Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0049),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na energetickú stratégiu 2030 navrhnutú v oznámení Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

—  so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy – správa pracovnej skupiny I s názvom Zmena klímy 2013: Prírodovedecký základ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(1),

–  so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 dosiahnutú na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 týkajúce sa plánu postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2015 s názvom Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0278/2016),

A.  keďže sa očakáva, že plyn môže v nadchádzajúcich desaťročiach zohrávať dôležitú úlohu v energetickom systéme EÚ v priemyselnej výrobe, ako zdroj tepla v budovách a ako podpora obnoviteľnej energie, zatiaľ čo EÚ dosahuje svoje ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a prechádza na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa úloha plynu bude postupne znižovať v prospech čistých energií;

B.  keďže zemný plyn je fosílnym palivom, z ktorého sa môže počas jeho životného cyklu (výroba, doprava, spotreba) pri nesprávnom zaobchádzaní uvoľňovať veľké množstvo metánu; keďže metán má podstatne vyšší potenciál globálneho otepľovania počas 20-ročného časového rozpätia ako CO2, a teda má značný vplyv na zmenu klímy;

C.  keďže Európska únia sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990;

D.  keďže európska závislosť od dovozu plynu má v nadchádzajúcich rokoch rásť a v niektorých členských štátoch už dosiahla 100 % v prípadoch, keď neexistujú alternatívni dodávatelia alebo zásobovacie trasy alebo existujú iba v obmedzenom množstve;

E.  keďže skvapalnený zemný plyn (LNG) predstavuje pre Európu príležitosť z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti vyvíjaním tlaku na znižovanie cien zemného plynu aj z hľadiska zvýšenej bezpečnosti dodávok; keďže zemný plyn predstavuje aj pružnú zálohu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

F.  keďže využívanie zemného plynu v doprave (CNG a LNG), ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ o využívaní infraštruktúry alternatívnych palív by prinieslo veľké výhody pre životné prostredie;

G.  keďže EÚ by sa mala aktívne podieľať na vývoji svojich domácich konvenčných zdrojov plynu, ako sú zdroje objavené na Cypre;

H.  keďže EÚ ako druhý najväčší dovozca LNG na svete by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci medzinárodnej energetickej diplomacie;

I.  keďže je dôležité podporovať integrovaný návrh na využívanie domácich zdrojov energie, ako sú zásoby zemného plynu vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru, a podporovať vytvorenie terminálu na skvapalňovanie LNG na Cypre s cieľom využívať aj zásoby v susediacich oblastiach;

J.  keďže EÚ ešte stále nie je schopná plne využívať výhody integrovaného vnútorného trhu s energiou z dôvodu nedostatočných prepojení a koherentnosti a neúplného vykonávania tretieho energetického balíka;

K.  keďže rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy vymedzuje päť synergických a úzko prepojených rozmerov, menovite: energetická bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, energetickú účinnosť, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácie a konkurencieschopnosť; pričom by stratégia mala podporovať aj dostupné ceny energie pre všetkých;

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti skvapalneného zemného plynu a uskladňovania plynu; domnieva sa, že vnútorný trh s energiou, ktorý plne integruje LNG a skladovanie plynu, bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní konečného cieľa odolnej energetickej únie;

2.  pripomína, že stratégia EÚ pre LNG a skladovanie plynu predstavuje jeden z prvkov energetickej únie, ktorého cieľom je zrealizovať ambíciu EÚ prejsť na udržateľný, bezpečný a konkurencieschopný systém energetiky, a má za cieľ aj skončenie závislosti od vonkajších dodávateľov plynu; zdôrazňuje, že jedným z cieľov energetickej únie je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

3.  keďže v súlade s Parížskou dohodou COP 21 sa politika EÚ v oblasti plynu musí upraviť, aby bola v súlade s dohodnutým cieľom obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou; keďže sa očakáva, že plyn bude naďalej zohrávať úlohu v energetickom systéme EÚ až do roku 2050, keď sa v súlade s Parížskou dohodou a plánom postupu v energetike EÚ budú musieť emisie skleníkových plynov znížiť o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a to najmä v priemyselnej výrobe a ako zdroj tepla v budovách; keďže úloha plynu sa bude znižovať a jeho využívanie sa musí sa v dlhodobom horizonte postupne ukončiť, pretože EÚ bude plniť svoje ambiciózne ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a bude prechádzať na nízkouhlíkové hospodárstvo;

4.  zastáva názor, že energetická bezpečnosť sa najefektívnejšie môže dosiahnuť lepšou koordináciou národných energetických politík, vytvorením skutočnej energetickej únie s jednotným energetickým trhom a spoločnou energetickou politikou, a tiež spoluprácou členských štátov v tejto oblasti, v súlade so zásadami solidarity a dôvery; v tejto súvislosti sa domnieva, že ďalšia integrácia energetickej politiky by mala byť na prospech členských štátov, v súlade s cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj deklarovanými cieľmi, a nemala by byť v rozpore so záujmami členských štátov ani ich občanov; podporuje snahy o vytvorenie spoločnej pozície EÚ v rámci multilaterálnych energetických inštitúcií a rámcov;

5.  domnieva sa, že všetci občania EÚ musia mať prístup k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie; zdôrazňuje v tejto súvislosti súčasný vývoj na svetových trhov s LNG, keď nadmerná ponuka spôsobila zníženie cien a predstavuje príležitosť na zníženie nákladov na energiu pre spotrebiteľov EÚ prostredníctvom relatívne lacnejších dodávok plynu; zdôrazňuje, že bezpečná, cenovo dostupná a udržateľná energia je hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva a má zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť stratégie EÚ v oblasti energetiky uprednostňovali znižovanie energetickej chudoby a zlepšovaním dodávok energie prostredníctvom výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ;

6.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre LNG musí byť v súlade s rámcovou stratégiou pre odolnú energetickú úniu s cieľom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a k zabezpečeniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

7.  súhlasí s hodnotením Komisie, že členské štáty v Pobaltí, strednej a juhovýchodnej Európe a Írsko – napriek obrovskému úsiliu niektorých členských štátov rozvíjať infraštruktúru – sú naďalej vo veľkej miere závislé od jediného dodávateľa a sú vystavené ponukovým šokom a výpadkom dodávok;

8.  uznáva, že dostupnosť LNG vrátane podpory infraštruktúry plynovodov by v týchto členských štátoch mohla výrazne zlepšiť súčasnú situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok, a to nielen z fyzického, ale aj z hospodárskeho hľadiska, čím by sa prispelo ku konkurencieschopnejším cenám energie;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane skladovania plynu;

10.  upozorňuje na potenciál výroby plynu z elektriny na uskladnenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jej použitie ako uhlíkovo neutrálneho plynu v doprave, na výrobu tepla a elektrickej energie;

11.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť diverzifikáciu a flexibilitu plynárenskej sústavy EÚ, a tým prispieť k dosiahnutiu hlavného cieľa energetickej únie, ktorým sú bezpečné, odolné a konkurencieschopné dodávky plynu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu zameranú na zníženie závislosti EÚ od plynu z dlhodobého hľadiska, čo odráža jej záväzok roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnímanie energetickej efektívnosti ako najdôležitejšej zásady a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne znížilo závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív;

12.  pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

13.  zdôrazňuje, že skôr než sa podporia nové splyňovacie terminály, treba podporiť najúčinnejšie možné využívanie existujúcich terminálov LNG z cezhraničného hľadiska, aby sa predišlo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo uviaznutiu aktív v infraštruktúre pre fosílne palivá a zabezpečilo, aby spotrebitelia museli znášať náklady na nové projekty; domnieva sa, že Komisia musí pozorne zrevidovať svoju analýzu dopytu po plyne a posúdenie rizík a potrieb;

Vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry

Infraštruktúra LNG

14.  pripomína, že EÚ ako celok má dostatočné množstvo terminálov na spätné splyňovanie LNG a uznáva, že vzhľadom slabý vnútorný dopyt po plyne v ostatných rokoch a relatívne vysoké celosvetové ceny LNG mali viaceré terminály na spätné splyňovanie LNG v EÚ nízku mieru používania; podčiarkuje, že všetky členské štáty, najmä tie, ktoré sú závislé na jedinom dodávateľovi, by mali mať buď priamy, alebo nepriamy prístup k LNG prostredníctvom ostatných členských štátov;

15.  zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov by sa mali uprednostňovať trhové riešenia a využívanie existujúcej infraštruktúry LNG na regionálnej úrovni; poznamenáva však, že riešenia sa môžu líšiť v závislosti od národných a trhových špecifík, ako je úroveň prepojenia, dostupnosť skladovacích riešení a štruktúra trhu;

16.  zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa uviaznutiu aktív by sa mala vykonať dôkladná analýza alternatívnych dodávok LNG a možností z regionálneho, ako aj z environmentálne udržateľného hľadiska so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy a energetiky a zásadu geografickej rovnováhy, a to pred rozhodnutím o novej infraštruktúre, aby sa zvýšila energetická bezpečnosť a zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry;

17.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri budovaní nových terminálov LNG a prepojení a podčiarkuje, že členské štáty s prístupom k moru by mali úzko spolupracovať s vnútrozemskými krajinami s cieľom zabrániť nadmerným investíciám do zbytočných a nehospodárnych projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti dodávky LNG by sa zlepšili optimálnejším využívaním koridorov medzi západom a východom a severom a juhom; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na LNG a spojovacie zariadenia; vyjadruje pevné presvedčenie, že stratégia EÚ musí zabezpečiť dostupnosť LNG na regionálnej úrovni v rámci celej Európy;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégie na podporu zariadení, ktoré sa v budúcnosti môžu použiť na riadenie prepravy a skladovania zemného plynu z obnoviteľných zdrojov;

19.  zdôrazňuje, že tej stratégii by sa malo zahŕňať aj používanie LNG ako alternatívy k rozvoju plynárenskej distribučnej a prenosovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých to v súčasnosti nie je nákladovo efektívne; poznamenáva, že malé zariadenia na LNG môžu predstavovať optimálnu infraštruktúru na zvýšenie používania zemného plynu v oblastiach, kde investície do plynárenskej infraštruktúry nie sú ziskové, príkladom čoho môže byť väčšie využívanie plynu na výrobu tepla, ktorým sa obmedzujú tzv. emisie z nízkych zdrojov;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali kľúčové projekty spoločného záujmu a aby udeľovali vysokú prioritu najmä hospodársky a environmentálne najúčinnejším projektom určeným tromi regionálnymi skupinami na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že budovanie terminálov LNG, ktoré sú potrebné a kompatibilné s dopytom po plyne, nie je dostatočné, a aby sa dosiahli výhody aj mimo prijímajúcich krajín, je nevyhnutné podporovať plynovodnú infraštruktúru s primeranými tarifami;

21.  víta skutočnosť, že dôležité projekty týkajúce sa LNG (napríklad severojužný koridor) sú definované ako projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní ďalších rekonštrukcií siete plynovodov a siete TEN-E v plnej miere zahrnula krajiny Balkánu, aby zabezpečila kľúčovú úlohu energetického sektoru EÚ v regióne;

22.  podporuje návrh Komisie v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok na preskúmanie existujúcich výnimiek spätného toku, pokiaľ ide o prepojovacie potrubia, a podporuje posilnenie úlohy Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER); poukazuje na nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; zdôrazňuje, že agentúre ACER treba poskytnúť potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, s cieľom umožniť jej, aby mohla plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov;

Skladovacia infraštruktúra

23.  pripomína, že geológia je dôležitým rozhodujúcim faktorom pri rozvoji nových zásobníkov plynu a berie na vedomie súčasné nadmerné kapacity európskych zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca a primeraná úroveň plynových prepojení a odstránenie vnútorných prekážok by mohli významne zvýšiť mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť uplatňovanie najvyšších environmentálnych noriem v rámci plánovania, výstavby a využívania infraštruktúry skladovania LNG;

24.  pripomína, že cezhraničná dostupnosť plynových zásobníkov je jedným z kľúčových nástrojov na vykonávanie zásady energetickej solidarity v časoch nedostatku plynu a mimoriadnej krízy;

25.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie skladovacej kapacity Ukrajiny bude možné len vtedy, ak sa zabezpečí vhodný a stabilný obchodný a právny rámec a integrita infraštruktúry zásobovania na Ukrajine a za predpokladu zavedenia správnej úrovne plynových prepojení, aby mohla energia voľne prúdiť cez hranice bez fyzických prekážok; okrem toho zdôrazňuje, že keďže priemyselné odvetvie Ukrajiny závislé od plynu sa spamätá v krátkodobom horizonte, bude potrebné doviezť ďalšie dodávky plynu; domnieva sa, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu pri prechode zo závislosti od ruského zemného plynu na LNG;

Prepojenie LNG a skladovania s trhmi

26.  zdôrazňuje význam práce regionálnych skupín na vysokej úrovni, napríklad skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), ako aj skupiny pre juhozápadnú Európu; domnieva sa, že tento druh dobrovoľníckej regionálnej koordinácie je vysoko účinný, a víta podpornú úlohu Komisie v rámci týchto opatrení; zdôrazňuje potrebu pragmatického a včasného vykonania schválených akčných plánov a naliehavo vyzýva na dôkladné sledovanie vykonávania;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť nákladovo efektívne a environmentálne udržateľné možnosti dodávok energie s cieľom zvýšiť dlhodobú bezpečnosť dodávok pre Pyrenejský polostrov, južnú a juhovýchodnú Európu, Pobaltie a Írsko, ktoré nie sú dobre prepojené s vnútorným trhom s energiou či integrované do tohto trhu a na základe zásady solidarity si zaslúžia podporu EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu podporovať najzraniteľnejšie krajiny, ktoré naďalej zostávajú energetickými ostrovmi, ako sú Cyprus a Malta, s cieľom diverzifikovať ich zdroje a trasy dodávok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že LNG a skladovanie plynu musia prispieť k ukončeniu akéhokoľvek druhu energetickej izolácie, ktorá by sa týkala členských štátov a regiónov EÚ;

28.  požaduje produkciu plynu v stredozemskom, čiernomorskom a kaspickom regióne, ako aj prepojenie vnútrozemských krajín v strednej Európe s týmito novými kapacitami s cieľom diverzifikovať dodávky zdrojov energie v týchto regiónoch; pripomína, že sa tým umožní hospodárska súťaž v oblasti plynu z viacerých zdrojov a nahradí sa dovoz objemov zemného plynu podľa zmlúv založených na indexácii podľa ropy, čím sa zvýši vyjednávacia pozícia členských štátov; zdôrazňuje, že nijaký jediný zdroj energie nesplní energetické potreby EÚ a rozmanitosť domácich aj zahraničných trhov je zásadná; preto sa domnieva, že by sa mal aktívne sledovať vývoj konvenčných domácich zdrojov plynu objavených na Cypre;

29.  podporuje zámer Komisie poskytnúť ďalšie informácie a pomoc realizátorom projektov, pokiaľ ide o rôzne možnosti financovania projektov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a pokiaľ ide o rôzne technické riešenia;

30.  konštatuje, že hľadanie nákladovo efektívnych a environmentálne udržateľných riešení by malo byť kľúčovou zásadou pri dosahovaní optimálnej situácie na úrovni EÚ i regiónov a vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyčlenili obmedzené, dostupné zdroje na rozvoj kritickej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť súkromné investície do infraštruktúry LNG a prepojení;

31.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dovoz plynu z Ruska bol v roku 2015 o 7 % vyšší ako v roku 2014 a nad tým, že 41 % dovozu plynu z krajín mimo EÚ pochádzalo v roku 2015 z Ruska; zdôrazňuje kľúčovú úlohu LNG a zásobníkov plynu, popri zvyšovaní efektívnosti a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, z hľadiska znižovania závislosti od ruského plynu;

32.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nord Stream a kontraproduktívnymi účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje geopolitické vplyv projektu a základné zásady plne integrovanej, bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetickej únie, pričom zdôrazňuje, že ako taký by nemal využívať finančnú podporu EÚ ani výnimky z práva EÚ; zdôrazňuje, že zdvojnásobenie kapacity plynovodu Nord Stream by poskytlo jednej spoločnosti dominantné postavenie na európskom trhu s plynom, čomu by sa malo predísť;

33.  domnieva sa, že ak sa v rozpore s európskymi záujmami vybuduje Nord Stream 2, nevyhnutne by si vyžadoval riadne posúdenie prístupnosti terminálov LNG a podrobného opisu aktuálnej situáciu, pokiaľ ide o severojužný koridor;

Dokončenie vnútorného trhu s plynom: obchodné, právne a regulačné aspekty

Zvýšenie príťažlivosti trhu EÚ pre LNG

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne realizovali tretí energetický balík a predpisy plynárenskej siete;

35.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú dobre prepojené uzly skvapalneného plynu na trhoch s plynom, ktoré zabezpečia jednotný integrovaný trh tam, kde plyn môže voľne prúdiť cez hranice v súlade s cenovými signálmi trhu;

36.  zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom na prepravu plynu do Európy; je presvedčený, že nová kapacita LNG, ktorá sa rozvíja v Stredozemí, by mohla tvoriť základ infraštruktúrnych uzlov;

37.  zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu s plynom a odstránenie regulačných prekážok by výrazne posilnilo likviditu trhov s plynom; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby čo najskôr dokončili sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn;

38.  pripomína pretrvávajúcu potrebu aktívnej spolupráce medzi vládami, vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a hlavnými zainteresovanými stranami pri cezhraničných investíciách, pričom treba mať okrem vnútroštátnych záujmov vždy na zreteli európske hľadisko;

Skladovanie plynu na vnútornom trhu

39.  zdôrazňuje potrebu rozvoja harmonizovaných štruktúr taríf v celej EÚ a zvýšenej transparentnosti vymedzovania taríf s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; domnieva sa, že sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn by mal vziať do úvahy potrebu harmonizácie;

40.  podporuje návrh Komisie zaviesť biometán a iné obnoviteľné plyny, ktoré spĺňajú príslušné normy kvality EÚ v oblasti prepravy plynu, distribúcie a skladovania; v tejto súvislosti odporúča, zohľadnenie technických parametrov, kvality plynu, nákladovej efektívnosti, úspor z rozsahu a možných miestnych či regionálnych sieťových riešení;

41.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tretí energetický balík, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečení prístupu biometánu do siete a skladovacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje smernicu 2009/73/ES, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby pri dodržaní nevyhnutných požiadaviek na kvalitu mali bioplyn a plyn z biomasy alebo iné druhy plynu zaručený nediskriminačný prístup do plynárenskej siete za predpokladu, že takýto prístup je trvalo zlučiteľný s príslušnými technickými predpismi a bezpečnostnými normami;

42.  nabáda prevádzkovateľov LNG a zásobníkov v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi, aby rozvíjali nové pružné produkty a služby, ktoré sú v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ, s cieľom zatraktívniť spätné splyňovanie a skladovanie LNG a maximalizovať využitie existujúcich LNG a skladovacích zariadení;

Optimalizácia úlohy skladovania pri zaručení bezpečnosti dodávok plynu

43.  zdôrazňuje význam okamžitých, veľmi pružných služieb, ktoré ponúka uskladnenie zemného plynu v určitých členských štátoch, a poukazuje na odlišnú úlohu, ktorú môže zohrávať skladovanie počas prerušenia dodávok v porovnaní s LNG, v prípade ktorého nemusí logistika v dodávateľskom reťazci priniesť rovnakú reakciu;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť regulačné prekážky rozvoja regionálnej koncepcie skladovania; domnieva sa, že niektoré zásobníky by mohli ponúkať individuálne medzinárodné služby, t. j. skladovacie služby spojené s cezhraničnou prepravou; navrhuje, aby regionálne skupiny na vysokej úrovni rozsiahlejšie spolupracovali s cieľom nájsť inovatívne riešenia ako účinne používať na regionálnej a európskej úrovni strategicky hodnotné aktíva;

Európska únia ako hráč na medzinárodných trhoch s LNG

45.  berie na vedomie rastúci celosvetový trend zvyšovania kapacity skvapalňovania a jej potenciálny vplyv na európsky trh s plynom;

46.  domnieva sa, že prostredníctvom významného postavenia svojho trhu môže EÚ prispieť k rozvoju plynárenských obchodných pravidiel s cieľom zlepšiť flexibilitu a zbližovanie globálnych trhov s plynom;

47.  podporuje Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v ich aktívnej diplomatickej angažovanosti v oblasti energetiky aj v záujme podpory trhu s plynom, ktorý bude regulovaný, transparentný a dobre fungujúci;

48.  zdôrazňuje význam zníženia alebo skončenia závislosti EÚ na zemnom plyne a rope z autoritárskych režimov, ktoré porušujú ľudské práva, v záujme zachovania súladu s pôvodnými hodnotami EÚ a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

49.  požaduje väčšiu inštitucionálnu konvergenciu a súčinnosť, a najmä lepšiu integráciu priorít v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti do politík, ktoré presadzuje vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (VP/PK), a lepšiu koordináciu medzi VP/PK a zodpovednými komisármi; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby posilnili existujúce a vytvorili nové formy spolupráce v oblasti energetiky so súčasnými a potenciálnymi dodávateľmi, ako aj tranzitnými krajinami a ďalšími kľúčovými aktérmi; vyzýva v tejto súvislosti VP/PK, aby Európsky parlament pravidelne informovala o vykonávaní akčného plánu diplomacie EÚ v oblasti energetiky;

50.  zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky celosvetového voľného obchodu s LNG, ktorého výroba musí byť udržateľná; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva tvorcov politiky USA, aby zvýšili investičnú istotu zavedením jasných kritérií a lehôt v rámci postupu udeľovania povolení na vývoz plynu do krajín mimo zóny voľného obchodu;

51.  zdôrazňuje, že na globálnych fórach o voľnom obchode treba zvýšiť informovanosť o environmentálnom, klimatickom a sociálnom vplyve dovážaného LNG; zdôrazňuje najmä, že treba zabezpečiť, aby sa minimalizovali prchavé emisie metánu;

52.  zdôrazňuje, že využívanie LNG môže zároveň viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námornej a cestnej dopravy za predpokladu, že sa využijú všetky účinné opatrenia na zníženie strát nespáleného metánu počas životného cyklu paliva vrátane fáz výroby, distribúcie a spaľovania; žiada preto prijatie vhodných opatrení na minimalizáciu strát metánu v celkovom reťazci LNG prostredníctvom používania najlepších dostupných technológií a zabezpečenie primeraného financovania výskumu a vývoja na tento účel;

53.  zdôrazňuje, že obchod zohráva v oblasti energetickej bezpečnosti kľúčovú úlohu a že silné partnerstvá v oblasti energetiky, podporené zaradením kapitol o energii do obchodných dohôd EÚ, sú nevyhnutnými nástrojmi; považuje za mimoriadne dôležité, že obchodnou politikou EÚ by sa mala posilňovať energetická diverzifikácia EÚ a členských štátov a znižovať ich závislosť od dovážanej energie od príliš malého počtu dodávateľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala preskúmať nové partnerstvá, vyhodnotiť už existujúce a viesť konkrétne rozhovory o energetike s ďalšími partnermi z oblastí, ako sú napr. Stredná Ázia, severná Afrika a americký kontinent; poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodnej diplomacii v oblasti energetiky; žiada väčšiu súdržnosť obchodnej a energetickej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť pri medzinárodných rokovaniach o LNG; je presvedčený, že súčasné a budúce rokovania s partnermi ako sú USA a Austrália by mali obsahovať významný energetický prvok; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný a transparentný globálny trh s LNG;

54.  pripomína, že aby sa vyriešili súčasné výzvy a naplnili ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy v kontexte globálnych obmedzení v týchto oblastiach politiky, EÚ a jej členské štáty musia na základe existujúcich právnych rámcov a viacstranných dohovorov takisto postupovať spoločne na medzinárodnej scéne tak, že budú klásť dôraz na otázky energetickej bezpečnosti a udržateľnosti na medzinárodných obchodných fórach a vrátane rokovaní s partnerskými krajinami, ktoré sú závislé od dovozu plynu; zdôrazňuje, že súčasne by EÚ mala podporovať a presadzovať energetickú efektívnosť;

55.  domnieva sa, že obchodná politika EÚ, ktorou sa vytvárajú významné príležitosti pre súkromné a verejné podniky v členských štátoch v oblasti čistých, bezpečných a energeticky účinných technológií, je obzvlášť dôležitá, predovšetkým vzhľadom na narastajúci celosvetový dopyt po energii; žiada, aby sa výrazne znížili tarify pre čisté technológie v rámci iniciatívy environmentálny tovar, ako aj v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode, v ktorých sa musia riešiť necolné prekážky obchodu v oblasti energetických zdrojov;

56.  zdôrazňuje význam, ktorý má v kontexte energetickej bezpečnosti v EÚ kapitola Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) s názvom „Energia a suroviny“; víta úsilie Komisie zamerané na odstránenie obmedzení na vývoz plynu z USA do EÚ;

57.  domnieva sa, že 12,2 miliardy metrov kubických ročne, ktoré pribudli na trhu v roku 2016 prostredníctvom terminálu s LNG Sabine Pass na východnom pobreží USA spolu s prípadnými ďalšími 74 miliardami metrov kubických z ďalších amerických projektov do roku 2020 predstavuje pre Európu významnú príležitosť zvýšiť obchod s energiou s USA; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o kapitole „Energia a suroviny“ v rámci TTIP významne zvýši možnosti dodávok plynu do EÚ;

58.  domnieva sa, že európske spoločnosti by nemali mať zakázané pôsobiť na energetických trhoch tretích krajín za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti; zdôrazňuje, že spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia na európskych energetických trhoch, musia dodržiavať právo Únie; zdôrazňuje, že takéto subjekty musia mať transparentnú štruktúru, ktorá umožní identifikáciu ich akcionárov.

59.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť najvyššiu ochranu životného prostredia pri plánovaní, výstavbe a používanie LNG, ako aj pri využívaní vlastných rezerv a zdrojov, a rešpektovať medzinárodné pracovnoprávne normy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; podčiarkuje potrebu zvýšiť informovanosť o environmentálnych, klimatických a sociálnych vplyvoch dovážaného LNG; zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych spoločenstiev a realistických hodnotení spotreby a v prípade výstavby plánovania nových infraštruktúr; zdôrazňuje potenciál prechodu na LNG z hľadiska ukončenie závislosti na námornej preprave uhlia; vyzýva EÚ, aby na tento účel poskytla finančnú podporu pre európske projekty;

60.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky rozšírenia dodávok LNG v nadchádzajúcich rokoch by sa táto stratégia mohla doplniť o posúdenie potreby tankerov prevážajúcich LNG a opatrení umožňujúcich lodiarskemu priemyslu EÚ, aby využil túto príležitosť, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP na 20 %; požaduje bezpečnostné normy, aby sa preprava LNG mohla monitorovať, a v prípade potreby by sa na ňu v kontexte opatrení na predchádzanie terorizmu mali začať vzťahovať prísnejšie podmienky;

Udržateľnosť a používanie LNG ako alternatívneho paliva v doprave a pri dodávkach tepla a elektrickej energie

61.  uznáva potenciál LNG ako alternatívneho paliva v cestnej i v námornej doprave; podčiarkuje, že širšie využívanie LNG v nákladnej doprave by mohlo prispieť k zníženiu emisií CO2, SOx a NOx, najmä prostredníctvom použitia väčšieho množstva motorov na LNG v námornej doprave;

62.  zdôrazňuje skutočnosť, že predpokladom na riadne využívanie LNG ako alternatívneho paliva v odvetví dopravy je sieť plniacej infraštruktúry; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice 2014/94/EÚ o alternatívnych palivách vrátane vybudovania čerpacích staníc pre LNG vo všetkých koridoroch TEN-T a v námorných a vo vnútrozemských prístavoch, čím sa nahradia konvenčné palivá, ktoré viac znečisťujú životné prostredie; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že aby sa zabezpečil súlad s cieľmi udržateľnosti, LNG by nemal nahrádzať obnoviteľné zdroje energie;

63.  požaduje rozvoj námorných trás, najmä na súostroví Azory, ktoré by vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo slúžiť ako kľúčová čerpacia stanica na transatlantických trasách LNG; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

64.  žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi vytvorila spoločný projekt tzv. modrého koridoru LNG pre ostrovy pre sektor námornej dopravy zahŕňajúci prístavy komplexnej siete TEN-T, s cieľom určiť nevyhnutnú infraštruktúry pre LNG a prepojiť túto sieť so základnou sieťou TEN-T;

65.  navyše vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie smernice 2014/94/EÚ, pokiaľ ide o vybudovanie čerpacích staníc CNG s cieľom zabezpečiť, že motorové vozidlá s pohonom na toto palivo môžu premávať v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom zabezpečiť, že tieto vozidlá budú môcť premávať v celej Únii;

66.  zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a motorové vozidlá, ako je stanovené v smernici 2014/94/EÚ; požaduje zavedenie prísnych harmonizovaných bezpečnostných pravidiel a odbornej prípravy pre skladovanie, tankovanie a použitie LNG na palube v celej Únii, pričom sa zároveň umožní simultánne tankovanie a manipulácia s nákladom; konštatuje, že táto práca by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a EMSA;

67.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť náležité financovanie výskumu a vývoja zdokonalených technológií pre plavidlá vnútrozemskej plavby, námorné lode a motorové vozidlá s cieľom rýchleho prechodu na nízkouhlíkové flotily, ako aj rozvoja bezpilotných systémov na zriaďovanie plniacich staníc LNG; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na rozvoj plavidiel a vozidiel s pohonom na LPG, alebo prestavbu tých, ktoré jazdia na konvenčné palivá tak, aby mohli používať LNG;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov na prepravu LNG po železnici, pretože sa tým na jednej strane zníži objem cestnej dopravy a na druhej strane to prispeje k ekologickej a bezpečnej preprave paliva, ktoré má nízky obsah znečisťujúcich látok;

69.  vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách so zainteresovanými stranami posúdila, či by spolu s nariadením (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily, nemohla vytvoriť ekvivalent CO2 pokiaľ ide o emisie uhľovodíkov, v neposlednom rade s cieľom informovať spotrebiteľov;

70.  konštatuje, že využívanie malých technológií LNG v určitých oblastiach, ako je diaľková doprava alebo priemyselné vysokovýkonné aplikácie, môže nielen prispieť k cieľom politiky v oblasti zmeny klímy, ale tiež priniesť značné obchodné výhody;

71.  konštatuje, že LNG, a najmä CNG, je tiež vhodným riešením pre verejnú dopravu, ktoré je už k dispozícii, a môže pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia a hlukom, čím sa zlepšia podmienky na život, najmä v mestských aglomeráciách;

72.  konštatuje, že hoci LNG a CNG môžu predstavovať vhodné prechodné riešenie na zníženie vplyvov dopravy na životné prostredie, ich dlhodobý prínos bude zrejmý len vtedy, ak sa podporí hladký prechod na používanie skvapalneného bioplynu (LGB) a ďalších foriem energie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň zabezpečí interoperabilita LNG a LBG systémov; zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti LNG musí mať svoje miesto v rámci širších európskych cieľov a priorít v oblasti klímy a energetiky a musí zodpovedať dohode z konferencie COP21, kladúc dôraz na znižovanie dopytu, zlepšenie energetickej efektívnosti a postupné vyraďovanie fosílnych palív;

73.  zdôrazňuje, že predpokladom pre významnejšie využívanie LNG ako alternatívneho paliva v sektore dopravy je efektívna sieť infraštruktúry na čerpanie paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly pre rozvoj takejto infraštruktúry s cieľom preklenúť existujúce medzery v poskytovaní a skompletizovať dodávateľské siete;

74.  zdôrazňuje význam infraštruktúry LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch pokiaľ ide o podporu multimodálnosti, keďže túto infraštruktúru môžu využívať námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a nákladné vozidlá pri ďalšej pozemnej preprave paliva; nalieha na vnútroštátnych a regionálnych prevádzkovateľov, aby úzko spolupracovali v záujme posilnenia multifunkčnosti a využiteľnosti tejto infraštruktúry;

75.  domnieva sa, že podpora využívania zemného plynu ako alternatívneho paliva v doprave je dôležitou globálnou výzvou a žiada, aby sa prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) prijal záväzok v oblasti dosiahnutia zníženia emisií;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, sekretariátu Energetického spoločenstva a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1. (2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.