií vrátane posúdenia vplyvu sietí styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a spolupráce, ktorú vyvíjajú s tretími krajinami, v prospech spolupráce v trestných veciach, ako aj nabádania na ratifikáciu Palermských protokolov v tejto oblasti s cieľom podporovať spoluprácu v trestných veciach, identifikovať podozrivých a poskytovať pomoc pri súdnom vyšetrovaní v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

66.  žiada, aby sa Európsky parlament výraznejšie zapájal do uplatňovania prierezového prístupu k ľudským právam v migračných politikách a aby sa tieto otázky zahrnuli do výročnej správy Únie o ľudských právach a demokracii vo svete vrátane v jej časti o prístupe jednotlivých krajín; žiada prísnejší dohľad Európskeho parlamentu nad operačnými dohodami uzatvorenými s tretími krajinami, ako aj nad inými činnosťami príslušných agentúr Únie v oblasti vonkajšej spolupráce; požaduje, aby sa častejšie brali na vedomie správy expertov a údaje, ktoré o krajinách pôvodu utečencov zhromaždil Európsky podporný úrad pre azyl;

67.  uznáva úlohu a podiel občianskej spoločnosti v rámci politického dialógu; zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií o všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou; pripomína potrebu posilniť účasť organizácií žien na riešení konfliktov na úrovni prijímania rozhodnutí a potrebu, aby sa utečenky, vysídlené ženy a migrantky primerane zapájali do prijímania rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zvyšovali kapacitu vnútroštátnych inštitúcií tretích krajín pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby tak mohli zintenzívniť svoje úsilie o ochranu práv migrantov a bojovať proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu s migrantmi, ako aj proti nenávistným prejavom proti migrantom, ako sa uvádza v Belehradskej deklarácii, ktorú prijalo 32 vnútroštátnych ombudsmanov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

68.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby prikladali väčší význam združeniam migrantov, ktoré by sa mali priamo zapájať do programov rozvoja komunít;

69.  vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc; žiada, aby táto pomoc nebola podmienená spoluprácou v oblasti migrácie, a žiada Úniu a jej členské štáty, aby nezaradili finančné prostriedky použité na prijatie utečencov do rozvojovej pomoci;

70.  zdôrazňuje, že programy rozvojovej pomoci by sa nemali využívať výlučne na účely migrácie a riadenia hraníc; vyzýva, aby sa pri rozvojových projektoch EÚ zameraných na migrantov a žiadateľov o azyl uplatňovala zásada „nikoho nenechať bez pomoci“ tým, že sa pozornosť sústredí na prístup k základným sociálnym službám, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a že sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám a skupinám, ako sú ženy, deti, menšiny a pôvodní obyvatelia, LGBT osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

71.  berie na vedomie pozitívne vplyvy migrácie na rozvoj krajín pôvodu migrantov, akými sú remitencie od migrantov, ktorí môžu byť významnými prispievateľmi na život rodín a rozvoj komunít; vyzýva preto štáty, aby znížili poplatky za remitencie;

72.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vo svojej migračnej politike s tretími krajinami zabezpečili súdržnú politiku v záujme skutočného a účinného rozvoja s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv;

73.  vyzýva Úniu, aby zahrnula rozmer migrácie do rámca po skončení Dohody z Cotonou, ktorý bude určovať budúce vzťahy medzi Úniou a krajinami AKT; poznamenáva, že väčšia účasť tretích krajín pri navrhovaní nástrojov GPMM a rokovaní o týchto nástrojoch by posilnila povahu „partnerstva“ týchto nástrojov, zlepšila miestnu zodpovednosť za ne a ich účinnosť;

74.  žiada o odpustenie dlhu chudobných krajín s cieľom pomôcť im rozvíjať verejné politiky, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv; trvá na tom, že udržateľné riešenia dlhu vrátane noriem zodpovedného poskytovania a prijímania úverov sa musia zjednodušiť prostredníctvom viacstranného právneho rámca uplatniteľného na procesy reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a predísť neudržateľnému dlhu, aby boli vytvorené podmienky na ochranu ľudských práv v dlhodobom horizonte;

75.  víta začlenenie migrácie do cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne do cieľa č. 10, ktorý stanovuje rámec pre globálnu rozvojovú politiku do roku 2030; pripomína, že štáty sa zaviazali k spolupráci na medzinárodnej úrovni s cieľom „zaistiť bezpečnú, systematickú a legálnu migráciu, v rámci ktorej sa plne rešpektujú ľudské práva a humánne zaobchádzanie s migrantmi bez ohľadu na štatút migrácie, utečencov a vysídlených osôb“; poznamenáva, že nútené vysídlenie nie je len humanitárny, ale aj rozvojový problém, a že subjekty v humanitárnej a rozvojovej oblasti by preto mali byť lepšie skoordinované; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja je príležitosťou na posilnenie prístupu založeného na právach v azylovej a migračnej politike a na začlenenie migrácie do rozvojových stratégií; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo merateľné ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja týkajúce sa migrácie a zhromažďovalo a uverejňovalo rozčlenené údaje o prístupe migrantov k dôstojnej práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, najmä v rozvojových krajinách určenia, s cieľom zlepšiť riadenie migrácie;

76.  trvá na tom, že je potrebné, aby Únia a jej členské štáty podporovali najmenej rozvinuté krajiny v boji proti zmene klímy s cieľom zabrániť zhoršovaniu chudoby v týchto krajinách a zvyšovaniu počtu osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov;

77.  žiada Úniu, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“, ako aj do prípadného vypracovania jeho vymedzenia v rámci medzinárodného práva;

78.  zdôrazňuje, že je potrebná efektívnejšia koordinácia, ako aj posúdenie realizácie, vplyvu a kontinuity rôznych finančných nástrojov, ktoré sú v oblasti migrácie dostupné pre tretie krajiny na úrovni Európskej únie, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na oblasti ako migračná politika, medzinárodná rozvojová spolupráca, vonkajšia politika, susedská politika a humanitárna pomoc a ktoré v rokoch 2004 až 2014 priniesli viac než 1 miliardu EUR pre viac než 400 projektov;

79.  zdôrazňuje vplyv nástrojov spolupráce Únie v oblasti imigrácie, azylu a ochrany ľudských práv; berie na vedomie založenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; žiada hodnotenie a monitorovanie tohto fondu, ako aj podobných dohôd, napríklad vyhlásenia EÚ a Turecka a chartúmskeho a rabatského procesu;

80.  zdôrazňuje, že dohody s tretími krajinami musia sústreďovať pomoc na riešenie sociálnych, hospodárskych a politických kríz, ktoré vyvolávajú migráciu;

81.  zdôrazňuje význam výraznejšej spolupráce Európskej únie s tretími krajinami v oblasti globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) v záujme zlepšenia partnerskej povahy jeho nástrojov, ich efektivity a ich prispievania k riešeniu migračných výziev;

82.  považuje za potrebné zlepšiť koherentnosť globálneho prístupu k migrácii a mobilite, začleniť prísne mechanizmy monitorovania dodržiavania ľudských práv a dohľadu nad ním do všetkých vonkajších dohôd a prioritne riešiť tie projekty v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, ktoré zlepšia ľudské práva migrantov;

83.  nabáda Úniu, aby so svojimi najbližšími partnermi uzavrela dohody o partnerstve v oblasti mobility;

84.  žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravovali politiky vrátenia migrantov len do krajín pôvodu, ktoré ich môžu prijať úplne bezpečne, pri plnom rešpektovaní ich základných a procesných práv, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa pred núteným návratom uprednostňoval dobrovoľný návrat; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dohody uzatvorené s tretími krajinami v rámci týchto politík obsahovali ochranné doložky, ktoré sú zárukou, že migranti, ktorí sú vrátení do svojej krajiny, nebudú čeliť porušovaniu svojich základných práv alebo rizikám spojeným s prenasledovaním; uznáva dôležitosť pravidelného posudzovania týchto dohôd s cieľom vylúčiť takéto dohody s krajinami, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

85.  požaduje kroky zamerané na siete prevádzačov a na zastavenie obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa pre osoby, ktoré sa uchádzajú o medzinárodnú ochranu, zaviedli bezpečné a zákonné cesty vrátane humanitárnych koridorov; žiada, aby sa zaviedli trvalé a povinné programy presídľovania a aby sa humanitárne víza udeľovali tým, ktorí sú na úteku z konfliktných oblastí, a to vrátane možnosti vstúpiť na územie tretej krajiny a požiadať tam o azyl; žiada zavedenie väčšieho množstva zákonných spôsobov a vypracovanie všeobecných pravidiel vstupu a pobytu s cieľom umožniť migrantom pracovať a hľadať si prácu;

86.  trvá na tom, že je potrebné vytvoriť a lepšie realizovať rámce ochrany pre migrantov v núdzi a v pohybe, ako aj na hraniciach Únie;

87.  víta operácie proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný a konkrétny plán v záujme rýchlych aj dlhodobých opatrení zahŕňajúci spoluprácu s tretími krajinami pri boji proti organizovaným zločineckým sieťam prevádzačov;

88.  zdôrazňuje, že prevádzanie migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje významné porušenie ľudských práv; pripomína, že rozšírenie misií ako EURONAVFOR MED je prostriedok, ako konkrétne bojovať proti prevádzačstvu migrantov; vyzýva Úniu, aby realizovala a zintenzívnila tento typ operácií;

89.  považuje za potrebné uvažovať o posilnení bezpečnosti a politiky hraníc, ako aj o tom, ako zlepšiť budúcu úlohu agentúr Frontex a EASO; vyzýva na solidaritu a prijímanie záväzkov formou dostatočných príspevkov do rozpočtu týchto agentúr a na ich činnosť;

90.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť fungovanie tzv. hotspotov a vstupných miest na vonkajších hraniciach Únie;

91.  vyzýva Úniu, aby začlenila ochranu údajov do dohôd o šírení a výmene informácií na hraniciach a o migračných trasách;

92.  vyzýva Európsku úniu a hostiteľské krajiny, aby vytvorili účinné nástroje na koordináciu a zosúladenie informačných tokov a na zber, porovnávanie a analýzu údajov;

o
o   o

93.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii, Organizácii amerických štátov a Lige arabských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 18. (2) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 47. (3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0102. (4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0312. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0300. (7) http://apum.parlement.ma/Future_Meetings/Docs/IISummit-of-Speakers_Lisbon-11MAY2015/DeclaracaoCimeira_EN.pdf (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470. (9) Ú. v. EÚ C 179, 18.5.2016, s. 40. (10) Správa OSN o medzinárodnej migrácii z roku 2015, k dispozícii na internetovej adrese http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2015_Highlights.pdf (11) Článok 13 ods. 2 VDĽP.