Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom(1), a najmä na jeho článok 30 ods. 7,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2015 o transmastných kyselinách v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie (COM(2015)0619),

–  so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra s názvom Trans fatty acids in Europe: where do we stand? A synthesis of the evidence: 2003 – 2013 (Transmastné kyseliny v Európe: aká je súčasná situácia? Súhrn dôkazov: 2003 – 2013),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2009, v ktorom poskytuje odporúčania k dennému príjmu transmastných kyselín,

–  so zreteľom na publikácie Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom The effectiveness of policies for reducing dietary transfat: a systematic review of the evidence (Účinnosť politických opatrení na znižovanie potravinových transmastných kyselín: systematický prehľad dôkazov)(2), Eliminating trans fats in Europe – A policy brief (Odstránenie transmastných kyselín v Európe – prehľad politiky)(3) a Effect of trans-fatty acid intake on blood lipids and lipoproteins: a systematic review and meta-regression analysis (Účinok príjmu transmastných kyselín na krvné lipidy a lipoproteíny: systematické skúmanie a metaanalýza)(4),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o transmastných kyselinách (O-000105/2016 – B8-1801/2016 and O-000106/2016 – B8-1802/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže transmastné kyseliny predstavujú osobitný druh nenasýtených tukov;

B.  keďže sa síce transmastné kyseliny prirodzene nachádzajú v potravinových výrobkoch z prežúvavcov, ako sú mliečne výrobky a mäso, v niektorých rastlinách a výrobkoch rastlinného pôvodu (pór, hrach, šalát a repkový olej), väčšinou sa vyskytujú v priemyselne vyrábaných čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch (rastlinné oleje, ktoré boli pozmenené pridaním atómov vodíka a ktoré sa používajú na vyprážanie, pečenie a v spracovaných potravinách na predĺženie životnosti);

C.  keďže príjem transmastných kyselín je väčšinou spojený s konzumáciou priemyselne vyrobených čiastočne hydrogenovaných olejov, ktoré sa používajú v priemysle v širokom spektre nápojov potravinových výrobkoch (v balených i nebalených potravinách, ako sú voľne predávané potraviny a potraviny ponúkané v stravovacích službách);

D.  keďže úrad EFSA v roku 2010 dospel k záveru, že transmastné kyseliny zo zdrojov pochádzajúcich z prežúvavcov majú podobné účinky ako transmastné kyseliny z priemyselných výrobkov;

E.  keďže tuk prežúvavcov obsahuje 3 – 6 % transmastných kyselín;

F.  keďže ľudská spotreba prirodzene sa vyskytujúcich transmastných kyselín z prežúvavcov je vo všeobecnosti nízka a keďže Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že nie je pravdepodobné, že by tieto prirodzene sa vyskytujúce transmastné kyseliny predstavovali v rámci súčasného bežného stravovania zdravotné riziko, a to vzhľadom na ich pomerne nízky príjem;

G.  keďže toto uznesenie sa týka len priemyselne vyrábaných mastných kyselín;

H.  keďže mnohé reštaurácie a zariadenia rýchleho občerstvenia používajú tuky obsahujúce transmastné kyseliny na ponorné vyprážanie potravín, pretože sú lacné a možno ich v priemyselných fritézach používať opakovane;

I.  keďže počas prípravy niektorých potravín (napr. sušienok, koláčov, slaných pochutín, vyprážaných jedál) sa používajú alebo vznikajú ďalšie transmastné kyseliny;

J.  keďže častá konzumácia priemyselne vyrábaných hydrogenovaných rastlinných olejov sa spája s vyšším rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení (a to viac než akýkoľvek iný dlhodobo pôsobiaci faktor), neplodnosti, endometriózy, žlčníkových kameňov, Alzheimerovej choroby, cukrovky, obezity a niektorých druhov rakoviny;

K.  keďže európske orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti príčinám obezity;

L.  keďže vysoký príjem transmastných kyselín (viac než akákoľvek iná živina na kalorickom základe) zvyšuje riziko vzniku koronárnej choroby srdca, ktorá má podľa konzervatívneho odhadu v EÚ na svedomí približne 660 000 úmrtí ročne, čiže približne 14 % celkového počtu úmrtí;

M.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporúča, aby „príjem transmastných kyselín bol čo možno najnižší v rámci nutrične primeranej stravy“(5);

N.  keďže Svetová zdravotnícka organizácia konkrétnejšie odporúča, že konzumácia transmastných kyselín by mala tvoriť menej než 1 % denného energetického príjmu(6);

O.  keďže americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA) v júni 2015 dospel k záveru, že čiastočne hydrogenované oleje nie sú „vo všeobecnosti považované za bezpečné“ na použitie v ľudskej potrave;

P.  keďže napriek tomu, že sú údaje pre celú EÚ dostupné v obmedzenej miere, nedávna štúdia, ktorá zozbierala údaje z deviatich krajín EÚ, uvádza, že priemerná denná spotreba transmastných kyselín je menej než 1 % denného energetického príjmu, ale v osobitných podskupinách obyvateľstva niektorých z týchto členských štátov je ich príjem vyšší(7);

Q.  keďže analýza najnovších verejne dostupných údajov potvrdzuje, že napriek údajnému zníženiu obsahu transmastných kyselín v istých potravinách existuje na niektorých trhoch EÚ s potravinami stále veľké množstvo potravín s vysokým obsahom týchto kyselín, t. j. nad 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku (napr. sušienky alebo pukance, ktoré majú približne 40 – 50 g transmastných kyselín/100 g tuku, ako aj nebalené potraviny ako pekárenské výrobky);

R.  keďže medzinárodné štúdie dokazujú, že politiky zamerané na obmedzenie obsahu transmastných kyselín v potravinách vedú k zníženiu ich obsahu bez toho, aby dochádzalo k zvýšeniu celkového obsahu tuku; keďže tieto politiky sú realizovateľné, dosiahnuteľné a môžu mať pozitívny dosah na verejné zdravie;

S.  keďže skutočnosť, že iba tretina spotrebiteľov v EÚ má isté vedomosti o transmastných kyselinách, dokazuje, že opatrenia týkajúce sa označovania nie sú účinné a že treba prijať opatrenia na zvýšenie povedomia o tejto problematike prostredníctvom systému vzdelávania a mediálnych kampaní;

T.  keďže právne predpisy EÚ neregulujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, ani nevyžadujú ich označovanie;

U.  keďže Rakúsko, Dánsko, Lotyšsko a Maďarsko zaviedli právne predpisy, ktoré obmedzujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, pričom väčšina ostatných členských štátov si vybrala dobrovoľné opatrenia, ako je samoregulácia, odporúčania k stravovaniu či kritériá týkajúce sa zloženia osobitných tradičných výrobkov;

V.  keďže je dokázané, že zavedenie zákonných limitov pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny v Dánsku, ktoré v roku 2003 obmedzilo obsah týchto kyselín v olejoch a tukoch na 2 %, bolo úspešné a viedlo k zníženiu počtu úmrtí spôsobených srdcovo-cievnymi ochoreniami(8);

W.  keďže jediný spôsob, ako môžu spotrebitelia zistiť, či výrobok obsahuje transmastné kyseliny, je skontrolovať, či sú v zložení balených výrobkov uvedené čiastočne hydrogenované oleje; keďže podľa súčasných pravidiel EÚ môžu byť spotrebitelia zmätení, pokiaľ ide o rozdiel medzi čiastočne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi okrem iných mastných kyselín aj transmastné kyseliny) a plne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi iba saturované mastné kyseliny a žiadne transmastné kyseliny), keďže v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa požaduje, aby sa táto informácia uvádzala na zozname zložiek obsiahnutých v balených potravinách;

X.  keďže nedávne štúdie preukázali, že ľudia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením sa stravujú zdravšie než ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením a že spolu s tým, ako rastie sociálna nerovnosť, sa tento rozdiel sa stále prehlbuje;

Y.  keďže konkrétne transmastné kyseliny sa používajú skôr v lacnejších potravinách, a vzhľadom na to, že ľudia s nižšími príjmami sú vo väčšej miere vystavení konzumácii lacnejších potravín s vysokým obsahom transmastných kyselín, môže dochádzať k prehlbovaniu nerovností z hľadiska zdravia;

Z.  keďže by sa na úrovni EÚ mali prijať vhodné rozhodnutia, ktoré by obmedzili príjem priemyselne vyrábaných transmastných kyselín;

AA.  keďže zdravotnícke organizácie, spotrebiteľské skupiny, združenia zdravotníckych pracovníkov a potravinárske podniky vyzvali(9) Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zníženie množstva priemyselných transmastných kyselín v potravinách na podobnú úroveň, akú stanovili dánske orgány (t. j. 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku);

1.  pripomína, že otázka transmastných kyselín je pre Európsky parlament prioritou, a opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o riziká, ktoré predstavujú transmastné kyseliny z hľadiska ľudského zdravia;

2.  zdôrazňuje, že USA už oznámili, že vzhľadom na záver z roku 2015, podľa ktorého transmastné kyseliny nie sú všeobecne uznávané ako bezpečné, výrobcovia potravín budú musieť od polovice roka 2018 odstrániť čiastočne hydrogenované oleje z výrobkov, ktoré sa predávajú na domácom trhu;

3.  pripomína dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obmedzenie transmastných kyselín môže priniesť rýchle a výrazné zdravotné zlepšenia; v tejto súvislosti poukazuje na pozitívnu skúsenosť Dánska, ktoré v roku 2003 zaviedlo celoštátnu 2 % hornú hranicu pre obsah transmastných kyselín v olejoch a tukoch;

4.  zdôrazňuje, že väčšina obyvateľov EÚ – predovšetkým tie najzraniteľnejšie osoby – nemajú dostatok informácií o transmastných kyselinách a o dôsledkoch ich konzumácie pre zdravie, čo môže spotrebiteľom brániť v informovanom rozhodovaní;

5.  je znepokojený tým, že zraniteľné skupiny vrátane občanov s nižším vzdelaním a sociálno-ekonomickým postavením, ako aj deti majú väčší sklon ku konzumácii potravín s vyšším obsahom transmastných kyselín;

6.  uznáva, že všetky existujúce stratégie na obmedzenie transmastných kyselín sú podľa všetkého spojené s výrazným znížením obsahu transmastných kyselín v potravinách, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne harmonizovaným prístupom EÚ k problematike transmastných kyselín; zdôrazňuje, že samostatné opatrenia členských štátov povedú k zmesi nariadení, čo môže mať rozdielne vplyvy na zdravie v jednotlivých členských štátoch, a navyše oslabiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu a inovácie v potravinárstve;

7.  domnieva sa preto, že ak sa má výrazne obmedziť priemerný príjem transmastných kyselín, opatrenia by sa nemali prijímať výlučne na vnútroštátnej úrovni, ale že sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ;

8.  pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(10) je vykonávanie politiky označovania transmastných kyselín pravdepodobne najnákladnejšiou možnosťou, kým v krajinách, ktoré transmastné kyseliny zakázali, mal tento zákaz vzhľadom na nízke náklady na jeho vykonávanie a monitorovanie minimálny finančný dosah;

9.  vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch transmastných kyselín na zdravie je povinné označovanie týchto kyselín v rámci úsilia o obmedzenie príjmu transmastných kyselín občanmi EÚ síce dôležitým, ale nepostačujúcim nástrojom v porovnaní so zavedením povinných limitov;

10.  zdôrazňuje ďalej v tomto smere, že stratégia označovania transmastných kyselín sa týka len určitých potravín a nevzťahuje sa na nebalené potraviny alebo jedlá v reštauračných zariadeniach;

11.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zriadila zákonný limit EÚ pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny vo všetkých potravinách (t. j. v prípade prísad, ako i v konečnom výrobku) s cieľom obmedziť ich príjem vo všetkých skupinách obyvateľstva;

12.  žiada, aby bol tento návrh predložený do dvoch rokov;

13.  žiada, aby tento návrh sprevádzalo posúdenie vplyvu, v rámci ktorého sa vyhodnotia priemyselné náklady na zmenu receptúr, ktoré by vznikli v dôsledku povinného limitu, ako aj možnosť prenesenia týchto nákladov na spotrebiteľov;

14.  v tejto súvislosti berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že uskutoční dôkladné posúdenie nákladov a prínosov rôznych možností hraničných hodnôt, a žiada Komisiu, aby osobitne zohľadnila ich dosah na MSP;

15.  vyzýva potravinársky priemysel, aby uprednostnil alternatívne riešenia, ktoré sú v súlade so zdravotnými a environmentálnymi normami, ako napríklad využívanie zlepšených olejov, nové postupy na úpravu tukov alebo kombináciu náhrad za transmastné kyseliny (vláknina, celulóza, škrob, bielkovinové zmesi atď.);

16.  ďalej žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zvyšovaní gramotnosti v oblasti výživy, aby umožnila spotrebiteľom vyberať si zdravšie potraviny a podporovala ich v tomto rozhodovaní a aby sa zapojila do diskusie so zástupcami priemyslu s cieľom povzbudiť ich k zmene zloženia ich výrobkov, aby boli zdravšie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (2) Bulletin of the World Health Organisation 2013; 91:262–269H. (3) http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0010/288442/Eliminating-trans-fats-in-Europe-A-policy-brief.pdf?ua=1 (4) http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/246109/1/9789241510608-eng.pdf (5) EFSA Journal 2010; 8(3):1461. (6) http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/42665/1/WHO_TRS_916.pdf?ua=1 pg89, WHO/FAO technical report series 916 (7) Mouratidou et al. Trans Fatty acids in Europe: where do we stand? (Transmastné kyseliny v Európe: aká je všeobecná situácia?) JRC Science and Policy Reports 2014; doi:10.2788/1070. (8) Brandon J. et al. Denmark’s policy on artificial trans fat and cardiovascular disease (Politika Dánska v oblasti transmastných kyselín a srdcovo-cievnych ochorení), Am J Prev Med 2015. (9) http://www.beuc.eu/publications/open_letter_industrially_produced_tfas_freeeu.pdf (10) Eliminating trans fats in Europe: a policy brief (Odstraňovanie tukov v Európe: prehľad politiky), strana 6.