Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2101(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0309/2016

Predkladané texty :

A8-0309/2016

Rozpravy :

PV 25/10/2016 - 15
CRE 25/10/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 26/10/2016 - 6.7
CRE 26/10/2016 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0416

Prijaté texty
PDF 358kWORD 56k
Streda, 26. októbra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016
P8_TA(2016)0416A8-0309/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016 (2016/2101(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2016 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016 (COM(2016)0321),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2016 (EUCO 26/16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2016(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 s názvom Európsky semester 2016: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2016)0095),

–  so zreteľom na správy Komisie s názvami Ročný prieskum rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700), na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne (COM(2015)0692) a na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. februára 2013(5) a z 15. septembra 2016(6) o zlepšení prístupu MSP k financiám,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0309/2016),

A.  keďže predpoveď Komisie z jari 2016 uvádza očakávanú mieru rastu 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ v roku 2016;

B.  keďže Európa stále čelí významnému investičnému deficitu a existuje potreba zvýšiť vnútorný dopyt a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a súčasne ďalej zvyšovať investície v EÚ;

C.  keďže nezamestnanosť vo všeobecnosti (a najmä štrukturálna nezamestnanosť) v EÚ zostáva jednou z hlavných výziev, ktorým čelia členské štáty, keďže v súčasnosti dosahuje veľmi vysokú mieru (10,5 milióna dlhodobo nezamestnaných v EÚ); keďže aj napriek tomu, že údaje sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšili, nezamestnanosť mladých ľudí a celkové miery nezamestnanosti v okrajových oblastiach Európy stále výrazne presahujú priemernú mieru v EÚ ako celku;

D.  keďže pokles ceny ropy a pomalý hospodársky rast v roku 2016 sa javia ako ďalšie faktory, ktoré prispievajú k znižovaniu miery inflácie na úrovne nižšie ako nula;

E.  keďže politický vývoj, ako napríklad výsledok referenda v Spojenom kráľovstve a vzťahy s Ruskom, ako aj neistota v globálnom hospodárskom vývoji, ešte viac obmedzuje investície;

F.  keďže prílev utečencov do členských štátov takisto oslabuje investície v nich;

G.  keďže na odporúčania európskeho semestra členské štáty reagujú podobne citlivo ako na jednostranné odporúčania OECD (29 % v porovnaní s 30 % v roku 2014);

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o ročnom prieskume rastu na rok 2016 na jednej strane zdôraznil potrebu venovať osobitnú pozornosť eurozóne, no zároveň uvítal zlepšenie súboru politík; okrem toho zdôraznil význam väčších investícií, udržateľných reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a oživenia v Európe;

Výzvy pre Európu v súvislosti so spomalením celosvetového hospodárstva

1.  so znepokojením konštatuje, že hospodárstvo EÚ bude rásť menej, než sa očakávalo na základe jarnej európskej hospodárskej prognózy na rok 2016, keďže sa očakáva, že HDP v eurozóne sa zvýši iba o 1,6 % a do roku 2017 dosiahne 1,8 %;

2.  zdôrazňuje, že výzvy v EÚ sú naviazané na zhoršujúce sa medzinárodné prostredie, nevykonanie udržateľných reforiem a rozdiely v hospodárskych a sociálnych výsledkoch v rôznych častiach Únie; zdôrazňuje potrebu zlepšiť rast, súdržnosť, produktivitu a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že chýbajúce udržateľné investície a nedostatky pri dobudovávaní jednotného trhu uberajú z plného potenciálu rastu EÚ;

3.  víta zameranie Komisie v roku 2016 v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) na tri hlavné priority na ďalšie posilnenie hospodárskeho rastu: podpora investícií do inovácií, rastu a tvorby pracovných miest, presadzovanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a podpor zodpovedných verejných financií; zdôrazňuje však, že Komisia by mala urobiť viac pre posilnenie fiškálnej udržateľnosti v súlade s Paktom stability a rastu, pričom by však v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012) mala v plnej miere využiť doložky flexibility;

4.  uznáva, že je dôležitý súlad medzi nástrojmi politiky súdržnosti a širším rámcom správy hospodárskych záležitostí, a to s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie súladu, ktoré je potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami európskeho semestra; zdôrazňuje však, že legitímnosť politiky súdržnosti vyplýva zo zmlúv, pričom táto politika je prejavom európskej solidarity, ktorej hlavným cieľom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a financovania investícií súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 a priblíženie EÚ k jej občanom; zastáva preto názor, že opatrenia prepájajúce účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mali uplatňovať obozretne a vyvážene, ale iba ako posledná možnosť, a o ich dosahu by sa mali podávať správy; okrem toho pripomína, že pri uplatňovanie takýchto opatrení by malo byť vždy odôvodnené, transparentné a zohľadňovať hospodárske a spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte, aby sa zabránilo obmedzovaniu regionálnych a miestnych investícií, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre hospodárstva členských štátov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto investície maximalizujú rast a vytváranie pracovných miest a stimulujú konkurencieschopnosť a produktivitu, najmä v časoch silného tlaku na verejné výdavky; pokiaľ ide o prípady dvoch členských štátov, ktoré boli predmetom rozhodnutia Rady z 12. júla 2016, čo viedlo k sankciám v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe článku 126 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zdôrazňuje návrh Komisie z 27. júla 2016 a následné rozhodnutie Rady z 8. augusta 2016 o zrušení pokút, ktoré mohli byť uložené, s prihliadnutím na odôvodnené žiadosti členských štátov, náročné hospodárske prostredie, reformné úsilie oboch krajín a ich záväzky dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu; v tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu na pozastavenie časti záväzkov na rok 2017 pre európske štrukturálne a investičné fondy v rámci opatrení spájajúcich ich účinnosť s riadnou správou hospodárskych záležitostí, by sa malo zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu;

5.  víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej obmedzuje počet odporúčaní, a jej úsilie o zefektívnenie semestra tým, že sa pri stanovovaní cieľov politiky počas nasledujúcich 18 mesiacov zameriava najmä na prioritné oblasti makroekonomického a sociálneho významu; opätovne zdôrazňuje, že sa tým uľahčí vykonávanie odporúčaní na základe komplexného a účelného súboru súčasných hospodárskych a sociálnych kritérií; zdôrazňuje, že zníženie počtu odporúčaní by malo viesť k lepšiemu tematickému zameraniu; zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske rozdiely a dosiahnuť väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi;

6.  plne podporuje úsilie zabezpečiť väčšiu zodpovednosť štátov pri formulovaní a vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny ako prebiehajúci reformný proces; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti jednotlivých krajín a posilnenia účinného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že viac ako polovicu odporúčaní pre jednotlivé krajiny musia vykonávať miestne a regionálne orgány, by tieto odporúčania mali byť dostatočne vymedzené na základe jasne formulovaných štruktúrovaných priorít na európskej úrovni s prípadným zapojením národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, ak je to vhodné; opakuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch sa plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny môže zlepšiť aktívnou účasťou miestnych a regionálnych orgánov, preto podporuje návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, ako navrhol Výbor regiónov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadnu demokratickú kontrolu svojich národných programov reforiem vo svojich národných parlamentoch;

7.  zdôrazňuje, že dlhoročná hospodárska kríza Európy podčiarkla silnú potrebu uľahčiť investície v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom presadzovania udržateľných štrukturálnych reforiem na podporu tvorby kvalitných pracovných miest a uplatňovania zodpovedných fiškálnych politík s cieľom vytvoriť lepšie prostredie pre zamestnanosť, podniky (najmä MSP) a investície; berie na vedomie vplyv Európskeho fondu pre strategické investície po roku jeho fungovania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť využívanie EFSI v menej rozvinutých a prechodných regiónoch a skutočne doplnkovú povahu jeho investícií, a zároveň zintenzívniť úsilie o rozvoj investičných platforiem, a to aj na regionálnej úrovni;

8.  podčiarkuje, že stále príliš vysoké miery nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, poukazujú na to, že schopnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta v niekoľkých členských štátoch je stále obmedzená, a zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia, a to na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, a znížiť sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve, a zároveň udržať zdravé rozpočtové hospodárenie; poznamenáva, že podporné opatrenia na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre MSP, sú nevyhnutné na to, aby bolo možné účinne riešiť pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch;

9.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska situácia, v ktorej sa spája prebytok likvidity s úrokovými sadzbami s nulovou dolnou hranicou, málo sľubnými vyhliadkami v oblasti dopytu, obmedzenými investíciami a spotrebu domácností a spoločností, si vyžaduje zavedenie nového súboru politík navrhnutých Komisiou, zameraných na vytváranie rastu; poznamenáva, že menová politika sama o sebe nepostačuje na stimuláciu rastu, keď chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

Priority a ciele odporúčaní na rok 2016

10.  víta odporúčanie Komisie pre tri členské štáty ukončiť postup pri nadmernom deficite; súhlasí s Komisiou, že veľké a konzistentné prebytky bežného účtu naznačujú jasnú potrebu stimulovať dopyt a investície, a to najmä dlhodobé investície, s cieľom zvládnuť budúce výzvy týkajúce sa dopravy a komunikácií, digitálneho hospodárstva, vzdelávania, inovácií a výskumu, zmeny klímy, energetiky, ochrany životného prostredia a starnutia populácie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala zodpovedné a udržateľné rozpočtové politiky, ktoré podporujú rast a obnovu vo všetkých členských štátoch, kladením väčšieho dôrazu na investície a efektívnosť verejných výdavkov a podporou trvalo udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem;

11.  konštatuje, že v eurozóne sú potrebné ďalšie opatrenia na rozšírenie možností financovania, a to najmä pre MSP, ako aj na obmedzenie nesplácaných úverov, v súlade s právnymi predpismi EÚ, s cieľom dosiahnuť zlepšenie bankových súvah, čím sa zvýši schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; zdôrazňuje, že je dôležité postupne dokončiť a uskutočniť bankovú úniu a rozvinúť úniu kapitálových trhov s cieľom vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a predísť roztrieštenosti finančného trhu eurozóny;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície doteraz neboli dostatočné a neviedli k udržateľnému a inkluzívnemu rastu v EÚ a neprispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia; domnieva sa, že menovú politiku musia dopĺňať vhodné fiškálne politiky zamerané na zvyšovanie rastu v EÚ, a to v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu vrátane jeho doložiek týkajúcich sa flexibility; poznamenáva, že investície na nižšej ako celoštátnej úrovni sa v posledných rokoch výrazne obmedzili, ale stále predstavujú asi šesťdesiat percent verejných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že nástroje investičnej politiky, ako napríklad EFSI a EŠIF, si vyžadujú riadne nastavenie prepájania a doplnkovosti medzi nimi, aby sa posilnila pridaná hodnota výdavkov Únie získaním dodatočných zdrojov od súkromných investorov; zdôrazňuje preto, že do programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) by sa mali zapojiť miestne a regionálne orgány, keď budú zostavovať predmetné projekty štrukturálnych reforiem;

Politické reakcie a závery

13.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť celkovú schopnosť EÚ rásť a vytvárať a udržiavať kvalitné pracovné miesta, a teda riešiť vysokú mieru nezamestnanosti vytvorením regulačného rámca, ktorý podporuje rast; domnieva sa, že migrácia by v závislosti od schopnosti členských štátov lepšie využívať zručnosti migrantov a prispôsobiť systémy riadenia migrácie potrebám pracovného trhu mohla zohrávať úlohu pri kompenzácii negatívneho vplyvu starnutia obyvateľstva;

14.  zdôrazňuje význam inkluzívnych vzdelávacích systémov, ktorými sa podporujú inovácie a tvorivosť, a v ktorých sa vyučujú zručnosti relevantné pre pracovný trh, najmä s ohľadom na odborné vzdelávanie; konštatuje, že treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi nákladmi a vplyvmi na životy ľudí v súlade s hodnotami solidarity a subsidiarity, ktoré uznáva EÚ, vďaka ktorej sa možno vyhnúť pretekom v znižovaní miezd mzdy a pracovných noriem, pričom sa treba zamerať na investície do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, ako aj modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že na podporu inovácií, výskumu a rozvoja s cieľom posilniť produktivitu, vytvoriť trvalý rast a pomôcť pri riešení súčasných štrukturálnych výziev, vďaka čomu sa znížia rozdiely v oblasti inovácií oproti ostatným ekonomikám, sú potrebné dobre navrhnuté politiky;

15.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila opatrenia, ktorými sa obmedzujú prekážky pre rozsiahlejší prílev investícií a obchod, ktoré vznikajú na úrovni EÚ v dôsledku nedostatočnej zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o stratégie, ktoré sa majú dodržiavať, a to najmä v týchto oblastiach: energetika, doprava, komunikácia a digitálne hospodárstvo; berie na vedomie vplyv schválenia bankovej únie a na vnútroštátnej úrovni zložitých právnych systémov, korupcie, nedostatku transparentnosti vo finančnom sektore, zastaranej byrokracie, nedostatočnej digitalizácie verejných služieb, prideľovania zdrojov, existencie prekážok vnútorného trhu v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a vzdelávacích systémov, ktoré zostávajú nezosúladené s požiadavkami trhu práce a dokončením jednotného trhu, na poskytovanie bankových úverov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že so zreteľom na stratégiu Európa 2020, v ktorej sa do programu EÚ po prvýkrát začlenil boj proti chudobe, sa nepodarí dosiahnuť cieľ znížiť mieru chudoby v Únii; domnieva sa, že cieľ bojovať proti chudobe by sa do politík EÚ mal začleňovať už pri ich navrhovaní;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité vyhýbať sa nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, keďže nadmerné zdanenie znižuje stimuly pre neaktívne osoby, nezamestnaných, osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, aby sa vrátili do zamestnania;

18.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o metodike výpočtu produkčnej medzery;

19.  poukazuje na to, že treba vynaložiť úsilie na odstránenie zostávajúcich prekážok pre investície v členských štátoch a umožniť vhodnejšiu kombináciu politík zameranú na podporu udržateľného rastu vrátane skutočného zamerania výdavkov na výskum a vývoj; domnieva sa, že verejná a súkromná podpora výskumných a vzdelávacích inštitúcií je kľúčovým faktorom konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva, a že slabosť alebo absencia tejto infraštruktúry výrazne znevýhodňuje určité krajiny; zdôrazňuje, že neexistuje ideálne univerzálne riešenie pre inovačnú politiku EÚ, ale že s cieľom preklenúť priepasť inovačnej kapacity v EÚ treba odporučiť dostatočne diferencované inovačné politiky v členských štátoch, ktoré sa opierajú o už dosiahnuté úspechy;

20.  víta dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži (COP 21) v decembri 2015 a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ju vykonávali.

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2016

Zamestnanosť a sociálna politika

21.  domnieva sa, že Rada a Komisia by sa mali zamerať na dosiahnutie toho, aby procesy fiškálnej konsolidácie boli sprevádzané opatreniami na znižovanie nerovností a zdôrazňuje, že procesy európskeho semestra by mali pomôcť nachádzať odpovede na existujúce a vznikajúce sociálne výzvy, čím sa zabezpečí účinnejšie hospodárstvo; poukazuje na to, že sociálne investície do ľudského kapitálu musia predstavovať ústrednú doplnkovú činnosť, keďže ľudský kapitál je jedným z faktorov rastu a hnacou silou konkurencieschopnosti a rozvoja; žiada, aby hlavné štrukturálne reformy presadzované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sprevádzalo posúdenie sociálneho vplyvu, pokiaľ ide o ich krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky, s cieľom lepšie pochopiť sociálny a hospodársky dosah, ako aj dosah na zamestnanosť, a to najmä na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

22.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, ostáva v európskych spoločnostiach naďalej hlavným problémom a že podľa Komisie miera nezamestnanosti naďalej postupne klesá, no s počtom 21,2 milióna nezamestnaných, ktorý dosiahla v apríli 2016, stále zostáva nad úrovňou z roku 2008, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi; poukazuje na potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnotenia nezamestnanosti, aby sa predišlo zvyšovaniu jej úrovne výlučne kvôli neistým pracovným podmienkam alebo znižovaniu pracovnej sily; konštatuje, že napriek výsledkom v oblasti zručností a vedomostí vzdelávacie systémy v niektorých členských štátoch zaostávajú z medzinárodného hľadiska a predstavujú narastajúce nedostatky v zručnostiach, čo prispieva ku skutočnosti, že 39 % obchodných spoločností má stále problémy pri hľadaní zamestnancov s požadovanými zručnosťami; trvá na tom, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac uprednostňovalo prekonanie štrukturálnej nerovnováhy na trhu práce vrátane dlhodobej nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdôrazňuje potrebu ďalšieho investovania do vzdelávania a systémov odbornej prípravy a ich rozvoja, čím sa spoločnosti poskytnú nástroje a možnosti prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce;

23.  poukazuje na to, že medzi rokmi 2008 až 2014 sa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil o 4,2 milióna, čo v súčasnosti predstavuje vyše 22 miliónov (22,3 %); konštatuje, že Komisia uviedla, že „väčšina členských štátov stále čelí vážnym dôsledkom krízy“; žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a zvyšujúcej sa nerovnosti, s cieľom bojovať proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam medzi členskými štátmi; zastáva názor, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zníženie nerovnosti by mali byť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny jednou z priorít, keďže majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu a sociálne udržateľného tempa vykonávania;

24.  pripomína, že sociálne zodpovedné reformy musia byť, ako uviedol Európsky parlament, založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva, teda modeli, v rámci ktorého sa zaručí rovnosť a sociálna ochrana, ochrana zraniteľných skupín a zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov;

25.  zastáva názor, že hospodársky rast musí zaručiť pozitívny sociálny vplyv; víta zavedenie troch nových ukazovateľov zamestnanosti do makroekonomickej tabuľky; opakuje svoju výzvu, aby boli považované za rovnocenné s existujúcimi hospodárskymi ukazovateľmi, pričom sa zaručí lepšie vyhodnotenie vnútornej nerovnováhy a zvýši sa účinnosť štrukturálnych reforiem; požaduje v tejto súvislosti, a v záujme vyhnutia sa selektívnemu uplatňovaniu, aby sa umožnili hĺbkové analýzy a aby sa lepšie pochopili príčinné súvislosti medzi politikami a opatreniami; navrhuje zavedenie postupov pri sociálnej rovnováhe pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, s cieľom zabrániť pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, pričom by sa malo vychádzať z účinného využívania sociálnych ukazovateľov a ukazovateľov zamestnanosti v mikroekonomickom dohľade; zastáva názor, že ukazovateľom zamestnanosti a hospodárskym ukazovateľom by sa mal prisudzovať rovnaká váha, pričom by sa zároveň mala posilniť úloha Rady EPSCO v európskom semestri;

26.  domnieva sa, že zavedenie troch ukazovateľov zamestnanosti ukazuje, že európska stratégia zamestnanosti vrátane usmernení politík zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu v správe hospodárskych záležitostí EÚ, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä zavedením sociálnych ukazovateľov;

27.  uznáva, že Komisia začala prácu na vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, no pripomína potrebu dosiahnutia výsledkov v rámci procesu konzultácií a prijímania nových účinných krokov zameraných na dosiahnutie hlbšej a spravodlivejšej EÚ, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti; v tomto zmysle upozorňuje na správu piatich predsedov, v ktorej sa požaduje väčšia hospodárska a sociálna konvergencia, no uznáva, že neexistuje jednotné riešenie vhodné pre všetkých; je v tomto zmysle presvedčený, že pre každý členský štát by sa mala prijímať prispôsobená spoločná politika; domnieva sa, že všetky európske opatrenia by sa mali týkať nerovností a rozdielov v príjmoch v rámci členských štátov, a ich cieľom musí byť viac, než zaoberať sa iba situáciou tých v najväčšej núdzi;

28.  uznáva, že v rámci európskeho semestra sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, pri rešpektovaní ich právomocí, aby podnikli naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojnú prácu s dôstojnou mzdou, dostupnosť primeraného minimálneho príjmu a sociálnej ochrany (ktorá už znížila mieru chudoby z 26,1 % na 17,2 %) a kvalitných verejných služieb a podporuje rozvoj a vytvorenie vhodného udržateľného systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponúkla podporu a vymieňala si s nimi osvedčené postupy, s cieľom zlepšiť administratívne kapacity na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže ide o hlavnú výzvu z hľadiska oživenia dlhodobých investícií a zabezpečenia tvorby pracovných miest a udržateľného rastu;

29.  zdôrazňuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia sú právomocou členského štátu, ktorú Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

30.  uznáva, že stanovenie miezd je právomocou členského štátu, ktorá sa v súlade so zásadou subsidiarity musí rešpektovať;

31.  berie na vedomie skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila, ale poukazuje na to, že v EÚ stále dosahuje neuveriteľne vysokú úroveň s vyše 4 miliónmi nezamestnaných do 25 rokov, z ktorých 2,885 milióna je v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako tri roky po začatí iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú výsledky vykonávania záruky pre mladých ľudí veľmi nerovnomerné a v niektorých prípadoch neúčinné; vyzýva Komisiu, aby v októbri 2016 predložila podrobnú analýzu jej vykonávania, ktorá bude základom pokračovania tohto programu;

32.  pripomína, že v mnohých členských štátoch sa každý rok znižujú dávky v nezamestnanosti, čo je okrem iných faktorov dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje záruku primeraných dávok v nezamestnanosti, aby mohli ľudia dôstojne žiť, a opatrenia na plynulé začlenenie týchto ľudí na trh práce;

33.  upozorňuje na skutočnosť, že nerovnováha v dôchodkových systémoch je v podstate dôsledkom nezamestnanosti, znehodnocovania miezd a neistých pracovných miest; požaduje preto reformy, ktorými by sa zaručili primerané finančné prostriedky do prvého piliera dôchodkového systému, ktorý zaručuje slušné dôchodky aspoň nad hranicou chudoby;

34.  opätovne pripomína, že voľný pohyb osôb je základom posilnenia konvergencie a integrácie medzi európskymi krajinami;

35.  berie na vedomie zvýšenie počtu odporúčaní (piatim členským štátom) týkajúcich sa režimov minimálnej mzdy; vyzýva však Komisiu, so zreteľom na skutočnosť, že veľká nerovnosť príjmov neškodí len sociálnej súdržnosti, ale aj udržateľnému hospodárskemu rastu (ako to nedávno uviedli MMF aj OECD), aby splnila sľub predsedu Junckera z jeho inauguračnej reči, poskytnúť všetkým Európanom primeraný príjem prostredníctvom európskeho rámca pre minimálnu mzdu s cieľom pokryť základné životné náklady, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne postupy a zásada subsidiarity;

36.  vyjadruje obavy zo zvyšovania nerovnosti príjmov, ktoré čiastočne súvisí s neúčinnými reformami trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce spolu s opareniami na zvýšenie minimálnej mzdy na slušnú úroveň a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie zamestnancov v systémoch stanovovania miezd, aby sa tak znížili mzdové rozdiely; upozorňuje, že v posledných desaťročiach pripadá väčšia časť hospodárskych výhod vedeniu podnikov, pričom mzdy zamestnancov stagnujú alebo sa znižujú; domnieva sa, že tieto neúmerné mzdové rozdiely zvyšujú nerovnosť a škodia produktivite a konkurencieschopnosti spoločností;

37.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera dlhodobej nezamestnanosti je s 10,5 milióna nezamestnanými v EÚ stále vysoká, a pripomína, že začlenenie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh má zásadný význam pre zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, ako aj pre sebavedomie týchto ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o vytvorenie inkluzívnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre pracujúcich a uchádzačov o zamestnanie zo všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a tam, kde je to možné, mobilizovala ďalšie zdroje;

38.  domnieva sa, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, je stále zásadne dôležitá pre vyvážený a inkluzívny rast, dlhší aktívny pracovaný život, vytváranie pracovných miest a znižovanie nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky, ktorými sa zaručí, že systém sociálnej ochrany bude počas života človeka dostatočný, primeraný, efektívny a kvalitný, a zaručí sa nimi slušný život, pričom prispejú k boju proti nerovnosti a podporia inklúziu s cieľom odstrániť chudobu, a to najmä u ľudí vylúčených z trhu práce a najzraniteľnejších skupín;

39.  poukazuje na fyzické aj digitálne prekážky, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý iniciovala Komisia, sa bude vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

Vnútorný trh

40.  víta veľké množstvo odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré podporujú dobre fungujúci a integrovaný jednotný trh vrátane financovania a investičných príležitostí, ktoré podporujú podniky, a to najmä MSP, a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, elektronickú verejnú správu, verejné obstarávanie a vzájomné uznávanie vrátane vzájomného uznávania kvalifikácií; zdôrazňuje, že ak má byť vplyv týchto oblastí politiky účinný, kľúčom je presadzovanie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny venovala čo najväčšiu pozornosť zavedeniu dlhodobých reforiem, ktoré majú značný vplyv, najmä vo vzťahu k sociálnym investíciám, zamestnanosti a odbornej príprave;

41.  uvádza, že jednotný trh je základom hospodárstva EÚ, a zdôrazňuje, že inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou vecí verejných, ktorá kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, súdržnosti, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby sledovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité formálne začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie ukazovateľov jednotného trhu, ktoré umožňuje systematické sledovanie a vyhodnocovanie pokroku členských štátov v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

42.  víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť prístupu zjednodušenia DPH na digitálnom jednotnom trhu;

43.  odsudzuje prekážky, ktoré stále existujú alebo ktoré boli vytvorené, a ktoré bránia dobre fungujúcemu a integrovanému jednotnému trhu; upozorňuje predovšetkým na čiastočnú transpozíciu a vykonávanie smernice o službách v mnohých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby účinnejšie presadzovala to, k čomu sa členské štáty zaviazali v rámci práva EÚ; pripomína záväzok Komisie využívať v prípade potreby konania o porušení povinnosti, s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov pre jednotný trh s tovarom a službami a v digitálnej oblasti;

44.  poukazuje na to, že systém uznávania odborných kvalifikácií je podporený zásadou vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami a vzájomnou kontrolou kvality kvalifikácií; konštatuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia v záujme lepšieho vykonávania vzájomného uznávania odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že riadne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na rozdrobenie jednotného trhu, ktoré obmedzuje hospodársku činnosť a možnosť výberu pre spotrebiteľov, kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory podnikania a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy; víta vykonávanie mapovania regulovaných kvalifikácií a profesií, na základe ktorého sa vytvorí interaktívna verejná databáza, ktorá môže pomôcť národným akčným plánom členských štátov;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ako je napríklad nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť, pričom 21 členských štátov netransponovalo legislatívny balík v plnej miere, čo spôsobuje narušenia trhu; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržali svoje právne záväzky prostredníctvom prijatia postupov potrebných na začatie konaní o porušení povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky, efektívne a transparentne dohliadala na to, aby administratívne postupy nevytvárali podnikom neprimeranú záťaž a aby nebránili MSP v účasti na verejnom obstarávaní;

46.  podporuje členské štáty v úsilí o modernizáciu verejných administratívnych služieb, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a žiada lepšiu cezhraničnú spoluprácu, zjednodušenie administratívnych postupov a interoperabilitu orgánov verejnej správy v prospech všetkých podnikov a občanov, a zároveň vyzýva Komisiu, aby sa v prípade financovania elektronizácie verejných služieb z rozpočtu EÚ angažovala v účinnejšom monitorovaní primeranosti použitia týchto prostriedkov;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Komisie a Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(3) Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 24.
(4) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia