Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2093(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0234/2016

Predkladané texty :

A8-0234/2016

Rozpravy :

PV 24/10/2016 - 20
CRE 24/10/2016 - 20

Hlasovanie :

PV 25/10/2016 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0407

Prijaté texty
PDF 366kWORD 57k
Utorok, 25. októbra 2016 - Štrasburg
Ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe
P8_TA(2016)0407A8-0234/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 ako harmonizovať kontroly rybolovu v Európe (2015/2093(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa predpokladá potreba záväzku týkajúceho sa „trvalo udržateľného rozvoja v Európe“ vrátane ustanovenia o „vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšení jeho kvality“, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 11, 43 a 191,

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (ďalej len „nariadenie o kontrole”),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, a najmä na jeho články 15 a 36,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/812, pokiaľ ide o povinnosť vylodiť úlovky, a najmä na jeho články 7 a 9,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0234/2016),

A.  keďže rozsahom pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva, je Európska únia;

B.  keďže inšpekčné formuláre v rámci rôznych modelov podávania inšpekčných správ podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011 nie navzájom zosúladené, pričom sa v nich používajú rôzne názvy pre tie isté témy, čo spôsobuje prevádzkové ťažkosti pri prenose informácií medzi jednotlivými orgánmi;

C.  keďže posledné protokoly na výmenu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu elektronických lodných denníkov, boli ukončené v júli 2010, a keďže elektronické lodné denníky sú povinné od januára 2010;

D.  keďže existuje skutočná alebo rybármi pociťovaná nespravodlivosť, pokiaľ ide o pravidelnosť, frekvenciu, trvanie, závažnosť, dôslednosť, účinnosť a metódy kontrol rybolovu v Európe, a potreba rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania;

E.  keďže úsilie o kontrolu rybolovu sa musí nevyhnutne opierať o plnú a aktívnu účasť odvetvia rybolovu;

F.  keďže bodový systém postihuje rybárske plavidlá, a nie majiteľov lodí, rybárov alebo iné osoby v rámci celého výrobného reťazca;

G.  keďže odvetvie rybolovu je významnou zainteresovanou stranou v oblasti trvalo udržateľného riadenia morí a oceánov;

H.  keďže aj po zohľadnení možných regionálnych rozdielov existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely v uplatňovaní európskych právnych predpisov, najmä tých, ktoré vychádzajú z „nariadenia o kontrole“, keďže každý členský štát má svoj vlastný charakteristický právny systém, ako aj rozličné administratívne a justičné štruktúry, ktoré sa nevyhnutne premietajú do systémov administratívnych a/alebo trestnoprávnych sankcií za nedodržiavanie pravidiel SRP, pričom tieto systémy vedú k vzniku nezrovnalostí a nespravodlivosti medzi jednotlivými členskými štátmi;

I.  keďže boli odhalené riziká, ktoré sú spôsobené tým, že vnútroštátne inšpekčné orgány nemajú vždy prístup k príslušným údajom, aby mohli účinne kontrolovať zahraničné plavidlá, a keďže rôzne prístupy ku kontrolám a sankciám spôsobujú členským štátom problémy pri riešení zistených porušení v spolupráci s vlajkovými štátmi;

J.  keďže treba prísnejšie kontrolovať produkty, ktoré vstupujú do EÚ a ktoré pochádzajú z nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu, pričom treba zaručiť rovnakú úroveň kontroly takéhoto rybolovu vo všetkých členských štátoch;

K.  keďže za vykonávanie nariadenia (ES) č. 1224/2009 a za zodpovedajúce sankcie sú zodpovedné členské štáty;

L.  keďže niektoré členské štáty nemajú jednotky špecializovaných inšpektorov rybolovu;

M.  keďže Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA”), ktorá bola vytvorená s cieľom podporovať najvyššie spoločné štandardy kontroly v rámci spoločnej rybárskej politiky, zohráva účinnú úlohu pri jednotnom vykonávaní systému kontroly, a to napriek obmedzeným zdrojom, ktorými disponuje;

N.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF”) môže prispieť k zlepšeniu a modernizácii kontroly rybolovu najmä prostredníctvom rozpočtových riadkov 11 06 62 02 (kontrola a uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP”) a integrovanej námornej politiky (INP) a 11 06 64 (EFCA);

O.  keďže zákaz odhadzovania úlovkov bol zavedený a v praxi je k prevádzkovateľom rybolovu neprimerane prísny, pretože napriek tomu, že využívajú prostriedky a nástroje povolené právnymi predpismi EÚ a využívajú všetky možné prostriedky na zabránenie náhodným úlovkom, môžu byť potrestaní len za to, že tieto úlovky prekračujú maximálne množstvo povolené právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

P.  keďže techniky rybolovu aj rybolovné vybavenie sa menia a vyvíjajú, systémy a techniky používané na monitorovanie sa musia taktiež aktualizovať, aby boli účinné; pripomína, že na tento účel by sa mohol použiť ENRF;

Q.  keďže povinnosť vylodiť úlovky je kľúčovou otázkou súvisiacou s kontrolou, zákonodarca a orgány zodpovedné za kontrolu musia tejto otázke venovať osobitnú pozornosť;

R.  keďže nízkonákladové technológie diaľkového sledovania, akým je napríklad automatický identifikačný systém (AIS), umožňujú dobrovoľné kontroly, posilňujú bezpečnosť rybárov a zjednodušujú ich monitorovanie;

S.  keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a obchodovanie s výsledným úlovkom predstavujú trestnú činnosť na celom svete;

T.  keďže aukčné trhy rýb zohrávajú významnú úlohu v rámci odvetvia morských produktov a ústrednú úlohu pri kontrole vyložených rýb;

U.  keďže členské štáty majú rôzne právne systémy, a keďže zhromaždené dôkazy musia byť prípustné a použiteľné v týchto rôznych systémoch, ktoré sú špecifické pre každý stíhajúci členský štát;

V.  keďže najlepším spojencom pri vykonávaní nariadenia o kontrole sú dobre odborne pripravení a odhodlaní rybári, ktorí chápu výhody týchto kontrol a aktívne sa na nich podieľajú;

I – Prekážky harmonizácie

1.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinnú kontrolu rybolovných činností s cieľom zaručiť udržateľné využívanie živých morských zdrojov a zachovať rovnaké podmienky medzi flotilami EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie nariadenia o kontrole;

2.  zdôrazňuje, že ambiciózny celosvetový boj EÚ proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) by malo sprevádzať účinné uplatňovanie nariadenia o kontrole v našich vlastných vodách;

3.  zdôrazňuje, že kontroly rybolovu sa vykonávajú v rôznych oblastiach a medzi jednotlivými kontrolnými miestami existujú rozdiely, čo spôsobuje diskriminačnú povahu týchto kontrol, keďže niektoré členské štáty vykonávajú kontroly od vybavenia až po konzumáciu a iné kontrolujú len určité články reťazca, pričom niektoré časti, napríklad prepravu úlovkov alebo stravovanie, nekontrolujú;

4.  uznáva významné zlepšenie režimu kontroly, ktoré prinieslo súčasné nariadenie o kontrole v kombinácii s nariadením o NNN rybolove, a to pokiaľ ide o konsolidáciu rôznych samostatných nariadení z minulosti, zavedenie možnosti využívať nové technológie, predbežné kroky k harmonizácii sankcií, objasnenie úlohy Komisie a členských štátov, zlepšenie vysledovateľnosti a ostatné pokroky;

5.  pripomína, že prijatie predpisov rybármi ovplyvňuje to, či považujú dôsledky ich vykonávania za spravodlivé, či sú uložené predpisy vnímané ako zmysluplné a či existuje súlad medzi predpismi a tradičnými spôsobmi a technikami rybolovu;

6.  považuje za potrebné objasniť, klasifikovať a stanoviť normy týkajúce sa rybolovu v rôznych morských oblastiach;

7.  konštatuje rozdielnosť v organizácii kontrol, keďže niektoré štáty ich rozdeľujú medzi rôzne administratívne orgány a v iných kontrolu vykonáva jediný orgán, a tiež rozdielnosť nástrojov, opatrení a ľudských, logistických a finančných zdrojov vynakladaných na vykonávanie týchto kontrol; poznamenáva tiež, že tieto podmienky sťažujú zabezpečenie transparentnosti v oblasti riadenia a prístupu k informáciám;

8.  poukazuje na to, že účinnosť kontrol sa líši aj vzhľadom na obrovskú rozmanitosť rybolovných oblastí v rámci EÚ, počnúc úzkymi obmedzenými zónami, ktorých rybolovné zdroje v podstate zdieľajú susedné členské štáty, až po veľmi vzdialené a odľahlé oblasti; trvá na tom, že osobitosti najvzdialenejších regiónov a ich rozsiahle a predovšetkým oceánske výhradné hospodárske zóny sú v kombinácii s druhom využívaných rybolovných zdrojov (najmä hlbokomorské druhy a pelagické ryby migrujúce na veľké vzdialenosti) a nedostatkom alternatívnych zdrojov jednoznačným dôvodom na zavedenie prísnejších kontrolných opatrení v týchto regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu a sú veľmi citlivé na extrémne škody spôsobené flotilami, o ktorých je známe, že porušujú pravidlá SRP;

9.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby úplne a riadne vykonali nariadenie o kontrole s cieľom získať jasný obraz o tom, ktoré jeho časti treba v rámci nadchádzajúcej revízie zlepšiť, a tým zabezpečiť funkčné a ľahko uplatniteľné nariadenie o kontrole aj do budúcnosti;

10.  konštatuje rozdiel v prístupe medzi kontrolami založenými na posudzovaní rizika a náhodnými kontrolami rybolovnej činnosti a obchodovania s úlovkami;

11.  konštatuje, že súčasná zložitosť technických opatrení a veľký počet ustanovení, dokonca protichodných, vrátane viacnásobných odchýlok, výnimiek a ustanovení roztrúsených v celej škále rôznych právnych textov majú za následok, že je zložité nielen porozumieť týmto opatreniam, ale ich aj kontrolovať a presadzovať;

12.  pripomína, že väčšina náhodných kontrol sa uskutočňuje pri vyloďovaní, pričom inšpekcie na mori vykazujú zjavne vyššiu mieru porušení ako inšpekcie uskutočnené na súši, pretože sa zakladajú na posudzovaní rizika;

13.  pripomína, že povinnosť vylodiť úlovky predstavuje zásadnú zmenu v oblasti rybolovu, a preto sa v súhrnnom nariadení ((EÚ) 2015/812) ustanovuje dvojročné adaptačné obdobie, po uplynutí ktorého sa už porušenie povinnosti vylodiť úlovky bude považovať za závažné porušenie; vyzýva, aby sa toto obdobie v prípade potreby predĺžilo;

14.  konštatuje, že členské štáty, a niekedy aj regióny, v dôsledku veľkého počtu nepovinných ustanovení v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 transponujú pravidlá do vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov rôznym spôsobom; poukazuje na ťažkosti s presadzovaním niektorých ustanovení nariadenia v praxi, ktoré sú spôsobené buď nedostatočnou prispôsobivosťou pravidiel realite, napríklad z dôvodu definovaných charakteristických vlastností odvetvia rybolovu (flotily, rybárskeho výstroja, rybolovných oblastí, cieľových druhov), ktoré sa výrazne líšia v závislosti od mora členského štátu alebo rybolovu, alebo z dôvodu rozporov, ktoré môžu viesť k viacerým odlišným výkladom zo strany inšpektorov;

15.  konštatuje, že úroveň porušení sa líši medzi jednotlivými štátmi a že za rovnaké porušenie sa môže udeliť správna alebo trestná sankcia; tvrdí, že systém udeľovania licencií na rybolov na základe bodov, v rámci ktorého sa za nedodržanie podmienok odpočítavajú body, je relevantný európsky nástroj schopný zabezpečiť rámec pre sankcie za závažné porušenia predpisov, bez potrebnej jednotnosti však zhoršuje aj tak nespravodlivý stav spôsobený nerovnosťami medzi prevádzkovateľmi v členských štátoch; požaduje, aby sa takéto rozdiely v sankciách nevyskytovali;

16.  konštatuje, že nedostatok dôvery a transparentnosti medzi členskými štátmi je jednou z kľúčových otázok súvisiacich s nedostatočnou výmenou údajov týkajúcich sa nariadenia; nabáda k prekonaniu tejto situácie s cieľom zabezpečiť a potvrdiť rovnaké podmienky pre všetkých rybárov;

17.  pripomína, že EFCA dohliada na uplatňovanie spoločných kontrolných a inšpekčných noriem a noriem dohľadu a uľahčuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom plánov spoločného nasadenia; znovu opakuje, že je dôležité posilniť mandát agentúry EFCA s cieľom vytvoriť spoločné kontrolné operácie v rybolove, ktoré umožnia účinné koordinované činnosti viacerých miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, ako aj agentúr EÚ, ktoré na úrovni EÚ vykonávajú úlohy pobrežnej stráže; vyzýva agentúru EFCA, aby na túto úlohu vyčlenila viac prostriedkov;

18.  domnieva sa, že zavedenie tzv. základnej študijnej osnovy pre odbornú prípravu inšpektorov rybolovu agentúrou EFCA je nevyhnutným bodom štandardizácie odbornej prípravy a kontrolných postupov, pričom všetky členské štáty vyzýva k ich používaniu; konštatuje, že okrem dobrovoľných prípadov členské štáty nemajú rovnaký rámec odbornej prípravy, čo znamená, že obsah diplomov, prijímanie do zamestnania a úlohy sú rozdielne;

19.  konštatuje, že rybári sú vzdelávaní a informovaní rozdielne v závislosti od konkrétneho členského štátu a že nebol vytvorený žiadny nástroj na zjednodušenie a sprístupnenie cieľov a podstaty nariadenia o kontrole; zastáva názor, že táto situácia vedie k nedostatočnej informovanosti, ktorá je veľkou prekážkou požadovaného jednotného uplatňovania uvedených právnych predpisov; dôrazne nabáda k čo najskoršiemu zavedeniu týchto nástrojov;

20.  konštatuje, že vďaka rozsiahlej informačnej kampani Komisie sa spotrebitelia v priebehu rokov začali viac zaujímať o pôvod a identifikáciu toho, čo kupujú, no napriek tomu tí istí spotrebitelia nie sú schopní získať primerané informácie o produktoch rybolovu, ktoré sú podávané v reštauráciách, pretože v súvislosti s týmto posledným článkom obchodného reťazca nie sú stanovené žiadne povinné požiadavky;

21.  zdôrazňuje, že pre zlepšenie námorného dozoru je nevyhnutné využívanie nových technológií v oblasti monitorovania, prenosu informácií v reálnom čase a komunikácie; žiada, aby nástroje používané členskými štátmi boli technicky kompatibilné a odrádza od čiastočného zdieľania kontrolných databáz, čo vedie k rozdielom a strate efektívnosti;

22.  poukazuje na to, že sa nevykonalo žiadne skutočné posúdenie neuplatniteľnosti niektorých pravidiel, ktorú spôsobuje rôzna technická úroveň plavidiel, logistiky v teréne a organizácie odvetvia v jednotlivých prístavoch;

23.  zdôrazňuje úlohu ENRF, najmä kvôli jeho rozpočtu vyčlenenému na kontrolu cieľov SRP, ktorý dosahuje výšku 580 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2020;

24.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby bol jednotný trh homogénny a aby všetky členské štáty spĺňali požiadavky týkajúce sa kontroly rovnakým spôsobom, aby sa dosahovala rovnaká úroveň kvality pri interných aj externých kontrolách v členských štátoch a aby nedochádzalo k rozdielom v závislosti od hraníc, ktorými produkty vstupujú do EÚ;

II – Návrhy na riešenie

25.  podporuje zjednodušenie a zlepšenie právnych predpisov Únie, ako aj zníženie administratívneho zaťaženia s cieľom dosiahnuť „lepšiu tvorba práva“, najmä prostredníctvom obmedzenej a cielenej revízie nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorá sa má uskutočniť do konca roka 2017, pričom účinné pravidlá schopné odhaľovať a postihovať porušenia SPR a predchádzať im sa zachovajú a pozornosť sa zameria predovšetkým na lepšie uplatňovanie noriem medzi jednotlivými členskými štátmi, najmä skúmaním väčšej miery harmonizácie, za predpokladu, že toto zjednodušenie sa bude zakladať na pevnom existujúcom kontrolnom rámci a nepovedie k oslabeniu najvyšších noriem ochrany týkajúcich sa práce, životného prostredia, odborových zväzov a spoločnosti;

26.  domnieva sa, že pre regionalizáciu plánovanú v novej SRP je potrebný spoľahlivý a harmonizovaný systém kontroly; rozhodne nesúhlasí s oslabením nariadenia o kontrole a domnieva sa, že členské štáty môžu využívať flexibilitu stanovenú v súčasnom rámci;

27.  žiada, aby európske inštitúcie spolupracovali na tejto revízii s odvetvím rybolovu, najmä pokiaľ ide o tradičný maloobjemový pobrežný rybolov, pričom všetky nové právne predpisy by sa mali usilovať o jeho ochranu a podporu;

28.  zdôrazňuje, že pri tvorbe alebo revízii právnych nástrojov treba diskutovať s rôznymi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj s orgánmi najvzdialenejších regiónov;

29.  konštatuje, že užšia spolupráca medzi členskými štátmi by mohla byť cestou k ďalšej harmonizácii kontrol; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam skupiny expertov pre dodržiavanie povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva;

30.  pripomína Komisii, že pred zavedením povinných pravidiel treba vytvoriť právne a operačné prostredie, čím sa zabráni vzniku paradoxných situácií;

31.  domnieva sa, že Komisia musí zabezpečovať jednotnú a presnú transpozíciu a overovať stav vykonávania existujúcich právnych predpisov, napríklad zavedením minimálneho percentuálneho podielu zásielok, ktoré sa majú kontrolovať v rámci každého členského štátu; domnieva sa, že kontrolné postupy musia byť transparentné, spravodlivé a štandardizované, pričom majú umožniť rovnaké postavenie členských štátov, pokiaľ ide o kontrolu ich rybárov, a pravidlá týkajúce sa kontroly by mali byť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a konzistentnejšie;

32.  obhajuje posilňovanie kontrol na zabránenie dovozu rýb pochádzajúcich z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, okrem iného vytvorením národných spravodajských tímov personálne zabezpečených špecializovanými inšpektormi rybolovu, ktorí majú najlepšie predpoklady na odhalenie rizík a stanovenie minimálneho percenta zásielok, ktoré sa musia skontrolovať;

33.  domnieva sa, že je potrebné zbierať, spravovať a využívať kvalitné údaje o povinnosti vylodiť úlovky s cieľom kontrolovať a posúdiť účinné vykonávanie tejto povinnosti a zosúladiť zber údajov s požiadavkami vyplývajúcimi z revidovanej SRP;

34.  žiada členské štáty a ich príslušné orgány kontroly morského rybolovu, aby zriaďovali tímy špecializovaných inšpektorov rybolovu; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny inšpektorov, kontrolných metód a údajov, výmeny analýz rizík a zdieľania informácií o kvótach pre vlajkové plavidlá, pričom takúto spoluprácu podporuje;

35.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nariadenia o kontrole; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky, aby v záujme výmeny osvedčených postupov a údajov navzájom úzko spolupracovali a aby umožnili interoperabilitu systémov kontroly;

36.  domnieva sa, že jednotné a predvídateľné uplatňovanie rôznych typov prípadných inšpekcií prostredníctvom úplnej definície, harmonizácie a objasnenia týchto inšpekcií, by pomohlo zabezpečiť potrebné rovnaké podmienky pre odvetvie rybolovu v celej EÚ;

37.  poukazuje na to, že v niektorých regiónoch sa morské oblasti riadia spoločne s krajinami mimo EÚ a vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami;

38.  domnieva sa, že členské štáty, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva a Komisia by mali užšie spolupracovať a koordinovať svoju činnosť;

39.  vyzýva EFCA a inštitúcie odbornej prípravy v členských štátoch, aby realizovali jednotný európsky program odbornej prípravy inšpektorov rybolovu na základe spoločných učebných osnov a štandardizovaných pravidiel, pričom časť tohto programu by mohla byť financovaná z ENRF;

40.  žiada o preloženie hlavných učebných osnov EFCA a o ich voľné rozšírenie, napríklad vykonávaním školení pre vnútroštátne orgány s podporou ENRF; navrhuje, aby sa tento manuál doplnil o príklady osvedčených postupov inšpektorov;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy týkajúce sa odbornej prípravy v oblasti kontroly, ktoré zabezpečujú tretie strany, vyhodnocovali a osvedčovali;

42.  navrhuje zlepšenie odbornej prípravy rybárov a skvalitnenie informácií, ktoré sú pre nich určené, pričom obe tieto otázky by mohli prejsť do pôsobnosti ich profesijných organizácií a pobrežných akčných skupín, aby lepšie pochopili zmysel a všeobecný význam pravidiel, čím sa zvýši kultúra ich dodržiavania a pochopenia; na tento účel odporúča účinné konzultácie s poradnými radami; navrhuje, aby sa vytvorili on-line databázy dokumentov a informácií relevantných pre rybolov (vrátane systému pokutových bodov) v rozsahu povolenom platnými ustanoveniami o ochrane údajov, aby boli predpisy sprístupnené a aby si ich mohol každý prečítať a porozumieť im; žiada Komisiu, aby vyhodnotila existujúce kurzy odbornej prípravy budúcich rybárov v Európe a aby o svojich záveroch informovala prostredníctvom oznámenia;

43.  naznačuje, že treba preskúmať myšlienku elektronického registra EFCA (jednotného miesta EFCA), pričom na účel vykonávania inšpekcií a centralizácie inšpekčných správ by boli k dispozícii vzory inšpekcií vo forme pripravenej na tlač alebo v elektronickej forme; konštatuje, že tento elektronický register EFCA by sa mohol používať aj na prijímanie a centralizáciu osvedčení o úlovkoch vydaných členskými štátmi a tretími krajinami;

44.  navrhuje, aby sa verejné komunikačné systémy používané kontrolnými agentúrami zlepšili a zdôrazňuje význam pravidelného rozširovania vykonanej práce a získaných výsledkov a poskytovania informácií na trvalom základe o pravidlách uplatňovaných na rybolovné zdroje, ako sú minimálne veľkosti a časové a priestorové uzávery;

45.  zdôrazňuje, že treba posilniť úlohu EFCA, najmä rozpočet agentúry, jej právomoci a ľudské zdroje; navrhuje, aby sa zrevidovali podmienky zásahu agentúry uvedené v článkoch 94 a 95 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, a to predovšetkým tak, že bude mať právo zasahovať v súvislosti so zdrojmi rybolovu, ktoré sú nadmerne využívané a ktoré nedosiahli maximálny udržateľný výnos;

46.  zdôrazňuje význam podpory a posilnenia kontrol, najmä v členských štátoch, ktoré doposiaľ preukázali nedostatočné vykonávanie nariadenia o kontrole, a to s cieľom bojovať proti nezákonnému rybolovu, zabezpečiť súlad s pravidlami SRP a posilniť kvalitu získaných údajov;

47.  pripomína, aké dôležité je mať k dispozícii kapacitu na výmenu dát v reálnom čase, najmä počas kontrolných činností, ktoré vykonáva agentúra v spolupráci s členskými štátmi a ktoré agentúra koordinuje prostredníctvom plánov spoločného nasadenia;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať prítomnosť EFCA v blízkosti členských štátov vrátane najvzdialenejších regiónov;

49.  navrhuje, aby sa aspoň dvaja zástupcovia Európskeho parlamentu stali členmi správnej rady agentúry, ktorej členmi je už šesť zástupcov Komisie a jeden zástupca z každého členského štátu, aby toto zastúpenie malo rovnaké zloženie (rovnaký počet žien a mužov) a aby zástupcov vymenoval Výbor pre rybárstvo Európskeho parlamentu spomedzi svojich členov;

50.  odporúča rozšíriť kontroly, napríklad rozšírením monitorovania, aby pokrývali celý výrobný reťazec a preniesť zodpovednosť za kontroly na mori na jeden správny orgán, aby sa predchádzalo prekrývaniu kontrol, čo spôsobuje mrhanie ľudskými, logistickými a finančnými zdrojmi a zmätok a zbytočný tlak na subjekty pôsobiace v odvetví rybolovu; vyzýva aj na formálnu spoluprácu medzi inštitúciami členských štátov, aby bolo možné účinne kontrolovať celý výrobný reťazec rybích produktov;

51.  žiada Komisiu, aby preskúmala, či je vhodné spájať pokutové body s licenciami na rybolov; zdôrazňuje, že v rámci tohto systému sa v prípade predaja plavidla prenášajú s licenciou aj body, čo v niektorých prípadoch môže znížiť hodnotu plavidiel a zabrániť ich opätovnému predaju, napríklad mladým rybárom, ktorí chcú začať podnikať;

52.  odporúča prijatie konkrétnych opatrení s cieľom dosiahnuť informovanejšiu a zodpovednú spotrebu v reštauráciách, bez zrušenia povinnej požiadavky, aby reštaurácie poskytovali minimálne informácie o výrobkoch, čím sa umožní vykonávanie nepriamej kontroly spotrebiteľmi;

53.  navrhuje inšpekcie autonómnych oblastí alebo regionálne inšpekcie pre vnútrozemské vody, vnútroštátne inšpekcie pre morský rybolov do 12 námorných míľ od pobrežia a inšpekcie EÚ pre všetky ostatné vody;

54.  domnieva sa, že kontroly založené na posudzovaní rizika by mali vychádzať zo zoznamu transparentných, osobitných a merateľných minimálnych kritérií vymedzených na európskej úrovni;

55.  vyzýva na štandardizáciu sankcií, ktoré budú primerané a nediskriminačné a ktoré budú mať odrádzajúci účinok; pred trestnými sankciami uprednostňuje hospodárske sankcie vrátane dočasného pozastavenia činnosti, domnieva sa však, že s cieľom predchádzať porušovaniu predpisov treba uprednostňovať stimuly pre rybárov, ktorí dodržiavajú pravidlá SRP, ako sa ustanovuje v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

56.  pripomína, že zodpovednosť za sankcie majú členské štáty a že Európska únia nie je oprávnená nariadiť ich štandardizáciu v zmysle nariadenia (ES) č. 1224/2009; poukazuje však na význam bodového systému, ktorý predstavuje rámec pre sankcie, a vyzýva členské štáty, aby sa ujali iniciatívy vo veci rozsiahlej štandardizácie sankcií, najmä trestnoprávnych, s cieľom odstrániť existujúce rozdiely;

57.  domnieva sa, že systém vedľajších úlovkov v skutočnosti vedie k objektívnej a absolútnej zodpovednosti prevádzkovateľov v odvetví rybolovu, ktorí sú braní na zodpovednosť aj keď konali v plnom súlade s právnymi predpismi, s najväčšou možnou starostlivosťou a s cieľom vyhnúť sa náhodným úlovkom;

58.  zastáva názor, že všeobecné zásady práva Európskej únie sú nezlučiteľné so systémom, v ktorom je jednotlivec objektívne zodpovedný za niečo, čo neurobil úmyselne, ani z nedbanlivosti;

59.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie harmonizovaných minimálnych sankcií, ktoré sa budú uplatňovať na závažné porušenia a/alebo opakované protiprávne správanie;

60.  obhajuje ukladanie prísnejších sankcií za nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov;

61.  žiada, aby sa vytvorili mechanizmy na vyzdvihovanie pozitívnych príkladov s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov;

62.  domnieva sa, že výklad niektorých ustanovení, vedúci k sankciám za prekročenie limitu pre náhodné úlovky, a to bez akéhokoľvek zohľadnenia faktu, že išlo o zákonné konanie bez prítomnosti nedbanlivosti alebo úmyslu, je zjavne v rozpore so základnými zásadami Európskej únie, ktoré sú ako primárne právo zakotvené v článku 6 ZEÚ;

63.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala ľahko uplatniteľné a pochopiteľné usmernenia s cieľom zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu medzi členskými štátmi, najmä v prípade, ak rybári dobrovoľne nahlásia náhodné úlovky, čím dokážu, že konali v dobrej viere a že úlovky boli úplne náhodné;

64.  domnieva sa, že spravodlivejšie, vyváženejšie a účinnejšie kontroly možno dosiahnuť podporením subjektov pri investovaní do moderných technológií a vybavenia, ktoré bude kompatibilné v rámci jednotlivých štátov a ktoré bude ľahko aktualizovateľné;

65.  podporuje vytvorenie mechanizmov financovania zameraných na zvýšenie využívania nízkonákladových technológií s cieľom umožniť dobrovoľné kontroly a zlepšiť monitorovanie a bezpečnosť rybárov, najmä v rámci maloobjemového tradičného rybolovu;

66.  zdôrazňuje dôležitosť elektronických technológií (elektronické podávanie správ a elektronické monitorovacie systémy), ktoré predstavujú potenciálne nákladovo efektívne prostriedky na rozšírenie dohľadu nad činnosťami na mori;

67.  vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek povinným kamerovým systémom na palube;

68.  upriamuje pozornosť Komisie na to, že používanie nových technológií pozorovania Zeme, ako satelitov Sentinel, by bola pre kontrolu rybolovu prínosom;

69.  odporúča, aby sa rovnaké kontroly uplatňovali na dovážané produkty rybolovu, na rybolov z brehu a na rekreačný rybolov, ako aj na flotilu EÚ loviacu vo vodách mimo EÚ a na flotily krajín mimo EÚ, ktoré lovia vo vodách EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň prístupu pre celý európsky trh; navrhuje, aby sa zaviedla povinná výmena údajov o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove;

70.  trvá na tom, aby dostupné rozpočtové prostriedky, najmä v rámci ENRF, boli realistické, konzistentné a dostatočné na realizovanie cieľov kontrol;

71.  odporúča zabezpečiť zachovanie, najmä prostredníctvom financovania z ENRF, aukčných trhov rýb, ktoré sú pre územia nevyhnutné, keďže prispievajú k transparentnosti a vysledovateľnosti a uľahčujú kontrolu rybolovu;

72.  podporuje, aby sa do revidovaného nariadenia o kontrole začlenili dôsledky rekreačného rybolovu;

73.  žiada, aby sa vytvoril systém monitorovania, prenosu informácií a analýzy údajov, ktorý by bol kompatibilný v celej Únii; okrem toho žiada, aby to bola Európska komisia, kto v súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov stanoví rámec výmeny údajov a informácií; zdôrazňuje, že transparentný rámec pre výmenu údajov a informácií je kľúčom k potvrdeniu toho, či existujú rovnaké podmienky;

74.  zdôrazňuje, že zavádzanie povinnosti vylodiť úlovky musí sprevádzať primeraná flexibilita týkajúca sa jej kontroly, keďže táto povinnosť zavádza do odvetvia rybolovu zásadné zmeny, ktoré treba zohľadniť, najmä pokiaľ ide viacdruhový rybolov; opakuje, že je dôležité postupne uplatňovať sankcie a bodový systém na prípady vážneho porušenia, ktoré sa týkajú nesplnenia povinnosti vylodiť úlovky v súlade s nariadením (EÚ) 2015/812 o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky;

75.  zdôrazňuje, že zainteresované subjekty a verejnosť musia mať k dispozícii informácie o tom, či členské štáty sankcionujú rôzne druhy porušení predpisov, akým spôsobom tak robia, a či sa sankcie uplatňujú konzistentne a bez ohľadu na vlajku plavidla, pričom treba v plnej miere rešpektovať súkromie zúčastnených strán;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0083.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0307.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0222.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia